52007DC0825

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 19.12.2007

KOM(2007) 825 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

Štvrtá správa o pokrokuv implementácii Fondu na ochranný kryt černobyľského reaktoraSeptember 2007{SEK(2007) 1701}

1. ÚVOD

Černobyľská jadrová elektráreň (Chernobyl Nuclear Power Plant – ChNPP) sa nachádza 110 km severne od mesta Kyjev, jej výstavba sa začala v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Do roku 1983 boli v prevádzke štyri bloky vyrábajúce približne 10 % elektrickej energie na Ukrajine. V čase havárie sa stavali dve ďalšie bloky. V blízkom meste Černobyľ žilo 12 500 obyvateľov.

Po havárii 26. apríla 1986 bolo z okolia Černobyľu evakuovaných približne 200 000 ľudí a za nesmierne rizikových podmienok sa vybudoval kryt (niekedy nazývaný ako „sarkofág“) uzatvárajúci zvyšky bloku 4 ChNPP. Bloky 1, 2 a 3 (v blízkosti bloku 4) boli znovu uvedené do prevádzky, čím sa zvýšili obavy z ďalšej havárie.

Krajiny G7 a Európska komisia (EK) sa ujali vedenia pri poskytovaní pomoci na zmiernenie následkov havárie. Memorandum o porozumení medzi krajinami G7, EK a Ukrajinou o uzavretí černobyľskej elektrárne[1] do roku 2000 je vyjadrením tohto záväzku, Komisia zohráva významnú úlohu pri jeho plnení prostredníctvom programu Tacis. Krajiny G7 (teraz G8) a Komisia na niekoľkých samitoch opäť potvrdili zámer pokračovať vo svojej podpore.

Vybudovanie krytu sa nepovažovalo za trvalé riešenie a kryt sa v skutočnosti stával stále viac nestabilným, chátral, čo umožnilo prenikanie dažďovej vody. Vzniklo riziko zrútenia v dôsledku seizmickej činnosti, extrémneho počasia alebo ďalšieho zhoršovania štruktúry. Možnosť znečistenia okolitého prostredia bude pretrvávať dovtedy, kým sa vysoko rádioaktívny materiál nachádzajúci sa pod krytom primeraným spôsobom neizoluje od prostredia.

Skupina medzinárodných odborníkov z EÚ, USA, Japonska a Ukrajiny dokončila v máji 1997 program multidisciplinárneho riadenia výstavby označený ako plán vybudovania ochranného krytu (Shelter Implementation Plan – SIP). V SIP sa plánovali sanačné práce na kryte smerujúce k tomu, aby sa kryt stal fyzicky a ekologicky bezpečným. V tom istom roku krajiny G7 a Komisia a ďalší darcovia požiadali Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR), aby vytvorila Fond na ochranný kryt černobyľského reaktora (Chernobyl Shelter Fund – CSF) na financovanie SIP.

V roku 2007, desať rokov po dohode o SIP medzi krajinami G7, EK a Ukrajinou a jeho prijatí, sa väčšina jeho úloh dokončila. Vybudovala sa potrebná infraštruktúra a vybavenie miesta a dokončila sa stabilizácia krytu. To umožňuje začať výstavbu nového bezpečného krytu (New Safe Confinement – NSC), ktorý je posledným hlavným projektom výstavby na tomto mieste.

Počiatočné orientačné náklady na SIP (vypočítané v roku 1997) predstavovali približne 758 miliónov USD (768 miliónov USD vrátane podpory na vydávanie licencií) pri výstavbe v trvaní sedem rokov (1998 – 2005). Prvá darcovská konferencia na získanie potrebných finančných prostriedkov sa konala v New Yorku v novembri 1997. Dvadsať päť krajín sa zaviazalo prispieť sumou približne 400 miliónov USD, vrátane nepeňažného príspevku Ukrajiny v hodnote 50 miliónov USD. Táto suma bola dostatočná na vykonanie práce na prvých úlohách SIP. Projekt sa v skutočnosti začal v apríli 1998 zriadením jednotky riadenia projektov (Project Management Unit – PMU).

