52008DC0313

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 27.5.2008

KOM(2008) 313 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

ROZVOJ INTERNETU Akčný plán zavádzania verzie 6 internetového protokolu (IPv6) v Európe

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

ROZVOJ INTERNETUAkčný plán zavádzania verzie 6 internetového protokolu (IPv6) v Európe

1. CIEľ

Cieľom tohto akčného plánu je podpora rozsiahleho zavádzania novej verzie internetového protokolu (IPv6), pretože

- je potrebná včasná implementácia a IPv6, keďže množina IP adries poskytovaná súčasnou verziou protokolu 4 sa vyčerpáva;

- IPv6 s obrovským adresným priestorom poskytuje platformu na inováciu služieb a aplikácií založených na IP.

2. ODÔVODNENIE OPATRENIA

2.1. Príprava na rast využívania internetu a na budúcu inováciu

Spoločným prvkom architektúry internetu je „internetový protokol“ (ďalej len „IP“), ktorý v podstate poskytuje každému zariadeniu alebo výrobku pripojenému na internet číslo, adresu, aby mohol komunikovať s inými zariadeniami a/alebo výrobkami. Táto adresa by mala byť vo všeobecnosti jedinečná, aby sa zabezpečila globálna prepojiteľnosť. Súčasná verzia IPv4 už poskytuje viac ako 4 miliardy takýchto adries[1]. Ani to však nepostačí na udržanie kroku s pokračujúcim rozvojom internetu. Internetová komunita, uvedomujúc si tento dlhodobý problém, vyvinula aktualizovaný protokol IPv6, ktorý sa začal postupne zavádzať od konca 90. rokov[2].

V predchádzajúcom oznámení o IPv6[3] sa Európska komisia zaoberala včasným prijatím tohto protokolu v Európe. Toto oznámenie bolo úspešné v tom, že na jeho základe sa zriadili pracovné skupiny pre IPv6[4], čo umožnilo používať IPv6 vo výskumných sieťach, podporiť normy a pripraviť odborné školenia. Po tomto oznámení sa financovalo vyše 30 európskych projektov výskumu a vývoja súvisiacich s IPv6. Európa má teraz veľkú skupinu odborníkov so skúsenosťami v oblasti zavádzania IPv6. Napriek dosiahnutému pokroku je ale prijímanie nového protokolu pomalé, pričom problém nedostatku budúcich IP adries sa stáva čoraz naliehavejším.

2.2. Zachovanie európskej konkurencieschopnosti

Nastal čas posilniť prijaté opatrenia. V opačnom prípade existuje riziko, že mnohí účastníci nebudú včas pripravení držať krok so zrýchľujúcim sa zavádzaním IPv6. Neprijatie žiadnych opatrení by mohlo viesť k ďalšiemu oneskoreniu prijímania IPv6 s nevýhodami pre všetkých užívateľov a slabším konkurenčným postavením európskeho priemyslu.

V tomto oznámení sa analyzuje súčasná situácia a stanovuje sa niekoľko opatrení na dosiahnutie rozsiahlej implementácie IPv6 v Európe do roku 2010.

2.3. Príspevok k Lisabonskej stratégii

Tento akčný plán je súčasťou Lisabonskej stratégie implementovanej v iniciatíve i2010[5]. Bude prispievať k posudzovaniu výkonnosti EÚ v oblasti internetovej ekonomiky a jej pripravenosti čeliť budúcim výzvam, ktorými sa bude zaoberať jarné zasadnutie Rady v roku 2009.

3. SÚčASNÁ SITUÁCIA

3.1. Rastúci nedostatok adries IPv4: problém pre užívateľov, prekážka inovácii

Spočiatku všetky internetové adresy účinne riadil „Internetový orgán na prideľovanie čísel“ (IANA)[6], a neskôr sa veľké bloky adries pridelili piatim Regionálnym internetovým registrom (RIR)[7], ktoré ich ďalej rozdelili na menšie bloky pre tých, ktorí ich potrebujú, vrátane poskytovateľov internetových služieb (ISP). Prideľovanie od IANA cez RIR až po ISP sa uskutočňuje na základe dokázanej potreby; neexistuje žiadne predbežné prideľovanie.

