Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52006IP0568

    Uznesenie Európskeho parlamentu o oznámení Komisie o stratégii rozšírenia a hlavných výzvach 2006 - 2007 (2006/2252(INI))

    Ú. v. EÚ C 317E, 23.12.2006, p. 480–485 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

    52006IP0568

    Uznesenie Európskeho parlamentu o oznámení Komisie o stratégii rozšírenia a hlavných výzvach 2006 - 2007 (2006/2252(INI))

    Úradný vestník 317 E , 23/12/2006 S. 0480 - 0485


    20061223

    P6_TA(2006)0568

    Stratégia rozšírenia a hlavné výzvy 2006 – 2007

    Uznesenie Európskeho parlamentu o oznámení Komisie o stratégii rozšírenia a hlavných výzvach 2006 – 2007 (2006/2252(INI))

    Európsky parlament,

    - so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii rozšírenia a hlavných výzvach 2006 – 2007 (KOM(2006)0649),

    - so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2006 o pokroku, ktorý dosiahlo Turecko na ceste k pristúpeniu [1],

    - so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Kodani z 21. a 22. júna 1993, v Madride z 15. a 16. decembra 1995, v Luxemburgu z 12. a 13. decembra 1997, v Solúni z 19. a 20. júna 2003 a v Bruseli zo 16. a 17. decembra 2004, 16. a 17. júna 2005 a 15. a 16. júna 2006,

    - so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2006 o strategickom dokumente o rozšírení 2005 [2],

    - so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o období reflexie: štruktúra, témy a rámec hodnotenia diskusie o Európskej únii [3],

    - so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

    - so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0436/2006),

    A. keďže EÚ je politický projekt založený na spoločných hodnotách a spoločne uskutočňovaných cieľoch,

    B. keďže EÚ sa vyvinula do politického zväzu demokracií, ktorý je oddaný demokratickým normám a rozvoju životaschopnej demokratickej kultúry,

    C. keďže stimuly, ktoré ponúka vyhliadka na členstvo v EÚ, nepopierateľne prispeli k podpore reforiem, ku konsolidácii demokracie, k posilneniu dodržiavania ľudských práv a k zvýšeniu stability v susedných krajinách,

    D. Európska rada v Solúni 19. – 20. júna 2003 opätovne potvrdila záväzok úplne realizovať solúnsku agendu a Európska rada v Bruseli 15. a 16. júna 2006 potvrdila záujem splniť existujúce záväzky voči krajinám juhovýchodnej Európy (Turecku a Chorvátsku, krajinám s ktorými prebiehajú prístupové rokovania, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, ako kandidátskej krajine, a krajinám západného Balkánu ako potenciálnym kandidátom) týkajúce sa rozšírenia, pričom zdôraznila potrebu toho, aby EÚ bola schopná po rozšírení fungovať politicky, finančne a inštitucionálne,

    E. keďže EÚ musí pokračovať od svojho nezvratného záväzku k demokracii a od svojho chápania, že demokracia funguje iba vtedy, keď slobodní ľudia – občania Európy – uznávajú a podporujú svoje vlastné rozširovanie prostredníctvom pristúpenia nových členských štátov a integrácie ich občanov,

    F. keďže Európsky parlament v spolupráci s národnými parlamentmi a za podpory regionálnych a miestnych orgánov a subjektov občianskej spoločnosti môže prispieť k zvýšeniu transparentnosti a zodpovednosti procesu rozširovania a týmto spôsobom zvýšiť súhlas verejnosti týkajúci sa tejto otázky,

    G. keďže rozširovanie by nemalo podlomiť politický charakter európskeho projektu; naopak, malo by prispieť, ako je to ustanovené v Zmluve o ES, k európskemu integračnému procesu a k dosiahnutiu čoraz väčšieho zjednotenia medzi národmi Európy; malo by podporovať mier, bezpečnosť, stabilitu, demokraciu a prosperitu v Európe,

    H. keďže z tohto dôvodu sa so zreteľom na budúcnosť EÚ musí vziať do úvahy jej integračná kapacita,

    I. keďže vo vyhlásení vydanom na kodanskom zasadnutí Európskej rady 21. – 22. júna 1993 sa ako dôležitá úvaha uvádza schopnosť EÚ absorbovať nových členov a zároveň zachovať tempo európskej integrácie,

    J. keďže členské štáty a inštitúcie EÚ sa musia bez váhania zaoberať inštitucionálnymi, finančnými a politickými faktormi, ktoré vytvoria základ integračnej kapacity EÚ prijímať nové členské štáty,

