52008PC0422

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 2.7.2008

KOM(2008) 422 v konečnom znení

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa implementuje Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho Spoločenstva a Európskou federáciou pracovníkov v doprave o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/63/ES

(predložená Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1) KONTEXT NÁVRHU |

Dôvody a ciele návrhu Cieľom tohto návrhu je implementácia Dohody o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 uzavretej 19. mája 2008 medzi organizáciami zastupujúcimi vedenie a pracovné sily v odvetví námornej dopravy (Združenia vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva, ďalej len „ECSA“, a Európska federácia pracovníkov v doprave, ďalej len „ETF“). Komisia usudzuje, že ak sa ustanovenia Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 zaradia do právnych predpisov Spoločenstva, podporí sa tým atraktivita práce v námornom odvetví pre európskych námorníkov, čím sa prispeje k tvorbe väčšieho počtu a lepších pracovných miest, ako aj rovnaké podmienky v celosvetovom meradle pre všetky zúčastnené strany. |

Všeobecný kontext Odvetvie námornej dopravy je odvetvie, ktoré existuje všade vo svete. Ako také je nevyhnutné na určovanie a presadzovanie globálnych minimálnych noriem týkajúcich sa zamestnania ako aj zdravotných a bezpečnostných podmienok pre námorníkov zamestnaných alebo pracujúcich na palube námornej lode. Medzinárodná organizácia práce prijala 23. februára 2006 Dohovor o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006, ktorého cieľom je vytvorenie jednotného a súdržného nástroja obsahujúceho všetky aktualizované normy vzťahujúce sa na pracovné podmienky v medzinárodnej námornej doprave. Tento dohovor takto spája dohovory a odporúčania týkajúce sa pracovných podmienok v námornej doprave, ktorý prijala MOP od roku 1919, do jednotného konsolidovaného znenia, aby slúžil ako základ pre prvý univerzálny Kódex pracovných podmienok v námornej doprave. Komisia sa od začiatku podieľala na prácach na Dohovore o pracovných normách v námornej doprave. Rada prijala 7. júla 2007 rozhodnutie, ktorým sa členské štáty v záujme Európskeho spoločenstva splnomocňujú na ratifikáciu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006, podľa možnosti do 31. decembra 2010[1]. V otázkach sociálnej politiky hrajú podľa zmluvy výsostnú a kľúčovú úlohu sociálni partneri na úrovni Spoločenstva. V článku 138 sa stanovuje, že akákoľvek iniciatíva v tejto oblasti podlieha predchádzajúcej porade so sociálnymi partnermi o možnom zameraní opatrenia a následne súhlasu s predloženým návrhom. V tejto súvislosti konzultovala Komisia so sociálnymi partnermi vhodnosť rozvoja súčasného acquis Spoločenstva prijatím, konsolidáciou alebo doplnením na základe Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006[2]. Sociálni partneri sa rozhodli zapojiť do rokovaní na základe článku 139 ods. 1 zmluvy a 19. mája 2008 (v súvislosti s prvým Európskym dňom námornej dopravy) podpísali spoločnú dohodu týkajúcu sa Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006. Sociálni partneri požiadali Komisiu o vypracovanie návrhu na smernicu Rady, ktorým nadobúda ich dohoda a jej príloha A platnosť podľa právnych predpisov EÚ v súlade s článkom 139 zmluvy. Súčasný návrh je reakciou na túto žiadosť. |

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Návrhom sa výslovne mení a dopĺňa smernica Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999, ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov, uzavretej Združením majiteľov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Odborovou federáciou pracovníkov dopravy v Európskej únii (FST)[3]. Okrem toho sa ním dopĺňa doplnkové nariadenie týkajúce sa námorného odvetvia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje smernica Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci. Prevažná väčšina ustanovení Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pracovníkov pri práci prijatých podľa článku 137 Zmluvy o ES sa týka v plnej miere oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento návrh, a osobitne na ustanovenia smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a jeho jednotlivých smerníc v zmysle článku 16 ods. 1 uvedenej smernice. To isté platí pre ustanovenia smernice Rady 92/29/EHS z 31. marca 1992 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na zvýšenú lekársku starostlivosť na palubách plavidiel a smernice Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci v znení zmien a doplnení smernice 91/382/EHS a smernice 2003/18/ES. Osobitne sa na ustanovenia návrhu o zdravotnej starostlivosti námorníkov vzťahuje smernica 92/29/EHS a na ustanovenia o ochrane zdravia a bezpečnosti ako aj o predchádzaní úrazom sa vzťahuje smernica 89/391/EHS. |

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Súčasný návrh spadá do rámca obnovenej Lisabonskej stratégie zameranej na podporu rastu a zamestnanosti, najmä vytváraním väčšieho počtu a lepších pracovných miest pre dynamickejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu. V rámci integrovanej námornej politiky EÚ[4] Komisia rovnako podporila „sociálny dialóg o integrácii Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave do práva Spoločenstva“. Okrem toho Komisia v oznámení KOM(2007) 591 v konečnom znení zdôraznila, že bude „aj naďalej pracovať na posilňovaní medzinárodného systému právnych predpisov, najmä podporovaním ratifikácie a presadzovania medzinárodných noriem a prostredníctvom medzinárodných dohôd s tretími krajinami, ktoré by obsahovali ustanovenia týkajúce sa sociálnych záležitostí a rovnakého zaobchádzania“[5]. |

2) KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU |

Konzultácie so zainteresovanými stranami |

V článku 139 ods. 1 zmluvy sa sociálnym partnerom na úrovni Spoločenstva dáva možnosť, ak si to želajú, nadviazať vzájomný dialóg, ktorý môže viesť k zmluvným vzťahom, vrátane uzatvorenia dohôd. V tomto prípade sa v zmluve nekladie požiadavka týkajúca sa predchádzajúcej konzultácie. |

Získavanie a využívanie expertízy |

Externá expertíza nebola potrebná. |

Hodnotenie vplyvu Neuplatňuje sa. |

3) PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

Zhrnutie navrhovaného opatrenia Cieľom tohto návrhu je implementácia dohody o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006, ktorá bola uzavretá 19. mája 2008 medzi ECSA a ETF, organizáciami zastupujúcimi sociálnych partnerov v odvetví námornej dopravy. Návrhom sa takisto mení a dopĺňa smernica Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999, pričom rozsah týchto zmien a doplnení je prísne obmedzený na záležitosti, ktoré sú upravené v Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006. |

Právny základ V článku 139 ods. 2 zmluvy sa stanovuje, že „dohody uzatvorené na úrovni Spoločenstva sa vykonajú ... vo veciach pokrytých článkom 137, na základe spoločnej žiadosti signatárov, a to rozhodnutím Rady na návrh Komisie“. Dohoda uzavretá medzi ECSA a ETF o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 sa vzťahuje na pracovné podmienky a obsahuje ustanovenia o zdraví a bezpečnosti pracovníkov, t. j. oblasť upravenú v článku 137 ods. 1 zmluvy. Toto je jedna z oblastí, v ktorej môže Rada rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Článok 139 ods. 2 preto predstavuje riadny právny rámec pre návrh Komisie. Vo svojom oznámení „Prispôsobovanie a podpora sociálneho dialógu na úrovni Spoločenstva“[6] Komisia zdôraznila, že „pred predložením akéhokoľvek legislatívneho návrhu Rade vykoná Komisia hodnotenie obsahujúce posúdenie zastupiteľského štatútu zmluvných strán, ich mandátu a zákonnosti každej doložky v kolektívnej dohode vo vzťahu k právnym predpisom Spoločenstva a ustanovení týkajúcich sa malých a stredných podnikov.“ Toto hodnotenie je uvedené ďalej. 1. Reprezentatívnosť zmluvných strán a ich mandát. Legitímnosť sociálnych partnerov, s ktorými sa má konzultovať a ktorým sa má udeliť právo rokovať o dohodách, ktoré sa pravdepodobne implementujú rozhodnutím alebo smernicou Rady, je založená na ich reprezentatívnosti. Podľa štúdie Komisie z roku 2006 o reprezentatívnosti sociálnych partnerov v oblasti námornej a pobrežnej dopravy ETF a ECSA spĺňajú kritériá stanovené v oznámení KOM(1998) 322 v konečnom znení z 20. mája 1998 a sú preto potvrdení ako európski sociálni partneri pre toto odvetvie. a) ETF V štúdii sa uvádza, že v každej posudzovanej krajine existuje aspoň jeden pridružený člen. V mnohých krajinách existujú viacnásobné členstvá. ETF má z posudzovaných krajín celkovo 54 priamych pridružených členov. 70,7 % posudzovaných odborových zväzov sú priamymi alebo nepriamymi (prostredníctvom zastúpenia na vyššej úrovni) členmi ETF. Pokiaľ údaje o odvetvovom partnerstve vnútroštátnych odborov poskytujú dostatočné informácie o ich relatívnej sile, možno vyvodiť záver, že ETF zahŕňa najdôležitejších zástupcov z radov pracovnej sily v tomto odvetví. Výnimočné prípady, keď nie sú zahrnuté najdôležitejšie odborové zväzy, sa týkajú Cypru a Švédska. Ale aj v týchto prípadoch sú však zahrnuté iné dôležité odborové zväzy. Všetci odvetvoví členovia ETF okrem dvoch, v súvislosti s ktorými sú dostupné príslušné informácie (napr. litovský člen LJS a portugalský OFICIAISMAR-FSM), sú zahrnutí do kolektívneho vyjednávania. Európske organizácie iné ako ETF predstavujú iba malý počet odvetvových odborových zväzov a krajín. Patria k nim: UNI Europa so 6 pridruženými členmi zahŕňajúcimi 3 krajiny; the Nordic Transport Workers' Federation (NTF) s piatimi pridruženými členmi zahŕňajúcimi 3 krajiny; the European Federation of Public Service Unions (EPSU) so 4 pridruženými členmi a 3 krajinami; the European Federation of Trade Unions in the Food, Agriculture and Tourism Sectors and Allied Branches (EFFAT) a the European Mine, Chemical and Energy Workers' Federation (EMCEF), každá s 3 pridruženými členmi a 3 krajinami; The European Metalworkers' Federation (EMF) s 3 pridruženými členmi a 2 krajinami; the Nordic Ship Officers' Congress (NFBK) s 2 pridruženými členmi a 2 krajinami; the European Federation of Building and Woodworkers (EFBWW) a the European Federation of Retired and Older People (FERPA), každá s 2 pridruženými členmi a jednou krajinou; a the European Trade Union Committee for Textiles: Clothing and Leather (ETUF:TCL), EURO-WEA, NordIng, EMPA a the Fédération des Cadres de l'Energie et de la Recherche, každá s jedným pridruženým členom. V tomto preskúmaní sa zdôrazňuje štatút ETF ako zástupcu pracovnej sily v tomto odvetví, a to o to viac, že mnohé z vyššie uvedených pridružení na iné európske organizácie odrážajú skôr prelínajúce sa oblasti pridružení ako skutočné prináležanie k odvetviu námornej a pobrežnej dopravy. b) ECSA Z 24 skúmaných krajín zastrešuje ECSA 21 krajín prostredníctvom pridružených členov z týchto krajín. Česká republika, Lotyšsko a Rumunsko nie sú zahrnuté. Chýbajúce pridruženia v troch členských štátoch môžu vyvolať pochybnosť, či je reprezentatívnosť podľa uvedeného kritéria Komisie z hľadiska zahrnutia dostatočného počtu členských štátov splnená. Pridružené a nepridružené združenia existujú súčasne na Cypre, v Dánsku, Fínsku, Grécku, Írsku, Taliansku a Švédsku. Pre nedostatok porovnateľných údajov členských štátov je zložité určiť relatívnu dôležitosť pridružených a nepridružených združení v týchto krajinách. Berúc do úvahy aj úlohu združenia v kolektívnom vyjednávaní ako ukazovateľa jeho významu, je jasné, že najdôležitejšie združenia Cypru, Dánska, Fínska a Talianska sú pridružené. V Grécku, Írsku a Švédsku niektoré dôležité združenia zamestnávateľov (napr. EEA a the Union of Domestic Ferries, IBEC a SARF), ktoré vedú vyjednávanie, nie sú zahrnuté. V niektorých krajinách (napr. Estónsko, Írsko, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko, Švédsko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo) pridruženia ECSA nie sú zapojené do vyjednávania. S výnimkou Írska a Švédska žiadne iné združenie zapojené do vyjednávania v týchto krajinách neexistuje. Je to v dôsledku toho, že v tejto skupine krajín (s výnimkou Švédska) odvetvové vyjednávanie viacerých zamestnávateľov chýba, takže sú to samotné spoločnosti, ktoré sú zapojené do kolektívneho vyjednávania. V Írsku (v mene jednotlivých spoločností) a vo Švédsku (formou vyjednávania viacerých zamestnávateľov) kolektívne vyjednávanie vedie nepridružené združenie zamestnávateľov. V porovnaní s ETF veľký počet členských združení zastrešených ECSA nie je zapojených do vyjednávania. Priemyselné vzťahy tak nie sú primárnym záujmom týchto združení. Niektorí členovia ECSA môžu hrať úlohu v priemyselných vzťahoch len prostredníctvom konzultačných postupov a účasti v tripartitných orgánoch. V skutočnosti sa môžu považovať skôr za obchodné združenia než za aktérov priemyselných vzťahov. Na rozdiel od toho členovia ECSA pokrývajú kolektívne vyjednávanie v 10 krajinách (napr. Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Nemecko, Dánsko, Španielsko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko a Holandsko). Prieskum členstva združení zamestnávateľov ukazuje, že neexistujú žiadne organizačné spojenia medzi odvetvovými združeniami zamestnávateľov a európskymi federáciami inými ako ECSA. Pridruženia sú zaznamenané len pre federácie na medzinárodnej úrovni, napríklad Medzinárodná komora lodnej dopravy, Medzinárodná federácia lodnej dopravy, Baltská a medzinárodná námorná rada, INTERTANKO a INTERCARGO. Touto skutočnosťou sa zdôrazňuje význam ECSA ako reprezentatívneho európskeho sociálneho partnera pre zamestnávateľov v tomto odvetví. c) Mandát na rokovania ETF aj ECSA majú mandát na rokovania v záležitostiach európskeho sociálneho dialógu. ETF však v tomto smere nemá trvalý mandát. Má skôr dočasný mandát vyjednávať v mene svojich členov v každom jednotlivom prípade. 2. Zákonnosť doložiek dohody. Komisia preskúmala všetky doložky dohody a nenašla žiadne rozpory s právnymi predpismi Spoločenstva. Záväzky členských štátov nevyplývajú priamo z dohody medzi sociálnymi partermi, ale z opatrení na implementáciu dohody pri uplatňovaní smernice. Obsah dohody zostáva v rozsahu pôsobnosti článku 137 zmluvy. Pokiaľ si časti dohody vyžadujú zmeny a doplnenia právnych predpisov EÚ, ktoré sú v súčasnosti v platnosti, tieto zmeny a doplnenia sú zahrnuté v návrhu. V rozsahu, v ktorom sa časti dohody týkajú záležitostí, na ktoré sa už vzťahujú existujúce ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva, sa v záverečných ustanoveniach dohody stanovuje, že nemá vplyv na žiadny zákon, zvyklosť alebo dohodu, ktorá poskytuje priaznivejšie podmienky pre námorníkov. Do návrhu boli okrem toho zaradené potrebné bezpečnostné záruky acquis, najmä doložka o priaznivejšom zaobchádzaní. Komisia preto usudzuje, že všetky podmienky na predloženie návrhu na implementáciu tejto dohody rozhodnutím Rady, boli splnené. 3. Ustanovenia týkajúce sa malých a stredných podnikov. Podľa článku 137 ods. 2 zmluvy sa právnymi predpismi týkajúcimi sa sociálnych otázok nesmú ukladať také správne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju malých a stredných podnikov. V tejto súvislosti sa v dohode nerozlišuje medzi pracovníkmi malých a stredných podnikov a ostatnými pracovníkmi a nezavádzajú sa ňou dodatočné správne, finančné alebo právne obmedzenia nad rámec súčasných právnych predpisov Spoločenstva. Komisia preto dospela k záveru, že dohoda je v súlade s ustanoveniami o malých a stredných podnikoch. V článku 139 ods. 2 sa nestanovuje konzultácia s Európskym parlamentom o žiadostiach sociálnych partnerov predložených Komisii. Komisia však poslala svoj návrh Parlamentu, aby mohol, ak si to želá, oznámiť svoje stanovisko Komisii a Rade. To isté sa vzťahuje aj na Európsky hospodársky a sociálny výbor a na Výbor regiónov. |

