52009DC0567

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 20.10.2009

KOM(2009) 567 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

SOLIDARITA V OBLASTI ZDRAVIA: ZMIERňOVANIE NEROVNOSTÍ V OBLASTI ZDRAVIA V EÚ

{SEK(2009) 1396}{SEK(2009) 1397}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

SOLIDARITA V OBLASTI ZDRAVIA: ZMIERňOVANIE NEROVNOSTÍ V OBLASTI ZDRAVIA V EÚ

(Text s významom pre EHP)

ROVNOSť PRÍLEžITOSTÍ A SOLIDARITA V OBLASTI ZDRAVIA

Občania Európskej únie (EÚ) žijú v priemere dlhšie a zdravšie ako predchádzajúce generácie. EÚ však stojí pred závažnou výzvou: veľké rozdiely medzi členskými štátmi EÚ a v rámci nich, pokiaľ ide o zdravie. Navyše existujú náznaky, že tieto rozdiely môžu narastať. Zvýšená miera nezamestnanosti a neistota v dôsledku súčasnej hospodárskej krízy ešte zhoršujú túto situáciu. Týmto oznámením sa začína diskusia potrebná na zadefinovanie možných súvisiacich opatrení na úrovni EÚ na podporu opatrení členských štátov a ostatných subjektov v záujme riešenia tohto problému.

Inštitúcie EÚ a mnohé zainteresované subjekty vyjadrili aj počas konzultácií k tomuto oznámeniu svoje znepokojenie nad rozsahom a dôsledkami nerovností v oblasti zdravia tak medzi členskými štátmi, ako aj v rámci členských štátov. Na zasadnutí Európskej rady v júni 2008 sa podčiarkol význam zmierňovania rozdielov v zdraví a očakávanej dĺžke života medzi členskými štátmi a v rámci nich[1]. Zámer Komisie pokračovať v zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia sa zhmotnil v roku 2007 v stratégii EÚ v oblasti zdravia[2]. To sa zopakovalo v roku 2008 v oznámení Komisie o obnovenej sociálnej agende[3], v ktorom sa opätovne definovali základné sociálne ciele Európy, rovnaké príležitosti, prístup a solidarita, a v ktorom bolo avizované oznámenie Komisie o nerovnosti v oblasti zdravia. Komisia vníma rozsah nerovností v oblasti zdravia medzi ľuďmi žijúcimi v rôznych častiach EÚ a medzi sociálne zvýhodnenými a znevýhodnenými občanmi EÚ ako výzvu pre záväzky EÚ týkajúce sa solidarity, sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ľudských práv a rovnosti príležitostí. Preto je Komisia rozhodnutá podporovať členské štáty a ostatné zainteresované subjekty v ich úsilí v boji proti nim.

NEROVNOSTI V OBLASTI ZDRAVIA V EÚ

Hoci sa priemerná úroveň zdravia v EÚ za posledné desaťročia priebežne zlepšovala, rozdiely v oblasti zdravia medzi ľuďmi žijúcimi v rozličných častiach EÚ a medzi najviac a najmenej zvýhodnenými časťami populácie sú naďalej veľké a v niektorých prípadoch sa dokonca prehĺbili. Medzi členskými štátmi EÚ existuje 5–násobný rozdiel v úmrtnosti detí mladších ako 1 rok a rozdiel 14 rokov, pokiaľ ide o očakávanú dĺžku života pri narodení pre mužov, a 8 rokov pre ženy. Veľké rozdiely v oblasti zdravia sú pozorované medzi regiónmi, vidieckymi a mestskými oblasťami a štvrťami.

V celej EÚ možno pozorovať prepojenie medzi sociálnym postavením a zdravotnou situáciou, kedy ľudia s nižším stupňom vzdelania, nižším pracovným zaradením alebo nižším príjmom majú tendenciu zomierať mladší a častejšie sa u nich vyskytuje väčšina typov zdravotných problémov[4]. Zdravotný stav pracovníkov vykonávajúcich prevažne manuálne alebo rutinné, opakujúce sa úlohy býva horší než zdravotný stav ľudí vykonávajúcich iné ako manuálne, menej sa opakujúce úlohy. Rozdiely v očakávanej dĺžke života pri narodení medzi najnižšími a najvyššími sociálno–ekonomickými skupinami dosahujú dĺžku 10 rokov u mužov a 6 rokov u žien. Rodový rozmer tiež zohráva svoju úlohu, ženy žijú dlhšie ako muži, ale často prežívajú viac rokov pri slabšom zdraví.

