52007PC0603

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 9.10.2007

KOM(2007) 603 v konečnom znení

2005/0214 (COD)

Zmenený a doplnený návrh

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zlepšení prenosnosti práv na doplnkový dôchodok o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv

(predložená Komisiou podľa článku 250, odsek 2 Zmluvy o ES)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Komisia predkladá zmenený a doplnený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení prenosnosti práv na doplnkový dôchodok. Zmenený a doplnený návrh obsahuje úpravy navrhnuté Európskym parlamentom v prvom čítaní, s ktorými Komisia súhlasí, a tiež technické zlepšenia, ktoré sú výsledkom rokovaní expertov v pracovných skupinách Rady. Okrem toho, Komisia plne zohľadňuje požiadavku Európskej rady na pozmeňujúci a doplňujúci návrh na posilnenie mobility pracovníkov zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv. |

SÚVISLOSTI |

Dňa 20. októbra 2005 prijala Komisia návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení prenosnosti práv na doplnkový dôchodok. Tento návrh bol postúpený Európskemu parlamentu a Rade 21. októbra 2005. Európsky hospodársky a sociálny výbor vydal 20. apríla 2007 stanovisko a navrhol zmeny a doplnenia k návrhu Komisie. Európsky parlament prijal 20. júna 2007 legislatívne uznesenie v prvom čítaní. |

CIEľ NÁVRHU KOMISIE |

Systémy sociálnej ochrany jednotlivých členských štátov čelia problémom, ktoré súvisia so starnutím populácie. Cieľom prijatých alebo plánovaných reforiem vo väčšine členských štátov je ďalší rozvoj systémov doplnkového dôchodkového poistenia, ktorý mnohé členské štáty aktívne podporujú. Preto je dôležité zaručiť, aby pravidlá upravujúce správu takýchto systémov nebránili slobodnému pohybu pracovníkov v rámci členských štátov, prípadne na území daného členského štátu, a neobmedzovali možnosti mobilných pracovníkov nadobudnúť na sklonku ich kariéry náležité práva na doplnkový dôchodok. V opačnom prípade dôjde k zníženiu flexibility a efektívnosti trhu práce Hoci existuje množstvo faktorov, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie každého jednotlivca o zmene pracovného miesta, skutočnosť, že by prišli o práva na doplnkový dôchodok môže ich rozhodovanie vážne ovplyvniť. Z tohto dôvodu je tento zmenený a doplnený návrh zameraný priamo na problém odstraňovania prekážok identifikovaných v niektorých systémoch doplnkového dôchodkového poistenia s cieľom uľahčiť mobilitu pracovníkov. Potenciálne obmedzenie mobility pracovníkov závisí predovšetkým od podmienok, za ktorých konkrétna osoba nadobudne dôchodkové práva a podmienok, ktoré súvisia so správou takýchto práv potom, čo daná osoba zmení pracovné miesto. Okrem toho sa tento doplnený a zmenený návrh zaoberá aj právom pracovníkov na prístup k informáciám týkajúcich sa spôsobu, akým mobilita ovplyvní nadobudnutie a zachovanie ich práv na doplnkový dôchodok. |