320 | Zásada subsidiarity Zásada subsidiarity sa uplatňuje, keďže návrh nepatrí do výlučnej právomoci Spoločenstva. |

Ciele návrhu nemôžu členské štáty dosiahnuť v dostatočnej miere z týchto dôvodov. |

Potreba opatrenia Spoločenstva je odôvodnená nielen skutočnosťou, že sociálni partneri sú v súlade s článkom 139 ods. 1 presvedčení o potrebe opatrenia Spoločenstva v tejto veci, úspešne uzavreli dohodu na úrovni Spoločenstva a požiadali o implementáciu tejto dohody prostredníctvom rozhodnutia Rady na návrh Komisie podľa článku 139 ods. 2 zmluvy, ale aj potrebou poskytnúť pre námorné odvetvie súbor noriem primeraných jeho globálnemu prevádzkovému prostrediu. Ustanovením minimálnych noriem v záujme zlepšenia pracovných podmienok námorníkov sa návrhom smernice takisto dopĺňajú právne predpisy členských štátov. Tento rámec poskytuje zrozumiteľnosť a prehľadnosť pre podniky v tomto odvetví, podporuje spravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom trhu a pomáha odstraňovať také javy ako napríklad sociálny dumping. |

Ciele návrhu sa lepšie dosiahnu opatrením Spoločenstva z týchto dôvodov. |

Návrhom sa zavádzajú výslovné zmeny a doplnenia existujúcich právnych predpisov EÚ s cieľom aktualizovať ich v súlade s Dohovorom o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006. Tento cieľ nemožno dosiahnuť prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov. |

Návrhom sa prispeje k súbežnému nadobudnutiu účinnosti a jednotnej transpozícii noriem Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 vo všetkých členských štátoch, na ktoré sa návrh vzťahuje. |

Napokon sa návrhom v oblasti dohody zabezpečia osobitné vynucovacie opatrenia podľa právnych predpisov EÚ. |

Návrh je teda v súlade so zásadou subsidiarity. |

Zásada proporcionality |

331 | Smernica Rady spĺňa požiadavku proporcionality, keďže jej úloha sa obmedzuje na ciele, ktoré sa majú dosiahnuť. |

V dôsledku toho sa v návrhu ponecháva priestor na flexibilitu, pokiaľ ide o výber konkrétnych vykonávacích opatrení. Okrem toho sa smernica striktne obmedzuje na transpozíciu aktualizovaných noriem uvedených v Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 do právnych predpisov EÚ. |

Výber nástrojov |

Navrhované nástroje: smernica. |

Iné prostriedky by neboli primerané z týchto dôvodov. Návrhom sa menia a dopĺňajú právne predpisy EÚ, ktoré sú v súčasnosti v platnosti, na čo je potrebný legislatívny akt. Okrem toho pojem „rozhodnutie“ je v článku 139 ods. 2 zmluvy použitý vo všeobecnom význame, aby sa legislatívny nástroj vybral v súlade s článkom 249 zmluvy. Je na Komisii, aby navrhla Rade, ktorý z troch záväzných nástrojov spomenutých v uvedenom článku (nariadenie, smernica alebo rozhodnutie) by bol najvhodnejší. V tomto prípade je vzhľadom na druh a obsah dohody sociálnych partnerov jasné, že sa najlepšie uplatňuje nepriamo prostredníctvom ustanovení, ktoré majú transponovať členské štáty a/alebo sociálni partneri do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov. Najvhodnejším nástrojom je preto smernica Rady. V súlade s danými záväzkami Komisia takisto usudzuje, že dohoda by sa nemala zahrnúť do návrhu, ale mala by sa pripojiť k návrhu ako príloha. |

4) VPLYV NA ROZPOčET |

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. |

5) Ďalšie informácie |

Tabuľka zhody Členské štáty sú povinné oznámiť Komisii znenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich smernicu, ako aj tabuľku zhody medzi uvedenými ustanoveniami a touto smernicou. |

Európsky hospodársky priestor Navrhovaný právny akt sa týka záležitosti EHP a mal by sa preto rozšíriť na Európsky hospodársky priestor. |

Podrobné vysvetlenie návrhu Štruktúra návrhu je táto: Článok 1 Úlohou tohto článku je urobiť dohodu medzi sociálnymi partnermi záväznou, čo je cieľom rozhodnutia Rady prijatého podľa článku 139 ods. 2 zmluvy. Článok 2 Mení a dopĺňa sa ním smernica Rady 1999/63/ES podľa dohody sociálnych partnerov. Článok 3 V článku 3 sa uvádza, že v smernici sa stanovujú iba minimálne požiadavky a členským štátom sa ponecháva sloboda v prijímaní opatrení, ktoré sú priaznivejšie pre pracovníkov v príslušnej oblasti. Jeho cieľom je explicitne zaručiť už dosiahnutú úroveň ochrany pracovníkov a zabezpečiť, aby sa uplatňovali len priaznivejšie normy ochrany v zamestnaní. V tej istej súvislosti je cieľom článku 3 ods. 4 návrhu zabezpečiť, aby všeobecná zásada zodpovednosti zamestnávateľa stanovená v článku 5 rámcovej smernice 89/391/EHS nebola dotknutá normou A4.2 ods. 5 písm. b) dohody, ktorou sa za určitých okolností umožňuje obmedzenie zodpovednosti vlastníka lode. Články 4 až 7 Články 4 až 7 obsahujú obvyklé ustanovenia o transpozícii do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov, vrátane povinnosti stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Osobitne v článku 6 sa uvádza nadobudnutie účinnosti tejto smernice. Dohoda sociálnych partnerov nenadobudne platnosť pred nadobudnutím platnosti Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006. S cieľom splniť toto želanie sociálnych partnerov dátum nadobudnutia účinnosti smernice, na ktorú sa vzťahuje tento návrh, by mal byť súbežný s nadobudnutím platnosti Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006. Keďže tento dátum sa musí ešte určiť, v návrhu sa na tento účel necháva voľné miesto s krátkym vysvetlením. |

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa implementuje Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho Spoločenstva a Európskou federáciou pracovníkov v doprave o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/63/ES (Text s významom pre EHP)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 139 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1) Vedenie a pracovné sily (ďalej len „sociálni partneri“) môžu v súlade s článkom 139 ods. 2 zmluvy spoločne požadovať, aby sa dohody uzavreté na úrovni Spoločenstva implementovali rozhodnutím Rady na návrh Komisie.

(2) Medzinárodná organizácia práce prijala 23. februára 2006 Dohovor o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 v snahe vytvoriť jednotný a súdržný nástroj spájajúci podľa možnosti všetky aktualizované normy existujúcich medzinárodných dohovorov a odporúčaní v oblasti pracovných noriem v námornej doprave, ako aj základné zásady nachádzajúce sa v iných medzinárodných dohovoroch o pracovných normách.

(3) Komisia konzultovala so sociálnymi partnermi v súlade s článkom 138 ods. 2 zmluvy vhodnosť rozvoja súčasného acquis Spoločenstva jeho prijatím, konsolidáciou alebo doplnením vzhľadom na Dohovor o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006[7].

