52007DC0412

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 10.7.2007

KOM(2007) 412 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

Reforma Európy pre 21. storočie

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

Reforma Európy pre 21. storočie

Stanovisko Európskej komisie podľa článku 48 Zmluvy o Európskej únii ku konferencii zástupcov vlád členských štátov zvolanej za účelom revízie zmlúv

I SPOLOčNE REFORMUJEME EURÓPU

Európa sa zmenila, svet sa zmenil. 21. storočie prináša nové výzvy a nové príležitosti. Vzájomné pôsobenie ekonomík a obyvateľstva celého sveta – či už prostredníctvom komunikácie, obchodu, migrácie, spoločných obáv o bezpečnosť alebo kultúrnych výmen – sa neustále vyvíja. V tomto globálnom svete musí byť Európa konkurencieschopnejšia, aby dokázala zabezpečiť väčší hospodársky rast a rozvoj zamestnanosti a dosiahla celkový trvalý rozvoj. Zmeny klímy si žiadajú reakciu na globálnej aj miestnej úrovni. Demografické zmeny narušili niektoré staré istoty pokiaľ ide o modely fungovania spoločnosti. Nové bezpečnostné hrozby vyzývajú na nové stratégie a politiky. Európa musí byť pripravená na zmenu vo všetkých oblastiach. Budúca prosperita potrebuje nové zručnosti, nové pracovné postupy a politické, hospodárske a sociálne reformy. Európska spoločnosť je dostatočne kreatívna a schopná, aby mohla reagovať na tieto výzvy. Jej základ tvoria kľúčové hodnoty – sloboda, ľudská dôstojnosť, solidarita, tolerancia, sociálna spravodlivosť, právny štát – ktorých význam sa už preukázal. Aby mohla chrániť a upevňovať tieto hodnoty, musí sa prispôsobiť zmenám. Potrebuje však prostriedky na to, aby dokázala premeniť svoje plány na skutočnosť. Členské štáty nie sú schopné samé zvládnuť súčasné alebo budúce výzvy - len spoločné úsilie – uplatňované v súlade so zásadou subsidiarity - môže priniesť žiadané výsledky Na to je tu Európska únia, ktorá preto potrebuje vyhovujúci zmluvný základ, vhodné inštitúcie a pracovné metódy.

Skúška, pred ktorou Európa stojí, spočíva v tom, či sa podarí uskutočniť kroky, ktoré sú v súlade s očakávaniami a túžbami občanov, konkrétne s víziou Európy, ktorá je pripravená spolupracovať na budovaní spoločnej budúcnosti.

Európska únia má jedinečné postavenie, ktoré jej umožňuje nájsť odpovede na najpálčivejšie otázky. Európska únia zložená z 27 členských štátov, prípadne ešte z väčšieho počtu, otvára príležitosť konať celoeurópsky a čeliť problémom, ktoré presahujú hranice jednotlivých štátov. Ani po päťdesiatich rokoch integrácie a rozširovania v Európe nestratila vízia zakladateľov Európskej únie na svojej aktuálnosti. Spoločné riešenia sú často jedinou schodnou cestou pri hľadaní vhodných odpovedí pre Európu v globalizovanom svete: modernizácia európskeho hospodárstva, aby bolo schopné čeliť novej konkurencii, udržanie Európy na čele iniciatív za riešenie problémov celosvetovej zmeny klímy, zabezpečenie udržateľnej dodávky energie, efektívne riadenie migrácie, boj proti terorizmu, pomoc rozvojovým krajinám v boji proti chudobe a podpora efektívnej propagácie európskych hodnôt v celosvetovom spoločenstve. Európska únia má potenciál upevniť svoju politiku vo všetkých týchto oblastiach, avšak tento potenciál nesmú brzdiť zastarané pracovné metódy.

