30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/85

—

za prioritnú úlohu európskej dopravnej politiky považuje vytváranie podmienok pre efektívnu a udržateľnú transeurópsku dopravu. To zahŕňa zameranie sa na slabé stránky siete TEN-T v cezhraničnom meradle, no predovšetkým v otázke preklenutia hraničného pásu z čias minulého rozdelenia Európy, známeho ako „železná opona“, ale aj na hranice súčasnej EU27 s kandidátskymi krajinami (Chorvátsko, Turecko), ako aj hranice EÚ so susednými krajinami a regiónmi, ako sú stredomorské krajiny severnej Afriky či dopravný uzol v Gibraltárskom prielive.

—

zároveň zdôrazňuje, že ciele európskej dopravnej politiky je potrebné plniť predovšetkým prostredníctvom vytvárania právneho a inštitucionálneho rámca, ktorý by umožnil rôznym zainteresovaným stranám (subjektom na trhu, atď.) paritné pôsobenie v sektore dopravy. Regulácia a intervencie z verejných zdrojov by mohli byť prípustné len nevyhnutných prípadoch, kedy by došlo k zlyhaniu trhu, a museli by byť únosné pre rozpočty členských štátov, regiónov a miest.

—

považuje za prioritné vyrovnať rozdelenie v pozemnej doprave, pričom je potrebné zabrániť koncentrácii dopravy exkluzívne na európskych cestách. Zároveň považuje za potrebné rozvinúť stratégie na podporu intermodality a multimodality, ktoré by zabezpečili všeobecnú efektívnosť dopravných systémov.

1)

na výsledky verejných konzultácií, ktoré vyhlásila Komisia k strednodobému preskúmaniu bielej knihy o európskej dopravnej politike,

2)

na pripomienky, ktoré v rámci týchto konzultácií vzniesli predstavitelia európskych regiónov a miest,

3)

na vývoj globálneho kontextu, postup európskej integrácie a rast európskej dopravy za posledných päť rokov, ktorý ovplyvnili nové aspekty, a to najmä:

—

kedy pristúpilo 10 nových členských štátov a územie Únie sa rozrástlo o zhruba 750 000 km2 (o 25 % územia EÚ15),

—

kedy dopravná infraštruktúra v nových členských štátoch bola a stále je na neporovnateľne nižšej úrovni ako na území EU15,

—

kedy sa zavedenie spoločného trhu na území týchto štátov prejavilo ďalším prudkým rastom objemu prepravy, a to najmä v oblasti cestnej nákladnej dopravy,

—

kedy dopravná sieť nových členských krajín nie je na nové podmienky pripravená, a to hlavne v cezhraničných regiónoch, v okolí veľkých aglomerácií a v oblastiach koncentrácie priemyslu.

—

ktorá priznáva, že rast HDP Únie nedosahuje očakávanú úroveň,

—

ktorá prikladá veľký význam rozvoju dopravy ako významnému faktoru hospodárskeho rastu,

—

ktorá považuje dopravnú politiku EÚ za zásadnú politiku na podporu konkurencieschopnosti EÚ,

—

ktorá aj naďalej považuje mobilitu za kľúčový cieľ dopravnej politiky EÚ.

—

kde úroveň výdavkov na dopravnú infraštruktúru klesla vo všetkých členských štátoch pod úroveň 1 % HDP a kde vo finančnom výhľade Únie na obdobie 2007-2013 je pre túto oblasť vyčlenených 8 miliárd EUR (pričom Komisia uviedla, že je potrebných viac než 20 miliárd EUR),

—

pričom len v oblasti 30 prioritných projektov európskeho záujmu siete TEN-T je podľa odhadov potrebných 250 miliárd EUR (0,16 % európskeho HDP), no realizácia všetkých projektov európskeho záujmu by si vyžadovala ďalších 600 miliárd EUR.

—

kedy obchodná výmena medzi Európou a hlavne ázijskými trhmi rastie, čo znamená nové nároky na kapacitu, orientáciu, kompatibilitu a modálnu štruktúru európskej dopravnej siete,

—

kedy globálny charakter majú iba odvetvia leteckej a námornej dopravy.

—

keď sa po útokoch v New Yorku, Madride a v Londýne ukazuje zraniteľnosť dopravných systémov, t. j. ohrozenie ich bezpečnosti a spoľahlivosti.

—

že ich napojenie na systém transeurópskej dopravy a siete TEN-T je kľúčovou podmienkou na využitie výhod voľného trhu a má priamy vplyv na ich konkurencieschopnosť a hospodársku výkonnosť,

—

že rozvoj dopravnej infraštruktúry uľahčuje obchod, ktorý je zdrojom hospodárskeho rastu, prispieva k územnej súdržnosti a buduje Európu, ktorá je blízka občanom a samosprávam,

—

že jediným spôsobom, ako skutočne prepojiť rozšírenú Európu a zlepšiť územnú súdržnosť, je doplniť chýbajúce spojenia a odstrániť prekážky v súčasných hlavných osiach transeurópskej siete TEN-T, rozšíriť hlavné osi tejto siete do susedných krajín a regiónov a zamerať sa na tieto slabé stránky v cezhraničnom meradle,

—

že hoci hovoríme o transeurópskej doprave, jej pozitívne a negatívne prejavy sú výrazné aj na regionálnej a miestnej úrovni, t. j. úzko súvisia aj s regionálnym rozvojom a územným plánovaním (urban planning),

—

že mestská a regionálna doprava sa naopak výrazne podieľa na celkových negatívnych účinkoch dopravy, t. j. napríklad v oblasti emisií (CO2), hluku, strát spôsobených nehodami,

—

že miestne a regionálne orgány majú priamu právomoc v otázke výstavby a rozvoja regionálnych a mestských dopravných systémov, vytvárania podmienok na ich lepšie fungovanie, ovplyvňovania ich bezpečnosti a spoľahlivosti,

—

že spoločný postup všetkých úrovní od orgánov EÚ až po miestne samosprávy môže na základe zásady efektívnej subsidiarity, spolupráce, vzájomnej výmeny informácií a vhodných ekonomických stimulov (programov) prispieť k zlepšeniu výkonu v oblasti mestskej a regionálnej dopravy.

