52008DC0031

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 29.1.2008

KOM(2008) 31 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

Monitorovanie spotrebiteľských výsledkov na jednotnom trhu: hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských trhov

{SEK(2008) 87}

OZNÁMENIE KOMISIE

Monitorovanie spotrebiteľských výsledkov na jednotnom trhu: hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských trhov (Text s významom pre EHP)

1. ÚVOD

1. Jedným z hlavných záverov oznámenia Komisie o prieskume jednotného trhu je, že tento trh musí lepšie reagovať na očakávania a obavy občanov a musí byť schopnejší prispôsobiť sa výzvam globalizácie. Zoči-voči týmto výzvam sa musí viac pozornosti venovať konečným výsledkom, ktoré ovplyvňujú občanov EÚ, a nielen právnym nástrojom. Politiky sa musia viac zakladať na dôkazoch a viac sa orientovať na výsledky. Lepšie monitorovanie a hodnotenie výsledkov pre občanov je prioritou Komisie, aby sa posunula k ďalšej etape jednotného trhu. Zatiaľ čo lepšie monitorovanie je dôležité, nakoľko pomôže riadiť vytváranie politík a reguláciu, je tiež potrebné samo osebe ako spôsob, akým ukázať občanom, že ich obavy sa berú do úvahy.

2. Väčšina našich občanov prichádza do kontaktu s jednotným trhom každodenne v roli spotrebiteľa. Ich skúsenosti ako spotrebiteľov preto ovplyvňujú ich náhľady na jednotný trh a EÚ ako celok. Lepšie výsledky pre spotrebiteľov sú hlavým cieľom všetkých politík jednotného trhu a zároveň meradlom ich úspechu. V narastajúcej spotrebiteľsky orientovanej globalizovanej ekonomike jednotný trh, ktorý účinnejšie reaguje na požiadavky spotrebiteľov, tiež pomáha dosahovať inovatívnu a konkurencieschopnú ekonomiku.

3. Jednotný trh nie je výlučne ekonomickým projektom. Zaisťuje tiež určité sociálne normy. Podobne sa záujmy spotrebiteľov nemôžu definovať výlučne z hľadiska ekonomickej úspešnosti. Občania očakávajú, že politika jednotného trhu prinesie spoločensky prijateľné výsledky, niekedy na úkor ekonomickej úspešnosti. Napríklad záujem na ľudskom zdraví, životnom prostredí a bezpečnosti znamená, že spotrebiteľské produkty sú prísne regulované. Existuje tiež konsenzus, že prijateľný prístup k určitým základným komerčne poskytovaným službám, životne dôležitým pre ekonomické a sociálne začlenenie, by sa mal zabezpečiť pre všetkých, kdekoľvek žijú. Koncept „zlyhávania trhu“ by sa preto mal v kontexte hodnotiacej tabuľky chápať ako neefektívne prideľovanie zdrojov, ako aj neschopnosť dosahovať tieto výsledky.

4. Dôkazy o výkone spoločného trhu z hľadiska spotrebiteľov však v súčasnosti vo veľkej miere chýbajú. Vývoj ukazovateľov na lepšie monitorovanie spoločného trhu je preto z tohto hľadiska dopytu pre nový prístup Komisie rozhodujúci. Hodnotiaca tabuľka prispeje ku všeobecnému monitorovaniu úsilím o odhalenie prípadov, kde sú znaky zlyhávania trhu prepojené s neuspokojivými podmienkami spotrebiteľského prostredia. Získané údaje pomôžu nielen zaistiť lepšiu spotrebiteľskú politiku, ale zasiahnu všetky politiky, ktoré ovplyvňujú spotrebiteľov, čím sa zabezpečí lepšia integrácia záujmov spotrebiteľov do všetkých politík EÚ.

