28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/6

—

Súhlasí s názorom Komisie, že jednotný trh musí posilniť postavenie spotrebiteľov a malých a stredných podnikov (MSP), využiť globalizáciu v prospech Európy, zrušiť prekážky šírenia vedomostí a inovácií, uľahčiť hospodársky rast tak, aby v súlade s lisabonskými cieľmi vznikali nové pracovné miesta a Európa sa stala konkurencieschopnou a zahŕňať silné sociálne a environmentálne aspekty.

—

S poľutovaním konštatuje, že formulácie v oznámení sú všeobecné. Budúce konkrétne návrhy Komisie na dosiahnutie cieľov uvedených v oznámení budú preto musieť byť v pravý čas podrobne preskúmané predovšetkým z hľadiska dodržiavania zásady subsidiarity.

—

Vyjadruje presvedčenie, že jednotný trh môže úspešne fungovať iba vtedy, keď sú podniky konkurencieschopné a ak jednotný trh predstavuje skutočné sociálne výhody pre občanov Európy. V tejto súvislosti je nevyhnutné ďalej pokračovať v otvorenom prístupe vytýčenom smernicou o službách, ktorá sa snaží dôkladnejšie rozpracovať právo zakladať podniky a poskytovať služby, a tak zlepšiť skutočnú konkurencieschopnosť a fungovanie jednotného európskeho trhu.

Spravodajca

:

Dr. Michael Schneider (DE/EĽS), štátny tajomník, splnomocnenec spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko v spolkových orgánoch

1.

súhlasí s názorom Komisie, že jednotný trh musí posilniť postavenie spotrebiteľov a malých a stredných podnikov (MSP), využiť globalizáciu v prospech Európy, zrušiť prekážky šírenia vedomostí a inovácií, uľahčiť hospodársky rast tak, aby v súlade s lisabonskými cieľmi vznikali nové pracovné miesta a Európa sa stala konkurencieschopnou a zahŕňať silné sociálne a environmentálne aspekty.

2.

S poľutovaním konštatuje, že formulácie v oznámení sú všeobecné. Budúce konkrétne návrhy Komisie na dosiahnutie cieľov uvedených v oznámení budú preto musieť byť v pravý čas podrobne preskúmané predovšetkým z hľadiska dodržiavania zásady subsidiarity.

3.

Zdôrazňuje, že zásada subsidiarity je kľúčovým prvkom politického a právneho poriadku Európskej únie, upozorňuje však na to, že mnohé výzvy, ktorým dnes EÚ čelí, majú globálny charakter (globalizácia, potreba sociálnej ochrany, vplyv globálnych finančných trhov, klimatické zmeny atď.) a v oblastiach, v ktorých sa nedajú problémy vyriešiť na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni, sú teda potrebné spoločné riešenia založené na spoločných zásadách.

4.

Vyjadruje presvedčenie, že jednotný trh môže úspešne fungovať iba vtedy, keď sú podniky konkurencieschopné a ak jednotný trh predstavuje skutočné sociálne výhody pre občanov Európy. V tejto súvislosti je nevyhnutné ďalej pokračovať v otvorenom prístupe vytýčenom smernicou o službách, ktorá sa snaží dôkladnejšie rozpracovať právo zakladať podniky a poskytovať služby, a tak zlepšiť skutočnú konkurencieschopnosť a fungovanie jednotného európskeho trhu.

5.

Rovnako ako Komisia zastáva názor, že je potrebné presvedčiť mnohých spotrebiteľov v EÚ, že výhody spoločného európskeho trhu im prinášajú osoh v každodennom živote. Pretože súhlas s EÚ porastie iba vtedy, keď občania osobne pocítia úžitok, ktorý im Európska únia prináša.

6.

Vyzýva členské štáty, aby cielenejšie vysvetľovali súvislosti medzi jednotným trhom na jednej strane a ochranou spotrebiteľov, zvyšovaním zamestnanosti, hospodárskym rastom a cenovou stabilitou na strane druhej. Miestne a regionálne orgány môžu v tejto súvislosti zohrávať významnú úlohu.

7.

Odporúča preto, ako už skonštatoval vo svojom stanovisku „Budúcnosť jednotného trhu a zhodnotenie európskej spoločnosti“, aby Európska komisia, členské štáty a miestne a regionálne orgány lepšie informovali o tom, ako zvládnuť hospodárske a sociálne prispôsobovanie, ktoré vyplýva zo zostrenej hospodárskej súťaže, aby bolo možné rozohnať obavy občanov aj podnikov.