1.1

Výbor regiónov súhlasí s názorom Komisie, že zabezpečenie mobility je kľúčovým cieľom dopravnej politiky EÚ a obnovenej Lisabonskej stratégie, t. j. rozvoja efektívnych, bezpečných, udržateľných a spoľahlivých foriem dopravy s dôrazom na ich vzájomnú súčinnosť.

1.2

Výbor regiónov konštatuje, že doprava je sprievodným javom samotnej podstaty európskej integrácie, a to voľného pohybu osôb a tovaru. Zároveň je aj javom, ktorý súvisí so žiadaným vývojom EÚ, t. j. s hospodárskym rastom. Je preto proti zmyslu európskej integrácie uvažovať o jej regulácii formou nesystematických redukcií a obmedzení, pretože tu neexistujú jednoduché riešenia. Naopak, je nevyhnutné formou nových právnych úprav diferencovane liberalizovať jednotlivé odvetvia rezortu dopravy v súlade s miestnymi a regionálnymi podmienkami, harmonizovať podmienky pre jednotlivé druhy dopravy a podporovať ich súčinnosť a spoluprácu.

1.3

Podľa Výboru regiónov je prioritnou úlohou európskej dopravnej politiky vytvárať podmienky pre efektívnu transeurópsku dopravu. Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:

1.4

Podľa Výboru regiónov je sekundárnou úlohou európskej dopravnej politiky prijať spoločný postup na riešenie úloh, ktoré je menej efektívne riešiť na úrovni jednotlivých členských štátov, regiónov a miest presne v zmysle zásad efektívnej subsidiarity, a to najmä v oblastiach:

1.5

Výbor regiónov zároveň zdôrazňuje, že ciele európskej dopravnej politiky je potrebné plniť predovšetkým prostredníctvom vytvárania právneho a inštitucionálneho rámca, ktorý by umožnil rôznym zainteresovaným stranám (subjektom na trhu, atď.) paritné pôsobenie v sektore dopravy. Regulácia a intervencie z verejných zdrojov by mohli byť prípustné len nevyhnutných prípadoch, kedy by došlo k zlyhaniu trhu, a museli by byť únosné pre rozpočty členských štátov, regiónov a miest.

1.6

Výbor regiónov sa na základe výsledkov uplatňovania bielej knihy z roku 2001 domnieva, že pre splnenie očakávaní spojených s európskou dopravnou politikou je nevyhnutné, aby:

1.7

Výbor považuje za nevyhnutné, aby boli vykonané opatrenia, ktoré by umožnili účasť regionálnych správ na tvorbe európskej dopravnej politiky. Strednodobé preskúmanie bielej knihy nedefinuje jasne úlohu, ktorú by v tomto kontexte mali regióny zohrávať.

1.8

V súčasnom strednodobom preskúmaní bielej knihy chýba Výboru regiónov jasné zdôraznenie priorít jednotlivých akcií a preto sa obáva, či bude celý dokument dostatočne účinný. Preto žiada o prepracovanie zoznamu opatrení (Pracovná kniha – výber hlavných opatrení) tak, aby neboli zoradené chronologicky, ale podľa priority cieľov, ktoré majú byť prostredníctvom jednotlivých opatrení dosiahnuté, a zároveň podľa predpokladanej kompetencie v súlade so zásadou subsidiarity. Výbor regiónov považuje za nutné ustanoviť pre jednotlivé akcie zodpovedných koordinátorov. Výbor regiónov totiž za cieľ opatrení nepovažuje existenciu dokumentu, ale dosiahnutie zmeny kvality prostredníctvom jeho dôsledného uplatňovania.

1.9

Výbor regiónov ďalej žiada, aby sa pred prijatím ďalšej série právnych úprav či intervencií z verejných zdrojov vyhodnotilo, či sa rovnaké výsledky nedajú dosiahnuť uplatňovaním trhových síl v doprave.

1.10

Výbor regiónov v duchu predchádzajúcich bodov navrhuje, aby v súlade s podtitulom bielej knihy z roku 2001 „Čas rozhodnúť“ bol k bielej knihe z roku 2006 pridaný podtitul „Čas konať“. Jedinou zárukou dosiahnutia požadovaných výsledkov je totiž dôsledné prenesenie rozhodnutí prijatých na európskej úrovni do dopravných politík jednotlivých členských štátov a ďalej až do pôsobnosti miestnych a regionálnych orgánov, ako aj ich uplatňovanie.

2.1

Výbor regiónov považuje za prioritné vyrovnať rozdelenie v pozemnej doprave, pričom je potrebné zabrániť koncentrácii dopravy exkluzívne na európskych cestách. Zároveň považuje za potrebné rozvinúť stratégie na podporu intermodality a multimodality, ktoré by zabezpečili všeobecnú efektívnosť dopravných systémov.

2.2

Výbor regiónov víta predovšetkým návrh Komisie na urýchlenie snáh o odstránenie technických a prevádzkových prekážok v medzinárodnej železničnej doprave podporujúcich aj pozitívnu a efektívnu unifikáciu a štandardizáciu vozového parku.