2. PREčO JE MONITOROVANIE SPOTREBITEľSKÝCH VÝSLEDKOV NA JEDNOTNOM TRHU DÔLEžITÉ

5. Spotrebiteľské trhy sú komplexnými systémami, kde sa stretáva ponuka a dopyt a kde sa správanie výrobcov, poskytovateľov služieb, maloobchodníkov a spotrebiteľov neustále mení v procese spätnej väzby. Najinovatívnejšie spoločnosti hľadia na spotrebiteľov ako na jeden z najbohatších zdrojov nových nápadov.

6. Hospodársky výkon spotrebiteľských trhov sa už nevníma ako jednoduchý produkt efektivity hospodárskych subjektov na strane ponuky, aj keď práve ona je základom pre pozitívne spotrebiteľské výsledky. Účinná politika hospodárskej súťaže a príležitostná regulácia zo strany ponuky sú potrebné, ale nie dostatočné na zabezpečenie efektívnych a vysokovýkonných trhov. Efektívne a reakcie schopné spotrebiteľské trhy v rámci celého hospodárstva sú kľúčovými činiteľmi konkurencieschopnosti a dobrých životných podmienok občanov. Potrebujú zdatných spotrebiteľov, ktorí sú schopní rozhodovať sa na základe informácií a rýchlo odmeňovať účinné subjekty. Trhy, na ktorých sú spotrebitelia zmätení, uvedení do omylu, kam nemajú prístup alebo kde majú malý výber, budú menej konkurencieschopné a budú viac poškodzovať spotrebiteľov, a to na úkor efektívnosti celého hospodárstva.

7. Prieskumom spoločného trhu sa zistila potreba prinášať viac výhod spotrebiteľom a obnovovať snahy na stimuláciu integrácie a väčšej efektívnosti. Stratégia spotrebiteľskej politiky[1] Komisie z tohto urobila cieľ na obdobie 2007–2013.

8. Táto hodnotiaca tabuľka je výsledkom konzultácií so zúčastneným stranami a členskými štátmi. Proces verejných konzultácií priniesol viac ako šesťdesiat odpovedí zo strany vnútroštátnych orgánov, európskych spotrebiteľských centier, mimovládnych organizácií, zástupcov priemyslu a jednotlivcov. Väčšina respondentov hodnotiacu tabuľku[2] podporuje.

3. HODNOTIACA TABUľKA SPOTREBITEľSKÝCH TRHOV

9. Cieľom je vyvinúť ukazovatele odrážajúce slabé miesta spotrebiteľských trhov a oblasti, na ktoré by Komisia mala upriamiť svoju pozornosť. Ukazovatele by mali odhaliť oblasti, kde trhy nedosahujú maximálne hospodárske výsledky pre spotrebiteľov a tiež oblasti, kde neprinášajú kľúčové sociálne výsledky.

10. Malo by sa jasne rozlišovať medzi skríningovou a analytickou fázou monitorovania. Vo fáze skríningu je potrebné identifikovať trhy, v prípade ktorých hrozí, že nedokážu splniť očakávania spotrebiteľov. Vzhľadom na obrovské množstvo ukazovateľov, ktoré by sa mohli zo všetkých spotrebiteľských trhov zhromaždiť, je na skríningové účely potrebný obmedzený počet ukazovateľov, ktoré zachytávajú hlavné charakteristiky.

11. Fáza analýzy si vyžaduje dodatočné, pre jednotlivé odvetvia špecifické údaje a výskum. Hĺbková analýza má za cieľ pochopiť, či tieto trhy nedokážu splniť očakávania spotrebiteľov a prečo je tomu tak. Jej cieľom je snaha zistiť, či je zlyhanie spôsobené nedostatkom hospodárskej súťaže, narušením spotrebiteľského výberu, nedostatkom transparentných a úplných informácií, nedostatočnou odvetvovou reguláciou, fragmentáciou vnútorného trhu alebo kombináciou niektorých alebo všetkých týchto faktorov. Najvhodnejší politický nástroj na riešenie týchto problémov na trhu bude závisieť od týchto príčin. Napríklad politika hospodárskej súťaže v prípade zneužitia dominantnej pozície, odvetvová regulácia na zrušenie určitých prekážok zabraňujúcich vstupu na trh, spotrebiteľská politika na zabezpečenie transparentnosti informácií alebo kombinácia viacerých nástrojov.