STANOVISKO KOMISIE K ZMENÁM A DOPLNENIAM, KTORÉ PRIJAL EURÓPSKY PARLAMENT |

Dňa 20. júna 2007 prijal Európsky parlament 34 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k smernici, ktorá má uľahčiť prenosnosť práv na doplnkový dôchodok. Komisia považuje za prijateľnú úplne, v zásade alebo čiastočne, väčšinu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu, pretože zachovávajú ciele a politickú životaschopnosť návrhu a v mnohých prípadoch vylepšujú jeho pôvodné znenie. Hlavným charakteristickým znakom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu je presun ťažiska smernice z ustanovení o prevode pozastavených práv na ustanovenia súvisiace s ich nadobúdaním a zachovávaním. Európsky parlament sa domnieva, že zavedenie možnosti povinného prevodu by v tejto fáze výrazne zaťažilo niektoré systémy doplnkového dôchodkového poistenia a navyše by mohlo spôsobiť vážne technické problémy. So zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a názory vyjadrené expertmi v pracovnej skupine Rady, Komisia uznáva danú zmenu priorít a súhlasí s vypustením článku 6 (ustanovenia o prevode práv). Následne Komisia navrhuje zmeniť a doplniť názov smernice, pričom sčasti prijíma terminológiu, ktorú použila Európska rada vo svojom vyjadrení k návrhu smernice v júni 2007. Nový názov zmeneného a doplneného návrhu znie: „Návrh smernice o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv“. Komisia preto prijíma v plnom znení, alebo len čiastočne, nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu: 3.1 Rozsah uplatňovania a iné všeobecné ustanovenia (články 1 – 3) Účel: Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1 a 18 sa týkajú samotného cieľa smernice, pričom návrh 1 vynecháva v odôvodnení 5 odkaz na termín prenosnosť, v nadväznosti na zrušenie článku 6 o prevodoch práv. V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu je zároveň termín „harmonizácia“ nahradený termínom „minimálne požiadavky“ v súlade so zmenami v článkoch 4 a 5. Komisia tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh prijíma v plnom znení. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 nahrádza v článku 1 termín „pracovníci“ termínom „osoby“ a rozširuje účel smernice. Komisia nemôže tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh prijať, keďže cieľom smernice je odstrániť prekážky v systémoch doplnkového dôchodkového poistenia, ktoré môžu mať dopad na slobodu pohybu alebo mobilitu pracovníkov. Nie je v moci Spoločenstva žiadať od členských štátov, aby sa rozhodli pre „skoré zavedenie systémov doplnkového dôchodkového poistenia“. Komisia vzala do úvahy technické úpravy prediskutované v Rade a na základe toho do článku 1 zapracovala niekoľko menších zmien a doplnení. V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 2 sa navrhuje nové odôvodnenie, ktoré zdôrazňuje potrebu zaručiť, aby táto smernica nenarušila udržateľný výkon opatrení súvisiacich s doplnkovým dôchodkovým poistením a aby sa v plnom rozsahu dbalo na ochranu práv ostatných pracovníkov a dôchodcov v systéme. Taktiež zdôrazňuje významnú úlohu sociálnych partnerov pri navrhovaní a implementácii systémov doplnkového dôchodkového poistenia. Komisia tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh prijíma v plnom znení (teraz 5a). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 zavádza nové odôvodnenie (teraz 5b), ktoré zdôrazňuje, že smernica nevyžaduje novú legislatívu na zavedenie systémov doplnkového dôchodkového poistenia tam, kde doposiaľ neexistovali. Komisia tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh v zásade prijíma a upresňuje znenie textu, čiastočne aj na základe technických pripomienok expertov z pracovných skupín Rady, a to v tom zmysle, že členským štátom popri povinnosti transponovať ustanovenia uvedené v tejto smernici do vnútroštátnych predpisov ostáva aj zodpovednosť za správu vlastných dôchodkových systémov. Rozsah. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 je novým odôvodnením (teraz 5c), ktoré upresňuje rozsah smernice a ktoré Komisia prijíma v plnom znení. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 6, 7, 8 a 19 je treba posudzovať spoločne, pretože upravujú znenie článku 2 a príslušných odôvodnení. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 obsahuje nové odôvodnenie (teraz 5d), ktoré upresňuje výnimku z uplatňovania smernice v prípade systémov, ktoré nie sú prístupné novým členským štátom. Komisia súhlasí, že toto obmedzenie je kompromisom a môže byť považované za primerané opatrenie, ktoré zaručí sústavnú udržateľnosť niektorých systémov doplnkového dôchodkového poistenia. Komisia preto prijíma tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh v plnom znení, rozšírený o technickú špecifikáciu „pododdielov“ v uzatvorených systémoch, aby zaručila, že v oprávnených prípadoch budú výnimku tvoriť práve tieto pododdiely systémov doplnkového dôchodkového poistenia, ktoré nie sú prístupné pre nových členov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 je technickou špecifikáciou a zavádza nové odôvodnenie (teraz 5e), ktoré jasne stanovuje, že smernica nemá žiadny dopad na reorganizačné, prípadne likvidačné opatrenia, s čím Komisia čiastočne súhlasí, pričom odmieta odkaz na článok 16 ods. 2 smernice 2003/41/ES, ktorý je pre potreby takejto špecifikácie irelevantný. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 sa týka celého znenia článku 2 a v zásade sa prijíma, hoci bude predmetom technickej špecifikácie expertov z pracovných skupín Rady. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 obsahuje nové odôvodnenie (teraz 5f), ktoré upresňuje, že smernica sa nevzťahuje na systémy na ochranu pred platobnou neschopnosťou, systémy náhrad ani na dôchodkové rezervné fondy v jednotlivých štátoch. Komisia prijíma tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh v plnom znení. Vymedzenie pojmov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 pozostáva z technických zmien k vymedzeniam pojmov v článku 3. Komisia prijíma zmeny v článku 3 písm. a) v plnom znení, ako aj zapracovanie novej definície do článku 3 písm. da), ktorá súvisí s pojmom „obdobie zaručených práv“. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 3 písm. b) sa prijíma, s výnimkou vypustenia slova „zamestnanecký“, ktoré by, podľa Komisie, mohlo spochybniť jednoznačnosť definície. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 3 písm. c) sa prijíma čiastočne, s navrhovanými zmenami, ktoré upresňujú, že podmienky, ktoré „aktívny člen systému“ musí splniť, sú podmienkami nadobudnutia tak, ako ich stanovuje článok 4. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 3 písm. d) sa prijíma s menšími úpravami. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 3 písm. f) sa v zásade prijíma, s použitím odbornej terminológie vyvinutej expertmi z pracovných skupín Rady. Zmenu v článku 3 písm. h), ktorou sa nahrádza termín „poberateľ odložených dávok“ termínom „neaktívny poberateľ dávok”, Komisia neprijíma, pretože pôvodný termín považuje z technického hľadiska za jednoznačnejší. Komisia však v zásade prijíma ostatné technické zmeny v článku 3 písm. h), pričom sčasti využíva terminológiu vyvinutú v Rade. Zmeny v článku 3 písm. i ) sa prijímajú, s výnimkou termínu „neaktívny poberateľ dávok”. Zmena v článku 3 písm. j) súvisí so zavedením nového pojmu „hodnota pozastaveného nároku” a vypustením termínu „prevod“. Komisia súhlasí so zdôvodnením vymedzenia tohto nového pojmu, ale termín „hodnota pozastavených práv“ považuje za presnejší, a preto ho používa. Články 3 písm. e) a g) Komisia vypúšťa, pretože v procese preformulovania a úprav celého znenia smernice už strácajú svoj význam. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 zavádza nové odôvodnenie (teraz 5g), ktoré presnejšie vymedzuje pojem „systémy doplnkového dôchodkového poistenia”. Komisia nové odôvodnenie v zásade prijíma, pričom vychádza z úsilia expertov v Rade vylepšiť technické úpravy. Komisia zároveň zjednodušuje vymedzenie podmienok, za ktorých je možné individuálne dôchodkové poistenie považovať na účely tejto smernice za systém doplnkového dôchodkového poistenia. Komisia uznáva, že klasifikácia systémov doplnkového dôchodkového poistenia, najmä pokiaľ ide o individuálne dôchodkové poistenie, nie je vždy jednoznačná. Toto odôvodnenie preto upresňuje, že individuálne dôchodkové poistenie „uzatvorené“ počas zamestnaneckého pomeru spadá do pôsobnosti tejto smernice. Okrem toho, Komisia zavádza nové odôvodnenie (5h), s cieľom upresniť, že mimoriadne, malé platby na sklonku profesijnej kariéry financované výhradne zamestnávateľom, sa na účely tejto smernice nepovažuje za doplnkový dôchodok. 3.2 Podmienky upravujúce nadobúdanie práv (Článok 4) Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 dopĺňa pôvodný návrh Komisie o nadobúdaní dôchodkových práv. Prístup, ktorý zvolil Parlament k zavedeniu minimálnych podmienok pre nadobudnutie nastoľuje inú rovnováhu ako prístup Komisie, hoci zachováva princíp znižovania prekážok v mobilite, ktoré sa vyskytli v niektorých systémoch doplnkového dôchodkového poistenia. Kľúčovým aspektom návrhu je odstránenie akéhokoľvek odkazu na minimálnu vekovú hranicu pre zaručenie práv tak, ako je uvedené v článku 4 písm. b) a jeho nahradenie novou formuláciou, ktorá vhodne prepojí koncept maximálnej dĺžky obdobia zaručených práv s vekovou hranicou aktívneho člena systému. Z tohto dôvodu tento pozmeňovací a doplňujúci návrh predpokladá zavedenie maximálneho obdobia zaručených práv 5 rokov (ak nebolo stanovené inak) pre aktívneho člena systému mladšieho ako 25 rokov a zrušenie akýchkoľvek podmienok zaručenia práv pre členov nad 25 rokov. Komisia uznáva zámer tohto návrhu, ktorým je všeobecné priznanie, že mladí pracujúci sú mobilnejší ako tí vo veku nad 25 rokov, a že potreba nadobudnúť práva na dôchodok je u nich menej naliehavá ako u starších. Komisia preto prijíma návrh povoliť, v odôvodnených prípadoch, obdobie zaručených práv, ktoré nebude dlhšie ako 5 rokov pre vekovú hranicu pod 25 rokov, ako kompromisné opatrenie. So zreteľom na zákaz akýchkoľvek podmienok zaručenia práv pracovníkom starším ako 25 rokov, Komisia uznáva, pričom podporuje právo pracovníkov uplatniť si zaručenie práv čo najskôr, že niektoré systémy doplnkového dôchodkového poistenia môžu čeliť vážnym administratívnym a technickým problémom v prípade, že krátke obdobie zaručenia práv nie je dovolené. To sa týka najmä systémov, do ktorých vnútroštátne predpisy nedovoľujú vstúpiť bez povinného počtu odpracovaných rokov. V takom prípade Komisia nemôže prijať návrh na zrušenie podmienok zaručenia práv pre vekovú hranicu pod 25 rokov a namiesto toho navrhuje, aby existujúce obdobie zaručených práv neprekročilo jeden rok. Ide o primeraný prístup, ktorý na jednej strane odstraňuje prekážky v mobilite a na strane druhej nekladie prehnané nároky na systémy doplnkového dôchodkového poistenia. Komisia preto na základe tejto skutočnosti preformulovala znenie článku 4 písm. c) s upresnením, že obdobie zaručených práv v trvaní jedného roka sa na aktívnych členov systému vzťahuje vždy po dovŕšení vekovej hranice 25 rokov bez ohľadu na to, kedy svoje práva nadobudli. Preformulovanie článku 4 Európskym parlamentom, s cieľom spojiť koncept vekovej hranice s maximálnou dĺžkou obdobia zaručených práv, vnáša isté pochybnosti do toho, či sa minimálny vek na zaručenie práv vzťahuje aj na vekovú hranicu pod 25 rokov. Po následnej úprave tohto návrhu Komisiou, ktorá umožňuje maximálne obdobie zaručených práv v trvaní 1 roka (pre vekovú hranicu nad 25 rokov), sú tieto pochybnosti ešte výraznejšie. Z tohto dôvodu, pre lepšiu zrozumiteľnosť, Komisia odmieta vypustiť článok 4 písm. b), v ktorom je uvedené: „v prípade, že je pre nadobudnutie práv na dôchodok stanovená podmienka dovŕšenia minimálneho veku, tento nemôže presiahnuť 21 rokov“ a odporúča urobiť v návrhu menšie úpravy. Okrem toho, Komisia navrhuje technické zmeny v pôvodnom znení článku 4 písm. c), ktorý pre lepšiu štruktúru a konzistentnosť celkového znenia článku 4 presúva do článku 4 písm. a). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 mení a rozširuje pôvodné znenie článku 4 písm. a) (teraz článok 4 písm. d) a upresňuje ako zaobchádzať s príspevkami vloženými pred obdobím zaručenia práv. Komisia po menších úpravách prijíma tieto zmeny v plnom znení. Komisia v zásade prijíma aj príslušné nové odôvodnenie v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 11. Toto je, na základe pripomienok expertov z pracovných skupín Rady, preformulované ako odôvodnenie 6 písm. a), ktoré upresňuje, akým spôsobom zaobchádzať s nezaručenými právami a odchádzajúcimi pracovníkmi. