52008DC0902

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 12.1.2009

KOM(2008) 902 v konečnom znení

VÝROČNÁ SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o úsilí členských štátov, ktoré v roku 2007 vynaložili na dosiahnutie udržateľnej rovnováhy medzi kapacitou rybolovu a možnosťami rybolovu

(predložená Komisiou)

VÝROČNÁ SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o úsilí členských štátov, ktoré v roku 2007 vynaložili na dosiahnutie udržateľnej rovnováhy medzi kapacitou rybolovu a možnosťami rybolovu

OBSAH

VÝROČNÁ SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o úsilí členských štátov, ktoré v roku 2007 vynaložili na dosiahnutie udržateľnej rovnováhy medzi kapacitou rybolovu a možnosťami rybolovu 1

1. Úvod 3

2. Súhrn výročných správ členských štátov 3

2.1. Opis rybárskych flotíl vo vzťahu k rybnému hospodárstvu 4

2.2. Vplyv schém zníženia rybolovného úsilia na kapacitu 6

2.3. Súlad so schémou vstupu/výstupu a s referenčnými úrovňami 9

3. Súlad s pravidlami riadenia kapacity rybolovu celkové výsledky. 9

3.1. Výsledky týkajúce sa kontinentálnej flotily (s výnimkou plavidiel zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch) 9

3.2. Výsledky týkajúce sa flotíl zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch 9

4. Závery Komisie 10

1. ÚVOD

Od členských štátov sa vyžaduje[1], aby Komisii do 1. mája každý rok poslali správu o svojom úsilí vynaloženom v predchádzajúcom roku na dosiahnutie udržateľnej rovnováhy medzi kapacitou flotíl a dostupnými možnosťami rybolovu. Správy členských štátov sú prístupné na webovej stránke „Europa“[2]. Komisia pripravila na základe týchto správ a údajov v Registri rybárskej flotily Spoločenstva súhrn za rok 2007, ktorý predložila Vedeckému, technickému a hospodárskemu výboru pre rybolov (VTHVR) a Výboru pre rybolov a akvakultúru. Komisia v tejto správe teraz Rade a Európskemu parlamentu predkladá súhrn správ členských štátov, technickú prílohu (príloha I) a stanoviská uvedených výborov (príloha II). V prílohe sa uvádzajú podrobné pripomienky k riadeniu kapacity flotily[3] spolu s tabuľkami a grafmi znázorňujúcimi všeobecné trendy v rybárskej flotile EÚ a súlad členských štátov so schémou vstupu/výstupu. Na webovej stránke „Europa“ sú okrem toho dostupné tieto informácie v anglickom jazyku:

- podrobné výsledky, pokiaľ ide o súlad jednotlivých členských štátov;

- výsledky dosiahnuté v každom z najvzdialenejších regiónov Spoločenstva;

- správy členských štátov.

2. SÚHRN VÝROčNÝCH SPRÁV čLENSKÝCH šTÁTOV

V tomto roku predložilo svoje správy včas len 13 členských štátov; osem správ sa oneskorilo o dva týždne až dva mesiace. V čase prípravy tejto správy Spojené kráľovstvo Komisii neposlalo svoju výročnú správu. Aj napriek tomuto oneskoreniu Komisia predložila súhrnnú správu uvedeným výborom do 31. júla 2008. Treba doplniť, že aj keď mnohé členské štáty dodržali osnovu správy ustanovenú v článku 13 nariadenia č. 1438/2003, kvalita poskytnutých informácií nebola vždy dostatočná na účely tejto správy.

Táto správa zhrňuje opisy rybárskych flotíl členských štátov, vplyv existujúcich systémov na zníženie rybolovného úsilia, súlad členských štátov so schémou vstupu/výstupu a slabé a silné stránky ich systémov riadenia flotily.

S cieľom pomôcť členským štátom pri vykonávaní zharmonizovanej a dobre podloženej analýzy rovnováhy medzi ich flotilami a dostupnými rybolovnými možnosťami Komisia požiadala VTHVR, aby načrtol smernice pre vylepšenú analýzu rovnováhy medzi kapacitou rybolovu a možnosťami rybolovu. Komisia ich predložila členským štátom, ktoré požiadali o ohodnotenie kapacity vychádzajúc z rôznych indikátorov, ktoré navrhol VTHVR. Niektoré členské štáty neuplatnili smernice pri vykonávaní tejto úlohy, pričom sa odvolávali na nedostatok času alebo nedostatočné údaje. Niektoré členské štáty však aj napriek krátkej lehoty zahrnuli výpočet niektorých alebo všetkých navrhovaných indikátorov.