(4) Združenia vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF) 29. septembra 2006 informovali Komisiu o svojom želaní vstúpiť do rokovaní v súlade s článkom 138 ods. 4 zmluvy.

(5) Uvedené organizácie, ktoré si želajú prispieť k tvorbe rovnakých podmienok v globálnom meradle v námornom odvetví, uzavreli 19. mája 2008 dohodu o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006. Táto dohoda a jej príloha obsahujú spoločnú žiadosť Komisii, aby sa dohoda podľa článku 139 ods. 2 zmluvy implementovala rozhodnutím Rady na návrh Komisie.

(6) Dohoda sa vzťahuje na námorníkov na palube lodí zaregistrovaných v členskom štáte a/alebo plaviacich sa pod vlajkou členského štátu.

(7) Dohodou sa mení a dopĺňa Európska dohoda o organizácii pracovného času námorníkov uzavretá v Bruseli 30. septembra 1998 Združeniami vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Odborovou federáciou pracovníkov v námornej doprave v Európskej únii (FST).

(8) Príloha k smernici Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999, ktorá obsahuje Európsku dohodu o organizácii pracovného času námorníkov[8] , by sa mala preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9) Na účely článku 249 zmluvy je vhodným nástrojom na implementáciu dohody smernica.

(10) Dohoda nadobudne platnosť súčasne s Dohovorom o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a sociálni partneri si želajú, aby vnútroštátne opatrenia, ktorými sa táto smernica implementuje, nadobudli účinnosť najskôr v deň nadobudnutia platnosti Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006.

(11) Pokiaľ ide o pojmy použité v dohode, ktoré nie sú osobitne vymedzené, táto smernica podobne ako iné smernice týkajúce sa sociálnej oblasti, v ktorých sa používajú analogické pojmy, ponecháva členským štátom voľnosť pri vymedzení uvedených pojmov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou za predpokladu, že tieto vymedzenia sú v súlade s obsahom dohody.

(12) Keďže ciele navrhovaného opatrenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(13) Komisia vypracovala svoj návrh smernice v súlade so svojím oznámením z 20. mája 1998 o prispôsobovaní a podpore sociálneho dialógu na úrovni Spoločenstva s prihliadnutím na zastupiteľský štatút signatárskych strán a zákonnosť každej doložky dohody.

(14) V súlade s odsekom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve sa členské štáty vyzvú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali vlastné tabuľky, v ktorých sa podľa možnosti čo najviac vysvetlí vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami, a uverejnili ich.

(15) Členské štáty môžu na základe spoločnej žiadosti poveriť implementáciou tejto smernice sociálnych partnerov za predpokladu, že podniknú všetky potrebné opatrenia, aby mohli kedykoľvek zaručiť výsledky uložené touto smernicou.

(16) Ustanovenia tejto smernice sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek existujúce ustanovenia Spoločenstva, ktoré sú konkrétnejšie a/alebo poskytujú vyššiu úroveň ochrany pre námorníkov, najmä tie, ktoré sú zahrnuté v právnych predpisoch Spoločenstva.

(17) Mala by sa zabezpečiť zhoda so všeobecnou zásadou zodpovednosti zamestnávateľa stanovenou v článku 5 rámcovej smernice 89/391/EHS[9], a najmä v jej odsekoch 1 a 3.

(18) Táto smernica sa nemôže použiť na odôvodnenie zníženia všeobecnej úrovne ochrany pracovníkov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje dohoda pripojená ako príloha k tejto smernici.

(19) V tejto smernici a v dohode sa stanovujú minimálne normy. Členské štáty a/alebo sociálni partneri by mali byť schopní naďalej uplatňovať alebo zaviesť priaznivejšie ustanovenia.

(20) Komisia informovala Európsky parlament a Hospodársky a sociálny výbor zaslaním znenia návrhu smernice obsahujúcej znenie dohody v súlade s jej oznámením zo 14. decembra 1993 týkajúceho sa uplatňovania dohody o sociálnej politike.

(21) Tento nástroj je v súlade so základnými právami a zásadami stanovenými v Charte základných práv Európskej únie, a najmä v článku 31, v ktorom sa stanovuje, že každý pracujúci má právo na pracovné podmienky vzhľadom na svoje zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť, na obmedzenie maximálneho pracovného času a na denné a týždenné obdobia odpočinku a platenú ročnú dovolenku.

(22) Implementáciou dohody sa prispeje k dosiahnutiu cieľov podľa článku 136 zmluvy.

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Touto smernicou sa implementuje Dohoda o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave uzavretá 19. mája 2008 medzi organizáciami zastupujúcimi sociálnych partnerov v odvetví námornej dopravy (ECSA a ETF), ako sa stanovuje v prílohe.

Článok 2

Príloha k smernici Rady 1999/63/ES sa mení a dopĺňa takto:

1. V doložke 1 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. V prípade pochybností, či sa na účely tejto dohody majú považovať niektoré kategórie osôb za námorníkov, sa touto otázkou zaoberá príslušný orgán v každom členskom štáte po porade s organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov, ktorých sa táto otázka týka. V tejto súvislosti je potrebné vziať na vedomie rezolúciu z 94. (námorného) zasadnutia generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktorá sa týka informácií o zamestnaneckých skupinách.“

2. V doložke 2 sa písm. c) a d) nahrádzajú takto:

„c) pojem „námorník“ znamená každú osobu, ktorá je zamestnaná, prijatá alebo pracuje v akomkoľvek pracovnom zaradení na palube lode, na ktorú sa vzťahuje táto dohoda;“

„d) pojem „vlastník lode“ znamená vlastníka lode alebo inú organizáciu alebo osobu, napríklad manažéra, agenta alebo nájomcu lode, ktorý prebral zodpovednosť za prevádzkovanie lode od vlastníka, a ktorý pri preberaní tejto zodpovednosti súhlasil s prevzatím povinností a zodpovednosti vzťahujúcich sa na vlastníkov v súlade s touto dohodou bez ohľadu na to, či akákoľvek iná organizácia alebo osoby plnia niektoré z týchto povinností v mene vlastníka lode.“

3. Doložka 6 sa nahrádza takto:

“1. Námorník, ktorý má menej než 18 rokov, nesmie pracovať v noci. Na účely tejto doložky sa „noc“ vymedzuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Mala by zahŕňať obdobie najmenej deväť hodín, ktoré sa začína najneskôr o polnoci a končí najskôr o piatej ráno.

2. Výnimku z prísneho dodržiavania obmedzenia nočnej práce môže udeliť príslušný orgán, keď:

a) by bol narušený účinný výcvik príslušných námorníkov v súlade s ustanovenými programami a časovými harmonogramami; alebo

b) si osobitný charakter povinnosti alebo uznaného výcvikového programu vyžaduje, aby námorníci, na ktorých sa výnimka vzťahuje, vykonávali povinnosti v noci a orgán po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov vyhlási, že práca nebude mať škodlivý vplyv na ich zdravie alebo dobrý celkový stav.

3. Zamestnávanie, prijímanie alebo práca námorníkov mladších ako 18 rokov sa zakazuje, ak je pravdepodobné, že práca ohrozí ich zdravie alebo bezpečnosť. Typy takejto práce určia vnútroštátne zákony alebo predpisy alebo príslušný orgán po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí alebo námorníkov v súlade s príslušnými medzinárodnými normami.“

4. Doložka 13 sa nahrádza takto:

„1. Námorníci nesmú pracovať na lodi, pokiaľ nezískajú osvedčenie, že sú zdravotne spôsobilí vykonávať svoje povinnosti.

2. Výnimky sa môžu udeliť len v súlade s touto dohodou.

3. Príslušný orgán vyžaduje, aby mali námorníci pred nástupom do práce platné lekárske osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti na výkon povinností, ktoré budú vykonávať na mori.

4. S cieľom zabezpečiť, aby lekárske osvedčenia naozaj odrážali zdravotný stav námorníka z hľadiska povinností, ktoré bude vykonávať, príslušný orgán po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov a s prihliadnutím na platné medzinárodné usmernenia, predpíše charakter lekárskeho vyšetrenia a osvedčenia.

5. Táto dohoda nemá vplyv na Medzinárodný dohovor o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW) z roku 1978 v znení neskorších zmien a doplnení. Na účely odsekov 1 a 2 tejto doložky lekárske osvedčenie vydané v súlade s požiadavkami STCW akceptuje príslušný orgán. V prípade námorníkov, na ktorých sa nevzťahuje STCW, sa lekárske osvedčenie spĺňajúce podstatu týchto požiadaviek, takisto akceptuje.

6. Lekárske osvedčenie vydáva riadne kvalifikovaný všeobecný lekár alebo v prípade osvedčenia týkajúceho sa iba zraku osoba uznaná príslušným orgánom za kvalifikovanú na vydávanie takéhoto osvedčenia. Lekári musia byť pri vypracúvaní lekárskych posudkov pri lekárskych vyšetreniach profesionálne úplne nezávislí.

7. Námorníci, ktorí nezískajú osvedčenie alebo majú obmedzenie na spôsobilosť na výkon práce, najmä pokiaľ ide o čas, oblasť práce alebo obchodnú oblasť, dostanú príležitosť absolvovať ďalšie vyšetrenie u iného nezávislého lekára alebo nezávislého lekárskeho rozhodovacieho orgánu.

8. V každom lekárskom osvedčení sa konkrétne uvádza, že:

a) sluch a zrak príslušného námorníka a farebné videnie v prípade, že námorník je zamestnaný na pozícii, kde spôsobilosť na vykonávanú prácu ovplyvňuje chybné farebné videnie, sú uspokojivé; a

b) príslušný námorník netrpí zdravotným stavom, ktorý by sa v službe na mori pravdepodobne zhoršil, alebo ktorý by mal za následok nespôsobilosť námorníka na takúto službu alebo by ohrozil zdravie iných osôb na palube.

9. Pokiaľ sa z dôvodu osobitných povinností, ktoré má príslušný námorník vykonávať, alebo sa podľa STCW nevyžaduje kratšie obdobie:

a) lekárske osvedčenie je platné maximálne dva roky, pokiaľ námorník nemá menej ako 18 rokov; v takom prípade je maximálne obdobie platnosti jeden rok;

b) osvedčenie o farebnom videní je platné maximálne šesť rokov.

10. V naliehavých prípadoch môže príslušný orgán povoliť námorníkovi pracovať bez platného lekárskeho osvedčenia po najbližší prístav zastavenia, kde môže námorník získať lekárske osvedčenie u kvalifikovaného lekára za predpokladu, že:

a) obdobie takéhoto povolenia nepresahuje tri mesiace; a

b) príslušný námorník je držiteľom lekárskeho osvedčenia, ktorého platnosť nedávno uplynula.

11. Ak obdobie platnosti osvedčenia uplynie počas plavby, osvedčenie naďalej platí až po najbližší prístav zastavenia, kde môže námorník získať lekárske osvedčenie u kvalifikovaného lekára za predpokladu, že obdobie nepresahuje tri mesiace.

12. Lekárske osvedčenia pre námorníkov pracujúcich na lodiach riadne využívaných na medzinárodné plavby musia byť poskytnuté minimálne v angličtine.

13. Spôsob hodnotenia zdravotného stavu a údaje, ktoré musí lekárske osvedčenie obsahovať, sa stanovia po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov.

14. Všetci námorníci sa musia podrobiť pravidelnému hodnoteniu zdravotného stavu. Námorníci strážnej služby so zdravotnými problémami potvrdenými lekárom, ktoré vyplývajú zo služby v noci, sa podľa možnosti presunú na vhodnú dennú prácu.