Adresový priestor IPv4 sa už do veľkej miery využil. Koncom januára 2008 zostalo v množine IANA približne 16 %, t. j. asi 700 miliónov adries IPv4. Existujú často citované a pravidelne aktualizované odhady, ktoré predpovedajú, že sa nepridelené adresy IANA vyčerpajú niekedy v roku 2010 alebo 2011[8]. Noví koncoví užívatelia budú môcť dostávať adresy od svojich ISP aj určitý čas po tomto dátume, ale s čoraz väčšími ťažkosťami.

Aj keď IANA alebo RIR už nebudú môcť prideľovať adresy IPv4, internet neprestane fungovať: pridelené adresy sa budú môcť a s veľkou pravdepodobnosťou sa aj budú ešte dosť dlho používať. Ale rast, ako aj kapacita inovácie sietí založených na IP by sa bez vhodného riešenia mohli zastaviť. Ako zabezpečiť tento prechod, to je v súčasnosti predmetom diskusie internetovej komunity vo všeobecnosti, a najmä v rámci komunít RIR a medzi nimi. Všetky RIR nedávno vydali verejné vyhlásenia a naliehavo požadovali prijatie IPv6.

3.2. IPv4 je len krátkodobé riešenie vedúce k väčšej zložitosti

Obavy z budúceho nedostatku IP adries nie sú novým javom. V počiatkoch internetu, pred zriadením RIR a pred spustením World-Wide Webu, sa adresy prideľovali dosť veľkoryso. Hrozilo, že adresy sa veľmi rýchlo vyčerpajú. Preto sa zaviedli zmeny v politike ich prideľovania a v technológii, čo umožnilo prispôsobenie prideľovania adries skutočnej potrebe.

Jedna z kľúčových technológií IPv4 sa nazývala „Preklad sieťových adries“ (NAT)[9]. NAT spája súkromnú sieť (domácností alebo spoločností), ktorá využíva súkromné adresy, s verejným internetom, kde sa požadujú verejné adresy IP. Súkromné adresy pochádzajú z konkrétnej časti adresného priestoru vyhradenej na tento účel. Zariadenie NAT funguje ako brána medzi súkromnou sieťou a verejným internetom, pričom prepisuje súkromné adresy na verejné adresy. Tým táto metóda redukuje spotrebu adries IPv4. Ale využívanie NAT má dva hlavné nedostatky, a to:

- Bráni priamej komunikácii medzi zariadeniami: na to, aby zariadenia alebo výrobky so súkromnými adresami mohli vzájomne komunikovať cez internet, sú potrebné sprostredkovacie systémy.

- Pridáva ďalšiu vrstvu zložitosti tým, že vytvára dve rozdielne triedy počítačov: počítače so súkromnou adresou a počítače s verejnou adresou. Tým sa často zvyšujú náklady na návrh a údržbu sietí, ako aj na vývoj aplikácií.

Niektoré ďalšie opatrenia by mohli rozšíriť dostupnosť adries IPv4. Mohol by vzniknúť trh, na ktorom by sa obchodovalo s adresami IPv4, čo by poskytlo motiváciu organizáciám, aby predávali adresy, ktoré nevyužívajú. Adresy IP však nie sú jednoznačne majetkom. Ak majú byť globálne navigovateľné, musia byť globálne akceptovateľné, čo predávajúci nemôže vždy zaručiť. Okrem toho sa môžu stať vysoko ceneným zdrojom. RIR nateraz zastávajú skeptický postoj voči vzniku takéhoto sekundárneho trhu.

Ďalšou možnosťou sú pokusy o aktívne vymáhanie tých už pridelených blokov adries, ktoré sa slabo využívajú. Neexistuje však žiadny jednoznačný mechanizmus na vynútenie vrátenia takýchto adries. Potenciálne náklady musia byť vykompenzované ďalšou životnosťou, ktorú by takto získal adresný priestor IANA. [10]

Hoci takéto opatrenia môžu poskytnúť dočasný odklad, skôr či neskôr bude dopyt po adresách IP príliš veľký na to, aby ho uspokojil globálny priestor IPv4. Snahy o príliš dlhé zachovanie IPv4 prinášajú riziko zvýšenia zbytočnej zložitosti a fragmentácie globálneho internetu. Takže lepšou stratégiou je včasné zavedenie IPv6.