Zraniteľné alebo sociálne vylúčené skupiny ako napríklad migranti alebo príslušníci etnických menšín, osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby bez domova trpia osobitne nízkou kvalitou zdravia[5]. Napríklad Rómovia majú odhadovanú očakávanú dĺžku života o 10 rokov menšiu než bežná populácia[6]. K príčinám slabého zdravia v takýchto skupinách môže patriť okrem iného nekvalitné bývanie, nekvalitné stravovanie, nedostatočná informovanosť v oblasti zdravia, ako aj diskriminácia, stigmatizácia a prekážky v prístupe ku zdravotníckym a iným službám[7].

Príčinou nerovností v oblasti zdravia sú rozdiely medzi skupinami obyvateľstva, pokiaľ ide o širokú škálu činiteľov ovplyvňujúcich zdravie. Patria sem: životné podmienky, informovanosť o otázkach zdravia, vzdelanie, povolanie a príjem, zdravotná starostlivosť, prevencia chorôb a služby podpory zdravia, ako aj verejné politiky ovplyvňujúce kvantitu, kvalitu a distribúciu týchto činiteľov. Nerovnosti v oblasti zdravia sa prejavujú už pri narodení a pretrvávajú do vysokého veku. Skúsenosť nerovnosti počas raného veku, pokiaľ ide o prístup k vzdelaniu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti, ako aj nerovnosť založená na rodovej a rasovej príslušnosti môže mať zásadný vplyv na zdravotný stav ľudí počas celého ich života. Kombinácia chudoby s inými činiteľmi, ako sú detstvo či staroba, zdravotné postihnutie alebo príslušnosť k menšine, ďalej zvyšuje zdravotné riziká.

Rozdiely v oblasti zdravia súvisia s množstvom sociálno–ekonomických činiteľov.[8], ale tieto rozdiely súvisia s množstvom ďalších sociálno–ekonomických činiteľov. Hospodárske podmienky môžu ovplyvniť mnoho aspektov životných podmienok potenciálne ovplyvňujúcich zdravie. V niektorých oblastiach EÚ je stále ešte nedostatok takých základných výdobytkov civilizácie, akými sú voda a hygiena. Kultúrne činitele ovplyvňujúce životný štýl a správanie sa v súvislosti so zdravím sa taktiež významne líšia medzi regiónmi a skupinami obyvateľstva. Mnoho regiónov, obzvlášť v niektorých z novších členských krajín, bojuje s problémami, pokiaľ ide o poskytovanie potrebných zdravotníckych služieb obyvateľstvu. Prekážky v prístupe k zdravotnej starostlivosti môžu zahŕňať chýbajúce poistenie, vysoké náklady na starostlivosť, nedostatočná informovanosť o poskytovaných zdravotníckych službách, jazykové a kultúrne prekážky. Boli vykonané štúdie, podľa ktorých sociálne slabšie skupiny využívajú zdravotnú starostlivosť v prípade rovnakej potreby menej ako lepšie situované skupiny.

Keďže sú nerovnosti v zdraví nielen záležitosťou náhody, ale sú silne ovplyvnené skutkami jedincov, vlád, zainteresovaných subjektov a komunít, nie sú neodvrátiteľné. Opatrenia na zmiernenie nerovností v oblasti zdravia znamenajú bojovať proti činiteľom, ktoré ovplyvňujú v nerovnakej miere obyvateľstvo spôsobom, ktorému sa dá predísť a s ktorým je možné naložiť prostredníctvom verejnej politiky.

SÚčASNÉ SÚVISIACE POLITIKY EÚ

V roku 2006 prijala Rada závery týkajúce sa spoločných hodnôt a princípov v zdravotných systémoch EÚ, pričom kládla dôraz na základný cieľ, ktorým je zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia[9]. Zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti a prevencii ochorení a mechanizmy podpory by mohli istotne zmierniť niektoré z nerovností v oblasti zdravia, ako bolo zdôraznené v rámci stratégie EÚ v oblasti zdravia. Príspevok k zmierneniu nerovností v oblasti zdravia by sa mal zabezpečiť realizáciou iniciatív, k akým patrí odporúčanie Rady týkajúce sa preventívnych onkologických vyšetrení, oznámenie o telemedicíne[10], oznámenie o bezpečnosti pacientov[11] alebo návrh smernice o uplatňovaní práv pacientov, pokiaľ ide o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť.

