52007DC0039

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 5.2.2007

KOM(2007) 39 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o zlepšení ukazovateľov rybolovnej kapacity a rybolovného úsilia v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o zlepšení ukazovateľov rybolovnej kapacity a rybolovného úsilia v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva

Obsah

1. Cieľ tohto oznámenia 3

2. Definícia rybolovnej kapacity a rybolovného úsilia 3

2.1. Rybolovná kapacita 3

2.2. Rybolovné úsilie 3

3. Vyčíslenie rybolovnej kapacity 4

3.1. Ukazovatele rybolovnej kapacity založené na vlastnostiach plavidla 4

3.1.1. Tonáž rybárskeho plavidla 4

3.1.2. Výkon rybárskeho plavidla 5

3.1.3. Ďalšie ukazovatele rybolovnej kapacity založené na vlastnostiach plavidiel 6

3.2. Ukazovatele rybolovnej kapacity založené na rybárskom výstroji 6

3.2.1. Druh a veľkosť rybárskeho výstroja. Účinnosť a výberovosť 6

3.2.2. Ukazovatele rybolovnej kapacity pri vlečných sieťach 7

3.2.3. Ukazovatele rybolovnej kapacity pri dlhých rybárskych šnúrach 7

3.2.4. Ukazovatele rybolovnej kapacity pri záťahových sieťach 7

3.2.5. Ukazovatele rybolovnej kapacity pri košoch 7

3.2.6. Ukazovatele rybolovnej kapacity pri žiabrových sieťach a viacstenných žiabrových sieťach 7

3.2.7. Kontrola a vykonávanie 8

4. Technologický pokrok 8

5. Rybolovná činnosť 9

5.1. Definícia rybolovnej činnosti 9

5.2. Zaznamenávanie a monitorovanie činnosti. Lodný denník 9

6. Cesta vpred 10

7. Závery 11

Cieľ tohto oznámenia

Kľúčovými nástrojmi spoločnej politiky rybného hospodárstva sú prispôsobenie kapacity flotíl, pokiaľ ide o ich dostupné možnosti rybolovu a obmedzenie rybolovného úsilia v prípade ochrany zásob rýb.

Cieľom tohto oznámenia je otvoriť diskusiu o najvhodnejšom spôsobe na vyčíslenie rybolovnej kapacity a rybolovného úsilia v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva.

Definícia rybolovnej kapacity a ryb OLOVNÉHO ÚSILIA

Rybolovná kapacita

Rybolovná kapacita sa definuje ako schopnosť plavidla alebo skupiny plavidiel loviť ryby[1]. Existujú dva prístupy k vyčísleniu kapacity.

Hospodársky prístup porovnáva kapacitu plavidla alebo skupiny plavidiel s maximálnym výstupom , alebo s maximálnym množstvom rýb, ktoré sa potenciálne dajú uloviť za určité časové obdobie za predpokladu, že plavidlá sa plne využívajú a zásoby zostanú v dobrom stave.

Druhý prístup, ktorý sa všeobecne využíva pri riadení rybného hospodárstva, zakladá číselné vyjadrenie rybolovnej kapacity na „potenciáli“ flotíl vytvárať vstup pre rybolov vyjadrený produkciou úhynu pri rybolove. Toto vyčíslenie maximálneho potenciálneho vstupu môže vychádzať z vlastností plavidla alebo rybárskeho výstroja. Tieto vlastnosti plavidiel alebo rybárskeho výstroja sa dajú považovať aj za parametre rybolovnej kapacity.

V rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva sa rybolovná kapacita doteraz vyčíslovala na základe vlastností plavidiel. Tento prístup pochádza z obdobia vzniku prvých viacročných usmerňujúcich programov prijatých začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia. Ukazovatele kapacity rybolovu zvolené v tom období zahŕňali tonáž plavidla a jeho výkon v kW a tie sa použili aj v základnom nariadení spoločnej politiky rybného hospodárstva[2], ktoré poskytuje aj možnosť definovať kapacitu rybolovu na základe množstva a/alebo veľkosti rybárskeho výstroja.

Rybolovné úsilie

Právne predpisy Spoločenstva definujú rybolovné úsilie plavidla ako výsledok jeho kapacity a jeho činnosti. Pri skupine plavidiel sa rybolovné úsilie definuje ako súčet rybolovného úsilia jednotlivých plavidiel.

