52007DC0258

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 16.5.2007

KOM(2007) 258 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

KONVERGENČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2007 O MALTE

(vypracovaná v súlade s článkom 122 ods. 2 Zmluvy na žiadosť Malty){SEK(2007) 622}

1. ÚčEL SPRÁVY

V článku 122 ods. 2 Zmluvy sa od Komisie a ECB žiada, aby správu o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty pri plnení svojich záväzkov týkajúcich sa uskutočňovania hospodárskej a menovej únie, podávali Rade aspoň raz za dva roky, alebo na žiadosť členského štátu s výnimkou.

Táto správa bola vypracovaná ako odpoveď na žiadosť Malty, ktorá bola predložená 27. februára 2007. Podrobnejšie vyhodnotenie stavu konvergencie na Malte je uvedené v technickej prílohe k tejto správe (SEK(2007)622).

Obsah správ, ktoré vypracovala Komisia a ECB, je upravený podľa článku 121 ods. 1 Zmluvy. Týmto článkom sa vyžaduje, aby správy obsahovali preskúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov vrátane štatútu národnej centrálnej banky s článkami 108 a 109 Zmluvy a štatútom ESCB a ECB (štatút ESCB). Správy musia zároveň preskúmať, či bol v príslušnom členskom štáte dosiahnutý vysoký stupeň trvalo udržateľnej konvergencie, na základe plnenia konvergenčných kritérií (stabilita cien, stav verejných financií, stabilita výmenného kurzu, dlhodobé úrokové sadzby) a pri zohľadnení niekoľkých ďalších faktorov uvedených v záverečnom pododseku článku 121 ods. 1. Štyri konvergenčné kritériá sú ďalej rozvinuté v protokole pripojenom k Zmluve (protokol č. 21 o konvergenčných kritériách).

Skúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov vrátane štatútov národných centrálnych bánk s článkami 108 a 109 Zmluvy a štatútu ESCB vyžaduje vyhodnotenie súladu so zákazom menového financovania (článok 101 Zmluvy o ES) a so zákazom zvýhodneného prístupu (článok 102 Zmluvy o ES), so zlučiteľnosťou s cieľmi ESCB (článok 105 ods. 1 Zmluvy o ES), s nezávislosťou centrálnej banky (článok 108 Zmluvy o ES) a s integráciou národných centrálnych bánk do ESCB (niektoré články Zmluvy o ES a štatútu ESCB).

Kritérium stability cien je stanovené v článku 121 ods. 1 Zmluvy: „dosiahnutie vysokého stupňa cenovej stability […], ako ukazuje miera inflácie, ktorá sa približuje k miere inflácie najviac troch členských štátov, ktoré v cenovej stabilite dosahujú najlepšie výsledky“.

V článku 1 Protokolu o konvergenčných kritériách sa uvádza „kritérium cenovej stability […] znamená, že členský štát si udržiava dlhodobú cenovú stabilitu a priemernú mieru inflácie vykazovanú v priebehu roka pred preskúmaním, ktorá neprekračuje viac ako o 1,5 % miery inflácie maximálne troch členských štátov, ktoré dosiahli v oblasti cenovej stability najlepšie výsledky. Inflácia sa meria pomocou indexu spotrebiteľských cien na porovnateľnom základe, ktorý zohľadní rozdiely medzi definíciami jednotlivých štátov“. Požiadavka udržateľnosti znamená, že uspokojivý vývoj inflácie sa musí dosiahnuť primeraným správaním vstupných výdavkov a ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj cien štrukturálne, skôr ako brať do úvahy vplyv dočasných faktorov. Skúmanie konvergencie preto zahŕňa hodnotenie zásadných faktorov inflácie a strednodobých výhľadov. Hodnotí sa tiež schopnosť krajiny dosiahnuť referenčnú hodnotu v nasledujúcich mesiacoch[1].

Podľa výpočtov dosiahla referenčná hodnota inflácie v marci 2007 úroveň 3,0 %[2], pričom najlepší výkon z členských štátov podali Fínsko, Poľsko a Švédsko.

Zmluva sa odvoláva na kritérium výmenných kurzov v tretej zarážke článku 121 ako na „dodržanie normálneho fluktuačného rozpätia stanoveného mechanizmom výmenných kurzov Európskeho menového systému minimálne počas dvoch rokov bez devalvácie voči mene iného členského štátu.“

V článku 3 Protokolu o konvergenčných kritériách sa uvádza: „kritérium účasti v mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému (...) znamená, že členský štát dodržiaval normálne rozpätie stanovené mechanizmom výmenných kurzov Európskeho menového systému bez výrazného napätia minimálne dva predchádzajúce roky pred preskúmaním. Osobitne v tomto období členský štát z vlastného podnetu nedevalvoval bilaterálny výmenný kurz svojej meny voči mene ktoréhokoľvek iného členského štátu.“

Príslušné dvojročné obdobie na zhodnotenie stability výmenných kurzov v tejto správe je od apríla 2005 do 26. apríla 2007.

