52006SC1696

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 18.12.2006

SEK(2006) 1696

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

Sprievodný dokument OZNÁMENIE KOMISIE RADE PRESKÚMANIE REŽIMU ES NA KONTROLU EXPORTOV POLOŽIEK A TECHNOLÓGIE S DVOJAKÝM POUŽITÍM ZHRNUTIE HODNOTENIA VPLYVU {KOM(2006) 828 v konečnom znení}{KOM(2006) 829 v konečnom znení}

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

Sprievodný dokument OZNÁMENIE KOMISIE RADE PRESKÚMANIE REŽIMU ES NA KONTROLU EXPORTOV POLOŽIEK A TECHNOLÓGIE S DVOJAKÝM POUŽITÍM ZHRNUTIE HODNOTENIA VPLYVU

1. SÚVISLOSTI A METODIKA

A) Súvislosti

Nariadenie ES o kontrole exportov položiek a technológií s dvojakým použitím prispieva k plneniu záväzkov členských štátov v oblasti nešírenia zbraní. Toto je spôsobené tým, že položky s dvojakým použitím sú civilné položky, ktoré je možné použiť na vojenské účely, a v niektorých prípadoch na výrobu zbraní hromadného ničenia (jadrových, biologických, chemických alebo rakiet) alebo ako ich nosiče.

B) Metodika

1) Rozsah referenčného rámca štúdie

Vzhľadom na nedostatočné kapacity GR bolo začiatkom decembra 2004 prijaté rozhodnutie zadať vyhotovenie tejto štúdie hodnotenia vplyvu externej spoločnosti. Návrh referenčného rámca pre rozsah štúdie bol členským štátom predložený v januári 2005. Vyhlásenie verejnej súťaže bolo zverejnené v Úradnom vestníku EÚ dňa 2. marca 2005 (úradné vestníky 43).

Hlavným zámerom štúdie bolo preskúmať možný dosah a vykonateľnosť rôznych možností reformy režimu EÚ na kontrolu exportov položiek s dvojakým použitím s cieľom splniť normy stanovené rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1540 a implementovať odporúčania, ktoré vyplynuli zo vzájomného posudzovania implementácie uvedeného nariadenia členskými štátmi v roku 2004 (súvislosti pozri v oznámení o reforme režimu EÚ a minulej správe o implementácii nariadenia v rokoch 2000 až 2004[1]).

2) Výber spoločnosti, ktorá štúdiu vyhotovila, bol ukončený v júli 2005

Poradenská spoločnosť[2] začala pracovať na štúdii v septembri 2005. Záverečná správa bola sprístupnená 23. februára 2006 na tejto internetovej adrese:http://ec.europa.eu/comm/trade/issues/sectoral/industry/dualuse/pr230206_en.htm.

3) Metodika

Prvou úlohou bolo identifikovať relevantnú vzorku vývozcov. Na tento účel bol rozposlaný dotazník asi 450 potenciálnym vývozcom položiek s dvojakým použitím usadených v EÚ (vrátane mnohých priemyselných združení v rámci EÚ (70)). Konzultácie s výrobcami a inými zainteresovanými stranami pokiaľ ide o štúdiu boli zverejnené na internetovej stránke GR pre obchod 5. októbra 2005. Vzorka zainteresovaných strán (asi 150 spoločností), s ktorými v rámci prieskumu prebehli konzultácie, bola založená na odpovediach vývozcov v prvom dotazníku. Pomer malých a stredných podnikov, veľkých a stredne veľkých spoločností a dodávateľov 10 kategórií položiek s dvojakým použitím podľa prílohy I k nariadeniu[3] v uvedenej vzorke bol uspokojivý. Konzultovalo sa aj s prepravcami a obchodníkmi. V priebehu štúdie sa so všetkými zainteresovanými stranami konzultovalo o rôznych možnostiach reformovania nariadenia a do tohto procesu boli aktívne zapojené. Vyjadrenia členských štátov a iných zainteresovaných strán v súvislosti s výsledkami štúdie a zámerom útvarov Komisie v nej pokračovať sa získali od januára do začiatku júla 2006 a v tomto návrhu sú náležite zohľadnené. |

2. HLAVNÉ MOžNOSTI TESTOVANÉ V šTÚDII HODNOTENIA VPLYVU, NÁZORY ÚTVAROV KOMISIE NA ZISTENIA HODNOTENIA VPLYVU A NÁSLEDNÉ NÁVRHY ÚTVAROV KOMISIE RADE