Riešenie nerovnosti v otázkach zdravia je v centre pozornosti stratégie EÚ v oblasti zdravia (2008-2013), v rámci ktorej sa rovnosť v otázkach zdravia pokladá za základnú hodnotu a vďaka ktorej sa zamerala pozornosť na riešenie nerovností v oblastiach ako napr. duševné zdravie, tabak, mládež, rakovina a HIV/AIDS. V rámci programu EÚ v oblasti verejného zdravia sa podporilo určenie a rozvoj činnosti zameranej na riešenie nerovností v zdraví vrátane európskeho zoznamu osvedčených postupov[12]. Na zlepšenie zhromažďovania údajov a vytvárania sietí členských štátov a kľúčových zainteresovaných subjektov sa už podnikli prvé kroky.

Formou otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania (sociálnej OMK)[13] odsúhlasili členské štáty EÚ cieľ riešiť nerovnosti v zdravotných výsledkoch a podporu predstavuje súbor spoločných ukazovateľov založených na činnosti Eurostatu v oblasti štatistiky týkajúcej sa verejného zdravia. Analýza správ o vnútroštátnych stratégiách sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania na úrovni EÚ bola spúšťačom diskusií a opatrení v jednotlivých členských štátoch. Od roku 2005 pracovala na úrovni EÚ expertná skupina, ktorej úlohou bolo posúdenie zozbieraných skúseností a výmena informácií o politikách a ich praktickom fungovaní[14]. Súčasťou programov EÚ v oblasti zdravia bola podpora mnohých iniciatív týkajúcich sa nerovností v oblasti zdravia. Významnú podporu pre výskum v tejto oblasti poskytujú rámcové programy pre výskum (v súčasnosti 7. RP). Existuje celá škála akčných programov vrátane programu v oblasti zdravia a programu EÚ pre oblasť zamestnanosti a sociálnej solidarity nazvaného PROGRESS[15], v rámci ktorých sú financované rôzne štúdie, predstavené príklady osvedčených postupov a politických inovácií.

Ostatné politiky EÚ môžu tiež prispieť k zmierňovaniu nerovností v oblasti zdravia. Zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia je tiež cieľom výziev v oblasti verejného zdravia identifikovaných v stratégii udržateľného rozvoja EÚ[16]. Cieľ rovnejšej distribúcie v oblasti zdravia je podčiarknutý v lisabonskej stratégii, ktorá predstavuje základné ciele EÚ, konkrétne dosiahnutie hospodárskeho rastu súčasne so sociálnou solidaritou. Právne predpisy EÚ v oblastiach pracovného práva a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prispievajú k znižovaniu počtu nehôd pri práci a chorôb z povolania. Politika EÚ v oblasti životného prostredia a trhové politiky v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky podporujú celé spektrum iniciatív, ktoré prispievajú k zlepšovaniu zdravia. EÚ poskytuje finančnú podporu prostredníctvom politiky súdržnosti a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ktorú je možné použiť na zmiernenie rozdielov medzi regiónmi prostredníctvom investícií do determinantov nerovností v oblasti zdravia, akými sú životné podmienky, odborná príprava a služby zamestnanosti, doprava, technológie, infraštruktúra zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Príspevok existujúcich politík EÚ je rozpracovaný v posúdení vplyvu pripojenom k tomuto oznámeniu.

PREVZATIE INICIATÍVY PRI RIEšENÍ NEROVNOSTÍ V OBLASTI ZDRAVIA KOLABORATÍVNY PRÍSTUP

Potreba ďalších opatrení sa prejavuje v dôsledku zväčšujúceho sa počtu dôkazov o rozsahu a všadeprítomnosti nerovností v zdraví v celej EÚ a obáv z negatívnych dôsledkov pre zdravie, sociálnu súdržnosť a hospodársky rozvoj v prípade, že sa proti nerovnostiam v oblasti zdravia nebude účinne bojovať. Ukazuje sa, že existujúce opatrenia majú len obmedzený dosah a existuje riziko, že sa tieto rozdiely môžu ešte prehlbovať v dôsledku súčasných hospodárskych problémov. Vyššia úroveň zdravia všetkých skupín obyvateľstva je navyše kľúčová vzhľadom na starnúce obyvateľstvo EÚ a potrebu udržateľnosti mechanizmov sociálnej ochrany.

Hoci je politika v oblasti zdravia primárne v kompetencii členských štátov, nie všetky majú k dispozícii tie isté prostriedky, nástroje a súbor odborných poznatkov potrebných na riešenie najrozličnejších dôvodov nerovností v oblasti zdravia. Európska komisia môže prispieť tým, že zabezpečí, aby sa v príslušných politikách a opatreniach EÚ prihliadalo na cieľ, ktorým je riešenie príčin vedúcich k vytváraniu nerovnosti v zdraví v celej populácii EÚ.