Rozhodnutie Rady 98/381/ES z 5. júna 1998 o príspevku Spoločenstva do Fondu na ochranný kryt černobyľského reaktora zriadeného Európskou bankou pre obnovu a rozvoj[2] stanovilo právny základ pre príspevok Spoločenstva do CSF vo forme záväzku vo výške 100 miliónov USD prijatého na samite krajín G7 v Denveri v roku 1997. Tento príspevok bol zaplatený v rokoch 1999/2000 z finančného balíka TACIS.

Druhá darcovská konferencia sa konala v júli 2000 v Berlíne. 22 krajín sa zaviazalo poskytnúť približne 320 miliónov USD, takže celková suma príspevkov z dvoch konferencií sa blíži k odhadovaným nákladom 768 miliónov USD. Spoločenstvo sa zaviazalo k druhému príspevku vo výške 100 miliónov EUR, ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 2001/824/ES[3].

PMU predložila v roku 2003 upravený harmonogram a prvý odhad nákladov založený na skutočných nákladoch dokončených projektov a hodnotách zmlúv prebiehajúcich projektov, ktorý predstavoval sumu približne 1 091 miliónov USD. EBOR ako správca fondu upozornila, že ak sa má dodržať nový harmonogram, je potrebné doplnenie. Najnovší odhad slúžil ako základ pre ďalšie príspevky od darcov v Londýne v máji 2005. Vzhľadom na zdieľanie historického bremena sa Komisia zaviazala poskytnúť ďalších 49,1 milióna EUR, čím celkový doterajší príspevok Komisie do fondu dosiahol výšku približne 240 miliónov EUR. V dôsledku oneskorení, eskalácie a nárastu cien prác a materiálov bolo však zhromaždeniu prispievateľov následne oznámené ďalšie výrazné zvýšenie prvého odhadu nákladov (pozri ďalej v texte).

Podľa článku 3 rozhodnutia Rady 98/381/ES a článku 4 rozhodnutia Rady 2006/908/ES o príspevkoch Spoločenstva do Fondu na ochranný kryt černobyľského reaktora zriadeného EBOR musí Komisia predkladať Európskemu parlamentu a Rade správy o pokroku v jeho implementácii. Takéto správy boli predložené v októbri 1999[4], septembri 2001[5] a decembri 2003[6]. V tejto správe sa aktualizujú predchádzajúce správy, najmä na základe pokroku, ktorý bol oznámený zhromaždeniu prispievateľov, a ďalších informácií, ktoré poskytla EBOR[7].

2. POLITICKÉ A INšTITUCIONÁLNE OTÁZKY

Často sa uvádza, že stabilné inštitucionálne prostredie a primerané riadenie sú nevyhnutné pre systematickú a včasnú implementáciu SIP. Vzhľadom na politickú viditeľnosť projektov, príslušné sumy a rozdielne agendy však nevyhnutne nastali ťažkosti. Jedinečné aspekty SIP si okrem toho vyžiadali zavedenie osobitného procesu vydávania licencií a právnych predpisov.

Už na úplnom začiatku sa uznala potreba zodpovednosti ukrajinskej správy na vyššej úrovni. V tejto súvislosti boli prijaté praktické opatrenia. Ukrajina sa stala plnoprávnym členom zhromaždenia prispievateľov a spoločný výbor Ukrajiny a EBOR bol zahrnutý do pravidiel CSF. Rámcová dohoda medzi EBOR a Ukrajinou bola uzavretá v roku 1997 a ratifikovaná ukrajinským parlamentom v roku 1998 a vytvorila právny základ pre pôsobenie CSF v Ukrajine. Tieto opatrenia vytvorili pevný základ, ale časté zmeny na úrovni vlády a vyššej správy znemožnili zachovať kontinuitu vedenia, inštitucionálnu pamäť a požadovanú stabilitu.

Jedným z osobitných faktorov, ktoré vyvolali vážne obavy, bolo prevedenie administratívnej zodpovednosti za ChNPP z ministerstva pre palivá a energiu na ministerstvo mimoriadnych udalostí v roku 2005. Hoci išlo o vnútornú záležitosť Ukrajiny, tento krok viedol k strate skúseností a inštitucionálnej pamäte v procese, čo nevyhnutne spôsobilo rozvrat.