A) Možnosti testované v štúdií hodnotenia vplyvu spracovanej externou spoločnosťou, avšak nezohľadnené v návrhoch Komisie na zmenu a doplnenie nariadenia

1) Transparentnosť právnych predpisov pre vývozcov

Vďaka možnosti testovanej v štúdii hodnotenia vplyvu bolo možné urobiť odhad nákladov, ktoré členským štátov vzniknú pri dodržaní spoločnej minimálnej normy EÚ pre transparentnosť pokiaľ ide o prístup národných vývozcov k príslušným právnym predpisom a usmerneniam pre vykonávanie. Záverom bolo, že členské štáty, ktoré nemajú internetovú stránku, alebo členské štáty, ktorých internetové stránky nemali minimálny nevyhnutný obsah definovaný v štúdii, by mali tento nedostatok bezodkladne odstrániť.

Ďalšou možnosťou, ktorú GR pre obchod prijalo, je, že jeho internetová stránka[4] sa rozšíri a bude obsahovať viac súvisiacich informácií o medzinárodných režimoch kontroly vývozu[5] a bude tvoriť kvalitnejšie miesto vstupu na všetky internetové stránky členských štátov EÚ. Ďalším dôležitým odporúčaním, ktoré GR pre obchod podporuje, je vytvorenie „jednotného okna“ v rámci Komisie tak, aby boli všetky príslušné právne predpisy ES o vývoze a dovoze dostupné hospodárskym subjektom EÚ a aby boli na jednom mieste.

2) Možnosť podmieniť udeľovanie globálnych vývozných povolení (definovaných v článku 6 nariadenia) implementáciou vnútorného programu súladu zo strany exportéra

Dôvodom testovania tejto možnosti boli:

- počiatočné prieskumy, ktoré realizovalo GR pre obchod a potvrdilo vzájomné posudzovanie, poukázali na nesúlad v postupoch členských štátov

- zistenie, že iné vlády vo svojich odporúčaných osvedčených postupoch primäli vývozcov, aby prijali vnútorný program súladu (predovšetkým USA).

Zistenia poukázali na značné výhody, ktoré majú vnútorné programy súladu pokiaľ ide o schopnosť vývozcov plne dodržať rozsah a podmienky vývozných povolení, ktoré im boli udelené najmä v súvislosti s nehmotnými transfermi technológie. Obdobie trvania štúdie však bolo príliš krátke na to, aby bolo urobené hĺbkové hodnotenie toho, ako vplýva zavedenie vnútorných programov súladu na priemysel a na štátnu správu členských štátov.

Všetky tieto činitele viedli k tomu, že GR pre obchod rezignovalo na pôvodnú možnosť a navrhlo zmeniť a doplniť súčasný článok 8 nariadenia tak, aby sa v ňom vnútorný program súladu uvádzal ako pozitívny faktor, ktorý je potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní žiadostí o globálne exportné povolenie.

3) Zmena a doplnenie všeobecného povolenia exportu Spoločenstvom tak, aby bolo členským štátom umožnené zabrániť jeho použitiu delikventami

Odôvodnenie tejto možnosti pôvodne spočívalo v prieskumoch postupov členských štátov a ich presadzovania trestných sankcií za porušenie nariadenia. Bolo zistené, že približne na 50 vývozcov v EÚ boli uvalené trestné sankcie v súvislosti s porušením všeobecného povolenia exportu Spoločenstvom . Toto priviedlo konzultantov a niektoré členské štáty k záveru, že takto nie je možné odôvodniť zmenu a doplnenie nariadenia. Oznámené boli ďalšie problémy s implementáciou, čo viedlo GR pre obchod k rezignácii na túto možnosť.

4) Vytvorenie nových a dodatočných všeobecných povolení exportu Spoločenstvom (potenciálne EU002 a EU003)

Štúdia poukázala na to, že vývozcovia, ktorí majú národné všeobecné exportné povolenia na vnútroštátnej úrovni, majú oproti iným vývozcom relatívnu výhodu. S cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých vývozcov EÚ sa Komisia zaväzuje dať návrhy na vytvorenie nových a dodatočných všeobecných povolení exportu Spoločenstvom; kvôli nedostatku času však Komisia tieto návrhy nezahrnula do tohto dokumentu. Podrobnosti sú uvedené v prílohe V k oznámeniu Komisie o reforme nariadenia EÚ.