2.3

Výbor regiónov sa ďalej domnieva, že na zlepšenie konkurencieschopnosti železníc v porovnaní s cestnou dopravou a na jej rovnoprávne zapojenie do deľby dopravnej práce je v prvom rade nevyhnutné dokončiť dôslednú harmonizáciu podmienok medzi železničnou a cestnou dopravou tak, ako to uvádza biela kniha z roku 2001.

2.4

Skúsenosti ukazujú, že procesy liberalizácie majú výrazný vplyv na právne vzťahy dopravcu s objednávateľom dopravy, dodávateľmi, odberateľmi jeho služieb, so zamestnancami a tiež na majetkovoprávne vzťahy. Výbor regiónov preto odporúča zhodnotiť dosah opatrení zameraných liberalizáciu, ktoré už určité členské štáty prijali, a vypracovať na európskej úrovni na základe skúseností niektorých členských štátov spoločnú metodiku liberalizácie v oblasti unitárnych železničných spoločností a taktiež sa zaoberať minimálnymi právnymi rámcami na zabezpečenie primeranej a vyváženej ochrany práv všetkých zúčastnených subjektov v liberalizovaných sieťových odvetviach dopravy (poskytovateľov dopravných služieb, užívateľov a regulátorov, resp. orgánov verejnej správy a verejného dohľadu, a zamestnancov).

2.5

Výbor regiónov konštatuje, že cestná doprava má pre miestne a regionálne orgány stále nesmierny význam a pre mnohé regióny je jedinou možnosťou na zabezpečenie dostupnosti a mobility. V záujme optimalizácie celého systému dopravy sú obzvlášť dôležité intermodálne možnosti prepojenia.

2.6

V súčasnom kontexte oneskorenia verejných investícií sa výbor nazdáva, že je potrebné podporiť ako prioritné projekty vysokorýchlostných železničných tratí zahrnutých v TEN-T. Taktiež je potrebné zamerať sa na podporu železničných diaľnic doplňujúcich TEN-T. Z tohto dôvodu je treba klásť dôraz na vypracovanie a implementáciu projektov železničných diaľnic, ktoré aj keď nie sú zahrnuté v TEN-T, sú ich paralelnými a doplnkovými projektmi udržateľnej dopravy a mali by byť zahrnuté do financovania EÚ.

2.7

Výbor regiónov víta návrh Európskej komisie na nové systémy vyberania poplatkov za využívanie infraštruktúry a aj úvahy o pridaní kapacít v mestách a citlivých oblastiach prostredníctvom trhových nástrojov, ako napr. obchodovanie s právami na tranzit.

2.8

Hoci je potrebné rozhodne podporovať iniciatívy obsiahnuté v bielej knihe, ktoré majú za cieľ posilniť udržateľnejší spôsob dopravy, akými sú železničná a námorná doprava, je potrebné zohľadniť fakt, že je mnoho regiónov, ktoré nemajú vhodnú železničnú a námornú infraštruktúru. Z tohto dôvodu by si prechod z cestnej dopravy na iné druhy dopravy, ktoré sú z hľadiska životného prostredia udržateľnejšie, vyžadoval výrazné investície do uvedených infraštruktúr.

3.1

Výbor regiónov považuje za úspech nový rozvoj regionálnych letísk a nízkorozpočtových leteckých spoločností, vďaka ktorému sa v uplynulých rokoch stala osobná letecká doprava dostupnejšou, a ktorý z nej spravil úspešnú alternatívu pozemnej diaľkovej osobnej dopravy. Zároveň však nemožno ignorovať aj sprievodné negatívne javy tohto vývoja.

3.2

Výbor regiónov tiež v duchu svojich predchádzajúcich stanovísk zdôrazňuje nesmierny význam regionálnych letísk pre regionálny rozvoj a dosahovanie územnej súdržnosti (spojenie medzi regiónmi, zvyšovanie mobility, využívanie možnosti voľného pohybu, hospodársky rozvoj, obnova okrajových a menej rozvinutých regiónov) a preto víta iniciatívu Komisie vytvárať podmienky na ďalšie uplatnenie leteckej dopravy v medziregionálnom segmente leteckého trhu.

3.3

Výbor regiónov tiež pripomína svoje predchádzajúce upozornenia v prospech vyrovnaného prístupu medzi potrebnou transparentnosťou a dostupnosťou v súvislosti so štátnou pomocou a schopnosťou miestnych a regionálnych orgánov financovať regionálne letiská a rozvoj nových ciest, spájajúcich región so zvyškom európskeho trhu.

3.4

Vzhľadom k osobitnej situácii najodľahlejších regiónov, v ktorých je námorná a letecká doprava jediným spôsobom prístupu do ostatných oblastí Európskej únie a do sveta, je nevyhnutné stanoviť potrebné výnimky pre tieto regióny. Je možné zaviesť určité opatrenia pre boj proti klimatickým zmenám v sektoroch leteckej a námornej dopravy. V týchto regiónoch je objem emisií plynov vytvárajúcich skleníkový efekt v pomere ku zvyšku EÚ nižší ako 0,5 % z celkového objemu oboch sektorov, čo v žiadnom prípade nespôsobí ohrozenie medzinárodných záväzkov Európskej únie v tejto oblasti.