Výberové konanie na NSC v roku 2006 vyvolalo spory. Preskúmanie podnetov a rozsiahle diskusie pred udelením zmluvy, najmä s ukrajinskou stranou, spôsobili viac ako jednoročné oddialenie, čo viedlo k značnému nárastu nákladov v dôsledku nákladov na eskaláciu a riadenie. Darcovia zaujali pevný postoj k tomu, že pravidlá CSF by sa mali prísne dodržiavať a že sa nemožno odchýliť od záverov výberového konania, ak sa stanovilo, že nedošlo k žiadnym nezrovnalostiam.

Prístup k vydávaniu licencií sa v SIP tiež uznáva za nevyhnutný na riadne uskutočnenie projektov. Vláda ministrov schválila v roku 2003 vyhlášku o regulačných preskúmaniach a schváleniach SIP: „Vykonávacie nariadenie o SIP“. V polovici roka 2004 nasledovala ďalšia vyhláška, ktorou sa zjednodušil certifikačný postup v prípade zariadení obstaraných z CSF.

Inštitucionálne prostredie bolo jedným z hlavných príčin oddialenia černobyľských projektov. Očakáva sa, že so skúsenosťami získanými postupom času a s väčšinou dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa SIP, ktoré sa teraz prijímajú, bude riadenie projektov v budúcnosti bezproblémovejšie. Má sa však ešte začať projekt NSC, ktorý predstavuje približne polovicu nákladov na SIP. Akékoľvek oddialenia, najmä počas fázy výstavby, by boli veľmi nákladné, takže všetky strany musia byť naďalej pozorné, aby sa dosah akýchkoľvek problémov, ktoré môžu nastať, okamžite riešil a minimalizoval.

3. STAV IMPLEMENTÁCIE SIP

3.1. Grantové dohody

Finančné záväzky CSF sú stanovené grantovými dohodami uzavretými medzi EBOR a ukrajinskými prijímateľmi grantov. Prijímateľ môže zadať zmluvy podľa dohodnutých schém prideľovania prostriedkov v súlade s politikami a pravidlami obstarávania EBOR. EBOR monitoruje dodržiavanie pravidiel a uhrádza finančné prostriedky priamo dodávateľom; oddelenie banky pre jadrovú bezpečnosť a PMU prijímateľa zabezpečujú doplňujúcu kontrolu. EBOR uzavrela doteraz 8 grantových dohôd.

K 30. júnu 2007 bolo na grantové dohody pridelených 457 miliónov EUR. Zhromaždenie prispievateľov na stretnutí 17. júla 2007 schválilo pridelenie 330 miliónov EUR na grantovú dohodu č. 8 a poverilo banku, aby tejto grantovej dohode prideľovala nové príspevky, až kým sa nedosiahne suma 490 miliónov EUR.

K júlu 2007 sa uzavrelo 138 zmlúv vo výške 356 miliónov EUR v rámci siedmich počiatočných grantových dohôd, z tohto počtu sa dokončilo 86 zmlúv.

3.2. Projekty stabilizácie a iné projekty

Kryt, ktorým sa izolovali zdroje vysokej radiácie a ktorý ukryl zvyšky poškodeného reaktora bloku 4, bol dokončený koncom novembra 1986. Niektoré z jeho štruktúrnych prvkov sa zdeformovali a vytvorili sa praskliny poukazujúce na potenciálne riziko zrútenia. Aby sa znížilo toto riziko, v júli 2004 sa uzavrela zmluva s ukrajinsko-ruským konzorciom (vedeným spoločnosťou Atomstroyexport z Ruska) s cieľom uskutočniť stabilizačné opatrenia. Týmito opatreniami sa zníži riziko zrútenia v nasledujúcich 10 až 15 rokoch a dovtedy sa kryt uzavrie do NSC a odstránia sa najnestabilnejšie časti.

