52006PC0472

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 30.8.2006

KOM(2006) 472 v konečnom znení

Návrh

NARIADENIA RADY

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname

(predložená Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU |

110 | Dôvody a ciele návrhu Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 2117/2005 z 21. decembra 2005 (ďalej len „základné nariadenie“), v konaní týkajúcom sa dovozu určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname. |

120 | Všeobecný kontext Tento návrh sa predkladá v kontexte implementácie základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa uskutočnilo v súlade s hmotnými a procesnými požiadavkami ustanovenými v základnom nariadení. |

139 | Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu V oblasti návrhu neexistujú žiadne ustanovenia. |

141 | Súlad s inými politikami a cieľmi Únie Neuplatňuje sa. |

KONZULTÁCIA SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU |

Konzultácia so zainteresovanými stranami |

219 | V súlade s ustanoveniami základného nariadenia príslušné zainteresované strany už mali možnosť obhajovať svoje záujmy počas prešetrovania. |

Získavanie a využívanie expertízy |

229 | Externá expertíza nebola potrebná. |

230 | Hodnotenie vplyvu Tento návrh je výsledkom implementácie základného nariadenia. V základnom nariadení sa nestanovuje všeobecné hodnotenie vplyvu, ale požiadavka, že opatrenia by nemali byť v protiklade so „záujmom Spoločenstva“ znamená, že posúdenie širšieho vplyvu opatrení je integrálnou súčasťou prešetrovania. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

305 | Zhrnutie navrhovaného opatrenia Komisia 7. júla 2005 zverejnila oznámením (ďalej len „oznámenie o začatí konania“), ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie[1], začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a vo Vietname do Spoločenstva. Antidumpingové konanie sa začalo po podnete podanom 30. mája 2005 Európskou konfederáciou obuvníckeho priemyslu (ďalej len „CEC“), ktorý obsahoval dôkazy o dumpingu a značnej ujme, ktorú spôsoboval. Komisia 6. apríla 2006 uložila nariadením (ES) č. 553/2006 dočasné antidumpingové clo na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname do Spoločenstva. Priložený návrh nariadenia Rady predložený Komisiou obsahuje konečné závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Spoločenstva. Konzultácia s členskými štátmi sa uskutočnila počas antidumpingových výborov v dňoch 19., 20. a 27. júla 2006. 9 členských štátov hlasovalo za navrhovaný postup a 14 členských štátov hlasovalo proti navrhovanému postupu. Navrhuje sa, aby Rada prijala priložený návrh nariadenia, ktoré by sa malo uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie najneskôr 6. októbra 2006. |

310 | Právny základ Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 2117/2005 z 21. decembra 2005. |

329 | Zásada subsidiarity Návrh patrí do výlučnej právomoci Spoločenstva. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje. |

Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z tohto(týchto) dôvodu(-ov). |

331 | Forma opatrenia je opísaná v uvedenom základnom nariadení a je mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho rozhodovania. |

332 | Uvedenie údajov o spôsobe, akým sa finančná a administratívna záťaž Spoločenstva, vlád členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov minimalizuje a ako je úmerná cieľu návrhu, sa na tento prípad nevzťahuje, ale základné nariadenie obmedzuje úroveň ciel, ktoré môžu byť uložené, na úroveň potrebnú na nápravu ujmy spôsobenej na základe zisteného dumpingu. |

Výber nástrojov |

341 | Navrhované nástroje: nariadenie. |

342 | Iné prostriedky by neboli primerané z tohto(týchto) dôvodu(-ov). Uvedené základné nariadenie nestanovuje alternatívne možnosti. |

VPLYV NA ROZPOčET |

409 | Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. |

1. Návrh

NARIADENIA RADY

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné nariadenie“)[2], naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2117/2005[3], a najmä na jeho článok 9,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

1. Dočasné opatrenia

(1) Komisia 23. marca 2006 uložila nariadením (ES) č. 553/2006[4] (ďalej len „dočasné nariadenie“) dočasné antidumpingové clo na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (ďalej len „príslušné krajiny“ alebo „vyvážajúce krajiny“) do Spoločenstva. Toto nariadenie nadobudlo účinnosť 7. apríla 2006.

(2) Pripomína sa, že obdobie prešetrovania dumpingu trvalo od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“) a že obdobie skúmania trendov relevantných pre posúdenie ujmy trvalo od 1. januára 2001 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2. Následný postup

(3) Po uložení dočasného antidumpingového cla na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne z príslušných krajín do Spoločenstva bolo všetkým stranám doručené zverejnenie skutočností a úvah, na ktorých bolo založené dočasné nariadenie. Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť svoje stanoviská v súvislosti s týmito zverejneniami.

(4) Niektoré zainteresované strany predložili písomné pripomienky. Strany, ktoré o to požiadali, boli aj vypočuté. Komisia následne vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na svoje konečné zistenia.

(5) Útvary Komisie ďalej zverejnili všetky základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých sa uvažovalo o odporučení uloženia konečných antidumpingových opatrení a výberu súm získaných prostredníctvom dočasného cla s konečnou platnosťou. Zainteresovaným stranám bola takisto poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť svoje požiadavky po tomto zverejnení. Ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili strany, boli zvážené, a v prípadoch, kde to bolo vhodné, boli zistenia náležite upravené. Okrem toho bolo poskytnuté dodatočné zverejnenie týkajúce sa zmeny plánovanej formy opatrení.

(6) Viaceré zainteresované strany zdôraznili svoje tvrdenie, že nezverejnením názvu navrhovateľov nebolo zachované ich právo na obranu. Táto otázka bola vznesená už skôr (pozri odôvodnenie 8 dočasného nariadenia). Vec bola preskúmaná v konečnej fáze a treba poznamenať toto zistenie: objem výroby navrhovateľov rozdelený podľa krajín bol zverejnený pre tie zainteresované strany, ktoré predložili tvrdenia týkajúce sa trvalého uplatňovania nárokov. Preto sa usudzuje, že ich právo na obranu bolo náležite zachované. Tieto informácie boli následne takisto poskytnuté na preskúmanie všetkým zainteresovaným stranám.

B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1. Príslušný výrobok

(7) Pripomína sa, že v súlade s odôvodnením (10) dočasného nariadenia je príslušným výrobkom v tomto konaní obuv so zvrškom z usne alebo z kompozitnej usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname iná ako:

- športová obuv v zmysle poznámky k podpoložke 1 kapitoly 64 kombinovanej nomenklatúry, t. j. (i) obuv, ktorá je určená na športovú činnosť a obsahuje pripojenie, resp. má možnosť pripojenia hrotov, klincov, štopľov, skôb, tyčiek a podobne a (ii) korčuliarska obuv, lyžiarska obuv, lyžiarska bežecká obuv, obuv na snowboard, zápasnícka obuv, boxerská obuv a cyklistická obuv;

- šľapky a ostatná domáca obuv (zatriedená do kódov KN 6403 59 50, 6403 99 50 a ex 6405 10 00);

- obuv s ochrannou špičkou, t. j. obuv, v ktorej je zabudovaná ochranná špička s minimálnou odolnosťou voči nárazu 100 Joulov[5] (zatriedená do kódov KN: ex 6403 30 00, ex 6403 51 11, ex 6403 51 15, ex 6403 51 19, ex 6403 51 91, ex 6403 51 95, ex 6403 51 99, ex 6403 59 11, ex 6403 59 31, ex 6403 59 35, ex 6403 59 39, ex 6403 59 91, ex 6403 59 95, ex 6403 59 99, ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 11, ex 6403 99 31, ex 6403 99 33, ex 6403 99 36, ex 6403 99 38, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98 a ex 6405 10 00).

(8) Okrem toho, na základe skutočností uvedených v odôvodneniach (12) až (27) dočasného nariadenia sa dospelo k dočasnému záveru, že určitá špičková športová obuv, t. j. atletická obuv vyrábaná špeciálnou technológiou (ďalej len „obuv STAF“), by sa mala z tejto definície vylúčiť.

(9) Okrem toho sa rozhodlo, že detská obuv sa bude dočasne považovať za súčasť príslušného výrobku, hoci to podliehalo ďalšiemu prešetrovaniu a posudzovaniu v konečnej fáze.

(10) Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k týmto konkrétnym otázkam. Na základe pripomienok, ktoré predložili v súvislosti s uvedenými otázkami, a ďalších žiadostí o vylúčenie iných konkrétnych druhov obuvi, boli tieto tvrdenia podrobne analyzované, ako je uvedené ďalej.

1.1. Atletická obuv vyrábaná špeciálnou technológiou („obuv STAF“)

(11) Pripomína sa, že obuv STAF, ktorá je definovaná v odôvodnení (13) dočasného nariadenia, bola vylúčená z definície príslušného výrobku.

(12) Toto vylúčenie sa zakladalo na skutočnosti, že tento druh obuvi má odlišné základné fyzikálne a technické vlastnosti, predáva sa prostredníctvom odlišných predajných kanálov a je určený na odlišnú konečnú spotrebu a spotrebitelia ho vnímajú odlišne.

(13) Odvetvie výroby obuvi Spoločenstva spochybnilo vylúčenie obuvi STAF z rozsahu výrobku tvrdením, že obuv STAF sa predáva prostredníctvom rovnakých predajných kanálov ako výrobok a spotrebitelia ju vnímajú rovnako ako výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania. Okrem toho, v prípade, ak by obuv STAF bola napriek tomu vylúčená z rozsahu výrobku v prešetrovaní, výrobné odvetvie zdôraznilo, že minimálna hodnota obuvi STAF vo výške 9 EUR v súčasnej definícii TARIC by sa mala zvýšiť, pričom by sa mal zohľadniť pokles hodnoty dolára voči euru, ku ktorému došlo v priebehu niekoľkých rokov.

(14) V reakcii na tieto tvrdenia sa v prvom rade poznamenáva, že výrobné odvetvie Spoločenstva nespochybnilo skutočnosť, že obuv STAF má odlišné fyzikálne a technické vlastnosti. Po druhé, pokiaľ ide o predajné kanály, používanie, vnímanie zo strany spotrebiteľa a dovozné trendy, odvetvie výroby obuvi Spoločenstva nepredložilo žiadne odôvodnené argumenty, ktoré by mohli viesť k zmene zistení uvedených v odôvodneniach (15) až (18) dočasného nariadenia. Žiadosť o zvýšenie limitu vo výške 9,00 EUR navyše nebola podložená žiadnymi dôkazmi.

(15) Niektorí dovozcovia žiadali o zníženie minimálnej hodnoty obuvi STAF z 9,00 EUR na 7,50 EUR najmä z dôvodu zmeny pomerov z hľadiska výrobných procesov, ktoré znižujú náklady.

(16) Tieto tvrdenia boli takisto starostlivo analyzované. Pripomína sa, že limit vo výške 9 EUR bol zavedený v nomenklatúre TARIC v roku 1994, keď bola zavedená obuv STAF v rámci kvóty na obuv s pôvodom v Číne, t. j. pred dvanástimi rokmi. Dovozcovia navyše dostatočne podložili dôkazmi tvrdenie, že nové výrobné technológie viedli k značnému zníženiu nákladov na jednotku obuvi STAF, ako aj k zníženiu nadbytočnej spotreby materiálu a energie. V kombinácii s väčšou konkurenciou z dôvodu zvýšenej ponuky výrobkov obuvi STAF ide o ďalší faktor, ktorý spôsobuje zníženie cien; v porovnaní so situáciou spred dvanástich rokov to má skutočne vplyv na výšku cien, čo nemožno nechať bez povšimnutia. Mierne zníženie limitu obuvi STAF o 1,5 EUR sa považuje za primerané a nevyhnutné na zohľadnenie týchto zmien.

(17) Okrem toho, viacerí vývozcovia tvrdili, že definícia obuvi STAF by sa mala rozšíriť tak, aby sa vzťahovala aj na každú obuv so zvrškom z usne a s podrážkami z etylénvinylacetátu (EVA) a/alebo priamym tvárnením.

(18) V reakcii na tieto tvrdenia je však potrebné zdôrazniť skutočnosť, že samotné použitie techniky tvárnenia EVA jasne neodlišovalo konečný výrobok od príslušného výrobku. Navyše bolo poskytnuté vysvetlenie, že technika tvárnenia, ktorá sa používa v prípade podrážok EVA, sa môže použiť aj v prípade obuvi, ktorá jednoznačne nepatrí k obuvi STAF. Okrem toho neboli poskytnuté žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že rozlíšenie, ktoré sa zakladá na odlišných fyzikálnych a technických vlastnostiach, odlišných predajných kanáloch, použití a vnímaní zo strany spotrebiteľa a odlišných dovozných trendoch, by nebolo vhodné. V konečnom dôsledku si definície EVA, ktoré navrhovali viacerí dovozcovia, navzájom očividne odporovali. Preto bol tento návrh týkajúci sa definície obuvi STAF zamietnutý.

(19) Na záver sa potvrdzuje vylúčenie obuvi STAF z definície príslušného výrobku v dočasnom nariadení. Okrem toho, minimálna hodnota obuvi STAF by sa mala znížiť z 9,00 EUR na 7,50 EUR. Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, zistenia uvedené v dočasnom nariadení o obuvi STAF, ktoré boli uvedené v odôvodneniach (13) až (19) dočasného nariadenia, sa týmto potvrdzujú. Obuv STAF s hodnotou najmenej 7,5 EUR je preto s konečnou platnosťou vylúčená z konania.

1.2. Detská obuv

(20) Detská obuv, t. j. obuv so stielkou s dĺžkou menšou ako 24 cm a s kombinovanou podrážkou a podpätkom s výškou 3 cm alebo menej, ktorá sa zatrieďuje do kódov KN: ex 6403 20 00, ex 6403 30 00, 6403 51 11, 6403 51 91, 6403 59 31, 6403 59 91, 6403 91 11, 6403 91 91, 6403 99 31, 6403 99 91 a ex 6405 10 00 nebola predmetom dočasných antidumpingových opatrení, pretože dočasné zistenia neboli dostatočné na odôvodnenie týchto opatrení z dôvodu záujmu Spoločenstva.

(21) V odôvodneniach (28) až (31) dočasného nariadenia sa zatiaľ nedospelo k žiadnemu konečnému záveru v otázke, či sa má detská obuv zahrnúť do definície príslušného výrobku alebo nie. Hoci sa uvažovalo o tom, že niektoré argumenty by prípadne mohli vylúčiť detskú obuv z rozsahu výrobku v prešetrovaní, tieto argumenty neumožnili dospieť ku konečnému záveru v tejto fáze prešetrovania. Preto sa rozhodlo, že detská obuv sa bude považovať za súčasť príslušného výrobku do skončenia ďalšieho prešetrovania a posudzovania v konečnej fáze.

(22) Po zverejnení dočasných zistení niektoré zainteresované strany tvrdili, že detská obuv by mala byť vylúčená z rozsahu výrobku v prešetrovaní. Tieto tvrdenia sa zakladali na domnienke, že najmä štýl, dizajn, predajné kanály a služba zákazníkom, ako je uvedené v odôvodneniach (30) a (31) dočasného nariadenia, jasne odlišujú detskú obuv od iných druhov obuvi, ktoré patria do rozsahu súčasného prešetrovania.

(23) Avšak tieto tvrdenia sa považovali za nedostatočné na vylúčenie detskej obuvi z definície príslušného výrobku, pretože neboli podložené dostatočnými dôkazmi, ktoré by preukazovali, že v tomto prešetrovaní by sa mohlo jasne rozlíšiť medzi detskou obuvou a inými druhmi obuvi v rámci rozsahu prešetrovania. Naopak v skutočnosti sa zistilo, že podstatné fyzikálne a technické vlastnosti detskej obuvi, ktoré boli spoločné s vlastnosťami príslušného výrobku – kombinácia zvrškov z usne s rôznymi druhmi podrážok na ochranu chodidiel – boli omnoho dôležitejšie ako akékoľvek rozdiely (t. j. najmä veľkosť). Okrem toho sa zdalo, že štýl, dizajn, predajné kanály a služba zákazníkom neboli zásadne odlišné od iných druhov obuvi, ktoré sú predmetom prešetrovania. Iba samotná skutočnosť, že detská obuv tvorí osobitnú podskupinu výrobku v rozsahu príslušného výrobku, nie je dôvodom na jeho vylúčenie z rozsahu výrobku. V skutočnosti sa zistilo, že neexistuje žiadna jasná deliaca čiara medzi detskou obuvou a príslušným výrobkom, ale že existuje pomerne veľký prienik, pokiaľ ide o definíciu príslušného výrobku, najmä v tom, že je nástrojom na zakrytie a ochranu ľudských chodidiel najmä pri chôdzi.

(24) Vo svojej reakcii na zverejnenie dočasného nariadenia výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že detská obuv by mala byť súčasťou príslušného výrobku. Najmä boli predložené dôkazy, ktoré preukazovali, že detská obuv sa stále v Spoločenstve vyrába vo významnej miere.

(25) Návrh výrobného odvetvia Spoločenstva len potvrdzuje konečné zistenia. Preto sa s konečnou platnosťou dospelo k záveru, že detská obuv by mala byť zahrnutá do definície príslušného výrobku.

1.3. Iné žiadosti o vylúčenie

(26) Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že niektoré iné druhy obuvi zaradené do týchto kódov KN, sú príliš odlišné na to, aby patrili do rovnakej kategórie výrobkov, najmä pokiaľ ide o ich použitie. Tieto tvrdenia sú ďalej analyzované.

(i) „Turistická“, „horolezecká“ a iná obuv na nosenie vo vonkajších priestoroch

(27) V zmysle kombinovanej nomenklatúry sa „turistická“, „horolezecká“ a iná obuv na nosenie vo vonkajších priestoroch („turistická obuv“) nepovažuje za obuv určenú na športovú činnosť, a preto tieto druhy obuvi nepatria do definície obuvi STAF, ktorá je definovaná v odôvodnení (13) dočasného nariadenia. Niektoré strany však požiadali o vylúčenie tohto výrobku z rozsahu konania, pretože (i) požiadavky na túto turistickú obuv sú údajne veľmi podobné špecifikáciám obuvi STAF, (ii) turistická obuv sa údajne dá zreteľne odlíšiť od iných druhov obuvi, pokiaľ ide o predajné kanály a vnímanie zo strany spotrebiteľov, a (iii) platenie vyššieho cla na turistickú obuv by údajne malo nepriaznivý vplyv na tento konkrétny trh.

(28) Neboli predložené žiadne doplňujúce dôkazy týkajúce sa osobitných technických detailov a vlastností turistickej obuvi, ktoré by viedli k zmene záveru odôvodnenia (34) dočasného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že hoci rôzne druhy obuvi, napr. turistická obuv, môžu skutočne mať niektoré dodatočné odlišné osobitné vlastnosti, základné vlastnosti aj tohto druhu obuvi sú totožné. Okrem toho sa zistilo, že „turistická“ obuv sa vo veľkej miere vyrába v Spoločenstve a že by sa nemohla určiť jasná deliaca čiara medzi dovážanou „turistickou obuvou“ a výrobkami zo Spoločenstva. Túto skutočnosť potvrdilo aj rozhodnutie zahrnúť rovnaký druh obuvi do rozsahu výrobku v súvislosti s nariadením Rady (ES) č. 2155/97[6]. Hoci turistická obuv môže mať niekedy osobitné vlastnosti, má rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti inej obuvi, ktorá patrí do rozsahu výrobku. Okrem toho, pokiaľ ide o jej použitie a vnímanie zo strany spotrebiteľov, tiež sa zistilo, že existuje veľký prienik s inými druhmi obuvi, na ktoré sa vzťahuje definícia výrobku. Preto sa dospelo k záveru, že „turistická obuv“ by mala byť ponechaná v rozsahu prešetrovania.

(ii) Obuv používaná na mechanicko-terapeutické účely

(29) Jeden dovozca požiadal o vylúčenie určitej obuvi používanej na mechanicko-terapeutické účely. Hoci výrobok je v súčasnosti zatriedený do kódov KN 6403 99 93, 6403 99 96 a 6403 99 98, tvrdilo sa, že tento druh obuvi by mal byť vylúčený z rozsahu konania, pretože má údajne odlišné fyzikálne a chemické vlastnosti, odlišné predajné kanály, a tiež spotrebitelia ho vnímajú odlišne, keďže je to certifikovaný zdravotnícky výrobok, ktorý sa môže predávať ako zdravotnícka pomôcka používaná na mechanicko-terapeutické účely.

(30) Zistilo sa, že tento druh obuvi by sa mal považovať za súčasť príslušného výrobku. Hoci sa tento výrobok vyrába odlišnou technológiou a má odlišné použitie, t. j. môže sa používať aj na zdravotnícke účely, tieto jeho osobitné vlastnosti sa zreteľne a štrukturálne neodlišujú od príslušného výrobku. Toto tvrdenie navyše podporuje aj skutočnosť, že uvedený druh obuvi si kupujú aj zákazníci, ktorí ho chcú využívať skôr len pre pohodlie, než na osobitné zdravotnícke účely, čo dokonca pripúšťa aj tvrdenie predložené dovozcom.

(31) Z uvedených dôvodov sa dospelo k záveru, že žiadosť o vylúčenie obuvi používanej na mechanicko-terapeutické účely by mala byť zamietnutá.

(iii) Plážové sandále z EVA

(32) Plážové sandále z EVA predstavujú obuv, ktorej zvršok tvorí pásik z usne, pričom tento zvršok je pripevnený k obidvom stranám hrubej ľahkej podrážky vyrobenej z kombinácie materiálu EVA a iných materiálov. Niektoré zainteresované strany tvrdili, že tento výrobok by mal byť vylúčený z rozsahu tohto prešetrovania, keďže má údajne veľmi osobité a odlišné základné fyzikálne a technické vlastnosti, ktoré ho bez problémov umožňujú zaradiť medzi plážové sandále, a preto je určený na odlišné konečné použitie a tiež aj spotrebitelia ho vnímajú ako typ, odlišný od iných druhov obuvi, na ktoré sa vzťahuje definícia výrobku. Okrem toho, sa tvrdilo, že technológia, ktorá sa používa na výrobu plážových sandálov z EVA, bola z Európy presunutá.

(33) V tejto súvislosti sa zistilo, že hoci plážové sandále z EVA majú skutočne niektoré osobité vlastnosti, ich základné fyzikálne a technické sú totožné s vlastnosťami inej obuvi, ktorá patrí do rozsahu výrobku. Okrem toho, pokiaľ ide o ich použitie a vnímanie zo strany spotrebiteľov, zistil sa tiež veľký prienik s inými druhmi obuvi, na ktoré sa vzťahuje definícia výrobku, ako sú napríklad žabky a dreváky. Navyše sa ukázalo, že predajné kanály, marketing, módne trendy atď. sú rovnaké ako v prípade iných druhov obuvi, na ktoré sa vzťahuje definícia výrobku. Okrem toho, výrobné odvetvie Spoločenstva predložilo dôkazy, ktoré preukazovali, že plážové sandále z EVA sa ešte stále vo významnej miere vyrábajú v ES. Preto sa dospelo k záveru, že táto žiadosť o vylúčenie by sa mala zamietnuť.

(iv) Obuv z bravčovej usne

(34) Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že obuv so zvrškami z bravčovej usne by mala byť vylúčená z rozsahu prešetrovania z dôvodu údajných kvalitatívnych a cenových rozdielov a údajnej nedostatočnej výroby výrobkov s týmto druhom zvrškov v ES.

(35) Nebolo však možné jasne rozlíšiť dovážanú obuv z bravčovej usne od výrobkov vyrobených v Spoločenstve, keďže obidva druhy obuvi majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti i použitie. Okrem toho, preukázalo sa, že predajné kanály sú vo všeobecnosti rovnaké, čo sa prejavilo aj v tom, že zákazníci nevnímajú rozdiely medzi týmito druhmi obuvi z bravčovej usne. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(v) Obuv s patentovanou technológiou

(36) Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že istý druh obuvi s patentovanou technológiou by mal byť vylúčený z rozsahu prešetrovania, t. j. technológiou, ktorá využíva špeciálny opätok pohlcujúci nárazy, strednú vrstvu podošvy tlmiacu nárazy a špeciálnu technológiu na zvýšenie pružnosti uvedeného druhu obuvi.