4.1

Výbor regiónov víta odporúčanie Komisie ďalej rozvíjať námornú príbrežnú dopravu a námorné diaľnice ako alternatívy cestnej dopravy a upozorňuje, že už dávnejšie žiadal, aby:

4.2

operačné programy na roky 2007-2013 vytvárali priestor na realizáciu projektov podporujúcich námornú dopravu (boj proti znečisťovaniu, bezpečnosť dopravy, riadenie infraštruktúry vodných ciest;)

4.3

sa venovalo viac úsilia zväčšovaniu kapacity a rozvoju infraštruktúry na pozemný prístup k prístavom, výstavbe logistických distribučných sietí, a to najmä prístavnej infraštruktúry na ostrovoch;

4.4

v záujme zlepšenia prístupu ostrovných území Únie k spoločnému trhu boli tieto oblasti dôsledne napojené na systém „námorných diaľnic“.

4.5

Výbor regiónov ďalej víta návrh Komisie vypracovať stratégiu komplexného rozvoja „spoločnej európskej námornej oblasti“, ktorá má napomôcť rozvoju jednotného trhu v tejto oblasti.

4.6

Výbor tiež víta opatrenia týkajúce sa prístavov a vyjadruje záujem zúčastniť sa na diskusiách pred ich formulovaním. Zároveň zdôrazňuje význam väzby medzi prístavmi a mestami, resp. regiónmi, kde sa nachádzajú.

4.7

Výbor regiónov podporuje záujmy miest a regiónov, v ktorých sa nachádzajú významné námorné prístavy v súvislosti s efektívnym napojením ich pozemnej dopravnej infraštruktúry na sieť TEN-T a väzbou na transkontinentálne diaľkové pozemné dopravné trasy (tzv. „landbridges“).

4.8

Výbor taktiež upozorňuje na dlhodobé podceňovanie vnútrozemskej vodnej dopravy ako alternatívy k pozemnej doprave a víta návrh Komisie na vytvorenie programu na podporu rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy. V súvislosti s požiadavkou Komisie na lepšie prepojenie medzi jednotlivými politikami EÚ (dopravnou, energetickou a environmentálnou politikou) však výbor upozorňuje na zásadný nesúlad, ktorý sa v mnohých prípadoch vyskytuje v prístupe k budovaniu vnútrozemských ciest. Konkrétne ide o požiadavky na budovanie vodných ciest a rozvoj vnútrozemskej vodnej dopravy ako vhodnej alternatívy k cestnej doprave a súčasnú nemožnosť realizácie týchto opatrení kvôli právnej úprave založenej na nadmerných povinnostiach v oblasti životného prostredia.

4.9

Výbor zastáva názor, že opatrenia na podporu námorných diaľnic musia obsahovať serióznu analýzu dosahu týchto opatrení na súčasný systém prístavov. Musí sa stanoviť spôsob, akým sa budú riešiť negatívne dosahy, ktoré by mohli vzniknúť, ako aj spôsob, ako bude posudzovaná diskriminačná pomoc na vyriešenie rôznych okolností súvisiacich s periférnosťou a ostrovnou polohou, ktorým musia čeliť.

4.10

Výbor považuje za potrebné, aby v budúcich nariadeniach, ktoré budú upravovať pomoc pre námorné diaľnice bola formálne stanovená účasť regiónov.

5.1

Výbor regiónov konštatuje, že v oblasti mestskej dopravy je viac než kdekoľvek inde nevyhnutné uplatňovať prístup, že najlepšia doprava je tá, ktorá nikdy nevznikne. Nejde pritom len o opatrenia v doprave, ale aj v iných politikách, ako je územné plánovanie, regionálny rozvoj, ale aj politika bývania. Predovšetkým v nových členských štátoch ide často o uplatňovanie nástrojov umožňujúcich sťahovanie ľudí za prácou, uvoľnenie trhov v oblasti bývania, atď.

5.2

Výbor regiónov víta návrh Komisie vypracovať zelenú knihu o mestskej doprave a ako zhromaždenie zastupujúce európske mestá a regióny oznamuje, že je pripravený sa veľmi aktívne zúčastniť na diskusii zainteresovaných strán, ktorá bude určite predchádzať jej prijatiu.

5.3

Zároveň upozorňuje, že mestské a regionálne dopravné systémy sú tým úspešnejšie, čím lepšie zodpovedajú miestnym potrebám. Z tohto dôvodu je v tejto oblasti, na rozdiel od transeurópskej dopravy, veľmi problematické uvažovať o intervenciách a harmonizácii. V súlade so zásadou subsidiarity by úloha Únie mala pozostávať predovšetkým z výmeny odborných informácií a vytvárania programov na transfer a zavádzanie osvedčených postupov alebo na overovanie inovačných prístupov (organizácia dopravy, inteligentné systémy, ekologicky šetrné a energeticky efektívne pohony, mobilita ako podmienka regionálneho rozvoja a pod.).

5.4

Vzhľadom na skutočnosť, že sa dopravné problémy sústreďujú najmä do veľkých miest, mestských aglomerácií a prímestských oblastí a vzhľadom na to, že v dôsledku veľkej urbanizácie týchto území je výstavba a modernizácia dopravnej infraštruktúry veľmi nákladná, je potrebné venovať rozvoju tejto infraštruktúry a jej vybavenosti modernými technológiami veľkú pozornosť na všetkých úrovniach, a to vrátane podpory infraštruktúry, ktorá nie je priamo súčasťou siete TEN-T. Mala by sa jednoznačne podporovať ekologicky šetrná mestská doprava, čo by prispelo k zníženiu znečistenia v mestách a zlepšila sa tak kvalita života ich obyvateľov. Výbor regiónov odporúča Komisii, aby tieto aspekty boli takisto zahrnuté do analýzy pri formulovaní pripravovanej zelenej knihy o mestskej doprave.

