52007PC0395

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 12.7.2007

KOM(2007) 395 v konečnom znení

2007/0145 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa ustanovuje akčný program na zvýšenie kvality vyššieho vzdelávania a na podporu porozumenia medzi kultúrami prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami (Erasmus Mundus) (2009 – 2013)

(predložený Komisiou) [SEK(2007) 949][SEK(2007) 950]

DÔVODOVÁ SPRÁVA

SÚVISLOSTI NÁVRHU |

110 | Dôvody a ciele návrhu V reakcii na proces globalizácie sa vyššie vzdelávanie stáva predmetom rastúcej internacionalizácie. Spoločenstvo a jeho členské štáty by sa preto mali snažiť pripraviť svojich občanov na globálne prostredie prostredníctvom začlenenia medzinárodného rozmeru do svojich systémov vyššieho vzdelávania. Celkovým cieľom nového programu Erasmus Mundus je zvýšiť kvalitu európskeho vyššieho vzdelávania, podporovať dialóg a porozumenie medzi rôznymi spoločnosťami a kultúrami prostredníctvom spolupráce medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania a vzájomných kontaktov medzi ľuďmi, ako aj presadzovať ciele vonkajšej politiky EU a prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju tretích krajín v oblasti vyššieho vzdelávania. V tomto zmysle návrh predstavuje nový prístup a má širší rozsah pôsobnosti z hľadiska politiky, cieľov a druhov činností ako súčasný program Erasmus Mundus. Inštitúcie vyššieho vzdelávania (ďalej len „IVV“) sú tiež priestorom pre dialóg a výmenu skúseností medzi kultúrami. Program vzdelávania a mobility založený na medzinárodných vzťahoch a výmenách jednotlivcov môže posilniť politické, kultúrne, vzdelávacie a ekonomické väzby medzi Európskou úniou a tretími krajinami. Komisia už predtým zhrnula svoje názory na problémy, ktoré musia riešiť systémy a inštitúcie vyššieho vzdelávania, a to najmä vo svojom oznámení z mája 2006 „Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: vzdelávanie, výskum a inovácie” (KOM(2006) 208 v konečnom znení). Ako súčasť týchto úsilí, IVV chápu potrebu nadväzovať medzinárodné vzťahy s inštitúciami, ktoré sa nachádzajú inde vo svete, a snažiť sa prilákať veľký podiel medzinárodne mobilných študentov a výskumných pracovníkov do svojich inštitúcií. Okrem toho, činnosť Spoločenstva v tejto oblasti musí zohľadňovať širší kontext vonkajšej politiky EÚ a jej spolupráce s tretími krajinami v súlade s oznámením Komisie „Európa vo svete – niekoľko praktických návrhov na väčšiu spojitosť, efektívnosť a zviditeľnenie” (KOM(2006) 278 v konečnom znení). IVV a študenti z celého sveta budú môcť využívať nový program Erasmus Mundus. Súčasný program Erasmus Mundus končí v roku 2008. V súlade s článkom 12 programového rozhodnutia musí Komisia predložiť oznámenie o pokračovaní programu do 31. decembra 2007. |

120 | Všeobecné súvislosti Počet medzinárodne mobilných študentov, ktorí hľadajú vzdelanie v zahraničí, sa naďalej zvyšuje: 1,8 milióna v roku 2001, 2,5 milióna v roku 2004 a plánovaných 7,2 milióna v roku 2025, z čoho 70 % budú predstavovať študenti z Ázie. Najnovšie údaje naznačujú, že súťaž o prilákanie „najšikovnejších a najlepších” sa zintenzívňuje a že niektoré európske štáty sa stali dôležitými hráčmi v tejto oblasti. Šesť hostiteľských krajín prijalo 67 % celosvetovo mobilných študentov v roku 2004: USA (23 %), Spojené kráľovstvo (12 %), Nemecko (11 %), Francúzsko (10 %), Austrália (7 %) a Japonsko (5 %). Európa[1] prijala 44 % všetkých medzinárodných študentov (alebo 1,1 milióna študentov). Počet zapísaných medzinárodných študentov v rokoch 1999 až 2004 narástol v prípade Japonska o 109 %, v prípade Francúzska o 81 %, v prípade Nemecka o 45 %, v prípade Austrálie 42 %, v prípade Spojeného kráľovstva o 29 % a v prípade USA o 17 %. Európa však v určitých kľúčových akademických ukazovateľoch zaostáva za Spojenými štátmi. Pokiaľ ide o počet každoročne udeľovaných doktorských titulov, údaje za rok 2003 predstavovali 1 167 000 (EÚ-25) a 1 335 000 (USA). USA a Japonsko majú navyše náskok pred Európou, čo sa týka zamestnanosti výskumných pracovníkov. Počet výskumných pracovníkov na 1000 zamestnaných osôb v roku 2003 predstavoval 5,5 (EÚ-25), 9,1 (USA) a 10,1 (Japonsko). I keď niektoré európske krajiny začali priťahovať veľké počty medzinárodných študentov, univerzity tretích krajín ani študenti, ktorí hľadajú kvalitné medzinárodné vzdelanie nie vždy v plnom rozsahu oceňujú alebo chápu štatút Európy ako centra excelentnosti vo vzdelávaní. Prevažná väčšina medzinárodných študentov, ktorí študujú v Európe, sa navyše sústreďuje iba v niekoľkých európskych krajinách. Štúdia z roku 2006 „Názory na európske vyššie vzdelávanie v tretích krajinách“ dokazuje, že študenti zaraďujú USA na prvé miesto z hľadiska inovácie, dynamiky a konkurencie (vo vyššom vzdelávaní aj v spoločnosti vo všeobecnosti). Je to v protiklade s vnímaním „tradičnej” Európy, ktorá zaostáva, pokiaľ ide o modernosť, schopnosť inovácie a toleranciu. Ázijskí študenti, ktorí tvoria najdôležitejší segment trhu, zaraďujú USA pred Európu vo všetkých týchto akademických kategóriách a kategóriách spojených s trhom práce: kvalita laboratórií, knižníc a iných zariadení; kvalita vzdelávania; najprestížnejšie univerzity; reputácia titulov; príležitosti získať zamestnanie a zostať v krajine po absolvovaní štúdia; pracovné príležitosti počas štúdia. Mnohí študenti z tretích krajín považujú za problém aj kultúrnu a jazykovú rozmanitosť Európy. Európske vyššie vzdelávanie sa zo zahraničia javí ako mätúce a roztrieštené, tvorí ho mnoho odlišných vnútroštátnych systémov a vyučovacích jazykov. Tento dojem posilňuje aj nedostatok súvislých informácií o možnostiach štúdia v Európe. Európa sa súčasne vysoko hodnotí z hľadiska kvality ponúkaného vzdelávania, dokonca aj keď USA dosahujú v tejto súvislosti lepšie výsledky; Európa sa tiež dostáva pred USA pokiaľ ide o kultúru, bezpečnosť, dostupnosť a cenovú prístupnosť vzdelávania. Súčasný program Erasmus Mundus poskytuje odpoveď na výzvy internacionalizácie, ktorým čelí európske vyššie vzdelávanie. Zvýšenie príťažlivosti a zviditeľnenia európskeho vyššieho vzdelávania na celom svete a presadzovanie mobility medzi Európou a tretími krajinami môže prispieť k rozšíreniu potreby prispôsobiť systémy vzdelávania požiadavkám znalostnej spoločnosti a procesu modernizácie vyššieho vzdelávania, ako sa uvádza v uvedenom oznámení Komisie z mája 2006. Súčasný program Erasmus Mundus priviedol IVV k tomu, aby začali spájať svoje individuálne silné stránky s rozmanitosťou vzdelávania s cieľom pokúsiť sa prilákať najlepších medzinárodne mobilných študentov do európskych programov svetovej úrovne. Súčasne sa program Erasmus Mundus v rámci komponentu vonkajšej spolupráce snaží posilniť IVV v určitých oblastiach sveta prostredníctvom podnecovania ich kapacity medzinárodnej spolupráce a posilňovania mobility medzi Európou a týmito oblasťami. V hodnotení vplyvu sa zistilo, že prerušenie programu (to znamená, žiadna činnosť) by mohlo mať závažné dôsledky z hľadiska kvality študentov a akademických pracovníkov prilákaných do Európy z tretích krajín, dostupnosti a zviditeľnenia európskeho vyššieho vzdelávania vo svete a posilnenia dialógu a porozumenia medzi kultúrami. |

130 | Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Európsky parlament a Rada prijali súčasný program Erasmus Mundus (2004 – 2008) 5. decembra 2003 (rozhodnutie č. 2317/2003/ES). Jeho komponent vonkajšej spolupráce je založený na rôznych nariadeniach Rady, prepracovanej dohode z Cotonou a internej dohode na obdobie rokov 2008 až 2013, ktoré predstavujú nástroje financovania v oblasti vonkajšej spolupráce s konkrétnymi oblasťami sveta. Navrhuje sa, aby druhá etapa programu Erasmus Mundus (2009 – 2013) pokračovala v činnostiach prvého programu Erasmus Mundus, cielenejšie začlenila jeho komponent vonkajšej spolupráce, rozšírila rozsah jeho pôsobnosti na všetky úrovne vyššieho vzdelávania, zlepšila možnosti financovania pre európskych študentov a poskytla bohatšie možnosti spolupráce s IVV, ktoré sa nachádzajú v tretích krajinách. |

140 | Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Vzhľadom na ústrednú úlohu vyššieho vzdelávania v sociálnej, kultúrnej a ekonomickej politike existuje mnoho súvislostí medzi týmto návrhom programu a ostatnými politikami Spoločenstva. Preto sa náležite prihliadalo na programy a ciele Spoločenstva, ktoré s ním súvisia, ako napríklad program celoživotného vzdelávania, program Marie Curie, iniciatíva na vytvorenie Európskeho technologického inštitútu, program Tempus, program Atlantis, dohoda s Kanadou o vyššom vzdelávaní, ako aj ostatné programy vonkajšej spolupráce, ako sú napríklad Alßan, Alfa, Edulink alebo Asia-Link. Medzi súčasnou a budúcou etapou programu Erasmus Mundus je kontinuita. Vďaka inovačnému a rozšírenému zameraniu dostáva budúci program Erasmus Mundus charakter globálneho programu spájajúceho vnútornú aj vonkajšiu politiku EÚ. Posilňuje súdržnosť, zviditeľnenie a prítomnosť politiky EÚ v zahraničí. Pre úspech a zviditeľnenie týchto programov ako aj pre zviditeľnenie vonkajších politík EÚ vo všeobecnosti je nevyhnutná tesná spolupráca so zastúpeniami Komisie v tretích krajinách. Ciele budúceho programu Erasmus Mundus sa ukazujú byť v súlade s cieľmi existujúcich iniciatív v podobných oblastiach a často ich veľmi dobre dopĺňajú, pričom vytvárajú silnú súčinnosť medzi rôznymi programami. Okrem toho, ciele navrhovaného programu sú v súlade so širšími politickými cieľmi Lisabonskej stratégie a bolonského procesu ako aj s poslednými oznámeniami Komisie v oblasti vyššieho vzdelávania. Nakoľko nedávne prieskumy medzi študentmi programu Erasmus Mundus pochádzajúcimi z tretích krajín ukázali, že pretrvávajú problémy, pokiaľ ide o vydávanie víz študentom z tretích krajín, Komisia bude veľmi podrobne sledovať realizáciu smernice Rady (ES) č. 114/2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby. |

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU |

Konzultácie so zainteresovanými stranami |

211 | Konzultačné metódy, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov Komisia uskutočnila konzultácie s účastníkmi programu Erasmus Mundus a príslušnými zainteresovanými stranami (IVV, organizácie aktívne v oblasti vyššieho vzdelávania, študenti, akademickí pracovníci, vnútroštátne informačné a kontaktné miesta programu Erasmus Mundus, vnútroštátne orgány) o budúcnosti programu týmito spôsobmi: seminár študentov programu Erasmus Mundus z Európy a tretích krajín v júni 2006; neformálne diskusné stretnutie výboru programu Erasmus Mundus (vnútroštátne orgány) v novembri 2006; konferencia o „príťažlivosti”, na ktorej sa stretla široká škála účastníkov programu z Európy a tretích krajín v novembri 2006; konferencia magisterských študijných programov Erasmus Mundus (európske IVV) v decembri 2006; a zasadanie vnútroštátnych informačných a kontaktných miest programu Erasmus Mundus v decembri 2006. |