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 definuje úlohu, ktorú môžu zohrať sociálni partneri prostredníctvom kolektívnych zmlúv pri zavádzaní ustanovení v článkoch 4 písm. a) až d). Komisia tieto návrhy v zásade prijíma a uvádza ich v novom článku 4 písm. e), pričom vychádza zo zmien prediskutovaných v Rade, ktoré sú právne zrozumiteľnejšie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 sa týka všeobecného odôvodnenia k celému zneniu článku 4, ktorý čiastočne nahrádza pôvodné odôvodnenie 6 odstránené pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 10. Uvádza sa v ňom, že vzhľadom na rastúci význam doplnkových dôchodkov je potrebné zdokonaliť opatrenia upravujúce príjmy na dôchodku, nadobúdanie, zachovávanie a prevod dôchodkových práv. Komisia prijíma tento návrh v plnom znení ako odôvodnenie 5 písm. i) a s úmyslom zabezpečiť jeho súlad s cieľom tejto smernice sa opäť odvoláva na odstraňovanie prekážok v slobode pohybu a pracovnej mobilite. Komisia zavádza nové odôvodnenie 5 písm. j ako dodatočné technické upresnenie, aby sa tak vyhla rôznym vysvetleniam termínu „podmienka zaručenia práv“, ktorý môže byť v niektorých členských štátoch interpretovaný v súvislosti s povinnosťou zakúpenia anuity. 3.3 Zachovanie pozastavených práv na dôchodok a ich prevodov (články 5 a 6) Zachovanie pozastavených práv na dôchodok. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 zavádza nové odôvodnenie 6 písm. b), ktoré zdôrazňuje právo odchádzajúcich pracovníkov ponechať si svoje zaručené dôchodkové práva vo forme pozastavených práv v tom systéme, v ktorom ich nadobudli. Komisia tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh v zásade prijíma s dodatočnými úpravami, ktoré zohľadňujú závery Rady, predovšetkým v súvislosti s konkrétnymi situáciami, v ktorých by mimoriadne mobilní pracovníci, najmä pokiaľ ide o systémy so stanovenou výškou príspevkov, mohli previesť svoje práva do iného doplnkového dôchodkového systému, pokiaľ tento spĺňa kritériá stanovené v článku 5 ods.1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 mení odôvodnenie 7 v súlade so všeobecnou snahou jasne definovať spôsob, akým prepočítavať a zachovávať pozastavené práva a zároveň zdôrazňuje potrebu posudzovať konkrétny typ príslušnej schémy a práv jej členov, ktorí nie sú odchádzajúcimi pracovníkmi. Komisia tento návrh v zásade prijíma, pričom pri jeho preformulovaní vychádza z technických pripomienok expertov z pracovných skupín v Rade. V novom znení návrhu je pri prepočítavaní hodnoty dôchodkových práv odvolanie na „vnútroštátne predpisy a postupy“ a nie na „normy pre výpočet poistného“, aby sa tak predišlo nedorozumeniam pri uplatňovaní cezhraničných opatrení smernice 2003/41/ES[1]. Vzhľadom na ďalšie výsledky práce expertov v pracovných skupinách Rady je v texte odkaz aj na oprávnené administratívne náklady, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti so zmenou pozastavených práv. Komisia to považuje za primerané a náležité doplnenie znenia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 upresňuje odôvodnenie 8 týkajúce sa vyplatenia malého množstva zaručených práv odchádzajúcich pracovníkov. Komisia tento návrh v zásade prijíma a dopĺňa ho o upresnenie spôsobu prepočtu vyplácania istín. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 upravuje článok 5 zavedením nového článku 5 ods. 1, ktorý odchádzajúcim pracovníkom umožňuje, na základe pravidiel vymedzených v článku 5 ods. 2 a 3, zriecť sa svojich pozastavených práv v systéme, v ktorom ich nadobudli. Komisia tento návrh v zásade prijíma s drobnými zmenami, ktoré sčasti vychádzajú zo záverov odborných diskusií v Rade. V snahe zaručiť jeho jasný zámer, Komisia zároveň dopĺňa text o upresnenie, že hodnota novovzniknutých pozastavených dôchodkových práv by sa, v relevantných prípadoch, mala vypočítavať pri odchode pracovníka zo systému. Táto hodnota bude slúžiť ako referenčný bod pre nastávajúcu správu pozastavených práv tak, ako je uvedené v článku 5 ods. 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 zároveň dopĺňa článok 5 ods. 1 o dôležitý detail, ale najmä jasne uvádza podmienky, za ktorých je možné „spravodlivú úpravu“ (v návrhu je použitý termín „spravodlivé zaobchádzanie“) považovať za skutočne spravodlivú. Do znenia je čiastočne zapracovaný text z pôvodného odôvodnenia 7. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh zároveň odporúča, aby boli pozastavené práva chránené v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Komisia nemôže prijať zavedenie ochrany pred platobnou neschopnosťou touto smernicou, pretože táto je už v európskej legislatíve zakotvená vo forme opatrení článku 8 smernice Rady 80/987/EHS[2]. Ostatné zmeny Komisia v zásade prijíma, pričom vychádza z odborných pripomienok v pracovných skupinách Rady. Komisia sa napriek tomu domnieva, pričom súhlasí so zámerom doplniť znenie článku 5 ods. 1 o ďalšie podrobnosti, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh vo svojom znení nie celkom vystihuje snahu presnejšie definovať termín „spravodlivé zaobchádzanie“. Z tohto dôvodu zmenený a doplnený návrh Komisie upravuje a upresňuje článok 5 ods. 1 a ku konceptu spravodlivého zaobchádzania, obsiahnutom v úvode článku, pridáva dva bežné a konkrétne spôsoby zaobchádzania s pozastavenými právami (pre prípad práv aktívnych členov systému a prípad práve vyplácaných dôchodkov). Ďalšie spôsoby, ktoré možno považovať za spravodlivé zaobchádzanie sú uvedené v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 25. Pre väčšiu zrozumiteľnosť navrhovaných zmien zavádza Komisia nové odôvodnenie 7 písm. a), ktoré upresňuje, že táto smernica nestanovuje nijakú povinnosť poskytovať zvýhodnené podmienky pre pozastavené práva na úkor práv aktívnych členov systému. Komisia zároveň, na základe pripomienok expertov z pracovnej skupiny Rady, dopĺňa článok 5 ods. 1 písm. c) o osobitné upresnenie s cieľom umožniť členským štátom určiť primerané podmienky, za ktorých budú pozastavené práva upravované v nadväznosti na cenovú, príp. mzdovú infláciu. Komisia to považuje za primeraný, ktorý má zaručiť dlhodobú udržateľnosť správy doplnkových dôchodkov. Následkom týchto zmien je implementačné ustanovenie v článku 9 ods. 5 nadbytočné, a preto sa vypúšťa. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 zároveň navrhuje zmeny v znení článku 5 ods. 2, týkajúce sa spôsobu, akým môžu dôchodkové systémy splatiť záväzky vo forme kapitálovej sumy v prípade, že je hodnota nadobudnutých práv nižšia ako hodnota stanovená vnútroštátnymi predpismi. Komisia prijíma tieto zmeny v plnom znení, s menšími úpravami. Komisia v zásade prijíma aj zavedenie článku 5 ods. 3, ktorý jasne vymedzuje úlohu sociálnych partnerov pri zavádzaní ustanovení v článku 5 formou kolektívnych zmlúv. Prevody. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 15, 16 a 17 nadväzujú na zmeny v článku 5 a na vypustenie článku 6 a zároveň zdôrazňujú, že cieľom smernice nie je odrádzať od prevodov dôchodkových práv. V odôvodneniach sa členským štátom odporúča hľadať spôsoby zlepšovania podmienok prevodov všade tam, kde je to možné. Komisia prijíma pozmeňovacie a doplňujúce návrhy 15 a 17, ktoré rušia odôvodnenia 9 a 10 a zároveň, po menších úpravách, prijíma aj pozmeňujúci a doplnený návrh 16 (teraz nové odôvodnenie 9 písm. a), ktoré stanovuje, že prevody práv je treba podporovať najmä v nových doplnkových dôchodkových systémoch. V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 26 sa odporúča vypustiť článok 6 o prevode dôchodkových práv. Komisia tento návrh prijíma v plnom znení a ľutuje, že ustanovenia o spôsoboch prevodu dôchodkových práv nie sú súčasťou pozmeneného návrhu. Komisia uznáva, že v súčasnej dobe bránia dohode o všeobecných pravidlách upravujúcich prevody technické prekážky a existujúce obavy z dopadov na finančnú udržateľnosť niektorých systémov doplnkového dôchodkového poistenia, preto je treba článok 6 vypustiť. 3.4 Informovanosť a zachovanie úrovne právnej ochrany (články 6 a 7) Informovanosť. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 sa týka poskytovania informácií pracovníkom, aktívnym členom systému a odchádzajúcim pracovníkom uvedenom v článku 7 ods. 1 (teraz článok 6 ods. 1). Návrh odporúča, aby mali aktívni členovia systému právo na informácie týkajúce sa ich doplnkových dôchodkových práv v prípade, že u nich dôjde k ukončeniu pracovného pomeru. Komisia prijíma túto časť pozmeňujúceho a doplňujúceho v plnom rozsahu. Zmeny v článku 7 ods. 2 a 3 (teraz článok 6 ods. 2 a 3) sa prijímajú v zásade alebo v plnom rozsahu, pričom vychádza z odborných textov vypracovaných v Rade. Návrh vypustiť ods. 4 v článku 7, ktorý opisuje spôsob informovania a jeho presun do ods. 2 článku 7 sa neprijíma, pretože Komisia považuje pôvodnú verziu článku za zrozumiteľnejšiu. Znenie ods. 4 v článku 7 (teraz článok 6 ods. 4) pritom zohľadňuje výsledky odborných diskusií expertov v Rade. Následkom týchto zmien rozširuje Komisia jeho znenie v odôvodnení 11, s cieľom jasne stanoviť, že informácie sa nemusia poskytovať častejšie ako jeden krát za rok. Zachovanie úrovne ochrany Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 upresňuje článok o zachovaní úrovne ochrany tým, že termín „prenosnosť“ nahrádza termínom „vznik a zachovanie práv na dôchodok“, pričom zohľadňuje vypustenie ustanovení o prevode práv v znení smernice. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa prijíma v plnom znení, bez odkazu na odchádzajúcich pracovníkov v poslednej vete článku, ktorý je považovaný za nepotrebný. Komisia zároveň upresňuje dosah článku, aby tak zaručila, že zachovanie práv sa bude vzťahovať na odchádzajúcich pracovníkov a nadobúdanie práv na pracovníkov vo všeobecnosti. 3.5 Implementácia a podávanie správ (Články 8 a 9) Implementácia. V pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 29 a 42 sa odporúča predĺžiť obdobie implementácie tejto smernice členským štátom o 60 mesiacov, zvlášť pokiaľ ide o implementáciu článkov 4 a 5. Komisia tento návrh prijíma spolu s menšími úpravami, ktoré sú potrebné na zachovanie rovnováhy medzi znižovaním prekážok v slobode pohybu a mobilite a zabezpečením trvalej udržateľnosti systémov doplnkového dôchodkového poistenia. Komisia mení a dopĺňa termín implementácie aj s ohľadom na súčasný stav. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30, ktorý vypúšťa článok 9 ods. 3, Komisia prijíma, keďže tento je po zrušení opatrení o prevode práv zbytočný. Podávanie správ. V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrh 31 sa upresňuje, že jedna časť z piatich hodnotiacich správ za rok, ktoré stanovuje článok 10 (teraz článok 9) by mala hodnotiť „ochotu zamestnávateľa“ ponúkať doplnkové dôchodkové poistenie po implementácii tejto smernice. Komisia tento návrh v zásade prijíma, ale navrhuje, aby sa táto časť hodnotiacich správ stala súčasťou nového odôvodnenia 15 písm. a). Komisia mení aj odbornú terminológiu a namiesto termínu „ochota“ zavádza termín „rozvoj doplnkového poistenia“. Komisia považuje ochotu za ťažko merateľnú. V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 32 sa odporúča zaviesť nový odsek v článku 10 (teraz článok 9), v ktorom sa vyžaduje, aby prvá správa hodnotila do akej miery je schopnosť zamestnávateľa zaručiť práva na doplnkové dôchodkové poistenie ovplyvnená ich prevodom. Komisia toto mimoriadne doplnenie v zásade prijíma a uvádza ho aj v odôvodnení 15 písm. a), aby upresnila dôvod tejto úpravy. V pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 52 a 33 sa odporúča vypustiť článok 10 ods. 2 a nahradiť ho novým odsekom (článok 10 ods. 2 písm. a). Nový odsek Komisiu zaviaže do 5 rokov od prijatia tejto smernice skontrolovať najmä podmienky prevodov dôchodkových práv. Na základe takejto hodnotiacej správy by Komisia v budúcnosti mala pripraviť návrhy potrebné na odstránenie prekážok v mobilite. Komisia oba pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijíma a následne pridáva článok 10 ods. 2 (teraz 9 ods. 2) pre upresnenie. Komisia zároveň dopĺňa znenie o upresnenie, že akékoľvek návrhy na zmenu a doplnenie tejto smernice prichádzajú do úvahy iba vtedy, ak si situácia alebo čas vyžiadajú ďalšie legislatívne úpravy. |