5.5

Výbor regiónov žiada Komisiu, aby kládla zvláštny dôraz na dopravu v mestách a náležite preverila, či je v jednotlivých operačných programoch na obdobie 2007-2013 venovaná mestskej doprave náležitá pozornosť a adekvátne prideľovanie finančných prostriedkov. Výbor regiónov upozorňuje, že mestská doprava je rovnako dôležitá ako transeurópske dopravné siete, keďže v mestách väčšina dopravných tokov vzniká a končí, a preto sú práve mestá najužšími „hrdlami“. Kvalitná mestská doprava je práve z tohto dôvodu nevyhnutnou podmienkou konkurencieschopnosti EÚ a tým celej Lisabonskej stratégie, a to tak z hľadiska mobility tovaru, ako aj pracovnej sily.

5.6

VR sa nazdáva, že kvôli odbremeneniu zaťaženia prístupov do veľkomiest je nevyhnutné vybudovať na ich okrajoch prestupné stanice s dostatočnou parkovacou kapacitou (záchytné parkoviská), aby tam občania cestujúci do mesta autom mohli zaparkovať svoje vozidlo a následne, bez výraznej časovej straty, pokračovať v ceste verejnou dopravou.

6.1

V záujme udržateľnosti transeurópskej dopravy Výbor regiónov považuje za najnaliehavejšiu úlohu spoločne s dokončením transeurópskej dopravnej siete TEN-T a budovaním novej infraštruktúry zlepšiť podmienky pre dôsledné využitie rezerv v kapacite súčasnej infraštruktúry.

6.2

Výbor skutočne víta, že Komisia považuje za prioritné úlohy zníženie dopravných nepriechodností a zvyšovanie dostupnosti. Podľa výboru ide o nevyhnutnú podmienku na využívanie možnosti voľného pohybu a dosiahnutie vyššej miery územnej súdržnosti.

6.3

Výbor regiónov však nesúhlasí s hodnotením Komisie, podľa ktorého Európa disponuje hustou dopravnou sieťou a celkovo vysokokvalitnou infraštruktúrou. Výbor dôrazne upozorňuje na rozdiely v dopravnej infraštruktúre medzi krajinami EÚ15 a EÚ+10. Tiež konštatuje, že vplyvom nárastu dopravy v nových členských štátoch po rozšírení Únie v roku 2004 sa stav siete celkovo čoraz viac zhoršuje a pomyselné nožnice medzi EÚ15 a EÚ+10 sa v tejto oblasti ešte viac roztvárajú. Výbor regiónov preto navrhuje zaradiť medzi opatrenia v rámci strednodobého preskúmania bielej knihy taktiež dôsledné a detailné vyhodnotenie stavu dopravnej infraštruktúry EÚ27, aby orgány Únie získali lepšie podklady na rozhodovanie v tejto veci.

6.4

Výbor regiónov zároveň upozorňuje na možný vznik nových prihraničných pásov ako úzkych hrdiel v globálnych dopravných sieťach a tiež nedostupných okrajových regiónov, a to na nových vonkajších hraniciach EÚ. Preto považuje za dôležité dokončiť proces revízie sietí TEN-T, resp. proces vytvárania návrhu ich pokračovania do krajín a regiónov susediacich s EÚ.

6.5

Výbor tiež skutočne podporuje regionálne projekty zamerané na rozvoj dopravnej infraštruktúry, hlavne s cezhraničnou pôsobnosťou, a vyzýva Komisiu, aby týmto projektom aj naďalej vytvárala dobré podmienky prostredníctvom programov na čerpanie zdrojov kohézneho fondu na roky 2007-013 a programov na podporu medziregionálnej spolupráce.

6.6

Výbor regiónov ďalej podporuje, aby Komisia pomocou finančných nástrojov (rozpočet TEN-T, EIB, EBRD, PPP, atď.) a inštitucionálnych nástrojov (európsky koordinátor) vytvorila podporný program intervencií zameraných na rýchle odstránenie cezhraničných úzkych hrdiel a chýbajúcich spojení v rámci 30 prioritných projektov európskeho záujmu TEN-T stanovených v roku 2004, ako aj iných projektov, ktorých potreba realizácie bola zistená až neskôr, a to tak, aby sa dosiahla dôsledná homogenita siete TEN-T. Ukazuje sa totiž, že ide o jednu z oblastí, kde národné dopravné politiky dlhodobo zlyhávajú predovšetkým na úkor regionálneho rozvoja, dosahovania územnej súdržnosti a možnosti plného využívania voľného pohybu a cezhraničnej spolupráce. Okrem toho je dôležité vytvoriť mechanizmy financovania pre dodatočné projekty TEN-T. Osobitne ide o projekty týkajúce sa zlepšenia prístupu: cestné a železničné prepojenie, prístup do prístavov, logistické centrá spojené so zmenou druhu dopravného prostriedku, prístupy do miest, atď.

6.7

Výbor regiónov tiež upozorňuje na nevyhnutnosť vyváženia koridorov TEN-T v smeroch západ – východ a sever – juh. Najmä kvôli lepšiemu využívaniu kapacity námorných prístavov na pobreží Jadranského a Baltského mora navrhuje, aby boli pri budúcom rozširovaní siete TEN-T zohľadnené výsledky prebiehajúceho projektu INTERREG IIIB „A-B Landbridge“, do ktorého sú zapojené regióny Talianska, Rakúska, Českej republiky, Nemeckej spolkovej republiky a Poľska, ale v širšej spolupráci tiež oblasti tretích krajín, ako Nórska či Chorvátska. Projekt sa totiž venuje práve tejto tematike.