212 | Zhrnutie reakcií a spôsob, akým boli zohľadnené Spätná väzba, ktorú poskytli zainteresované strany, bola prevažne kladná. Najdôležitejšie posolstvá možno zhrnúť takto: pokračovať v kvalitných integrovaných magisterských programoch a v poskytovaní štipendií študentom z tretích krajín počas celého štúdia a zachovať tak programové zameranie na presadzovanie excelentnosti vo vyššom vzdelávaní; poskytovať granty európskym študentom na účasť v týchto programoch, čím sa zabezpečí dôveryhodnosť takých programov; rozšíriť program o tretí cyklus (doktorát); nadväzovať partnerstvá so zameraním na spoluprácu s IVV v tretích krajinách. Tieto reakcie sa zohľadnili pri navrhovaní budúceho programu Erasmus Mundus. |

213 | Od 5. 2. 2007 do 9. 3. 2007 sa na internete viedla otvorená konzultácia. Komisia dostala 417 odpovedí. Výsledky sú k dispozícii na internetovej stránke http://ec.europa.eu/erasmus-mundus od júna 2007. |

Získavanie a využívanie expertízy |

229 | Vypracovanie externého odborného posudku nebolo potrebné. |

230 | Hodnotenie vplyvu V správe o hodnotení vplyvu založenej na expertíze, ktorú externí konzultanti predložili Komisii v období od januára do apríla 2007, sa posudzovali tri možnosti: Možnosť 1: Pokračovanie programu Erasmus Mundus a komponentu vonkajšej spolupráce v ich súčasnej podobe. V prípade tejto možnosti by sa naďalej presadzovala internacionalizácia, excelentnosť a identita európskeho vyššieho vzdelávania na takej úrovni ako v súčasnosti. „Ústredný” program by sa naďalej zameriaval na prilákanie najlepších medzinárodných študentov a akademických pracovníkov do integrovaných programov magisterského štúdia na svetovej úrovni v Európe. Komponent vonkajšej spolupráce by zostal mimo „ústredného” programu. Výhodou by bola kontinuita a zachovanie zamerania na obmedzený počet presne vymedzených činností. Mohlo by to však viesť k ignorovaniu skúseností získaných zo súčasného programu a spätnej väzby prijatej od zainteresovaných strán ako aj k strate príležitosti integrovať dve pevne spojené činnosti do jedného koherentného programu. Možnosť 2: Úprava a rozšírenie programu Erasmus Mundus. Touto možnosťou by sa rozšíril rozsah pôsobnosti súčasného programu Erasmus Mundus. Integrované programy magisterského štúdia na svetovej úrovni v Európe a štipendiá pre najlepších medzinárodných študentov a akademických pracovníkov by zostali ako jedna línia programu, ale rozšírili by sa tak, aby sa do nich začlenila doktorandská úroveň a štipendiá pre európskych študentov. Druhá línia, komponent vonkajšej spolupráce, ktorá rozširuje rozsah pôsobnosti súčasného programu na všetky ostatné stupne vyššieho vzdelávania (bakalárske, doktorandské a postdoktorandské) a na ďalšie formy spolupráce s IVV tretích krajín, vrátane zvýšených tokov mobility medzi Európou a tretími krajinami, by sa integrovala do programu. Výhoda by spočívala v tom, že by sa brali do úvahy získané skúsenosti a spätná väzba od zainteresovaných strán a akcia Spoločenstva v oblasti vyššieho vzdelávania týkajúca sa tretích krajín by sa stala súdržnejšou a zrozumiteľnejšou. Programu by však hrozilo, že by rozvojom programu, ktorý je príliš rozsiahly a rôznorodý, stratil zameranie. Možnosť 3: Ukončenie programu Erasmus Mundus. Otázky internacionalizácie, excelentnosti a zviditeľňovania európskeho vyššieho vzdelania by sa už neriešili prostredníctvom osobitného programu Spoločenstva, ale prostredníctvom vnútroštátnych iniciatív a ostatných existujúcich programov alebo akcií Spoločenstva. Táto možnosť by sotva mala nejaké výhody, pretože by sa stratil impulz, ktorý vznikol vďaka súčasnému programu, a kľúčový stimul pre spoluprácu medzi európskymi IVV a IVV tretích krajín. V správe o hodnotení vplyvu sa navrhuje, aby budúci program Erasmus Mundus vychádzal z možnosti 2. |

231 | Komisia uskutočnila hodnotenie vplyvu; správa z tohto hodnotenia je dostupná na internetovej stránke http://ec.europa.eu/erasmus-mundus od júna 2007. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

305 | Zhrnutie navrhovaných opatrení Akcia 1 (spoločné programy vrátane štipendií) podporuje kvalitné programy magisterského a doktorandského štúdia, ktoré ponúka skupina inštitúcií vyššieho vzdelávania v Európe a prípadne aj v tretích krajinách. Umožňuje tiež poskytovanie štipendií počas celého štúdia najtalentovanejším študentom z Európy a z tretích krajín, aby sa mohli zúčastňovať v týchto spoločných programoch, a krátkodobých štipendií vynikajúcim akademickým pracovníkom z Európy a tretích krajín, aby mohli robiť výskum alebo vyučovať ako súčasť spoločných programov. Táto akcia podporí spoluprácu medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania v Európe a tretích krajinách s cieľom vybudovať piliere excelentnosti a zabezpečiť vysoko kvalifikované ľudské zdroje. Akcia 2 (partnerstvá s inštitúciami vyššieho vzdelávania tretích krajín vrátane štipendií) poskytuje podporu širokým partnerstvám na báze spolupráce medzi vyššími vzdelávacími inštitúciami v Európe a v tretích krajinách ako základ pre štrukturálnu spoluprácu s cieľom umožniť prenos know-how do inštitúcií tretích krajín a pre krátkodobú a dlhodobú výmenu študentov a akademických pracovníkov na všetkých úrovniach vyššieho vzdelávania s cieľom rozvíjať ľudské zdroje a možnosti medzinárodnej spolupráce inštitúcií vyššieho vzdelávania v tretích krajinách v súlade s vonkajšou politikou EÚ vo vzťahu k dotknutým krajinám. Je to akcia vonkajšej spolupráce, z ktorej majú prospech všetci zúčastnení partneri a ktorá zabraňuje úniku mozgov. Je preto úplne v súlade s vonkajšou politikou EÚ voči dotknutým partnerským krajinám s cieľom presadzovať ich trvale udržateľný rozvoj. Akcia 3 (zvýšenie príťažlivosti európskeho vyššieho vzdelávania) poskytuje podporu nadnárodným iniciatívam, štúdiám, projektom, podujatiam a iným činnostiam so zameraním na zvýšenie príťažlivosti, dostupnosti, profilu a zviditeľnenia európskeho vyššieho vzdelávania vo svete. |

310 | Právny základ Program Erasmus Mundus bude založený na článku 149 Zmluvy. Bude mať formu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady s odvolaním sa na rôzne nariadenia Rady, ktoré predstavujú finančné nástroje Spoločenstva v oblasti vonkajšej spolupráce s konkrétnymi oblasťami sveta. |

320 | Zásada subsidiarity Zásada subsidiarity sa uplatňuje v prípade, ak návrh nespadá do výlučnej pôsobnosti Spoločenstva. |

Členské štáty nemôžu na dostatočnej úrovni dosiahnuť ciele tohto návrhu z týchto dôvodov: |

321 | V prístupe európskych krajín k podnecovaniu mobility zo strany študentov z tretích krajín sú výrazné rozdiely. Niektoré členské štáty EÚ zaviedli programy mobility, iné sú v tejto oblasti menej aktívne. Ciele existujúcich vnútroštátnych programov sa líšia a nie sú úplne zhodné alebo integrované. Navyše, vnútroštátne programy neprispievajú k posilneniu profilu európskeho priestoru vyššieho vzdelávania, ktorý presahuje súhrn jeho jednotlivých zložiek. |

323 | Individuálne iniciatívy jednotlivých IVV alebo členských štátov, i keď samotné sú vysoko prospešné a komplementárne vo vzťahu ku ktorejkoľvek akcii Spoločenstva, by často zostali na dvojstrannej úrovni a nemali by ten istý celoeurópsky účinok ako nástroj európskej spolupráce. Zviditeľnenie európskeho vyššieho vzdelávania v globálnom kontexte by bolo aj naďalej obmedzené na malý počet členských štátov a výhody celej Európy ako miesta na štúdium by zostali nespropagované. |

Činnosťou na úrovni Spoločenstva sa lepšie dosiahnu ciele návrhu z týchto dôvodov. |

324 | Charakter výzvy, ktorej Európa čelí v tejto oblasti, znamená, že koordinovaná činnosť na európskej úrovni je pravdepodobne účinnejšia ako činnosť na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, nakoľko umožňuje stanovenie excelentnosti, zlúčenie zdrojov v medzinárodnom partnerstve, väčšie geografické pokrytie a mobilitu, ktorá zahŕňa viac ako jednu európsku krajinu. Návrh podnecuje európsku a medzinárodnú spoluprácu medzi IVV, podporuje medzinárodnú mobilitu študentov a akademických pracovníkov a snaží sa vytvoriť profil a imidž obchodnej značky európskeho vyššieho vzdelávania vo svete. Ako vyplýva zo samotného charakteru navrhovaných činností, Spoločenstvo môže lepšie dosiahnuť tieto ciele ako členské štáty konajúce na vnútroštátnej úrovni. |

325 | Kľúčový kvalitatívny ukazovateľ na stanovenie toho, kde by väčšia spolupráca na európskej úrovni mohla zlepšiť súčasnú situáciu v Európe, spočíva v tom, aby sa Európa vnímala ako najpríťažlivejšie miesto na štúdium pre medzinárodne mobilných študentov a výskumných pracovníkov. |

Z tohto dôvodu je návrh v súlade so zásadou subsidiarity. |

Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov. |

331 | Návrh sa zhoduje so zásadou proporcionality, pretože ho možno realizovať v rámci vyššieho vzdelávania existujúcom v členských štátoch. Podporuje nové prístupy, ktoré – ako ukázalo predbežné hodnotenie súčasného programu – IVV považujú za uskutočniteľné. |

332 | Program bude v čo najväčšej možnej miere využívať paušálne čiastky a jednotkové náklady ako základ na vypočítanie grantov s cieľom znížiť na minimum administratívne zaťaženie príjemcov. |

Výber nástrojov |

342 | Akčný program Spoločenstva je jediným možným právnym nástrojom na podnietenie spolupráce v oblasti vyššieho vzdelávania. Článok 149, na ktorom je program založený, by neumožnil alternatívne nástroje. |

VPLYV NA ROZPOčET |

401 | Celkový rozpočet na celé programové obdobie (2009 – 2013) na akciu 1 a akciu 3 (spoločné programy magisterského a doktorandského štúdia, vrátane štipendií a projektov príťažlivosti) predstavuje 493,69 miliónov EUR. Akcia 2 (partnerstvá v oblasti spolupráce s IVV v konkrétnych tretích krajinách, vrátane mobility) sa financuje prostredníctvom nástrojov vonkajšej spolupráce podľa pravidiel a postupov stanovených týmito nástrojmi. Komisia sa bude snažiť poskytnúť na celé programové obdobie (2009 – 2013) celkovú orientačnú sumu maximálne 460 miliónov EUR na akciu 2 Erasmus Mundus II. Orientačné príspevky z rozličných vonkajších nástrojov a Európskeho rozvojového fondu sú: – ENPI: 140 miliónov EUR – DCI: 240 miliónov EUR – ICI: 20 miliónov EUR – IPA: 30 miliónov EUR – 10. ERF: 30 miliónov EUR. Podrobný plán a ročné finančné prostriedky pre každý balík príspevkov do celkovej orientačnej sumy 460 miliónov EUR sa stanovia neskôr na základe pravidiel a postupov každého nástroja a Európskeho rozvojového fondu, najneskôr však 1. júla 2008 pre obdobie 2009 – 2013 a 1. júla 2010 pre obdobie 2011 – 2013. |

DOPLňUJÚCE INFORMÁCIE |

560 | Európsky hospodársky priestor Navrhovaný akt sa týka EHP, a preto by sa mal rozšíriť na Európsky hospodársky priestor. |

E-13665 |

1. 2007/0145 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa ustanovuje akčný program na zvýšenie kvality vyššieho vzdelávania a na podporu porozumenia medzi kultúrami prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami (Erasmus Mundus) (2009 – 2013)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej článok 149 ods. 4,

so zreteľom na návrh Komisie[2],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

so zreteľom na stanovisko Výboru pre regióny[4],

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy,

keďže:

(1) Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2317/2003/ES[5] z 5. decembra 2003 sa ustanovil program na zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania a podporu porozumenia medzi kultúrami prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami (Erasmus Mundus) (2004 – 2008).

