52006DC0768

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 5.12.2006

KOM(2006) 768 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

v súlade s článkom 19 ods. 1 smernice Rady 2003/96/ES (zdanenie LPG používaného na priemyselné účely a zdanenie uhlia)

1. ÚVOD

V súlade s článkom 19 ods. 1 smernice Rady č. 2003/96/ES[1] o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (ďalej len „smernica o dani z energie“ alebo „smernica“) môže Rada okrem ustanovení stanovených v smernici, najmä v jej článkoch 5, 15 a 17, jednomyseľne povoliť na návrh Komisie ktorémukoľvek členskému štátu (ktorý o to požiadal) zavedenie ďalších oslobodení od dane alebo daňových úľav z osobitných politických dôvodov.

Komisia preskúma žiadosť. Následne buď predloží Rade návrh, alebo informuje Radu o dôvodoch, pre ktoré nenavrhla povoliť takého opatrenie.

V rámci širšieho rámca preskúmania odchýlok ustanovených v smernici o dani z energie, ktorých platnosť uplynie koncom roka 2006, Grécko a Litva predložili žiadosti o povolenie uplatniť odchýlky od určitých ustanovení smernice o dani z energie pre určité energetické výrobky. Tieto žiadosti boli zaevidované Generálnym riaditeľstvom pre dane a colnú úniu[2].

Účelom tohto oznámenia je informovať Radu o dôvodoch, pre ktoré Komisia nenavrhuje udeliť požadované povolenia.

2. Zhrnutie žiadostí

2.1. Grécka žiadosť

Grécko si želá uplatňovať zníženú sadzbu dane na LPG (skvapalnený ropný plyn) používaný na priemyselné účely vo výške 0,29 EUR na 1000 kg LPG. Minimálna úroveň zdanenia, ktorú možno uplatniť (podľa článku 8 smernice o dani z energie), predstavuje 41 EUR na 1000 kg LPG používaný ako motorové palivo.

Podľa gréckych orgánov má toto opatrenie dva hlavné ciele. Po prvé, podporiť používanie paliva, ktoré je ekologickejšie v porovnaní s ostatnými minerálnymi olejmi a predstavuje najlepšie dočasné náhradné riešenie vzhľadom na to, že sieť zemného plynu v Grécku ešte nebola dokončená. Grécke orgány v tejto súvislosti vyzdvihujú ekologické výhody LPG. Po druhé, toto opatrenie má posilniť konkurencieschopnosť domáceho priemyslu.

V žiadosti sa neuvádza dátum konca platnosti opatrenia.

2.2. Litovská žiadosť

Litva si želá uplatňovať odchýlku od všeobecných ustanovení smernice o dani z energie, najmä od jej článku 2 ods. 1 a neuplatňovať zdanenie uhlia. Inými slovami, Litva by chcela odložiť zavedenie dane z uhlia.

Hlavným cieľom tohto opatrenia podľa litovských orgánov je obnova a modernizácia podnikov nachádzajúcich sa v odľahlých oblastiach krajiny, najmä tých, ktoré pri svojej činnosti využívajú uhlie. Podľa litovských orgánov si dosiahnutie takýchto cieľov vyžaduje veľa času, a preto je nutné odložiť zdaňovanie uhlia na neskôr. Litovské orgány v tejto súvislosti zdôrazňujú, že cieľom tohto opatrenia je podpora hospodárskeho rozvoja v odľahlých oblastiach krajiny. Okrem toho litovské orgány zdôrazňujú, že čoraz viac narastá potreba vyžívať nízkonákladové energetické zdroje vzhľadom na zvyšujúce sa ceny ropy a plynu, a poukazujú aj na zmeny, ktorými momentálne prechádza národný energetický systém z dôvodu zatvorenia jadrovej elektrárne Ignalina.

V žiadosti sa uvádza dátum ukončenia uplatňovania odchýlky k 31. decembru 2009.