EÚ by v záujme toho mala čo najúčinnejším spôsobom využiť dostupné mechanizmy a nástroje. Napríklad môže zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní informovanosti, pri podpore a pomoci pri výmene informácií a poznatkov medzi príslušnými členskými štátmi, pri určovaní a šírení osvedčených postupov a pri podpore vytvárania adresnejších politík, pokiaľ ide o špecifické problémy vyskytujúce sa v členských štátoch a/alebo v zvláštnych sociálnych skupinách. Mala by tiež monitorovať a hodnotiť pokrok pri uplatňovaní takýchto politík.

RIEšENIE KľÚčOVÝCH OTÁZOK

Na základe súčasných skúseností vyvstáva niekoľko dôležitých výziev, ktoré je potrebné riešiť v záujme posilnenia existujúcich opatrení na zmiernenie nerovností v oblasti zdravia.

Spravodlivejšia distribúcia zdravia ako súčasť celkového sociálneho a hospodárskeho rozvoja

V širokom ponímaní súvisí úroveň zdravia s úrovňou blahobytu. Úroveň zdravia v bohatších krajinách a regiónoch je v priemere vyššia, ako ukazujú merania rozličných indexov. Ale táto súvislosť neplatí vždy. Viac ekonomických zdrojov poskytuje viac možností pre udržanie a zlepšovanie zdravia, ale len v prípade, ak sú použité správne. Je zrejmé, že nie pre všetky skupiny priniesol hospodársky pokrok výhody v rovnakej miere. Dôležité je vytvoriť model celkového hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý povedie k vyššiemu hospodárskemu rastu, ako aj k väčšej solidarite, súdržnosti a zdraviu. V tomto ohľade musia kľúčovú úlohu zohrávať štrukturálne fondy EÚ.

Súčasné docielenie hospodárskeho rastu a väčšej sociálnej súdržnosti je cieľom lisabonského programu. Ukazovateľ počtu rokov prežitých v zdraví je súčasným meradlom na monitorovanie pokroku v lisabonskom programe v súvislosti so zdravím. Mohlo by sa pouvažovať nad tým, či by nebolo dôsledné meranie nerovností v oblasti zdravia užitočným ukazovateľom pri monitorovaní sociálnej dimenzie príslušného programu.

Zlepšenie základne údajov a poznatkov a mechanizmov merania, monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Meranie nerovností v oblasti zdravia je základným prvým krokom k účinným opatreniam. Hoci v mnohých oblastiach existuje dostatok faktických údajov, v záujme prijatia účinných opatrení v súvislosti s konkrétnymi skupinami obyvateľstva a determinantmi je potrebné disponovať ešte podrobnejšími informáciami o účinkoch a význame rozličných determinantov zdravia.

Takisto sa musí zlepšiť úroveň poznatkov, pokiaľ ide o účinnosť politík na boj proti nerovnostiam. Napriek tomu, že účinnosť zásahov v oblasti verejného zdravia a vplyv ostatných politík a opatrení týkajúcich sa zdravia boli predmetom rozsiahleho výskumu, len málo z nich bolo špecificky hodnotených z pohľadu ich rozdielneho zdravotného vplyvu na sociálne skupiny a oblasti. Posúdenie vplyvu politík mimo pôsobnosti rezortu verejného zdravia je ešte obmedzenejšie.

Nedostatok bežne dostupných a porovnateľných údajov EÚ a poznatkov z výskumu predstavujú prekážku pri posudzovaní súčasnej situácie, prehodnocovaní politických priorít, porovnávaní, preberaní osvedčených postupov a prerozdeľovaní zdrojov tam, kde sú najviac potrebné. Na existujúce a budúce údaje dostupné na úrovni EÚ najmä prostredníctvom plnej realizácie prieskumov EÚ, napr. prieskumu o príjme a životných podmienkach (EU-SILC), prieskumu európskeho zdravia formou interview a prieskumu EÚ týkajúceho sa zdravotného postihnutia, a vykonávacích nariadení vo všetkých oblastiach štatistiky verejného zdravia by sa malo prihliadať pri tvorbe opatrení v súvislosti s nerovnosťami v oblasti zdravia, ktoré umožnia časové a zemepisné porovnávanie v celej EÚ. Takisto by sa mala zabezpečiť spojitosť s ostatnými medzinárodnými súbormi údajov.

