31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 76/48

—

odporúča, aby mali aj možné budúce kandidátske krajiny, pokiaľ spĺňajú príslušné požiadavky Európskej komisie, možnosť čerpať prostriedky aj z ostatných troch nástrojov, aby tak mohli využívať túto podporu za rovnakých podmienok ako kandidátske krajiny,

—

odporúča, aby toto stanovisko bolo použité ako východiskový bod pre rozsiahlejšie a dôkladnejšie zhodnotenie doterajších skúseností, keďže takéto zhodnotenie by mohlo zdokumentovať rozsiahlu a zásadnú prácu, ktorú v priebehu predchádzajúcich rozširovaní EÚ vykonali miestne a regionálne samosprávy. V tejto súvislosti sa vyzýva, aby Výbor regiónov pomocou prostriedkov na výskum vypracoval podrobnú analýzu miestneho a regionálneho zapojenia, pokiaľ ide o IPA na obdobie rokov 2007 – 2009,

—

vyslovuje sa za to, aby sa Výbor regiónov na začiatku roku 2009 chopil iniciatívy a zorganizoval rozsiahle diskusné fórum, na ktoré by mali byť pozvaní zástupcovia Komisie, Európskeho parlamentu, miestnych a regionálnych orgánov kandidátskych krajín a možných budúcich kandidátskych krajín a iní zainteresovaní aktéri a ktoré by sa tejto tematike venovalo podrobnejšie. Takéto fórum by bolo vhodným začiatkom procesu hodnotenia,

—

vyzýva, aby bol na základe hodnotenia vypracovaný politický referenčný rámec Výboru regiónov a Komisie o zapojení miestnych a regionálnych orgánov do procesu rozširovania. Výbor regiónov by ho mal schváliť, keďže politický referenčný rámec by bol vynikajúcim nástrojom na preskúmanie súčasných štruktúr a foriem spolupráce z hľadiska ďalších možností rozvoja cezhraničnej spolupráce miestnych a regionálnych samospráv členských štátov, kandidátskych krajín a možných budúcich kandidátskych krajín.

Spravodajkyňa

:

Helene LUND (DK/SES), členka mestskej rady, Furesø

1.

víta skutočnosť, že piata vlna rozšírenia bola úspešne ukončená. Miestne a regionálne orgány Bulharska a Rumunska v tomto procese významnou mierou pomohli usmerňovať vývoj k trvalo udržateľnej demokracii na miestnej a regionálnej úrovni;

2.

zdôrazňuje, že v spojitosti s cezhraničnou spoluprácou je nevyhnutné poučiť sa zo skúseností z predchádzajúcich rozšírení, aby bolo možné optimalizovať a zlepšiť úsilie týkajúce sa súčasných rokovaní o vstupe s kandidátskymi krajinami a možnými budúcimi kandidátskymi krajinami;

3.

odporúča preto ešte viac sa zamerať na spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami členských krajín, kandidátskych krajín a možných budúcich kandidátskych krajín;

4.

víta nástroj predvstupovej pomoci (IPA) vytvorený na základe oznámenia Komisie [KOM(2004) 627 v konečnom znení] a nariadenia Rady (ES) č. 1085/2006 a odkazuje na svoje stanovisko týkajúce sa vytvorenia nástroja predvstupovej pomoci (CdR 498/2004 fin). Výbor regiónov schvaľuje rozdelenie IPA, ktorý pozostáva z piatich zložiek: a) prechodná pomoc a budovanie inštitúcií; b) cezhraničná spolupráca; c) regionálny rozvoj; d) rozvoj ľudských zdrojov; e) rozvoj vidieka;

5.

konštatuje, že IPA, ktorý je stanovený na obdobie rokov 2007 – 2013 je dôležitou pomôckou na vytvorenie trvalých politických a administratívnych štruktúr v kandidátskych krajinách a prípadných budúcich kandidátskych krajinách, keďže IPA je od 1. januára 2007 hlavným nástrojom pre rôzne zložky predvstupovej pomoci, ktoré boli predtým využívané pre Turecko krajiny západného Balkánu, a to: PHARE, ISPA, SAPARD, CARDS a finančný nástroj pre Turecko;