5) Možnosť zaviesť maximálnu časovú lehotu na spracovanie vývozných povolení

Štúdia ukázala, že v niektorých prípadoch majú štátne správy členských štátov dlhé lehoty na spracovanie vývozných žiadostí. Takéto lehoty vývozcom škodia pri prenikaní na tretie trhy (najmä pri rýchlo rastúcich ekonomikách ako sú v Číne a Indii), keďže na týchto trhoch operujú zahraniční konkurenti, ktorí uvedené povolenia dostanú rýchlejšie, alebo sú už na týchto trhoch zavedení.

Toto viedlo k odporúčaniu, aby rekodifikované nariadenie obsahovalo ustanovenie, podľa ktorého by členské štáty boli povinné zaviesť do svojich právnych predpisov indikatívnu časovú lehotu na spracovanie žiadostí o vývozné povolenia alebo žiadostí vývozcov o informácie od vnútroštátnych orgánov o vývozných povoleniach pre položky, ktoré nie sú uvedené v zozname, v prípade pochybností o ich koncovom použití.

6) Možnosti na odstránenie nesúladu v národných interpretáciách položiek uvedených v prílohe I

Jediným spôsobom, ako napraviť odchýlky, ktoré môžu existovať medzi členskými štátmi alebo medzi EÚ a tretími krajinami, ktoré sú členmi daných režimov, je postúpiť tieto prípady medzinárodným režimom kontroly vývozu, keďže tieto definujú obsah kontrol. Keďže však Európske spoločenstvo nemá v týchto režimoch žiadnu úlohu a ani sa nerozhodlo požiadať o posilnenie svojej úlohy, k takýmto opatreniam nedošlo, ale priemysel by mal o takýchto prípadoch informovať Komisiu, aby o nich následne mohla informovať členské štáty.

B) Možnosti analyzované v štúdii hodnotenia vplyvu spracovanej externou spoločnosťou, ktoré viedli k návrhom Komisie na zmenu a doplnenie nariadenia

1) Harmonizácia formy vývozných povolení definovanej v prílohe IIIa)

V štúdii sa dospelo k záveru, že je potrebné rekodifikovať dané nariadenie tak, aby sa odstránili existujúce nejednoznačnosti spôsobené súčasným znením. Takto sa vytvoria rovnaké podmienky a uľahčí sa implementácia v EÚ, keďže sa zistilo, že niektoré národné vývozné povolenia nespĺňajú požiadavky podľa prílohy IIIa).

2) Zavedenie kontrol tranzitu a prekládky položiek s dvojakým použitím

Tieto možnosti sú odôvodnené:

- záväzkami stanovenými v rezolúcii BR OSN 1540 prijatej v apríli 2004 a obnovenej v roku 2006;

- skutočnosťou, že na takéto kontroly sa vzťahuje výnimka podľa článku 3 ods. 4 nariadenia.

Možnosti spočívali v troch rôznych typoch kontrol, ktoré sa v súčasnosti aplikujú v niektorých členských štátoch[6]. Definícia tranzitu použitá v návrhu sa vzťahuje aj na prekládku.

Vzhľadom na veľký objem obchodu prechádzajúceho cez EÚ bol zamietnutý návrh podrobiť každý tranzit alebo prekládku položiek s dvojakým použitím vstupujúcich do EÚ s miestom určenia mimo EÚ systematickým požiadavkám na povolenie vopred. Na základe vyjadrení členských štátov a prepravcov sa zamietla aj alternatíva, podľa ktorej sa povolenia mali vzťahovať iba na určité (podozrivé) prípady tranzitu a prekládky. Rozhodlo sa, že sa všetkým príslušným vnútroštátnym orgánom členských štátov navrhne, aby zhabali položku s dvojakým použitím, ktorá je predmetom tranzitu alebo prekládky, keď majú vážne podozrenie (najmä od spravodajských služieb), že položka bude alebo môže byť použitá na nezákonné šírenie zbraní v tretej krajine.