    K. keďže toto si vyžaduje dôkladnú analýzu dôsledkov rozšírenia členstva na kohéznu politiku EÚ a jej financiie,

    L. keďže integračná kapacita je evolučný koncept, ktorý treba vzhľadom na nové okolnosti pravidelne hodnotiť,

    M. keďže integračná kapacita sa zakladá na objektívnych kritériách a rieši reálne problémy, a preto by sa nemala zamieňať s tým, ako vníma dôsledky ďalšieho rozširovania verejnosť,

    N. keďže integračná kapacita nie je novým kritériom uplatňovaným voči kandidátskym krajinám, ale je podmienkou úspechu rozširovania a prehlbovania procesu európskej integrácie; zodpovednosť za zvyšovanie svojej integračnej kapacity nesie EÚ, a nie kandidátske krajiny,

    O. keďže pristupujúce a kandidátske krajiny musia splniť prístupové kritériá ustanovené na zasadnutí Európskej rady v Kodani (kodanské kritériá) a všetky ostatné povinnosti vyplývajúce zo zmlúv a dvojstranných dohôd,

    1. súhlasí s Komisiou, že predchádzajúce rozširovania boli úspešné, upevnili EÚ stimulovaním hospodárskeho rastu, posilnením jej postavenia vo svete a podporovaním rozvoja nových politík EÚ a podporili demokraciu, mier a prosperitu v Európe; zdôrazňuje, že rozširovanie patrí celkovo k najúčinnejším nástrojom zahraničnej politiky a politiky predchádzania konfliktom EÚ; pripomína, že tento úspech sa zakladá na rozsiahlej podpore predchádzajúcich rozširovaní ako naplňovaní pôvodného poslania európskej integrácie s cieľom zjednotiť európsky kontinent po politickom rozdelení v 20. storočí;

    2. konštatuje však, že zo skúseností z minulosti vyplýva najmä, že každú kandidátsku krajinu treba hodnotiť podľa jej vlastných zásluh a rokovať o jej pristúpení v súlade s harmonogramom založeným na skutočnom plnení kodanských kritérií, ako aj to, že sa treba vyhýbať predčasnému určovaniu dátumu konečného pristúpenia;

    3. domnieva sa, že tieto skúsenosti by sa mali využívať na zvyšovanie kvality a transparentnosti procesu rozširovania;

    4. domnieva sa, že EÚ by mala dodržiavať svoje záväzky voči krajinám, ktoré už majú perspektívu členstva, za predpokladu, že tieto krajiny spĺňajú kodanské kritériá na členstvo v EÚ a z neho vyplývajúce povinnosti; zdôrazňuje, že plnenie týchto záväzkov je silným podnetom pre tieto krajiny, aby pokračovali v reformách;

    5. súhlasí s tým, že konsolidácia, podmienečnosť a komunikácia sú riadiacimi zásadami stratégie rozširovania EÚ; domnieva sa, že každý nový záväzok na rozširovanie si bude vyžadovať preskúmanie, ktoré bude hlbšie, než kedykoľvek predtým, otázky integračnej kapacity EÚ, či už hľadiska inštitucionálneho, finančného, alebo politického;

    6. vyslovuje preto poľutovanie nad tým, že Komisia nedokázala zabezpečiť dostatočnú hĺbkovú analýzu otázok, ktoré treba vyriešiť skôr, ako EÚ bude môcť pokračovať v ďalšom rozširovaní;

    7. osobitnú správu o kapacite EÚ pre začlenenie nových členov, uvedenú v prílohe I oznámenia Komisie, považuje ako odpoveď na svoju žiadosť, uvedenú v odseku 5 svojho vyššie uvedeného uznesenia zo 16. marca 2006, o "správu, v ktorej uvedie zásady tvoriace základ tejto koncepcie", ako neuspokojivú;

    8. domnieva sa, že integračná kapacita EÚ spočíva zásadne na troch pilieroch, teda na jej inštitúciách a ich oprávnenosti a schopnosti konať a prijímať rozhodnutia demokraticky a účinne za nových okolností, na jej finančných zdrojoch a ich celkovom prínose k hospodárskej a sociálnej súdržnosti a na schopnosti rozšírenej EÚ plniť svoje politické ciele;

    9. pripomína, že zodpovednosť za zvyšovanie integračnej kapacity preto nesie EÚ, a nie kandidátske krajiny;

    10. verí, že EÚ môže očakávať, že jej občania budú mať pozitívny prístup k rozširovaniu iba vtedy, keď uvidia, že Európa prináša výsledky; zdôrazňuje preto, že integračnú kapacitu nemožno chápať izolovanie od kapacity EÚ konať; domnieva sa, že rozširovanie by malo byť súčasťou občianskeho programu EÚ a malo by sa o ňom primerane hovoriť;