Konvergenčné kritérium stavu verejných financií je stanovené v druhej zarážke článku 121 ods. 1 Zmluvy ako „udržanie stability stavu štátnych finančných prostriedkov, ktorý vychádza zo stavu štátneho rozpočtu, ktorý nevykazuje nadmerný deficit v zmysle článku 104 ods. 6.“ Okrem toho sa v článku 2 Protokolu o konvergenčných kritériách ustanovuje, že toto kritérium znamená: „v čase vykazovania sa na členský štát nevzťahuje rozhodnutie Rady podľa článku 104 ods. 6 tejto Zmluvy o výskyte nadmerného deficitu.“

V štvrtej zarážke článku 121 ods. 1 Zmluvy sa vyžaduje „stálosť konvergencie dosiahnuteľnej členským štátom a jeho účasti v mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému, ktorá sa odráža v dlhodobých úrovniach úrokovej miery .“ V článku 4 Protokolu o konvergenčných kritériách sa ďalej uvádza: „kritérium konvergencie úrokových sadzieb (...) znamená, že v priebehu jedného roka pred preskúmaním neprekročila priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba členského štátu o viac ako 2 percentné body úrokovú sadzbu tých troch štátov, ktoré v oblasti cenovej stability dosiahli najlepšie výsledky. Úrokové sadzby sa hodnotia na základe dlhodobých štátnych dlhopisov alebo porovnateľných cenných papierov, pričom sa prihliada na rozdielne definície v jednotlivých členských štátoch.“

Podľa výpočtov dosiahla referenčná hodnota úrokových sadzieb v marci 2007 úroveň 6,4 %.

V článku 121 Zmluvy sa zároveň vyžaduje preskúmanie doplňujúcich faktorov, ktoré sú dôležité pre ekonomickú integráciu a konvergenciu. K týmto doplňujúcim faktorom patrí integráciu finančného a výrobkového trhu, vývoj platobnej bilancie na bežných účtoch, vývoj jednotkových mzdových nákladov a ďalšie cenové indexy, ktoré sú zahrnuté do hodnotenia cenovej stability.

V správe o konvergencii z decembra 2006 Komisia dospela k zisteniu, že Malta spĺňa jedno kritérium konvergencie (kritérium dlhodobých úrokových sadzieb). Kým nie je prijatý návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon o centrálnej banke Malty, právne predpisy Malty sa nepovažujú za plne zlučiteľné s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB, pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura.

2. PRÁVNY SÚLAD

Všetok zostávajúci nesúlad sa riešil v zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o centrálnej banke Malty, prijatom parlamentom 28. februára 2007, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť v deň zavedenia eura na Malte. Zákonom sa najmä zrušil alebo zmenil a doplnil celý rad článkov, čo umožnilo zohľadniť úlohy a právomoc ECB, ESCB a Rady ES vyplývajúce zo Zmluvy o ES. Týka sa to najmä ustanovení o menových funkciách, operáciách a nástrojoch ESCB, o držbe a správe rezerv v cudzích menách a o práve schvaľovať vydávanie bankoviek a objem emisie mincí.

Právne predpisy Malty, najmä zákon o centrálnej banke Malty, sú zlučiteľné s požiadavkami Zmluvy o ES a štatútom ESCB.

3. CENOVÁ STABILITA

Vývoj referenčnej hodnoty

12-mesačná priemerná inflácia na Malte dosahovala úroveň referenčnej hodnoty alebo nižšiu úroveň od júla 2005 s výnimkou obdobia máj – október 2006. Priemerná miera inflácie na Malte počas 12 mesiacov do marca 2007 bola 2,2 %, menej ako referenčná hodnota 3,0 %, a pravdepodobne zostane pod referenčnou hodnotou aj v nasledujúcich mesiacoch[3].

