6.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 184/38

A.

keďže makroekonomická stabilita je zaručená rozumnou kombináciou viacerých hospodárskych politík; keďže problémy, ktoré ohrozujú stabilitu, by sa mali riešiť nielen makroekonomickými opatreniami, ale aj realizáciou štrukturálnych reforiem na trhoch tovaru, práce a kapitálu,

B.

keďže ešte treba urobiť veľa, aby boli EÚ a členské štáty pripravené na globalizáciu a aby sa posilnili základy hospodárskeho úspechu a dosiahla sa väčšia sociálna súdržnosť v strednodobom až dlhodobom časovom horizonte,

C.

keďže sa ponúka príležitosť využiť v prospech všetkých potenciál jedinečnej konkurenčnej výhody, ktorú prinieslo rozšírenie EÚ a jej ďalšia integrácia,

D.

keďže spoločná mena a spoločná menová politika ponúkajú ďalší rozmer na integráciu ekonomík a koordináciu politických stratégií, ktorý by mohol posilniť úlohu eurozóny pri dosahovaní rastu a vytváraní pracovných miest v rámci celej EÚ,

E.

keďže integrované usmernenia sú základným nástrojom makroekonomickej politiky EÚ pre rast a zamestnanosť so zameraním na na strednodobé obdobie troch rokov,

F.

keďže EÚ a členské štáty musia uskutočňovať tak makroekonomické, ako aj mikroekonomické politiky, aby učinili z Európy príťažlivejšie miesto na investovanie a prácu a aby podporili rozvoj poznatkov a inovácií pre rast,

G.

keďže sa EÚ na zasadnutí Európskej rady na jar 2007 zaviazala dosiahnuť v znižovaní emisií skleníkových plynov a zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020 konkrétne ciele,

H.

keďže finančné služby majú mimoriadny význam, lebo tento sektor zohráva kľúčovú úlohu tým, že umožňuje rozvoj mnohých oblastí hospodárskej činnosti,

I.

keďže politiky zamerané na zvýšenie investícií do poznatkov a ľudských zdrojov, ako aj na posilnenie inovačnej kapacity ekonomiky EÚ, sú základom lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť,

J.

keďže hospodárske podmienky na premenu kreatívnej ľudskej energie na inovatívne hospodárske výsledky, ako sú nové myšlienky, podniky v oblasti vyspelých technológií a regionálny rozvoj, nie sú dostatočne rozvinuté a stále pretrváva roztrieštenosť,

K.

keďže z hľadiska zrýchlenej globalizácie má rozhodujúci význam zlepšenie medzinárodnej súdržnosti právnych ustanovení vrátane dodržiavania vysokých environmentálnych a sociálnych noriem,

L.

keďže stabilitu a dôveru v EÚ možno zabezpečiť iba pomocou spoločného pochopenia právnych predpisov a pravidiel, ktoré náležite odrážajú realitu,

M.

keďže pri vytváraní znalostnej spoločnosti nie je možné dosiahnuť zásadný pokrok bez aktívneho zapojenia všetkých občanov EÚ,

1.

víta Strategickú správu Komisie hodnotiacu vykonávanie obnovenej lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť vrátane aktualizovaných integrovaných usmernení; podporuje názor Rady, že obnovená stratégia musí byť na úrovni Spoločenstva pridanou hodnotou, aby sa zlepšila súdržnosť reforiem, zmaximalizovali sa pozitívne vedľajšie účinky a zaistilo sa, že programy reforiem v rámci lisabonskej stratégie prinesú viac kvalitnejších pracovných miest v celej EÚ;

2.

znovu zdôrazňuje význam dôraznej realizácie lisabonskej stratégie a integrovaných usmernení, kladúc dôraz na vzájomnú závislosť hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho pokroku pri vytváraní dynamickej a inovačne trvalo udržateľnej ekonomiky;

3.