(37) Avšak pri porovnávaní tohto druhu obuvi s príslušným výrobkom nebolo možné jasne odlíšiť základné fyzikálne a technické vlastnosti a použitie medzi týmto druhom obuvi a príslušným výrobkom. Aj keď je pravdou, že patentovaná technológia môže prispievať k zvýšeniu pohodlia, sama o sebe podstatne nemení vlastnosti obuvi na bežné použitie. Navyše, samotná skutočnosť, že určitá technológia je patentovaná, nie je ešte dôvodom, ktorý by oprávňoval jej vylúčenie z rozsahu výrobku. Preto, aj keď je pravdou, že tento výrobok môže mať osobitné vlastnosti, naďalej konkuruje výrobkom, ktoré sú predmetom prešetrovania, vyrobeným v ES. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(vi) Športová obuv, ktorá nepatrí do kategórie obuvi STAF

(38) Niektoré zainteresované strany tvrdili, že všetky druhy športovej obuvi, teda nielen obuv STAF a športová obuv, by mali byť v zmysle poznámky k podpoložke 1 kapitoly 64 kombinovanej nomenklatúry vylúčené z konania. Tieto konštatovania sa zakladajú na tých istých tvrdeniach uvedených v žiadosti o vylúčenie obuvi STAF a na údajnom nedostatku istého druhu športovej obuvi, ktorá nepatrí do kategórie obuvi STAF, na trhu ES, ak by tieto druhy obuvi neboli vylúčené. Toto druhé tvrdenie však nebolo podložené konkrétnymi dôkazmi. Preto neboli predložené žiadne nové presvedčivé informácie na zmenu záveru uvedeného v odôvodnení 27 dočasného nariadenia týkajúceho sa ostatných druhov obuvi, ktorá nepatrí do kategórie obuvi STAF. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

1.4. Záver

(39) Dočasné závery, zmenené v súlade s odsekom B. 1.1., sa preto s konečnou platnosťou potvrdzujú. Na účely tohto konania a v súlade s ustálenou praxou Spoločenstva sa preto usudzuje, že všetky druhy príslušného výrobku by sa mali považovať za jeden výrobok.

2. Podobný výrobok

(40) Keďže neboli doručené žiadne pripomienky týkajúce sa podobného výrobku, obsah a dočasné závery sa týmto potvrdzujú.

(41) So zreteľom na uvedené skutočnosti sa s konečnou platnosťou dospelo k záveru, že v súlade s článkom 1 ods. 4 základného nariadenia príslušný výrobok a všetky súvisiace druhy obuvi so zvrškami z usne, ktoré sa vyrábajú a predávajú v analogickej krajine, ktorou je Brazília, a druhy obuvi, ktoré vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva, sú podobné.

C. VÝBER VZORKY

1. Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a vo Vietname

(42) Niektoré strany tvrdili, že vzorky neboli reprezentatívne vzhľadom na vylúčenie obuvi STAF a detskej obuvi.

(43) Ako je uvedené v odôvodnení (61) dočasného nariadenia, vylúčenie obuvi STAF nemalo významný vplyv na reprezentatívnosť vzorky. Pokiaľ ide o detskú obuv, tento argument je irelevantný vzhľadom na rozhodnutie o ponechaní tohto druhu obuvi v rozsahu prešetrovania.

(44) Boli predložené pripomienky v súvislosti s percentuálnymi podielmi vzorky stanovenými v kontexte dočasných opatrení. Tieto pripomienky boli zohľadnené. Zahrnutím detskej obuvi sa zistilo, že spoločnosti zaradené vo vzorkách predstavovali v jednotlivých prípadoch viac ako 12 % a viac ako 15 % množstva, ktoré čínski a vietnamskí spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia príslušného výrobku vyvážajú do Spoločenstva. Preto je vzorka jednoznačne reprezentatívna. Odkazuje sa aj na argumenty uvedené v odôvodnení (56).

(45) Takisto sa tvrdilo, že výber vzoriek nie je v súlade s Antidumpingovou dohodou WTO, keďže niektorí významní vývozcovia boli zaradení na úkor spoločností, ktoré sa síce vyznačovali pomerne veľkým domácim predajom, no vykazovali menší alebo žiadny predaj v rámci ES.

(46) Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení (60) dočasného nariadenia, cieľom použitej metodiky bolo zabezpečiť čo najväčšiu reprezentatívnosť vzoriek a zahrnúť do najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu, ktorý sa mohol primerane prešetriť v rámci dostupného času, aj niektoré spoločnosti s reprezentatívnym domácim predajom. Na tomto základe by sa mala dať vypočítať normálna hodnota v prípade, ak by niektorí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky spĺňali podmienky trhovohospodárskeho prístupu (ďalej len „THP“). Vzorky neboli vybrané v rozpore s pravidlami WTO, ani s článkom 17 základného nariadenia, podľa ktorého vzorka musí byť buď štatisticky správna, alebo musí obsahovať najväčší reprezentatívny objem výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. Preto uvedené predpisy umožňujú použitie domáceho predaja a/alebo predaja na vývoz ako výberového kritéria.

(47) Ďalej sa pripomína, že tak ako bolo vysvetlené v odôvodneniach (57) a (58) dočasného nariadenia, orgány príslušných krajín v plnom rozsahu súhlasili s vybranými vzorkami.

(48) Niektoré zainteresované strany tiež tvrdili, že súhlas so zložením vzorky v prípade ČĽR sa mal vyžiadať predovšetkým od orgánov Hongkongu a Taiwanu vzhľadom na to, že čínskych výrobcov vo veľkej miere vlastnia akcionári týchto krajín. Preto sa toto konanie údajne týka strán v týchto krajinách.

(49) Tento argument musel byť zamietnutý. Podľa praxe zavedenej v Spoločenstve, ak sa v antidumpingovom konaní používajú techniky výberu vzorky v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia, vyžiada sa súhlas orgánov vyvážajúcej krajiny a/alebo združení výrobcov . V tomto prípade boli štátne orgány príslušných krajín okrem toho aj v úzkom spojení so združeniami výrobcov týchto krajín. Vyvážajúcimi krajinami v súčasnom konaní sú ČĽR a Vietnam. Preto boli tieto orgány požiadané o poskytnutie súhlasu so zložením vzoriek a tento súhlas aj poskytli.

(50) Jeden vietnamský vyvážajúci výrobca, ktorý nebol zaradený do vzorky, zopakoval svoje pripomienky, že keďže riadne vyplnil antidumpingový dotazník, malo sa mu poskytnúť individuálne preskúmanie. Skutočnosť, že strana, ktorá nie je zaradená do vzorky, predloží vyplnený antidumpingový dotazník, však nemá automaticky za následok individuálne preskúmanie. Ako bolo vysvetlené v odôvodnení (64) dočasného nariadenia, vzhľadom na nebývalú veľkosť vzoriek Komisia v skutočnosti dospela k záveru, že individuálne preskúmanie ďalších vyvážajúcich výrobcov by bolo neprimeranou záťažou a bránilo by dokončeniu prešetrovania v stanovenej lehote.

(51) Napokon sa obe strany vyjadrili, že výber reprezentatívneho domáceho predaja vo vzorke nie je primeraný, keďže žiadny z vývozcov nespĺňa podmienky na THP. Tento argument sa však považoval za irelevantný, keďže rozhodnutie o THP sa prijíma až po výbere vzorky.

(52) Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté a keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky v tejto veci, dospelo sa k záveru, že vzorky boli reprezentatívne.

2. Výber vzorky výrobcov Spoločenstva

(53) Viaceré zainteresované strany tvrdili, že došlo k porušeniu článku 17 základného nariadenia, pričom tvrdili, že vzorka výrobcov Spoločenstva nie je reprezentatívna. Toto tvrdenie sa zakladá na skutočnosti, že do vzorky bolo zaradených len desať spoločností a že tieto spoločnosti predstavujú len 10 % z celkového objemu výroby navrhovateľov, čo je iba malý podiel z celkovej výroby v Spoločenstve - t. j. menej ako 5 % - vzhľadom na to, že navrhovatelia v tomto prípade predstavujú o niečo viac ako 40 % celkovej výroby v Spoločenstve. Okrem toho bolo predložené tvrdenie, že určité trendy, ktoré boli zistené v prípade výrobcov Spoločenstva zaradených do vzorky, sa vo všeobecnosti nepodobajú trendom, ktoré sa zistili v prípade navrhovateľov ako celku, a tak teda vzorka nebola reprezentatívna.

(54) Združenie dovozcov sa zároveň vyjadrilo v tom zmysle, že vzorka výrobcov Spoločenstva nie je štatisticky správna, a preto sa overovacie návštevy vzťahovali na zanedbateľný podiel výrobcov Spoločenstva.

(55) V tejto súvislosti sa pripomína, že článok 17 základného nariadenia stanovuje, že prešetrovania sa môžu obmedziť na vzorky, ktoré sú buď štatisticky správne, alebo predstavujú najväčší reprezentatívny objem výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno primerane prešetriť.

(56) Zo znenia tohto ustanovenia jasne vyplýva, že neexistuje žiadne kvantitatívne určenie alebo limit, pokiaľ ide o stanovenie úrovne reprezentatívneho objemu. Je stanovené len toľko, že tento objem by sa mal obmedziť na taký objem, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť.

(57) Vzhľadom na osobité okolnosti prípadu, t. j. na to, že výrobné odvetvie Spoločenstva je veľmi rozdrobené, nedá sa vyhnúť tomu, aby sa spoločnosti zaradené do vzorky podieľali na celkovej výrobe Spoločenstva len malým podielom. Ako je vysvetlené v odôvodnení (65) dočasného nariadenia, Komisia vybrala vzorku v prvom rade na základe veľkosti objemu výroby, zohľadnila však aj zemepisné umiestnenie výrobcov s cieľom zabezpečiť, aby bola vzorka reprezentatívna aj z tohto hľadiska. Počet spoločností zaradených do vzorky sa však musel znížiť na počet, ktorý bolo možné v dostupnom čase prešetriť, t. j. v tomto prípade na desať spoločností. Vzhľadom na značnú rozdrobenosť výrobného odvetvia a na to, že do vzorky boli zaradení väčší výrobcovia, ďalšie zvýšenie počtu spoločností by v aj tak významne neovplyvnilo pomer vzorky k celkovej výrobe Spoločenstva. Na rozdiel od tvrdenia, ktoré predložili niektoré strany, sa v tejto súvislosti ďalej poznamenáva, že neexistuje žiadna právna povinnosť, ktorá by predpisovala zaradenie malých a stredných podnikov v súlade s ich vymedzením príslušnými právnymi predpismi ES do vzorky, čo vyplýva zo znenia článku 17 ods. 1 základného nariadenia.

(58) Ako už bolo vysvetlené, výber vzorky by mal byť buď štatisticky správny, alebo by sa mal zakladať na reprezentatívnom objeme. Keďže v tomto prípade bola zvolená druhá metóda, tvrdenie, že vzorka nie je štatisticky správna, bolo zamietnuté. Podobne, skutočnosť, že niektoré trendy zistené v prípade výrobcov Spoločenstva, ktorí boli zaradení do vzorky, neboli údajne podobné trendom zisteným v prípade navrhovateľov a že overovacie návštevy sa vzťahovali na malý podiel výrobcov Spoločenstva, nepredstavujú z právneho hľadiska platné argumenty na spochybnenie správnosti vzorky.

(59) Z dôvodov, ktoré sú objasnené vyššie, tvrdenia, ktoré predložili viaceré strany, boli zamietnuté, a týmto sa potvrdzuje správnosť vzorky z právneho hľadiska, keďže je reprezentatívna a bola vybraná v úplnom súlade s článkom 17 základného nariadenia.

D. DUMPING

1. Trhovohospodársky prístup („THP“)

1.1. Všeobecné poznámky

(60) Niektoré zainteresované strany tvrdili, že v prípade čínskych a vietnamských vývozcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, im Komisia jednotlivo neoznámila, prečo dospela k záveru, že nespĺňajú podmienky na THP. Podľa ich tvrdenia, ktoré zopakovali po konečnom zverejnení, Komisia je povinná individuálne posúdiť predložené žiadosti o THP bez ohľadu na to, či je vývozca zaradený do vzorky alebo nie. Tvrdili, že použitá metodika zbavuje spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky, ich práva na individuálne posúdenie a je porušením článku 2 ods. 7 písm. b) a 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(61) Usudzuje sa však, že platné ustanovenie o výbere vzorky (článok 17 základného nariadenia) sa v plnom rozsahu vzťahuje na situáciu spoločností, ktoré žiadajú o THP. Či už ide o krajiny s trhovým hospodárstvom alebo o hospodárstva v prechodnom období vývoja, na základe výberu vzorky sa v skutočnosti vývozcom odoprie individuálne posúdenie a závery dosiahnuté v prípade vzorky sa vzťahujú aj na nich. Článok 17 základného nariadenia stanovuje všeobecnú metódu na riešenie situácií, v ktorých individuálne preskúmanie už nie je možné kvôli vysokému počtu zúčastnených spoločností, t. j. použitie reprezentatívnej vzorky. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by sa metóda výberu vzorky nemohla rovnako použiť v situácii, keď sú medzi vysoký počet zúčastnených spoločností zaradené vo veľkom počte aj spoločnosti, ktoré žiadajú o THP/IP. Tak ako aj pri iných prípadoch výberu vzorky, stanoví sa vážený priemer všetkých spoločností, ktoré sú zaradené do vzorky, bez ohľadu na metodiku použitú na výpočet dumpingu v súvislosti s každou spoločnosťou v dôsledku posúdenia THP/IP. THP/IP by teda nemal brániť použitiu normálnych techník výberu vzorky. Hlavným princípom výberu vzorky je čo najlepšie vyvážiť administratívne potreby, ktoré umožňujú posúdenie prípadu v stanovenej lehote a v rámci rozpätia zákonných lehôt, s individuálne orientovanou analýzou. Napokon sa pripomína, že počet žiadostí o THP v tomto prípade bol taký veľký, že individuálne preskúmanie žiadostí – ktoré sa niekedy vykonáva v iných prípadoch – bolo z administratívneho hľadiska nemožné. Preto sa usúdilo, že na všetky spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky, je vhodné použiť priemerné rozpätie, ktoré sa vzťahuje na spoločnosti zaradené do vzorky, pričom by sa nerozlišovalo či ide o spoločnosť, ktorej bol udelený THP/IP, alebo takú, ktorej nebol udelený. Tvrdilo sa, že výpočet dumpingu nebol dostatočne spoľahlivý, pretože bol použitý výber vzorky žiadostí o THP. Toto tvrdenie muselo byť zamietnuté. Po prvé, nevykonal sa žiadny výber vzorky žiadostí o THP, ale výber vzorky vyvážajúcich výrobcov. Po druhé, ustanovenia o výbere vzorky sú určené na zabezpečenie dostatočne spoľahlivého stanovenia, či existuje dumping alebo nie v prípade veľkého počtu vyvážajúcich výrobcov. Po tretie, v prípadoch, keď vyvážajúci výrobcovia požiadali aj o THP nie je dôvod domnievať sa, že použitie zvyčajne uplatňovanej metódy výberu vzorky by viedlo k nedostatočne spoľahlivému záveru. V skutočnosti je v rozpore so samotnou myšlienkou výberu vzorky argumentovať, že z dôvodu, že vývozcom (nezaradeným do vzorky) by mal byť udelený buď THP alebo IP, by takáto vzorka bola nereprezentatívna. Ako v rámci akéhokoľvek iného antidumpingového prešetrovania, individuálna situácia vývozcov nie je nikdy identická. Napriek tomu, že môžu existovať významné rozdiely medzi výrobcami, je možné uplatniť výber vzorky. Po štvrté, neudelenie THP spoločnosti znamená iba toľko, že nie je možné stanoviť normálnu hodnotu na základe vlastných údajov spoločnosti, ale že musí byť použitá primeraná alternatíva. Primeraná alternatíva sa musí využiť aj v iných dôležitých oblastiach pri stanovovaní dumpingu, pozri napríklad čl. 2 os. 1 a čl. 2 ods. 6 základného nariadenia. Po piate, reprezentatívnosť vzorky zvýrazňuje aj skutočnosť, že samotné vlády príslušných krajín navrhli veľkú väčšinu spoločností zaradených do vzorky. Inými slovami samy považovali tieto vzorky za reprezentatívne, pokiaľ ide o všetkých ich vyvážajúcich výrobcov.

(62) Niektorí vyvážajúci výrobcovia z ČĽR a Vietnamu ďalej tvrdili, že Komisia individuálne posudzovala THP v predchádzajúcich prípadoch, keď bol počet vyvážajúcich výrobcov vysoký. V týchto prípadoch, napr. pri „tkaninách z polyesterového vlákna“ (nariadenie Rady (ES) č. 1487/2005 z 12. septembra 2005)[7], sa THP posudzovalo individuálne, hoci sa pri posudzovaní dumpingu použili techniky výberu vzorky podľa článku 17 základného nariadenia.

(63) V tejto súvislosti sa však pripomína, že kým v uvedenom prípade sa preukázalo, že individuálne preskúmanie žiadostí o THP sa dalo uskutočniť, v prešetrovanom prípade to nebolo možné. Ďalej sa poznamenáva, že v uvedenom prípade, na základe predpisov o výbere vzorky, sa spoločnostiam, ktoré neboli zaradené do vzorky, ale bol im udelený THP, pridelilo priemerný rozpätie spoločností s THP, ktoré boli zaradené do vzorky, t. j. nebolo im pridelené žiadne individuálne rozpätie, ale bolo im pridelené priemerné rozpätie zistené v prípade spoločností s THP.

(64) V predchádzajúcich prípadoch, pri ktorých sa použil výber vzorky a spolupracujúci vývozcovia žiadali o THP, bolo na základe príslušných čísel možné individuálne preskúmať každú žiadosť. .Vzhľadom na nebývalý počet doručených žiadostí o THP nebolo možné individuálne posúdiť každú z nich. Iní vývozcovia, y tých, ktorí neboli i z tých, ktorí boli zaradení do vzorky poukazovali na skutočnosť, že im mal byť udelený THP. Na podloženie svojich argumentov niektorí z nich predložili svoje stanovy, aby preukázali, že ich prípad sa nelíši od spoločnosti Golden Step, ktorá bola jedinou spoločnosťou, ktorej bol udelený THP.

(65) V tejto súvislosti sa poznamenáva, že v danom konaní sa použili ustanovenia o výbere vzorky uvedené v článku 17 základného nariadenia. Následné žiadosti vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, neboli preskúmané, keďže v súlade s článkom 17 ods. 3 základného nariadenia by to predstavovalo neprimeranú záťaž a bránilo by to dokončeniu prešetrovania v stanovenej lehote. Pokiaľ ide o následné tvrdenia spoločností, ktoré boli zaradené do vzorky, tieto sú analyzované v príslušných ďalej uvedených odsekoch týkajúcich sa osobitných bodov vzťahujúcich sa na každú z dvoch krajín, ktorých sa toto konanie týka.

(66) Niektorí z vyvážajúcich výrobcov tvrdili, že Komisia nevykonala posúdenie THP do troch mesiacov po začatí konania, ako je uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) posledný pododsek základného nariadenia.

(67) Hoci posúdenie THP sa uskutočnilo neskôr ako v lehote troch mesiacov od začatia prípadu, vyvážajúcim výrobcom vo vzorke boli poskytnuté samostatné oznámenia o ich štatúte THP a bolo im dané právo na obhajobu v plnom rozsahu. Na strany určite nevplýva nepriaznivo akékoľvek stanovisko v súvislosti s THP poskytnuté pred uložením dočasných opatrení.

(68) Niektorí z vyvážajúcich výrobcov, ktorí už požiadali o individuálne preskúmanie, zopakovali svoju žiadosť. Z dôvodu, ktorý je vysvetlený v odôvodnení (64) dočasného nariadenia, sa však nemohli individuálne preskúmať vyvážajúci výrobcovia ani v ČĽR ani vo Vietname.

(69) Ako je vysvetlené v odôvodneniach (53) až (63) dočasného nariadenia, vzhľadom na veľký počet spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a vo Vietname použila sa reprezentatívna vzorka na stanovenie cla, ktoré sa má uplatniť v prípade spolupracujúcich vývozcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, ako vo všetkých antidumpingových prípadoch.

1.2. Stanovenie THP týkajúce sa vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(70) Po uložení dočasných opatrení dvanásti čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, v prípade ktorých sa uskutočnilo overovanie na mieste, tvrdili, že im mal byť udelený THP, a zopakovali argumenty, ktoré predložili už predtým.

(71) Jedna z týchto dvanástich spoločností, konkrétne spoločnosť Golden Step (ďalej len „GS“), po dočasnom zverejnení uviedla závažnú zmenu, ku ktorej došlo po preskúmaní jej žiadosti o THP a predložila dôkazy. Pripomína sa, že žiadosť spoločnosti GS o THP bola zamietnutá, pretože nesplnila kritérium 1 článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Zamietnutie sa zakladalo najmä na existencii vývozného záväzku, z ktorého vyplývalo, že spoločnosť GS nemohla slobodne určovať množstvo svojho predaja bez zásahu zo strany štátu vo významnej miere. Po zverejnení výsledkov prešetrenia žiadosti o THP však spoločnosť GS predložila v stanovených záväzných lehotách na poskytnutie pripomienok k zverejneniu dôkazy, ktoré preukazovali, že sa na ňu de facto a de jure nevzťahuje vývozný predajný záväzok.

(72) Po náležitom zvážení zmenených okolností v prípade spoločnosti GS a skutočnosti, že zamietnutie THP sa zakladalo iba na tom, že spoločnosť GS nesplnila kritérium 1, sa rozhodlo o preskúmaní pôvodného rozhodnutia a udelení THP spoločnosti GS.

(73) Niektorí výrobcovia, ktorých sa týkalo zamietnutie THP, tvrdili, že odkaz na predajné obmedzenie v stanovách neviedlo k zamietnutiu THP v iných antidumpingových konaniach. Najskôr by sa malo pripomenúť, že analýza THP sa vykonáva na základe posúdenia každého konkrétneho prípadu a predložených skutočností a žiadny takýto údajný rozpor s inými nedávnymi analýzami THP s porovnateľným súborom skutočností neexistuje. Naopak, v uvádzanom prípade vyvážajúci výrobca predložil včas upravenú verziu svojich stanov, ktorá neobsahovala predajné obmedzenia, a preukázal, že skutočne sa na neho nevzťahujú predajné obmedzenia.

(74) Iné strany tvrdili, že zamietnutie THP v prípade čínskych vývozcov obuvi nebolo v súlade s predpismi WTO, najmä preto, že vývoz z Číny už nepodlieha štátnemu monopolu, čo je podmienkou, ktorú stanovuje druhé doplňujúce ustanovenie k článku VI odsek 1 prílohy k 1 Všeobecnej dohode o clách a obchode z roku 1994, aby sa mohli zmluvné strany odchýliť od stanovenia normálnej hodnoty na základe údajov o normálnej hodnote pochádzajúcich z vyvážajúcich krajín.

(75) V čase zavedenia uvedenej doplňujúcej poznámky sa ČĽR, popri iných krajinách, skutočne považovala za krajinu so štátnym monopolom na vývoz. Odvtedy sa zohľadnili hospodárske reformy v Číne, ktoré viedli k odlišnému prístupu k Číne v konaní na ochranu záujmov v oblasti obchodu. V súčasnosti článok 15 Protokolu o pristúpení Číny k WTO osobitne stanovuje, aký prístup k čínskemu vývozu by sa mal zvoliť v konaní na ochranu záujmov v oblasti obchodu. Ustanovenia, ktoré sú v ňom uvedené, skutočne umožňujú členom WTO použiť „metodiku, ktorá sa nezakladá na prísnom porovnávaní s domácimi cenami alebo nákladmi v Číne …ak výrobcovia, na ktorých sa vzťahuje prešetrovanie, nemôžu jasne preukázať, že vo výrobnom odvetví, ktoré vyrába podobný výrobok, v súvislosti s výrobou, produkciou a predajom tohto výrobku prevládajú trhovohospodárske podmienky“.