(2) Nariadením Rady (ES) č. 1085/2006[6] sa ustanovil nástroj predvstupovej pomoci, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006[7] sa zriadil nástroj európskeho susedstva a partnerstva, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006[8] sa ustanovil nástroj financovania rozvojovej spolupráce, nariadením Rady (ES) č. 1934/2006[9] sa ustanovil nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami, Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny africkej, karibskej a tichomorskej skupiny štátov a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi podpísaná v Cotonou 23. júna 2000, zmenená a doplnená dohodou podpísanou v Luxemburgu 25. júna 2005 (rozhodnutie Rady 2005/599/ES)[10] a interná dohoda, ktorou sa ustanovuje financovanie pomoci Spoločenstva podľa viacročného finančného rámca na obdobie 2008 až 2013 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – ES (rozhodnutie č. 1/2006 rady ministrov AKT – ES, 2006/608/ES)[11], riadia Európsky rozvojový fond.

(3) Vyhlásením z Bologne, ktoré podpísali ministri školstva 29 európskych krajín 19. júna 1999, sa ustanovil medzivládny proces zameraný na vytvorenie „európskeho priestoru vyššieho vzdelávania” do roku 2010, proces, ktorému sa dostáva aktívnej podpory na úrovni Spoločenstva. Na svojom zasadaní v Londýne v dňoch 17. – 18. mája 2007 prijalo 45 ministrov pre oblasť vyššieho vzdelávania z krajín, ktoré sa zúčastňujú na bolonskom procese, stratégiu „Európsky priestor vyššieho vzdelávania v globálnom prostredí” a v tejto súvislosti stanovili ako priority na rok 2009 zlepšovanie informovanosti o európskom priestore vyššieho vzdelávania a zvýšenie uznávania kvalifikácií v oblasti vyššieho vzdelávania v iných častiach sveta.

(4) Osobitné zasadnutie Európskej rady v Lisabone 23. – 24. marca 2000 vytýčilo strategický cieľ pre Európsku úniu, a to, aby sa stala najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou vo svete a vyzvalo Radu pre vzdelávanie, aby sa zaoberala všeobecnými úvahami o konkrétnych budúcich cieľoch systémov vzdelávania so zameraním na spoločné problémy a priority pri zachovaní národnej rozmanitosti. Rada 12. februára 2001 schválila správu o konkrétnych cieľoch systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Následne, dňa 14 júna 2002 schválila podrobný pracovný program týkajúci sa následnej kontroly týchto cieľov vyžadujúci podporu na úrovni Spoločenstva. Zasadnutie Európskej rady v Barcelone v dňoch 15. – 16. marca 2002 vytýčilo cieľ, aby systémy vzdelávania a odbornej prípravy Európskej únie dosiahli svetovú kvalitu do roku 2010.

(5) Oznámenia Komisie „Mobilizácia vzdelanosti v Európe”[12] a “Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít”[13], a návrh nariadenia, ktorým sa zakladá Európsky technologický inštitút[14] zdôrazňujú, že je potrebné, aby európske inštitúcie vyššieho vzdelávania prekonali svoju roztrieštenosť a spojili sily v snahe o zvýšenú kvalitu vyučovania a výskumu ako aj o väčšiu zhodu s meniacimi sa potrebami trhu práce. Európska rada v júni 2006 schválila potrebu modernizácie európskeho vyššieho vzdelávania.

(6) V predbežnej hodnotiacej správe existujúceho programu Erasmus Mundus a v otvorenej verejnej konzultácii o budúcnosti programu sa zdôraznila dôležitosť cieľov a akcií súčasného programu a vyjadrilo sa želanie, aby pokračoval, a to s určitými úpravami, ako je napríklad rozšírenie programu o doktorandskú úroveň, dôslednejšie integrovanie inštitúcií vyššieho vzdelávania so sídlom v tretích krajinách a ich potrieb do programu a poskytnutie väčšieho množstva finančných prostriedkov európskym účastníkom programu.

(7) Zvyšovanie kvality európskeho vyššieho vzdelávania, presadzovanie porozumenia medzi národmi ako aj prispievanie k trvalo udržateľnému rozvoju tretích krajín v oblasti vyššieho vzdelávania pri súčasnom zabraňovaní úniku mozgov a zvýhodňovaní zraniteľných skupín sú ústrednými cieľmi programu spolupráce v oblasti vyššieho vzdelávania zameraného na tretie krajiny. Najúčinnejším prostriedkom na dosiahnutie týchto cieľov v programe excelentnosti sú vysoko integrované študijné programy na postgraduálnej úrovni, partnerstvá na báze spolupráce s tretími krajinami, štipendiá pre najtalentovanejších študentov a projekty na zvýšenie príťažlivosti európskeho vyššieho vzdelávania.

(8) Je potrebné zintenzívniť boj proti vylúčeniu vo všetkých jeho formách, vrátane rasizmu a xenofóbie, a zintenzívniť úsilie Spoločenstva zamerané na podporu dialógu a porozumenia medzi kultúrami na celom svete, pričom treba mať na mysli spoločenský rozmer vyššieho vzdelávania, ako aj ideály demokracie a dodržiavanie ľudských práv vrátane rovnosti mužov a žien, najmä preto, že mobilita napomáha výmenu s novými kultúrnymi a sociálnymi prostrediami a uľahčuje ich pochopenie a tým zabezpečuje, že žiadna skupina občanov alebo štátnych príslušníkov tretích krajín nebude vylúčená ani znevýhodnená, ako je uvedené v článku 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.

(9) Prioritou činnosti Spoločenstva v oblasti vyššieho vzdelávania by malo byť presadzovanie výučby a štúdia jazykov a jazyková rozmanitosť. Výučba a štúdium jazykov majú osobitný význam vo vzťahu k tretím krajinám.

(10) Oznámenie Komisie „Európa vo svete – niekoľko praktických návrhov na väčšiu spojitosť, efektívnosť a zviditeľnenie”[15] sa zaoberá vonkajšími výzvami, ktorým Európa čelí, vrátane toho, ako využívať platné vnútorné a vonkajšie politiky konzistentnejšie a účinnejšie. Navyše, v súvislosti s oznámením Komisie „Západný Balkán na ceste do EÚ: konsolidovanie stability a zvyšovanie prosperity"[16] Komisia odporúčala rozšírenie možností mobility pre akademických pracovníkov a študentov z tejto oblasti na všetkých úrovniach vyššieho vzdelávania.

(11) V období 2004 – 2008 štipendiá špecifické pre niektoré krajiny a financované nástrojmi Komisie pre vonkajšiu spoluprácu doplnili štipendiá Erasmus Mundus s cieľom rozšíriť množstvo študentov-príjemcov, ktorí prichádzajú študovať do Európy z konkrétnych tretích krajín, akými sú napríklad Čína, India, krajiny Západného Balkánu alebo krajiny AKT. Vzhľadom na pozitívne skúsenosti z tohto prístupu sa v budúcnosti uvažuje o podobných príležitostiach v súlade s politickými prioritami, pravidlami a postupmi príslušných nástrojov vonkajšej spolupráce.

(12) Spoločenstvo sa vo všetkých svojich činnostiach musí zamerať na odstránenie nerovností a podporu rovnosti medzi mužmi a ženami, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 2 Zmluvy.

(13) Pri realizácii všetkých častí programu je potrebné rozšíriť prístup pre príslušníkov znevýhodnených skupín a aktívne riešiť osobitné študijné potreby ľudí so zdravotným postihnutím, a to aj prostredníctvom využívania vyšších grantov, do ktorých by sa premietli dodatočné náklady zdravotne postihnutých účastníkov.

(14) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o finančnom nariadení uplatniteľnom na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev zmenené a doplnené nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1995/2006[17] a nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 zmenené a doplnené nariadením Komisie č. 478/2007 ustanovujúcim podrobné pravidlá pre implementáciu nariadenia Rady 1605/2002 zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1995/2006[18], ktoré zabezpečujú finančné záujmy Spoločenstva, sa musia uplatňovať s prihliadnutím na zásady jednoduchosti a zhody vo výbere rozpočtových nástrojov a potrebnej proporcionality medzi výškou zdrojov a administratívnym zaťažením spojeným s ich využívaním.

(15) Keďže vzhľadom na potrebu mnohostranných partnerstiev, mnohostrannej mobility a výmen informácií medzi Spoločenstvom a tretími krajinami nie je možné ciele navrhovanej akcie uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto vzhľadom na charakter potrebných akcií a opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v tomto článku rozhodnutie nepresahuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.

(16) Opatrenia potrebné na realizáciu akcií uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) a v článku 4 ods. 1 písm. c) tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES, ktorým sa stanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[19]. Opatrenia potrebné na implementáciu akcie uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. b) tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1085/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006, ktorým sa zriaďuje nástroj európskeho susedstva a partnerstva, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj financovania rozvojovej spolupráce, nariadením Rady (ES) č. 1934/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami, Dohodou o partnerstve medzi členmi skupiny africkej, karibskej a tichomorskej skupiny štátov a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi podpísanou v Cotonou 23. júna 2000, zmenenou a doplnenou dohodou podpísanou v Luxemburgu 25. júna 2005 (rozhodnutie Rady 2005/599/ES), a jej Internou dohodou medzi predstaviteľmi vlád členských štátov, ktorí sa stretli v rámci Rady, o financovaní pomoci Spoločenstva podľa viacročného finančného rámca na obdobie 2008 až 2013 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT-ES a o pridelení finančnej pomoci pre zámorské štáty a územia, na ktorú sa uplatňuje štvrtá časť Zmluvy o ES (rozhodnutie č. 1/2006 rady ministrov AKT – ES, 2006/608/ES).

ROZHODLI TAKTO:

Článok 1

Ustanovenie programu

2. Týmto rozhodnutím sa ustanovuje program — „Erasmus Mundus“ (ďalej len „program“) — na zvýšenie kvality európskeho vyššieho vzdelávania a na podporu porozumenia medzi kultúrami prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami ako aj na rozvoj tretích krajín v oblasti vyššieho vzdelávania.

3. Program sa bude realizovať v období od l. januára 2004 do 31 decembra 2013. Prípravné opatrenia, vrátane rozhodnutí prijatých Komisiou v súlade s článkom 7, sa však môžu realizovať už od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

4. Tento program podporuje a dopĺňa činnosti vykonávané v členských štátoch a členskými štátmi, pričom plne rešpektuje ich zodpovednosť za obsah vzdelávania, organizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

5. Rozvoj ľudských zdrojov v konkrétnych tretích krajinách, a najmä akcia programu uvedená v článku 4 ods. 1 písm. b) sa realizuje v súlade s nariadeniami (ES) č. 1085/2006, 1638/2006, 1905/2006 a 1934/2006 a rozhodnutiami (ES) č. 599/2005 a 608/2006.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia:

6. „inštitúcia vyššieho vzdelávania“ znamená akúkoľvek inštitúciu, ktorá podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo praxe ponúka kvalifikácie alebo diplomy na tejto úrovni, bez ohľadu na to, ako sa takéto zariadenie nazýva;

7. „študent bakalárskeho štúdia” znamená osobu, ktorá študuje v inštitúcii vyššieho vzdelávania s cieľom získať prvý vysokoškolský diplom;

8. „študent magisterského štúdia” znamená osobu, ktorá študuje v inštitúcii vyššieho vzdelávania a ktorá už získala prvý vysokoškolský diplom;

9. „doktorandský kandidát” znamená začínajúceho výskumného pracovníka v prvých štyroch rokoch (ekvivalent plného pracovného úväzku) svojej výskumnej kariéry, začínajúcej v deň získania titulu, ktorý by ho formálne oprávňoval pripravovať sa na doktorát;

10. „postdoktorandský výskumný pracovník” znamená skúseného výskumného pracovníka, ktorý má doktorský titul alebo ktorý má najmenej štyri roky výskumnej praxe rovnajúcej sa riadnemu pracovnému úväzku, vrátane obdobia odbornej prípravy na výskum, po získaní titulu, ktorý mu formálne umožnil pripravovať sa na doktorát;

11. „akademický pracovník” znamená osobu s vynikajúcou akademickou a/alebo odbornou praxou, ktorá prednáša alebo robí výskum;

12. „zamestnanci pôsobiaci v oblasti vyššieho vzdelávania” znamenajú osoby, ktoré sa pri plnení svojich povinností priamo zapájajú do vzdelávacieho procesu súvisiaceho s vyšším vzdelávaním;