12. Upriamenie väčšej pozornosti na monitorovanie spotrebiteľských trhov má preto trojitý význam. Po prvé, aj keď problémy vznikajú na úrovni veľkoobchodu a maloobchodu, občania cítia zlyhávanie trhu na úrovni maloobchodu. Po druhé, zlyhávanie trhu spôsobené narušením spotrebiteľského výberu škodí celkovej hospodárskej súťaži, keďže má negatívny vplyv na účinné rozdeľovanie zdrojov. Po tretie, vzhľadom na pozíciu konečnej spotreby v reťazci pridanej hodnoty, zlyhávanie trhu na úrovni maloobchodu môže tiež znamenať nedostatok hospodárskej súťaže alebo iné zlyhanie na vyššom článku reťazca.

13. Hodnotiaca tabuľka je jedným z prvých výsledkov všeobecného monitorovania trhu, ktoré sa začalo prieskumom spoločného trhu. Toto monitorovanie trhu má tiež dve fázy: skríningovú fázu a fázu hĺbkovej analýzy. Cieľom prvej fázy je zistiť odvetvia, ktoré sú najdôležitejšie pre rast, vytváranie pracovných miest, spotrebu domácností a prispôsobenie sa spoločnému trhu a nájsť miesta so znakmi zlyhávania trhu. Pre nedostatok vhodných údajov sa tu však použil iba jeden spotrebiteľský ukazovateľ. Keďže prostredníctvom hodnotiacej tabuľky sa sprístupňujú nové spotrebiteľské údaje, metodika použitá pre skríning odvetvia sa prispôsobí, aby lepšie odrážala spotrebiteľský rozmer. Druhá fáza zahŕňa zisťovania, pokiaľ ide o trh, odvetví identifikovaných v skríningovej fáze. Ak sa na skúmanie vyberie niektorý spotrebiteľský trh, vykoná sa tiež analýza z perspektívy spotrebiteľa.

14. Prvá hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských trhov stanovuje ukazovatele potrebné na skríning spotrebiteľských trhov a inštitucionálny rámec, v rámci ktorého trhy a spotrebitelia pôsobia. Kompletné, harmonizované a porovnateľné údaje o spotrebiteľských výsledkoch vo veľkej miere absentujú. Táto prvá hodnotiaca tabuľka predstavuje existujúce údaje a navrhuje spôsoby vyplnenia rozsiahlych medzier.

4. ŠTRUKTÚRA A KľÚčOVÉ UKAZOVATELE HODNOTIACEJ TABUľKY

15. Vytvorenie hodnotiacej tabuľky na úrovni EÚ prináša osobitné výzvy, ktoré v prípade tabuliek jednotlivých štátov neexistujú, ale tiež predstavuje určité výhody. Okrem monitorovania rôznych spotrebiteľských trhov táto hodnotiaca tabuľka posudzuje integráciu spotrebiteľského trhu EÚ a porovnáva vnútroštátne spotrebiteľské prostredia. Viaceré ukazovatele ako sú systémy presadzovania právnych predpisov a odškodňovania, posilnenie postavenia spotrebiteľa, transparentnosť informácií alebo prekážky brániace cezhraničnému obchodu sú relevantné viac na horizontálnej ako na odvetvovej úrovni. Hodnotiaca tabuľka odráža túto komplexnú mozaiku analyzovaním jednotného trhu v troch rozmeroch.

16. Prvá sa týka všeobecného výkonu spotrebiteľských trhov v celom hospodárstve . Popri identifikácii problémových sektorov na ďalšiu analýzu tento rozmer pomáha porovnať výkonnosť v celej EÚ. Ukazovatele budú štruktúrované podľa štatistickej metodiky COICOP (klasifikácia individuálnej spotreby podľa účelu ).

