19.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/60

—

zdôrazňuje, že zníženie priemyselných emisií má najväčší význam v prípade znečisťovania ovzdušia. Smernica o priemyselných emisiách je významným európskym opatrením, ktoré umožní členským štátom dosiahnuť do roku 2020 ich ciele v oblasti emisií;

—

je presvedčený, že v súvislosti so znečisťovaním ovzdušia nie je smernica dostatočne ambiciózna a je sklamaný nízkymi limitnými hodnotami emisií (pozri prílohu I) veľkých spaľovacích zariadení. Výbor chce tiež pripomenúť, že naďalej existuje značný rozdiel medzi limitnými hodnotami emisií uvedenými v návrhu a hodnotami uvedenými v príslušnom dokumente BREF (referenčný dokument o najlepších dostupných technikách). Tieto hodnoty by mali byť zjednotené a sprísnené;

—

dôrazne odporúča vytvorenie praktického revízneho systému, ktorý by umožnil čiastočnú revíziu smernice (napríklad technických kapitol a emisných limitných hodnôt) prostredníctvom postupu spolurozhodovania. Výbor má navyše obavy v súvislosti s budúcimi úpravami právnych noriem uskutočňovanými v súlade so sevillským procesom (pozri prílohu I), ktorý nie je právnym postupom podľa ustanovenia Zmluvy a nie je predmetom demokratickej kontroly;

—

rozhodne nesúhlasí s návrhom Komisie stanoviť kritériá udeľovania výnimiek na základe miestnych podmienok v súlade s komitologickým postupom:

Spravodajca

:

pán Cor LAMERS (NL/EĽS), starosta mesta Houten

1.

pripomína, že miestne a regionálne orgány hrajú v rôznych členských štátoch rozhodujúcu úlohu pri uskutočňovaní politík v oblasti priemyslu a životného prostredia a majú rozsiahle právomoci v politikách prevencie a pri presadzovaní kontroly znečisťovania;

2.

dôrazne podporuje predchádzanie znečisťovaniu a zásadu „znečisťovateľ platí“, a preto oceňuje tento zámer smernice o priemyselných emisiách;

3.

zdôrazňuje význam opatrení zameraných na zdroje znečistenia. Je nevyhnutné určiť zdroje znečistenia a riešiť problematiku priamo pri týchto zdrojoch, a to čo najprijateľnejším spôsobom z hľadiska hospodárstva a životného prostredia;

4.

pripomína, že kvalita ovzdušia, vody a pôdy sú otázky, ktoré sa priamo dotýkajú každodenného života obyvateľov miest, ale aj vidieka. Veľké priemyselné zariadenia v EÚ sú naďalej zodpovedné za značný podiel emisií hlavných znečisťujúcich látok;

5.

konštatuje, že politiky v oblasti čistoty ovzdušia a vody majú cezhraničný rozmer, a je preto potrebné konať na úrovni EÚ. Preto víta smernicu o priemyselných emisiách, ktorá je nástrojom na zníženie priemyselných emisií priamo pri ich zdroji;

6.

je silne presvedčený, že návrh smernice zahŕňa nevyhnutné opatrenia, ktoré majú značný potenciál dosiahnuť prínosy pre životné prostredie. Z toho hľadiska výbor oceňuje zlepšené využívanie referenčných dokumentov BREF (Referenčné dokumenty o najlepších dostupných technikách, pozri prílohu I), ako to navrhuje smernica, ktoré bude väčším prínosom pre životné prostredie;

7.

zdôrazňuje, že zníženie priemyselných emisií je veľmi dôležité predovšetkým v prípade znečisťovania ovzdušia. Smernica o priemyselných emisiách je významným európskym opatrením, ktoré umožní členským štátom dosiahnuť do roku 2020 ich ciele v oblasti emisií. Zahrnutie nižšej kategórie veľkých spaľovacích zariadení s výkonnosťou od 20 do 50 megawattov (MW) je preto významným aspektom novej smernice;

8.

je presvedčený, že v súvislosti so znečisťovaním ovzdušia nie je smernica dostatočne ambiciózna:

9.

sa v súvislosti s tým obáva, že by smernica mohla viesť ku prevažne krátkodobým prínosom. Výbor so znepokojením vníma možné obmedzenie dlhodobých prínosov (pozri bod 17);

10.

zdôrazňuje, že povolenia IPKZ (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania, pozri prílohu I) by mali naďalej vychádzať z celistvého prístupu, ktorý zohľadňuje životné prostredie, výrobu, realizovateľnosť po technickej stránke, nákladovú účinnosť a rovnako dôležité miestne podmienky;

11.