Ak chce Európska únia naplno využiť svoj potenciál, musí sa modernizovať a uskutočniť nevyhnutné reformy. Právna úprava jednotlivých politík sa musí aktualizovať, aby zodpovedala dnešným potrebám. Krehká rovnováha inštitucionálneho usporiadania Únie ešte stále ponúka najlepšiu kombináciu na zjednotenie jednotlivých silných stránok Európy. „Metóda Spoločenstva“ – a najmä osobitná úloha Európskej komisie a jej právo iniciatívy – sú kľúčom k úspechu Európskeho systému. Ale používané nástroje musia udržiavať krok s potrebami rozšírenej Únie. Musia byť účinné a súdržné a musia prekonávať nevyhnutné komplikácie, ktoré vznikajú, ak má rôznorodá Európa 27 členských štátov premeniť spoločnú víziu EÚ na skutočnosť. Inštitúcie preto musia v rámci svojich pracovných metód využívať zjednodušený spolurozhodovací postup, ktorý bude schopný sa prispôsobiť dnešným rýchlo sa meniacim výzvam. Tieto nástroje musia byť zároveň demokratické – moderná európska spoločnosť oprávnene vyžaduje vysokú úroveň zodpovednosti, transparentnosti a účasti. Legitimita európskeho projektu sa musí odvodzovať z toho ako funguje a z dosiahnutých výsledkov.

*****************

Počas uplynulých desiatich rokov Európska únia hľadala vhodný spôsob, ako modernejšie a lepšie reagovať na predstavy a očakávania svojich občanov. Komisia bola v tomto procese vždy aktívnym účastníkom. Laekenská deklarácia určila oblasti, v ktorých EÚ potrebuje reformy. Rozšírenia v roku 2004 a 2007 zintenzívnili potrebu zmodernizovať postupy fungovania Únie. Konvent a medzivládna konferencia z roku 2004 sa usilovali poskytnúť odpoveď vo forme Zmluvy o ústave pre Európu. Komisia vždy dôrazne podporovala zmluvu o ústave, pretože v nej videla vhodnú odpoveď na výzvy, ktorým Európa čelí. Hoci bola zmluva o ústave ratifikovaná vo väčšine členských štátov, nezískala jednomyseľnú podporu. Únia následne dostala čas na rozmyslenie, ktorý jej poslúžil ako odrazový mostík na formuláciu riešenia po tom, čo jej Komisia ukázala cestu prostredníctvom iniciatívy „plán D“[1], ktorá mala podnietiť úvahy o tom, ako urobiť EÚ demokratickejšou, transparentnejšou a účinnejšou.

Vzhľadom na neúspech pri ratifikácii zmluvy o ústave sa stala potreba reformy fungovania Únie ešte naliehavejšou. Európska komisia má v úmysle implementovať nový plán, ktorý si získal podporu aj na neformálnom zasadnutí Európskej rady v Hampton Court v októbri 2005 a z ktorého vychádzal aj dvojitý prístup vymedzený tzv. „Agendou pre občanov“[2]. Pri tom sa ukázalo, že ak chce Európa vyriešiť naliehavé politické problémy, ktorým čelí, potrebuje vhodné nástroje a primerané pracovné metódy. Jednotlivé kroky smerom k novému inštitucionálnemu usporiadaniu už boli urobené - prijatie rámca na zasadnutí Európskej rady v júni 2006, Berlínskej deklarácie v marci 2007 a všeobecnej dohody o aspektoch reformy v júni 2007. Európska únia zároveň potvrdila európskym občanom svoj záväzok uskutočniť politickú reformu – zahŕňajúc oblasť hospodárskeho rozvoja až po rozvoj zamestnanosti, oblasť energie až po migráciu, oblasť zmeny klímy až po inováciu. Vo všetkých týchto oblastiach sa už dosiahli výsledky.

Berlínska deklarácia je venovaná oslavám 50. výročia podpísania Rímskej zmluvy a zároveň obsahuje záväzok vytvoriť pre Úniu nový spoločný základ, a to ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009. Po politických konzultáciách sa Európska rada na zasadnutí v júni 2007 dohodla na zvolaní medzivládnej konferencie v júli 2007. V konkrétnom mandáte sa podrobne stanovili jednotlivé prvky reformy. Úlohou medzivládnej konferencie je dohodnúť text Reformnej zmluvy, „ktorou sa menia a dopĺňajú existujúce zmluvy s cieľom posilniť efektívnosť a demokratickú legitimitu rozšírenej Únie, ako aj súdržnosť opatrení jej zahraničnej politiky“.

Dohoda o tomto mandáte potvrdzuje, že dvojitý prístup je pre Úniu ten správny. Európska únia sa môže úspešne vyrovnať s inštitucionálnou zmenou, ak inštitúcie dodržia svoje záväzky, ktoré súvisia s naliehavými politickými, hospodárskymi a sociálnymi problémami. Únia je tu na to, aby slúžila svojim občanom, aby dosahovala výsledky, ktoré im prinesú viac prosperity a bezpečnosti a aby upevnila Európu prostredníctvom hodnôt, na ktorých je vybudovaná 50-ročná európska integrácia.

