This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52008DC0903
Communication from the Commission to the Council and the European Parliament - Decommissioning of Nuclear Installations and Management of Radioactive Waste: Management of Nuclear Liabilities arising out of the Activities of the Joint Research Centre (JRC) carried out under the Euratom Treaty
Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom: Riadenie jadrových záväzkov vyplývajúcich z činností Spoločného výskumného strediska (SVS) vykonávaných v rámci Zmluvy o Euratome
Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom: Riadenie jadrových záväzkov vyplývajúcich z činností Spoločného výskumného strediska (SVS) vykonávaných v rámci Zmluvy o Euratome
/* KOM/2008/0903 v konečnom znení */
Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom: Riadenie jadrových záväzkov vyplývajúcich z činností Spoločného výskumného strediska (SVS) vykonávaných v rámci Zmluvy o Euratome /* KOM/2008/0903 v konečnom znení */
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 12.1.2009 KOM(2008)903 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom: Riadenie jadrových záväzkov vyplývajúcich z činností Spoločného výskumného strediska (SVS) vykonávaných v rámci Zmluvy o Euratome OZNÁMENI E KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom: Riadenie jadrových záväzkov vyplývajúcich z činností Spoločného výskumného strediska (SVS) vykonávaných v rámci Zmluvy o Euratome OBSAH 1. Zhrnutie 3 2. Účel oznámenia 4 3. Kontext 4 4. Výsledky programu vyraďovania z prevádzky (2004 – 2008) 4 4.1. Ispra (IT) 5 4.2. Karlsruhe (DE) 6 4.3. Geel (BE) 6 4.4. Petten (NL) 6 5. Celkové hodnotenie programu (2008) 7 5.1. Stav programu v Ispre 7 5.1.1. Vonkajšie preskúmanie 7 5.1.2. Riadenie rizík 7 5.1.3. Vplyv na rozpočet 10 5.2. Stav programu v Karlsruhe, Geele a Pettene 11 5.2.1. Karlsruhe (DE) 11 5.2.2. Geel (BE) 12 5.2.3. Petten (NL) 12 6. Stav programu a rozpočet v apríli 2008 (Zhrnutie) 12 7. Finančný vplyv 14 8. Stanovisko skupiny nezávislých odborníkov 14 9. Stanovisko rady guvernérov SVS 15 10. Závery 15 PRÍLOHA 1: Náklady a harmonogram programu 17 1. ZHRNUTIE ÚčELOM TOHTO OZNÁMENIA JE ZABEZPEčIť AKTUALIZÁCIU ROZVOJA PROGRAMU VYRAďOVANIA Z PREVÁDZKY ZASTARANÝCH JADROVÝCH ZARIADENÍ A NAKLADANIE S JADROVÝM ODPADOM (PROGRAM D&WM), KTORÝ RIADI SPOLOčNÉ VÝSKUMNÉ STREDISKO (SVS) EURÓPSKEJ KOMISIE A KTORÝ ZAHŕňA OBDOBIE ROKOV 2004 – 2008. Najvýznamnejšie aktivity programu sa uskutočňujú v lokalite SVS Ispra v Taliansku, kde sa nachádza väčšina zatvorených jadrových zariadení SVS, pričom aktivity súvisiace s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky sú v súčasnosti pomerne obmedzené v Geele (Belgicko), Karlsruhe (Nemecko) a Pettene (Holandsko), pretože všetci prevádzkujú vlastné jadrové zariadenia. V ostatných štyroch rokoch sa program rozbehol a v mnohých kľúčových programových aktivitách sa dosiahol solídny pokrok. Pretože v Taliansku nie sú zariadenia na spracovanie a skladovanie rádioaktívneho odpadu, v Ispre sa SVS Ispra sústredilo na navrhovanie a budovanie zariadení na charakterizáciu vlastností odpadu, spracovanie a úpravu odpadu priamo vo svojom areáli (príprava na vyradenie z prevádzky). Všetok odpad v Ispre (12 000 m3) sa po úprave bude musieť skladovať v tomto areáli, až kým v Taliansku nebudú dočasné alebo konečné úložiská; na tento účel SVS navrhuje pripraviť dočasné skladovacie zariadenie priamo v tomto areáli. Veľa jadrového materiálu sa presunulo z tohto areálu alebo prebieha jeho preprava do tretích strán. Medzitým v troch iných areáloch pokračujú aktivity súvisiace s prípravou na vyraďovanie z prevádzky, ktoré sa zameriavajú na zastarané zariadenia a vybavenie, ktoré zostalo po výskumných prácach v minulosti a na odstránenie palív a jadrových materiálov z týchto areálov. Vo vnútorných aj vonkajších hodnoteniach vykonaných v roku 2008 sa schválili miestne stratégie prijaté v súvislosti s uskutočňovaním programu D&WM a pokrok, ktorý sa dosiahol v týchto areáloch. S vykonávaním programu v Ispre však súvisia niektoré závažné obmedzenia a nejasnosti, najmä: - Neexistencia definitívnych talianskych noriem na skladovanie odpadu („kritériá prijateľnosti odpadu“), čo vedie k tomu, že SVS odkladá úpravu niektorých druhov odpadu. - Neistota týkajúca sa nákladov na konečnú likvidáciu odpadu na budúcej talianskej skládke. To predstavuje potenciálne závažné finančné riziko pre Spoločenstvo, pre ktoré SVS vypracúva pohotovostné plány. - Hraničná hodnota týkajúca sa vystavenia verejnosti žiareniu je v Taliansku nízka, čo prináša ďalšie obmedzenia nakladania s odpadom a jeho dočasného uskladňovania s následnými dôsledkami na náklady. - Existencia „talianskych záväzkov“ na pracovisku v Ispre, ktoré vyplývajú z predchádzajúcich talianskych jadrových operácií na pracovisku v Ispre, ktoré