Príčiny nerovností v oblasti zdravia sa medzi členskými štátmi a medzi špecifickými skupinami obyvateľstva líšia. Členské štáty by sa mali v úzkej spolupráci s Komisiou snažiť zaviesť spoločný súbor ukazovateľov na monitorovanie nerovností v oblasti zdravia a metodiku auditu zdravotnej situácie v členských štátoch zameranú na zisťovanie a prioritizáciu oblastí zlepšenia a najlepšej praxe. Komisia by mohla podporiť členské štáty pri dosahovaní cieľov prostredníctvom poskytovania analýz a podpory na základe dostupných informácií. Mohlo by sa to osvedčiť ako účinný nástroj členských štátov pri tvorbe, prioritizácii a implementácii účinnejších politík prispôsobených ich osobitej situácii a pri lepšom využívaní existujúcich nástrojov EÚ na podporu ich opatrení.

Základné pilotné a twinningové projekty a programy partnerského hodnotenia by mohli pomôcť členským štátom pri implementácii takýchto politík. Partnerské hodnotenia by mali obsahovať preskúmanie existujúcich politík, programov alebo inštitucionálnych opatrení, ktoré boli identifikované ako osvedčené postupy.

Opatrenia na úrovni EÚ:

Podpora ďalšieho budovania a zhromažďovania údajov a zdravotných ukazovateľov podľa veku, pohlavia, sociálno–ekonomického statusu a zemepisného zaradenia.

Vybudovanie postupov pre audit v oblasti nerovností v zdraví prostredníctvom programu v oblasti zdravia spoločne s členskými štátmi ochotnými sa zapojiť.

Nasmerovanie výskumu EÚ na dopĺňanie nedostatkov znalostí o nerovnostiach v oblasti zdravia vrátane činností v rámci tém týkajúcich sa zdravia, socio-ekonomických a humanitných vied 7. rámcového programu EÚ pre výskum.

Posilnenie výskumu a šírenia osvedčených postupov v súvislosti s riešením nerovností v oblasti zdravia zo strany agentúr EÚ vrátane Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok, Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európskej agentúry pre ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci.

Zaangažovanie celej spoločnosti

Zmierňovanie nerovnosti v oblasti zdravia znamená mať dosah na zdravie ľudí v ich každodennom živote, v práci, v škole a vo voľnom čase v ich spoločenstvách. V mnohých štátoch majú popri vláde pre oblasť verejného zdravia a zdravotníckych služieb dôležitú úlohu regionálne orgány, ktoré musia byť preto tiež aktívne zaangažované. Rezort zdravotníctva musí zohrať vedúcu úlohu tak v zabezpečení spravodlivého prístupu k zdravotnej starostlivosti, ako aj v podpore získavania poznatkov a odbornej prípravy odborníkov v oblasti zdravotníctva a ostatných oblastiach. Prispieť musia tiež miestne samosprávy, pracoviská a ostatné zainteresované subjekty.

Zlepšenie výmeny informácií a poznatkov a zlepšenie koordinácie politík medzi rozličnými úrovňami štátnej správy a viacerými oblasťami (zdravotnícka starostlivosť, zamestnanosť, sociálna ochrana, životné prostredie, vzdelávanie, mládež a regionálny rozvoj) môže preto napomôcť vytvorenie účinnejších opatrení a dosiahnutie významnejších a trvácnejších výsledkov. Existuje tiež potreba vytvorenia efektívnejších partnerstiev so zainteresovanými subjektmi, ktoré môžu prispieť k podpore opatrení v súvislosti s rozličnými sociálnymi determinantmi a tak aj k zlepšeniu výsledkov v oblasti zdravia.

Toto je oblasť, v ktorej sa členské štáty pri navrhovaní vlastných politických stratégií môžu učiť jeden od druhého. EÚ môže pomôcť prostredníctvom posilňovania mechanizmov koordinácie politík a výmeny informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi a zainteresovanými subjektmi. Významnými nástrojmi politickej agendy riešenia nerovností v oblasti zdravia sú iniciatívy ako Európske fórum pre zdravie, Partnerstvo pre boj proti rakovine, Fórum pre problematiku alkoholu alebo Platforma EÚ pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie.

Komisia naznačila[17] v rámci otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti svoj zámer viac využívať partnerské hodnotenia a financovanie v rámci programu PROGRESS, ako aj vytýčiť ciele týkajúce sa zdravotného stavu na zaistenie udržateľnosti záväzkov a dosiahnutia spoločných cieľov.

Komisia využije pri konzultáciách k tomuto oznámeniu tiež záujem prejavený zo strany Výboru regiónov a bude sa snažiť o to, aby sa v dohodách o regionálnej spolupráci v oblasti zdravia upriamila pozornosť na nerovnosti v oblasti zdravia.

