52009PC0502

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 23.9.2009

KOM(2009) 502 v konečnom znení

2009/0143 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov

{KOM( 2009) 499 v konečnom znení}{KOM(2009) 500 v konečnom znení}{KOM(2009) 501 v konečnom znení}{KOM(2009) 503 v konečnom znení}{SEK(2009) 1233}{SEK(2009) 1234}{SEK(2009) 1235}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Skúsenosti z finančnej krízy odhalili závažné nedostatky finančného dohľadu v konkrétnych prípadoch, ako aj vo vzťahu k finančnému systému ako celku. Predseda Barroso z tohto dôvodu požiadal skupinu expertov na vysokej úrovni pod vedením pána Jacquesa de Larosièra, aby predložili návrhy na posilnenie opatrení európskeho dohľadu s cieľom vybudovať účinnejší, integrovanejší a udržateľnejší európsky systém dohľadu. Táto skupina predložila svoju správu 25. februára 2009. Komisia zostavila na základe odporúčaní skupiny návrhy na novú štruktúru európskeho finančného dohľadu vo svojom oznámení pre jarné zasadnutie Európskej rady z marca 2009. Komisia predstavila svoje predstavy podrobnejšie vo svojom oznámení z mája 2009, v ktorom navrhla:

- vytvorenie Európskeho systému orgánov pre finančný dohľad (ESFS) pozostávajúceho zo siete národných orgánov pre finančný dohľad pracujúcich spoločne s novými európskymi orgánmi dohľadu (EOD), ktoré vzniknú transformáciou existujúcich európskych výborov dohľadu[1] na Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA – European Banking Authority), Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA – European Insurance and Occupational Pensions Authority) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA – European Securities and Markets Authority), čím sa spoja výhody preklenutia európskej siete finančného dohľadu s odbornosťou miestnych mikroprudenciálnych orgánov dohľadu, ktoré sú najbližšie k inštitúciám pôsobiacim v ich jurisdikciách a

- zriadenie Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) s cieľom monitorovať a posudzovať možné ohrozenia finančnej stability vyplývajúce z makroekonomického vývoja a z vývoja v rámci finančného systému ako celku. ESRB by na tento účel poskytoval včasné varovanie pred vznikajúcimi rizikami v celom systéme a v prípade potreby vydával odporúčania pre ďalšie opatrenia zamerané na odstránenie týchto rizík[2].

2. KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

V priebehu vypracovania týchto návrhov sa vykonali dve otvorené konzultácie. Po prvé, Komisia na základe správy skupiny expertov na vysokej úrovni pod vedením pána Jacquesa de Larosièra a uverejnenia oznámenia Komisie zo 4. marca 2009 vykonala od 10. marca do 10. apríla 2009 konzultáciu, ktorú začlenila do svojho oznámenia o finančnom dohľade v Európe uverejneného 27. mája 2009. Zhrnutie návrhov predložených verejnosťou možno nájsť na:

http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/docs/2009/fin_supervision/summary_en.pdf

Po druhé, Komisia vykonala od 27. mája do 15. júla 2009 ďalšie kolo konzultácií, pričom vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa vyjadrili k podrobnejším reformám, ktoré boli predstavené v májovom oznámení o finančnom dohľade v Európe. Navrhované reformy sa stretli s prevažne priaznivými ohlasmi a poskytnuté boli pripomienky k podrobným aspektom navrhovaných ESRB a ESFS. Zhrnutie návrhov predložených verejnosťou možno nájsť na:

http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/docs/2009/fin_supervision_may/replies_summary_en.pdf

3. POSÚDENIE VPLYVU

K májovému oznámeniu Komisie o finančnom dohľade v Európe bolo pripojené posúdenie vplyvu, v ktorom sa analyzovali hlavné politické možnosti zriadenia ESFS a ESRB. Druhé posúdenie vplyvu je priložené k týmto návrhom a podmienky sa v ňom rozoberajú podrobnejšie. Správa z druhého posúdenia vplyvu bude k dispozícii na webovej stránke Komisie.

4. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Súdny dvor uznal[3], že článok 95 Zmluvy o ES týkajúci sa prijatia opatrení na aproximáciu právnych predpisov na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu poskytuje vhodný právny základ na zriadenie „orgánu Spoločenstva, ktorého úlohou bude prispievať k uskutočňovaniu procesu harmonizácie“, pokiaľ úlohy zverené takémuto orgánu úzko súvisia s predmetom úpravy predpisov zameraných na aproximáciu vnútroštátnych právnych predpisov.

Z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy vznikli reálne a závažné riziká v oblasti stability vnútorného trhu. Opätovné nastolenie a udržanie stabilného a spoľahlivého finančného systému je absolútnym predpokladom zachovania dôvery a súdržnosti na vnútornom trhu, a teda udržania a zlepšenia podmienok na vytvorenie plne integrovaného a fungujúceho vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Okrem toho pevnejší a integrovanejší trh ponúka lepšie príležitosti na financovanie a rozloženie rizika, a tým pomáha zlepšovať schopnosť hospodárstiev tlmiť nárazy Finančná integrácia a stabilita sa preto vzájomne posilňujú. Vytvorenie ESFS bude sprevádzať vypracovanie jednotnej knihy pravidiel, ktorou sa zabezpečí jednotné uplatňovanie pravidiel v EÚ, a tým sa prispeje k fungovaniu vnútorného trhu. Úlohou EOD bude pomáhať vnútroštátnym orgánom pri konzistentnom výklade a uplatňovaní pravidiel Spoločenstva.

Keďže úlohy, ktoré sa majú zveriť orgánom, sú úzko spojené s opatreniami zavedenými v reakcii na finančnú krízu, ako aj s tými opatreniami, ktoré boli oznámené v oznámeniach Komisie zo 4. marca a 27. mája 2009, môžu byť v súlade s judikatúrou Súdneho dvora stanovené na základe článku 95 Zmluvy o ES.

Opatreniami Spoločenstva sa môžu odstrániť nedostatky zvýraznené krízou a poskytnúť systém, ktorý je v súlade s cieľom stabilného a jednotného finančného trhu EÚ pre finančné služby – spojením vnútroštátnych orgánov dohľadu do silnej siete Spoločenstva. Stredobod pozornosti každodenného dohľadu však zostane na vnútroštátnej úrovni, pričom vnútroštátne orgány dohľadu zostanú zodpovedné za dohľad nad jednotlivými subjektmi. Ustanovenia týmto spôsobom neprekračujú rámec, ktorý je výslovne nevyhnutný na dosiahnutie sledovaných cieľov. Návrhy sú preto v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, ako sa uvádzajú v článku 5 Zmluvy o ES.

5. VPLYV NA ROZPOčET

Na transformáciu existujúcich európskych výborov dohľadu na fungujúce EOD je potrebné zvýšiť objem zdrojov, a to personálnych a aj rozpočtových. Prehľad vplyvu týchto návrhov na rozpočet je predložený v správe o posúdení vplyvu a je súčasťou legislatívnych finančných výkazov (priložených k tomuto návrhu).

6. PODROBNÉ VYSVETLENIE NÁVRHU

S cieľom zohľadniť sektorové špecifiká sú potrebné tri samostatné nariadenia na zriadenie orgánov pre bankovníctvo, poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a orgánu pre cenné papiere. Hlavná náplň týchto návrhov je však rovnaká. V tejto dôvodovej správe sa preto najprv rozoberajú spoločné prvky a venuje sa stručná pozornosť rozdielom medzi týmito tromi nariadeniami.

6.1. Zriadenie EOD a ich právne postavenie

Cieľom EOD je prispievať k: i) zlepšovaniu fungovania vnútorného trhu, najmä vrátane vysokej, účinnej a konzistentnej úrovne regulácie a dohľadu, ii) ochrane vkladateľov, investorov, poistencov a ostatných príjemcov, iii) zaisteniu integrity, účinnosti a riadneho fungovania finančných trhov, iv) ochrane stability finančného systému a v) posilneniu medzinárodnej koordinácie dohľadu. Každý EOD na tento účel prispeje k zaisteniu koherentného, účinného a efektívneho uplatňovania príslušných právnych predpisov Spoločenstva.

EOD budú orgánmi Spoločenstva s právnou subjektivitou a základným prvkom navrhovaného ESFS. ESFS funguje ako sieť orgánov dohľadu a zahŕňa vnútroštátne orgány členských štátov, Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu s cieľom obsiahnuť medzisektorové záležitosti a Európsku komisiu. Kým EOD by mali mať maximálnu nezávislosť s cieľom objektívne plniť svoje poslanie, Komisia musí byť zapojená, ak si to vyžadujú inštitucionálne dôvody a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.

Hlavným rozhodovacím orgánom každého EOD bude dozorná rada pozostávajúca z vedúcich predstaviteľov príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu, ako aj predsedu príslušného orgánu. Predseda bude viesť zasadnutia dozornej rady a predstavenstva a konať ako vedúci predstaviteľ a zástupca orgánu. Každodenné riadenie každého orgánu bude v rukách výkonného riaditeľa. Pokiaľ ide o sídlo nových EOD, navrhuje sa ponechať súčasné sídla existujúcich európskych výborov dohľadu, pretože sa tým umožní rýchly a efektívny prechod na nový systém. V oddiele 6.3 sa podrobnejšie rozoberá vnútorná organizácia EOD.

6.2. Úlohy a právomoci EOD

EOD prevezmú všetky úlohy existujúcich európskych výborov dohľadu, ale navyše budú mať značne rozšírené zodpovednosti, vymedzené zákonné právomoci a väčšie kompetencie, ako bolo stanovené v oznámení Komisie z 27. mája 2009 a odsúhlasené Európskou radou 18. – 19. júna 2009.

6.2.1. Návrh technických noriem

Európska rada schválila návrh Komisie na vypracovanie jednotnej knihy pravidiel EÚ, ktoré sa budú uplatňovať na všetky finančné inštitúcie na jednotnom trhu. Na tento účel sa musia identifikovať a odstrániť rozdiely vo vnútroštátnych transpozíciách právnych predpisov Spoločenstva vyplývajúce z výnimiek, odchýlok, dodatkov alebo nejednoznačností, aby sa mohol vymedziť a uplatňovať jeden harmonizovaný základný súbor noriem. Orgány prispejú k tomuto cieľu vypracovaním návrhov technických noriem v oblastiach uvedených v príslušných sektorových právnych predpisoch. Tieto normy predstavujú účinný nástroj na posilnenie tretej úrovne Lamfalussyho štruktúry, ktorá je v súčasnosti obmedzená na prijímanie nezáväzných usmernení. Oblasti, v ktorých môže orgán vypracovať takéto návrhy noriem, sa týkajú problematiky vysoko odbornej povahy, kde sú potrebné jednotné podmienky na uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva. V týchto záležitostiach nie sú zahrnuté politické rozhodnutia a ich obsah je prísne ohraničený predpismi Spoločenstva prijatými na úrovni 1 (pozri pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom je podrobný rozbor potrebných zmien príslušných právnych predpisov Spoločenstva). Tým, že EOD vypracuje normy, sa zaistí, že sa v plnom rozsahu využijú špecializované odborné znalosti vnútroštátnych orgánov dohľadu.

Návrhy technických noriem orgán prijme na základe kvalifikovanej väčšiny členov dozornej rady vymedzenej v článku 205 Zmluvy o ES. Právny poriadok Spoločenstva vyžaduje, aby Komisia následne schválila tieto návrhy noriem vo forme nariadení alebo rozhodnutí, a tým im poskytla priamu právnu účinnosť. Vo veľmi výnimočných prípadoch a iba z dôvodov záujmu Spoločenstva sa Komisia môže rozhodnúť, že normy sa schvália sčasti alebo so zmenami a doplneniami alebo neschvália sa vôbec, pričom dôvody takéhoto konania musí dať orgánu k dispozícii. Návrhom Komisie nie sú dotknuté rokovania o budúcich postupoch v kontexte prechodu na novú zmluvu.

Na účel konzultácií so zainteresovanými stranami sa pre každý EOD založí skupina zainteresovaných strán pozostávajúca z predstaviteľov príslušného odvetvia, zamestnancov finančného sektora a používateľov finančných služieb. Príslušný pomer z každej oblasti by mal byť vyvážený a nemalo by sa stať, že jedna skupina bude dominovať nad ostatnými. V tých oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú technické normy, budú mať EOD rovnako ako existujúce európske výbory dohľadu možnosť vydať nezáväzné usmernenia a odporúčania pre vnútroštátne orgány dohľadu, finančné inštitúcie a účastníkov trhu. Ak by sa orgány v akomkoľvek konkrétnom prípade rozhodli nedodržať usmernenia a odporúčania, mali by svoje rozhodnutie orgánu odôvodniť.

6.2.2. Právomoci na zaistenie konzistentného uplatňovania pravidiel Spoločenstva

Aj pri jednotnom súbore harmonizovaných pravidiel môže ich uplatňovanie v príležitostných prípadoch viesť k rozdielnym názorom na uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva. Bez toho, aby bolo dotknuté začatie konania zo strany Komisie vo veci porušenia právnych predpisov proti členským štátom, EOD by mali mať všeobecnú právomoc prispievať k zabezpečeniu zosúladeného uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva. Na tento účel by sa mal zaviesť mechanizmus zameraný na konanie vnútroštátnych orgánov dohľadu, ktoré sa považuje za odchyľujúce sa od existujúcich právnych predpisov Spoločenstva (vrátane technických noriem rozoberaných v oddiele 6.2.1). Tento mechanizmus pozostáva z troch rôznych krokov:

Po prvé, EOD by z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti jedného alebo viacerých vnútroštátnych orgánov dohľadu alebo Komisie prešetrilo tieto prípady a v prípade potreby by prijalo odporúčanie na opatrenie určené orgánu dohľadu. V rámci všeobecnej povinnosti súladu s právnymi predpismi Spoločenstva by sa orgán dohľadu vyzval, aby do jedného mesiaca začal dodržiavať odporúčanie.

Po druhé, ak sa odporúčanie nedodrží, Európska komisia môže, potom ako bude informovaná zo strany EOD alebo z vlastnej iniciatívy, prijať rozhodnutie, v ktorom buď požiada vnútroštátny orgán dohľadu, aby prijal osobitné opatrenia, alebo aby sa zdržal konania. Orgán dohľadu do desiatich pracovných dní od prijatia rozhodnutia informuje Komisiu a EOD o opatreniach, ktoré prijal alebo plánuje prijať na vykonanie tohto rozhodnutia.

Po tretie, vo výnimočnej situácii, keď orgán dohľadu nedodrží predchádzajúce odporúčanie, ako poslednú možnosť môžu EOD prijať rozhodnutie určené finančným inštitúciám v súvislosti s právnymi predpismi Spoločenstva, ktoré sa na ne priamo vzťahujú (t. j. nariadenia). Je to bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie uplatniť si vlastné rozhodnutie.

6.2.3. Opatrenia v núdzových situáciách

EOD plnia aktívnu úlohu pri koordinácii vnútroštátnych orgánov dohľadu, najmä v prípade nepriaznivého vývoja, ktorý potenciálne ohrozuje riadne fungovanie a integritu finančného systému v EÚ. V niektorých núdzových situáciách však koordinácia nemusí postačovať, najmä ak samotné vnútroštátne orgány dohľadu nemajú nástroje na rýchlu reakciu na vznikajúcu cezhraničnú krízu. EOD by preto mali za takýchto výnimočných okolností mať právomoc žiadať, aby vnútroštátne orgány dohľadu spoločne prijali osobitné opatrenia. Vymedzenie cezhraničnej núdzovej situácie si vyžaduje vysoký stupeň profesionálneho vyhodnotenia, a preto by sa malo byť ponechať na Európsku komisiu. Toto je predmetom bezpečnostnej doložky (pozri oddiel 6.2.11). Zároveň by sa mala urýchliť práca zameraná na vytvorenie komplexného cezhraničného rámca na posilňovanie systémov Európskej únie na riadenie/riešenie finančnej krízy vrátane záručných schém a rozdelenia záťaže.

6.2.4. Urovnávanie sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu

Navrhuje sa mechanizmus, ktorým sa zaistí, aby príslušné vnútroštátne orgány dohľadu náležite zohľadňovali záujmy ostatných členských štátov, a to aj v rámci kolégií orgánov dohľadu. Ak orgán dohľadu nesúhlasí s postupom alebo obsahom konania alebo nečinnosťou iného orgánu dohľadu, keď sa na základe príslušných právnych predpisov vyžaduje spolupráca, koordinácia alebo spoločné rozhodovanie, orgán môže na požiadanie dotknutého orgánu dohľadu pomôcť orgánom pri dosahovaní spoločného prístupu alebo vyriešení záležitosti. Tento mechanizmus pozostáva z troch možných krokov[4]:

Po prvé, ak jeden alebo viac vnútroštátnych orgánov dohľadu požiada EOD o pomoc pri riešení takýchto sporov, EOD môže najprv stanoviť lehotu na zmierenie medzi orgánmi, aby sa pokúsili dosiahnuť dohodu medzi sebou, pričom je nevyhnutné, aby orgán plnil funkciu sprostredkovateľa.

Po druhé, ak ani po fáze zmierenia neboli schopní dosiahnuť takúto dohodu, môžu EOD vyriešiť túto otázku prostredníctvom rozhodnutia.[5] Toto však bude zjavne výnimočná situácia, pretože vo väčšine prípadov by príslušné vnútroštátne orgány mali byť schopné dosiahnuť dohodu pri predchádzajúcom zmierovacom konaní.

Po tretie, v prípade, že orgán dohľadu nedodrží ani predchádzajúce rozhodnutie, orgán môže prijať aj rozhodnutia určené finančným inštitúciám, pričom stanoví ich povinnosti týkajúce sa právnych predpisov Spoločenstva, ktoré sa priamo vzťahujú na finančné inštitúcie.

Malo by sa zdôrazniť, že mechanizmus na urovnávanie sporov by sa mal týkať iba materiálnych záležitostí, napríklad prípadov keď konanie alebo nečinnosť orgánu dohľadu má vážny škodlivý vplyv na schopnosť orgánu dohľadu ochraňovať záujmy vkladateľov, poistencov, investorov alebo osôb, ktorým sú poskytované služby v jednom alebo viacerých iných členských štátoch alebo na finančnú stabilitu týchto členských štátov. Orgán si vyhradzuje právo nezačať urovnávanie sporu ani neprijať rozhodnutie, pokiaľ takéto podmienky nie sú splnené. Tieto opatrenia sú predmetom bezpečnostnej doložky (pozri oddiel 6.2.11).

6.2.5. Kolégiá orgánov dohľadu

Kolégiá orgánov dohľadu sú podstatou systému dohľadu v EÚ a hrajú dôležitú úlohu pri zaisťovaní vyrovnaného toku informácií medzi domácimi a hostiteľskými orgánmi. EOD budú prispievať k podpore účinného a konzistentného fungovania kolégií orgánov dohľadu a monitorovať dôslednosť vykonávania právnych predpisov Spoločenstva v rámci kolégií. Za týchto okolností sa EOD ako pozorovatelia môžu zúčastňovať na práci v kolégiách orgánov dohľadu a dostávať všetky príslušné informácie rovnako ako členovia kolégia.

6.2.6. Spoločná kultúra dohľadu, delegovanie úloh a zodpovedností a vzájomné preskúmania

EOD zohrávajú aktívnu úlohu pri budovaní spoločnej európskej kultúry dohľadu a zaisťovaní konzistentných postupov a zosúladených činností v oblasti dohľadu v celom Spoločenstve. V kombinácii s mechanizmom na urovnávanie sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu by spoločná kultúra dohľadu mala pomôcť vybudovať dôveru a spoluprácu a postupne môže vytvárať stále viac príležitostí pre orgány dohľadu na vzájomné delegovanie niektorých úloh a zodpovedností. EOD to uľahčia určením úloh a povinností, ktoré sa môžu delegovať alebo vykonávať spoločne, ako aj presadzovaním najlepších postupov. Orgán v tejto súvislosti podporí a uľahčí vytvorenie spoločných skupín orgánov dohľadu. Navyše, EOD budú pravidelne vykonávať vzájomné preskúmanie analýzy vnútroštátnych orgánov dohľadu.

6.2.7. Posúdenie vývoja na trhu

Jednou z nových úloh pridelených existujúcim európskym výborom dohľadu v zrevidovaných rozhodnutiach Komisie uverejnených 23. januára 2009 je monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ o trendoch, možných rizikách a slabých miestach v sektore bankovníctva, poisťovníctva a cenných papierov. Hoci navrhovaný ESRB bude zodpovedný za makroprudenciálnu analýzu finančného sektora EÚ, EOD by mali pokračovať v práci existujúcich európskych výborov dohľadu v tejto oblasti, keďže: i) zameranie ich analýzy je odlišné, t. j. mikroprudenciálna analýza postupuje zdola nahor v protiklade k makroprudenciálnej analýze, ktorá postupuje zhora nadol a ii) ich analýza môže slúžiť ako užitočný vstupný materiál pre prácu vykonávanú ESRB.