(76) V prípade ostatných jedenástich spoločností, ktoré boli zaradené do vzorky, sa poznamenáva, že v stanovenej lehote neboli predložené žiadne nové dôvody, ktoré by mohli zmeniť rozhodnutie o zamietnutí THP v ich prípade.

(77) V tejto súvislosti sa osobitne poznamenáva, že upravené stanovy, ktoré už neobsahovali predajné obmedzenia, predložené dvoma čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí boli zaradení do vzorky až po konečnom zverejnení, boli predložené príliš neskoro na to, aby mohli byť zohľadnené, keďže v tom čase nezostával dostatočný časový priestor na preverenie v súlade s článkom 16 ods. 1 základného nariadenia. V každom prípade príslušné spoločnosti nesplnili podmienky na udelenie THP, a to nielen z dôvodu predajných obmedzení (kritérium 1).

(78) Ostatné pripomienky týchto spoločností boli už analyzované v odôvodneniach (69) až (77) dočasného nariadenia. Preto sa zistenia a záver, ktoré sú v nich uvedené, týmto potvrdzujú a rozhodnutie o zamietnutí THP v prípade jedenástich spoločností sa ponecháva v platnosti.

1.3. Stanovenie THP týkajúce sa vyvážajúcich výrobcov vo Vietname

(79) Po uložení dočasných opatrení siedmi z vietnamských vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky tvrdili, že im mal byť udelený THP, a zopakovali argumenty, ktoré predložili už skôr, bez toho, aby poskytli dostatočné nové dôkazy. Tieto pripomienky boli už analyzované v odôvodneniach (78) až (90) dočasného nariadenia. Preto sa zistenia uvedené v uvedených odôvodneniach dočasného nariadenia týmto potvrdzujú a rozhodnutie o zamietnutí THP v prípade uvedených ôsmich spoločností sa ponecháva v platnosti.

(80) Dvaja vietnamskí vyvážajúci výrobcovia, ktorí boli zaradení do vzorky, tvrdili, že im mal byť udelený THP, keďže dôvody použité na udelenie THP spoločnosti GS, sa vzťahovali aj na nich. Podľa ich názoru im nebol udelený THP z dôvodu (i) predajných obmedzení v živnostenskom oprávnení a v stanovách a (ii) existencie zmluvy medzi prepojenou firmou a firmou v stopercentnom vlastníctve štátu. Spoločnosti tvrdili, že tieto podmienky sa vzťahujú aj na čínskeho vyvážajúceho výrobcu, spoločnosť GS, a preto stanovenie v ich prípade malo byť totožné so stanovením v prípade spoločnosti GS.

(81) Malo by sa poznamenať, že na základe vysvetlenia v uvedených odôvodneniach (78) až (90) dočasného nariadenia, týmto dvom vietnamským firmám nebol udelený THP, pretože nespĺňali kritériá 1, 2 a 3 článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že obidve firmy sú držiteľmi investičných povolení, ktoré ukladajú množstvové predajné obmedzenia. Tieto obmedzenia neboli počas OP alebo po jeho skončení odstránené. Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodnení (89) dočasného nariadenia, tieto dve spoločnosti nepredložili formulár žiadosti o THP pre jedného z ich prepojených výrobcov vo Vietname. Preto nebolo možné stanoviť, že skupina ako celok spĺňa všetky podmienky na udelenie THP. Skutočnosť, že táto prepojená firma mala uzavretú zmluvu o spracovaní so spoločnosťou, ktorá bola vo vlastníctve štátu, sa pri stanovení THP nepoužila, keďže Komisia nemohla rozhodnúť z dôvodu nepredloženia formulára žiadosti o THP. Preto sa dospelo k záveru, že táto situácia, ktorá sa týka týchto dvoch vietnamských vyvážajúcich výrobcov, nemá nič spoločné so situáciou spoločnosti GS. Preto museli byť predložené argumenty zamietnuté.

2. Individuálny prístup („IP“)

2.1. IP týkajúci sa vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(82) Po uložení dočasných opatrení niektorí z čínskych vývozcov zaradených do vzorky tvrdili, že im mal byť udelený IP, a zopakovali argumenty, ktoré predložili už predtým, bez toho, aby v stanovenej lehote poskytli akékoľvek nové dôkazy. V tejto súvislosti sa osobitne poznamenáva, že upravené stanovy, ktoré už neobsahovali predajné obmedzenia, predložené dvoma čínskymi vývozcami, ktorí boli zaradení do vzorky, boli predložené až po konečnom zverejnení. Bolo to príliš neskoro ich náležité preverenie v súlade s článkom 16 ods. 1 základného nariadenia.

(83) Následne, z dôvodov, ktoré už boli uvedené v odôvodnení (94) dočasného nariadenia, museli byť tieto tvrdenia zamietnuté.

(84) Ďalší čínski vývozcovia tvrdili, že odmietnutie udelenia IP čínskym vývozcom predstavuje porušenie odseku 15 Protokolu o pristúpení Číny k WTO a následne článku 6 ods. 10 Antidumpingovej dohody.

(85) Toto tvrdenie muselo byť zamietnuté. V prvom rade, Antidumpingová dohoda nie je priamo uplatniteľná v Spoločenstve. Po druhé, článok 6 ods. 10 Antidumpingovej dohody stanovuje iba všeobecné pravidlo prideľovania individuálnych rozpätí vývozcom. Avšak v prípade, ak sa uplatňujú podmienky netrhového hospodárstva, výnimky zo všeobecného pravidla upravuje rovnako právo WTO, napríklad v druhom doplňujúcom ustanovení článku VI odsek 1 prílohy 1 k Všeobecnej dohode o clách a obchode z roku 1994. Situáciu čínskych vývozcov podrobnejšie rieši Protokol o pristúpení Číny k WTO. Avšak z článku 15 tohto protokolu nemožno vyvodzovať žiadnu povinnosť spočívajúcu v prideľovaní individuálnych rozpätí vývozcom.

(86) Na základe tých istých úvah strany tvrdili, že článok 9 ods. 5 základného nariadenia, ktorý stanovuje pravidlá týkajúce sa individuálneho prístupu, je v rozpore s právom WTO.

(87) Toto tvrdenie muselo byť zamietnuté, pretože pravidlá WTO nielenže nie sú priamo uplatniteľné v Spoločenstve, ale nebránia ani dvojkrokovej metodike (i) THP a (ii) IP.

(88) Štyria čínski vývozcovia zopakovali svoje tvrdenia týkajúce sa individuálneho preskúmania, ako je uvedené v odôvodnení (7) dočasného nariadenia. Tvrdili, že ak bolo možné prešetriť vzorku dvanástich čínskych spoločností, malo by byť možné prešetriť aj ďalšie štyri spoločnosti.

(89) Avšak z dôvodov, ktoré už boli uvedené v odôvodnení (64) dočasného nariadenia, boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(90) Ďalší vyvážajúci výrobca pristúpil k žiadosti o IP po uložení dočasných opatrení. Tento výrobca začal prevádzku po skončení pôvodného OP. Z toho istého dôvodu, ktorý je uvedený vyššie, nebolo možné uskutočniť individuálne posúdenie podstaty žiadosti tejto spoločnosti. Navyše sa takisto zistilo, že stanovy obsahujú vývozný záväzok. Okrem toho spoločnosť využívala daňové stimuly na základe jej vývozu presahujúceho určitý podiel z jej celkového predaja. Za týchto okolností by v žiadnom prípade nebolo možné udeliť tejto spoločnosti IP.

2.2. IP týkajúci sa vyvážajúcich výrobcov vo Vietname

(91) Po uložení dočasných opatrení šiesti z vietnamských vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli zaradení do vzorky, tvrdili, že im mal byť udelený IP.

(92) Spoločnosti, ktorým nebol udelený IP na základe článku 9 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, iba zopakovali svoje tvrdenie, že ich vývozné množstvá sa stanovujú slobodne. Pripomína sa, že ich vývozné predajné množstvá boli pevne stanovené v investičných povoleniach spoločností, a preto sa nemôžu považovať za slobodne stanovené spoločnosťami, keďže akákoľvek odchýlka od koeficientu stanoveného v ich investičnom povolení by si vyžadovala predchádzajúcu zmenu tohto investičného povolenia, ktorú by museli schváliť úrady. Hoci títo vývozcovia tvrdili, že koeficient slobodne stanovuje spoločnosť na základe ekonomických úvah, dospelo sa k záveru, že neexistuje žiadny dôvod na to, aby bol v investičnom povolení stanovený vývozný koeficient, ktorý výslovne zakazuje spoločnosti, aby predávala časť svojej výroby na domácom trhu. Za takýchto okolností príslušná spoločnosť už nemôže slobodne rozhodovať o tom, či v určitom čase radšej predá na domácom trhu väčšie množstvo výrobkov ako množstvo povolené vo svojom povolení, keďže toto rozhodnutie podlieha predchádzajúcemu schváleniu úradov.

(93) Jedna zo spoločností, ktorej nebol udelený IP na základe článku 9 ods. 5 písm. c) základného nariadenia, tvrdila, že rozhodnutie Komisie o zamietnutí IP nebolo dostatočné odôvodnené. Táto spoločnosť je však v stopercentnom vlastníctve štátu, a teda väčšina akcií nepatrí súkromným osobám, ale štátu, ktorý takisto vymenúva členov manažmentu. Okrem toho sa zistilo, že táto spoločnosť bola prepojená so spoločnosťou, ktorá nespĺňala požiadavky na THP ani IP. Vzhľadom na to, že ak by sa mali na tieto prepojené spoločnosti vzťahovať odlišné colné sadzby, existovalo by riziko obchádzania opatrení, a vzhľadom na dôslednú prax, ktorá spočíva v preskúmaní toho, či skupina prepojených spoločností ako celok spĺňa podmienky na THP alebo IP, sa preto nemohlo určiť, že skupina ako celok spĺňa všetky podmienky na IP.

(94) Za týchto okolností sa potvrdzujú závery uvedené v odôvodnení (97) dočasného nariadenia.

(95) Dve posledné spoločnosti nepredložili žiadne nové dôkazy.

(96) Následne, z toho istého dôvodu, ako je uvedené v odôvodnení (97) dočasného nariadenia, sa usúdilo, že rozhodnutie o zamietnutí IP v prípade ôsmich vietnamských spoločností by sa malo ponechať v platnosti.

(97) Pokiaľ ide o žiadosti o IP, ktoré predložili vyvážajúci výrobcovia, ktorí neboli zaradení do vzorky, odkazuje sa na príslušný vyššie uvedený odsek.

3. Normálna hodnota

3.1. Stanovenej normálnej hodnoty v prípade vyvážajúceho výrobcu, ktorému bol udelený THP

(98) Stanovenie normálnej hodnoty v prípade jediného vyvážajúceho výrobcu, ktorému bol udelený THP, by sa malo zakladať na údajoch, ktoré predložil o domácom predaji a nákladoch na výrobu. Tieto údaje boli preverené v priestoroch príslušnej spoločnosti.

(99) Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najprv stanovila, že príslušný vyvážajúci výrobca počas obdobia prešetrovania neuskutočnil žiadny domáci predaj. Preto nebolo možné stanoviť normálnu hodnotu na základe domácich cien príslušného vyvážajúceho výrobcu, ako je stanovené v článku 2 ods. 1 pododsek 1 základného nariadenia. Z tohto dôvodu sa musela použiť iná metóda.

(100) Na tento účel sa preverilo, či možno použiť ceny iných predajcov alebo výrobcov v ČĽR v súlade s článkom 2 ods. 1 pododsek 2 základného nariadenia. Žiadnemu inému vyvážajúcemu výrobcovi v ČĽR však nebol udelený THP. Preto nebolo možné použiť domáce ceny týchto vyvážajúcich výrobcov.

(101) Vzhľadom na to, že nebolo možné použiť žiadne domáce ceny na stanovenie normálnej hodnoty, bolo potrebné vypočítať vytvorenú normálnu hodnotu na základe nákladov príslušného výrobcu. Následne, v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia, sa vytvorila normálna hodnota tak, že k výrobným nákladom vyvážaného modelu obuvi, ktoré boli podľa potreby upravené, sa pripočítala primeraná čiastka na predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a primerané ziskové rozpätie.

(102) Keďže vyvážajúci výrobca s THP nevykonával žiadny domáci predaj a keďže žiadnemu inému čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi nebol udelený THP, PVA a zisk sa museli stanoviť na základe akejkoľvek inej primeranej metódy v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

(103) Následne Komisia použila PVA náklady a miery zisku čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorým bol nedávno udelený THP v iných prešetrovaniach a ktorí vykonávali domáci predaj v rámci bežného obchodovania, ako je uvedené v článku 2 ods. 2 základného nariadenia.

(104) PVA náklady a priemerné sadzby zisku zistené v týchto prešetrovaniach boli vytvorené na základe výrobných nákladov, ktoré vynaložil príslušný vyvážajúci výrobca v súvislosti s vyvážanými modelmi.

3.2. Stanovenie normálnej hodnoty zistenej v analogickej krajine

(105) Niektoré strany tvrdili, že výber Brazílie ako analogickej krajiny údajne z jediného alebo hlavného dôvodu na základe reprezentatívnosti domáceho predaja v tejto krajine v porovnaní s alternatívne navrhnutými analogickými krajinami, nebol primeraný.

(106) V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že reprezentatívnosť domáceho predaja nie je jediným dôvodom na výber Brazílie. Pripomína sa, že iné faktory, ako je hospodárska súťaž na brazílskom trhu, rozdiel v nákladoch výrobných štruktúr, vrátane prístupu k surovinám, a know-how brazílskych výrobcov boli analyzované v odôvodneniach (109) až (123) dočasného nariadenia a viedli k rovnakému záveru. Mimochodom, zistilo sa, že výber Brazílie bol ešte vhodnejší vzhľadom na rozhodnutie o vylúčení obuvi STAF z rozsahu výrobku, keďže na rozdiel od ostatných krajín, ktoré navrhli uvedené strany, brazílske spoločnosti takmer vôbec nevyrábajú obuv STAF. Pokiaľ ide o iné faktory uvedené zainteresovanými stranami, ako je sociálno-ekonomický a kultúrny vývoj alebo mzdové náklady, nepovažovali sa podstatné na určenie, či je Brazília vhodnou analogickou krajinou. Navyše, pokiaľ ide o hospodársky rozvoj, Brazília nie je veľmi odlišná od iných navrhovaných analogických krajín, ako je Thajsko a Indonézia. Výber Brazílie sa preto nepovažoval za nevhodný.

(107) Navyše, aj keď samotná skutočnosť, že domáci predaj v analogickej krajine bol nižší ako minimálna úroveň 5 %, nevyhnutne neznamená, že táto krajina by bola nevhodná, údaj nižší ako 2 %, pokiaľ ide o domáci predaj, v prípade thajských a indonézskych spoločností, ktoré navrhovali niektoré strany, napriek tomu naznačuje, že tieto trhy sú menej reprezentatívne ako trh Brazílie.

(108) Okrem toho, úroveň domáceho predaja, hoci nie je jediným dôvodom na výber Brazílie, sa považovala za mimoriadne podstatnú v tomto konkrétnom prípade vzhľadom na veľký počet rôznych druhov obuvi, ktoré sa vyrábajú v príslušných krajinách a ktoré je potrebné porovnať s obuvou vyrábanou v analogickej krajine, ktorá sa najviac podobá na obuv vyrábanú v príslušných krajinách.

(109) Niektoré strany tvrdili, že použitie pomerne porovnateľných kontrolných čísel výrobkov používaných Komisiou na predbežné stanovisko by neposkytovalo presné a spravodlivé porovnanie vývozných cien s normálnymi hodnotami. Poznamenáva sa, že v prípade všetkých kontrolných čísel výrobkov, ktoré predávajú vyvážajúce krajiny, by zrejme nebolo možné nájsť príslušné výrobky v Brazílii. Za týchto okolností sa použitie najpodobnejších kontrolných čísel výrobkov na účely vykonania spravodlivého porovnania považuje za najvhodnejší prístup. Okrem toho, boli vykonané úpravy (napr. pokiaľ ide o detskú obuv, kvalitu usne) na účely zohľadnenia podstatných rozdielov vlastností medzi obuvou, ktorú vyvážajú vyvážajúce krajiny, a veľmi podobnými druhmi, ktoré sa predávajú v Brazílii. Tieto vlastnosti buď schéma kontrolných čísel výrobkov v jej skorej fáze vytvárania nezohľadňovala, alebo neboli úplne zahrnuté v dostupných údajoch, ktoré predložili zainteresované strany.

(110) Ďalej sa pripomína, že celý objem predaja obuvi z usne, ktorý dosahujú spolupracujúci brazílski výrobcovia, je vyšší ako celkový objem predaja, ktorý dosahujú výrobcovia ochotní spolupracovať z navrhovaných iných analogických krajín, t. j. Indonézie, Indie a Thajska. Preto sa usúdilo, že škála výrobkov, ktoré vyrábajú brazílske spoločnosti, bude pravdepodobne vyššia ako škála výrobkov, ktoré sa vyrábajú v ostatných posudzovaných krajinách. Následne sa usúdilo, že je pravdepodobnejšie, že sa nájdu brazílske druhy obuvi porovnateľné s čínskymi/vietnamskými druhmi obuvi.

(111) Šesť thajských spoločností, dve indonézske spoločnosti a indická spoločnosť v konkrétnych prípadoch skutočne oznámili celkový predaj (t. j. domáci predaj a vývoz) v objeme menej ako 8 miliónov párov (t. j. menej ako 5 % príslušného vývozu), kým osem spolupracujúcich brazílskych spoločností oznámilo celkový predaj v objeme viac ako 40 miliónov párov, z ktorých viac ako 18 miliónov párov pripadá len na tri spoločnosti, ktorých údaje boli použité. Za týchto okolností je zrejmé, že je väčšia pravdepodobnosť, že sa nájdu modely, ktoré vyrábajú brazílske spoločnosti a sú porovnateľné s modelmi, ktoré predávajú príslušné krajiny, ako v prípade thajských, indických alebo indonézskych spoločností.

(112) Jedna strana tvrdila, že škála brazílskej výroby nie je taká rôznorodá ako výroba v príslušných krajinách. Avšak vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dá odôvodnene predpokladať, že škála výrobkov brazílskych spoločností, ktoré poskytli potrebné informácie a v prípade ktorých sa zistilo, že objem ich predaja (domáceho predaja a vývozu) je šesťnásobne až trinásťnásobne väčší ako objem predaja, ktorý oznámili indické, indonézske alebo thajské spoločnosti, je široká a rôznorodá.

(113) Zainteresované strany sa takisto odvolávali na údajný rozpor medzi odôvodnením (108) dočasného nariadenia, ktoré stanovuje, že „Brazília sa zdala byť najvhodnejšou voľbou z hľadiska reprezentatívnosti svojho domáceho predaja, vďaka čomu sa predišlo zostavovaniu normálnej hodnoty a mnohým prípadným úpravám,“ a odôvodnením (123) dočasného nariadenia, v ktorom sa dospelo k záveru, že rozdiel v kvalite usne, ktorú používajú spoločnosti zaradené do vzorky a brazílski výrobcovia, „nie je dôvodom na odmietnutie Brazílie ako vhodnej analogickej krajiny, keďže možno vykonať úpravu na zohľadnenie rozdielu vo fyzikálnych vlastnostiach, aby sa zohľadnil akýkoľvek rozdiel v kvalite usne“.

(114) Nejde tu však o žiadny rozpor, keďže v odôvodnení (108) dočasného nariadenia sa len uvádza, že výber Brazílie je vhodnejší, pretože sa bude vyžadovať menej úprav ako v prípade iných potenciálnych analogických krajín. Okrem toho je zrejmé, že v skorej fáze prešetrovania nie je možné presne vedieť, ktoré úpravy budú v konečnom dôsledku potrebné na vykonanie primeraného porovnania. Podobne takéto úpravy by pravdepodobne takisto neboli potrebné, ak by bola za analogickú krajinu vybraná iná krajina. Avšak vzhľadom na nedostatočnú reprezentatívnosť domáceho predaja iných navrhovaných krajín a takisto vzhľadom na pravdepodobne úzku škálu ich výroby možno odôvodnene predpokladať, že by sa musela zostaviť ich normálna hodnota a že by bolo potrebných viac úprav, aby boli thajské, indonézske alebo indické modely porovnateľné s modelmi, ktoré sa vyrábajú v príslušných krajinách, ako v prípade brazílskych domácich predajných cien.

(115) Pokiaľ ide o hospodársky rozvoj a príjem na obyvateľa, hoci sa zvyčajne považujú za nepodstatné, pripomína sa, ako je uvedené v odôvodnení (115) dočasného nariadenia, že podľa hlavného kritéria Svetovej banky na klasifikáciu ekonomík, t. j. hrubého národného dôchodku na obyvateľa, sa Brazília zaraďuje do tej istej kategórie ako ČĽR, Thajsko a Indonézia. Navyše, ani mzdové náklady týkajúce sa vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v ČĽR ani vo Vietname, neboli v porovnaní s podmienkami výrobcov v Brazílii zaradených do vzorky také, že by mohli byť dôvodom na úpravu. Pripomína sa aj, že nominálne rozdiely v nákladoch medzi analogickou krajinou a príslušnou vyvážajúcou krajinou ako také nie sú podstatné. Keďže náklady a ceny sa vo všeobecnosti nepokladajú za zmysluplný základ na stanovenie normálnej hodnoty v krajinách patriacich pod čl. 2 ods. 7 základného nariadenia, takéto porovnanie je v skutočnosti v rozpore s účelom použitia metód stanovených v čl. 2 ods. 7 základného nariadenia.

(116) Niektoré strany tvrdili, že Brazília nie je vhodnou analogickou krajinou z dôvodu údajných subvencií, ktoré sa poskytujú výrobcom obuvi na územiach na severe krajiny. Podľa týchto strán je cieľom týchto subvencií prilákať výrobcov obuvi do severnej časti Brazílie, čím ovplyvňujú podmienky hospodárskej súťaže na trhu.

(117) V prvom rade je potrebné poznamenať, že toto tvrdenie nebolo podložené žiadnymi dôkazmi.

(118) Okrem toho, spoločnosti, ktoré boli použité pri stanovení normálnej hodnoty, nesídlili na územiach na severe krajiny, ale na juhu, a preto tieto údajné subvencie nemohli mať na ne žiadny vplyv.

(119) Nakoniec, ak by tieto štátne zásahy existovali v takej podobe, ako ich opisujú vývozcovia, tento mechanizmus by len bránil iným spoločnostiam v tom, aby si založili závod v tej istej oblasti, ale nie v tom, aby predávali svoj výrobok v určitých častiach brazílskeho trhu. Trh s obuvou určite nie je ani miestnym ani regionálnym trhom, ale skôr celoštátnym, či dokonca celosvetovým trhom. Preto skutočnosť, že spoločnosť možno dostane subvencie na založenie závodu vo vzdialenej oblasti, nebráni hospodárskej súťaži, najmä na trhu, na ktorom pôsobí 7 000 výrobcov. Aj keď by údajné štátne subvencie mohli v konečnom dôsledku ovplyvniť náklady, tieto by so všetkou pravdepodobnosťou spôsobovali iba zníženie predajných cien, ktoré by mali tendenciu znížiť normálnu hodnotu, a teda akékoľvek dumpingové rozpätia.

(120) Okrem toho, vzhľadom na dôvody uvedené v odôvodnení (109) dočasného nariadenia a najmä na skutočnosť, že v Brazílii pôsobí viac ako 7 000 výrobcov, hospodárska súťaž na brazílskom trhu sa nepovažovala za natoľko nevhodnú, aby došlo k zamietnutiu Brazílie ako analogickej krajiny.

