52006PC0517

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 18.09.2006

KOM(2006) 517 v konečnom znení

2004/0049 (COD)

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU podľa druhého pododseku článku 251 ods. 2 Zmluvy o ES, o

spoločnej pozícii Rady k prijatiu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach cestujúcich v medzinárodnej železničnej doprave

2004/0049 (COD)

OZNÁMENIE KOMISIEEURÓPSKEMU PARLAMENTUpodľa druhého pododseku článku 251 ods. 2 Zmluvy o ES, o

spoločnej pozícii Rady k prijatiu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach cestujúcich v medzinárodnej železničnej doprave

1- SÚVISLOSTI

Dátum predloženia návrhu EP a Rade (dokument KOM(2004)143, konečné znenie - 2004/0049(COD)): | 3. marca 2004 |

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: | 9. februára 2005 |

Stanovisko Európskeho parlamentu, prvé čítanie: A6 – 0123/2005 | 28. septembra 2005 |

Dátum prijatia spoločnej pozície: | 24. júla 2006 |

2- CIEĽ NÁVRHU KOMISIE

Návrh práv cestujúcich v medzinárodnej železničnej doprave je jedným zo štyroch opatrení navrhnutých v súvislosti s tretím železničným balíkom (ostatné opatrenia sú zamerané na vytvorenie certifikačného systému pre rušňovodičov, zlepšenie kvality železničných dopravných služieb a otvorenie trhu medzinárodnej osobnej železničnej dopravy k 1. 1. 2010).

Cieľom tohto návrhu je stanoviť práva a povinnosti cestujúcich s cieľom zvýšiť efektívnosť a atraktívnosť medzinárodnej osobnej železničnej dopravy. Návrhom sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa minimálnych požiadaviek na informácie, ktoré sa majú poskytovať cestujúcim pred cestou, počas cesty a po ukončení cesty, zmluvných podmienok, zodpovednosti železničných podnikov v prípadoch nehody, zodpovednosti a ostatných následkov v prípade meškaní alebo odrieknutí spojov, podmienok poskytnutia pomoci osobám so zníženou pohyblivosťou, noriem kvality, ako aj riadenia rizík a napokon podmienok, za ktorých železničné podniky majú spolupracovať na dosiahnutí cieľov nariadenia.

Práva cestujúcich v železničnej doprave vo veľkom rozsahu vyplývajú z platných systémov medzinárodných právnych predpisov v danej oblasti, najmä z Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF/CIV) a z predpisov Spoločenstva prijatých pre cestujúcich v leteckej doprave.

3- PRIPOMIENKY K SPOLOČNEJ POZÍCII

Rada jednohlasne vykonala určité všeobecné zmeny v návrhu Komisie, ktoré sú prijateľné, lebo by zabezpečili dosiahnutie jeho cieľov.

Po prvé, Rada upravila štruktúru nariadenia a zreteľne rozlišuje osem kapitol (I – Všeobecné ustanovenia, II – Prepravná zmluva, informácie a prepravné doklady, III – Zodpovednosť železničných podnikov voči cestujúcim a za ich batožinu, IV – Meškania spoja, zmeškanie prípoja a odrieknutia spoja, V – Osoby so zníženou pohyblivosťou, VI – Bezpečnosť, sťažnosti a kvalita služieb, VII – Kontrola presadzovania, VIII – Záverečné ustanovenia). Počet príloh sa znížil zo štyroch na tri, príloha I a II k návrhu Komisie boli nepatrne upravené a spojené do prílohy II, príloha II bola včlenená do textu (náhrada pri meškaní) a ustanovenia COTIF/CIV s významom pre kapitoly II, III a V sa stali prílohou I.

Rada zväčša schválila rozsah pôsobnosti navrhovaný Komisiou („medzinárodné cesty“, ktoré sa uskutočňujú jedným spojom alebo viacerými železničnými spojmi, z ktorých aspoň jeden má byť medzinárodný, na základe prepravnej zmluvy), keďže uplatňovanie kapitoly IV o meškaniach sa obmedzuje na medzinárodné spoje a kapitola V o osobách so zníženou pohyblivosťou má rozšírený rozsah pôsobnosti aj na domáce cesty na medzinárodných spojoch. Rada tak upravila rozsah pôsobnosti rôznych kapitol podľa ich príslušných potrieb.

