Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52006DC0601

    Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - Stratégia pre Afriku: Regionálne politické partnerstvo EÚ za mier, bezpečnosť a rozvoj v Africkom rohu {SEK(2006)1307}

    /* KOM/2006/0601 v konečnom znení */

    52006DC0601




    [pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

    Brusel, 20.10.2006

    KOM(2006) 601 v konečnom znení

    OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

    Stratégia pre Afriku: Regionálne politické partnerstvo EÚ za mier, bezpečnosť a rozvoj v Africkom rohu{SEK(2006)1307}

    REGIÓN AFRICKÉHO ROHU [pic]

    OBSAH

    1. Úvod 4

    1.1. Politický rámec 4

    1.2. Prečo má africký roh pre eú strategický význam 5

    2. Regionálna dimenzia a dynamika 5

    2.1. Regionálne prepojenia 5

    2.2. Regionálne prierezové problémy 6

    3. Pracovný program regionálnych opatrení 8

    3.1. Podpora účinnej regionálnej politickej a hospodárskej spolupráce a integrácie 8

    3.2. Riešenie kľúčových strategických politických problémov na úrovni krajiny, ktoré majú regionálne dôsledky 9

    3.3. Riešenie regionálnych prierezových a cezhraničných problémov v africkom rohu 10

    4. Priaznivé podmienky pre úspešné partnerstvo 10

    4.1. Navrhnuté sprievodné opatrenia eú 11

    4.2. Navrhnuté sprievodné opatrenia partnerov z afrického rohu 12

    5. Záver 12

    6. Zoznam skratiek 13

    OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

    Stratégia pre Afriku: Regionálne politické partnerstvo EÚ za mier, bezpečnosť a rozvoj v Africkom rohu

    1. ÚVOD

    1.1. Politický rámec

    Európska komisia načrtla 20. marca 2006 na 11. samite hláv štátov a vlád Medzivládneho úradu pre rozvoj IGAD úvodný projekt stratégie za mier, bezpečnosť a rozvoj v regióne Afrického rohu. V tomto oznámení, ktoré je výsledkom odvtedy uskutočnených konzultácií na najvyššej úrovni so všetkými krajinami IGAD a ostatnými zainteresovanými aktérmi v regióne, ako je Liga arabských štátov a Egypt, sa vyjadruje vzájomný záujem a politická vôľa vytvárať regionálnu stabilitu a solidaritu.

    Toto oznámenie vychádza z dvoch významných stratégií, ktoré už EÚ implementuje: z „ Európskeho konsenzu o rozvoji “, ktorý prijal Európsky parlament, Rada a zástupcovia vlád členských štátov na stretnutí v rámci Rady a Komisie 20. decembra 2005[1], a zo „ Stratégie EÚ – Afrika “, ktorú schválila Európska rada v dňoch 15. a 16. decembra 2005. Prvá z nich je preklenujúcim politickým rámcom vytvoreným na zníženie chudoby a dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja sledovaním komplexného prístupu k nestabilite štátu založeného na prevencii, ktorý podporuje predchádzanie konfliktom, ich riešenie a budovanie mieru. Druhá z nich podopiera politiku EÚ voči Afrike poukazovaním na to, že „ problémy ako je mier a bezpečnosť, migrácia, vzájomné prepojenie alebo riadenie v prípade katastrofy si vyžadujú v prvom rade reakcie na regionálnej úrovni alebo na úrovni kontinentu “ a zdôrazňovaním potreby „ rozvíjať komplexný prístup k predchádzaniu konfliktom, ktorý sa usiluje integrovať politiky a opatrenia v oblasti bezpečnosti, rozvoja a demokratického spravovania vecí verejných . EÚ by mala na riešenie štrukturálnych príčin konfliktov vo väčšej miere využívať regionálne a národné rozvojové stratégie a nástroje.“

    Bezpečnosť a rozvoj sú významné a dopĺňajú sa. Bez mieru a bezpečnosti nie je možný rozvoj a odstránenie chudoby a bez rozvoja a odstránenia chudoby nebude trvalo udržateľný mier.