8.

Víta zámer Komisie zohľadňovať pri ďalšom rozvoji jednotného trhu najmä potreby malých a stredných podnikov, ktoré umožňujú hospodársky rast a vytváranie a diverzifikáciu pracovných miest. Z tohto dôvodu by sa malo viac robiť preto, aby sa uľahčil prístup MSP na jednotný trh, ktorý im umožní rast a budú tak môcť vo väčšej miere využívať svoj podnikový potenciál. Zoskupenia a centrá sú pre MSP výborným spôsobom, ako na miestnej, regionálnej, národnej a stále viac aj nadnárodnej úrovni rozširovať svoju základňu, kontakty, trhové príležitosti, výnosy a následne vytvárať pracovné miesta.

9.

Znovu preto upozorňuje na to, že Európska komisia a členské štáty by mali konzultovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi, podnikateľskými združeniami a sociálnymi partnermi, ktoré byrokratické prekážky pre podniky je možné odstrániť, hlavne v prípade MSP, ktoré najviac trpia byrokratickými prekážkami existujúcimi na jednotnom trhu. Zároveň je však potrebné zohľadniť vzájomnú súvislosť medzi odstraňovaním byrokracie pre MSP a dodatočným zaťažením miestnej a regionálnej administratívy.

10.

Podporuje preto Európsku komisiu v jej dvoch iniciatívach na podporu MSP. V rámci špeciálnej úpravy pre malé a stredné podniky sa majú prijať rôzne opatrenia na ich podporu podľa zásady „najskôr myslieť na malých“. Výbor regiónov tiež víta návrh Komisie na štatút európskej súkromnej spoločnosti s cieľom uľahčiť cezhraničné aktivity MSP. Plánované zjednodušenie obchodno-právnych štruktúr spoločností prispeje k zlepšeniu konkurencieschopnosti európskych podnikov. Jednoduché, nebyrokratické a účinné pravidlá priamo slúžia na vytvorenie vyvážených konkurenčných vzťahov a hospodárskej stability. Úspešné opatrenia v tejto oblasti majú priamy kladný vplyv na hospodárstvo. Náklady na právne poradenstvo a poradenstvo pri zakladaní spoločností by sa mohli znížiť. Pri všetkých týchto úvahách však musí byť zabezpečené, aby opatrenia na európskej úrovni boli v súlade so zabehnutými štruktúrami národných právnych predpisov o obchodných spoločnostiach a boli ochraňované existujúce sociálne normy.

11.

Víta vyjadrenia Komisie o výhodách globalizácie, poukazuje však na to, že tieto výhody sa môžu v uvedenom rozsahu prejaviť len vtedy, keď ostatní aktéri na svetovom trhu budú európske normy skutočne akceptovať. V opačnom prípade môžu odlišné európske normy viesť aj k zníženiu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva.

12.

V tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ potrebuje novú stratégiu pre globalizáciu, ktorá by bola okrem konkurencieschopnosti založená aj na pilieroch trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja, plnej zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov. Tieto aspekty musia byť zohľadnené aj v hodnotení vplyvu, ktoré je potrebné vypracovať.

13.

Upozorňuje na to, že vzhľadom na intenzívnejšiu globalizáciu a s ňou spojenú narastajúcu hospodársku súťaž vyplývajúcu zo znalostných ekonomík európske podniky budú musieť byť ešte inovatívnejšie a kreatívnejšie, aby mohli zostať konkurencieschopnými.

14.

V tejto súvislosti uznáva, že cieľ zvýšiť výdavky na výskum v Európskej únii na 3 % HDP, ktorý vytýčila Európska rada, je kľúčovým prvkom konkurencieschopnosti a zabezpečenia budúcnosti európskeho hospodárstva.

15.

Zdôrazňuje, že vzdelávanie a odborná príprava a s nimi celoživotný rozvoj schopností ľudí predstavujú veľkú výzvu, pred ktorou stojí Európska únia, členské štáty a regióny. Okrem hospodárskej súťaže, podnikania, inovácií a investícií je toto jednou z hnacích síl zvyšovania produktivity. Preto sa musia kapacity členských štátov, regiónov a obcí pre investovanie do ľudského kapitálu zvýšiť, aby sa pojem celoživotného vzdelávania stal realitou.

16.