domnieva sa, že vzhľadom na pretrvávajúcu neistotu na finančných trhoch môže rastúca nerovnováha, celkový dopyt a celosvetový inflačný tlak predstavovať pre menovú politiku náročnú úlohu; zdôrazňuje, že zdravé a stabilné makroekonomické prostredie vyžaduje vysokokvalitné financovanie z verejných zdrojov, ešte konsolidovanejšie rozpočty a inteligentnú súkromnú a verejnú investičnú politiku, ktorá prináša infraštruktúru orientovanú na budúcnosť a už dnes otvára zajtrajšie trhy; požaduje koordinované kroky, ktoré posilnia odolnosť ekonomiky EÚ;

4.

domnieva sa, že rozumná hospodárska politika prispeje k posilneniu dôvery a zníženiu neistoty počas súčasných finančných ťažkostí; domnieva sa, že v roku 2008 musí EÚ posilniť svoj rastový potenciál tak, aby bola schopná vytvárať pracovné miesta, a to najmä vzhľadom na jej rozšírenie na 27 členských štátov;

5.

upozorňuje, že v záujme makroekonomickej stability musí rast produktivity sprevádzať spravodlivejšie rozdeľovanie výhod vyplývajúcich z rastu a posilňovanie sociálnej súdržnosti; v tejto súvislosti pripomína výzvu na zvýšenie miezd, aby zodpovedali strednodobému rastu produktivity;

6.

zdôrazňuje, že rastúca finančná nerovnováha a nadmerná nestabilita výmenných kurzov, ako aj obmedzenie úverov a pretrvávajúca neistota na finančných trhoch predstavujú pre tvorcov makroekonomickej a najmä menovej politiky náročnú úlohu;

7.

poukazuje na to, že zvýšenú pozornosť treba venovať väčším synergickým účinkom medzi rozpočtovou politikou, mzdami a rastom produktivity a že súčasne by sa mali tiež zohľadňovať vplyvy rozpočtovej politiky na makroekonomický vývoj;

8.

je znepokojený vysokým výmenným kurzom eura, ktorý poškodzuje konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, a tým, že takýto vysoký kurz obmedzuje manévrovacie možnosti menovej politiky; podporuje nezávislosť Európskej centrálnej banky pri určovaní menovej politiky a zdôrazňuje, že zhodnocovanie výmenného kurzu eura je dôsledkom narastajúcej nerovnováhy v tretích krajinách a slabého vnútorného dopytu v eurozóne;

9.

zdôrazňuje potrebu zdravej fiškálnej politiky ako predpokladu trvalo udržateľného rastu a tvorby pracovných miest v každom členskom štáte v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy ako spoločnej zodpovednosti EÚ; zdôrazňuje veľký význam účinnosti verejných financií a domnieva sa, že vo väčšine krajín by konsolidácia verejných financií mohla prispieť k zachovaniu dlhodobej fiškálnej udržateľnosti; zdôrazňuje význam modernizácie verejnej správy ako nástroja na zlepšovanie účinnosti a výkonnosti verejných financií;

10.

upozorňuje na to, že dobre integrovaný finančný systém by mohol zvýšiť účinnosť menovej politiky, najmä v eurozóne; je presvedčený, že finančné trhy môžu výraznou mierou prispieť k makroekonomickej a fiškálnej udržateľnosti; navrhuje preskúmať konkrétne usmernenia týkajúce sa finančných trhov na účely lepšieho porozumenia možným ďalším finančným krízam a zvýšenia transparentnosti, zodpovednosti a dohľadu pre investorov, trhy a regulátorov;

11.

konštatuje, že prístup založený na riziku v rámci kapitálových požiadaviek zjednodušuje cezhraničné kapitálové toky vyvolané špecifickými podnikovými stratégiami vo veľkých finančných skupinách a pre menšie členské štáty predstavuje makroekonomickú výzvu; je pevne presvedčený, že základným predpokladom zvládnutia makroekonomickej nerovnováhy sú účinný finančný dohľad a transparentnosť;

12.

zdôrazňuje vzájomnú závislosť ekonomík členských štátov, predovšetkým v eurozóne; domnieva sa, že integrované usmernenia by mali stanoviť všeobecný rámec užšej koordinácie hospodárskej politiky v záujme zosúladenia národných reformných programov; navrhuje v rámci takéhoto postupu zvoliť citlivejší prístup ku konvergencii, ktorý odráža hospodársku rozmanitosť a rozličné tradície s cieľom posilniť širokú podporu spoločného projektu EÚ;

