52007PC0323

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 13.6.2007

KOM(2007) 323 v konečnom znení

2007/0109 (CNS)

SPRÁVA KOMISIE RADE

o výsledkoch pomoci povolenej vo Fínsku na určité množstvá osiva a určité množstvá osiva obilnín

Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1947/2005 pokiaľ ide o vnútroštátnu pomoc poskytnutú Fínskom na osivo a osivo obilnín

(predložený Komisiou) {SEK(2007) 799}

OBSAH

1. ÚVOD 3

2. SYSTÉM VNÚTROšTÁTNEJ POMOCI NA PRODUKCIU OSIVA 3

2.1. Pomoc na osivo obilnín 3

2.2. Pomoc na trávové/ďatelinové osivo 4

2.2.1. Produkcia 4

2.2.2. Implementácia 5

2.2.3. Úprava pomoci 5

2.2.4. Diferenciácia pomoci podľa regiónov 5

2.2.5. Osivo odrôd v rámci každého druhu oprávneného na prijatie pomoci (príloha V) 6

2.2.6. Ďatelina lúčna ( Trifolium pratense L. ) – príloha VI, tabuľka 1 6

2.2.7. Timotejka lúčna ( Phleum pratense L. ) – príloha VI, tabuľka 2 6

2.2.8. Kostrava lúčna ( Festuca pratensis huds. ) – príloha VI, tabuľka 3 7

2.2.9. Reznačka ( Dactilis glomerata L. ) – príloha VI, tabuľka 4 7

2.2.10. Mätonoh tvráci ( Lolium perenne L. ) – príloha VI, tabuľka 5 7

3. DOVOZ OSIVA DO FÍNSKA 8

3.1. Dovoz osiva obilnín – príloha VII – tabuľka 1 a 2 8

3.2. Dovoz trávového/ďatelinového osiva – príloha VII – tabuľka 3 8

4. ĎALšIE SCHÉMY POMOCI VO FÍNSKU 8

5. ASPEKTY PRODUKCIE TRÁVOVÉHO/ďATELINOVÉHO OSIVA VO FÍNSKU A V EÚ 15 9

6. REžIM JEDNOTNEJ PLATBY 10

7. ZHRNUTIE A PRIPOMIENKY 10

7.1. Právny základ 10

7.2. Implementácia systému 10

7.3. Ďalšie schémy pomoci 10

7.4. Režim jednotnej platby 10

7.5. Rozmnožovanie v iných krajinách 11

7.6. Produkcia osiva obilnín 11

7.7. Dovoz do Fínska 11

8. NÁVRH 11

Poznámka: | Prílohy uvádzané v tejto správe možno nájsť v pracovnom dokumente Komisie, ktorý je pripojený k tejto správe. (http://ec.europa.eu/agriculture/markets/seeds/index_en.htm) |

SPRÁVA KOMISIE RADE

o výsledkoch pomoci povolenej vo Fínsku na určité množstvá osivaa určité množstvá osiva obilnín

Úvod

V súlade s článkom 8 nariadenia Rady (EHS) č. 2358/71[1] bolo rozhodnutím Komisie 2001/60/ES z 9. januára 2001 [2] povolené Fínsku poskytovať pomoc na osivo obilnín do 31. decembra 2005 (pozri prílohu I) a rozhodnutím Komisie 2001/61/ES z 9. januára 2001 [3] bolo povolené Fínsku poskytovať pomoc na osivo ďateliny lúčnej, timotejky lúčnej, kostravy lúčnej, reznačky laločnatej a mätonohu trváceho do 31. decembra 2005 (pozri prílohu II).

Komisia do 1. januára 2006 zašle podľa článku 8 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1947/2005 správu Rade o výsledkoch pomoci povolenej na určité množstvá osiva a určité množstvá osiva obilnín spolu s potrebnými návrhmi na základe včas dodaných informácií z Fínska.

Táto správa vychádza z informácií pravidelne poskytovaných fínskymi úradmi

SYSTÉM VNÚTROšTÁTNEJ POMOCI NA PRODUKCIU OSIVA

Obidve povolenia sa vzťahujú výlučne na odrody obilnín a odrody trávy/ďateliny, ktoré sú zaevidované vo fínskom zozname a pestujú sa, s výnimkou malých množstiev pestovaných v regiónoch na hraniciach Fínska, výhradne v tomto členskom štáte.