3. Súvislosti

Zdaňovanie minerálnych olejov vrátane LPG sa v Európskej únii harmonizuje od roku 1993[3]. V právnych predpisoch Spoločenstva sa stanovujú minimálne úrovne zdanenia výrobkov používaných ako motorové palivo a vykurovacie palivo. Vzhľadom na obavy súvisiace s konkurencieschopnosťou určitých obchodných a priemyselných odvetví v EÚ voči tretím krajinám sa v článku 8 smernice o dani z energie ustanovujú podstatne nižšie úrovne zdanenia výrobkov používaných ako motorové palivo na príslušné účely. Cieľom týchto minimálnych úrovní v rámci vnútorného trhu je vytvoriť pre podniky rovnaké podmienky hospodárskej súťaže.

V tejto súvislosti sa Grécku pôvodne povolilo uplatňovať znížené sadzby zdanenia a oslobodenie od dane v prípade LPG požívaného na priemyselné účely. Naposledy Rada predĺžila toto povolenie v roku 2001 až do 31. decembra 2006 a neskôr bolo toto povolenie začlenené do prechodných ustanovení smernice o dani z energie.

Prijatím smernice o dani z energie sa rozsah pôsobnosti harmonizovaných spotrebných daní rozšíril na energetické výrobky iné ako minerálne oleje (napr. na uhlie), ktoré však priamo konkurujú týmto olejom. Účelom bolo odstrániť narušenie hospodárskej súťaže medzi minerálnymi olejmi a ostatnými energetickými výrobkami, ktoré im priamo konkurujú a nevzťahuje sa na ne zdanenie na úrovni EÚ, a navyše odstrániť narušenie hospodárskej súťaže medzi spotrebiteľmi energie v rôznych členských štátoch, ktoré zdaňujú alebo nezdaňujú energetické výrobky iné ako minerálne oleje (pozri druhé odôvodnenie smernice o dani z energie).

S cieľom umožniť členským štátom, aby sa prispôsobili novej situácii, a najmä zabrániť náhlemu nárastu cien novo zdaňovaných výrobkov sa v smernici o dani z energie udelili viaceré prechodné lehoty (všeobecne alebo pre konkrétne krajiny). Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na osobitné postavenie Litvy sa tomuto členskému štátu povolilo, aby odložilo zavedenie zdanenia v prípade uhlia, koksu a lignitu až do 1. januára 2007[4].

Vo svojom oznámení z júna 2006 s názvom Preskúmanie odchýlok v prílohách II a III smernice Rady 2003/96/ES, ktoré stratia účinnosť do konca roka 2006 (ďalej len „Oznámenie z roku 2006“)[5] Komisia poskytla prehľad o rozsiahlej flexibilite, ktorú ponúka smernica o dani z energie, a zdôraznila najmä logiku a motiváciu, ktoré podporujú začlenenie viacerých možností zameraných na výrobky alebo na používateľov. Komisia osobitne zdôraznila, že smernica už primeraným spôsobom zohľadňuje potenciálne obmedzenia konkurencieschopnosti, ktoré by sa mohli objaviť v súvislosti so zdaňovaním energií. Komisia v tomto oznámení takisto vyzdvihla, že v tejto smernici sa zdaneniu uhlia prikladá kľúčový význam.

4. Hodnotenie Komisie

Komisia usudzuje, že Grécko a Litva predložili vo svojich žiadostiach najmä také argumenty, ktoré sú už zohľadnené v samotnej smernici. To sa týka najmä rozsahu pôsobnosti zdanenia, stanovenia minimálnych úrovní zdanenia a možnej daňovej diferenciácie v prípade určitých výrobkov a použití. Pri stanovovaní rôznych kritérií, zákonodarné orgány Spoločenstva konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 93 Zmluvy o ES, porovnali analogické argumenty s cieľmi a záujmami, ktoré sú uvedené aj v článku 19 ods. 1 tretia zarážka smernice o dani z energie, najmä záujmy ako náležité fungovanie vnútorného trhu, zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a politík Spoločenstva v oblasti životného prostredia a energetiky.

