52006DC0795

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 12.12.2006

KOM(2007) 795 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

v súlade s článkom 19 ods. 1 smernice Rady 2003/96/ES (regionálne odchýlky)

1. Úvod

Rada v súlade s článkom 19 ods. 1 smernice Rady 2003/96/ES[1] o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (ďalej len „smernica o dani z energie“ alebo „smernica“) môže dodatočne k ustanoveniam smernice, najmä jej článkom 5, 15, a 17, na návrh Komisie jednomyseľne rozhodnúť udeliť povolenie ktorémukoľvek členskému štátu (ktorý o to požiada) ďalšie daňové úľavy alebo oslobodenia od dane z dôvodu osobitných politických dôvodov.

Komisia tieto žiadosti preskúma a následne buď predloží Rade návrh alebo Radu informuje o dôvodoch, prečo nenavrhla povolenie takéhoto opatrenia.

Taliansko v širšom rámci preskúmania odchýlok v smernici o dani z energie, ktorých platnosť uplynie v roku 2006 predložilo tri žiadosti o povolenie odchýlky od roku 2007 z ustanovení smernice o dani z energie a povolenie uplatňovať na regionálnej úrovni odstupňované sadzby zdaňovania na vybrané energetické výrobky v určitých geografických oblastiach. Žiadosti zaevidovalo Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu[2].

Účelom tohto oznámenia je informovať Radu o dôvodoch, prečo Komisia nenavrhuje udelenie požadovaného povolenia.

2. Zhrnutie žiadostí

1. Taliansko by chcelo uplatňovať úplné oslobodenie od dane v rámci ročnej kvóty na určité energetické výrobky, ktoré sa spotrebúvajú na území regiónu Val d'Aosta.

Ročná kvóta oslobodení od dane sa stanovuje na regionálnej úrovni. Opatrenie sa vzťahuje na motorové palivá (benzín, nafta) a takisto na niektoré vykurovacie palivá (LPG na vykurovanie domácností). Potenciálni príjemcovia sú pre každú skupinu energetických výrobkov jasne určení, pričom vo väčšine prípadov ide o súkromné osoby s bydliskom v daných regiónoch.

Podľa talianskych orgánov je cieľom opatrenia zabrániť tzv. tankovacej turistike, teda okolnosti, keď občania cestujú za hranice s cieľom profitovať z nižších cien paliva. Taliansko poukazuje na polohu regiónu na vonkajšej hranici s EÚ. Ďalším cieľom opatrenia je zabrániť negatívnym dôsledkom uplynutia platnosti odchýlky uvedenej v prílohe II k smernici o dani z energie, ktoré by malo za následok úbytok prosperity.

Taliansko zastáva názor, že opatrenie je opodstatnené na základe geografického aspektu a aspektu infraštruktúry regiónu – ide o hornatú oblasť, ktorá je do veľkej miery závislá od cestnej motorovej dopravy. Okrem toho Taliansko poukazuje na osobitný ústavný štatút regiónu a odvoláva sa na politiku Spoločenstva vzájomnej hospodárskej a spoločenskej súdržnosti, v rámci ktorej sa venuje mimoriadna pozornosť hornatým oblastiam. Vzhľadom na LPG na vykurovacie účely Taliansko poukazuje na drsné podnebie regiónu.

2. Taliansko by chcelo uplatňovať úplné oslobodenie od dane v rámci ročnej kvóty na určité energetické výrobky, ktoré sa spotrebúvajú na území provincie Gorizia.

Ročná kvóta oslobodení od dane sa stanovuje na regionálnej úrovni. Opatrenie sa vzťahuje na motorové palivá (benzín, nafta) a takisto na niektoré vykurovacie palivá (zemný plyn na vykurovanie domácností, minerálne oleje na vykurovanie podnikov). Potenciálni príjemcovia sú pre každú skupinu energetických výrobkov jasne určení, pričom s výnimkou vykurovacích olejov ide vo väčšine prípadov o súkromné osoby s bydliskom v daných regiónoch.

Podľa talianskych orgánov existujú pre opatrenie historické dôvody, ktoré sú opodstatnené skutočnosťou, že oblasť je najmä z dôvodu osobitnej geografickej polohy zo socioekonomického hľadiska slabá. Taliansko uvádza, že po uplynutí platnosti odchýlky nastane zníženie dopytu energetických výrobkov (pre tankovaciu turistiku do zahraničia), zníženie prosperity a príslušnej hospodárskej činnosti.