V povolení na pomoc na osivo obilnín sa stanovuje horná hranica oprávneného množstva 100 000 ton a maximálna úroveň pomoci 2,523 EUR na 100 kg, čo predstavuje maximálnu sumu 2,523 mil. EUR (pozri prílohu I).

V prípade pomoci na produkciu trávového/ďatelinového osiva sa v povolení stanovuje pre jednotlivé rastlinné druhy horná hranica pomoci na hektár a pre oprávnenú výmeru, ktorá predstavuje maximálnu sumu 1,814 mil. EUR (pozri prílohu II).

Pomoc na osivo obilnín

Počas obdobia rokov 2000 – 2005 sa produkcia osiva obilnín zvýšila o 23 % z 57 309 ton na 70 531 ton.

Počas toho istého obdobia sa produkcia jačmeňa zvýšila o 62 %, jarnej pšenice o 163 % a ozimnej pšenice o 70 %. Produkcia osiva ovsa sa na druhej strane znížila o 32 %, tak ako aj produkcia osiva raže, ktorá poklesla o 10 %.

Tabuľka 1 obsahuje informácie prijaté od fínskych orgánov. Zahŕňa obdobie rokov 2000 – 2005.

Tabuľka 1 Produkcia certifikovaného osiva obilnín (v tonách) vo Fínsku v rokoch 2000 až 2005

Kým výška pomoci je stanovená na 100 kg, predstavuje odhadovaná výška priemernej pomoci na hektár za obdobie rokov 2000 až 2005 asi 68 EUR/ha, a ako uvádza tabuľka 2, tento trend je vzostupný.

Tabuľka 2 Odhad výšky pomoci na osivo obilnín na hektár na základe priemerných historických úrod a pomoci vo výške 2,523 EUR na 100 kg

V období rokov 2000 – 2005 vzrástli hektárové úrody osív osiva obilnín o 44 %. Výška pomoci na hektár sa v dôsledku toho vyvíjala rovnako.

Odrody osiva obilnín, na ktoré sa v období rokov 2005 až 2005 čerpala vnútroštátna pomoc, sa uvádzajú v prílohe III. Zo zoznamu je zrejmé, že počet odrôd, najmä jačmeňa, výrazne vzrástol.

Pomoc na trávové/ďatelinové osivo

Produkcia

Produkcia trávového/ďatelinového osiva v období rokov 2000 až 2005 poklesla z maximálnej hodnoty 4 685 ton v roku 2001 na najnižšiu úroveň 1 654 ton v roku 2004, a to najmä kvôli kolísaniu poveternostných podmienok. Ako však vidno z tabuľky 3, produkcia v roku 2004 bola pod šesťročným priemerom, ktorý predstavoval približne 3 163 ton. Timotejka lúčna predstavuje najdôležitejší druh.

Tabuľka 3 Produkcia certifikovaného trávového/ďatelinového osiva (v tonách) vo Fínsku v období rokov 2000 až 2005

Druh | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | (zmena v %) 2000/2005 |

Ďatelina lúčna | 53 | 125 | 68 | 62 | 4 | 52 | –2 % |

Timotejka | 2 151 | 3 781 | 3 541 | 2 594 | 1 319 | 1 908 | –11 % |

Kostrava lúčna | 423 | 732 | 468 | 454 | 318 | 700 | 66 % |

Reznačka | 6 | 3 | 0 | 2 | 0 | 0 |

Mätonoh trváci | 45 | 44 | 31 | 38 | 13 | 43 | –6 % |

Spolu | 2 678 | 4 685 | 4 108 | 3 150 | 1 654 | 2 703 | 1 % |

Zdroj: oznámené Fínskom |

Implementácia

Fínske orgány zaviedli v období rokov 2000 – 2005 z vlastnej iniciatívy niektoré úpravy systému poskytovania pomoci, a to úpravu pomoci na hektár v prípade prekročenia maximálnej povolenej výmery a diferenciáciu úrovne pomoci podľa regiónov.

Úprava pomoci

Pri viacerých príležitostiach počas rokov 2000 – 2005 prekročila výmera schválená Fínskom, na ktorej sa produkovalo osivo, maximálnu výmeru uvedenú v rozhodnutí Komisie 2001/61/ES.