Stabilizačné práce sa začali v novembri 2004 a dokončili sa podľa harmonogramu a v rámci rozpočtu do začiatku roka 2007. Bol to významný úspech vzhľadom na ťažké podmienky vo vnútri krytu (prístupnosť, trosky, vysoké úrovne žiarenia a nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja). Minimalizovanie vystavenia pracovníkov žiareniu bolo najdôležitejšou úlohou; tento cieľ sa dosiahol starostlivým plánovaním, odbornou prípravou, tienením a montážou konštrukčných prvkov v čistej zóne staveniska.

EBOR oznámila, že značný pokrok sa dosiahol aj v oblasti projektov infraštruktúry.

3.3. Nový bezpečný kryt (NSC)

Nový bezpečný kryt (NSC) je označením pre oblúkovú konštrukciu, ktorá sa zmontuje v bezpečnej zóne blízko bloku 4 a potom sa zasunie cez starý kryt. Zámerom je izolovať rádioaktívny materiál od okolitého prostredia na obdobie 100 rokov. Bude obsahovať aj zariadenie a vybavenie na prípadnú demontáž existujúceho krytu a odstránenie materiálu obsahujúceho palivo (Fuel Containing Material – FCM).

Výberové konanie na NSC trvalo oveľa dlhšie ako sa predpokladalo. Tím konštruktérov dokončil súbor dokumentov pre výberové konanie na podrobný návrh a výstavbu do júna 2003, dohoda o konečnej ponuke sa však uzavrela až v marci 2004, kedy sa vydali výzvy na predloženie technických návrhov. V novembri 2004 boli doručené tri návrhy. Po mimoriadne dôkladnom objasnení technických a regulačných požiadaviek z dôvodu dosahu na harmonogram a cenu boli na predloženie obchodných návrhov vyzvané dve konzorciá (Novarka a CH2M Hill). Preskúmanie a hodnotenie sa ukončilo do februára 2006.

Následný proces hodnotenia NSC sa ukázal ako pomerne zdĺhavý v dôsledku sťažnosti na obstarávanie a spochybnenia výsledkov niektorými ukrajinskými predstaviteľmi, čo si vyžiadalo ďalšie preskúmanie v súlade s pravidlami Fondu na ochranný kryt černobyľského reaktora a politikami a pravidlami obstarávania EBOR.

Všetky nevyriešené problémy sa vyriešili k spokojnosti príslušných strán a nezávislí pozorovatelia potvrdili, že rokovania pred udelením zmlúv prebehli v súlade s pravidlami. Na zhromaždení prispievateľov, ktoré sa konalo 17. júla 2007, darcovia poverili EBOR, aby vyjadrila svoj súhlas s grantovou dohodou č. 8 na NSC a schválila počiatočné pridelenie finančných prostriedkov. Banka a ukrajinské orgány podpísali grantovú dohodu začiatkom augusta. ChNPP zaslala list o udelení zmluvy firme Novarka 9. augusta a samotná zmluva bola podpísaná 24. augusta 2007. V súčasnom harmonograme sa počíta s dokončením NSC do decembra 2011.

3.4. Zdravie, bezpečnosť a životné prostredie

Environmentálny akčný plán vypracovaný v roku 1998 podľa štandardnej politiky EBOR pravidelne aktualizuje a pravidelne kontroluje environmentálne oddelenie banky a jej nezávislí poradcovia.

Je dôležité poznamenať, že v roku 2004 boli zavedené biomedicínske a skríningové programy a že sa vyšetrilo viac ako tri tisíc ľudí. Pri 86 uzatvorených zmluvách nedošlo k žiadnym rádiologickým, ani priemyselným haváriám so závažnými dôsledkami.

3.5. Nakladanie s rádioaktívnym odpadom

Je nevyhnutné, aby ukrajinské orgány venovali nepretržitú pozornosť problémom nakladania s rádioaktívnym odpadom a koordinácii medzinárodných projektov zaoberajúcich sa rádioaktívnym odpadom tak, aby sa SIP neprimerane neodkladal. Stanovili sa nárazníkové zariadenia na riešenie najnaliehavejších problémov (vrátane ďalšieho priestoru na skladovanie vysoko rádioaktívneho odpadu, ktorý sa vytvoril sprístupnením priemyselného komplexu pre nakladanie s tuhým rádioaktívnym odpadom financovaného z programu Tacis), aby skladovanie odpadu v krátkom čase nemalo vplyv na kritickú cestu dokončenia SIP.