3.3. IPv6: najlepšia cesta vpred

IPv6 poskytuje priamočiare a dlhodobé riešenie problému s adresovým priestorom. Počet adries definovaných protokolom IPv6 je obrovský[11]. IPv6 umožňuje každému občanovi, každému prevádzkovateľovi siete (vrátane tých, ktorí prechádzajú na „siete ďalšej generácie“ založené výhradne na IP) a každej organizácii na svete mať toľko adries IP, koľko potrebujú na to, aby pripojili všetky mysliteľné zariadenia a výrobky priamo na globálny internet.

IPv6 je určený aj na to, aby poskytol vlastnosti, ktoré chýbali v IPv4. Medzi tieto vlastnosti patrí kvalita služieb, auto-konfigurácia, bezpečnosť a mobilita. Medzičasom však väčšinu týchto vlastností začal zabezpečovať aj protokol v4. To, čo robí IPv6 atraktívnym pre budúce aplikácie, je veľký adresový priestor, pretože sa tým v porovnaní s IPv4 zjednoduší ich navrhovanie.

Výhody IPv6 sú preto najviac očividné tam, kde treba ľahko zosieťovať veľký počet zariadení alebo výrobkov a urobiť ich potenciálne viditeľnými a priamo dosiahnuteľnými cez internet. Štúdia financovaná Komisiou dokázala tento potenciál pre niekoľko trhových odvetví[12], napríklad pre siete domácností, riadenie budov, mobilnú komunikáciu, odvetvia obrany a bezpečnosti a automobilový priemysel.

Rýchle a efektívne zavedenie IPv6 poskytuje Európe potenciál na inováciu a vedúce postavenie v rozvoji internetu. Ďalšie oblasti, predovšetkým oblasť Ázie, už prejavili značný záujem o IPv6. Napríklad japonský priemysel spotrebiteľskej elektroniky intenzívne vyvíja produkty, ktoré umožňujú využitie IP, a to výhradne pre IPv6. Preto by mal byť európsky priemysel pripravený vyhovieť budúcemu dopytu po službách, aplikáciách a zariadeniach založených na IPv6 a zabezpečiť si tak konkurenčnú výhodu na svetových trhoch.

Na záver treba pripomenúť, že kľúčovou výhodou IPv6 v porovnaní s IPv4 je obrovský, ľahšie spravovateľný adresový priestor. Tým sa na dlhý čas vyrieši budúci problém s dostupnosťou adries. IPv6 poskytuje základ na inováciu – vývoj a zavádzanie služieb a aplikácií, ktoré môžu byť príliš komplikované alebo príliš nákladné v prostredí IPv4. Prináša väčšie oprávnenia aj užívateľom a umožňuje im pripájať vlastné siete na internet.

3.4. Čo treba urobiť?

IPv6 nie je priamo interoperabilný s IPv4. Zariadenia IPv6 a IPv4 môžu vzájomne komunikovať len prostredníctvom brán špecifických pre určité aplikácie. Neposkytujú všeobecné trvalé riešenie transparentnej interoperability.

IPv6 však môže fungovať paralelne s IPv4 na tom istom zariadení a na tej istej fyzickej sieti. Počas prechodného obdobia (predpokladané trvanie 10, 20 alebo aj viac rokov) budú IPv4 a IPv6 fungovať súčasne na rovnakých strojoch (technicky často označované ako „dual stack“) a budú sa prenášať cez rovnaké sieťové prepojenia. Okrem toho ďalšie normy a technológie (technicky označované ako „tunelovanie“) umožňujú prenos paketov IPv6 prostredníctvom adresných a smerovacích mechanizmov IPv4 a naopak[13]. Poskytuje to technický základ na postupné zavádzanie IPv6.

V dôsledku univerzálnemu charakteru internetového protokolu vyžaduje zavádzanie IPv6 pozornosť mnohých účastníkov na celom svete. Medzi významné subjekty zainteresované na tomto procese patria:

- Internetové organizácie (napríklad ICANN, RIR a IETF), ktoré musia riadiť spoločné zdroje a služby IPv6 - prideľovať adresy IPv6, prevádzkovať servery systému názvov domén (DNS) atď. - a pokračovať vo vývoji potrebných štandardov a aplikácií.K máju 2008 sa regionálne rozloženie pridelených adries IPv6 sústreďovalo na Európu (RIPE, 49 %), pričom Ázia a Severná Amerika zaznamenávali rýchly rast (APNIC, 24 %, ARIN: 20 %).[14] Menej ako polovica týchto adries je v súčasnosti oznámená na verejnom internete (t. j. viditeľná v default-free smerovacej tabuľke).V DNS sa hlavný server a server názvov na najvyššej úrovni čoraz väčšmi orientujú na IPv6. Napríklad postupné zavádzanie IPv6 konektivity k názvovým serverom .eu sa začne v roku 2008.