2.1. Opis rybárskych flotíl vo vzťahu k rybnému hospodárstvu

Belgicko: V roku 2007 sa mierne znížila tonáž bez pomoci verejných zdrojov, pričom celkový výkon sa mierne zvýšil. Správa Belgicka uplatnila usmernenia na vlečné siete, ktoré sú v belgickej flotile najdôležitejšie. Malé využitie kapacity a negatívna návratnosť investície (vychádzajúc z údajov za rok 2006) naznačujú určitý stupeň nadmernej kapacity. Ďalšie vyradenie je naplánované na naprogramované obdobie 2007–2013 Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, ale veľkosť kapacity, ktorej sa to dotkne, nie je upresnená.

Bulharsko: Bulharská flotila pozostáva hlavne z malých plavidiel, len 105 z 2 536 plavidiel je dlhších ako 12 m. Prvá správa bulharskej flotily naznačuje mierny nárast (pribl. 1 %) kapacity rybolovu v roku 2007. Správa zahŕňa výpočet niektorých indikátorov pre rovnováhu kapacity, tak ako je navrhnuté v usmerneniach, ale v súvislosti s veľkosťou flotily nebol urobený žiadny záver.

Dánsko: Na výpočet minimálneho počtu plavidiel potrebných na vylovenie pridelených kvót v 12 segmentoch flotily klasifikovaných v súlade s nariadením o zhromažďovaní údajov[4] sa použil ekonomický model (European Interactive Advertising Association), použitý i v predchádzajúcich správach od roku 2003. Počet dní na mori, pokiaľ ide o tieto plavidlá, sa bral do úvahy ako najvyšší možný počet dní za rok. Zistili sa rôzne stupne nadmernej kapacity v každom segmente vzhľadom na súčasný stav zásob. V súlade s týmto modelom sa súčasný počet aktívnych plavidiel ´považuje za vyvážený s dostupnými možnosťami rybolovu. V porovnaní s rokom 2006 sa počet aktívnych plavidiel znížil približne o 3 %. Viac ako 800 plavidiel s celkovou tonážou 7 143 GT a 33,456 kW bolo v roku 2007 nahlásených ako neaktívne plavidlá. Taktiež nedošlo k žiadnemu zníženiu kapacít prostredníctvom verejných zdrojov v roku 2007. To predstavuje veľkosť nadmernej kapacity.

Nemecko: Správa Nemecka neuplatnila usmernenia. Namiesto toho sa na preskúmanie rovnováhy medzi kapacitou rybolovu a možnosťami rybolovu podľa segmentov flotíl použil kvalitatívny biologický prístup. Segmenty flotíl boli zadefinované podľa MAGP IV. V správe sa posudzovalo, či bol trend v každom segmente flotily, pokiaľ ide o kapacitu, v súlade s trendom v množstve a úrovni rybolovu hlavných zásob, ktorých sa to týkalo. V roku 2007 sa kapacita málo znížila v pasívnom rybárskom výstroji, vo vlečných sieťach Severného mora a trámových vlečných sieťach bez pomoci verejných zdrojov. Kapacita na flotily na veľké vzdialenosti sa však zvýšila. Vstup veľkého plavidla s vlečnými sieťami do tohto segmentu spôsobil celkové navýšenie kapacity pre nemeckú flotilu (11 % v GT, 3 % v kW).

Estónsko: Správa Estónska neuplatnila usmernenia a nezahrnula ohodnotenie rovnováhy medzi kapacitou flotily a možnosťami rybolovu. Flotila je organizovaná v troch segmentoch, ktoré sú zadefinované na základe dĺžky, rybárskeho výstroja a rybolovnej oblasti. Estónska flotila podlieha zníženiam TAC, pokiaľ ide o tresku v Baltickom mori, a plánu obnovy NAFO. V Baltickom mori a v regulačnej oblasti NAFO sa v roku 2007 nezaviedli žiadne nové viacročné plány hospodárenia a obnovy.