4. UPRAVENÝ HARMONOGRAM A ODHAD NÁKLADOV

4.1. Harmonogram

Koncom roka 1998 sa začala implementácia SIP mobilizáciou PMU, ako aj udeľovanie zmlúv pre licenčného poradcu ukrajinskému regulačnému orgánu pre jadrovú energiu a prvotné ponukové projekty. Napriek oneskoreniam nemali stabilizácia krytu ani implementácia úloh SIP vplyv na kritickú cestu SIP, tá bola vždy určovaná činnosťami spojenými s NSC.

Do polovice roka 2003 PMU očakávala, že zadanie NSC sa mohlo uskutočniť do konca roka 2008 na základe schválenia konceptu návrhu aj podrobného návrhu a výstavby NSC trvajúcej 5 rokov, ale oddialenie výberového konania prinútilo PMU, aby vykonala postupné úpravy.

Kľúčové míľniky NSC

Dokončené:

Apríl 2001 Stratégia bezpečného krytu (Programové rozhodnutie P10)

Júl 2001 Začiatok práce na zadávacích podmienkach konceptu návrhu

Máj až okt. 2002 Oznámenie o pokračovaní/udelení zmluvy na koncept návrhu

Jún 2003 Dokončenie konceptu návrhu

December 2003 Koncept návrhu predložený na regulačné preskúmanie

Marec 2004 Výzvy na predloženie podrobného návrhu a návrhu výstavby

Júl 2004 Schválenie konceptu návrhu vládou ministrov

November 2004 Prijaté (technické) návrhy štádia 1

September 2005 Obchodný návrh od dvoch konzorcií, ktoré predložili ponuky

November 2005 Upravené obchodné návrhy

Február 2006 Ukončenie hodnotenia

September 2006 Potvrdenie hodnotenia výborom EBOR pre obstarávanie a uzatváranie zmlúv (PCC)

December 2006 až Rokovania pred udelením zmluvy na NSC

Jún 2007

August 2007 Udelenie zmluvy na NSC

Plánované:

December 2008 Ukončenie podrobného návrhu NSC (16 mesiacov)

December 2011 Dokončenie NSC (výstavba 3 roky)

4.2. Odhad nákladov

Počiatočné orientačné náklady na SIP boli v roku 1997 stanovené na 758 miliónov USD; k tejto sume bola pridaná paušálna suma 10 miliónov USD na podporu regulačných orgánov, takže celková suma dosiahla výšku 768 miliónov USD. Tento údaj bol prezentovaný ako predbežný odhad nákladov vhodný na podporu medzinárodného darcovstva finančných prostriedkov.

EBOR a PMU zdôraznili zhromaždeniu, že SIP je koncepčným dokumentom uvádzajúcim iba hlavné prvky projektov. Počas implementácie SIP sa rozsah zmenil tak, aby sa zohľadnili nové potreby alebo vylúčili úlohy, ktoré neboli nutné. V SIP sa predpokladalo, že k dispozícii bude väčšina prípravných prác a prác týkajúcich sa infraštruktúry, ale k tomuto rozsahu sa v skutočnosti muselo pridať mnoho z týchto projektov. SIP nepočítal s regulačným procesom, čo tiež spôsobilo zvýšenie nákladov, ani nezahŕňal žiadne náklady spojené so správou fondu. Najväčšími sumami, ktoré zvýšili náklady, však boli nepredvídané náklady a eskalácia NSC, ktoré neboli zahrnuté do orientačných nákladov roku 1997. Niektoré z hlavných nákladových prvkov, najmä oceľ, energie, betón a ukrajinská pracovná sila, sa od roku 1997 prudko zvýšili (výrazne nad priemernú mieru inflácie).