    Tento základný predpoklad, ktorý podčiarkuje stratégiu EÚ – Afrika, je osobitne významný v prípade regiónu Afrického rohu. Africký roh je jednou z najchudobnejších a zároveň na konflikty najnáchylnejších regiónov sveta. Vlečúci sa spor o hranice medzi Eritreou a Etiópiou, somálska kríza a konflikty medzi Sudánom a severnou Ugandou majú vplyv na život miliónov ľudí vzďaľujúc tento región od miléniových rozvojových cieľov (MRC).

    Európska komisia teraz navrhuje na základe tohto politického rámca vytvoriť s krajinami v oblasti Afrického rohu „ regionálne politické partnerstvo “ [2] ako skúšku uplatňovania stratégie EÚ – Afrika. Hlavným cieľom oznámenia je prispieť k zníženiu nestability v regióne, čo je predpokladom na dosiahnutie MRC. Stanovuje v ňom komplexný prístup k predchádzaniu konfliktom v oblasti Afrického rohu, ktorý v krátkodobom až strednodobom výhľade odstráni príčiny nestability na úrovni jednotlivých krajín aj regiónu a posilní regionálnu spoluprácu. Mali by sa ním riadiť vonkajšie opatrenia EÚ v tomto regióne a formulácia štátnych a regionálnych strategických dokumentov.

    1.2. Prečo má Africký roh pre EÚ strategický význam

    Prosperujúci, demokratický, stabilný a bezpečný región je v záujme krajín a ľudu Afrického rohu aj EÚ. Nekontrolovaný, politický zaznávaný, z hospodárskeho hľadiska odsunutý na okraj záujmu a z ekologického hľadiska poškodený Africký rok však môže narušiť stabilitu v regióne a v širšom zmysle aj stabilitu EÚ, rovnako ako ciele rozvojovej politiky, a predstavovať hrozbu pre bezpečnosť Európskej únie.

    EÚ je najvýznamnejším partnerom rozvoja v regióne Afrického rohu. Je taktiež jedným z hlavných poskytovateľov humanitárnej pomoci. Sociálno-ekonomická zraniteľnosť a nerovnosť, nedostatky v oblasti ľudských a sociálnych práv, chronický nedostatok potravín, konkurencia v oblasti mizivých prírodných zdrojov, zlé spravovanie vecí verejných a rast počtu obyvateľov sú základnými problémami, ktoré sa usilujú vyriešiť politiky EÚ zamerané na stabilitu a zníženie chudoby spoločne s regionálnymi a medzinárodnými partnermi. Stabilita v Africkom rohu je strategicky rozhodujúca aj pre bezpečnosť EÚ. Cezhraničná dynamika, ako je nezákonná migrácia, obchodovanie so zbraňami, drogami a toky utečencov sú faktory prispievajúce k nestabilite a napätiu, ktoré sa šíria v celom Africkom rohu aj mimo neho a mohli by zasiahnuť aj EÚ. Africký roh sa dostal pod zvýšenú medzinárodnú kontrolu v rámci boja proti terorizmu, vzhľadom na šírenie náboženského extrémizmu a ideologických vplyvov zo susedných subregiónov. Neistota prevládajúca v tomto regióne prispieva aj ku kultúre nezákonnosti, banditizmu a vojenských diktatúr. V dôsledku toho sa strácajú hranice medzi politickým konfliktom, kriminalitou a terorizmom.

    EÚ má taktiež veľký záujem na stabilnom Africkom rohu z hospodárskeho hľadiska. Susedí so strategicky významnými časťami Blízkeho východu: nachádza sa na brehu Červeného mora, ktoré je vodnou cestou s rozhodujúcim významom pre obchod a zásobovanie EÚ, najmä pokiaľ ide o energiu; je susedom Saudskej Arábie, ktorá je najväčším producentom ropy na svete; preklenuje povodie Nílu, ktoré má základný význam pre Egypt (ktorého stabilita je zasa významným prvkom stability v oblasti Stredomoria a Blízkeho východu) a nachádza sa v tesnej blízkosti krajín v severnej Afrike aj na Blízkom východe, na ktoré sa vzťahuje susedská politika EÚ. EÚ je taktiež kľúčovým medzinárodným obchodným partnerom tohto regiónu a ak sa budú dodávky energie a hospodársky rast v tomto regióne naďalej zvyšovať a budú sa primerane riadiť, existuje potenciál na rozširovanie hospodárskych záujmov EÚ.

    Je dôležité poznamenať, že iné krajiny, najmä USA, Čína a India, sa zaujímajú o strategický význam Afrického rohu a investujú tam značné zdroje.