7.1

Výbor regiónov s výhradami víta ideu „ko-modality“ definovanú v strednodobom preskúmaní bielej knihy o európskej doprave a podporuje myšlienku, že každý druh dopravy má v európskom dopravnom systéme svoju úlohu. Cestou k prirodzenej optimalizácii dopravy nie je uprednostňovanie jedného druhu dopravy pred druhým, ale ich efektívna spolupráca postavená na spravodlivých trhových podmienkach. V skutočnosti totiž existuje len jedna doprava (dopyt po dopravných službách), a tá využíva najdostupnejšiu dopravnú ponuku (dopravných „druhov“). Zlepšenie situácie v európskej doprave je možné dosiahnuť prostredníctvom vytvorenia rovnakých podmienok pre všetky „druhy“, a nie uprednostňovaním niektorého z nich. Negatívna skutočnosť, že cestná doprava je veľmi úspešná aj v tých segmentoch dopravného trhu, ktoré sú z ekologických dôvodov vhodnejšie pre železničnú, vodnú a kombinovanú dopravu, je daná nielen nedostatočnou harmonizáciou medzi jednotlivými druhmi, externými nákladmi, nedoriešenou interoperabilitou na železnici, nedokončenou transformáciou železničného odvetvia, ale takisto nedostatočnou technickou úrovňou železničnej a kombinovanej dopravy. Je preto potrebné podporovať výskum a vývoj nielen v oblasti telematických a informačných systémov, ale aj v oblasti technológií dopravného procesu železničnej a kombinovanej dopravy, efektívnych štandardizácií, unifikácií a homologizácií.

7.2

Výbor by chcel pripomenúť svoj prísľub podpory proaktívnej európskej politike modálneho prechodu na menej znečisťujúce dopravné prostriedky v rámci záväzkov Európskej únie v súvislosti s Kjótskym protokolom.

7.3

V súvislosti s argumentáciou uvedenou v bode 7.1 Výbor regiónov navrhuje pokračovať vo vytváraní a uplatňovaní pravidiel internalizácie externých nákladov v doprave. Cieľom je vytvoriť spoločný európsky rámec na zavedenie voľných a spoplatnených cestných komunikácií a zároveň spoplatnených oživených železničných ciest, ktoré sú podmienkou pre vznik plnej intra-modálnej hospodárskej súťaže. Poplatky by pritom nemali byť iba zdrojom na pokrytie nákladov na výstavbu a údržbu infraštruktúry (hoci v reformovaných ekonomikách ide o veľmi dôležitý zdroj), ale mali by byť zároveň nástrojom dynamicky reagujúcim na dopyt po infraštruktúre a optimalizujúcim jej využívanie, resp. zaťaženie, a brať ohľad na všetky vnútorné a vonkajšie náklady každého druhu dopravy, vrátane ekologických nákladov. V neposlednom rade by sa mali poplatky po premietnutí do ceny výrobkov stať aj prirodzeným trhovým regulátorom prehnaného dopytu po doprave v zmysle prístupu, že najlepšia doprava je tá, ktorá nikdy nevznikne.

7.4

Výbor regiónov považuje nové systémy moderného vyberania poplatkov za cestu k prirodzenej optimalizácii dopravných tokov, k efektívnemu využívaniu infraštruktúry a k prevencii vzniku dopravných zápch. Avšak podporovať by sa malo iba také vyberanie poplatkov, ktoré bude transparentné, spravodlivé, evidovateľné a jasne vyúčtovateľné, a predovšetkým zohľadňujúce aj externé náklady, ktorého sadzobník bude jednoduchý, ale zároveň dostatočne variabilný pre optimalizáciu časového a územného využívania infraštruktúry, bude korešpondujúce v celoeurópskom meradle a nebude viesť len k prelievaniu dopravy zo spoplatnených na nespoplatnené cesty. V tejto súvislosti výbor opätovne vyjadruje svoju podporu projektu Galileo, ktorý má pri dôslednom uplatňovaní vo všetkých členských štátoch poskytnúť predpoklady pre takýto systém.

7.5

V záujme väčšej podpory pre satelitný navigačný systém Galileo a jeho jednotné celoeurópske využitie v doprave, resp. v záujme väčšej propagácie tejto myšlienky, najmä medzi novými členskými štátmi, Výbor regiónov odporúča Európskej rade, aby umiestnením sídla GNSS Supervisory Authority do nového členského štátu symbolicky postavila nové členské štáty viac do centra takýchto pokrokových projektov (a tým tiež splnila svoj neformálny prísľub z roku 2003 umiestňovať nové európske agentúry do nových členských štátov EÚ).

8.1

Výbor regiónov tiež zdôrazňuje, že pre dosiahnutie lepšej spolupráce jednotlivých dopravných druhov je tiež nevyhnutné prijať opatrenia na podporu využitia logistiky. Verejná dopravná logistika je rozhodujúcim článkom pre zabezpečenie spolupráce medzi jednotlivými druhmi v nákladnej doprave a zároveň je dôležitým spojovacím článkom pre zabezpečenie spolupráce medzi jednotlivými druhmi dopravy a sektorom priemyslu a obchodu. Je nutné vytvárať podmienky pre zabezpečenie rozvoja a efektivity dopravnej logistiky z európskej úrovne.