17. Druhým rozmerom je stupeň integrácie maloobchodného vnútorného trhu z hľadiska strategického cieľa spotrebiteľskej politiky Komisie, aby spotrebitelia aj maloobchodníci začali do roku 2013 dôverovať cezhraničnému obchodu tak ako obchodu vo svojich krajinách.

18. Tretím rozmerom je spotrebiteľské prostredie na 27 vnútorných trhoch v zmysle presadzovania právnych predpisov, informovania, vzdelávania a odškodňovania. Tieto ukazovatele porovnávajú systémy spotrebiteľskej politiky a inštitúcie členských štátov.

19. Fungovanie trhov zo spotrebiteľského hľadiska sa nemôže zachytiť v jedinom ukazovateli, ale závisí od interakcie množstva veličín. Štruktúra trhu a inštitucionálne a konkurencieschopné prostredie sú hlavnými faktormi, ktoré určujú výsledok trhu. Stupeň, akým je spotrebiteľský výber ovplyvnený správaním hospodárskych subjektov, však tiež ovplyvňuje výsledky. Schopnosť spotrebiteľov porozumieť dostupným možnostiam výber na trhu ovplyvňuje úspešné fungovanie trhu, aj keď sú subjekty transparentné a čestné. Posúdenie komplexných produktov, akými je životné poistenie alebo vysokotechnologické zariadenie, môže vyžadovať odborné poradenstvo.

20. Tieto veličiny sa budú merať prostredníctvom kombinácie objektívnych a subjektívnych údajov. Žiadne z nich nevytvárajú úplný obraz. Zatiaľ čo objektívne údaje zachytávajú niektoré aspekty fungovania trhu, subjektívne údaje sú potrebné na zachytenie skúseností spotrebiteľov a vnímania funkcie trhu a dôvery v trh, čo vzápätí ovplyvňuje správanie subjektov.

4.1. Skríning spotrebiteľských trhov

21. Hlavné vlastnosti spotrebiteľských trhov sa môžu zachytiť prostredníctvom piatich hlavných ukazovateľov, každý z nich má určité klady a zápory. Kombinácia ukazovateľov pomáha zmierniť ich slabosti a poskytuje verný obraz situácie. Dôkaz o problémoch vo dvoch alebo viacerých ukazovateľoch by mal byť dostatočný na odôvodnenie uskutočnenia ďalšej analýzy. Päť ukazovateľov – sťažnosti, cenové úrovne, spokojnosť, prechod k inej ponuke a bezpečnosť – sú stanovené nižšie. Ďalšie vysvetlenie a ilustratívne údaje sú poskytnuté v prílohe.

4.1.1. Sťažnosti

22. Údaje o sťažnostiach spotrebiteľov sa chápu ako „zlatý priemer“ ukazovateľov fungovania spotrebiteľského trhu a používajú sa ako kľúčový ukazovateľ vo viacerých členských štátoch a tretích krajinách. Ochota sťažovať sa sa líši podľa krajín a odvetví v závislosti od tradícií v ochrane spotrebiteľa a vnímania pravdepodobnosti úspechu, takže úrovne sťažností sa musia interpretovať spoločne s inými ukazovateľmi. Obsiahly a porovnateľný obraz sťažností vo všetkých výrobných sektoroch a sektoroch služieb a v celej EÚ by poskytli silný nástroj. V roku 2008 sa uverejní konzultačný dokument s cieľom získať názory všetkých orgánov zaoberajúcich sa sťažnosťami v EÚ na spôsob, ako smerovať k harmonizovanejšiemu systému klasifikácie sťažností.

