52007SC1470

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 8.11.2007

SEK(2007) 1470

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Sprievodný dokument k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBOU A VÝBORU REGIÓNOV

Iniciatíva EÚ i2010 týkajúca sa digitálnej integrácie („e-Inclusion“)

„Informačná spoločnosť pre všetkých“

ZhrnutiePOSÚDENIA VPLYVU[KOM(2007) 694 v konečnom znení][SEK(2007) 1469]

Úvod

Toho posúdenie vplyvu (ďalej len „PV“) sa vzťahuje na návrh oznámenia o iniciatíve EÚ i2010 týkajúcej sa digitálnej integrácie: „Informačná spoločnosť pre všetkých“ (ďalej len oznámenie). Vyplynula z dlhého politického vývoja a konzultácií, na ktorých sa podieľali zúčastnené strany a predstavitelia členských štátov a pri ktorých sa zohľadnili výsledky štúdií stavu digitálnej integrácie a príslušných politík.

PV sa týka súboru politických opatrení zameraných na dosiahnutie integrovanej spoločnosti a tým byť prínosom pri dosahovaní politických cieľov vytýčených v ministerskom vyhlásení o digitálnej integrácii z Rigy, ktoré 11. júna 2006 prijalo 34 krajín Európy[1].

Opatrenia navrhnuté v oznámení nie sú regulačnými opatreniami a nepredstavujú žiadne administratívne ani finančné bremeno. Preto sa v PV skúmajú politické výzvy, načrtávajú možné riešenia, posudzuje vplyv rôznych možností z kvalitatívneho a čiastočne aj kvantitatívneho hľadiska, pričom sa vychádza z predpokladu, že sa naplnia všetky ciele digitálnej integrácie. Tým sa v plnej miere dodržiava zásada primeranej analýzy ustanovená v usmerneniach pre hodnotenie vplyvu (Impact Assessment Guidelines)[2].

Okrem toho sa v PV vzala do úvahy aj požiadavka v oznámení o dostupnosti IKT z roku 2005 preskúmať v roku 2007 pokrok dosiahnutý v tejto oblasti. Kľúčovým predpokladom na to, aby ľudia so zdravotným postihnutím a aj rastúca populácia starších osôb v Európe mohli profitovať z informačnej spoločnosti, sú informačné a komunikačné technológie (IKT), ktoré sú priaznivé z hľadiska používania (dostupnosť IKT). Záver, ku ktorému sa v posúdení vplyvu dospelo, je, že v tejto oblasti sa dosiahol len malý pokrok a že v roku 2008 budú nutné ďalšie návrhy. Preto je jeho súčasťou aj predbežné posúdenie takýchto opatrení, ktoré vychádza z predpokladu, že v roku 2008 s uskutočnia ďalšie konzultácie so zúčastnenými stranami a vypracuje sa ďalšie posúdenie vplyvu.

Čo je digitálna integrácia a prečo je dôležitá?

V ministerskom vyhlásení z Rigy sa pojem digitálnej integrácie vymedzil ako ciele v oblasti integratívnych IKT a zároveň ciele pri používaní IKT na účel širšej integrácie. Inými slovami, digitálna integrácia znamená mieru, do akej informačné a komunikačné technológie môžu zlepšiť spoločenské vzťahy, vytvárať hospodárske príležitosti pre prácu a podnikanie, rozvíjať kultúrne aspekty spoločnosti a podporovať účasť občanov a tým prispieť k vyrovnanejšej a širšej účasti spoločnosti na všetkých úrovniach.

Rozsah problému: koľkí sú vynechaní?

Rýchly vývoj IKT otvára jednotlivcovi významné možnosti využívať výhody informačnej a znalostnej spoločnosti. IKT sa stali podmienkou aktívneho a úplného podieľania sa na spoločnosti. Na druhej strane sú však spojené aj so vznikom nových bariér – či už ide o bariéry geografickej dostupnosti služieb s pridanou hodnotou založených na IKT, dostupnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím a starších používateľov, rozdiely v možnosti zamestnať sa súvisiace s úrovňou vzdelania, bariéry v schopnostiach a motivácii, či sociálne rozvrstvenie súvisiace s finančnou dostupnosťou používania IKT. Ak sa nepodniknú protiopatrenia, tieto bariéry budú vzájomným pôsobením narastať a bude hroziť nebezpečenstvo nielen „digitálnej priepasti“ ale aj citeľného sociálneho a hospodárskeho rozdelenia európskej spoločnosti. Odhaduje sa, že 30 - 40 % obyvateľov nemôže využívať výhody informačnej spoločnosti z dôvodu miesta bydliska, zdravotného postihnutia a veku, pohlavia, etnickej príslušnosti, nedostatočných schopností a informovanosti alebo zlých ekonomických pomerov (východiskom týchto odhadov je predpokladaný počet 200 miliónov Európanov, ktorí internet vôbec nepoužívajú)[3].