ZÁVER |

So zreteľom na článok 250 ods. 2 Zmluvy o ES Komisia upravuje svoj návrh takto: |

2005/0214 (COD)

Zmenený a doplnený návrh

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zlepšení prenosnosti práv na doplnkový dôchodok o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 42 a 94,

so zreteľom na návrh Komisie[3],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[4],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[5],

keďže:

(1) Voľný pohyb osôb je jednou zo základných slobôd Európskeho spoločenstva zmluva v článku 42 stanovuje, že Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 prijíma v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov.

(2) Sociálna ochrana pracovníkov v oblasti dôchodkov je zabezpečená zákonnými systémami sociálneho zabezpečenia, ku ktorým sa pripájajú systémy doplnkového sociálneho zabezpečenia dôchodkového poistenia viazané na pracovnú zmluvu, ktoré nadobúdajú v členských štátoch čoraz väčší význam.

(3) Rada disponuje širokou právomocou pri výbere najvhodnejších opatrení na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 42 zmluvy. Systém koordinácie stanovený v nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia pre zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva[6] a v nariadení Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972 ustanovujúcom postup vykonávania nariadenia (EHS) č. 1408/71[7] a najmä pravidlá upravujúce agregáciu nie sú vhodné pre doplnkové dôchodkové systémy, s výnimkou tých systémov, na ktoré sa vzťahuje termín „právne predpisy“, ako sú definované v prvom pododseku článku 1 písm. j) nariadenia (EHS) č. 1408/71 alebo ktoré sú na tento účel predmetom vyhlásenia členského štátu podľa tohto článku. Na doplnkové dôchodkové systémy sa preto musia vzťahovať osobitné opatrenia, aby bolo možné zohľadniť ich špecifickú povahu a charakter a rôznorodosť v jednotlivých členských štátoch a medzi nimi a hlavne úlohu, ktorú zohrajú sociálni partneri pri ich vykonávaní.

(4) Smernica Rady 98/49/ES z 29. júna 1998 o zabezpečení doplnkových dôchodkových práv zamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva[8] je jedným z prvých osobitných opatrení určených na zlepšenie výkonu práva na voľný pohyb pracovníkov pokiaľ ide o oblasť systémov doplnkového dôchodkového poistenia.