Opatrenia na úrovni EÚ:

Nájdenie spôsobu zaangažovania príslušných zainteresovaných subjektov na európskej úrovni s cieľom podporiť prijatie a šírenie osvedčených postupov.

Zakomponovanie nerovnosti v zdraví ako jednej z prioritných oblastí do súčasných dohôd o spolupráci v oblasti zdravia medzi európskymi regiónmi a Komisiou.

Vyvinutie opatrení a nástrojov odbornej prípravy s cieľom riešiť nerovnosti v oblasti zdravia prostredníctvom programu v oblasti zdravia, ESF a iných mechanizmov.

Stimulácia hodnotenia cieleného vývoja vo výbore pre sociálnu ochranu prostredníctvom diskusných dokumentov.

Napĺňanie potrieb zraniteľných skupín

Účinné riešenie nerovností v oblasti zdravia si vyžaduje politiky, ktorých súčasťou sú opatrenia na riešenie postavenia v zdraví v rámci celej spoločnosti, ako aj opatrenia osobitne zamerané na zraniteľné skupiny. Zvláštnu pozornosť je nutné venovať potrebám chudobných ľudí, znevýhodnených skupín migrantov a etnických menšín, osôb so zdravotným postihnutím, seniorov a detí žijúcich v chudobe. V prípade niektorých skupín sa problém nerovnosti v zdraví vrátane obmedzeného prístupu k primeranej zdravotnej starostlivosti dotýka ich základných práv.

Európska charta základných práv vymedzuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť slušnú existenciu všetkým ľuďom s nedostatkom zdrojov, prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti, právo na lekárske ošetrenie a na pracovné podmienky s ohľadom na zdravie. V Deklarácii práv dieťaťa prijatej OSN sú špecifikované viaceré základné práva týkajúce sa základných potrieb detí, ktoré spätne ovplyvňujú ich zdravie, a v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je uvedené právo na prístup osôb so zdravotným postihnutím k zdravotníckym službám. Nerovnosť v zdraví patrí k štyrom prioritám v rámci iniciatívy Komisie pre oblasť zdravia mládeže vyhlásenej v roku 2009.

Demografické zmeny a starnutie spoločnosti budú mať za následok nové výzvy v oblasti zdravia.

Rada identifikovala nevyhnutnosť dodatočných opatrení, pokiaľ ide o potreby v oblasti zdravia migrantov, Rómov[18] a mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami[19]. Komisia začína pilotný projekt začlenenia Rómov, ktorý zahŕňa problémy v oblasti zdravia a integrované zásahy v oblasti vzdelávania, v sociálnej a ekonomickej oblasti a v oblasti cezhraničnej spolupráce.

Politika súdržnosti a súvisiace štrukturálne fondy by mali byť využité na podporu zásahov v prospech zdravia zraniteľných skupín, napr. Rómov.

Opatrenia na úrovni EÚ:

Začatie iniciatív v spolupráci s členskými štátmi na zvyšovanie informovanosti a podporu opatrení na zlepšenie prístupu k zdravotníckym službám a ich primeranosti, podporu zdravia a preventívnej starostlivosti pre migrantov, etnické menšiny a ostatné zraniteľné skupiny prostredníctvom určenia a výmeny osvedčených postupov pri podpore programu v oblasti zdravia a ostatných programov.

Zaistenie toho, aby bolo zmierňovanie nerovností v zdraví v plnej miere zakomponované v budúcich iniciatívach v oblasti zdravého starnutia.

Na účely rómskeho summitu 2010 bude pripravená správa o používaní nástrojov a politík Komisie v oblasti začleňovania Rómov vrátane kapitoly o nerovnosti v zdraví.

Preskúmanie možností Agentúry pre základné práva, pokiaľ ide o zhromažďovanie informácií o rozsahu možného strádania zraniteľných skupín vzhľadom na nerovnosti v zdraví v EÚ v rámci jej mandátu, obzvlášť pokiaľ ide o prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci a pomoci pri bývaní.

Uskutočnenie aktivít v súvislosti s nerovnosťou v zdraví ako súčasť Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010.

Rozvinutie príspevku politík EÚ

Ako je uvedené v časti 3, existuje niekoľko politík EÚ, ktoré môžu priamo alebo nepriamo prispieť k boju proti nerovnosti v zdraví. Na úrovni Spoločenstva disponujeme viacerými nástrojmi, ktoré je možné využívať. Na zlepšenie príspevku politík EÚ existuje ďalší priestor za predpokladu lepšieho pochopenia ich dosahu na zdravie a vyššej miery politickej integrácie. To by viedlo k lepšiemu stanoveniu priorít a účinnejšiemu využívaniu existujúcich nástrojov.