II REFORMNÁ ZMLUVA

Európska rada na zasadnutí v júni 2007 vymedzila konkrétny mandát pre medzivládnu konferenciu. Mandát bol výsledkom starostlivo pripraveného kompromisu. Tento kompromis priniesol mnoho pozitívnych prvkov, ktoré treba privítať, ale zároveň znamenal, že sa nezachovali niektoré zmeny dohodnuté na medzivládnej konferencii v roku 2004 a že jednotlivým členským štátom sa poskytli viaceré výnimky. Vypustenie niektorých častí, okrem iného aj tých, ktoré mali len symbolický význam, a zmien, ktoré znižovali zrozumiteľnosť textu zmluvy, bolo nevyhnutnou súčasťou dohody, pod ktorú sa môžu podpísať všetky členské štáty. Komisia sa aktívne podieľala na tomto kompromise prostredníctvom hľadania riešení, ktoré udržali rovnováhu medzi politickým realizmom a ambíciami. V porovnaní s existujúcimi zmluvami prinesú navrhnuté zmeny Európskej únii spoľahlivý inštitucionálny a politický základ, ktorý umožní naplniť očakávania jej občanov.

Navrhnutá Reformná zmluva zmení a doplní dve kľúčové zmluvy EÚ. Výsledný právny rámec dá Únii nástroje potrebné na zvládnutie budúcich výziev, aby mohla uskutočniť reformu a súčasne rešpektovať pevné základy existujúcej inštitucionálnej rovnováhy, ktorá jej tak dobre slúžila počas uplynulých päťdesiatich rokov.

Mandát podrobne stanovuje, ako má medzivládna konferencia zostaviť Reformnú zmluvu. Predstavuje pre ňu výlučný základ a určuje jej pôsobnosť, pričom podrobne vymedzuje, ktoré zmeny z roku 2004 budú prevzaté a kde sa zapracujú osobitné nové prvky. Podáva jasný obraz o dvoch zmluvách s rovnocenným postavením, ktoré budú výsledkom tohto procesu a budú predložené na ratifikáciu.

Tento mandát vytvára dobré predpoklady na to, aby sa na medzivládnej konferencii v krátkom čase a efektívne dosiahla dohoda o zmluve, ktorá sa bude môcť čo najskôr ratifikovať. Cieľ, ktorý stanovila Európska rada, t. j. ratifikácia zmluvy ešte pred európskymi voľbami v júni 2009, je žiaduci aj realistický. Tento cieľ by sa mal splniť.

Európska rada zdôraznila, že počas medzivládnej konferencie a počas procesu ratifikácie by EÚ mala zintenzívniť komunikáciu so svojimi občanmi, poskytovať im podrobné informácie a zapojiť ich do trvalého dialógu. V rámci postupu, ktorý sa zvolil za účelom prepracovania zmlúv, je veľmi dôležité komunikovať o navrhnutých reformách a ich dôvodoch a dať čo najskôr k dispozícii ľahko prístupné a čitateľné znenia zmlúv.

Viac demokracie a transparentnosti v Európe

S Reformnou zmluvou bude európska demokratická infraštruktúra obnovená a posilnená. Ponúkne transparentnejšie inštitúcie a viac príležitostí, pri ktorých budú môcť Európania v Únii presadiť svoj hlas. Nová časť zmluvy je venovaná zásadám demokratickej zodpovednosti Únie.

- Používanie spolurozhodovacieho postupu asi v 50 oblastiach bude znamenať, že pri podstatnej časti právnych predpisov EÚ bude mať Európsky parlament rovnaké postavenie ako Rada. Patrí sem aj oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Parlament bude mať takisto nové významné právomoci v oblasti rozpočtu a medzinárodných zmlúv.

- Národné parlamenty budú mať viac príležitostí zúčastňovať sa na činnosti EÚ, pričom však budú rešpektovať existujúce postavenie inštitúcií EÚ. Prostredníctvom dvojstupňového postupu monitorovania subsidiarity budú môcť národné parlamenty pritiahnuť pozornosť Komisie na určité oblasti: ak bude mať väčšina z nich podobné postoje pokiaľ ide o konkrétny návrh, Komisia bude môcť, okrem stiahnutia alebo zmeny návrhu, trvať na svojom návrhu a vysvetliť svoje dôvody pre konečné rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady ministrov.