    2. REGIONÁLNA DIMENZIA A DYNAMIKA

    2.1. Regionálne prepojenia

    Región Afrického rohu má najmä zložité regionálne, politické a cezhraničné dimenzie . Patrí k nim stretávanie sa nílskych/bantuských, arabských, egyptských a abesínskych kultúr; veľký počet vojen kvôli odtrhnutiu sa, požiadavkám na autonómiu alebo územným nárokom (mnohé z nich súvisia s etnickou alebo náboženskou identitou), kontrole nad prírodnými zdrojmi a sporom o hranice; regionálne vplyvy nárastu počtu obyvateľov, klimatické zmeny a s tým súvisiace tlaky na prírodné zdroje; trecie plochy vyvolané konkurenciou pri využívaní vodných zdrojov rieky Níl; vysoký podiel kočovných pastierov viazaných viac etnicko-jazykovými putami ako politickými hranicami, ktorí patria ku skupinám v regióne, ktoré sú najviac odsunuté na okraj záujmu; kultúra militarizmu a určité osobné záujmy na vojnovom hospodárstve, zanedbávanie a nedostatočný rozvoj pohraničných oblastí regiónu a neistota v nich. Všetky tieto faktory prispievajú k nestabilite, konfliktom, chudobe a zlému spravovaniu vecí verejných a vyžadujú riešenia na regionálnej úrovni s cezhraničnými a nadnárodnými zložkami, ktoré dopĺňajú vhodné národné reakcie.

    Africký roh čelí nie sérii samostatných konfliktov, ale regionálnemu systému neistoty , v rámci ktorého sa navzájom živia konflikty a politické krízy. V súčasnom politickom a ideologickom prostredí v Africkom rohu vzniká narastajúca polarizácia a výrazná zlomová línia nestability, ktorá sa tiahne od Darfúru až do južného Somálska a má negatívny vplyv na celý región. Kľúčovú úlohu pri hľadaní trvalo udržateľných riešení problémov, ktorým Africký roh čelí, zohrávajú regionálne organizácie ako je Africká únia (AÚ) a IGAD. V prílohe I sa nachádza prehľad súčasnej regionálnej architektúry.

    Prehľad niektorých najvýznamnejších regionálnych prepojení väčších konfliktov v regióne sa nachádza v prílohe II . Odvodiť možno tieto závery:

    - Väčšina hraníc je nestabilná, pohraničné regióny sú náchylné na konflikty rôzneho druhu a viacero hraníc sa spochybňuje;

    - Väčšina tých krajín, ktoré majú spoločnú hranicu, zároveň majú alebo v nedávnej minulosti mali zložité medzištátne vzťahy, ktoré môžu viesť k násilnostiam;

    - Pri všetkých väčších konfliktoch v tomto regióne existujú dôkazy o tom, že tunajšie štáty poskytujú útočisko, základne v tyle a vojenskú podporu skupinám bojujúcim vo vojnách v susedných štátoch a diplomaticky ich uznávajú.

    Tieto regionálne prepojenia sa prejavujú niekoľkými spôsobmi:

    - Nedávnym veľkým politickým úspechom bolo zblíženie medzi Sudánom, Eritreou a silnejúcimi islamskými súdmi v Somálsku;

    - Napätie medzi Etiópiou a Eritreou má účinky nielen pozdĺž ich spoločnej hranice, ale prenáša sa aj do vnútornej politiky oboch krajín a do konfliktov v Somálsku a Sudáne;

    - Etiópia mala alebo naďalej má zložité vzťahy s mnohými svojimi susedmi;

    - Existujúcu nestabilitu v Darfúre a južnom Somálsku vyvolávajú medzinárodné faktory a má dosah na susediace krajiny a regióny.

    2.2. Regionálne prierezové problémy

    Krízy v Africkom rohu majú viacero významných spoločných prierezových problémov .