Rybolovné úsilie sa dá chápať ako energetický vstup, pri ktorom kapacita predstavuje výkon a činnosť predstavuje čas, počas ktorého sa výkon využíva. Je to jednoduché najmä vtedy, keď sa kapacita definuje ako výkon plavidla (bod 3.1.2).

Vyčíslenie rybolovnej kapacity

Ukazovatele rybolovnej kapacity založené na vlastnostiach plavidla

Kapacita sa bežne vyčísluje na základe vlastností plavidla. Tento prístup je jednoduchý a relatívne ľahko sa uplatňuje, aspoň pokiaľ ide o tonáž. Tonáž a výkon sú dva najčastejšie používané ukazovatele, hoci existujú aj iné alternatívy.

Tonáž rybárskeho plavidla

Tonáž plavidla je funkcia celkového objemu všetkých uzavretých priestorov lode alebo ich častí. Existujú rôzne spôsoby výpočtu tonáže plavidla a líšia sa najmä pokiaľ ide o objemy, ktoré sa pri výpočte zohľadňujú.

Na počiatku spoločnej politiky rybného hospodárstva členské štáty uplatňovali na meranie tonáže rozličné normy. Prostriedkami spoločného systému sa v rámci Spoločenstva merali iba plavidlá dlhšie ako 24 metrov, ktoré sa vydávali na medzinárodné plavby, keďže podliehali Londýnskemu dohovoru[3].

V roku 1994 prijala Rada súčasnú definíciu tonáže, ktorá sa vzťahuje na všetky rybárske plavidlá Spoločenstva[4]. Pri plavidlách, ktorých dĺžka dosahuje 15 alebo viac metrov, sa tonáž počíta ako funkcia celkového uzavretého objemu tak, ako je to definované v Londýnskom dohovore, zatiaľ čo pri plavidlách kratších ako 15 m sa celkový uzavretý objem nahrádza odhadom objemu trupu (funkcia dĺžky, šírky a hĺbky).

Od konca roka 2003 sa všetky rybárske plavidlá Spoločenstva merajú v súlade so spoločnou definíciou tonáže. Pre spoločnú politiku rybného hospodárstva je to dôležitý úspech. Rybári z času na čas požadujú, aby sa niektoré priestory plavidla vylúčili z výpočtu tonáže alebo dokonca zo systému vstupu-výstupu[5]. Komisia si zastáva názor, že to by predstavovalo krok späť, ktorý by narušil platné opatrenia riadenia kapacity. V minulosti sa tonáž v členských štátoch merala odlišne, ale jednotlivé spôsoby merania spájala skutočnosť, že niektoré priestory plavidla sa do výpočtu nezahŕňali. Celý systém sa tým skomplikoval a tento postup umožnil nesprávne deklarovať využívanie priestorov, aby sa staré plavidlo mohlo nahradiť väčším.

Skúsenosti dokazujú, že súčasná definícia tonáže je vyhovujúca a jej podstatná zmena sa preto neplánuje.

Napriek tomu by sa však dali urobiť menšie úpravy v uplatňovaní normy Spoločenstva na meranie tonáže, napríklad pokiaľ ide o stanovenie presnosti potrebnej pri výpočte BRT alebo spôsobu, ako vypočítať tonáž za zvláštnych okolností, napríklad, v prípade dvojtrupových plavidiel, ktoré sú kratšie ako 15 m.

Platné ustanovenia sa nachádzajú v troch právnych predpisoch: v nariadení Rady (EHS) č. 2930/86, v nariadení Rady (ES) č. 3259/94, ktorým sa mení a dopĺňa to predchádzajúce, a vo vykonávajúcom rozhodnutí Komisie 95/84/ES. Komisia navrhne nové jednotné nariadenie Rady definujúce vlastnosti rybárskych plavidiel, ktoré nahradí súčasné predpisy, s cieľom zjednodušiť zákony Spoločenstva.

Výkon rybárskeho plavidla

Výkon rybárskeho plavidla sa v legislatíve Spoločenstva[6] definuje ako maximálny trvalý výkon, ktorý možno dosiahnuť na zotrvačníku každého motora a ktorý možno využiť na pohon plavidla. Podľa zákonov Spoločenstva teda výkon rybárskeho plavidla znamená jeho hnaciu silu.