6.2.8. Medzinárodná a poradenská úloha

Prostredníctvom týchto návrhov Komisia jasne odpovedá na nedostatky zistené počas krízy, ako aj na výzvu G20 prijať opatrenie na vybudovanie silnejšieho, viac globálne konzistentného systému regulácie a dohľadu v sektore finančných služieb. EOD by mohli slúžiť ako užitočné kontaktné miesta pre orgány dohľadu z tretích krajín. V tejto súvislosti môžu bez toho, aby tým boli dotknuté kompetencie európskych inštitúcií uzatvárať administratívne dohody s medzinárodnými organizáciami a správami tretích krajín. EOD môžu takisto pomáhať pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti týkajúcich sa systému dohľadu v tretích krajinách. Okrem toho, EOD môžu z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie poskytovať poradenstvo Európskemu parlamentu, Rade a Komisii alebo uverejňovať stanoviská, vrátane prudenciálneho posudzovania cezhraničných fúzií a akvizícií. Mali by poskytovať dodatočné záruky, aby sa zaistilo spoľahlivé a posúdenie budúcich cezhraničných fúzií a akvizícií.

6.2.9. Zhromažďovanie informácií

Orgány dohľadu a ostatné verejné orgány členských štátov poskytujú orgánu na požiadanie všetky informácie potrebné na vykonávanie funkčných povinností, ktoré mu boli pridelené na základe tohto nariadenia. Okrem toho orgán v spolupráci s orgánmi dohľadu činnými v kolégiách orgánov dohľadu vymedzí a podľa potreby zhromaždí všetky náležité informácie od orgánov dohľadu s cieľom uľahčiť prácu kolégií orgánov dohľadu. Orgán vytvorí a spravuje centrálny systém na sprístupnenie týchto informácií orgánom dohľadu v kolégiách orgánov dohľadu. V zásade by vnútroštátne orgány dohľadu mali všetky informácie predložiť EOD.

6.2.10. Vzťah s ESRB

Navrhovaný rámec pre dohľad EÚ môže fungovať, iba ak ESRB a ESFS úzko spolupracujú. Cieľom reformy je vlastne zaistiť plynulejšiu interakciu dohľadu na makroprudenciálnej aj mikroprudenciálnej úrovni. Pri plnení svojej úlohy ako makroprudenciálneho orgánu dohľadu bude ESRB potrebovať včasný prísun mikroprudenciálnych informácií, pričom vnútroštátne orgány získajú výhody z rozhľadu ESRB v makroprudenciálnom prostredí. V nariadeniach sa takisto ustanovujú postupy, ktoré majú EOD dodržiavať pri konaní podľa odporúčaní ESRB a akým spôsobom by EOD mali využívať svoje právomoci na zaistenie včasného dodržiavania odporúčaní určených jednému alebo viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu.

6.2.11. Ochranné opatrenia

V súlade so závermi Ecofinu a Európskej rady z júna 2009, v ktorých sa zdôrazňuje, že bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva, a uznávajúc možné alebo sekundárne záväzky, ktoré môžu plynúť členským štátom, by sa rozhodnutia EOD nemali dotýkať fiškálnych zodpovedností členských štátov, sa zavádza bezpečnostná doložka. Táto doložka zaisťuje, že v prípade, keď sa členský štát domnieva, že rozhodnutie prijaté podľa článku 10 (t. j. rozhodnutia v núdzových situáciách) alebo 11 (t. j. urovnávanie sporov) týchto nariadení, zasahuje do jeho fiškálnych kompetencií, môže oznámiť orgánu pre poisťovníctvo a Komisii, že vnútroštátny orgán dohľadu neplánuje vykonať rozhodnutie orgánu, pričom jasne preukáže, ako rozhodnutie orgánu zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností. Orgán v lehote jedného mesiaca informuje členský štát o tom, či ponechá svoje rozhodnutie nezmenené alebo ho zmení a doplní či zruší. Pokiaľ orgán ponechá svoje rozhodnutie nezmenené, členský štát môže predložiť vec Rade a rozhodnutie úradu sa pozastaví. Rada do dvoch mesiacov rozhodne, či by rozhodnutie malo zostať nezmenené alebo či by sa malo zrušiť, pričom koná na základe kvalifikovanej väčšiny. Pri rozhodnutiach orgánu prijatých podľa článku 10 sa uplatňuje skrátené konanie s cieľom zohľadniť potrebu rýchlych rozhodnutí v núdzových situáciách.

6.3. Vnútorná organizácia EOD a ESFS

Každý EOD pozostáva z: i) dozornej rady; ii) predstavenstva; iii) predsedu a iv) výkonného riaditeľa. Okrem toho by sa pre všetky pri EOD mala zriadiť odvolacia rada.

6.3.1. Dozorná rada

Dozorná rada je hlavným rozhodovacím orgánom EOD a bude okrem iného zodpovedná za prijímanie návrhov technických noriem, stanovísk, odporúčaní a rozhodnutí uvedených v oddiele 6.2 tejto dôvodovej správy. Dozorná rada sa skladá z:

- predsedu príslušného EOD, ktorý bude viesť zasadnutia dozornej rady, ale nemá hlasovacie právo,

- vedúceho príslušného vnútroštátneho orgánu dohľadu v každom členskom štáte,

- jedného zástupcu Komisie, ktorý nemá hlasovacie právo;

- jedného zástupcu ESRB, ktorý nemá hlasovacie právo;

- jedného zástupcu každého z dvoch ďalších európskych orgánov dohľadu, ktorý nemá hlasovacie právo, a

- v prípade potreby sa rada môže rozhodnúť prijať pozorovateľov.

Rozhodnutia rady sa budú prijímať spravidla jednoduchou väčšinou s výnimkou tých rozhodnutí, ktoré sa vzťahujú na zostavovanie návrhov technických noriem a usmernení a rozhodnutí vo vzťahu k článkom finančných ustanovení, pri ktorých je potrebná kvalifikovaná väčšina hlasov. Rada môže vytvoriť poroty na urovnávanie sporov. Konečné rozhodnutie však na návrh tejto poroty prijíma samotná dozorná rada

6.3.2. Predstavenstvo

Predstavenstvo zaistí, aby orgán plnil svoje poslanie a vykonával pridelené úlohy. Predovšetkým by malo byť zodpovedné za prípravu pracovného programu a prijatie rokovacieho poriadku orgánu a malo by zohrávať hlavnú úlohu pri prijímaní jeho rozpočtu. Bude sa skladať z predsedu EOD, zástupcu Komisie a štyroch členov zvolených dozornou radou zo svojich členov, ktorí budú v záujme Spoločenstva konať nezávisle a objektívne. Výkonný riaditeľ sa môže zúčastňovať na zasadnutiach predstavenstva bez hlasovacieho práva.

6.3.3. Predseda a výkonný riaditeľ

EOD zastupuje nezávislý predseda na plný úväzok, ktorý zodpovedá za prípravu práce dozornej rady, ako aj za vedenie zasadnutí dozornej rady aj predstavenstva. Každodenné činnosti EOD však riadi výkonný riaditeľ, ktorý je podobne ako predseda nezávislý odborník pracujúci na plný úväzok. Výkonný riaditeľ zodpovedá za vykonávanie ročného pracovného programu a prijíma opatrenia potrebné na zaistenie fungovania EOD. Obidve osoby vyberá dozorná rada na základe verejného výberového konania podľa zásluh, schopností, znalostí finančných inštitúcií a trhu a skúseností v rámci finančného dohľadu a regulácie. Kandidát na pozíciu predsedu zvolený dozornou radou podlieha potvrdeniu Európskym parlamentom. Funkčné obdobie pre obidve pozície je päť rokov a môže sa predĺžiť jedenkrát. Toto predĺženie bude závisieť od výsledku hodnotenia vykonaného dozornou radou.

6.3.4. Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu

Medzisektorová spolupráca bude v rámci navrhovanej štruktúry rozhodujúcim prvkom, aby sa do tejto štruktúry premietol príslušný vývoj a skutočnosti na trhu. Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu bude zaisťovať vzájomné porozumenie, spoluprácu a konzistentné prístupy k dohľadu medzi tromi novými EOD. Vytvorí sa podvýbor Spoločného výboru s cieľom osobitne riešiť medzisektorové problémy, vrátane finančných konglomerátov a zaisťovať rovnaké podmienky. Keďže účinné rozhodnutia týkajúce sa napríklad smernice o finančných konglomerátoch prijímajú jednotlivé EOD, Spoločný výbor by mal zaistiť, aby EOD prijímali spoločné rozhodnutia súbežne.

6.3.5. Odvolacia rada

Odvolací systém bude zaisťovať, aby sa akákoľvek fyzická alebo právnická osoba vrátane vnútroštátnych orgánov dohľadu mohli na prvom stupni odvolať na Odvolaciu radu proti rozhodnutiu EOD, čím sa zaistí celistvé uplatňovanie pravidiel Spoločenstva (článok 9), opatrenia v núdzových situáciách (článok 10) a pri urovnávaní sporov (článok 11). Odvolacia rada bude spoločným orgánom všetkých troch EOD, t. j. bude sa zaoberať záležitosťami súvisiacimi s bankovníctvom, poisťovníctvom a cennými papiermi. Odvolacia rada bude mať šesť členov a šesť náhradníkov s príslušnými vedomosťami a skúsenosťami, s výnimkou súčasných zamestnancov vnútroštátnych orgánov dohľadu alebo iných vnútroštátnych inštitúcií alebo inštitúcií Spoločenstva zapojených do činností orgánu. Dvoch členov Odvolacej rady a dvoch náhradníkov vymenuje predstavenstvo každého EOD z užšieho zoznamu kandidátov, ktorý navrhla Európska komisia.

6.4. Finančné ustanovenia

Tieto ustanovenia sa zaoberajú rozpočtovými aspektmi EOD a zdôrazňuje sa v nich, že príjmy orgánov môžu pochádzať z rôznych zdrojov, napríklad z povinných príspevkov od vnútroštátnych orgánov dohľadu, dotácií Spoločenstva alebo poplatkov odvetvia platených orgánu. Uvádzajú sa v nich aj postupy ročného zostavenia, vykonávania a kontroly rozpočtu. Uplatňuje sa rámcové rozpočtové nariadenie pre orgány zriadené podľa článku 158 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

6.5. Všeobecné a záverečné ustanovenia

Vo všeobecných ustanoveniach sa rozoberajú praktické otázky týkajúce sa zamestnancov, zodpovednosti EOD, povinnosti zachovávať služobné tajomstvo, ochrany údajov, prístupu k dokumentom, jazykových úprav, dohôd o sídle a účasti tretích krajín. Komisia do troch rokov od skutočného začatia činnosti a následne každé tri roky vydá správu o fungovaní EOD a postupoch ustanovených v nariadení. V tejto správe sa posúdi aj pokrok dosiahnutý smerom ku konvergencii regulácie a dohľadu v oblasti krízového riadenia a riešenia krízy v EÚ.

6.6. Základné rozdiely medzi tromi nariadeniami

Hlavné rozdiely medzi tromi navrhovanými nariadeniami sa týkajú cieľov orgánov, rozsahu činnosti a definícií, ktoré sú prispôsobené špecifikám príslušných sektorov a existujúcim právnym predpisom Spoločenstva. Okrem toho, Európska rada konštatovala, že EOD by mali mať aj právomoci v oblasti dohľadu nad úverovými ratingovými agentúrami. ESMA by zodpovedal za registráciu úverových ratingových agentúr. ESMA by bol takisto oprávnený prijať opatrenia dohľadu, ako sú stiahnutie registrácie alebo pozastavenie používania úverových ratingov na regulačné účely. Medzi právomoci dohľadu by mohlo patriť právo žiadať informácie a vykonávať vyšetrovania alebo kontroly na mieste. Kompetencie a právomoci ESMA, pokiaľ ide o úverové ratingové agentúry, budú vymedzené v zmene a doplnení nariadenia o úverových ratingových agentúrach.

2009/0143 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie[6],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[7],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[8],

so zreteľom na stanovisko ECB,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 Zmluvy o ES[9],

keďže:

(1) Finančná kríza v rokoch 2007/2008 odhalila vo finančnom dohľade závažné nedostatky, a to tak v konkrétnych prípadoch, ako aj v súvislosti s finančným systémom ako celkom. Modely dohľadu na vnútroštátnom základe zaostávajú za integrovanou a vzájomne prepojenou realitou dnešných európskych finančných trhov, v rámci ktorých mnohé finančné firmy podnikajú cezhranične. Kríza odhalila nedostatky v spolupráci, koordinácii, konzistentnom uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva a v dôvere medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu.

(2) V správe, ktorú uverejnila skupina expertov na vysokej úrovni vedená J. de Larosièrom 25. februára 2009 a ktorá bola vypracovaná na žiadosť Komisie, sa konštatovalo, že rámec dohľadu sa musí posilniť s cieľom znížiť riziko a tvrdosť finančných kríz v budúcnosti. Odporúčali sa v nej ďalekosiahle reformy štruktúry dohľadu finančného sektora v Spoločenstve. Táto skupina expertov takisto konštatovala, že by sa mal vytvoriť Európsky systém orgánov finančného dohľadu, ktorý by zahŕňal tri európske orgány dohľadu, jeden pre sektor poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov, jeden pre sektor bankovníctva a jeden pre sektor cenných papierov a vytvorenie Európskej rady pre systémové riziká.

(3) Komisia vo svojom oznámení zo 4. marca 2009 nazvanom „Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe”[10] navrhla vypracovať návrh právnych predpisov, na základe ktorých sa vytvorí Európsky systém orgánov finančného dohľadu a Európska rada pre systémové riziká, a vo svojom oznámení z 27. mája 2009 nazvanom „Európsky finančný dohľad“[11] poskytla viac informácií o možnej štruktúre takéhoto nového rámca dohľadu.

(4) Európska rada vo svojich záveroch z 19. júna 2009 odporúčala, aby sa vytvoril Európsky systém orgánov finančného dohľadu, ktorý bude zahŕňať tri nové európske orgány dohľadu. Systém by sa mal zameriavať na zvýšenie kvality a konzistentnosti vnútroštátneho dohľadu, posilnenie dohľadu nad cezhraničnými skupinami a vytvorenie jednotnej knihy pravidiel v EÚ platných pre všetky finančné inštitúcie na jednotnom trhu. Zdôraznila, že európske orgány dohľadu by mali mať aj právomoci v oblasti dohľadu nad úverovými ratingovými agentúrami a vyzvala Komisiu, aby pripravila konkrétne návrhy týkajúce sa toho, ako by európsky systém orgánov finančného dohľadu mohol zohrávať silnú úlohu v krízových situáciách, pričom zdôraznila, že rozhodnutia prijaté európskymi orgánmi dohľadu by nemali zasahovať do fiškálnych zodpovedností členských štátov.

(5) Z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy vznikli reálne a závažné riziká v oblasti stability vnútorného trhu. Opätovné nastolenie a udržanie stabilného a spoľahlivého finančného systému je absolútnym predpokladom pre zachovanie dôvery a jednotnosti na vnútornom trhu, a teda zachovanie a zlepšenie podmienok pre vytvorenie úplne integrovaného a fungujúceho vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Okrem toho pevnejší a integrovanejší trh ponúka lepšie príležitosti na financovanie a rozloženie rizika, a tým pomáha zlepšovať schopnosť hospodárstiev tlmiť nárazy

(6) Spoločenstvo dosiahlo limity toho, čo sa môže urobiť pri súčasnom postavení Výborov európskych orgánov dohľadu, ktoré zostávajú poradnými orgánmi Komisie. Spoločenstvo nemôže zostať v situácii, v ktorej neexistuje mechanizmus na dosiahnutie istoty, že vnútroštátne orgány dohľadu dospejú k najlepším možným rozhodnutiam v oblasti dohľadu pre cezhraničné inštitúcie, keď neexistuje dostatočná spolupráca a výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, keď si spoločná akcia vnútroštátnych orgánov vyžaduje zložité úpravy s cieľom zohľadniť rôznorodé požiadavky v oblasti regulácie a dohľadu, keď sú vnútroštátne riešenia najčastejšie jedinou realizovateľnou možnosťou v reakcii na európske problémy, keď existujú rozdielne výklady toho istého právneho textu. Európsky systém orgánov dohľadu by sa mal navrhnúť s cieľom prekonať tieto nedostatky a poskytnúť systém, ktorý je v súlade s cieľom stabilného a jednotného finančného trhu Spoločenstva pre finančné služby spojením vnútroštátnych orgánov dohľadu do silnej siete Spoločenstva.

(7) Európsky systém orgánov finančného dohľadu by mal byť sieťou vnútroštátnych orgánov dohľadu a orgánov dohľadu Spoločenstva, pričom každodenný dohľad nad finančnými inštitúciami sa ponecháva na vnútroštátnej úrovni a ústrednú úlohu pri dohľade nad cezhraničným skupinami majú kolégiá orgánov dohľadu. Mala by sa dosiahnuť aj väčšia harmonizácia a jednotné uplatňovanie pravidiel pre finančné inštitúcie a trhy v celom Spoločenstve. Mal by sa zriadiť Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov spolu s Európskym orgánom pre bankovníctvo a Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (európske orgány dohľadu).

(8) Európske orgány dohľadu by mali nahradiť Výbor európskych orgánov bankového dohľadu zriadený rozhodnutím Komisie 2009/78/ES[12], Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov zriadený rozhodnutím Komisie 2009/79/ES[13] a Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov zriadený rozhodnutím Komisie 2009/77/ES[14] a prebrať všetky úlohy a právomoci týchto výborov. Rozsah pôsobnosti činnosti každého orgánu by sa mal jasne vymedziť. V prípade, že sa to vyžaduje z inštitucionálnych dôvodov a na základe zodpovedností pridelených v zmluve, Komisia by mala byť takisto súčasťou siete činností v oblasti dohľadu.

(9) Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (ďalej len „orgán pre poisťovníctvo“) by mal konať s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu, najmä vrátane zabezpečenia vysokej, účinnej a jednotnej úrovne regulácie a dohľadu, ochrany poistencov a iných príjemcov poistného plnenia, ochrany celistvosti, účinnosti a riadneho fungovania finančných trhov, udržanie stability finančného systému a posilnenie medzinárodnej koordinácie v oblasti dohľadu v prospech hospodárstva vo všeobecnosti, vrátane finančných inštitúcii a ostatných zainteresovaných osôb, spotrebiteľov a zamestnancov. Na to, aby orgán pre poisťovníctvo mohol plniť svoje ciele, je potrebné a vhodné, aby bol orgánom Spoločenstva s právnou subjektivitou a mal by mať právnu, administratívnu a finančnú nezávislosť.

(10) Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo svojom rozsudku z 2. mája 2006 vo veci C-217/04 (Spojené kráľovstvo/Európsky parlament a Rada)[15] uznal, že článok 95 zmluvy týkajúci sa prijímania opatrení na aproximáciu právnych predpisov pre vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu predstavuje vhodný právny rámec pre zriadenie „orgánu Spoločenstva, ktorého úlohou bude prispievať k uskutočňovaniu procesu aproximácie“, keď sa úlohy zverené takémuto orgánu úzko prepojené so skutkovou podstatou právnych aktov, ktorými sa aproximujú vnútroštátne právne predpisy. Účel a úlohy orgánu pre poisťovníctvo – pomôcť príslušným vnútroštátnym orgánom dohľadu pri jednotnom výklade a uplatňovaní pravidiel Spoločenstva a prispieť k finančnej stabilite potrebnej pre finančnú integráciu – úzko súvisia s cieľmi právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa vnútorného trhu s finančnými službami. Orgán pre poisťovníctvo by sa mal preto zriadiť na základe článku 95 Zmluvy o ES.

(11) Právne akty, ktorými sa ustanovujú úlohy príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu členských štátov vrátane vzájomnej spolupráce a spolupráce s Komisiou, sú tieto[16]: Smernica 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzení slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby vo vzťahu k zaisteniu a retrocesii[17], prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia[18], smernica Rady 73/240/EHS z 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia[19], smernica Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia[20], smernica Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa spolupoistenia v rámci Spoločenstva[21], smernica Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984, ktorou sa mení a dopĺňa prvá smernica (73/239/EHS) o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia[22], smernica Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa poistenia právnej ochrany[23], Druhá Smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby a o zmene a doplnení smernice 73/239/EHS[24], smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a o zmene a doplnení smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení)[25], smernica 98/78/ES európskeho parlamentu a Rady z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní[26], smernica 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní[27], smernica 2002/83/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. novembra 2002 o životnom poistení[28], smernica 2002/92/ES Európskeho parlamentu a Rady z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní[29], and smernica 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia[30].

(12) Existujúce právne predpisy Spoločenstva upravujúce oblasť, ktorú zahŕňa toto nariadenie, zahŕňajú aj smernicu 2002/87/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte[31], smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu[32]a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku[33].