zvyšujú pracovné zaťaženie SVS a znamenajú finančné riziko pre Spoločenstvo. Okrem týchto obmedzení k oneskoreniu niektorých projektov v Ispre prispel aj obmedzený počet miestnych dodávateľov špecializovaných na jadrovú energiu, ako aj interných postupov Komisie zameraných na obstarávanie a personálne otázky, ktoré sa niekedy ukážu ako reštriktívne, pokiaľ ide o technicky zložitú povahu programu. Spojené účinky vonkajších a vnútorných faktorov, ako napríklad postupov obstarávania, spomalili niektoré kľúčové aktivity programu Ispra a prispeli k predpokladaným nákladom (+ 6 %) a harmonogramu programu (+8 rokov na dodávanie do konečného národného skladovacieho strediska). S cieľom riešiť narastajúce nejasnosti SVS prijalo stratégiu na zmiernenie rizika. Predpokladané opatrenia zahŕňajú upevňovanie kontaktov s talianskymi zainteresovanými stranami, väčšie spoliehanie sa na zmluvy na kľúč a zefektívnenie postupov obstarávania. Pokiaľ ide o pohotovostné plánovanie, ak pretrvá neistota týkajúca sa kritérií prijateľnosti odpadu, SVS bude musieť opäť zamerať program Ispra na bezpečné zakonzervovanie odpadu a na odloženie jeho úpravy, až kým sa nezabezpečí jeho konečného uloženie. V SVS sa uskutočnili rozsiahle rokovania o stratégii vyraďovania z prevádzky, na ktorých sa zúčastnili odborníci z priemyslu a skupina nezávislých odborníkov, ktorí poskytovali SVS poradenstvo týkajúce sa programu, a to všetko prispelo k schváleniu zvolených stratégií. 2. ÚčEL OZNÁMENIA Účelom tohto oznámenia je zabezpečiť aktualizáciu informácií poskytovaných Európskemu parlamentu a Rade, ktoré sa týkajú rozvoja programu vyraďovania z prevádzky zastaraných jadrových zariadení a nakladania s jadrovým odpadom (program D&WM[1]), ktorý riadi Spoločné výskumné stredisko (SVS) Európskej komisie. Toto oznámenie nadväzuje na oznámenia vydané v roku 1999 KOM(1999) 114 a v roku 2004 SEK(2004) 621. 3. KONTEXT Podľa ustanovenia článku 8 Zmluvy o Euratome SVS, ktoré sa pôvodne zaoberalo výlučne jadrovou energiou, následne diverzifikovalo svoje aktivity, aby uspokojilo potreby ostatných generálnych riaditeľstiev Komisie a iných inštitúcií. Jadrové aktivity v súčasnosti tvoria 30 % aktivít SVS. Na základe Zmluvy má SVS plniť svoje jadrové záväzky a vyraďovať z prevádzky svoje zariadenia po ich definitívnom uzavretí. Na tento účel sa v dohode s Európskym parlamentom a Radou vytvorila rozpočtová kapitola. Program D&WM sa týka všetkých jadrových zariadení SVS, aj keď mnohé z nich budú aj naďalej v prevádzke, najmä v Geele, Karlsruhe and Pettene. Uzavreté jadrové zariadenia sú prevažne v Ispre. Komisia sa prakticky zaviazala vyraďovať z prevádzky zastarané zariadenia až do úplného a bezpodmienečného uvoľnenia zariadení; t. j. bez akýchkoľvek rádiologických obmedzení. To umožní, aby sa zariadenia využívali na nejadrové účely. 4. VÝSLEDKY PROGRAMU VYRAďOVANIA Z PREVÁDZKY (2004 – 2008) Ako už bolo vysvetlené, na pracoviskách v Geele, Karlsruhe a Pettene sa vykonávajú výskumné a vývojové aktivity v oblasti jadrovej energie, zatiaľ čo v Ispre sú už niekoľko rokov definitívne uzavreté všetky zariadenia (reaktory a horúce laboratóriá) s výnimkou cyklotrónu a laboratórií využívaných na podporu bezpečnostného programu SVS. Program vyraďovania z prevádzky v Ispre je teda v pokročilejšom štádiu, a preto v tejto časti je viac údajov o Ispre ako o iných pracoviskách. 4.1. Ispra (IT) Situácia v Taliansku je iná ako v ostatných hostiteľských krajinách SVS v tom, že v Taliansku nie je poskytovateľ služieb na spracovanie rádioaktívneho odpadu ani národné úložisko na dočasné alebo konečné skladovanie odpadu. Z tohto dôvodu musí SVS Ispra vybudovať niekoľko zariadení na spracovanie a úpravu odpadu vo svojom areáli v Ispre. V súlade s talianskym právom musí byť tento odpad v takom stave, aby sa dal uložiť do dočasného úložiska na čas, ktorý ešte treba určiť, môže to byť však až 50 rokov. Vo vymedzení programu Ispra sa zohľadnila táto konkrétna požiadavka a podľa toho SVS prijalo svoju stratégiu. Program Ispra má päť hlavných cieľov, ktoré treba splniť v tomto poradí: - udržiavanie zastaraných zariadení v bezpečnom stave v súlade s platnými bezpečnostnými normami, operácie, ktoré sú známe ako „bezpečná konzervácia“[2]; - výstavba alebo modernizácia zariadení na charakterizáciu odpadu, jeho spracovanie, úpravu a dočasné skladovanie; - úprava jadrových materiálov v súvislosti s ich skladovaním na mieste alebo prepravou do tretích strán; - regenerácia, spracovanie a ďalšia úprava existujúceho odpadu; - vyraďovanie zastaraných jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s výsledným odpadom. Hlavným zámerom programu od roku 2004 bolo vytvorenie zariadení na charakterizáciu odpadu a zariadení na spracovanie odpadu. Na konci roka 2007 boli hotové tieto zariadenia: - zariadenie na spracovanie kvapalného odpadu; - zariadenie