Odporúča venovať zvýšenú pozornosť najmä cezhraničnej spolupráci vo výskume a vývoji, ako aj v oblasti inovácií, keďže práve tu je ešte množstvo nevyužitého potenciálu.

17.

Pripomína preto, že je dôležité, aby úseky riadenia vo verejnej službe aj v súkromnom sektore vytvárali prostredie, ktoré by pracovníkov motivovalo k ďalšiemu rozvíjaniu svojich kvalifikácií a aby sa zamerali sa na vytváranie vysoko kvalitných pracovných miest.

18.

Stotožňuje sa s názorom Komisie, že ochrana duševného vlastníctva je kľúčovým prvkom fungujúceho jednotného trhu. Účinná ochrana duševného vlastníctva podporuje nielen inováciu a kreativitu, ale vedie tiež k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a vytváraniu pracovných miest.

19.

Rovnako ako Komisia podčiarkuje význam ekologického a sociálneho rozmeru jednotného trhu. Zastáva názor, že vzhľadom na klimatické zmeny je potrebné zvýšiť úsilie v oblasti ochrany životného prostredia. Poukazuje však tiež na to, že sa musia nájsť primerané riešenia pre náklady spojené so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja, aby občania neboli nadmerne zaťažení a aby podniky, ktoré už investovali do dosiahnutia prísnejších environmentálnych noriem mohli naďalej zotrvať v Európe. Odchod európskych podnikov, ktoré spĺňajú tieto prísne environmentálne normy do krajín mimo Európy by mohol ohroziť aj splnenie celosvetových cieľov v oblasti ochrany klímy.

20.

Súhlasí s Komisiou v tom, že mobilita pracovníkov je dôležitou súčasťou vytvárania jednotného trhu. Je vecou členských štátov, aby svoje pravidlá trhu práce prispôsobili svojim požiadavkám, rovnako dôležité je však, aby sa nevytvárali resp. aby sa odstraňovali prekážky voľného pohybu, ktoré sú v rozpore so základnými právami a slobodami.

21.

Súhlasí s Komisiou v tom, že čo sa týka mobility, správanie sa v dôsledku jednotného trhu v EÚ zmenilo. Niektorým zamestnancom spôsobujú nevyhnutné zmeny ťažkosti, preto sledujú vývoj s obavami. Výbor regiónov sa stotožňuje s názorom Komisie, že práva pracovníkov musia zostať zaručené a zachované najmä prostredníctvom správneho uplatňovania európskych predpisov pracovného práva.

22.

Upozorňuje na to, že hospodárska, sociálna a územná súdržnosť v Európskej únii je nosným pilierom integrácie. Budúce smerovanie kohéznej politiky je úzko späté s politikou rastu a zamestnanosti EÚ. Práve prostriedky z Európskeho sociálneho fondu boli a sú významným faktorom podpory pracovníkov a podnikov pri nutnej modernizácii vo svete práce, ako aj pri zlepšovaní príležitostí na začlenenie do trhu práce. Tak bude možné lepšie čeliť požiadavkám globalizovaného hospodárskeho priestoru.

23.

Víta skutočnosť, že Komisia v oznámení niekoľkokrát vyzdvihuje lepšiu tvorbu právnych predpisov, posúdenie dosahu, hodnotenie, zjednodušovanie právnych predpisov a odbúravanie byrokracie. Komisia, Rada a Európsky parlament, ale tiež členské štáty a regióny musia v tomto smere dosahovať úspechy, pretože toto zlepšovanie práva slúži občanom a podnikom. Tým dosiahnu väčšiu spokojnosť s európskou spoluprácou.

24.

s poľutovaním konštatuje, že Komisia venovala základnej otázke služieb všeobecného záujmu len sprievodný dokument, čo nezodpovedá očakávaniam, ktoré predniesli Výbor regiónov (1) a Európsky parlament (2) počas konzultácií k bielej knihe o službách všeobecného záujmu.

25.

Podporuje tvrdenie Komisie, že o spôsobe, rozsahu, organizácii a financovaní týchto služieb musia samostatne rozhodovať členské štáty resp. regionálne a miestne orgány.

26.

Súhlasí s názorom Komisie, že služby všeobecného záujmu majú veľký význam pre blaho občanov, sociálne začlenenie, zabezpečenie sociálnej súdržnosti a zlepšenie úrovne zamestnanosti.

27.

Zdôrazňuje, že služby všeobecného ekonomického záujmu, ktoré nepodliehajú európskym predpisom v jednotlivých odvetviach, sú zvyčajne ovplyvňované regionálnou a miestnou kultúrou, resp. miestnymi zvyklosťami, a preto si vyžadujú primerané kroky na regionálnej a miestnej úrovni.