- Občania a národné parlamenty sa budú môcť priamo oboznámiť s rozhodnutiami, ktoré prijímajú ich vlády, a to prostredníctvom sprístupnenia diskusie o právnych predpisoch v Rade ministrov verejnosti.

- Vďaka občianskej iniciatíve bude môcť milión občanov z rôznych členských štátov – z celkového počtu takmer 500 miliónov obyvateľov Únie – dať Komisii podnet na predloženie nového návrhu.

- Vďaka jednoznačnému rozdeleniu právomocí bude vzťah medzi členskými štátmi a Európskou úniou prehľadnejší.

- Reformná zmluva jednoznačne stanoví, že členské štáty sú súčasťou Únie na základe vlastného rozhodnutia a majú možnosť z nej vystúpiť.

Efektívnejšia Európa

Aby mohla EÚ na základe politických ambícií priniesť občanom skutočnú zmenu, musí byť schopná konať. Potrebuje efektívne a zjednodušené inštitúcie a pracovné metódy. Metóda Spoločenstva, jedinečná kombinácia inštitúcií, ktorá je typická pre Úniu, poskytuje základnú štruktúru, ktorá umožňuje zosúladiť záujmy rôznych štátov a obyvateľov Európy so záujmami Únie ako celku. Komisia prikladá mimoriadny význam zásade prednosti práva EÚ, ktorá je jednoznačne ustálená v existujúcej judikatúre a uznaná v mandáte. Aj naďalej bude využívať svoje právomoci v takých oblastiach, ako je politika hospodárskej súťaže, aby svojim občanom prinášala výhody vnútorného trhu.

Reformná zmluva modernizuje inštitucionálny systém Únie, ktorý má zohľadňovať potreby rozšírenej Únie, s cieľom prispôsobiť jej politiku neustálym zmenám.

- Reformná zmluva prinesie pružnejšie a súdržnejšie rozhodnutia v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tým sa podstatne posilní schopnosť Európskej únie bojovať proti terorizmu, zločinu a obchodovaniu s ľuďmi a schopnosť riadiť migračné toky. Členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú spolupráce v oblasti politiky slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, sa v budúcnosti budú môcť do tejto oblasti zapojiť.

- Únia bude môcť byť viac aktívna v oblastiach, ktoré sú dnes pre ňu hlavnou prioritou, a to prostredníctvom nového a pevnejšieho právneho základu napríklad v oblasti energetickej politiky, verejného zdravia a civilnej ochrany a prostredníctvom novej právnej úpravy týkajúcej sa zmeny klímy, služieb vo verejnom záujme, výskumu a technologického rozvoja, územnej kohézie, obchodnej politiky, vesmíru, humanitárnej pomoci, športu, turistického ruchu a administratívnej spolupráce.

- Zjednodušené postupy pre hospodárske riadenie zlepšia koordináciu a uľahčia prijímanie rozhodnutí v eurozóne.

- Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade ministrov bude zárukou toho, že spoločné záležitosti sa budú riešiť v rámci spoločného spolurozhodovacieho postupu, ktorý spravodlivo zohľadní veľkosť jednotlivých členských štátov EÚ. Rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou na viac než 40 nových prípadov prinesie možnosť prijímania konkrétnych opatrení EÚ aj v týchto oblastiach.

- Zjednodušený spôsob výpočtu kvalifikovanej väčšiny, ktorý bude účinný od novembra 2014, posilní efektivitu Rady a zabezpečí rovnováhu medzi počtom členských štátov a veľkosťou ich populácie.

- Členské štáty budú môcť využiť postupy rozšírenej spolupráce, ak aspoň deväť z nich bude mať záujem prijať spoločné opatrenie v rámci Únie. Možnosti rozšírenej spolupráce budú uľahčené najmä v oblasti súdnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce. Rozšírená spolupráca síce umožňuje vziať do úvahy rôznorodosť rozšírenej Únie, ale uskutočňuje sa na základe spoločného rámca, ktorý musia dodržiavať všetky členské štáty.

- Stály predseda Európskej rady v spolupráci s predsedom Komisie zabezpečí lepšiu prípravu a kontinuitu činnosti Európskej rady.