na dekontamináciu pevného odpadu pomocou abrazívneho čistenia; - zariadenie na opis fyzikálnych a rádiologických vlastností pevného odpadu, ktoré umožňuje monitorovať obsah a rádiologické zloženie sudov na odpad; - monitorovacie zariadenie na odpad, ktorý je veľmi mierne rádioaktívny alebo nerádioaktívny a ktorý sa môže recyklovať s použitím tradičných priemyselných distribučných kanálov; Okrem toho sa uskutočnili alebo prebiehajú tieto operácie: - 20 ton neožiareného paliva bolo poslaných do Spojených štátov a do Francúzska; - 1 500 rádioaktívnych zdrojov, ktoré boli vyradené z prevádzky, sa prepravuje tretej strane; - odstraňujú sa alkalické kovy; - prebieha úprava a modernizácia horúcich komôr s cieľom umožniť úpravu ožiarených jadrových materiálov, ktoré sú stále na mieste. - prebieha fyzická a rádiologická charakterizácia šiestich hlavných zastaraných zariadení (reaktorov a horúcich laboratórií). - ostatné operácie sa vykonávali na účely údržby alebo s cieľom vyhovieť novým regulačným požiadavkám. Uskutočnili sa niektoré aktivity v rámci prípravy na vyraďovanie z prevádzky, ako je demolácia chladiacej veže reaktoru Ispra-1, potrubia na odvádzanie kvapalného odpadu do bývalého zariadenia na spracovanie odpadu, demolácia niekoľkých pomocných budov, premiestnenie vybavenia a príprava viac ako 1200 ton kovov a iných materiálov na vypratanie. Nakoniec sa priestory na spracovanie a dočasné skladovanie odpadu rekonštruovali a modernizovali, aby sa prispôsobili novým zariadeniam. Prebieha projektovanie budovy dočasného skladu na 12 000 m3 upraveného odpadu, čo zodpovedá celkovému odhadovanému odpadu v Ispre. 4.2. Karlsruhe (DE) Na rozdiel od Ispry je SVS Karlsruhe schopné presunúť väčšinu svojho rádioaktívneho odpadu do dočasného skladu riadeného výskumným strediskom Forschungszentrum Karlsruhe GmbH, ktoré je zodpovedné za zber, spracovanie a úpravu rádioaktívneho odpadu v regióne v súvislosti s jeho konečným uložením v budúcom národnom stredisku. Od roku 2004 sa v SVS Karlsruhe podarilo odstrániť odpad nahromadený pri predchádzajúcej výskumnej práci a takisto vybavenie na likvidáciu, ktoré zastaralo, ako napríklad ochranné komory so vstavanými rukavicami používané na nakladanie s nebezpečnými materiálmi. Každý rok sa likviduje v priemere dvadsať ochranných komôr so vstavanými rukavicami. 4.3. Geel (BE) V roku 2004 sa v SVS Geel ukončila počiatočná fáza programu vyraďovania z prevádzky, ktorý pozostával z čistenia rádiochemického laboratória. Od roku 2004 sa z areálu ešte pred plánovaným termínom odstránili niektoré neožiarené jadrové materiály. 4.4. Petten (NL) Okrem vykonávania výskumných a vývojových aktivít v oblastiach nejadrovej energie Inštitút energetiky (IE) vlastní reaktor s vysokým tokom neutrónov (High Flux Reactor - HFR), ktorý sa využíva na výskum bezpečnosti reaktorov: nakladanie s palivami a komponentmi, bezpečnosť budúcich reaktorov (IV. generácie). Od roku 2004 SVS predisponovalo prevádzkovú licenciu na reaktor s vysokým tokom na spoločnosť NRG (NL), ktorá už prevádzkovala reaktor na základe licencie SVS. To umožnilo objasniť povinnosti vo vzťahu k národným bezpečnostným orgánom, pretože odteraz je prevádzkovateľ a držiteľ licencie jediný subjekt. Napriek tomu bude SVS naďalej vlastniť reaktor s vysokým tokom, pričom jeho prevádzkové náklady vrátane príspevku na konečné vyradenie z prevádzky platia jeho koneční používatelia. Od roku 2004 SVS Petten poslalo späť do Spojených štátov dávku 420 palivových článkov, ktoré predstavovali záväzky vzniknuté v minulosti. Navyše v roku 2007 sa vlastníctvo dávky vysoko ožiarených historických materiálov previedlo na spoločnosť NRG. V programovom rozpočte sa nijaké iné finančné operácie neuskutočnili a do konečného uzavretia reaktora, ktoré sa uskutoční najskôr v roku 2016, sa nijaké iné opatrenia neplánujú. 5. CELKOVÉ HODNOTENIE PROGRAMU (2008) Začiatkom roka 2008 sa SVS zaviazalo, že vyhodnotí program vyraďovania z prevádzky na svojich pracoviskách s cieľom overiť pokrok pri realizácii programu D&WM od roku 2004 do roku 2008. Výsledok hodnotenia mal umožniť SVS, aby opäť prispôsobilo programovú stratégiu a súvisiace náklady a harmonogram. 5.1. Stav programu v Ispre 5.1.1. Vonkajšie preskúmanie Okrem svojho vnútorného prieskumu SVS požiadalo priemyselnú spoločnosť, ktorá sa špecializuje na riadenie jadrových projektov a vyraďovanie z prevádzky, aby preskúmala program Ispra. Tento prieskum sa vykonal v prvej polovici roku 2008 s cieľom identifikovať tie prvky súčasného programu D&WM, ktoré majú vplyv na celkové riziká programu z hľadiska nákladov a harmonogramu. Prieskumom sa dosiahlo celkové schválenie výberu stratégie vyraďovania z prevádzky a technického prístupu k programu D&WM v Ispre. Zvolená stratégia sa považuje za konzistentnú so súčasným najlepším postupom pri vyraďovaní z prevádzky, ktorý uprednostňuje včasný prístup k vyraďovaniu z prevádzky konzistentný s dostupnosťou zariadení na skladovanie alebo uloženie odpadu, s bezpečnostnými požiadavkami a rozpočtovými obmedzeniami. Vonkajším prieskumom sa však potvrdzujú zistenia vnútorného prieskumu týkajúce sa niekoľkých obmedzení a ťažkostí, z ktorých vyplývajú významné riziká a neistoty v súvislosti s nákladmi/harmonogramom programu a odporúča sa, aby sa prijali opatrenia na zmiernenie týchto rizík. Tieto riziká, neistoty a stratégia na ich zmiernenie sa opisujú ďalej. 