Základné faktory a trvalá udržateľnosť

Inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien sa v posledných rokoch pohybovala okolo hodnoty 2,5 %. Vyskytli sa isté nerovnomernosti, predovšetkým dôsledku toho, že malá a otvorená maltská ekonomika je citlivá na vonkajšie šoky (najmä v cenách potravín a energie) a na zmeny nepriamych daní. Na jeseň 2005 sa inflácia značne zvýšila vzhľadom na prudký nárast regulovaných cien energie a súvisiacich produktov v dôsledku zvyšovania cien ropy. Po odznení otrasu z cien energií sa inflácia výrazne znížila do konca roka 2006 na úroveň pod 1%. Okrem výrazných základných vplyvov v inflácii cien energie odrážal pokles zníženie cien odevov a obuvi a leteckej dopravy.

Inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien s výnimkou cien energie a nespracovaných potravín sa v roku 2006 znížila na 1,6 % z 2 % v roku 2005. Z miernej dynamiky základnej inflácie vyplýva, že zásadné inflačné tlaky zostali obmedzené v kontexte negatívnej produkčnej medzery a nízkeho mzdového tlaku. Jednotkové mzdové náklady sa od roku 2005 znižovali, čo odrážalo silnú mzdovú disciplínu súkromného i verejného sektora. Zatiaľ sa neprejavili nijaké náznaky druhostupňových efektov cien energie, čo naznačuje, že inflačné očakávania zostávajú dobre ukotvené. Efektívny výmenný kurz sa v rokoch 2005 a 2006 stabilizoval a voči cenám dovozov tak zostal zhruba neutrálny.

Výhľadovo sa očakáva, že celková inflácia zostane zo strednodobého hľadiska mierna, i keď sa očakáva jej nárast zo súčasnej nízkej úrovne, na ktorej sa priaznivo odrazili účinky cien energie. Výhľadové riziká sa však zdajú vo veľkej miere vyvážené. Hlavné riziká sa týkajú cien ropy a sú obojstranné. Medzi ďalšie riziká nepriaznivého vývoja patrí pokračujúca liberalizácia energetického sektoru na Malte a iné štrukturálne reformy, ktoré zlepšujú fungovanie trhov s výrobkami. Riziká vzostupného vývoja môžu vyplynúť z napätia na trhu práce v súvislosti s cyklickým zlepšovaním podmienok.

Malta spĺňa kritérium cenovej stability.

4. STAV VEREJNÝCH FINANCIÍ

Na Maltu sa v súčasnosti vzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004)[4].

V období po roku 2000 bol deficit verejných financií Malty relatívne vysoký, v roku 2003 dosiahol najvyššiu úroveň približne 10 % HDP (najmä v dôsledku významného jednorazového opatrenia). V nasledujúcich rokoch sa deficit verejných financií značne znížil v súvislosti s vládnym programom na konsolidáciu rozpočtu. Pomer deficitu k HDP dosiahol v roku 2006 úroveň 2,6 percenta a podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2007 by mal dosiahnuť v roku 2007 úroveň 2,1 % HDP. Pomerný ukazovateľ príjmov mal stúpajúci trend, zatiaľ čo podiel výdavkov na HDP sa do roku 2003 zvyšoval, ale potom sa znížil.

Dlh verejných financií sa značne zvýšil v prvej polovici dekády s najvyššou úrovňou približne 75 % v roku 2004. Od roku 2005 nasledoval však klesajúci trend percenta zadlženia, pričom v roku 2006 dosiahol úroveň približne 66,5 % HDP. Prognóza útvarov Komisie z jari 2007 predpokladá dlh verejných financií v roku 2007 na úrovni 65,9 % HDP.

Vo svojom stanovisku z 27. februára 2007 k aktualizovanému konvergenčnému programu z decembra 2006 Rada konštatovala, že miera zadlženia sa podľa všetkého znižuje uspokojujúcim tempom smerom k referenčnej hodnote 60 % HDP a že program zodpovedá možnosti odstránenia nadmerného deficitu do roku 2006. Zároveň Rada poznamenala, že existujú riziká pre rozpočtové výhľady v programe, najmä s ohľadom na priaznivejšie makroekonomické predpoklady na roky 2008 a 2009. Rada vyzvala Maltu, aby pokračovala v plánovanom približovaní k strednodobému cieľu, zabezpečila, aby sa pomer dlhu k HDP patrične znížil, a pokročila v návrhu a realizácii reformy zdravotníctva s cieľom zlepšenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Vzhľadom na tieto tendencie a prognózu útvarov Komisie z jari 2007 sa Komisia domnieva, že nadmerný deficit bol odstránený vierohodným a udržateľným znížením rozpočtového deficitu pod úroveň 3 % HDP a že pomer dlhu k HDP sa znižuje smerom k referenčnej hodnote na úrovni 60 %. Komisia preto odporúča Rade zrušenie rozhodnutia o existencii nadmerného deficitu na Malte (KOM(2007)621). Ak sa Rada rozhodne zrušiť Malte postup pri nadmernom deficite, Malta bude spĺňať kritérium stavu verejných financií.