    Spravovanie vecí verejných a bezpečnosť : Základným problémom znižovania nestability v Africkom rohu je riešenie vzájomne sa zosilňujúcich väzieb medzi neistotou, chudobou a spravovaním vecí verejných. V centre tohto vzťahu sú spoločenstvá, ktoré sa cítia byť odsunuté na okraj záujmu pri vnútroštátnom rozdeľovaní moci, bohatstva a prístupu k prírodným zdrojom, sociálnym službám, bezpečnosti a spravodlivosti. V týchto spoločenstvách môže časom narastať rozhorčenie, ktoré môže viesť k násilnému povstaniu. Konflikty v Africkom rohu môžu vystupňovať mocné siete štátnych a neštátnych subjektov, ako sú vojenskí diktátori a podnikateľské kruhy, ktoré majú prospech z vojnového hospodárstva – vrátane sietí obchodujúcich so zbraňami, drogami a ľuďmi – ktoré do určitej miery kontrolujú, a teda majú záujem na udržaní súčasného stavu, čím sa ešte viac prehĺbi odsunutie spoločenstiev na okraj záujmu a manipulácia s etnickými skupinami. Nestabilitu a konflikty v Africkom rohu a násilie v niektorých prípadoch všeobecných práv okrem toho spôsobuje nedostatok politického priestoru na mierové riešenie konfliktov, autoritárstvo a militarizmus a zasahovanie vonkajších síl.

    Náboženský fundamentalizmus: Náboženský fundamentalizmus sa stáva stále významnejším regionálnym problémom vzhľadom na: (i) slabé štruktúry štátu v Africkom rohu, ktoré robia z tohto regiónu cieľ fundamentalistických skupín; (ii) rozhorčenie spôsobené chudobou a konfliktmi, ktoré robí z tohto regiónu vhodné miesto na vznik náboženského extrémizmu a aktivizmu; a (iii) vplyv extrémistickej fundamentalistickej ideológie v regióne, najmä z určitých oblastí susedného Blízkeho východu.

    Migrácia, utečenci a osoby vysídlené v rámci vlastnej krajiny (IDP): Africký roh je jedným z regiónov s najväčším počtom migrantov a utečencov na svete. Výrazne je zasiahnutá každá krajina v regióne, či ako zdroj utečencov/migrantov, alebo ako tranzitná alebo cieľová krajina alebo oboje. Osobitne ohrozené sú osoby vysídlené v rámci vlastnej krajiny, ktoré sú početne najvýznamnejšou skupinou a musia sa tiež v rámci rovnice rozvoja a neistoty zohľadňovať. Táto kríza, ktorá má veľmi silné regionálne politické a bezpečnostné dimenzie, je ukazovateľom politického odsúvania na okraj a vylúčenia vyvolávajúceho vznik medzištátneho napätia. Utečenci sú navyše ohrození využívaním zo strany pašeráckych a kriminálnych/teroristických sietí. Značným problémom je obchodovanie s ľuďmi smerujúce do krajín Perzského zálivu, ktoré zasahuje nielen utečencov, ale aj chudobné spoločenstvá na okraji záujmu, ako aj skutočnosť, že tento región je hlavnou trasou na vstup do Európy.

    Šírenie a zneužívanie malých ručných a ľahkých poľných zbraní (SALW): Problém šírenia a zneužívania malých ručných a ľahkých poľných zbraní je akútny v celom Africkom rohu. Široká dostupnosť a prílev malých ručných a ľahkých poľných zbraní je čiastočne dôsledkom minulých a súčasných vojen v Africkom rohu a v susedných regiónoch (spolu s poskytovaním zbraní tretími štátmi opozičným/povstaleckým skupinám) a je faktorom prispievajúcim k prítomnosti vojenských diktátorov, milícií, zločineckých sietí, ozbrojenej zločinnosti a násilia v tomto regióne. Slúži aj na šírenie terorizmu.

    Pašovanie malých ručných a ľahkých poľných zbraní a iné druhy pašovania v Africkom rohu majú výrazné medziregionálne dimenzie. Obchodovanie so zbraňami prekvitá vo veľkom medzi Africkým rohom a regiónom Veľkých jazier, strednou Afrikou, severnou Afrikou a Arabským poloostrovom. V dôsledku toho sa obchodovanie s prenosnými systémami protivzdušnej obrany (MANPADS) a inými veľmi citlivými zbraňami cez Červené more a Adenský záliv dostalo do osobitnej pozornosti niekoľkých členských štátov EÚ.

    Bezpečnosť pohraničných oblastí: Neistota a nedostatočný rozvoj pohraničných a okrajových oblastí sú kľúčovými prvkami regionálnej nestability. Hranice sú priepustné a často umožňujú vysokú úroveň neistoty, pašovanie/obchodovanie, násilie a zhoršovanie životného prostredia.