Grécko: Správa Grécka neuplatnila usmernenia a nezahrnula ohodnotenie rovnováhy medzi kapacitou flotily a možnosťami rybolovu. Z verejných zdrojov sa naďalej financovalo zníženie kapacity v roku 2007, ktoré vyústilo do vyradenia 1 528 GT a 8 264 kW. Väčšina gréckej flotily pozostáva z rybárskych člnov pre maloobjemový pobrežný rybolov, ktoré využívajú rôzny pasívny rybársky výstroj.

Španielsko: Správa Španielska neuplatnila usmernenia a nezahrnula ohodnotenie rovnováhy medzi kapacitou flotily a možnosťami rybolovu. Španielsko pokračovalo vo využívaní verejných finančných prostriedkov na zníženie kapacity flotily; viac ako 9 000 GT a 21 000 kW bolo v roku 2007 vyradených, ale v správe nie sú žiadne podrobnosti v súvislosti s rybolovom a segmentmi flotily, ktoré boli predmetom vyradenia. Flotila je riadená prostredníctvom samostatných segmentov, tak ako to bolo v rámci MAGP IV.

Francúzsko: Správa Francúzska bola predložená veľmi neskoro a nemohla byť zahrnutá.

Írsko: Správa Írska neuplatnila usmernenia a nezahrnula ohodnotenie rovnováhy medzi kapacitou flotily a možnosťami rybolovu. Mnohé zásoby, na ktoré sa správa zameriava, podľa nej nespĺňajú bezpečné biologické limity. Kvóty a vykládky klesajú oveľa rýchlejšie ako kapacita rybolovu. V roku 2007 nedošlo k žiadnemu vyradeniu, ale vyradenie značného počtu flotíl loviacich siha veľkého je naplánované na rok 2008.

Taliansko: Kapacita talianskej flotily sa naďalej znižovala prostredníctvom vyraďovania financovaného z verejných zdrojov. V priebehu roku 2007 sa vyradilo 177 plavidiel s výslednou tonážou 9 422 GT a celkovým výkonom motora 38 372 kW. Správa Talianska obsahuje výpočet niektorých indikátorov rovnováhy, ktoré boli navrhnuté v usmerneniach. Priemerná aktivita talianskych rybolovných plavidiel sa neustále zmenšuje, v roku 2007 to bolo 131 dní na plavidlo. Úlovok na jednotku úsilia vypočítaný podľa GT x dni tiež mierne poklesol.

Cyprus: Správa Cypru neuplatnila usmernenia a neohodnotila rovnováhu medzi kapacitou flotily a možnosťami rybolovu. Kapacita cyperskej flotily sa v roku 2007 bez pomoci verejných zdrojov znížila o 3 % v tonáži a o 9 % vo výkone. Správa Cypru naznačuje, že kapacita flotily sa v roku 2008 z dôvodu zmeny statusu malých rybolovných plavidiel z rekreačných na profesionálne zvýši.

Lotyšsko: Správa Lotyšska neuplatnila usmernenia na ohodnotenie rovnováhy medzi kapacitou flotily a možnosťami rybolovu. Avšak kapacita flotily loviacej na šírom mori (8 plavidiel) je údajne v rovnováhe s pridelenými kvótami. Vyradenie 70 plavidiel v Baltickom segmente a 110 plavidiel v maloobjemovom segmente je naplánované na obdobie rokov 2007 – 2013, aby došlo k prispôsobeniu kapacity prideleným kvótam. V roku 2007 bolo vyradených 17 plavidiel s celkovou kapacitou 950 GT a 2 228 kW prostredníctvom verejných zdrojov.

Litva: Správa Litvy zahŕňa výpočet niektorých indikátorov navrhnutých v usmerneniach, ale v súvislosti s veľkosťou flotily nebol urobený žiadny záver. Z hodnôt navrhovaných indikátorov však vyplýva nadmerná kapacita v Baltickej flotile. V roku 2007 bolo vyradených jedenásť plavidiel s celkovou kapacitou 1 173 GT a 1 893 kW prostredníctvom verejných zdrojov.

Malta: Správa Malty obsahuje výpočet niektorých indikátorov rovnováhy, ktoré boli navrhnuté v usmerneniach. Kapacita flotily je ohodnotená ako primeraná k dostupným zdrojom a nie je naplánované žiadne zníženie. Flotila pozostáva z plavidiel, ktoré lovia na plný pracovný úväzok, a plavidiel loviacich na čiastočný pracovný úväzok. V správe sa nachádzajú aj rekreačné plavidlá, i keď tieto nie sú obchodné rybárske plavidlá a nepodliehajú spoločnej rybárskej politike. Flotila pozostáva hlavne z plavidiel určených pre maloobjemový rybolov, ktorých dĺžka nie je viac ako 12 m, a ktoré predstavujú 99 % flotily. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nedošlo v roku 2007 k žiadnej zmene v kapacite maltskej flotily a ani nebol naznačený žiadny nárast v rybolovnom úsilí v žiadnom rybnom hospodárstve.