    11. domnieva sa, že správne fungovanie EÚ spočíva v bezvýhradnom dodržiavaní univerzálnych hodnôt zo strany všetkých členov, ktoré sú základom EÚ ako politického projektu: neodcudziteľné a nedotknuteľné práva človeka, sloboda, demokracia, rovnosť a zásady právneho štátu, ktoré vytvárajú európsku identitu;

    12. verí, že ak sa integračná kapacita EÚ nezladí s jej programom rozširovania, EÚ by to oslabilo vnútorne i navonok a obmedzilo by to výhody rastúceho členstva pre všetkých jej členov, a tento účinok by sa nemohol kompenzovať vonkajším rastom;

    13. kritizuje Komisiu za to, že sa inštitucionálnymi otázkami zaoberá iba povrchne, a v tejto súvislosti odkazuje na svoje uznesenie z 13. decembra 2006 o inštitucionálnych aspektoch schopnosti Európskej únie integrovať nové členské štáty [4];

    14. pripomína obsah svojho vyššie uvedeného uznesenia z 19. januára 2006 o opätovne potvrdzuje, že Zmluva z Nice po pristúpení Bulharska a Rumunska neposkytne vhodný základ pre ďalšie rozširovanie;

    15. vyzýva preto hlavy štátov a predsedov vlád, aby do konca roku 2008 dokončili ústavný vývoj, ako stanovila Európska rada v Bruseli v júni 2006, aby EÚ mohla pracovať efektívnejšie, transparentnejšie a demokratickejšie, čo je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho rozširovania;

    16. pripomína hlavám štátov a predsedom vlád ich povinnosť dokončiť tento proces do budúcich európskych volieb, aby sa zabránilo omeškaniu v súčasných prístupových rokovaniach;

    17. zdôrazňuje, že inštitucionálna reforma EÚ je sama o sebe nevyhnutná bez ohľadu na jej ďalšie rozširovanie, a je ju potrebné uskutočniť podrobne a rýchlo;

    18. potvrdzuje, že prístupové rokovania budú pokračovať podľa zásluh a úspechov dosiahnutých každým rokujúcim partnerom;

    19. víta a podporuje záväzok Komisie na zvýšenie kvality prístupového procesu tým, že ho bude viac orientovať na konkrétne výsledky a zvýši jeho transparentnosť a bude systematicky vyhodnocovať hodnotenie vplyvov na kľúčové politické oblasti v hlavných fázach tohto procesu;

    20. zastáva názor, že plánovaná úprava rozpočtu EÚ na roky 2008/2009 sa musí zohľadniť pri budúcej integrácii súčasných kandidátskych krajín a budúcich kandidátskych krajín;

    21. upozorňuje, že oznámenie Komisie sa nezaoberá podrobne finančnými dôsledkami ďalšieho rozširovania, a vyzýva Komisiu, aby pred každým budúcim pristúpením nového člena predložila jasné a spoľahlivé odhady vplyvu na rozpočet;

    22. znovu pripomína, že táto rozprava zahŕňa zložité otázky, ktoré môžu mať dôsledky na spoločné politiky EÚ, vrátane jej kohéznych politík;

    23. domnieva sa, že sa treba urýchlene zaoberať finančnými dôsledkami ďalšieho rozširovania, ktorého zložitosť nepriamo uznali hlavy štátov a predsedovia vlád, keď ho odmietli vziať do úvahy vo finančnom rámci na obdobie rokov 2007 – 2013; vyzýva Radu pre všeobecné záležitosti a Radu ECOFIN, aby spoločne o tejto otázke diskutovali;

    24. zdôrazňuje, že plnenie politických kritérií stanovených na zasadnutí Európskej rady v Kodani vrátane dodržiavania zásad právneho štátu, by sa malo v prístupových rokovaniach uprednostňovať viac ako doteraz, a medzi týmito kritériami a začatím, ako aj celkovým tempom rokovaní, by sa malo vytvoriť priame spojenie;

    25. víta v tejto súvislosti zahrnutie kapitoly o súdnych a základných právach týkajúcich sa politických otázok do súčasného rámca rokovaní, čo umožní inštitúciám EÚ pozornejšie sledovať pokrok v týchto kľúčových oblastiach;