Rada, ako aj Európsky parlament na rozdiel od návrhu Komisie obmedzili povinnosť železničných prevádzkovateľov poskytovať informácie o prepravných dokladoch , priamych cestovných lístkoch a príslušné cestovné informácie týkajúce sa železničnej siete EÚ, na prípady, keď sú takéto informácie alebo cestovné doklady dostupné železničnému prevádzkovateľovi, ktorý prijíma žiadosť.

Rada a Európsky parlament však požadujú zriadenie počítačového rezervačného a informačného systému pre cesty po železnici v EÚ, ktorý pomôže vytvoriť spotrebiteľsky priaznivejší prístup k informáciám, prepravným dokladom a rezerváciám v medzinárodných spojoch. Príslušné právne opatrenie podlieha komitologickému postupu, začatému na návrh, ktorý sa vypracuje s pomocou Európskej železničnej agentúry.

Rada v súlade s podobnou žiadosťou Európskeho parlamentu zmenila vo viacerých bodoch návrh Komisie vzhľadom na zodpovednosť železničných podnikov voči cestujúcim a za ich batožinu v prípade nehôd a za škody v dôsledku meškania, zmeškaného prípoja alebo odrieknutého spoja podľa rámca COTIF/CIV. Hoci takýto prístup značne obmedzí práva cestujúcich na náhradu škody, Komisia môže túto zmenu prijať. Komisia, po získaní skúseností s uplatňovaním tohto návrhu, môže túto otázku opätovne zvážiť. Rada na rozdiel od Európskeho parlamentu zmierňuje požiadavku na minimálnu úroveň povinného poistenia, ktoré pokrýva zodpovednosť v prípade nehôd.

Rada navrhuje zjednodušenie, založené na podobnej požiadavke Európskeho parlamentu, rámca, pôvodne navrhnutého Komisiou, pre ad hoc náhradu škody a pomoc v prípade meškania, zmeškaného prípoja alebo odrieknutého spoja s cieľom umožniť jej priame uplatňovanie v prospech cestujúcich. Komisia s týmto zjednodušením úplne súhlasí.

Rada vo všeobecnosti vo veľkej miere podporuje práva osôb so zníženou pohyblivosťou . Snaží sa rozšíriť ich rozsah pôsobnosti a robí ich uplatňovanie praktickejším a predvídateľnejším, hoci tak zároveň obmedzuje niektoré povinnosti manažérov staníc a železničných podnikov. Komisia vo všeobecnosti so zmenou súhlasí. Jednu navrhovanú zmenu týkajúcu sa článku 19 ods. 1 posledná veta, ktorá umožňuje manažérovi stanice obmedziť už priznanú pomoc v prípade čisto komerčných prekážok, však považuje za neprimeranú. Európsky parlament predložil prehľad zmien a doplnení, ktoré patria mimo rozsahu pôsobnosti tohto návrhu, napr. povinnosť zvýšiť dostupnosť železničných koľajových vozidiel a staníc, ktoré sa však odrazia v budúcich technických podmienkach interoperability pre cestujúcich so zníženou pohyblivosťou, záležitosti, ktorú Komisia ďalej preskúma.

Rada na rozdiel od Európskeho parlamentu schválila povinnosti týkajúce sa vymedzenia a monitorovania noriem kvality.

4- PODROBNÉ PRIPOMIENKY KOMISIE

Rada zo 122 pozmeňujúcich návrhov prijatých Parlamentom v prvom čítaní prevzala 63 úplne do svojej spoločnej pozície a 9 čiastočne, z ktorých Komisia 12 zamietla úplne a 3 čiastočne. V spoločnom postoji se z pozmeňovacích návrhov, ktoré Komisia prijala, zamieta 25 návrhov úplne a 4 čiastočne. Spoločná pozícia neprevzala 26 pozmeňujúcich návrhov úplne a 3 čiastočne, ktoré aj Komisia zamietla.

Základný pozmeňujúci návrh Európskeho parlamentu sa týkal rozšírenia rozsahu pôsobnosti nielen na medzinárodné cesty, ale aj na všetky vnútroštátne. Ostatné významné navrhované pozmeňujúce návrhy sa týkali systému zodpovednosti, prehodnotenia výšky náhrady škody a navrhovaných podmienok v prípade meškaní alebo odrieknutí spojov a napokon obmedzenia povinností železničných spoločností poskytovať prepravné doklady a cestovné informácie o všetkých hlavných spojoch v EÚ. Komisia reagovala na stanovisko Európskeho parlamentu v prvom čítaní úplným prijatím 19 pozmeňujúcich návrhov, v zásade prijala 49 z nich a 16 čiastočne. Úplne zamietla 38 pozmeňujúcich návrhov.