(5) Rovnako je potrebné odvolať sa na uplatniť článok 94 zmluvy, nakoľko rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú doplnkové dôchodkové systémy môžu obmedziť tak výkon práva pracovníkov na voľný pohyb, ako aj fungovanie vnútorného trhu. Aby sa zlepšil a i prenosnosť práva na doplnkový dôchodok pracovníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva a v rámci toho istého členského štátu, mali by sa prijať opatrenia, ktoré zavádzajú niektoré podmienky upravujúce nadobúdanie isté minimálne požiadavky na vznik dôchodkových práv a zachovanie zaručených práv na dôchodok harmonizovať a pravidlá týkajúce sa zachovávania pozastavených práv a prevodu nadobudnutých práv aproximovať odchádzajúcich pracovníkov v systémoch doplnkového dôchodkového poistenia, viazaných na zamestnanecký pomer.

(5a) Okrem toho by sa mali zohľadniť vlastnosti a zvláštny charakter doplnkových dôchodkových systémov a ich rozdielnosť v rámci jednotlivých členských štátov a medzi nimi. Zavedenie nových systémov, udržateľnosť existujúcich systémov a perspektívy a práva súčasných členov systému by mali byť dostatočne chránené. Ďalej by sa mala v tejto smernici zohľadniť predovšetkým úloha sociálnych partnerov pri vytváraní a zavádzaní systémov doplnkového dôchodkového poistenia.

(5b) Táto smernica nespochybňuje právo členských štátov vytvárať si vlastné dôchodkové systémy. Členské štáty nesú plnú zodpovednosť za vytváranie takýchto systémov a nemajú preto povinnosť pri transponovaní tejto smernice do vnútroštátnych predpisov zavádzať legislatívu upravujúcu doplnkové dôchodkové systémy.

(5c) Táto smernica sa týka všetkých systémov doplnkového dôchodkového poistenia, ktoré boli zriadené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou a ktoré zamestnancom ponúkajú doplnkový dôchodok, ako sú skupinové poistné zmluvy alebo systémy priebežného financovania, na ktorých sa dohodne jedno alebo viaceré výrobné odvetvia, schémy spolufinancovania alebo dôchodkové prísľuby kryté účtovnými rezervami, príp. akékoľvek kolektívne, alebo iné porovnateľné systémy.

(5d) Táto smernica by sa nemala vzťahovať na systémy doplnkového dôchodkového poistenia, príp. podľa potreby na pododdiely takýchto systémov, ktoré boli uzavreté z dôvodu, že už nebolo možné prijať žiadneho nového člena, pretože zavedenie nových pravidiel by tieto systémy neadekvátne zaťažilo.

(5e) Cieľom tejto smernice nie je harmonizovať alebo ovplyvňovať vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa reorganizačných opatrení a likvidačné konaní. V tomto prípade nie je podstatné, či tieto postupy budú iniciované v dôsledku platobnej neschopnosti, dobrovoľne alebo z donútenia. Táto smernica sa rovnako netýka ani vnútroštátnych právnych predpisov o reorganizačných opatreniach, na ktoré sa vzťahuje smernica 2001/17/ES[9].

(5f) Táto smernica by sa nemala týkať žiadnych systémov na ochranu pred platobnou neschopnosťou alebo kompenzačných systémov, ktoré nepatria k systémom doplnkového dôchodkového poistenia viazaných na pracovný pomer a ktorých cieľom nie je chrániť nároky pracovníkov na dôchodok v prípade platobnej neschopnosti podniku alebo dôchodkového systému. Táto smernica sa takisto nevzťahuje na dôchodkové rezervné fondy v jednotlivých štátoch.

(5g) Táto smernica sa vzťahuje výhradne na doplnkové dôchodkové systémy, ktoré vznikli na základe pracovného pomeru a sú založené na dosiahnutí dôchodkového veku alebo na splnení iných požiadaviek tak, ako to ustanovuje príslušný systém dôchodkového poistenia alebo vnútroštátne právne predpisy. Táto smernica sa nevzťahuje na individuálne dôchodkové plány okrem tých, ktoré vznikli formou pracovného pomeru. Táto smernica sa nevzťahuje ani na dávky v invalidite a pozostalostné dávky.

(5h) V zmysle tejto smernice by sa za doplnkový starobný dôchodok nemala považovať jednorazová platba, ktorá sa nepokladá za primeraný príjem, nevzťahuje sa na príspevky, ktorých cieľom je zakúpenie anuity, vypláca sa priamo či nepriamo na sklonku profesionálnej kariéry a je financovaná výhradne zamestnávateľom.

(5i) Keďže doplnkový starobný dôchodok na zabezpečenie primeranej životnej úrovne ľuďom v staršom veku je v mnohých členských štátoch čoraz dôležitejší, treba zlepšiť podmienky na získanie, zachovanie a prevod nadobudnutých práv, aby sa tak zredukovalo obmedzovanie slobody pohybu pracovníkov a pracovnej mobility v rámci EÚ.

(5j) Požiadavky na zaručenie dôchodkových práv by sa nemali prirovnávať k iným podmienkam upravujúcim nadobúdanie práva na anuitu stanoveným vzhľadom na fázu vyplácania podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo pravidiel niektorých doplnkových dôchodkových systémov (najmä systémov so stanovenými príspevkami).

(6) Aby podmienky nadobúdania práv na doplnkový dôchodok nespôsobovali ujmu na výkone práva na voľný pohyb pracovníkov v rámci Európskej únie, je potrebné určiť presné podmienky nadobúdania práv, aby pracovník, ktorý vykonáva svoje právo na voľný pohyb alebo sa pohybuje v rámci členského štátu získal po odchode z aktívneho života zodpovedajúcu výšku dôchodku.

(6a) Ak sa pracovný pomer ukončí skôr ako odchádzajúci pracovník nadobudol dôchodkové práva a ak investičné riziko znáša systém alebo zamestnávateľ (najmä v systémoch so stanovenými príspevkami), systém by mal vždy refundovať príspevky odchádzajúceho pracovníka. Ak sa pracovný pomer ukončí skôr ako odchádzajúci pracovník nadobudol dôchodkové práva a ak investičné riziko znáša odchádzajúci pracovník (najmä v systémoch so stanovenými príspevkami), systém by mal vždy refundovať hodnotu investícií odvodenú z príspevkov odchádzajúceho pracovníka. Hodnota môže byť väčšia alebo menšia ako príspevky zaplatené odchádzajúcim pracovníkom. Ak je hodnota záporná, nič sa nerefunduje.

(6b) Odchádzajúci pracovníci by mali mať právo ponechať si svoje zaručené práva na dôchodok vo forme pozastavených práv v tom doplnkovom dôchodkovom systéme, v ktorom tieto práva vznikli. Pokiaľ ide o ochranu pozastavených práv, môže sa považovať za rovnocennú ak, najmä v kontexte systémov so stanovenými príspevkami, odchádzajúci pracovník dostane možnosť previesť hodnotu zaručených dôchodkových práv do doplnkového dôchodkového systému poskytujúceho primeranú ochranu stanovenú v článku 5 ods. 1.

(7) V súlade s vnútroštátnym právom a osvedčenými postupmi Je by sa mali nevyhnutné prijať kroky na zachovanie úpravu pozastavených práv alebo hodnoty takýchto pozastavených práv. aby sa predišlo penalizácii odchádzajúcich pracovníkov . Tento cieľ sa môže dosiahnuť úpravou pozastavených práv prostredníctvom rôznych kritérií, medzi ktorými figuruje inflácia, výška príjmov, dávky vyplácaných dôchodkov, alebo tiež miera výnosnosti aktív doplnkového dôchodkového systému. Hodnota práv by sa v čase vystúpenia pracovníka zo systému mala stanoviť v súlade s vnútroštátnym právom a osvedčenými postupmi. Pri úprave pozastavených práv by sa mala zohľadniť konkrétna povaha systému, záujmy poberateľov odložených dávok a záujmy zostávajúcich aktívnych členov dôchodkového systému ako aj záujmy poberateľov dôchodku. Oprávnené administratívne náklady je rovnako možné zohľadniť pri každej úprave pozastavených práv.