(13) Je potrebné zaviesť účinný nástroj na vytvorenie harmonizovaných technických noriem v oblasti finančných služieb s cieľom zabezpečiť, a to aj prostredníctvom jednotnej knihy pravidiel, rovnocenné podmienky a primeranú ochranu poistencov, ostatných príjemcov a spotrebiteľov v Európe. Je účinné a vhodné poveriť orgán pre poisťovníctvo ako subjekt s vysoko špecializovanými odbornými znalosťami v oblastiach vymedzených na základe právnych predpisov Spoločenstva vypracovaním návrhu technických noriem, ktorý nezahŕňa významné politické voľby. Komisia by mala schváliť tento návrh technických noriem v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, aby mali právne záväzný účinok. Komisia musí prijať návrh technických noriem. Tento návrh by mal podliehať zmene a doplneniu, ak by napríklad návrh technických noriem bol nezlučiteľný s právom Spoločenstva, nerešpektoval by zásadu proporcionality alebo by bol v protiklade so základnými zásadami vnútorného trhu pre finančné služby uvedenými v právnych predpisoch Spoločenstva týkajúcich sa finančných služieb. S cieľom zaistiť hladký a zrýchlený proces prijatia pre tieto normy by sa Komisii mali stanoviť lehoty na prijatie rozhodnutia o schválení.

(14) Proces vypracovania technických noriem v tomto nariadení prebieha bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie prijímať z vlastnej iniciatívy a vykonávať opatrenia na základe komitologických postupov na úrovni 2 Lamfalussyho štruktúry, ako sa ustanovuje v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva. Záležitosti, ktorých sa dotýkajú technické normy, nezahŕňajú politické rozhodnutia a ich obsah vyčleňujú akty Spoločenstva prijaté na úrovni 1. Vypracovanie návrhu noriem orgánom zaisťuje, že v sa plnej miere využijú odborné poznatky vnútroštátnych orgánov dohľadu.

(15) V oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú technické normy, by mal mať orgán pre poisťovníctvo právomoc vydávať nezáväzné usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva. S cieľom zaručiť transparentnosť a posilniť dodržiavanie týchto usmernení a odporúčaní vnútroštátnymi orgánmi dohľadu by vnútroštátne orgány mali mať povinnosť uviesť svoje dôvody, ak tieto usmernenia a odporúčania nedodržiavajú.

(16) Zabezpečenie správneho a úplného uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva je základným predpokladom pre integritu, účinnosť a riadne fungovanie finančných trhov, stabilitu finančných systémov a neutrálne podmienky hospodárskej súťaže pre finančné inštitúcie v Spoločenstve. Mal by sa preto vytvoriť mechanizmus, ktorým by orgán pre poisťovníctvo riešil prípady nesprávneho alebo nedostatočného uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva. Tento mechanizmus by sa mal vzťahovať na oblasti, v ktorých sa na základe právnych predpisov Spoločenstva vymedzujú jasné a nepodmienečné povinnosti.

(17) S cieľom umožniť primeranú reakciu na prípady nesprávneho alebo nedostatočného uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva by sa mal uplatňovať mechanizmus, ktorý sa skladá z troch krokov. Na prvej úrovni by sa malo dať orgánu pre poisťovníctvo splnomocnenie preskúmať údajné nesprávne alebo nedostatočné uplatňovanie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva vnútroštátnymi orgánmi pri vykonávaní dohľadu, za ktorým by nasledovalo odporúčanie.

(18) Ak vnútroštátny orgán dohľadu nedodržiava odporúčanie, Komisia by mala byť oprávnená adresovať dotknutému vnútroštátnemu orgánu dohľadu rozhodnutie s cieľom zaistiť dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva, ktoré bude mať priame právne účinky a ktoré sa môže uplatniť pred vnútroštátnymi súdmi a orgánmi a presadzovať na základe článku 226 Zmluvy o ES.

(19) S cieľom prekonať výnimočné situácie spojené s pretrvávajúcou nečinnosťou daného príslušného orgánu by mal mať orgán pre poisťovníctvo ako poslednú možnosť právomoc prijať rozhodnutia adresované jednotlivým finančným inštitúciám. Táto právomoc by mala byť obmedzená na výnimočné okolnosti, za ktorých príslušný orgán nedodržiava rozhodnutia, ktoré sú mu adresované a za ktorých sa právne predpisy Spoločenstva vzťahujú priamo na finančné inštitúcie na základe existujúcich alebo budúcich nariadení EÚ.

(20) Vážne ohrozenia riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo stability finančného systému Spoločenstva si vyžadujú rýchlu a spoločnú reakciu na úrovni Spoločenstva. Orgán pre poisťovníctvo by mal byť preto schopný požadovať od vnútroštátnych orgánov dohľadu, aby prijali konkrétne oparenia na odstránenie núdzovej situácie. Keďže vymedzenie núdzovej situácie obsahuje významný stupeň rozhodovania na základe vlastného uváženia, táto právomoc by sa mala zveriť Komisii. S cieľom zaistiť účinnú reakciu na núdzovú situáciu v prípade nečinnosti príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu orgán pre poisťovníctvo by mal mať právomoc prijať ako poslednú možnosť rozhodnutia priamo určené finančným situáciám v oblastiach práva Spoločenstva, ktoré sa na ne priamo vzťahujú, so zámerom zmierniť účinky krízy a opätovné nastoliť dôveru k trhom.

(21) S cieľom zabezpečiť účinný a efektívny dohľad a vyvážené posúdenie pozícií príslušných vnútroštátnych orgánov v rôznych členských štátoch, mal by byť orgán pre poisťovníctvo schopný urovnať spory medzi týmito orgánmi so záväzným účinkom, a to aj v rámci kolégií orgánov dohľadu. Mala by sa ustanoviť lehota na zmierenie, počas ktorej môžu príslušné vnútroštátne orgány dosiahnuť dohodu. Medzi právomoci orgánu pre poisťovníctvo by mali patriť spory týkajúce sa procesných povinností v procese spolupráce, ako aj spory týkajúce sa výkladu a uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva v rozhodnutiach v oblasti dohľadu. Existujúce zmierovacie mechanizmy ustanovené v odvetvových právnych predpisoch sa musia dodržiavať. V prípade nečinnosti príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu ako poslednú možnosť orgán pre poisťovníctvo by mal mať právomoc prijať rozhodnutia určené priamo finančným inštitúciám v oblastiach právnych predpisov Spoločenstva, ktoré sa na ne priamo vzťahujú.

(22) Kolégiá orgánov dohľadu zohrávajú významnú úlohu pri účinnom, efektívnom a konzistentnom dohľade nad finančnými inštitúciami, ktoré vykonávajú činnosť cezhranične. Orgán pre poisťovníctvo by mal mať plné práva účasti v kolégiách orgánov dohľadu s cieľom zjednodušiť fungovanie procesu výmeny informácií v kolégiách a podporiť konvergenciu a konzistentnosť v kolégiách pri uplatňovaní práva Spoločenstva.

(23) Delegovanie úloh a kompetencií môže byť užitočný nástroj pre fungovanie siete orgánov dohľadu s cieľom znížiť duplicitu úloh dohľadu, podporiť spoluprácu, a tým zjednodušiť proces dohľadu, ako aj znížiť záťaž kladenú na finančné inštitúcie. Nariadením by sa preto mal zaistiť jasný právny základ pre takéto delegovanie. Delegovanie úloh znamená, že úlohy vykonáva iný orgán dohľadu namiesto zodpovedného orgánu, pričom zodpovednosť za rozhodnutia týkajúce sa dohľadu zostáva na delegujúcom orgáne. Delegovaním kompetencií môže jeden vnútroštátny orgán dohľadu, splnomocnenec, v určitej záležitosti týkajúcej sa dohľadu rozhodnúť vo svojom mene namiesto iného vnútroštátneho orgánu dohľadu. Delegovanie by sa malo riadiť zásadou pridelenia kompetencie v oblasti dohľadu orgánu dohľadu, ktorý má dobré predpoklady na to, aby prijal v danej veci opatrenia. Prerozdelenie kompetencií môže byť vhodné napríklad z dôvodu úspory z rozsahu alebo pôsobnosti, súladu pri dohľade nad skupinou a optimálneho využívania technických odborných znalostí medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. V príslušných právnych predpisoch Spoločenstva sa môžu ďalej spresniť zásady pre prerozdelenie kompetencií na základe dohody. Orgán pre poisťovníctvo by mal uľahčiť dohody o delegovaní medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu všetkými vhodnými prostriedkami. Mal by byť vopred informovaný o plánovaných dohodách o delegovaní, aby v prípade potreby mohol vyjadriť svoje stanovisko. Uverejňovanie takýchto dohôd by sa malo centralizovať s cieľom zaistiť včasné, transparentné a ľahko dostupné informácie o dohodách pre všetky dotknuté strany.

(24) Orgán pre poisťovníctvo by mal aktívne podporovať konvergenciu dohľadu v celom Spoločenstva s cieľom zaviesť spoločnú kultúru dohľadu.

(25) Spoločné preskúmania sú účinný a efektívny nástroj na posilnenie konzistentnosti v rámci siete orgánov finančného dohľadu. Orgán pre poisťovníctvo by mal preto vypracovať metodický rámec pre takéto preskúmania a vykonávať ich pravidelne. Preskúmania by sa mali zameriavať nielen na konvergenciu postupov vykonávania dohľadu, ale aj na schopnosť orgánov dohľadu dosiahnuť vysokú kvalitu výsledkov dohľadu, ako aj nezávislosť príslušných orgánov.

(26) Orgán pre poisťovníctvo by mal aktívne podporovať koordinovanú reakciu dohľadu Spoločenstva, najmä ak by nepriaznivý vývoj mohol potenciálne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu finančného systému v Spoločenstve. Dodatočne k jeho právomociam týkajúcim sa opatrení v núdzových situáciách by sa mu mala preto zveriť funkcia všeobecnej koordinácie v rámci Európskeho systému orgánov pre finančný dohľad. Bezproblémový tok všetkých dôležitých informácií medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi by mal predstavovať osobitné zameranie akcií orgánu pre poisťovníctvo.

(27) S cieľom zaručiť finančnú stabilitu je potrebné v prvom štádiu identifikovať trendy, potenciálne riziká a slabé miesta vyplývajúce z mikroprudenciálnej úrovne, cezhranične a v rámci sektorov. Orgán pre poisťovníctvo by mal monitorovať a hodnotiť takýto vývoj v oblasti svojej pôsobnosti a v prípade potreby informovať Európsky parlament, Radu, Komisiu, ostatné európske orgány dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká na pravidelnom a v prípade potreby ad hoc základe. Orgán pre poisťovníctvo by mal takisto koordinovať záťažové testy v rámci Spoločenstva s cieľom posúdiť reakcie finančných inštitúcií na nepriaznivý vývoj na trhu, pričom zaistí, aby sa na vnútroštátnej úrovni pri takýchto testoch uplatnila čo najkonzistentnejšia metodika.

(28) Vzhľadom na globalizáciu finančných služieb a vyšší význam medzinárodných noriem by mal orgán pre poisťovníctvo podporovať dialóg a spoluprácu s orgánmi dohľadu mimo Spoločenstva. Musí plne dodržiavať existujúce úlohy a právomoci európskych inštitúcií vo vzťahoch s orgánmi mimo Spoločenstva a na medzinárodných fórach.

(29) Orgán pre poisťovníctvo by mal slúžiť ako nezávislý poradný orgán Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v oblasti svojej pôsobnosti. Mal by byť schopný poskytovať stanoviská k obozretnému posudzovaniu fúzií a nadobudnutí majetkových podielov na základe smernice 92/49/ES, smernice 2002/93/ES a smernice 2005/68/ES, zmenenej a doplnenej smernicou 2007/44/ES.

(30) Orgán pre poisťovníctvo by mal za účelom účinného vykonávania svojich povinností mať právo požadovať všetky potrebné informácie. S cieľom zabrániť duplicite povinností podávať správy pre finančné inštitúcie, tieto informácie by mali zvyčajne poskytovať vnútroštátne orgány dohľadu, ktoré sú najbližšie k finančným trhom a inštitúciám. Orgán pre poisťovníctvo by však mal mať právomoc požadovať informácie priamo od finančných inštitúcií a ostatných strán, ak vnútroštátny orgán dohľadu neposkytol alebo nemôže poskytnúť takéto informácie včas. Orgány členských štátov by mali byť povinné pomáhať orgánu pre poisťovníctvo pri presadzovaní takýchto priamych žiadostí.

(31) Úzka spolupráca medzi orgánom pre poisťovníctvo a Európskym výborom pre systémové riziká je nevyhnutná na zabezpečenie úplnej účinnosti fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká a dodržiavania jej varovaní a odporúčaní. Orgán pre poisťovníctvo by sa mal deliť o všetky príslušné informácie s Európskym výborom pre systémové riziká. Údaje týkajúce sa jednotlivých podnikov by sa mali poskytovať iba na základe odôvodnenej žiadosti. Po prijatí varovaní alebo odporúčaní adresovaných Európskym výborom pre systémové riziká orgánu pre poisťovníctvo alebo vnútroštátnemu orgánu dohľadu by mal orgán pre poisťovníctvo zabezpečiť ich dodržiavanie.

(32) Ak je to vhodné, orgán pre poisťovníctvo by mal konzultovať so zainteresovanými stranami technické normy, usmernenia a odporúčania a poskytovať im primeranú možnosť podávať pripomienky k navrhovaným opatreniam. Z dôvodov účinnosti by sa na tento účel mala vytvoriť Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve, zaistení a v zamestnaneckých dôchodkových fondoch, v ktorej sú vyváženým spôsobom zastúpené poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti, ako aj zamestnanecké dôchodkové fondy Spoločenstva (podľa potreby vrátane inštitucionálnych investorov a iných finančných inštitúcií, ktoré takisto využívajú finančné služby), ich zamestnanci a spotrebitelia a ostatní retailoví užívatelia bankových služieb vrátane malých a stredných podnikov. Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve, zaistení a v zamestnaneckých dôchodkových fondoch by mala aktívne pôsobiť ako prepojenie s ostatnými skupinami užívateľov v oblasti finančných služieb zriadených Komisiou alebo na základe právnych predpisov Spoločenstva.

(33) Členské štáty majú hlavnú zodpovednosť za zachovanie finančnej stability pri krízovom riadení, najmä pokiaľ ide o stabilizáciu a riešenie situácie v jednotlivých oslabených finančných inštitúciách. Opatrenia orgánu pre poisťovníctvo v núdzi alebo prípady urovnania, ktoré majú vplyv na stabilitu finančnej inštitúcie, by nemali zasahovať do fiškálnych zodpovedností členských štátov. Mal by sa vytvoriť mechanizmus, ktorým by členské štáty mohli nástojiť na tejto ochrane a prípadne predložiť záležitosť na rozhodnutie Rade. Je vhodné zveriť úlohu v tejto záležitosti Rade vzhľadom na osobitné zodpovednosti členských štátov v tomto smere.

(34) Orgán pre poisťovníctvo by mal byť v rámci rozhodovacích konaní viazaný pravidlami Spoločenstva a všeobecnými zásadami týkajúcimi sa riadneho postupu a transparentnosti. Právo na vypočutie adresátov rozhodnutí orgánu pre poisťovníctvo by sa malo v plnom rozsahu dodržiavať. Akty orgánu pre poisťovníctvo sú neoddeliteľnou súčasťou práva Spoločenstva.

(35) Dozorná rada zložená z vedúcich činiteľov príslušných kompetentných vnútroštátnych orgánov v každom členskom štáte pod vedením predsedu orgánu pre poisťovníctvo, by mala byť hlavným rozhodovacím orgánom orgánu pre poisťovníctvo. Zástupcovia Komisie, Európskeho výboru pre systémové riziká a ďalších dvoch európskych orgánov dohľadu by sa mali zúčastňovať ako pozorovatelia. Členovia dozornej rady by mali konať nezávisle a iba v záujme Spoločenstva. V prípade aktov všeobecnej povahy, vrátane tých, ktoré sa týkajú prijatia technických noriem, usmernení a odporúčaní, ako aj rozpočtových záležitostí, je vhodné uplatňovať pravidlá týkajúce sa kvalifikovanej väčšiny, ako sa ustanovujú v zmluve, pričom pri všetkých ostatných rozhodnutiach by sa mala uplatňovať jednoduchá väčšina členov. Prípady týkajúce sa urovnávania sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu by mala preskúmať vyhradená porota.

(36) Predstavenstvo zložené z predsedu orgánu pre poisťovníctvo, zástupcov vnútroštátnych orgánov dohľadu a Komisie by malo zaisťovať, aby orgán pre poisťovníctvo plnil svoje poslanie a vykonával úlohy, ktoré sú mu pridelené. Predstavenstvu by sa mali zveriť potrebné právomoci, okrem iného navrhovať ročný a viacročný pracovný program, vykonávať niektoré rozpočtové právomoci, prijímať strategický plán personálnej politiky orgánu pre poisťovníctvo, prijímať osobitné opatrenia týkajúce sa práv prístupu k dokumentom a schvaľovať výročnú správu.

(37) Orgán pre poisťovníctvo by mal zastupovať predseda na plný úväzok vybraný dozornou radou prostredníctvom otvoreného výberového konania. Riadením orgánu pre poisťovníctvo by mal byť poverený výkonný riaditeľ, ktorý by mal mať právo zúčastňovať sa na zasadnutiach dozornej rady a predstavenstva bez hlasovacieho práva.

(38) S cieľom zaistiť konzistentnosť činností európskych orgánov dohľadu v rámci jednotlivých sektorov, tieto orgány by mali úzko spolupracovať v Spoločnom výbore európskych orgánov dohľadu a v prípade potreby dosiahnuť spoločné stanoviská. Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu by mal prevziať všetky funkcie Spoločného výboru finančných konglomerátov. V prípade potreby by sa aj akty spadajúce do oblasti pôsobnosti Európskeho orgánu pre bankovníctvo alebo Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy mali prijímať súbežne s príslušnými európskymi orgánmi dohľadu.

(39) Je potrebné zaistiť, aby strany, ktorých sa dotýkajú rozhodnutia prijaté orgánom pre poisťovníctvo, mohli uplatniť potrebné opravné prostriedky. S cieľom účinnej ochrany práv zainteresovaných strán a z dôvodu zjednodušenia postupu by sa malo zainteresovaným stranám v prípade, že orgán pre poisťovníctvo má rozhodovacie právomoci, udeliť právo podať odvolanie Odvolacej rade. Z dôvodov účinnosti a konzistentnosti by Odvolacia rada mala byť spoločným subjektom pre tri európske orgány dohľadu, nezávislým od ich administratívnych a regulačných štruktúr. Rozhodnutie Odvolacej rady by malo podliehať odvolaniu na Súde prvého stupňa a Súdnom dvore Európskych spoločenstiev.

(40) S cieľom zaručiť úplnú autonómiu a nezávislosť orgánu pre poisťovníctvo by mal tento orgán dostať samostatný rozpočet s príjmami najmä z povinných príspevkov vnútroštátnych orgánov dohľadu a všeobecného rozpočtu Európskej únie. Pokiaľ ide o príspevky Spoločenstva, mal by sa uplatňovať rozpočtový postup Spoločenstva. Audit účtovných výkazov by mal vykonávať Dvor audítorov.

(41) Na orgán pre poisťovníctvo by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF)[34]. Orgán pre poisťovníctvo by mal takisto pristúpiť k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskeho orgánu pre boj proti podvodom (OLAF)[35].

(42) S cieľom zaistiť otvorené a transparentné podmienky zamestnávania a rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami by sa na zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo mal uplatňovať Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev[36].

(43) Je nevyhnutné, aby sa chránili obchodné tajomstvá a iné dôverné informácie. Dôvernosť informácií vymieňaných v rámci siete by sa mala ochraňovať podobným spôsobom.

(44) Ochrana jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[37] a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[38], ktoré sa v plnom rozsahu uplatňujú na spracovanie osobných údajov na účely tohto nariadenia.

(45) S cieľom zaistiť transparentnú prevádzku orgánu pre poisťovníctvo by sa na tento orgán malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie[39].

(46) Krajinám, ktoré nie sú členmi Európskej únie, by sa mala umožniť účasť na práci orgánu pre poisťovníctvo v súlade s príslušnými dohodami, ktoré uzatvorí Spoločenstvo.

(47) Keďže ciele tohto nariadenia, a to zlepšenie fungovania vnútorného trhu prostredníctvom zaistenia vysokej, účinnej a konzistentnej úrovne prudenciálnej regulácie a dohľadu, ochrana poistencov a ostatných príjemcov, ochrana integrity, účinnosti a riadneho fungovania finančných trhov, udržiavanie stability finančného systému a posilnenie medzinárodnej koordinácie dohľadu, nemôžu členské štáty dostatočne dosiahnuť, a preto ich možno z dôvodu rozsahu opatrenia lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa ustanovuje v článku 5 Zmluvy o ES. V súlade so zásadou proporcionality, ako sa ustanovuje v uvedenom článku, toto nariadenie neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.

(48) Orgán pre poisťovníctvo preberá všetky súčasné úlohy a právomoci Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov, rozhodnutie Komisie 2009/78/ES z 23. januára 2009, ktorým sa zriaďuje Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov, by sa preto malo zrušiť a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady …/…/ES, ktorým ustanovuje program Spoločenstva určený na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(49) Je vhodné určiť lehotu na uplatnenie tohto nariadenia s cieľom zabezpečiť, aby bol orgán pre poisťovníctvo náležité pripravený na začatie prevádzky a zaistiť bezproblémový presun z Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I ZRIADENIE A PRÁVNE POSTAVENIE

Článok 1 Zriadenie a predmet činnosti

1. Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (ďalej len „orgán pre poisťovníctvo“).