Talianske orgány zastávajú názor, že pre nedostatočnú úroveň harmonizácie spotrebnej dane v rámci EÚ by uplatňovanie štandardnej daňovej sadzby po uplynutí platnosti odchýlky nemalo za následok zvýšenie príjmu z daní, keďže sa očakáva, že sa celý dopyt presunie do zahraničia. Vzhľadom na zemný plyn Taliansko nakoniec poukazuje na environmentálne výhody tohto paliva oproti minerálnym olejom a zdôrazňuje pozitívne skúsenosti, ktoré malo s týmto opatrením v súvislosti s rozvojom siete zemného plynu v provincii.

Taliansko usudzuje, že opatrenie sa dá zlúčiť s príslušnými politikami Spoločenstva na základe osobitnej geografickej polohy a skutočnosti, že oblasť je zo socioekonomického hľadiska slabá, pričom oblasť spĺňa podmienky článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o EÚ a je oprávnená na pomoc zo štrukturálnych fondov EÚ.

3. Taliansko by chcelo uplatňovať zníženú sadzbu dane na minerálne oleje, ktoré sa spotrebúvajú v provinciách Udine a Trieste, za predpokladu, že sadzby sú v súlade s povinnosťami ustanovenými v smernici o dani z energie.

Opatrenie sa uplatňuje vo forme ročnej kvóty oslobodení od dane na benzín a naftu a z geografického hľadiska je obmedzené na provinciu Trieste a niektoré obce vo východnej časti provincie Udine. Príjemcovia sú súkromné osoby, vo väčšine prípadov s bydliskom v týchto oblastiach.

Cieľom opatrenia je zabrániť tzv. tankovacej turistike. Taliansko uvádza, že uplynutie platnosti odchýlky v prílohe II k smernici o dani z energie by malo negatívny vplyv na socioekonomickú sféru, nemalo by za následok zvýšenie príjmu z daní a viedlo by k zatvoreniu čerpacích staníc v oblasti.

Vo všetkých troch žiadostiach sa uvádza dátum ukončenia platnosti 31. december 2012.

3. Súvislosti žiadostí

Niektorým členským štátom, a najmä Taliansku, sa v minulosti v rámci postupu uvedenom v článku 8 ods. 4 smernice Rady 92/81/EHS[3] udelilo povolenie uplatňovať zníženú sadzbu zdaňovania alebo oslobodenie od dane z dôvodu osobitných politických dôvodov v určitých geografických oblastiach alebo regiónoch, v súvislosti s hospodárskym rozvojom alebo s geografickými osobitosťami (podnebie, poloha) takýchto zón. Okrem toho sa niektoré regionálne schémy realizovali s cieľom zabrániť tzv. tankovacej turistike.

Komisia vo svojom oznámení z júna 2006 Preskúmanie odchýlok v prílohách II a III smernice Rady 2003/96/ES, ktoré stratia účinnosť do konca roka 2006 (ďalej len „oznámenie z roku 2006“)[4] upozornila na dva základné problémy, ktoré súvisia s týmto druhom odchýlok, a to v prvom rade primeranosť spotrebnej dane ako nástroja na riešenie regionálnych osobitostí socioekonomickej povahy a v druhom rade záujem na vytvorení vnútorného trhu s nenarušenou hospodárskou súťažou. Komisia zdôraznila, že koncept minimálnych sadzieb slúži záujmu vnútorného trhu a že sa tieto minimálne sadzby v prípade potreby môžu upraviť.

V oznámení sa však dospelo k záveru, že sa prenecháva dotknutým členským štátom zvážiť, či z dôvodu osobitných politických dôvodov je odchýlka od smernice ešte stále potrebná a v prípade, že je, či sa jej uplatňovanie dá zlúčiť s cieľmi smernice, t.j. so záujmami a stratégiami ustanovenými v tretej zarážke článku 19 ods. 1.

4. Hodnotenie Komisie

Komisia by najprv chcela pripomenúť znenie článku 93 Zmluvy o ES, ktorá je základom pre postup Spoločenstva v oblasti nepriameho zdaňovania. Vyžaduje sa v ňom zosúlaďovanie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní a iných foriem nepriameho zdaňovania do tej miery, do akej to je nutné pre zabezpečenie a fungovanie vnútorného trhu.