6.

víta trojročný orientačný finančný rámec podľa IPA pre prideľovanie prostriedkov jednotlivým krajinám, ktoré ich čerpajú, keďže podľa neho predstavuje pružný postup. Výbor poukazuje na to, že sa len ťažko bude dať nájsť riešenie, ktoré by bolo vo všetkých ohľadoch spravodlivé. Preto sú potrebné pružné nástroje, ktoré by umožnili reagovať na osobité výzvy a problémy jednotlivých krajín;

7.

konštatuje súčasne, že krajiny, ktoré tieto prostriedky čerpajú sa dajú rozdeliť na dve skupiny: skupina kandidátskych krajín sa skladá z Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Chorvátska a Turecka. Do skupiny možných budúcich kandidátskych krajín patria Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko a Kosovo. Výbor v súvislosti s týmto delením tiež konštatuje, že skupina kandidátskych krajín môže čerpať prostriedky zo všetkých piatich zložiek, zatiaľ čo krajiny zo skupiny možných budúcich kandidátskych krajín môžu požiadať o pridelenie prostriedkov pomoci len z prvých dvoch zložiek – „prechodná pomoc a budovanie inštitúcií“ a „cezhraničná spolupráca“;

8.

odporúča, aby mali aj možné budúce kandidátske krajiny, pokiaľ spĺňajú príslušné požiadavky Európskej komisie, možnosť čerpať prostriedky aj z ostatných troch nástrojov, aby tak mohli využívať túto podporu za rovnakých podmienok ako kandidátske krajiny;

9.

zdôrazňuje, že rozhodujúce je stanovenie prísnych podmienok týkajúcich sa dokumentovania výsledkov dosiahnutých vďaka IPA;

10.

poukazuje na skutočnosť, že veľká časť právnych predpisov sa uplatňuje na miestnej a regionálnej úrovni (v oblasti životného prostredia sa až 70 percent legislatívy EÚ uplatňuje na miestnej a regionálnej úrovni), a teda je dôležité, aby miestne a regionálne samosprávy mali reálnu možnosť čerpať prostriedky z IPA a pokračovať tak vo svojej dôležitej práci a naďalej konštruktívne prispievať k rozvoju stabilných štruktúr verejnej správy a trvalo udržateľnej demokracie na miestnej a regionálnej úrovni v kandidátskych krajinách a možných budúcich kandidátskych krajinách;

11.

zdôrazňuje, že pokiaľ majú kandidátske krajiny a možné budúce kandidátske krajiny vyhovieť požiadavkám aquis communautaire, kodanských kritérií a záverov z Madridu z decembra 1995, musia byť urýchlene vytvorené trvalo udržateľné decentralizované politické a administratívne štruktúry v kandidátskych krajinách;

12.

upozorňuje na to, že miestne a regionálne orgány sú často prvotným kontaktným bodom občanov a verejnej správy, a teda je dôležité, aby dokázali ponúkať služby, ktoré od nich očakávajú občania. Skúsenosti ukazujú, že je rozhodujúce pracovať na vybudovaní silných decentralizovaných politických a administratívnych štruktúr, keďže tieto štruktúry sú v kandidátskych krajinách a možných budúcich kandidátskych krajinách často len veľmi slabo rozvinuté. Ide o oblasť, v ktorej miestne a regionálne samosprávy v Európe oplývajú veľkými skúsenosťami, keďže miestne a regionálne orgány túto úlohu plnia vo všetkých členských krajinách EÚ. VR okrem toho považuje za dôležité, aby občania v rámci procesu vstupu do EÚ nepocítili žiadne trvalé zhoršenie ponuky poskytovaných služieb, keďže to by mohlo viesť k vytvoreniu negatívneho pohľadu na členstvo v EÚ;

13.