Najviac postihnuté skupiny a tým pádom možné cieľové skupiny politických opatrení sú (údaje o EÚ27 z roku 2006): ľudia so zdravotným postihnutím vo všeobecnosti: odhadovaných 74 miliónov obyvateľov EÚ (vrátane ťažkých ako aj ľahších foriem zdravotného postihnutia)[4], ľudia v EÚ ohrození chudobou: 98 miliónov (z čoho približne 9 % zamestnaných) ľudia s pôvodom v cudzine: približne 15 miliónov Okrem toho: ľudia s nízkym vzdelaním, ktorí nepoužívajú internet: približne 74 miliónov zamestnaní, ktorí nepoužívajú internet: približne 89,5 miliónov mladí ľudia (15 - 24), ktorí nepoužívajú internet: približne 18 miliónov. |

- Prečo musí Európa konať?

V PV sa vymenúvajú logické dôvody posilnenia politík digitálnej integrácie a ich lepšej koordinácie na úrovni EÚ. Ak všetky faktory ostanú rovnaké, zo zistení vyplýva, že existuje reálne riziko, že nové IKT majú za následok nové výrazné formy vyčlenenia zo spoločnosti – konkrétne „digitálne vyčlenenie“. Na druhej strane, keď sa IKT nevyužijú v plnej miere, ostanú mnohé možnosti v oblasti zamestnanosti a hospodárskeho rastu neuskutočnené. Bez komplexných politických opatrení sa mnohým ekonomické a spoločenské výhody informačnej spoločnosti uprú.

Z prvého „zoznamu z Rigy“[5] (príloha 2 PV) a iných štúdií vyplýva, že rozdiely naďalej pretrvávajú v prístupe, dostupnosti a používaní nástrojov a služieb informačnej spoločnosti: Rozdiely v používaní sú podstatné. Percentuálny podiel pravidelného používania internetu v roku 2006 v EÚ27 bol: 76 % obyvateľov EÚ s vysokým dosiahnutým vzdelaním, 25 % obyvateľov s nízkym/žiadnym dosiahnutým vzdelaním 58 % zamestnaných oproti 36 % nezamestnaných 51 % obyvateľov husto osídlených oblastí oproti 35 % obyvateľov riedko osídlených oblastí internet nepoužíva ešte stále 15 miliónov školákov/študentov, čo má na ich vzdelávanie podstatný negatívny vplyv v skupine 16 - 24 ročných internet nepoužíva 18 miliónov, v skupine 24 - 55 ročných 50 % približne 20 miliónov nezamestnaných nepoužíva internet deficit ženskej časti populácie v používaní internetu sa takmer vyrovnal, no problematika rovnosti pohlaví zostáva súčasťou digitálnej integrácie. Používateľnosť IKT (nedostatočná dostupnosť IKT) je bariérou pre ľudí so zdravotným postihnutím a starších ľudí: iba 5 % verejných internetových stránok EÚ27 je v súlade s minimálnymi normami a usmerneniami pre dostupnosť internetu sú veľké rozdiely pri podieloch audiovizuálnych programov s titulkami (2,5 % až 95 %) podiel programov so znakovou rečou pre sluchovo postihnutých je ešte menší ako podiel programov s titulkami – v rozsahu menej ako 0,5 % až 5 % podiel vysielania so zvukovým prepisom je 1 % až vyše 10 % pokiaľ ide o vstavené zjednodušenie dostupnosti v PC a softvéroch, ani zďaleka sa neponúka v celej palete produktov. Rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami sú predovšetkým v širokopásmovom pokrytí a prístupe. 89 % obyvateľov EÚ27 malo na konci roka 2006 širokopásmové pokrytie (92 % v EÚ15) vo vidieckych oblastiach je miera pokrytia iba 71 % a rýchlosť prenosu je pomalšia. Rozdiely v digitálnej gramotnosti: Iba 57 % obyvateľov EÚ má určitú úroveň internetových a počítačových zručností Najmenšie počítačové a internetové zručnosti majú ľudia s nižším vzdelaním, starší ľudia a hospodársky neaktívni. Rozdiely v používaní služieb elektronickej štátnej správy: Vo vekovej skupine 15 - 74 ročných v EÚ27 v roku 2006: 21 % používalo tieto služby na získavaní informácií 13,3 % na sťahovanie formulárov 8,8 % na uskutočňovanie kompletných transakcií. Rozdiely v používaní IKT súvisiace s vekom: 71 % skupiny 16 - 24 ročných používa internet oproti 10 % v skupine 65 - 74 ročných 43 miliónov obyvateľov vo veku 55 - 64 a 37 miliónov obyvateľov vo veku 65 - 74 internet nepoužíva. |

- Čo má Európa z digitálnej integrácie?