15. Hodnotenie zdravotného stavu uvedené v odsekoch 13 a 14 je bezplatné a podlieha lekárskemu tajomstvu. Takéto hodnotenie zdravotného stavu sa môže vykonávať v rámci vnútroštátneho zdravotného systému.“

5. Doložka 16 sa nahrádza takto:

„Každý námorník má nárok na platenú ročnú dovolenku. Ročná dovolenka s nárokom na zaplatenie sa vypočíta na základe minimálne 2,5 kalendárnych dní za mesiac zamestnania a pro rata za nedokončené mesiace.

Namiesto minimálnej doby platenej ročnej dovolenky nemôže byť vyplatená peňažná náhrada, s výnimkou prípadov skončenia pracovného pomeru.“

Článok 3

1. Členské štáty môžu naďalej uplatňovať alebo zaviesť priaznivejšie ustanovenia, než aké stanovuje táto smernica.

2. Implementácia tejto smernice nebude za žiadnych okolností dostatočným dôvodom na odôvodnenie zníženia všeobecnej úrovne ochrany pracovníkov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na práva členských štátov a/alebo sociálnych partnerov, aby so zreteľom na meniace sa podmienky stanovili odlišné zákonné, regulačné alebo zmluvné opatrenia v porovnaní s opatreniami platnými v čase prijatia tejto smernice, a to vždy za predpokladu, že budú splnené minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici.

3. Uplatňovanie a/alebo výklad tejto smernice nemá vplyv na akékoľvek ustanovenie, zvyklosť alebo prax Spoločenstva alebo jednotlivých členských štátov stanovujúce priaznivejšie podmienky pre príslušných námorníkov.

4. Ustanovenie normy A4.2 ods. 5 písm. b) nemá vplyv na zásadu zodpovednosti zamestnávateľa stanovenú v článku 5 smernice 89/391/EHS.

Článok 4

Členské štáty určia uplatniteľné sankcie v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení uzákonených podľa tejto smernice. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do dátumu, ktorý je uvedený v článku 5 ods. 1, a všetky neskoršie zmeny a doplnenia v čo najkratšom čase.

Článok 5

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, predpisy a správne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou alebo zabezpečia, aby sociálni partneri zaviedli potrebné opatrenia dohodou, najneskôr 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2. Opatrenia prijaté členskými štátmi obsahujú odkaz na túto smernicu, alebo sa k nim pripojí takýto odkaz pri ich oficiálnom uverejnení. Spôsob uvedenia takéhoto odkazu stanovia členské štáty. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi uvedenými ustanoveniami a touto smernicou.

3. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 6

Táto smernica nadobúda účinnosť dňa [*] [„*“ znamená dátum nadobudnutia platnosti Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006].

Článok 7

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli […]

Za Radu

predseda […]

PRÍLOHA: Dohoda prijatá združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva a Európskou federáciou pracovníkov v doprave z roku 2006

PREAMBULA

Signatárske strany

Keďže v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 (ďalej len „dohovor“) sa žiada, aby každý členský štát zabezpečil, že sa v ustanoveniach jeho zákonov a predpisov dodržiavajú v súvislosti s dohovorom základné práva na slobodu združovania, účinné uznanie práva kolektívne vyjednávať, odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, účinné zrušenie detskej práce a odstránenie diskriminácie v zamestnaní a v povolaní;

Keďže v dohovore sa stanovuje, že každý námorník má právo na bezpečné a spoľahlivé pracovisko, ktoré spĺňa bezpečnostné normy, na spravodlivé podmienky zamestnania, na dôstojné pracovné a životné podmienky a na ochranu zdravia, zdravotnú starostlivosť, na opatrenia zabezpečujúce dobré životné podmienky a na ostatné formy sociálnej ochrany.

Keďže v dohovore sa vyžaduje, aby členské štáty v rámci svojej jurisdikcie zabezpečili, že zamestnanie a sociálne práva námorníkov stanovené v predchádzajúcom odseku tejto preambuly sa v plnom rozsahu implementujú v súlade s požiadavkami dohovoru. Ak nie je v dohovore uvedené inak, táto implementácia sa môže dosiahnuť pomocou vnútroštátnych zákonov a právnych predpisov, uplatniteľných dohôd o kolektívnom vyjednávaní alebo pomocou iných opatrení alebo v praxi;

Keďže signatárske strany chcú upriamiť osobitnú pozornosť na „Vysvetlivku k predpisom a kódexu Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave“, v ktorej sa stanovuje forma a štruktúra dohovoru;

So zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „zmluva“), najmä na jej články 137, 138 a 139;

Keďže v článku 139 ods. 2 zmluvy sa stanovuje, že dohody uzavreté na európskej úrovni môžu byť na základe spoločnej žiadosti signatárskych strán a na návrh Komisie implementované rozhodnutím Rady;

Keďže signatárske strany týmto takúto žiadosť predkladajú;

Keďže vlastný nástroj na implementáciu dohody je smernica v zmysle článku 249 zmluvy, ktorá je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Článok VI dohovoru umožňuje členom MOP implementovať opatrenia, pokiaľ sa presvedčili, že tieto opatrenia sú v podstate rovnocenné normám dohovoru, čím sa sleduje dosiahnutie všeobecného cieľa a účelu dohovoru v plnom rozsahu a nadobudnutie platnosti uvedených ustanovení dohovoru. Implementácia dohody pomocou smernice a zásada „podstatnej rovnocennosti“ v dohovore tak majú za cieľ umožniť členským štátom implementovať práva a zásady spôsobom stanoveným v článku VI odsek 3 a 4 dohovoru;

sa dohodli takto:

VYMEDZENIE POJMOV A ROZSAH PÔSOBNOSTI

1. Na účely tejto dohody a ak nie je v osobitných ustanoveniach uvedené inak, sa pod pojmom:

a) príslušný orgán rozumie minister, ministerstvo alebo iný orgán vymenovaný členským štátom, ktorý má právomoc vydávať a presadzovať právne predpisy, príkazy alebo iné pokyny, ktoré majú silu zákona vzhľadom na predmet príslušného ustanovenia;

b) hrubá priestornosť lode rozumie hrubá priestornosť vypočítaná v súlade s predpismi o vymeriavaní priestornosti uvedenými v prílohe I k Medzinárodnému dohovoru o vymeriavaní priestornosti lodí z roku 1969, alebo v prípadnom následnom dohovore; v prípade lodí, na ktoré sa vzťahuje predbežný program týkajúci sa vymeriavania priestornosti lodí, ktorý prijala Medzinárodná námorná organizácia, hrubá priestornosť lode je priestornosť zaradená do stĺpca POZNÁMKY v Medzinárodnom osvedčení o priestornosti (1969);

c) námorník rozumie každá osoba, ktorá je zamestnaná, prijatá alebo pracuje v akomkoľvek pracovnom zaradení na palube lode, na ktorú sa vzťahuje táto dohoda;

d) pracovná zmluva námorníka rozumie pracovná zmluva ako aj články dohody;

e) loď rozumie loď s výnimkou lode, ktorá sa pohybuje výlučne vo vnútrozemských vodách alebo vo vodách v blízkosti vnútrozemských vôd, v chránených vodách alebo v oblastiach, kde sa uplatňujú prístavné predpisy;

f) vlastník lode rozumie vlastník lode alebo iná organizácia alebo osoba, napríklad manažér, agent alebo nájomca lode, ktorý prebral zodpovednosť za prevádzkovanie lode od vlastníka, a ktorý pri preberaní tejto zodpovednosti súhlasil s prevzatím povinností a zodpovednosti vzťahujúcich sa na vlastníkov lodí v súlade s touto dohodou bez ohľadu na to, či akákoľvek iná organizácia alebo osoby plnia niektoré z týchto povinností v mene vlastníka lode.

2. Ak nie je výslovne uvedené inak, táto dohoda sa vzťahuje na všetkých námorníkov.

3. V prípade pochybností, či sa na účely tejto dohody majú niektoré kategórie osôb považovať za námorníkov, sa touto otázkou zaoberá príslušný orgán v každom členskom štáte po porade s organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov, ktorých sa táto otázka týka. V tejto súvislosti je potrebné vziať na vedomie rezolúciu z 94. (námorného) zasadnutia generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktorá sa týka informácií o zamestnaneckých skupinách.

4. Ak nie je výslovne uvedené inak, táto dohoda sa vzťahuje na všetky lode s verejným alebo súkromným vlastníkom, riadne zapojené do obchodných aktivít s výnimkou lodí zapojených do rybárstva alebo podobných aktivít a tradičných lodí ako napríklad arabské plavidlá zvané dhou a džunky. Táto dohoda sa nevzťahuje na vojnové lode a pomocné námorné plavidlá.

5. V prípade pochybností, či sa táto dohoda uplatňuje na loď alebo osobitnú kategóriu lodí sa touto otázkou zaoberá príslušný orgán v každom členskom štáte po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov.

PREDPISY A NORMY

HLAVA 1. MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA PRÁCU NÁMORNÍKOV NA LODI

Predpis 1.1 – Minimálny vek

1. Žiadna osoba, ktorá nedosahuje minimálny vek, nemôže byť zamestnaná ani prijatá na loď a ani na nej pracovať.

2. Vyšší minimálny vek sa vyžaduje za okolností stanovených v tejto dohode.

Norma A1.1 – Minimálny vek

Minimálny vek je upravený v smernici Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999 (ktorá sa má zmeniť a doplniť), ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov (zmeny a doplnenia sa vykonajú v súlade s prílohou A k tejto dohode).

Predpis 1.2 – Lekárske osvedčenie

Lekárske osvedčenia sú upravené v smernici Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999 (ktorá sa má zmeniť a doplniť), ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov (zmeny a doplnenia sa vykonajú v súlade s prílohou A k tejto dohode).

Predpis 1.3 – Výcvik a kvalifikácia

1. Námorníci nesmú pracovať na lodi, pokiaľ neabsolvovali výcvik alebo nezískali osvedčenie o spôsobilosti alebo inú kvalifikáciu na výkon práce.

2. Námorníkom sa nepovoľuje pracovať na námornej lodi, pokiaľ úspešne neskončili výcvik o osobnej bezpečnosti na palube lode.

3. Výcvik a osvedčenie v súlade s povinnými nástrojmi prijatými Medzinárodnou námornou organizáciou sa posúdia vzhľadom na to, či spĺňajú požiadavky odseku 1 a 2 tohto predpisu.

HLAVA 2. PODMIENKY ZAMESTNANIA

Predpis 2.1 – Pracovné zmluvy námorníkov

1. Podmienky zamestnania námorníka sú stanovené alebo sa na ne odvoláva v zrozumiteľnej písomnej právne vymožiteľnej zmluve a sú v súlade s normami stanovenými v tejto dohode.

2. Pracovnú zmluvu námorníka uzavrie námorník za podmienok, ktorými sa zabezpečí, že námorník mal príležitosť preskúmať podmienky zmluvy, vyžiadať si k nim poradenstvo a slobodne ich pred podpisom akceptovať.

3. V rozsahu, ktorý je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnou praxou členského štátu, pracovné zmluvy námorníkov môžu obsahovať akékoľvek platné dohody o kolektívnom vyjednávaní.

Norma A2.1 – Pracovné zmluvy námorníkov

1. Každý členský štát prijme zákony alebo predpisy, v ktorých sa vyžaduje, aby lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, spĺňali tieto požiadavky:

a) námorníci pracujúci na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, musia mať pracovnú zmluvu námorníka podpísanú námorníkom a vlastníkom lode alebo zástupcom vlastníka lode (alebo v prípade, že námorníci nie sú zamestnancami, dôkaz o zmluvných alebo podobných opatreniach), v ktorej sú zabezpečené dôstojné pracovné a životné podmienky na palube lode podľa tejto dohody;

b) námorníkom sa pri podpise pracovnej zmluvy námorníka poskytne možnosť pred podpisom si ju preštudovať a vyžiadať si k nej poradenstvo, ako aj ďalšie podmienky potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že uzavreli zmluvu slobodne s dostatočným porozumením svojich práv a povinností;

c) príslušný vlastník lode a námorník si každý ponechajú podpísaný originál pracovnej zmluvy námorníka;

d) prijmú sa opatrenia na zabezpečenie toho, že sa námorník na palube lode jednoduchým spôsobom dostane k informáciám o podmienkach zamestnania, vrátane informácií o kapitánovi lode, a že sú takéto informácie dostupné k nahliadnutiu úradníkom príslušného orgánu, vrátane úradníkov v prístavoch zastavenia; a

e) námorníci dostanú dokument obsahujúci záznam o ich zamestnaní na palube lode.