4 . 1 Pozmeňujúce návrhy prijaté Komisiou a úplne alebo čiastočne prevzaté do spoločnej pozície

Uvedené odkazy sú odkazy na odôvodnenia a články spoločnej pozície.

Časťou pozmeňujúceho návrhu 3 a pozmeňujúcimi návrhmi 10, 23, 27, 44, 45, 46, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 56, 57, 59, v určitom rozsahu 64, 77, 78, 80, 81, 82 a 83 sa požaduje, aby sa režim zodpovednosti železničných podnikov zosúladil s medzinárodnou dohodou COTIF/CIV (vilniusky protokol z roku 1999, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2006) alebo aby jednoducho obsahoval odkazy na COTIF/CIV. Pozmeňujúce návrhy osobitných ustanovení možno považovať za nadbytočné, pretože odôvodneniami 6 a 13, článkom 10 (zodpovednosť voči cestujúcim a za batožinu), článkom 13 (zodpovednosť za meškanie spoja, zmeškanie prípoja a odrieknutie spoja) a najmä prílohou I spoločnej pozície sa jednoduchou a stručnou formou zavádzajú do nariadenia príslušné ustanovenia COTIF/CIV týkajúce sa zodpovednosti.

Pozmeňujúcimi návrhmi 6 a 76 sa navrhujú podrobné opatrenia týkajúce sa spôsobu poskytovania pomoci osobám so zníženou pohyblivosťou v prípade meškania. V článku 16 ods. 5 spoločnej pozície sa priznáva osobám so zníženou pohyblivosťou právo na mimoriadnu pozornosť venovanú ich potrebám pri poskytovaní pomoci v prípade meškania. Podrobnosti o spôsobe, akým by sa takáto pomoc mala poskytovať, sú uvedené v odôvodnení 10 spoločnej pozície.

Pozmeňujúcim návrhom 18 sa navrhujú zmeny v definícii „rezervácie“, ktoré sa v spoločnej pozícii v článku 3 ods. 9 menia ešte radikálnejším spôsobom.

Pozmeňujúcimi návrhmi 20, 61 a 120 sa navrhuje zjednodušiť systém náhrad zavedením náhrady ceny prepravného dokladu v prípade meškania navrhnutej v návrhu Komisie. Článkom 15 spoločnej pozície sa preberá základná štruktúra navrhnutá Európskym parlamentom, prípadná náhrada sa však obmedzuje na maximálne 50 % ceny prepravného dokladu.

Pozmeňujúci návrh 24 o zrušení definície cestovných poriadkov bol zapracovaný do spoločnej pozície.

Pozmeňujúce návrhy 25, 36 a 42 sa týkajú organizácie poskytovania informácií a prepravných dokladov, ako sa vyžaduje v nariadení a možného použitia európskeho počítačového informačného a rezervačného systému (CIRS). Článok 9 spoločnej pozície obsahuje požiadavku na zriadenie CIRS a ukladá Komisii, členským štátom a Európskej železničnej agentúre povinnosť spolupracovať na vytvorení technických podmienok interoperability, ako sa uvádza v smernici 2001/16/ES o informáciách a prepravných dokladoch. Rozsah pôsobnosti uvedeného právneho rámca možno treba ďalej zvážiť.

Pozmeňujúcimi návrhmi 32, 33, 34, 35, 108 a čiastočne 138 sa požaduje, aby sa ustanovenia o prepravných zmluvách a prepravných dokladoch zosúladili s medzinárodnou dohodou COTIF/CIV (Vilniusky protokol z roku 1999, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2006) alebo aby jednoducho obsahovali odkazy na COTIF/CIV. Pozmeňujúce návrhy osobitných ustanovení možno považovať za nadbytočné, pretože odôvodnením 6 článkom 4 (prepravná zmluva) a najmä prílohou I k spoločnej pozícii sa jednoduchou a stručnou formou zavádzajú príslušné ustanovenia COTIF/CIV o prepravných zmluvách a prepravných dokladoch do nariadenia.