Na prídel pomoci sa v takomto prípade použili dve metódy.

Po prvé, v rokoch 2000 až 2002 sa vypočítal celkový objem vynásobením maximálnej výmery maximálnou pomocou na hektár, ako sa uvádza v rozhodnutí Komisie. Tento celkový objem sa potom vydelil schválenou výmerou v štáte, ktorá prekračovala maximálnu povolenú výmeru, čo viedlo k zníženej úrovni pomoci na hektár.

V roku 2003 sa zaviedla koncepcia jednotkového koeficientu pomoci a jednotkový koeficient pomoci sa definoval ako „pomer jednotkovej plochy oprávnenej na pomoc a plochy v žiadosti o pomoc, na základe ktorej sa pomoc vyplatila“.

V prípade, že sa prekročí maximálna výmera v štáte, výmera oprávnená na poskytnutie pomoci sa vypočíta koeficientom jednotky pomoci a lineárnym znížením schválenej výmery všetkých žiadateľov.

V praxi vedie používanie jednotkového koeficientu menšieho ako jedna na úrovni jednotlivého poľnohospodárskeho podniku k poskytnutiu pomoci len na časť z každého hektára, na ktorý žiadal pomoc.

Diferenciácia pomoci podľa regiónov

V rokoch 2004 a 2005 sa úroveň pomoci poskytovanej výrobcom osiva líšila podľa regiónov (pozri prílohu IV). Úroveň pomoci sa rozdelila na dve kategórie: jedna kategória pre regióny A a B na juhu Fínska a druhá kategória pre regióny C1 až C4 v severnej časti Fínska.

Dôvodom vytvorenia regionálnej diferenciácie bolo zavedenie dodatočných platieb zo strany štátu pre systém ochrany životného prostredia v poľnohospodárstve, ktorý sa uplatňuje len v regiónoch A a B a následné vyhnutie sa možnej nadmernej kompenzácii.

Osivo odrôd v rámci každého druhu oprávneného na prijatie pomoci (príloha V)

V období rokov 2000 – 2005 sa zoznam osív odrôd v rámci každého druhu oprávneného na prijatie vnútroštátnej pomoci značne rozšíril, najmä v prípade timotejky a ďateliny lúčnej.

V prílohe VI sa uvádza vývoj podľa podporovaných druhov, podrobnosti o produkcii, výmera schválená po kontrole, úroda, výmera zodpovedajúca maximálnej pomoci a pomoc na hektár za obdobie rokov 2000 až 2005. Komentár v nasledujúcich odsekoch vyplýva z analýzy týchto údajov. Táto analýza sa odvoláva na priemernú úroveň úrod v EÚ15, ktorú možno nájsť v prílohe VIII, tabuľka 1.

Ďatelina lúčna (Trifolium pratense L. ) – príloha VI, tabuľka 1

V rokoch 2000 až 2005 celkové množstvo ďateliny lúčnej pestovanej vo Fínsku značne kolísalo, v rozsahu od 125 ton v roku 2001 po 4 tony v roku 2004. Tento pokles je spôsobený najmä prudkým znížením ha úrod (zo 188 na 10 kg/ha) a oveľa menšou mierou znížením výmery.

Priemerná úroveň ha úrod v EÚ 15 sa počas obdobia rokov 2000 – 2004 pohybovala od 260 kg/ha v roku 2001 po 380 kg/ha v roku 2000.

Výmera schválená po kontrole okrem toho dvakrát presiahla maximálnu povolenú výmeru, a to v roku 2001 a 2002, a viedla k zníženiu úrovne pomoci na hektár.

Timotejka lúčna (Phleum pratense L. ) – príloha VI, tabuľka 2

Produkcia timotejky lúčnej v období rokov 2000 až 2005 tiež kolísala v rozmedzí od 3 781 ton v roku 2001 po 1 319 ton v roku 2004. Kolísanie ha úrod a výmery viedlo k nerovnomernosti objemu produkcie. Ha úrody sa pohybovali od 527 kg/ha v roku 2001 po 236 kg/ha v roku 2004.

