52009PC0459

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 11.9.2009

KOM(2009) 459 v konečnom znení

2009/0128 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY

o overovaní pravosti euromincí a manipulácii s euromincami nevhodnými do obehu

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext návrhu

- Dôvody a ciele návrhu

Účelom tohto návrhu nariadenia je stanoviť postupy overenia pravosti euromincí a manipulácie s euromincami nevhodnými do obehu.

Nariadenie Rady (ES) č. 1338/2001 stanovuje opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu[1]. Okrem iných ustanovení zavádza povinnosť úverových inštitúcií a mnohých iných inštitúcií, ako sú napríklad prepravcovia hotovosti, zabezpečiť overenie pravosti a odhalenie sfalšovaných eurobankoviek a mincí, ktoré prijali a ktoré plánujú vrátiť do obehu.

Overenie pravosti euromincí bolo doteraz založené na postupoch stanovených v odporúčaní Komisie z 27. mája 2005 o overovaní pravosti euromincí a manipulácii s euromincami nevhodnými do obehu[2]. Navrhované nariadenie vytvára právne záväzný nástroj, potrebný na zavedenie jednotnej metódy overovania pravosti euromincí používanej príslušnými inštitúciami a potrebnej kontroly zo strany členských štátov.

- Všeobecný kontext

i) Overovanie pravosti euromincí

Falšovanie euromincí je vážnou hrozbou hlavne pre mince s najvyššou nominálnou hodnotou. Na účely ochrany euromincí pre užívateľov musí byť pravosť mincí v obehu pravidelne overovaná, aby boli sfalšované mince odhalené a vylúčené z obehu. Povinnosť v tomto zmysle bola výslovne zavedená nariadením Rady (ES) č. 1338/2001 prostredníctvom úpravy z 18. decembra 2008. Skutočnosť, že postupy overenia pravosti v súlade s ustanoveniami odporúčania Komisie z 27. mája 2005 prijalo veľké množstvo členských štátov, znamenala akceptáciu efektívnych metód odhaľovania sfalšovaných mincí vo všeobecnejšej rovine.

Napriek tomu pretrvávajú medzi členskými štátmi zásadné rozdiely v úrovni zavedenia metód overovania pravosti euromincí. Chýbajúci povinný všeobecný rámec pre overovanie pravosti mincí v niektorých členských štátoch vytvára prekážky pre inštitúcie zaoberajúce sa aktívnym vyhľadávaním sfalšovaných mincí; toto vytvára rozdiely v stupni ochrany meny na území EÚ. V tomto kontexte je cieľom návrhu zabezpečiť efektívne zavedenie všeobecných postupov overovania pravosti euromincí v obehu v celej eurozóne a zavedenie kontrolných mechanizmov týchto postupov úradmi.

ii) Euromince nevhodné do obehu

V procese overovania pravosti by sa do obehu mali vrátiť iba pravé euromince. Následne by sa mali vylúčiť všetky ostatné predmety, hlavne sfalšované mince a pravé euromince nevhodné do obehu. Je preto potrebné upraviť aj manipuláciu s týmito nevhodnými mincami. Euromince sa môžu stať nevhodnými do obehu z dôvodu dlhého používania, nehody alebo poškodenia. Obeh takýchto mincí sťažuje ich použitie, hlavne v automatoch na mince, a môžu zmiasť užívateľov, čo sa týka ich pravosti. Preto musia byť tieto nevhodné mince vyradené z obehu. Proces týkajúci sa vylúčenia mincí z obehu je preto považovaný za súčasť postupov zameraných na ochranu euromincí proti podvodom a falšovaniu.

Potreba spoločných pravidiel pre manipuláciu s euromincami nevhodnými do obehu pramení z rozdielneho zaobchádzania s takýmito mincami v členských krajinách, čo má rušivý vplyv. Skutočne, aj napriek zavedeniu príslušných ustanovení v horeuvedenom odporúčaní Komisie, zostávajú pravidlá a podmienky v jednotlivých členských krajinách rozdielne alebo v niektorých prípadoch nie sú žiadne. Nakoniec je potrebné zabezpečiť, aby všetky nevhodné mince vylúčené z obehu boli zničené a nemohli sa tak stať predmetom podvodu.