Holandsko: Správa Holandska uplatnila usmernenia, ktoré navrhla Komisia. Správa však potvrdila, že je ťažké posúdiť rovnováhu medzi kapacitou rybolovu a možnosťami rybolovu, lebo príprava podrobných údajov pre segmenty flotily, ktorých sa to týka, a ktoré sú nutné pre správnosť analýzy, je komplexná. Zo správy Holandska vyplýva, že navrhované indikátory v usmerneniach sú nevhodné na pelagický segment z dôvodu jeho orientácie na medzinárodné vody. Tieto indikátory ukazujú nadmernú kapacitu v trámovej vlečnej flotile. Prostredníctvom vyraďovacej schémy implementovanej do konca roka sa znížila kapacita o 15 %, avšak toto zníženie sa odrazí až v hodnotách zo začiatku roka 2008. Kapacita pelagických plavidiel s vlečnými sieťami sa v roku 2007 zvýšila o 7 % v tonáži a 12 % vo výkone po tom, ako došlo k náhrade kapacity stiahnutej v roku 2006.

Poľsko: Správa Poľska neuplatnila usmernenia a nezahrnula ohodnotenie kapacity flotily vo vzťahu k možnostiam rybolovu. Po veľmi veľkom znížení v Baltickej flotile v rokoch 2005 a 2006 nasledovalo oveľa menšie zníženie v roku 2007, 24 plavidiel so 700 GT a 2 600 kW bolo prostredníctvom verejných zdrojov natrvalo stiahnutých z tejto flotily.

Portugalsko: Správa Portugalska neuplatnila usmernenia a nezahrnula ohodnotenie kapacity flotily vo vzťahu k možnostiam rybolovu. Celková kapacita portugalskej kontinentálnej flotily sa znížila len o 0,4 % v roku 2007, väčšina tohto zníženia je výsledkom pomoci verejných zdrojov.

Slovinsko: Správa Slovinska neuplatnila usmernenia a nezahrnula ohodnotenie kapacity flotily vo vzťahu k možnostiam rybolovu. V roku 2007 kapacita slovinskej flotily bez pomoci verejných zdrojov mierne poklesla. Vo flotile sa vyskytujú štrukturálne problémy, značne staré plavidlá a zastaraný rybársky výstroj. Plán riadenia, ktorý bol navrhnutý v súlade s ustanoveniami nariadenia týkajúceho sa rybolovu v Stredozemnom mori, sa zameriava na prispôsobenie kapacity a zníženie rybolovu vlečnými sieťami.

Fínsko: Správa Fínska neuplatnila usmernenia a nezahrnula ohodnotenie kapacity flotily vo vzťahu k možnostiam rybolovu. Počet plavidiel a kapacita fínskej flotily v roku 2007 mierne poklesla, ale neuskutočnilo sa žiadne vyradenie pomocou verejných zdrojov. V porovnaní s počiatočnou úrovňou k 1. januáru 2003 došlo k zníženiu o 19% v GT a 12% v kW.

Švédsko: Správa Švédska obsahuje ohodnotenie indikátorov rovnováhy v súlade s usmerneniami. Z výsledkov vyplýva, že niektoré zásoby sú nadmerne lovené, a že aktivita väčšiny flotily je veľmi malá a jej ekonomický výkon nie je uspokojivý. To sú jasné znaky nadmernej kapacity, čo sa aj spomína v správe. Zníženie kapacity až do 50 % na segment pri dne a 30 % na pelagický segment je naplánované na obdobie rokov 2007 – 2013.

Spojené kráľovstvo: V čase vypracovávania tejto správy nebola prijatá žiadna správa zo Spojeného kráľovstva.