Úroveň ha úrod v EÚ 15 sa v rokoch 2000 – 2005 pohybovala v priemere od 280 kg/ha po 530 kg/ha. Úroveň ha úrod timotejky lúčnej pestovanej vo Fínsku je dosť porovnateľná s priemernými hodnotami EÚ 15 počas týchto rokov.

Výmera schválená po kontrole, na ktorej sa timotejka lúčna pestovala, navyše prekračovala maximálnu výmeru schválenú rozhodnutím Komisie 2001/61/ES počas celého obdobia, najmä v rokoch 2001, 2002 a 2003, keď výmera prekročila maximálnu povolenú výmeru o viac ako 40 %.

Prekročenie maximálnej povolenej výmery viedlo k zníženiu pomoci na hektár v období rokov 2000 – 2002. Od roku 2003 sa používal jednotkový koeficient pomoci, ktorý bol 0,70 v roku 2003 a 0,89 v roku 2004 a 0,97 v roku 2005.

Kostrava lúčna (Festuca pratensis huds. ) – príloha VI, tabuľka 3

Produkcia kostravy lúčnej sa pohybovala od vysokého objemu 732 ton v roku 2001 po 318 ton v roku 2004.

Z údajov o ha úrodách počas obdobia rokov 2000 – 2005 vyplýva určitá volatilita, keď sa ha úrody pohybovali od 444 kg/ha v roku 2001 po približne 200 kg/ha v roku 2004.

Priemerná úroveň ha úrod v EÚ15 sa počas obdobia rokov 2000 – 2005 pohybovala od 530 kg/ha po 750 kg/ha.

Výmera schválená po kontrole okrem toho prekročila maximálnu povolenú výmeru počas každého roka, s výrazným prekročením v roku 2003 o viac ako 44 %.

V rokoch 2000 – 2002 to viedlo k zníženej úrovni pomoci. V roku 2003 sa použil jednotkový koeficient pomoci vo výške 0,68 a v roku 2005 vo výške 0,74.

Reznačka (Dactilis glomerata L. ) – príloha VI, tabuľka 4

Produkcia sa pohybovala od 6 ton v roku 2000 po nulu v rokoch 2004 a 2005.

Úroveň ha úrod osiva reznačky laločnatej sa pohybovala od 339 kg/ha v roku 2003 po 23 kg/ha v roku 2002.

Úroveň ha úrod v EÚ 15 sa počas obdobia rokov 2000 – 2005 pohybovala v priemere od 790 kg/ha po 1 020 kg/ha.

Počas obdobia rokov 2000 – 2003 zostala výmera schválená po kontrole pre produkciu osiva reznačky laločnatej v rámci maximálnej výmery uvedenej v rozhodnutí Komisie 2001/61/ES a v rokoch 2004 a 2005 nebola schválená žiadna výmera. V dôsledku toho zostala v období rokov 2000 – 2003 úroveň pomoci na hektár nezmenená.

Záujem o produkciu osiva reznačky laločnatej evidentne klesá.

Mätonoh tvráci (Lolium perenne L. ) – príloha VI, tabuľka 5

Produkcia sa pohybovala od 45 ton v roku 2000 po 13 ton v roku 2004.

Ha úrod osiva mätonohu trváceho vo Fínsku sa pohyboval od 651 kg/ha v roku 2001 po 180 kg/ha v roku 2004.

V rámci EÚ 15 priemerná úroveň ha úrod počas obdobia rokov 2000 – 2005 kolísala od 1 090 kg/ha po 1 510 kg/ha.

V období rokov 2000 – 2005 zostala výmera schválená po kontrole v medziach maximálnej výmery stanovenej v rozhodnutí Komisie. Pomoc poskytnutá na hektár zostala nezmenená a bola na maximálnej úrovni.

Dovoz osiva do Fínska

Dovoz osiva obilnín – príloha VII – tabuľka 1 a 2

Dovoz osiva obilnín sa zvýšil z 39 ton v roku 2000 na 118 ton v roku 2004, avšak v roku 2005 sa znížil na 5 ton (príloha VII, tabuľka 1).

Percentuálny pomer dovoz/produkcia bol v roku 2000 0,07 %, v roku 2005 bol tento pomer ešte nižší.

