52006IP0096

P6_TA(2006)0096

Strategický dokument o rozšírení 2005

Uznesenie Európskeho parlamentu o strategickom dokumente o rozšírení 2005 (2005/2206(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na strategický dokument Komisie o rozšírení 2005 (KOM(2005)0561),

- so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady o zásadách, prioritách a podmienkach zahrnutých v prístupovom partnerstve s Chorvátskom (KOM(2005)0556),

- so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady o zásadách, prioritách a podmienkach zahrnutých v prístupovom partnerstve s Tureckom (KOM(2005)0559),

- so zreteľom na stanovisko Komisie k žiadosti Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko o členstvo v Európskej únii (KOM(2005)0562) a s tým súvisiaci návrh Komisie na rozhodnutie Rady o zásadách, prioritách a podmienkach zahrnutých v európskom partnerstve s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko (KOM(2005)0557),

- so zreteľom na oznámenie Komisie Rade o pokroku, ktorý dosiahla Bosna a Hercegovina pri uplatňovaní priorít určených v štúdii uskutočniteľnosti o pripravenosti Bosny a Hercegoviny na rokovania o stabilizačnej a asociačnej dohode s Európskou úniou (KOM(2005)0529),

- so zreteľom na správu Komisie o pokroku Albánska (SEK(2005)1421), Kosova (SEK(2005)1423), Bosny a Hercegoviny (SEK(2005)1422), Srbska a Čiernej Hory (SEK(2005)1428), Turecka (SEK(2005)1426) a Chorvátska (SEK(2005)1424),

- so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. januára 2006 s názvom "Západný Balkán na ceste do EÚ: konsolidovanie stability a zvyšovanie prosperity" (KOM(2006)0027),

- so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o začatí rokovaní s Tureckom [1],

- so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. septembra 2004 [2] a 29. septembra 2005 [3] o situácii etnických a národnostných menšín v srbskej oblasti Vojvodiny a na správu svojej vyšetrovacej misie v tejto oblasti z januára – februára 2005,

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0025/2006),

1. víta skutočnosť, že strategický dokument Komisie propaguje Úniu orientovanú smerom von, ktorá sa naďalej prezentuje ako zodpovedný partner susedných krajín, oddaný podpore stabilných demokracií a prosperujúcich ekonomík;

2. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby úzko spolupracovali pri vytváraní komunikačnej stratégie a reagovali na oprávnené obavy európskej verejnosti v súvislosti s rozšírením a integráciou;

3. s uspokojením konštatuje, že stratégia rozšírenia EÚ bola podnetom, ktorý bezpochyby prispel k začatiu reforiem v Turecku, Chorvátsku a v krajinách západného Balkánu;

4. schvaľuje a podporuje dôraz, ktorý Komisia kladie na spravodlivú a dôkladnú podmienenosť, ktorou Komisia stanoví jasné a objektívne požiadavky pre každú fázu prístupového procesu a umožní pokračovanie rokovaní len v prípade, že je presvedčená o splnení všetkých závažných podmienok; opätovne pripomína, že pokrok každej kandidátskej krajiny bude závisieť od jej vlastných zásluh;

5. pripomína, že absorpčná kapacita EÚ, ako bola stanovená na summite Európskej rady v Kodani v roku 1993, zostáva jednou z podmienok pre vstup nových krajín; je presvedčený, že definovanie povahy EÚ vrátane jej zemepisných hraníc má zásadný význam pre pochopenie koncepcie absorpčnej kapacity; žiada Komisiu, aby do 31. decembra 2006 predložila správu, v ktorej uvedie zásady tvoriace základ tejto koncepcie; vyzýva Komisiu, aby tento prvok zahrnula do celkového harmonogramu rokovaní; žiada, aby Výbor pre zahraničné veci spoločne s Výborom pre ústavné veci Európskeho parlamentu dostali súhlas vypracovať iniciatívnu správu o tejto otázke;

6. zastáva názor, že patová situácia v procese ratifikácie ústavy bráni EÚ v posilňovaní absorpčnej kapacity;

7. pripomína Rade, že pred prijatím konečného rozhodnutia o vstupe akýchkoľvek nových členských štátov EÚ musí zabezpečiť dostupnosť primeraných rozpočtových prostriedkov, ktoré umožnia riadne financovanie politík EÚ;