2. Ak celú pracovnú zmluvu námorníka alebo jej časť tvorí dohoda o kolektívnom vyjednávaní, kópia uvedenej dohody je k dispozícii na palube. Ak pracovná zmluva námorníka a akákoľvek dohoda o kolektívnom vyjednávaní nie sú v angličtine, v angličtine sú k dispozícii tieto dokumenty (s výnimkou lodí na vnútroštátnych plavbách):

a) kópia štandardného formulára zmluvy; a

b) časti dohody o kolektívnom vyjednávaní, ktoré podliehajú štátnej prístavnej inšpekcii.

3. Dokument uvedený v odseku 1 písm. e) tejto normy neobsahuje žiadne vyjadrenie týkajúce sa kvality námorníckej práce alebo mzdy. Forma dokumentu, osobitné údaje, ktoré sa majú zaznamenať, a spôsob, akým sa majú tieto osobitné údaje vložiť do dokumentu, upravujú vnútroštátne právne predpisy.

4. Každý členský štát prijme zákony a predpisy upravujúce náležitosti, ktoré majú obsahovať všetky pracovné zmluvy námorníkov, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne právne predpisy. Pracovné zmluvy námorníkov v každom prípade obsahujú tieto osobitné údaje:

a) celé meno námorníka, dátum narodenia alebo vek a miesto narodenia;

b) meno a adresu vlastníka lode;

c) miesto a dátum uzavretia pracovnej zmluvy námorníka;

d) pracovné zaradenie námorníka;

e) výšku mzdy námorníka, prípadne vzorec na jej výpočet;

f) počet dní platenej ročnej dovolenky, prípadne vzorec na jej výpočet;

g) skončenie zmluvy a podmienky jej skončenia, vrátane týchto údajov:

i) ak bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú, podmienky, za akých má každá strana právo skončiť ju, ako aj požadovanú výpovednú lehotu, ktorá nesmie byť pre vlastníka lode kratšia ako pre námorníka;

ii) ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú, presný dátum jej uplynutia; a

iii) ak bola zmluva uzavretá na cestu, cieľový prístav a čas, ktorý musí uplynúť po príchode predtým, ako by mal byť námorník prepustený;

h) dávky zdravotného a sociálneho zabezpečenia, ktoré musí vlastník lode poskytnúť námorníkovi;

i) nárok námorníka na repatriáciu;

j) odvolanie sa na dohodu o kolektívnom vyjednávaní, ak sa uplatňuje; a

k) akékoľvek ďalšie údaje, ktoré sa môžu podľa vnútroštátnych právnych predpisov vyžadovať.

5. Každý členský štát prijme zákony a predpisy, ktorými sa ustanoví minimálna výpovedná lehota pre námorníka a vlastníka lode v prípade predčasného ukončenia pracovnej zmluvy námorníka. Trvanie takejto lehoty sa určí po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov, ale nemá by byť kratšia ako sedem dní.

6. Výpovedná lehota kratšia ako minimálna výpovedná lehota sa môže povoliť za okolností uznaných podľa vnútroštátnych zákonov a predpisov alebo uplatniteľných dohôd o kolektívnom vyjednávaní s uvedením dôvodu skončenia pracovnej zmluvy s kratšou výpovednou lehotou alebo bez nej. Pri určovaní týchto okolností každý členský štát zabezpečí, aby sa zohľadnila potreba námorníka skončiť bez sankcie pracovnú zmluvu v kratšej výpovednej lehote alebo bez nej z dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo z iných naliehavých dôvodov.

Predpis 2.3 – Pracovný čas a čas odpočinku

Námornícky pracovný čas a čas odpočinku upravuje smernica Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999 (ktorá sa má zmeniť a doplniť), ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov (zmeny a doplnenia sa vykonajú v súlade s prílohou A k tejto dohode).

Predpis 2.4 – Nárok na dovolenku

1. Každý členský štát vyžaduje, aby námorníci zamestnaní na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, dostali za primeraných podmienok platenú ročnú dovolenku v súlade s touto dohodou a smernicou Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999 (ktorá sa má zmeniť a doplniť), ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov (zmeny a doplnenia sa vykonajú v súlade s prílohou A k tejto dohode).

2. V záujme zdravia a dobrého celkového stavu a s prihliadnutím na prevádzkové požiadavky vyplývajúce z ich pozície sa námorníkom poskytne možnosť dovolenky na pevnine.

Predpis 2.5 - Repatriácia

1. Námorníci majú právo na repatriáciu bez vynaloženia vlastných nákladov.

2. Každý členský štát vyžaduje, aby lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, poskytli námorníkom finančné zabezpečenie na ich riadnu repatriáciu.

Norma A2.5 – Repatriácia

1. Každý členský štát zabezpečí, aby mali námorníci na námorných lodiach plaviacich sa pod jeho vlajkou nárok na repatriáciu za týchto okolností:

a) ak pracovná zmluva námorníka uplynie, kým sú v zahraničí;

b) keď pracovná zmluva námorníka skončila zo strany:

i) vlastníka lode; alebo

ii) námorníka z opodstatnených dôvodov; a aj

c) keď námorníci už nie sú schopní plniť si povinnosti vyplývajúce z ich pracovnej zmluvy alebo ak sa od nich nedá očakávať, že ich splnia za osobitných okolností.

2. Každý členský štát zabezpečí zaradenie príslušných ustanovení do svojich zákonov a predpisov alebo iných opatrení alebo do dohôd o kolektívnom vyjednávaní, v ktorých sa stanovia:

a) okolnosti, za ktorých majú námorníci nárok na repatriáciu v súlade s odsekom 1 písm. b) a c) tejto normy;

b) maximálne trvanie období služby na palube, po uplynutí ktorých má námorník nárok na repatriáciu – takéto obdobia trvajú menej ako 12 mesiacov; a

c) presné nároky dohodnuté s vlastníkom lode v súvislosti s repatriáciou, vrátane tých nárokov, ktoré súvisia s miestom repatriácie, spôsobom dopravy, pokrytými výdavkovými položkami, a iné opatrenia zabezpečené vlastníkom lode.

3. Každý členský štát zakáže vlastníkom lode vyžadovať, aby námorníci uskutočňovali zálohové platby týkajúce sa výdavkov na repatriáciu na začiatku zamestnania a takisto aby námorníkom stŕhali náklady na repatriáciu zo mzdy alebo iných nárokov s výnimkou prípadu, keď sa zistí, že námorník podľa vnútroštátnych zákonov a predpisov alebo iných opatrení alebo uplatniteľných dohôd o kolektívnom vyjednávaní závažným spôsobom nesplnil povinnosti vyplývajúce z jeho pracovnej zmluvy.

4. Vnútroštátne zákony a predpisy nemajú vplyv na akékoľvek právo vlastníka lode na spätné získanie nákladov na repatriáciu podľa zmluvných opatrení tretej strany.

5. Ak vlastník lode nezabezpečí opatrenia v súvislosti s repatriáciou námorníkov, ktorí majú nárok na repatriáciu, alebo takéto opatrenia nedodržiava:

a) príslušný orgán členského štátu, pod vlajkou ktorého sa loď plaví, zariadi repatriáciu príslušných námorníkov; ak tak neurobí, štát, z ktorého budú námorníci repatriovaní alebo štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, môže zariadiť ich repatriáciu a spätne získať náklady od členského štátu, pod vlajkou ktorého sa loď plaví;

b) náklady vzniknuté pri repatriácii námorníkov vymáha od vlastníka lode členský štát, pod vlajkou ktorého sa loď plaví;

c) náklady na repatriáciu nebudú v žiadnom prípade účtované námorníkom, s výnimkou ustanovení v odseku 3 tejto normy.

6. S prihliadnutím na uplatniteľné medzinárodné nástroje, vrátane Medzinárodného dohovoru o zadržaní lodí z roku 1999, členský štát, ktorý zaplatil náklady na repatriáciu, môže zadržať loď príslušného vlastníka lode alebo požiadať o jej zadržanie, pokiaľ nebude uskutočnená náhrada v súlade s odsekom 5 tejto normy.

7. Každý členský štát uľahčí repatriáciu námorníkov slúžiacich na lodiach, ktoré plávajú do jeho prístavov alebo križujú jeho teritoriálne alebo vnútrozemské vody, ako aj ich výmenu na palube.

8. Členský štát najmä neodoprie žiadnemu námorníkovi právo na repatriáciu z dôvodu finančnej situácie vlastníka lode alebo jeho neschopnosti alebo neochote vymeniť námorníka.

9. Každý členský štát vyžaduje, aby sa na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, nachádzala kópia uplatniteľných vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa repatriácie v príslušnom jazyku a aby sa sprístupnila námorníkom.

Predpis 2.6 – Náhrada škody pre námorníkov v prípade straty alebo stroskotania lode

Námorníci majú nárok na primeranú náhradu škody v prípade úrazu, straty alebo nezamestnanosti vyplývajúcich zo straty alebo stroskotania lode.

Norma A2.6 – Náhrada škody pre námorníkov v prípade straty alebo stroskotania lode

1. Každý členský štát vypracuje pravidlá, ktorými sa zabezpečí, že v každom prípade straty alebo stroskotania akejkoľvek lode, vlastník lode zaplatí každému námorníkovi na palube odškodné za nezamestnanosť vyplývajúcu zo straty alebo stroskotania lode.

2. Pravidlá uvedené v odseku 1 tejto normy nemajú vplyv na akékoľvek ďalšie práva námorníka podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného členského štátu v súvislosti so stratami alebo úrazmi vyplývajúcimi zo straty alebo stroskotania lode.

Predpis 2.7 – Počet pracovníkov

Ustanovenia týkajúce sa dostatočného, bezpečného a účinného počtu pracovníkov lodí sú stanovené v smernici Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999 (ktorá sa má zmeniť a doplniť), ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov (zmeny a doplnenia sa vykonajú v súlade s prílohou A k tejto dohode).

Predpis 2.8 – Príležitosti na kariérny rast a rozvoj zručností v námorníckom zamestnaní

Každý členský štát má vnútroštátne politiky na podporu zamestnanosti v námornom odvetví a na podnecovanie kariérneho rastu a rozvoja zručností ako aj na tvorbu väčšieho počtu pracovných príležitostí pre námorníkov s bydliskom na jeho území.

Norma A2.8 – Príležitosti na kariérny rast a rozvoj zručností v námorníckom zamestnaní

1. Každý členský štát má vnútroštátne politiky na podporu kariérneho rastu, rozvoja zručností a pracovných príležitostí pre námorníkov s cieľom zabezpečiť pre námorné odvetvie stálu a kvalifikovanú pracovnú silu.

2. Cieľom politík uvedených v odseku 1 tejto normy je pomôcť námorníkom posilňovať ich spôsobilosti, kvalifikáciu a pracovné príležitosti.

3. Každý členský štát po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov stanoví jasné ciele v súvislosti s poradenstvom pri výbere povolania, vzdelávaním a výcvikom námorníkov, ktorých povinnosti na palube lode súvisia predovšetkým s bezpečnou prevádzkou a navigáciou lode, vrátane priebežného výcviku.

HLAVA 3. UBYTOVANIE, ZARIADENIA PRE VOĽNÝ ČAS, STRAVA A ZÁSOBOVANIE

Norma A3.1 – Ubytovanie a zariadenia pre voľný čas

1. Lode pravidelne obchodujúce v prístavoch zamorených komármi sa vybavia príslušnými pomôckami tak, ako to vyžaduje príslušný orgán.