5. STABILITA VÝMENNÉHO KURZU

Maltská líra sa zúčastňuje na ERM II od 2. mája 2005, čo v čase prijatia tejto správy predstavuje obdobie 24 mesiacov. Pred vstupom do ERM II bola líra viazaná na menový kôš euro-dolár-sterling. V období hodnotenia nepokrytom účasťou v ERM II (27. apríl – 1. máj 2005) sa líra držala blízko budúcej strednej hodnoty. Po vstupe do ERM II sa maltské vládne orgány jednostranne zaviazali udržať líru v strednej hodnote. Počas účasti v ERM II líra zotrvala ustálená vzhľadom na strednú hodnotu a nezaznamenala žiadne vážnejšie napätie. Dodatočné ukazovatele, ako napríklad vývoj krátkodobých úrokových mier a zahraničných výmenných rezerv, nepoukazujú na žiadne tlaky na výmenný kurz.

Malta spĺňa kritérium výmenného kurzu.

6. DLHODOBÉ ÚROKOVÉ MIERY

Priemerná dlhodobá úroková miera na Malte v priebehu roka do marca 2007 bola 4,3 %, teda nižšia ako referenčná hodnota vo výške 6,4 %. Od pristúpenia Malty k EÚ nedosahovali priemerné dlhodobé úrokové miery v tomto štáte úroveň referenčnej hodnoty. Rozpätie dlhodobých úrokových sadzieb za posledné roky kolísalo v porovnaní s eurozónou relatívne málo , na jeseň 2007 sa pohybovalo na úrovni približne 30 bázických bodov. Z mierneho rozpätia výnosov vyplýva, že v rámci trhu možno očakávať obmedzené zostatkové riziko.

Malta spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier.

7. DOPLňUJÚCE FAKTORY

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane integrácie výrobkového a finančného trhu a vývoja platobnej bilancie. Maltská ekonomika je vysoko integrovaná s ekonomikou EÚ. Predovšetkým sa rozvíjal obchod a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi a maltský finančný systém je značne prepojený s finančnými systémami ostatných krajín, v rámci EÚ aj mimo nej, prostredníctvom zriadených finančných sprostredkovateľov a poskytovaním cezhraničných služieb. Maltská bilancia bežných účtov bola v posledných rokoch skôr nestála v dôsledku obmedzeného rozsahu miestneho hospodárstva, ako ak jeho úzkej odvetvovej základne. Vonkajšia pozícia poukazuje na veľké rozdiely v čistom obchode s tovarom a službami s vysokým deficitom v obchode s tovarom, ktorý je čiastočne vykompenzovaný značným prebytkom služieb. Deficit bežných účtov sa počas posledných rokov podstatne zvýšil, pričom dosiahol úroveň 8,2 % HDP v roku 2005. Toto zvýšenie odzrkadlilo ťažké trhové podmienky v dominantných odvetviach elektroniky a cestovného ruchu a veľký nárast cien ropy v roku 2005. V roku 2006 deficit bežných účtov klesol na 6,3 % HDP v dôsledku výrazného zvýšenia bežných prevodov vzhľadom na zvýšené príjmy zo vzostupu priemyslu online hazardných hier. Deficit v spojeného bežného a kapitálového účtu klesol z asi 4,9 % HDP v rokoch 2004 – 2005 na 3,2 % HDP v roku 2006. Z finančného hľadiska pokryl čistý prílev priamych zahraničných investícií z veľkej časti deficit bežného účtu.

* * *

Na základe svojho hodnotenia plnenia konvergenčných kritérií a za predpokladu, že Rada prijme odporúčanie Komisie zrušiť nadmerný deficit, sa Komisia domnieva, že Malta dosiahla vysoký stupeň trvalo udržateľnej konvergencie.

[1] Predpoveď referenčnej hodnoty podlieha významným neistotám vzhľadom na to, že sa vypočítava na základe inflačných predpovedí pre tri členské štáty s najnižšou očakávanou infláciou v predpovedanom období, čím sa zväčšuje rozsah možných chýb.

[2] Termín pre použité údaje v tejto správe je 26. apríl 2007.

[3] Podľa predpovede Komisie z jari 2007 priemerná inflácia na Malte sa v decembri 2007 zníži na 1,4 %, kým referenčná hodnota sa predpovedá na úrovni 2,8 %.

[4] 2005/186/ES, Ú. v. EÚ L 62, 9.3.2005, s. 21.