8. opakovane žiada zvýšenie o 2,5 mld. euro a prerozdelenie 1,2 mld. euro v okruhu 4 (EÚ ako globálny partner) v porovnaní s príslušným návrhom Komisie, najmä pre predvstupový nástroj (IPA) a pre nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI);

9. pripomína, že dlhodobá európska perspektíva zostáva cieľom, ktorý sa má sledovať na základe už uvedených kritérií a podmienok vrátane absorpčnej kapacity Únie, ako aj na základe záväzkov prijatých EÚ, pričom toto všetko musí byť súčasťou možného rokovacieho harmonogramu;

10. vyzýva preto Komisiu a Radu, aby v prípade, že táto perspektíva si bude vyžadovať širšie spektrum operačných možností, predložili pre všetky európske krajiny, ktoré v súčasnosti nemajú perspektívu členstva, návrhy na blízke mnohostranné vzťahy s EÚ; zdôrazňuje, že záleží na jednotlivých krajinách s uznanou perspektívou členstva, či sa pripoja k tomuto mnohostrannému rámcu ako k prechodnému kroku k plnému členstvu;

11. zastáva názor, že takáto možnosť voľby by zároveň ponúkla európsku perspektívu, ktorá je nevyhnutná na podporu mnohých vnútorných reforiem vyžadovaných v príslušných krajinách;

12. opätovne zdôrazňuje, že integračný proces EÚ nemožno viesť čisto technokratickými kritériami, ale vyžaduje si úplné odovzdanie sa zásadám slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, a právneho štátu; súlad s týmito hodnotami bude považovať za rozhodujúci faktor pri hodnotení pripravenosti vstupu do Únie;

13. vyzýva členské štáty EÚ, aby dodržiavali svoje záväzky týkajúce sa možného vstupu dotknutých krajín; poukazuje na to, že účinné uplatňovanie politickej podmienenosti závisí aj od dôvery v to, že EÚ sa pevne pridŕža svojich rozhodnutí o perspektíve členstva v EÚ pre tieto krajiny;

14. pripomína však kandidátskym a potenciálnym kandidátskym štátom, že je rozhodujúce dôsledne uplatňovať a presadzovať právne predpisy, ktoré sa prijali s cieľom dosiahnuť súlad s právom ES; v tejto súvislosti je presvedčený, že nevyhnutnou podmienkou toho je skutočne nezávislý a riadne fungujúci systém verejnej správy a súdnictva, ktorý disponuje potrebnými logistickými zdrojmi a finančnými prostriedkami; vyzýva preto tieto krajiny, aby v tomto smere vykonali za pomoci Komisie konkrétne opatrenia;

15. zastáva názor, že kandidátske krajiny musia preukázať svoju schopnosť chrániť vonkajšie hranice EÚ potom, čo sa stanú zmluvnými stranami Schengenskej dohody;

16. opakuje potrebu podporovať regionálnu spoluprácu v závažných otázkach, ktoré postihujú krajiny západného Balkánu, ako je etnické a náboženské zmierenie, cezhraničná spolupráca a voľný pohyb osôb, boj proti organizovanému zločinu, uľahčovanie návratu utečencov, vytvorenie zóny voľného obchodu schopnej prilákať zahraničné investície, spoločné využívanie prírodných zdrojov a rozvoj integrovaných cezhraničných sietí; vyjadruje presvedčenie, že Komisia by sa na rôznych rokovacích fórach a prostredníctvom rozličných programov pomoci, ktoré má k dispozícii, mala aktívne snažiť o tento cieľ poskytovaním skutočných stimulov; pripomína v tejto súvislosti prínos Paktu stability a podporuje jeho snahu o presadzovanie väčšej účasti krajín západného Balkánu na procese regionálnej integrácie;

17. domnieva sa, že regionálny rozvoj a investičné programy, spoločné iniciatívy v oblasti vzdelávania a zamestnanosti a spoločné dopravné projekty a projekty cestovného ruchu by mali vyústiť do vytvorenia spoločných mechanizmov, ako napr. colná únia krajín západného Balkánu, a to oveľa skôr, ako všetky príslušné krajín vstúpia do EÚ;

18. vyzýva krajiny západného Balkánu, aby zabezpečili práva menšín a právo ich príslušníkov na návrat do miesta pôvodu;