je zajedno s Európskou komisiou v tom, že smernica o IPKZ v súčasnosti nie je náležite vykonávaná vo všetkých členských štátoch. Vykonávanie smernice IPKZ je dosť problematické a dokumenty BREF sa tiež kvôli ich náročnosti a pomerne technickej povahe nie vždy používali;

12.

konštatuje, že povolenia odzrkadľujú hlavne centralizované a zjednotené normy a požiadavky. Hoci sa to môže javiť ako pozitívne, je na základe povolenia čoraz ťažšie zistiť, čo podniky robia, vyrábajú, spracúvajú alebo optimalizujú;

13.

zastáva názor, že smernica o priemyselných emisiách (zahŕňajúca preskúmanie smernice o IPKZ) bola predložená iba niekoľko týždňov po skončení vykonávacieho obdobia platnej právnej úpravy IPKZ, stanoveného na 31. októbra 2007. Preskúmanie teda prichádza skôr, ako mali platné právne predpisy o IPKZ možnosť ukázať svoju funkčnosť a účinnosť, a čo je dôležitejšie skôr, ako bolo možné podrobne zhodnotiť ich vplyv na zníženie emisií;

14.

sa domnieva, že zlúčenie siedmych smerníc do jednej smernice je veľmi ambicióznym prístupom. Vhodnejší by bol postupný prístup alebo rámcová smernica s dcérskymi smernicami. Rámcová smernica by bola tiež príležitosťou začleniť iné priamo prepojené smernice, ako je smernica o komunálnych odpadových vodách, bez ohrozenia možnosti preskúmať rámcovú smernicu v budúcnosti;

15.

podporuje zásadu lepšej právnej regulácie. Návrh Komisie zlúčiť sedem smerníc sa zdá byť v súlade s touto zásadou. Nová smernica do určitej miery zjednodušuje postupy pri vydávaní povolení. Výbor je však presvedčený, že niektoré časti smernice neboli úplne zlúčené a vzhľadom na to, že stále existujú značné rozdiely medzi smernicou a dokumentmi BREF, nebudú vyriešené všetky praktické ťažkosti;

16.

má pochybnosti o tom, či návrh rieši všetky existujúce nedôslednosti a nejednoznačnosti v definíciách. Nie je jasné, aký dosah bude mať nová definícia BAT (zmena označenia „najlepšia dostupná technológia“ na „najlepšia dostupná technika“). Zohľadnenie širšej perspektívy technológie namiesto jedinej techniky umožní lepšie prepojenie s podnikovými investíciami, prispeje k vytvoreniu rovnakých podmienok pre všetkých a tým povedie k tvorivejším riešeniam problémov v oblasti životného prostredia;

17.

má vážne obavy v súvislosti s dôsledkami, ktoré môže zlúčenie mať na revízie v budúcnosti. Návrh v súčasnosti zahŕňa niekoľko rôznych oblastí odborných poznatkov. Dĺžka, a predovšetkým zložitosť, skomplikujú, ba možno až znemožnia revíziu smernice v budúcnosti, a taktiež aj prispôsobenie právnych noriem budúcim potrebám a vedecko-technologickému rozvoju stanovením prísnejších prevádzkových požiadaviek, ako napríklad limitných hodnôt emisií;

18.

chápe, že Komisia navrhuje riešiť otázku problematických revízií v budúcnosti prostredníctvom prepojenia smernice s dokumentmi BREF. Smernica stanovuje minimálne normy, ktoré je potrebné dodržať, a dokumenty BREF, ktoré sa dajú jednoducho revidovať, zaručia aktuálnosť systému sprísnením limitných hodnôt emisií (BAT-AEL, pozri prílohu I) na základe vedecko-technického rozvoja. Má vážne obavy v súvislosti s rozdielmi, ktoré v budúcnosti môžu vyvstať medzi BAT-AEL (v revidovateľných dokumentoch BREF) a limitnými hodnotami emisií (v smernici). Existuje značné riziko, že systém sa zastará a v budúcnosti teda iba v malej miere prispeje k rozvoju ochrany životného prostredia;

19.

dôrazne odporúča vytvorenie praktického revízneho systému, ktorý by umožnil čiastočnú revíziu smernice (napríklad technických kapitol a emisných limitných hodnôt) prostredníctvom postupu spolurozhodovania. má navyše obavy v súvislosti s budúcimi úpravami právnych noriem uskutočňovanými v súlade so sevillským procesom (pozri prílohu I), ktorý nie je právnym postupom podľa ustanovenia Zmluvy a nie je predmetom demokratickej kontroly;

20.