28.

Víta nový článok 14 Lisabonskej zmluvy, ktorý ustanovuje nový právny základ pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ). Tento právny základ umožní Rade a Európskemu parlamentu stanoviť prostredníctvom predpisov v súlade s bežným legislatívnym postupom zásady a podmienky, predovšetkým ekonomické a finančné, ktoré umožnia správne plnenie poslania SVHZ a ktoré ukončia právnu neistotu spôsobenú individuálnym prístupom, legislatívnym prístupom (odvetvové smernice) alebo prístupom k riešeniu sporov, ktorý až dosiaľ uprednostňovala Komisia. Vyjadruje preto ľútosť, že v oznámení o službách všeobecného záujmu sa len spomína článok 14 bez toho, aby sa hovorilo o jeho dôsledkoch.

29.

Okrem toho víta, že reformná zmluva obsahuje „Protokol o službách všeobecného záujmu“, ktorý vyzdvihuje význam týchto služieb. Týmto protokolom sa uznáva rôznorodosť služieb všeobecného záujmu a prednostná právomoc členských štátov poskytovať ich. Výbor regiónov zdôrazňuje, že protokol výslovne podčiarkuje široké právomoci regionálnych a miestnych orgánov z hľadiska prispôsobenia výkonov potrebám používateľov, verejného obstarávania a organizácie.

30.

Domnieva sa, že sociálne služby všeobecného záujmu, hoci sú v jednotlivých členských štátoch rozlične rozvinuté, predstavujú dôležitý prvok európskeho sociálneho modelu a je preto potrebné zabezpečiť na úrovni Spoločenstva stabilný a transparentný právny rámec na ich rozvoj, pričom sa bude prísne rešpektovať zásada subsidiarity, a najmä kompetencie miestnych a regionálnych samospráv pri určovaní poslania, riadení a financovaní týchto služieb.

31.

Konštatuje, že napriek žiadosti Výboru regiónov (3) a Európskeho parlamentu (4) o legislatívny návrh Komisie, ktorý by zabezpečil skutočnú právnu istotu v oblasti poskytovania sociálnych služieb, sa návrhy uvedené v oznámení o službách všeobecného záujmu obmedzujú len na odpovede na „často kladené otázky“, ktoré síce môžu byť užitočné, avšak nie sú právne záväzné.

32.

Uznáva, že sa Komisia v sprevádzajúcom oznámení snaží o jasnejšie rozlíšenie služieb všeobecného ekonomického záujmu od služieb všeobecného neekonomického záujmu. Závery Komisie sú však také všeobecné, že v jednotlivých prípadoch nie vždy prispievajú k rozlíšeniu v rámci právnej istoty.

33.

Poukazuje na to, že neexistuje jednotný „európsky sociálny model“ a že je preto potrebné rešpektovať rozmanitosť a rozdiely v podobe sociálnych služieb v jednotlivých členských štátoch. Rozsah právomoci členských štátov pri určovaní toho, čo rozumejú pod službami všeobecného ekonomického záujmu, nesmie byť obmedzovaný novými záväznými právnymi predpismi EÚ alebo dodatočnými koordinačnými procesmi. Podobne nový článok 14 Lisabonskej zmluvy sa nesmie vykladať spôsobom, ktorý bude znamenať obmedzenie rozhodovacích právomocí členských štátov.

34.

Zdôrazňuje, že je nutné zabrániť rozširovaniu vykazovacej povinnosti, ďalšiemu byrokratickému zaťaženiu a štatistickej náročnosti.

35.

Upozorňuje na to, že právo EÚ pôsobí na vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia rôznymi spôsobmi. V minulosti bolo možné pozorovať, že EÚ svojimi právnymi predpismi v oblasti verejného obstarávania, hospodárskej súťaže a štátnej pomoci značne zasahovala do formovania miestnych služieb verejného záujmu, pričom nebola zaručená skutočná právna istota pre poskytovateľov a prijímateľov služieb.

36.

V tejto súvislosti menuje spoluprácu medzi obcami ako príklad práva týkajúceho sa verejného obstarávania. Táto spolupráca ponúka veľký potenciál účinnosti v prospech občanov. Ako nástroje administratívnej spolupráce spravidla nepodliehajú požiadavkám verejného obstarávania. Mali by sa považovať skôr za vnútroštátne organizačné rozhodnutie nezahrnuté do právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania a Komisia by ich mala rešpektovať.