2. Konzultácie so zainteresovanými stranami a hodnotenie vplyvu

Potreba takýchto zaväzujúcich spoločných pravidiel týkajúcich sa overovania pravosti euromincí a nevhodných euromincí bola zdôraznená v kontexte hodnotenia horeuvedeného odporúčania Rady, uskutočneného v súlade s jeho článkom 12. Toto sa uskutočnilo v spolupráci s členskými štátmi, ktoré vyjadrili širokú podporu momentálne navrhovaným ustanoveniam. Na účely hodnotenia sa zorganizovalo niekoľko workshopov a schôdzí aj s účasťou zástupcov súkromného sektora.

Navrhované opatrenia sú vytvorené takým spôsobom, aby sa zabránilo rušivým vplyvom na inštitúcie, ktorých sa týka. Obzvlášť je navrhnuté, aby sa overovanie pravosti euromincí vykonávalo prostredníctvom príslušných zariadení na triedenie mincí alebo vyškoleným personálom. Bolo vidieť, že hlavní aktéri, menovite spoločnosti transportujúce hotovosť, sú už vybavené vysokovýkonnými zariadeniami, ktoré sú alebo môžu byť ľahko nastavené na odhaľovanie sfalšovaných mincí. V prípadoch, keď inštitúcie používajú manuálne metódy overovania pravosti, príslušný personál (pokladníci) obvykle absolvoval príslušné školenie.

Výsledkom je, že použitím existujúcich postupov a zariadení na triedenie mincí môže byť overovanie pravosti euromincí zavedené bez rušivých vplyvov na hotovostný obeh a nevytvára potrebu významných investícií.

3. Právne prvky návrhu

- Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Navrhované postupy sú založené na metódach definovaných v odporúčaní Komisie z 27. mája 2005 o overovaní pravosti euromincí a manipulácii s euromincami nevhodnými do obehu[3], berúc do úvahy hodnotenie ich funkčnosti.

Navrhované nariadenie obsahuje ustanovenia týkajúce sa týchto oblastí:

i) Overovanie pravosti euromincí

Inštitúcie, ktorých sa týka, musia zabezpečiť, aby sa overenie pravosti euromincí vykonávalo prostredníctvom zariadení na triedenie mincí, schopných odhaliť sfalšované mince, alebo vyškoleným personálom. Zariadenia na triedenie mincí musia byť nastavené na základe detekčného testu, ktorého modality sú definované Európskym vedecko-technickým centrom (EVTC). Možnosti testovania týchto zariadení by sa mali stať dostupnými v národných centrách pre analýzu mincí (NCAM) a v EVTC a zoznam zariadení, ktoré úspešne prešli testom, bude zverejnený Komisiou. Členské štáty budú zodpovedné za funkčnosť systému na overovanie pravosti euromincí.

ii) Manipulácia s euromincami nevhodnými do obehu

Členské štáty vylúčia z obehu nielen sfalšované mince, ale aj pravé euromince, ktoré už nie sú vhodné do obehu. Nahradia tie, ktoré boli vyhlásené za nevhodné z dôvodu dlhého obdobia obehu, nehody, ale odmietnu náhradu mincí, ktoré sa stali nevhodnými z dôvodu falšovania. Služby určené členskými štátmi si budú účtovať 5 % poplatok z hodnoty odovzdaných nevhodných mincí, ale majú možnosť poskytnúť rozsiahle výnimky podnikom, ktoré blízko spolupracujú s úradmi pri čistení trhu od sfalšovaných a nevhodných mincí. Na odovzdanie budú vyžadované špeciálne balenia a členské štáty zničia nevhodné mince, vylúčené z obehu.

Pripravené je ustanovenie pre vykazovanie a komunikáciu s cieľom prezentovať členským štátom globálny pohľad na príslušnú aktivitu.

Navrhnuté postupy pre euromince sú doplnkové k tým, ktoré boli navrhnuté Európskou centrálnou bankou a ktoré sa týkajú odhaľovania sfalšovaných eurobankoviek a ich triedenia na základe spôsobilosti.

Navrhované ustanovenia sú vytvorené pre členské štáty, ktoré používajú euro ako jednotnú menu. Je to preto, že metódy overovania pravosti euromincí v menej kompletnej podobe, pre členské štáty mimo eurozóny, sú už ustanovené v upravenom nariadení Rady (ES) č. 1338/2001.