4.1.2. Cenové úrovne

23. Cenové úrovne sú pre spotrebiteľov veľmi dôležité. Preto je potrebné monitorovať cenové úrovne rôznych výrobkov a ich vývoj. Ak je cenová úroveň daného výrobku vyššia ako referenčná úroveň, príčiny tohto javu by sa mali preskúmať. Vyššie ceny môžu byť spôsobené odlišnosťami v dopyte a v štruktúre nákladov. Cenové úrovne môžu tiež znamenať menej účinný trh z pohľadu spotrebiteľov v dôsledku regulačného rámca konkurencieschopného prostredia. Na pochopenie príčin rôznych cenových úrovní je preto dôležité preskúmať tento ukazovateľ vo vzťahu k iným ukazovateľom použitým v hodnotiacej tabuľke. Je potrebné ďalej spolupracovať vnútroštátnymi štatistickými agentúrami, aby sa vyvinuli porovnateľné a reprezentatívne cenové údaje a aby sa zistilo, či je potrebné prispôsobiť sa existujúcej štatistickej regulácii. V prieskume jednotného trhu sa identifikovala potreba týchto údajov. V súčasnosti takmer úplne chýbajú porovnateľné údaje, okrem niektorých obmedzených výnimiek (autá, potraviny atď.).

4.1.3. Spokojnosť

24. Určité životne dôležité aspekty fungovania trhu ako je kvalita, výber, transparentnosť a popredajné servisné služby je zložité objektívne zmerať. Spotrebiteľské vnímanie týchto veličín ponúka najlepší spôsob monitorovania týchto výsledkov. Na základe dobre ustanovených techník merania spotrebiteľskej spokojnosti, ktoré vytvorili podniky, bola navrhnutá spoľahlivá metóda na poskytnutie kombinovaného indexu spotrebiteľskej spokojnosti. Táto metóda sa skúšala na jedenástich službách všeobecného záujmu, ktoré sú porovnateľné v čase a v službách. V ďalšom období by sa mali pokryť dôležitejšie spotrebiteľské trhy.

4.1.4. Prechod k inej ponuke

25. Prechod k inej ponuke zo strany spotrebiteľov je dôležitým možnosti ukazovateľom výberu, ktorú spotrebitelia majú, a ich schopnosti uskutočňovať tento výber (v závislosti od transparentnosti trhu, prekážok, ktoré bránia prechodu k inej ponuke atď.). Ochota spotrebiteľov k prechodu k inému tovaru je podstatná pre úspech liberalizácie sieťových služieb. Údaje o postojoch, pokiaľ ide o prechod k inej ponuke, existujú prostredníctvom prieskumov na úrovni EÚ – v prípade obmedzeného počtu služieb všeobecného záujmu a v určitých členských štátoch. Budúca práca sa bude zameriavať na rozšírenie ukazovateľov na iné kľúčové služby a na preskúmanie nákladov na prechod k inej ponuke a na vnímanie toho, ako ľahko sa dá tento prechod uskutočniť.

4.1.5. Bezpečnosť

26. Bezpečnosť spotrebiteľských produktov je dôležitým ukazovateľom výsledkov. V súčasnosti dostupné údaje o bezpečnosti spotrebiteľských produktov a služieb, merané na základe informácií o úrazoch a zraneniach, ako aj prostredníctvom systémov oznamovania nebezpečných produktov, sú neadekvátne. Údaje o zraneniach a úrazoch je potrebujú vylepšiť z hľadiska zemepisného pokrytia a porovnateľnosti, keďže pri oznamovaných údajoch by mali byť dodatočné informácie (napr. o podiele na trhu, objeme kontrol atď.), aby sa umožnilo primerané posúdenie.

4.2. Posúdenie integrácie maloobchodného vnútorného trhu

27. Tieto ukazovatele sa snažia posúdiť úroveň integrácie vnútorného trhu. Integrácia možno charakterizovať prostredníctvom prítomnosti zahraničných malopredajcov, cezhraničného priameho investovania a cezhraničného maloobchodu. Čísla týkajúce sa trhu vnútri EÚ nerozlišujú medzi veľkoobchodom a maloobchodom. Preto chýbajú objektívne údaje o skutočnej úrovni cezhraničného predaja. Zastupujúce údaje pre túto štatistiku môžu byť dostupné z platobných systémov. Na získanie dôkazov by sa zatiaľ mali pravidelne sledovať údaje týkajúce sa cezhraničného obchodu dodané spotrebiteľmi a podnikmi.