2. Orgán pre poisťovníctvo pôsobí v oblasti pôsobnosti smernice 64/225/EHS, smernice 73/239/EHS, smernice 73/240/EHS, smernice 76/580/EHS, smernice 78/473/EHS, smernice 84/641/EHS, smernice 87/344/EHS, smernice 88/357/EHS, smernice 92/49/EHS, smernice 98/78/ES, smernice 2001/17/ES, smernice 2002/83/ES, smernice 2002/92/ES, smernice 2003/41/ES, smernice 2002/87/ES, smernice 2005/68/ES, smernice 2007/44/ES, smernice 2005/60/ES, smernice 2002/65/ES vrátane všetkých smerníc, nariadení a rozhodnutí vychádzajúcich z týchto predpisov a všetkých ostatných predpisov Spoločenstva, ktorými sa zverujú úlohy orgánu pre bankovníctvo.

3. Ustanoveniami tohto nariadenia nie sú dotknuté právomoci Komisie, najmä na základe článku 226 Zmluvy o ES s cieľom zaručiť súlad s právnymi predpismi Spoločenstva.

4. Cieľom orgánu pre poisťovníctvo je prispieť k: i) zlepšovaniu fungovania vnútorného trhu, najmä vrátane vysokej, účinnej a jednotnej úrovne regulácie a dohľadu, ii) ochrane poistencov a ostatných príjemcov, iii) zaisťovaniu integrity, účinnosti a riadneho fungovania finančných trhov, iv) ochrane stability finančného systému a v) posilňovaniu medzinárodnej koordinácie dohľadu. Na tento účel orgán pre poisťovníctvo prispeje k zaisteniu konzistentného, účinného a efektívneho uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva uvedených v článku 1 ods. 2, k podporovaniu konvergencie v oblasti dohľadu a k poskytovaniu stanovísk pre Európsky parlament, Radu a Komisiu.

5. Orgán pre poisťovníctvo je súčasťou Európskeho systému orgánov finančného dohľadu, ďalej len „ESFS“, ktorý funguje ako sieť orgánov dohľadu, ako sa ďalej uvádza v článku 39.

6. Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov spolupracuje s Európskym výborom pre systémové riziká, ďalej len „ERSB“, ako sa ustanovuje v článku 21 tohto nariadenia.

Článok 2 Vymedzenia pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1) „finančné inštitúcie“ znamenajú poisťovne, ako sa definujú v smernici 98/78/ES, zaisťovne, ako sa definujú v smernici 2005/68/ES, a inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/41/ES, a „finančné konglomeráty“, ako sa definujú v smernici 2002/87/ES;

(2) „vnútroštátne orgány dohľadu“ znamenajú vnútroštátne orgány, ktoré sú právnymi predpismi alebo nariadením oprávnené dohliadať nad poisťovňami, zaisťovňami alebo inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

Článok 3 Právne postavenie

1. Orgán pre poisťovníctvo je orgánom Spoločenstva s právnou subjektivitou.

2. V každom členskom štáte má orgán pre poisťovníctvo najširšiu právnu spôsobilosť na právne úkony zverenú právnickým osobám na základe vnútroštátneho práva. Môže predovšetkým nadobúdať alebo disponovať hnuteľným a nehnuteľným majetkom a byť stranou v právnych konaniach.

3. Orgán pre poisťovníctvo zastupuje predseda.

Článok 4 Zloženie

Orgán pre poisťovníctvo má toto zloženie:

(1) dozorná rada, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 28;

(2) predstavenstvo, ktoré vykonáva úlohy ustanovené v článku 32;

(3) predseda, ktorý vykonáva úlohy ustanovené v článku 33;

(4) výkonný riaditeľ, ktorý vykonáva úlohy ustanovené v článku 38;

(5) Odvolacia rada, ako sa uvádza v článku 44, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 46.

Článok 5 Sídlo

Orgán pre poisťovníctvo má sídlo vo Frankfurte.

KAPITOLA II ÚLOHY A PRÁVOMOCI ORGÁNU

Článok 6 Úlohy a právomoci orgánu pre poisťovníctvo

1. Orgán pre poisťovníctvo má tieto úlohy:

a) prispievať k vytvoreniu vysokokvalitných spoločných noriem a postupov pre reguláciu a dohľad, najmä poskytovaním stanovísk pre inštitúcie Spoločenstva a vypracovaním usmernení, odporúčaní a návrhov technických noriem, ktoré vychádzajú z právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 2;

b) prispievať k jednotnému uplatňovaniu právnych predpisov Spoločenstva, najmä podieľaním sa na spoločnej kultúre dohľadu, zaisťovaním jednotného, účinného a efektívneho uplatňovania právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 2, predchádzaním regulačnej arbitráži, zmierovaním a urovnávaním sporov medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, podporou súdržného fungovania kolégií orgánov dohľadu a prijímaním opatrení v núdzových situáciách;

c) uľahčovať delegovanie úloh a zodpovedností medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu;

d) úzko spolupracovať s ESRB, najmä poskytovaním ESRB informácií potrebných na dosiahnutie jeho úloh a zabezpečovaním náležitého dodržiavania varovaní a odporúčaní ESRB;

e) vykonávať spoločné preskúmania analýz vnútroštátnych orgánov dohľadu s cieľom posilniť konzistentnosť výsledkov dohľadu;

f) monitorovať a hodnotiť vývoj na trhu v oblasti svojej pôsobnosti;

g) plniť všetky ostatné osobitné úlohy uvedené v tomto nariadení alebo v právnych predpisoch Spoločenstva uvedených v článku 1 ods. 2.

2. Orgán pre poisťovníctvo by mal mať na vykonanie úloh uvedených v odseku 1 právomoci ustanovené v tomto nariadení, najmä právomoc:

a) vypracovať návrh technických noriem v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 7;

b) vydávať usmernenia a odporúčania, ako sa ustanovuje v článku 8;

c) vydávať odporúčania v osobitných prípadoch, ako sa uvádza v článku 9 ods. 3;

d) prijímať individuálne rozhodnutia určené vnútroštátnym orgánom dohľadu v osobitných prípadoch uvedených v článkoch 10 a 11;

e) prijímať individuálne rozhodnutia určené finančným inštitúciám v osobitných prípadoch uvedených v článku 9 ods. 6, článku 10 ods. 3 a článku 11 ods. 4;

f) vydávať stanoviská pre Európsky parlament, Radu alebo Komisiu, ako sa ustanovuje v článku 19.

3. Orgán pre poisťovníctvo vykonáva všetky výhradné právomoci v oblasti dohľadu nad subjektmi s dosahom v celom Spoločenstve alebo hospodárskymi činnosťami s dosahom v celom Spoločenstve, ktoré mu boli zverené v právnych predpisoch uvedených v článku 1 ods. 2.

Na tento účel má orgán pre poisťovníctvo primerané právomoci spojené s preskúmavaním a presadzovaním práva do praxe, ako sa uvádzajú v príslušných právnych predpisoch, ako aj možnosť účtovať poplatky.

Článok 7 Technické normy

1. Orgán pre poisťovníctvo môže vypracúvať technické normy v oblastiach, ktoré sú konkrétne vymedzené v právnych predpisoch uvedených v článku 1 ods. 2. Orgán pre poisťovníctvo predkladá návrh noriem na schválenie Komisii.

Pred predložením technických noriem Komisii orgán pre poisťovníctvo podľa potreby vykoná otvorenú verejnú konzultáciu k týmto normám a analyzuje možné súvisiace náklady a príjmy.

Komisia do troch mesiacov od prijatia návrhu noriem rozhodne, či návrh noriem schváli. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac. Komisia môže schváliť návrh noriem iba sčasti alebo so zmenami a doplneniami, ak si to vyžadujú záujmy Spoločenstva.

Ak Komisia normy neschváli alebo ich schváli sčasti alebo so zmenami a doplneniami, informuje orgán pre poisťovníctvo o svojich dôvodoch.

2. Normy prijíma Komisia prostredníctvom nariadení alebo rozhodnutí a uverejňujú sa v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 8 Usmernenia a odporúčania

Orgán pre poisťovníctvo vydáva usmernenia a odporúčania určené vnútroštátnym orgánom dohľadu alebo finančnými inštitúciám s cieľom vytvoriť jednotné, účinné a efektívne postupy dohľadu v rámci ESFS a zabezpečiť spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva.

Vnútroštátne orgány dohľadu vynaložia všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení a odporúčaní.

Ak vnútroštátny orgán dohľadu neuplatňuje tieto usmernenia alebo odporúčania, informuje orgán pre poisťovníctvo o svojich dôvodoch.

Článok 9 Konzistentné uplatňovanie pravidiel Spoločenstva

1. Ak vnútroštátny orgán dohľadu neuplatňuje správne právne predpisy uvedené v článku 1 ods. 2, najmä ak nezabezpečí, aby finančná inštitúcia spĺňala požiadavky ustanovené v týchto právnych predpisoch, orgán pre poisťovníctvo má právomoci uvedené v odsekoch 2, 3 a 6 tohto článku.

2. Orgán môže na žiadosť jedného alebo viacerých vnútroštátnych orgánov dohľadu, Komisie alebo z vlastnej iniciatívy a po informovaní dotknutého vnútroštátneho orgánu dohľadu prešetriť údajné nesprávne uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 20, vnútroštátny orgán dohľadu bezodkladne poskytne orgánu pre poisťovníctvo všetky informácie, ktoré orgán pre poisťovníctvo považuje za potrebné pre svoje prešetrovanie.

3. Orgán pre poisťovníctvo môže najneskôr do dvoch mesiacov od začatia prešetrovania adresovať dotknutému vnútroštátnemu orgánu dohľadu odporúčanie, v ktorom uvedie opatrenia potrebné na dodržanie právnych predpisov Spoločenstva.

Vnútroštátny orgán dohľadu do desiatich pracovných dní od prijatia odporúčania informuje orgán pre poisťovníctvo o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať na zaistenie dodržiavania právnych predpisov Spoločenstva.

4. Ak vnútroštátny orgán dohľadu nedodržal právne predpisy Spoločenstva v lehote jedného mesiaca od prijatia odporúčania orgánu pre poisťovníctvo, Komisia môže na základe informácií orgánu pre poisťovníctvo alebo z vlastnej iniciatívy prijať rozhodnutie, ktorým vnútroštátny orgán dohľadu požiada, aby prijal potrebné opatrenia na dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva.

Komisia prijme takéto rozhodnutie najneskôr do troch mesiacov od prijatia odporúčania. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac.

Komisia zaistí, aby sa dodržalo právo adresátov rozhodnutia na vypočutie.

Orgán pre poisťovníctvo a vnútroštátne orgány dohľadu poskytnú Komisii všetky potrebné informácie.

5. Vnútroštátny orgán dohľadu do desiatich pracovných dní od prijatia rozhodnutia uvedeného v odseku 4 informuje Komisiu a orgán pre poisťovníctvo o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať na vykonávanie rozhodnutia Komisie.

6. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 226 Zmluvy o ES, ak vnútroštátny orgán dohľadu nedodrží rozhodnutie uvedené v odseku 4 tohto článku v lehote v ňom uvedenej a ak je to potrebné na včasnú nápravu nedodržiavania predpisov zo strany vnútroštátneho orgánu dohľadu s cieľom zachovať alebo opätovne nastoliť neutrálne podmienky hospodárskej súťaže na trhu alebo zaistiť riadne fungovanie a integritu finančného systému, orgán pre poisťovníctvo môže v prípade, že sú príslušné požiadavky právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 2 priamo uplatniteľné na finančné inštitúcie, prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom sa požadujú potrebné opatrenia na dodržanie jeho povinností vyplývajúcich z právnych predpisov vrátane zastavenia všetkých činností.

Rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo musí byť v súlade s rozhodnutím, ktoré prijala Komisia podľa odseku 4.

7. Rozhodnutia prijaté na základe odseku 6 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré vnútroštátne orgány dohľadu prijali v rovnakej veci.

Všetky opatrenia vnútroštátnych orgánov dohľadu súvisiace so skutočnosťami, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa odsekov 4 alebo 6, musia byť v súlade s týmito rozhodnutiami.

Článok 10 Opatrenia v núdzových situáciách

1. V prípade nepriaznivého vývoja, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Spoločenstve alebo jeho časti, Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť orgánu pre poisťovníctvo, Rady alebo ESRB prijať rozhodnutie určené orgánu pre poisťovníctvo, v ktorom sa na účely tohto nariadenia určí existencia núdzovej situácie.

2. Ak Komisia prijala rozhodnutie podľa odseku 1, orgán pre poisťovníctvo môže prijať individuálne rozhodnutia, ktorými príslušné orgány požiada, aby prijali potrebné opatrenia v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 1 ods. 2 na odstránenie všetkých rizík, ktoré môžu ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému alebo jeho časti, a to tak, že zaistí, aby finančné inštitúcie a vnútroštátne orgány dohľadu spĺňali požiadavky ustanovené v týchto právnych predpisoch.

3. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 226 Zmluvy o ES, ak vnútroštátny orgán dohľadu nedodržiava rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo uvedené v odseku 2 v lehote v ňom uvedenej, orgán pre poisťovníctvo môže v prípade, že sú príslušné požiadavky právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 2 priamo uplatniteľné na finančné inštitúcie, prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom sa požadujú potrebné opatrenia na dodržanie jeho povinností vyplývajúcich z právnych predpisov vrátane zastavenia všetkých činností.

4. Rozhodnutia prijaté na základe odseku 3 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré vnútroštátne orgány dohľadu prijali v rovnakej záležitosti.

Všetky opatrenia vnútroštátnych orgánov dohľadu súvisiace so skutočnosťami, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa odsekov 2 alebo 3, musia byť v súlade s týmito rozhodnutiami.

Článok 11 Urovnávanie sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu

1. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 9, ak vnútroštátny orgán dohľadu nesúhlasí s postupom alebo obsahom akcie alebo nečinnosťou iného vnútroštátneho orgánu dohľadu v oblastiach, v ktorých sa na základe právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 2 vyžaduje spolupráca, koordinácia alebo spoločné rozhodovanie vnútroštátnych orgánov dohľadu z viac ako jedného členského štátu, orgán pre poisťovníctvo na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých vnútroštátnych orgánov dohľadu môže uvedeným orgánom pomôcť dosiahnuť dohodu v súlade s postupom uvedeným v odseku 2.

2. Orgán pre poisťovníctvo stanoví lehoty na zmierenie medzi príslušnými orgánmi, pričom zohľadní všetky príslušné lehoty vymedzené v právnych predpisoch uvedených v článku 1 ods. 2 a zložitosť a naliehavosť záležitosti.

3. Ak na konci fázy zmierenia dotknuté vnútroštátne orgány dohľadu nedosiahnu dohodu, orgán pre poisťovníctvo môže prijať rozhodnutie, v ktorom ich požiada, aby prijali konkrétne opatrenia alebo sa zdržali činnosti s cieľom urovnať záležitosť v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.

4. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 226 Zmluvy o ES, ak vnútroštátny orgán dohľadu nedodrží rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo a tým nezaistí, aby finančná inštitúcia spĺňala požiadavky na ňu priamo uplatniteľné v zmysle právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre poisťovníctvo môže prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom ju požiada o potrebné opatrenia na dodržiavanie jej povinností vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva vrátane zastavenia všetkých činností.

Článok 12 Kolégiá orgánov dohľadu

1. Organ pre poisťovníctvo bude prispievať k podpore účinného a konzistentného fungovania kolégií orgánov dohľadu a monitorovať dôslednosť vykonávania právnych predpisov Spoločenstva v rámci kolégií.

2. Orgán pre poisťovníctvo sa zúčastňuje v kolégiách orgánov dohľadu ako pozorovateľ, ak sa to považuje za vhodné. Na účely tejto účasti sa považuje za „vnútroštátny orgán dohľadu“ v zmysle príslušných právnych predpisov a na požiadanie dostane všetky príslušné informácie spoločne s ostatnými členmi kolégia.

3. Orgán pre poisťovníctvo v spolupráci s orgánmi dohľadu pôsobiacimi v kolégiách orgánov dohľadu v prípade potreby určí a zhromaždí všetky príslušné informácie od príslušných orgánov s cieľom uľahčiť prácu týmto kolégiám.

Orgán pre poisťovníctvo vytvorí a spravuje centrálny systém na sprístupnenie týchto informácií orgánom dohľadu v kolégiách orgánov dohľadu.

Článok 13 Delegovanie úloh a povinností

1. Vnútroštátne orgány dohľadu môžu na základe dvojstrannej dohody delegovať úlohy a zodpovednosti iným vnútroštátnym orgánom dohľadu.

2. Orgán pre poisťovníctvo uľahčí delegovanie úloh a povinností medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu určením tých úloh a povinností, ktoré sa môžu delegovať alebo spoločným vykonávaním a presadzovaním najlepších postupov.

3. Vnútroštátne orgány dohľadu informujú orgán pre poisťovníctvo o dohodách o delegovaní, ktoré plánujú uzatvoriť. Dohody nadobudnú platnosť najskôr jeden mesiac po informovaní orgánu pre poisťovníctvo.

Orgán pre poisťovníctvo môže predložiť stanovisko k plánovanej dohode do jedného mesiaca po tom, ako bol informovaný.

Orgán pre poisťovníctvo vhodnými prostriedkami uverejní všetky dohody o delegovaní, ktoré uzatvorili vnútroštátne orgány dohľadu, s cieľom zabezpečiť, aby všetky dotknuté strany boli riadne informované.

Článok 14 Spoločná kultúra dohľadu

1. Orgán pre poisťovníctvo zohráva aktívnu úlohu pri budovaní spoločnej európskej kultúry dohľadu a konzistentného vykonávania dohľadu a zabezpečovania jednotných postupov a zosúladených prístupov v celom Spoločenstve a vykonáva aspoň tieto činnosti:

a) poskytuje stanoviská príslušným orgánom;

b) podporuje účinnú dvojstrannú a viacstrannú výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu pri plnom dodržiavaní uplatniteľných ustanovení týkajúcich sa dôvernosti a ochrany údajov ustanovených v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva;

c) prispieva k vypracovaniu vysokokvalitných a jednotných noriem dohľadu, vrátane noriem pre výkazníctvo;

d) prešetruje uplatňovanie príslušných technických noriem prijatých Komisiou, usmernení a odporúčaní vydaných orgánom pre poisťovníctvo a v prípade potreby navrhuje zmeny a doplnenia;

e) navrhuje sektorové a medzisektorové školiace programy, uľahčuje výmeny zamestnancov a podnecuje vnútroštátne orgány dohľadu, aby zintenzívnili využívanie schém dočasných preložení zamestnancov a ostatných nástrojov.

2. Orgán pre poisťovníctvo môže v prípade potreby navrhnúť nové praktické nástroje a prostriedky konvergencie na podporu spoločných prístupov a postupov v oblasti dohľadu.

Článok 15 Spoločné preskúmanie príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu

1. Orgán pre poisťovníctvo pravidelne vykonáva spoločné preskúmania analýz niektorých alebo všetkých činností príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu s cieľom ďalej zvýšiť konzistentnosť výsledkov dohľadu. Orgán pre poisťovníctvo na tento účel vypracuje metódy s cieľom umožniť objektívne posúdenie a porovnanie medzi preskúmavanými orgánmi.

2. Spoločné preskúmanie zahŕňa, ale neobmedzuje sa len na hodnotenie:

a) primeranosti inštitucionálnych dohovorov, zdrojov a odborných vedomostí zamestnancov vnútroštátneho orgánu dohľadu s osobitným zreteľom na účinné uplatňovanie právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 2 a na schopnosť reagovať na vývoj na trhu;

b) stupňa konvergencie dosiahnutého pri uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva a pri postupoch v oblasti dohľadu, vrátane technických noriem, usmernení a odporúčaní prijatých na základe článkov 7 a 8 a v rozsahu, v ktorom postupy dohľadu dosahujú ciele ustanovené v právnych predpisoch Spoločenstva;

c) dobrých postupov navrhnutých niektorými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, ktorých prijatie môže byť prínosom pre iné vnútroštátne orgány dohľadu.

3. Na základe spoločného preskúmania môže orgán pre poisťovníctvo vydať odporúčania dotknutému vnútroštátnemu orgánu dohľadu.

Článok 16 Koordinačná funkcia

Orgán pre poisťovníctvo plní všeobecnú koordinačnú úlohu medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu vrátane prípadov, keď by nepriaznivý vývoj mohol potenciálne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu finančného systému v Spoločenstve.

Orgán pre poisťovníctvo podporuje koordinovanú reakciu Spoločenstva, okrem iného prostredníctvom:

(1) uľahčenia výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu;

(2) stanovenia rozsahu a overovania spoľahlivosti informácií, ktoré by sa mali poskytnúť všetkým dotknutým vnútroštátnym orgánom dohľadu;

(3) konania v úlohe mediátora na žiadosť vnútroštátnych orgánov dohľadu alebo z vlastnej iniciatívy bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 11;

(4) bezodkladným oznámením všetkých možných núdzových situácií ESRB.