Plavidlá využívajú aj to, čo sa všeobecne označuje ako „pomocný výkon“. Pomocný výkon sa dá definovať ako celkový výkon inštalovaný na palube, na ktorý sa nevzťahuje definícia hnacej sily. Pomocný výkon zahŕňa nasledovné prvky: zariadenie spojené s pohonom (čerpadlá, kormidlo atď.), rybársky výstroj, nástroje na spracovanie a uchovávanie rýb, ubytovanie (osvetlenie, kúrenie, varenie) a elektrické rybárske alebo navigačné zariadenia.

Podiel pomocného výkonu na celkovom výkone rybárskeho plavidlá sa zvýšil, najmä pri veľkých plavidlách loviacich vlečnými sieťami. Nárast pomocného výkonu umožnil používať väčšie siete a loviť ryby vo väčších hĺbkach. Z týchto dôvodov Komisia členským štátom navrhne, aby sa pomocný výkon stal súčasťou definície rybolovnej kapacity.

Platný systém merania a osvedčovania výkonu motora má vážne nedostatky. Osvedčený výkon motora môže byť oveľa menší ako jeho maximálny trvalý výkon. Nižšia úroveň výkonu (podhodnotenie) sa dosahuje pomocou úprav v nastavení vstrekovania paliva, keď sa motor overuje. Tieto úpravy sa dajú následne ľahko odstrániť a po inštalácii motora na palubu sa jeho skutočný výkon takmer nedá monitorovať ani overiť.

Komisia sa snaží nájsť nový systém osvedčovania výkonu motora, aby osvedčený výkon zodpovedal skutočnému maximálnemu trvalému výkonu. Podobné motory by následkom toho mali získať podobné hodnotenie.

Ide o technicky zložitú záležitosť, ktorá sa nedá riešiť bez spolupráce výrobcov motorov, klasifikačných spoločností a orgánov, ktoré v členských štátoch zodpovedajú za proces osvedčovania.

Uplatňovanie nového systému osvedčovania výkonu si bude vyžadovať nové právne ustanovenia, ktoré nahradia článok 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2930/86. Nové ustanovenia by mali obsahovať aj definíciu pomocného výkonu ako súčasť definície kapacity. Komisia predpokladá, že osvedčovanie výkonu motora sa bude zakladať na platnom osvedčení o emisii oxidov dusíka vydanom v zmysle ustanovení prílohy IV k Dohovoru MARPOL[7], ale toto riešenie sa musí ešte technicky posúdiť.

Ďalšie ukazovatele rybolovnej kapacity založené na vlastnostiach plavidiel

Použiť sa dajú aj iné ukazovatele kapacity vychádzajúce z vlastností plavidiel, hoci sa nezdá, že v porovnaní s tonážou a výkonom pridávajú veľa hodnoty:

Objem skladovacích priestorov pre ryby sa niekedy používa ako ukazovateľ prepravnej kapacity rybárskeho plavidla. Pre rybolov pri dne sa tento ukazovateľ zdá byť do značnej miery nepodstatný, pretože skladovací priestor pre ryby sa pri ňom naplní len zriedka. Plavidlám s navíjacími vlečnými sieťami na rybolov pelagických druhov a plavidlám s vakovými kruhovými vlečnými sieťami naopak často skracuje plavbu práve veľkosť ich skladovacích priestorov pre ryby. Tento ukazovateľ sa výrazne spája s objemom plavidla (teda BRT tonáž) a ťažko sa monitoruje.

Kapacita mrazenia sa takisto dá považovať za vhodný ukazovateľ kapacity. Kapacita mrazenia znamená množstvo rýb, ktoré je možné zmraziť za časovú jednotku, a pri niektorých druhoch rybolovu predstavuje obmedzujúci faktor. Kapacita mrazenia by sa však veľmi ťažko osvedčovala a monitorovala. Pomocný výkon by sa dal použiť ako náhrada za kapacitu mrazenia, pretože procesy mrazenia a chladenia si vyžadujú veľké množstvo energie. Išlo by o ďalší argument v prospech toho, aby sa pomocný výkon zahrnul do výpočtu kapacity plavidla.