Časťou pozmeňujúceho návrhu 67 sa požaduje, aby cestujúci vystavení meškaniu boli bezodkladne dopravení do ich cieľovej stanice. V článku 14 spoločnej pozície je táto myšlienka obsiahnutá, zachádza však ďalej tým, že vyžaduje, aby železničné podniky ponúkali cestujúcim „bezodkladne“ možnosť výberu medzi presmerovaním a náhradou ceny prepravného dokladu atď .

Pozmeňujúcimi návrhmi 70, 71, 72 (Komisia však neprijala obmedzenie tejto povinnosti použitím termínu „kde je to vhodné“) a v pozmeňujúcom návrhu 73 sa požaduje súhlas cestujúceho s následným opatrením železničných podnikov v prípade presmerovania a pokračovania v ceste v dôsledku meškania a navrhujú viaceré ujasnenia týkajúce sa ad hoc pomoci, ktorá sa má poskytovať v prípade meškania . V článku 14 ods. 1 písm. c) a článku 16 ods. 2 spoločnej pozície sú tieto návrhy zohľadnené.

Pozmeňujúcim návrhom 86 sa navrhuje obmedzenie pomoci poskytovanej osobám so zníženou pohyblivosťou vzhľadom na dostupnú kapacitu . Článkom 17 spoločnej pozície sa železničným podnikom umožňuje vopred ustanoviť pravidlá prístupu na nediskriminačnom základe pre osoby so zníženou pohyblivosťou. Spoločná pozícia avšak nestanovuje žiadnu povinnosť zvýšiť kapacitu.

Pozmeňujúcimi návrhmi 87 a 126 sa upravujú povinnosti manažérov staníc, železničných podnikov, vrátane členov posádky vlaku týkajúce sa pomoci osobám so zníženou pohyblivosťou , ktorá sa má poskytovať. V článkoch 19, 20 a 21 spoločnej pozície sú stanovené jasné, jednoduché a reálne povinnosti príslušných strán, najmä železničných podnikov a manažérov staníc. Článkom 18 spoločnej pozície sa zaručuje predaj prepravných dokladov osobám so zníženou pohyblivosťou bez dodatočných poplatkov.

Pozmeňujúcim návrhom 92 sa zjednodušuje právo osoby so zníženou pohyblivosťou na pomoc v prípade, ak nepodá oznámenie vopred. V takýchto prípadoch článok 21 zabezpečuje pomoc ad hoc založenú na najlepšom úsilí.

Pozmeňujúce návrhy 99 a 100 sa premietli do článku 23 spoločnej pozície nahradením výrazu „bezpečnosť“ výrazom „ osobná bezpečnosť “.

Pozmeňujúce návrhy 105 a 106 požadujúce odbúranie záťaže kladenej na železničné podniky v spojení s riešením sťažností sa zapracovali do článku 24 spoločnej pozície, ponechajúc v opodstatnenom rámci rozhodnutie o väčšine súčastí mechanizmu riešenia sťažností na samotných železničných podnikoch.

Prvou časťou pozmeňujúceho návrhu 109 sa zrušuje povinnosť informovať cestujúcich o všetkých plánoch zrušiť alebo zmeniť spoje . Článkom 6 spoločnej pozície sa mení povinnosť informovať, povinnosť sa vzťahuje na rozhodnutia, nie plány.

Pozmeňujúce návrhy 114, časť pozmeňujúceho návrhu 115, 116 a 117 požadujú úpravu minimálnych cestovných informácií poskytovaných cestujúcim železničnými podnikmi. V článku 7 a v prílohe II sa vykladá obsah minimálnych informácií o vlastných spojoch, ktoré sa majú poskytovať cestujúcemu.

4.2 Pozmeňujúce návrhy prijaté Komisiou a neprevzaté do spoločnej pozície

Pozmeňujúcim návrhmi 5, 8, 9, 38 (čiastočne, pozri ďalej), časť 67, 68, 79, 85, 90, 103 a 104 sa požaduje zrušenie výrazu „medzinárodný“. Komisia zastáva názor, že zrušenie tohto výrazu v príslušných ustanoveniach nemá vplyv na rozsah pôsobnosti nariadenia. Spoločnou pozíciou, keďže však nemá v úmysle rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia na všetky železničné spoje, vrátane vnútroštátnych spojov, sa žiadnym spôsobom systematicky nezrušili odkazy na výraz „medzinárodný“.