zdôrazňuje, že vytvorenie silných decentralizovaných štruktúr by malo byť prvoradou úlohou, keďže veľká časť aquis communautaire sa uplatňuje na miestnej a regionálnej úrovni. Preto sa výbor domnieva, že je potrebné uznať miestnu a regionálnu úroveň ako rovnocenného partnera centrálnej úrovne: stabilná miestna a regionálna kapacita verejnej správy prispieva k tomu, že občania majú k dispozícii potrebné služby a je možné riešiť vyvstávajúce problémy, čo vedie k odbremeneniu centrálnej úrovne;

14.

poukazuje na skutočnosť, že pre úspešné politické a administratívne ukotvenie politických a administratívnych štruktúr na miestnej a regionálnej úrovni je dôležité v spolupráci s občianskou spoločnosťou rozvíjať miestnu demokraciu, pretože tej občania dôverujú a cítia sa byť jej súčasťou. Miestne a regionálne samosprávy sa môžu odvolávať na dlhoročné skúsenosti v oblasti cezhraničnej spolupráce, napr. v rámci partnerstiev medzi mestami, ktoré zohľadňujú aj aspekty kultúry a identity, pokiaľ ide o rozvoj demokracie a verejnej správy. To je pozitívnym prínosom pre Spoločenstvo;

15.

okrem toho poukazuje aj na to, že miestna a regionálna úroveň je oboznámená s medzikultúrnou spoluprácou, keďže spravidla má práve táto úroveň priamy kontakt s občanmi s iným kultúrnym pôvodom. Z tohto dôvodu mali miestne a regionálne samosprávy možnosť zbierať praktické skúsenosti s prácou s rôznymi kultúrami, a tieto skúsenosti by sa mohli zužitkovať v medzikultúrnej spolupráci medzi členskými krajinami, kandidátskymi krajinami a možnými budúcimi kandidátskymi krajinami v rámci procesu rozširovania;

16.

považuje za dôležité, aby bol vytvorený koherentný prístup k cezhraničnej spolupráci v rámci prípravy na vstup do EÚ;

17.

zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších bodov v činnosti VR v oblasti vonkajších vzťahov je vysvetliť občanom rozširovania tak, aby ich pochopili (CdR 322/2006 fin). Výbor zdôrazňuje, že úloha VR by bola lepšie a ľahšie sprostredkovateľná, keby mal k dispozícii systematické informácie o praktických, konštruktívnych a trvalých pracovných výsledkoch, ktoré dosiahli v procese rozširovania miestne a regionálne orgány;

18.

ďakuje všetkým miestnym a regionálnym orgánom v členských štátoch, kandidátskych krajinách a možných budúcich kandidátskych krajinách, ktoré sa zapojili do prieskumu, ktorý tvorí základ tohto stanoviska. Sprostredkovaním skúseností získaných v oblasti spolupráce miestnych a regionálnych orgánov v členských štátoch a kandidátskych krajinách a možných budúcich kandidátskych krajinách výraznou mierou prispeli k vypracovaniu tohto stanoviska. V širokom rozsahu sa zapojili najmä chorvátske mestá a regióny, čo je dôkazom ich veľkej angažovanosti. Odpovede, ktoré prišli zo všetkých zúčastnených krajín sú obzvlášť dobrým praktickým východiskovým bodom pre hodnotenie doterajšieho úsilia a základom pre vypracovanie politických usmernení pre budúcu prácu;

19.

odporúča, aby toto stanovisko bolo použité ako východiskový bod pre rozsiahlejšie a dôkladnejšie zhodnotenie doterajších skúseností, keďže takéto zhodnotenie by mohlo zdokumentovať rozsiahlu a zásadnú prácu, ktorú v priebehu predchádzajúcich rozširovaní EÚ vykonali miestne a regionálne samosprávy. V tejto súvislosti sa vyzýva, aby Výbor regiónov pomocou prostriedkov na výskum vypracoval podrobnú analýzu miestneho a regionálneho zapojenia, pokiaľ ide o IPA na obdobie rokov 2007 – 2009. V spolupráci s univerzitami a organizáciami z rôznych krajín vypracované štúdie. Okrem toho bolo navrhnuté vytvoriť skupinu pre monitorovanie, ktorej členmi by boli zástupcovia politických skupín a Komisie, ako aj miestnych a regionálnych orgánov kandidátskych krajín a možných budúcich kandidátskych krajín. Táto skupina by mala sledovať priebeh štúdií a poskytovať Výboru regiónov spätnú väzbu, aby sa tak zabezpečilo rozsiahle zapojenie do hodnotiacich projektov;