13.

zastáva názor, že podpora súkromných investícií a spoločných iniciatív v oblasti spolupráce súkromného a verejného sektora pri dodržaní finančnej konsolidácie môže vyvolať zásadné synergické účinky, zlepšiť schopnosť Európy riešiť existujúce problémy v oblasti vedy a výskumu, dopravy a komunikácií, energie a trvalej udržateľnosti životného prostredia a podporiť efektívne prideľovanie zdrojov v celej Európe;

14.

zdôrazňuje, že neregulovaný globálny finančný systém sa vymyká priamemu vplyvu politík EÚ a môže prenášať riziká finančnej nestability; podčiarkuje, že homogénny a ucelený prístup regulačných a zákonodarných orgánov je nevyhnutným predpokladom vytvorenia protiváhy cezhraničného šírenia rizík; domnieva sa, že treba opätovne prehodnotiť vplyv modelu podnikania a úlohu nadnárodných finančných skupín na celosvetových finančných trhoch;

15.

upozorňuje, že EÚ a členské štáty majú spoločnú zodpovednosť, pokiaľ ide o riešenie problémov, príležitostí a neistôt, ktorým občania čelia v dôsledku globalizácie; je presvedčený, že podpora európskej konkurencieschopnosti v globalizovanom svete si vyžaduje vytvorenie vonkajšieho rozmeru vnútorného trhu; pripomína, že EÚ sa bude globalizácii nielen pasívne prispôsobovať, ale bude ju naopak aj formovať; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť strategickú spoluprácu na medzinárodnej úrovni, najmä prostredníctvom transatlantických vzťahov, a navzájom spolupracovať v rámci silnejších nadnárodných organizácií presadzovaním základných zásad EÚ – solidarity, demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv;

16.

žiada prijatie opatrení na boj proti protekcionizmu vnútri aj mimo EÚ; zdôrazňuje, že protekcionizmus skôr porušuje, než chráni práva spotrebiteľov a občanov;

17.

domnieva sa, že EÚ by mala v priebehu mnohých kôl rôznych mnohostranných rokovaní, napríklad v rámci WTO, prejaviť spoločný názor, ktorý skutočne obhajuje záujmy každého jednotlivého členského štátu;

18.

nalieha na Komisiu, aby vyvinula dôslednú integrovanú politiku smerujúcu k trvalo udržateľnému rozvoju; je presvedčený, že trvalo udržateľné využívanie zdrojov a posilňovanie synergických účinkov medzi ochranou životného prostredia a rastom, ako aj lepšie výsledky v oblasti inovácie možno dosiahnuť podporovaním rozvoja a uplatňovania technológií šetrných voči životnému prostrediu a zohľadňovaním environmentálnych požiadaviek pri verejnom obstarávaní s osobitným zreteľom na malé a stredné podniky;

19.

zdôrazňuje úlohu trhových nástrojov pri plnení cieľov stanovených na zasadnutí Európskej rady na jar 2007, pomocou ktorých sa má Európa transformovať na energeticky účinné hospodárstvo založené na využívaní obnoviteľnej energie; domnieva sa, že vzhľadom na pretrvávajúci tlak na zvyšovanie cien energie a narastajúce klimatické hrozby je dôležité presadzovať zlepšenia energetickej účinnosti, ktoré podporujú rast i trvalo udržateľný rozvoj; upozorňuje na to, že spoločnosti v EÚ patria medzi popredné svetové subjekty vo vývoji nových technológií obnoviteľnej energie;

20.

víta návrh Komisie ustanoviť „piatu slobodu“, konkrétne výskum a inovácie – slobodu vedomostí – ktorá doplní štyri slobody pohybu tovaru, služieb, ľudí a kapitálu;

21.

domnieva sa, že v kontexte rastu cien potravín, ktorý sa zdá byť skôr stály ako cyklický, by sa mali revidovať mechanizmy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré obmedzujú dodávky; domnieva sa, že spoločná poľnohospodárska politika môže zohrať kľúčovú úlohu pri stabilizácii cien potravín;

22.