19. víta vyhlásenie Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Srbska a Čiernej Hory o návrate utečencov a majetkovom odškodnení, podpísané 31. januára 2005 v Sarajeve ako dôležitý krok smerom k riešeniu problému približne troch miliónov utečencov a vnútorne presídlených osôb; nalieha na Komisiu a členské štáty, aby ďalej neznižovali svoje príspevky na prestavbu obydlí a projekty trvalo udržateľného hospodárstva, a aby podmieňovali príspevky, pôžičky a investície vytváraním pracovných príležitostí pre navrátilcov, ak je to možné;

20. konštatuje, že aj napriek hospodárskemu rastu je nezamestnanosť na západnom Balkáne stále neprijateľne vysoká; vyzýva preto Komisiu, aby zaradila vytváranie pracovných príležitostí medzi svoje priority celkovej politiky týkajúcej sa tohto regiónu;

Turecko

21. vyjadruje presvedčenie, že demokratické a sekulárne Turecko by mohlo zohrávať konštruktívnu úlohu pri presadzovaní porozumenia medzi civilizáciami;

22. pripomína, že, hoci prebieha proces politickej transformácie Turecka, tempo zmien sa v roku 2005 spomalilo a realizácia reforiem zostáva naďalej nevyvážená; vyjadruje nádej, že začatie rokovaní bude podnetom na ďalšie nevyhnutné reformy, ktoré by Turecko malo vykonať, aby v plnej miere splnilo všetky politické a hospodárske kritériá; očakáva, že Komisia dôkladne a hĺbkovo preskúma konkrétny vývoj na mieste v súvislosti s účinným vykonávaním zákonných ustanovení, týkajúcich sa predovšetkým ľudských práv a základných slobôd, právneho štátu a demokracie;

23. nalieha na Turecko, aby odstránilo všetky existujúce legislatívne a praktické prekážky, ktoré by všetkým občanom Turecka bránili v plnej miere požívať základné práva a slobody, najmä slobodu prejavu, náboženskú slobodu, kultúrne práva, práva menšín vo všeobecnosti a zvlášť práva ekumenického patriarchu, ako aj práva gréckych menšín v Istanbule a na ostrovoch Imbros a Tenedos;

24. očakáva, že Turecko zabezpečí úplnú nezávislosť súdnictva a jeho riadne fungovanie, okamžite odstráni mučenie a nedôstojné zaobchádzanie a bude sa intenzívne snažiť o podporu práv žien a stíhanie násilia páchaného na ženách; nalieha na Turecko, aby ženám, u ktorých existuje riziko, že sa stanú obeťami násilia, poskytovalo ochranu;

25. víta pozitívne vyjadrenie premiéra Erdogana o potrebe vyriešenia kurdskej otázky demokratickými prostriedkami; odsudzuje zhoršenie súčasnej bezpečnostnej situácie na juhovýchode, najmä vystupňovanie násilia po obnovení teroristických útokov; pripomína všetkým zúčastneným stranám, že ďalšie provokácie alebo eskalácia násilia by nielen vážne postihli ľudí tohto regiónu, ale boli by aj prekážkou v procese rokovaní;

26. víta rozhodnutie tureckých justičných orgánov zastaviť trestné stíhanie voči Orhanovi Pamukovi, ale odsudzuje pokračovanie trestného stíhania ďalších za nenásilné vyjadrovanie názoru; nalieha preto na turecké orgány, aby zrevidovali zákonné ustanovenia, ktoré súdnictvo niekedy uplatňuje pri trestnom stíhaní; aj na základe nedávno prijatého trestného zákonníka a v niektorých prípadoch pri odsúdení jednotlivcov napriek tomu, že svoje názory vyjadrovali nenásilným spôsobom;

27. vyjadruje poľutovanie nad jednostranným vyhlásením Turecka pri príležitosti podpísania dodatkového protokolu k asociačnej dohode medzi ES a Tureckom (Ankarská dohoda); pripomína Turecku, že uznanie všetkých členských štátov je nevyhnutnou súčasťou prístupového procesu;

28. vyzýva turecké orgány, aby v plnej miere vykonávali ustanovenia vychádzajúce z Ankarskej a priorít Prístupového partnerstva a bezodkladne odstránili všetky obmedzenia voľného pohybu tovaru, ktorými sú postihované okrem iného lode plaviace sa pod vlajkou Cyperskej republiky alebo lode plaviace sa do tureckých prístavov z prístavov Cyperskej republiky alebo cyperské lietadlá; vyzýva tureckú vládu, aby jasne uviedla, že toto vyhlásenie nie je súčasťou ratifikačného procesu vo Veľkom národnom zhromaždení Tureckej republiky, čím by Európskemu parlamentu umožnila ratifikovať hore uvedený dodatkový protokol;