- ISP, ktorí budú musieť časom poskytovať zákazníkom IPv6 konektivitu a služby založené na IPv6.Ukazuje sa, že necelá polovica ISP poskytuje nejakým spôsobom interkonektivitu s IPv6. Len niekoľko ISP bežne ponúka služby prístupu k IPv6 (hlavne podnikom) a poskytuje adresy IPv6.[15] Percentuálny podiel „autonómnych systémov“ (zväčša ISP a veľkých koncových užívateľov), ktoré prevádzkujú IPv6, sa odhaduje na 2,5 %[16].Preto sa využívanie IPv6 zdá byť relatívne nízke. Typický pomer IPv6/v4 je menší ako 0,1 % v internetových peeringových bodoch (z ktorých približne iba každý piaty podporuje IPv6)[17] . Zabúda sa tu však na priamy prenos medzi ISP a na prenos IPv6, ktorý je „tunelovaný“, takže sa na prvý pohľad javí ešte stále ako IPv4. Posledné hodnotenia naznačujú, že tento druh „tunelovaného“ prenosu IPv6 sa stále rozrastá.

- Predajcovia infraštruktúry (napríklad sieťových zariadení, operačných systémov, sieťového aplikačného softvéru), ktorí musia začleniť vlastnosti IPv6 do svojich produktov.Mnohí obchodníci so zariadeniami a softvérom aktualizovali svoje výrobky tak, aby sa prispôsobili IPv6[18]. Ešte stále však existujú problémy s určitými funkciami a vlastnosťami, pričom predajcovia podporujú vlastnosti a funkcie ekvivalentné IPv4.Nainštalované zariadenia zákazníkov, napríklad malé smerovače a domáce modemy na prístup na internet, ešte stále nepodporujú IPv6.

- Poskytovatelia obsahu a služieb (napríklad internetových stránok, zasielania správ, elektronickej pošty, zdieľania súborov, hlasových služieb cez IP), ktorí musia byť dosiahnuteľní tým, že na svojich serveroch umožnia používanie IPv6.Na celom svete je len veľmi málo internetových stránok IPv6. Takmer žiadna z najznámejších globálnych stránok neposkytuje verziu IPv6. Faktická neexistencia obsahu a služieb dosiahnuteľných na internete cez IPv6 je veľkou prekážkou pre zavádzanie nového protokolu.

- Predajcovia obchodných a zákazníckych aplikácií (napríklad obchodného softvéru, smart kariet, peer-to-peer softvéru, prepravných systémov, senzorických sietí), ktorí musia zabezpečiť, aby ich riešenia boli zlučiteľné s IPv6, a hlavne musia vyvíjať výrobky a poskytovať služby využívajúce výhody vlastností IPv6.V súčasnosti existuje veľmi málo aplikácií, ktoré sú postavené výlučne na IPv6. Jedným z očakávaní bolo, že rozvoj IP ako dominantného sieťového protokolu by mohol posunúť IPv6 do nových oblastí, ako je napríklad logistika a riadenie premávky, mobilná komunikácia a monitorovanie životného prostredia, čo sa doteraz v podstate neuskutočnilo.

- Koncoví užívatelia (zákazníci, spoločnosti, akademická obec a verejné správy), ktorí musia kupovať výrobky a služby založené na IPv6 a sprístupniť IPv6 vo svojich vlastných sieťach alebo prístupoch k domácemu internetu.Mnohí koncoví užívatelia v domácnostiach, ktorí sú o tom informovaní, už majú zariadenia IPv6, ale v dôsledku chýbajúcich aplikácií ich nemusia využívať.Spoločnosti a verejné správy sú opatrné pri zavádzaní zmien do fungujúcich sietí, ak ich k tomu nevedie jednoznačná potreba. Preto nie je viditeľné výrazné využívanie IPv6 v súkromných sieťach.Medzi prvé subjekty, ktoré prijali IPv6, patria univerzity a výskumné inštitúcie. Všetky siete národného výskumu a vzdelávania v EÚ využívajú IPv6. Európska sieť Géant[19] je založená na IPv6, pričom približne 1 % jej prenosu pochádza z IPv6.