Článok 17 Posúdenie vývoja na trhu

1. Orgán pre poisťovníctvo monitoruje a posudzuje vývoj trhu v oblasti svojej pôsobnosti a v prípade potreby informuje Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, ERSB, Európsky parlament, Radu a Komisiu o príslušných mikroprudenciálnych trendoch, možných rizikách a slabých miestach.

Orgán pre poisťovníctvo predovšetkým v spolupráci s ESRB začína a koordinuje posúdenia reakcií finančných inštitúcií na nepriaznivý vývoj na trhu v rámci celého Spoločenstva. Pre vnútroštátne orgány dohľadu na tento účel vypracuje:

a) spoločné metodiky pre posudzovanie vplyvu hospodárskych scenárov na finančné pozície inštitúcií;

b) spoločné prístupy k oznamovaniu výsledkov týchto posúdení reakcií finančných inštitúcií.

2. Bez toho, aby boli dotknuté úlohy ESRB uvedené v nariadení (ES) č. .../... [ESRB], orgán pre poisťovníctvo aspoň raz ročne a v prípade potreby aj častejšie poskytne Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ESRB posúdenia vývoja, možných rizík a slabých miest v oblasti jeho pôsobnosti.

Orgán pre poisťovníctvo do týchto posúdení začlení klasifikáciu hlavných rizík a slabých miest a v prípade potreby odporučí preventívne alebo nápravné opatrenia.

3. Orgán pre poisťovníctvo zabezpečí primerané pokrytie medzisektorového vývoja, rizík a slabých miest na základe úzkej spolupráce s Európskym orgánom pre bankovníctvo a Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy.

Článok 18 Medzinárodné vzťahy

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci inštitúcií Spoločenstva, orgán pre poisťovníctvo môže nadviazať kontakty s orgánmi dohľadu z tretích krajín. Môže uzavrieť administratívne dohody s medzinárodnými organizáciami a správami z tretích krajín.

Orgán pre poisťovníctvo pomáha pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti týkajúcich sa systémov dohľadu v tretích krajinách v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 1 ods. 2.

Článok 19 Ostatné úlohy

1. Orgán pre poisťovníctvo môže na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady, Komisie alebo z vlastnej iniciatívy poskytnúť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii stanoviská ku všetkým záležitostiam týkajúcim sa jeho oblasti pôsobnosti.

2. Orgán pre poisťovníctvo môže vzhľadom na prudenciálne posúdenia fúzií a nadobudnutí majetkových podielov spadajúce do rozsahu pôsobnosti smernice 2007/44/ES z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti vnútroštátnych orgánov dohľadu vydať a uverejniť stanovisko k prudenciálnemu posúdeniu, ktoré má vykonať niektorý orgán členského štátu. Uplatňuje sa článok 20.

Článok 20 Zhromažďovanie informácií

1. Vnútroštátne orgány dohľadu a ostatné verejné orgány členských štátov na požiadanie orgánu pre poisťovníctvo poskytujú všetky informácie potrebné na vykonávanie povinností, ktoré mu boli pridelené na základe tohto nariadenia.

Orgán pre poisťovníctvo môže požadovať poskytovanie informácií aj v opakujúcich sa intervaloch.

2. Ak vnútroštátne orgány dohľadu alebo iné verejné orgány členských štátov neposkytli informácie alebo ich neposkytli včas, orgán pre poisťovníctvo môže adresovať odôvodnenú žiadosť priamo príslušným finančným inštitúciám alebo iným stranám. O takýchto žiadostiach informuje dotknuté vnútroštátne orgány dohľadu.

Vnútroštátne orgány dohľadu a iné verejné orgány členských štátov pomáhajú orgánu pre poisťovníctvo na jeho žiadosť pri zhromažďovaní takýchto informácií.

3. Orgán pre poisťovníctvo môže používať dôverné informácie, ktoré dostane od vnútroštátnych orgánov dohľadu a iných verejných orgánov alebo finančných inštitúcií a iných strán, iba na účely plnenia povinností, ktoré mu boli pridelené na základe tohto nariadenia.

Článok 21 Vzťah s ESRB

1. Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov spolupracuje s ESRB.

2 Orgán pre poisťovníctvo úzko spolupracuje s ESRB. Poskytuje ESRB pravidelné a aktualizované informácie potrebné na dosiahnutie jeho úloh. Všetky údaje potrebné na dosiahnutie jeho úloh, ktoré nie sú v súhrnnej alebo hromadnej forme, sa poskytnú ESRB bezodkladne na základe odôvodnenej žiadosti, ako sa uvádza v článku [15] nariadenia (ES) č. …./...[ESRB].

3. Orgán v súlade s odsekmi 4 a 5 zabezpečí náležité dodržiavanie upozornení a odporúčaní ESRB uvedených v článku [16] nariadenia (ES) č. …./... [ESRB].

4. Po prijatí varovania alebo odporúčania ESRB určeného orgánu pre poisťovníctvo tento orgán bezodkladne zvolá zasadnutie dozornej rady a posúdi vplyv takéhoto varovania alebo odporúčania na plnenie jeho úloh.

Rozhodne príslušným rozhodovacím postupom o opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia, s cieľom vyriešiť záležitosti uvedené vo varovaniach a odporúčaniach.

Ak orgán pre poisťovníctvo v súvislosti s odporúčaním ďalej nekoná, objasní ESRB dôvody nečinnosti.

5. Po prijatí upozornenia alebo odporúčania ERSB určeného vnútroštátnemu orgánu dohľadu, orgán pre poisťovníctvo v prípade potreby využije právomoci, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia, aby zaistil včasné dodržiavanie.

Ak adresát plánuje nedodržať odporúčanie ESRB, informuje o dôvodoch nečinnosti dozornú radu a prerokuje ich s ňou.

Vnútroštátny orgán dohľadu náležite zohľadní stanoviská dozornej rady, keď informuje ERSB v súlade s článkom [17] nariadenia (ES) č. …./... [ERSB].

6. Orgán pre poisťovníctvo pri plnení svojich úloh uvedených v tomto nariadení v najvyššej miere zohľadňuje varovania a odporúčania ESRB.

Článok 22 Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve, zaistení a zamestnaneckých dôchodkových fondoch

1. Na účely konzultácie so zainteresovanými stranami v oblastiach významných pre plnenie úloh orgánu pre poisťovníctvo sa vytvorí Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve, zaistení a zamestnaneckých dôchodkových fondoch.

2. Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve, zaistení a zamestnaneckých dôchodkových fondoch sa skladá z 30 členov, v ktorej sú vyváženým spôsobom zastúpené poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti, ako aj zamestnanecké dôchodkové fondy Spoločenstva, ich zamestnanci, ako aj spotrebitelia a užívatelia poisťovacích a zaisťovacích služieb a služieb dôchodkového zabezpečenia.

Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve, zaistení a zamestnaneckých dôchodkových fondoch sa stretáva aspoň raz ročne.

3. Členov Skupiny zainteresovaných strán v poisťovníctve, zaistení a zamestnaneckých dôchodkových fondoch menuje dozorná rada na základe návrhov príslušných zainteresovaných strán.

Dozorná rada pri svojom rozhodovaní v možnom rozsahu zaistí primeranú geografickú rovnováhu a zastúpenie zainteresovaných strán z celého Spoločenstva.

Orgán pre poisťovníctvo zaistí Skupine zainteresovaných strán v poisťovníctve, zaistení a zamestnaneckých dôchodkových fondoch primeranú administratívnu podporu.

4. Členovia Skupiny zainteresovaných strán v poisťovníctve, zaistení a zamestnaneckých dôchodkových fondoch pôsobia počas obdobia dva a pol roka, po uplynutí ktorého sa uskutoční nové výberové konanie.

Členovia môžu pôsobiť dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

5. Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve, zaistení a zamestnaneckých dôchodkových fondoch môže predkladať stanoviská a oznámenia orgánu pre poisťovníctvo k otázkam týkajúcim sa úloh orgánu uvedených v článkoch 7 a 8.

6. Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve, zaistení a zamestnaneckých dôchodkových fondoch prijme svoj rokovací poriadok.

7. Orgán pre poisťovníctvo uverejní stanoviská a oznámenia Skupiny zainteresovaných strán v poisťovníctve, zaistení a zamestnaneckých dôchodkových fondoch a výsledky ich konzultácií.

Článok 23 Ochranné opatrenia

1. Orgán pre poisťovníctvo zaistí, aby žiadne rozhodnutie prijaté základe článku 10 alebo 11 nezasahovalo do fiškálnych zodpovedností členských štátov.

2. Ak sa členský štát domnieva, že rozhodnutie prijaté na základe článku 11 zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, môže oznámiť orgánu pre poisťovníctvo a Komisii do jedného mesiaca po oznámení rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo vnútroštátnemu orgánu dohľadu, že vnútroštátny orgán dohľadu rozhodnutie nevykoná.

Členský štát vo svojom oznámení odôvodní, prečo a jasne preukáže, ako rozhodnutie zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností.

V takom prípade sa rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo pozastaví.

V lehote jedného mesiaca od oznámenia členského štátu orgán pre poisťovníctvo informuje členský štát o tom, či rozhodnutie ponechá alebo či ho zmení a doplní alebo zruší.

Ak orgán pre poisťovníctvo svoje rozhodnutie nezmení, Rada konajúca na základe kvalifikovanej väčšiny vymedzenej v článku 205 Zmluvy o ES do dvoch mesiacov rozhodne, či sa rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo ponechá alebo zruší.

Ak sa Rada rozhodne ponechať rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo alebo ak v priebehu dvoch mesiacov neprijme rozhodnutie, pozastavenie tohto rozhodnutia sa bezodkladne ukončí.

3. Ak sa členský štát domnieva, že rozhodnutie prijaté na základe článku 10 ods. 2 zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, môže oznámiť orgánu pre poisťovníctvo, Komisii a Rade do troch pracovných dní po oznámení rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo vnútroštátnemu orgánu dohľadu, že vnútroštátny orgán dohľadu rozhodnutie nevykoná.

Členský štát vo svojom oznámení odôvodní, prečo a jasne preukáže, ako rozhodnutie zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností.

Rada, konajúca na základe kvalifikovanej väčšiny vymedzenej v článku 205 Zmluvy o ES, do desiatich pracovných dní rozhodne, či sa rozhodnutie orgánu zachová alebo zruší.

Ak Rada neprijme rozhodnutie do desiatich pracovných dní, rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo sa považuje za ponechané.

Článok 24 Rozhodovacie postupy

1. Pred prijatím rozhodnutí ustanovených v článku 9 ods. 6, článku 10 ods. 2 a 3 a článku 11 ods. 3 a 4 orgán pre poisťovníctvo informuje adresáta o svojom zámere prijať rozhodnutie, pričom stanoví lehotu, v ktorej adresát môže vyjadriť svoje stanovisko k záležitosti a v plnej miere zohľadniť jej naliehavosť.

2. V rozhodnutiach orgánu pre poisťovníctvo sa uvedú dôvody, z ktorých sa vychádza.

3. Adresáti rozhodnutí orgánu pre poisťovníctvo sú informovaní o zákonných opravných prostriedkoch dostupných na základe tohto nariadenia.

4. Ak orgán pre poisťovníctvo prijal rozhodnutie podľa článku 10 ods. 2 alebo 3, preskúmava toto rozhodnutie v primeraných intervaloch.

5. Rozhodnutia, ktoré orgán prijme podľa článkov 9, 10 a 11 sa uverejnia a uvedie sa v nich totožnosť dotknutého vnútroštátneho orgánu dohľadu alebo finančnej inštitúcie a hlavný obsah rozhodnutia, pričom sa zohľadnia oprávnené záujmy finančných inštitúcií o ochranu obchodných tajomstiev.

KAPITOLA III ORGANIZÁCIA

ODDIEL 1 DOZORNÁ RADA

ČLÁNOK 25 Zloženie

1. Dozorná rada sa skladá z:

a) predsedu, ktorý nemá hlasovacie právo;

b) vedúceho príslušného vnútroštátneho orgánu dohľadu zodpovedného za dohľad nad finančnými inštitúciami v každom členskom štáte; Ak je v členskom štáte viac ako jeden príslušný orgán, tieto orgány sa dohodnú na jednom vedúcom, ktorý bude ich zástupcom v dozornej rade;

c) jedného zástupcu Komisie, ktorý nemá hlasovacie právo;

d) jedného zástupcu ESRB, ktorý nemá hlasovacie právo;

f) jedného zástupcu každého z dvoch ďalších európskych orgánov dohľadu, ktorý nemá hlasovacie právo.

2. Každý vnútroštátny orgán dohľadu, a ak existuje viac ako jeden príslušný vnútroštátny orgán dohľadu, tieto orgány spolu, bude zodpovedný za menovanie vlastného náhradníka na vysokej úrovni zo svojho orgánu alebo orgánov, ktorý môže nahradiť člena dozornej rady uvedeného v odseku 1 písm. b) v prípade, že sa táto osoba nemôže zúčastniť.

3. Dozorná rada môže rozhodnúť o pripustení pozorovateľov.

Výkonný riaditeľ sa môže zúčastniť na zasadnutiach dozornej rady bez hlasovacieho práva.

Článok 26 Vnútorné výbory a poroty

1. Dozorná rada môže zriadiť vnútorné výbory alebo poroty pre osobitné úlohy pridelené dozornej rade a môže zabezpečiť delegovanie niektorých jasne vymedzených úloh a rozhodnutí na vnútorné výbory a poroty, dozornú radu alebo predsedu.

2. Na účely článku 11 dozorná rada zvolá na uľahčenie urovnania sporu porotu, ktorú tvorí predseda a dvaja jej členovia, ktorí nie sú zástupcami vnútroštátnych orgánov dohľadu, ktoré sú stranami sporu.

Rozhodnutie podľa článku 11 prijme dozorná rada na návrh poroty.

Článok 27 Nezávislosť

Pri vykonávaní úloh zverených na základe tohto nariadenia predseda a hlasujúci členovia dozornej rady konajú nezávisle a objektívne v záujme Spoločenstva a nepožadujú ani nedostávajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva, vlády členského štátu alebo akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Článok 28 Úlohy

1. Dozorná rada usmerňuje prácu orgánu pre poisťovníctvo a je poverená prijímaním rozhodnutí uvedených v kapitole II.

2. Dozorná rada prijíma stanoviská, odporúčania a rozhodnutia a vydáva oznámenia uvedené v kapitole II.

3. Dozorná rada menuje predsedu.

4. Dozorná rada prijme pred 30. septembrom každého roku na základe návrhu predstavenstva pracovný program orgánu pre poisťovníctvo na nasledujúci rok a predloží ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Pracovný program sa prijme bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup a uverejní sa.

5. Dozorná rada schvaľuje viacročný pracovný program orgánu pre poisťovníctvo a predkladá ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Viacročný pracovný program sa prijme bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup a uverejní sa.

6. Dozorná rada schvaľuje návrh rozpočtu v súlade s článkom 49.

7. Dozorná rada vykonáva disciplinárnu právomoc nad predsedom a výkonným riaditeľom a môže ich odvolať z funkcie v súlade s článkom 33 ods. 5 alebo článkom 36 ods. 5.

Článok 29 Rozhodovanie

1. Dozorná rada koná na základe kvalifikovanej väčšiny svojich členov, ako sa vymedzuje v článku 205 Zmluvy o ES, v prípade aktov uvedených v článkoch 7 a 8 a všetkých opatrení a rozhodnutí prijatých na základe kapitoly VI.

Všetky ostatné rozhodnutia dozornej rady prijímajú jej členovia jednoduchou väčšinou hlasov.

2. Zasadnutia dozornej rady zvoláva predseda z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť jednej tretiny jej členov a vedie ich predseda.

3. Dozorná rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

4. V rokovacom poriadku sa podrobne vymedzia ustanovenia, ktorými sa riadi hlasovanie a v prípade potreby pravidlá upravujúce kvóra. Členovia bez hlasovacieho práva a pozorovatelia s výnimkou predsedu a výkonného riaditeľa sa v rámci dozornej rady nezúčastňujú na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií, pokiaľ sa neustanovuje inak v článku 61 alebo v právnych predpisoch uvedených v článku 1 ods. 2.

Oddiel 2 PREDSTAVENSTVO

ČLÁNOK 30 Zloženie

1. Predstavenstvo sa skladá z predsedu, zástupcu Komisie a štyroch členov zvolených dozornou radou spomedzi jej členov.

S výnimkou predsedu má každý člen predstavenstva zástupcu, ktorý môže zastúpiť člena predstavenstva, ak sa táto osoba nemôže zúčastniť.

Funkčné obdobie členov volených dozornou radou je dva a pol roka. Môže sa raz predĺžiť.

2. Rozhodnutia predstavenstva sa prijímajú na základe väčšiny prítomných členov. Každý člen má jeden hlas.

Výkonný riaditeľ sa bez hlasovacieho práva zúčastňuje na zasadnutiach predstavenstva.

Predstavenstvo prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

3. Zasadnutia predstavenstva zvoláva predseda z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť aspoň tretiny jeho členov a vedie ich predseda.

Predstavenstvo sa na riadnych zasadnutiach schádza aspoň dvakrát ročne.

4. Členom predstavenstva môžu podľa rokovacieho poriadku pomáhať poradcovia alebo experti.

Článok 31 Nezávislosť

Členovia predstavenstva konajú nezávisle a objektívne v záujme Spoločenstva, nepožadujú ani nedostávajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva, vlády členského štátu alebo akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Článok 32 Úlohy

1. Predstavenstvo zaistí, aby orgán pre poisťovníctvo plnil svoje poslanie a vykonával úlohy, ktoré mu boli pridelené v súlade s týmto nariadením.

2. Predstavenstvo navrhuje na schválenie dozornej rade ročný a viacročný pracovný program.

3. Predstavenstvo vykonáva svoje rozpočtové právomoci v súlade s článkami 49 a 50.

4. Predstavenstvo prijme plán politiky zamestnanosti orgánu pre poisťovníctvo a podľa článku 54 ods. 2 potrebné vykonávacie opatrenia týkajúce sa Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“).

5. Predstavenstvo prijme osobitné ustanovenia týkajúce sa práva prístupu k dokumentom orgánu pre poisťovníctvo v súlade s článkom 58.

6. Predstavenstvo po konzultácii s dozornou radou prijme výročnú správu o činnostiach orgánu pre poisťovníctvo na základe návrhu správy uvedeného v článku 38 ods. 7 a predloží túto správu Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru do 15. júna. Správa sa uverejní.

7. Predstavenstvo prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

8. Predstavenstvo menuje a odvoláva členov Odvolacej rady v súlade s článkom 44 ods. 3 a s článkom 44 ods. 5.

Oddiel 3 PREDSEDA

ČLÁNOK 33 Menovanie a úlohy

1. Orgán pre poisťovníctvo zastupuje predseda, ktorým je nezávislý odborník zamestnaný na plný úväzok.

Predseda je zodpovedný za prípravu práce dozornej rady a predsedá zasadnutiam dozornej rady a predstavenstva.

2. Predsedu menuje dozorná rada na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou prostredníctvom otvoreného výberového konania.

Kandidát, ktorého vybrala dozorná rada, pred vymenovaním podlieha potvrdeniu Európskym parlamentom.

Dozorná rada zvolí zo svojich členov aj zástupcu, ktorý zastáva funkciu predsedu v jeho neprítomnosti.

3. Funkčné obdobie predsedu je päť rokov a môže sa raz predĺžiť.

4. V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich skončeniu päťročného funkčného obdobia predsedu dozorná rada posúdi:

a) výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob ich dosiahnutia;

b) povinnosti a požiadavky orgánu pre poisťovníctvo v nasledujúcich rokoch.

Dozorná rada môže na základe hodnotenia raz predĺžiť funkčné obdobie predsedu, čo však podlieha potvrdeniu Európskym parlamentom.

5. Predseda môže byť odvolaný z funkcie na základe rozhodnutia dozornej rady, ktoré podlieha potvrdeniu Európskym parlamentom.

Predseda nemôže dozornej rade brániť v prediskutovaní záležitostí týkajúcich sa predsedu, najmä pokiaľ ide o potrebu jeho odvolania, a nezúčastňuje sa na rokovaniach týkajúcich sa takýchto záležitostí.

Článok 34 Nezávislosť

Bez toho, aby bola dotknutá úloha dozornej rady v súvislosti s úlohami predsedu, predseda nepožaduje ani nedostáva pokyny od inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva, vlády členského štátu alebo akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Článok 35 Podávanie správ

1. Európsky parlament môže predsedu alebo jeho zástupcu takisto vyzvať, pričom v plnom rozsahu zachováva jeho nezávislosť, aby pravidelne predkladal vyhlásenia pred svojím príslušným výborom a odpovedal na otázky kladené členmi tohto výboru.

2. Európsky parlament môže predsedu vyzvať, aby predložil správu o plnení svojich povinností.

Oddiel 4 VÝKONNÝ RIADITEľ

ČLÁNOK 36 Menovanie

1. Orgán pre poisťovníctvo riadi výkonný riaditeľ, ktorým je nezávislý odborník na plný úväzok.

2. Výkonného riaditeľa menuje dozorná rada na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou prostredníctvom otvoreného výberového konania.

3. Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov a môže sa raz predĺžiť.