2. Na palube sú všetkým námorníkom k dispozícii príslušné zariadenia, vybavenie a služby pre voľný čas námorníkov, prispôsobené osobitným potrebám námorníkov, ktorí musia žiť a pracovať na lodiach, s prihliadnutím na ustanovenia o bezpečnosti a ochrane zdravia a o predchádzaní úrazom.

3. Príslušný orgán vyžaduje vykonávanie pravidelných kontrol na palube lodí kapitánom alebo v jeho mene s cieľom zabezpečiť, aby bolo ubytovanie námorníkov čisté, dôstojne obývateľné a udržiavané v dobrom stave. Výsledky každej takejto kontroly sa zaznamenajú a sprístupnia na posúdenie.

4. V prípade lodí, kde je potrebné bez diskriminácie vziať na vedomie záujmy námorníkov s odlišnými a osobitnými náboženskými a sociálnymi praktikami, príslušný orgán môže po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov, povoliť spravodlivo uplatňované obmeny tejto normy pod podmienkou, že takéto obmeny nebudú mať za následok menej prijateľné zariadenia ako tie, ktoré by vyplývali z uplatňovania tejto normy.

Predpis 3.2 – Strava a zásobovanie

1. Každý členský štát zabezpečí, aby lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, mali na palube a podávali stravu a pitnú vodu primeranej kvality, výživnej hodnoty a v množstve, ktoré primerane pokrýva potreby lode s prihliadnutím na rôzne kultúrne a náboženské kontexty.

2. Námorníkom na palube lode sa počas obdobia služby poskytuje strava zdarma.

3. Námorníci zamestnaní ako lodní kuchári so zodpovednosťou za prípravu stravy, musia byť vyškolení a kvalifikovaní na túto pozíciu na palube lode.

Norma A3.2 – Strava a zásobovanie

1. Každý členský štát prijme zákony a predpisy alebo iné opatrenia, ktorými sa zabezpečia minimálne normy na kvantitu a kvalitu stravy a pitnej vody a stravovacie normy, ktoré sa vzťahujú na jedlá podávané námorníkom na lodiach plaviacich sa pod jeho vlajkou, a uskutoční vzdelávacie aktivity na podporu informovanosti o normách uvedených v tomto odseku a o ich implementácii.

2. Každý členský štát zabezpečí, aby lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, spĺňali tieto minimálne normy:

a) zásoby stravy a pitnej vody majú byť so zreteľom na počet námorníkov na palube, ich náboženské požiadavky a kultúrne praktiky v súvislosti so stravou a so zreteľom na trvanie a charakter plavby vyhovujúce z hľadiska kvantity, výživnej hodnoty, kvality a pestrosti;

b) organizácia a vybavenie stravovacieho zariadenia umožnia poskytovať námorníkom vhodné, pestré a výživné jedlá pripravované a podávané v hygienických podmienkach; a

c) stravovací personál má byť riadne vyškolený alebo poučený v súvislosti so svojimi pozíciami.

3. Vlastníci lode zabezpečia, aby námorníci, ktorí sú prijatí ako lodní kuchári, boli vyškolení, kvalifikovaní a spôsobilí na túto pozíciu v súlade s požiadavkami stanovenými v zákonoch a predpisoch príslušného členského štátu.

4. Požiadavky v odseku 3 tejto normy zahŕňajú absolvovanie výcviku schváleného a uznaného príslušným orgánom, ktorý zahŕňa praktické kuchárstvo, potravinovú a osobnú hygienu, skladovanie potravín, kontrolu zásob, environmentálnu ochranu ako aj zdravie a bezpečnosť v súvislosti so zásobovaním.

5. Na lodiach, kde je predpísaný počet pracovníkov menej ako desať a príslušný orgán nemôže vzhľadom na veľkosť posádky alebo obchodnú činnosť vyžadovať na palube lode plne kvalifikovaného kuchára, každý, kto v kuchyni pripravuje stravu, musí byť vyškolený alebo poučený v oblasti potravinovej a osobnej hygieny, ako aj manipulácie s potravinami a ich skladovania na palube lode.

6. Za mimoriadne naliehavých okolností môže príslušný orgán udeliť výnimku, ktorou sa povoľuje kuchárovi s neúplnou kvalifikáciou pôsobiť na konkrétnej lodi na konkrétne vymedzené obdobie až po najbližší vyhovujúci prístav zastavenia alebo na obdobie nepresahujúce jeden mesiac za predpokladu, že osoba, ktorej sa udelila výnimka, je vyškolená alebo poučená v oblasti potravinovej a osobnej hygieny ako aj manipulácie s potravinami a ich skladovania na palube lode.

7. Príslušný orgán vyžaduje pravidelné zdokumentované kontroly na palube lodí vykonané kapitánom alebo v jeho mene, pokiaľ ide o:

a) dodávky stravy a pitnej vody;

b) všetky priestory a zariadenia používané na skladovanie a manipuláciu s potravinami a pitnou vodou; a

c) kuchyňu a iné zariadenia na prípravu a podávanie jedál.

8. Žiadny námorník mladší ako 18 rokov nemôže byť zamestnaný alebo prijatý na pozíciu lodného kuchára ani na takejto pozícii pracovať.

HLAVA 4. OCHRANA ZDRAVIA, ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ A DOBRÉ ŽIVOTNÉ PODMIENKY

Predpis 4.1 – Zdravotná starostlivosť na palube lode a na pobreží

1. Každý členský štát zabezpečí, aby sa na všetkých námorníkov pracujúcich na palube lodí, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, vzťahovali primerané opatrenia na ochranu ich zdravia a aby mali prístup k rýchlej a primeranej zdravotnej starostlivosti.

2. Každý členský štát zabezpečí, aby námorníci na palube lodí na jeho území, ktorí potrebujú okamžitú zdravotnú starostlivosť, mali prístup k zdravotníckym zariadeniam nachádzajúcim sa na pobreží členského štátu.

3 . Požiadavky na ochranu zdravia na palube a na zdravotnú starostlivosť zahŕňajú normy týkajúce sa opatrení zameraných na zabezpečenie ochrany zdravia a zdravotnej starostlivosti pre námorníkov, ktorá je v čo najväčšej miere porovnateľná s tou, ktorá je všeobecne dostupná pracovníkom na pobreží.

Norma A4.1 – Zdravotná starostlivosť na palube lode a na pobreží

1. Každý členský štát zabezpečí prijatie opatrení na ochranu zdravia a poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vrátane nevyhnutnej zubnej starostlivosti, pre námorníkov pracujúcich na palube lode, ktorá sa plaví pod jeho vlajkou, ktoré:

a) zabezpečujú, aby sa na námorníkov vzťahovali všetky všeobecné ustanovenia o ochrane zdravia pri práci a o zdravotnej starostlivosti, ktorá je relevantná vzhľadom na ich povinnosti, ako aj osobitné ustanovenia špecifické pre prácu na palube lode;

b) zabezpečujú, že sa pre námorníkov zaistí ochrana zdravia a zdravotná starostlivosť, ktoré sú v čo najväčšej miere porovnateľné s ochranou zdravia a zdravotnou starostlivosťou všeobecne dostupnou pracovníkom na pobreží, vrátane rýchleho prístupu k potrebným liekom, zdravotným pomôckam a liečebným a diagnostickým zariadeniam ako aj k zdravotným informáciám a expertíze;

c) poskytne námorníkom právo bezodkladne navštíviť kvalifikovaného lekára alebo zubného lekára v prístavoch zastavenia, ak je to prakticky možné;

d) sa neobmedzujú len na liečbu chorých alebo zranených námorníkov, ale zahŕňajú aj opatrenia preventívneho charakteru, napríklad programy na podporu zdravia a vzdelávania v oblasti zdravia.

2. Príslušný orgán schváli formulár štandardnej lekárskej správy, ktorý budú používať kapitáni lodí a príslušný pobrežný a palubný zdravotnícky personál. Vyplnený formulár a jeho obsah sú dôverné a použijú sa len na uľahčenie liečby námorníkov.

3. Každý členský štát prijme zákony a predpisy, v ktorých sa stanovia požiadavky týkajúce sa nemocničného a zdravotníckeho zariadenia a vybavenia na palube ako aj výcviku na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou.

4. Vo vnútroštátnych zákonoch a predpisoch sa stanovia tieto minimálne požiadavky:

a) všetky lode musia mať na palube lekárničku, zdravotnícke vybavenie a lekárskeho sprievodcu, špecifiká ktorých predpisuje a pravidelne kontroluje príslušný orgán; vo vnútroštátnych požiadavkách sa zohľadní typ lode, počet osôb na palube a charakter, miesto určenia a trvanie plavieb a príslušné vnútroštátne a medzinárodné odporúčané zdravotné normy;

b) lode prevážajúce 100 alebo viac osôb a riadne využívané na medzinárodné plavby trvajúce viac ako 72 hodín, majú na palube kvalifikovaného lekára, ktorý je zodpovedný za poskytovanie zdravotnej starostlivosti; vo vnútroštátnych zákonoch a predpisoch sa takisto konkretizuje, od ktorých ďalších lodí sa vyžaduje, aby mali na palube lekára, s prihliadnutím okrem iného na také faktory, akými je trvanie, charakter a podmienky plavby a počet námorníkov na palube;

c) v prípade lodí, na palube ktorých sa nenachádza lekár, sa vyžaduje, aby mali na palube aspoň jedného námorníka povereného zdravotnou starostlivosťou a správou liekov ako súčasť jeho riadnych povinností alebo najmenej jedného námorníka spôsobilého poskytnúť zdravotnícku prvú pomoc; osoby zodpovedné za zdravotnú starostlivosť na palube, ktorí nie sú lekármi, majú uspokojivo ukončený výcvik v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorý spĺňa podmienky Medzinárodného dohovoru o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov z roku 1978 v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „STCW“); námorníci určení na poskytovanie zdravotníckej prvej pomoci majú uspokojivo ukončený výcvik v oblasti zdravotníckej prvej pomoci, ktorý spĺňa požiadavky STCW; vo vnútroštátnych zákonoch a predpisoch sa konkretizuje úroveň schváleného požadovaného výcviku s prihliadnutím okrem iného na také faktory, akými je trvanie, charakter a podmienky plavby a počet námorníkov na palube; a

d) príslušný orgán zabezpečí vopred dohodnutým systémom, že zdravotné poradenstvo prostredníctvom rádiovej alebo satelitnej komunikácie lodiam na mori, vrátane poradenstva odborníkov, je dostupné 24 hodín denne; zdravotné poradenstvo vrátane prenosu zdravotných správ rádiovou alebo satelitnou komunikáciou medzi loďou a osobami na pobreží, ktoré poskytujú poradenstvo, je dostupné zdarma všetkým lodiam bez ohľadu na vlajku, pod ktorou sa plavia.

Predpis 4.2 – Zodpovednosť vlastníkov lodí

1. Každý členský štát zabezpečí, že sa na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, zavedú opatrenia s cieľom poskytnúť námorníkom zamestnaným na lodiach právo na materiálnu pomoc a podporu zo strany vlastníka lode vzhľadom na finančné dôsledky choroby, úrazu alebo smrti počas služby podľa pracovnej zmluvy námorníka alebo vyplývajúce z ich zamestnania podľa takejto zmluvy.