Koľko a aké úsilie sa musí vynaložiť na prijatie IPv6, závisí od jednotlivých prípadov a jednotlivých účastníkov. Preto je prakticky nemožné spoľahlivo odhadnúť celkové náklady na globálne zavedenie IPv6[20]. Skúseností získané z projektov ukazujú, že náklady je možné udržať pod kontrolou, ak bude zavádzanie IPv6 postupné a vopred plánované. Odporúča sa zavádzanie IPv6 po jednotlivých krokoch, podľa možnosti zároveň so zvyšovaním úrovne hardvéru a softvéru, organizačnými zmenami a odbornou prípravou (čo sa na prvý pohľad javí ako nesúvisiace s IPv6). Vyžaduje si to všeobecnú informovanosť v rámci organizácie, aby sa tieto synergie neopomenuli. Náklady budú výrazne vyššie, ak sa IPv6 bude zavádzať ako samostatný projekt a pod časovým tlakom.

Zavádzanie IPv6 sa uskutoční pri ďalšej existencii sietí IPv4. Štandardy a technológie umožnia trvalé postupné zavádzanie IPv6 rozličnými zainteresovanými subjektmi, ktorí pomôžu udržať náklady pod kontrolou. Užívatelia môžu požívať IPv6 aplikácie a vytvárať prenos IPv6 bez toho, aby museli čakať, kým im ich ISP poskytnú IPv6 konektivitu. ISP môžu zvyšovať svoj objem IPv6 a poskytovať ho v súlade s vnímaným dopytom.

3.5. Potreba politiky pôsobiacej na európskej úrovni

V súčasnosti nie sú výhody prijímania IPv6 pre väčšinu zainteresovaných subjektov okamžite viditeľné. Prínos je dlhodobý a závisí aj od rozhodnutí ostatných zainteresovaných subjektov, kedy a ako implementovať IPv6.

Čím viac užívateľov bude pracovať s IPv6, tým atraktívnejším sa stane pre ostatných. So zvyšovaním počtu užívateľov sa bude stále viac výrobkov a služieb poskytovať za nižšie ceny a s vyššou kvalitou. Budú sa rozširovať aj kolektívne poznatky o fungovaní a riadení IPv6. Výsledkom bude ekosystém dodávateľov a poskytovateľov služieb, ktorí sa budú navzájom podnecovať, naberať odvahu a urýchľovať zavádzanie. Podobné trhové sily však pôsobia aj na IPv4, kde tento ekosystém už funguje veľa rokov a jeho výsledkom je obrovské dedičstvo zariadení a aplikácií.

Je náročné iniciovať kolektívne hnutie za implementáciu IPv6, keďže zainteresované subjekty len ťažko zohľadňujú rozhodnutia ostatných. Neexistuje samostatný orgán, ktorý by riadil zavádzanie IPv6 alebo vypracoval koordinovaný hlavný plán. Preto je zavádzanie IPv6 v značnej miere decentralizovaným a trhom riadeným procesom globálneho rozsahu. V tejto situácii mnohé zainteresované subjekty zaujali voči IPv6 vyčkávaciu pozíciu alebo si zvolili „bezpečné a známe“ riešenie IPv4. Celkovým výsledkom je uvedené oneskorenie vo všeobecnom zavádzaní IPv6. Je to situácia, keď by vhodné politické opatrenia mohli poskytnúť trhu stimuláciu povzbudzovaním ľudí a organizácií, aby sa na pokrok pozerali pozitívne. Tieto opatrenia budú účinnejšie, ak sa prijmú na európskej úrovni.

4. OPATRENIA: ROZSIAHLA IMPLEMENTÁCIA IPV6 V EURÓPE DO ROKU 2010

Európa by si mala vytýčiť cieľ všeobecne implementovať IPv6 do roku 2010. Konkrétne aspoň 25 % užívateľov by malo byť schopných pripojiť sa k internetu IPv6 a pristupovať k svojim najvýznamnejším poskytovateľom obsahu a služieb bez zaznamenania väčších rozdielov v porovnaní s IPv4.