PMU predložila v roku 2003 prvý odhad nákladov založený na skutočných nákladoch dokončených projektov, hodnotách zmlúv uzavretých na prebiehajúce projekty a odhadoch projektov, ktoré sa ešte nezačali, ktorý predstavoval sumu 1 091 062 000 USD. Úprava odhadu bola predložená zhromaždeniu darcov vo februári 2006. Boli v nej vykonané úpravy predchádzajúceho odhadu založené na pokroku a dokončení podprojektov a zohľadnili sa v nej ceny ponúknuté dvoma uchádzačmi o NSC. Ukázalo sa, že sú podstatne vyššie, ako sa očakávalo, a odhad nákladov na SIP sa zvýšil na 1 204 103 000 USD.

Keďže oneskorenia spôsobené výberovým konaním ovplyvnili uzavretie zmluvy na NSC, náklady sa zvýšia v súlade s ustanoveniami výberového konania. Na zhromaždení darcov 17. júla 2007 PMU predložila svoj najnovší „odhad nákladov na SIP“ vo výške 1 390 milióna USD, zvýšenie o 186 miliónov USD v porovnaní s jej predchádzajúcim odhadom. Najdôležitejšími zmenami, ktoré spôsobili tento nárast, boli: eskalácia v dôsledku oneskorenia udelenia NSC (87,5 milióna USD), zvýšenie hodnoty v USD v dôsledku výmenného kurzu EUR-USD (51,3 milióna USD) a nárast v dôsledku eskalácie NSC počas plnenia (47,3 milióna USD).

Ďalším dôležitým krokom v hodnotení nákladov bude dokončenie podrobného návrhu NSC, ktorý zabezpečí upresnenie množstiev materiálov a nákladov na materiály, ktoré sú naozaj potrebné. Očakáva sa, že bude k dispozícii do konca roku 2008 (približne 16 mesiacov po udelení zmluvy).

5. FINANčNÝ PREHľAD

5.1. Príjmy a výdavky

Koncom júna 2007 banka registrovala príspevky do CSF v celkovej výške 739 miliónov EUR, čo zodpovedá záväzkom prijatým prostredníctvom dohôd o príspevkoch, darov a nepeňažných príspevkov. Vo fonde pribudol úrok vo výške 71 miliónov EUR, takže celková suma vo fonde je 810 miliónov EUR. Okrem toho existuje mnoho prisľúbených príspevkov (ktoré boli prisľúbené najmä na podujatí organizovanom na získanie finančných prostriedkov, ktoré sa konalo v máji 2005 v Londýne) vo výške približne 100 miliónov EUR, ktoré sa majú ešte zaviazať vo forme dohôd o príspevkoch a skutočných platieb.

Do 30. júna 2007 sa v rámci 7 grantových dohôd uzavretých do uvedeného dátumu pridelilo 457 miliónov EUR. Celková hodnota zmlúv uzavretých v rámci týchto grantových dohôd predstavuje sumu 356 miliónov EUR, z ktorej už bolo vyplatených 308 miliónov EUR.

Nerozdelené finančné prostriedky predstavovali k 30. júnu 2007 sumu 300 miliónov EUR. Táto suma sa zvýši približne na 400 miliónov EUR za predpokladu, že sa zaplatia nevyplatené prisľúbené príspevky, ktoré sa majú ešte formálne schváliť.

5.2. Nové prisľúbené príspevky

Odhad nákladov na SIP, ktorý viedol k údaju 1 091 miliónov USD sa podrobne analyzoval na zhromaždení darcov v apríli 2004. V tom čase sa objasnilo, že nezaviazané finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii v rámci CSF, nie sú dostatočné na realizáciu budúcej grantovej dohody o novom bezpečnom kryte.

Po dohode medzi darcami o jednotlivých príspevkoch sa 12. mája 2005 konalo darcovské podujatie v EBOR v Londýne. Darcovia prisľúbili príspevky vo výške 181,496 milióna EUR, vrátane 49,1 milióna EUR od Komisie, 22 miliónov EUR od Ukrajiny a po prvýkrát 10 miliónov EUR od Ruska. Prvá splátka príspevku Komisie (14,4 milióna EUR) bola zaplatená do CSF v súlade s rozhodnutím Rady zo 4. decembra 2006[8], druhá splátka (10 miliónov EUR) bude financovaná nástrojom spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti a zaplatená v roku 2007. Zostávajúca časť prisľúbeného príspevku Komisie bude zaplatená v období rokov 2008 – 2011.

