52006SC0929

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel 13.7.2006

SEK(2006) 929

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

Správa o hodnotení vplyvu

Príloha k pripravovanému návrhu

ROZHODNUTIE RADY

o [Strategické usmernenia Spoločenstva pre kohéziu] {COM(2006) 386 final}

Hodnotenie vplyvu: Strategické usmernenia Spoločenstva pre kohéziu na roky 2007 - 2013

Zodpovedné generálne riaditeľstvo: GR pre regionálnu politiku

Ostatné zainteresované útvary : GR pre zamestnanosť

Odkaz na plánovanie alebo agendu pracovnej skupiny : 2005/REGIO+/013

Procedurálne otázky a konzultácie zainteresovaných strán

Organizácia a harmonogram

Komisia predložila 14. júla 2004 svoj návrh nariadenia Rady, ktorým sa zakladajú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde [KOM(2004) 492, konečné znenie].

V súlade s článkom 23 návrhu nariadenia Rady (ES), ktorým sa zakladajú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR), Európskom sociálnom fonde (ESF) a Kohéznom fonde, Rada po prijatí nariadení a na základe návrhu Komisie a berúc do úvahy stanovisko Európskeho parlamentu má stanoviť strategické usmernenia Spoločenstva pre kohéznu politiku s cieľom „uvádzať do účinnosti priority Spoločenstva s cieľom presadiť vyvážený, harmonický a udržateľný rozvoj[1]“.

Tieto usmernenia už boli prijaté vo forme návrhu (KOM(2005) 299 konečné znenie z 5. júla 2005). V tomto pripravovanom návrhu sa zohľadňujú pripomienky, ktoré predložili členské štáty, výsledky verejných konzultácií a stanovisko, ktoré prijal Európsky parlament na svojom plenárnom zasadnutí 18. mája 2006. Predpokladá sa, že Komisia prijme usmernenia 12. júla 2006.

Konzultácie zúčastnených strán

Počas prípravy strategických usmernení Spoločenstva sa uskutočnilo viacero podujatí za účasti členských štátov, regionálnych/miestnych orgánov a ostatných partnerov:

- Konferencia 3. marca 2005 na tému „Kohézia a lisabonská agenda: úloha regiónov“;

- Konzultácie s členskými štátmi od januára do apríla 2005 v pracovnej skupine pre štrukturálne opatrenia;

- Dňa 17. mája 2005 predloženie neoficiálneho dokumentu o budúcich prioritách ako základ pre diskusiu na neformálnom zasadnutí Rady;

- Diskusia o neoficiálnom dokumente na neformálnom stretnutí ministrov v Luxemburgu 20. mája 2005.

V úplnom znení strategických usmernení sa zohľadňuje neoficiálny dokument aj výsledok uvedených diskusií.

Verejné konzultácie

Verejné konzultácie sa uskutočnili o návrhu strategických usmernení Spoločenstva pre kohéziu na roky 2007 – 2013. Konzultácie sa začali 7. júla 2005 a skončili 30. septembra 2005 ako súčasť širších konzultácií, ktoré sa začali legislatívnymi návrhmi Komisie pre kohéznu politiku na roky 2007 – 2013. Počas rokov 2003 a 2004 sa Komisia zúčastnila širokých konzultácií s Európskymi regionálnymi a miestnymi orgánmi a ich združeniami, ako aj s ostatnými zainteresovanými stranami zameraných na diskusiu o budúcnosti kohéznej politiky na roky 2007 – 2013. Tieto prvé kroky sú zhrnuté v hodnotení vplyvu, ktorý bol k legislatívnym návrhom Komisie pripojený v júli 2004[2]. Preto cieľom týchto verejných konzultácií bolo zapojiť širokú verejnosť a uľahčiť výmenu názorov na strategickú dimenziu kohéznej politiky na roky 2007 – 2013.