4.1. Opatrenia na stimuláciu dostupnosti obsahu, služieb a aplikácií pre IPv6

- Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi na tom, aby sa umožnilo používanie IPv6 na internetových stránkach verejného sektoru a v elektronickej verejnej správe. V tejto súvislosti by sa mali dohodnúť spoločné ciele zavádzania IPv6. Plánuje sa používanie dostupných nástrojov, akými sú akčný plán eGovernmentu v rámci i2010 a program IDABC[21]. Komisia sprístupní do roku 2010 internetové stránky IPv6 „Európa“ a „CORDIS“.

- Komisia vyzýva poskytovateľov obsahu a služieb, aby svoju ponuku IPv6 sprístupnili do roku 2010, medziiným aj 100 najvýznamnejších európskych internetových stránok. Má v úmysle uľahčiť túto spoluprácu prostredníctvom „tematických sietí“ zahŕňajúcich predajcov, ISP a poskytovateľov obsahu a služieb, ako súčasť Programu konkurencieschopnosti a inovácie (CIP).

- Komisia vyzýva zainteresované subjekty z oblasti priemyslu, ktorých hlavnou činnosťou sú v súčasnosti technológie IP, aby považovali IPv6 za svoju primárnu platformu na vývoj aplikácií alebo zariadení (ako sú snímače, kamery, atď.). V tejto súvislosti Komisia plánuje podporiť testovanie a schvaľovanie aplikácií súvisiacich s IPv6 financovaných od roku 2009 ako súčasť programu CIP.

- Komisia poskytla finančnú pomoc prostredníctvom opatrení na podporu štandardizácie zacielených na zlepšenie interoperability sietí. V tomto kontexte je Komisia ochotná podporovať štandardizačné opatrenia týkajúce sa protokolov tvoriacich nadstavbu sietí Ipv6 (napr. signalizačný protokol SIP [Session Initiation Protocol]). Komisia ďalej vyzýva európske organizácie pre normalizáciu, aby pripravili príručky osvedčených postupov pri zavádzaní internetových služieb využívajúcich IPv6.

- Komisia bude povzbudzovať výskumné projekty financované siedmym rámcovým programom, ktoré stoja pred voľbou protokolu počítačových sietí v tom, aby všade, kde je to možné, využívali IPv6.

4.2. Opatrenia na vytvorenie dopytu po IPv6 konektivite a produktoch prostredníctvom verejného obstarávania

Počas verejných konzultácií[22] sa verejné obstarávanie označilo za účinný spôsob, ako urýchliť prechod na IPv6. Napríklad v roku 2005 vláda USA nariadila všetkým federálnym úradom vlády, aby do polovice roku 2008 pretransformovali svoje hlavné siete na IPv6[23].

- Komisia podporuje členské štáty v tom, aby vlastné siete pripravili na IPv6 a pri obnovovaní svojich zmlúv o poskytovaní externých sieťových služieb zabezpečili, aby tieto zmluvy obsahovali ustanovenia o IPv6 konektivite a aby všetky obstarané zariadenia boli schopné používať IPv6. Komisia bude zvolávať manažérov IT z členských štátov, aby si vymieňali skúsenosti a monitorovali pokrok.

- Komisia rovnako špecifikuje vlastnosti IPv6 ako hlavnú požiadavku pre cyklus neustáleho obnovovania jej vlastných sieťových zariadení a služieb. Vykoná včasné a primerané interné skúšky a vypracuje projekty na prípravu na IPv6.

4.3. Opatrenia na zabezpečenie včasnej prípravy na zavedenie IPv6

Prechod na IPv6 bude trvať určitý čas a bude vyžadovať prevádzkovanie duálnej siete IPv4/IPv6, čo si vyžiada riešenie špecifických problémov. Všetci účastníci sa budú musieť pripraviť na vývoj a zavedenie riešení vyhovujúcich IPv6; čím skôr, tým lepšie. Organizácie by nemali čakať na to, kým im ich ISP poskytnú konektivitu IPv6, ale mali by začať pracovať na tomto protokole na vlastných sieťach.