3) Zavedenie kontrol pre poskytovanie sprostredkovateľských služieb súvisiacich s položkami s dvojakým použitím

Pri rôznych možnostiach sa zvažovalo, či by sa kontroly poskytovania sprostredkovateľských služieb (služba umožňujúca transakciu týkajúcu sa položiek s dvojakým použitím v tretích krajinách) vzťahovali na tovar nachádzajúci sa mimo EÚ a vzťahovali by sa preto na ne právne predpisy tretej krajiny. Štúdia poukázala na veľké ťažkosti pri presadzovaní takýchto kontrol. Prišlo sa k záveru, že kontroly by sa mali vzťahovať iba na obmedzené prípady:

- keď si je sprostredkovateľ vedomý nezákonného použitia tovaru ako zbraní hromadného ničenia v tretej krajine

- keď sprostredkovateľa členský štát, v ktorom je usadený, informoval o riziku šírenia zbraní

V týchto prípadoch bude sprostredkovateľ povinný požiadať o povolenie, ak v transakcii zamýšľa pokračovať.

4) Harmonizácia implementácie kontrol koncového použitia

Analyzovaná možnosť spočívala vo vymazaní slov „ v primeranom rozsahu “ v súčasnom článku 4 ods. 6 nariadenia. Týmito slovami sa obmedzuje rozsah vzájomného informovania sa medzi členskými štátmi o vnútroštátnych záväzkoch v súvislosti s kontrolou položiek, ktoré nie sú uvedené v zozname a sú pre určitých koncových používateľov, na prípady, ktoré členské štáty považujú za „primerané“. Štúdia ukázala, že v praxi členských štátov „v primeranom rozsahu“ znamenalo „nikdy“. Prieskum Komisie tiež potvrdil a doplnil zistenia štúdie o značných rozdieloch medzi postupmi členských štátov, ktoré spôsobujú nielen narušenie obchodu, ale oslabujú aj bezpečnosť EÚ a efektívnosť systému kontroly vývozu v EÚ.

Výsledky štúdie viedli k návrhu strednej pozície medzi pôvodne analyzovanou možnosťou a súčasnou situáciou. Cieľom návrhu je zaviazať členské štáty, aby ostatným členským štátom a Komisii poskytovali relevantné údaje (o produktoch a koncových používateľoch) v súvislosti so všeobecnými požiadavkami, aby členské štáty zaviedli povinnosť pre vnútroštátnych vývozcov žiadať o vývozné povolenie pred vyvezením položky, ktorá nie je uvedená v zozname, pre určitého koncového používateľa (podľa článkov 4 ods. 1 až 3 alebo článku 4 ods. 4 nariadenia). Okrem toho sa navrhuje, aby sa v rámci členských štátov organizovali pravidelné výmeny informácií o uplatňovaných postupoch a podporil sa tak súlad a harmonizácia.

5) Harmonizácia podmienok použitia všeobecného povolenia exportu Spoločenstvom a národných všeobecných exportných povolení

a) Pokiaľ ide o všeobecné povolenie exportu Spoločenstvom, štúdia hodnotenia vplyvu viedla Komisiu rozhodnúť sa pre návrh, ktorým:

- sa vyjasňuje, že vývozcovia sa budú musieť registrovať u vnútroštátnych orgánov oznámením svojho úmyslu využiť všeobecné povolenie exportu Spoločenstvom iba pred alebo najneskôr do 30 dní od prvej dodávky;

- sa požiadavky na podávanie správ uplatňujú pre subjekty podľa článku 16 nariadenia;

- sa vymenúvajú kritériá, na základe ktorých môže byť zamietnuté použitie všeobecného povolenia exportu Spoločenstvom.

b) Pokiaľ ide o harmonizáciu podmienok použitia národných všeobecných exportných povolení, možnosť sa zameriava na posilnenie presadzovania zavedením registrácie pre všetkých exportérov, ktorí používajú tieto národné povolenia.

6) Registrácia všetkých vývozcov, ktorí používajú vývozné povolenia a dodávateľov, ktorí plánujú transfer tovaru s dvojakým použitím uvedeného v rekodifikovanej prílohe V v rámci Spoločenstva (rekodifikovaný článok 25)

Pozitívum je lepšia možnosť členských štátov kontrolovať uplatňovanie nariadenia.