2. Toto nariadenie nemá vplyv na žiadne iné zákonné prostriedky nápravy, ktoré môže námorník požadovať.

Norma A4.2 – Zodpovednosť vlastníkov lodí

1. Každý členský štát prijme zákony a predpisy, v ktorých sa vyžaduje, aby vlastníci lodí, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, niesli zodpovednosť za ochranu zdravia a zdravotnú starostlivosť pre všetkých námorníkov pracujúcich na palube takýchto lodí v súlade s týmito minimálnymi normami:

a) vlastníci lodí sú zodpovední za znášanie nákladov za námorníkov pracujúcich na ich lodiach v súvislosti s chorobu a úrazom námorníkov, ktoré sa stanú medzi dátumom začiatku plnenia povinností a dátumom, ktorý sa považuje za dátum riadnej repatriácie alebo ktoré vyplývajú z ich zamestnania medzi týmito dátumami;

b) vlastníci lodí poskytnú finančné zabezpečenie s cieľom zaistiť náhradu škody v prípade smrti alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti námorníkov v dôsledku pracovného úrazu, choroby z povolania alebo pracovného rizika podľa vnútroštátnych právnych predpisov, pracovnej zmluvy námorníka alebo kolektívnej dohody;

c) vlastníci lodí sú zodpovední za uhradenie výdavkov na zdravotnú starostlivosť vrátane liečby, za poskytnutie potrebných liekov a terapeutických prístrojov a ubytovanie a stravovanie mimo domova, pokiaľ sa chorý alebo zranený námorník nevylieči alebo pokiaľ sa choroba alebo neschopnosť neprehlási za chorobu alebo neschopnosť trvalého charakteru; a

d) vlastníci lodí sú zodpovední za uhradenie pohrebných nákladov v prípade smrti, ktorá nastane na palube alebo na pobreží počas výkonu práce.

2. Vo vnútroštátnych zákonoch a predpisoch sa môže obmedziť zodpovednosť vlastníka lode za uhradenie výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ubytovanie a stravovanie na obdobie najmenej 16 týždňov odo dňa úrazu alebo začiatku choroby.

3. Keď choroba alebo úraz vedú k pracovnej neschopnosti, vlastník lode je zodpovedný za:

a) vyplatenie plnej mzdy za obdobie, počas ktorého chorí alebo zranení námorníci zostávajú na palube alebo pokým nie sú námorníci repatriovaní v súlade s touto dohodou; a

b) vyplatenie celej mzdy alebo jej časti podľa vnútroštátnych zákonov, predpisov alebo kolektívnych dohôd od momentu, kedy sú námorníci repatriovaní alebo vylodení, do ich uzdravenia alebo, ak k tomu príde skôr, do času, keď získajú nárok na peňažné dávky podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

4. Vo vnútroštátnych zákonoch alebo predpisoch sa môže obmedziť zodpovednosť vlastníka lode za vyplatenie celej mzdy alebo jej časti, pokiaľ ide o námorníka, ktorý sa už nenachádza na palube, na obdobie najmenej 16 týždňov odo dňa úrazu alebo začiatku choroby.

5. Vo vnútroštátnych zákonoch alebo predpisoch sa môže vlastník lode oslobodiť od zodpovednosti, pokiaľ ide o:

a) úraz, ktorý sa stal mimo služby na lodi;

b) úraz alebo chorobu v dôsledku úmyselného porušenia disciplíny chorého, zraneného alebo zosnulého námorníka; a

c) chorobu alebo invaliditu úmyselne zamlčanú pri uzatváraní zmluvy.

6. Vnútroštátnymi zákonmi alebo predpismi môže byť vlastník lode oslobodený od zodpovednosti za úhradu výdavkov na zdravotnú starostlivosť, stravovanie a ubytovanie ako aj pohrebných výdavkov v miere, v akej túto zodpovednosť prevezmú verejné orgány.

7. Vlastníci lodí alebo ich zástupcovia prijmú opatrenia na ochranu majetku, ktorý na palube zanechali chorí, zranení alebo zosnulí námorníci, a na jeho vrátenie týmto námorníkom alebo ich príbuzným.

Predpis 4.3 – Ochrana zdravia, bezpečnosť a predchádzanie úrazom

1. Každý členský štát zabezpečí, aby sa námorníkom na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, zaistila ochrana zdravia pri práci a život, práca a výcvik na palube lode v bezpečných a hygienických podmienkach.

2. Každý členský štát vypracuje a uverejní vnútroštátne usmernenia na riadenie bezpečnosti a zdravia pri práci na palube lodí, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, po porade s organizáciami zastupujúcimi vlastníkov lodí a námorníkov a s prihliadnutím na platné kódexy, usmernenia a normy, ktoré odporúčajú medzinárodné organizácie, vnútroštátne administratívy a organizácie námorného priemyslu.

3. Každý členský štát prijme zákony, predpisy a iné opatrenia upravujúce záležitosti uvedené v tejto dohode s prihliadnutím na príslušné medzinárodné nástroje a stanoví normy na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a predchádzanie úrazom na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou.

Norma A4.3 – Ochrana zdravia, bezpečnosť a predchádzanie úrazom

1. Zákony, predpisy a iné opatrenia prijaté v súlade s predpisom 4.3 ods. 3 zahŕňajú tieto prvky:

a) prijatie a efektívnu implementáciu ako aj presadzovanie politík a programov v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci na lodiach, ktoré sa plavia pod vlajkou členského štátu, vrátane hodnotenia rizík, ako aj výcviku a pokynov pre námorníkov;

b) programy na palube lode zamerané na predchádzanie pracovným úrazom a zraneniam a chorobám z povolania a na nepretržité zlepšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zahŕňajúce zástupcov námorníkov a všetky ostatné osoby zúčastnené na implementácii s prihliadnutím na preventívne opatrenia vrátane kontroly inžinierskej a projekčnej činnosti, náhrady procesov a postupov pre kolektívne a individuálne úlohy a použitie osobného ochranného vybavenia; a

c) požiadavky na inšpekciu, podávanie správ a nápravu nebezpečných podmienok a na vyšetrovanie a podávanie správ v súvislosti s pracovnými úrazmi na palube lode.

2. V ustanoveniach uvedených v odseku 1 tejto normy:

a) sa prihliadne na príslušné medzinárodné nástroje zaoberajúce sa bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci vo všeobecnosti ako aj osobitnými rizikami, a riešia sa všetky záležitosti týkajúce sa predchádzania pracovným úrazom, zraneniam a chorobám, ktoré sa môžu vzťahovať na prácu námorníkov a osobitne tie, ktoré sú špecifické pre zamestnanie na mori;

b) sa uvádzajú povinnosti kapitána alebo osoby určenej kapitánom alebo oboch týchto osôb spojené s prevzatím zodpovednosti za implementáciu a dodržiavanie politiky a programu v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci na lodi; a

c) sa stanovia oprávnenia námorníkov na lodi vymenovaných alebo zvolených ako zástupcov v oblasti bezpečnosti s cieľom zúčastňovať sa na stretnutiach bezpečnostného výboru na lodi; takýto výbor sa ustanoví na palube lode, na ktorej sa nachádza päť alebo viac námorníkov.

3. Zákony, predpisy a iné opatrenia uvedené v predpise 4.3 ods. 3 sa pravidelne preskúmajú v spolupráci so zástupcami organizácií vlastníkov lodí a námorníkov a podľa potreby sa revidujú s prihliadnutím na zmeny v technológii a výskume s cieľom uľahčiť nepretržité zlepšovanie politík a programov v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci a poskytnúť bezpečné pracovné prostredie pre námorníkov na lodiach, ktoré sa plavia pod vlajkou členského štátu.

4. Zhoda s požiadavkami platných medzinárodných nástrojov o prijateľnej úrovni vystavenia rizikám na pracovisku na palube lodí a o vypracúvaní a implementácii politík a programov v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci na lodiach sa považuje za splnenie požiadaviek tejto dohody.

5. Príslušný orgán zabezpečí, že:

a) o pracovných úrazoch, zraneniach a chorobách z povolania sa vhodnou formou podá správa;

b) sa vypracujú, analyzujú a uverejnia komplexné štatistiky takýchto úrazov a chorôb a prípadne bude na ne nadväzovať výskum o všeobecných trendoch a o zistených rizikách; a

c) sa vyšetria pracovné úrazy.

6. Podávanie správ o záležitostiach bezpečnosti a zdravia pri práci a o ich vyšetrovaní sa vykonáva takým spôsobom, aby bola zaistená ochrana osobných údajov námorníkov.

7. Príslušný orgán pri prijímaní opatrení spolupracuje s organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov s cieľom upriamiť pozornosť všetkých námorníkov na informácie týkajúce sa osobitných rizík na palube lodí, napríklad vyvesovaním úradných oznamov obsahujúcich príslušné pokyny.

8. Príslušný orgán vyžaduje od vlastníkov lodí vykonávajúcich hodnotenia rizík v súvislosti s riadením bezpečnosti a zdravia pri práci, aby podávali príslušné štatistické informácie z ich lodí a zo všeobecnej štatistiky poskytnutej príslušným orgánom.

Predpis 4.4 – Prístup k spoločenským zariadeniam na pobreží

Každý členský štát zabezpečí ľahkú dostupnosť k spoločenským zariadeniam na pobreží tam, kde existujú. Členský štát takisto podporuje rozvoj spoločenských zariadení v určených prístavoch s cieľom poskytnúť námorníkom na lodiach, ktorí sú v jeho prístavoch, prístup k primeraným spoločenským zariadeniam a službám.

Norma A4.4 – Prístup k spoločenským zariadeniam na pobreží

1. Každý členský štát vyžaduje, aby existujúce spoločenské zariadenia, ktoré existujú na jeho území, boli dostupné na využívanie pre všetkých námorníkov bez ohľadu na národnosť, rasu, farbu pleti, pohlavie, náboženstvo, politický názor alebo sociálny pôvod a bez ohľadu na štát, pod vlajkou ktorého sa plaví loď, na ktorej sú zamestnaní, prijatí alebo na nej pracujú.

2. Každý členský štát podporuje rozvoj spoločenských zariadení vo vhodných prístavoch krajiny a po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov určí, ktoré prístavy sa považujú za vhodné.

3. Každý členský štát podporuje vznik spoločenských rád, ktoré pravidelne skúmajú spoločenské zariadenia a služby s cieľom zabezpečiť, že zodpovedajú zmenám v potrebách námorníkov v dôsledku technického, prevádzkového a iného vývoja v odvetví námornej dopravy.

HLAVA 5. PLNENIE A PRESADZOVANIE

Predpis 5.1.5 – Postupy prejednávania sťažností na palube

1. Každý členský štát vyžaduje, aby lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, mali na palube zavedené postupy na spravodlivé, účinné a rýchle riešenie sťažností námorníkov v súvislosti s porušením požiadaviek dohovoru (vrátane práv námorníkov).

2. Každý členský štát zakazuje akýkoľvek neoprávnený postih námorníka za podanie sťažnosti a stanoví zaň sankcie.

3. Ustanovenia v tomto nariadení nemajú vplyv na právo námorníka žiadať nápravu akýmikoľvek zákonnými prostriedkami, ktoré námorník považuje za vhodné.

Norma A5.1.5 – Postupy prejednávania sťažností na palube

1. Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek širší rozsah pôsobnosti, ktorý môže byť stanovený vo vnútroštátnych zákonoch, predpisoch alebo v kolektívnych dohodách, postupy na palube môžu námorníci využiť na podávanie sťažností týkajúcich sa akejkoľvek záležitosti, ktorá sa považuje za porušenie požiadaviek dohovoru (vrátane práv námorníkov).

2. Každý členský štát zabezpečí, že v záujme splnenia požiadaviek v predpise 5.1.5 do svojich zákonov alebo predpisov zavedie primerané postupy prejednávania sťažností na palube. Takýmito postupmi by sa malo usilovať o riešenie sťažností na najnižšej možnej úrovni. Vo všetkých prípadoch majú však námorníci právo na podávanie sťažností priamo kapitánovi a ak to považujú za potrebné príslušnému externému orgánu.