2.2. Vplyv schém zníženia rybolovného úsilia na kapacitu

Členské štáty informovali o rôznych opatreniach na obnovu a o schémach na zníženie rybolovného úsilia uplatniteľných v roku 2007. Vo všeobecnosti sa v správach členských štátov jasne neuvádza, či schémy rybolovného úsilia boli alebo budú účinným nástrojom na dosiahnutie udržateľnej rovnováhy medzi kapacitou a zdrojmi. Komisia je presvedčená, že celkové výsledky schém na prispôsobenie rybolovného úsilia vzhľadom na veľkosť flotily sú nedostatočné a že je potrebné vynaložiť väčšie úsilie.

Belgicko: Rybárska flotila podliehala schéme podľa prílohy II[5] a režimu západných vôd. Celkový počet dní na mori, pokiaľ ide o celú flotilu, sa neprekročil, pretože niektoré plavidlá dostatočne nevyužili svoje pridelené kvóty. Obmedzenie počtu dní na mori nemalo za následok nedostatočné využitie kvót, ktoré boli k dispozícii. Dostupné možnosti rybolovu, pokiaľ ide o hrebeňovky, sa takmer úplne využili. V ICES oblasti VIII však pridelené rybolovné úsilie nebolo dostatočné a bolo potrebné uskutočniť výmenu kvót a úsilia s Holandskom.

Dánsko: Dánska flotila je predmetom opatrení prílohy II, ako súčasť plánu obnovy týkajúceho sa tresky. Najdôležitejšie následky uplatnenia prílohy II je priemerné zníženie rybolovného úsilia o 47 % v porovnaní s úrovňou v roku 2003. Celkový počet rybolovných dní sa znížil o 49 %. Prenos rybolovných dní spolu s implementáciou individuálne prenosných kvót uskutočnenou v roku 2007 spôsobil, že zvyšné úsilie sa sústredilo na oveľa menšie množstvo plavidiel, zatiaľ čo časť flotily vykázala buď veľmi malú alebo žiadnu aktivitu v roku 2007.

Nemecko: Podobne ako v roku 2006 schémy na zníženie rybolovného úsilia mali zanedbateľný vplyv na flotilu, hlavne v Baltickom mori. Tento vplyv nebol vyčíslený.

Estónsko: Na estónsku flotilu v Baltickom mori sa neuplatnila žiadna schéma na zníženie rybolovného úsilia, avšak táto flotila podliehala opatreniam na obnovu, ktoré boli prijaté pre baltickú tresku. Správa neobsahuje posúdenie vplyvu týchto opatrení.

Grécko: Žiadne schémy na prispôsobenie rybolovného úsilia sa neuplatnili na grécku flotilu.

Španielsko: Flotilu ovplyvnili opatrenia na zníženie rybolovného úsilia v prípade merlúzy južnej a homára štíhleho (príloha IIB), hlbokomorských druhov a zdrojov v rámci oblasti NAFO. Plány národného riadenia sa naďalej uplatňovali vo vodách Stredozemného mora, Kadizského zálivu a Kanárskych ostrovov. Účinné zníženie úsilia o 12 % bolo nahlásené pre hlbokomorské druhy, čo zodpovedá zníženiu nominálneho úsilia o 10 %. Oproti tomu bolo vzhľadom na vyradenie plavidiel efektívne úsilie zvýšené v rámci plánu pre merlúzu a homára, pričom boli príslušným flotilám udelené dodatočné dni v roku 2007. V správe sa však nevysvetľuje, do akej miery je trvalé zníženie kapacity s využitím verejných zdrojov o približne 100 plavidiel a 9 000 GT spojené s takými opatreniami na zníženie rybolovných úsilí.

Francúzsko: Správa Francúzska bola predložená veľmi neskoro a nemohla byť zahrnutá do správy Komisie.

Írsko: Írska flotila je predmetom schémy na zníženie rybolovného úsilia prijatej v prílohe II k TAC a nariadenia týkajúceho sa kvót a režimu západných vôd, i keď tieto nemali žiadne následky na kapacitu rybolovných flotíl v roku 2007. Rybné hospodárstvá, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti plánov na obnovu zásob (oblasti ICES VIa a VIIa) majú veľmi rôznorodý charakter. Írska správa má preto ťažkosti s posúdením vplyvu schém na zníženie úsilia.

Taliansko: Žiadne schémy na prispôsobenie rybolovného úsilia sa neuplatnili na taliansku flotilu.

Cyprus: Na cyperský rybolov sa neuplatňovali žiadne povinné schémy na zníženie rybolovného úsilia.