20.

vyslovuje sa za to, aby sa Výbor regiónov na začiatku roku 2009 chopil iniciatívy a zorganizoval rozsiahle diskusné fórum, na ktoré by mali byť pozvaní zástupcovia Komisie, Európskeho parlamentu, miestnych a regionálnych orgánov kandidátskych krajín a možných budúcich kandidátskych krajín a iní zainteresovaní aktéri a ktoré by sa tejto tematike venovalo podrobnejšie. Takéto fórum by bolo vhodným začiatkom procesu hodnotenia;

21.

odporúča, aby boli sekretariát Výboru regiónov a tri pracovné skupiny: pre západný Balkán, Turecko a Chorvátsko, ktoré sa do určitej miery už zaoberali príslušnými aspektmi rozšírenia, ako aj ZPV EÚ – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko zapojené do hodnotenia, keďže majú dôležité poznatky o výzvach, ktorým čelia kandidátske krajiny a možné budúce kandidátske krajiny, čo by mohlo byť prínosom;

22.

vyzýva, aby bol na základe hodnotenia vypracovaný politický referenčný rámec Výboru regiónov a Komisie o zapojení miestnych a regionálnych orgánov do procesu rozširovania. Výbor regiónov by ho mal schváliť, keďže politický referenčný rámec by bol vynikajúcim nástrojom na preskúmanie súčasných štruktúr a foriem spolupráce z hľadiska ďalších možností rozvoja cezhraničnej spolupráce miestnych a regionálnych samospráv členských štátov, kandidátskych krajín a možných budúcich kandidátskych krajín. Tento politický referenčný rámec má pre Komisiu a Výbor regiónov slúžil ako spoločný referenčný základ pre ďalší rozvoj IPA, prostredníctvom stanovenia odporúčaní v rámci spolupráce v procese rozširovania, aby mohol byť tento nástroj lepšie prispôsobený špecifickým potrebám miestnych a regionálnych samospráv;

23.

vyslovuje sa za to, aby boli miestne a regionálne orgány zapojené do procesu rozširovania ako rovnocenní partneri, keďže disponujú obrovskými skúsenosťami a poznatkami, ktoré nadobudli pri podpore kandidátskych a budúcich kandidátskych krajín prostredníctvom cezhraničnej miestnej a regionálnej spolupráce. Treba to vnímať ako spoločný zdroj, z ktorého môže profitovať aj zvyšok EÚ a jej inštitúcie. Vyzýva preto Komisiu, kandidátske krajiny a možné budúce kandidátske krajiny, aby vypracovali v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi potrebný právny a finančný rámec pre zapojenie. Politický referenčný rámec pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov by mohol byť prvým krokom v tejto oblasti;

24.

poukazuje na to, že menšie projekty cezhraničnej spolupráce v réžii miestnych a regionálnych orgánov sú rozhodujúcim prínosom. Skúsenosti z mnohých krajín totiž ukazujú, že otvorenosť, transparentnosť a priame kontakty medzi partnermi, ktorými sa vyznačujú práve menšie projekty, vytvárajú vzájomnú dôveru a prinášajú riešenia problémov v praxi;

25.

poukazuje na to, že skúsenosti o. i. v Rumunsku ukazujú, že prostriedky z nástrojov predvstupovej pomoci, ktoré je možné čerpať v prípade decentralizovaných projektov, majú veľký význam pre budovanie kapacít v oblasti verejnej správy na miestnej a regionálnej úrovni v kandidátskych krajinách a možných budúcich kandidátskych krajinách;

26.

odporúča prispôsobiť všetky zložky v rámci IPA tak, aby zohľadňovala miestne a regionálne orgány ako aj mimovládne organizácie, ktoré sú významným prínosom v súvislosti s procesom rozširovania. Skúsenosti z niekoľkých členských štátov, medzi inými aj z Anglicka Dánska, ukazujú, že miestne a regionálne samosprávy majú problém so splnením požiadavky dolnej hranice možnej podpory, ktorá platí v rámci IPA pre cezhraničné projekty;