Pri prijímaní smernice zákonodarné orgány Spoločenstva náležitým spôsobom zohľadnili najmä hľadiská konkurencieschopnosti. Tie ovplyvnili predovšetkým stanovenie minimálnych úrovní zdanenia podľa výrobkov a účelu použitia. Smernica okrem toho obsahuje celý rad možností, ktoré môžu členské štáty využiť výlučne na základe smernice a ktoré im umožňujú uplatniť dodatočnú diferenciáciu daňových sadzieb z rôznych dôvodov vrátane prípadu, ak existujú obavy súvisiace s konkurencieschopnosťou. Vo väčšine prípadov sa musia minimálne úrovne zdanenia dodržať, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre podniky na vnútornom trhu. Úrovne, ktoré sú nižšie ako tieto minimálne úrovne, sa môžu uplatniť iba vtedy, ak sú používateľmi podniky, a to v súlade so striktnými podmienkami stanovenými v článku 17 ods. 2 až 4 smernice. Jednou z týchto podmienok je to, že environmentálny dosah týchto minimálnych úrovní sa musí zabezpečiť inými spôsobmi.

Minimálne úrovne uplatniteľné v rámci rozsahu pôsobnosti článku 8 smernice, ktoré sú nižšie ako úrovne stanovené v článku 7 ods. 1, sa musia posúdiť pod týmto uhlom pohľadu. Odkaz Grécka na konkurencieschopnosť jeho priemyslu preto neodráža osobitný politický dôvod v zmysle článku 19 smernice. Neobmedzené odchýlky zdôvodnené konkurencieschopnosťou, ako ich požaduje Grécko, sa preto nemôžu povoliť.

Za daných okolností nie je vhodné ani povolenie odchýlky na obmedzené obdobie. Grécko už malo dosť času na to, aby sa prispôsobilo minimálnym úrovniam zdanenia LPG, keďže harmonizované minimálne úrovne zdanenia v prípade motorových palív používaných na určité priemyselné a obchodné účely existujú už od roku 1993 a vzťahujú sa na všetky členské štáty. V tejto súvislosti Grécko nepredložilo žiadne argumenty, ktoré by sa mohli zohľadniť v zmysle článku 19 smernice o dani z energie.

Pokiaľ ide o environmentálne aspekty LPG, ktoré uviedlo Grécko, Komisia by chcela zdôrazniť, že podľa jej vedomia bolo už rozmiestňovanie siete zemného plynu čiastočne dokončené, najmä v najpriemyselnejších oblastiach Grécka. Príliš výhodný daňový režim pre LPG, najmä úplné oslobodenie od dane plánované týmto členským štátom, by mohol odradiť používateľov od používania zemného plynu, ktorý je minimálne taký ekologický ako LPG. Tým by sa narušil konkurenčný vzťah medzi týmito dvoma palivami, utanovený Radou v článku 8 smernice o dani z energie. Rada zámerne stanovila tento konkurenčný vzťah spolu s ďalšími podobnými vzťahmi v súlade s postupom stanoveným v článku 93 Zmluvy o ES. Odlišné hodnotenie členského štátu nepredstavuje osobitný politický dôvod v zmysle článku 19 smernice o dani z energie.