Na tento účel sú stanovené minimálne úrovne zdaňovania v oblastiach, ktorých sa spotrebné dane týkajú, aj to aj v smernici o dani z energie. Členské štáty môžu stanoviť svoje vnútroštátne sadzby v súlade s týmito minimálnymi úrovňami, podľa toho, čo považujú za vhodné v súvislosti so svojimi vnútroštátnymi okolnosťami, pričom minimálne úrovne zdaňovania sa stanovujú na úrovni, ktoré zákonodarca Spoločenstva považuje za nutné na udržanie potenciálnych narušení hospodárskej súťaže v prijateľnom rozsahu.

Zo skutočnosti, že neexistujú úplne harmonizované sadzby, vyplýva, že medzi vnútroštátnymi sadzbami môžu existovať rozdiely, ktoré môžu viesť v rámci vnútorného trhu a prípadne v rámci obmedzení ustanovených v článkoch 8 a 9 smernice 92/12/EHS k nakupovaniu za hranicami motivovanému nižšou sadzbou dane. Ak by však narušenia prekročili mieru, ktorá sa už nepovažuje za prijateľnú, vhodný opravný prostriedok by v súlade s uvedenou logikou harmonizácie bola snaha o užšiu efektívnu aproximáciu vnútroštátnych sadzieb na základe článku 93 Zmluvy o ES, a to buď prostredníctvom revízie minimálnych úrovní zdaňovania smerom nahor alebo prostredníctvom iných prostriedkov, ktoré by si zvolil zákonodarca Spoločenstva.

Komisia z týchto dôvodov odmieta názor Talianska, podľa ktorého nedostatočná harmonizácia spotrebnej dane podľa článku 19 opodstatňuje žiadosť o odchýlku od ustanovení smernice o dani z energie. Takéto opodstatnenie nezodpovedá „osobitným politickým dôvodov“ v zmysle článku 19. Minimálne úrovne zdaňovania zvolené v smernici vlastne predstavujú hlavný prvok, ktorý zákonodarca Spoločenstva zohľadnil. Na základe zvolených úrovní dospel k záveru, že členské štáty nemajú už pádny dôvod odstupňovať svoje sadzby na vnútroštátnej úrovni ako reakciu na úrovne stanovené v ostatných členských štátoch mimo mechanizmov ustanovených v samotnej smernici. V opačnom prípade by existovalo riziko, že by sa sadzby daní z motorových palív na hraniciach medzi členskými štátmi stanovovali prostredníctvom bilaterálneho a postupného mechanizmu prispôsobovania k harmonizovaným minimálnym úrovniam smerom nadol, čo sa v smernici neustanovuje.

Žiadny prvok smernice o dani z energie sa nesmie vykladať iným spôsobom.

Pokiaľ ide o horizontálne argumenty, ktoré Taliansko vznieslo v každej zo svojich štyroch žiadostí:

Po prvé, vzhľadom na argument, podľa ktorého dotknuté regióny profitujú z osobitného ústavného štatútu podľa talianskych právnych predpisov, by Komisia chcela zdôrazniť, že tento argument je na účely článku 19 nedostačujúci. Nie je síce vylúčené, že určité dôvody, ktoré predstavujú regionálne referenčné body, môžu byť osobitými politickými dôvodmi podľa článku 19, no štatút regiónu podľa vnútroštátneho ústavného práva ako taký nezodpovedá tomuto pojmu.

Po druhé, Komisia nemôže prijať všeobecné argumenty, ktoré Taliansko predložilo vzhľadom na socioekonomickú situáciu niektorých regiónov (či pre vonkajšiu hospodársku súťaž, konkrétnu geografickú polohu alebo pre iné geografické aspekty týchto oblastí). Z týchto argumentov vyplýva, že dotknuté regióny potrebujú podporu z verejných prostriedkov. Odchýlky, ktoré sa doteraz povoľovali, sa však nikdy nepovažovali za nástroj politiky určený na tento účel a akékoľvek „predĺženie ich platnosti“ s odkazom na tento problém nie je podľa článku 19 prijateľný. Okrem toho existujú oveľa adresnejšie nástroje a stratégie[5] na riešenie tohto druhu problémov, ktoré nie sú v rozpore s prospešnými efektmi harmonizácie spotrebnej dane v oblasti energetických výrobkov.