Ťažná sila bola navrhnutá za vhodný ukazovateľ pre plavidlá loviace vlečnými sieťami. Definuje sa ako maximálna sila, ktorú plavidlo dokáže vynaložiť, keď ťahá proti pevnému bodu. Ťažná sila bola vždy zmluvnou hodnotou pri vlečných lodiach (a často pri plavidlách loviacich vlečnými sieťami) a existujú štandardné metódy, ako ju odmerať. Jej meranie je však drahé a dochádzalo by pri ňom k rovnakému problému podhodnotenia, aký sa vyskytuje pri výkone motora. Ak by sa výkon motora prehodnotil, nameraný ťah by bol tiež menší.

Ukazovatele rybolovnej kapacity založené na rybárskom výstroji

Druh a veľkosť rybárskeho výstroja. Účinnosť a výberovosť

Vlastnosti a predovšetkým veľkosť rybárskeho výstroja môžu predstavovať potenciál plavidla produkovať úhyn pri rybolove. Ak sa druh a veľkosť rybárskeho výstroja, ktoré rybári pri rybolove majú dovolené používať, správne definujú, rybolovná kapacita sa môže na základe týchto informácií ľahšie vyčísliť.

Účinnosť a výberovosť

Vlastnosti rybárskeho výstroja, ktoré ovplyvňujú jeho účinnosť (všeobecnú schopnosť loviť ryby), a vlastnosti, ktoré ovplyvňujú jeho výberovosť (schopnosť rozlišovať medzi druhmi alebo veľkosťami rýb) sa nedajú jasne rozdeliť. Komisia navrhuje, aby sa druh a veľkosť rybárskeho výstroja považovali za vlastnosti týkajúce sa účinnosti a teda potenciálu loviť ryby alebo rybolovnej kapacity, zatiaľ čo ostatné vlastnosti rybárskeho výstroja, napríklad veľkosť ôk alebo zariadenia na separáciu, by sa mali považovať za vlastnosti ovplyvňujúce výberovosť. Hoci tento prístup predstavuje isté zjednodušenie, slúži na rozlíšenie riadiacich opatrení zameraných na obmedzenie kapacity od tých, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie výberovosti.

Pri koncipovaní pripravovaných legislatívnych návrhov v oblasti riadenia kapacity a technických opatrení na zachovanie zdrojov bude Komisia brať tieto fakty do úvahy.

Druh rybárskeho výstroja

Pri vyčíslovaní rybolovnej kapacity na základe rybárskeho výstroja je užitočné rozdeliť rybársky výstroj na dve skupiny podľa toho, či zostáva pripojený k plavidlu, alebo nie. Keď rybársky výstroj zostáva pripojený k plavidlu, dĺžka rybolovu sa dá odhadnúť na základe času, ktoré plavidlo strávilo na mori. Týka sa to vlečných a záťahových sietí rovnako ako niektorých druhov dlhých rybárskych šnúr. Ak sa rybársky výstroj ponecháva v loviskách, zatiaľ čo plavidlo pripravuje iný výstroj alebo sa vráti do prístavu, meranie dĺžky rybolovu alebo rybolovnej činnosti môže zostať nezávislé od času, ktoré plavidlo strávilo na mori, a ťažšie sa meria. Týka sa to stojacich žiabrových sietí, viacstenných žiabrových sietí alebo košov.

Ukazovatele rybolovnej kapacity pri vlečných sieťach

Rybolov vlečnými sieťami spočíva vo filtrovaní vody. Pri zachovaní optimálnej rýchlosti rybolovu vlečnými sieťami v závislosti od cieľového druhu udáva plocha siete po roztvorení meraná v metroch štvorcových (m²) primerané vyčíslenie rybolovnej kapacity.

Rybolov druhov žijúcich pri dne a pelagických druhov vlečnými sieťami by sa dal charakterizovať vyššie opísanou otvorenou plochou siete. Vlečné siete s rozporným brvnom sa dajú charakterizovať dĺžkou brvna, ktorá rozhoduje o veľkosti otvorenej plochy tohto typu vlečnej siete.

Ukazovatele rybolovnej kapacity pri dlhých rybárskych šnúrach

Rybolovná kapacita dlhých rybárskych šnúr sa dá vyčísliť počtom háčikov alebo dĺžkou šnúry, ak je vzdialenosť medzi háčikmi konštantná.