27.

poukazuje na to, že je dôležité viac sa v rámci IPA zamerať na budovanie administratívnych kapacít na miestnej a regionálnej úrovni, namiesto výlučného budovania centrálnej správy. Pokiaľ nebude existovať dostatočná kapacita na úrovni miestnych a regionálnych orgánov, môže byť trvalé uplatňovanie acquis communautaire sťažené;

28.

upozorňuje na to, že jednou z hlavných ťažkostí spojených s nedostatočným čerpaním prostriedkov na projekty je skutočnosť, že kandidátske krajiny a možné budúce kandidátske krajiny nemajú dostatočnú schopnosť čerpať tieto prostriedky. Myslí sa tým celý proces od podania žiadosti až po realizáciu projektu a záverečnú správu, ktoré môžu byť vo vysokej miere negatívne ovplyvnené chýbajúcimi skúsenosťami. Poukážme na tomto mieste na jazykovú bariéru a chýbajúce vedomosti týkajúce sa administratívneho postupu pri predkladaní projektov a ich riadení, ktoré sú závažnou prekážkou pre spustenie a realizáciu projektov. To len opätovne poukazuje na to, že by v rámci IPA mali existovať reálne možnosti podpory miestnych a regionálnych orgánov pri budovaní administratívnych kapacít;

29.

vyslovuje sa za to, aby mal IPA viac stupňov, čo by umožnilo začať s malými projektmi a postupne s rastúcimi skúsenosťami a zlepšovaním administratívnej kapacity sa pustiť aj do väčších projektov;

30.

odporúča vytvoriť v rámci IPA osobitnú rozpočtovú položku pre malé projekty, podobne ako to už bolo v prípade predchádzajúcich programov „Phare Baltic Project Facility“ a „Tacis Small Project Facility“. VR poukazuje na to, že v období rokov 1998 – 2001 bolo v rámci týchto programov zrealizovaných 295 projektov v spolupráci s Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom, Ruskom, Bieloruskom, Ukrajinou, Moldavskom a členskými štátmi, a že napr. v hodnotení „Tacis Small Project Facility“, ktoré Dvor audítorov vypracoval v roku 2000 sa odporúča navýšiť financovanie tohto programu pre jeho veľký úspech;

31.

poukazuje súčasne na skutočnosť, že v Turecku boli významným prínosom pre Európsku úniu práve menšie projekty, kde išlo o konkrétne iniciatívy, keďže práve tieto projekty umožnili vytvoriť na miestnej a regionálnej úrovni súčasne aj pozitívny obraz EÚ a konkrétne sprostredkovať vedomosti o EÚ;

32.

poukazuje na to, že skúsenosti s predchádzajúcimi programami pomoci nenechávajú nikoho na pochybách, že je dôležité, aby bolo možné využívať možnosti pomoci v rámci IPA čo najmenej byrokratickým spôsobom. Nesmie byť príliš veľa fáz osobitného schvaľovania prostriedkov, preto výbor zdôrazňuje, že projektové rámce musia byť pružné a poskytnúť možnosť presunu prostriedkov medzi rozpočtovými položkami. To umožní zohľadniť nové informácie a optimalizovať projekty aj v ich priebehu. Poukazuje v tejto súvislosti na to, že ťažkopádne byrokratické postupy škodia najmä malým projektom. Výbor poukazuje na skúsenosti zo Srbska, ktoré ukazujú, že napr. oneskorenia pri prevode prostriedkov na financovanie projektu príslušným orgánom zodpovedným za tento projekt môžu mať nežiaduce následky;

33.

poukazuje na to, že národné zväzy môžu prispieť k uľahčeniu procesov súvisiacich s riadením projektov tak, že budú napríklad fungovať ako kontaktné miesta alebo miesta na znásobovanie vedomostí, keďže disponujú príslušnými vedomosťami a môžu prispieť k šíreniu osvedčených postupov v oblasti riadenia projektov;