(121) Preto bolo uvedené tvrdenie, keďže nebolo ďalej odôvodnené, na základe uvedených skutočností zamietnuté.

(122) Z tohto dôvodu sa dospelo k záveru, že Brazília je vhodnou analogickou krajinou na účely stanovenia normálnej hodnoty, ako bolo už uvedené v odôvodnení (124) dočasného nariadenia.

3.3. Vývozná cena

(123) Keďže zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky, metodika uvedená v odôvodneniach (128) až (130) dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(124) Niektoré strany tvrdili, že pri výpočte celoštátneho dumpingového rozpätia by sa zistenia nemali zakladať na vývozných cenách spoločností, ktoré boli zaradené do vzorky. Zistenia by sa mali zakladať skôr na celoštátnom objeme vývozu (napr. na údajoch Eurostatu).

(125) Toto tvrdenie muselo byť zamietnuté. Pripomína sa, že v tomto konkrétnom konaní sa použili ustanovenia o výbere vzorky uvedené v článku 17 základného nariadenia. Preto sa použili iba vývozné ceny spoločností, ktoré boli zaradené do vzorky. Pokiaľ ide o spoločnosti zaradené do vzorky, ktoré nespĺňali kritériá na udelenie THP/IP, vypočítalo sa jedno vážené priemerné dumpingové rozpätie. Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodnení (135) dočasného nariadenia, toto vážené priemerné dumpingové rozpätie sa vzťahuje na spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky, v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Navyše, keďže miera spolupráce bola vysoká, rovnaké dumpingové rozpätie sa použilo aj v prípade všetkých ostatných čínskych vyvážajúcich výrobcov.

3.4. Porovnanie

(126) Niektoré strany tvrdili, že nie všetky podrobné údaje relevantné na vykonanie porovnania vývozných cien boli zverejnené. Najmä podľa týchto strán neboli vyčíslené úpravy normálnych hodnôt stanovených na základe brazílskych údajov.

(127) Po náležitom zvážení všetkých pripomienok, ktoré predložili zainteresované strany, a náležitom preskúmaní spisov, sa zistilo, že je vhodné vykonať opravu úprav cien usne, ako je uvedené v odôvodnení (132) dočasného nariadenia. Zistilo sa, že výrobcovia vo vyvážajúcich krajinách, najmä výrobcovia v Číne, predávajú obuv z usne, ktorej kvalita je vyššia ako kvalita obuvi z usne, ktorú predávajú brazílski výrobcovia na svojom domácom trhu. Rozdiel v kvalite obuvi bol spôsobený najmä vyššou kvalitou použitej usne. Rozdiel v kvalite sa takisto odrážal v rozdiele kúpnej ceny používanej usne: useň používaná v prípade obuvi vyvážanej z Číny a Vietnamu bola drahšia ako useň používaná v Brazílii na výrobu obuvi, ktorá sa predávala na domácom trhu. Na tento účel bola hodnota usne, ktorú používali výrobcovia v analogickej krajine, porovnaná s príslušnými hodnotami usne, ktorú používali čínski a vietnamskí výrobcovia zaradení do vzorky. Zistilo sa, že väčšina usne, ktorú používajú čínski a vietnamskí výrobcovia, bola dovezená z krajín s trhovým hospodárstvom. Preto sa na stanovenie úpravy použil priemer vrátane cien na svetovom trhu. Príslušný výpočet sa uskutočnil samostatne v prípade obidvoch vyvážajúcich krajín. Rozdiel v hodnote používanej usne sa vynásobil podielom usne na celkových výrobných nákladoch. Následné úpravy nahor smerom k normálnej hodnote predstavovali 21,6 % (v prípade ČĽR) a 16,4 % (v prípade Vietnamu).

(128) Niektoré strany tvrdili, že nebolo vhodné vykonať úpravy kvality usne v prípade, že sa zistilo, že výrobné náklady vo vyvážajúcich krajinách boli skreslené v dôsledku toho, že žiadnemu, okrem jedného, z vývozcov v týchto krajinách nebol udelený THP.

(129) Toto tvrdenie muselo byť zamietnuté. Je pravdou, že THP bol zamietnutý aj preto, že sa zistil štátny vplyv, ktorý ovplyvňoval náklady/ceny. Ako však už bolo uvedené zistilo sa, že useň bola dovezená z krajín s trhovým hospodárstvom.

(130) Niektoré strany tvrdili, že Komisia nezverejnila presné čísla, na základe ktorých bola vypočítaná úprava, a dôvod, prečo muselo dôjsť k prehodnoteniu úpravy usne po dočasnom stanovení.

(131) Prehodnotenie úpravy usne je však vysvetlené vyššie. Okrem toho, Komisia oznámila všetkým spoločnostiam, ktorých sa týka toto konanie, nevyhnutné podrobné údaje, z ktorých vychádzajú základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých sa plánuje odporučiť uloženie konečných opatrení.

(132) Niektoré zainteresované strany tvrdili, že sa na normálnu hodnotu nemala použiť žiadna úprava výdavkov na výskum a vývoj, pretože náklady na výskum a vývoj v podobnej výške vznikli aj čínskym a vietnamským výrobcom.

(133) Zistilo sa však, že náklady na výskum a vývoj, ktoré vznikli výrobcom, ktorí boli zaradení do vzorky, z príslušných krajín, sa týkali iba výskumu a vývoja výroby, kým brazílske náklady na výskum a vývoj sa vzťahovali na navrhovanie a vzorky nových modelov obuvi, t. j. takýto druh výskumu a vývoja je odlišný, a preto sa považuje za potrebné zachovať túto úpravu.

(134) Jedna ďalšia strana takisto tvrdila, že by sa mala vykonať úprava na zohľadnenie skutočnosti, že zisk dosiahnutý prostredníctvom predaja výrobcom originálneho vybavenia produkuje menej zisku ako iný predaj.

(135) Toto tvrdenie však nebolo podložené zisteniami prešetrovania v prípade brazílskych spoločností, kde tento rozdiel neexistoval. Navyše, akýkoľvek rozdiel medzi predajom výrobcom originálneho vybavenia a predajom vlastnej značky je už zohľadnený v úprave, ktorá bola vykonaná na účely zohľadnenia rozdielu nákladov na výskum a vývoj. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(136) Ďalej sa poznamenáva, že bola potrebná úprava v súvislosti s detskou obuvou. Žiadny z brazílskych výrobcov nevyrábal detskú obuv. Dá sa zistiť, napr. z údajov Eurostatu o dovoze, že detská obuv je vo všeobecnosti lacnejšia ako obuv pre dospelých. Túto skutočnosť možno pripísať menšej veľkosti detskej obuvi a následne aj menšiemu množstvu suroviny, ktorá je potrebná na jej výrobu. Následne sa použila úprava na základe pomerných cenových rozdielov medzi detskou obuvou a obuvou pre dospelých, ktorú predáva výrobné odvetvie Spoločenstva. Úprava dosahuje 33,2 % z normálnej hodnoty.

(137) Niektoré strany tvrdili, že táto úprava nebola dostatočne vysvetlená. Okrem toho uviedli, že jediným faktorom, ktorý odôvodňuje cenový rozdiel, je rozdiel vo veľkosti a následne množstvo použitých surovín. Táto domnienka bola podľa týchto strán nesprávna. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že úprava vykonaná v súvislosti s detskou obuvou bola v plnom rozsahu oznámená stranám a je uvedená vyššie. Okrem toho, strany, ktoré považovali túto úpravu za nesprávnu, nepredložili akúkoľvek lepšiu alternatívnu metódu, ktorá by sa mohla použiť, aby bolo zaručené spravodlivé porovnanie vývozných cien a normálnych hodnôt.

(138) Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, zistenia uvedené v odôvodneniach (131) až (133) dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(139) Niektoré strany tvrdili, že schéma kontrolných čísel výrobkov neumožňovala spravodlivé porovnanie. Strany najmä tvrdili že použitá schéma kontrolných čísel výrobkov bola príliš široká a nezakladala sa na osobitných fyzikálnych vlastnostiach výrobkov. Podľa týchto strán táto skutočnosť údajne predstavovala porušenie článku 2.4 Antidumpingovej dohody. Ďalej boli predložené tvrdenia, že všeobecné úpravy (týkajúce sa kvality usne) neposkytovali dostatočnú kompenzáciu za tento údajný nedostatok.

(140) Tieto argumenty museli byť zamietnuté. Článok 2.4 Antidumpingovej dohody, ako aj článok 2 ods. 10 základného nariadenia, skutočne predpisuje spravodlivé porovnanie. Avšak tieto ustanovenia neuvádzajú akékoľvek detaily v súvislosti s formou kontrolných čísel výrobkov. Pripomína sa, že dlhodobou praxou ES je umožniť porovnateľnosť príslušného výrobku a podobného výrobku použitím kontrolných čísel výrobkov, ktoré ďalej rozdeľujú výrobok na druhy/modely podľa určitých vlastností alebo technických špecifikácií. V tomto prípade bolo zohľadnených päť týchto aspektov, t. j. štýl obuvi, druh spotrebiteľa, druh obuvi, materiál, z ktorého je zhotovená vonkajšia podrážka, a výstelka. Tieto aspekty dostatočne odrážajú základné vlastnosti príslušného výrobku. Okrem toho sa poznamenáva, že základné nariadenie ani Antidumpingová dohoda nestanovuje žiadnu právnu povinnosť, ktorá by spočívala v použití akýchkoľvek kontrolných čísel výrobkov v antidumpingových prešetrovaniach. V tomto prípade, v súlade so zásadou spravodlivého porovnania, sa sústavne používala jedna a tá istá schéma kontrolných čísel výrobkov na klasifikáciu modelov príslušného výrobku, ktoré vyrábajú a predávajú výrobcovia v Spoločenstve, vyvážajúcich krajinách a analogickej krajine kvôli spravodlivému porovnaniu cien v Spoločenstve, vývozných cien a normálnych hodnôt.

(141) Okrem toho sa zistilo, že hľadisko kvality usne, ktoré schéma kontrolných čísel výrobkov nepokrývala, malo skutočne vplyv na ceny a porovnateľnosť cien príslušného výrobku. Useň zvyčajne predstavuje 50 % alebo viac z celkových nákladov na výrobu obuvi z usne. V závislosti od druhu, kvality a množstva použitej usne sa náklady na useň môžu do značnej miery líšiť, ale zistilo sa, že rozdiely v nákladoch sa primerane odrážajú v predajných cenách. Na účely porovnania normálnej hodnoty s vývoznými cenami a na výpočty podhodnotenia/predaja pod cenu bola vykonaná primeraná úprava na zohľadnenie rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia.

(142) Ďalšie strany konštatovali veľmi veľké cenové rozdiely v rámci určitých kontrolných čísel výrobkov, ktoré podľa ich názoru svedčili o nedokonalosti schémy kontrolných čísel výrobkov.

(143) Cenové rozdiely môžu spôsobiť viaceré okolnosti, ako je kolísanie trhu, mimoriadny tlak na znižovanie cien v prípade nadmernej ponuky atď. a ochota predávať výrobky za dumpingové ceny atď. V každom prípade, v súvislosti s použitím schémy kontrolných čísel výrobkov je podstatná skutočnosť, že sa rovnako používa v prípade všetkých strán, ktorých sa prípad týka. Cenové rozdiely môže skutočne spôsobovať veľký počet faktorov, ako napríklad módne trendy a psychológia trhu, ktoré nevyhnutne nespochybňujú porovnateľnosť výrobkov v rámci toho istého kontrolného čísla výrobku. Strany navyše nepredložili akúkoľvek lepšiu, a zároveň praktickú metodiku na uľahčenie porovnateľnosti. Ako už bolo spomenuté, akékoľvek cenové rozdiely v dôsledku odlišnej kvality usne boli zohľadnené vykonaním primeraných úprav. Tvrdenie preto muselo byť zamietnuté.

(144) Ďalšie strany tvrdili, že keďže sa rozhodlo o vylúčení obuvi STAF z rozsahu príslušného výrobku, tento druh obuvi mal byť samostatne označený schémou kontrolných čísel výrobkov.

(145) Keď v tomto prípade vznikla potreba vylúčiť obuv STAF z rozsahu príslušného výrobku, použila sa primeraná a konzistentná metodika voči všetkým vyvážajúcim výrobcom na vylúčenie ich príslušného predaja obuvi STAF z rozsahu prešetrovania. Zámer vylúčiť obuv STAF z rozsahu príslušného výrobku bol oznámený všetkým príslušným stranám oveľa skôr, ako sa uskutočnilo dočasné zverejnenie. Ani po tomto oznámení, ani po zverejnení dočasných zistení nepredložil žiadny vyvážajúci výrobca opravené údaje, ktoré by umožnili lepšiu identifikáciu jeho predaja obuvi STAF v jeho zoznamoch transakcií. Za týchto okolností sa metodika kontrolných čísel výrobkov použitá na účely vylúčenia predaja obuvi STAF považuje za primeranú a vhodnú.

3.5. Dumpingové rozpätia

3.5.1. Všeobecná metodika

(146) Niektoré zainteresované strany tvrdili, že rozlíšenie medzi spolupracujúcimi spoločnosťami a nespolupracujúcimi spoločnosťami zvýhodňuje nespolupracujúce spoločnosti. Ako je však vysvetlené v odôvodnení (139) dočasného nariadenia, miera spolupráce bola vysoká a teda, v súlade so zvyčajnou praxou, sa považovalo za vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre akýchkoľvek nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni váženého priemerného dumpingového rozpätia stanoveného pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vo vzorke v príslušných krajinách. Keďže neboli predložené pripomienky, všeobecná metodika použitá na stanovenie dumpingových rozpätí uvedená v odôvodneniach (134) až (143) dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

3.5.2. Dumpingové rozpätia

a) Čínska ľudová republika

- Dumpingové rozpätie v prípade spoločnosti GS je 9,7 % a je vyjadrené ako percentuálny podiel z dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva:

- Konečné celoštátne dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel z dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva je 28,9 %.

b) Vietnam

- Konečné celoštátne dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel z dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva je 70,1 %.

E. UJMA

1. Všeobecné ustanovenia

(147) Rovnako ako v dočasnej fáze, a vzhľadom na uvedené konečné závery týkajúce sa rozsahu výrobku, boli všetky údaje týkajúce sa obuvi STAF vylúčené z údajov, ktoré sú analyzované ďalej. Na základe žiadosti niektorých vyvážajúcich výrobcov sa týmto potvrdzuje, že toto vylúčenie sa použilo rovnako na dovoz z príslušných krajín a dovoz z ostatných tretích krajín, ako aj na údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva.

(148) Avšak vzhľadom na uvedený konečný záver, že detská obuv by mala byť zahrnutá do rozsahu príslušného výrobku, konečná analýza ujmy bola vykonaná pre príslušný výrobok ako celok, t. j. vrátane detskej obuvi.

2. Výroba v Spoločenstve

(149) Združenie dovozcov zopakovalo svoje tvrdenie, že ak sa navrhovatelia, o ktorých tvrdia, že iba montujú v Spoločenstve časti obuvi pochádzajúce zo zdroja mimo Spoločenstva, považujú za výrobcov Spoločenstva, potom dovozcovia, ktorí vykonávajú návrhársku, značkovú, výskumnú a vývojovú, riadiacu a maloobchodnú činnosť v Spoločenstve, by sa mali takisto považovať za výrobcov Spoločenstva.

(150) Toto tvrdenie už bolo analyzované v odôvodnení (148) dočasného nariadenia, kde sa dospelo k záveru, že iba tie spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti produkcie/výroby v Spoločenstve, sa považujú za výrobcov Spoločenstva. Na výrobky, s ktorými obchodujú dovozcovia, ktoré sa okrem iných krajín vyrábajú v Číne a vo Vietname a nespĺňajú podmienky na to, aby sa považovali za výrobky s pôvodom v ES, sa vzťahujú dovozné clá, a tieto subjekty pôsobiace v Spoločenstve sa preto nemôžu považovať za výrobcov Spoločenstva.

(151) Keďže neboli predložené nové informácie, tieto závery sa týmto potvrdzujú a s konečnou platnosťou sa stanovuje, že výrobcovia uvedení v odôvodnení (146) dočasného nariadenia predstavujú celkovú výrobu Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

3. Definícia výrobného odvetvia Spoločenstva

(152) Definíciu výrobného odvetvia Spoločenstva spochybnili viacerí vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia a združenie dovozcov na základe toho, že spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky, nespolupracovali počas prešetrovania, napr. poskytnutím vyplneného dotazníka na výber vzorky, a preto právna požiadavka týkajúca sa trvalého uplatňovania podnetu nebola splnená počas celého prešetrovania. Z týchto dôvodov namietali, že 814 navrhovateľov nemohlo z právneho hľadiska predstavovať výrobné odvetvie Spoločenstva.

(153) Takisto poukázali na viaceré nariadenia Rady, ktorými sa výrobcovia, ktorí sú navrhovateľmi a ktorí náležite nespolupracovali, vylúčili z definície výrobného odvetvia Spoločenstva.

(154) V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v súlade s článkom 4 ods. 1 základného nariadenia sa pojem výrobné odvetvie Spoločenstva vysvetľuje tak, že označuje výrobcov v rámci Spoločenstva, ktorých spoločná výroba podobných výrobkov predstavuje podstatnú časť tak, ako je vymedzené v článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Článok 5 ods. 4 ďalej stanovuje definíciu tejto podstatnej časti, t. j. že títo výrobcovia v Spoločenstve, ktorí výslovne podporujú podnet, by mali predstavovať najmenej 25 % celkovej výroby Spoločenstva a viac ako 50 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý vyrába tá časť výrobcov Spoločenstva, ktorá prešetrovanie podporila alebo proti nemu namietala.

(155) V tomto konkrétnom prípade výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, predstavovali viac ako 40 % výroby Spoločenstva a podľa uvedených právnych požiadaviek sa usudzuje, že predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva. Okrem toho, žiadny výrobca proti podnetu nenamietal.

(156) Je pravdou, že inštitúcie zvyčajne postupujú tak, že výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi a ktorí dostatočne nespolupracovali počas prešetrovania, sa zvyčajne vylúčia z definície výrobného odvetvia Spoločenstva, a že v čase prijatia opatrení by mali byť takisto splnené uvedené limity.

(157) V tomto prípade sa však u žiadneho z 814 výrobcov Spoločenstva nezistilo, že by dostatočne nespolupracoval pri prešetrovaní. V skutočnosti, ako je jasne uvedené v oznámení o začatí konania, dotazníky boli zaslané iba výrobcom Spoločenstva, ktorí boli zaradení do vzorky, a všetci z nich doručili odpovede. Preto, ak výrobcovia, ktorí sú navrhovateľmi a ktorí neboli zaradení do vzorky, nepredložili žiadny vyplnený dotazník pre výrobcov, ktorí boli zaradení do vzorky, dôvodom je jednoducho skutočnosť, že neboli požiadaní, aby ju predložili.

(158) Zo samotnej povahy výberu vzorky vyplýva, že úplné dotazníky týkajúce sa ujmy sa zasielajú iba výrobcom Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi a ktorí boli zaradení do vzorky, a podľa ustanovení článku 6 ods. 2 základného nariadenia iba strany, ktorým bude doručený dotazník, by mali predložiť odpoveď. Tvrdenia, ktoré predložili viaceré zainteresované strany, boli zamietnuté na základe uvedených skutočností, a závery uvedené v odôvodnení (152) dočasného nariadenia sa potvrdzujú: usudzuje sa, že 814 výrobcov Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, predstavuje výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia, a ďalej sa označujú ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“.

4. Spotreba Spoločenstva

(159) Jeden vývozca spochybnil úroveň spotreby Spoločenstva na základe toho, že sa zdá, že je v Európe nižšia ako v rozvojových krajinách. Toto tvrdenie však nebolo bližšie podložené, a preto bolo zamietnuté. Keďže neboli predložené iné tvrdenia, metodika použitá na výpočet spotreby Spoločenstva sa týmto potvrdzuje.

(160) Zrejmá spotreba Spoločenstva vrátane detskej obuvi sa vyvíjala takto:

2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP |

Spotreba (v tis. párov) | 718 186 | 646 843 | 669 686 | 699 604 | 714 158 |

Index: 2001=100 | 100 | 90 | 93 | 97 | 99 |

Zdroj: Eurostat, informácie obsiahnuté v podnete. |

(161) Tento vývoj je porovnateľný so spotrebou zistenou v dočasnej fáze, t. j. s vylúčením detskej obuvi.

5. Dovoz z príslušných krajín

5.1. Súhrnné hodnotenie vplyvu príslušného dumpingového dovozu

(162) V tabuľke sú jednotlivo uvedené objemy dovozu, podiely na trhu a priemerné jednotkové ceny v prípade obidvoch príslušných krajín vrátane detskej obuvi:

Objem dovozu a podiely na trhu

2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP |

ČĽR (v tis. párov) | 15 571 | 14 616 | 25 810 | 30 662 | 63 044 |

Index: 2001=100 | 100 | 94 | 166 | 197 | 405 |

podiely na trhu | 2,2 % | 2,3 % | 3,9 % | 4,4 % | 8,8 % |

Vietnam (v tis. párov) | 51 414 | 59 898 | 83 334 | 103 177 | 102 604 |

Index: 2001=100 | 100 | 117 | 162 | 201 | 200 |

podiely na trhu | 7,2 % | 9,3 % | 12,4 % | 14,7 % | 14,4 % |

Priemerné ceny

2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP |

ČĽR (EUR/pár) | 11,6 | 11,3 | 8,6 | 7,3 | 7,2 |

Index: 2001=100 | 100 | 97 | 74 | 63 | 62 |

Vietnam (EUR/pár) | 11,9 | 11,2 | 9,9 | 9,3 | 9,2 |

Index: 2001=100 | 100 | 94 | 83 | 78 | 78 |

(163) Niektoré zainteresované strany tvrdili, že súhrnné posúdenie nie je odôvodnené. Toto tvrdenie sa zakladá na skutočnosti, že trendy v objeme dovozu a cenách sú medzi Čínou a Vietnamom odlišné. Okrem toho tvrdili, že Vietnam je jednou z najchudobnejších krajín sveta a vzťahuje sa naň Všeobecný systém preferencií a že by sa preto nemal na účely posúdenia ujmy posudzovať spoločne s Čínou.

(164) Prvé tvrdenie bolo predložené už skôr a bolo náležite analyzované v dočasnom nariadení. Konkrétnejšie, z hľadiska dovozných trendov, pokiaľ ide o objem a ceny, v tabuľke v odôvodnení (160) dočasného nariadenia je jasne uvedené, že tieto trendy sa vyvíjali podobným spôsobom. Takisto sa poznamenáva, že zahrnutie detskej obuvi nemení tieto trendy. V každom prípade a popri týchto dovozných trendoch boli v dočasnom nariadení podrobne stanovené rozličné dôvody, prečo je súhrnné posúdenie vhodné z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážaným a podobným výrobkom Spoločenstva. Je to napríklad preto, že dovážané výrobky sú podobné, pokiaľ ide o ich základné vlastnosti, zameniteľné z pohľadu zákazníka a distribuované prostredníctvom rovnakých distribučných kanálov.