Ukazovatele rybolovnej kapacity pri záťahových sieťach

Kapacita vakových sietí sa dá charakterizovať celkovou dĺžkou siete, pričom hĺbka siete je pre cieľové druhy charakteristická. Pozornosť treba venovať použitiu nástrojov na zhlukovanie rýb (FAD), ktoré môžu kapacitu zvýšiť do takej miery, ktorá sa dá ťažko vyčísliť. Siete sú vždy pripojené k plavidlu.

Ukazovatele rybolovnej kapacity pri košoch

Kapacita rybolovu košmi sa dá vyčísliť počtom a veľkosťou košov. Ďalšie vlastnosti košov, akými sú ich tvar, veľkosť otvorov a niektoré osobitosti použitých materiálov, by veľmi záviseli od konkrétneho rybolovu a dali by sa definovať ako technické opatrenia.

Ukazovatele rybolovnej kapacity pri žiabrových sieťach a viacstenných žiabrových sieťach

Rybolovná kapacita týchto sietí priamo súvisí s ich veľkosťou, preto by počet sietí spolu s ich dĺžkou a hĺbkou predstavoval primeraný ukazovateľ kapacity. Namiesto toho by sa dala použiť aj povrchová plocha každej siete. Veľkosti ôk a ďalšie vlastnosti sa označujú za technické opatrenia.

Kontrola a vykonávanie

Je všeobecne známe, že akýkoľvek systém, ktorý riadi kapacitu alebo úsilie na základe ukazovateľov rybárskeho výstroja, by sa monitoroval a uplatňoval ťažšie ako systém založený na vlastnostiach plavidiel. Aby bol takýto systém efektívny, musí sa pri svojom uplatňovaní spoliehať na dôraznú angažovanosť orgánov a zainteresovaných osôb. To by sa dalo dosiahnuť iba v presne ohraničenej oblasti rybolovu a pri presne definovanej skupine plavidiel, pričom by bolo najlepšie, aby mala výlučný prístup k rybolovu.

Technologický pokrok

Jedným z hlavných nedostatkov ukazovateľov rybolovnej kapacity vychádzajúcich z vlastností plavidiel je, že iba veľmi ťažko zohľadňujú vplyv technologického pokroku.

Dnes je všeobecne známe, že priemerné „moderné“ plavidlo uloví podstatne viac ako ulovilo plavidlo s rovnakou tonážou pred 30 rokmi. Tento fenomén sa však veľmi ťažko vyčísluje. Niektoré štúdie naznačujú, že vďaka technologickým pokrokom vzrastie produktivita ročne o 1 % až 3 %[8] a pri niektorých druhoch rybolovu dokonca aj viac. Toto sú príklady technologických vylepšení, ktoré prispeli k nárastu reálnej rybolovnej kapacity:

- Používanie lodných skrutiek s riaditeľným nábehom listov a dýz nezvyšuje výkon plavidla, ako ho definujú právne predpisy Spoločenstva, ale zvyšuje efektívnosť využitia výkonu. Rovnaký výstup výkonu motora dokáže vyvinúť silnejší ťah pri rybolove vlečnými sieťami alebo vyššiu rýchlosť plavby.

- Elektronika vo forme prístrojov na vyhľadávanie rýb alebo zariadení na kontrolu polohy rybárskeho výstroja sú príkladmi zdokonalenia efektívnosti plavidla, ktoré sa nedajú vyjadriť merateľným parametrom. Týka sa to aj elektronických prístrojov, ktoré kontrolujú polohu vlečnej siete a tým zefektívňujú jej využitie.

- Ďalším príkladom je použitie satelitných údajov na určenie miesta výskytu zásob tuniaka. Táto technológia umožňuje plavidlám loviacim tuniaka stráviť viac času lovením na úkor času stráveného ich vyhľadávaním, čím sa ich úlovok za jednu plavbu zvyšuje.

- Výkonnejšie palubné zariadenie umožňuje plavidlu vliecť a ťahať sieť viackrát za deň, čím sa zvyšuje efektívny úlovok, zatiaľ čo veľkosť lode, jej hnacia sila a počet dní strávených rybolovom sa nemenia.

- Dizajn vlečných sietí sa rôznorodo zdokonalil s cieľom znížiť silu, ktorá je potrebná na ich ťahanie vo vode. Pevnejší materiál využíva jemnejšie vlákna a vďaka tomu sieť pri pohybe vo vode vyvíja menší odpor. Hydrodynamický tvar otvorov a vlečných sietí sa tiež zdokonalil, aby sa znížil odpor, vďaka čomu môže plavidlo používať väčšiu vlečnú sieť.