(7a) Táto smernica neustanovuje žiadnu povinnosť vytvárať priaznivejšie podmienky pokiaľ ide o pozastavené práva v porovnaní s právami aktívnych členov v systémoch.

( 8 ) Ak priznané dôchodkové práva alebo hodnota priznaných dôchodkových práv odchádzajúceho pracovníka neprekračujú hranicu stanovenú príslušným členským štátom a V v snahe predísť nadmernému zvyšovaniu administratívnych nákladov súvisiacich so správou väčšieho počtu pozastavených práv nízkej hodnoty, musí môže byť dôchodkovým systémom pridelená možnosť nezachovávať tieto zaručené nadobudnuté práva, ale buď previesť hodnotu zaručených práv na dôchodok , alebo vyplatiť kapitálovú sumu istinu zodpovedajúcu hodnote zaručených nadobudnutým práv pokiaľ tieto neprekračujú hranicu stanovenú príslušným členským štátom . Podľa potreby sa hodnota prevodu alebo istiny ustanoví v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi.

(9) Je potrebné zabezpečiť pracovníkom, ktorí menia zamestnanie, možnosť výberu medzi ponechaním ich nadobudnutých práv na dôchodok v pôvodnom doplnkovom dôchodkovom systéme alebo prevodom istiny zodpovedajúcej hodnote takýchto práv do iného doplnkového dôchodkového systému, vrátane prevodu do iného členského štátu.

(9a) Táto smernica nezavádza ustanovenia na prevod zaručených práv na dôchodok. Napriek tomu, by sa mali členské štáty v snahe podporovať pracovnú mobilitu usilovať o to, aby v rámci možností a predovšetkým pri zavádzaní nových doplnkových dôchodkových systémov, postupne zlepšovali prevoditeľnosť zaručených dôchodkových práv.

( 10 ) Z dôvodov finančnej udržateľnosti doplnkových dôchodkových systémov, majú členské štáty v zásade možnosť vyňať kapitálovo nekryté systémy z povinnosti umožniť pracovníkom prevod nadobudnutých práv. Avšak v záujme zabezpečenia rovnosti zaobchádzania s pracovníkmi zapojenými do kapitálového systému a pracovníkmi zapojenými do kapitálovo nekrytého systému by sa mali členské štáty usilovať o postupné zlepšovanie prevoditeľnosti práv z kapitálovo nekrytých systémov.

(11) Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia[10], by mali byť aktívni členovia systému a pracovníci, ktorí využívajú alebo zamýšľajú využiť svoje právo na voľný pohyb, primerane informovaní osobami zodpovednými za správu doplnkových dôchodkových systémov najmä o následkoch, ktoré môže mať ukončenie pracovného pomeru na ich práva na doplnkový dôchodok. Členské štáty môžu stanoviť, že takého informácie sa nemusia poskytovať častejšie ako raz za rok.

( 12 ) Vzhľadom na rôznorodosť systémov doplnkov ého ých sociálneho zabezpečenia dôchodkov sa Spoločenstvo musí obmedziť len na stanovenie všeobecných cieľov, preto je smernica primeraným právnym nástrojom.

( 13 ) Keďže ciele predpokladaných opatrení, teda odstraňovanie prekážok vo výkone práva na voľný pohyb pracovníkov, zamestnaneckú mobilitu a vo fungovaní vnútorného trhu nedokážu členské štáty primerane naplniť, preto je jednoduchšie, vzhľadom na rozsah a účinky opatrení, dosiahnuť ich na úrovni Spoločenstva, ktoré môže konať v súlade so zásadou subsidiarity, ako je ustanovená v článku 5 zmluvy. Podľa zásady proporcionality, tak ako je vymedzená v príslušnom článku, táto smernica, ktorá je založená na hodnotení vplyvu realizovanom s pomocou výboru v oblasti doplnkových dôchodkov (Dôchodkové fórum) neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie daných cieľov.

( 14 ) Táto smernica stanovuje iba minimálne požiadavky, a tým ponecháva členským štátom možnosť prijať alebo zachovať vhodnejšie ustanovenia. Implementácia tejto smernice nepredstavuje dôvod na znižovanie úrovne právnej úpravy v porovnaní s úrovňou, ktorá existuje v každom členskom štáte.

( 15 ) So zreteľom na potrebu zohľadniť účinky, ktoré môže mať táto smernica hlavne na finančnú udržateľnosť doplnkových dôchodkových systémov, môžu mať členské štáty preto k dispozícii doplňujúcu lehotu na postupnú implementáciu ustanovení, ktoré by k takýmto účinkom viedli.

(15a) Najnovší vývoj v poskytovaní doplnkových dôchodkov bude hodnotený piatimi správami za rok. Prvá správa by mala obsahovať aj hodnotenie právnej zodpovednosti, ktorá zamestnávateľovi vyplýva z vnútroštátnych predpisov, za dôchodkové práva odchádzajúcich pracovníkov, ktorí sa rozhodli previesť svoje práva do iného systému doplnkového dôchodkového poistenia. Hodnotenie by malo tiež skúmať aké sú možnosti ukončenia takejto právnej zodpovednosti potom ako došlo k prevodu práv.

( 16 ) V súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré upravujú organizáciu doplnkových dôchodkových systémov môžu členské štáty poveriť sociálnych partnerov, na základe nimi predloženej spoločnej žiadosti, zodpovednosťou za implementáciu tejto smernice, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa kolektívnych dohôd, za predpokladu, že členské štáty podniknú potrebné kroky, aby mohli kedykoľvek zabezpečiť dosiahnutie záverov požadovaných touto smernicou,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Cieľ

Cieľom tejto smernice je uľahčiť výkon práva na voľný pohyb pracovníkov a uľahčiť ich na pracovnú mobilitu v rámci toho istého členského štátu obmedzením prekážok, ktoré spôsobujú niektoré pravidlá upravujúce týkajúce sa systémov doplnkového dôchodkového poistenia v členských štátoch viazaného na pracovný pomer .

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa vzťahuje na systémy doplnkového dôchodkového poistenia s výnimkou systémov, ktoré sú predmetom nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71[11].

2. Táto smernica sa neuplatňuje na:

a) systémy doplnkového dôchodkového poistenia, ktoré v deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice už neprijímajú nových aktívnych členov a ostanú pre nich uzavreté,

b) systémy doplnkového dôchodkového poistenia, na ktoré sa vzťahujú opatrenia zahŕňajúce intervenciu správnych orgánov zriadených vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo justičných orgánov, ktorých cieľom je zachovať alebo obnoviť ich finančnú situáciu, vrátane likvidačných konaní. Táto výnimka platí len do ukončenia intervencie,

c) systémy ochrany v prípade platobnej neschopnosti, kompenzačné systémy a vnútroštátne rezervné fondy.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice platia nasledovné vymedzenia pojmov :

a) „doplnkový dôchodok“ je starobn é ý dôchod ky ok a v prípadoch, stanovený v pravidlách systému doplnkového dôchodkového poistenia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, dávky v invalidite a pozostalostné dávky, ktoré majú doplniť alebo nahradiť dôchodky poskytované vzhľadom na rovnaké nepredvídané udalosti zákonnými systémami sociálneho zabezpečenia ,

b) „doplnkový dôchodkový systém“ je akýkoľvek zamestnanecký dôchodkový systém vytvorený v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, ako je skupinová poistná zmluva alebo systém priebežného financovania, na ktorom sa dohodne jedno alebo viaceré výrobné odvetvia, kapitálovo krytý systém alebo dôchodok podporený podľa pravidiel istými rezervami alebo akýkoľvek kolektívny, alebo iný porovnateľný systém, a viazaný na pracovný pomer , ktorého cieľom je poskytovať doplnkový dôchodok zamestnaným alebo samostatne zárobkovo činným osobám;

c) „ aktívni členovia“ sú pracovníci také osoby , ktorých terajší pracovný pomer zamestnanie oprávňuje alebo po splnení všetkých podmienok na nadobudnutie práv bude oprávňovať na doplnkový dôchodok v súlade s ustanoveniami systému doplnkového dôchodkového poistenia;