4. V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich ukončeniu päťročného funkčného obdobia výkonného riaditeľa dozorná rada vykoná hodnotenie.

Dozorná rada pri tomto hodnotení posúdi najmä:

a) výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob ich dosiahnutia;

b) povinnosti a požiadavky orgánu pre poisťovníctvo v nasledujúcich rokoch.

Dozorná rada na základe hodnotenia môže raz predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa.

5. Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie iba na základe rozhodnutia dozornej rady.

Článok 37 Nezávislosť

Bez toho, aby bola dotknutá úloha predstavenstva a dozornej rady v súvislosti s úlohami výkonného riaditeľa, výkonný riaditeľ nepožaduje ani nedostáva pokyny od vlád, orgánov, organizácií alebo subjektov mimo orgánu pre poisťovníctvo.

Článok 38 Úlohy

1. Výkonný riaditeľ je poverený riadením orgánu pre poisťovníctvo a pripravuje prácu predstavenstva.

2. Výkonný riaditeľ zodpovedá za implementáciu ročného pracovného programu orgánu pre poisťovníctvo pod vedením dozornej rady a kontrolou predstavenstva.

3. Výkonný riaditeľ prijíma potrebné opatrenia, a to prijatie vnútorných administratívnych pokynov a uverejňovanie oznámení s cieľom zabezpečiť fungovanie orgánu pre poisťovníctvo v súlade s týmto nariadením.

4. Výkonný riaditeľ vypracuje viacročný pracovný program, ako sa uvádza v článku 32 ods. 2.

5. Výkonný riaditeľ každý rok do 30. júna pripraví pracovný program orgánu pre poisťovníctvo na nasledujúci rok, ako sa uvádza v článku 32 ods. 2.

6. Výkonný riaditeľ zostaví predbežný návrh rozpočtu orgánu pre poisťovníctvo podľa článku 49 a plní rozpočet orgánu pre poisťovníctvo podľa článku 50.

7. Výkonný riaditeľ každý rok pripraví návrh výročnej správy s oddielom týkajúcim sa činností orgánu pre poisťovníctvo v oblasti regulácie a dohľadu a oddielom týkajúcim sa finančných a administratívnych záležitostí.

8. Výkonný riaditeľ vykonáva vo vzťahu k zamestnancom orgánu pre poisťovníctvo právomoci ustanovené v článku 54 a riadi záležitosti týkajúce sa zamestnancov.

KAPITOLA IV EURÓPSKY SYSTÉM ORGÁNOV PRE FINANČNÝ DOHĽAD

ODDIEL 1 VšEOBECNÉ USTANOVENIA

ČLÁNOK 39 Zloženie

1. Orgán pre poisťovníctvo je súčasťou ESFS, ktorý pôsobí ako sieť orgánov dohľadu.

2. ESFS tvoria:

a) orgány v členských štátoch uvedené v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. .../... [EBA] a článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. …/.... [ESMA];

b) orgán pre poisťovníctvo;

c) Európsky orgán pre bankovníctvo zriadený na základe článku 1 nariadenia (ES) č. …/…[EBA],

d) Európsky orgán pre cenné papiere a trhy zriadený na základe článku 1 nariadenia (ES) č. …/…[ESMA];

e) Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu ustanovený v článku 40;

f) Komisia na účely vykonávania úloh uvedených v článkoch 7, 9 a 10.

3. Orgán pre poisťovníctvo pravidelne a úzko spolupracuje, zaisťuje medzisektorovú konzistentnosť práce a dosahuje spoločné stanoviská v oblasti dohľadu nad finančnými konglomerátmi a k ostatným medzisektorovým záležitostiam s Európskym orgánom pre bankovníctvo a Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy prostredníctvom Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zriadeného v článku 40.

Oddiel 2 SPOLOčNÝ VÝBOR EURÓPSKYCH ORGÁNOV DOHľADU

ČLÁNOK 40 Zriadenie

1. Týmto sa zriaďuje Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu.

2. Spoločný výbor slúži ako fórum, na ktorom orgán pre poisťovníctvo pravidelne a úzko spolupracuje a zaisťuje medzisektorovú konzistentnosť s Európskym orgánom pre bankovníctvo a Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy.

3. Orgán pre poisťovníctvo prispieva primeranými zdrojmi k administratívnej podpore Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu. Medzi ne patria zamestnanci, administratívne výdavky, výdavky na infraštruktúru a prevádzku.

Článok 41 Zloženie

1. Spoločný výbor sa skladá z predsedu a predsedov Európskeho orgánu pre bankovníctvo a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy a v prípade potreby predsedu podvýboru zriadeného podľa článku 43.

2. Výkonný riaditeľ, Komisia a ESRB sa ako pozorovatelia pozývajú na zasadnutia Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu, ako aj podvýborov uvedených v článku 43.

3. Predseda Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu je menovaný na princípe ročnej rotácie z predsedov Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy.

4. Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu prijme a uverejní svoj rokovací poriadok. V rokovacom poriadku sa môžu uviesť ďalší účastníci zasadnutí spoločného výboru.

Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu sa stretáva aspoň raz za dva mesiace.

Článok 42 Spoločné stanoviská a spoločné akty

V rozsahu svojich úloh uvedených v kapitole II a najmä vzhľadom na vykonávanie smernice 2002/87/ES v prípade potreby orgán dosiahne spoločné stanoviská s Európskym orgánom pre bankovníctvo a Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy.

Akty podľa článkov 7, 9, 10 alebo 11 tohto nariadenia v súvislosti s uplatňovaním smernice 2002/87/ES a všetkých ostatných právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 2, ktoré takisto spadajú do rozsahu pôsobnosti Európskeho orgánu pre bankovníctvo a alebo Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy príjme súčasne aj orgán pre poisťovníctvo, Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy.

Článok 43 Podvýbory

Na účely článku 42 sa zriadi Podvýbor pre finančné konglomeráty Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu.

Podvýbor sa skladá z osôb uvedených v článku 41 ods. 1 a jedného zástupcu na vysokej úrovni zo súčasných zamestnancov daného vnútroštátneho orgánu dohľadu z každého členského štátu.

Podvýbor si zvolí spomedzi svojich členov predsedu, ktorý je aj členom Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu.

Spoločný výbor môže zriadiť ďalšie podvýbory.

Oddiel 3 ODVOLACIA RADA

ČLÁNOK 44 Zloženie

1. Odvolacia rada je spoločným subjektom Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy.

2. Odvolacia rada sa skladá zo šiestich členov a šiestich náhradníkov, ktorými sú osoby s náležitými vedomosťami a skúsenosťami s výnimkou súčasných zamestnancov vnútroštátnych orgánov dohľadu alebo iných vnútroštátnych inštitúcií alebo inštitúcií Spoločenstva zapojených do činností orgánu pre poisťovníctvo.

Odvolacia rada menuje svojho predsedu.

Rozhodnutia Odvolacej rady sa prijímajú na základe väčšiny aspoň štyroch z jej šiestich členov.

Odvolaciu radu zvoláva v prípade potreby predseda.

3. Dvoch členov Odvolacej rady a dvoch náhradníkov menuje predstavenstvo orgánu pre poisťovníctvo z užšieho zoznamu navrhnutého Komisiou na základe verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie a po konzultácii s dozornou radou.

Ostatní členovia sú menovaní v súlade s nariadením (Es) č. …/…[EBA] a nariadením (ES) č. …/…[ESMA].

4. Funkčné obdobie členov Odvolacej rady je päť rokov. Toto obdobie sa môže raz predĺžiť.

5. Člen Odvolacej rady, ktorého menovalo predstavenstvo orgánu pre poisťovníctvo, nemôže byť odvolaný počas funkčného obdobia, pokiaľ nebol odsúdený za závažný trestný čin a predstavenstvo o tom rozhodlo po konzultácii s dozornou radou.

6. Orgán pre poisťovníctvo, Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy poskytnú Odvolacej rade náležitú prevádzkovú a administratívnu podporu.

Článok 45 Nezávislosť a nestrannosť

1. Členovia Odvolacej rady sú nezávislí pri prijímaní svojich rozhodnutí. Nie sú viazaní žiadnymi pokynmi. Nemôžu vykonávať ďalšie úlohy v orgáne pre poisťovníctvo, jeho predstavenstve alebo dozornej rade.

2. Členovia Odvolacej rady sa nemôžu zúčastňovať na odvolacích konaniach, ak na nich majú akýkoľvek osobný záujem alebo ak boli v minulosti zapojení ako zástupcovia jednej zo strán konania alebo ak sa podieľali na rozhodnutí v rámci odvolania.

3. Ak sa člen Odvolacej rady z jedného z dôvodov uvedených v odsekoch 1 a 2 alebo z akéhokoľvek iného dôvodu domnieva, že iný člen Odvolacej rady by sa nemal zúčastniť na ktoromkoľvek z odvolacích konaní, tento člen zodpovedajúcim spôsobom informuje Odvolaciu radu.

4. Každá strana odvolacieho konania môže namietať proti účasti člena Odvolacej rady z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v odsekoch 1 a 2 alebo pri podozrení zo zaujatosti.

Námietka sa nemôže zakladať na národnosti členov a nie je prípustná ani v prípade, ak strana odvolacieho konania, hoci si je vedomá dôvodov na predloženie námietok, napriek tomu neprijala iné procesné opatrenia ako námietku proti zloženiu Odvolacej rady.

5. Odvolacia rada rozhodne o opatreniach, ktoré sa majú prijať, v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 bez účasti príslušného člena.

Na účely prijatia takéhoto rozhodnutia príslušného člena Odvolacej rady nahradí jeho náhradník, pokiaľ sa samotný náhradník nenachádza v podobnej situácii. Ak by išlo o takýto prípad, predseda navrhne náhradu z dostupných náhradníkov.

6. Členovia Odvolacej rady sa zaväzujú konať nezávisle a vo verejnom záujme.

Na tento účel vydajú vyhlásenie o záväzkoch a vyhlásenie o záujmoch, pričom uvedú, že neexistujú záujmy, ktoré by sa mohli považovať za poškodzujúce ich nezávislosť alebo akékoľvek iné priame alebo nepriame záujmy, ktoré sa by sa mohli považovať za poškodzujúce ich nezávislosť.

Tieto vyhlásenia sa vydajú každý rok a v písomnej forme.

KAPITOLA V OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Článok 46 Odvolania

1. Každá fyzická alebo právnická osoba, vrátane vnútroštátnych orgánov dohľadu, sa môže odvolať proti rozhodnutiu orgánu pre poisťovníctvo uvedenému v článkoch 9, 10 a 11 a akémukoľvek inému rozhodnutiu, ktoré prijal orgán pre poisťovníctvo podľa právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 2, ktoré je určené tejto osobe alebo proti rozhodnutiu, ktoré je, hoci vo forme rozhodnutia určenému inej osobe, v priamom a individuálnom záujme danej osoby.

2. Odvolanie spolu s odôvodnením sa predkladá orgánu pre poisťovníctvo písomne do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia dotknutej osobe alebo, ak takéto oznámenie neexistuje, odo dňa, keď orgán pre poisťovníctvo svoje rozhodnutie uverejnil.

Odvolacia rada rozhodne o odvolaní do dvoch mesiacov po predložení odvolania.

3. Odvolanie predložené podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.

Odvolacia rada však môže, ak sa domnieva, že si to okolnosti vyžadujú, pozastaviť uplatňovanie sporného rozhodnutia.

4. Ak je odvolanie prípustné, Odvolacia rada preskúma, či je náležite odôvodnené. Odvolacia rada tak často, ako je to potrebné, vyzve strany odvolacieho konania, aby predložili pripomienky k oznámeniam, ktoré sama vystavila alebo k oznámeniam ostatných strán týkajúcim sa odvolacieho konania v určených lehotách. Strany odvolacieho konania majú právo na ústnu prezentáciu.

5. Odvolacia rada môže v rámci ustanovení tohto článku vykonať vykonávať všetky právomoci, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti orgánu pre poisťovníctvo alebo môže posunúť prípad príslušnému orgánu v rámci orgánu pre poisťovníctvo. Uvedený orgán je viazaný rozhodnutím odvolacej rady.

6. Odvolacia rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

7. Rozhodnutia, ktoré prijala odvolacia rada, sú odôvodnené a orgán pre poisťovníctvo ich uverejní.

Článok 47 Konania pred Súdom prvého stupňa a Súdnym dvorom

1. Konanie sa môže predložiť Súdu prvého stupňa alebo Súdnemu dvoru v súlade s článkom 230 Zmluvy, ak sa namieta proti rozhodnutiu prijatému Odvolacou radou alebo v prípadoch, keď orgán pre poisťovníctvo nemá právo odvolať sa na Odvolaciu radu.

2. V prípade, že orgán pre poisťovníctvo má povinnosť konať a neprijme rozhodnutie, konanie súvisiace s nečinnosťou sa môže predložiť Súdu prvého stupňa alebo Súdnemu dvoru v súlade s článkom 232 Zmluvy o ES.

3 . Od orgánu pre poisťovníctvo sa vyžaduje, aby prijal potrebné opatrenia na dodržanie rozsudku Súdu prvého stupňa alebo Súdneho dvora.

KAPITOLA VI FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 48 Rozpočet orgánu pre poisťovníctvo

1. Príjmy orgánu pre poisťovníctvo sa skladajú najmä z:

a) povinných príspevkov vnútroštátnych verejných orgánov zodpovedných za dohľad nad finančnými inštitúciami;

b) dotácie Spoločenstva zaúčtovanej do všeobecného rozpočtu Európskej únie (oddiel týkajúci sa Komisie);

c) všetkých poplatkov zaplatených orgánu pre poisťovníctvo v prípadoch uvedených v príslušných nástrojoch právnych predpisov Spoločenstva.

2. Medzi výdavky orgánu pre poisťovníctvo patria minimálne výdavky na zamestnancov, odmeny, infraštruktúru a administratívne a prevádzkové výdavky.

3. Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

4. Odhady všetkých príjmov a výdavkov orgánu pre poisťovníctvo sa pripravujú pre každý finančný rok zodpovedajúci kalendárnemu roku a predkladajú sa v rozpočte orgánu pre poisťovníctvo.

Článok 49 Zostavenie rozpočtu

1. Výkonný riaditeľ do 15. februára každého roka vypracuje návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov na nasledujúci finančný rok a tento predbežný návrh predloží predstavenstvu spolu s plánom stavu zamestnancov. Predstavenstvo každý rok na základe predbežného návrhu, ktorý zostavil výkonný riaditeľ, vypracuje výkaz odhadov príjmov a výdavkov orgánu pre poisťovníctvo na nasledujúci finančný rok. Tento výkaz odhadov, vrátane návrhu plánu stavu zamestnancov predloží predstavenstvo Komisii do 31. marca. Pred prijatím výkazu odhadov musí návrh vypracovaný výkonným riaditeľom schváliť dozorná rada.

2. Výkaz odhadov predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) spolu s predbežným návrhom všeobecného rozpočtu Európskej únie.

3. Komisia na základe výkazu odhadov zapracuje do predbežného návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie odhady, ktoré považuje za potrebné vzhľadom na plán stavu zamestnancov a výšku dotácie, ktorá sa má účtovať zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v súlade s článkom 272 Zmluvy o ES.

4. Rozpočtový orgán prijme plán stavu zamestnancov pre orgán pre poisťovníctvo. Rozpočtový orgán schváli rozpočtové prostriedky na dotáciu orgánu pre poisťovníctvo.

5. Rozpočet orgánu pre poisťovníctvo prijme predstavenstvo. Stane sa konečným po záverečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

6. Predstavenstvo bezodkladne oznámi rozpočtovému orgánu svoj zámer vykonať akýkoľvek projekt, ktorý môže mať významný finančný vplyv na financovanie jeho rozpočtu, najmä každý projekt týkajúci sa majetku, ako je prenájom alebo kúpa budov. Informuje o ňom Komisiu. Ak niektorá pobočka rozpočtového orgánu plánuje vydať stanovisko, v lehote dvoch týždňov od prijatia informácií o projekte oznámi orgánu pre poisťovníctvo svoj zámer vydať takéto stanovisko. Ak orgán pre poisťovníctvo nedostane odpoveď, môže pokračovať v plánovanej operácii.

Článok 50 Plnenie a kontrola rozpočtu

1. Výkonný riaditeľ koná ako schvaľujúci úradník a plní rozpočet orgánu pre poisťovníctvo.

2. Do 1. marca po ukončení každého finančného roku účtovník orgánu pre poisťovníctvo predloží účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov predbežné účtovné výkazy spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení počas finančného roku. Účtovník orgánu pre poisťovníctvo pošle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení aj členom dozornej rady, Európskemu parlamentu a Rade do 31. marca nasledujúceho roku.

Účtovník Komisie následne skonsoliduje predbežné účty inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 128 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 [40] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

3. Výkonný riaditeľ po tom, ako dostane pripomienky Dvora audítorov k predbežným účtovným výkazom orgánu pre poisťovníctvo v súlade s ustanoveniami článku 129 nariadenia o rozpočtových pravidlách, konajúc na vlastnú zodpovednosť zostaví účtovnú závierku orgánu pre poisťovníctvo a predloží ju na posúdenie predstavenstvu.

4. Predstavenstvo predloží stanovisko k účtovnej závierke orgánu pre poisťovníctvo.

5. Výkonný riaditeľ predloží túto účtovnú závierku spolu so stanoviskom predstavenstva do 1. júla po ukončení finančného roku členom dozornej rady, Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

6. Účtovná závierka sa uverejní.

7. Výkonný riaditeľ pošle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra. Kópiu tejto odpovede pošle aj predstavenstvu a Komisii.

8. Výkonný riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na požiadanie a podľa ustanovenia v článku 146 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách všetky informácie potrebné pre bezproblémové uplatnenie postupu udeľovania absolutória na daný finančný rok.

9. Európsky parlament na odporúčanie Rady konajúcej na základe kvalifikovanej väčšiny pred 15. májom roku N + 2 udelí orgánu pre poisťovníctvo absolutórium na plnenie rozpočtu na finančný rok N.

Článok 51 Finančné pravidlá

Finančné pravidlá uplatniteľné na orgán pre poisťovníctvo prijme predstavenstvo po konzultácii s Komisiou. Tieto pravidlá sa nemôžu odchyľovať od nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002[41], pokiaľ si to nevyžadujú osobitné prevádzkové potreby pre fungovanie orgánu pre poisťovníctvo a iba s predchádzajúcim súhlasom Komisie.

Článok 52 Opatrenia proti podvodom

1. Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na orgán pre poisťovníctvo bez obmedzenia uplatňujú ustanovenia nariadenia (ES) č. 1073/1999.

2. Orgán pre poisťovníctvo pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF) [42] a bezodkladne prijme náležité ustanovenia pre všetkých zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo.

3. V rozhodnutiach a dohodách o financovaní a z nich vyplývajúcich vykonávacích nástrojoch sa výslovne ustanovuje, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby vykonať kontroly na mieste u príjemcov peňažných prostriedkov vyplatených orgánom pre poisťovníctvo, ako aj u zamestnancov zodpovedných za prideľovanie týchto finančných prostriedkov.

KAPITOLA VII VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 53 Výsady a imunity

Na orgán pre poisťovníctvo a jeho zamestnancov sa uplatňuje Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.

Článok 54 Zamestnanci

1. Služobný poriadok, Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a pravidlá prijaté spoločne s inštitúciami Európskeho spoločenstva na účel ich uplatňovania sa uplatňujú na zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo, vrátane jeho výkonného riaditeľa.

2. Predstavenstvo po dohode s Komisiou prijme potrebné vykonávacie opatrenia v súlade s ustanoveniam uvedenými v článku 110 Služobného poriadku.

3. Orgán pre poisťovníctvo vo vzťahu ku všetkým svojim zamestnancom vykonáva právomoci zverené menovaciemu orgánu na základe Služobného poriadku a orgánu oprávnenému na uzatváranie zmlúv podľa Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

4. Predstavenstvo prijme ustanovenia s cieľom umožniť dočasné vyslanie vnútroštátnych expertov z členských štátov do orgánu pre poisťovníctvo.

Článok 55 Zodpovednosť orgánu pre poisťovníctvo

1. Orgán pre poisťovníctvo v prípade nezmluvnej zodpovednosti nahradí v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne predpisy členských štátov všetky škody, ktoré spôsobil alebo ktoré spôsobili jeho zamestnanci pri plnení svojich povinností. Súdny dvor má jurisdikciu pre každý spor týkajúci sa nápravy takejto škody.

2. Osobná finančná zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo voči orgánu pre poisťovníctvo sa riadi príslušnými ustanoveniami uplatňovanými na zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo.

Článok 56 Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo

1. Členovia dozornej rady a predstavenstva, výkonný riaditeľ a zamestnanci orgánu pre poisťovníctvo vrátane úradníkov vyslaných členskými štátmi na dočasnom základe podliehajú požiadavkám zachovávať služobné tajomstvo podľa článku 287 Zmluvy o ES a príslušných ustanovení v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva aj v prípade skončenia ich funkčných povinností.

2. Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, žiadne dôverné informácie, ktoré dostanú osoby uvedené v odseku 1 pri vykonávaní svojich povinností, nemôžu byť prezradené inej osobe alebo orgánu, s výnimkou informácií v súhrnnej alebo hromadnej forme, aby nebolo možné identifikovať jednotlivé finančné inštitúcie.