3. Postupy prejednávania sťažností na palube zahŕňajú právo námorníka byť sprevádzaný alebo zastupovaný počas konania vo veci sťažnosti, ako aj právo na ochranu pred neoprávneným postihom námorníkov z dôvodu podania sťažností. Pojem „neoprávnený postih“ sa vzťahuje na akékoľvek nepriaznivé opatrenie prijaté akoukoľvek osobou proti námorníkovi za podanie sťažnosti, ktoré nie je výslovne šikanujúce alebo zlomyseľné.

4. Okrem kópie pracovnej zmluvy námorníka sa všetkým námorníkom poskytne kópia postupov prejednávania sťažností na palube, ktoré sa uplatňujú na lodi. Tieto informácie zahŕňajú kontaktné údaje o príslušnom orgáne v štáte, pod vlajkou ktorého sa loď plaví, a ak sa líši, v krajine pobytu námorníkov a meno osoby alebo osôb na palube lode, ktoré môžu námorníkom dôverne poskytnúť nestranné poradenstvo týkajúce sa ich sťažnosti a inak im pomáhajú pri dodržiavaní postupov prejednávania sťažností, ktoré sú im k dispozícii na palube lode.

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

V nadväznosti na všetky zmeny a doplnenia ustanovení Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a ak to vyžaduje ktorákoľvek zo strán tejto dohody, vykoná sa preskúmanie uplatňovania tejto dohody.

Sociálni partneri uzatvárajú túto dohodu pod podmienkou, že nenadobudne platnosť pred dátumom nadobudnutia platnosti Dohovoru MOP o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006, ktorý nastane 12 mesiacov po dátume, kedy budú na Medzinárodnom úrade práce zaregistrované ratifikácie najmenej 30 členských štátov s celkovým podielom na svetovej hrubej priestornosti lodí vo výške 33 percent.

Členské štáty a/alebo sociálni partneri môžu naďalej uplatňovať alebo zaviesť ustanovenia, ktoré sú pre námorníkov priaznivejšie než ustanovenia stanovené v tejto dohode.

Táto dohoda nemá vplyv na žiadne prísnejšie a/alebo konkrétnejšie existujúce právne predpisy Spoločenstva.

Táto dohoda nemá vplyv na žiadny zákon, zvyklosť alebo dohodu, ktorou sa príslušným námorníkom poskytujú priaznivejšie podmienky. Napríklad pojmy tejto dohody nemajú vplyv na smernicu Rady 1989/391 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, na smernicu Rady 92/29 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na zvýšenú lekársku starostlivosť na palubách plavidiel a na smernicu Rady 1999/63, ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov (ktorá sa má zmeniť a doplniť v súlade s prílohou A k tejto dohode).

Implementácia tejto dohody neoprávňuje k znižovaniu všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej námorníkom v oblasti dohody.

EURÓPSKA FEDERÁCIA PRACOVNÍKOV V DOPRAVE (ETF)

ZDRUžENIE VLASTNÍKOV LODÍ EURÓPSKEHO SPOLOčENSTVA (ECSA)

PREDSEDA VÝBORU PRE DIALÓG V ODVETVÍ NÁMORNEJ DOPRAVY

V BRUSELI 19. MÁJA 2008

PRÍLOHA A

ZMENY A DOPLNENIA DOHODY O ORGANIZÁCII PRACOVNÉHO ČASU NÁMORNÍKOV UZAVRETEJ 30. SEPTEMBRA 1998

Vo svojich diskusiách vedúcich k uzavretiu Dohody o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 sociálni partneri dodatočne preskúmali Dohodu o organizácii pracovného času námorníkov uzavretú 30. septembra 1998 s cieľom overiť, či je v súlade so zodpovedajúcimi ustanoveniami dohovoru, a dohodnúť sa na akýchkoľvek potrebných zmenách a doplneniach.

V dôsledku toho sa sociálni partneri dohodli na týchto zmenách a doplneniach Dohody o organizácii pracovného času námorníkov:

1. Doložka 1

Pridáva sa nový odsek 3:

„3. V prípade pochybností, či sa na účely tejto dohody majú niektoré kategórie osôb považovať za námorníkov, sa touto otázkou zaoberá príslušný orgán v každom členskom štáte po porade s organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov, ktorých sa táto otázka týka. V tejto súvislosti je potrebné vziať na vedomie rezolúciu z 94. (námorného) zasadnutia generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktorá sa týka informácií o zamestnaneckých skupinách.“

2. Doložka 2 písm. c)

Doložka 2 písm. c) sa nahrádza takto:

„c) pojem námorník znamená každú osobu, ktorá je zamestnaná, prijatá alebo pracuje v akomkoľvek pracovnom zaradení na palube lode alebo pracuje na palube lode, na ktorú sa vzťahuje táto dohoda;“

3. Doložka 2 písm. d)

Doložka 2 písm. d) sa nahrádza takto:

„d) pojem vlastník lode znamená vlastníka lode alebo inú organizáciu alebo osobu, napríklad manažéra, agenta alebo nájomcu lode, ktorý prebral zodpovednosť za prevádzkovanie lode od vlastníka, a ktorý pri preberaní tejto zodpovednosti súhlasil s prevzatím povinností a zodpovednosti vzťahujúcich sa na vlastníkov v súlade s touto dohodou bez ohľadu na to, či akákoľvek iná organizácia alebo osoby plnia niektoré z týchto povinností v mene vlastníka lode.“

4. Doložka 6

Doložka 6 sa nahrádza takto:

„1. Námorník, ktorý má menej než 18 rokov, nesmie pracovať v noci. Na účely tejto doložky sa „noc“ vymedzuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Mala by zahŕňať obdobie najmenej deväť hodín, ktoré sa začína najneskôr o polnoci a končí najskôr o piatej ráno.

2. Výnimku z prísneho dodržiavania obmedzenia nočnej práce môže udeliť príslušný orgán, keď:

a) by bol narušený účinný výcvik príslušných námorníkov v súlade s ustanovenými programami a časovými harmonogramami; alebo

b) si osobitný charakter povinnosti alebo uznaného výcvikového programu vyžaduje, aby námorníci, na ktorých sa výnimka vzťahuje, vykonávali povinnosti v noci a orgán po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov vyhlási, že práca nebude mať škodlivý vplyv na ich zdravie alebo dobrý celkový stav.

3. Zamestnávanie, prijímanie alebo práca námorníkov mladších ako 18 rokov sa zakazuje, ak je pravdepodobné, že práca ohrozí ich zdravie alebo bezpečnosť. Typy takejto práce určia vnútroštátne zákony alebo predpisy alebo príslušný orgán po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí alebo námorníkov v súlade s príslušnými medzinárodnými normami.“

5. Doložka 13

Doložka 13 ods. 1) prvá veta sa nahrádza takto:

„1. Námorníci nesmú pracovať na lodi, pokiaľ nezískajú osvedčenie, že sú zdravotne spôsobilí vykonávať svoje povinnosti.

2. Výnimky sa môžu udeliť len v súlade s touto dohodou.

3. Príslušný orgán vyžaduje, aby mali námorníci pred nástupom do práce platné lekárske osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti na výkon povinností, ktoré budú vykonávať na mori.

4. S cieľom zabezpečiť, aby lekárske osvedčenia naozaj odrážali zdravotný stav námorníka z hľadiska povinností, ktoré bude vykonávať, príslušný orgán po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov a s prihliadnutím na platné medzinárodné usmernenia, predpíše charakter lekárskeho vyšetrenia a osvedčenia.

5. Táto dohoda nemá vplyv na Medzinárodný dohovor o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW) z roku 1978 v znení neskorších zmien a doplnení. Na účely odsekov 1 a 2 tejto doložky lekárske osvedčenie vydané v súlade s požiadavkami STCW akceptuje príslušný orgán. V prípade námorníkov, na ktorých sa nevzťahuje STCW, sa lekárske osvedčenie spĺňajúce podstatu týchto požiadaviek, takisto akceptuje.

6. Lekárske osvedčenie vydáva riadne kvalifikovaný všeobecný lekár alebo v prípade osvedčenia týkajúceho sa iba zraku osoba uznaná príslušným orgánom za kvalifikovanú na vydávanie takéhoto osvedčenia. Lekári musia byť pri vypracúvaní lekárskych posudkov pri lekárskych vyšetreniach profesionálne úplne nezávislí.

7. Námorníci, ktorí nezískajú osvedčenie alebo majú obmedzenie na spôsobilosť na výkon práce, najmä pokiaľ ide o čas, oblasť práce alebo obchodnú oblasť, dostanú príležitosť absolvovať ďalšie vyšetrenie u iného nezávislého lekára alebo nezávislého lekárskeho rozhodovacieho orgánu.

8. V každom lekárskom osvedčení sa konkrétne uvádza, že:

a) sluch a zrak príslušného námorníka a farebné videnie v prípade, že námorník je zamestnaný na pozícii, kde spôsobilosť na vykonávanú prácu ovplyvňuje chybné farebné videnie, sú uspokojivé; a

b) príslušný námorník netrpí zdravotným stavom, ktorý by sa v službe na mori pravdepodobne zhoršil, alebo ktorý by mal za následok nespôsobilosť námorníka na takúto službu alebo by ohrozil zdravie iných osôb na palube.

9. Pokiaľ sa z dôvodu osobitných povinností, ktoré má príslušný námorník vykonávať, alebo sa podľa STCW nevyžaduje kratšie obdobie:

a) lekárske osvedčenie je platné maximálne dva roky, pokiaľ námorník nemá menej ako 18 rokov; v takom prípade je maximálne obdobie platnosti jeden rok;

b) osvedčenie o farebnom videní je platné maximálne šesť rokov.

10. V naliehavých prípadoch môže príslušný orgán povoliť námorníkovi pracovať bez platného lekárskeho osvedčenia po najbližší prístav zastavenia, kde môže námorník získať lekárske osvedčenie u kvalifikovaného lekára za predpokladu, že:

a) obdobie takéhoto povolenia nepresahuje tri mesiace; a

b) príslušný námorník je držiteľom lekárskeho osvedčenia, ktorého platnosť nedávno uplynula.

11. Ak obdobie platnosti osvedčenia uplynie počas plavby, osvedčenie naďalej platí až po najbližší prístav zastavenia, kde môže námorník získať lekárske osvedčenie u kvalifikovaného lekára za predpokladu, že obdobie nepresahuje tri mesiace.

12. Lekárske osvedčenia pre námorníkov pracujúcich na lodiach riadne využívaných na medzinárodné plavby musia byť poskytnuté minimálne v angličtine.“

Nasledujúce vety v doložke 13 ods. 1 a 2 sa stávajú odsekmi 13 až 15.

6. Doložka 16:

Prvá veta sa nahrádza takto:

„Každý námorník má nárok na platenú ročnú dovolenku. Ročná dovolenka s nárokom na zaplatenie sa vypočíta na základe minimálne 2,5 kalendárnych dní za mesiac zamestnania a pro rata za nedokončené mesiace.“

[1] Ú. v. ES L 161, 22.6.2007.

[2] KOM(2006) 287 v konečnom znení.

[3] Ú. v. ES L 167, 2.7.1999.

[4] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Integrovaná námorná politika Európskej únie (KOM(2007) 575 v konečnom znení).

[5] Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Prehodnotenie sociálneho regulačného rámca na zvýšenie počtu a kvality pracovných miest v odvetví námornej dopravy v EÚ (prvá fáza porady so sociálnymi partnermi na úrovni Spoločenstva podľa článku 138 ods. 2 zmluvy).

[6] Oznámenie Komisie – Prispôsobovanie a podpora sociálneho dialógu na úrovni Spoločenstva, dokument KOM(1998) 322 v konečnom znení, 20. máj 1998. Pozri aj oznámenie Komisie týkajúce sa uplatňovania Protokolu o sociálnej politike, predložené Rade a Európskemu parlamentu, dokument KOM(93) 600 v konečnom znení, 14.12.1993.

[7] KOM(2006) 287 v konečnom znení.

[8] Ú. v. ES L 167, 2.7.1999.

[9] Ú. v. ES L 183, 29.6.1989.