Hoci existuje všeobecná zhoda o zásade zmierňovania nerovností v oblasti zdravia, úroveň informovanosti a rozsah, v akom sa prijímajú opatrenia, podstatne kolíše. Viac ako polovica členských štátov EÚ nekladie politický dôraz na zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia a existuje deficit komplexných medzirezortných stratégií[20]. Okrem toho je hodnotenie a šírenie realizovaných politík nedostatočné, takže poznatky o ich účinnosti sú len obmedzené. EÚ musí zlepšiť koordináciu politík a podporiť vzájomné využívanie osvedčených postupov.

Komisia by mala svojimi rozličnými politikami naďalej podporovať členské štáty s cieľom vytvoriť spravodlivý prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, prevencii a mechanizmom podpory. EÚ by mohla zohrávať významnú úlohu pri podpore lepšej spolupráce medzi systémami zdravotníctva, ako sa predpokladá v návrhu smernice o uplatňovaní práv pacientov, pokiaľ ide o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Mohla by tiež prispieť k lepšiemu porozumeniu a navrhovať riešenia pre výzvy, ktorým čelia systémy zdravotníctva v súvislosti s kapacitou európskej pracovnej sily v oblasti zdravotníctva, a tiež k posúdeniu možnosti efektívneho využitia nových technológií v zdravotníctve.

Politika súdržnosti EÚ je významná z hľadiska dosahovania lisabonských cieľov hospodárskej a sociálnej súdržnosti a môže značne napomôcť riešenie nerovnosti v zdraví. V súčasných strategických usmerneniach Spoločenstva sa stanovuje možné využitie fondov na opatrenia v súvislosti so zdravím. Členské štáty vyčlenili z fondov na obdobie 2007 – 2013 približne 5 miliárd EUR (1,5 % celkových dostupných zdrojov) na kategóriu zdravotnej infraštruktúry. Zvýšené využívanie možností financovania ponúkaných v rámci politiky súdržnosti na riešenie nerovností v oblasti zdravia by si žiadalo vylepšenie poznatkov, pokiaľ ide o možnosti využívania fondov v tejto oblasti, koordinácie medzi vnútroštátnymi politickými útvarmi a technickej kapacity na budovanie investícií v tejto oblasti. Malo by sa vyvinúť úsilie s cieľom zamerať pozornosť na otázku zdravia v ďalšom programovom období a dosiahnutie lepšieho prepojenia strategických dokumentov v rámci politiky súdržnosti EÚ na priority určené v rámci otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti.

Prostredníctvom vnútroštátnej implementácie právnych predpisov a stratégie (2007–2012) Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci je reálne dosiahnuť zmiernenie nerovnosti v oblasti zdravia v EÚ na základe ochrany zdravia pracovníkov a zmierňovania negatívneho vplyvu niektorých z jeho determinantov. Ďalšia pozornosť by sa mala zamerať na nerovnosti v oblasti zdravia v kontexte podpory rovnakých príležitostí mužov a žien.

V súčasnosti je len malý počet politických opatrení EÚ po ich implementácii podrobovaných hodnoteniu v súvislosti s ich vplyvom na nerovnosť v oblasti zdravia. V záujme získania informácii užitočných pre vývoj ďalších politík je nutné dobudovať mechanizmy hodnotenia vplyvu existujúcich politík na zdravie rozličných skupín obyvateľstva (ex post). Takéto mechanizmy nesmú byť uniformné a musia čerpať z osvedčených postupov vyvinutých v jednotlivých členských štátoch. Okrem toho môže EÚ pri analýze súvzťažnosti týchto politík s výsledkami v oblasti zdravia vo všetkých oblastiach a skupinách obyvateľstva EÚ použiť existujúce správy vrátane správy o súdržnosti, o zamestnanosti a o napĺňaní lisabonskej stratégie.