V súčasnosti je v rámci CSF k dispozícii dosť finančných prostriedkov, aby bolo možné ukončiť prvú fázu zmluvy na NSC, ale existujúce finančné prostriedky plus nezaplatené prisľúbené príspevky, ktoré sa ešte musia premeniť na dohody o príspevkoch, nebudú stačiť na pokrytie všetkých nákladov zmluvy.

Členovia G8 plus Komisia, ktorí sú hlavnými prispievateľmi do CSF, znovu potvrdili svoj záväzok dokončiť SIP. Táto skutočnosť je jasne uvedená v správe skupiny G8 pre jadrovú bezpečnosť a ochranu (Nuclear Safety and Security Group – NSSG), ktorá bola predložená lídrom krajín G8 na samite krajín G8 v júli 2007 v Petrohrade. Ešte skôr sa vo vyhlásení krajín G8 na samite v Heiligendamme v júni 2007 uvádza, že:

„…Ako prejav uznania za černobyľskú haváriu v roku 1986 potvrdzujeme naše záväzky – na základe predošlých vyhlásení na samitoch krajín G7/G8 a memoránd o porozumení a prostredníctvom Fondu na ochranný kryt černobyľského reaktora (CSF) a programov účtu jadrovej bezpečnosti (Nuclear Safety Account – NSA) – vyvinúť spoločné úsilie s Ukrajinou s cieľom premeniť poškodený blok reaktora na bezpečné miesto.“

6. NÁSLEDNÁ KONTROLA A PODPORA ZO STRANY EURÓPSKEJ KOMISIE

Komisia ako hlavný prispievateľ do CSF sleduje veľmi pozorne vývoj problémov, ktoré ovplyvňujú fond, najmä tie, ktoré majú dôsledky pre harmonogram a financovanie. Útvary Komisie sú v pravidelnom spojení s inými hlavnými darcami, najmä s darcami v EÚ, a s EBOR. Komisia poskytla svoju politickú podporu vždy, keď to bolo potrebné, napríklad pri podpore pravidiel fondu (v ktorých sa uplatňujú pravidlá banky o obstarávaní) pri výberovom konaní na NSC.

Podpora Komisie černobyľským projektom sa neobmedzuje na CSF. Tacis zohrával významnú úlohu pri vykonávaní memoranda o porozumení z roku 1995 medzi krajinami G7, EK a Ukrajinou o uzavretí černobyľskej elektrárne. EK sa doteraz zaviazala poskytnúť na černobyľskú elektráreň a súvisiace projekty sumu 470 miliónov EUR, väčšinu z tejto sumy z rozpočtu Tacis. V rámci týchto projektov sa preskúmali, zhodnotili a zmiernili dôsledky černobyľskej havárie a poskytla pomoc pri odstavení blokov 1, 2 a 3 elektrárne. EK prispela aj k dodatočným nákladom na náhradu energie v dôsledku zatvorenia posledného fungujúceho bloku v roku 2000. Ďalšie projekty sa zaoberali sociálnymi a regionálnymi dôsledkami uzavretia černobyľskej elektrárne a podporili reformu jadrového sektora na Ukrajine.

Komisia podporila výstavbu priemyselného komplexu na nakladanie s tuhým rádioaktívnym odpadom (Industrial Complex for Solid Radwaste Management – ICSRM), ktorého dokončenie sa blíži, a projekty v rámci účtu EBOR na jadrovú bezpečnosť. Podporila Ukrajinu aj pri organizovaní konferencie pri príležitosti 20. výročia havárie v roku 2006. V sociálnej a zdravotnej oblasti v súčasnosti podporuje program CORE. Predpokladá sa, že podporí aj projekt na zlepšenie životných podmienok detí v oblasti postihnutej haváriou.