Pozmeňujúcim návrhom 15 sa vyžaduje objasnenie definície „ železničného podniku “. Tento pozmeňujúci návrh sa môže považovať za nadbytočný, lebo spoločná pozícia sa odvoláva na existujúce právne predpisy Spoločenstva: v článku 3 ods. 1 sa vymedzuje „železničný podnik“ v súlade so smernicou 2001/14/ES, článok 2 (rozsah pôsobnosti) sa odvoláva na definíciu v smernici 95/18/ES.

Pozmeňujúcimi návrhmi 21 a 22 sa vyžaduje, aby sa nebrali do úvahy meškania a meškania očakávané v dôsledku zrušenia, ktoré sa cestujúcemu oznámili 48 hodín vopred. Spoločná pozícia neobsahuje takéto ustanovenie. Definícia „meškania“ v článku 3 ods. 15 sa môže použiť na vyjasnenie tejto otázky.

Pozmeňujúcim návrhom 30 sa vyžaduje, aby sa poskytovali informácie vo formáte prístupnom pre osoby so zníženou pohyblivosťou so zrakovým alebo zmyslovým postihnutím. Spoločná pozícia neobsahuje takéto ustanovenie. Článok 7 ods. 3 spoločnej pozície navrhnutý na ich poskytovanie v najprimeranejšej podobe.

Pozmeňujúcim návrhom 38 sa požaduje predaj prepravných dokladov dostupnou formou . Hoci v článku 8 spoločnej pozície o dostupnosti prepravných dokladov sa táto myšlienka neodráža, v odôvodnení (10) spoločnej pozície sa osobám so zníženou pohyblivosťou udeľuje právo zakúpiť si prepravné doklady vo vlaku bez príplatkov.

Pozmeňujúce návrhy 43, 48, 55 a 98 o názvoch a štruktúre nariadenia sa nezohľadnili, lebo spoločná pozícia navrhuje inú štruktúru (pozri štruktúra nariadenia ).

Pozmeňujúcim návrhmi 47 a 58 sa zamieta alebo obmedzuje právo na zálohovú platbu v prípade usmrtenia alebo zranenia cestujúceho. Článkom 12 spoločnej pozície sa však priznáva toto právo navrhnuté Komisiou, ktoré sa priznáva aj cestujúcim v leteckej doprave.

Pozmeňujúcim návrhom 66 sa vyžaduje, aby sa znášali právne dôsledky v spojení s meškaním železničných spojov, aj keď sa omešká poskytnutie uznanej pomoci osobe so zníženou pohyblivosťou . Spoločná pozícia neustanovuje takéto opatrenia. V spojení s pomocou v dôsledku meškania sa samostatne uvádzajú osobitné potreby osôb so zníženou pohyblivosťou.

Pozmeňujúcim návrhom 69 sa požaduje, aby sa pri presmerovaní alebo pokračovaní v ceste mohli využiť drahšie spoje za pôvodnú cenu zaplatenú za prepravný doklad. Spoločná pozícia neustanovuje takúto možnosť, odvoláva sa však na „porovnateľné podmienky“.

Pozmeňujúcim návrhom 75 sa požaduje, aby železničný podnik potvrdzoval meškanie znášané cestujúcimi. Spoločná pozícia neustanovuje takúto povinnosť, možno ju ľahko dosiahnuť zrušením výrazu „na žiadosť cestujúceho“ v článku 16 ods. 4.

V druhej a tretej časti pozmeňujúceho návrhu 109 sa vyžaduje, aby železničný podnik, manažéri staníc, cestovné kancelárie a Komisia spolupracovali s cieľom poskytovať informácie o právach cestujúcich uložených nariadením. Komisia v zásade súhlasí s poskytovaním informácií cestujúcim o ich právach vyplývajúcich z nariadenia vo vhodnej forme a odvoláva sa na podobné opatrenie prijaté vo vzťahu k právam cestujúcim v sektore leteckej dopravy (Práva cestujúcich v leteckej doprave).

Pozmeňujúce návrhy 110, 111 a 112 sa týkajú vnútroštátnych orgánov poverených kontrolou presadzovania a zverejňovania informácií o týchto orgánoch sú vo veľkom rozsahu zapracované do článku 26 a prílohy II spoločnej pozície.

Časťou pozmeňujúceho návrhu 124 sa predlžuje lehota, v ktorej sa má ad hoc vyplatiť náhrada v prípade meškania na 1 mesiac, namiesto 14 dní. Hoci Komisia bola v tejto záležitosti otvorená, spoločná pozícia nezmenila návrh Komisie vyplácať náhradu do 14 dní po prijatí sťažnosti.