Pokiaľ ide o žiadosť Litvy, je nutné predovšetkým pripomenúť, že smernicou o dani z energie sa harmonizované spotrebné dane zámerne rozšírili na uhlie (pozri vyššie). Okrem otázky konkurencie medzi rôznymi palivami je toto rozšírenie opodstatnené aj z hľadiska potreby chrániť životné prostredie, čo je aspekt, ktorý sa v smernici o dani z energie zohľadňuje v závislosti od povahy každého energetického výrobku. V tomto ohľade sa v smernici výslovne odkazuje na článok 6 Zmluvy, v ktorom sa požaduje, aby sa ochrana životného prostredia začlenila do definície a implementácie ďalších politík Spoločenstva (šieste odôvodnenie). Okrem toho sa v nej odkazuje na Kjótsky protokol ratifikovaný Spoločenstvom[6] a pripomína, že zdanenie energetických výrobkov a elektriny je jedným z dostupných nástrojov, ktorý môže pomôcť pri dosahovaní cieľov protokolu (siedme odôvodnenie). Avšak spomedzi hlavných kategórií palív, na ktoré sa vzťahuje smernica o dani z energie, má uhlie najvyššie emisie CO2.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno prijať žiadosť Litvy, pretože sa zakladá na obavách z konkurencieschopnosti vo všeobecnosti. V smernici o dani z energie sa uhlie zámerne začleňuje do jej režimu, konkrétne z dôvodov hospodárskej súťaže, pričom sa v nej ustanovujú rôzne varianty, ako sa podrobne uvádza vyššie. Obavy takejto povahy preto nemôžu byť považované za osobitný politický dôvod v zmysle článku 19 smernice o dani z energie.

Z uvedeného rovnako vyplýva, že z environmentálneho hľadiska, ktoré sa v zmysle článku 19 musí takisto zohľadniť, by nebolo opodstatnené ani uplatňovanie výhodnejšieho režimu zdanenia uhlia.

Tieto závery ešte umocňuje argument Litvy, podľa ktorého uhlie nie je ovplyvnené nárastom cien energií do takej miery ako ostatné ekologickejšie palivá ako zemný plyn.

Navyše treba preskúmať aj niektoré dodatočné argumenty predložené Litvou.

Žiadosť Litvy sa môže chápať aj tak, že je motivovaná želaním predĺžiť platnosť daňového oslobodenia pre uhlie ako opatrenia prechodnej povahy.

V tomto ohľade sa musí zdôrazniť, že Litve bola povolená odchýlka umožňujúca oslobodiť uhlie, koks a lignit od dane do 1. januára 2007[7], čo je v úplnom súlade s jej žiadosťou predloženou pred pristúpením k EÚ v rámci udeľovania prechodných období vyplývajúcich z novo prijatej smernice pristupujúcim členským štátom[8]. Účelom prechodných období bolo umožniť príslušným členským štátom, aby sa vyrovnali s novými požiadavkami zavedenými danou smernicou. V tomto ohľade sa Rada domnieva, že minimálne sadzby stanovené smernicou 2003/96/ES by mohli viesť k vzniku vážnych hospodárskych a sociálnych problémov, a preto sú nevyhnutné prechodné obdobia (pozri druhé a tretie odôvodnenie smernice 2004/74/ES).

Prechodné obdobia udelené podľa smernice 2004/74/ES v súlade so žiadosťou Litvy zohľadnili najmä aspekt, na ktorý sa v súčasnosti Litva odvoláva. Týka sa prechodného obdobia, ktoré potrebuje litovský energetický sektor po odstavení jadrovej elektrárne Ignalina. V tomto ohľade Litva požadovala odchýlku, ktorá jej bola povolená, aby mohla oslobodiť zemný plyn a elektrinu od zdanenia do 1. januára 2010 v súlade s programom odstavenia jadrovej elektrárne Ignalina.

Vzhľadom na to, že všetky tieto aspekty sa náležitým spôsobom zohľadnili prijatím smernice 2004/74/ES, Komisia nemôže identifikovať žiadne osobitné politické dôvody za súčasných okolností.

A nakoniec Komisia nemôže prijať ani politický argument regionálneho charakteru predložený Litvou.

V tomto ohľade Komisia poznamenáva, že odchýlka poskytnutá na obdobie 2004 až 2006 nikdy nemala slúžiť na cieľ obnovy a modernizácie podnikov v odľahlých oblastiach krajiny, takže „predĺženie“ odchýlky z tohto titulu nie je možné.