8.2

Výbor ponúka svoju spoluprácu pri vypracovávaní navrhovanej stratégie nákladnej dopravnej logistiky v Európe, pretože rozvoj tohto segmentu má významný vplyv na regionálny rozvoj. Z tohto dôvodu je súčasťou mnohých projektov regionálnych a miestnych samospráv, stratégií regionálneho rozvoja a územného plánovania, rovnako ako aj koncepcií mestských a regionálnych dopravných systémov či rozvoja regionálnych letísk, prístavov na vnútrozemských vodných cestách a verejných logistických centier, ktoré by mali byť po všetkých stránkach považované za dopravné infraštruktúry a zaradené do sietí, ktorým slúžia.

8.3

Výbor regiónov víta zámer Európskej komisie schváliť v roku 2007 akčný plán pre logistiku nákladnej dopravy. Výbor regiónov zastáva názor, že pri vypracovaní rámcovej stratégie pre logistiku nákladnej dopravy v Európe je potrebné preskúmať, ako by bolo možné podporiť prostredníctvom politiky dopravy podporujúcej železničnú dopravu presun nákladnej dopravy z cestnej dopravy na železničnú, a to prostredníctvom nástrojov, ktoré by boli účinnejšie, úspornejšie, ekologicky šetrnejšie a vo väčšej miere by zohľadňovali princípy fungovania trhu. Prostredníctvom primeraných opatrení je potrebné podporovať tieto kroky, ktoré môžu byť daňového alebo aj regulačného charakteru.

9.1

Výbor regiónov vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že napriek dlhodobo pozitívnemu trendu je úmrtnosť na cestách EÚ25 stále neprípustne vysoká a jednoznačne podporuje návrh Komisie pristupovať k bezpečnosti cestnej premávky integrovaným spôsobom, ktorý bude zameraný na správanie sa vodičov, konštrukciu a technológiu vozidiel i stav infraštruktúry.

9.2

Výbor konštatuje, že ako logický dôsledok čoraz vyššej mobility osôb a tovaru na celom území EÚ môžeme predpokladať aj pokračovanie diskusií medzi členskými štátmi o aproximácii a harmonizácii predpisov a právnych noriem v oblasti pravidiel cestnej premávky na pozemných komunikáciách s cieľom ich zjednodušenia ako pre vodičov, tak aj pre ďalších užívateľov infraštruktúry a v prospech zvýšenia bezpečnosti, zníženia nehodovosti a vyrovnania hospodárskej súťaže v dopravnom sektore.

9.3

Výbor regiónov ďalej navrhuje podporiť, aspoň v prípade hlavných transeurópskych ťahov, zjednotenie značenia, homogenizáciu parametrov a viacjazyčnosť dodatkových textov zameraných na zlepšenie bezpečnosti, a to prostredníctvom využitia nových telematických systémov.

10.1

Výbor regiónov vníma naliehavosť úlohy týkajúcej sa zabezpečenia ochrany dopravných systémov pred hrozbou teroristických útokov a podporuje prijatie spoločného postupu v tejto oblasti.

10.2

V tejto súvislosti výbor apeluje predovšetkým na spoločný postup EÚ a členských krajín vzhľadom na obmedzené právomoci a možnosti samotných regionálnych a mestských orgánov.

10.3

Výbor regiónov zároveň žiada orgány EÚ, aby prípadné návrhy opatrení v oblasti bezpečnosti systémov, ktoré majú priamy vplyv na organizáciu a spolufinancovanie regionálnych a mestských dopravných systémov boli včas predkladané na diskusiu a pripomienkovanie.

11.1

Výbor regiónov víta iniciatívu Európskej komisie vytvoriť strategický rámec, ktorý by riešil otázku, ako a čím môže EÚ prispieť k optimalizácii európskeho dopravného systému. Avšak výbor upozorňuje na to, že logistika sama osebe nie je cieľom, ale iba jedným z nástrojov na jeho dosiahnutie. Nie je však jediným nástrojom, pretože môže slúžiť až na základe rozvoja nižších prvkov dopravného systému, medzi ktoré patrí infraštruktúra, telematika (informačné systémy v doprave), interoperabilita, vhodná forma dopravných prostriedkov a pod. Odkazujeme preto na predchádzajúce body stanoviska VR k strednodobému preskúmaniu bielej knihy o európskej doprave, konkrétne na ustanovenia o krokoch, ktoré považujeme za podstatné pre zlepšenie podmienok pre európsku dopravu všeobecne.

11.2

Výbor regiónov oceňuje, že Komisia priznáva logistike primárne obchodný rozmer. K väčšiemu využívaniu dopravných jednotiek a efektívnemu využívaniu dopravných ciest prispieva predovšetkým pôsobenie trhových síl. Inými slovami, logistika je nástrojom vedúcim k lepšiemu hospodáreniu v oblasti dopravy a jej efektívnemu využívaniu. Podnikateľským subjektom v doprave, respektíve európskym sektorovým organizáciám sa musí tiež prenechať otázka značiek kvality.

11.3

Výbor regiónov však zastáva názor, že v prípade zlyhania trhových síl môžu byť prijaté aj regulačné opatrenia, aby sa dosiahol stanovený cieľ udržateľnej mobility a logistiky nákladnej dopravy. Zásadným predpokladom realizácie nákladnej dopravy na železnici je tiež celoplošný systém pre modálne výmeny štandardizovaného vybavenia nákladnej dopravy. Na vytvorenie tejto ponuky a v dôsledku toho aj na zabezpečenie hospodárnej vyťaženosti je v prípade nedostatočných trhových síl potrebné usilovať sa prostredníctvom stanovenia rámcových podmienok, napr. dotácií alebo regulačných opatrení o (hoci aj časovo obmedzených), vedomé uprednostňovanie tých druhov dopravy, ktoré je zjavne potrebné podporovať v súlade s odôvodnenými špecifickými environmentálnymi miestnymi a regionálnymi podmienkami.