13. „tretia krajina” znamená krajinu, ktorá nie je členským štátom Európskej únie a ktorá sa nezúčastňuje programu podľa článku 9. „Z tretej krajiny” vo vzťahu k jednotlivcovi znamená osobu, ktorá nie je štátnym príslušníkom alebo obyvateľom žiadneho z členských štátov alebo krajín zúčastňujúcich sa programu podľa článku 9 a ktorá nevykonáva svoju hlavnú činnosť (štúdium, prácu atď.) celkovo po dobu dlhšiu ako 12 mesiacov v priebehu posledných piatich rokov v žiadnom z členských štátov alebo krajín zúčastňujúcich sa programu podľa článku 9. „Z tretej krajiny” vo vzťahu k inštitúcii znamená inštitúciu, ktorá nemá sídlo v žiadnom z členských štátov alebo krajín zúčastňujúcich sa programu podľa článku 9. Krajiny, ktoré sa zúčastňujú programu celoživotného vzdelávania[20], sa nepovažujú za tretie krajiny na účely realizácie akcie programu uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. b);

14. „európska krajina" znamená krajinu, ktorá je členským štátom Európskej únie a ktorá sa zúčastňuje programu podľa článku 9. „Európsky” vo vzťahu k jednotlivcovi znamená osobu, ktorá je štátnym príslušníkom alebo obyvateľom ktoréhokoľvek z členských štátov zúčastňujúcich sa programu podľa článku 9, alebo ktorá vykonáva svoju hlavnú činnosť (štúdium, prácu atď.) celkovo po dobu dlhšiu ako 12 mesiacov v priebehu posledných piatich rokov v ktoromkoľvek z členských štátov alebo krajín zúčastňujúcich sa programu podľa článku 9. „Európsky” vo vzťahu k inštitúcii znamená inštitúciu, ktorá má sídlo v ktoromkoľvek z členských štátov alebo krajín zúčastňujúcich sa programu podľa článku 9;

15. „bakalárske štúdium” znamená študijné programy vysokoškolského štúdia, ktoré trvajú najmenej tri roky a vedú k získaniu prvého titulu;

16. „magisterské štúdium“ znamená študijné programy vysokoškolského štúdia, ktoré nasledujú po prvom stupni trvajúcom minimálne tri roky a vedú k získaniu druhého alebo ďalšieho diplomu;

17. „doktorandské štúdium” znamená programy vyššieho štúdia spojené s výskumom, ktoré nasledujú po stupni vysokoškolského štúdia trvajúcom najmenej štyri alebo päť rokov a ktoré vedú k získaniu doktorského titulu;

18. „postdoktorandské štúdium” znamená programy vyššieho štúdia alebo výskumu, ktoré nasledujú po stupni vyššieho štúdia trvajúcom najmenej osem rokov;

19. „mobilita” znamená fyzický presun do inej krajiny, s cieľom študovať, nadobudnúť pracovné skúsenosti, robiť výskum, vykonávať inú činnosť spojenú so štúdiom, vyučovaním alebo výskumom alebo administratívnu činnosť, ktorá s tým súvisí, doplnenú podľa potreby prípravou v jazyku hostiteľskej krajiny;

20. „dvojitý alebo viacnásobný diplom” znamená dva alebo viac vnútroštátnych diplomov vydaných dvomi alebo niekoľkými inštitúciami vyššieho vzdelávania a úradne uznávaných v krajinách, v ktorých má sídlo inštitúcia, ktorá diplomy udeľuje;

21. „spoločný diplom” znamená jediný diplom, ktorý vydali najmenej dve inštitúcie vyššieho vzdelávania ponúkajúce integrovaný program a ktorý je úradne uznávaný v krajinách, v ktorých má sídlo inštitúcia, ktorá diplomy udeľuje

22. „podnik” znamená každý podnik zapojený do hospodárskej činnosti vo verejnom a súkromnom sektore, bez ohľadu na veľkosť, právne postavenie alebo sektor hospodárstva, v ktorom pôsobí, vrátane sociálnej ekonomiky.

Článok 3

Ciele programu

23. Celkovým cieľom programu je zvýšiť kvalitu európskeho vyššieho vzdelávania a podporovať dialóg a porozumenie medzi národmi a kultúrami prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami ako aj presadzovať ciele vonkajšej politiky EÚ a trvalo udržateľnému rozvoju tretích krajín v oblasti vyššieho vzdelávania.

24. Špecifické ciele programu sú:

a) rozvíjať štruktúrovanú spoluprácu medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania a akademickými pracovníkmi v Európe a v tretích krajinách na účely vybudovania centier excelentnosti a zabezpečenia vysoko kvalifikovaných ľudských zdrojov;

b) prispievať k vzájomnému obohacovaniu spoločností vytvorením spoločného fondu kvalifikovaných, nezaujatých mužov/žien s medzinárodnými skúsenosťami prostredníctvom podporovania mobility najnadanejších študentov a akademických pracovníkov z tretích krajín, aby získali kvalifikácie a/alebo odborné skúsenosti v Európskej únii a najtalentovanejších európskych študentov a akademických pracovníkov smerom k tretím krajinám;

c) prispievať k rozvoju ľudských zdrojov a kapacity inštitúcií vyššieho vzdelávania v tretích krajinách v oblasti medzinárodnej spolupráce prostredníctvom intenzívnejších tokov mobility medzi Európskou úniou a tretími krajinami;

d) zvyšovať dostupnosť a zlepšovať profil a zviditeľňovanie európskeho vyššieho vzdelávania vo svete ako aj jeho príťažlivosť pre štátnych príslušníkov tretích krajín.

25. Komisia zabezpečí, aby žiadna skupina občanov alebo štátnych príslušníkov tretích krajín nebola z programu vylúčená alebo znevýhodnená.

Článok 4

Akcie programu

26. Ciele programu, ako sú stanovené v článku 3, sa dosahujú prostredníctvom týchto akcií:

27. spoločné magisterské študijné programy a spoločné doktorandské študijné programy Erasmus Mundus vynikajúcej akademickej kvality, vrátane programu poskytovania štipendií;

28. partnerstvá medzi európskymi inštitúciami vyššieho vzdelávania a inštitúciami vyššieho vzdelávania z tretích krajín ako základ pre štrukturálnu spoluprácu, výmenu a mobilitu na všetkých úrovniach vyššieho vzdelávania;

29. opatrenia na podporu príťažlivosti Európy ako miesta vzdelávania.

30. Tieto akcie sa vykonávajú s použitím postupov opísaných v prílohe a, pokiaľ ide o akciu programu uvedenú v článku 4 ods. 1 písm. b), postupov stanovených v právnych nástrojoch uvedených v článku 1 ods. 4 a prostredníctvom týchto typov prístupov, ktoré sa v prípade potreby môžu kombinovať:

31. podpora rozvoja spoločných vzdelávacích programov a sietí spolupráce napomáhajúcich výmenu skúseností a osvedčených postupov;

32. väčšia podpora mobility osôb medzi Spoločenstvom a tretími krajinami v oblasti vyššieho vzdelávania;

33. podpora jazykových schopností, najvhodnejšie tým, že sa študentom umožní štúdium aspoň dvoch jazykov, ktorými sa hovorí v krajinách, kde majú sídlo inštitúcie vyššieho vzdelávania, a podpora porozumenia rozličných kultúr;

34. podpora pilotných projektov založených na partnerstvách s vonkajším rozmerom, ktoré sú určené na rozvoj inovácie a kvality vyššieho vzdelávania;

35. podpora analýzy a následná kontrola trendov a vývoja vo vyššom vzdelávaní z medzinárodného hľadiska

3. Program stanovuje opatrenia technickej podpory vrátane štúdií, stretnutí odborníkov, informácií a publikácií priamo spojených s dosahovaním cieľov programu.

4. Činnosti uvedené v tomto článku sa môžu vykonávať prostredníctvom výzev na predkladanie návrhov, výzev na ponukové konania, alebo ich môže vykonávať priamo Komisia.

Článok 5

Prístup k programu

Podľa podmienok a dojednaní o realizácii programu stanovených v prílohe a s prihliadnutím na vymedzenie pojmov uvedené v článku 2 je program zameraný najmä na:

a) inštitúcie vyššieho vzdelávania;

b) študentov vo vyššom vzdelávaní na všetkých úrovniach;

c) akademických pracovníkov alebo odborníkov, ktorí prednášajú alebo robia výskum;

d) zamestnancov, ktorí sa priamo podieľajú na vyššom vzdelávaní;

e) iné verejné alebo súkromné orgány pôsobiace v oblasti vyššieho vzdelávania;

f) podniky, obchodné a priemyselné komory;

g) výskumné centrá.

Článok 6

Úlohy Komisie a členských štátov

1. Komisia:

36. zabezpečí účinné a efektívne vykonávanie akcií Spoločenstva stanovených v tomto programe v súlade s prílohou a pokiaľ ide o akciu programu uvedenú v článku 4 ods. 1 písm. b), v súlade s právnymi nástrojmi uvedenými v článku 1 ods. 4;

37. zohľadní bilaterálnu spoluprácu členských štátov s tretími krajinami;

38. snaží sa o dosiahnutie súčinnosti a v prípade potreby rozvíja spoločné akcie s ostatnými programami Spoločenstva a akciami v oblasti vyššieho vzdelávania a výskumu.

2. Členské štáty:

39. podnikajú potrebné kroky na zabezpečenie účinného priebehu programu na úrovni členských štátov zaangažovaním všetkých strán zainteresovaných na vyššom vzdelávaní v súlade s vnútroštátnou praxou vrátane úsilia prijať také opatrenia, ktoré by sa mohli považovať za vhodné na odstránenie právnych a administratívnych bariér;

40. určia vhodné štruktúry na úzku spoluprácu s Komisiou;

41. podporujú prípadnú súčinnosť s ostatnými programami Spoločenstva a prípadné podobné vnútroštátne iniciatívy na úrovni členského štátu.

3. Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečuje:

42. vhodné informácie, propagáciu a následnú kontrolu so zreteľom na akcie, ktoré podporuje tento program;

43. šírenie výsledkov akcií, ktoré sa uskutočnili v rámci programu.

Článok 7

Vykonávacie opatrenia

1. Nie všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na realizáciu akcie uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. b), sa riadia týmto rozhodnutím a spravujú sa postupmi právnych nástrojov uvedených v článku 1 ods. 4.

2. V súlade s riadiacim postupom uvedeným v článku 8 ods. 2 Komisia prijme tieto opatrenia potrebné na realizáciu ostatných akcií tohto rozhodnutia:

44. ročný plán práce vrátane priorít;

45. ročný rozpočet a členenie finančných prostriedkov medzi jednotlivé akcie programu a orientačné sumy grantov;

46. všeobecné usmernenia na realizáciu programu;

47. kritériá výberu a postupy, vrátane zloženia a vnútorného rokovacieho poriadku výberovej komisie;

48. opatrenia týkajúce sa sledovania a hodnotenia programu a šírenia a prenosu výsledkov.

3. Všetky ostatné opatrenia potrebné na realizáciu tohto rozhodnutia, s výnimkou rozhodnutí o výbere, sa prijímajú v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 8 ods. 3.

Článok 8

Postup výboru

49. Komisii pomáha výbor.

50. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatnia sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Obdobie stanovené v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je vymedzené na dva mesiace.

51. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatnia sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

52. Výbor prijme vlastný rokovací poriadok.

Článok 9

Účasť iných krajín v programe na rovnakej úrovni ako členské štáty

Program je otvorený pre účasť:

a) krajín EZVO, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami zakotvenými v Dohode o EHP;

b) kandidátskych krajín, ktoré majú predvstupovú stratégiu, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami stanovenými v rámci dohôd uzatvorených s týmito krajinami o ich účasti v programoch Spoločenstva;

c) krajín Západného Balkánu, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami stanovenými v rámci dohôd uzatvorených s týmito krajinami o ich účasti v programoch Spoločenstva;

d) Švajčiarskej konfederácie v prípade, že sa s touto krajinou uzavrie dvojstranná dohoda, ktorá bude predpokladať túto účasť.

Článok 10

Horizontálne otázky

Pri realizácii programu sa bude náležite prihliadať na zabezpečenie toho, aby v plnom rozsahu prispieval k presadzovaniu horizontálnych politík Spoločenstva, najmä:

a) podporovaním poznatkovej základne európskej ekonomiky a prispievaním k posilňovaniu svetovej konkurencieschopnosti Európskej únie;

b) podporovaním uvedomenia si dôležitosti kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v Európe, ako aj potreby boja proti rasizmu a xenofóbii;

c) zohľadňovaním študujúcich s osobitnými potrebami, a najmä prispievaním k presadzovaniu ich zapájania sa do hlavného prúdu vyššieho vzdelávania;

d) podporovaním rovnosti medzi mužmi a ženami a prispievaním k boju proti všetkým formám diskriminácie podľa pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

Článok 11

Súlad a komplementárnosť s inými politikami

53. Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečuje celkový súlad a komplementárnosť s ostatnými relevantnými politikami, nástrojmi a akciami, najmä s programom celoživotného vzdelávania, siedmym rámcovým programom pre výskum, s programami zahraničnej spolupráce a s Európskym fondom pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín.