29. víta dohodu, ktorú dňa 27. februára 2006 dosiahla Rada pre všeobecné záležitosti o prijatí nariadenia, ktorým sa zriaďuje nástroj finančnej podpory pre podporu hospodárskeho rozvoja tureckej komunity na Cypre; vyzýva Radu, aby obnovila úsilie o dosiahnutie dohody o nariadení na uľahčenie obchodu v súvislosti so severnou časťou Cypru na základe záverov Rady z 26. apríla 2004, berúc do úvahy konzultácie uskutočnené za luxemburského predsedníctva, a na základe protokolu č. 10 k Aktu o pristúpení Cyperskej republiky;

30. opätovne pripomína svoju pozíciu, že tie priority v Prístupovom partnerstve, ktoré sa týkajú politických kritérií, sa musia dosiahnuť v prvej fáze rokovaní; s uspokojením poznamenáva, že Komisia teraz tiež podporuje toto stanovisko vyhlásením, že tieto kritériá sa musia splniť do jedného až dvoch rokov; vyzýva Turecko, aby v čo najskoršom termíne predstavilo plán, ktorý by obsahoval harmonogram a konkrétne opatrenia na splnenie týchto termínov; nalieha na Komisiu a Radu, aby pokrok v rokovaniach podmienili včasným splnením týchto priorít;

31. očakáva, že Turecko sa zdrží blokovania uplatnenia dohody Berlín plus medzi EÚ a NATO;

Chorvátsko

32. víta rozhodnutie EÚ začať rokovania s Chorvátskom v októbri 2005 v dôsledku hodnotenia hlavnej prokurátorky Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), že Chorvátsko teraz plne spolupracuje a vyjadruje pochvalu za doteraz dosiahnutý značný pokrok; nalieha na jeho orgány, aby pokračovali v uplatňovaní svojho reformného programu, pokračovali v úplnej spolupráci s ICTY a celkovo posilnili svoju správnu a súdnu kapacitu;

33. víta zatknutie generála Gotovinu španielskymi orgánmi; vyjadruje nádej, že týmto sa vyvinie ďalší tlak na Srbsko a Srbskú republiku, aby plne spolupracovali s ICTY, a že jeho súdny proces prispeje k otvorenej diskusii o vojnových udalostiach v bývalej Juhoslovanskej zväzovej republike, do ktorých bol zapojený generál Gotovina;

34. s potešením konštatuje, že Chorvátsko spĺňa nevyhnutné politické kritériá, avšak upozorňuje, že v oblasti reformy súdnictva čelí niekoľkým závažným problémom, predovšetkým v súvislosti s veľkým množstvom nevyriešených prípadov a s rozsudkami, ktoré dokazujú etnickú zaujatosť voči srbským obžalovaným v trestnom stíhaní vojnových zločinov; okrem toho zdôrazňuje, že je treba zvýšiť úsilie na obmedzenie korupcie, a že napriek existencii ústavného zákona o národnostných menšinách je potrebné bezodkladne konať, aby sa ďalej zlepšila situácia Rómov;

35. uznáva, že sa dosiahol pokrok v oblasti regionálnej spolupráce, čo sa týka vzťahov Chorvátska so susednými krajinami a s regionálnymi iniciatívami; domnieva sa, že je potrebné vyvinúť úsilie na riešenie pokračujúcich dvojstranných problémov, predovšetkým problémov súvisiacich s hranicami a vlastníckymi vzťahmi; žiada Chorvátsko a Slovinsko, aby riešili svoje dvojstranné problémy v atmosfére dobrých susedských vzťahov a vzájomného rešpektu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že i napriek rozhodnutiu chorvátskej vlády poslať parlamentu na ratifikáciu návrh dohody o štátnych hraniciach medzi Chorvátskou republikou a Republikou Bosny a Hercegoviny, táto dohoda nemohla byť ratifikovaná kvôli námietkam republiky Srpska voči určitým aspektom tejto dohody; podporuje vlády oboch krajín pri nadväzovaní diplomatických snáh v záujme konečného urovnania problematiky hraníc;