výbor je spokojný s nedávnymi vylepšeniami dokumentov BREF a oceňuje ich ako užitočné referenčné dokumenty. Hlavná časť dokumentov BREF je však k dispozícii iba v angličtine, čo môže spôsobiť ťažkosti regionálnym a miestnym orgánov zodpovedným za vydávanie povolení či povereným inšpekciami. Výbor preto požaduje preloženie podstatných častí dokumentov BREF (napríklad časti, ktoré ustanovujú najlepšie dostupné techniky BAT pre konkrétne odvetvie priemyslu; pozri prílohu I) do všetkých jazykov EÚ);

21.

považuje za neopodstatnené obmedzené používanie dokumentov BREF v rámci EÚ a odporúča zintenzívniť ich využívanie. Výbor preto súhlasí s novým postavením dokumentov BREF a ďalšou povinnosťou používať ich v povoľovacom konaní. Nové postavenie dokumentov BREF chápe ako zaväzujúcejšie, pretože dokumenty (v súčasnosti sú to iba referenčné dokumenty, ktoré treba zohľadniť, no nie sú však zaväzujúce) by sa mali po všetkých stránkach stať zaväzujúcimi;

22.

konštatuje, že existuje priestor na zlepšenie dokumentov BREF. Inovácie a zlepšenia v súvislosti s výrobným procesom sú niekedy nedostatočné. Napríklad rozdiely vo vzorkách zistené monitorovaním sa využívajú na penalizovanie podnikov, pričom by sa dali tiež využiť na zlepšenie techník. Ďalším príkladom sú rozdiely medzi kapitolou smernice o prchavých organických zlúčeninách a príslušným dokumentom BREF. V dôsledku toho existujú obavy, že nie vždy sa uprednostní najčistejší prístup. Miestne orgány by mali podľa možností vždy podporovať inovácie na zlepšenie miestneho životného prostredia a kvalita dokumentov BREF by mala byť dostatočná na to, aby príslušným orgánom pomohla;

23.

je presvedčený, že nové postavenie dokumentov BREF zlepší súlad medzi jednotlivými politikami v súvislosti s vydávaním oprávnení na znečisťovanie a zároveň pomôže zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže medzi európskymi spoločnosťami;

24.

považuje sevillský proces (pozri prílohu I) za nevyhnutný a dobre fungujúci. Sevillské dokumenty BREF sú pripravované na základe stretnutí úradníkov Európskej komisie a odborníkov z členských štátov, priemyslu a mimovládnych organizácií. Spolupráca medzi týmito stranami je nevyhnutná na stanovenie nových najlepších dostupných techník a na vytvorenie nových alebo revidovaných dokumentov BREF. Tento proces by sa preto mal ďalej rozšíriť v rámci smernice tak, ako je to v súčasnosti;

25.

si všimol, že predstavitelia miestnych a regionálnych orgánov nie sú súčasťou sevillského procesu a žiada, aby títo predstavitelia boli k nemu prizvaní. Regionálne a miestne orgány, ako orgány udeľujúce povolenia či poverené inšpekciami, majú dôležité poznatky o najlepších dostupných technikách, a teda účasť ich predstaviteľov môže prispieť k zlepšeniu sevillského procesu;

26.

by chcel upozorniť na skutočnosť, že nové postavenie dokumentov BREF môže mať negatívny vplyv na sevillský proces (pozri prílohu I). Dosiahnutie dohody o najlepších dostupných technikách bude vďaka novému charakteru dokumentov BREF náročnejšie, pretože členské štáty, priemyselné odvetvia a mimovládne organizácie môžu pri stanovovaní nových dokumentov BREF zvoliť strategickejší prístup. Vzhľadom na výrobné náklady by pre priemysel boli výhodnejšie menej inovatívne normy v dokumentoch BREF. V tomto prípade by sa sevillský proces namiesto hľadania najlepších technických riešení mohol stať pomalým a neprehľadným politickým procesom;

27.

je presvedčený, že následkom danej situácie môžu byť slabšie dokumenty. Výsledkom bude zastaraný a slabý nástroj, ktorý nepodporuje inovácie a nezvýšil by kvalitu životného prostredia, ale naopak oslabuje vykonávanie novej smernice o priemyselných emisiách;

28.

súhlasí so zámermi novej smernice o priemyselných emisiách zlepšiť súlad medzi jednotlivými politikami v súvislosti s vydávaním povolení na znečisťovanie;

29.