(165) Pokiaľ ide o Vietnam, v základnom nariadení sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by stanovovalo, že jedna z krajín, na ktoré sa súčasne vzťahujú antidumpingové prešetrovania, by nemala byť posudzovaná súhrnne z dôvodu jej celkovej hospodárskej situácie. Konkrétnejšie, takýto výklad by takisto nebol v súlade s predmetom a účelom ustanovení o súhrnnom posudzovaní, ktoré sa sústreďujú na to, či si výrobky dovážané z viacerých zdrojov navzájom konkurujú a či konkurujú podobnému výrobku Spoločenstva. Inými slovami, podstatné sú vlastnosti predávaných výrobkov, a nie situácia krajiny, z ktorej tieto dovážané výrobky pochádzajú. Situácia vyvážajúcej krajiny sa musí posudzovať v súlade s ustanoveniami článku 15 Antidumpingovej dohody a základným nariadením, ale nie v súvislosti so súhrnným posudzovaním. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(166) Združenie dovozcov takisto tvrdilo, že súhrnné posúdenie nie je odôvodnené preto, že skladba sortimentu týchto dvoch príslušných krajín je odlišná. V tejto súvislosti sa dospelo k záveru, že aj keď je možné, že existujú určité rozdiely v skladbe sortimentu medzi týmito dvoma krajinami, napriek tomu tu je značný prienik, a teda sa dospelo k záveru, že celkovo si príslušný výrobok s pôvodom v Číne a vo Vietname navzájom konkurujú. Poukazuje sa aj na uvedené závery, že všetky druhy príslušného výrobku by sa mali na účely tohto konania považovať za jeden jediný výrobok a že všetky druhy obuvi z usne, ktoré vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva, sú podobné druhom obuvi z usne, ktoré sa vyvážajú z príslušných krajín do Spoločenstva. Tento argument bol preto zamietnutý.

(167) Na základe dočasných zistení uvedených v odôvodneniach (156) až (162) dočasného nariadenia a vyššie uvedených ustanovení sa týmto s konečnou platnosťou dospelo k záveru, že všetky podmienky na súhrnné posúdenie, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia, sú splnené, a teda aj vplyv dumpingového dovozu s pôvodom v príslušných krajinách by sa mal posudzovať na účely analýzy ujmy spoločne.

5.2. Objem, podiel na trhu a cenový vývoj príslušného dumpingového dovozu

a) Objem a ceny

(168) Tabuľka uvádza vývoj objemu dovozu a podielov na trhu príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách vrátane detskej obuvi.

2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP |

Dovoz (v tis. párov) | 66 986 | 74 514 | 109 144 | 133 840 | 165 648 |

Index: 2001=100 | 100 | 111 | 163 | 200 | 247 |

Podiel na trhu | 9,3 % | 11,5 % | 16,3 % | 19,1 % | 23,2 % |

Zdroj: Eurostat |

(169) Trendy a absolútne údaje sú porovnateľné s trendmi a údajmi, ktoré boli analyzované v dočasnej fáze: objem dovozu sa viac ako zdvojnásobil a podiel na trhu sa značne zvýšil z 9,3 % v roku 2001 na 23,2 % počas OP. Je potrebné poznamenať, že rok 2004 a OP (apríl 2004 až marec 2005) sa značne prekrývali, a preto uvedená tabuľka uvádza, že počas prvého štvrťroka 2005 došlo k zvýšeniu dovozu. Ako vidieť z uvedenej tabuľky, spôsobil to najmä vývoj čínskeho dovozu.

(170) Dovozné ceny vrátane detskej obuvi, poklesli počas posudzovaného obdobia takmer o 30 %, podobne, ako bolo zistené v dočasnej fáze.

2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP |

EUR/pár | 11,8 | 11,2 | 9,6 | 8,8 | 8,5 |

Index: 2001=100 | 100 | 95 | 81 | 74 | 72 |

Zdroj: Eurostat |

(171) Niektorí dovozcovia tvrdili, že pokles dovozných cien vysvetľujú zmeny v skladbe sortimentu. Toto tvrdenie však nebolo podložené a takisto sa nepotvrdilo pri prešetrovaní. Bolo preto zamietnuté.

b) Pripomienky zainteresovaných strán

(172) Niektoré zainteresované strany tvrdili, že došlo k porušeniu článku 3 ods. 2 základného nariadenia z dôvodov, že Komisia neuskutočnila objektívne preskúmanie objemu a cien dumpingového dovozu. Svoje tvrdenie odôvodnili tým, že vonkajšie faktory, ako je zrušenie dovoznej kvóty, vývoj výmenného kurzu, údajné zmeny v skladbe sortimentu a módny trend neboli zohľadnené pri posudzovaní dovozných trendov.

(173) Konkrétne pokiaľ ide o zrušenie kvóty, toto tvrdenie už bolo analyzované v odôvodnení (165) dočasného nariadenia. Je pravdou, že zrušenie kvóty do určitej miery obnovilo dovozné trendy. Táto skutočnosť by sa však mala posudzovať aj z hľadiska toho, že toto množstvové obmedzenie sa priamo týkalo iba jednej z dvoch príslušných krajín a že dovoz z Vietnamu mal takisto stúpajúcu tendenciu, že nie pre všetky druhy výrobkov, na ktoré sa vzťahovalo toto prešetrovanie, platila kvóta, a nakoniec že k 1. januáru 2005 došlo k úplnej liberalizácii dovozu, a preto bolo OP (apríl 2004 až marec 2005) týmto iba čiastočne dotknuté.

(174) Článok 3 ods. 3 základného nariadenia všeobecnejšie stanovuje, že analýza ujmy osobitne zahŕňa otázky, či došlo k značnému zvýšeniu dumpingového dovozu a či došlo k značnému podhodnoteniu cien, alebo či je dôsledkom takéhoto dovozu iné zníženie cien vo významnej miere, alebo či bráni rastu cien, ku ktorému by inak došlo.

(175) Z toho vyplýva, že podstata uvedených tvrdení patrí pod príčinnú súvislosť. Navyše, článok 3 ods. 3 základného nariadenia neobsahuje žiadnu výslovnú právnu požiadavku, ktorá by stanovovala, že by sa mali predložiť dôkazy, ktoré by preukazovali, prečo došlo k zvýšeniu objemu dumpingového dovozu a poklesu príslušných cien. Tvrdenie, že pri preskúmaní dumpingového dovozu by sa mali zohľadniť vonkajšie faktory bolo preto zamietnuté.

5.3. Podhodnotenie

(176) Boli doručené viaceré pripomienky v súvislosti s výpočtami podhodnotenia. Tieto tvrdenia boli podrobne analyzované a výpočty boli náležite doplnené v prípadoch, ak boli odôvodnené a podložené skutkovými dôkazmi.

(177) Pripomína sa, že v dočasnej fáze sa vykonali úpravy dovoznej ceny, ktoré odrážali odhadované náklady, ktoré vznikajú dovozcom v Spoločenstve, ako napríklad na dizajn, výber suroviny atď., a ktoré by sa inak neodzrkadlili v dovoznej cene. Viacerí dovozcovia žiadali o túto úpravu. V dočasnej fáze sa použila odhadovaná úprava vo výške 15 %.

(178) Združenie zastupujúce výrobné odvetvie Spoločenstva však namietalo proti tejto úprave, konkrétnejšie proti úrovni použitej úpravy. Hoci pripúšťalo, že na úrovni dovozcov skutočne vznikajú určité náklady, združenie spochybnilo skutočnosť, že tieto náklady vznikajú skutočne všetkým dovozcom. Okrem toho tvrdilo, že úroveň úpravy môže byť odôvodnená v prípade dovozcov obuvi STAF (ktorým vznikajú vysoké náklady na výskum a vývoj), ale vzhľadom na to, že táto obuv bola vylúčená z konania, úroveň úpravy by sa mala znížiť.

(179) Toto tvrdenie bolo starostlivo preskúmané a dospelo sa k týmto záverom. Po prvé, pokiaľ ide o samotnú úpravu, o jej vykonanie žiadali mnohí dovozcovia a v zásade proti nej výrobné odvetvie Spoločenstva nenamietalo.

(180) Pokiaľ ide o úroveň úpravy, je potrebné poznamenať, že aj keď mnohí dovozcovia skutočne žiadali o vykonanie takejto úpravy, iba jeden dovozca, na ktorého sa takisto vzťahovala overovacia návšteva, predložil v tejto súvislosti podrobné informácie. Ostatní dovozcovia príslušného výrobku nedokázali preukázať tvrdenie, že úroveň ich nákladov na výskum a vývoj dosahuje úroveň úpravy použitej v dočasnej fáze. Je potrebné poznamenať, že niektorí dovozcovia, na ktorých sa vzťahovala overovacia návšteva, väčšinou obchodovali s obuvou STAF. Keďže obuv STAF je teraz s konečnou platnosťou vylúčená z rozsahu výrobku, ich údaje na účely úpravy nakoniec neboli relevantné.

(181) Keďže v konečnej fáze veľká väčšina dovozcov nepodložila svoje tvrdenia (bez ohľadu na to, či sa na ne vzťahovala alebo nevzťahovala overovacia návšteva), úroveň úpravy bola znížená a jej odhad sa uskutočnil iba na základe podložených údajov, ktoré boli poskytnuté počas prešetrovania.

(182) Na základe uvedeného sú zistené upravené rozpätia podhodnotenia podľa krajiny vyjadrené ako percentuálny podiel z cien výrobného odvetvia Spoločenstva takéto:

Krajina | Cenové podhodnotenie |

ČĽR | Vo váženom priemere 13,5 % |

Vietnam | Vo váženom priemere 15,9 % |

6. Osobitosti odvetvia výroby obuvi v Spoločenstve

(183) V dočasnom nariadení boli uvedené niektoré informácie týkajúce sa osobitostí odvetvia výroby obuvi v Spoločenstve. Viaceré zainteresované strany tvrdili, že tieto údaje by sa nemali brať do úvahy, pretože buď nie sú spoľahlivé, alebo sa nevzťahujú výlučne na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, takže nemajú žiaden právny základ.

(184) V tejto súvislosti je potrebné vysvetliť, že informácie uvedené v odôvodneniach (169) až (173) dočasného nariadenia boli poskytnuté iba na ilustráciu, na lepšie vysvetlenie fungovania odvetvia výroby obuvi Spoločenstva. Je však potrebné poznamenať, že zistenia týkajúce sa ujmy sa týkajú výrobného odvetvia Spoločenstva, ako je vymedzené vyššie, a že v analýze ujmy nebude uvedený žiadny ďalší odkaz na tieto informácie.

7. Situácia výrobného odvetvia Spoločenstva

7.1. Úvodné poznámky

(185) Ako už bolo spomenuté, analýza ujmy v konečnej fáze zahŕňa údaje, ktoré sa týkajú detskej obuvi.

(186) Ako sa uvádza v odôvodnení (175) dočasného nariadenia a podľa obvyklej praxe boli ukazovatele ujmy stanovené buď na makroekonomickej úrovni (t. j. za celé výrobné odvetvie Spoločenstva) alebo na mikroekonomickej úrovni (t. j. za spoločnosti vo vzorke). Z dôvodu jednotnosti sú ukazovatele ujmy stanovené výlučne na jednej z týchto dvoch úrovní, a nie na obidvoch úrovniach.

7.2. Makroekonomické ukazovatele

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP |

Výroba (v tis. párov) | 266 931 | 218 498 | 206 246 | 189 341 | 175 764 |

Index: 2001=100 | 100 | 82 | 77 | 71 | 66 |

Zdroj: informácie zistené počas prešetrovania |

(187) Objem výroby celého výrobného odvetvia Spoločenstva klesol z 267 miliónov párov v roku 2001 na 176 miliónov párov počas obdobia prešetrovania. Predstavuje to pokles o viac než 30 %.

(188) Hoci závod je teoreticky riešený tak, aby dosahoval určitú úroveň výroby, táto úroveň v značnej miere závisí od počtu pracovníkov, ktorých zamestnáva tento závod. Ako už bolo vysvetlené, väčšina výrobného procesu obuvi je skutočne náročná na prácu. Za takýchto okolností je pre stabilný počet spoločností najlepším spôsobom merania kapacity skúmanie úrovne zamestnanosti týchto spoločností. Preto sa odkazuje na nižšie uvedenú tabuľku uvádzajúcu vývoj zamestnanosti.

(189) Keďže zamestnanosť (a teda aj kapacita) klesala približne v súlade s výrobou, využitie kapacity bolo počas celého obdobia vcelku nezmenené.

Objem predaja a podiel na trhu

2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP |

Predaj (v tis. párov) | 190 134 | 150 389 | 145 087 | 133 127 | 126 555 |

Index: 2001=100 | 100 | 79 | 76 | 70 | 67 |

Podiely na trhu | 26,5 % | 23,2 % | 21,7 % | 19,0 % | 17,7 % |

Zdroj: informácie zistené počas prešetrovania |

(190) Keďže sa výroba vykonáva na objednávku, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva mal klesajúci trend podobne ako výroba. Počet párov predaných na trhu Spoločenstva klesol od roku 2001 do OP o viac ako 60 miliónov, t. j. o 33 %.

(191) Vo vyjadrení v podieloch na trhu to predstavuje stratu vo výške takmer 9 percentuálnych bodov. Podiely výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesli z 26,5 % v roku 2001 na 17,7 % počas OP.

Zamestnanosť

2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP |

Celkový počet zamestnancov | 84 736 | 69 361 | 66 425 | 61 640 | 57 047 |

Index: 2001=100 | 100 | 82 | 78 | 73 | 67 |

Zdroj: informácie zistené počas prešetrovania |

(192) Počas celého posudzovaného obdobia zamestnanosť dramaticky klesala. Vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa zrušilo viac ako 27 000 pracovných miest, čo predstavuje pokles o 33 % počas OP v porovnaní s úrovňou v roku 2001.

Produktivita

2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP |

Produktivita | 3 150 | 3 150 | 3 105 | 3 072 | 3 081 |

Index 2001=100 | 100 | 100 | 99 | 98 | 98 |

Zdroj: informácie zistené počas prešetrovania |

(193) Produktivita sa určila vydelením objemu výroby počtom pracovných síl výrobného odvetvia Spoločenstva, ako sa uvádza v uvedených tabuľkách. Na tomto základe zostala produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia relatívne stabilná.

Rast, veľkosť dumpingového rozpätia

(194) Keďže konkrétne v tejto súvislosti neboli predložené žiadne nové a podložené informácie alebo tvrdenia, odôvodnenia (183) a (184) dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

Zotavenie sa z predchádzajúceho dumpingu alebo subvencovania

(195) Pripomína sa, že antidumpingové opatrenia proti dovozu určitej obuvi so zvrškom z usne alebo umelej hmoty s pôvodom v ČĽR, Indonézii a Thajsku boli zavedené vo februári 1998. Tieto opatrenia sa rozsahom prekrývali s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje súčasné prešetrovanie. Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti týchto opatrení nebola doručená žiadna žiadosť o preskúmanie a opatrenia preto stratili platnosť v marci 2003. V dočasnom nariadení sa usúdilo, že keďže nebola predložená žiadosť o preskúmanie, výrobné odvetvie Spoločenstva sa v tom čase už zotavilo z dôsledkov predchádzajúceho dumpingu.

(196) Proti tomuto tvrdeniu však výrobné odvetvie Spoločenstva namietalo na základe toho, že skutočnosť, že nebola podaná žiadosť o preskúmanie, nebola spôsobená akýmkoľvek zotavením sa z poškodzujúceho vplyvu dumpingu, ale skôr skutočnosťou, že platné opatrenia neboli dostatočne účinné. Tvrdilo, že na rozdiel od toho, čo bolo stanovené v dočasnom nariadení, nemohlo dôjsť k dostatočnému zotaveniu sa, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, pretože opatrenia platné v tomto čase neboli dostatočne účinné na odstránenie ujmy. Navyše dovoz z krajín, ktorých sa týka toto konanie, výrazne narástol v období rokov 2001 až 2003.

(197) Výrobné odvetvie Spoločenstva však dostatočne nepreukázalo tvrdenie, že počas obdobia rokov 2001 až 2003 utrpelo značnú ujmu a akúkoľvek údajnú neefektívnosť predchádzajúcich opatrení mohlo vyriešiť predbežné preskúmanie, o ktoré nebolo požiadané.

(198) Toto tvrdenie bolo teda zamietnuté a dočasný záver, že sa výrobné odvetvie zotavilo z dôsledkov predchádzajúceho dumpingu, sa preto v tejto konečnej fáze potvrdzuje, t. j. až do roku 2003 výrobné odvetvie Spoločenstva neutrpelo značnú ujmu. Je však potrebné poznamenať, že od roku 2004 výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu.

7.3. Mikroekonomické ukazovatele

Zásoby

2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP |

v tis. párov | 2 188 | 2 488 | 2 603 | 2 784 | 2 503 |

Index: 2001=100 | 100 | 114 | 119 | 127 | 114 |

Zdroj: overené odpovede v dotazníku |

(199) Ako už bolo uvedené, predpokladá sa, že zásoby majú veľmi malý vplyv na stav výrobného odvetvia obuvi Spoločenstva pri určovaní ujmy, keďže výroba je na objednávku. Teoreticky sa preto zásoby nevytvárajú a vyplývajú iba zo spracovania objednávok, ktoré ešte nie sú dodané a/alebo vyfakturované. Výška zásob teda najprv vzrástla od roku 2001 do roku 2004, t. j. o 27 %, a potom klesla na konci OP. Tento pokles počas OP treba vnímať aj v súvislosti so sezónnym charakterom odvetvia. V skutočnosti sa predpokladá, že úroveň zásob je vyššia v decembri ako na konci prvého štvrťroka, t. j. v tomto prípade na konci OP.

Predajné ceny

2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP |

EUR/pár | 19,7 | 19,3 | 18,5 | 18,6 | 18,2 |

Index: 2001=100 | 100 | 98 | 94 | 95 | 92,5 |

Zdroj: overené odpovede v dotazníku |

(200) Počas posudzovaného obdobia priemerná jednotková predajná cena nepretržite klesala. Celkovo klesla o 7,5 %. Pokles cien výrobného odvetvia Spoločenstva sa môže zdať obmedzený, najmä v porovnaní s 30 %-ným dumpingovým poklesom dovozných cien počas posudzovaného obdobia. Túto skutočnosť však treba vnímať v súvislosti s tým, že obuv sa vyrába na objednávku, a preto sú nové objednávky zvyčajne prijaté iba vtedy, ak zodpovedajúca cenová úroveň umožní prinajmenšom pokrytie vlastných nákladov. V tejto súvislosti sa odkazuje na uvedenú tabuľku, ktorá ukazuje, že počas OP výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo ďalej znižovať svoje ceny bez toho, aby mu vznikli straty.

Peňažné toky, ziskovosť a návratnosť investícií

2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP |

Peňažné toky (v tis. EUR) | 13 943 | 10 756 | 8 575 | 10 038 | 4 722 |

Index: 2001=100 | 100 | 77 | 61 | 72 | 34 |

% zisku z čistého obratu | 1,6 % | 1,8 % | 0,2 % | 1,8 % | 0,5 % |

Návratnosť investícií | 6,1 % | 7,3 % | 1,0 % | 8,2 % | 2,3 % |

Zdroj: overené odpovede v dotazníku |

(201) Uvedené ukazovatele návratnosti potvrdzujú stav opísaný v odôvodnení (190) dočasného nariadenia a svedčia o jasnom oslabení finančnej situácie spoločností počas posudzovaného obdobia. Pripomína sa, že celkové zhoršovanie sa zaznamenalo najmä počas OP a naznačuje značne nepriaznivý vývoj počas prvého štvrťroka 2005, t. j. posledného štvrťroka OP. Už aj tak nízka úroveň ziskovosti na začiatku posudzovaného obdobia skutočne ďalej dramaticky klesala.

(202) Keďže v tejto konkrétnej súvislosti neboli predložené žiadne nové odôvodnené informácie alebo argumenty, odôvodnenia (191) až (193) dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(203) Počas celého posudzovaného obdobia zostala celková úroveň zisku na nízkej úrovni, čo potvrdzuje finančnú zraniteľnosť týchto malých a stredných podnikov. Ako sa ďalej podrobne uvádza, úroveň zisku dosiahnutá počas posudzovaného obdobia, a najmä počas obdobia prešetrovania, je oveľa nižšia ako úroveň zisku, ktorú by výrobné odvetvie mohlo dosiahnuť za normálnych okolností.

Schopnosť získavať kapitál

(204) Prešetrovanie ukázalo, že požiadavky na kapitál niekoľkých výrobcov Spoločenstva nepriaznivo ovplyvňuje ich zložitá finančná situácia. Potvrdzuje to vývoj ich individuálnej úrovne zisku a najmä zhoršovanie ich peňažných tokov. Ako už bolo vysvetlené, pomerne malé a stredné podniky nie sú vždy schopné poskytnúť dostatočné bankové záruky a môžu mať ťažkosti pri krytí značných finančných výdavkov, ktoré by vyplývali zo zložitej finančnej situácie.

Investície

2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP |

v tis. EUR | 8 836 | 11 184 | 6 522 | 4 403 | 4 028 |

Index: 2001=100 | 100 | 127 | 74 | 50 | 46 |

Zdroj: overené odpovede v dotazníku |

(205) Trend investícií stanovený v odôvodnení (194) dočasného nariadenia potvrdzujú trendy, ktoré sú uvedené vyššie v tabuľke. Investície odsúhlasené spoločnosťami klesli od roku 2001 do OP o viac než 50 %. Pokles investícií treba vnímať v súvislosti so zhoršovaním sa finančnej situácie výrobcov Spoločenstva zaradených do vzorky.

Mzdy

2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP |

Priemerné platy a mzdy na osobu (EUR) | 14 602 | 15 933 | 18 021 | 17 610 | 17 822 |

Index: 2001=100 | 100 | 109 | 123 | 121 | 122 |

Zdroj: overené odpovede v dotazníku |

(206) Trendy uvedené v odôvodnení (196) dočasného nariadenia v súvislosti so mzdami potvrdzuje uvedená tabuľka. Keďže neboli predložené žiadne nové informácie, tieto trendy sa potvrdzujú.

7.4. Tvrdenia zainteresovaných strán

(207) Niekoľkí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že ziskové rozpätie výrobného odvetvia Spoločenstva bolo rozhodujúcim ukazovateľom pre nepriaznivú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Tvrdili najmä, že keďže ziskové rozpätie, ktoré sa použilo v dočasnej fáze na účely stanovenia úrovne odstránenia ujmy (t. j. 2 % - pozri odôvodnenie (284) dočasného nariadenia) bolo v súlade s rozpätím, ktoré dosiahli niektoré individuálne spoločnosti zaradené do vzorky, znamená to, že v súvislosti s týmto ukazovateľom im nevznikla ujma.

(208) Toto už nie je relevantné, keďže po ďalšej analýze, ako je uvedené v odôvodnení (292), bolo ziskové rozpätie upravené na 6 %, čím sa vhodnejšie vyjadrilo dosiahnuteľné ziskové rozpätie pre výrobcov obuvi v Spoločenstve, ak by nedošlo k poškodzujúcemu dumpingu. Na základe toho ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia jasne klesala a v každom prípade v OP klesla až na 0,5 %. Navyše analýza ujmy sa vykonáva na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva alebo jeho vzorky, a teda nie individuálne na úrovni spoločností zahrnutých do definície výrobného odvetvia Spoločenstva.

(209) Viaceré zainteresované strany tvrdili, že ukazovatele, ktoré sa použili na analýzu ujmy, neboli spoľahlivé alebo vhodné. Tvrdili, že ekonomické ukazovatele neboli overené a spoľahlivé, keďže – pretože údajne nedochádzalo k spolupráci - sa nevzťahovali na skutočné výrobné odvetvie Spoločenstva. Z hľadiska mikroekonomických ukazovateľov a vzhľadom na obmedzenú veľkosť vzorky tvrdili, že nie sú reprezentatívne. Nakoniec poukázali na rôzne trendy, ktoré boli zistené medzi ukazovateľmi ujmy stanovenými na makroekonomickej a mikroekonomickej úrovni.

(210) Po prvé, pokiaľ ide o skutočnosť, že makroekonomické ukazovatele neboli overené, pripomína sa, že podľa základného nariadenia sa ponechávajú overovacie návštevy na posúdenie Komisie, a teda neexistuje žiadna právna povinnosť, ktorá by predpisovala stále vykonávanie overovacích návštev. Článok 16 základného nariadenia v skutočnosti iba stanovuje, že Komisia vykoná overovacie návštevy, ak to bude považovať za vhodné. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté. Navyše, ak to bolo možné, bola vykonaná krížová kontrola týchto faktorov s celkovými informáciami, ktoré poskytli príslušné národné združenia výrobcov obuvi Spoločenstva.