Lotyšsko: Lotyšská flotila podliehala opatreniam na obnovu, ktoré boli prijaté pre baltskú tresku, ale nie je žiadny odkaz na vplyv týchto opatrení na rybolovné úsilie. Zlý stav zásob tresky, starnúce plavidlá a narastajúce náklady na palivo prinútili majiteľov plavidiel, aby požiadali o poplatok za vyradenie.

Litva: Litovská flotila podliehala opatreniam na obnovu, ktoré boli prijaté pre baltskú tresku, ale nie je žiadny odkaz na vplyv týchto opatrení na rybolovné úsilie. Zníženie tejto flotily pomocou verejných zdrojov pokračovalo v roku 2007, kedy boli vyradené najstaršie a najmenej výkonné plavidlá. Zníženia kapacity flotily v rokoch 2005 – 2006 mali pozitívny vplyv na ekonomický výkon (údaj z roku 2006), pretože sa zvýšil úlovok na plavidlo.

Malta: Žiadna schéma na prispôsobenie rybolovného úsilia sa neuplatnila na maltskú flotilu.

Holandsko: Flotila podlieha obmedzeniu počtu „dní na mori“ v Severnom mori (režim v súlade s prílohou II). Tieto opatrenia nevyústili do veľkého zníženia celkovej kapacity trámových vlečných flotíl, celkový výkon sa znížil o 2,9 %, zatiaľ čo tonáž poklesla o 0,5 %. Rybolovné úsilie v roku 2007 týkajúce sa platesy a soley v oblastiach obnovy vzrástli o 6 % v porovnaní s rokom 2006, i keď táto hodnota sa nachádza pod úrovňou z roku 2005. Jednou z príčin bola zmena rybolovného výstroja spolu s veľkým počtom dní. Holandsko sa pri implementácii prílohy IIA rozhodlo uplatniť čo najväčšiu pružnosť v medziach pravidiel: boli povolené prenosy dní medzi plavidlami a prenosy medzi obdobiami riadenia.

Poľsko: V dôsledku programu na zníženie rybolovného úsilia klesol počet dní, ktoré baltická flotila vynaložila na rybolov, o 44% v roku 2007 v porovnaní s rokom 2004 a o takmer 70 % v prípade plavidiel, ktorých dĺžka dosahuje 24 – 40 metrov. Počet dní, ktoré plavidlá loviace tresku strávili na mori, klesol v období od roku 2004 do roku 2007 približne o 56%.

Portugalsko: Plán na obnovu pre merlúzy a homáre (príloha IIB k nariadeniu TAC) sa naďalej uplatňoval v roku 2007, ale žiadne zníženia neboli v toho dôsledku nahlásené. Zo správy však vyplýva, že zúčastnené plavidlá vynaložili veľké úsilie vrátane pozastavenia operácií, aby zabezpečili súlad s pridelenými dňami na mori. Celkové efektívne úsilie však v porovnaní s rokom 2006 vzrástlo. Počet dní strávených v oblasti NAFO v roku 2007 naďalej klesal. Národné opatrenia obmedzujúce rybolovné úsilie sa uplatňujú na hlbokomorské druhy.

Slovinsko: Žiadna schéma na zníženie rybolovného úsilia sa neuplatnila na slovinskú flotilu.

Fínsko: Žiadna schéma na zníženie rybolovného úsilia sa neuplatnila na fínsku flotilu v roku 2007. Napriek značnému zníženiu kapacity v období rokov 2003 – 2006 celkové rybolovné úsilie fínskej flotily vykázalo od roku 2005 stúpajúci trend a v roku 2007 to bolo o 10 % viac ako v roku 2003. Tento nárast v rybolovnom úsilí sa vyskytuje v pelagických rybných hospodárstvach. Lov tresky statickým rybárskym výstrojom postupne klesal a v roku 2007 v tomto segmente nebola žiadna rybolovná aktivita z dôvodu zákazu unášaných sietí.

Švédsko: Na flotilu sa vzťahuje príloha IIA a rybolovné úsilie sa ako dôsledok menšieho TAC a nižšieho počtu dní na mori postupne znižovalo. Rok 2007 bol posledný rok, v ktorom boli unášané siete povolené. Z dôvodu nastávajúceho zákazu unášaných sietí bolo pomocou verejných zdrojov vyradených desať plavidiel so žiabrovými sieťami. Individuálne kvóty pre pelagické druhy sa zaviedli v roku 2007.