by chcel upozorniť, že miestne a regionálne orgány majú právomoci v oblasti vydávania povolení, ktoré sa medzi jednotlivými členskými štátmi líšia. Napríklad v Dánsku je vydávanie povolení v právomoci tak miestnych orgánov, ako aj vlády. V Holandsku vydávajú povolenia znečisťovateľom obce a provincie, zatiaľ čo v Spojenom kráľovstve patrí znečisťovanie ovzdušia z väčších zdrojov do právomoci centrálnej vlády. Najčastejším modelom zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do tejto politiky v rámci celej EÚ je stanovovanie noriem na celoštátnej úrovni, a ich presadzovanie na nižších úrovniach;

30.

pripomína, že inovácia v oblasti čistejšej výroby prebieha v miestnych spoločenstvách. Na rozvoji čistejšej výroby sa podieľa niekoľko strán, ako napr. mimovládne organizácie, podniky a príslušné orgány. Miestne orgány v súčasnosti často iba monitorujú. Smernica by mala vytvoriť príležitosti na spoluprácu medzi rôznymi stranami (miestnymi orgánmi a podnikmi), ktorá by im umožnila podporovať inováciu. Dobré príklady takejto spolupráce môžeme nájsť v Holandsku a Dánsku, ale aj v krajinách východnej Európy, ako je Rumunsko;

31.

zdôrazňuje potrebu flexibility. V rámci celej EÚ sa miestne podmienky navzájom odlišujú, a zariadenia, hoci vyrábajú rovnaký výrobok, fungujú vzhľadom na miestne podmienky inak. Miestne a regionálne orgány vytvárajú riešenia šité na mieru ich zemepisnej oblasti. Na regionálnej a miestnej úrovni je vždy dôležité zachovať rovnováhu medzi primeranou ochranou životného prostredia a ekonomickou motiváciou. Hoci je zlepšenie životného prostredia všeobecným cieľom politiky, v každodennej praxi musia regionálne a miestne orgány zvažovať viacero parametrov životného prostredia a často voliť kompromis medzi rôznymi opatreniami a ich vplyvom na životné prostredie. Pri vydávaní povolení je udeľovanie výnimiek z limitných hodnôt emisií spojených s najlepšími dostupnými technológiami (BAT-AEL) osobitne dôležité pre regióny v tých členských štátoch, v ktorých existuje tradícia dobrovoľných dohôd s priemyselným odvetvím a v ktorých neboli právomoci administrácie drasticky oklieštené právnymi predpismi;

32.

je však silne presvedčený, že flexibilita by mala byť obmedzená. Mala by byť vytvorená rovnováha medzi zachovaním rovnakých a spravodlivých podmienok pre všetkých a miestnym rozhodovaním. Preto s potešením víta zahrnutie limitných hodnôt emisií do smernice, čo prispeje k ochrane životného prostredia v rámci celej EÚ. Flexibilita však môže viesť k zneužívaniu. Výbor preto víta skutočnosť, že povoľovacie konanie na miestnej úrovni obsahuje dostatočné záruky, vďaka ktorým bude možné tomu predísť, pretože orgány vydávajúce povolenie môžu udeliť výnimku iba na základe posúdenia vplyvu (článok 16 ods. 3) a sú povinné sprístupniť zdôvodnenie verejnosti (článok 26 ods. 3 písm. f);

33.

rozhodne nesúhlasí s návrhom Komisie stanoviť kritériá udeľovania výnimiek na základe miestnych podmienok v súlade s komitologickým postupom (článok 16 ods. 3), a to z nasledujúcich dôvodov:

34.

podporuje myšlienku stimulovania inovácie, avšak pochybuje o tom, či nová smernica poskytuje dostatočne stabilný základ pre takýto vývoj;

35.

víta skutočnosť, že povolenia budú musieť byť častejšie prehodnotené. Priebežné prehodnocovanie podmienok povolenia prispeje k využívaniu čistejších technológií, čím sa zníži dosah priemyselných emisií na životné prostredie. Aby sa zaručila ozajstná inovácia, je potrebné splniť dve podmienky. Prvou podmienkou je právna istota, že investičný kapitál je dostupný. Hospodárske cykly budú musieť byť rešpektované. V členských štátoch je zvyklosťou ponechať podmienky udeľovania povolení nezmenené počas obdobia ôsmich rokov. Ustanovenia týkajúce sa prehodnocovania podmienok povolenia na základe nového alebo aktualizovaného dokumentu BREF (článok 22 ods. 3) budú musieť odrážať túto skutočnosť. Druhou podmienkou bude zaručenie možností na získanie výnimky, ktoré umožnia primerané testovanie vznikajúcich a nových technológií. Výbor zastáva názor, že lehota ustanovená v článku 16 ods. 5 by v niektorých prípadoch mohla byť príliš prísna, prinajmenšom počas prvých štyroch rokoch od zverejnenia nového dokumentu BREF;