- Komisia zorganizuje cielené informačné kampane pre rozličné skupiny užívateľov. Tieto opatrenia sa najlepšie realizujú v rámci verejno-súkromných partnerských vzťahov a v spolupráci s členskými štátmi.

- Komisia má v úmysle podporovať „špecifické podporné akcie“ (v rámci siedmeho rámcového programu) s cieľom šírenia praktických poznatkov o zavádzaní IPv6.

- Komisia bude naďalej podporovať normalizačné opatrenia vo vzťahu k interoperabilite, postupného zavádzania a dostupnosti Ipv6 v súlade s rámcom pre testovanie už vyvinutých protokolov Ipv6.

- Komisia povzbudzuje ISP v tom, aby do roku 2010 zabezpečili pre svojich zákazníkov plnú IPv6 konektivitu a kde to pôjde, zvýšili úroveň zariadení, ktoré dodávajú zákazníkom.

- Komisia vyzýva členské štáty, aby podporovali začleňovanie poznatkov o technológii IPv6 do príslušných rekvalifikačných programov a do počítačových kurzov a kurzov sieťového inžinierstva na univerzitách atď. Komisia zrealizuje sprievodnú štúdiu a v roku 2009 chce usporiadať konferenciu.

4.4. Opatrenia na riešenie otázok bezpečnosti a súkromia

Otázky bezpečnosti nie sú v IPv6 lepšie ani horšie ako v IPv4, ale sú rozdielne. V duálnom prostredí IPv4/v6 sa otázky bezpečnosti môžu stať ťažšie riešiteľnými vzhľadom na implementáciu a konfiguráciu[24].

Súdny dvor rozhodol o tom, že adresa IP sa môže považovať za osobný údaj podliehajúci pôsobnosti smerníc o ochrane údajov[25]. Vyjadrili sa určité obavy o IPv6 a súkromie, predovšetkým v článku 29 dokumentu pracovnej skupiny na ochranu údajov[26]. Jeden konkrétny problém sa vyriešil normou. V súvislosti s konfiguráciou a skutočnou implementáciou sa však situácia musí monitorovať.

- Komisia bude šíriť osvedčené postupy a bude spolupracovať s predajcami s cieľom zabezpečiť plnú funkčnosť IPv6. V prípade potreby Komisia požiada o odborný posudok Európsku agentúru pre bezpečnosť sietí a informácií, ENISA, aby podporila tieto snahy.

- Komisia bude monitorovať účinky všeobecného zavádzania IPv6 na súkromie a bezpečnosť, predovšetkým prostredníctvom konzultácií so zainteresovanými subjektmi, ako sú orgány na ochranu údajov alebo na presadzovanie práva.

5. REALIZÁCIA AKčNÉHO PLÁNU

Realizácia tohto akčného plánu je naplánovaná na nasledujúce 3 roky. Komisia bude monitorovať zavádzanie IPv6; predovšetkým vykoná implementačnú skúšku s cieľom posúdiť stupeň dostupnosti a funkčnosti IPv6 pre užívateľov v Európe.

Komisia bude ďalej sledovať činnosť internetových organizácií, napríklad prebiehajúcu diskusiu o distribučnej politike IPv4 v rámci registrov, a v prípade potreby k nej bude prispievať.

Komisia bude podávať pravidelné hlásenia o dosiahnutom pokroku skupine na vysokej úrovni i2010. Tieto správy o dosiahnutom pokroku sprístupní aj na svojej internetovej stránke a inými vhodnými prostriedkami.

V roku 2010 Komisia vykoná preskúmanie, aby rozhodla o tom, či sú potrebné ďalšie opatrenia.

[1] IPv4 je špecifikovaný v RFC 791, 1981. RFC znamená „žiadosť o pripomienky“. Pozri dokument „Osobitná skupina pre internetovú techniku“ (IETF); http://www.ietf.org.

[2] RFC 2460, 1998. http://www.ietf.org/html.charters/OLD/ipv6-charter.html a http://www.ietf.org/html.charters/6man-charter.html.

[3] KOM(2002) 96 „Internet ďalšej generácie – priority pre opatrenia prechodu na nový internetový protokol IPv6“. ftp://ftp.cordis.europa.eu/pub/fp7/ict/docs/ipv6-communication_en.pdf.

[4] Ako napr. http://www.ipv6tf.org.