Digitálna integrácia v Európe je spojená sa podstatnými hospodárskymi výhodami. Je jedným z hlavných predpokladov rozsiahleho udržateľného rastu a prináša výhody celej spoločnosti. Z prvých odhadov vyplýva, že výhody digitálnej integrácie v EÚ by sa v období piatich rokov mohli pohybovať vo výške 35 až 85 miliárd EUR.

Aké ciele sa sledujú?

Celkovým cieľom politickej stratégie digitálnej integrácie je dosiahnuť ciele v oblasti integratívnych IKT a ciele pri používaní IKT na účel širšej integrácie a zároveň položiť základy hospodárskeho rastu a nových možností podnikania.

Mobilizáciou všetkých zúčastnených strán (členských štátov, priemyselného odvetvia a občianskej spoločnosti) s pomocou politických nástrojov, ktoré sú k dispozícii, sa z digitálnej integrácie má stať nielen spoločenská nevyhnutnosť ale aj významná hospodárska príležitosť pre Európu. V PV sa preto okrem iného odporúča zvýšiť informovanosť verejnosti o týchto cieľoch a záväzkoch. Rovnako

PV obsahuje tri konkrétnejšie odporúčania vzhľadom na výzvy, ktorým čelia používatelia, priemyselné odvetvie a orgány:

- používatelia: odstránenie prekážok dostupnosti, prístupu, finančnej dostupnosti a odstránenie nedostatku schopností ,

- priemyselné odvetvie IKT a poskytovatelia služieb: stimulovanie a podporovanie integratívnych IKT ako rastúceho a výnosného odvetvia,

- verejné orgány: realizácia opatrení a iniciatív zameraných na zosúladené a účinné politické stratégie o digitálnej integrácii.

Aké politické možnosti sa posudzujú?

V PV sa hodnotia tieto politické možnosti digitálnej integrácie a na základe požiadavky v oznámení o digitálnej integrácii z roku 2005 [6] sa situácia v danej oblasti konkrétnejšie analyzuje:

1. Pokračovanie statusu quo. V konkrétnej oblasti dostupnosti IKT sa táto možnosť posudzuje na základe analýzy vplyvu súčasných regulačných ustanovení,

2. Obmedzená koncepcia , ktorá spočíva v tom, že na úrovni EÚ sa vykonajú určité konkrétne opatrenia v rozličných oblastiach, ale nebude sa vyvíjať žiadne ďalšie úsilie o koordináciu a integráciu a prijmú sa iba cielené opatrenia pre rizikové skupiny, a to v obmedzenej miere. V konkrétnej oblasti dostupnosti IKT sa v rámci tejto možnosti posudzuje obmedzené úsilie o zlepšenie koordinácie činností členských štátov a zúčastnených strán,

3. Ucelená a zosúladená stratégia zlepšenia súčinnosti a vplyvu prostredníctvom: a) presnejšieho zamerania opatrení na potreby konkrétnych rizikových skupín, b) koordinovanejších a ucelenejších opatrení rozličných oblastí politík, c) zamerania sa na pomoc znevýhodneným skupinám profitovať z informačnej spoločnosti a používať IKT na výkon účinnejších služieb v ich prospech, d) zahrnutia rozsiahlejších a fundovanejších poznatkov a kvantitatívnych údajov do monitorovacích a hodnotiacich mechanizmov a e) zvýšenie povedomia verejnosti a zintenzívnenia úsilia. V konkrétnej oblasti dostupnosti IKT sa táto možnosť zahŕňa preskúmanie predbežného vplyvu opatrení zameraných na posilnenie právnych predpisov týkajúcich sa tejto oblasti.

Aké opatrenia sa navrhujú?