54. Komisia pravidelne informuje výbor uvedený v článku 8 ods. 1 o iniciatívach Spoločenstva v príslušných oblastiach, zabezpečuje účinné prepojenie a podľa potreby spoločné akcie medzi týmto programom a programami a akciami v oblasti vyššieho vzdelávania, ktoré sa uskutočňujú v rámci spolupráce Spoločenstva s tretími krajinami, vrátane dvojstranných dohôd, a s príslušnými medzinárodnými organizáciami.

Článok 12

Financovanie

55. Finančný rámec na realizáciu akcií programu uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a), v článku 4 ods. 1 písm. c) a v článku 4 ods. 3 a stanovených v prílohe k tomuto rozhodnutiu – akcia 1, akcia 3 a súvisiace opatrenia technickej pomoci – na obdobie bližšie určené v článku 1 ods. 2 sa týmto stanovuje vo výške 493,69 miliónov EUR.

56. Finančný rámec na realizáciu akcií programu uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) a v článku 4 ods. 3 a stanovených v prílohe k tomuto rozhodnutiu – akcia 2 a súvisiace opatrenia technickej pomoci – na obdobie bližšie určené v článku 1 ods. 2 sa stanovuje v súlade s pravidlami a postupmi ustanovenými v nástrojoch vonkajšej spolupráce uvedenými v článku 1 ods. 4.

57. Ročné položky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov finančnej perspektívy.

Článok 13

Monitorovanie a hodnotenie

58. Komisia pravidelne monitoruje program v spolupráci s členskými štátmi. Výsledky procesu monitorovania a hodnotenia programu a predošlého programu sa použijú pri realizácii programu. Toto monitorovanie zahrňuje správy uvedené v odseku 3 a špecifické aktivity.

59. Komisia pravidelne vyhodnocuje program so zreteľom na ciele uvedené v článku 3, vplyv programu ako celku a komplementárnosť medzi činnosťami v rámci programu a činnosťami v rámci iných relevantných politík, nástrojov a akcií Spoločenstva.

60. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov:

a) predbežnú hodnotiacu správu o dosiahnutých výsledkoch a o kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch realizácie programu do 31. marca 2012;

b) oznámenie o pokračovaní programu do 30. júna 2012;

c) záverečnú hodnotiacu správu do 31. decembra 2015.

Článok 14

Prechodné ustanovenie

61. Akcie, ktoré sa začali 31. decembra 2008 alebo pred týmto dátumom na základe rozhodnutia 2317/2003/ES, sa spravujú v súlade s ustanoveniami uvedeného rozhodnutia, s výnimkou toho, že výbor zriadený týmto rozhodnutím sa nahradí výborom zriadeným na základe článku 8 tohto rozhodnutia.

62. Akcie, ktoré sa začali 31. decembra 2008 alebo pred týmto dátumom na základe postupov stanovených v právnych nástrojoch uvedených v článku 1 ods. 4, sa spravujú v súlade s ustanoveniami týchto nástrojov.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

AKCIE SPOLOČENSTVA, VÝBEROVÉ POSTUPY A FINANČNÉ USTANOVENIA

AKCIA 1: SPOLOČNÉ PROGRAMY ERASMUS MUNDUS VRÁTANE ŠTIPENDIÍ

AKCIA 2: PARTNERSTVÁ S INŠTITÚCIAMI VYŠŠIEHO VZDELÁVANIA Z TRETÍCH KRAJÍN V RÁMCI PROGRAMU ERASMUS MUNDUS

AKCIA 3: ZVÝŠENIE PRÍŤAŽLIVOSTI EURÓPSKEHO VYŠŠIEHO VZDELÁVANIA

OPATRENIA TECHNICKEJ PODPORY

VÝBEROVÉ POSTUPY

FINANČNÉ USTANOVENIA

AKCIA 1: SPOLOČNÉ PROGRAMY ERASMUS MUNDUS VRÁTANE ŠTIPENDIÍ

A. MAGISTERSKÉ ŠTUDIJNÉ PROGRAMY ERASMUS MUNDUS

63. Spoločenstvo vyberie magisterské študijné programy vynikajúcej akademickej kvality, ktoré sa na účely tohto programu budú nazývať „magisterské študijné programy Erasmus Mundus”.

64. Na účely tohto programu magisterské študijné programy Erasmus Mundus:

a) zahŕňajú inštitúcie vyššieho vzdelávania z najmenej troch rôznych európskych krajín;

b) môžu zahŕňať inštitúcie vyššieho vzdelávania z tretích krajín;

c) realizujú študijný program zahŕňajúci obdobie štúdia aspoň na dvoch z troch inštitúcií uvedených pod písmenom a). Okrem toho, ak magisterské programy zahŕňajú jednu alebo niekoľko inštitúcií z tretích krajín uvedených pod písmenom b), mobilita v prípade európskych študentov zahŕňa tiež obdobie štúdia v jednej z týchto inštitúcií v tretej krajine;

d) v prípade potreby podporujú stáže ako súčasť študijného programu;

e) majú vytvorený mechanizmus uznávania období štúdia absolvovaných v partnerských inštitúciách, ktorý je založený na európskom systéme prenosu a zhromažďovania kreditov, alebo je s ním v súlade;

f) vedú k udeleniu spojených, dvojnásobných alebo viacnásobných titulov uznávaných alebo akreditovaných európskymi krajinami od participujúcich inštitúcií. Spojené tituly sa budú uprednostňovať;

g) zavedú prísne sebahodnotiace postupy a schvália, aby ich preskúmali nezávislí experti s cieľom zabezpečiť pretrvávajúcu vysokú kvalitu magisterských študijných programov;

h) vyhradia minimálny počet miest pre európskych študentov a študentov z tretích krajín, ktorým bola poskytnutá finančná podpora v rámci programu, a poskytujú im starostlivosť;

i) vytvoria transparentné spoločné podmienky pre prijímanie, ktoré okrem iného náležite zohľadňujú otázky rovnosti pohlaví a spravodlivého výberu;

j) zavedú spoločný poplatok za štúdium bez ohľadu na skutočné miesto štúdia študentov v rámci magisterského študijného programu;

k) súhlasia s tým, že budú dodržiavať pravidlá, ktoré sa vzťahujú na výberové konanie príjemcov grantov (študentov a akademických pracovníkov);

l) vykonajú vhodné opatrenia na uľahčenie prístupu pre európskych študentov a študentov z tretích krajín a starostlivosti o nich (informačné zariadenia, ubytovanie, pomoc pri vybavovaní víz atď.);

m) bez toho, aby bol dotknutý vyučovací jazyk, zaistia používanie aspoň dvoch európskych jazykov, ktorými sa rozpráva v členských štátoch, v ktorých majú sídlo inštitúcie vyššieho vzdelávania, ktoré sú zapojené do magisterského študijného programu Erasmus Mundus, a v prípade potreby jazykovú prípravu a pomoc študentom, najmä prostredníctvom študijných programov organizovaných príslušnými inštitúciami.

65. Magisterské študijné programy Erasmus Mundus sa vyberú na päťročné obdobie, ktoré podlieha postupu ročného obnovovania na základe správy o dosiahnutom pokroku.

66. Magisterské študijné programy Erasmus Mundus vybrané na základe predošlého programu Erasmus Mundus budú pokračovať v rámci tejto akcie až do konca obdobia, na ktoré boli vybrané, pričom podliehajú postupu ročného obnovovania na základe správy o dosiahnutom pokroku.

B. DOKTORANDSKÉ ŠTUDIJNÉ PROGRAMY ERASMUS MUNDUS

67. Spoločenstvo vyberie doktorandské študijné programy vynikajúcej akademickej kvality, ktoré sa na účely tohto programu budú nazývať „doktorandské študijné programy Erasmus Mundus“.

68. Na účely tohto programu doktorandské študijné programy Erasmus Mundus:

a) zahŕňajú inštitúcie vyššieho vzdelávania z najmenej troch rôznych európskych krajín a ďalšie príslušné partnerské inštitúcie s cieľom zabezpečiť inováciu a zamestnateľnosť;

b) môžu zahŕňať inštitúcie vyššieho vzdelávania alebo ďalšie príslušné partnerské inštitúcie z tretích krajín;

c) realizujú doktorandský študijný program zahŕňajúci obdobie štúdia aspoň na dvoch z troch inštitúcií uvedených pod písmenom a). Okrem toho, ak doktorandské študijné programy zahŕňajú jednu alebo niekoľko inštitúcií z tretích krajín uvedených pod písmenom b), mobilita v prípade európskych doktorandských kandidátov zahŕňa tiež obdobie štúdia a obdobie výskumu v jednej z týchto inštitúcií v tretej krajine;

d) v prípade potreby podporujú stáže ako súčasť študijného programu;

e) majú vytvorený mechanizmus uznávania období štúdia absolvovaných v partnerských inštitúciách, ktorý je založený na európskom systéme prenosu a zhromažďovania kreditov, alebo je s ním v súlade;

f) vedú k udeleniu spojených, dvojnásobných alebo viacnásobných titulov uznávaných alebo akreditovaných európskymi krajinami od participujúcich inštitúcií. Spojené tituly sa budú uprednostňovať;

g) zavedú prísne sebahodnotiace postupy a schvália, aby ich preskúmali nezávislí experti s cieľom zabezpečiť pretrvávajúcu vysokú kvalitu doktorandských študijných programov;

h) vyhradia minimálny počet miest pre európskych doktorandských kandidátov a doktorandských kandidátov z tretích krajín, ktorým bola poskytnutá finančná podpora v rámci programu, a poskytujú im starostlivosť;

i) vytvoria transparentné spoločné podmienky pre prijímanie, ktoré okrem iného náležite zohľadňujú otázky rovnosti pohlaví a spravodlivého výberu;

j) zavedú spoločný poplatok za štúdium bez ohľadu na skutočné miesto štúdia a výskumu doktorandských kandidátov v rámci doktorandského študijného programu;

k) súhlasia s tým, že budú dodržiavať pravidlá, ktoré sa vzťahujú na výberové konanie doktorandských kandidátov;

l) vykonajú vhodné opatrenia na uľahčenie prístupu pre európskych doktorandských kandidátov a doktorandských kandidátov z tretích krajín a starostlivosti o nich (informačné zariadenia, ubytovanie, pomoc pri vybavovaní víz atď.);

m) zaručia použitie pracovných zmlúv v prípade doktorandských kandidátov, ktorí dostávajú štipendium, ak to vnútroštátne právne predpisy umožňujú;

n) bez toho, aby bol dotknutý vyučovací jazyk, zaistia používanie aspoň dvoch európskych jazykov, ktorými sa rozpráva v členských štátoch, v ktorých majú sídlo inštitúcie vyššieho vzdelávania, ktoré sú zapojené do magisterského študijného programu Erasmus Mundus, a v prípade potreby jazykovú prípravu a pomoc študentom, najmä prostredníctvom študijných programov organizovaných príslušnými inštitúciami.

69. Doktorandské študijné programy Erasmus Mundus sa vyberú na päťročné obdobie, ktoré podlieha postupu ročného obnovovania na základe správy o dosiahnutom pokroku, pričom toto obdobie by mohlo zahrnovať prípravné činnosti pred prijatím doktorandských kandidátov v trvaní jedného roku.

C. ŠTIPENDIÁ

70. Spoločenstvo môže poskytnúť štipendiá študentom magisterského štúdia a doktorandským kandidátom z tretích krajín a európskym študentom magisterského štúdia a doktorandským kandidátom na celú dobu štúdia ako aj krátkodobé štipendiá určené akademickým pracovníkom z tretích krajín a z Európy.

a) Spoločenstvo môže poskytnúť štipendiá na celú dobu štúdia študentom magisterského štúdia a doktorandským kandidátom z tretích krajín, ktorí boli prijatí na magisterské študijné programy Erasmus Mundus a doktorandské študijné programy Erasmus Mundus na základe výberového konania. Tieto štúdiá sú určené na štúdium v európskych inštitúciách zapojených do magisterského programu Erasmus Mundus alebo doktorandského programu Erasmus Mundus.

b) Spoločenstvo môže poskytnúť štipendiá na celú dobu štúdia európskym študentom magisterského štúdia a doktorandským kandidátom, ktorí boli prijatí na magisterské študijné programy Erasmus Mundus a doktorandské študijné programy Erasmus Mundus na základe výberového konania. Tieto štúdiá sú určené na štúdium v európskych inštitúciách zapojených do magisterského programu Erasmus Mundus alebo doktorandského programu Erasmus Mundus a ak zahŕňajú jednu alebo niekoľko inštitúcií v tretích krajinách, na štúdium v niektorej z týchto inštitúcií.

c) Spoločenstvo môže poskytnúť krátkodobé štipendiá akademickým pracovníkom z tretích krajín, ktorí sa zúčastňujú magisterských študijných programov Erasmus Mundus s cieľom vyučovať a plniť výskumné úlohy a vykonávať odbornú prácu v inštitúciách, ktoré sú účastníkmi magisterských študijných programov Erasmus Mundus.

d) Spoločenstvo môže poskytnúť krátkodobé štipendiá európskym akademickým pracovníkom, ktorí navštívia inštitúcie v tretích krajinách zapojené do magisterských študijných programov Erasmus Mundus s cieľom vyučovať a plniť výskumné úlohy a vykonávať odbornú prácu v inštitúciách, ktoré sú účastníkmi magisterských študijných programov Erasmus Mundus.