d) „ zaručené práva na dôchodok“ znamenajú nárok na doplnkový dôchodok, ktorý vzniká po splnení všetkých podmienok na ich nadobudnutie akékoľvek dávky, na ktoré majú členovia systému a iný majitelia nároku oprávnenie podľa pravidiel doplnkového dôchodkového systému a, ak je to potrebné, podľa vnútroštátnych právnych predpisov;

da) „lehota na nadobudnutie zaručených práv“ je obdobie aktívnej účasti v niektorom zo systémov, ktoré je podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo podľa pravidiel niektorého zo systémov doplnkového dôchodkového poistenia potrebné na to, aby vznikol nárok na doplnkový dôchodok;

e) „ukončenie pracovného pomeru“ znamená rozhodnutie ukončiť pracovný pomer;

f) „odchádzajúci pracovník“ je aktívny člen systému, ktorého súčasný pracovníka, ktorý pred tým, ako by sa stal spôsobilým na poberanie dôchodku, ukončil pracovný pomer, počas ktorého nadobudol práva na dôchodok alebo by ich nadobudol, ak by v tomto pomere naďalej zotrval skončil z dôvodov iných ako tých, za ktorých nadobudol právo na doplnkový dôchodok ,

g) „prenosnosť“ znamená pre pracovníkov možnosť nadobúdať a zachovávať si práva na dôchodok v období, kedy si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb alebo pracovnú mobilitu;

h) „poberateľ odložených dávok“ je každý bývalý aktívny člen systému, ktorý má práva na dôchodok, ktoré sú pozastavené ktorý má zaručené práva v systéme doplnkového dôchodkového poistenia do obdobia, kým nebudú splnené podmienky spôsobilosti , ale už nie je aktívnym členom systému a ešte na poberanie nepoberá dáv o ky z príslušného systému doplnkového dôchodkového poistenia.

i ) „pozastavené práva na dôchodok“ znamenajú zachovanie zaručených práv na dôchodok , ktoré sa ponechajú v systéme, v ktorom ich nadobudol vznikli poberateľovi odložených dávok, ktorý bude poberať dávky vyplývajúce z tohto doplnkového dôchodkového systému až po splnení podmienok spôsobilosti na poberanie dôchodku ,

j ) „ prevod hodnot y a pozastavených práv “ znamená vyplatenie kapitálovej hodnoty dôchodkových práv v súlade s vnútroštátnymi predpismi a postupmi. platbu celej alebo časti kapitálovej sumy dôchodkových práv zo systému doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorom boli nadobudnuté, s možnosťou prevodu tejto sumy na nový doplnkový dôchodkový systém alebo na inú finančnú inštitúciu poskytujúcu práva na dôchodok.

Článok 4

Podmienky upravujúce nadobúdanie práv

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že:

a) v prípade, že v okamihu ukončenia pracovného pomeru ešte nie sú práva na dôchodok nadobudnuté, sa celková suma odvedených príspevkov odchádzajúcim pracovníkom, alebo odvedených v jeho mene, vráti alebo prevedie, je aktívne členstvo v systéme podmieňované dĺžkou zamestnaneckého pomeru, táto nesmie prekročiť 1 rok ,

b) v prípade, že je pre nadobudnutie práv na dôchodok vznik zaručených práv aktívneho člena systému stanovená podmienka dovŕšenia minimálneho veku, tento nesmie presiahnuť vek nie je viac ako 21 rokov,

c) sa pracovník mohol stať členom doplnkového dôchodkového systému po uplynutí obdobia pracovného pomeru nie dlhšieho ako jeden rok alebo prípadne, najneskôr dovŕšením potrebného minimálneho veku pokiaľ platí lehota pre nadobudnutie zaručených práv, táto nesmie u aktívneho člena schémy staršieho ako 25 rokov v žiadnom prípade prekročiť jeden rok . Pre aktívnych členov mladších ako 25 rokov nesmie táto lehota prekročiť 5 rokov,

d) ak odchádzajúci pracovník nadobudne práva na dôchodok potom čo bol členom systému maximálne dva roky v čase ukončenia svojho pracovného pomeru ešte nenadobudol zaručené práva na dôchodok, doplnkový dôchodkový systém mu vráti príspevky, ktoré zaplatil odchádzajúci pracovník alebo boli zaplatené v mene pracovníka v súlade s vnútroštátnymi predpismi alebo kolektívnymi dohodami, príp. zmluvami a pokiaľ odchádzajúci pracovník nesie investičné riziko, bude mu vyplatená aj investičná hodnota týchto príspevkov,

e) členské štáty majú možnosť umožniť sociálnym partnerom stanoviť formou kolektívnej dohody aj iné ustanovenia, pokiaľ tieto poskytujú pracujúcim a aktívnym členom systému prinajmenšom rovnocennú ochranu ich práv.

Článok 5

Zachovanie pozastavených práv na dôchodok

-1. Ak v ods. 2 a 3 nie je stanovené inak, potom členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby si odchádzajúci pracovníci mohli ponechať svoje zaručené práva na dôchodok v systéme doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorom ich nadobudli. Počiatočná hodnota takýchto práv uvedených v ods. 1 sa bude počítať od dátumu kedy sa odchádzajúcemu pracovníkovi skončil jeho terajší pracovný pomer.

1. Členské štáty prijmú podľa povahy predpisov, príp. fungovania systému dôchodkového poistenia nevyhnutné opatrenia, aby zaručili, že sa s pozastavenými dôchodkovými právami, príp. ich hodnotou bude zaobchádzať rovnako ako s hodnotou práv aktívnych členov, alebo s vyplácaním existujúcich dôchodkových dávok, alebo využijú iné spôsoby, ktoré je možné považovať za pre zaručenie spravodliv é ú zaobchádzanie úpravu pozastavených dôchodkových práv, aby sa tak vyhli penalizácii odchádzajúcich pracovníkov , ako sú:

a) dôchodkové práva v doplnkovom dôchodkovom systéme stanovené ako nominálna suma; alebo

b) odchádzajúci pracovník má naďalej úžitok z úrokovej sadzby integrovanej do dôchodkového systému, príp. z návratnosti investícií poskytovateľa doplnkového dôchodkového poistenia alebo

c) hodnota pozastavených práv sa upravuje podľa miery inflácie, mzdovej úrovne, ktorá môže podliehať proporčnému ohraničeniu stanovenému vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo môže byť výsledkom dohody sociálnych partnerov.

2. Členské štáty môžu umožniť, aby sa v rámci systémov doplnkového dôchodkového poistenia neza chovávali držiavali nadobudnuté zaručené práva odchádzajúceho pracovníka , ale aby sa pristúpilo k vyplateniu prevodu alebo vyplateniu kapitálovej sumy, ktorá zodpovedá hodnote dôchodkových práv zaručených odchádzajúcemu pracovníkovi v prípade, že hodnota takýchto práv predstavuje hodnotu nadobudnutých práv, ktorá nie je vyššia ako hranica stanovená príslušným členským štátom. Členský štát informuje Komisiu o takejto uplatňovanej minimálnej hranici.

3. Členské štáty majú možnosť umožniť sociálnym partnerom stanoviť formou kolektívnej dohody iné ustanovenia, pokiaľ tieto poskytujú odchádzajúcim pracovníkom a poberateľom odložených dávok prinajmenšom rovnocennú ochranu ich práv.

Článok 6

Prevoditeľnosť

1. Okrem prípadu, keď sa v súlade s článkom 5 ods. 2 pristúpi k vyplateniu istiny, členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby v prípade, ak odchádzajúci pracovník nie je v novom zamestnaní účastníkom toho istého doplnkového dôchodkového systému, mohol na základe jeho žiadosti najneskôr 18 mesiacov po skončení pracovného pomeru previesť všetky nadobudnuté práva na dôchodok v rámci členského štátu alebo do iného členského štátu.

2. Členské štáty by mali v súlade s vnútroštátnymi postupmi zabezpečiť, aby odchádzajúci pracovník nebol penalizovaný poistno-matematickými odhadmi a odhadmi týkajúcimi sa úrokovej miery, ktoré určujú hodnotu prevádzaných nadobudnutých práv.