V PV sa uvádzajú potrebné dôvody a dôkazy vysokej pridanej hodnoty podpory digitálnej integrácie na európskej úrovni prostredníctvom posilnenia súladu na celom území EÚ, mobilizácie kľúčových zainteresovaných strán (členských štátov, priemyselného odvetvia a používateľov), zahrnutia hľadiska digitálnej integrácie do všetkých politických oblastí a preskúmaním možností zlepšenia právnych predpisov o dostupnosti IKT. Preto je dôležité propagovať podujatia a iniciatívy, ktorými sa zdôrazňuje význam digitálnej integrácie a poukazuje na dosiahnutý pokrok, a tým zvyšovať povedomie verejnosti a vystupňovať politické úsilie a úsilie zúčastnených strán.

Okrem toho sa navrhujú kroky v troch oblastiach:

- Po prvé, vytvoriť podmienky, aby sa všetci mohli do informačnej spoločnosti zapojiť. Naďalej pretrváva celý rad bariér informačnej spoločnosti. Jednou z nich je aj dostupnosť IKT. Nedostatočná dostupnosť IKT má za následok veľké straty produktivity, pričom náklady na prispôsobenie by boli obmedzené. Pokrok je dôsledkom rozdrobenia koncepcií: priemyselný sektor považuje chýbajúcu spoločnú koncepciu dostupnosti IKT za bariéru vnútorného trhu. Ďalšou príčinou obmedzeného pokroku je nedostatočné vytýčenie priorít a spolupráca používateľov s priemyselným sektorom: priemyselné odvetvie – ako aj členské štáty – by mali vystupňovať svoje úsilie o dostupnosť IKT. Z analýzy vplyvu vyplýva, že táto otázka by mala mať prioritné postavenie a okrem iného sa navrhuje preskúmať možnosti horizontálnej koncepcie právnych predpisov o dostupnosti IKT (t. j. nie zamerané konkrétne na jeden typ technológie alebo používania), pričom sa musí dodržať zásada subsidiarity a proporcionality.

- Nielen dostupnosť IKT, ale aj základná digitálna gramotnosť by sa mala zlepšiť a v tejto oblasti by priemyselné odvetvie a členské štáty mali prehĺbiť svoju spoluprácu. Regionálne orgány spolu s priemyselným odvetvím by sa zas mali vo väčšej miere angažovať za to, aby predovšetkým vo vidieckych oblastiach bolo k dispozícii široké pásmo.

- Po druhé, podporovať skutočnú účasť cieľových skupín, ktoré sú ohrozené sociálnym vylúčením, a zlepšenia kvality ich života. S cieľom urýchliť získavanie výhod informačnej spoločnosti v skupinách s vysokým rizikom sociálneho vyčlenenia by sa mal prijať rad cielených opatrení alebo presadzovať už prijaté s väčšou dôslednosťou a viac ich medzi zosúladiť. Ide o opatrenia zamerané na prekonanie rizika sociálneho vyčlenenia starších ľudí a ľudí ohrozených zdravotným stavom z informačnej spoločnosti. Základom je akčný plán EÚ „Dôstojné starnutie v informačnej spoločnosti“ a nová iniciatíva zameraná na telemedicínu. Obzvlášť veľký význam má spoločne vypracovať a vymieňať si koncepcie integratívneho výkonu verejných služieb v prospech sociálne znevýhodnených ľudí v súlade s akčným plánom elektronickej štátnej správy. Takisto by sa malo do konca roka 2008 pracovať na určovaní prípadne potrebných dodatočných cielených opatrení (zameraných napr. mladých ľudí a migrantov, ktorým hrozí sociálne vylúčenie).

- Po tretie, uceliť opatrenia zamerané na digitálnu integráciu, aby sa maximalizoval trvalý vplyv. Napriek tomu, že digitálna integrácia zahŕňa mnoho aspektov, ktoré ovplyvňuje celý rad faktorov a zainteresovaných strán, vysoká pridaná hodnota spočíva v monitorovaní a benchmarkingu. Základom je „zoznam z Rigy“, na ktorom sa pracuje, ako aj posilnená spolupráca používateľov a ich zástupcov, priemyselného sektora, orgánov a Európskej komisie v rámci tejto stratégie prostredníctvom zlepšovania schopností pri digitálnej integrácii na tom, aby sa posilnilo postavenie používateľov v tejto problematike. Trvácnosť vplyvu digitálnej integrácie sa dosiahne vtedy, keď sa aspekt digitálnej integrácie a úvahy o sociálnom vyčlenení budú od začiatku zohľadňovať pri navrhovaní a vývoji technológií na bežné použitie (vytváranie integratívnych produktov) a stanú sa neoddeliteľnou súčasťou pri vypracúvaní všeobecných politických stratégií zameraných na sociálne a hospodárske vyčlenenie (politika sociálneho začlenenia založená na informačnej spoločnosti).