71. Štipendiá sú určené európskym študentom magisterského štúdia a študentom magisterského štúdia z tretích krajín a doktorandským kandidátom a akademickým pracovníkom, ako sú definovaní v článku 2 .

72. Osoby, ktoré poberajú štipendium určené na magisterské študijné programy Erasmus Mundus, sú tiež oprávnené poberať štipendium určené na doktorandské programy Erasmus Mundus.

73. Komisia podnikne kroky na zabezpečenie toho, aby žiadna osoba nedostala finančnú podporu na ten istý účel v rámci viac ako jedného programu Spoločenstva. Najmä osoby, ktoré dostávajú štipendium Erasmus Mundus, nie sú oprávnené, aby sa stali príjemcami grantu Erasmus určeného na ten istý magisterský študijný program Erasmus Mundus alebo doktorandský program v rámci programu celoživotného vzdelávania. Podobne osoby, ktoré čerpajú grant v rámci osobitného programu „Ľudia“ (Akcie programu Marie Curie) 7. rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností[21], nie sú oprávnené stať sa príjemcami grantu Erasmus Mundus na to isté obdobie štúdia alebo výskumu.

AKCIA 2: PARTNERSTVÁ S INŠTITÚCIAMI VYŠŠIEHO VZDELÁVANIA Z TRETÍCH KRAJÍN V RÁMCI PROGRAMU ERASMUS MUNDUS, VRÁTANE ŠTIPENDIÍ

74. Spoločenstvo vyberie partnerstvá vynikajúcej akademickej kvality, ktoré sa na účely tohto programu budú nazývať „partnerstvá Erasmus Mundus”. Zhodujú sa s cieľmi článku 3 a sú zamerané na ich dosiahnutie.

75. Na účely tohto programu partnerstvá Erasmus Mundus:

a) zahŕňajú najmenej päť inštitúcií vyššieho vzdelávania z najmenej troch rôznych európskych krajín a niekoľko inštitúcií vyššieho vzdelávania v konkrétnych tretích krajinách, ktoré sa nezúčastňujú programu celoživotného vzdelávania a majú sa definovať v každoročných výzvach na predkladanie návrhov;

b) realizujú partnerstvo ako základ pre prenos know-how;

c) uskutočňujú výmeny študentov na všetkých stupňoch vyššieho vzdelávania (od bakalárskeho po postdoktorandský), akademických pracovníkov a pracovníkov, ktorí sa podieľajú na vyššom vzdelávaní na obdobia mobility s rôznou dĺžkou trvania, zahŕňajúce aj možnosť období stáží. Mobilita musí umožniť presun občanov Európskej únie do tretích krajín a štátnych príslušníkov tretích krajín do európskych krajín. Program tiež umožňuje hosťovanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú väzbu na inštitúcie tretích krajín zapojené do partnerstiev a zahŕňa tiež špecifické ustanovenia pre ohrozené skupiny podľa potrieb politického a sociálno-ekonomického kontextu príslušného regiónu/príslušnej krajiny;

d) majú vytvorený mechanizmus uznávania období štúdia a období výskumu absolvovaných v partnerskej inštitúcii, ktorý je založený na európskom systéme prenosu kreditov, alebo sa s ním zhoduje;

e) využívajú nástroje mobility vytvorené v rámci programu Erasmus, ako napríklad uznávanie predošlých dôb štúdia, dohodu o vyučovaní a prepis záznamov;

f) vytvoria transparentné podmienky pre poskytovanie grantov mobility, ktoré okrem iného náležite zohľadňujú otázky rovnosti pohlaví a spravodlivého výberu;

g) dohodnú sa na dodržiavaní pravidiel uplatniteľných na postup výberu príjemcov grantov (študentov, akademických pracovníkov a pracovníkov, ktorí sa podieľajú na vyššom vzdelávaní);

h) vykonajú vhodné opatrenia na uľahčenie prístupu pre študentov, akademických pracovníkov a pracovníkov, ktorí sa podieľajú na vyššom vzdelávaní, z Európy a z tretích krajín z tretích krajín a starostlivosti o nich (informačné zariadenia, ubytovanie, pomoc pri vybavovaní víz atď.);

i) bez toho, aby bol dotknutý vyučovací jazyk, zaistia používanie jazykov, ktorými sa hovorí v krajinách, v ktorých majú sídlo inštitúcie vyššieho vzdelávania, ktoré sú zapojené do partnerstiev Erasmus Mundus, a v prípade potreby jazykovú prípravu a pomoc príjemcom štipendií, najmä prostredníctvom študijných programov organizovaných príslušnými inštitúciami;

j) realizujú ďalšie partnerské aktivity, ako napríklad dvojité diplomy, vypracovanie spoločných študijných osnov, prenos osvedčených postupov atď.

76. Komisia po konzultácii s príslušnými orgánmi v dotknutých tretích krajinách prostredníctvom svojich zastúpení definuje vnútroštátne a regionálne priority v súlade s potrebami konkrétnej tretej krajiny, resp. tretích krajín, ktoré sa zúčastňujú v partnerstvách.

77. Partnerstvá Erasmus Mundus sa budú vyberať na trojročné obdobie, ktoré podlieha postupu ročného obnovovania na základe správy o dosiahnutom pokroku.

78. Štipendiá budú určené pre študentov a akademických pracovníkov z Európy a z tretích krajín, ako sú definovaní v článku 2.

79. Komisia pri prideľovaní štipendií v rámci tejto akcie podporí sociálne a ekonomicky znevýhodnené skupiny a populácie v situáciách ohrozenia.

80. Komisia podnikne kroky na zabezpečenie toho, aby žiadna osoba nedostala finančnú podporu na ten istý účel v rámci viac ako jedného programu spoločenstva. Najmä osoby, ktoré dostávajú štipendium Erasmus Mundus, nie sú oprávnené, aby sa stali príjemcami grantu Erasmus určeného na to isté obdobie mobility v rámci Programu celoživotného vzdelávania. Podobne osoby, ktoré čerpajú grant v rámci osobitného programu „Ľudia“ (Akcie Marie Curie) 7. rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností, nie sú oprávnené stať sa príjemcami grantu Erasmus Mundus na to isté obdobie štúdia alebo výskumu.

81. Partnerstvá vybrané v rámci komponentu vonkajšej spolupráce Erasmus Mundus (predošlý názov tejto akcie) budú pokračovať v rámci tejto akcie až do konca obdobia, na ktoré boli vybrané, pričom podliehajú zjednodušenému procesu každoročného obnovovania na základe správy o dosiahnutom pokroku.

AKCIA 3: ZVÝŠENIE PRÍŤAŽLIVOSTI EURÓPSKEHO VYŠŠIEHO VZDELÁVANIA

82. Spoločenstvo môže prostredníctvom tejto akcie podporovať činnosti zamerané na zvýšenie príťažlivosti, zlepšenie profilu, obrazu a zviditeľnenia a dostupnosti európskeho vyššieho vzdelávania. Činnosti prispievajú k cieľom programu a týkajú sa medzinárodného rozmeru všetkých aspektov vyššieho vzdelávania, ako je podpora, dostupnosť, zabezpečenie kvality, uznávanie kreditov, uznávanie európskych kvalifikácií v zahraničí a vzájomné uznávanie kvalifikácií s tretími krajinami, vypracovávanie študijných programov, mobilita, kvalita služieb atď.. Činnosti môžu zahŕňať presadzovanie programu a jeho výsledkov.

83. Medzi oprávnené inštitúcie môžu patriť verejné alebo súkromné organizácie, ktoré sú aktívne v oblasti vyššieho vzdelávania na domácej alebo na medzinárodnej úrovni. Činnosti sa vykonávajú v rámci projektov, do ktorých sú zapojené organizácie z najmenej troch rôznych európskych krajín a môžu sa ich zúčastniť aj organizácie z tretích krajín.

84. Činnosti môžu mať rôzne formy (konferencie, semináre, tvorivé dielne, štúdie, analýzy, pilotné projekty, osobitné odmeny, medzinárodné siete, príprava materiálov na publikovanie, vývoj nástrojov IKT atď.) a môžu sa vykonávať kdekoľvek na svete.

85. Činnosti sú zamerané na vytvorenie väzieb medzi vyšším vzdelávaním a výskumom a vyšším vzdelávaním a súkromným sektorom a vždy, keď je to možné, skúmajú potenciálnu súčinnosť.

86. Spoločenstvo môže podľa potreby podporovať štruktúry navrhnuté v súlade s článkom 6 ods. 2 písm. b) v ich úsilí o presadzovanie programu a šírení jeho výsledkov vo vnútroštátnom aj v celosvetovom meradle.

87. Spoločenstvo podporuje združenia všetkých bývalých študentov (z tretích krajín a Európanov), ktorí absolvovali magisterské študijné programy Erasmus Mundus a doktorandské študijné programy Erasmus Mundus.

OPATRENIA TECHNICKEJ PODPORY

Celkovým finančným rámcom programu je možné pokryť aj výdavky na odborníkov, výkonnú agentúru, existujúce príslušné orgány v členských štátoch a v prípade potreby iné formy technickej a administratívnej pomoci, ktoré môže Komisia potrebovať na realizáciu programu. Sem môžu patriť najmä štúdie, stretnutia, informačné aktivity, publikácie, aktivity v oblasti monitorovania, kontroly a auditu, hodnotenia, výdavky na informačné siete na výmenu informácií a akékoľvek iné výdavky priamo potrebné na realizáciu programu a na dosiahnutie jeho cieľov.

VÝBEROVÉ KONANIA

Výberové konania by mali dodržiavať nasledujúce ustanovenia:

a) výber návrhov v rámci akcie 1 urobí Komisia s pomocou výberovej komisie na čele s osobou, ktorú Komisia volí, zloženej z vysokopostavených osobností akademického sveta reprezentujúcich rozmanitosť vyššieho vzdelávania v Európskej únii. Výberová komisia zabezpečí, aby magisterské a doktorandské programy Erasmus Mundus zodpovedali najvyššej akademickej kvalite. Komisia zorganizuje hodnotenie návrhov na európskej úrovni, ktoré pred ich predložením výberovej komisii vykonajú nezávislí akademickí odborníci. Na každý magisterský a doktorandský program Erasmus Mundus sa pridelí konkrétny počet štipendií, ktoré vybraným jednotlivcov vyplatí orgán riadiaci magisterské a doktorandské programy. Výber študentov magisterského štúdia, doktorandských kandidátov a akademických pracovníkov urobia inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na magisterských a doktorandských programoch Erasmus Mundus, na základe konzultácie s Komisiou;

b) návrhy v rámci akcie 2 vyberie Komisia v súlade s pravidlami stanovenými v nariadeniach (ES) č. 1085/2006, 1638/2006, 1905/2006 a 1934/2006 a v rozhodnutiach (ES) č. 599/2005 a 608/2006;

c) návrhy v rámci akcie 3 vyberie Komisia;

d) výberové konania pre magisterské a doktorandské programy Erasmus Mundus zahŕňajú konzultácie so štruktúrami navrhnutými v súlade s článkom 6 ods. 2 písm. b).

FINANČNÉ USTANOVENIA

1. Paušálne granty, stupnice jednotkových nákladov a osobitné odmeny

V prípade všetkých akcií uvedených v článku 4 sa môžu používať paušálne granty a/alebo stupnice jednotkových nákladov, ako sa stanovuje v článku 181°ods. 1 nariadenia Komisie č.2342/2002.

Paušálne granty sa môžu čerpať najviac do výšky 25 000 EUR na jedného partnera v rámci grantovej dohody. Môžu sa kombinovať najviac do výšky 100 000 EUR a/alebo využívať v spojení so stupnicami jednotkových nákladov.

Komisia môže ustanoviť udelenie osobitných odmien v súvislosti s činnosťami uskutočnenými v rámci programu.