C) Iné odporúčania, ktoré sa premietli do návrhov na zmenu a doplnenie nariadenia ES, neboli súčasťou štúdie hodnotenia vplyvu vypracovanej externou spoločnosťou, ale ich hodnotenie vplyvu vypracovalo GR interne v spolupráci s príslušnými GR

1) Vyjasnenie obsahu kontrol nehmotných transferov technológie (rekodifikovaný článok 2 písm. b) bod iii)

Návrh môže mať určitý dosah na priemysel, keďže v súčasnosti neexistuje žiadna definícia a harmonizácia uplatňovania nehmotných kontrol technológie na úrovni EÚ. Jedným z dôvodov bolo, že až donedávna nebolo zrejmé, či sa súčasný článok 2 písm. b) bod iii) vzťahuje na transmisiu kontrolovanej technológie s dvojakým použitím prostredníctvom prístupu na intranet tretími stranami nachádzajúcimi sa mimo EÚ.

2) Cieľom rekodifikovaného článku 7 ods. 2 je znížiť súčasné riziko, že členský štát vyvezie položku s dvojakým použitím koncovému používateľovi, ak táto transakcia ohrozuje zásadné bezpečnostné záujmy iného členského štátu

Štúdia vypracovaná GR pre obchod ukázala, že v 50 % prípadov, keď jeden členský štát požiadal iný členský štát o zastavenie vývozu, ktorý ohrozoval jeho zásadné bezpečnostné záujmy podľa článku 7 ods. 2, nebol tento členský štát úspešný. Prínosom návrhu je rozšírenie súčasných bilaterálnych konzultácií v prípade nezhody medzi príslušnými dvoma členskými štátmi aj na ostatné členské štáty a následné zvýšenie bezpečnosti EÚ.

3) Cieľom rekodifikovaného článku 9 nariadenia je zlepšenie výmeny informácií o zamietnutých povoleniach a zníženie rizika, že jeden členský štát vyvezie položku s dvojakým použitím koncovému používateľovi, čo by bol iný štát zamietol

V nadväznosti na pôvodné návrhy Komisie z roku 2003 a závery vzájomného posudzovania sa návrhy na zmenu a doplnenie nariadenia zameriavajú na:

- implementáciu odporúčaní vzájomného posudzovania;

- prispôsobenie režimu EÚ usmerneniam pre medzinárodné režimy kontroly vývozu so žiadosťou o pravidelné preskúmanie validity zamietnutí vydaných po určitom období trvania;

- umožnenie EÚ v primeranom rozsahu vyvinúť bezpečný elektronický systém na výmenu dôverných informácií vrátane informácií o zamietnutí povolení na základe skúseností, ktoré útvary Komisie získali zo súčasnej pilotnej databázy.

Odhad nákladov na zriadenie takéhoto systému je uvedený v prílohe k dôvodovej správe k návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia.

4) V rekodifikovanom článku 10 sa ustanovuje, že členský štát môže riadiť celý proces vývozných povolení elektronicky

Cieľom zmeny a doplnenia článku 10 je uľahčenie práce v súlade s požiadavkami priemyslu.

5) Rekodifikovaný článok 11 o zozname položiek, ktoré sú predmetom kontroly v EÚ Zameriava sa na prispôsobenie nariadenia inštitucionálnej situácii po máji 2004, keďže nie všetky členské štáty sa stali členmi medzinárodných režimov kontroly vývozu.

6) Rekodifikovaný článok 16 nariadenia

Okrem povinnosti registrácie uvedenej v časti B-6 bola zmenená povinnosť pokiaľ ide o vedenie evidencie, aby sa uspokojili požiadavky zainteresovaných strán na zlepšenie situácie zavedením primeraných a uplatniteľných požiadaviek najmä v súvislosti s nehmotnými transfermi technológie a sprostredkovateľmi poskytujúcimi sprostredkovateľské služby.

7) Rekodifikovaným článkom 19 sa zavádza komitologický postup na preskúmanie zoznamu kontrol

Cieľom je zaviesť komitologický postup na zmenu a doplnenie zoznamu položiek, na ktoré sa vzťahuje kontrola (príloha I k nariadeniu). Toto bude mať pozitívny dosah na členské štáty a priemysel. Dosah na Komisiu bude hlavne technického a administratívneho charakteru.