(211) Po druhé, vzhľadom na uvedený záver týkajúci sa definície výrobného odvetvia Spoločenstva a reprezentatívnosť vzorky boli tvrdenia týkajúce sa týchto aspektov tiež zamietnuté. Navyše, ako už bolo naznačené, kvôli jednotnosti je stanovená iba jedna skupina ukazovateľov ujmy na účely konečných záverov, buď makroekonomických alebo mikroekonomických ukazovateľov. Nakoniec sa poznamenáva, že aj keď tieto trendy zistené v dočasnej fáze na mikroekonomickej aj makroekonomickej úrovni nie vždy naznačovali úplne rovnaký vývoj, nepoukázali ani na značne odlišné trendy.

(212) Nakoniec, zainteresované strany takisto tvrdili, že nie všetky faktory ujmy svedčia o ujme a konkrétnejšie že na individuálnej úrovni nemôže byť pre spoločnosti zaradené vo vzorke stanovená žiadna ujma. Prvé tvrdenia treba zamietnuť z dôvodu, že podľa základného nariadenia žiadny z ukazovateľov ujmy nemusí byť nevyhnutne rozhodujúci. Pokiaľ ide o skutočnosť, že individuálna situácia niektorých výrobcov nepreukázala ujmu, zdôrazňuje sa, že táto skutočnosť nie je relevantná, keďže podľa článku 3 ods. 1 základného nariadenia sa analýza ujmy vykonáva na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva alebo jeho vzorky, a teda nie na úrovni individuálnych spoločností zahrnutých v definícii výrobného odvetvia Spoločenstva.

8. Záver o ujme

(213) Z uvedených skutočností vyplýva, že dočasný záver, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia, sa týmto potvrdzuje.

(214) Konkrétnejšie sa potvrdzuje, že na úrovni makroekonomických ukazovateľov, t. j. na úrovni celého výrobného odvetvia Spoločenstva, sa ujma prejavila najmä v podobe poklesu objemu predaja a podielov na trhu. Keďže obuv sa vyrába na objednávku, táto skutočnosť mala takisto nepriaznivý vplyv na úroveň výroby a zamestnanosť v Spoločenstve.

(215) Okrem toho sa tiež potvrdzuje, že na úrovni mikroekonomických aspektov je situácia vo veľkej miere nepriaznivá. Napríklad, spoločnosti, ktoré boli zaradené do vzorky, dosiahli najnižšiu možnú úroveň zisku počas roka 2003, čo však možno čiastočne vysvetliť ich pomerne značnou predchádzajúcou investičnou praxou (vplyv opotrebenia na ziskovosť). Ich úroveň zisku však následne klesala aj napriek značnému poklesu investícií a v skutočnosti bola počas OP na najnižšej úrovni počas posudzovaného obdobia s výnimkou roka 2003, t. j. ďaleko od akejkoľvek akceptovateľnej úrovne, a keďže neboli predložené iné vysvetľujúce faktory, ako značná predchádzajúca investícia, zjavne dochádzalo k značnej ujme. Podobne, peňažné toky sa vyvíjali nebezpečne klesajúcim trendom a dosiahli najnižšiu úroveň počas OP na úrovni, ktorá sa môže považovať iba za spôsobujúcu značnú ujmu. Spoločnosti, ktoré boli zaradené do vzorky, nemohli počas OP ďalej znižovať svoje cenové úrovne bez toho, aby im vznikla strata. Relatívne malé a stredné podniky sa s dlhodobejšími stratami nemôžu vyrovnať bez toho, aby boli nútené zrušiť prevádzku. Z celkového hľadiska, aj keď sa situácia výrobného odvetvia Spoločenstva pred rokom 2004 môže označiť iba za spôsobujúcu ujmu, od roku 2004 výrobné odvetvie Spoločenstva zjavne utrpelo značnú ujmu.

F. PRÍČINNÉ SÚVISLOSTI

1. Vplyv dumpingového dovozu

(216) Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu a podiel príslušných krajín na trhu vrátane detskej obuvi sa vyvíjal takto:

2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP |

Príslušné krajiny | 9,3 % | 11,5 % | 16,3 % | 19,1 % | 23,2 % |

Výrobné odvetvie Spoločenstva | 26,5 % | 23,2 % | 21,7 % | 19,0 % | 17,7 % |

(217) Niektoré zainteresované strany spochybnili záver Komisie, že medzi zvýšením podielu dumpingového dovozu na trhu a poklesom podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu bola dostatočná časová zhoda. Poukázali na to, že keď čínsky a vietnamský dovoz dosahoval najväčší nárast podielov na trhu, výrobné odvetvie Spoločenstva zaznamenávalo nižšie poklesy podielov na trhu a naopak. Takisto tvrdili, že príslušné krajiny neprevzali podiel navrhovateľov na trhu, a to na základe vývoja podielov ostatných tretích krajín na trhu.

(218) Združenie dovozcov ďalej tvrdilo, že dumpingový dovoz z príslušných krajín nespôsoboval žiadnu ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva vzhľadom na to, že dovezená obuv nekonkuruje obuvi vyrábanej v Spoločenstve.

(219) Pokiaľ ide o časovú zhodu, usudzuje sa, že pri analýze príčinných súvislostí sa nevyžaduje dokonalá súvzťažnosť medzi vývojom dumpingového dovozu a situáciou výrobného odvetvia Spoločenstva. V skutočnosti je ustálenou a právne uznávanou praxou, rovnako ako v tomto prípade, že jednoduchá zhoda vzostupu dumpingového dovozu vo významných množstvách, ktorý podhodnocuje ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, a čoraz zložitejšia situácia výrobného odvetvia Spoločenstva je jasným ukazovateľom príčinnej súvislosti. V tomto prípade, a ako je jasne uvedené v odôvodneniach (203) až (209) dočasného nariadenia, k takejto časovej zhode nesporne došlo. Okrem toho, zhoda, pokiaľ ide o posun v podieloch na trhu od roku 2003 do roku 2004, je dokonca takmer symetrická. Navyše skutočnosť, že nárast podielov dumpingového dovozu na trhu bol počas posudzovaného obdobia niekedy vyšší ako strata podielov výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu, jednoducho poukazuje na skutočnosť, že k nárastu dumpingového dovozu nedošlo len na úkor výrobného odvetvia Spoločenstva, ale aj na úkor iných subjektov na trhu Spoločenstva.

(220) Tvrdenie, že dovezená obuv nekonkurovala obuvi vyrobenej v Spoločenstve, bola tiež zamietnuté na základe uvedeného záveru, ktorý sa týka definície príslušného výrobku a podobného výrobku, t. j. že obuv dovážaná z príslušných krajín konkuruje na všetkých úrovniach, t. j. všetky škály a všetky typy, obuvi, ktorú vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva, a že ich predajné kanály sú celkovo totožné. Okrem toho prešetrovanie jasne ukázalo, že výrobcovia Spoločenstva a vývozcovia si navzájom konkurujú, pokiaľ ide o predaj na trhu Spoločenstva.

(221) Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodnení (209) dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú: dumpingový dovoz zohral rozhodujúcu úlohu pri vzniku značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

2. Vplyv iných faktorov

2.1. Pripomienky zainteresovaných strán

(222) Po uložení dočasných opatrení viaceré zainteresované strany tvrdili, že spôsobená značná ujma bola zapríčinená inými faktormi. Tieto strany sa odvolávali na tvrdenia, ktoré boli predložené v predchádzajúcej fáze a náležite analyzované v dočasnom nariadení. Konkrétnejšie, tieto tvrdenia sa odvolávali na výkonnosť vývozu výrobného odvetvia Spoločenstva, dovoz z ostatných tretích krajín, vplyv zrušenia kvóty na čínsky vývoz, vplyv kolísania výmenného kurzu, premiestnenie výrobcov Spoločenstva a údajná nedostatočná štrukturálna konkurencieschopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva. Neboli však predložené žiadne nové skutočnosti, a preto sú, ak je to potrebné, hlavné závery uvedené v dočasnom nariadení objasnené/podrobnejšie analyzované nižšie.

2.2. Výkonnosť vývozu výrobného odvetvia Spoločenstva

(223) Niektoré zainteresované strany zopakovali svoje tvrdenia, že zlá hospodárska situácia odvetvia výroby obuvi Spoločenstva je spôsobená zhoršením jeho výkonnosti vývozu.

(224) V tejto súvislosti sa poznamenáva, že akékoľvek údajné zhoršenie výkonnosti vývozu, ak vôbec nastalo, nemá žiadny vplyv na väčšinu analyzovaných ukazovateľov, ako napríklad objem predaja, podiely na trhu a znižovanie cien, keďže tieto faktory boli stanovené na úrovni predaja v Spoločenstve. Údaje o výrobe boli poskytnuté z celkového hľadiska, keďže sa nedá nijako rozlíšiť medzi tovarom určeným na trh Spoločenstva a mimo Spoločenstva. Keďže obuv sa vyrába na objednávku, akýkoľvek pokles predaja sa nevyhnutne odrazí v podobe podobného poklesu výroby a vzhľadom na to, že podstatná väčšina výroby je určená na predaj na trhu Spoločenstva, dočasný záver, že prevažná časť poklesu výroby súvisí s ujmou, ktorá vznikla trhu Spoločenstva, sa potvrdzuje.

(225) Počas posudzovaného obdobia pokles objemu predaja na trhu Spoločenstva (- 34 %) skutočne zodpovedá poklesu výroby počas toho istého obdobia (- 33 %).

(226) Tvrdenie bolo preto zamietnuté a s konečnou platnosťou sa dospelo k záveru, že výkonnosť vývozu výrobného odvetvia Spoločenstva nespôsobila žiadnu značnú ujmu.

2.3. Dovoz z iných tretích krajín

(227) Dovoz z tretích krajín vrátane detskej obuvi sa vyvíjal takto:

Podiely na trhu | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP | Rozdiel 01/OP (v % bodoch) |

Rumunsko | 5,7 % | 7,1 % | 7,5 % | 7,0 % | 6,9 % | + 1,2 |

India | 3,6 % | 4,5 % | 4,9 % | 5,9 % | 5,7 % | + 2,1 |

Indonézia | 2,7 % | 2,4 % | 2,0 % | 2,0 % | 2,0 % | - 0,7 |

Brazília | 1,2 % | 1,4 % | 1,7 % | 2,2 % | 2,5 % | + 1,3 |

Macao | 1,2 % | 1,7 % | 2,2 % | 3,2 % | 2,4 % | + 1,2 |

Thajsko | 1,0 % | 1,0 % | 1,2 % | 1,3 % | 1,3 % | + 0,3 |

Iné krajiny | 9,0 % | 10,7 % | 10,9 % | 12,5 % | 11,5 % | + 2,5 |

Priemerné ceny (EUR/pár) | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | OP | Rozdiel 2001/OP |

Rumunsko | 13,8 | 14,6 | 14,8 | 15,0 | 14,9 | 8 % |

India | 11,3 | 11,3 | 10,3 | 10,2 | 10,2 | - 10 % |

Indonézia | 11,2 | 10,4 | 9,8 | 8,6 | 8,7 | - 23 % |

Brazília | 16,8 | 15,7 | 13,5 | 13,0 | 12,6 | - 25 % |

Macao | 12,9 | 11,5 | 10,6 | 10,2 | 10,5 | - 18 % |

Thajsko | 14,4 | 12,9 | 11,8 | 11,4 | 11,2 | - 22 % |

Iné krajiny | 14,8 | 14,3 | 13,6 | 12,4 | 12,7 | - 14 % |

(228) Treba poznamenať, že žiadna z krajín (celkovo viac ako 150 rôznych krajín) zahrnutých v uvedenej tabuľke pod kolónkou „Iné krajiny“ nepredstavovala viac ako 2 % z celkového dovozu Spoločenstva počas OP.

(229) Preto možno potvrdiť, že žiadna z uvedených krajín jednotlivo významne nezvýšila svoje podiely na trhu počas posudzovaného obdobia, že absolútna úroveň ich podielu na trhu zostala oveľa nižšia ako v prípade príslušných krajín a takisto sa odlišne vyvíjali. Pokiaľ ide o ceny, treba ich vnímať z hľadiska uvedeného vývoja objemu dovozu, a tiež v súvislosti so skutočnosťou, že klesali v menšej miere v porovnaní s cenami príslušných krajín, ale najmä ich absolútna cenová úroveň počas celého posudzovaného obdobia zostala, s jednou výnimkou, v priemere oveľa vyššie nad cenovou úrovňou dumpingového dovozu.

(230) Z uvedených dôvodov sa s konečnou platnosťou dospelo k záveru, že dovoz z iných tretích krajín nemal podstatný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

2.4. Kolísanie výmenného kurzu

(231) Viacerí vyvážajúci výrobcovia a dovozcovia zopakovali svoje tvrdenia, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola spôsobená zhodnocovaním eura voči americkému doláru, čo viedlo k značnému poklesu dovoznej ceny.

(232) Neboli predložené žiadne nové skutočnosti, a preto sa odkazuje na odôvodnenia (220) až (225) dočasného nariadenia. Treba tiež poznamenať, že aj v prípade, ak by sa akceptovalo tvrdenie, že kolísanie výmenného kurzu malo vplyv na dovozné ceny, samotný objem príslušného dovozu bol taký veľký, že by spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

2.5. Zrušenie kvóty

(233) V tejto súvislosti neboli predložené žiadne nové skutočnosti. Treba však poznamenať, že vzhľadom na zvýšenie dovozu počas posledného štvrťroka OP, mohlo to skutočne byť znova príčinou poškodzujúceho vplyvu tohto dumpingového dovozu.

2.6. Navrhovatelia nedokázali modernizovať, sú veľmi rozdrobení a majú vysoké mzdové náklady

(234) V tejto súvislosti neboli predložené žiadne nové skutočnosti. Treba tiež poznamenať, že dumpingové rozpätia sú pomerne vysoké (t. j. dokonca vyššie ako rozpätia podhodnotenia). Inými slovami, príslušný dumpingový vývoz nekonkuruje výrobnému odvetviu Spoločenstva na úrovni prirodzených výhod, ale na základe praxe, proti ktorej je možné podľa pravidiel medzinárodného obchodu podať žalobu. Na nedumpingovej úrovni by ceny príslušného dovozu boli omnoho vyššie a výrobné odvetvie Spoločenstva by malo oveľa lepšiu konkurenčnú pozíciu v porovnaní s týmto dovozom.

2.7. Premiestnenie výroby výrobného odvetvia obuvi ES

(235) Viacerí vyvážajúci výrobcovia a združenie dovozcov tvrdili, že vplyv premiestnenia výroby výrobcov ES na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva nebol v dočasnom nariadení dostatočne analyzovaný.

(236) Kritizovali najmä údaje uvedené v odôvodnení (171) dočasného nariadenia týkajúce sa celého odvetvia výroby obuvi Spoločenstva na základe toho, že tieto údaje zahŕňajú údaje týkajúce sa výrobcov Spoločenstva, ktorí premiestnili svoju výrobu. V tejto súvislosti sa odkazuje na vyššie uvedený odsek, ktorý potvrdzuje, že odôvodnenia (169) až (173) dočasného nariadenia boli uvedené len pre informáciu, takže nie sú z právneho hľadiska relevantné v súvislosti s konečnými závermi o ujme. Preto sa tiež potvrdzuje, že títo výrobcovia, ktorí úplne premiestnili svoju výrobu mimo Spoločenstva, nie sú zahrnutí v definícii výrobného odvetvia Spoločenstva, a preto rozsah, v akom by tieto spoločnosti tiež spôsobili ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, je analyzovaný spolu s vplyvom dovozu z iných tretích krajín.

(237) Pokiaľ ide tieto spoločnosti, ktoré čiastočne premiestnili svoju výrobu, t. j. tiež nákupom obuvi zo zdrojov mimo Spoločenstva, pripomína sa, že analýza ujmy bola vykonaná výlučne v súvislosti s údajmi týkajúcimi sa ich vlastnej výroby v Spoločenstve. Preto by sa rozsah, v akom im takéto nákupy mohli takisto spôsobiť akúkoľvek ujmu, tiež mal vnímať z hľadiska analýzy dovozu z iných tretích krajín.

(238) Nakoniec, v prípade tých spoločností, ktoré zvýšili alebo začali s dovozom častí obuvi (napr. zvrškov) do Spoločenstva, sa nemôže usudzovať, že tento dovoz nepriaznivo ovplyvnil väčšinu ukazovateľov ujmy, ako napríklad výrobu, predaj, ziskovosť, atď. z uvedených dôvodov. Ako uviedli niektoré zainteresované strany, je pravdou, že táto skutočnosť mohla viesť k zníženiu zamestnanosti v Spoločenstve, ale mala by sa vnímať aj ako konanie na ochranu spoločností, ktoré čelili značnému narastajúcemu dovozu za dumpingové ceny na trhu Spoločenstva, takže súvisí skôr s existenciou dumpingu ako s akoukoľvek ujmou, ktorú si spôsobili tieto spoločnosti samotné.

3. Záver o príčinných súvislostiach

(239) Tvrdenia zainteresovaných strán boli preto zamietnuté a zistenia a závery uvedené v dočasnom nariadení boli potvrdené.

(240) Preto sa dospelo s konečnou platnosťou k záveru, že dumpingový dovoz s pôvodom v príslušných krajinách spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia a že na základe analýzy, ktorá dôkladne odlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od poškodzujúceho vplyvu dumpingového dovozu, tieto ostatné faktory ako také nevyvracajú skutočnosť, že zistenú značnú ujmu treba pripísať dumpingovému dovozu.

G. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

(241) Preskúmalo sa, či z hľadiska pripomienok a/alebo ďalších skutočností, ktoré predložili zainteresované strany po zavedení dočasného nariadenia, by mal byť zmenený dočasný záver, že záujem Spoločenstva si vyžaduje intervenciu na zabránenie poškodzujúcemu dumpingu .

1. Záujem výrobného odvetvia Spoločenstva

(242) Niektorí dovozcovia a vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že uloženie opatrení by nebolo v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva. Toto tvrdenie sa zakladá hlavne na argumentoch, že výroba navrhovateľov dopĺňa dovoz z príslušných krajín, že uloženie antidumpingových opatrení by spôsobila veľké premiestnenie dovozu z príslušných krajín do iných tretích krajín a nakoniec že ujma, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo, nebola spôsobená dumpingom a že navrhovatelia strácali podiely na trhu v priebehu mnohých rokov údajne kvôli iným faktorom, ako je dumping.

(243) Najskôr treba poznamenať, že dočasné nariadenie a uvedená analýza jasne stanovili existenciu dumpingu, ktorý spôsoboval výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu, ktorá sa od roku 2004 označuje ako značná ujma, spôsobenú dumpingovými praktikami príslušných krajín. Preto sa v zásade predpokladá, že odstránenie značnej ujmy, ktorá bola spôsobená dumpingom, je v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(244) Tvrdenie, že výroba navrhovateľov iba dopĺňa dovoz, bolo zamietnuté na základe uvedených záverov, že príslušný výrobok konkuruje podobnému výrobku, ktorý sa vyrába a predáva v Spoločenstve. Skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva podalo námietku proti dovozu príslušného výrobku naznačuje existenciu konkurencie medzi výrobkami vyrábanými v Spoločenstve a výrobkami, ktoré sa dovážajú z príslušných krajín.

(245) Tvrdenie, ktoré sa týka akéhokoľvek premiestnenia dovozu, už bolo predložené skôr a odkazuje sa na odôvodnenie (241) dočasného nariadenia, kde sa dospelo k záveru, že skutočnosť, že dovozcovia sa môžu premiestniť do iných dodávateľských krajín, určite nie je platným dôvodom na neprijatie opatrení proti dumpingu spôsobujúcemu značnú ujmu a že aj tak sa nedá predpokladať rozsah, v ktorom by mohlo dôjsť k tomuto premiestneniu, ani podmienky tohto dovozu, t. j. či sú dumpingové alebo nie.

(246) Pokiaľ ide o posledné tvrdenie, odkazuje sa na uvedenú analýzu príčinných súvislostí, kde sa preskúmal vplyv iných faktorov ako dumpingu. V každom prípade je jasné, že pokles objemu výroby odvetvia výroby obuvi Spoločenstva, teda pokles podielu na trhu, sa zvýšil s výskytom dumpingového dovozu. Zjavne to tak musí byť v prípade stabilnej spotreby Spoločenstva.

(247) Keďže neboli predložené ďalšie odôvodnené pripomienky, potvrdzujú sa dočasné zistenia a s konečnou platnosťou sa prijíma záver, že uloženie antidumpingových opatrení by umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva zotaviť sa z vplyvu zisteného dumpingu spôsobujúceho značnú ujmu.

2. Záujem ostatných hospodárskych subjektov

2.1 . Záujem spotrebiteľov

(248) Rovnako ako v dočasnej fáze, od organizácií spotrebiteľov neboli prijaté žiadne požiadavky po uverejnení uloženia dočasných opatrení. Dočasný záver, že spotrebiteľské ceny obuvi z usne by boli uložením konečných opatrení ovplyvnené iba okrajovo, preto nespochybnilo žiadne združenie zastupujúce záujem spotrebiteľov.

(249) Niektorí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že nesúhlasia so zisteniami, ktoré sa týkajú obmedzeného vplyvu opatrení na spotrebiteľov a že tieto opatrenia budú mať za následok značný nárast výdavkov domácností.

(250) Dovozcovia tiež tvrdili, že spotrebiteľské ceny budú v dôsledku konečných opatrení stúpať a že tento nárast cien môže dosiahnuť dokonca percentuálnu výšku akéhokoľvek cla ad valorem . Toto tvrdenie sa zakladá na tom, že dovozcovia zvyčajne uplatňujú svoju cenovú prirážku na dovoznú cenu s poplatkami, vrátane akýchkoľvek ciel, a preto by teda uplatnili rozpätie okrem iného aj na antidumpingové clá. Na druhej strane však niektorí dovozcovia tvrdili, že nebudú schopní presúvať akékoľvek clá na spotrebiteľov z dôvodu, že spotrebitelia určujú úroveň cien, a že spotrebitelia by preto nekupovali niektoré druhy obuvi, ak by presahovala stanovenú cenu.

(251) Po prvé, vyvážajúci výrobcovia nemajú na základe súčasných pravidiel vplyv na záujem Spoločenstva. Ich tvrdenia však boli v záujme argumentu aj tak analyzované. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že tieto strany, ktoré nesúhlasili so zisteniami Komisie týkajúcimi sa vplyvu opatrení na spotrebiteľov, nepredložili žiadne konkrétne údaje alebo informácie, ktorými by preukázali svoje tvrdenia. Ako už bolo uvedené, namiesto toho predložili protichodné vyjadrenia, v ktorých tvrdili, že clá by boli úplne presunuté na spotrebiteľov (a ešte vo väčšej miere prostredníctvom uplatnenia cenových prirážok aj na clo) alebo že by vôbec nebolo možné preniesť akýkoľvek vplyv ciel. Ich tvrdenia sa preto nepovažovali za dostatočné na zmenu dočasných zistení.

(252) Navyše niektorí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že uloženie opatrení značne obmedzí spotrebiteľský výber. Toto tvrdenie sa zakladá na tom, že niektoré druhy obuvi z usne sa vyrábajú iba v Číne a vo Vietname, že antidumpingové clá by mali údajne za následok rozhodnutie nevyrábať niektoré druhy obuvi a že výrobcovia v Spoločenstve by tieto druhy neboli schopní dodať na trh Spoločenstva.

(253) Tieto tvrdenia o zúžení výberu obuvi už boli predložené skôr a boli analyzované v odôvodnení (246) dočasného nariadenia. Navyše, tvrdenie, že niektoré druhy obuvi sa už nebudú vyrábať a že výrobcovia v Spoločenstve nebudú z hľadiska kapacity schopní nahradiť údajné nedostatky, je jednoduchým tvrdením, ktoré nebolo podložené akýmikoľvek objektívnymi skutočnosťami alebo dôkazmi, a bolo preto zamietnuté.