Spojené kráľovstvo: V čase vypracovávania tejto správy nebola prijatá žiadna správa zo Spojeného kráľovstva.

2.3. Súlad so schémou vstupu/výstupu a s referenčnými úrovňami

Podľa údajov spoločného referenčného rámca, ktoré boli k dispozícii k 22. júlu 2008, každý členský štát dodržal maximálnu kapacitu flotily na konci roku 2007. Celkový trend v kapacite flotily EÚ vykazuje stály pokles. Všetky príslušné členské štáty boli v súlade s referenčnými úrovňami pre kontinentálnu flotilu.

3. SÚLAD S PRAVIDLAMI RIADENIA KAPACITY RYBOLOVU CELKOVÉ VÝSLEDKY.

3.1. Výsledky týkajúce sa kontinentálnej flotily (s výnimkou plavidiel zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch)

Podľa spoločného referenčného rámca sa celková kapacita flotily EÚ počas päťročného obdobia rokov 2003 až 2007 a napriek dvom po sebe nasledujúcim rozšíreniam znížila o približne 197 000 GT a 720 000 kW, čo predstavuje čisté zníženie tonáže o približne 11%. Zníženie „flotily EÚ 15“ predstavovalo 207 000 GT a 788 000 kW v porovnaní s 71 000 GT a 152 000 kW, ktoré vyradila „flotila EÚ 10“. Z relatívneho hľadiska bolo zníženie „flotily EÚ 10“ od dátumu pristúpenia vyššie ako zníženie „flotily EÚ 15“ za obdobie rokov 2003 – 2007 (26% v porovnaní s 11%, a to vo výkone motora). V priebehu päťročného obdobia rokov 2003 až 2007 sa vyradilo približne 198 000 GT a 638 000 kW z flotily EÚ (okrem najvzdialenejších regiónov) s využitím verejných zdrojov, z toho sa 25 000 GT a 81 000 kW vyradilo v roku 2007.

Vo všeobecnosti sa čisté zníženie kapacity flotily EÚ stále javí ako nedostatočné, ak sa berú do úvahy sústavné technologické vylepšenia, ktoré zmierňujú účinky znižovania kapacity a zlý stav väčšiny rybných hospodárstiev Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o druhy žijúce pri morskom dne, ktoré si vyžadujú veľmi citeľné zníženie rybolovného úsilia.

V tabuľkách 1 a 2 v prílohe k tejto správe sa sumarizuje súlad so schémou vstupu/výstupu a s referenčnými úrovňami zo strany členských štátov k 31. decembru 2007. Všetky členské štáty postupovali v súlade s týmito pravidlami.

Podrobnejšie údaje (tabuľky a grafy) o trendoch v kapacite flotíl členských štátov sú dostupné na webovej stránke „Europa“[6].

3.2. Výsledky týkajúce sa flotíl zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch

Kapacita flotíl zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch a jej variácie v období medzi 1. januárom 2003 a 31. decembrom 2007 sa uvádzajú v tabuľke 4 v prílohe k tejto správe. Z výsledkov vyplýva, že kapacita flotily zaregistrovanej v najvzdialenejších regiónoch Španielska a Portugalska sa významne znížila z hľadiska tonáže a výkonu. Vo francúzskych zámorských územiach sa mierne znížil celkový počet plavidiel, znížila sa tonáž a zvýšil sa výkon motora.

Na konci roka 2007 bola referenčná úroveň mierne prekročená len v prípade jedného zo 17 segmentov v najvzdialenejších regiónoch. Segment, ktorého sa to týka, je CA2 (plavidlá dlhšie ako 12 metrov, zaregistrované na Kanárskych ostrovoch a loviace vo vodách Spoločenstva).

4. ZÁVERY KOMISIE

Kvalita správ členských štátov sa od predloženia prvej správy za rok 2003 sústavne zlepšovala, ale stále je potrebné urobiť v tejto veci viac. Avšak tak ako v predchádzajúcich rokoch, vo väčšine správ členských štátov neboli opísané ich flotily vo vzťahu k rybolovu, ako to vyžaduje článok 13 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1438/2003, takým spôsobom, ktorý by umožnil Komisii analyzovať úsilia vynaložené na dosiahnutie rovnováhy medzi kapacitou rybárskej flotily a dostupnými možnosťami rybolovu, ako sa ustanovuje v článku 14 nariadenia (ES) č. 2371/2002. Členské štáty namiesto toho kládli dôraz na zavedené vnútroštátne systémy riadenia flotily a trendy v kapacite flotily vo vzťahu k schéme vstup/výstup.