28. Prístup spotrebiteľov a maloobchodníkov k cezhraničnému predaju a nákupu je takisto dôležitý pre monitorovanie vnímania a meranie pokroku smerom k dosiahnutia cieľa, ktorým je posilnenie dôvery v cezhraničný nákup a predaj. Údaje o cenách zozbierané s cieľom monitorovať spotrebiteľské trhy tiež umožnia použitie cenového rozptylu ako indikátora úrovne integrácie trhu.

29. Údaje o problémoch, s ktorými sa stretávajú cezhraniční kupujúci, sú tiež dôležité. K dispozícii sú údaje zo siete európskych spotrebiteľských centier (ECC) a zo siete agentúr na presadzovanie práva v oblasti ochrany spotrebiteľa (CPC), ktoré poukazujú na úroveň cezhraničných požiadaviek na informácie, sťažností, sporov a prípadov presadzovania práva.

4.3. Porovnanie spotrebiteľského prostredia v členských štátoch

30. Porovnávacie údaje sú potrebné na pochopenie spotrebiteľského prostredia na vnútroštátnej úrovni, pretože to je dôležité na fungovanie vnútroštátnych trhov a integrovaného trhu EÚ. Spoločný trh označil presadzovanie práva za hlavnú prioritu. Kvalita systémov presadzovania práva je kľúčovým ukazovateľom zdravia vnútroštátnych trhov, či už z bezpečnostného alebo ekonomického hľadiska. Ukazovatele dodržiavania právnych predpisov a dôvery v orgány činné v trestnom konaní zachytávajú jeden prvok. Vklady a výsledky spojené s presadzovaním práva (inšpektori, vykonané inšpekcie) poskytujú iné ukazovatele. Podobne odškodnenie spotrebiteľa (prostredníctvom súdov a alternatívnych orgánov na urovnanie sporov) by sa malo merať podľa spotrebiteľského vnímania a objektívnych údajov o prijatých prípadoch. Údaje o spotrebiteľskom vnímaní síce existujú, v spolupráci s členskými štátmi je však potrebné zhromaždiť viac údajov.

31. Nezávislé spotrebiteľské organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní efektívneho fungovania trhov prostredníctvom komparatívneho testovania výrobkov a identifikácie zlyhávania trhu. Dôležité sú preto ukazovatele sily hnutia vnútroštátnych spotrebiteľov, pokiaľ ide o zdroje a dôveru, ktoré do nich spotrebitelia vkladajú.

32. Ukazovatele postavenia spotrebiteľa, najmä úrovní vzdelávania spotrebiteľa, informovanosti, porozumenia, spotrebiteľskej gramotnosti/zručností, uvedomelosti a asertivity sú dôležité na pochopenie rôznych vnútroštátnych trhov a zistenie osvedčených postupov. V súčasnosti v tejto oblasti existuje relatívne málo porovnateľných údajov na úrovni EÚ.

4.4. Štúdie fázy analýzy

33. Päť ukazovateľov spotrebiteľských trhov poskytne veľa informácií o fungovaní konkrétneho trhu. V rámci fázy analýzy štúdií trhu však bude potrebné zozbierať všetky relevantné údaje s cieľom lepšie porozumieť príčinám zlyhávania trhu. Údaje zhromaždené s cieľom posúdiť integráciu vnútorného trhu a porovnať vnútroštátne politiky by tiež mali pomôcť vysvetliť dôvody, prečo konkrétne trhy nefungujú dobre.

34. Tam, kde hodnotiaca tabuľka poskytuje dôkazy o problémoch spoločných pre viaceré trhy, si toto môže vyžiadať horizontálnu analýzu rôznych trhov. Podobne, analýza údajov z vnútroštátneho hľadiska môže pomôcť vnútroštátnym orgánom alebo spotrebiteľským organizáciám identifikovať osobitné problémy vo svojej krajine a vykonať ďalšie analýzy.