(254) Nakoniec, vylúčenie detskej obuvi bolo prehodnotené vzhľadom na argumenty, ktoré predložilo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(255) Aj keď toto vylúčenie vyvážajúci výrobcovia a dovozcovia privítali, keďže sa nevyskytla žiadna reakcia zo strany organizácie spotrebiteľov, neboli doručené žiadne ďalšie dôkazy alebo potvrdenia, ktoré by preukazovali, že vplyv uloženia opatrení na detskú obuv by bol odlišný od vplyvu, ktorý by malo toto uloženie opatrení na obuv pre dospelých.

(256) Výrobné odvetvie Spoločenstva na druhej strane spochybnilo vylúčenie detskej obuvi z rozsahu dočasných antidumpingových opatrení a odvolávalo sa na skutočnosť, že v Spoločenstve existuje výroba detskej obuvi a že v prípade detskej obuvi bol zistený poškodzujúci dumping.

(257) Konečné zistenia, pokiaľ ide o postavenie detskej obuvi v tomto konaní, vedú k tomuto záveru. Po prvé, ďalšia analýza, ktorá viedla ku konečným zisteniam, preukázala, že detská obuv by sa mala zaradiť do definície príslušného výrobku, t. j. že všetky druhy príslušného výrobku by sa mali považovať za jeden jediný výrobok, a preto by sa antidumpingové opatrenia mali v zásade vzťahovať na celý príslušný výrobok. Po druhé, argumenty na dočasné vylúčenie detskej obuvi z rozsahu opatrení na základe záujmu Spoločenstva, ako je uvedené v odôvodneniach (250) až (252) dočasného nariadenia, t. j. najmä častejšie nahrádzanie detskej obuvi, a teda väčší finančný vplyv antidumpingových opatrení na finančnú situáciu priemernej európskej rodiny, boli prehodnotené. V tejto súvislosti sa zistilo, že dovozné ceny detskej obuvi sú v priemere podľa štatistík Eurostatu vo všeobecnosti podstatne nižšie ako dovozné ceny obuvi pre dospelých (o viac ako 33 %). Z toho vyplýva, že vplyv antidumpingového cla ad valorem na detskú obuv by bol pomerne nižší. Navyše, konečné zistenia celkovo viedli k nižším konečným úrovniam cla ako opatrenia v dočasnej fáze. aj táto skutočnosť má za následok menší finančný vplyv opatrení. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení (249) dočasného nariadenia, nepovažuje sa za pravdepodobné, že by spotrebitelia znášali celú záťaž opatrení. Žiadna zainteresovaná strana nepredložila akýkoľvek podložený dôkaz, ktorý by svedčil v prospech odlišného názoru. V tejto súvislosti sa tiež poznamenáva, že organizácie spotrebiteľov nepredložili žiadne pripomienky, čo naznačuje, že vplyv opatrení – bez ohľadu na to, či ide o detskú obuv alebo obuv pre dospelých – nepredstavuje skutočnú obavu, pokiaľ ide o záujmy spotrebiteľov. Vzhľadom na uvedenú analýzu je zrejmé, že vylúčenie detskej obuvi z rozsahu opatrení s konečnou platnosťou by nebolo odôvodnené. V dôsledku toho neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy, ktoré by pri analýze uloženia konečných opatrení odstraňujúcich značnú ujmu spôsobenú dumpingovými praktikami, preukazovali, že záujmy spotrebiteľa prevažujú nad záujmami výrobného odvetvia Spoločenstva.

(258) Z týchto dôvodov bolo toto tvrdenie prijaté a týmto sa potvrdzuje, že na základe uvedeného by uloženie konečných opatrení na príslušný výrobok vrátane detskej obuvi, nebolo v rozpore s celkovým záujmom spotrebiteľov.

2.2. Záujem distribútorov/maloobchodných predajcov

(259) Pripomína sa, že v dočasnej fáze bol doručený iba obmedzený počet vyjadrení distribútorov/maloobchodných predajcov alebo organizácií distribútorov/maloobchodných predajcov: bolo doručené jedno stanovisko od konzorcia maloobchodných predajcov z jedného členského štátu, vyplnené dotazníky od troch dovozcov, ktorí tiež majú svoju vlastnú distribučnú sieť vrátane dvoch obchodných reťazcov. Iba jedna z týchto štyroch strán predložila pripomienky po uložení dočasných opatrení a žiaden ďalší individuálny distribútor alebo maloobchodný predajca nepredložil pripomienky.

(260) Združenie dovozcov, ktoré spolupracovalo pri prešetrovaní od začatia konania, spochybnilo záver, že bol doručený iba obmedzený počet vyjadrení, z dôvodov, že toto združenie zastupuje spoločnosti, ktoré sú takisto distribútormi a maloobchodnými predajcami okrem toho, že sú aj dovozcami. Takisto bolo predložené tvrdenie, že aspoň dvaja z členov tohto združenia, ktorí sídlia v dvoch odlišných členských štátoch, poskytli Komisii podrobné informácie.

(261) Komisia uznala, že toto združenie zastupuje spoločnosti, ktoré majú tiež niekedy svoju vlastnú distribučnú sieť, a záver týkajúci sa počtu vyjadrení by sa mal v tomto smere skutočne spresniť. Napriek tomu je primárnou funkciou týchto spoločností dovážať obuv. Podstatné však je, že distribútori a maloobchodní predajcovia nepredložili Komisii žiadne presné a overiteľné údaje, okrem tých, ktoré predložili tri spomínané spoločnosti na posúdenie ich hospodárskej situácie a rozsahu, v akom by ich finančne ovplyvnili akékoľvek opatrenia. Komisia je však schopná vykonať podrobnú analýzu takmer výlučne na základe týchto informácií.

(262) Pokiaľ ide o údajnú spoluprácu dvoch členov tohto združenia, je potrebné vysvetliť, že jeden z nich nepredložil vyplnený dotazník v rámci stanovenej lehoty, a preto sa tento nemohol použiť.

(263) Vo svojom stanovisku združenie uviedlo údaje a príklady, ktoré preukazovali, aký vplyv by mali opatrenia na dovozcov, ktorí tiež vykonávajú maloobchodný predaj. Tieto údaje však boli predložené oveľa neskôr, ako uplynuli stanovené lehoty na predloženie takýchto údajov, a zdá sa, že sa týkajú iba jednej spoločnosti – ktorej názov sa neuvádza – ktorá zjavne nespolupracovala pri prešetrovaní. Tieto údaje, ktoré sa preto nemohli overiť, sa preto nemohli ani zohľadniť.

(264) Združenie ďalej tvrdilo, že kvôli svojej finančnej situácii dovozcovia, ktorí vykonávajú maloobchodný predaj, nebudú môcť preniesť, dokonca ani čiastočne, žiadne zvýšenie cien na spotrebiteľov a že niektorí maloobchodní predajcovia, najmä tí, ktorí odoberajú tovar výlučne z príslušných krajín, by museli v dôsledku uloženia opatrení ukončiť svoju činnosť.

(265) Argument, že spoločnosti by nemohli preniesť aspoň čiastočne akýkoľvek nárast nákladov na spotrebiteľov, je jednoznačne v rozpore s tvrdeniami, ktoré predložili viaceré strany, vrátane tvrdenia, ktoré predložilo združenie dovozcov, že spotrebiteľské ceny sa zvýšia v dôsledku uloženia antidumpingových opatrení. Na základe informácií získaných počas prešetrovania, a ako potvrdili tieto protichodné vyjadrenia, je veľmi pravdepodobné, že v priemere by sa akýkoľvek vplyv opatrení na dovoznú cenu aspoň čiastočne preniesol na spotrebiteľov. Samozrejme nemožno vylúčiť, že na niektorých maloobchodných predajcov, ktorí dovážajú tovar výlučne a priamo z príslušných krajín, budú mať akékoľvek opatrenia nepriaznivý vplyv. Treba však pripomenúť, že analýza záujmu Spoločenstva sa vykonáva na celkovom základe, t. j. je založená na priemernej situácii strán v Spoločenstve, ktorých sa týka konanie, a preto nemožno nikdy vylúčiť, že na jednotlivé strany budú mať opatrenia v skutočnosti iný vplyv ako na väčšinu týchto strán. V tejto súvislosti sa odkazuje na odôvodnenie (275) dočasného nariadenia, kde bolo uznané, že opatrenia môžu mať v skutočnosti nepriaznivý vplyv na finančnú situáciu niektorých dovozcov.

(266) Nakoniec, združenie tvrdilo, že Komisia nepochopila rozdiely medzi trhovými kanálmi maloobchodného predaja. V tejto súvislosti združenie tvrdilo, že samostatných maloobchodných predajcov nezásobujú iba veľkoobchodní predajcovia v Spoločenstve, ale niekedy sa zásobujú aj vlastným dovozom. Argumentovalo, že všetci maloobchodní predajcovia vo vzorke Komisie boli značkoví maloobchodní predajcovia, a preto analýza Komisie nebola primeraná.

(267) Keďže neboli predložené podrobné informácie týkajúce sa finančnej situácie maloobchodných predajcov a distribútorov, Komisia vykonala celkovú analýzu odvetvia. Účelom tejto analýzy bolo iba určiť hlavné distribučné kanály, štruktúru týchto distribútorov a maloobchodných predajcov, aby sa zistilo, aký vplyv by mali na nich opatrenia. Nemožno vylúčiť, že konkrétna situácia jednotlivých maloobchodných predajcov nie je v tejto celkovej analýze presne vyjadrená. Pre informáciu sa tiež poznamenáva, že opis a závery dosiahnuté v rámci tohto prešetrovania takisto zodpovedajú zisteniam predchádzajúceho antidumpingového prešetrovania Komisie týkajúceho sa obuvi[8] a neboli predložené žiadne údaje, ktoré by naznačovali, že odvetvie distribúcie obuvi sa odvtedy zmenilo.

(268) Konkrétnejšie, v odôvodnení (260) dočasného nariadenia sa stanovilo, že samostatných maloobchodných predajcov zvyčajne zásobujú veľkoobchodní predajcovia v Spoločenstve. Z toho vyplýva, že nebola vylúčená skutočnosť, že maloobchodní predajcovia majú aj iné zdroje zásobovania. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa značkových maloobchodných predajcov, Komisia nepoužila žiadnu vzorku, ale namiesto toho analyzovala všetky informácie, ktoré poskytli spolupracujúce strany. V tejto súvislosti by sa malo poznamenať, že v dočasnom nariadení sa odkazovalo na to, že nespolupracovala značková maloobchodná sieť, t. j. maloobchodná sieť s názvom značky, ktorá je odlišná od maloobchodných predajcov značkovej obuvi, z ktorých jeden skutočne spolupracoval.

(269) Neboli predložené žiadne ďalšie tvrdenia, ktoré by menili závery dočasného nariadenia. Záver, že vplyv konečných opatrení na dovozcov a distribútorov pravdepodobne zostane obmedzený, ako je uvedené v odôvodnení (264) dočasného nariadenia, sa preto potvrdzuje.

2.3. Záujem neprepojených dovozcov v Spoločenstve

(270) Pripomienky, ktoré predložili viaceré zainteresované strany, boli starostlivo analyzované v rozsahu, v akom boli riadne podložené, a ich analýza je uvedená ďalej.

(271) Niektorí dovozcovia tvrdili, že vzhľadom na ich ziskové rozpätie, ktoré je menšie ako úroveň antidumpingového cla, nebudú schopní vyrovnať sa s antidumpingovými clami, pokiaľ sa táto ďalšia záťaž nerozloží aj na veľkoobchodných predajcov a maloobchodných predajcov. Ďalej tvrdili, že by to nebolo možné, pretože veľkoobchodní predajcovia a maloobchodní predajcovia by nesúhlasili s akýmkoľvek zvýšením cien, ale radšej by sa obrátili na dodávateľov, ktorí im môžu dodať tovar bez antidumpingových ciel.

(272) Skutočnosť, že ziskové rozpätie je menšie ako úroveň antidumpingového cla, nie je relevantná. V skutočnosti, kým úroveň antidumpingových opatrení sa vyjadruje ako percentuálny podiel z dovoznej ceny, ziskové rozpätie sa vyjadruje ako percentuálny podiel z obratu, t. j. predajnej ceny. Vzhľadom na značné rozpätia, ktoré sa uplatňujú medzi nákupom a opätovným predajom, je zrejmé, že sa tieto dve percentuálne sadzby nedajú jednoducho porovnávať. Pokiaľ ide o tvrdenie, že veľkoobchodní predajcovia a maloobchodní predajcovia nebudú súhlasiť so zvýšením cien, znovu sa zdôrazňuje, že je to v rozpore s tvrdením mnohých dovozcov, že zvýšenie cien sa úplne prenesie na spotrebiteľov, teda aj na distribútorov, a preto sa nemohlo akceptovať. V každom prípade je pravdou, že veľkoobchodní predajcovia a maloobchodní predajcovia sa môžu skutočne obrátiť na dodávateľov, ktorí im môžu dodávať tovar bez antidumpingových ciel, vrátane výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré by teda malo z opatrení výhody.

(273) Združenie dovozcov spochybnilo opis dvoch kategórií dovozcov, ktorý zostavila Komisia, s odôvodnením, že neodráža trhovú realitu a že na rozlíšenie dovozcov je podstatná skladba sortimentu a predajné kanály. Ďalej toto združenie tvrdilo, že na účely posúdenia účinku opatrení je podstatné čisté ziskové rozpätie, a nie cenová prirážka.

(274) V tejto súvislosti treba poznamenať, že sa nepoužil žiadny výber vzorky, že dovozcovia v značnej miere spolupracovali, a preto mohla Komisia dospieť k záveru na veľmi podrobnom faktickom základe.

(275) Pripúšťa sa, že skladba sortimentu a predajné kanály sú naozaj podstatné pre kategorizáciu dovozcov. V tejto súvislosti boli uvedené aspekty v tejto analýze takisto náležite zohľadnené. Komisia skutočne rozlišovala spoločnosti, ktoré pôsobia v náročnejšej časti trhu, a dovozcov, ktorí pôsobia v menej náročnej časti trhu, a skutočne usúdila, že tieto dve kategórie dovozcov majú rozdielnu skladbu sortimentu a predajné kanály.

(276) Okrem toho, žiadna z pripomienok, ktoré predložilo združenie dovozcov, nebola dostatočná na zmenu záverov, že v prípade dovozcov, ktorí pôsobia v náročnejšej časti trhu, má akékoľvek clo ad valorem mierny vplyv v porovnaní s oveľa vyššou predajnou cenou (teda ziskom), a že v prípade dovozcov, ktorí pôsobia v menej náročnej časti trhu, by malo clo ad valorem za následok iba mierne absolútne zvýšenie ceny a že vzhľadom na úroveň ich priemerného ziskového rozpätia by na nich opatrenia nemali podstatný vplyv.

(277) Závery uvedené v odôvodneniach (265) až (275) dočasného nariadenia sa preto potvrdzujú. Z tohto dôvodu sa s konečnou platnosťou potvrdzuje, že uloženie opatrení pravdepodobne nebude mať vo všeobecnosti výrazný nepriaznivý vplyv na situáciu dovozcov v Spoločenstve, ale tiež že takéto uloženie opatrení môže napriek tomu nepriaznivo ovplyvniť finančnú situáciu niektorých individuálnych dovozcov. Pri zohľadnení všetkých skutočností sa však nepredpokladá, že by tieto nepriaznivé dôsledky mali značný vplyv na celkovú finančnú situáciu dovozcov.

2.4. Ďalšie úvahy

(278) Argumentovalo sa aj v tom zmysle, že opatrenia nie sú v záujme Spoločenstva, pretože Vietnam je rozvojovou krajinou, ktorá potrebuje vyvážať obuv, pretože clá na dovoz z ČĽR by mohli ohroziť dobré hospodárske vzťahy s touto krajinou s potenciálne veľkým trhom a pretože pracovníkom vo Vietname a v ČĽR by mohli takéto opatrenia uškodiť.

(279) V súlade s čl. 21 ods. 1 základného nariadenia a v súlade s dôslednou praxou inštitúcií od nadobudnutia účinnosti súčasného základného nariadenia takéto argumenty už nie sú súčasťou analýzy záujmu Spoločenstva. Analýza záujmu Spoločenstva je hospodárska analýza zameraná na hospodársky vplyv prijatia/neprijatia antidumpingových opatrení na hospodárske subjekty v rámci Spoločenstva. Nie je nástrojom, ktorým môžu byť antidumpingové prešetrovania zmanipulované na účely všeobecných politických úvah týkajúcich sa zahraničnej politiky, rozvojovej politiky atď. Potvrdilo sa to aj na základe zoznamu strán, ktorých sa to týka podľa čl. 21 základného nariadenia. Hoci tento zoznam nie je úplný (v niektorých prešetrovaniach sa vyjadrili aj dodávatelia surovín na výrobu príslušného výrobku a ich pripomienky sa zobrali do úvahy), z typu uvedených strán jasne vyplýva, že v tejto analýze ide iba o hospodársky vplyv na strany v Spoločenstve. Táto analýza záujmu Spoločenstva však nie je iba analýzou nákladov/výnosov v úzkom zmysle. Hoci sa porovnávajú rôzne záujmy, neporovnávajú sa navzájom na základe matematickej rovnice, nielen z dôvodu zrejmých metodických ťažkostí, pokiaľ ide o primerane bezpečnú kvantifikáciu každého faktora s primeraným v rámci stanovenej lehoty, a z dôvodu, že neexistuje len jeden všeobecne uznávaný model analýzy nákladov a výnosov. Z rovnakého dôvodu čl. 21 ods. 1 základného nariadenia takisto stanovuje, že sa osobitne zvažuje potreba obnoviť efektívnu hospodársku súťaž a že opatrenia sa nesmú uplatňovať, na základe predložených informácií, keď je zjavné, že nie je v záujme Spoločenstva takéto opatrenia uplatniť. Inými slovami, tento právny predpis uznáva, že antidumpingové opatrenia môžu mať určitý negatívny vplyv na strany, ktoré poväčšine tieto opatrenia nepodporujú. Opatrenia by sa nepokladali za opatrenia, ktoré sú v záujme Spoločenstva iba v tom prípade, keby mali disproporciálny vplyv na uvedené strany.

(280) Na začiatku prešetrovania a tiež v dočasnej fáze Komisia vyzvala všetky strany, aby predložili informácie, pokiaľ ide o možný vplyv prijatia/neprijatia opatrení na ich činnosť. Ako bolo podrobne vysvetlené v dočasnej fáze, ale aj v tomto nariadení, žiadne informácie, v ktorých by sa upozorňovalo na takýto disproporcionálny vplyv, neboli doručené. V rámci spisu sa nenachádza nič, čo by aspoň z diaľky potvrdzovalo tvrdenie, že hospodársky vplyv ciel má za následok, že z každého eura, ktoré európski výrobcovia možno zarobia, zároveň v dôsledku ciel vyplynie strata vo výške 8 eur pre zákazníka a používateľské odvetvia, ako tvrdil jeden členský štát.

(281) Pokiaľ ide o argument prijímania opatrení voči rozvojovým krajinám, je dôslednou praxou Spoločenstva prijímať takého opatrenia nediskriminačne voči rozvojovým, ako aj rozvinutým krajinám vždy, keď je to potrebné. Čo sa týka argumentu, že antidumpingové opatrenia môžu ohroziť dobré hospodárske vzťahy s ČĽR, malo by sa zvážiť, že ak by sa tento argument dotiahol do jeho logického dôsledku, antidumpingové opatrenia Spoločenstva by záviseli od toho, či príslušná tretia krajina hrozí nejakými negatívnymi dôsledkami v prípade prijatia opatrení alebo nie. Navyše takýto prístup by bol výzvou pre tretiu krajinu, aby predniesla prospekt nejakých negatívnych dôsledkov. Nakoniec, obidve úvahy sú v rozpore s konceptom nástroja založeného na pravidlách a kvázisúdneho prešetrovania.

(282) Argumentovalo sa aj, že jeden členský štát závisel od dovozu obuvi. Nič v spise však nenasvedčuje tomu, že zdroj tohto dovozu môže pochádzať iba z týchto dvoch príslušných krajín. V rámci Spoločenstva a iných tretích krajín existujú dostatočné zdroje dodávok. ČĽR a Vietnam môžu byť naďalej zdrojom dovozu a vplyv ciel nie je taký, že by bránil obchodu.

(283) V skratke, ani platný právny predpis ani výsledky prešetrovania neopodstatňujú neprijatie antidumpingového opatrenia z dôvodov uvedených na začiatku tejto časti.

3. Záver o záujme Spoločenstva

(284) V uvedenej analýze boli pripomienky, ktoré predložili viaceré zainteresované strany zohľadnené, a ak to bolo potrebné, vyjadrilo sa k nim. Tieto pripomienky však nezmenili závery, ku ktorým sa dospelo v dočasnej fáze.

(285) Preto sa s konečnou platnosťou potvrdzuje, že:

- je v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva uložiť opatrenia, keďže sa predpokladá, že tieto opatrenia aspoň obmedzia vysokú úroveň dovozu za dumpingové ceny, v prípade ktorého sa preukázalo, že má výrazný nepriaznivý vplyv na finančnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva,

- spotrebiteľov antidumpingové opatrenia neovplyvnia alebo, ak ich aj ovplyvnia, tak iba vo veľmi malom rozsahu,

- distribútorom a maloobchodným predajcom sa môžu ich nákupné ceny príslušného výrobku zvýšiť, ale v porovnaní s ich celkovými nákladmi a situáciou na nich opatrenia pravdepodobne nebudú mať podstatný vplyv,

- v priemere by boli dovozcovia schopní prispôsobiť sa uloženiu opatrení, aj keď to závisí od ich konkrétnej situácie, niektorí môžu skutočne čeliť určitým nepriaznivým dôsledkom, najmä tí, ktorí sú zásobovaní výhradne obuvou z príslušných krajín,

- iné záujmy, aj keby sa zobrali do úvahy, nie sú takého charakteru, že by prevážili záujem prijať antidumpingové opatrenia.

(286) Preto sa pri zohľadnení všetkých skutočností usudzuje, že uloženie opatrení, t. j. odstránenie dumpingu spôsobujúceho značnú ujmu by výrobnému odvetviu Spoločenstva umožnilo pokračovať vo jeho aktivitách a ukončiť postupné zatváranie podnikov a straty pracovných miest, ktorým čelilo v posledných rokoch, a že nepriaznivý vplyv, ktoré môžu mať opatrenia na niektoré iné hospodárske subjekty v Spoločenstve, nie sú v nepomere v porovnaní s priaznivými dôsledkami pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

H. KONEČNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(287) Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, vyplývajúcou ujmou a záujmom Spoločenstva, by sa mali uložiť konečné opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR a vo Vietname.

1. Úroveň odstránenia ujmy

(288) Úroveň konečných antidumpingových opatrení by mala byť dostatočná na odstránenie značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva dumpingovým dovozom bez toho, aby sa prekročili zistené dumpingové rozpätia. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov dumpingu spôsobujúceho značnú ujmu sa zohľadnilo, že všetky opatrenia by mali umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby pokrylo svoje náklady a dosiahlo zisk pred zdanením, ktorý by primerane dosiahlo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by nedochádzalo k dumpingového dovozu, pri zohľadnení existencie režimu kvót, ktorý sa vzťahoval na dovoz z ČĽR až do konca roka 2004.

1.1. Predaj pod cenu

(289) V dočasnej fáze sa usúdilo, že ziskové rozpätie vo výške 2 % z obratu by sa mohlo považovať za primeranú úroveň, ktorú by mohlo výrobné odvetvie Spoločenstva podľa predpokladov dosiahnuť, ak by sa nevyskytol dumping spôsobujúci značnú ujmu, z toho dôvodu, že táto úroveň zodpovedá najvyššej úrovni zisku, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo počas skúmaného obdobia. Toto tvrdenie však ostro spochybnilo výrobné odvetvie Spoločenstva z toho dôvodu, že hospodárska situácia výrobného odvetvia Spoločenstva počas celého posudzovaného obdobia neodrážala úroveň zisku, ktorú by mohlo dosiahnuť, ak by nedošlo k dumpingu spôsobujúcemu značnú ujmu, pretože ceny už boli znížené, keď výrobné odvetvie dosiahlo túto úroveň zisku, a s touto úrovňou zisku výrobné odvetvie nemohlo uskutočniť potrebné investície, aby bolo aj naďalej konkurencieschopné. Nakoniec, výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že 2 %, ktoré sa použili, boli oveľa nižšie ako ziskové rozpätie, ktorý dosiahli dovozcovia, a že použitie úrovne zisku vo výške 10 % by bolo úplným minimom.