Uplatnenie usmernení na posúdenie rovnováhy medzi kapacitou rybolovu a možnosťami je krok správnym smerom, ale nie všetky členské štáty tento nástroj využili. Komisia uznáva, že krátky časový horizont na uplatnenie týchto usmernení a ich dosť technický charakter spôsobili niektorým členským štátom ťažkosti. V tomto roku by sa malo vynaložiť dodatočné úsilie na úplnú implementáciu usmernení do správy za rok 2008.

Väčšina správ je zostavená takým spôsobom, že medzi opatreniami na riadenie úsilia a prispôsobením kapacity flotily sa nedá vytvoriť veľmi jasná spojitosť a ani kriticky neanalyzujú trendy v skutočnom vynaloženom úsilí. Vo všeobecnosti sa vplyv opatrení na prispôsobenie rybolovného úsilia na kapacitu flotily zdá byť obmedzený. V niektorých prípadoch sa za hlavný dôvod zníženia kapacity flotily pokladá kombinácia slabej ekonomickej výkonnosti flotily a dostupnosti prostriedkov Spoločenstva alebo národných prostriedkov. Čiastočne to môže byť spôsobené chýbajúcimi systémami riadenia úsilia v prípade niektorých rybných hospodárstiev, ale aj obmedzenou účinnosťou existujúcich systémov (príloha II, západné vody, rybné hospodárstva zamerané na lov v hlbokých vodách, niektoré vnútroštátne systémy atď.).

V priebehu roku 2007 pokračovalo pomalé, ale stabilné znižovanie rybolovnej kapacity flotily EÚ pri ročnej miere 2 % až 3 %. Čísla 3 a 5 v prílohe naznačujú, že ide o celkový trend za posledných 16 rokov, i keď tento trend nie je celkom rovnaký v jednotlivých členských štátoch. Preto sa vynára otázka, či opatrenia na prispôsobenie kapacity uplatnené v rámci spoločnej rybárskej politiky sú efektívne.

Z vedeckého ohodnotenia vyplýva, že z 30 % zásob, na ktoré existujú údaje, sa loví mimo bezpečných biologických limitov a z 80 % sa loví na úrovniach nad maximálny udržateľný výnos. Zároveň je kapacita pre veľké časti flotily nevyužitá, t.j. počet rybolovných dní je nižší ako maximálny možný počet, pričom sa pozoruje slabý ekonomický výkon, ktorý sa v roku 2008 ešte viac zhoršil. V zmysle týchto úvah sa zdá, že dosiahnuté zníženia kapacity nie sú dostatočné na to, aby v krátkom časovom horizonte vyústili do udržateľnej rovnováhy medzi možnosťami kapacity a možnosťami rybolovu. Navyše vniká riziko, že technologický pokrok, ktorý má podľa istých odhadov rovnakú rádovú hodnotu ako pozorované zníženia kapacity, zmierni ich účinok.

22. júla 2008 Rada prijala dočasné a špecifické opatrenia na reštrukturalizáciu rybolovnej flotily EÚ, ktoré predstavujú možnosť dosiahnuť potrebnú reštrukturalizáciu flotily, čo nemožno opomenúť.

[1] V súlade s článkom 14 nariadenia 2371/2002 a článkom 12 nariadenia 1438/2003

[2] http://ec.europa.eu/fisheries/fleet/index.cfm?method=FM_Reporting.AnnualReport.

[3] V súlade so spoločnou rybárskou politikou (SRP) prijatou v decembri 2002 sa rybárske flotily riadia v súlade so všeobecným pravidlom, že nová kapacita vyjadrená z hľadiska tonáže a výkonu, o ktorú sa flotila doplní, nesmie byť vyššia ako kapacita, ktorá sa z flotily odoberie.

[4] Nariadenie Komisie (ES) č. 1639/2001 (Ú. v. ES L 222 zo 17. augusta 2001, s. 53 - 115)

[5] Nariadenie Rady (ES) č. 51/2006 (Ú. v. EÚ L 1, 20.1.2006, s. 1 - 183)

[6] http://ec.europa.eu/fisheries/fleet/index.cfm?method=FM_Reporting.AnnualReport.