11.4

VR v súlade s predchádzajúcimi bodmi stanoviska k strednodobému preskúmaniu bielej knihy o európskej doprave konštatuje, že logistiku považuje za kľúčový nástroj podporujúci záujem regiónov a miest, aby doprava prechádzala ich územím rýchle, efektívne a s minimálnymi vedľajšími negatívnymi dopadmi. Za dôležitý taktiež považuje rozvoj tzv. „city logistiky“ s cieľom zlepšiť životné prostredie v mestských aglomeráciách za využitia všetkých osvedčených postupov odstraňovania dopravných zápch.

11.5

Ako je uvedené v predchádzajúcich bodoch stanoviska k strednodobému preskúmaniu bielej knihy o európskej doprave, úloha miest a regiónov v rozvoji logistiky spočíva predovšetkým v územnej príprave podmienok pre dopravu a logistické zariadenia a v podpore budovania logistických centier. Úlohu EÚ v tejto konkrétnej oblasti vidí Výbor regiónov predovšetkým v podpore prostredníctvom nástrojov kohéznej politiky a tiež šírenia odborných poznatkov a osvedčených postupov.

11.6

Výbor regiónov považuje za kľúčové identifikovať prekážky obmedzujúce lepšie využívanie logistiky na optimalizáciu európskeho dopravného systému. Medzi tieto prekážky bude patriť nedostatočná infraštruktúra (úzke hrdlá, chýbajúce spojenia, nedostatočné napojenie dopravných uzlov na viaceré typy dopravných ciest, chýbajúce verejné logistické centrá), taktiež nedostatočná kompatibilita dopravných jednotiek (najmä medzi krajinami EÚ15 a EÚ10+) a prekážky technicko-organizačného charakteru (výmena informácií medzi dopravcami, jednotný nákladný list atď.). Rozpoznanie prekážok obmedzujúcich lepšie využívanie logistiky je úloha, v ktorej by vítanú pozitívnu úlohu mala zohrávať Európska komisia, resp. GR TREN.

11.7

Výbor regiónov tiež považuje za zásadný rozvoj nových riadiacich a informačných systémov v doprave (ERTMS, Galileo, atď.). Zároveň však upozorňuje na nevyhnutnosť riešenia otázky bezpečnosti dátových systémov, a to najmä v prípade využívania prostredia otvorenej architektúry.

11.8

Výbor regiónov víta, že Európska komisia sa podujala angažovať v oblasti odbornej prípravy a normovania spoločných európskych štandardov týkajúcich sa vedomostí a skúsenosti pracovníkov v logistike. Zároveň upozorňuje, že túto oblasť je potrebné rozpracovať v partnerstve so subjektmi podnikajúcimi v logistike a v doprave všeobecne, resp. s ich európskymi zastrešujúcimi organizáciami.

11.9

Výbor regiónov rovnako víta, že sa Európska komisia aktivizuje v oblasti štatistických ukazovateľov rozvoja logistiky. V rámci toho by Komisia mala vypracovať sústavu ukazovateľov, ktoré by sledovali a vyjadrovali rozvoj logistických reťazcov, ich výkonnosť, využitie, atď.

11.10

Výbor regiónov tiež poukazuje na to, že okrem prioritných projektov siete TEN-T by sa mal na európskej úrovni klásť dôraz na modernizáciu a rozvoj významných dopravných uzlov. Pre lepšie využitie logistiky a dosiahnutie vyššieho stupňa optimalizácie európskych dopravných systémov je tiež dôležité prekonať tzv. „poslednú míľu“, to znamená rozvoj prekládkových a koncových bodov v logistickom reťazci, a to predovšetkým kapacitné napojenie veľkých logistických uzlov na všetky typy dopravných ciest.

11.11

Výbor regiónov považuje za významnú iniciatívu Komisie týkajúcu sa jednotnej európskej normy pre intermodálne nákladové jednotky v EÚ. Bolo by veľmi záslužné, keby EÚ dosiahla napríklad aj zníženie počtu konfigurácií rôznych typov kontajnerov a výmenných nadstavieb s cieľom maximálneho využitia prepravných rozmerov.

11.12

Výbor regiónov poukazuje na to, že využívanie rôznych druhov dopravy v rámci jediného dopravného reťazca si nevyžaduje len zmenu myslenia, ale často mu bránia tiež fyzické prekážky. Okrem náležitých dopravných ciest a prekladísk ako nástrojov pre ich kombináciu chýbajú hlavne v nových členských štátoch tiež adekvátne dopravné jednotky. Nástrojom na zlepšenie situácie v tejto oblasti by mohla byť napríklad priaznivá úverová politika EIB či podpora EÚ pri obstarávaní vozidiel alebo budovaní terminálov.

11.13

Výbor regiónov žiada, aby sa preverila uskutočniteľnosť akčného plánu na podporu vzniku železničnej siete orientovanej na nákladnú dopravu. Chcel by však upozorniť na situáciu v nových členských štátoch. Bez ohľadu na perspektívnosť tejto myšlienky existujú obavy, že na jej realizáciu nebude dostatok investícií. Činnosť členských štátov a predstaviteľov dopravného priemyslu za podpory EÚ by sa mala nevyhnutne zamerať na koordináciu cestovných poriadkov medzinárodnej nákladnej dopravy. Jedným z cieľov by mohli byť napríklad tzv. nočné skoky, t. j. tranzit prevažne počas nočných hodín, kedy je osobná doprava slabá.