- Zoštíhlená Komisia, ktorej predseda bude mať posilnené právomoci, bude aj naďalej zohrávať hlavnú úlohu v procese prijímania rozhodnutí v rámci EÚ a prostredníctvom systému rovnej rotácie bude vyjadrovať zastúpenie rozličných častí Únie.

- Stanovenie stropu pre počet členov Európskeho parlamentu určením spodnej a hornej hranice pre každý členský štát ustáli zastúpenie občanov v Európskom parlamente.

- Zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou a spolurozhodovacieho postupu pri budúcich reformách súdneho systému Únie zabezpečí, že tento systém sa bude môcť prispôsobiť budúcim výzvam.

- Právny rámec pre uskutočňovanie zahraničnej politiky bude vyjadrovať existujúcu rovnováhu medzi členskými štátmi a inštitúciami a súčasne umožní EÚ ako celku intenzívnejšie podporovať a chrániť európske záujmy a hodnoty na globálnej úrovni.

- Budúce zmeny politík v rámci existujúcich právomocí, rozšírenie využívania kvalifikovanej väčšiny a spolurozhodovania bude možné dohodnúť bez toho, aby bolo potrebné zvolať novú medzivládnu konferenciu, pričom sa zachová povinnosť jednomyseľnej dohody.

- Zmätok spôsobený rozlišovaním medzi „Európskym spoločenstvom“ a „Európskou úniou“ sa ukončí.

Európa práv a hodnôt, solidarity a bezpečnosti

Reformná zmluva podporí požiadavky na solidaritu a bezpečnosť v Únii. Tieto požiadavky spoja Úniu, členské štáty a európskych občanov a budú predstavovať Úniu vzájomnej podpory a vzájomnej ochrany. Súčasne sa prostredníctvom novej zmluvy prijmú praktické kroky, aby EÚ mohla prijímať opatrenia napríklad v oblasti zmeny klímy a verejného zdravia a poskytnú sa jej nové možnosti na výraznejšiu podporu solidarity a súdržnosti po celej Európe. Väčšia aktivita Únie v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prinesie priame výhody pokiaľ ide o jej schopnosť bojovať proti zločinu a terorizmu. Reformná zmluva bude klásť aj nový dôraz na práva jednotlivcov ako občanov Únie.

- Hodnoty a ciele Únie budú vymedzené jednoznačnejšie ako predtým. Budú slúžiť ako referenčný bod pre európskych občanov a budú zhmotnením toho, čo Európa ponúka svojim partnerom po celom svete. Budú naznačovať ako Európska únia udržiava rovnováhu medzi rôznymi cieľmi pre Európu, teda medzi snahou o trvalý rozvoj a paralelnou podporou politických, hospodárskych a sociálnych cieľov.

- Charta základných práv ponúkne Európanom záruky, ktoré budú mať rovnaký právny status ako samotné zmluvy, pričom spojí občianske, politické, hospodárske a sociálne práva, ktoré musí Únia rešpektovať. Jej ustanovenia sa budú uplatňovať aj na právne predpisy, ktorými sa implementuje právo Únie, hoci nie vo všetkých členských štátoch. Únia sa bude môcť zapojiť do jedinečného systému ochrany ľudských práv vytvoreného Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

- Medzery v súdnej ochrane, ktorú zabezpečuje Európsky súdny dvor, budú odstránené, aby sa zabezpečila jeho jurisdikcia v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a aby sa zlepšilo právo jednotlivcov obrátiť sa na Súdny dvor.

- Nová doložka o solidarite konkretizuje povinnosť členských štátov vzájomne sa podporovať v prípade teroristického útoku, prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou.

- Potreba solidarity v oblasti energetiky má pri nedostatku dodávok privilegované miesto v rámci právomocí Únie. Solidarita je takisto dôležitým aspektom nových ustanovení v oblasti energie.

- Nové ustanovenia o civilnej ochrane, humanitárnej pomoci a verejnom zdraví budú zamerané na zvýšenie schopnosti Únie reagovať na bezpečnostné hrozby voči európskym občanom.

- Nová horizontálna sociálna doložka zvýrazní záväzok Únie pokiaľ ide o zamestnanosť a sociálnu ochranu a zároveň sa potvrdí úloha regiónov a sociálnych partnerov ako súčasti politického, hospodárskeho a sociálneho usporiadania Únie.