34.

upozorňuje na skutočnosť, že úspešne prebehla spolupráca medzi členskými krajinami a Tureckom, Chorvátskom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko v oblasti kultúrneho programu EÚ. Okrem toho bola pozitívna aj spolupráca medzi členskými krajinami a Tureckom v rámci programu EÚ pre celoživotné vzdelávanie. Dobré skúsenosti sa podarilo získať aj počas spolupráce na siedmom rámcovom programe pre výskum s účasťou Turecka, Chorvátska, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a Srbska. Výbor poukazuje na to, že takéto uvažovanie a možnosť na výmenu názorov by sa nemali spúšťať zo zreteľa, pokiaľ ide o IPA. Cieľom by malo byť umožniť ešte rozsiahlejšiu výmenu odborníkov na miestnej a regionálnej úrovni pre určité projekty medzi členskými štátmi, kandidátskymi krajinami a možnými budúcimi kandidátskymi krajinami;

35.

upozorňuje na veľký význam odborných vedomostí v určitých oblastiach. Skúsenosti z Dánska a Poľska ukazujú, že účasť miestnych a regionálnych odborníkov, ktorí sa v praxi zaoberajú určitými oblasťami, umožňuje odborný dialóg, ktorý sa pozitívne prejaví na spolupráci a procese učenia sa. Skúsenosti z Anglicka poukazujú zase na to, že výmenu odborníkov je potrebné chápať ako proces obojstranného obohatenia, pri ktorom dochádza k procesu učenia na oboch stranách, keďže národní odborníci môžu taktiež zužitkovať túto spoluprácu. Skúsenosti z Talianska a Chorvátska ukazujú, že projekty, ktoré priniesli pozitívne výsledky na oboch stranách môžu pripraviť cestu pre nadväzujúce projekty a ďalšiu spoluprácu;

36.

upozorňuje na to, že programy pre celoživotné učenie sa a vzdelávanie majú obrovský význam pre to, aby proces učenia sa neskončil jediným projektom, ale aby bol zabezpečený jeho ďalší neustály rozvoj a dynamika. Výbor poukazuje na skúsenosti, o. i. v Rumunsku, podľa ktorých je spolupráca v tejto oblasti nevyhnutná na zabezpečenie efektívneho a životaschopného verejného sektora;

37.

domnieva sa, že je potrebné vyčleniť rozpočtové prostriedky aj na tlmočenie. V tejto oblasti skúsenosti napr. z Estónska a Chorvátska naznačujú, že prípadná absencia profesionálneho tlmočenia sťažuje plánovanie a realizáciu cezhraničných projektov. Následkom takejto absencie je totiž to, že partneri nie sú schopní navzájom komunikovať, avšak práve komunikácia je základom úspechu projektu a vzájomného porozumenia;

38.

poukazuje na to, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť materiálom obsahujúcim údaje o projekte. V niektorých prípadoch boli údaje len ťažko dostupné a mali rôznu kvalitu, čo môže negatívne ovplyvniť kvalitu projektov;

39.

zastáva názor, že veľká administratívna kapacita na všetkých úrovniach verejnej správy je rozhodujúcim predpokladom pre realizáciu inštitucionálnych reforiem a poukazuje na to, že slabiny štruktúr verejnej správy môžu byť prekážkou pri týchto reformách. Skúsenosti napr. z Chorvátska a Bosny ukazujú, že oneskorené uplatňovanie národnej legislatívy má negatívny vplyv na realizáciu projektov na miestnej a regionálnej úrovni;

40.

konštatuje, že je potrebné sa zaoberať aj otázkou problémov, ktoré by mohli vzniknúť pri harmonizácii pravidiel EÚ a národnej legislatívy. Skúsenosti zo Srbska napríklad ukazujú, že nedostatočný súlad predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania môže viesť k nedorozumeniam a oneskorovaniu realizácie projektov;

41.