(290) Toto tvrdenie bolo dôsledne analyzované a otázka zistenia úrovne zisku, ktorý sa má použiť na výpočet ujmy, bola znovu preskúmaná.

(291) Po prvé, treba poznamenať, že úroveň zisku, ktorú dosiahli dovozcovia, nie je vhodným meradlom kvôli rozdielnej povahe týchto subjektov, a preto sa nemôže použiť ako referenčná hodnota.

(292) Po druhé, pokiaľ ide o primerane dosiahnuteľné ziskové rozpätie, výrobné odvetvie Spoločenstva predložilo podložené pripomienky, že ziskové rozpätie nielen vo výške 2 %, ale vo výške 6 % z obratu by sa malo považovať za primeranú úroveň, ktorú by podľa predpokladov výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo dosiahnuť, ak by nedošlo k dumpingu spôsobujúcemu značnú ujmu. V tejto súvislosti výrobné odvetvie Spoločenstva predložilo dôkazy, že pokiaľ ide o obuv, na ktorú sa nevzťahoval dumping spôsobujúci značnú ujmu, skutočne dosiahlo takéto vyššie rozpätia. V dôsledku toho bolo použiteľné ziskové rozpätie prehodnotené a upravené na úroveň 6 % z obratu.

(293) Niektoré zainteresované strany tvrdili, že dôslednou praxou Komisie je vypočítať rozpätie ujmy, iba ak je výrobné odvetvie Spoločenstva stratové, alebo ak by mala byť úroveň ujmy inak obmedzená na podhodnotenie. Toto tvrdenie však bolo zamietnuté, pretože rozpätie ujmy sa pravidelne stanovuje na účely použitia pravidla nižšieho cla, kým rozpätie podhodnotenia sa stanovuje podľa článku 3 ods. 3 základného nariadenia. Rozpätie ujmy je v tejto súvislosti relevantné, ak dumpingový dovoz znížil ceny, a táto situácia môže nastať dokonca aj v prípade, ak je výrobné odvetvie ešte stále ziskové.

(294) Nakoniec, podobne ako v prípade rozpätia podhodnotenia, boli doručené viaceré pripomienky v súvislosti s výpočtami rozpätia ujmy. Tieto tvrdenia boli podrobne analyzované a v prípade, ak sa zistili administratívne chyby, alebo ak mohli byť niektoré úpravy podložené skutkovými dôkazmi, výpočty sa náležite doplnili.

(295) Následne sa určil potrebný nárast cien na základe porovnania, na rovnakej úrovni predaja, váženej priemernej dovoznej ceny stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia s cenou výrobkov, ktorá nespôsobuje ujmu, predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Cena, ktorá nespôsobuje ujmu, sa získala upravením predajných cien každej spoločnosti tvoriacej výrobné odvetvie Spoločenstva na bod pokrytia nákladov a pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa následne vyjadril ako percentuálny podiel z celkovej dovoznej hodnoty CIF. Takto sa stanovili rozpätia predaja pod cenu vo výške 23 % v prípade ČĽR a 29,5 % v prípade Vietnamu.

1.2. Osobitosti tohto konania

(296) Ako sa už spomínalo, toto konanie sa však vyznačuje osobitnými a výnimočnými znakmi, ktoré sa musia primerane odraziť v antidumpingových opatreniach. V tejto súvislosti je obzvlášť dôležité pripomenúť, že až do januára 2005 sa na podstatnú časť príslušného výrobku vzťahovali množstvové obmedzenia.

(297) Táto situácia si vyžaduje podrobnejšie zváženie primeranej úrovne konečných antidumpingových opatrení s cieľom zohľadniť osobitosti tohto prípadu. Z tohto dôvodu sa musela použiť precíznejšia metodika na účely konečných opatrení, najmä s ohľadom na vplyv dovezeného množstva na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva v priebehu celého posudzovaného obdobia.

(298) V tejto súvislosti existencia kvóty, ktorá sa vzťahovala na dovoz z ČĽR, mala zmierňujúci účinok a v tomto rozsahu bránila tomu, aby výrobnému odvetviu Spoločenstva vznikla akákoľvek značná ujma v porovnaní so situáciou počas OP. Jasne to vyplýva z analýzy ujmy a príčinnosti, najmä z odôvodnení (187) a nasl. a (216) a nasl. V tomto prípade je možné skutočne konštatovať, že nárast objemu dumpingového dovozu mal mimoriadne výrazný poškodzujúci vplyv na výrobné odvetvie Spoločenstva po uplynutí platnosti kvóty. Ekonomické ukazovatele týkajúce sa situácie výrobného odvetvia Spoločenstva sa skutočne zhoršili najmä v prvom štvrťroku 2005, aj keď jasné ukazovatele značnej ujmy možno nájsť už v posledných troch štvrťrokoch 2004, ktoré predstavujú zvyšok OP.

(299) V súlade s pravidlom nižšieho cla, ktoré je stanovené v článku 9 ods. 4 základného nariadenia, kvôli osobitostiam tohto prípadu, najmä existencii kvóty až do konca roka 2004, sa venovala mimoriadna pozornosť kvantitatívnemu aspektu poškodzujúceho dumpingu. Usudzuje sa, že iba dovoz presahujúci určitý limit objemu pred uplynutím platnosti kvóty môže spôsobiť značnú ujmu, takže limit ujmy určený na základe výsledkov OP musí odrážať skutočnosť, že niektoré dovozné množstvá nespôsobili takú značnú ujmu.

(300) Následne sa množstvá dovozu nespôsobujúceho značnú ujmu museli primerane zohľadniť v úrovniach odstránenia ujmy.

(301) V tejto súvislosti sa na základe údajov Eurostatu hodnota celkového objemu dovozu za rok 2003 z príslušných krajín ešte nepovažovala za hodnotu spôsobujúcu značnú ujmu a tvorila základ pre pomernú úpravu úrovní odstránenia ujmy, ako sa už uviedlo vyššie. Druhým krokom bolo pridelenie celkovej výšky tejto hodnoty nespôsobujúcej značnú ujmu ČĽR a Vietnamu na základe komparatívneho koeficientu dovozu príslušného výrobku z príslušných krajín počas OP. Následne sa tieto dve hodnoty nespôsobujúce značnú ujmu uviedli do pomeru k dovozu v roku 2005 v prípade príslušnej krajiny, keďže to bol prvý a najnovší rok, ktorý bol celý k dispozícii, v ktorom sa na príslušný výrobok nevzťahovali množstvové obmedzenia. Nakoniec sa v týchto pomeroch znížili úrovne cla stanovené pre OP. Výsledkom boli limity ujmy vo výške 16,5 % v prípade ČĽR a 10 % v prípade Vietnamu.

(302) Na základe rovnakej metodiky limit ujmy v prípade spoločnosti Golden Step zostal značne nad stanoveným dumpingovým rozpätím vo výške 9,7 % pre túto konkrétnu spoločnosť, takže v tomto prípade v súlade s pravidlom nižšieho cla, ktoré je uvedené v článku 9 ods. 4 základného nariadenia, dumpingové rozpätie určuje úroveň cla.

(303) Po dodatočnom konečnom zverejnení niekoľko zainteresovaných strán predložilo pripomienky k uvedenému postupu. Niektoré zainteresované strany sa vyjadrili, že uprednostňujú systém oddialenia cla, ktorý by mal za následok vynechanie niektorých ročných objemových množstiev z rozsahu uplatňovania opatrení.

(304) Treba však poznamenať, že z administratívnych a právnych dôvodov sa nepovažovalo za vhodné zaviesť takýto systém oddialenia cla.

(305) Iné strany predložili stanovisko, že tento prípad by neodôvodňoval odchýlku od štandardného prístupu ad valorem , ktorý je založený iba na rozpätiach dumpingu a predaja pod cenu.

(306) Pripomína sa, ako je už uvedené, že najmä skutočnosť, že na príslušný výrobok s pôvodom v ČĽR sa až do roku 2004 vzťahovala kvóta, si v tomto konkrétnom prípade vyžiadala osobitnú metodiku, aby bolo možné náležite zohľadniť dovoz nespôsobujúci značnú ujmu. Preto muselo byť toto tvrdenie takisto zamietnuté.

(307) Ďalšie zainteresované strany, najmä z ČĽR a z Vietnamu spochybňovali metodiku zisťovania a prideľovania hodnoty nespôsobujúcej značnú ujmu. Po prvé, tvrdili, že základné nariadenie všeobecne neupravuje takýto prístup. Po druhé, tvrdili, že úprava rozpätí predaja pod cenu založených na hodnote nespôsobujúcej značnú ujmu by nebola vhodná, pretože hodnota nespôsobujúca značnú ujmu je údajne parameter založený na objeme, kým rozpätia predaja pod cenu sú výsledkom porovnávania cien, t. j. sú založené iba na hodnote. Po tretie, tvrdili, že ekonomický vplyv hodnoty nespôsobujúcej značnú ujmu sa nemal posudzovať na základe dovozu počas roku 2005, ale namiesto toho na základe OP.

(308) V reakcii na tieto tvrdenia sa pripomína, že základné nariadenie nestanovuje akúkoľvek osobitnú metodiku na stanovenie úrovní odstránenia ujmy. V dôsledku toho žiadne právne ustanovenie neobmedzuje analýzu na to, aby sa v nej stanovovali iba rozpätia predaja pod cenu. Namiesto toho právny rámec stanovuje možnosť voľby prijať výpočet odstránenia ujmy s ohľadom na osobitosť konkrétneho prípadu, pokiaľ to odôvodňujú osobitné okolnosti.

(309) Po druhé, pripomína sa, že údaje o hodnote nespôsobujúcej značnú ujmu sú založené na hodnotách, keďže sú odvodené od výšky dovoznej hodnoty v roku 2003. Preto je možné tieto údaje jednoznačne použiť na úpravu rozpätí predaja pod cenu. Aspekt objemu sa použil iba v súvislosti s pridelením hodnoty nespôsobujúcej značnú ujmu ČĽR a Vietnamu použitím príslušného objemového koeficientu počas OP. Podstatou tohto spôsobu prideľovania bolo (i) náležite zohľadniť situáciu počas OP a (ii) vyrovnať skreslenia, ktoré vznikli v dôsledku rozdielov v priemerných jednotkových hodnotách čínskeho a vietnamského dovozu. Nakoniec, v súvislosti s posúdením hospodárskeho vplyvu pridelených hodnôt nespôsobujúcich značnú ujmu sa považovalo za potrebné odvolávať sa na posledné celé ročné obdobie, keď vývoz nepodliehal režimu kvót, t. j. rok 2005, pretože samotným dôvodom použitia úpravy hodnôt nespôsobujúcich značnú ujmu je v zásade zohľadniť osobitosť kvóty počas posudzovaného obdobia. Hoci sa pripúšťa, že spravidla by sa informácie po OP nemali brať do úvahy, článok 6 ods. 1 základného nariadenia stanovuje výnimky, ako napríklad v tomto prípade.

(310) Ďalej je potrebné poznamenať, že pri výkone úpravy nebolo možné vynechať Vietnam, pretože čínsky režim kvót nepriamo ovplyvňoval dovoz s pôvodom vo Vietname a celkovo mal za následok, že dovoz z príslušných krajín sa až do roku 2003 nepovažoval za dovoz spôsobujúci značnú ujmu.

(311) Niektoré zainteresované strany tvrdili, že tento prístup by diskriminoval čínskych vývozcov. V tejto súvislosti vyjadrili obavy týkajúce sa výsledkov metodiky, t. j. že napriek vyššiemu rozpätiu predaja pod cenu v prípade Vietnamu (29,5 %) v porovnaní s ČĽR (23 %) má tento prístup za následok celkovo nižšie úrovne odstránenia ujmy v prípade Vietnamu (10 %) v porovnaní s ČĽR (16,5 %).

(312) Táto metodika však iba zohľadňuje existenciu rôznych dovozných trendov z ČĽR a Vietnamu do ES. Zodpovedajúci podiel vietnamského dovozu príslušného výrobku počas posudzovaného obdobia bol vyšší. Preto bol vyšší aj jeho podiel na dovoze nespôsobujúcom značnú ujmu. To však nevyhnutne spôsobuje väčší vplyv tejto metodiky úprav na vietnamské rozpätie predaja pod cenu. Skutočnosť, že metodika iba náležite odráža faktické rozdiely, neznamená, že je neodôvodnene diskriminačná.

(313) Nakoniec, niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že doba na predloženie pripomienok týkajúcich sa dodatočného konečného zverejnenia bola príliš krátka a nebola v súlade s článkom 20 ods. 5 základného nariadenia.

(314) V tejto súvislosti sa poznamenáva, že (i) vzhľadom na náležité zohľadnenie naliehavosti veci a (ii) vzhľadom na to, že dodatočné konečné zverejnenie sa týkalo iba jedného konkrétneho a obmedzeného aspektu tohto prípadu, považovalo sa za potrebné stanoviť v súlade s ustanoveniami základného nariadenia päťdňovú lehotu namiesto všeobecne platnej desaťdňovej lehoty zverejnenia. Avšak v tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že pokiaľ zainteresované strany predložili odôvodnenú žiadosť o predĺženie tejto lehoty, vyhovelo sa im.

2. Záväzok

(315) Niektoré strany, vyvážajúci výrobcovia, ako aj dovozcovia predložili žiadosti o cenový záväzok. V týchto prípadoch by bol príslušný vyvážajúci výrobca viazaný záväzkom, aby nepredával výrobky za ceny pod takou cenovou úrovňou, ktorá by odstraňovala poškodzujúci dumping.

(316) V prípade dovozcov sa tieto žiadosti považovali za irelevantné, pretože dumping spôsobujú vývozcovia a z tohto dôvodu je vývozca zodpovedný a skutočne schopný odstrániť tento dumping vhodnými cenami.

(317) V prípade vyvážajúcich výrobcov museli byť žiadosti zamietnuté, pretože ich predložili strany, ktorým nebol udelený trhovohospodársky prístup. Okrem toho, pokiaľ ide o výrobok, akým je obuv, ktorý sa neustále mení podľa módy, bolo by prakticky nemožné stanoviť nediskriminačnú cenovú úroveň, ktorá zároveň odstraňuje poškodzujúci dumping v prípade veľmi veľkého množstva úplne odlišných modelov.

(318) Po konečnom zverejnení jeden vietnamský vyvážajúci výrobca, ktorý bol zaradený do vzorky, predložil žiadosť o cenový záväzok. Napriek tomu táto žiadosť musela byť zamietnutá pre dôvody, ktoré sú vysvetlené vyššie.

(319) Iné strany oznámili, že uprednostňujú všeobecnú minimálnu cenu, prípadne minimálnu cenu v kombinácii s clom ad valorem , t. j. clá by sa mali vzťahovať iba na dovoz do určitej minimálnej ceny. Toto stanovisko zopakovali čínske úrady a niekoľko iných zainteresovaných strán po dodatočnom konečnom zverejnení, ktoré sa týkalo formy opatrení.

(320) Tieto návrhy museli byť zamietnuté, pretože kombinované clo by viedlo k neodôvodnenému zaťaženiu lacnej obuvi a zvýhodňovalo by drahšiu obuv. S cieľom vyhnúť sa takémuto neopodstatnenému zaťaženiu by v praxi bolo nemožné určiť primerané cenové kategórie pre taký rozmanitý výrobok, ako výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania. Okrem toho, skúsenosti z minulosti ukázali, že je ťažké sledovať clo stanovené na základe minimálnej ceny, čo môže ľahko viesť k jeho obchádzaniu. Preto sa riešenie, ktoré počítalo so stanovením minimálnej ceny, považovalo za nepraktické a neprimerané.

(321) Veľký počet dovozcov a vietnamskí vyvážajúci výrobcovia, ktorí neboli zaradení do vzorky, tvrdili, že navrhovaný postup vôbec nezohľadňuje štatút Vietnamu ako rozvojovej krajiny. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že cieľom opatrení je objektívne pristupovať k nespravodlivým dumpingovým praktikám, ktoré spôsobujú ujmu. Hospodársky alebo rozvojový štatút akejkoľvek krajiny, ktorej sa týka určité konanie, sa v článkoch 2 a 3 základného nariadenia nepovažuje za relevantný aspekt pri stanovení dumpingu a ujmy. Úpravy podľa iných faktorov, ktoré nie sú uvedené v základnom nariadení, je možné vykonať, iba ak sa preukáže, že majú vplyv na porovnateľnosť cien. Keďže tento vplyv zainteresované strany nepreukázali, uvedený argument týkajúci sa štatútu Vietnamu ako rozvojovej krajiny musel byť zamietnutý.

3. Konečné clá

(322) Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia sa dospelo k záveru, že by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v ČĽR a vo Vietname na úrovni najnižších dumpingových rozpätí a rozpätí ujmy, v súlade s pravidlom nižšieho cla, ktoré je definované v uvedenej metodike. V tejto súvislosti v prípade celoštátnych úrovní ciel úrovne odstránenia ujmy stanovujú maximálnu výšku antidumpingového cla.

(323) Pokiaľ však ide o spoločnosť Golden Step, úroveň cla bola stanovená na základe jej dumpingového rozpätia, ktoré bolo nižšie ako úroveň odstránenia ujmy.

(324) Na základe uvedených skutočností sa navrhujú tieto konečné clá:

Krajina | Spoločnosť | Antidumpingové clo |

ČĽR | Golden Step | 9,7 % |

Všetky ostatné spoločnosti | 16,5 % |

Vietnam | Všetky spoločnosti | 10 % |

(325) Aby bola zaručená minimalizácia akéhokoľvek rizika nesprávnych deklarácií alebo obchádzania opatrení, posilnený administratívny systém dovozného dohľadu na základe článku 308 písm. d) nariadenia Komisie (ES) č. 2454/93[9] bude poskytovať včasné informácie o príslušných dovozných trendoch. Ak sa zistia dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa tieto dovozné trendy vo významnej miere menia, Komisia to bezodkladne prešetrí. V tejto súvislosti je potrebné vysvetliť, že dohľad nad obuvou STAF sa bude odteraz vzťahovať na túto obuv nad a pod limitom hodnoty vo výške 7,5 EUR namiesto pôvodného limitu vo výške 9 EUR.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz obuvi so zvrškom z usne alebo kompozitnej usne okrem: športovej obuvi, obuvi, ktorej výroba si vyžaduje špeciálnu technológiu, šľapiek a ostatnej domácej obuvi a obuvi s ochrannou špičkou vyrobenej v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname zatriedenej do kódov KN: 6403 20 00, ex 6403 30 00, ex 6403 51 11, ex 6403 51 15, ex 6403 51 19, ex 6403 51 91, ex 6403 51 95, ex 6403 51 99, ex 6403 59 11, ex 6403 59 31, ex 6403 59 35, ex 6403 59 39, ex 6403 59 91, ex 6403 59 95, ex 6403 59 99, ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 11, ex 6403 99 31, ex 6403 99 33, ex 6403 99 36, ex 6403 99 38, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98 a ex 6405 10 00[10] (kódov TARIC 6403 30 00 39, 6403 30 00 89, 6403 51 11 90, 6403 51 15 90, 6403 51 19 90, 6403 51 91 90, 6403 51 99 90, 6403 59 11 90, 6403 59 31 90, 6403 59 35 90, 6403 59 39 90, 6403 59 91 90, 6403 59 95 90, 6403 59 99 90, 6403 91 1199, 6403 91 13 99, 6403 91 16 99, 6403 91 18 99, 6403 91 91 99, 6403 91 93 99, 6403 91 96 99, 6403 91 98 99, 6403 99 11 90, 6403 99 31 90, 6403 99 33 90, 6403 99 36 90, 6403 99 38 90, 6403 99 91 99, 6403 99 93 29, 6403 99 93 99, 6403 99 96 29, 6403 99 96 99, 6403 99 98 29, 6403 99 98 99 a 6405 10 00 80).

2. Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

„športová obuv“ je obuv v zmysle poznámky k podpoložke 1 kapitoly 64 prílohy I k nariadeniu Komisie (ES) č. 1719/2000[11];

„obuv, ktorej výroba si vyžaduje špeciálnu technológiu“ je obuv s cenou CIF za pár najmenej 7,5 EUR, ktorá je určená na použitie pri športových činnostiach, s jednoduchou alebo viacvrstvovou tvárnenou podošvou, nie vstrekovanou, vyrobenou zo syntetických materiálov osobitne určených na tlmenie nárazu zvislých alebo bočných pohybov a s technickými prvkami, ako napríklad hermetickými vložkami, ktoré sú naplnené plynom alebo kvapalinou, mechanickými komponentmi, ktoré tlmia alebo neutralizujú nárazy, alebo materiálmi, ako sú napríklad polyméry s nízkou hustotou, zatriedené do kódov KN ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98 ;

„obuv s ochrannou špičkou“ je obuv, v ktorej je zabudovaná ochranná špička s odolnosťou voči nárazu najmenej 100 Joulov,[12] zatriedená do kódov KN: ex 6403 30 00, ex 6403 51 11, ex 6403 51 15, ex 6403 51 19, ex 6403 51 91, ex 6403 51 95, ex 6403 51 99, ex 6403 59 11, ex 6403 59 31, ex 6403 59 35, ex 6403 59 39, ex 6403 59 91, ex 6403 59 95, ex 6403 59 99, ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 11, ex 6403 99 31, ex 6403 99 33, ex 6403 99 36, ex 6403 99 38, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98 a ex 6405 10 00.

„šľapky a ostatná domáca obuv“ je obuv zatriedená do kódu KN ex 6405 10 10.

3. Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľného na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením výrobkov opísaných v odseku 1, ktoré vyrábajú nižšie uvedené spoločnosti, je takáto:

Krajina | Spoločnosť | Antidumpingové clo | Dodatočný kód TARIC |

ČĽR | Golden Step | 9,7 % | A775 |

Všetky ostatné spoločnosti | 16,5 % | A999 |

Vietnam | Všetky spoločnosti | 10 % | - |

4. Pokiaľ nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa colných sadzieb.

Článok 2

Sumy získané prostredníctvom dočasného antidumpingového cla v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 553/2006 z 27. marca 2006 sa s konečnou platnosťou vyberú vo výške, ktorú s konečnou platnosťou stanovuje toto nariadenie. Získané sumy, ktoré presahujú konečnú výšku antidumpingových ciel, budú vrátené.

Článok 3

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Radu

Predseda

[1] Ú. v. EÚ C 166, 7.7.2005, s. 14.

[2] Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1.

[3] Ú. v. EÚ L 340, 23.12.2005, s. 17.

[4] Ú. v. EÚ L 98, 6.4.2006, s. 3.

[5] Odolnosť voči nárazu sa meria podľa európskych noriem EN345 alebo EN346.

[6] U. v. ES L 289, 1.11.1997, s. 1.

[7] Ú. v. EÚ L 240, 16.9.2005, s. 1.

[8] Ú. v. ES L 60, 28.2.98, odôvodnenia (124) až (134).

[9] Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1). Nariadenie bolo naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2286/2003 (Ú. v. EÚ L 343, 31.12.2003, s. 1).

[10] V súlade s definíciou uvedenou v nariadení Komisie (ES) č. 1719/2005 z 27. októbra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 286, 28.10.2005, s. 1). Rozsah výrobku sa určí na základe opisu výrobku uvedeného v článku 1 ods. 1 a opisu výrobku podľa príslušných kódov KN.

[11] Ú. v. EÚ L 286, 28.10.2005, s. 1.

[12] Odolnosť voči nárazu sa meria podľa európskych noriem EN345 alebo EN346.