Okrem toho, povinnosti na základe odseku 1 a prvého pododseku tohto odseku nebránia orgánu pre poisťovníctvo a vnútroštátnym orgánom dohľadu použiť informácie na presadzovanie právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 2, a najmä pri právnych konaniach na prijatie rozhodnutí.

3. Odseky 1 a 2 nebránia orgánu pre poisťovníctvo vymieňať si informácie s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v súlade s týmto nariadením a ostatnými právnymi predpismi uplatňovanými na finančné inštitúcie.

Tieto informácie podliehajú podmienkam zachovávania služobného tajomstva uvedeným v odsekoch 1 a 2. Orgán pre poisťovníctvo v rokovacom poriadku stanoví praktické ustanovenia pre vykonávanie pravidiel zachovávania dôvernosti uvedených v odsekoch 1 a 2.

4. Orgán pre poisťovníctvo uplatňuje rozhodnutie Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom[43].

Článok 57 Ochrana údajov

Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa smernice 95/46ES alebo povinností orgánu pre poisťovníctvo týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa nariadenia (ES) č. 45/2001 pri plnení svojich povinností.

Článok 58 Prístup k dokumentom

1. Nariadenie (ES) č. 1049/2001 sa uplatňuje na dokumenty, ktoré vlastní orgán pre poisťovníctvo.

2. Predstavenstvo prijme praktické opatrenia na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 do 31. mája 2011.

3. Rozhodnutia, ktoré orgán pre poisťovníctvo prijal na základe článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť podľa potreby predmetom sťažnosti podanej ombudsmanovi alebo konania pred Súdnym dvorom na základe odvolania predloženého Odvolacej rade v súlade s podmienkami ustanovenými v článkoch 195 a 230 Zmluvy o ES.

Článok 59 Opatrenia týkajúce sa jazyka

1. Na orgán pre poisťovníctvo sa uplatňujú ustanovenia nariadenia Rady č. 1[44].

2. Predstavenstvo rozhodne o vnútornom jazykovom režime orgánu pre poisťovníctvo.

3. Prekladateľské služby potrebné pre fungovanie orgánu pre poisťovníctvo poskytne Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 60 Dohoda o ústredí

Potrebné ustanovenia týkajúce sa ubytovania, ktoré sa má zabezpečiť pre orgán pre poisťovníctvo v členskom štáte, v ktorom sa nachádza jeho sídlo, a zariadenia, ktoré má dať tento členský štát k dispozícii, ako aj osobitné pravidlá uplatňované v tomto členskom štáte na výkonného riaditeľa, členov predstavenstva, zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo a ich rodinných príslušníkov sa ustanovujú v dohode o ústredí medzi orgánom pre poisťovníctvo a daným členským štátom uzatvorenej po získaní súhlasu predstavenstva.

Členský štát poskytne najlepšie možné podmienky na zaistenie riadneho fungovania orgánu pre poisťovníctvo, vrátane viacjazyčného európsky orientovaného vzdelávania a primeraných dopravných spojení.

Článok 61 Účasť tretích krajín

Na práci orgánu pre poisťovníctvo sa môžu zúčastniť aj krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie a ktoré uzatvorili dohody so Spoločenstvom, čím prijali právne predpisy Spoločenstva v oblasti pôsobnosti orgánu pre poisťovníctvo uvedené v článku 1 ods. 2 a uplatňujú ich.

Na základe príslušných ustanovení týchto dohôd sa musia prijať opatrenia, ktorými sa špecifikuje najmä charakter, rozsah a procedurálne aspekty zapojenia týchto krajín do práce orgánu pre poisťovníctvo vrátane ustanovení týkajúcich sa finančných príspevkov a zamestnancov. Môže sa v nich ustanoviť podmienky pre zastúpenie v postavení pozorovateľa v dozornej rade, ale musí sa zaistiť, že tieto krajiny sa nezúčastnia na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií, s výnimkou prípadov, keď existuje priamy záujem.

KAPITOLA VIII PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 62 Prípravné opatrenia

1. Komisia zodpovedá za administratívne zriadenie a počiatočnú administratívnu prevádzku orgánu pre poisťovníctvo, až kým orgán pre poisťovníctvo nezíska prevádzkovú kapacitu plniť svoj vlastný rozpočet.

Komisia môže na tento účel až do času, keď výkonný riaditeľ prevezme svoje povinnosti na základe vymenovania dozornou radou v súlade článkom 36 dočasne poveriť jedného úradníka, aby plnil funkcie výkonného riaditeľa.

2. Dočasný výkonný riaditeľ môže schvaľovať všetky platby, na ktoré sa vzťahujú úvery poskytnuté v rozpočte orgánu pre poisťovníctvo, pokiaľ sú schválené predstavenstvom, a môže uzatvárať zmluvy, vrátane pracovných zmlúv na základe prijatia plánu stavu zamestnancov.

3. Odsekmi 1 a 2 nie sú dotknuté právomoci dozornej rady a predstavenstva.

Článok 63 Prechodné ustanovenia týkajúce sa zamestnancov

1. Odchylne od ustanovení článku 54, všetky zamestnanecké zmluvy, ktoré uzatvoril Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov alebo jeho Sekretariát a ktoré sú platné v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sú platné do dátumu uplynutia ich platnosti. Nemôžu sa predĺžiť.

2. Všetkým zamestnancom, ktorí majú zmluvy uvedené v odseku 1, sa ponúkne možnosť uzatvoriť dočasnú pracovnú dohodu podľa článku 2 písm. a) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov na rôznych stupňoch, ako vymedzujú v pláne stavu zamestnancov.

Vnútorný výber obmedzený na zamestnancov, ktorí majú zmluvy s Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov alebo jeho Sekretariátom sa vykoná po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia orgánom oprávneným na uzatváranie zmlúv s cieľom skontrolovať schopnosť, účinnosť a bezúhonnosť osôb, ktoré sa majú prijať.

3 V závislosti od druhu a stupňa funkcie, ktorú majú vykonávať, sa úspešným kandidátom ponúkne dočasná pracovná zmluva v trvaní zodpovedajúcom aspoň času zostávajúcemu na základe predchádzajúcej zmluvy.

4. Príslušné vnútroštátne predpisy týkajúce sa pracovných zmlúv a iné príslušné nástroje sa naďalej uplatňujú na zamestnancov s predchádzajúcimi zmluvami, ktorí sa rozhodli nepožiadať o dočasné pracovné zmluvy alebo ktorým neboli ponúknuté dočasné pracovné zmluvy v súlade s odsekom 2.

Článok 64 Zmeny a doplnenia

Rozhodnutie Rady a Parlamentu č. ... z....o vytvorení programu Spoločenstva na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu sa týmto mení a dopĺňa, pretože Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov je odstránený zo zoznamu príjemcov uvedeného v oddiele B prílohy k tomto rozhodnutiu.

Článok 65 Zrušenie

Rozhodnutie Komisie 2009/79/ES, ktorým sa zriaďuje Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov, sa týmto zrušuje.

Článok 66 Hodnotenie

1. Komisia do troch rokov od dátumu uvedeného v druhom odseku článku 67 a následne každé tri roky uverejní všeobecnú správu o skúsenostiach získaných v dôsledku fungovania orgánu pre poisťovníctvo a postupov ustanovených v tomto nariadení.

V tejto správe sa takisto vyhodnotí pokrok dosiahnutý smerom ku zbližovaniu regulácie a dohľadu v oblastiach krízového riadenia a riešenia kríz v Spoločenstve. Hodnotenie sa založí na širokej konzultácii, aj so Skupinou zainteresovaných strán v poisťovníctve, zaistení a zamestnaneckých dôchodkových fondoch.

2. Správa a prípadne všetky sprievodné návrhy sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 67 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Uplatňuje sa od 1. januára 2011.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

Tento dokument je súčasťou a doplnením dôvodovej správy. Pri vyplňovaní tohto legislatívneho finančného výkazu je preto potrebné vyhnúť sa opakovaniu informácií uvedených v dôvodovej správe, avšak bez toho, aby tým bola dotknutá jeho zrozumiteľnosť. Pred vypĺňaním tohto vzorového formulára si pozrite pokyny, ktoré boli vypracované s cieľom poskytnúť návod a vysvetlenie ďalej uvedených položiek.

1. NÁZOV NÁVRHU:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. xxx, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov.

2. RÁMEC ABM/ABB

Príslušné oblasti politiky a súvisiace činnosti:

Vnútorný trh – finančné trhy

3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

3.1. Rozpočtové položky [prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky BA)] vrátane ich názvov:

Musia sa vytvoriť nové položky (názvy a čísla sú iba orientačné):

Názvy položiek:

12 Vnútorný trh

12.04 Finančné trhy

12.0403 Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov

Rozpočtové položky:

12.0403.01 EIOPA – Dotácia v rámci kapitol 1 a 2 (výdavky na zamestnancov a administratívne výdavky)

12.0403.02 EIOPA – Dotácia v rámci kapitoly 3 (prevádzkové výdavky)

3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu:

neurčené

3.3. Rozpočtové charakteristiky:

Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |

1204010101 | Nepovinné | Dif.[45] | ÁNO | ÁNO | NIE | č. 1a |

1204010102 | Nepovinné | Dif. | ÁNO | ÁNO | NIE | č. 1a |

4. ZHRNUTIE ZDROJOV

4.1. Finančné zdroje

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh výdavkov | Oddiel č. | 2011 | 2012 | 2013 | Spolu |

Prevádzkové výdavky[46] |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1. | a | 4 235 | 5 950 | 6 799 | 16 984 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | 4 235 | 5 950 | 6 799 | 16 984 |

Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[47] |

Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c | -- | -- | -- | -- |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | 4 235 | 5 950 | 6 799 | 16 984 |

Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | 4 235 | 5 950 | 6 799 | 16 984 |

Administrative expenditure not included in reference amount[48] |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d | -- | -- | -- | -- |

Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6. | e | -- | -- | -- | -- |

Celkové orientačné finančné náklady na akciu |

VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | a+c+d+e | 4 235 | 5 950 | 6 799 | 16 984 |

PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | b+c+d+e | 4 235 | 5 950 | 6 799 | 16 984 |

Údaje o spolufinancovaní

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Subjekt podieľajúci sa na spolufinancovaní: | 2011 | 2012 | 2013 | Spolu |

Členské štáty (vnútroštátne orgány dohľadu alebo ministerstvá financií) | f | 6 352 | 8 925 | 10 199 | 25 476 |

VRP vrátane spolufinancovania spolu | a+c+d+e+f | 10 587 | 14 874 | 16 998 | 42 459 |

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

( Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním.

× Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade.

× Návrh môže vyžadovať uplatnenie ustanovení medziinštitucionálnej dohody[49] (t. j. nástroj flexibility alebo revíziu finančného výhľadu).

4.1.3. Finančný vplyv na príjmy

× Návrh nemá finančný vplyv na príjmy

4.2. Ľudské zdroje – pracovníci zamestnaní na plný pracovný úväzok (vrátane úradníkov, dočasných zamestnancov a externých pracovníkov) – pozri podrobné informácie v bode 8.2.1.

Ročné požiadavky | 2011 | 2012 | 2013 | n + 3 | n + 4 | n + 5 and later |

Počet ľudských zdrojov spolu | 2,4 | 2,4 | 2,4 |

5. CHARAKTERISTIKY A CIELE

5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

V krátkodobom horizonte, zriadiť Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov ako súčasť nového Európskeho systému orgánov pre finančný dohľad, ktorý pozostáva zo siete európskych a vnútroštátnych orgánov dohľadu a zameriava sa na účinnejšiu a efektívnejšiu organizáciu finančného dohľadu v EÚ. V dlhodobom horizonte, EOB by mal zvýšiť koordináciu dohľadu nad sektorom poisťovníctva a dôchodkových fondov EÚ a prispieť k vytvoreniu európskeho rozmeru finančného dohľadu s cieľom dokončiť jednotný trh EÚ s finančnými službami.

5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

Finančná kríza zvýraznila viaceré závažné nedostatky súčasného rámca EÚ pre finančný dohľad. Zistili sa tieto problémy, ktoré odôvodňujú potrebu zapojenia Spoločenstva:

- neexistuje mechanizmus, ktorý zaistí, aby vnútroštátne orgány dohľadu dospeli k najlepším možným rozhodnutiam v oblasti dohľadu v prípade cezhraničných organizácií,

- spolupráca a výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu je nedostatočná,

- všetky technické údaje nariadenia o rozpočtových pravidlách musia prejsť pomalými a zdĺhavými postupmi,

- spoločná akcia vnútroštátnych orgánov si vyžaduje zohľadniť rôzne požiadavky týkajúce sa regulácie a dohľadu,

- k dispozícii sú iba vnútroštátne riešenia, ktoré sa môžu zaviesť v súvislosti s celoeurópskymi problémami.

Súčasné výbory orgánov dohľadu EÚ[50] majú na riešenie takýchto problémov obmedzené právomoci.

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

Tieto všeobecné ciele sa stanovili pre Európsky systém orgánov pre finančný dohľad, a najmä pre Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov:

1. vyvážiť záujmy domácich a hosťujúcich orgánov dohľadu, t. j. posilniť procesy a postupy pre prijímanie rozhodnutí vnútroštátnych orgánov dohľadu na cezhraničnom základe;

2. zaistiť rovnocenné podmienky pre finančné inštitúcie, ktoré vykonávajú činnosť v rôznych členských štátoch;

3. zlepšiť predchádzanie krízam a krízové riadenie na európskej úrovni a

4. zlepšiť efektívnosť a nákladovú účinnosť dohľadu v prípade spoločností, ktoré podliehajú dohľadu.

Na základe všeobecných cieľov sa vymedzilo niekoľko konkrétnych úloh ESFS:

1. všetky súčasné úlohy existujúcich Výborov orgánov dohľadu EÚ;

2. vypracovanie technických noriem s cieľom vypracovať jednotnú knihu pravidiel v EÚ;

3. zaistiť konzistentné uplatňovanie pravidiel EU a zmierovať a urovnávať spory medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu;

4. zaistiť koordinované rozhodovanie v núdzových situáciách;

5. dohľad nad určitými subjektmi s celoeurópskym dosahom;

6. zaistiť spoločnú kultúru dohľadu.

V tabuľke sa uvádzajú konkrétne ciele Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a párujú s príslušnými ukazovateľmi.

Cieľ | Navrhovaný ukazovateľ |

vypracovanie technických noriem s cieľom vypracovať jednotnú knihu pravidiel v EÚ; | Počet prijatých technických noriem v porovnaní s počtom noriem, ktoré sa majú navrhnúť Počet noriem, ktoré EIOPA navrhol a Komisia zamietla Počet prijatých nezáväzných odporúčaní |

Zabezpečiť jednotné uplatňovanie pravidiel EÚ | Počet úspešných sprostredkovaní bez záväzného urovnania Počet varovaní o zjavnom porušení právnych predpisov Spoločenstva |

Zabezpečiť spoločnú kultúru dohľadu: účasť v kolégiách orgánov dohľadu | Počet kolégií s účasťou EIOPA Priemerný počet zasadnutí na kolégium s účasťou zástupcov EIOPA |

Zabezpečiť spoločnú kultúru dohľadu: ostatné činnosti | Počet hodín školení pre orgány dohľadu Počet zamestnancov zúčastnených na výmenách/dočasne preložených Počet vykonaných spoločných preskúmaní Počet zistených a odstránených prekážok súvisiacich s konvergenciou Nové praktické nástroje a prostriedky na podporu konvergencie |

Vykonávanie priameho dohľadu nad celoeurópskymi finančnými inštitúciami | [V súčasností má význam iba pre Európsky orgán pre cenné papiere a trhy] |

Zabezpečiť koordinované rozhodovanie v núdzových situáciách | Účinnosť sprostredkovaní, rozhodnutí a koordinácie v krízových situáciách |

Zabezpečiť spoločnú kultúru dohľadu: Zhromažďovanie a správa mikroprudenciálnych informácií | Pokrok vo vývoji centrálnych databáz: úplnosť a včasnosť informácií |

5.4. Spôsob implementácie (orientačný)

( Centralizované hospodárenie

( priamo na úrovni Komisie

( nepriamo delegovaním právomocí na:

( výkonné agentúry

× subjekty zriadené Spoločenstvami podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách

( národné verejné subjekty/subjekty poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme

( Zdieľané alebo decentralizované hospodárenie

( s členskými štátmi

( s tretími krajinami

( Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte)

Poznámky:

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Systém monitorovania

V nariadení, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov sa ustanovuje hodnotenie skúseností získaných v dôsledku prevádzky orgánu pre poisťovníctvo a postupov ustanovených v tomto nariadení každé tri roky od skutočného začatia jeho prevádzky. Komisia na tento účel uverejní všeobecnú správu, v ktorej vyhodnotí aj pokrok dosiahnutý smerom ku konvergencii regulácie a dohľadu. Správa a všetky sprievodné návrhy sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie ex-ante

V prípade návrhu reformovať systém finančného dohľadu v EÚ sa vykonali dve posúdenia vplyvu:

1. Prvé všeobecné posúdenie vplyvu (SEK(2009) 715) sprevádzalo oznámenie „Európsky finančný dohľad“ z 27. mája (KOM(2009)252 v konečnom znení). Analýza v tejto správe viedla k výberu možnosti vytvoriť Európsky systém orgánov pre finančný dohľad ako najlepšej možnosti pre reformu mikroprudenciálneho rámca dohľadu EÚ.

2. Druhé, podrobnejšie posúdenie vplyvu sa vykonalo pri návrhu nariadení, ktorými sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy. Pri tomto posúdení vplyvu sa zvážilo veľa možností týkajúcich sa konkrétnych úloh a aspektov správy nových orgánov. Obsahuje aj rozpočtové odhady, ktoré sa použili v tomto legislatívnom finančnom výkaze.

6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností)

Neuplatňuje sa.

6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

Komisia rozhodne o konečnom súbore ukazovateľov na posúdenie výkonnosti Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov v čase vykonania prvého požadovaného hodnotenia. Pri konečnom hodnotení budú kvantitatívne ukazovatele dôležité rovnako ako kvalitatívne dôkazy získané pri konzultáciách, vrátane údajov od osobitne vytvorenej skupiny zainteresovaných strán v poisťovníctve a dôchodkových fondoch. Hodnotenie sa bude opakovať každé tri roky.

7. OPATRENIA PROTI PODVODOM

Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na orgán pre bankovníctvo bez obmedzenia uplatňujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF).

Orgán pre poisťovníctvo pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF) a bezodkladne prijme náležité ustanovenia pre všetkých zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo.

V rozhodnutiach a dohodách o financovaní a z nich vyplývajúcich vykonávacích nástrojoch sa výslovne ustanovuje, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby vykonať kontroly na mieste u príjemcov peňažných prostriedkov vyplatených orgánom pre poisťovníctvo, ako aj u zamestnancov zodpovedných za prideľovanie týchto finančných prostriedkov.

8. PODROBNÉ ÚDAJE O ZDROJOCH

8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

Podrobný rozpis nákladov orgánu možno nájsť v prílohe 1, v prílohe 2 možno nájsť hlavné východiskové predpoklady a v prílohe 3 podrobný plán na zriadenie.

Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2011 | 2012 | 2013 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci[52] (XX 01 01) | A*/AD | 1,2 | 1,2 | 1,2 | -- | -- | -- |

B*, C*/AST | 1,2 | 1,2 | 1,2 | -- | -- | -- |

Zamestnanci financovaní[53] podľa článku XX 01 02 | -- | -- | -- | -- | -- |

Iní zamestnanci[54] financovaní podľa článku XX 01 04/05 | -- | -- | -- | -- | -- |

SPOLU | 2,4 | 2,4 | 2,4 | -- | -- |

8.2.2. Opis úloh vyplývajúcich z akcie

- Prevádzkové riadenie vzťahov Komisie s orgánom (ekvivalent času jedného AD v prevádzkovom útvare)

- Finančné hospodárenie s dotáciou z rozpočtu Komisie pre orgán (ekvivalent času jedného AST v prevádzkovom útvare a 20 % času jedného AST vo finančnom útvare)

- Monitorovanie a audit (20 % času jedného AD na útvare pre vnútorný audit GR pre vnútorný trh a služby)

8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny)

× Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia)

V legislatívnom finančnom výkaze, ktorý je prílohou k návrhu rozhodnutia, ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva určený na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu (KOM(2009)14 v konečnom znení), sa už požiadalo o 12 pracovných miest. Celkovo približne 8 z týchto pracovných miest sa preobsadí v rámci GR pre vnútorný trh a služby s cieľom zaoberať sa novými európskymi orgánmi dohľadu (na plný alebo čiastočný úväzok): 6 v prevádzkových útvaroch, 1 vo finančnom útvare a 1 v IAC.

8.2.4. Ostatné administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie)

Neuplatňuje sa.