EÚ s odhodlaním podporuje ostatné krajiny v činnosti v oblasti zdravia a v príbuzných oblastiach. Komisia WHO pre oblasť sociálnych determinantov zdravia[21] popísala v nedávnej dobe obrovské rozdiely v oblasti zdravia medzi krajinami a sociálnymi skupinami na celom svete a vyzvala na spoločné kroky na všetkých úrovniach štátnej správy v záujme riešenia týchto rozdielov. Aktivity EÚ môžu ovplyvniť zdravie v tretích krajinách rôznymi spôsobmi, napr. prostredníctvom obchodovania, rozvojovej pomoci, činnosti v rámci medzinárodných organizácií a výmeny poznatkov. Skúsenosti EÚ v súvislosti s bojom proti nerovnosti v oblasti zdravia môžu mať význam i mimo EÚ. Preto by sa mala preskúmať možnosť synergií medzi rozvojovou pomocou Komisie a činnosťou v rámci EÚ v súvislosti s nerovnosťou v zdraví. EÚ by mala spojiť sily v činnosti v tejto oblasti aj s príslušnými medzinárodnými organizáciami.

Opatrenia na úrovni EÚ:

Nepretržitá podpora existujúcich mechanizmov politickej koordinácie a výmeny osvedčených postupov v oblasti nerovnosti v zdraví medzi členskými štátmi, napr. expertnej skupiny EÚ pre oblasť sociálnych determinantov zdravia a nerovnosti v oblasti zdravia[22], a nadviazanie kontaktu s výborom pre sociálnu ochranu, s pracovnou skupinou Rady pre oblasť verejného zdravia, ako aj s výborom pre sociálnu ochranu.

Preskúmanie možností, ako pomôcť členským štátom pri lepšom využívaní politiky súdržnosti EÚ a štrukturálnych fondov na podporu činnosti zameranej na odstraňovanie vplyvu činiteľov prispievajúcich k nerovnostiam v zdraví.

Podpora členských štátov, pokiaľ ide o využívanie existujúcich možností politiky rozvoja vidieka (SPP) a trhovej politiky (školské mlieko, jedlo pre ľudí v najväčšej núdzi, školský program podpory konzumácie ovocia) s cieľom podporiť zraniteľné skupiny a vidiecke oblasti s naliehavými potrebami.

Uskutočnenie politických rozhovorov s členskými štátmi a zainteresovanými subjektmi o rovnosti a ostatných základných hodnotách v zdraví, ako bolo plánované v rámci stratégie EÚ v oblasti zdravia.

Poskytovanie financovania v rámci programu PROGRESS vrátane partnerských hodnotení a výzvy na predkladanie návrhov v roku 2010 s cieľom pomôcť členským štátom pri vyvíjaní príslušných stratégií.

Zorganizovanie fóra o zdraví a reštrukturalizácii v záujme preskúmania primeraných opatrení na zmiernenie nerovností v oblasti zdravia.

Iniciatíva Komisie o úlohe EÚ v otázkach globálneho zdravia

ĎALšIE KROKY

Boj proti nerovnosti v zdraví je dlhodobý proces. Cieľom opatrení uvedených v tomto oznámení je vytvorenie rámca pre kontinuálnu činnosť v tejto oblasti. Na základe tohto oznámenia a budúcich rozhovorov v Rade má Komisia v úmysle v nadchádzajúcom období vyvíjať aktívnu činnosť v partnerstve s členskými štátmi a zainteresovanými subjektmi. Prvá správa o pokroku v situácii bude vypracovaná v roku 2012.

[1] http://tinyurl.com/n2xl6b

[2] KOM(2007) 630

[3] KOM(2008) 412

[4] Health inequalities: Europe in profile. Mackenbach J, 2006

[5] SEK(2006) 410

[6] SEK(2008) 2172

[7] Prekonávanie bariér: Rómky a prístup k verejnej zdravotnej starostlivosti. Európske stredisko pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie 2003

[8] Monitorovanie pokroku pri napĺňaní cieľov európskej stratégie sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia (Monitoring progress towards the objectives of the European Strategy for Social Protection and Social Inclusion), 2008.

[9] Ú. v. EÚ (2006/C 146/01)

[10] KOM(2008) 689

[11] KOM(2008) 836

[12] Európsky zoznam osvedčených postupov na zmiernenie nerovností v oblasti zdravia. http://tinyurl.com/ybrpdy2

[13] KOM(2005) 706

[14] http://tinyurl.com/dmycvx

[15] Ú. v. EÚ L 354/70 2008

[16] Rada Európskej únie. Doc10117/06. 9. jún 2006.

[17] KOM(2008) 418

[18] Závery Rady týkajúce sa začleňovania Rómov. http://tinyurl.com/kne9s5

[19] Uznesenie Rady z 20. novembra 2008 týkajúce sa zdravia a dobrých podmienok pre mladých ľudí

[20] SEK(2006) 410

[21] Commission on Social Determinants of Health Final Report. WHO 2008.

[22] Súčasný mandát uvedený na http://tinyurl.com/l947z8