Celkové množstvo certifikovaného osiva obilnín dostupného na fínskom trhu z domácej produkcie a z dovozu (žiadne osivo obilnín sa nevyviezlo) bolo na úrovni 57 347 ton v roku 2000 a 70 536 ton v roku 2005 (príloha VII, tabuľka 2).

Dovoz osiva obilnín do Fínska zaznamenal v časti daného obdobia určitý rast, s dočasným prudkým vzostupom v roku 2003, ale stále predstavuje veľmi malú časť, a to aj v roku 2003, z celkového množstva osiva obilnín dostupného na fínskom trhu.

Dovoz trávového/ďatelinového osiva – príloha VII – tabuľka 3

Dovoz trávového/ďatelinového osiva zaznamenal počas obdobia rokov 2000 – 2005 značné zníženie. Celkové množstvo kleslo o 79% zo 712 ton v roku 2000 na 152 ton v roku 2005. Najnižšia hodnota 142 ton sa dosiahla v roku 2002. Tento pokles je spôsobený najmä znížením dovozu osiva timotejky lúčnej a kostravy lúčnej.

Produkcia certifikovaného trávového osiva bola vo Fínsku počas obdobia rokov 2000 – 2005 na úrovni 2 678 ton v roku 2000 a na úrovni 2 703 ton v roku 2005. Podiel dovozu v roku 2000 predstavoval 27 %, v roku 2003 5 % a v roku 2005 6% domácej produkcie trávového/ďatelinového osiva.

Na základe údajov v tabuľke 4 v prílohe VII je zo zvýšenia dovozu v roku 2004 jasné, že dovoz sčasti nahradil schodok miestnej produkcie v tom istom roku. Za týchto okolností možno tvrdiť, že osivo určené pre fínsky trh môže sa môže vypestovať mimo Fínska.

Napokon skutočnosť, že domáca produkcia trávového/ďatelinového osiva sa nahradiť dovozom, keď domáca produkcia je nízka, ukazuje, že domáca produkcia konkuruje s dovozom na tých istých trhoch.

Ďalšie schémy pomoci vo Fínsku

Systémy pomoci založené na akte o pristúpení

Na základe článku 142 aktu o pristúpení sa vytvorila schéma dlhodobej vnútroštátnej pomoci pre Fínsko a Švédsko na kompenzáciu za klimatické podmienky (Nordic aid). Vo Fínsku sa táto schéma vzťahuje na regióny C1 až C4 (pozri prílohu IV) a pomoc sa zvyšuje smerom vyššie na sever. V regiónoch C3 a C4 sa vypláca na hlavu, na hektár alebo ako príplatok pri porážke.

Na základe článku 141 Aktu o pristúpení existuje schéma pomoci, ktorá povoľuje poskytovanie dočasnej a postupne klesajúcej vnútroštátnej pomoci v regiónoch A a B (pozri prílohu IV) pre sektory chovu dobytka a sektor záhradníctva. Pomoc spočíva v investičnej pomoci pri vyššej ako štandardnej intenzite, ako aj v pomoci na podporu príjmov.

Ďalšie schémy pomoci

Okrem uvedených schém existovala vo Fínsku aj schéma pomoci na ochranu životného prostredia v poľnohospodárstve. V rozhodnutí o podpore na základe článku 141 sa oprávňovala dodatočná pomoc na ochranu životného prostredia v poľnohospodárstve vo forme stimulačných platieb do výšky 130 % základnej platby. Stimulačné platby boli doplnkom k spoluúčasti na platbách na ochranu životného prostredia v poľnohospodárstve a líšili sa podľa plodiny.

Na záver treba uviesť, že v marci 2005 sa zaviedla štátna schéma pre znevýhodnené oblasti (LFA – Less Favoured Areas). Táto schéma umožňuje poskytnutie základnej platby a v určitých prípadoch dodatočnej platby pre oblasti oprávnené na získanie spolufinancovania kompenzačného príspevku. Tieto platby predstavujú dodatok k spolufinancovaniu kompenzačných príspevkov.

V prílohe XI sa uvádza stručný prehľad finančnej podpory z rôznych programov mimo vnútroštátnej pomoci pre produkciu trávového/ďatelinového osiva a osiva obilnín, ktorú pestovateľ môže dostať v roku 2005.