5.1.2. Riadenie rizík V roku 2003 sa program D&WM pre SVS Ispra vypracoval za predpokladu, že národné skladovacie stredisko rádioaktívneho odpadu sa otvorí v roku 2012. V dôsledku pochybností o stredisku, ktoré bolo vybraté v roku 2003, talianska strana teraz očakáva jeho otvorenie najskôr v roku 2020 na účely konečného skladovania odpadu 2. kategórie (s krátkym polčasom rozpadu a nízkou až strednou aktivitou), pričom zariadenie iba na dočasné (nie konečné) skladovanie odpadu 3. kategórie (s dlhou životnosťou a vysokou aktivitou) by sa mohlo sprístupniť na rovnakom mieste. Program SVS Ispra sa preto vyvíja vo vnútroštátnom kontexte, ktorý sa komplikuje najmä vzhľadom na absenciu konečných noriem riadiacich skladovanie odpadu a takisto kvôli neprimerane prísnym vnútroštátnym nariadeniam. Program ďalej obmedzujú miestne trhové podmienky a vnútorné pravidlá Komisie. Obmedzenia týkajúce sa rozvoja programu a opatrenia prijímané zo strany SVS na ich zmiernenie sa môžu zhrnúť takto: A: Absencia konečných noriem týkajúcich sa riadenia skladovania odpadu (alebo „kritériá prijateľnosti“ alebo WAC). Je to spojené hlavne so skutočnosťou, že zatiaľ nebolo rozhodnuté o národnom úložisku na uloženie rádioaktívneho odpadu. Pokiaľ tieto kritériá nie sú konečné, pre SVS stále pretrváva riziko, že odpad sa musí neskôr upraviť. Následné finančné riziko by bolo veľmi vysoké. - Opatrenie SVS: S cieľom zmierniť toto riziko SVS zintenzívnilo svoje styky s talianskymi orgánmi s cieľom získať ich záväzok týkajúci sa odpadu, ktorý by sa mohol upravovať v Ispre podľa predbežných kritérií prijateľnosti odpadu kategórie 2[3]. Z talianskeho ministerstva prišla prvá pozitívna reakcia. Komisia pokračuje vo svojich stykoch na politickej úrovni s cieľom dospieť k formálnej dohode o konečnom skladovaní a kritériách prijateľnosti odpadu. Vzhľadom na to, že pre odpad kategórie 3 neexistujú kritériá prijateľnosti odpadu, SVS medzitým upravilo projekt budovania dočasného skladu odpadu v Ispre iba na prijímanie odpadu kategórie 2. Okrem toho SVS uvažuje iba o úprave odpadu kategórie 2, ktorý treba z bezpečnostných dôvodov znovu získať (napríklad bitumenované sudy) a čaká na vydanie konečných kritérií týkajúcich sa prijímania odpadu alebo na formálny záväzok talianskych správnych orgánov o úprave iného odpadu kategórie 2 a najmä odpadu kategórie 3. Táto zmena v orientácii stratégie mala významný vplyv na program, pretože návrh dočasného skladu sa prepracoval iba na odpad kategórie 2 a jeho otvorenie sa teraz namiesto v roku 2009 predpokladá v roku 2012. Ďalšie dôsledky uvedených obmedzení sa týkajú používania špeciálnych kontajnerov na dočasné skladovanie odpadu, čomu bráni nedostatok kontajnerov vyhovujúcich novým talianskym predpisom; z tohto dôvodu SVS navrhuje vlastné (spôsobilé) kontajnery. B: Absencia prahových hodnôt na uvoľnenie odpadu. V Taliansku je zásada uvoľňovania veľmi mierne rádioaktívnych materiálov povolená. Podľa tejto zásady sa povoľuje recyklovanie materiálov, ktoré neznamenajú nijaké rádiologické riziko pre obyvateľstvo. Prahové hodnoty uvoľňovania sa stanovujú prípad od prípadu a pre každý rádionuklid (v každom prípade je stanovená maximálna hodnota 1 Bq/g a skutočná hodnota sa môže pohybovať v rozmedzí od 1 až po rádovo 0,1 Bq/g). Pracovisko Ispra dostalo toto oprávnenie v júli 2008 s obmedzením na odpad a materiály, ktoré sa už vyprodukovali počas prevádzky zariadení. Preto je teraz možné uvoľňovať tento druh odpadu. - Opatrenie SVS: SVS požiada o podobné oprávnenie po doručení žiadostí o povolenie vyraďovania z prevádzky každého zariadenia príslušným orgánom. C: Nízka hodnota týkajúca sa obmedzenia vystavenia verejnosti žiareniu. V Taliansku je hraničná hodnota dávky vystavenia verejnosti ionizujúcemu žiareniu z jadrových aktivít vrátane vyraďovania z prevádzky, spracovania a dočasného skladovania odpadu najnižšia zo všetkých európskych krajín (10 µSv/rok, t. j. 15 až 100-krát nižšia ako zodpovedajúce hraničné hodnoty stanovené v ostatných európskych krajinách), pokiaľ správne orgány neudelia osobitnú výnimku. Táto hodnota je nízka aj v porovnaní s odporúčaniami Medzinárodnej komisie pre rádiologickú ochranu (ICRP) z roku 2007[4]. Táto nízka hraničná hodnota dávky znamená závažné obmedzenie plánovaných operácií pri vyraďovaní z prevádzky. - Opatrenie SVS: SVS posilnilo projekt budovania dočasného skladu odpadu v areáli s cieľom znížiť vystavenie vonkajšej radiácii; pre program to znamenalo ďalšie náklady, aj keď mierne. V budúcnosti by súčasná hraničná hodnota dávky mohla spôsobiť problémy iným operáciám pri vyraďovaní z prevádzky a viesť k ďalším nákladom. D: Existencia „talianskych záväzkov“ v areáli Ispra. Niektoré zariadenia a historický odpad v Ispre patrí celkom alebo sčasti talianskym orgánom.