8) Rekodifikovaným článkom 21 sa zavádza odkaz na trestné sankcie aspoň pri vážnom porušení nariadenia a ustanovenia prijaté členskými štátmi na jeho implementáciu

a) Prínosom bude dosiahnutie odstrašujúceho účinku v súvislosti s porušením nariadení o kontrolách exportu. Reaguje sa tak na výzvu obsiahnutú v Európskej stratégii proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatej 12. decembra 2003, aby sa prijali spoločné politiky pokiaľ ide o trestné sankcie za nezákonný vývoz, sprostredkovanie a pašovanie materiálu súvisiaceho so zbraňami hromadného ničenia, a na výzvu v rezolúcii BR OSN č. 1540 na zavedenie primeraných občianskych alebo trestných sankcií za porušenie príslušných nariadení o kontrole exportu. Zároveň táto úprava zohľadňuje súčasné postupy členských štátov podľa prieskumu, ktorý útvary Komisie uskutočnili v roku 2005 v súlade s vyhlásením Európskej rady z júna 2004.

b) Rekodifikovaný článok 22 o medzinárodnej spolupráci

Prispeje k riešeniu súčasných situácií, napríklad takých, keď vývozcovia v tretích krajinách a v EÚ musia porušiť buď zákony tretích krajín, alebo zásadu slobody pohybu položiek s dvojakým použitím na jednotnom trhu. Uľahčí sa tiež vzájomné uznávanie vývozných povolení, čo potenciálne značne uľahčí spoločné priemyselné projekty alebo výskumné projekty s tretími krajinami. Umožní sa tiež prijatie špecifických postupov pre kontroly exportu v prípadoch, keď sú technológie EÚ s dvojakým použitím (hmotnou alebo nehmotnou) súčasťou projektov, na ktorých sa podieľajú tretie krajiny.

9) Rekodifikovaný článok 24, ktorým sa zavádza väčšia transparentnosť pokiaľ ide o správu Európskej komisie o postupoch členských štátov

Dosah spočíva vo zväčšení transparentnosti v prospech všetkých strán.

10) Rekodifikovaným článkom 25 sa nahrádzajú súčasné predbežné povolenia transferu položiek uvedených v rekodifikovanej prílohe V prostredníctvom systému predbežného oznámenia v súlade so zásadami voľného pohybu položiek s dvojakým použitím na jednotnom trhu a v súlade s článkom 30 Zmluvy o ES.

Úprava má pozitívny dosah na priemysel, keďže sa uľahčia transfery v rámci vnútorného trhu bez toho, aby to malo negatívny vplyv na bezpečnosť, keďže členským štátom ostane možnosť takéto transfery v odôvodnených prípadoch zastaviť.

11) Zavedenie doložky o preskúmaní, čo je osvedčený postup, ktorý vyplýva zo záväzku Komisie v prospech lepšej právnej úpravy.

Úprava má pozitívny vplyv pre všetky zainteresované strany.

[1] Dostupné na internetovej stránke GR pre obchod: http://ec.europa.eu/comm/trade/issues/sectoral/industry/dualuse/index_en.htm

[2] Oznámenie o výsledkoch výberového konania bolo uverejnené na internetovej stránke GR pre obchod 10. augusta 2005

[3] Niekoľko členských štátov súhlasilo s poskytnutím názvov vývozcov pre konzultácie GR pre obchod alebo počtu vývozcov, ktorým dali vývozné povolenia. Celkový počet vývozcov položiek s dvojakým použitím v EÚ sa však pohybuje v rozsahu 5000 až 6000. Z členských štátov, ktoré udeľujú najviac povolení, eviduje každý približne 1000 vývozcov. Z tých, ktoré udeľujú stredný počet povolení, eviduje každý 50 až 100 vývozcov, zatiaľ čo niektoré členské štáty neevidujú žiadneho vývozcu.

[4] http://ec.europa.eu/comm/trade/issues/sectoral/industry/dualuse/index_en.htm.

[5] V súčasnosti stránka (http://ec.europa.eu/comm/trade/issues/sectoral/industry/dualuse/links.htm) poskytuje prístup ku všetkým relevantným internetovým stránkam všetkých medzinárodných režimov kontroly vývozu ako napríklad Skupina jadrových dodávateľov, Wasenaarske usporiadanie, Austrálska skupina (biologické a chemické položky s dvojakým použitím) a Kontrolný režim raketových technológií.

[6] Boli identifikované 3 typy kontrol:

- systematické povolenie ex ante

- povolenia ex ante zavedené vnútroštátnymi orgánmi iba pre podozrivé transakcie

- právna možnosť vnútroštátnych orgánov zastaviť tranzit položiek s dvojakým použitím a v niektorých prípadoch ich zhabať