37.

Zdôrazňuje, že európske právne predpisy týkajúce sa verejného obstarávania majú veľký význam najmä pre miestne a regionálne orgány. Výkladové oznámenie o zadávaní verejných zákaziek pod prahovými hodnotami žiaľ vykazuje nedostatočnú citlivosť Komisie voči záujmom regionálnych a miestnych orgánov. V ďalších diskusiách na túto tému bude preto potrebné nájsť politické riešenia, ktoré zaručia regiónom a obciam právnu istotu.

38.

Vyzýva Komisiu, aby nezávisle od výsledku uvedeného postupu zvážila, či by požiadavky vznesené vo výkladovom oznámení nemohli byť zmiernené alebo stiahnuté.

39.

sa domnieva, že aj v ustanoveniach Lisabonskej zmluvy sa prejavuje čoraz väčší význam európskej sociálnej politiky, keďže článok 2 zmluvy stanovuje nové ciele EÚ v sociálnej oblasti: „Bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa.“. Charta základných práv, povinná „prierezová sociálna klauzula“ a protokol o službách všeobecného záujmu rovnako ponúkajú možnosti ako urobiť Európu sociálnejšou. Zmluva tiež ponúka možnosti zabezpečiť „účinnejšiu spoluprácu“, ktorú môžu členské štáty podporovať a uplatňovať v sociálnej oblasti (5).

40.

Súhlasí s názorom Komisie, že vzhľadom na meniace sa výzvy je možné blahobyt v Európe podporiť zlepšením príležitostí, možností prístupu a solidaritou. Právom sa v tejto súvislosti poukazuje na oblasť mládeže, kariéry, dlhšieho a zdravšieho života, rovnosti pohlaví, aktívneho začlenenia a nediskriminácie, mobility a úspešnej integrácie, ako aj spolupôsobenia, kultúry a dialógu.

41.

Pripája sa k tvrdeniu Komisie, že na dosiahnutie rovnosti príležitostí, ktorá hrá kľúčovú úlohu v rámci vízie pre 21. storočie, neexistuje jediný postup uplatniteľný na celú Európu a že rôznorodý charakter politík, postupov, ako aj a vnútroštátnych inštitúcií sťažuje harmonizáciu v mnohých oblastiach sociálnej politiky. Preto nesúhlasí s názorom, že podobné alebo rovnaké výzvy sú automaticky spoločnými výzvami, ktoré vedú k spoločnej potrebe konať práve na úrovni EÚ.

42.

Súhlasí s názorom Komisie, že úspešné novátorské riešenia v oblasti hospodárstva a sociálnej politiky sa musia nájsť v prvom rade na miestnej, regionálnej a štátnej úrovni a v tejto súvislosti poukazuje na dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov a sociálnych partnerov.

43.

Upozorňuje na to, že Komisia sa musí striktne držať v rámci kompetencií, ktoré jej boli zmluvne pridelené a ktoré sa v zásade obmedzujú na podporu a doplnenie činností členských štátov.

44.

Uznáva veľký význam vzdelania a kvalifikácie mladých ľudí ako predpokladu vytvárania pracovných miest, sociálneho začlenenia, a tým úspech jednotného trhu.

45.

Výslovne nesúhlasí s názorom, ktorý Komisia zastáva v oznámení, že existuje „európsky školský a vzdelávací systém“ a zdôrazňuje, že EÚ je povinná prísne rešpektovať zodpovednosť členských štátov za obsah výučby a za organizáciu svojich vzdelávacích systémov.

46.

S výhradou dodržiavania zmluvne stanoveného systému kompetencií uznáva, že EÚ môže zohrávať dôležitú úlohu pri výmene skúseností a osvedčených postupov, pri podpore miestnej, regionálnej a národnej úrovne a pri zvyšovaní informovanosti.

47.

Z hľadiska cieľov stanovených v tomto kontexte víta výmenu skúseností a osvedčených postupov na európskej úrovni pri zapojení miestnych a regionálnych orgánov.

48.

Oceňuje, že Komisia vzhľadom na problémy s realizáciou vytýčených úloh v mnohých členských štátoch navrhla preskúmanie a prispôsobenie existujúceho právneho rámca v oblasti rovnoprávnosti mužov a žien a boja proti diskriminácii, odmieta však rozšírenie príslušných predpisov na ďalšie oblasti.