35. Príklady tém, ktoré sa majú podrobnejšie preštudovať vo fáze analýzy, zahŕňajú:

- postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že schopnosť spotrebiteľov pochopiť možnosti výberu, ktoré majú k dispozícii, závisí od povahy trhu, môže byť potrebný výskum toho, ako spotrebitelia ponúkané výrobky chápu;

- poškodzovanie spotrebiteľa. Môže byť potrebný výskum schopnosti spotrebiteľov efektívne sa rozhodovať o výbere;

- vývoj vo vzťahu medzi dovoznými cenami a spotrebnými cenami;

- legislatívne ukazovatele, kde regulácia stanovuje konkrétne spotrebiteľské výsledky;

- úrovne dodržiavania právnych predpisov – merané prostredníctvom kontrol a iných nástrojov;

- kvalita. Takéto údaje majú tendenciu byť špecifické pre jednotlivé trhy, ale zachytávajú dôležité vlastnosti, na ktoré sa nevzťahuje spokojnosť a bezpečnosť, ako je stupeň inovácie, zdravia a životného prostredia;

- prístup a dostupnosť – osobitne dôležité v prípade základných služieb;

- interoperabilita – schopnosť systému alebo výrobku fungovať s ostatnými systémami alebo výrobkami bez potreby vynaloženia osobitného úsilia zo strany spotrebiteľa.

4.5. Ďalší vývoj hodnotiacej tabuľky

36. Vzhľadom na absenciu toľkých údajov v tejto prvej hodnotiacej tabuľke, nemožno ešte predstaviť jej plný potenciál. Kompletná hodnotiaca tabuľka časom Komisii umožní:

- identifikovať, ktoré trhy zlyhávajú z hľadiska spotrebiteľských výsledkov a potrebujú ďalšiu hĺbkovú analýzu trhu. Táto analýza by mohla vytvoriť odporúčania špecifické pre jednotlivé politiky (politika hospodárskej súťaže, spotrebiteľská politika, odvetvová regulácia atď.);

- poukázať, ktoré horizontálne spotrebiteľské otázky potrebujú ďalšiu analýzu, najmä pokiaľ ide o európske a/alebo vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa spotrebiteľov;

- ukázať pokrok pri plnení cieľov spotrebiteľskej politiky Komisie v podobe integrovaného vnútorného maloobchodného trhu, v ktorý majú spotrebitelia dôveru;

- umožniť porovnanie výkonu členských štátov v ich vnútroštátnom spotrebiteľskom prostredí.

5. ZÁVERY

37. Spotrebiteľská hodnotiaca tabuľka dopĺňa všeobecné monitorovanie trhu vyvinuté Komisiou v rámci prieskumu jednotného trhu. Môže prispieť k ďalšiemu vývoju spotrebiteľského rozmeru v rámci všeobecného monitorovania trhu.

38. Táto prvá hodnotiaca tabuľka je ešte nedokonalá. Údaje dostupné pre ukazovatele sú neadekvátne: väčšina ukazovateľov je dostupná iba pre veľmi malý počet odvetví a údaje nie sú vždy dostupné pre všetky členské štáty, ani nie sú vždy porovnateľné.

39. Väčšina tabuliek a grafov uvedených v prvej hodnotiacej tabuľke je založená na údajoch zhromaždených v oblasti spotrebiteľskej politiky prostredníctvom prieskumov alebo prostredníctvom spolupráce so zúčastnenými stranami v členských štátoch. Často chýbajú údaje o spotrebiteľských výsledkoch vo vzťahu s inými politikami EÚ, ktoré ovplyvňujú spotrebiteľov, s výnimkou oblastí, kde sa politiky EÚ prelínajú s trhmi, napríklad údaje o telekomunikačných cenách a údaje o bezpečnosti dopravy.