opätovne pripomína svoje stanovisko týkajúce sa výhod prenosu daňového zaťaženia z pracovnej oblasti na poškodzovanie životného prostredia ako účinného spôsobu riešenia environmentálnych problémov, ako aj otázok zamestnanosti, a zastáva názor, že sa musí znížiť zaťaženie práce s cieľom vytvoriť viac pracovných miest a bojovať proti práci na čierno;

23.

poukazuje na to, že nevybudovanie vnútorného trhu má za následok zaostávanie produktivity EÚ za jej možnosťami a neumožňuje v plnej miere využívať príležitosti, ktoré ponúka globálny trh; domnieva sa, že zatiaľ čo je vnútorný trh tovaru relatívne dobre integrovaný, trhy služieb vrátane finančných služieb zostávajú skôr rozdrobené; požaduje urýchlené začlenenie trhu služieb trvalým a súvislým vykonávaním a uplatňovaním dohodnutých pravidiel a odstránením prekážok hospodárskej súťaže a prístupu na trh; upozorňuje, že poskytovanie účinných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu za prijateľné ceny zohráva v konkurenčnom a dynamickom hospodárstve významnú úlohu;

24.

zdôrazňuje, že štyri slobody by sa mali uplatňovať rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu v celej EÚ a že ich uplatňovanie by sa malo neustále monitorovať;

25.

zdôrazňuje potrebu otvoriť sieťové priemyselné odvetvia konkurencii zabezpečením rovnakých východiskových podmienok a účinnej hospodárskej súťaže na celoeurópskych integrovaných trhoch; v tomto zmysle sa domnieva, že verejné vlastníctvo je na trhu s elektrickou energiou a plynom jedným z hlavných prvkov vedúcich k narušeniam na európskej úrovni a že naďalej treba zlepšovať podnecovanie hospodárskej súťaže na týchto trhoch; je presvedčený, že rozšírenie, skvalitnenie a spájanie európskej infraštruktúry, s osobitným zameraním na cezhraničné projekty a prepojenie medzi starou a novou Európou, by mohlo napomôcť vytvoreniu primeraných podmienok na podstatné zvýšenie produktivity v odvetviach dopravy, energetiky a informačných a komunikačných technológií;

26.

poukazuje na potrebu koordinovaného fiškálneho rámca, ktorý by mal byť pre spoločnosti, najmä pre MSP, priaznivý a zameraný na obnovu rastu a tvorbu pracovných miest;

27.

upozorňuje, že z hľadiska štátneho financovania musí EÚ podporovať daňové podmienky s cieľom stimulovať vytváranie nových podnikov a technologické inovácie; konštatuje, že súčasťou toho môže byť okrem iného zníženie daní, ktoré bránia efektívnosti a tvorbe pracovných miest, a to najmä vzhľadom na osobitné sociálne skupiny, ako sú ženy, dlhodobo nezamestnané a staršie osoby;

28.

je presvedčený, že pre podporu podnikateľskej kultúry a vytvorenie priaznivého prostredia pre MSP je rozhodujúce, aby sa zjednodušil riadiaci systém inštitucionálneho rámca pre inovácie, ktorý sa opiera o účinný systém financovania poskytujúci finančné prostriedky vo všetkých etapách inovačného procesu, od vývoja myšlienky až po jej realizáciu na podnikovej úrovni; upozorňuje, že štrukturálna politika musí byť sformulovaná tak, aby mohla flexibilne reagovať na kreatívne sebavyjadrovanie a uľahčila uplatňovanie tvorivých myšlienok z hľadiska výnosnosti;

29.

je pevne presvedčený, že lepšia právna úprava a realizácia ambicióznych cieľov pri znižovaní administratívneho zaťaženia vyplývajúceho z nových právnych predpisov EÚ prispieva ku konkurenčnejšiemu podnikateľskému prostrediu a podporuje súkromné stimuly; vyzýva členské štáty, aby stanovili rovnako ambiciózne ciele, ktoré sa budú vzťahovať na všetky úrovne vnútroštátnych právnych predpisov; upozorňuje na to, že osobitná pozornosť sa musí venovať posilňovaniu účinnosti inštitucionálnej a správnej kapacity členských štátov;

30.