V neposlednom rade, vzhľadom na rozdrobenosť digitálnej integrácie a nesmierne množstvo menej dôležitých a nekoordinovaných opatrení, je potrebné, aby sa na úrovni EÚ venovalo viac pozornosti zvyšovaniu informovanosti a výmene osvedčených postupov. Táto stratégia by mala vychádzať z mnohých iniciatív zúčastnených strán, ktoré by sa mali zhrnúť do jedného rámca ako súbor opatrení na zvyšovanie informovanosti, čo by bol významný prínos pre konferenciu o politickej digitálnej integrácii a jej propagácii na konci roka 2008.

V čom spočíva pridaná hodnota EÚ?

Pridaná hodnota iniciatívy EÚ o digitálnej integrácii spočíva v jej prínose k realizácii spoločných a systematických koncepcií digitálnej integrácie prostredníctvom posilnenia súčinnosti politických iniciatív na úrovni EÚ, členských štátov i na miestnej úrovni. Okrem toho vyplýva aj z úsilia spájať iniciatívy podnikateľskej sféry, zviditeľniť ich a v prípade úspechu dbať na to, aby sa opakovali. Tým je jedným z cieľov iniciatívy produkovať „multiplikačný účinok“, nutný na posilnenie pozitívneho účinku prebiehajúcich opatrení na všetkých úrovniach.

Rovnako, ako dôvody digitálneho vyčlenenia, budú sa aj výhody začlenenia vzájomným pôsobením posilňovať, akonáhle budú nutné motory aktivované a súčinné. Očakáva sa, že tento proces bude mať za následok silnejší sociálny a hospodársky vplyv, pretože sa ním posilňuje aktívne začlenenie jednotlivcov do spoločnosti a hospodárstva EÚ, podporuje vnútorný trh integratívnych technológií a služieb a propaguje výskum a inovácie v tejto oblasti. Pokrok sa bude posudzovať na základe celého radu ukazovateľov dopytu a ponuky (zoznam z Rigy). Počiatočné odhady dosiahnutého pokroku sa v tomto PV vzťahujú okrem iného na ekonomické výhody. V budúcich štúdiách a modeloch sa poskytnú ďalšie dôkazy a poznatky o vzťahu týchto indikátorov a všeobecného spoločenského a hospodárskeho pokroku.

[1] Vo vyhlásení (11. jún 2006) sa uvádzajú konkrétne ciele na účel zmenšenia digitálnych rozdielov v oblastiach: IKT a starnutie, geografická priepasť, dostupnosť IKT, digitálna spôsobilosť, IKT pre kultúrnu rozmanitosť a integrovanú elektronickú štátnu správu. http://ec.europa.eu/information_society/events/ict_riga_2006/doc/declaration_riga.pdf

[2] Zásadné dokumenty na vývoj politiky („Broad policy –defining documents“) si vyžadujú predbežné posúdenie vplyvu z prevažne kvalitatívneho hľadiska (usmernenia pre hodnotenie vplyvu, SEK(2005) 791, s.8).

[3] Eurostat, Prieskum Spoločenstva o používaní IKT v domácnostiach a zo strany jednotlivcov (vo veku 16-74), 2006.

[4] Správa výboru pre komunikácie (COCOM),2004, vychádzajúca z údajov Eurostatu, v ktorej sa odhaduje, že 15 % celkového počtu obyvateľstva je zdravotne postihnutých. Ďalším východiskom je percentuálne zastúpenie ľudí so zdravotným postihnutím v počte zamestnaných obyvateľov (na základe údajov Eurostatu). V roku 2002 v skupine 16 až 64 ročných v EÚ25 44,6 miliónov ľudí – čo je každý šiesty (15,7 %) – uviedlo, že majú pretrvávajúci zdravotný problém alebo postihnutie. Eurostat, Statistics in Focus, téma 3 – 26/2003 (http://ec.europa.eu/employment_social/health_safety/docs/disabled_%202002_en.pdf ).

[5] Súbor ukazovateľov, na základe ktorých sa monitoruje pokrok pri cieľoch vytýčených v ministerskom vyhlásení z Rigy.

[6] Oznámenie o dostupnosti IKT, KOM(2005) 425: „Dva roky po uverejnení tohto oznámenia sa prijmú následné opatrenia zamerané na dostupnosť IKT. ... Komisia môže zvážiť dodatočné opatrenia vrátane nových právnych predpisov, ak to uzná za potrebné. Práca v oblasti dostupnosti IKT prispeje k iniciatíve EÚ zameranej na digitálnu integráciu ohlásenej na rok 2008.“