Európa ako celosvetový hráč

Osobitnou výzvou pre Európsku úniu je jej schopnosť využiť svoje hospodárske, politické a diplomatické prednosti na presadzovanie európskych záujmov a hodnôt po celom svete. Globalizácia zdôraznila potrebu zaoberať sa najpálčivejšími problémami, akými sú trvalý rozvoj, konkurencieschopnosť, zmeny klímy, energia, terorizmus, migrácia, boj proti chudobe. Tieto problémy sú spoločné pre vnútornú aj zahraničnú politiku. Prosperita, sloboda a bezpečnosť závisia od toho, ako sa Európa bude vedieť prezentovať vo svete. Pozornosť sa preto zameriava na potenciál, ktorý vzniká kombináciou osobitných predností členských štátov a kolektívnej váhy Únie ako celku pri rešpektovaní inštitucionálnej rovnováhy Únie. Aby bola zahraničná politika Únie úspešná, jej nástroje musia byť nastavené tak, aby fungovali čo najlepšie. Udelený mandát umožňuje maximálnu súdržnosť, pretože garantuje, že všetky opatrenia zahraničnej politiky, ako napríklad SZBP, obchod, rozšírenie, rozvoj a humanitárna pomoc, budú mať rovnaké politické a právne postavenie.

Reformná zmluva bude rozvíjať schopnosť Únie konať – spojením nástrojov, ktoré Európa má k dispozícii v oblasti vonkajších vzťahov, a to ako v rámci prípravy opatrení, tak aj v rámci ich praktickej realizácie. Prinesie viac jednoznačnosti do vystupovania Európy vo vzťahoch s ostatným partnermi po celom svete a posilní vplyv a viditeľnosť jej odkazu. Zároveň posilní súdržnosť rôznych súčastí zahraničnej politiky EÚ, akými sú napríklad diplomacia, bezpečnosť, obchod, rozvoj, humanitárna pomoc a medzinárodné rokovania o globálnych otázkach. EÚ tak bude pohotovejšou a efektívnejšou súčasťou globálnej scény.

- Po získaní výlučnej právnej spôsobilosti bude mať Únia silnejšie negociačné právomoci, a preto bude na globálnej scéne efektívnejším hráčom a silnejším partnerom pre tretie krajiny a medzinárodné organizácie.

- Nový vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku/podpredseda Komisie posilní vplyv, súdržnosť a viditeľnosť opatrení zahraničnej politiky EÚ.

- Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť poskytne štruktúry na podporu celého radu európskych zahraničných politík - ako aj vonkajšieho rozmeru vnútorných politík – účinnejšie a súdržnejšie.

- Táto nová štruktúra vonkajších vzťahov sa bude spájať s rešpektovaním konkrétnych záujmov členských štátov, ale zachová osobitné postupy prijímania rozhodnutí v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

- Postavenie európskej bezpečnostnej a obrannej politiky v Únii sa posilní, pričom sa zachová osobitná úprava prijímania rozhodnutí, ale súčasne sa vytvorí priestor pre rozšírenú spoluprácu medzi menšími skupinami členských štátov.

III STANOVISKO PODľA čLÁNKU 48 ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII

Prostredníctvom Reformnej zmluvy sa naplnia niektoré z najpodstatnejších očakávaní európskych občanov. Zmluva posilní základné hodnoty, objasní kľúčové otázky a rozptýli dlhodobé obavy. Okrem toho na základe Reformnej zmluvy bude môcť Únia uskutočniť potrebné zmeny, zvýšiť bezpečnosť a prosperitu Európanov a poskytnúť im viac príležitostí na ovplyvňovanie globalizácie.

Európska komisia je toho názoru, že Reformná zmluva prijatá na základe rozhodnutí Európskej rady umožní Európskej únii prispôsobiť sa potrebám 21. storočia. Komisia víta zvolanie medzivládnej konferencie, bez výhrad podporuje mandát prijatý Európskou radou a zaväzuje sa prispieť k jej úspechu.

Reformná zmluva musí byť schválená a ratifikovaná ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2009. Všetci účastníci medzivládnej konferencie sú zodpovední za vytvorenie podmienok na splnenie tohto cieľa.

[1] Príspevok Komisie k obdobiu hodnotenia a po ňom: Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu - KOM(2005) 494, 13.10.2005.

[2] Agenda pre občanov: výsledky pre Európu - KOM(2006) 211, 10.5.2006.