[5] KOM(2005) 229 v konečnom znení „Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“.

[6] IANA plnila funkciu, ktorú v súčasnosti plní ICANN: Internetová spoločnosť pre pridelené názvy a čísla; http://www.icann.org/general/iana-contract-17mar03.htm.

[7] AfriNIC (pre Afriku), APNIC (pre Áziu/oblasť Tichomoria), ARIN (Severná Amerika a Karibské ostrovy), LACNIC (Latinská Amerika) a RIPE NCC (Európa, Stredný východ a časti strednej Ázie).

[8] http://www.potaroo.net/tools/ipv4/index.html.http://www.tndh.net/~tony/ietf/ipv4-pool-combined-view.pdf.Skoršie odhady, ktoré obsahujú opis analytického základu:http://www.cisco.com/web/about/ac123/ac147/archived_issues/ipj_8-3/ipv4.html.

[9] RFC 2663, 1994.

[10] Uvoľnenie bloku adries s veľkosťou, akú v súčasnosti IANA prideľuje RIR, by oddialilo konečný termín len približne o tri týždne.

[11] Je to 3,4 x 1038.

[12] „Vplyv IPv6 na vertikálne trhy“, október 2007. http://ec.europa.eu/information_society/policy/ipv6/docs/short-report_en.pdf .

[13] Pozri RFC 2893, 3056, 4214, 4380.

[14] http://www.ripe.net/rs/ipv6/stats/index.html.

[15] http://www.sixxs.net/faq/connectivity/?faq=ipv6transithttp://www.sixxs.net/faq/connectivity/?faq=native.

[16] http://bgp.he.net/ipv6-progress-report.cgi.

[17] Analýza prenosu v Amsterdamskom peeringovom centre zistila za prvých 10 mesiacov 2007 priemerný denný prenos IP v hodnote 177 Gbps; z toho IPv6 prenos predstavuje 47 Mbps, t. j. 0,03 %. http://www.ripe.net/ripe/meetings/ripe-55/presentations/steenman-ipv6.pdf.

[18] http://www.ipv6-to-standard.org/.Existuje aj program fóra IPv6, ktorý definuje voliteľné IPv6 Ready Logo.http://www.ipv6ready.org/pdf/IPv6_Ready_Logo_White_Paper_Final.pdfhttp://www.ipv6ready.org/logo_db/approved_list_p2.phphttp://www.ipv6ready.org/logo_db/approved_list.php.

[19] Géant je celoeurópska komunikačná sieť spájajúca 30 miliónov užívateľov v oblasti výskumu a vzdelávania v celej Európe a aj mimo nej. http://www.geant.net/ .

[20] Jedna štúdia odhaduje náklady na transformáciu pre americké hospodárstvo na obdobie 25 rokov približne na 25 miliárd USD (v prepočte na hodnotu z r. 2003), ale vyvoláva množstvo metodických otázok: http://www.nist.gov/director/prog-ofc/report05-2.pdf.

[21] Program interoperabilného poskytovania európskych služieb eGovernmentu verejným správam. http://ec.europa.eu/idabc/en/document/5101/3.

[22] Verejné konzultácie konané vo februári 2006 ftp://ftp.cordis.europa.eu/pub/fp7/ict/docs/ipv6-public-consultation-report_en.pdf .

[23] Memorandum OMB 05-22, „Plánovaný prechod na verziu 6 internetového protokolu(IPv6),“ http://www.whitehouse.gov/omb/memoranda/fy2005/m05-22.pdf, 2. august 2005.

[24] http://www.ipv6forum.com/dl/white/NAv6TF_Security_Report.pdf.

[25] Vec C-275/06, Promusicae vs. Telefonica, rozsudok z 29. januára 2008, odsek 45. Smernice 95/46/ES a 2002/58/ES.

[26] Stanovisko č. 2/2002 k používaniu jedinečných identifikátorov v telekomunikačných koncových zariadeniach: príklad IPv6. http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/docs/wpdocs/2002/wp58_en.pdf. Problém spočíval v tom, že pre uľahčenie identifikácie časti IPv6 adresy pochádzajú z prepojovacieho identifikátora (adresa Ethernet MAC). Riešením bolo umožniť strojom generovať časť adresy náhodne, pozri RFC 4941.