    Konkurencia pri prístupe k prírodným zdrojom, ako je voda, drevo a lesné produkty, ktoré nie sú z dreva, ryby a úrodná pôda, má naďalej negatívny vplyv na bezpečnosť ľudí v regióne, najmä v spojení s rastom počtu obyvateľov a odsúvaním vzdialených oblastí na okraj záujmu. Vplyv šírenia púšte a klimatické zmeny bude ďalej stupňovať tlak na prírodné zdroje.

    Prístup k obmedzeným vodným zdrojom a ich ochrana z hľadiska životného prostredia majú regionálnu dimenziu osobitného významu, pretože hlavné povodie rieky Níl je cezhraničným zdrojom spoločným pre desať štátov, vrátane piatich zo siedmich krajín Afrického rohu. Iné významné cezhraničné rieky, ktoré tečú z Etiópie do Somálska a Kene, sú Shabelle, Juba a Omo. Existuje potenciálne regionálne napätie súvisiace so spoločnou vodou Nílu, najmä medzi Egyptom a štátmi na hornom toku tejto rieky.

    Štrukturálny nedostatok potravín taktiež vyvoláva obavy ovplyvňujúc hlavne kočovných pastierov[3] a pastierov - poľnohospodárov. Príčinou etnického napätia a konfliktov v Africkom rohu je vyčerpávanie prírodných zdrojov, vysychanie vodných nádrží a ničenie pastvín. Nedostatok potravín ovplyvňuje regionálnu stabilitu z hľadiska príčiny aj dôsledku. Riešenie politických koreňov nedostatku potravín má strategický význam, aby bolo možné prelomiť nebezpečný kruh nestability spôsobujúcej hlad a naopak.

    Pastierstvo: Africký roh má veľký počet pastierov presúvajúcich stáda cez hranice na iné pastviny, ktorých spoločenstvá sú často odsunuté na okraj záujmu a odcudzené. Zlá politika podnecovala alebo tolerovala násilné konflikty medzi pastiermi alebo medzi pastiermi a inými vrstvami obyvateľstva. Pastieri boli zatiahnutí do pašovania, povstaní a stupňujúcich sa násilných konfliktov.

    Vzťahy medzi pastiermi a pastiermi - poľnohospodármi sú taktiež kritické, pokiaľ ide o prístup k pôde, vode a iným prírodným zdrojom životne dôležitým pre poľnohospodárstvo, ktoré sú zdrojom napätia.

    Významným prierezovým problémom, ktorý sťažuje všetky tieto faktory, je demografický nárast v regióne ( príloha III a IV ). Počet obyvateľov v regióne IGAD dnes dosahuje 195 miliónov; v roku 2050 sa odhaduje až 480 miliónov obyvateľov, čo predstavuje 25 % celkového počtu obyvateľov Afriky. Tento rýchlo narastajúci počet obyvateľov ďalej zvyšuje tlak na obmedzené prírodné zdroje a predstavuje problém pre rozvoj a stabilitu regiónu.

    3. PRACOVNÝ PROGRAM REGIONÁLNYCH OPATRENÍ

    V pracovnom programe sa riešia opísané kľúčové problémy regiónu so zameraním na konkrétne opatrenia a iniciatívy, ktoré v regióne treba podniknúť na dosiahnutie väčšej politickej stability.

    3.1. Podpora účinnej regionálnej politickej a hospodárskej spolupráce a integrácie

    Zvyšovanie kapacít a politický záväzok AÚ, IGAD a iných subregionálnych organizácii zohrávať kľúčovú úlohu pri stabilizovaní situácie v regióne je v regionálnom partnerstve vysokou prioritou. Partnerstvo s AÚ a subregionálnymi organizáciami, ktoré podporuje EÚ, by malo zahŕňať tieto opatrenia:

    1. Podpora politickej a funkčnej spolupráce s IGAD vypracovaním spoločnej vízie a plánu implementácie zameraného na tri hlavné oblasti spolupráce: (i) mier, bezpečnosť a spravovanie vecí verejných; (ii) pastierstvo a zabezpečenie potravín a (iii) inštitucionálny rozvoj.