36. zdôrazňuje, že je potrebné ďalej pracovať na vytváraní podmienok, ktoré podporia udržateľný návrat utečencov v rámci hore uvedenej sarajevskej deklarácie o návrate utečencov; v tejto súvislosti víta spoločnú iniciatívu misie OBSE v Chorvátsku, chorvátskej vlády, UNHCR a delegácie Európskej komisie v Chorvátsku začať kampaň na zvýšenie povedomia verejnosti v otázke návratu utečencov; verí, že iniciatívy zamerané na aktívnu podporu zmierenia medzi jednotlivými etnickými skupinami sú nevyhnutné pre budúcu stabilitu krajiny a celého regiónu;

37. víta skutočnosť, že Chorvátsko možno považovať za fungujúce trhové hospodárstvo, a že bude konkurencieschopné, pokiaľ bude pokračovať v realizácii svojich reforiem; upriamuje pozornosť Chorvátska na zostávajúce slabé stránky, akými sú nadmerné zasahovanie štátu do hospodárstva, ako aj zložité pravidlá a nedostatky vo verejnej správe, ktoré brzdia rozvoj v súkromnom sektore a v oblasti priamych zahraničných investícií; a vyzýva chorvátske orgány, aby všetkým občanom EÚ bez diskriminácie umožnili prístup na trh s nehnuteľnosťami určenými na bývanie;

38. víta podpísanie memoranda o porozumení o vytvorení národného fondu, ktoré vytvára právny základ pre zavedenie decentralizovaného systému implementácie predvstupovej pomoci EÚ;

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

39. víta rozhodnutie Rady udeliť Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko štatút kandidátskej krajiny; považuje to za zaslúžené uznanie snáh, ktoré táto krajina vyvinula v súvislosti s plným uplatnením Ohridskej dohody a vytvorením stabilného, demokratického, multietnického štátu a spoločnosti, reformou súdnych a policajných štruktúr a vytvorením výkonného trhového hospodárstva;

40. domnieva sa, že treba venovať osobitnú pozornosť rozvoju ďalších stratégií zameraných na posilňovanie Ohridskej dohody a tým aj na budúcu stabilitu krajiny;

41. s uspokojením poukazuje na pokrok, ktorý Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko dosiahla v dodržiavaní noriem a práva EÚ; je znepokojený oneskoreniami v oblastiach, akými sú voľný pohyb tovaru, právo duševného vlastníctva, politika hospodárskej súťaže a finančná kontrola; pripája sa k výzve Komisie naliehajúcej na orgány Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby zintenzívnili úsilie pri vykonávaní právnych predpisov v niekoľkých kľúčových oblastiach vrátane spravodlivosti a vnútorných záležitostí a pri realizácii odporúčaní OBSE/ODHIR pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby volebná komisia a pridružené orgány boli úplne nezávislé od akýchkoľvek politických zásahov a aby aj naďalej sledovali záujmy a názory všetkých politických strán;

42. je presvedčený, že tempo prijatia acquis communautaire by malo zodpovedať rozvoju požadovaných kapacít v oblasti vykonávania a vynucovania, aby sa neznížila dôveryhodnosť právnych predpisov EÚ v očiach verejnosti; v tejto súvislosti vyjadruje pochvalu za zvýšenú spoluprácu medzi Chorvátskou republikou a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko s cieľom vymieňať si skúsenosti a odborné znalosti;

43. vyzýva Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, aby spoločne s Gréckom hľadali konštruktívnym a pružným spôsobom okamžité a obojstranne prijateľné riešenie stále otvoreného problému, ktorým je názov krajiny; zastáva názor, že otázka názvu republiky nie je prekážkou pre Macedónsko na ceste k jeho ďalšej integrácii do Európskeho spoločenstva;

Ostatné krajiny západného Balkánu

44. pripomína a v plnej miere podporuje závery predsedníctva zasadnutia Európskej rady v Solúne 19. a 20 júna 2003, na ktorom hlavy štátov a vlád sveta opätovne prejavili odhodlanie plne a účinne podporovať európsku perspektívu členstva krajín západného Balkánu, ktoré sa stanú súčasťou EÚ, keď splnia stanovené kritériá;

45. je presvedčený, že stratégia európskej integrácie a s ňou súvisiaca perspektíva členstva v EÚ je zásadným podnetom na realizáciu reforiem, ktoré sú potrebné na vytvorenie trvalého mieru a stability na západnom Balkáne, v európskom regióne, ktorý bude čoskoro úplne obklopený členskými štátmi EÚ;