Časťou pozmeňujúceho návrhu 138 sa požaduje, aby železničné podniky mali povinnosť prevážať bicykle. Keďže dvaja zákonodarcovia v zásade súhlasia so zosúladením obsahu prepravnej zmluvy s pravidlami COTIF/CIV v predmete úpravy, od povinnosti týkajúcej sa prepravy bicyklov sa upustilo.

4.3 Pozmeňujúce návrhy odmietnuté Komisiou a neprevzaté do spoločnej pozície

Pozmeňujúce návrhy 1, 2, časť pozmeňujúceho návrhu 3, 11, 12 (čiastočne, pozri aj ďalej), 13, 17 (čiastočne, pozri aj ďalej) a 62 (čiastočne, pozri aj ďalej) sa zameriavajú na navrhnutie práv a povinností cestujúceho v železničnej doprave bez ohľadu na skutočnosť, či vykonávajú vnútroštátnu, alebo medzinárodnú cestu. Európsky parlament preto požaduje rozšírenie rozsahu pôsobnosti na všetky spoje, medzinárodné aj vnútroštátne, Komisia túto zmenu a doplnenie ocenila, ale v tomto štádiu ju považuje za predčasnú. Na rozdiel od Európskeho parlamentu sa v článku 2 ods. 1 a 2 spoločnej pozície potvrdzuje (pri všeobecných záležitostiach a zodpovednosti železničných podnikov) alebo obmedzuje (pri dôsledkoch spôsobených meškaním atď.) rozsah pôsobnosti navrhovaný Komisiou. Iba vo vzťahu k osobám so zníženou pohyblivosťou článok 2 ods. 3 rozširuje rozsah pôsobnosti na vnútroštátnu prepravu v medzinárodných spojoch.

Pozmeňujúcimi návrhmi 7 a 125 sa navrhuje, aby z tohto nariadenia vyplývala železničným spoločnostiam a manažérom staníc povinnosť sprístupniť železničné vozne a stanice pre osoby so zníženou pohyblivosťou . Komisia sa domnieva, že táto povinnosť je mimo rozsahu pôsobnosti tohto návrhu.

Pozmeňujúci návrh 12 a časť pozmeňujúceho návrhu 39 týkajúce sa zmlúv o službe vo verejnom záujme sa považujú za neopodstatnené. Medzinárodné spoje (pozri aj rozsah pôsobnosti ) sú zriedka predmetom zmluvy o službe vo verejnom záujme, a preto sa v spoločnej pozícii tento výraz osobitne neuvádza, bez výslovného vylúčenia povinnosti uplatňovať práva cestujúcich na zmluvy o službe vo verejnom záujme z rozsahu pôsobnosti nariadenia.

Pozmeňujúcim návrhom 16 sa navrhujú zmeny v definícii „ hlavnej železničnej stanice “, výrazu, ktorý sa už v nariadení nepoužíva, definícia v článku 19 spoločnej pozície spája povinnosti manažérov staníc v spojení s pomocou osobám so zníženou pohyblivosťou so „železničnými stanicami s personálom“. Definícia „hlavnej železničnej stanice“ sa tak stáva prekonanou.

Pozmeňujúce návrhy 17 a 62 vzťahujúce sa na časové cestovné lístky sa nepovažujú za opodstatnené. Časové cestovné lístky na medzinárodné spoje (pozri aj rozsah pôsobnosti ) sú ťažko dostupné, a preto spoločná pozícia nepovažuje za potrebné osobitne uvádzať tento termín, avšak bez vylúčenia časových cestovných lístkov z rámca pôsobnosti nariadenia.

Pozmeňujúcim návrhom 19 sa zosúlaďuje definícia s COTIF/CIV. Tento pozmeňujúci návrh možno považovať za nadbytočný. V článku 3 ods. 11, 12, 13 a 14 spoločnej pozície sa jasne definujú medzinárodné, ako aj vnútroštátne cesty a spoje , jasným a stručným spôsobom, bez toho, aby boli v rozpore COTIF/CIV.

Pozmeňujúcim návrhom 26 sa navrhujú zmeny v definícii „ osôb so zníženou pohyblivosťou “. Zatiaľ je definícia daná nariadením Európskeho parlamentu a Rady o právach osôb so zníženou pohyblivosťou pri cestovaní v leteckej doprave (prijatom 8. júna 2006, ešte neuverejnenom). Táto definícia „osôb so zníženou pohyblivosťou“ z leteckej dopravy je prevzatá v článku 3 ods. 17 spoločnej pozície.