Výsledky verejných konzultácií možno zhrnúť takto:

1. kohézna politika je neoddeliteľne prepojená s celkovou konkurencieschopnosťou Európskej únie a mala by podporovať agendu rastu a zamestnanosti;

2. vytváraním synergie a komplementárnosti s ostatnými politikami Spoločenstva môže kohézna politika naďalej prispievať k lisabonskej agende;

3. dôraz na inováciu a znalostná ekonomika dostali širokú podporu; potvrdila sa potreba podporovať výskum, vzdelávanie a odborné vzdelávanie;

4. sústredením sa na obmedzený počet priorít by sa mal maximalizovať vplyv a pridaná hodnota programov kohéznej politiky;

5. všeobecne vítané a podporované bolo začlenenie inovačnejších prvkov, ako je dôraz na prístup k financiám a finančnému inžinierstvu, verejno-súkromné partnerstvá, investovanie do zdravia s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a produktivitu a budovanie administratívnych kapacít;

6. na základe usmernení by sa členským štátom a regiónom mala umožniť flexibilita potrebná na výber vhodnej kombinácie priorít a činností, ktoré sú vhodné pri riešení vlastných požiadaviek rozvoja;

7. v usmerneniach je potrebné zdôrazniť územný rozmer kohéznej politiky nie ako kompromis medzi územnou súdržnosťou na jednej strane a konkurencieschopnosťou na strane druhej, ale ako doplňujúci koncept. Opakovane sa spomenula úloha miest ako hlavných prispievateľov k agende rastu a zamestnanosti a potreba hospodárskej diverzifikácie oblastí vidieka ako dôležitých otázok, ktorým sa má v usmerneniach venovať väčšia pozornosť.

8. je potrebné, aby sa v dôraze na konkurencieschopnosť a inováciu zohľadnila sociálna agenda a aby budúca kohézna politika pokračovala vo vyváženom prístupe k dosiahnutiu cieľov vyššieho hospodárskeho rastu a k novým a lepším pracovným miestam;

9. v usmerneniach je potrebné formálne uznať rozhodujúcu úlohu regiónov a miest, ako aj mimovládneho sektora v oblasti programovania, plánovania, realizácie, implementácie a hodnotenia programov kohéznej politiky;

Výsledkom verejných konzultácií bolo 197 odôvodnených príspevkov. Správa bola uverejnená a zverejnená na internetovej stránke Europa. Uvedené konzultácie sa uskutočnili súbežne s inštitucionálnym procesom za účasti Európskeho parlamentu a Rady. Pripomienky získané prostredníctvom konzultácií sa potom, podľa potreby, začlenili do textu.

Stanovisko Európskeho parlamentu

Európsky parlament prijal 18. mája 2006 správu o návrhu usmernení[3].

Hlavné závery stanoviska EP možno zhrnúť takto:

10. EP víta skutočnosť, že v strategických usmerneniach sú stanovené priority Spoločenstva na podporu vyváženého, harmonického a udržateľného rozvoja,

11. zdôrazňuje, že kohézna politika nemôže nahradiť úsilie členských štátov, ktoré je v mnohých politických oblastiach potrebné na dosiahnutie ambicióznych cieľov Lisabonskej stratégie,

12. ciele Lisabonskej stratégie by sa nemali uskutočňovať na úkor dosiahnutia silnejšej sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ale musia skôr prispievať k jej posilneniu v rámci strategických usmernení,

13. Lisabonská stratégia sa musí uskutočňovať súčasne s Göteborskou stratégiou o trvalo udržateľnom hospodárskom rozvoji,

14. EP kriticky hodnotí vyčleňovanie výdavkov kohéznej politiky v prospech priorít Lisabonskej stratégie,

15. zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať mestský rozmer,

16. kladie dôraz na význam princípu partnerstva ako kľúčového faktora pri určovaní úspechu implementácie programov,

17. zdôrazňuje, že je dôležité používať verejno-súkromné partnerstvá;

18. výmena „osvedčených postupov“ a pozitívnych skúseností s iniciatívou Spoločenstva EQUAL by mala pokračovať aj v plánovacom období 2007 – 2013;

19. je potrebné, aby sa „územnej súdržnosti“ venovala v strategických usmerneniach Spoločenstva dostatočná pozornosť.

Stanoviská Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Výbor regiónov prijal stanovisko (č. 140/2005) z novembra 2005 k návrhu strategických usmernení Spoločenstva, ako aj Európsky hospodársky a sociálny výbor (CESE 592/2006) z apríla 2006.