[5] Tieto zariadenia a odpad predstavujú „talianske záväzky“, ktoré sa odhadujú na niekoľko desiatok miliónov EUR. SVS vypracovalo vlastný zoznam toho, čo predstavuje záväzky, ale talianske zúčastnené strany zatiaľ tento zoznam ani súvisiace náklady neakceptovali. Chýbajúca dohoda medzi príslušnými stranami ovplyvňuje realizáciu programu a zvyšuje neistotu týkajúcu sa finančného zaťaženia rozpočtu Spoločenstva. - Opatrenie SVS: S cieľom dospieť k riešeniu súvisiacich projektov poskytlo SVS celú dostupnú dokumentáciu talianskym zainteresovaným stranám. Komisia pokračuje vo svojich kontaktoch na politickej úrovni s cieľom dospieť k formálnej dohode o talianskych záväzkoch. E: Nejasnosti riadiace program vrátane nákladov na konečné uloženie odpadu. Vzhľadom na to, že chýba konečné úložisko, nie sú známe náklady na konečné uloženie a takisto aj parametre použité na výpočet týchto nákladov[6]. Tieto nejasnosti ovplyvňujú výber postupov spracovania a úpravy odpadu[7], a preto majú vplyv aj na harmonogram a náklady programu. - Opatrenie SVS: SVS zavádza krízové plánovanie pre prípad, že pretrvajú nejasnosti týkajúce sa kritérií prijateľnosti odpadu, v takom prípade SVS bude musieť opäť zamerať program Ispra na bezpečné zachovanie odpadu a na odloženie jeho úpravy až do zabezpečenia konečného uloženia. Okrem toho s cieľom obsiahnuť nejasnosti programu zlepší SVS modelovanie rizík a vplyvov na program a venuje väčšie úsilie včasnému plánovaniu budúcich fáz programu. F: Obmedzený počet miestnych priemyselných firiem kvalifikovaných v oblasti jadrových zariadení, ktoré by zaistili práce v areáli: ovplyvní to výsledky tendrov, ktoré obyčajne dostanú málo drahých ponúk; z tohto dôvodu je často nevyhnutné uverejniť nové konanie na prekladanie ponúk s upravenými požiadavkami alebo zmeneným postupom obstarávania. - Opatrenie SVS: SVS upravuje svoje postupy zadávania zákaziek s cieľom skrátiť lehoty a vzbudiť väčší záujem zo strany spoločností, ktoré sa zúčastňujú na tendroch. Celkove sa však SVS Ispra odkláňa od krátko a strednodobých zmlúv na služby a uprednostňuje riešenia na kľúč. G: Vnútorné postupy obstarávania Komisie , ktoré sú niekedy príliš obmedzujúce vzhľadom na technicky zložitý charakter programu, napríklad tým, že poskytujú príliš málo priestoru na prerokovanie ponúk. - Opatrenie SVS: zámerom SVS je čo najlepšie využiť pravidlá Komisie týkajúce sa obstarávania a najímania pracovníkov s cieľom zvládnuť rozsiahle a riskantné priemyselné operácie a najmä prerokovať s dodávateľmi poskytovanie riešení na kľúč na základe širokého rozsahu technických možností a funkčných požiadaviek. Okrem toho SVS Ispra zvyšuje spôsobilosť svojej pracovnej skupiny na vyraďovanie z prevádzky v oblasti priemyselného riadenia. 5.1.3. Vplyv na rozpočet Celkový rozpočet na program Ispra sa v roku 2007 revidoval s cieľom zmierniť riziká a nejasnosti súvisiace s ďalším vykonávaním programu (por. s 5.1.2) a reagovať na prijaté alebo plánované zmeny, ktoré ovplyvňujú programovanie a náklady na projekty vyraďovania z prevádzky. Celkový revidovaný rozpočet na program Ispra predstavuje teda v roku 2003 676 miliónov EUR, t. j. nárast o 37,4 milióna EUR alebo o 5,9 % v porovnaní s prognózou na rok 2004. V dôsledku toho bolo revidované aj programovanie finančných záväzkov. Hlavné faktory ovplyvňujúce kolísanie nákladov sú tieto: - Náklady na zavádzanie zariadení na nakladanie s odpadom by sa mali znížiť o 6 miliónov EUR2003 (-11 %), čo by malo mať účinok na zvýšenie nákladov na zariadenia na spracovanie kvapalného a pevného odpadu, ktoré by sa mali viac než len kompenzovať po znížení nákladov na budovanie dočasného skladu odpadu, ktorý teraz vyhovuje iba odpadu 2. triedy, ako aj poskytovaním služieb v areáli namiesto výstavby stálych zariadení (super-lisovanie, cementovanie). Náklady na tieto služby sa uvádzajú ďalej pod položkou hospodárenie s odpadom. - Odhadované náklady na spätné získanie a hospodárenie s historickým odpadom nachádzajúcim sa v areáli sa prehodnotili v dôsledku odozvy trhu na tendre a v dôsledku požiadaviek na prijatie balíkov s odpadom v budúcom národnom úložisku. Nárast je 31 miliónov EUR2003 (+75 %). - Riadením zariadení na spracovanie odpadu a poskytovaním uvedených služieb (super-lisovanie, cementovanie) budú poverení externí poskytovatelia. Náklady tvoria 16 miliónov EUR (2003). - Náklady