Pozmeňujúcim návrhom 31 sa vyžaduje, aby železničné podniky a cestovné kancelárie (predajcovia prepravných dokladov) boli zodpovední za nepresné informácie . V nariadení nič nebráni tomu, aby sa na takéto prípady uplatňovali zásady vnútroštátneho práva súkromného.

Pozmeňujúce návrhy 60, 118 a 119 sa zakladajú na požiadavke, aby sa cestujúcim preplácali príplatky za kvalitu služieb, ktoré nedostali, iné ako meškanie spoja. Práva spojené s touto požiadavkou sa považovali za neprimerané, a preto sa žiadna takáto povinnosť nezaviedla do spoločnej pozície.

Pozmeňujúcim návrhom 64 sa vo veľkom rozsahu požaduje odpočítanie náhrady ceny prepravného dokladu (za nedostatočné služby) od inej náhrady, ako napríklad náhrady za poškodenie v prípade zodpovednosti za následnú škodu. Článkom 15 spoločnej pozície sa na rozdiel od toho potvrdzuje, že náhrada ad hoc ceny prepravného dokladu v prípade meškania, zmeškania prípoja v dôsledku meškania alebo odrieknutia spoja sa líši od náhrady za následnú škodu upravenej článkom 13 spoločnej pozície, ktorý sa odvoláva na ustanovenia COTIF/CIV v predmete úpravy. Navrhované odpočítanie sa preto nezapracovalo do spoločnej pozície.

Pozmeňujúcim návrhom 65 sa navrhuje, aby železničné podniky mali povinnosť všetkými prostriedkami zabrániť meškaniam . Táto povinnosť sa považuje za málo presnú a ťažko presaditeľnú.

Pozmeňujúcim návrhom 74 sa obmedzuje pomoc ad hoc cestujúcim vo vlakoch odstavených mimo staníc na situácie, ktoré nevznikli v dôsledku mimoriadnych okolností. Hoci situácia nemusela byť spôsobená železničným podnikom, požaduje jeho intervenciu v prospech cestujúceho bez inej alternatívy pomoci. Spoločnou pozíciou sa preto odmieta požiadavku Európskeho parlamentu, obmedzuje však pomoc na prípady, kedy je pomoc fyzicky možná.

Pozmeňujúcim návrhom 84 sa vyžaduje objasnenie práva železničných podnikov požadovať, kde to má význam, náhradu od manažéra infraštruktúry. Spoločná pozícia neobmedzuje žiadnym spôsobom právo železničného podniku odvolať sa voči tretím stranám. Spoločná pozícia okrem toho v zásade zbavuje železničný podnik zodpovednosti v prípade zavinenia tretích strán.

Pozmeňujúcimi návrhmi 101, 102, 107 a 121 sa navrhuje zrušenie povinného hodnotenia noriem kvality, zavádza sa však pomerne náročný postup, do ktorého je zapojená Európska železničná agentúra. V spoločnej pozícii sa navrhuje samohodnotenie noriem kvality samotnými železničnými podnikmi, zároveň sa vyžaduje dodržiavanie prísnych podmienok, ako sa má samohodnotenie vykonať a zverejniť. V tomto štádiu sa nepovažuje potrebné zapojiť Európsku železničnú agentúru do monitorovania kvality.

Pozmeňujúcim návrhom 127 sa vyžadujú vzdelávacie opatrenia s cieľom lepšie poskytovať pomoc osobám so zníženou pohyblivosťou. Tento návrh nespadá do rámca pôsobnosti tohto nariadenia. Komisia však v súvislosti s tretím železničným balíkom predložila na prerokovanie návrh smernice na zvýšenie bezpečnosti prevádzky členov posádky vlaku.

Pozmeňujúcim návrhom 128 sa upravujú povinnosti manažérov staníc vzhľadom na kontaktné miesta pre osoby so zníženou pohyblivosťou . Článkom 21 spoločnej pozície sa potvrdzuje táto povinnosť manažéra stanice, ako ju navrhla Komisia v jej pôvodnom texte, pridáva sa aj odkaz na ostatné verejné orgány, ktoré by pravdepodobne mali byť spoluzodpovedné.