- Právny základ

Právnym základom je článok 123 ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a to konkrétne jeho tretia veta.

- Zásada subsidiarity

Zatiaľ čo článok 106 ods. 2 Zmluvy o ES pripisuje zodpovednosť za vydávanie mincí členským štátom, opatrenia so všeobecným použitím v členských štátoch s eurom ako jednotnou menou boli prijaté na úrovni Spoločenstva, obvykle Radou. Takéto opatrenia sa týkajú buď harmonizácie nominálnych hodnôt a technických špecifikácií na základe článku 106 ods. 2, alebo častejšie ochrany eura na základe článku 123 ods. 4, tretia veta. Obzvlášť v prípade sfalšovaných euromincí viedla potreba opatrenia na úrovni Spoločenstva k prijatiu rozhodnutia Rady 2003/861/ES[4], prostredníctvom ktorého členské štáty poverili Komisiu koordináciou aktivít príslušných technických úradov na ochranu euromincí pred falšovaním.

V osobitej otázke overovania pravosti euromincí bolo na úrovni EÚ iniciované opatrenie prostredníctvom odporúčania Komisie z 27. mája 2005. Na základe odporúčania prijali niektoré členské štáty špecifickú legislatívu, zatiaľ čo väčšina zaviedla vlastné opatrenia založené na všeobecných vnútroštátnych pravidlách. S prijatím výslovnej požiadavky na overovanie pravosti mincí v nariadení Rady (ES) č. 1338/2001 je jasné, že je potrebný jednotný postup na overovanie pravosti euromincí. To vyžaduje postupy ustanovené na úrovni EÚ[5].

- Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality. Ustanovenia zahrnuté v návrhu nejdú nad rámec potrebný na dosiahnutie cieľov pri ochrane euromincí proti falšovaniu a pri manipulácii s nevhodnými euromincami. Navyše sú navrhované opatrenia navrhnuté takým spôsobom, aby sa zabránilo rušivým vplyvom na inštitúcie, ktorých sa týkajú.

- Výber nástrojov

Vybraný nástroj, nariadenie, je najvhodnejším nástrojom na zabezpečenie rovnakej úrovne ochrany euromincí pred falšovaním v celej Únii. Je to preto, že navrhnutá metodológia je veľmi špecifická a musí byť priamo uplatniteľná, keďže nevedie k rozdielom medzi členskými štátmi.

4. Vplyv na rozpočet

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva.

2009/0128 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY

o overovaní pravosti euromincí a manipulácii s euromincami nevhodnými do obehu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 123 ods. 4 tretiu vetu,

so zreteľom na návrh Komisie[6],

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[7],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[8],

keďže:

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1338/2001 z 28. júna 2001, stanovujúce opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu[9], vyžaduje od úverových inštitúcií a v rozsahu ich platobnej aktivity od iných poskytovateľov platobných služieb, ako aj od akejkoľvek inštitúcie zapojenej do spracovania a distribúcie bankoviek a mincí pre verejnosť, zabezpečenie kontroly pravosti a identifikácie sfalšovaných eurobankoviek a mincí, ktoré dostali a ktoré plánujú vrátiť do obehu.

(2) Odporúčanie Komisie 2005/504/ES z 27. mája 2005 o overovaní pravosti euromincí a manipulácii s euromincami nevhodnými do obehu[10] poskytuje postupy pre overovanie pravosti euromincí a manipuláciu s euromincami nevhodnými do obehu. Avšak chýbajúci povinný spoločný rámec pre overovanie pravosti mincí má za následok rozdielne postupy medzi členskými štátmi, a preto nemôže zabezpečiť jednotnú ochranu meny naprieč Spoločenstvom.

(3) Na účely dosiahnutia efektívneho a jednotného overovania pravosti euromincí v celej eurozóne je potrebné predložiť záväzné pravidlá zavádzania spoločných postupov overovania pravosti euromincí v obehu a kontrolných mechanizmov týchto postupov vnútroštátnymi úradmi.