Vplyv technologického pokroku na rybolovnú kapacitu je pravdepodobne príliš zložitý na to, aby sa stal súčasťou opatrení riadenia rybolovu. Výhodou riadenia rybolovnej kapacity na základe druhu a veľkosti rybárskeho výstroja je, že zavedením obmedzení na úrovni rybárskeho výstroja sa týmto ťažkostiam vyhne.

Štandardizácia a technologický pokrok

Vyčíslovanie a obmedzovanie rybolovnej kapacity a rybolovného úsilia na základe vlastností rybárskeho výstroja v sebe nesie určitý stupeň štandardizácie typov výstroja, jeho veľkostí a iných vlastností, akými sú veľkosť ôk alebo tvar háčikov. Táto štandardizácia môže brzdiť technologický pokrok a následne aj účinnosť rybárskeho vybavenia.

Rybolovná činnosť

Definícia rybolovnej činnosti

Rybolovná činnosť sa definuje ako čas, počas ktorého rybolovná kapacita plavidla efektívne funguje. V právnych predpisoch Spoločenstva rybolovná činnosť znamená činnosť plavidla a meria sa na dni. Pre niektoré druhy rybolovu by sa však dala definovať presnejšie na základe času, počas ktorého je rybársky výstroj v prevádzke.

Činnosť plavidla

Tento pojem sa v súčasnosti vzťahuje na plány obnovy zásob tresky a merlúzy a na prílohu II k nariadeniu o celkovom povolenom výlove a o kvótach na rok 2006, v ktorej sa činnosť plavidiel definuje ako dni prítomnosti v oblasti a neprítomnosti v prístave. Vzťahuje sa aj na elektronický výpočet rybolovného úsilia v systéme Západných vôd[9], kde sa činnosť definuje ako čas strávený v presne definovanej oblasti. Pre plavidlá, ktoré majú základňu blízko svojich lovísk, sú predchádzajúce definície rovnocenné.

Ako dodatok k predchádzajúcim definíciám musia pravidlá rybolovnej činnosti jasne stanovovať, ako sa počet dní ráta. Je, napríklad, potrebné stanoviť, či sa dni chápu ako kalendárne dni alebo ako počet hodín vydelený číslom 24 a vysvetliť, ako sa vnímajú jednotlivé časti dňa.

Činnosť rybárskeho výstroja. Doba ponoru.

Presnejším a teoreticky aj lepším ukazovateľom na meranie činnosti by bol skutočný čas strávený rybolovom, teda čas, počas ktorého sa rybársky výstroj aktívne nachádza vo vode, alebo „doba ponoru“. Dobu ponoru upevneného výstroja je však väčšinou ťažké a finančne náročné monitorovať, keďže koše, siete a ďalší upevnený výstroj sa môže ponechať vo vode aj vtedy, keď sa loď plaví inam alebo sa vracia do prístavu. Môže ich takisto rozmiestniť jedna loď a druhá vytiahnuť, alebo sa môžu rozmiestniť natrvalo.

Zaznamenávanie a monitorovanie činnosti. Lodný denník

Lodný denník by mal v zásade slúžiť na zaznamenávanie všetkých údajov, ktoré sú potrebné na vyčíslenie činnosti rôznymi spôsobmi. Údaje, ktoré kapitáni lodí vypĺňajú, by mali závisieť od systému rybolovu, podľa ktorého lovia. V súvislosti s činnosťou sú dôležité dve skupiny údajov:

1. Údaje o plavidle: zemepisná poloha v rozličnom čase

2. Údaje o výstroji: čas strávený vo vode lovením.

Monitorovanie činnosti plavidla sa musí zakladať na údajoch pochádzajúcich z lodného denníka a zo systému monitorovania plavidiel (VMS). Zavedenie elektronického palubného denníka v budúcnosti by posilnilo možnosti monitorovať činnosť presne a v správnom čase.