4.4 Pozmeňujúce návrhy odmietnuté Komisiou a úplne alebo čiastočne prevzaté do spoločnej pozície

Pozmeňujúcimi návrhmi 4, 14 a 37 sa požaduje oslabenie povinnosti navrhovanej Komisiou, aby železničné podniky poskytovali prepravné doklady, priame cestovné lístky a príslušné cestovné informácie o železničnej sieti EÚ . Komisia zastáva názor, že cestujúci majú právo zakúpiť si integrované cestovné doklady na cesty v železničnej sieti EÚ, a preto sa rozhodla zaviesť železniciam povinnosť takýto produkt ponúkať, keďže sa zdá, že železničný trh nereaguje dobrovoľne. Článkom 8 spoločnej pozície sa ponecháva voľba na železničných podnikoch, pričom sa požaduje, aby sa prepravné doklady, priame cestovné lístky a rezervácie predávali cestujúcim, ak sú dostupné. Európsky počítačový informačný a rezervačný systém (CIRS) pre železničnú prepravu ďalej opodstatňuje túto požiadavku (článok 9).

Pozmeňujúcimi návrhmi 28, 29 a časťou pozmeňujúceho návrhu 115 sa požaduje zmiernenie povinnosti navrhovanej Komisiu, aby železničné podniky poskytovali cestovné informácie . Komisia zastávala názor, že cestujúci majú právo dostať príslušné cestovné informácie a tiež informácie o spojoch mimo vlastnej siete železničných podnikov na cesty po EÚ. Keďže dobrovoľné dohody neslúžia vždy na tento účel, Komisia sa rozhodla uložiť železničným podnikom povinnosť poskytovať cestovné informácie o celej EÚ. V článku 7 a prílohe II sa vysvetľuje obsah minimálnych informácií o vlastných službách, ktoré sa majú poskytnúť cestujúcemu. Európsky počítačový informačný a rezervačný systém (CIRS) pre železničnú prepravu ďalej opodstatňuje túto požiadavku (článok 9).

Časťou pozmeňujúceho návrhu 39, pozmeňujúcimi návrhmi 40 a 123 sa navrhujú zmeny spôsobu, akým sa majú predávať prepravné doklady . Článkom 8 spoločnej pozície sa poskytuje železničným podnikom veľká flexibilnosť, aby si vybrali najvhodnejší spôsob predaja prepravných dokladov. Predaj vo vlaku sa umožňuje, pokiaľ takáto služba nie je v oprávnených prípadoch obmedzená. Komisia nechce ohroziť, viac ako je nevyhnutné, dobrovoľné zakúpenie prepravných dokladov, vrátane ich zakúpenia vo vlaku. Nevidí potrebu rozlišovať predajné miesta pre prepravné doklady verejných služieb a ostatné prepravné doklady.

Pozmeňujúcimi návrhmi 91, 95, 96, 97 sa navrhuje objasnenie postupu oznamovania týkajúceho sa osobitnej pomoci osobám so zníženou pohyblivosťou. Článkom 21 spoločnej pozície sa zjednodušuje tento postup a podmienky, na základe ktorých sa poskytuje pomoc osobe so zníženou pohyblivosťou, ktorá oznámila potrebu poskytnutia pomoci aspoň 48 hodín vopred. Komisia nechce zbytočne redukovať práva osôb so zníženou pohyblivosťou, a preto bola proti navrhovanému zvýšeniu lehoty na predchádzajúce oznámenie z 24 na 48 hodín.

Pozmeňujúcim návrhom 113 sa požaduje implementačné obdobie 1 rok, zatiaľ čo článkom 33 spoločnej pozície sa poskytuje implementačné obdobie 18 mesiacov pred nadobudnutím účinnosti opatrenia. Komisia nepovažovala dlhé prechodné obdobie za potrebné na implementáciu navrhovaných práv cestujúcich.

Časťou pozmeňujúceho návrhu 124 sa vyžaduje súhlas cestujúceho na vyplatenie náhrady vo forme poukážok , zmena je prevzatá v článku 15 ods. 2 spoločnej pozície.

5- ZÁVER

Komisia, hoci by uprednostnila povinnosť železničných spoločností poskytovať informácie o cestovných poriadkoch a priamych cestovných lístkoch prostredníctvom Európskej železničnej siete, ako aj väčší záväzok manažérov staníc a železničných spoločností vzhľadom na pomoc poskytovanú osobám so zníženou pohyblivosťou, sa domnieva, že spoločnou pozíciou prijatou jednohlasne 24. júla 2006 sa nemenia ciele a stratégia jej návrhu.