Vymedzenie problému

V súlade s článkom 23 návrhu nariadenia Rady (ES), ktorým sa zakladajú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR), Európskom sociálnom fonde (ESF) a Kohéznom fonde, Rada po prijatí nariadení a na základe návrhu Komisie a berúc do úvahy stanovisko Európskeho parlamentu, má stanoviť strategické usmernenia Spoločenstva pre kohéznu politiku s cieľom „uvádzať do účinnosti priority Spoločenstva s cieľom presadiť vyvážený, harmonický a udržateľný rozvoj“[4].

Hlavné ciele

Kľúčovým cieľom strategických usmernení Spoločenstva pre kohéziu je usmerňovať členské štáty pri príprave národných strategických referenčných rámcov na účely zabezpečenia, aby programy spolufinancované fondami boli v súlade s prioritnými politickými oblasťami stanovenými na úrovni Spoločenstva, najmä s cieľom pomáhať realizovať lisabonskú agendu rastu a zamestnanosti. Na základe uvedeného a v súlade s obnovenou Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť by sa pri programoch spolufinancovaných prostredníctvom kohéznej politiky mali prostriedky zamerať na tieto tri priority:

- zlepšovať atraktivitu členských štátov, regiónov a miest prostredníctvom zlepšenia dostupnosti, zabezpečenia primeranej kvality a úrovne služieb a zachovania ich environmentálneho potenciálu;

- podporovať inovácie, podnikanie a rast znalostnej ekonomiky prostredníctvom výskumných a inovačných kapacít vrátane nových informačných a komunikačných technológií; a

- vytvárať nové a lepšie pracovné miesta získavaním väčšieho počtu ľudí pre pracovný pomer alebo podnikateľskú činnosť, zlepšovaním prispôsobivosti pracovníkov a podnikov a zvyšovaním investícií do ľudského kapitálu.

Tieto priority sa zhodujú s prioritami stanovenými v dokumente Komisie „Partnerstvo pre rast a zamestnanosť“ uverejnenom vo februári 2005[5] a schválenom na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2005.

Strategické usmernenia Spoločenstva predstavujú jednotný rámec, ktorý môžu členské štáty a regióny použiť pri vypracovaní národných, regionálnych a miestnych programov, najmä na účely hodnotenia svojho príspevku k cieľom Únie, pokiaľ ide o kohéziu, rast a zamestnanosť. Usmernenia sú potrebnou, ale nie jedinou podmienkou na dosiahnutie správnej úrovne sústredenia sa na kľúčové priority každého členského štátu a regiónu v súlade s obnovenou lisabonskou agendou.

Politické možnosti

Usmernenia sa vyžadujú podľa článku 23 návrhu všeobecného nariadenia. Čo sa týka obsahu, nariadením sa potvrdzuje, že v usmerneniach by sa mali určiť priority Spoločenstva zamerané na podporu v rámci kohéznej politiky a najmä na posilnenie synergie s Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť a podporu pri jej realizácii. Z tohto dôvodu sa v usmerneniach prijímajú tri priority stanovené v oznámení Komisie „Partnerstvo pre rast a zamestnanosť“ a schválené na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2005.

K tomuto prístupu prispievajú výsledky verejných konzultácií, ktoré potvrdzujú všeobecný názor, že kohézna politika je neoddeliteľne prepojená s celkovou konkurencieschopnosťou Európskej únie a mala by priamo prispievať k agende rastu a zamestnanosti. Výsledky verejných konzultácií aj stanovisko Európskeho parlamentu takisto potvrdzujú, že vytváraním synergie a komplementárnosti s ostatnými politikami Spoločenstva môže kohézna politika naďalej prispievať k lisabonskej agende. Konečné znenie strategických usmernení Spoločenstva, ktoré sú predmetom tohto rozhodovacieho procesu, zachováva rovnaký krátky zoznam priorít, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie koncentrácie finančných zdrojov určených pre obmedzený počet priorít, by malo väčší politický, hospodársky a sociálny vplyv. Okrem toho, ako reakciu na výsledky verejných konzultácií, pripomienky členských štátov a stanovisko Európskeho parlamentu poskytuje konečná verzia usmernení viac podrobností o existujúcich prioritných činnostiach .