8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh ľudských zdrojov | 2011 | 2012 | 2013 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. |

Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) | 0,293 | 0,293 | 0,293 | -- | -- | -- |

Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtovú položku) | 0 | 0 | 0 | -- | -- | -- |

Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) spolu | 0,293 | 0,293 | 0,293 | -- | -- | -- |

Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci |

2 úradníci v prevádzkovom útvare |

0,2 času jedného orgán pre úradníka vo finančnom útvare |

0,2 času jedného orgán pre úradníka na útvare pre vnútorný audit GR pre vnútorný trh a služby 2,4 x 0,122 = 0,293 |

Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 |

Neuplatňuje sa. |

8.2.6. Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) |

Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | Spolu |

XX 01 02 11 01 – Služobné cesty | -- | -- | -- | -- | -- | -- | -- |

XX 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie | -- | -- | -- | -- | -- | -- | -- |

XX 01 02 11 03 – Výbory[55] | -- | -- | -- | -- | -- | -- | -- |

XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie | -- | -- | -- | -- | -- | -- | -- |

XX 01 02 11 05 – Informačné systémy | -- | -- | -- | -- | -- | -- | -- |

2 Ostatné výdavky na riadenie (XX 01 02 11) spolu | -- | -- | -- | -- | -- | -- | -- |

3 Ostatné výdavky administratívnej povahy (spresnite uvedením odkazu na rozpočtovú položku) | -- | -- | -- | -- | -- | -- | -- |

Administratívne náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu | -- | -- | -- | -- | -- | -- | -- |

Výpočet – Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume |

Neuplatňuje sa. |

PRÍLOHA 1

Návrh rozpočtu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov

V tisícoch EUR

Vedúci pracovníci/odborníci: | 0 | 0 | 0 |

Dočasní zamestnanci | 1 500 | 2 200 | 2 700 | 3 600 | 3 600 | 3 600 |

Premiestnení národní experti | 1 500 | 2 200 | 2 700 | 3 500 | 3 500 | 3 500 |

Administratívni a ostatní pomocní zamestnanci: | 0 | 0 | 0 |

Dočasní zamestnanci | 400 | 600 | 700 | 700 | 700 | 700 |

Zmluvní zamestnanci | 168 | 252 | 252 | 252 | 252 | 252 |

Zamestnanecké výhody | 585 | 938 | 1 103 | 1 358 | 1 358 | 1 358 |

Školenia zamestnancov: všeobecné | 24 | 37 | 44 | 54 | 54 | 54 |

Školenia zamestnancov: vyššia kvalifikácia v oblasti dohľadu | 135 | 198 | 243 | 320 | 320 | 320 |

Výdavky spojené s prijímaním zamestnancov | 48 | 53 | 26 | 41 | 0 | 0 |

Informačné a komunikačné technológie | 250 | 388 | 457 | 563 | 563 | 563 |

Hmotný majetok a súvisiace náklady | 213 | 331 | 389 | 480 | 480 | 480 |

Bežné administratívne výdavky | 166 | 257 | 303 | 373 | 373 | 373 |

Poštovné/ telekomunikačné služby | 70 | 109 | 128 | 158 | 158 | 158 |

Meeting and travel expenses | 293 | 503 | 535 | 660 | 660 | 660 |

Spoločná kultúra dohľadu: účasť v kolégiách orgánov dohľadu | 40 | 40 | 40 | 40 | 40 | 40 |

Spoločná kultúra dohľadu: školenia pre vnútroštátne orgány dohľadu a výmena a dočasné preloženie zamestnancov | 500 | 1 000 | 1 333 | 1 500 | 1 500 | 1 500 |

Zber informácií: vytvorenie a údržba centrálnej európskej databázy | 3 000 | 3 000 | 3 000 | 3 000 | 3 000 | 3 000 |

Medzinárodné vzťahy: pozorovatelia v medzinárodných výboroch dohľadu | 50 | 50 | 50 | 50 | 50 | 50 |

Medzinárodné vzťahy: spolupráca s tretími krajinami pri rozhodnutiach o rovnocennosti | 60 | 60 | 60 | 60 | 60 | 60 |

Dohľad nad subjektmi s celoeurópskou pôsobnosťou | 0 | 0 | 0 |

Predstavenstvo | 26 | 26 | 26 | 26 | 26 | 26 |

Spoločný riadiaci výbor | 10 | 10 | 10 | 10 | 10 | 10 |

Odvolacia rada | 86 | 86 | 86 | 86 | 86 | 86 |

Spolu | 10 587 | 14 874 | 16 998 | 19 995 | 19 955 | 19 955 |

z toho príspevok Spoločenstva | 4 235 | 5 950 | 6 799 | 7 998 | 7 982 | 7 982 |

z toho príspevok členských štátov (vnútroštátne orgány dohľadu alebo ministerstvá financií) | 6 352 | 8 925 | 10 199 | 11 997 | 11 973 | 11 973 |

Zdroj: Odhady a výpočty Komisie a výborov L3

PRÍLOHA 2

Uplatnená metodika a hlavné východiskové predpoklady pre finančný model orgánu pre poisťovníctvo

Náklady na zriadenie Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov sa odhadli podľa troch kategórií nákladov: náklady na zamestnancov, náklady na infraštruktúru a prevádzkové náklady v súlade so všeobecnou klasifikáciou nákladov používanou v účtovníctve existujúcich regulačných agentúr EÚ. Celkové náklady na zriadenie EIOPA sa odhadli na približne 10.587 miliónov EUR v prvom roku prevádzky (2011), pričom po dvoch rokoch (2013) dosiahnu 16.998 miliónov EUR – pozri prílohu 1.

Navrhuje sa, aby finančné prostriedky z rozpočtu Spoločenstva tvorili 40 % nákladov a finančné prostriedky členských štátov 60 %. Dôvody tohto návrhu sú:

- náležite vyvážené a zmiešané financovanie je najlepším spôsobom na zaistenie toho, aby orgány konali (a boli vnímané, že tak konajú) nezávisle od inštitúcií členských štátov a Spoločenstva. Ak by bol jeden konkrétny zdroj financovania príliš dominantný, mohlo by to zatieniť dôveryhodnosť rozhodnutí prijatých orgánmi, a tak porušiť nový rámec navrhnutý na zachovanie finančnej stability,

- keďže vnútroštátne orgány dohľadu budú v tomto novom rámci naďalej vykonávať väčšinu činností v oblasti dohľadu, zdá sa vhodné zohľadniť túto skutočnosť v mierne vyššom príspevku členských štátov. Takto by sme umožnili aj bezproblémový prechod zo súčasnej situácie, keď výbory 3. stupňa takmer výlučne financujú členské štáty,

- nevyhnutné je však, aby značná časť financovania pochádzala z rozpočtu Spoločenstva. Nové orgány budú v skutočnosti plniť ciele, ktoré majú jasný rozmer Spoločenstva: zachovávanie finančnej stability na vnútornom trhu, ako aj udržateľný rast v EÚ. Okrem toho jednou zo základných úloh a právomocí orgánov je zaistiť konzistentné, účinné a efektívne uplatňovanie pravidiel Spoločenstva v sektore. To odôvodňuje minimálne 40 % financovanie z rozpočtu Spoločenstva (pretože väčšina z týchto subjektov sa zvyčajne v plnom rozsahu financuje z rozpočtu Spoločenstva). Okrem toho, možno pochybovať o tom, či všetky členské štáty budú schopné zniesť výrazné zvýšenie ich príspevkov, ktoré by sa požadovali na základe nového rámca, ktorý bude omnoho nákladnejší ako existujúce dohody 3. stupňa,

- potreba financovania Spoločenstva je takisto osobitne významná s cieľom zabezpečiť, aby boli orgány skutočne nezávislé od členských štátov. Prijala sa možnosť s cieľom čo najviac obmedziť zasahovania do technickej práce orgánov dohľadu, obmedziť účasť Komisie v dozorných radách (na jedného člena bez hlasovacie práva) a predstavenstvách (na jedného člena) orgánov na minimum. Ak by okrem toho existovalo nadmerné spoliehanie sa na príspevky členských štátov, vierohodnosť nezávislosti orgánov by bola vážne vystavená riziku. Významný príspevok Spoločenstva je potrebný na vyváženie obmedzenej úlohy, ktorú bude mať Komisia v rozhodovacích orgánoch orgánov;

- tento prístup najlepšie vedie k stabilnému financovaniu bez prílišného spoliehania sa na jeden zdroj alebo príspevky veľkých členských štátov, ktoré by mohli ohroziť stálu prevádzku orgánov zrušením ich finančných príspevkov. Napokon, tento prístup je aj spravodlivejší ako financovanie od členských štátov v plnej miere alebo veľkom rozsahu: vnútroštátne orgány dohľadu využívajú množstvo modelov financovania na vnútroštátnej úrovni – niektoré zo všeobecných daní, niektoré z poplatkov odvetvia. Ak by orgán pre poisťovníctvo financovali vo veľkej miere členské štáty, existovalo by riziko nerovnakých podmienok v EÚ.

Odhady nákladov na zamestnancov vychádzajú z predpokladu, že EIOPA sa bude v prvom roku prevádzky snažiť zdvojnásobiť počet svojich zamestnancov oproti počtu zamestnancov existujúceho výboru 3. stupňa. To znamená nárast z približne 20 na 40. Predpokladalo sa tiež, že počet zamestnancov sa bude pomerne rýchlo zvyšovať v začiatočnej fáze. Orgán pre poisťovníctvo prijme v priemere 15 nových zamestnancov ročne. „Trvalé otáčky“ dosiahne s približne 90 zamestnancami.

Potreba zvýšiť počet zamestnancov odráža množstvo nových úloh, ktoré orgán pre poisťovníctvo bude musieť prevziať dodatočne k predchádzajúcim kompetenciám. Tieto nové úlohy sú podrobne opísané v dôvodovej správe, ktorá je súčasťou navrhovaných nariadení. Patrí medzi ne návrh nových technických noriem v mnohých oblastiach právnych prepisov v oblasti finančných služieb, zaistenie jednotného uplatňovania pravidiel Spoločenstva, urovnávanie sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, účasť v kolégiách orgánov dohľadu a uľahčenie spoločných posudzovaní, neobmedzuje sa však len na vymenované úlohy. Každá z týchto činností si vyžaduje značné nové zdroje. Podrobný rozpis odhadovaných počtov zamestnancov podľa rôznych kategórií sa uvádza v prílohe 3.

Ďalším predpokladom prijatým pri odhade nákladov na zamestnancov je skutočnosť, že na všetky orgány sa uplatní Služobný poriadok inštitúcií EÚ. To sa odráža - s určitými úpravami – v sadzbách na hlavu použitých v kapitole 1 (podrobné údaje sú v prílohe 1). Vplyv miesta sídiel výborov 3. stupňa sa takisto zohľadnil (prostredníctvom multiplikátorov životných nákladov).

Údaje v kapitole 2 týkajúce sa nákladov na infraštruktúru vychádzajú zo vstupných údajov existujúcich výborov 3. stupňa. CEIOPS poskytlo odhad svojich nákladov v tejto kategórii na základe extrapolácie ich skutočných nákladov spojených s prevádzkou kancelárií a správou v ich súčasných sídlach. Vzhľadom na to, že Frankfurt je finančné centrum a patrí medzi najdrahšie obchodné miesta na svete, odhadované náklady prirodzene prekračujú priemerné úrovne regulačných agentúr EÚ.

Prevádzkové náklady súvisia s kompetenciami a modelom správy európskych orgánov dohľadu. Pokiaľ ide o právomoci, zvážili sa rôzne druhy činností plánovaných pre ESFS z hľadiska tvorby mimoriadnych prevádzkových nákladov mimo všeobecných nákladov na zamestnancov. Takéto náklady bolo možné pripísať k mnohým činnostiam, napr. fungovanie skupín zainteresovaných strán, vývoj európskych databáz dohľadu, účasť v kolégiách orgánov dohľadu, organizovanie školení pre orgány dohľadu z členských štátov alebo vykonávanie kontrol na mieste v spoločnostiach, ktoré priamo podliehajú dohľadu. Osobitné náklady na tieto operácie sú veľmi často spojené s návštevami a zasadnutiami, môžu však aj zahŕňať značné výdavky na služby poskytované tretími osobami, napr. vytvorenie a údržba databázy alebo organizovanie školení.

Na druhej strane, usúdilo sa, že mnoho činnosti ESFS nie je spojených s mimoriadnymi prevádzkovými nákladmi a sú v plnom rozsahu zohľadnené vo všeobecných nákladoch na zamestnancov. Ide napríklad o návrh technických noriem, usmernenia a odporúčania, zaistenie konzistentného uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva alebo koordináciu v krízových situáciách.

Pokiaľ ide o správu, prevádzkové náklady súvisia s činnosťami rôznych orgánov plánovaných na zaistenie riadneho fungovania Európskeho systému orgánov pre finančný dohľad vo všeobecnosti a orgánov konkrétne: dozorná rada, predstavenstvo, Spoločný riadiaci výbor a Odvolacia rada.

Spôsoby výpočtu rozpočtu EIOPA sa uvádzajú v tabuľke 1.

Tabuľka 1. Odhadovaný rozpočet EIOPA v prvom roku prevádzky (2011)

V tisícoch EUR

Kapitola 1 – Náklady na zamestnancov | 4 694 |

Zamestnanci spolu: | 40 | Priemerné ročné náklady na hlavu (na základe usmernenia GR pre rozpočet a oznámenia 3 výborov L3) |

Multiplikátor životných nákladov | Frankfurt | 1,0 |

Riadenie | 2 | 167,0 | 334 |

Vedúci pracovníci/odborníci: | 0 |

Dočasní zamestnanci | 15 | 100,0 | 1 500 |

Premiestnení národní experti | 15 | 100,0 | 1 500 |

Administratívni a ostatní pomocní zamestnanci: | 0 |

Dočasní zamestnanci | 4 | 100,0 | 400 |

Zmluvní zamestnanci | 4 | 42,0 | 168 |

Zamestnanecké výhody | 15 % celkových nákladov na zamestnancov | 620 |

Školenia zamestnancov: všeobecné | Priemerná suma na osobu (údaje COM) | 0,6 | 24 |

Školenia zamestnancov: vyššia kvalifikácia v oblasti dohľadu | Oznámenie 3 výborov L3 | 4,5 | 135 |

Výdavky spojené s prijímaním zamestnancov | v priemere pohovor s 3 kandidátmi na pracovné miesto | 0,8 | 48 |

Kapitola 2 - Budovy, zariadenia a administratívne výdavky | 1 822 |

Prenájom budov a súvisiace náklady | Údaje a odhady CEIOPS | 828 |

Informačné a komunikačné technológie | Údaje a odhady CEIOPS | 250 |

Hmotný majetok a súvisiace náklady | Údaje a odhady CEIOPS | 213 |

Bežné administratívne výdavky | Údaje a odhady CEIOPS | 166 |

Poštovné/ telekomunikačné služby | Údaje a odhady CEIOPS | 70 |

Výdavky na cestovné a stretnutia | Údaje a odhady CEIOPS | 293 |

Kapitola 3 - Prevádzka | - | 4 071 |

Právomoci | Nákladová činnosť | Predpoklady | Celkové náklady |

Konzultácie | Skupina zainteresovaných strán vo finančných službách | Jeden FSSG pre každý európsky orgán dohľadu. 30 zasadnutí členov 4-krát ročne. Ročné odmeny 6 000 EUR na osobu. Zástupcom odvetvia sa preplatí cestovné, ale nie sú odmeňovaní. | 216 |

Spoločná kultúra dohľadu | Účasť v kolégiách orgánov dohľadu | Približne 25 kolégií v sektore. Účasť na 1 dvojdňovom stretnutí ročne, v priemere jeden zástupca EIOPA na stretnutí. | 40 |

Spoločná kultúra dohľadu | Bežné školenia pre orgány dohľadu a výmeny a dočasné preloženie zamestnancov | Vychádza sa zo sumy predpokladanej na granty na akcie pre L3C na roky 2001 – 2015 | 500 |

Zhromažďovanie informácií | Návrh a správa centrálnej európskej databázy | Odhad CEBS | 3 000 |

Medzinárodné vzťahy | Kontakty s orgánmi tretích krajín a ostatnými medzinárodnými orgánmi, napr.: v prípade poradenstva o rovnocennosti | 11 návštev mimo EÚ ročne pre 2 osoby. | 110 |

Dohľad nad subjektmi s celoeurópskou pôsobnosťou | Kontroly na mieste | 0 |

Riadenie | Nákladová činnosť | Predpoklady | Celkové náklady |

Dozorná rada | Rozhodovanie | 26 odmeňovaných členov – 4 zasadnutia ročne. | 83 |

Predstavenstvo | Riadenie | 6 členov vrátane 4 zástupcov vnútroštátnych orgánov dohľadu. Zasadnutie každý mesiac, ak je to možné následne po zasadnutiach dozornej rady. | 26 |

Spoločný riadiaci výbor | Medzisektorová spolupráca | Pravidelné zasadnutia predsedu každého EOD | 10 |

Odvolacia rada | Odvolania | 6 členov, predpokladaných 8 zasadnutí ročne a ročné odmeny 8 000 EUR na osobu | 86 |

Spolu | 10 587 |

Zdroj: Odhady a výpočty Komisie a výborov L3

PRÍLOHA 3

Plán na zriadenie (predbežný)

Funkčná skupina a stupeň | Pracovné miesta (dočasné) |

2011 | 2012 | 2013 | 2014 |

AD 16 |

AD 15 | 1 | 1 |

AD 14 | 1 | 1 |

AD 13 | 1 | 1 |

AD 12 | 2 | 5 |

AD 11 | 6 | 15 |

AD 10 | 10 | 25 |

AD 9 | 6 | 15 |

AD 8 | 3 | 7 |

AD 7 | 2 | 7 |

AD 6 |

AD 5 |

AD spolu | 32 | 50 | 60 | 77 |

AST 11 |

AST 10 | 1 | 1 |

AST 9 | 2 | 2 |

AST 8 | 3 | 5 |

AST 7 | 2 | 5 |

AST 6 |

AST 5 |

AST 4 |

AST 3 |

AST 2 |

AST 1 |

AST spolu | 8 | 12 | 13 | 13 |

Spolu | 40 | 62 | 73 | 90 |

Zdroj: Komisia [pic][pic][pic]

[1] Ide o Výbor európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS), Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (CEIOPS) a Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov (CESR).

[2] Malo by sa poznamenať, že táto dôvodová správa sa zameriava na návrhy zriadiť ESFS transformáciou existujúcich európskych výborov dohľadu na EOD. Návrh vytvoriť ESRB sa rozoberá v samostatnej dôvodovej správe.

[3] Pozri CJCE, C-217/04, bod 44.

[4] Pozri sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sú ďalšie informácie o mechanizme urovnávania sporov.

[5] Právomoci spojené s urovnávaním sporov sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 8, ktorý sa zameriava na prípady nedodržiavania právnych predpisov Spoločenstva príslušnými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu.

[6] Ú. v. EÚ C, , s.

[7] Ú. v. EÚ C, , s.

[8] Ú. v. EÚ C, , s.

[9] Ú. v. EÚ C, , s.

[10] KOM(2009) 114.

[11] KOM(2009) 252.

[12] Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2009, s.23.

[13] Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s.28.

[14] Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s. 18.

[15] Bod 44 – ešte neuverejnený.

[16] Upozorňujeme, že smernice 64/225/EHS, 73/239/EHS, 73/240/EHS, 76/580/EHS, 78/473/EHS, 84/641/EHS, 87/344/EHS, 88/357/EHS, 1992/49/EHS, 1998/78/ES, 2001/17/ES, 2002/83/ES a 2005/68/ES sú súčasťou prepracovaného znenia Solventnosť II (Zmenený a doplnený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní priameho poistenia a zaistenia (prepracované znenie) (KOM(2008) 119 – C6-0231/2007 – 2007/0143(KOD)),t.j. budú zrušené s účinnosťou od 1. novembra 2012.

[17] Ú. v. ES 56, 4.4.1964, s. 878.

[18] Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3.

[19] Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 20.

[20] Ú. v. ES L 189, 13.7.1976, s. 13.

[21] Ú. v. ES L 151, 7.6.1978, s. 25.

[22] Ú. v. ES L 339, 27.12.1984, s. 21.

[23] Ú. v. ES L 185, 4.7.1987, s. 77.

[24] Ú. v. ES L 172, 4.7.1988, s. 1.

[25] Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1.

[26] Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 1.

[27] Ú. v. ES L 110, 20.4.2001, s. 28.

[28] Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1.

[29] Ú. v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3.

[30] Ú. v. ES L 235, 23.9.2003, s. 10.

[31] Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

[32] Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

[33] Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16.

[34] Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

[35] Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

[36] Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s..1.

[37] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[38] Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

[39] Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

[40] Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

[41] Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.

[42] Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

[43] Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1.

[44] Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385/58.

[45] Diferencované rozpočtové prostriedky.

[46] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly 12 01 príslušnej hlavy 12.

[47] Výdavky, ktoré spadajú do článku 12 01 04 hlavy 12.

[48] Expenditure within chapter 12 01 other than articles 12 01 04 or 12 01 05.

[49] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[50] Výbor európskych orgánov bankového dohľadu, Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov a Výbor európskych orgánov dohľadu nad cennými papiermi.

[51] Opísaný v oddiele 5.3.

[52] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[53] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[54] Náklady, ktoré sú zahrnuté v referenčnej sume.

[55] Uveďte druh výboru a skupinu, ku ktorej patrí.