VÝHľADY DO BUDÚCNOSTI

VO VZťAHU K PLATNÝM UKAZOVATEľOM KAPACITY KOMISIA ZASTÁVA NÁZOR, žE DEFINÍCIA TONÁžE RYBÁRSKEHO PLAVIDLA JE PRIMERANÁ A SPRÁVNE VYKONÁVANÁ A PRETO SI NEVYžADUJE žIADNE ZÁSADNÉ ZMENY. OSVEDčOVANIE VÝKONU RYBÁRSKYCH PLAVIDIEL VšAK NIE JE USPOKOJIVÉ. ÚTVARY KOMISIE BUDÚ NAďALEJ ROKOVAť S čLENSKÝMI šTÁTMI, VÝROBCAMI MOTOROV, KLASIFIKAčNÝMI SPOLOčNOSťAMI A SO ZÁSTUPCAMI RYBÁROV S CIEľOM ZLEPšIť PLATNÝ SYSTÉM OSVEDčOVANIA USTANOVENÝ NARIADENÍM RADY (EHS) č. 2930/86, KTORÉ DEFINUJE CHARAKTERISTICKÉ VLASTNOSTI RYBÁRSKYCH PLAVIDIEL.

Doposiaľ sa nevykonali žiadne kroky smerom k schváleniu ukazovateľov kapacity a úsilia, ktoré by sa zakladali na vlastnostiach a na veľkosti rybárskeho výstroja. Táto záležitosť je vysoko technická a vyžadovala by si podrobné úpravy monitorovania a kontroly a teda ďalšie rokovania, aby sa táto možnosť správne prehodnotila.

Tie druhy rybolovu, ktoré sa v súčasnosti určujú pomocou oblastí rybolovu, cieľových druhov a typu rybárskeho výstroja, by boli najlepšími kandidátmi na uplatňovanie obmedzení kapacity a úsilia na základe rybárskeho výstroja. Pre tieto druhy rybolovu by sa dali navrhnúť rybárske povolenia vo forme maximálneho objemu rybolovnej činnosti vykonanej pomocou presne definovaného typu a veľkosti rybárskeho výstroja (štandardizácia). Pred zavedením takéhoto prístupu do právnych predpisov Spoločenstva by bolo potrebné vyriešiť niekoľko záležitostí:

- Zlučiteľnosť s platnými obmedzeniami rybolovného úsilia a „vydávanie“ rybárskych povolení na základe vlastností plavidla, teda na základe tonáže a výkonu.

- Možnosť vylúčiť kapacitné obmedzenia vychádzajúce z vlastností plavidla tam, kde sa uplatňuje systém riadenia založený výlučne na rybárskom výstroji. Inými slovami, mohol by sa zriadiť systém založený na rybárskom povolení, ktorý by nezávisel od výkonu a tonáže plavidla?

- Nakoniec by sa muselo vyriešiť začlenenie takéhoto systému riadenia úsilia do systému obmedzení celkovej rybolovnej kapacity, ktorý ustanovujú právne predpisy Spoločenstva (systém vstupu-výstupu).

Zatiaľ čo Komisia čaká na výsledok tejto diskusie, zastáva názor, že aktuálny stav v mnohých európskych rybných hospodárstvach by v každom prípade oprávňoval prijať opatrenia, ktoré by zabránili ďalšiemu zvyšovaniu rybolovného úsilia, ktoré je výsledkom technologického pokroku a nárastu veľkosti a počtu rybárskeho výstroja.

Akčný plán

V súvislosti s osvedčovaním výkonu motora a meraním tonáže sa uvažuje o týchto krokoch:

- Vypracovanie návrhu, v ktorom sa zosúladia ustanovenia týkajúce sa merania tonáže nachádzajúce sa v nariadení Rady (EHS) č. 2930/86, ktoré definuje charakteristické vlastnosti plavidiel.

- Pokračovanie v rokovaniach s výrobcami motorov a s klasifikačnými spoločnosťami s cieľom nájsť najlepšie technické riešenie pre osvedčovanie výkonu motora, po ktorých budú nasledovať rokovania s odborníkmi z členských štátov. Na základe týchto diskusií by Komisia predložila návrh nových právnych ustanovení o výkone motora.

V súvislosti s vlastnosťami rybárskeho výstroja ako ukazovateľov rybolovnej kapacity a rybolovného úsilia Komisia vykoná nasledovné kroky:

- Prípadové štúdie. Členské štáty už prijali niekoľko obmedzení týkajúcich sa typu a veľkosti rybárskeho výstroja na vnútroštátnej, regionálnej alebo na miestnej úrovni. Skúseností získané uplatňovaním týchto opatrení by boli hodnotným základom na diskusiu o možnosti vykonávať tieto opatrenia na úrovni Spoločenstva. V roku 2007 by Komisia najskôr začala zhromažďovať informácie z členských štátov o vlastnostiach týchto systémov. Potom by nasledovala analýza výsledkov jedného alebo viacerých takýchto systémov riadenia.