Aspekty produkcie trávového/ďatelinového osiva vo fínsku a v EÚ 15

Prehľad produkcie, priemerných cien a priemerných ha úrod za EÚ15 za obdobie rokov 2000 – 2005 sa uvádza v prílohe VIII. Táto príloha obsahuje aj porovnanie s fínskymi údajmi.

Na základe tohto prehľadu možno uviesť, že:

- fínske ha úrod osiva sú zväčša nižšie ako priemer za EÚ 15 okrem timotejky lúčnej, v prípade ktorej sú priemerné ha úrod podobné (príloha VIII, tabuľka 1),

- priemerné fínske ceny sú celkovo vyššie ako priemerné úrovne EÚ15, najmä v prípade ďateliny lúčnej (príloha VIII, tabuľka 2),

- fínske trhové príjmy z produkcie osiva sú celkovo nižšie ako priemer za EÚ 15 (príloha VIII, tabuľka 3),

- priemerná fínska pomoc na hektár, obsahujúca pomoc zo strany EÚ a zo strany štátu, na produkciu osiva vo veľkej miere prevyšuje priemer za EÚ 15, s výnimkou reznačky laločnatej (príloha VIII, tabuľka 6),

- celkové fínske príjmy (obsahujúce trhové príjmy a pomoc) za produkciu osiva v období rokov 2000 – 2004 sú v prepočte na hektár za väčšinu rokov vyššie ako priemer za EÚ 15 v prípade ďateliny lúčnej a timotejky lúčnej, ale celkovo nižšie ako priemer za EÚ 15 v prípade kostravy lúčnej. Údaje za reznačku laločnatú vo Fínsku sú nedostatočné na porovnanie s hodnotami za EÚ 15 (príloha VIII, tabuľka 7).

Režim jednotnej platby

Od začiatku roku 2006 uplatňuje Fínsko systém jednotných platieb a využíva dynamicky hybridný regionálny model. Fínsko je rozdelené na tri regióny a približne 80 % podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa prevádza na regionálnu platbu s paušálnou sadzbou. Niektoré platby súčasne zostávajú viazané a platia sa ako doplnok k platbám s paušálnou sadzbou. Cieľom je dospieť v roku 2016 k platbe s paušálnou sadzbou pre celý sektor postupným znižovaním úrovne doplňujúcich platieb.

Všetka pomoc na kultúrne plodiny a pomoc Spoločenstva na osivá sú úplne oddelené, okrem produkcie osiva timotejky (Phleum Pratense L.), v prípade ktorej pomoc zostáva viazaná podľa článku 99 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003. Udržiavaním viazanej pomoci na produkciu timotejky sa s najvyššou pravdepodobnosťou zabezpečí pokračujúca vysoká úroveň produkcie osiva timotejky vo Fínsku.

Zhrnutie a pripomienky

Právny základ

Ustanovenie základného nariadenia zavedené prostredníctvom Aktu o pristúpení, ktorým sa Fínsku umožňuje poskytovať vnútroštátnu pomoc, možno považovať za ustanovenie dočasného charakteru, keďže text povoľuje Komisii zasielať Rade nielen správu, ale aj „akékoľvek potrebné návrhy“ týkajúce sa schémy štátnej pomoci.

Implementácia systému

Fínsko je oprávnené poskytovať pomoc pestovateľom v rámci stanovených limitov pre výmery a sumy ustanovené v rozhodnutiach 2001/60/ES a 2001/61/ES.

V rokoch 2000 – 2002 sa pomoc zdá byť rozložená na celkovú produkčnú výmeru, ktorá niekedy prekročila povolenú výmeru, čo viedlo k zníženiu úrovne pomoci. Po roku 2002 sa používala metóda jednotkového koeficientu pomoci.

Ďalšie schémy pomoci

Väčšina schém uvedených v kapitole 4, s výnimkou schémy založenej na článku 141 Aktu o pristúpení, je určená najmä na kompenzáciu za náročné klimatické podmienky, v ktorých musia fínske poľnohospodárske podniky pôsobiť.

Preto motivácia na zavedenie mnohých týchto schém a štátnej pomoci pre produkciu osiva a semien je tá istá a kumulatívna povaha týchto zavedených schém pomoci je evidentná. Keďže schémy pomoci slúžia na ten istý účel, je potrebné znovu preskúmať vzťah medzi schémou štátnej pomoci pre osivo a osivo obilnín (existujúcou už 12 rokov) a ostatnými schémami pomoci.