36.

obáva sa, že nové postavenie dokumentov BREF by mohlo priemyslu brániť v pokusoch o inováciu, nakoľko trvalá udržateľnosť by bola odmeňovaná iba v obmedzenej miere. Európsky priemysel nebude motivovaný k tomu, aby si získal alebo udržal vedúcu pozíciu v nových, čistejších technológiách a bude ešte ťažšie nájsť riešenie pre ostatné problémy v oblasti životného prostredia v rámci EÚ;

37.

by privítal, keby bola smernica vykonávaná tak, aby nebol nepriamo podporovaný značný presun existujúcich odvetví do „rajov znečisťovania“ v zahraničí;

38.

by chcel upozorniť, že hoci je zahrnutie nižšej kategórie veľkých spaľovacích zariadení s výkonnosťou od 20 do 50 megawattov (MW) dôležitým aspektom novej smernice, v súvislosti s poľnohospodárskymi podnikmi je otázne, či bude zahrnutie malých podnikov na chov dobytka natoľko prínosné pre životné prostredie, aby tým bolo možné odôvodniť administratívnu záťaž;

39.

zastáva názor, že lepšia právna regulácia vyžaduje popri zjednodušení právnych predpisov aj nákladovú účinnosť a zníženie administratívneho zaťaženia. Pochybuje však o tom, či predložený návrh spĺňa uvedené požiadavky;

40.

má obavy v súvislosti so značným počtom požiadaviek v oblasti kontroly, prieskumu podmienok na udelenie povoľovania a podávania správ o dodržiavaní predpisov;

41.

vníma kontroly ako dôležitú súčasť náležitého vykonávania smernice. Výbor víta, že smernica túto skutočnosť potvrdzuje. Je však otázne, do akej miery sa namiesto Odporúčaní pre minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií (RMCEI) má tejto otázke venovať smernica. To by zároveň mohlo minimalizovať možné odlišnosti medzi smernicou a RMCEI, ktoré sú momentálne v revízii;

42.

domnieva sa, že z návrhu vyplýva, že súčasťou každoročného podávania správ o dodržiavaní podmienok povolenia (článok 8) by malo byť porovnanie s najlepšími dostupnými technikami (článok 24). Považuje to za zbytočnú administratívnu záťaž. Vzhľadom na to, že podmienky povolenia musia vychádzať z najlepších dostupných techník, postačovalo by podávanie správ o dodržiavaní podmienok povolenia. Väčšina údajov z monitorovania obsahuje mnoho nejasností a správy na základe týchto údajov nepovedú ku konštruktívnym zlepšeniam používaných techník. Je preto otázne, či to prispeje k lepšej právnej regulácii;

43.

konštatuje, že členské štáty podávajú každé tri roky správy o dodržiavaní smernice. Hoci je to len raz za tri roky, je to pre miestne a regionálne orgány značná administratívna záťaž. Preto dôrazne navrhujeme, aby členské štáty viedli databázu so všetkými potrebnými údajmi, ktoré by Komisii boli kedykoľvek dostupné na nahliadnutie. To by nahradilo systém podávania správ a bolo by v súlade s lepšou právnou reguláciou;

44.

pripomína, že prevádzkovateľ je po definitívnom ukončení činnosti povinný vrátiť lokalitu do pôvodného stavu uvedeného vo východiskovej správe (článok 23). Výbor to interpretuje ako čistejšiu pôdu v porovnaní so situáciou pred začatím činnosti. Zastáva tiež názor, že znečistená pôda by mala byť ozdravená v súlade s budúcim funkčným využívaním lokality. Takýto prístup by bol viac v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“;

45.

domnieva sa, že návrh požaduje pravidelné monitorovanie kvality pôdy a podzemných vôd pred činnosťou zariadenia a počas nej. Už na získanie povolenia bude potrebné preukázať dostatočnú ochranu pôdy a podzemných vôd. V špecifických prípadoch môžu existovať dôvody na dodatočné monitorovanie, ale to by nemalo byť paušálne povinné;

46.

súhlasí s tým, že verejnosť by mala dostať dostatočné informácie o zariadeniach IPKZ. Zdôrazňuje, že tieto informácie by mali byť dostupné stále, nie len na požiadanie;

47.

nemôže podporiť používanie komitologického postupu na stanovenie určitých kritérií, ako sú monitorovanie pôdy a podzemných vôd a kritériá analýzy rizík. Zastáva názor, že tieto kritériá by mali byť prerokované teraz v rámci prebiehajúceho legislatívneho postupu a stanovené v smernici;