(4) Počas procesu overovania pravosti sú identifikované aj pravé euromince, ktoré už nie sú vhodné do obehu. Obeh takýchto mincí sťažuje ich použitie, hlavne v automatoch na mince, a môžu zmiasť užívateľov, čo sa týka ich pravosti. Tieto nevhodné mince musia byť vylúčené z obehu. Preto sú v členských štátoch potrebné spoločné záväzné pravidlá manipulácie s týmito pravými nevhodnými euromincami a ich nahrádzania.

(5) Na účely dosiahnutia potrebnej koordinácie pri zavádzaní postupov overovania pravosti musí Európske vedecko-technické centrum (EVTC), založené rozhodnutím Komisie 2005/37/ES z 29. októbra 2004, bližšie určiť detaily požiadaviek na testovanie pravosti mincí, ako aj špecifikácie kontroly nevhodnosti euromincí[11].

(6) Keďže kvôli rozdielom vo vnútroštátnych postupoch v členských štátoch nie je možné uspokojivo docieliť efektívne a jednotné overovanie pravosti euromincí v celej eurozóne, možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva a Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, podľa uvedeného článku, nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Kapitola I: Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

Toto nariadenie stanovuje postupy potrebné na overenie pravosti euromincí a na manipuláciu s euromincami nevhodnými do obehu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účel tohto nariadenia platí toto vymedzenie pojmov:

1. „overovanie pravosti euromincí“ znamená proces overovania toho, či sú euromince pravé a vhodné do obehu;

2. „euromince nevhodné do obehu“ znamenajú pravé euromince vyradené v procese overovania pravosti alebo ktorých vzhľad sa výrazne zmenil;

3. „poverený vnútroštátny orgán“ znamená národné centrum pre analýzu mincí (NCAM) alebo orgán definovaný daným členským štátom;

4. „inštitúcie“ znamenajú inštitúcie vymenované v článku 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1338/2001.

Kapitola II: Overovanie pravosti euromincí

Článok 3

Overovanie pravosti euromincí

1. Inštitúcie zabezpečia, aby euromince, ktoré prijali a ktoré plánujú vrátiť do obehu, boli odovzdané na overenie pravosti. Túto povinnosť musia uskutočniť

5. hlavne prostredníctvom zariadení na triedenie mincí zo zoznamu zariadení na triedenie mincí na základe článku 5 ods. 3 alebo

6. vyškoleným personálom.

2. Na základe postupov pre overenie pravosti musia byť všetky sfalšované euromince a euromince nevhodné do obehu odoslané určeným vnútroštátnym orgánom. Čo sa týka euromincí nevhodných do obehu, platia ustanovenia kapitoly III.

3. Sfalšované euromince, doručené príslušným vnútroštátnym orgánom v súlade s článkom 6 nariadenia Rady (ES) č. 1338/2001, nesmú podliehať manipulačným alebo iným poplatkom.

Článok 4

Požadované testovanie

1. Inštitúcie sú povinné testovať zariadenia na triedenie mincí prostredníctvom určených vnútroštátnych orgánov alebo Európskym vedecko-technickým centrom (EVTC) použitím detekčného testu. Takýto test musí byť navrhnutý tak, aby zabezpečil, že zariadenia na triedenie mincí dokážu vyradiť známe typy sfalšovaných mincí a ostatné minciam podobné predmety nespĺňajúce normy pravých euromincí.

2. EVTC musí určiť technické normy detekčného testu, ako aj relevantné prahové hodnoty pre akceptovanie pravých minci.

Článok 5

Nastavenie zariadení na triedenie mincí

1. S cieľom umožniť výrobcom zariadení na triedenie mincí získanie indikátorov potrebných na nastavenie ich zariadení na identifikáciu sfalšovaných euromincí môže byť v NCAM, EVTC alebo na základe bilaterálnej dohody na pozemku objektov výrobcu vykonané testovanie v súlade s článkom 4.

2. Po úspešnom testovaní zariadenia na triedenie mincí musí byť vystavená súhrnná správa o teste pre výrobcu a kópia pre EVTC.

3. Komisia musí na svojej internetovej stránke zverejniť konsolidovaný zoznam všetkých zariadení na triedenie mincí, pre ktoré bola prijatá pozitívna a platná súhrnná správa o teste alebo pre ktoré ju pripravilo EVTC.