46. domnieva sa, že budúce pristúpenie krajín západného Balkánu by mal byť chápaný ako ďalšia fáza pri opätovnom zjednocovaní Európy po studenej vojne;

47. upozorňuje, že predvstupová "cestovná mapa" pre západný Balkán si vyžaduje podrobnejší a konkrétnejší, ako aj politickejší prístup založený na stimuloch a prispôsobený konkrétnym krajinám, ktorých spoločným znakom sú slabé ústredné inštitúcie, a ktorý umožňuje v dohľadnom čase zachovať dynamiku reformy;

48. povzbudzuje Komisiu, aby pokračovala v presmerovávaní pomoci Spoločenstva v tomto regióne, a aby podporu EÚ zamerala na rozvoj účinnej štátnej správy a súdnictva, na vytvorenie moderných vzdelávacích systémov bez segregácie a napokon na podporu opatrení na sociálne a ekonomické začleňovanie navrátilcov; je presvedčený, že táto pomoc by sa mala zároveň použiť na vykonávanie vízovej politiky voči týmto krajinám, ktorá by bola viac orientovaná na budúcnosť, zameraná na boj proti organizovanému zločinu, ktorá by však nebránila cezhraničným výmenám medzi podnikateľskými spoločenstvami, sociálnymi partnermi, akademickými pracovníkmi a študentmi;

49. konštatuje, že Albánsko je blízko k ukončeniu rokovaní o stabilizačnej a asociačnej dohode (SAD), čo svedčí o snahách, ktoré táto krajina vyvinula na splnenie európskych noriem, ale nalieha na politické orgány, aby uplatňovali prijaté právne normy a očakáva, že pred uzavretím SAD dosiahnu hmatateľné výsledky v boji proti korupcii a v podpore slobodných nezávislých médií; vyzýva vládu a parlament Albánska, aby pred nadchádzajúcimi voľbami zmenili volebný zákon s cieľom zaručiť spravodlivé zastúpenie politických síl podporovaných albánskymi občanmi v parlamente a predísť existujúcim praktikám taktického hlasovania;

50. nalieha na Komisiu, aby Albánsku pomohla ukončiť pretrvávajúce nepriateľstvá, ktoré okrem iného bránia deťom v školskej dochádzke a iným vo výkone volebného práva;

51. víta rozhodnutie Rady pre všeobecné veci a vonkajšie vzťahy začať rokovania o SAD s Bosnou a Hercegovinou, ale nalieha na orgány Bosny a Hercegoviny s podporou Komisie a nastupujúceho vysokého predstaviteľa, aby revidovali ústavné úpravy dohody z Daytonu ďalším upevňovaním inštitúcií na štátnej úrovni, a aby súčasne zaručili, že prechod kompetencií v sektoroch súdnictva, obrany a polície sprevádzajú primerané finančné prevody; zdôrazňuje, že takéto ústavné reformy sa musia snažiť o skĺbenie demokracie a účinnosti s reprezentatívnosťou a multietnickosťou; s poľutovaním berie na vedomie patovú situáciu pri rokovaniach o ústavnej reforme medzi jednotlivými stranami v krajine a vyzýva nového vysokého predstaviteľa, aby využil svoje možnosti a podporil obnovenie spomínaného procesu; pripomína orgánom Bosny a Hercegoviny, že úplná spolupráca s ICTY zostáva základnou požiadavkou pre rokovania o SAD s EÚ;

52. pripomína vyhlásenie bývalého vysokého predstaviteľa, že Bosna a Hercegovina konečne prekročila Dayton a rozhodne napreduje smerom k Európe; víta odhodlanie pána Christiana Schwarza-Schillinga pomôcť tejto krajine pri uskutočňovaní podstatného politického, sociálneho a hospodárskeho pokroku; verí, že v tejto rozhodujúcej fáze by programy pomoci Spoločenstva a misie SZBP mali byť úzko koordinované; vyzýva preto príslušných činiteľov EÚ, aby vykonali príslušné kroky a zabezpečila, že EÚ bude vyjadrovať jednotné stanovisko;

53. domnieva sa, že v rámci rokovaní na uzavretie SAD musí byť prioritou ďalšie zníženie potreby medzinárodnej intervencie v spravovaní Bosny a Hercegoviny; vyzýva Radu a Komisiu, aby starostlivo pripravili pôdu pre postupné ukončenie pôsobnosti úradu vysokého splnomocnenca;