    26. domnieva sa, že pri predchádzajúcich rozšíreniach sa pokroku v oblasti súdnictva, korupcie a základných práv nevenovala v raných fázach rokovaní dostatočná pozornosť; zaväzuje sa, že pri monitorovaní prístupového procesu zaujme oveľa aktívnejší prístup s osobitným dôrazom na politické aspekty, a vyzýva Radu, aby urobila to isté a aby pre kandidátske krajiny vydala jasné a náležite odôvodnené odporúčania, než aby len sledovala technický pokrok v rokovaniach;

    27. pripomína jasné výhľady európskeho členstva, ktoré krajinám západného Balkánu ponúkla Európska rada na zasadnutí v Solúne 19. – 20. júna 2003; plne uznáva svoje záväzky týkajúce sa týchto perspektív, ktoré treba zachovať, aby sa upevnila stabilita a mier v regióne; pripomína týmto krajinám, že každá z nich sa bude hodnotiť na základe vlastných zásluh a že toto určí tempo ich integrácie do EÚ;

    28. víta rozhodnutie Rady z 13. novembra 2006 o prijatí mandátov pre rokovanie o zjednodušení vydávania víz a readmisných dohôd s krajinami západného Balkánu ako prvý krok pri podpore vzájomných vzťahov medzi občanmi týchto krajín a EÚ; zdôrazňuje však, že cieľom je bezvízový pohyb;

    29. víta pokračujúci pokrok kandidátskej krajiny Chorvátska smerom k integrácii do EÚ a vyzýva vyjednávačov na oboch stranách, aby zachovali tempo dosiahnuté v týchto rokovaniach vzhľadom na predchádzajúce závery;

    30. berie na vedomie správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2006, ktorá síce konštatuje, že politické reformy v Turecku pokračujú, ale poukazuje na to, že ich tempo sa spomalilo, a potvrdzuje nedostatky v procese reforiem, ktoré sú podrobne uvedené vo vyššie uvedenom uznesení Európskeho parlamentu z 27. septembra 2006; trvá na tom, že to zahŕňa i ratifikáciu a plné vykonanie Dodatočného protokolu rozširujúceho Asociačnú dohodu ES – Turecko o desať nových členských štátov zo strany Turecka, ktorú Turecko podpísalo v júli 2005, v súlade s vyhlásením EÚ z 21. septembra 2005;

    31. zdôrazňuje, že odmietnutie Turecka dodržiavať v plnej miere podmienky dodatočného protokolu je vážnym ohrozením pokroku dosiahnutom v prístupových rokovaniach; upozorňuje, že rozhodnutie Rady nezačínať rokovanie o ôsmich dôležitých kapitolách pokrývajúcich politické oblasti, ktoré sú relevantné s ohľadom na obmedzenia Turecka týkajúce sa Cyperskej republiky, a predbežne neuzatvárať žiadnu kapitolu, je nevyhnutným dôsledkom postoja Turecka k tejto otázke; vyzýva Turecko, aby konštruktívnou spoluprácou čo najskôr zabezpečilo vykonávanie dodatočného protokolu v plnej miere; v tejto súvislosti víta výzvu určenú Komisii, aby každoročne predkladala správy o pokroku dosiahnutom pri riešení problémov, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie EÚ z 21. septembra 2005;

    32. úprimne ľutuje skutočnosť, že úsilie fínskeho predsedníctva o nájdenie riešenia súčasnej patovej situácie, pokiaľ ide o úplné vykonanie Dodatočného protokolu na jednej strane a ďalšieho zmiernenia izolácie komunity tureckých Cyperčanov na strane druhej, nebolo úspešné; vyzýva nemecké predsedníctvo, aby rozhodne pokračovalo v tomto úsilí v úzkej spolupráci s úsilím OSN;

    33. je toho názoru, že EÚ musí by pripravená prijať harmonogram, aby bolo dosiahnutie uvedených cieľov zabezpečené v primeranom čase;

    34. naliehavo vyzýva Radu, aby na seba preberala nové záväzky iba na základe hĺbkového posúdenia svojich inštitucionálnych, finančných, politických, sociálnych a hospodárskych dôsledkov; preto vyzýva Komisiu, aby poskytovala úplné hodnotenia vplyvov vždy, keď posudzuje nové žiadosti o členstvo a keď predkladá svoje odporúčania k začatiu a skončeniu rokovaní;

    35. pripomína, že počas prístupových rokovaní, keď Rada konajúca jednomyseľne na návrh Komisie stanovuje kritériá otvorenia a predbežného uzatvorenia každej kapitoly, by mali členské štáty postupovať nestranne voči všetkým pristupujúcim krajinám;