Spomínaný cieľ ako taký nemožno prijať ani ako oprávnený politický dôvod, ktorý by opodstatňoval povolenie požadované podľa článku 19 smernice o dani z energie. Odhliadnuc od skutočnosti, že výhodný daňový režim sa ani len neobmedzuje na určité regióny, oslobodenie uhlia od dane sa nejaví ako primerané riešenie vzhľadom na takýto politický cieľ. Na rozdiel od priameho podporného opatrenia pre osobitné činnosti[9] by oslobodenie uhlia od dane nebolo zamerané na riešenie príslušných potrieb v jednotlivých prípadoch, ale vzťahovalo by sa na spotrebu uhlia bez rozdielov, čím by sa spochybnil jeden z hlavných cieľov tohto zdanenia, ktorým je vytvárať stimuly smerujúce k zlepšovaniu energetickej účinnosti a ochrane životného prostredia. Komisia by okrem toho chcela opäť pripomenúť, že smernica o dani z energie obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú určité úľavy v súvislosti so zdaňovaním, zároveň však zachovávajú environmentálne účinky, ktoré by malo zdanenie priniesť (pozri najmä článok 17 ods. 2 až 4 smernice).

5. Závery

Na základe uvedených odôvodnení zastáva Komisia názor, že predložené politické dôvody neopodstatňujú schválenie požadovaných povolení, ktoré by viedli odchýlkam od určitých kľúčových ustanovení smernice o dani z energie. Vzhľadom na podmienky smernice o dani z energie vrátane rôznych možností, ktoré ponúka, dôvody súvisiace s hospodárskou súťažou, na ktorých sa žiadosti zakladajú, nemajú povahu osobitných politických dôvodov v zmysle článku 19. Niektoré aspekty predložených žiadostí sú v protiklade s cieľmi a záujmami, na ktorých sa zakladajú ustanovenia smernice a ktoré sú uvedené aj v jej článku 19. Oslobodenie uhlia od dane nie je primeraným riešením vzhľadom na ciele obnovy a modernizácie predložené Litvou.

Nepredložili sa ani žiadne dôvody, ktoré by v zmysle článku 19 opodstatňovali povolenia požadované ako prechodné opatrenia.

Komisia preto nenavrhuje povoliť žiadosti .

[1] Smernica Rady č. 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51; Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou č. 2004/74/ES a smernicou č. 2004/75/ES (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 87 a s. 100).

[2] Dňa 13. októbra 2006 (Grécko) a 29. septembra 2006 (Litva).

[3] Smernica Rady č. 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o harmonizácii štruktúr spotrebných daní z minerálnych olejov (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992); Smernica zrušená od 31. decembra 2003 spolu so smernicou Rady č. 92/82/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov smernicou Rady č. 2003/96/ES.

[4] Pozri Smernica Rady 2004/74/ES, 29.4.2004, Ú. v. EÚ L 157, s. 87.

[5] KOM(2006) z 30. júna 2006 Preskúmanie odchýlok v prílohách II a III smernice Rady 2003/96/ES, ktoré stratia účinnosť do konca roka 2006.

[6] Rozhodnutie Rady 94/69/EHS z 15. decembra 1993 1993 o uzavretí Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách, Ú. v. ES L 33, 7.2.1994, s. 11.

[7] Smernica Rady 2004/74/ES, ktorou sa mení dopĺňa smernica 2003/96/ES, pokiaľ ide o možnosť pre niektoré členské štáty uplatniť v súvislosti s energetickými produktmi a elektrickou energiou dočasné oslobodenie alebo zníženie miery zdanenia (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 87).

[8] KOM(2004) z 28. januára 2004 Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/96/ES, pokiaľ ide o možnosť pre určité členské štáty uplatňovať dočasné oslobodenia od dane alebo znížené sadzby zdanenia v súvislosti s určitými energetickými výrobkami a elektrinou.

[9] Udelenie ktorého samozrejme podlieha pravidlám platným v oblasti štátnej pomoci.