na hospodárenie s (odstránenie a dočasné skladovanie) jadrovými materiálmi sa ukázali oveľa vyššie, ako sa očakávalo. Odhadované náklady sa prehodnotili na 24 miliónov EUR2003 (+109 %), z ktorých 16 miliónov EUR2003 sa týka už zaplatenej ceny za prevedenie vlastníctva neožiarených jadrových materiálov tretím stranám. - Vzhľadom na rozšírenie programu (+8 rokov) po oneskorení otvorenia skladovacieho strediska v Taliansku a vzhľadom na ťažkosti spojené s obstarávaním budú náklady na udržiavanie a monitorovanie zariadení pokračovať až do roku 2028. Odhadované ďalšie náklady na túto položku sú 28 miliónov EUR2003 (+35 %). - Rozoberanie jadrových zariadení (reaktorov a horúcich laboratórií) sa takisto prehodnotilo na 10 miliónov EUR2003 (+10 %), pričom sa zohľadnilo zvýšenie nákladov na balíky s odpadom, čo súvisí s regulačnými požiadavkami týkajúcimi sa odolnosti kontajnerov voči korózii počas 50 rokov. - Náklady na konečné uloženie balíkov odpadu v budúcom skladovacom stredisku v Taliansku sa znížili o 27 miliónov EUR2003 (-15 %) v dôsledku zníženia nejasností týkajúcich sa objemu upraveného odpadu. Malo by sa však ešte pamätať na to, že príslušné náklady na skladovanie neboli formálne potvrdené. Napriek tomu patria medzi najvyššie náklady, ktoré v súčasnosti vznikli v členských štátoch. - Iné úpravy nákladov sú výsledkom zaradenia nákladov za dodatočné služby pre zariadenia (vykonávané externými spoločnosťami) a odpočítania talianskeho príspevku na základe „talianskych záväzkov“ na pracovisku. Kombinácia týchto dvoch položiek predstavuje zníženie o 6 miliónov EUR2003; pričom ide o veľmi opatrný odhad. - V prípade zamestnancov sa odhadované náklady znižujú o 32 miliónov EUR2003 (-30 %). Ide o dôsledok zámeru zadávať viac prác externým spoločnostiam, ktorý viedol k niektorým vyššie opísaným zvýšeniam nákladov. 5.2. Stav programu v Karlsruhe, Geele a Pettene 5.2.1. Karlsruhe (DE) SVS Karlsruhe sa stretáva s podobnými obmedzeniami ako Ispra, pretože ani v Nemecku ešte nie je konečné národné skladovacie stredisko. Uskutočňujú sa dva projekty, jeden v bývalej bani na zlato „Schacht KONRAD“ na účely uskladnenia odpadu s nízkou aktivitou, a druhý v Gorlebene na účely uskladnenia každého druhu odpadu vrátane odpadu s vysokou aktivitou. Hlavná súčasná zmena sa týka odstránenia malých množstiev ožiarených jadrových materiálov, ktoré nie sú rovnorodé a majú rôzne formy. Tieto zvyšky pochádzajú z rôznych experimentov, ktoré sa obyčajne uskutočňovali v spolupráci s inými výskumnými strediskami alebo v mene prevádzkovateľov jadrových zariadení. SVS Karlsruhe sa pokúsilo rokovať o spracovaní časti týchto materiálov s obsahom plutónia v tretej strane, ale ukázalo sa, že náklady by boli príliš vysoké. V súčasnosti sa uvažuje iba o možnosti skladovania, zahŕňa to však charakterizáciu materiálov a ich úpravu, čo takisto závisí od kritérií prijateľnosti odpadu pre nemecké skladovacie strediská. Z týchto dôvodov sa odložili operácie, ktoré čakajú na špecifikácie a dostupnosť zariadení. Súčasťou programu je rozumná rozpočtová rezerva, ktorá má pomôcť pri riešení tohto problému. Ak by však došlo k zvýšeniu požiadaviek na prijímanie týchto materiálov na konečné uloženie, tieto rozpočtové prostriedky by mohli byť nedostatočné. V roku 2007 nemecká vláda spresnila svoje zámery týkajúce sa skladovacieho strediska KONRAD, ktoré sa má otvoriť v roku 2013. V dôsledku rozhodnutia spolkového súdu sa od posledného oznámenia takisto zmenili právne predpisy riadiace finančné príspevky od používateľov nemeckých skladovacích stredísk. Zálohové platby na príspevky z výskumných stredísk sa podstatne zvýšili, a to so spätnou platnosťou. Pre SVS Karlsruhe sa príspevok zvýšil o 21 miliónov EUR2003 za obdobie rokov 1977 – 2012. Budúce otvorenie skladovacieho strediska KONRAD viedlo k vypracovaniu nových noriem týkajúcich sa prijateľnosti odpadu, ktorý už bol upravený. Ďalšie opatrenia musí prijať a monitorovať národná inšpekčná agentúra. Ďalšie náklady, ktoré má znášať SVS, predstavujú 7,2 milióna EUR2003. Okrem toho má SVS Karlsruhe vybudovať nové laboratórium, aby splnilo požiadavky na udelenie licencie. Budúci záväzok súvisiaci s týmto novým laboratóriom sa odhaduje na 10 miliónov EUR2003. V dôsledku toho sa rozpočet revidoval a teraz predstavuje 427,2 milióna EUR2003 (v porovnaní s 389 miliónmi EUR2003 pri poslednom oznámení), čo je zvýšenie o 9,7 % alebo o 38,2 milióna EUR2003. Preto sa muselo revidovať aj plánovanie finančných záväzkov (pozri prílohu 1). 5.2.2. Geel (BE) Náklady a plánovanie budú rovnaké ako v prognózach na rok 2004 (pozri prílohu 1), t. j. 42,0 milióna EUR2003. 