- Rokovania s členskými štátmi, zainteresovanými osobami a s vedcami. Komisia plánuje v roku 2007 vykonať sériu stretnutí a rokovaní so zainteresovanými osobami a s vedcami s cieľom nájsť rybné hospodárstva, ktoré by boli vhodné na uplatňovanie nových druhov obmedzení kapacity a úsilia, ktoré sa spomínajú v tomto oznámení. Úlohou Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STECF) bude poskytnúť odporúčania týkajúce sa osobitých prvkov hodnotenia rybolovného úsilia na základe vlastností rybárskeho výstroja.

- Pilotné projekty. Neskôr Komisia navrhne, aby sa niektoré vybrané druhy rybolovu, ako súčasť pilotného cvičenia, riadili na základe ukazovateľov úsilia a kapacity uvádzaných v tomto oznámení. Tento krok by sa mohol uskutočniť v roku 2008.

Závery

Komisia si myslí, že tonáž rybárskeho plavidla je primeraným meradlom veľkosti plavidla a teda vhodným ukazovateľom rybolovnej kapacity. Tonáž by sa mala naďalej používať na posudzovanie celkovej kapacity rybárskych flotíl členských štátov. Komisia má v úmysle navrhnúť pár menších úprav jej definície a nový právny predpis, ktorý zosúladí platné ustanovenia.

Výkon rybárskeho plavidla je tiež vhodným ukazovateľom rybolovnej kapacity, ale účinnosť platných pravidiel Spoločenstva nie je uspokojivá. Proces osvedčovania výkonu motora sa musí výrazne zdokonaliť. Komisia v súvislosti s využívaním vlastností rybárskeho výstroja ako ukazovateľov rybolovnej kapacity uskutoční navrhovaný akčný plán, ktorý obsahuje prípadové štúdie, diskusie so zainteresovanými osobami a vykonávanie pilotných projektov.

Komisia zastáva názor, že opatrenia navrhované v akčnom pláne môžu poskytovať spoľahlivý základ, z ktorého budú vychádzať budúce rozhodnutia o tom, či, kedy a ako by sa vlastnosti rybárskeho výstroja mali využívať ako ukazovatele rybolovnej kapacity, a teda aj ako nástroje riadenia v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva.

[1] Gréboval D. (a kolektív) Riadenie rybolovnej kapacity: vybrané spisy o základných pojmoch a otázkach. Technická správa FAO o rybnom hospodárstve, č. 386. v Ríme, FAO. 1999.

[2] Článok 3 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu.

[3] Medzinárodný dohovor o meraní tonáže lodí podpísaný v roku 1969 v Londýne.

[4] Nariadenie Rady (EHS) č. 2930/86, ktoré definuje charakteristické vlastnosti rybárskych plavidiel. Nariadenie Rady (ES) č. 3259/94 z 22. decembra 1994, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2930/86 o vlastnostiach rybárskych plavidiel. Rozhodnutie Komisie z 20. marca 1995 o vykonávaní prílohy nariadenia Rady (EHS) č. 2930/86, ktoré definuje charakteristiky rybárskych plavidiel.

[5] V súlade so systémom vstupu-výstupu ustanovenom v článku 13 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 sa musí akýkoľvek prírastok kapacity do flotily členského štátu kompenzovať vyradením aspoň rovnakej kapacity vyjadrenej tonážou a výkonom.

[6] Článok 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2930/86, ktoré definuje charakteristické vlastnosti rybárskych plavidiel.

[7] Medzinárodný dohovor z roku 1973 o zabránení znečisťovania z lodí, upravený dohovorom z roku 1978, ktorý s ním súvisí (MARPOL 73/78).

[8] Správa Pracovnej skupiny pre rybárske technológie Rady ICES o efektívnosti a produktivite činností rybolovu a správa z roku 2004 o správaní rýb.

[9] Nariadenie Rady (ES) č. 1954/2003 zo 4. novembra 2003 o riadení rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov Spoločenstva, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2847/93 a zrušuje nariadenie (ES) č. 685/95 a (ES) č. 2027/95.