Po tretie, pokiaľ ide o osobitné geografické polohy niektorých dotknutých oblastí, konkrétne blízko pri talianskych hraniciach, Komisia poukazuje na uvedené skutočnosti. Z toho vyplýva, že susedstvo s iným členským štátom s inými úrovňami zdaňovania nemožno prijať ako dostatočný dôvod pre udelenie povolenia podľa článku 19 smernice o dani z energie. Konkrétne, odchýlky opodstatnené skutočnosťou, že susedný štát bol svojho času treťou krajinou, sa nemôžu teraz po vstupe dotknutého štátu do Spoločenstva a vzhľadom na povinnosti, ktoré preň zo vstupu vyplývajú v rámci smernice o dani z energie, na základe článku 19 predĺžiť. Komisia vzhľadom na aspekt vonkajšej hranice, ktorý Taliansko v jednom konkrétnom prípade uviedlo (Val d’Aosta) zastáva názor, že požadovaná odchýlka nepredstavuje primeranú reakciu na uvedený problém tankovacej turistiky. Mohla by dokonca viesť k deformáciám modelov spotreby v Taliansku a iných častiach Spoločenstva tým, že spotreba obyvateľov by sa umelo pritiahla do dotknutého regiónu, pričom by sa takisto mohla koncentrovať inde. V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že Val d'Aosta nehraničí len so Švajčiarskom ale aj s Francúzskom.

Na záver Komisia pripomína, že negatívny vplyv ukončenia platnosti odchýlky nie je osobitným politickým dôvodom v zmysle článku 19.

Okrem toho je vhodné posúdiť osobitne konkrétne situácie a argumenty uvedené v žiadostiach.

Pokiaľ ide o uvedenú odkázanosť na cestnú dopravu v regióne Val d'Aosta, Komisia nepovažuje plánované opatrenie, konkrétne všeobecné oslobodenie od spotrebnej dane z motorových palív, za primeranú reakciu na tento problém, ktorá by opodstatňovala povolenie podľa článku 19. Komisia zastáva názor, že Taliansko dostatočne neopodstatnilo uplatňovanie dotknutej odchýlky podľa citovaného politického dôvodu, v porovnaní s inými časťami Talianska, ktoré sú takisto vidieckymi oblasťami (t.j. nie sú husto osídlené) a/alebo sú hornaté a kde sa má uplatňovať úplná vnútroštátna sadzba. Nič nenasvedčuje tomu, že existuje objektívne spojenie so zahrnutými mimoriadnymi nákladmi, bez ohľadu na spôsob výpočtu. Celkové oslobodenie motorových palív od dane by v konečnom dôsledku nebolo zlučiteľné s energetickou a dopravnou politikou a politikou životného prostredia, uvedenými v tretej zarážke článku 19 ods. 1 smernice. Tento záver sa potvrdzuje pri porovnaní s treťou odrážkou článku 5 smernice. Pri zohľadnení uvedených politík z tohto ustanovenia vyplýva, že miestna verejná doprava zostáva zdaniteľná na základe minimálnej úrovne zdaňovania, napriek tomu, že ju členské štáty môžu v porovnaní so súkromnou dopravou (o ktorú v tomto prípade ide) zvýhodňovať. Zdanenie na nižšom základe ako na minimálnej úrovni je možné len vo veľmi špecifických okolnostiach uvedených v článku 15 ods. 1 písm. e) alebo článku 15 ods. 1 písm. i).

Pokiaľ ide o argumenty týkajúce sa energetických výrobkov využívaných na vykurovacie účely, Komisia dospela k tomuto hodnoteniu:

Po prvé, Komisia nezastáva názor, že zámer uplatňovať zvýhodnenú daňovú úpravu v prípade minerálnych olejov na účely vykurovania podnikov je opodstatnený. Účelom opatrenia je dotovať podniky v určitej oblasti. V oznámení z júna 2006 Komisia zdôraznila, že v smernici sa už dostatočne zohľadňuje spotreba podnikov a potenciálne obmedzenie konkurencieschopnosti, ktoré môže nastať v dôsledku zdaňovania energie. Komisia by v tejto súvislosti chcela zdôrazniť, že Rada podľa postupu ustanovenom v článku 93 zmluvy už jednomyseľne ustanovila rovnováhu medzi politickými dôvodmi, ktoré by mohli pôsobiť v prospech výhodnejšej daňovej úpravy pre využitie v podnikoch. Možnosti vzhľadom na využitie energetických výrobkov v podnikoch ustanovené v smernici, najmä v článkoch 5 a 17, zodpovedajú stupňu flexibility, ktorý zákonodarca Spoločenstva v tejto súvislosti považoval za vhodný a dostatočný. Preto dôvody, ktoré Taliansko predostrelo, nespĺňajú požiadavky na osobitné politické dôvody na účely článku 19. Okrem toho možnosti uvedené v smernici takisto zodpovedajú záujmom ustanoveným v tretej zarážke článku 19 ods. 1 smernice a zahŕňajú správne fungovanie vnútorného trhu, potrebu zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a politík Spoločenstva v oblasti zdravotníctva, životného prostredia, energetiky a dopravy. Udelenie požadovaného povolenia z tohto dôvodu by bolo v rozpore so samotnými uvedenými politikami.

Keďže Taliansko požiadalo o udelenie povolenia na oslobodenie zemného plynu ako vykurovacieho paliva od dane, Komisia by chcela vyzdvihnúť skutočnosť, že v smernici o dani z energie sa dostatočne zohľadnili potenciálne výhody zemného plynu. Z tohto dôvodu žiadosť Talianska v tejto súvislosti nepredstavuje osobitné politické dôvody (odhliadnuc od toho, že výhody zemného plynu, ktoré Taliansko uviedlo, nie sú v jednotlivých regiónoch odlišné). Uvedené dôvody vzhľadom na tretiu zarážku článku 19 ods. a energetickú a dopravnú politiku a politiku životného prostredia Spoločenstva sa vzťahujú aj na túto žiadosť a takisto sú dôvodom na zamietnutie povolenia odchýlky.

Nakoniec, vzhľadom na zvýhodnenú daňovú úpravu v prípade LPG využívaného na vykurovanie domácností v hornatom regióne Val d'Aosta, Komisia usudzuje, že toto opatrenie sa prekrýva s iným opatrením, ktoré Taliansko predložilo Komisii na posúdenie podľa článku 19 smernice o dani z energie. Taliansko totiž plánuje zabezpečiť odstupňované daňové výhody na LPG ako vykurovacie palivo v závislosti od podnebia niektorých regiónov. Avšak povolenie požadované pre región Val d’Aosta vo veľkej miere presahuje rozsah druhého predloženého režimu. Komisia dospela k záveru, že samo Taliansko zastáva názor, že uvedený ráz podnebia neopodstatňuje osobitný režim pre región Val d’Aosta. Druhá žiadosť, ktorú Taliansko predložilo, sa posúdi osobitne.

5. Záver

Na základe uvedených skutočností by sa povolenie, o ktoré Taliansko požiadalo, nemalo udeliť. V prvom rade treba zdôrazniť, že vzhľadom na hlavný argument, ktorý Taliansko uviedlo s cieľom opodstatniť žiadosti, nie je možné v prípade uvedenej nedostatočnej harmonizácie na vnútornom trhu využiť povolenia podľa článku 19 ako opravné prostriedky. Minimálne úrovne zdaňovania boli súčasťou hlavných prvkov, ktoré zákonodarca Spoločenstva zohľadnil pri prijímaní smernice.

Okrem toho Komisia nepovažuje ani jeden z dodatočných argumentov, ktoré Taliansko predostrelo v súvislosti s určitými osobitnými časťami svojich žiadostí, za dostatočný.

Komisia preto nenavrhuje udelenie požadovaných povolení.

[1] Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51); Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicami 2004/74/ES a 2004/75/ES (Ú.v. EÚ L 157 z 30. apríla 2004, s. 87 a s. 100).

[2] Dňa 17. októbra 2006.

[3] Smernica Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992,); Smernica zrušená spolu so smernicou Rady 92/82/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov od 31. decembra 2003 prostredníctvom smernice Rady 2003/96/ES.

[4] KOM(2006) 342 z 30. júna 2006 Preskúmanie odchýlok v prílohách II a III smernice Rady 2003/96/ES, ktoré stratia účinnosť do konca roka 2006.

[5] Členské štáty pri využívaní týchto nástrojov a stratégií samozrejme musia dodržiavať ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva, najmä v oblasti štátnej pomoci.