5.2.3. Petten (NL) Od roku 1996 používanie reaktora s vysokým tokom sprevádza zavádzanie opatrení týkajúcich sa jeho vyraďovania z prevádzky. Tieto opatrenia sú financované z doplnkového programu, ktorý financuje Holandsko a Francúzsko s cieľom využívať reaktor na vedecké účely. Na konci roku 2007 dosiahla výška nákladov na tieto opatrenia 8,2 milióna EUR. Vzhľadom na nejasnosti v súvislosti s budúcnosťou reaktora s vysokým tokom sa SVS v roku 2004 rozhodlo, že v súčasnosti nebude brať tieto opatrenia do úvahy. Celkový rozpočet na vyraďovanie z prevádzky v Pettene sa preto nezmení a zostáva 69 miliónov EUR2003. 6. STAV PROGRAMU A ROZPOčET V APRÍLI 2008 (ZHRNUTIE) V tabuľke je zhrnutý pokrok dosiahnutý pri realizácii programu a porovnáva prognózu z roku 2003 so skutočným pokrokom (apríl 2008), t. j. porovnáva výdavky očakávané v roku 2003 so skutočnými výdavkami: V miliónoch EUR 2003 | Celkový rozpočet | Prognóza v roku 2003 | Skutočnosť | % z celkového množstva | Geel | SEK(2004) | 41,9 | 6,8 | 16,1% | KOM(2008) | 41,9 | 6,9 | 16,6% | Ispra | SEK(2004) | 638,6 | 165,6 | 25,9% | KOM(2008) | 676,0 | 119,5 | 17,7% | Karlsruhe | SEK(2004) | 389,0 | 30,1 | 7,7% | KOM(2008) | 427,2 | 43,2 | 10,1% | Petten | SEK(2004) | 68,8 | 11,1 | 16,1% | KOM(2008) | 69,1 | 17,1 | 24,7% | Nepredvídané výdavky | SEK(2004) | 6,9 | 0,6 | 8,4% | KOM(2008) | 7,5 | 0,8 | 11,1% | Spolu | SEK(2004) | 1145,3 | 214,2 | 18,7% | KOM(2008) | 1221,7 | 187,5 | 15,3% | V tejto tabuľke je zhrnutie rozdielnych hodnôt z roku 2004 a z roku 2008, pokiaľ ide o náklady na program D&WM (všetky sumy sú v miliónoch EUR2003). V miliónoch EUR (2003) | Osobitné prostriedky | Personálne náklady | Celkom | % z celkového množstva | Geel | SEK(2004) | 39,8 | 2,1 | 41,9 | 3,7% | KOM(2008) | 39,8 | 2,1 | 41,9 | 3,4% | Ispra | SEK(2004) | 531,3 | 107,3 | 638,6 | 55,8% | KOM(2008) | 601,1 | 74,9 | 676,0 | 55,3% | Karlsruhe | SEK(2004) | 340,0 | 49 | 389,0 | 34,0% | KOM(2008) | 378,2 | 49 | 427,2 | 35,0% | Petten | SEK(2004) | 67,0 | 1,8 | 68,8 | 6,0% | KOM(2008) | 67,0 | 2,1 | 69,1 | 5,7% | Nepredvídané výdavky | SEK(2004) | 0,0 | 6,9 | 6,9 | 0,6% | KOM(2008) | 0,3 | 7,2 | 7,5 | 0,6% | Spolu | SEK(2004) | 978,2 | 167,2 | 1145,3 | 100% | KOM(2008) | 1086,4 | 135,3 | 1221,7 | 100% | Celkové náklady na program teraz predstavujú 1222 miliónov EUR2003 a od roku 2004 sa zvýšili o 6,7 % alebo o 76,3 milióna EUR2003. 7. FINANčNÝ VPLYV Na obdobie rokov 2008 – 2013 sa nepredpokladá nijaký ďalší finančný vplyv: v miliónoch EUR (bežné ceny) 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 28,7 | 32,66 | 26,9 | 26,27 | 32,72 | 30,90 | V budúcom oznámení Európskemu parlamentu a Rade očakávanému v roku 2011 budú vymedzené sumy plánované pre nový viacročný finančný rámec. 8. STANOVISKO SKUPINY NEZÁVISLÝCH ODBORNÍKOV Na začiatku programu SVS navrhlo a rada guvernérov schválila skupinu odborníkov v oblasti vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom, aby poskytovala poradenstvo pri riadení programu D&WM. Skupina sa skladá z európskych odborníkov pochádzajúcich z rôznych členských štátov a stretáva sa dvakrát za rok. Jej poradenstvo sa týka stratégie vyraďovania z prevádzky a spracovania odpadu, dostupnej technológie, organizácie a riadenia tendrov; riadenia vnútorných zdrojov, školení a ďalších aspektov týkajúcich sa tohto programu. Konzultácie so skupinou prebehli najmä v súvislosti so strategickými aspektmi programu v Ispre, vrátane napríklad možností dočasného skladovania. SVS získalo cenné poradenstvo a nakoniec aj úplné schválenie prijatej stratégie. So skupinou sa prekonzultovalo aj znenie tohto oznámenia, ku ktorému dala priaznivé stanovisko spolu s týmito pripomienkami: - V otázke kritérií prijateľnosti odpadu by Taliansko malo potvrdiť, že odpad dnes upravovaný na základe platných noriem, nebude musieť byť neskôr znovu upravený, alebo aspoň že náklady, ktoré vzniknú ďalšími možnými úpravami, nebudú musieť byť hradené v rámci programu Ispra D&WM. - V Taliansku je hraničná hodnota dávky vystavenia verejnosti ionizujúcemu žiareniu z jadrových aktivít vrátane vyraďovania z prevádzky, spracovania a dočasného skladovania odpadu najnižšia zo všetkých európskych krajín (10 µSv/rok, t. j. 15 až 100-krát nižšia ako zodpovedajúce hraničné hodnoty stanovené v ostatných európskych krajinách a je nízka aj v porovnaní s návrhmi odporúčaní Medzinárodnej komisie pre rádiologickú ochranu z roku 2007[8]). Vplyv takýchto nízkych hraničných hodnôt na náklady na niektoré zariadenia, ktoré sa majú postaviť v Ispre, by sa mal riadne zohľadniť. 9. STANOVISKO RADY GUVERNÉROV SVS - Rada guvernérov súhlasí s predložením navrhovaného oznámenia Rade a Európskemu parlamentu o pokroku v programe vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom a oceňuje pokrok, ktorý SVS k dnešnému dňu dosiahol v pôvodnom programe. - Rada guvernérov schvaľuje revidovaný plán vrátane upraveného rozpočtu a časového harmonogramu, oceňuje úsilie SVS pri udržaní nákladov na pôvodný program a podporuje SVS, aby pokračovalo v rokovaniach s národnými orgánmi. - V súvislosti s riešením obmedzení/nejasností rada guvernérov navrhuje, aby Rada a Parlament boli do dvoch rokov od dátumu tohto oznámenia informovaní o aktuálnom pokroku. 