domnieva sa, že aktívne politiky zamestnanosti by mali spájať politiky orientované na zásadu „flexiistoty“ s novými formami istoty vrátane motivácie aktívne si hľadať prácu, ako aj s lepším predvídaním a pozitívnym riadením zmien vrátane ekonomickej reštrukturalizácie, aby sa minimalizovalo sociálne vylúčenie a uľahčilo sa prispôsobovanie; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať tomu, ako lepšie komunikovať s občanmi a napĺňať ich očakávania a potreby;

31.

domnieva sa, že treba rozvíjať celoživotný prístup, aby sa dalo aktívne reagovať na demografické zmeny vrátane modernizácie dôchodkových systémov v záujme zabezpečenia finančnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti;

32.

domnieva sa, že vzdelávanie kľúčovým spôsobom ovplyvňuje potenciál dlhodobého rastu a predstavuje účinný nástroj na boj proti chudobe a vylúčeniu a umožňuje ľuďom zvýšiť ich životnú úroveň; odporúča, aby EÚ a členské štáty uplatňovali účinnejšie opatrenia, ktoré zvýšia investície do vzdelávania a zlepšia prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave pre všetkých;

33.

zastáva názor, že so zreteľom na podporu účasti na priebežnom celoživotnom vzdelávaní na pracovisku, najmä v prípade nízko kvalifikovaných a starších pracovníkov, môžu účinné stratégie celoživotného vzdelávania pôsobiť ako protiváha negatívnych účinkov starnutia aktívneho obyvateľstva EÚ; domnieva sa však, že treba vynaložiť rozhodné úsilie s cieľom zvyšovať základné zručnosti mladých ľudí, radikálne potlačiť predčasné ukončovanie školskej dochádzky a zakročiť proti nedostatočnej úrovni kvalifikácií vo všeobecnosti a posilniť sociálnu a pracovnú integráciu prisťahovalcov a zdravotne postihnutých osôb, a to najmä podporou zvyšovania kvalifikácie;

34.

je pevne presvedčený, že účinná prisťahovalecká politika by sa mala zvažovať v súvislosti s nedostatkami v oblasti zručností a s požiadavkami trhu práce; domnieva sa, že ďalší rozvoj komplexnej európskej migračnej politiky, ktorá doplní politiky členských štátov, zostáva základnou prioritou s cieľom reagovať na výzvy a využiť príležitosti, ktoré predstavuje migrácia v novej ére globalizácie;

35.

domnieva sa, že podpora rastu a spolupráce s tretími krajinami a väčšia ekonomická otvorenosť EÚ majú aj naďalej kľúčový význam pre dobré riadenie migračných tokov a boj proti príčinám nezákonného prisťahovalectva a faktorom a osobám, ktoré takéto prisťahovalectvo uľahčujú; uvedomuje si, že EÚ naliehavo potrebuje ucelenú politiku v oblasti zákonnej (napr. ekonomickej) migrácie;

36.

víta správy o jednotlivých krajinách vypracované Komisiou; vyzýva však na systematickejší prístup zvýrazňujúci úspechy, ale aj nedostatky; podporuje návrh Komisie zaviesť konkrétne sledované body ako súčasť mnohostranného dohľadu a tiež príležitosť na zlepšenie reakcií národných politík; uznáva, že pri dosahovaní zamestnanosti a rastu by sa mala posilniť úloha regionálnej úrovne, ako sa uvádza v novej generácii programov kohéznej politiky na obdobie 2007 – 2013;

37.

vyjadruje poľutovanie nad stále slabým zviditeľnením lisabonskej stratégie vo vnútroštátnej politike mnohých členských štátov; zastáva názor, že mobilizácia všetkých hospodárskych zainteresovaných strán má zásadný význam pre zabezpečenie jej účinného uplatňovania; predovšetkým sa domnieva, že lepšie zapojenie sociálnych partnerov, národných parlamentov, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj občianskej spoločnosti zlepší výsledky lisabonskej stratégie a posilní verejnú diskusiu o vhodných reformách; podporuje návrh Komisie, aby členské štáty prehĺbili spoluprácu s národnými a regionálnymi parlamentmi a zabezpečili každoročné diskusie o plnení ich národných reformných plánov;

38.

vyzýva Radu, aby zohľadnila tieto zmeny:

39.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.