2. Dohody o partnerstve

Ak sa akcie v rámci programu podporujú prostredníctvom rámcových partnerských grantov v súlade s článkom 163 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002, také partnerstvá sa môžu vyberať a financovať na päťročné obdobie, ktoré podlieha zjednodušenému postupu obnovovania.

3. Verejné inštitúcie alebo organizácie vyššieho vzdelávania

Všetky inštitúcie alebo organizácie vyššieho vzdelávania, ktoré stanovili členské štáty a ktoré za posledné dva roky dostali viac ako 50 % ročných príjmov z verejných zdrojov alebo ktoré sú kontrolované orgánmi verejnej moci alebo ich zástupcami Komisia považuje za inštitúcie, ktoré majú potrebnú finančnú, odbornú a administratívnu kapacitu spolu s potrebnou finančnou stabilitou, aby mohli vykonávať projekty v rámci programu; nebude sa od nich vyžadovať predloženie ďalšej dokumentáciu na preukázanie týchto skutočností. Také inštitúcie alebo organizácie možno vyňať z požiadaviek týkajúcich sa auditu podľa článku 173 ods. 4 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002.

4. Odborné spôsobilosti a kvalifikácie žiadateľov

Komisia môže v súlade s článkom 176 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002 rozhodnúť, že presne určené kategórie príjemcov majú odborné spôsobilosti a kvalifikácie potrebné na uskutočnenie navrhovanej akcie alebo pracovného programu.

5. Opatrenia proti podvodom

V rozhodnutiach Komisie prijatých podľa článku 7, v zmluvách a dohodách, ktoré z nich vyplývajú, ako aj v dohodách so zúčastnenými tretími krajinami sa stanoví najmä dohľad a finančná kontrola zo strany Komisie (alebo zo strany akéhokoľvek ňou splnomocneného zástupcu), vrátane Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), a v prípade auditov – ak je to potrebné, na mieste – zo strany Dvora audítorov.

Príjemca grantu zabezpečí, že v prípade, ak je to vhodné, sa Komisii sprístupnia podporné dokumenty v držbe partnerských subjektov alebo členov.

Komisia môže zadať audit využitia grantu buď priamo vlastným zamestnancom alebo akémukoľvek inému kvalifikovanému externému subjektu podľa vlastného výberu. Takéto audity sa môžu vykonávať počas platnosti dohody a počas piatich rokov od dátumu ukončenia projektu. V prípade potreby môžu výsledky týchto auditov viesť k rozhodnutiam Komisie o vrátení finančných prostriedkov.

Zamestnanci Komisie a externí zamestnanci splnomocnení Komisiou majú primerané právo prístupu najmä do kancelárskych priestorov príjemcu a ku všetkým informáciám, vrátane informácií v elektronickej forme, potrebných na vykonanie takých auditov.

Dvor audítorov a OLAF užívajú rovnaké práva ako Komisia, najmä právo prístupu.

Navyše, Komisia môže vykonávať kontroly na mieste a inšpekcie v rámci programu v súlade s nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Spoločenstva pred spreneverou a inými podvodmi.[22]

V prípade akcií Spoločenstva financovaných podľa tohto rozhodnutia pojem nezrovnalosť uvedený v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Spoločenstva[23] znamená akékoľvek porušenie ustanovenia práva Spoločenstva alebo akékoľvek nedodržanie zmluvnej povinnosti vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných neoprávnenou výdajovou položkou.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

Akcia uvedená v článku 4 ods. 1 písm. b) ako aj s ňou súvisiace opatrenia technickej podpory uvedené v článku 4 ods. 3 tohto návrhu sa spravujú nariadeniami (ES) č. 1085/2006, 1638/2006, 1905/2006 a 1934/2006 a rozhodnutiami (ES) č. 599/2005 a 608/2006. Preto nie sú zahrnuté do zoznamov, tabuliek a údajov uvedených v tomto finančnom výkaze a budú doplňujúce k týmto údajom. Keďže však akcia uvedená v článku 4 ods. 1 písm. b) je neoddeliteľnou súčasťou tohto programu, vzťahujú sa na ňu kapitoly 5, 6 a 7 tohto finančného výkazu.

1. NÁZOV NÁVRHU

Akčný program zameraný na zvýšenie kvality vyššieho vzdelávania a presadzovanie porozumenia medzi kultúrami prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami (Erasmus Mundus)

2. RÁMEC ABM / ABB

Príslušné oblasti politiky: vzdelávanie a kultúra

Pridružená činnosť: celoživotné vzdelávanie vrátane viacjazyčnosti

3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

3.1. Rozpočtové položky [prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky BA)] vrátane ich názvov

15 02 02 05 (Erasmus Mundus), 15 01 04 14 (administratívne výdavky Erasmus Mundus), 15 01 04 30 (čiastočne výkonná agentúra)

3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu

2009 – 2013

3.3. Rozpočtové charakteristiky

Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výkaze |

15 02 02 05 | Nepovinné | dif.[24] | NIE | ÁNO | ÁNO | č. 1.a |

15 01 04 14 | Nepovinné | nedif.[25] | NIE | ÁNO | ÁNO | č. 1.a |

15 01 04 30 | Nepovinné | nedif.- | NIE | ÁNO | ÁNO | č. 1.a |

4. ZHRNUTIE ZDROJOV

4.1. Finančné zdroje

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh výdavkov | Oddiel č. | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 a nasl. | Spolu |

Prevádzkové výdavky[26] |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1. | a | 90,25 | 92,52 | 94,1 | 95,86 | 98,54 | 471,27 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | 63,175 | 91,839 | 93,626 | 95,332 | 97,736 | 29,562 | 471,27 |

Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[27] |

Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c | 4,418 | 4,458 | 4,478 | 4,508 | 4,558 | 22,42 |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | 94,668 | 96,978 | 98,578 | 100,368 | 103,098 | 493,69 |

Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | 67,593 | 96,297 | 98,104 | 99,84 | 102,294 | 29,562 | 493,69 |

Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[28] |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d | 0,936 | 0,936 | 0,981 | 0,981 | 0,981 | 0 | 4,815 |

Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6. | e | 0,187 | 0,187 | 0,187 | 0,187 | 0,187 | 0 | 0,935 |

Celkové orientačné náklady na akciu |

VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje SPOLU | a+c+d+e | 95,791 | 98,101 | 99,746 | 101,536 | 104,266 | 0 | 499,44 |

PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje SPOLU | b+c+d+e | 68,716 | 97,42 | 99,272 | 101,008 | 103,462 | 29,562 | 499,44 |

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

X Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním.

Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade.

Návrh si môže vyžadovať uplatnenie ustanovení Medziinštitucionálnej dohody[29] (t. j. nástroj flexibility alebo revíziu finančného výhľadu).

4.1.3. Finančný vplyv na príjmy

X Návrh nemá finančný vplyv na príjmy

Návrh má finančný vplyv

4.2. Ľudské zdroje – pracovníci na plný úväzok (vrátane úradníkov, dočasných zamestnancov a externých pracovníkov) – pozri podrobné informácie v bode 8.2.1.

Ročné požiadavky | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 |

Počet ľudských zdrojov spolu | 33 | 34 | 36 | 37 | 38 |

5. CHARAKTERISTIKY A CIELE

5.1. Potreby, ktoré sa majú splniť krátkodobo alebo dlhodobo

Vyššie vzdelávanie v kontexte globalizácie

Vyššie vzdelávanie je predmetom narastajúcej internacionalizácie ako reakcia na proces globalizácie. Pri rozvoji svojich systémov vyššieho vzdelávania by sa Spoločenstvo a jeho členské štáty preto mali snažiť pripraviť svojich občanov a pracovné sily na globálne prostredie prostredníctvom začlenenia medzinárodného rozmeru vhodným a účinným spôsobom.

Snaha o excelentnosť vo vyššom vzdelávaní sa nedávno stala silným hlavným motívom iniciatív Spoločenstva v tejto oblasti. Spoločné programy spájajúce vynikajúce odbory v celej Európe a aj za jej hranicami posilnia excelentnosť svetovej úrovne na európskych univerzitách a zmenšia rozdiel v príťažlivosti medzi Európou a ostatnými oblasťami sveta.

Poslaním Spoločenstva je zároveň prispievať k rozvoju kvalitného vyššieho vzdelávania v tretích krajinách vo vzájomný prospech inštitúcií vyššieho vzdelávania, študentov a akademických pracovníkov v Európe a za jej hranicami. Inštitúcie vyššieho vzdelávania v konkrétnych tretích krajinách potrebujú zvýšiť svoju kapacitu medzinárodnej spolupráce.

Štrukturálna spolupráca však nestačí. Európske univerzity potrebujú prilákať vrcholové talenty , a to z radov študentov aj akademických pracovníkov. Zvýšenie počtu vysoko talentovaných medzinárodných študentov posilňuje schopnosť inštitúcií vyššieho vzdelávania, podnikov a vlád zapájať sa do výskumu a vývoja.

Podnecovanie masovej mobility študentov s cieľom dosiahnuť vysoké úrovne mobility medzi krajinami môže však tiež slúžiť na vytváranie stimulov pre inštitúcie vyššieho vzdelávania, aby spolupracovali a podieľali sa na tvorbe študijných programov a v iných oblastiach s potenciálne vyššími ziskami pre tých, ktorí sa zapájajú do tejto práce.

Postaveniu Európy ako centra excelentnosti vo vzdelávaní sa nie vždy dostáva plného pochopenia v tretích krajinách. Príťažlivosť nie je len o excelentnosti z absolútneho hľadiska, ale aj o vnímaní. Je potrebné, aby sa vytvorila identita európskeho vyššieho vzdelávania ako obchodnej značky pre excelentnosť vo výučbe a výskume. Všeobecnejšie povedané, aj vyššie vzdelávanie môže pomôcť pri presadzovaní zviditeľňovania politík EÚ v tretích krajinách, vrátane jej vonkajších politík.

Presadzovanie väzieb a porozumenia medzi kultúrami

Z politického a kultúrneho hľadiska môže akademická výmena podporiť vzájomné porozumenie medzi národmi a reagovať na riziko rozširovania priepasti medzi európskymi a ostatnými kultúrami. Inštitúcie vyššieho vzdelávania môžu ako hostitelia zahraničných študentov pomôcť jednotlivcom z rôznych kultúr pri nadväzovaní vzájomných kontaktov a prostredníctvom ich vyučovania umožniť zahraničným študentom, aby lepšie porozumeli kultúre hostiteľskej krajiny.

5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná súčinnosť

Ak sa akcia v oblasti spolupráce vo vyššom vzdelávaní s tretími krajinami uskutočňuje na európskej úrovni, jednoznačne má európsku pridanú hodnotu. V prístupe európskych krajín k podnecovaniu mobility študentov z tretích krajín sú značné rozdiely. Niektoré členské štáty EÚ zaviedli programy mobility, zatiaľ čo iné sú v tejto oblasti menej aktívne. Ciele existujúcich vnútroštátnych programov sa odlišujú a nie sú plne zosúladené alebo integrované. Okrem toho, vnútroštátne programy neprispievajú k posilneniu profilu oblasti európskeho vyššieho vzdelávania, ktorý presahuje súhrn jeho jednotlivých zložiek. V tejto súvislosti program Erasmus Mundus – na rozdiel od vnútroštátnych programov – priláka študentov, aby študovali vo viac ako jednej európskej krajine. Preto môže integrovaný európsky prístup priniesť podstatné výhody.

Vzhľadom na ústrednú úlohu vyššieho vzdelávania v sociálnej, kultúrnej a ekonomickej politike existujú mnohé prepojenia medzi týmto návrhom programu a ostatnými politikami Spoločenstva. Z toho dôvodu sa náležite zohľadnili súvisiace programy a ciele Spoločenstva.

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

Celkový cieľ a všeobecné ciele nového programu Erasmus Mundus sú opísané v článku 3 tohto rozhodnutia.

Operatívne ciele návrhu, ako sa uvádzajú v prílohe, sú tieto:

- pomáhať pri vypracovaní kvalitných spoločných magisterských a doktorandských programov, ktoré by poskytovala skupina európskych inštitúcií vyššieho vzdelávania a prípadne aj inštitúcií vyššieho vzdelávania z tretích krajín;

- poskytovať štipendiá na celú dobu štúdia najtalentovanejším študentom z Európy a z tretích krajín, aby si vybrali tieto spoločné programy, a poskytovať krátkodobé štipendiá vynikajúcim akademickým pracovníkom z Európy a z tretích krajín, aby ako súčasť týchto spoločných programov mohli robiť výskum alebo vyučovať;

- pomáhať pri vytváraní partnerstiev založených na širokej spolupráci medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania v Európe a v tretích krajinách ako základ pre krátkodobú alebo dlhodobú výmenu študentov a akademických pracovníkov na všetkých úrovniach vyššieho vzdelávania s cieľom zvýšiť kapacity inštitúcií vyššieho vzdelávania v tretích krajinách v oblasti medzinárodnej spolupráce;

- podporovať nadnárodné iniciatívy, analýzy, štúdie, projekty, podujatia a ďalšie činnosti zamerané na zvyšovanie príťažlivosti európskeho vyššieho vzdelávania vo svete.