Článok 6

Kontrola a audit členskými štátmi

1. Členské štáty musia zaviesť kontrolu potrebnú na zabezpečenie toho, že inštitúcie vykonávajú povinnosti týkajúce sa overovania pravosti.

2. Členské štáty musia ročne vykonať v inštitúciách kontrolu na mieste s cieľom overiť správne fungovanie reprezentatívneho množstva zariadení na triedenie mincí prostredníctvom detekčných testov. Kde je to vhodné, členské štáty musia získať záruku, že zamestnanci, od ktorých sa očakáva kontrola pravosti euromincí, sú náležite vyškolení v manuálnom overovaní pravosti.

3. Každoročný počet preverených zariadení v každom členskom štáte musí byť taký, že objem euromincí triedených týmito zariadeniami počas tohto roka predstavuje minimálne tretinu celkového kumulovaného čistého objemu mincí vydaných týmto členským štátom od zavedenia euromincí do konca predchádzajúceho roka. Počet preverených zariadení musí byť vypočítaný na základe objemu troch euromincí s najvyššou nominálnou hodnotou, ktoré sú určené do obehu.

4. Ako súčasť ročných kontrol musia členské štáty sledovať schopnosť inštitúcií overovať pravosť euromincí na základe

7. existencie písomnej stratégie a organizácie na detekciu sfalšovaných mincí;

8. pridelenia primeraných ľudských zdrojov;

9. existencie písomného plánu údržby na uchovanie zariadení na vhodnej výkonnostnej úrovni a

10. existencie písomných postupov na odovzdávanie falšovaných mincí a iných predmetov podobných minciam, ako aj mincí nevhodných do obehu, určeným vnútroštátnym orgánom.

Kapitola III: Manipulácia s mincami nevhodnými do obehu

Článok 7

Stiahnutie a náhrada euromincí nevhodných do obehu

1. Členské štáty musia stiahnuť z obehu euromince nevhodné do obehu.

2. Členské štáty musia nahradiť euromince, ktoré sa stali nevhodnými v dôsledku dlhého obehu alebo nehody. Členské štáty môžu odmietnuť náhradu euromincí nevhodných do obehu, ktoré boli zmenené úmyselne alebo procesom, pri ktorom sa dalo logicky očakávať, že bude mať vplyv na ich zmenu, hoci aj náhradu mincí zozbieraných na charitatívne účely, ako sú napríklad mince z fontán.

3. Členské štáty musia zaručiť, že po stiahnutí budú euromince nevhodné do obehu zničené fyzickou a trvalou deformáciou, aby sa nemohli vrátiť do obehu, alebo byť odovzdané na náhradu.

Článok 8

Manipulačné poplatky

1. Manipulačný poplatok 5 % z nominálnej hodnoty odovzdaných euromincí nevhodných do obehu musí byť stiahnutý z náhrady alebo výmeny týchto euromincí. Manipulačný poplatok musí byť navýšený o ďalší 15 % poplatok z nominálnej hodnoty odovzdaných euromincí v prípade, že je prekontrolované celé vrecko alebo škatuľa, ako je to uvedené v článku 10.

2. Členské štáty môžu poskytnúť všeobecné výnimky z manipulačných poplatkov v prípadoch, keď odovzdávajúce právne alebo fyzické osoby úzko a pravidelne spolupracujú s poverenými vnútroštátnymi orgánmi pri sťahovaní sfalšovaných euromincí a mincí nevhodných do obehu.

3. Prepravné a súvisiace náklady musí niesť odovzdávajúca právnická alebo fyzická osoba.

4. Bez toho, aby bola dotknutá výnimka stanovená v odseku 2, od manipulačného poplatku môže byť každý rok oslobodený maximálne jeden kilogram každej nominálnej hodnoty euromincí nevhodných do obehu na jednu právnickú alebo fyzickú osobu.