Režim jednotnej platby

Fínsko sa rozhodlo uplatňovať od 1. januára 2006 dynamický hybridný regionálny model a oddeliť platby pomoci Spoločenstva pre sektor kultúrnych plodín a osiva, s výnimkou osiva timotejky lúčnej, na ktorú pomoc zostane viazaná. Pokračovanie schémy štátnej pomoci na produkciu osiva a osiva obilnín by znamenalo trvalé opakované viazanie sektora a mohlo by zvrátiť výhody reformy z roku 2003. Mohlo by mať dôsledky aj z hľadiska WTO.

Osivo timotejky sa okrem toho množí vo Fínsku v takmer optimálnych podmienkach s vyrovnanou hospodárskou súťažou. Udržiavaním viazanej pomoci na produkciu timotejky sa s najvyššou pravdepodobnosťou zabezpečí pokračujúca vysoká úroveň produkcie osiva timotejky vo Fínsku.

Rozmnožovanie v iných krajinách

Na základe zvýšenia dovozu trávového/ďatelinového osiva v roku 2004, v ktorom miestna produkcia zaznamenala vysoký deficit, a prudkého zvýšenia dovozu osiva obilnín v roku 2003 sa zdá možné rozmnožovať trávové/ďatelinové osivo a osivo obilnín, určené pre fínsky trh a jeho špecifické klimatické podmienky, mimo Fínska.

Produkcia osiva obilnín

Produkcia osiva obilnín vykazovala počas obdobia rokov 2000 – 2005 narastajúci trend. Výška priemeru úrod v produkcii osiva obilnín vzrástla o 44 %. Výška pomoci na hektár sa v dôsledku toho vyvíjala rovnako.

Počas obdobia rokov 2000 – 2005 sa okrem toho podstatne zvýšil počet odrôd, na ktoré sa poskytovala vnútroštátna pomoc.

Dovoz do Fínska

V rokoch 2000 až 2005 bolo množstvo dovezeného osiva obilnín na veľmi nízkej úrovni. V tomto období objem trochu vzrástol, avšak v roku 2005 poklesol na veľmi nízku úroveň.

Počas rokov 2000 až 2005 pokleslo množstvo dovezeného trávového/ďatelinového osiva o 79% a zodpovedalo 6 % domácej produkcie.

Zo skutočnosti, že domácu produkciu možno nahradiť dovozom, keď je domáca produkcia nízka, vyplýva, že domáca produkcia súťaží s dovozom na tých istých trhoch.

Preto nemožno vylúčiť, že vnútroštátna pomoc na produkciu osiva a osiva obilnín pôsobí ako prekážka dovozu osiva a osiva obilnín tým, že umelo robí fínsku produkciu osiva konkurencieschopnou voči dovozu z iných členských štátov.

Návrh

Na základe výsledku tejto správy je pripojený návrh na nariadenie Rady.

Navrhované opatrenia nemajú žiaden vplyv na celkový rozpočet Európskych spoločenstiev.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1947/2005 zašle Komisia správu Rade o výsledkoch vnútroštátnej pomoci povolenej vo Fínsku na určité množstvá osiva a určité množstvá osiva obilnín spolu s potrebnými návrhmi.

V správe „o výsledkoch vo Fínsku povolenej pomoci na určité množstvá osiva a určité množstvá osiva obilnín“ sú objasnené zistenia o výsledkoch pomoci poskytnutej vo Fínsku na produkciu osiva a osiva obilnín. V správe sa opisuje vývoj v sektore osiva a osiva obilnín vo Fínsku v období rokov 2000 – 2005.

Predovšetkým na základe dostupnosti iných schém pomoci, ktorými sa fínski poľnohospodári odškodňujú za klimatické podmienky, v ktorých pracujú, potreby vyhnúť sa dvojitej kompenzácii a možnému narušeniu hospodárskej súťaže spôsobenej vnútroštátnou schémou pomoci sa pre Fínsko navrhuje zrušiť možnosť udeliť vnútroštátnu pomoc na osivo a osivo obilnín od roku 2011 s výnimkou osiva timotejky, na ktorú sa poskytovanie pomoci skončilo v roku 2006. Článok 8 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1947/2005 o spoločnej organizácii trhu s osivami a o zrušení nariadenia (EHS) č. 2358/71 a nariadenia (EHS) č. 1674/72 sa zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní.