    36. domnieva sa, že právo Európskeho parlamentu udeľovať súhlas by sa malo uplatňovať nielen po skončení rokovacieho procesu, ale aj pred začatím rokovaní o pristúpení;

    37. konštatuje, že keďže EÚ začína a pokračuje v rokovaniach o rozšírení s balkánskymi krajinami, bude riešenie problémov s miestnou korupciou a regionálnymi sieťami organizovaného zločinu čoraz dôležitejším prvkom na ceste k pristúpeniu; dôrazne preto odporúča, aby sa súčasné finančné nástroje na rozširovanie posilnili a prehodnotili tak, aby sa v prvom rad zamerali na boj proti korupcii a organizovanému zločinu s osobitným dôrazom na reformu súdnictva, posilnenie kapacít verejnej správy a zlepšenie cezhraničnej spolupráce;

    38. pripomína vládam a národným parlamentom členských štátov, že ich zodpovednosťou je primerane informovať verejnosť o výhodách predchádzajúcich rozšírení a o záujmoch spojených s ďalším rozširovaním a že by mali poskytovať verejnosti dôvody rozhodnutí, ktoré jednomyseľne prijímajú v rámci prístupového procesu;

    39. vyzýva preto Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi, Európskym parlamentom a národnými parlamentmi s cieľom účinnejšie informovať verejnosť o programe rozširovania, a tým zvýšiť transparentnosť celého procesu;

    40. víta odporúčania Komisie, aby sa monitorovacie správy, kritériá na začatie rokovaní o jednotlivých kapitolách a konečná spoločná pozícia EÚ zverejňovali;

    41. naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla presnejšie vymedzenie svojej "posilnenej susedskej politiky" a podrobne určila, čo tento druh vzťahu obsahuje;

    42. opakuje svoje predchádzajúce výzvy na Komisiu a Radu, aby všetkým európskym krajinám, ktoré v súčasnosti nemajú vyhliadky na členstvo, predložili návrhy na úzke dvojstranné či mnohostranné vzťahy s EÚ, ktoré sa zhodujú s ich konkrétnymi potrebami a záujmami; zdôrazňuje, že záleží na jednotlivých krajinách s uznanou vyhliadkou na členstvo, aby sa rozhodli, či sa chcú pripojiť k tomuto mnohostrannému rámcu ako k prechodnému kroku k plnohodnotnému členstvu;

    43. v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a Radu, aby posúdili vytvorenie spoločenstva EÚ – Čierne more ako súčasť posilnenej stratégie susedstva a ako doplnenie stratégií týkajúcich sa vzťahov s inými krajinami posúdili vytvorenie celkovej regionálnej politiky EÚ pre širšiu oblasť Čierneho mora s cieľom vybudovať pevnejšie dvojstranné či mnohostranné hospodárske a politické vzťahy medzi EÚ a všetkými krajinami tejto oblasti, najmä v súvislosti s voľným obchodom, ako je to v prípade stredoeurópskej dohody o voľnom obchode, investíciami, energetickou bezpečnosťou a migračnou politikou;

    44. domnieva sa, že uvedené možnosti, ktoré so sebou prinášajú široké spektrum operačných možností, by mohli predstavovať skutočnú a príťažlivú možnosť, ktorá by bez toho, aby sa vylúčila možnosť plnohodnotného členstva, zaručovala partnerským krajinám stabilnú dlhodobú perspektívu inštitucionalizovaných vzťahov s EÚ a poskytovala podnety potrebné na podporu vnútorných reforiem, požadovaných v príslušných krajinách;

    45. v tomto kontexte vyzýva Komisiu a Radu, aby posúdili prispôsobenie pomoci Spoločenstva pokroku, ktorý krajiny prijímajúce pomoc dosiahli pri napĺňaní reforiem požadovaných na európsku integráciu;

    46. zdôrazňuje, že i keď Rusko nie je ani kandidátom na členstvo v EÚ ani súčasťou európskej susedskej politiky, vzťahy s najväčším susedom EÚ však zostávajú životne dôležité v kontexte každej budúcej stratégie rozširovania EÚ; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva, že EÚ musí pokračovať vo všetkých pokusoch o vybudovanie jedinečného a rozsiahleho partnerstva s Ruskom, zameraného na obchod a energetiku, ale predovšetkým na všetky ľudské práva a demokratizačné otázky;

    47. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a pristupujúcich a kandidátskych krajín.

    [1] Prijaté texty, P6_TA(2006)0381.

    [2] Prijaté texty, P6_TA(2006)0096.

    [3] Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 306.

    [4] Prijaté texty, P6_TA(2006)0569.

    --------------------------------------------------

    Top