3. Na prevádzané práva sa v rámci prijímajúceho doplnkového dôchodkového systému nevzťahujú podmienky upravujúce nadobúdanie a zachovávajú sa najmenej v takom rozsahu, ako pozastavené práva v súlade s článkom 5 ods. 1.

4. Ak s prevodom súvisia administratívne poplatky, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby boli tieto poplatky úmerné obdobiu členstva odchádzajúceho pracovníka v systéme.

Článok 7 6

Informovanosť

1. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vyplývajúce z článku 11 smernice 2003/41/ES týkajúce sa poskytnúť informácie členom systému a poberateľom dávok, členské štáty prijmú potrebné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby mohli aktívni členovia systému získať požadované informácie o tom, osoba zodpovedná za správu doplnkového dôchodkového systému informovala pracovníkov akým spôsobom bude môže ukončenie pracovného pomeru ovplyv ňova ni ť ich práva na doplnkový dôchodok v súlade s ods. 2 .

2. Informácie budú v primeranej časovej lehote poskytnuté pracovníkom aktívnym členom systému v prípade, že o to požiadajú. Týka sa to najmä:

a) podmienok nadobúdania práv na doplnkový dôchodok a spôsobu ich uplatňovania pri ukončení pracovného pomeru;

b) charakteru dôchodkových dávok po ukončení pracovného pomeru hodnoty ich zaručených práv alebo zhodnotenia zaručených dôchodkových práv, ktoré sa vykonalo nie viac ako 12 mesiacov pred doručením žiadosti o informácie, a

c) podmienok budúceho zaobchádzania zachovania s pozastavený ch mi práv ami na dôchodok,

d) podmienok prevodu nadobudnutých práv.

3. Osoba zodpovedná za správu systému doplnkového dôchodkového poistenia poskytne oddialenému poberateľovi odložených dávok na základe jeho žiadosti Informácie o jeho pozastavených právach na dôchodok a o všetkých zmenách týkajúcich sa pravidiel, ktoré upravujú doplnkový dôchodkový systém. budú poskytnuté poberateľom odložených dávok, ktorí o ne požiadajú v súvislosti s:

a) hodnotou ich pozastavených práv alebo zhodnotením pozastavených dôchodkových práv, ktoré sa vykonalo nie viac ako 12 mesiacov pred doručením žiadosti o informácie, a

b) s podmienkami zaobchádzania s pozastavenými právami na dôchodok;

4. Poskytnuté I i nformácie stanovené v tomto článku sa poskytnú budú zrozumiteľné a sprostredkované v primeranej časovej lehote písomnou formou a zrozumiteľným spôsobom .

Článok 8 7

Minimálne požiadavky – zachovanie úrovne právnej ochrany

1. Členské štáty môžu prijať alebo zachovať ustanovenia o vzniku dôchodkových práv a zachovávaní prevodu práv na doplnkový dôchodok odchádzajúcich pracovníkov , ktoré sú priaznivejšie než ustanovenia obsiahnuté v tejto smernici.

2. Implementácia tejto smernice nesmie byť v žiadnom prípade použitá ako dôvod na obmedzenie existujúcich práv na vznik a zachovanie doplnkových dôchodkov stupňa prenosnosti práv na doplnkový dôchodok, ktorý existuje v členských štátoch.

Článok 9 8

Implementácia

1. Členské štáty prijmú najneskôr do 1. júla 2008 [...(2 rokov od prijatia tejto smernice)] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou alebo zabezpečia, aby môžu poveriť sociáln ych i partner ov i prijali na základe ich spoločnej žiadosti vykonávaním tejto smernice, pokiaľ ide o náležité opatrenia formou dohody v uvedenej lehote. o kolektívnych zmluvách. V takom prípade Od člensk é ých štát y ov zabezpečia, že najneskôr do 1. júla 2008 sociálni partneri po vzájomnej dohode potrebné opatrenia prijmú. Príslušné členské štáty musia sa vyžaduje, aby podnikli všetky nevyhnutné kroky, ktoré im umožnia kedykoľvek zabezpečia, že budú kedykoľvek schopné garantovať výstupy dosiahnutie výsledkov požadovan é ých touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Bez toho, aby bol dotknutý prvý odsek, členským štátom sa môže podľa potreby udeliť predĺženie v rozsahu 60 mesiacov so začiatkom od 1. júla 2008 [...(uplynutia 2 rokov od prijatia tejto smernice)] , aby sa dosiahol cieľ uvedený v článk u och 4 a 5 písm. d ). Ktorýkoľvek členský štát, ktorý o takéto predĺženie požiada, musí zodpovedajúcim spôsobom informovať Komisiu a uviesť príslušné opatrenia a systémy doplnkového dôchodkového poistenia a osobitné dôvody na predĺženie.

3. Bez toho, aby bol dotknutý prvý odsek a s cieľom zohľadniť osobitné podmienky, ktoré sú riadne odôvodnené a súvisiace s finančnou udržateľnosťou doplnkových dôchodkových systémov, môžu členské štáty vyňať z rozsahu uplatňovania článku 6 ods. 1 priebežné systémy, podporné fondy a spoločnosti, ktoré predstavujú účtovné rezervy s cieľom vyplácať dôchodky svojim pracovníkom. Ktorýkoľvek členský štát, ktorý chce využiť túto možnosť, musí bezodkladne informovať Komisiu, pričom uvedie príslušné systémy a osobitné dôvody vyňatia spolu s prijatými alebo plánovanými opatreniami v súvislosti so zlepšením prenosnosti práv z týchto systémov.

4 . Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o spôsobe uverejnenia takéhoto odkazu určujú členské štáty.

5. Členské štáty informujú Komisiu o opatreniach prijatých na vykonanie ustanovení článku 5.

Článok 10 9

Správa

1. Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi vypracuje každých päť rokov od 1. júla 2008 po [...(uplynutí 2 rokov od prijatia tejto smernice)] správu, ktorú predloží Rade, Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov .

2. Najneskôr do 10 dní po 1. júli 2008 Komisia vypracuje Prvá správa sa bude týkať uplatňovania tejto smernice a bude obsahovať osobitnú správu, o uplatňovaní článku 9 ods. 3. Na jej základe Komisia prípadne predloží návrh akýchkoľvek zmien a doplnení tejto smernice, ktoré sa preukážu ako nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť rovnosť zaobchádzania, pokiaľ ide o prevoditeľnosť nadobudnutých práv pracovníkov zapojených do kapitálových systémov a pracovníkov zapojených do systémov stanovených v článku 9 ods. 3 ktorá zhodnotí podmienky prevodu kapitálu doplnkových dôchodkových práv pracovníkov. Na základe tejto správy Komisia, v prípade potreby, prehodnotí opodstatnenie nového návrhu s možnými zmenami a doplneniami tejto smernice, príp. ďalšími nástrojmi, ktoré sa ukážu byť nevyhnutné pri odstraňovaní ďalších prekážok v mobilite pracovnej sily, ktoré vzniknú v dôsledku niektorých ustanovení týkajúcich sa doplnkového dôchodkového zabezpečenia.

Článok 11 10

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 12 11

Určenie

Táto smernica je určená členským štátom.

V Brusseli,

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[1] Smernica 2003/41/ES o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia

[2] Smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, zmenená a doplnená smernicou 2002/74/ES.

[3] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[4] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[5] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[6] Ú. v. ES L 149 z 5.7.1971, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 631/2004 (Ú. v. EÚ L 100, 6.4.2004, s. 1).

[7] Ú. v. ES L 74 z 27.3.1972, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 77/2005 (Ú. v. EÚ L 16, 20.1.2005, s. 3) bude zrušené nariadením (ES) 883/04, ktoré nadobudne účinnosť.

[8] Ú. v. ES L 209 z 25.7.1998, s. 46.

[9] Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní (Ú. v. ES L 110, 20.4.2001, s.28).

[10] Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.

[11] Bude zrušené a nahradené Nariadením (ES) 883/04, ktoré nadobudne účinnosť.