2007/0109 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1947/2005 pokiaľ ide o vnútroštátnu pomoc poskytnutú Fínskom na osivo a osivo obilnín

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 36 a tretí pododsek článku 37 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[4],

keďže:

1. Podľa článku 8 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1947/2005 z 23. novembra 2005 o spoločnej organizácii trhu s osivami a o zrušení nariadenia (EHS) č. 2358/71 a nariadenia (EHS) č. 1674/72[5] môže Fínsko na základe povolenia Komisie poskytnúť pomoc na určité množstvá osiva a osiva obilnín produkovaných vo Fínsku z dôvodu špecifických klimatických podmienok.

2. Na základe informácií, ktoré Fínsko zaslalo Komisii predložila Komisia Rade správu[6] v súlade článkom 8, ods. 2 druhý pododsek nariadenia (ES) č. 1947/2005. Zo správy vyplýva, že výrobcovia osiva a osiva obilnín vo Fínsku majú prístup k iným schémam pomoci a že využívajú pomoc, ktorá odškodňuje fínskych poľnohospodárov za klimatické podmienky, v ktorých pracujú.

3. Zo správy takisto vyplýva, že produkcia objemu osiva obilnín vo Fínsku zaznamenala vzrastajúcu tendenciu a že dovezené množstvo osiva obilnín je malé oproti tomu, ktoré bolo vyprodukované v tomto štáte. Navyše zo správy zreteľne vyplýva, že keď sa domáca produkcia osiva znížila, zvýšil sa dovoz a naopak, čo vedie k záveru, že náhrada domáceho osiva dovozeným je možná a že fínska vnútroštátna pomoc môže narušiť hospodársku súťaž s dovážanými produktmi.

4. Osivo timotejky sa okrem toho rozmnožuje vo Fínsku v takmer optimálnych podmienkach s vyrovnanou hospodárskou súťažou. Udržiavanie viazanej pomoci na produkciu timotejky predstavuje stimul produkcie osiva timotejky vo Fínsku. Poskytovanie vnútroštátnej pomoci na osivo timotejky by sa preto malo zastaviť.

5. Z vyššie uvedených dôvodov a v záujme riadneho fungovania jednotného trhu je vhodné, aby sa Fínsku pozastavila možnosť poskytovať vnútroštátnu pomoc na osivo a osivo obilnín. S cieľom poskytnúť poľnohospodárom vo Fínsku príležitosť pripraviť sa na situáciu bez vnútroštátnej pomoci je však vhodné poskytovať pomoc na produkciu osiva a osiva obilnín, s výnimkou osiva timotejky, v konečnom, dodatočnom prechodnom období, po ktorom sa poskytovanie tejto pomoc pozastaví.

6. S ohľadom na predbežné preskúmanie systému vnútroštátnej pomoci by sa od Fínska malo žiadať, aby poskytlo podrobnú správu o výsledkoch poskytnutej vnútroštátnej pomoci.

7. Nariadenie (ES) č. 1947/2005 by sa preto malo zodpovedajúcom spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V článku 8 nariadenia (ES) č. 1947/2005 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Fínsko môže na základe povolenia Komisie udeliť pomoc na určité množstvo osív s výnimkou osiva timotejky ( Phleum pratense L. ) a na určité množstvo osív obilnín vyprodukovaných výlučne vo Fínsku až do roku 2010 vrátane úrody z tohto roku.

Najneskôr do 31. decembra 2008 predloží Fínsko Komisii podrobnú správu o výsledkoch povolenej pomoci.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Radu

predseda

[1] Ú. v. ES L 246, 5.11.1971, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1). Zrušené a nahradené nariadením Rady (ES) č. 1947/2005. (Ú. v. EÚ L 312, 29.11.2005, s. 3.)

[2] Ú. v. ES L 21, 23.1.2001, s. 17.

[3] Ú. v. ES L 21, 23.1.2001, s. 18.

[4] Ú. v. EÚ C ..., ..., s. ....

[5] Ú. v. EÚ L 312, 29.11.2005, s. 3.

[6] KOM(2007) ....