40. Súčasné údaje sú príliš obmedzené – najmä s ohľadom na mnohé sektory – aby mohli indikovať, ktoré trhy fungujú lepšie ako ostatné. Z tohto dôvodu je prvá hodnotiaca tabuľka prezentovaná skôr podľa indikátorov ako sektorov. Zatiaľ čo sa prvá hodnotiaca tabuľka zameriava najmä na služby, budúce hodnotiace tabuľky sa budú viac vzťahovať na trhy s tovarom.

41. Vnútorný maloobchodný trh EÚ ešte vôbec nie je integrovaný. Európsky spotrebitelia majú stále tendenciu kupovať tovar alebo objednávať si služby vo svojej vlastnej krajine. Aj keď existuje mnoho štrukturálnych prekážok ako je jazyk alebo právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, nemajú vo všetkých krajinách rovnaký negatívny vplyv. Ako by sa dalo očakávať, spotrebitelia v malých centrálne umiestnených krajinách majú tendenciu nakupovať viac od zahraničných dodávateľov ako spotrebitelia v okrajových krajinách.

42. Spotrebiteľské prostredie sa v jednotlivých členských štátoch z mnohých aspektov podstatne líši. Dôvera vo vnútroštátny systém ochrany spotrebiteľa, vo vnútroštátne orgány zaoberajúce sa spotrebiteľskými službami, v nezávislé spotrebiteľské organizácie alebo v poskytovateľov ochrany práv spotrebiteľov sa v Európe líši od 30 % až na viac ako 80 %. Riešenie sporov sa však v niektorých krajinách pokladá za jednoduchšie ako v iných. Existujú tiež významné rozdiely, pokiaľ ide o úroveň porozumenia informácií alebo výšky verejného financovania, ktoré dostávajú spotrebiteľské organizácie.

43. Táto prvá hodnotiaca tabuľka poukazuje predovšetkým na potrebu zhromaždiť nové súbory údajov a dôkazy pre budúce hodnotiace tabuľky. Toto zhromažďovanie údajov sa uskutoční v spolupráci so zainteresovanými stranami v členských štátoch, ako sú spotrebiteľské orgány, priemyselné orgány, spotrebiteľské asociácie a štatistické úrady. Osobitná pozornosť sa bude venovať zhromažďovaniu údajov zo všetkých 27 členských štátov vrátane Bulharska a Rumunska, v prípade ktorých súčasné údaje často chýbajú. Bezprostredné následné činnosti sa zamerajú na:

- porovnateľné údaje o cenách pre veľký počet výrobkov v spolupráci s Eurostatom a národnými štatistickými úradmi;

- vyvinutie metodiky na klasifikáciu sťažností v členských štátoch harmonizovanejším spôsobom;

- prispôsobenie metodiky týkajúcej sa spokojnosti a uskutočnenie štúdií ohľadom spokojnosti v ďalších odvetviach;

- ďalší rozvoj ukazovateľov a začlenenie hodnotiacej tabuľky do monitorovania trhu a hodnotiacej tabuľky spoločného trhu. Budúca hodnotiaca tabuľka vnútorného trhu poskytne ukazovatele hospodárskej výkonnosti, konkurencieschopnosti, integrácie trhu, inovácie a všeobecnejšie prospešnosti pre občanov.

44. Posun vo vytváraní politík ďaleko od inštrumentálneho prístupu k prístupu založenému na výsledkoch so zameraním sa na spotrebiteľské výsledky je ambiciózny a vyžaduje si významnú zmenu v práci tvorcov politík. Vyššie načrtnutý program si bude vyžadovať značné úsilie zo strany tvorcov politík a zúčastnených strán. Odmenou je lepšia a jednoduchšia regulácia a tiež aj trhy, ktoré lepšie spĺňajú očakávania občanov.

[1] KOM(2007) 99, 13.3.2007.

[2] Syntézu odpovedí nájdete na stránkehttp://ec.europa.eu/consumers/consultations/consultations_en.htm