Najnovšie zvýšenia nákladov, nech už sú akokoľvek nutné, vyvolávajú obavy. Komisia sa bude naďalej angažovať v černobyľskom probléme a plánuje vyvinúť ďalšie úsilie v súlade so zdieľaním historického bremena, nemožno však očakávať, že bude naďalej prispievať na pokrytie všetkých nárastov nákladov výlučne z obmedzeného rozpočtu nástroja na jadrovú bezpečnosť; bolo by to na úkor iných projektov v oblasti jadrovej bezpečnosti. Príspevok Ruskej federácie, ktorá sa nedávno stala prispievateľom do fondu, a ďalší príspevok Ukrajiny pomohli znížiť deficit, očakáva sa však, že Ukrajina prevezme viac zodpovednosti za projekty a že sa bude viac podieľať na finančnom bremene.

7. ZÁVERY

Značný pokrok sa dosiahol v projektoch v rámci plánu na vybudovanie ochranného krytu (SIP), najmä v oblasti infraštruktúry a stabilizácie existujúceho krytu, ktoré sa dokončili podľa harmonogramu a pri dodržaní rozpočtu.

Audity v oblasti riadenia SIP a ochrany životného prostredia uskutočnené v roku 2007 potvrdili primeranosť existujúceho riadenia, ako aj opatrenia v oblasti práce, zdravia a bezpečnosti. Audit riadenia však opäť poukázal na potrebu zvýšiť počet kvalifikovaných ukrajinských pracovníkov v jednotke riadenia projektov (PMU), aby sa odstránila závislosť od pracovníkov PMU zo Západu a aby sa zabezpečila dlhodobá stabilita riadenia po zadaní NSC.

Termínom na dokončenie SIP je v súčasnosti koniec roka 2011. Kritickú cestu určujú zmluvné míľniky nového bezpečného krytu (NSC). Očakáva sa, že dôkladná analýza a prípravné práce znížia riziko nákladných oneskorení počas fázy výstavby. Dobré riadenie a spolupráca všetkých strán, najmä ukrajinskej vlády a regulačných orgánov, budú podmienkou úspešného dokončenia projektu.

Celkové náklady na SIP, ak sa zohľadnia náklady na projekty, ktoré sa už dokončili alebo ktoré prebiehajú, a súčasné náklady na NSC plus eskalácia, boli stanovené na 1 390 miliónov USD.

Ak sa zohľadnia príspevky prisľúbené v roku 2005 v Londýne, v súčasnosti je v CSF k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na uzavretie zmluvy na NSC a začatie prác. Podľa najnovších odhadov však existujúce finančné prostriedky nie sú dostatočné na dokončenie projektu. Na dokončenie černobyľských projektov financovaných z CFS, ako aj účtu na jadrovú bezpečnosť, budú potrebné ďalšie finančné prostriedky.

SIP je od začiatku nedostatočne financovaný a bude sa musieť naďalej spoliehať na solidaritu medzinárodného spoločenstva, čo je stále ťažšie v dôsledku konkurenčných priorít.

Očakáva sa, že Ukrajina prevezme významnejšiu úlohu v riadení a financovaní počas hlavnej fázy výstavby v černobyľskej elektrárni, čo bude viesť k trvalo udržateľnému ukrajinskému riadeniu zariadení po zadaní zákazky na NSC.

[1] Memorandum o porozumení medzi vládami krajín G7, Komisiou Európskych spoločenstiev a vládou Ukrajiny o uzavretí černobyľskej jadrovej elektrárne podpísané v Otave 20. decembra 1995.

[2] Ú. v. ES L 171, 17.6.1998, s. 31.

[3] Ú. v. ES L 308, 27.11.2001, s. 25.

[4] KOM(1999) 470 z 12.10.1999.

[5] KOM(2001) 251 z 29.5.2001.

[6] KOM(2004) 481 zo 14.5.2004.

[7] Rozšírená verzia tejto správy spolu s prílohami je pripojená k tomuto dokumentu.

[8] Ú. v. EÚ L 346, 9.12.2006, s. 28.