Analýza vplyvu

Analýza predložená v tejto časti nepredstavuje úplnú kvantitatívnu analýzu vplyvu na hospodárstvo, životné prostredie a spoločnosť. Zhodnotenie očakávaného vplyvu nových kohéznych fondov na hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie možno nájsť v analýze vplyvu pripojenej k návrhu Komisie nových nariadení[6]. Usmernenia svojím osobitným charakterom nemôžu mať priamy, merateľný a kvantitatívne stanoviteľný vplyv na fungovanie vnútorného trhu, konkurencieschopnosť podnikov alebo vytváranie nových miest. Skôr je plánovaným vplyvom usmernení zabezpečiť, aby sa finančné zdroje Spoločenstva určené pre kohéznu politiku, ktoré fungujú ako silná páka pri implementácii ostatných politík Spoločenstva, zamerali na priority Spoločenstva, najmä na dosiahnutie cieľov agendy rastu a zamestnanosti. V tejto súvislosti sa v usmerneniach takisto venuje pozornosť potrebe, ak je to možné, maximalizovať synergiu a komplementárnosť s ostatnými politikami Spoločenstva.

Pokiaľ ide o rast a zamestnanosť, vplyv kohéznej politiky pri podpore Lisabonskej stratégie sa má realizovať prostredníctvom zabezpečenia úzkej koordinácie s národnými programami reforiem. Väčšina národných programov reforiem je zameraná na dôležitosť modernej dopravnej infraštruktúry a informačných a komunikačných technológií (napr. širokopásmová dostupnosť). Toto sú príklady druhu investícií, ktoré možno podporovať prostredníctvom kohéznej politiky. Napokon, v súlade s výročnou správou Komisie o pokroku „veľké množstvo členských štátov tiež potrebuje zabezpečiť, že výdavky Spoločenstva na súdržnosť a rozvoj vidieka budú zamerané na podporu lisabonskej stratégie vo všeobecnosti. Určite by sa malo naplánovať poskytovanie priamej podpory národným reformným programom“[7].

Monitorovanie a hodnotenie

Paralelné postupy pre lisabonský proces a prípravu a implementáciu programov kohéznej politiky zahŕňajú v obidvoch prípadoch pravidelné podávanie správ, vrátane príležitostí na krížovú kontrolu s cieľom zabezpečiť konzistentnosť. Sú to práve nariadenia v oblasti kohéznej politiky, ktoré tvoria právny základ krížovej kontroly.

V prípade kohéznej politiky sa na základe nariadení zabezpečuje 1) príprava výročných správ o implementácii vypracovaných členskými štátmi od roku 2008 ďalej a 2) podávanie správ členskými štátmi o strategických úspechoch programov v dvoch prípadoch, v roku 2009 a v roku 2012. Strategické správy musia obsahovať informácie, okrem iného, o tom, ako programy prispeli k dosiahnutiu cieľov Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. V rokoch 2010 a 2013 Komisia uverejní zhrnutie národných správ na oboznámenie Rady a Európskeho parlamentu. Kľúčovým kvantitatívnym zdrojom informácií pre strategické správy budú informácie o zdrojoch viazaných pod každou z kategórií označených ako súvisiace s Lisabonskou stratégiou.

V prípade lisabonského procesu sa kľúčový bod týka skutočnosti, že nariadenia v oblasti kohéznej politiky jasne uvádzajú ustanovenie týkajúce sa opatrení na krížovú kontrolu. Po prvýkrát v roku 2007 budú musieť členské štáty vo svojej výročnej správe o implementácii Lisabonskej stratégie poskytnúť informácie o prispievaní kohéznej politiky na účely plnenia národného programu reforiem. V reakcii na tieto výročné správy, ktoré majú formu výročnej správy o pokroku, sa od Komisie vyžaduje, aby na základe nariadení zhrnula informácie poskytnuté členskými štátmi.

V krátkosti, v nových nariadeniach bude potrebné zabezpečiť, aby kohézna politika skutočne zohrávala úlohu pri realizácii lisabonskej agendy s pomocou uvedených opatrení na priame podávanie správ a krížovú kontrolu.

[1] KOM(2004) 492, konečné znenie, článok 23.

[2] SEK(2004) 924, 14.7.2004.

[3] Stanovisko EP, A6-0175/2006, 10. máj 2006.

[4] KOM (2004) 492, konečné znenie, článok 23.

[5] Oznámenie jarnému zasadaniu Európskej rady: „Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti - nový začiatok lisabonskej stratégie“, KOM(2005) 24, 2. február 2005.

[6] SEK(2004) 924

[7] KOM(2006) 30, konečné znenie, 25.1.2006, s. 14.