    2. Aktívne angažovanie sa AÚ v Africkom rohu a posilňovanie afrických kapacít[4], najmä budovanie kapacít zameraných na predchádzanie konfliktom, na sprostredkovanie v prípade konfliktov a na uskutočňovanie vojenských operácií na udržanie mieru a monitorovanie situácie. Vytvorenie východoafrickej pohotovostnej vojenskej brigády (EASBRIG) ako súčasti afrických pohotovostných síl je pozitívnym prvkom rozvoja kapacít na uskutočňovanie vojenských operácií na udržanie mieru a monitorovanie situácie a EÚ by mala zvážiť podporu tejto iniciatívy, ako aj budovania kapacít sekretariátu mierovej a bezpečnostnej rady AÚ.

    3. Presadzovanie regionálnej integrácie v Africkom rohu okrem iného aj prostredníctvom rokovania o dohode o hospodárskom partnerstve (DHP) . COMESA a Východoafrické spoločenstvo (EAC) sú kľúčovými aktérmi regionálnej integrácie a mali by sa určite stať súčasťou každej dlhodobej stratégie budovania mieru v tomto regióne. V regionálnych a panafrických programoch EK sa bude v súlade s africkou stratégiou klásť osobitný dôraz na infraštruktúru a komunikácie ako na strategické prostriedky regionálnej integrácie.

    V súvislosti s partnerstvom EÚ – Afrika v oblasti infraštruktúry vybuduje EÚ infraštruktúru a s ňou súvisiace služby, ako aj prepojenia v rámci Afrického rohu a medzi africkými regiónmi.

    4. Európska rada v decembri 2005 schválila podporu africkému úsiliu monitorovať a zlepšiť spravovanie vecí verejných a vypracovanie iniciatívy v oblasti spravovania vecí verejných zameranú na národné reformy, ktoré odštartoval africký mechanizmus rovnocenného preskúmania (AMRP) . Niekoľko krajín v regióne Afrického rohu (Etiópia, Sudán, Keňa a Uganda) už k AMRP pristúpili a podpora pre implementáciu reforiem by sa mala poskytovať prostredníctvom iniciatívy EÚ v oblasti spravovania vecí verejných.

    3.2. Riešenie kľúčových strategických politických problémov na úrovni krajiny, ktoré majú regionálne dôsledky

    V tejto časti pracovného programu sa kladie dôraz na strategické politické problémy na úrovni krajiny, ktoré by mohli mať veľmi závažný regionálny vplyv. Ďalej sa uvádza vybraný počet problémov a regionálnych priorít, ktoré by sa mohli považovať za body v rámci politického dialógu EÚ s Africkým rohom.

    1. Mali by sa určiť regionálni zástancovia a odporcovia mierového procesu(ov) v Sudáne a ich záujmy, ktoré by sa mali pri dialógu a spolupráci zohľadniť. Osobitná pozornosť by sa mala venovať regionálnym dôsledkom darfúrskej krízy.

    2. Do politického/diplomatického programu EÚ a krajín Afrického rohu by sa mala zahrnúť cezhraničná štátna podpora ozbrojeným skupinám.

    3. Bolo by potrebné angažovať sa v iniciatívach zameraných na hľadanie riešení problémov demarkácie hraníc, najmä pokiaľ ide o hranicu medzi Etiópiou a Eritreou, ktorá má širšie dôsledky pre región. Pre mier a stabilitu v Africkom rohu je rozhodujúca normalizácia vzťahov medzi Eritreou a Etiópiou.

    4. Rozpracovať a preskúmať by sa mal prístup voči Keni a Džibutsku zohľadňujúc ich úlohu v rámci regionálnej stability.

    5. Pre regionálnu stabilitu sa nemôže uvažovať o „izolácii“ ako o možnosti pre Somálsko; namiesto toho sa musia riešiť základné príčiny nestability v Somálsku. Mali by sa zohľadniť obavy krajín susediacich so Somálskom a tieto krajiny by mali v mierovom procese v Somálsku zohrávať pozitívnu a stabilizujúcu úlohu. Začlenenie Somálska do regionálneho partnerstva bude „skúškou“ jeho účinnej implementácie (pozri prílohu V ).

    6. V mierovom procese v severnej Ugande by sa mali zohľadniť regionálne dimenzie tohto konfliktu, najmä pokiaľ ide o južný Sudán.