Príslušné ukazovatele pre každý operatívny cieľ sú uvedené v tabuľke 8.1.

5.4. Spôsob realizácie (orientačný)

X Centralizované hospodárenie

X priamo na úrovni Komisie

X nepriamo delegovaním právomocí na:

X výkonné agentúry

( subjekty zriadené Spoločenstvami podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách

( národné verejné subjekty/subjekty poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme

( Zdieľané alebo decentralizované hospodárenie

( s členskými štátmi

( s tretími krajinami

( Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte)

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Systém monitorovania

Zavedie sa monitorovací systém s cieľom zabezpečiť najvyššiu kvalitu výsledkov a najefektívnejšie využívanie zdrojov. Monitorovanie sa bude vykonávať počas celej doby trvania programu. Bude založené na spätnej väzbe z programu na úrovni inštitúcií, na úrovni fakúlt a zamestnancov a tiež na úrovni študentov, vrátane preskúmavania údajov a ich zhromažďovania prostredníctvom cielených prieskumov a rozhovorov.

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie ex-ante

Vykonalo sa rozšírené hodnotenie vplyvu, do ktorého boli začlenené požiadavky hodnotenia ex-ante (vrátane programu rozhovorov s najdôležitejšími stranami zainteresovanými v oblasti spolupráce vo vyššom vzdelávaní s tretími krajinami). Na základe porovnávacieho hodnotenia dostupných variantov sa určil prednostný variant a posúdil sa jeho vplyv, riziká a predpoklady, ako aj efektívnosť vynaložených nákladov. Tento návrh sa v plnom rozsahu zhoduje so závermi hodnotenia.

Súčasťou rozšíreného hodnotenia vplyvu bola otvorená konzultácia so zainteresovanými stranami na internete. V rámci konzultácie prišlo 417 odpovedí. Najdôležitejšie odkazy, ktoré poskytli respondenti, boli tieto:

- analýza potrieb a ciele súčasného programu sú stále platné a konzistentné;

- súčasné akcie programu by mali pokračovať s určitými úpravami: zahrnúť do programu štipendiá pre európskych študentov na celú dobu štúdia a rozšíriť program na doktorandskú úroveň;

- finančné prostriedky sú primerane rozdelené medzi akcie a príjemcov; finančné prostriedky na spoločné programy by sa však mali zvýšiť;

- zistilo sa, že štruktúra hospodárenia súčasného programu funguje dobre.

Najdôležitejšie myšlienky, ktoré vyšli z otvorenej konzultácie, sa prijali v súčasnom návrhu.

6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (poznatky získané z podobných predchádzajúcich skúseností

Na základe externého predbežného hodnotenia súčasného programu Erasmus Mundus sa navrhol rad odporúčaní pre budúci program, ktoré sa zohľadnili pri vypracovaní tohto návrhu. Najdôležitejšie odporúčania sú tieto:

- rozšíriť program na doktorandskú úroveň;

- zahrnúť do programu štipendiá pre európskych študentov na celú dobu štúdia;

- integrovať do spoločných európskych programov inštitúcie z tretích krajín;

- posilniť úlohu vnútroštátnych štruktúr v monitorovaní programu, vrátane poskytovania grantov takým štruktúram na informovanie a rozširovanie;

- posilniť opatrenia na zabezpečenie kvality vybraných projektov;

- zachovať jednotkové náklady na štipendiá a zvýšiť paušálne príspevky na spoločné programy.

6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

Tri roky od začatia programu sa uskutoční externé predbežné hodnotenie dosiahnutých výsledkov a kvalitatívnych aspektov realizácie programu. Dva roky po ukončení programu sa predloží externé hodnotenie výsledkov a vplyvov programu ex-post.

7. opatrenia proti podvodom

Pozri článok 5 finančných ustanovení prílohy k tomuto rozhodnutiu.

8. PODROBNOSTI O ZDROJOCH

8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

Podrobné členenie finančných nákladov na akciu 1 a akciu 3 sa uvádza v tabuľke. Orientačné členenie financovania akcie 2 sa nachádza v texte dôvodovej správy – časť 4 Vplyv na rozpočet. Podrobný plán a ročné finančné prostriedky pre každý balík príspevkov do celkovej orientačnej sumy 460 miliónov EUR [30] na akciu 2 sa stanovia neskôr na základe pravidiel a postupov každého nástroja a Európskeho rozvojového fondu, najneskôr však 1. júla 2008 pre obdobie 2009 – 2010 a 1. júla 2010 pre obdobie 2011 – 2013.

viazané rozpočtové prostriedky v mil EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

(Uveďte názvy cieľov, akcií a výstupov) | Druh výstupu | Priemerné náklady | rok 2009 | rok 2010 | rok 2011 | rok 2012 | rok 2013 | SPOLU |

rok 2009 | rok 2010 | rok 2011 | rok 2012 | rok 2013 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci[35] (15 01 01) | A*/AD | 5 | 5 | 5 | 5 | 5 |

B*, C*/AST | 3 | 3 | 3 | 3 | 3 |

Zamestnanci financovaní[36] podľa článku 15 01 02 | 0 | 0 | 1 | 1 | 1 |

Ostatní zamestnanci[37] financovaní podľa článku 15 01 04 30 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |

SPOLU | 33 | 34 | 36 | 37 | 38 |

8.2.2. Opis úloh vyplývajúcich z akcie

- Programoví manažéri (A): zodpovední za realizáciu, monitorovanie a hodnotenie programu;

- Asistent programových manažérov (B): pomoc pri plnení úloh programových manažérov;

- Finanční asistenti a asistenti pre zmluvné vzťahy (B): zodpovední za riadenie grantov a zmlúv;

- Informační úradníci (A/B): zodpovední za poskytovanie informácií a rozširovanie a využívanie výsledkov;

- Administratívni asistenti (C): administratívna a kancelárska podpora zamestnancov na úrovni A a B.

8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny)

X Pracovné miesta, ktoré sú v súčasnosti vyčlenené na riadenie programu a ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť

( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci plnenia RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok n

X Pracovné miesta požadované v ďalšom postupe RPS/PNR

( Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia)

( Pracovné miesta požadované na rok n, ale neplánované v rámci RPS/PNR daného roku

8.2.4. Ďalšie administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (15 01 04 14 – Výdavky na administratívnu správu)

v mil EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtová položka (číslo a názov) | rok 2009 | rok 2010 | rok 2011 | rok 2012 | rok 2013 | SPOLU |

Iná technická a administratívna pomoc |

- intra muros |

- extra muros | 1,079 | 1,035 | 0,996 | 0,961 | 0,912 | 4,983 |

Technická a administratívna pomoc spolu | 4,418 | 4,458 | 4,478 | 4,508 | 4,558 | 22,42 |

8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume

v mil EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh ľudských zdrojov | rok 2009 | rok 2010 | rok 2011 | rok 2012 | rok 2013 | SPOLU |

Úradníci a dočasní zamestnanci (15 01 01) | 0,936 | 0,936 | 0,936 | 0,936 | 0,936 | 4,68 |

Zamestnanci financovaní podľa článku 15 01 02 (vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtovú položku) | 0 | 0 | 0,045 | 0,045 | 0,045 | 0,135 |

Celkové náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (NEZAHRNUTÉ v referenčnej sume) | 0,936 | 0,936 | 0,981 | 0,981 | 0,981 | 4,815 |

Výpočet– Úradníci a dočasní zamestnanci |

0,117 na rok a osobu |

Výpočet– zamestnanci financovaní podľa článku 15 01 02 |

0,045 na rok a DNE (vyslaný národný expert) |

8.2.6. Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume

V mil EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) |

rok 2009 | rok 2010 | rok 2011 | rok 2012 | rok 2013 | SPOLU |

15 01 02 11 01 – Služobné cesty | 0,025 | 0,025 | 0,025 | 0,025 | 0,025 | 0,125 |

15 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie | 0,116 | 0,116 | 0,116 | 0,116 | 0,116 | 0,58 |

15 01 02 11 03 – Výbory (riadiace a poradné) | 0,046 | 0,046 | 0,046 | 0,046 | 0,046 | 0,23 |

15 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

15 01 02 11 05 – Informačné systémy | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

2 Ostatné výdavky na riadenie spolu (15 01 02 11) | 0,187 | 0,187 | 0,187 | 0,187 | 0,187 | 0,935 |

3 Ostatné výdavky administratívnej povahy (spresnite uvedením odkazu na rozpočtovú položku) | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Administratívne náklady (NEzahrnuté v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu) | 0,187 | 0,187 | 0,187 | 0,187 | 0,187 | 0,935 |

Výpočet - Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume |

Služobné cesty: 30 služobných ciest v trvaní do 2 dní 650 EUR na každú + 5 služobných ciest v trvaní 1 týždeň 1000 EUR na každú (za rok) Zasadnutia: 1160 EUR na 1 účastníka (860 EUR cestovné + 150 EUR diéty * 2 dni) * 100 účastníkov (za rok) Výbory: 860 EUR na 1 účastníka * 54 účastníkov (za rok) |

Potreba ľudských a administratívnych zdrojov sa pokryje zo sumy pridelenej riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania prostriedkov.

[1] Štatistika sa týka 27 členských štátov EÚ, Islandu, Lichtenštajnska, Nórska, Švajčiarska a Turecka.

[2] Ú. v. EÚ C , , s.

[3] Ú. v. EÚ C , , s.

[4] Ú. v. EÚ C , , s.

[5] Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 1.

[6] Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82.

[7] Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1.

[8] Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.

[9] Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 41.

[10] Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 26.

[11] Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 22.

[12] KOM (2005), 152 v konečnom znení.

[13] KOM(2006), 208 v konečnom znení.

[14] KOM(2006), 604 v konečnom znení/2.

[15] KOM(2006), 278 v konečnom znení.

[16] KOM(2006), 27 v konečnom znení.

[17] Ú. v. EÚ L 390, 30.12.2006, s. 1.

[18] Ú. v. EÚ L 111, 28.4.2007, s. 13.

[19] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[20] Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 45.

[21] Ú. v. EÚ L 54, 22.2.2007, s. 91.

[22] Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

[23] Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

[24] Diferencované rozpočtové prostriedky

[25] Nediferencované rozpočtové prostriedky

[26] Výdavky, ktoré nepatria do kapitoly 15 01 príslušnej hlavy 15.

[27] Výdavky v rámci článku 15 01 04 hlavy 15.

[28] Výdavky v rámci kapitoly 15 01 okrem článkov 15 01 04 alebo 15 01 05.

[29] Pozri body 19 a 24 Medziinštitucionálnej dohody.

[30] Orientačné príspevky z rozličných vonkajších nástrojov a Európskeho rozvojového fondu: ENPI: 140 miliónov EUR, DCI: 240 miliónov EUR, ICI: 20 miliónov EUR, IPA: 30 miliónov EUR, 10. ERF: 30 miliónov EUR.

[31] Priemerná čiastka. Skutočná výška štipendia závisí od dĺžky magisterského štúdia (jeden až dva roky). Referenčná čiastka: 24 000 EUR za rok. V tejto čiastke sa zohľadňuje ročná miera inflácie 2 %

[32] Priemerná čiastka. Skutočná výška štipendia závisí od dĺžky magisterského štúdia (jeden až dva roky). Referenčná čiastka: 11 000 EUR za rok v prípade mobility aj do tretej krajiny; 9 000 EUR za rok v prípade mobility len medzi európskymi krajinami. V týchto čiastkach sa zohľadňuje ročná miera inflácie 2 %.

[33] Priemerná čiastka v prípade trojročného štipendia. Referenčné čiastky: 123 000 EUR v prípade pracovnej zmluvy (veľmi nepravdepodobná možnosť); plat 78 000 EUR (najpravdepodobnejšia možnosť). V týchto čiastkach sa zohľadňuje ročná miera inflácie 2 %.

[34] Priemerná čiastka v prípade trojročného štipendia. Referenčné čiastky: 100 000 EUR v prípade pracovnej zmluvy (najpravdepodobnejšia možnosť); plat 60 000 EUR (nepravdepodobná možnosť). V týchto čiastkach sa zohľadňuje ročná miera inflácie 2 %.

[35] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[36] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[37] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume. Títo zamestnanci sú pridelení do výkonnej agentúry.