poukazuje na to, že podpora jednotlivých oblastí musí byť trvalo vyvážená. V prípade predchádzajúcich rozširovaní existovali veľké rozdiely v rozvoji jednotlivých oblastí. Pokroky v oblastiach, ktoré boli dôležité vzhľadom na acquis boli síce zaznamenané, keďže boli jasnou politickou prioritou, v iných oblastiach sa však udialo len veľmi málo. To viedlo ku koncentrácii pozornosti na niekoľko málo oblastí, kvôli čomu potom zase chýbali prostriedky a pozornosť pre iné dôležité oblasti verejného sektora. V konečnom dôsledku boli preto mnohé iniciatívy v týchto oblastiach vykonané unáhlene a s veľkým tlakom na zdroje, čo negatívne ovplyvnilo možnosť dosiahnutia účinných výsledkov;

42.

podčiarkuje v súvislosti s uvedenými skúsenosťami, že projekty EÚ by mali byť včas integrované, aby ich realizácia a následne aj výsledky neboli zbytočne vystavované veľkému časovému tlaku;

43.

domnieva sa, že politické kritériá je potrebné vnímať v širšom kontexte, aby sa podarilo dosiahnuť potrebnú vyváženosť a vzájomné prepojenie medzi politickými kritériami stanovenými EÚ a v iných národných oblastiach. V prípade programu PHARE sa v minulosti zistilo, že časť prostriedkov vyčlenených na plnenie politických kritérií bola neúčinná, pretože stanovený cieľ bol príliš úzko vymedzený. Finančná podpora nezohľadňovala v dostatočnom rozsahu túto potrebu, ktorá vyplynula zo súčinnosti kľúčových oblastí, medzi inými z reformy verejného sektora, rozvoja občianskej spoločnosti, dobrej správy vecí verejných a boja proti korupcii. Okrem toho bola pri podpore prehliadnutá dôležitá skutočnosť, že mnohé aspekty politických kritérií sa nedajú rozvíjať bez toho, aby ovplyvňovali hospodárske kritériá. Miestna a regionálna úroveň musí byť zapojená do procesu stanovovania priorít IPA, aby podpora z IPA vychádzala z reálnej potreby. VR poukazuje na problematiku nedostatočného zosúladenia medzi národnými stratégiami rozvoja a stratégiami externých podporovateľov, čo o. i. ukázali skúsenosti z Chorvátska;

44.

domnieva sa, že vzhľadom na potrebu koordinácie medzi miestnou, regionálnou a centrálnou úrovňou by mala byť miestna a regionálna úroveň včas zapojená do procesu. Ukázalo sa, že v prípade chýbajúcej koordinácie sú síce spustené iniciatívy z centrálnej úrovne, následne však ale neexistujú koncepcie na vyriešenie úloh na miestnej a regionálnej úrovni. To vedie k tomu, že nie je možné v plnom rozsahu využiť potenciál už spustených iniciatív;

45.

odporúča preto, aby sa vytvorila koordinácia medzi centrálnou úrovňou a miestnymi a regionálnymi samosprávami, a poukazuje o. i. na chorvátske regióny Sisak-Moslavina, Slavónsko, Osječko-Baranjska, Lika-Senj a mestá Varaždin a Karlovac, ktoré vyjadrili prianie môcť sa vo väčšej miere zapojiť do prípravy operatívnych programov v rámci IPA. To by bolo zároveň aj možnosťou ako zabezpečiť zosúladenie existujúcich potrieb a zavedených aktivít;

46.

odporúča preto, aby bola v aktuálne plánovaných programoch v rámci IPA zohľadnená možnosť v širokom rozsahu zapojiť zvolené miestne a regionálne grémiá podobne, ako to bolo v Chorvátsku v prípade zložky II IPA v súvislosti s cezhraničnou spoluprácou. Výbor regiónov poukazuje na skutočnosť, že práve miestne a regionálne samosprávy majú skúsenosti, keďže majú presný prehľad o potrebách na miestnej a regionálnej úrovni, a preto môžu presne poukázať na problémy a prispieť k ich riešeniu. Odporúča sa preto, aby táto metóda bola použitá aj v prípade iných kandidátskych krajín a rozšírená tak, aby zahŕňala aj iné priority programu.