54. rešpektuje prianie čiernohorských orgánov predložiť ľudovému hlasovaniu, v súlade s ústavnými ustanoveniami Srbska a Čiernej Hory a európskymi normami, otázku štatútu Čiernej Hory v štátnom zväzku; je presvedčený, že vláda a opozícia, za sprostredkovania zo strany EU, uspejú pri spoločnom definovaní podmienok a postupov uskutočnenia referenda tak, aby bol výsledok úplne legitímny na národnej a medzinárodnej úrovni; vyzýva orgány oboch republík, aby bez ohľadu na konečný výsledok úzko a konštruktívne spolupracovali v rámci rokovaní o SAD, a aby prijali opatrenia, ktoré sa požadujú na dosiahnutie plnej hospodárskej integrácie ich vlastných trhov;

55. uznáva významný pokrok, ktorý dosiahli belehradské orgány pri spolupráci s ICTY; súhlasí a opakuje výzvu hlavnej žalobkyne OSN Carly Del Ponte, aby bývalý veliteľ Ratko Mladič a bývalý čelný predstaviteľ republiky Srpska Radovan Karadžič boli bezodkladne vydaní ICTY; opätovne pripomína, že úplná a aktívna spolupráca s ICTY je nevyhnutným predpokladom na pokračovanie v rokovaniach o SAD; nalieha preto na srbské orgány, aby nepremeškali ponúkanú príležitosť a aby rozhodne pokračovali vo svojej politike ďalšej európskej integrácie; pripomína im, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby politika vlády voči ICTY mala plnú podporu na všetkých úrovniach správy, polície, súdnictva a armády;

56. poukazuje na strategický význam zachovania súčasnej multietnickej povahy oblasti Vojvodiny;

57. víta skutočnosť, že sa prvé rozhovory v rámci rokovania uskutočnili v atmosfére vzájomnej úcty; vyjadruje však znepokojenie nad skutočnosťou, že ako je uvedené v správe osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN, situácia týkajúca sa vzťahov medzi etnikami a práv menšín, najmä v súvislosti so situáciou ľudských práv srbskej a rómskej menšiny, zostáva zlá; vyzýva dočasné inštitúcie samosprávy, aby v rámci rozhovorov o decentralizácii predložili návrhy na riešenie tohto problému;

58. spolu s Komisiou zdôrazňuje pokrok Kosova, ale zároveň aj mnohé nedostatky pri uplatňovaní noriem OSN;

59. pripomína, že ukončenie rokovaní o štatúte Kosova predpokladá úplné dodržiavanie všetkých noriem OSN a súhlasí s Radou, že riešením otázky štatútu môže byť len multietnické Kosovo, kde všetci občania môžu slobodne žiť, pracovať a cestovať, Kosovo, ktorého územná celistvosť je zaručená OSN a EÚ; zdôrazňuje, že konečné urovanie by malo byť prijateľná pre obyvateľov Kosova; zastáva názor, že táto otázka by sa mala zvážiť v súvislosti s integráciou Kosova do EÚ a mala by prispieť k posilneniu mieru, bezpečnosti a stability v regióne;

60. okrem toho je presvedčený, že rozhodnutie o konečnom štatúte by mal sprevádzať časový plán jeho plnenia s uvedením podmienok, aby sa zabránilo destabilizácii v oblasti;

61. vyzýva Európsku úniu a Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Organizáciou spojených národov a všetkými členmi Kontaktnej skupiny (Francúzsko, Nemecko, Rusko, Veľká Británia, USA) hrala v rokovaniach o budúcom štatúte Kosova vedúcu úlohu; vyjadruje presvedčenie, že tieto rokovania sú výzvou pre celý región, a že sa očakáva, že všetky zúčastnené strany tento proces podporia a prijmú jeho konečný výsledok;

*

* *

62. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, parlamentom a vládam Turecka, Chorvátska, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Albánska, Bosny a Hercegoviny, Srbska a Čiernej Hory, dočasným inštitúciám samosprávy Kosova a misii Organizácie Spojených národov v Kosove.

[1] Prijaté texty, P6_TA(2005)0350.

[2] Ú. v. EÚ C 140 E, 9.6.2005, s. 163.

[3] Prijaté texty, P6_TA(2005)0369.

--------------------------------------------------