10. ZÁVERY Od posledného oznámenia v roku 2004 sa dosiahol významný pokrok. Odstránenie jadrových materiálov, uvedenie do prevádzky niekoľkých zariadení na spracovanie a charakterizáciu odpadu a začatie charakterizácie väčších zariadení, ktoré majú byť vyradené z prevádzky, to sú niektoré kľúčové výhody dosiahnuté v rámci programu. Spojené účinky vonkajších a vnútorných faktorov, ako napríklad postupov obstarávania, viedli k spomaleniu niektorých kľúčových aktivít programu Ispra a prispeli k predpokladaným nákladom (+6 %) a harmonogramu programu (+8 rokov na dodávanie do konečného národného skladovacieho strediska). Aj naďalej pretrváva niekoľko prípadov neistoty, najmä v súvislosti so situáciou v Ispre. SVS sa zapojilo do rozsiahleho riadenia rizík s cieľom vysporiadať sa s touto neistotou. Najväčší význam má rozhodnutie o kritériách prijateľnosti odpadu, ktoré by mohli prípadne zablokovať cestu ku konečnému uloženiu. Pokiaľ by naďalej pretrvávala neistota týkajúca sa kritérií prijateľnosti odpadu, SVS by mohlo opäť zamerať program vyraďovania z prevádzky v Ispre na bezpečné konzervovanie odpadu a na odloženie jeho úpravy až do bezpečného konečného uloženia. PRÍLOHA 1: Náklady a harmonogram programu Geel | Ispra | Karlsruhe | Petten | Brusel | CELKOM | |Záväzky |Zamestnanci |Záväzky |Zamestnanci |Záväzky |Zamestnanci |Záväzky |Zamestnanci |Záväzky |Zamestnanci& nepredvídané |Záväzky |Zamestnanci | |Rok |SEK 2004 |KOM 2008 |SEK 2004 |KOM 2008 |SEK 2004 |KOM 2008 |SEK 2004 |KOM 2008 |SEK 2004 |KOM 2008 |SEK 2004 |KOM 2008 |SEK 2004 |KOM 2008 |SEK 2004 |KOM 2008 |SEK 2004 |KOM 2008 |SEK 2004 |KOM 2008 |SEK 2004 |KOM 2008 |SEK 2004 |KOM 2008 | |Spolu |39,832 |39,832 |2,104 |2,104 |531,336 |601,133 |107,311 |74,887 |340,001 |378,201 |49 |49,002 |67 |67 |1,819 |2,071 | |0,275 |6,939 |7,181 |978,169 |1.086,442 |167,174 |135,245 | | <2003 |6,149 |6,149 | | |21,36 |21,36 |8,789 |8,471 |11,611 |11,611 | | | | | | | | | | |39,12 |39,12 |8,789 |8,471 | |2003-07 |0,52 |794 |0,1 | |116,511 |71,473 |18,921 |17,964 |18,113 |30,66 |0,415 |0,882 |10,9 |16,66 |0,156 |0,408 | |0,275 |0,58 |0,561 |146,044 |119,862 |20,173 |19,814 | |2008 | |106 | | |20,975 |22,333 |5,2 |3,4 |3,533 |2,927 |0,15 |0,165 | | | | | | |0,264 |0,307 |24,508 |25,367 |5,614 |3,872 | | 2009 | | | | |24,8 |25,267 |5,2 |3,4 |3,533 |2,896 |0,15 |0,165 | | | | | | |0,264 |0,314 |28,333 |28,163 |5,614 |3,88 | | 2010 | | | | |18,65 |16,915 |5,2 |3,4 |3,533 |5,715 |0,15 |0,165 | | | | | | |0,264 |0,328 |22,183 |22,63 |5,614 |3,894 | | 2011 | | | | |14,65 |15,056 |5,3 |3,4 |3,533 |6,505 |0,15 |0,165 | | | | | | |0,269 |0,336 |18,183 |21,561 |5,719 |3,902 | | 2012 | | | | |19,84 |19,285 |5,3 |3,4 |3,533 |6,915 |0,15 |0,165 | | | | | | |0,269 |0,345 |23,373 |26,2 |5,719 |3,910 | | 2013 | | | | |16,55 |19,686 |5,3 |3,4 |3,533 |4,453 |0,15 |0,165 | | | | | | |0,269 |0,36 |20,083 |24,139 |5,719 |3,925 | | >2013 |33,163 |32,783 |2,004 |2,104 |278 |389,758 |48,1 |28,05 |289,079 |306,519 |47,685 |47,130 |56,1 |50,34 |1,663 |1,663 | | |4,758 |4,63 |656,342 |779,4 |104,21 |83,577 | | Všetky sumy sú v miliónoch EUR2003 Poznámka: Stĺpec rok označuje rok spotreby; t. j. pred rokom 2003 (<2003), počas obdobia rokov 2003 – 2007, nasledujúce roky do roku 2013, obdobie po roku 2013 (>2013). Prostriedky na krytie záväzkov sú prostriedky minuté na vybavenie, operácie a služby; Prostriedky na zamestnancov boli vynaložené na zamestnancov SVS. [1] D&WM: Vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom. [2] To znamená udržiavanie uzavretých zariadení v bezpečnom stave, ktorý zodpovedá zastarávaniu zariadení alebo zmenám v národných a medzinárodných bezpečnostných pravidlách; ide o fázu pred vyraďovaním zariadení z prevádzky. [3] Odpad kategórie 2 (stredno-nízky rádioaktívny odpad s krátkym polčasom rozpadu) predstavuje 95 % rádioaktívneho odpadu v Ispre. [4] Publikácia ICRP 103, zväzok 37, č. 2-4 2007, s. 116-117 (Vystavenie verejnosti žiareniu – dlhodobé vystavenie): „Hraničná dávka by mala byť nižšia ako 1 mSv a primeraná hodnota by bola nižšia ako 0,3 mSv” . [5] ENEA a ENEL [6] Otázka poplatku za konečné uloženie je stále otvorená: ak by mal poplatok vychádzať z objemu odpadu alebo priestoru, ktorý bude zaberať v mieste úložiska, mohlo by to ovplyvniť stratégiu riadenia odpadu SVS. [7] Napríklad v závislosti od poplatku za konečné skladovanie, by sa mohlo plánovať spaľovanie odpadu namiesto lisovania a zalievania betónom. [8] Publikácia ICRP 103, zväzok 37, č. 2-4 2007, s. 116-117 (Vystavenie verejnosti žiareniu – dlhodobé vystavenie žiareniu): „Hraničná dávka by mala byť nižšia ako 1 mSv a primeraná hodnota by bola nižšia ako 0,3 mSv” .