Článok 9

Balenie euromincí nevhodných do obehu

1. Odovzdávajúca fyzická alebo právnická osoba musí roztriediť euromince, odovzdané na náhradu alebo výmenu, podľa nominálnej hodnoty do štandardizovaných vreciek alebo škatúľ takto:

11. vrecká a škatule musia obsahovať:

12. 500 mincí pre každú z nominálnych hodnôt 2 eurá alebo 1 euro,

13. 1 000 mincí pre každú z nominálnych hodnôt 0,50 EUR, 0,20 EUR a 0,10 EUR,

14. 2 000 mincí pre každú z nominálnych hodnôt 0,05 EUR, 0,02 EUR a 0,01 EUR,

15. pre menšie množstvá 100 mincí z každej nominálnej hodnoty;

16. každé vrecko alebo škatuľa musí byť označená odovzdávajúcim subjektom, hodnotou a nominálnou hodnotou obsahu, hmotnosťou, dátumom balenia a číslom vrecka/škatule; odovzdávajúci subjekt musí poskytnúť prehľad odovzdaných vreciek alebo škatúľ;

17. keď je celkové množstvo euromincí nevhodných do obehu menšie, ako je požadované v bode a), musia byť tieto mince roztriedené podľa nominálnych hodnôt a môžu byť odovzdané v neštandardnom balení.

2. Odchylne od ustanovenia odseku 1 si môžu členské štáty zachovať rozdielne požiadavky na balenie platné v zmysle ich vnútroštátnych pravidiel v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 10

Kontrola euromincí nevhodných do obehu

1. Členské štáty musia skontrolovať odovzdané euromince nevhodné do obehu takto:

18. oznámené množstvo musí byť preverené odvážením každého vrecka alebo škatule;

19. pravosť a vzhľad musia byť skontrolované na základe vzorky minimálne 10 % odovzdaného množstva.

2. V prípade identifikovania anomálií na základe týchto kontrol alebo odchýlok z ustanovení článku 9 musí byť skontrolované celé vrece alebo škatuľa.

Článok 11

Tok informácií a komunikácia

Členské štáty musia zabezpečiť, aby informácie týkajúce sa orgánov poverených náhradou a výmenou a informácie týkajúce sa špecifických modalít, akými sú štandardy na balenie a poplatky, boli dostupné na zodpovedajúcich internetových stránkach a prostredníctvom zodpovedajúcich publikácií.

Kapitola IV: Záverečné ustanovenia

Článok 12

Podávanie správ a komunikácia

1. Členské štáty musia každoročne odovzdať Komisii správy o činnosti, pokiaľ ide o overovanie pravosti euromincí. Poskytnuté informácie musia obsahovať počet kontrol vykonaných na základe článku 6 ods. 2, počet testovaných zariadení na triedenie mincí, výsledky testov, objem mincí spracovaných týmito inštitúciami, počet analyzovaných podozrivých euromincí a počet nahradených euromincí nevhodných do obehu.

2. Komisia musí podať správu o vývoji týkajúcom sa overovania pravosti euromincí a o eurominciach nevhodných do obehu Hospodárskemu a finančnému výboru.

Článok 13

Uplatniteľnosť

Toto nariadenie sa uplatňuje v zúčastnených členských štátoch uvedených v prílohe nariadenia Rady (ES) č. 974/1998.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2012.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V Bruseli

Za Radu

predseda

[1] Nariadenie Rady (ES) č. 1338/2001, stanovujúce opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu, Ú. v. ES L 181, 4.7.2001, s. 6. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 44/2009, Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2009, s. 1.

[2] Ú. v. EÚ L 184, 15.7.2005, s. 60.

[3] Ú. v. EÚ L 184, 15.7.2005, s. 60.

[4] Rozhodnutie Rady z 8. decembra 2003 o analýze a spolupráci s ohľadom na falšovanie euromincí; Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 44.

[5] Vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa overovania pravosti euromincí sú v súlade s navrhovanými spoločnými pravidlami, keďže aj ustanovenia, aj pravidlá sú založené na odporúčaní Komisie z 27. mája 2005.

[6] Ú. v. EÚ C, , s. .

[7] Ú. v. EÚ C, , s. .

[8] Ú. v. EÚ C, , s. .

[9] Nariadenie Rady (ES) č. 1338/2001 stanovujúce opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu, Ú. v. ES L 181, 4.7.2001, s. 6. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 44/2009, Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2009, s. 1.

[10] Ú. v. EÚ L 184, 15.7.2005, s. 60.

[11] Ú. v. EÚ L 19, 21.1.2005, s. 73.