    3.3. Riešenie regionálnych prierezových a cezhraničných problémov v Africkom rohu

    Je niekoľko závažných prierezových a cezhraničných problémov, ktoré treba systematicky riešiť. V oznámení sa navrhuje regionálne opatrenie EÚ spočívajúce na troch vzájomne súvisiacich pilieroch a v prílohe VI sú načrtnuté politické opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov:

    1. Zlepšenie spravovania vecí verejných, zvýšenie bezpečnosti a prehĺbenie dialógu s politickým islamom a medzi spoločenstvami/kultúrami.

    2. Zintenzívnenie rozvoja, obchodu, bezpečnosti a politickej angažovanosti, najmä v „pohraničných regiónoch“, riadenie migrácie a utečencov a prevencia pašovania a šírenia malých ručných a ľahkých poľných zbraní.

    3. Zdokonalenie politík a programov na riešenie konkurencie pri využívaní prírodných zdrojov, vrátane vypracovania regionálnych stratégií zabezpečenia potravín a obmedzenia konfliktov súvisiacich s pastierstvom, zdokonalenie spravovania vecí verejných a družstevné riadenie zdrojov sladkej vody.

    4. PRIAZNIVÉ PODMIENKY PRE ÚSPEŠNÉ PARTNERSTVO

    Úspešná implementácia opatrení opísaných v tomto oznámení si vyžaduje zosúladené a koordinované opatrenie zo strany EÚ a členských štátov IGAD, ako aj flexibilitu, reagovanie na vyvíjajúce sa situácie a inovačné používanie dostupných nástrojov na vytváranie stimulov pre politickú zmenu. Toto regionálne politické partnerstvo sa bude okrem toho dynamicky rozvíjať pravidelnou revíziou a vypracúvaním spoločných politík a programov. Bude teda klásť značné nároky na kapacity EÚ/IGAD v oblasti spolupráce, rozvoja politík a implementácie programov, a preto sa navrhujú tieto sprievodné opatrenia.

    4.1. Navrhnuté sprievodné opatrenia EÚ

    - Podporovať výmenu informácií a spoločné konzultácie medzi členskými štátmi EÚ a inštitúciami EÚ s cieľom rozvíjať spoločné chápanie a prístupy, pokiaľ ide o Africký roh.

    - Udržiavať a rozvíjať efektívne používanie existujúcich nástrojov EÚ na podporu lepšej koordinácie a dialógu, vrátane tzv. misií Trojka, spoločných misií Rady/Komisie EÚ a osobitných zástupcov EÚ. EÚ by konkrétne mohla podporovať ako fórum na dialóg s IGAD Medzinárodné fórum partnerov (IPF).

    - V plnom rozsahu využívať článok 8 dohody o partnerstve z Cotonou s cieľom umožniť napredovanie dialógu s kľúčovými aktérmi (národnými vládami, regionálnymi organizáciami). EÚ by mala zabezpečiť, aby sa politický dialóg podľa článku 8 výrazným spôsobom zameriaval na regionálne problémy, najmä na regionálne dôsledky opatrení jednotlivých štátov.

    - Podporovať predchádzanie konfliktom a ich zvládanie a riešenie na najnižšej a strednej úrovni zapojením štruktúr združujúcich neštátnych aktérov.

    - Zaradiť diskusiu o relevantných problémoch Afrického rohu do rozhovorov a zmlúv s kľúčovými zainteresovanými stranami v rámci širšieho afrického a arabského regiónu, najmä s Egyptom, arabskými štátmi v Perzskom zálive, Ligou arabských štátov a so štátmi strednej a východnej Afriky.

    - Zlepšiť dialóg a koordináciu vo veci Afrického rohu s USA, Nórskom, Japonskom, Kanadou, Ruskom a Čínou. Okrem toho by sa mal uskutočniť štruktúrovaný dialóg s OSN a príslušnými agentúrami.

    - Posilňovať zohľadňovanie otázok súvisiacich s „bezpečnosťou ľudí“, vrátane ľudských a sociálnych práv a rovnosti mužov a žien, s demografickými problémami a životným prostredím (voda, pobrežné zóny a trvalo udržateľné lesné hospodárenie, šírenie púšte a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám) v rozvojových programoch a podporovať integráciu týchto otázok do partnerských stratégií v Africkom rohu.

    - Zosúladiť všetky stratégie, politiky a programy EÚ zamerané na krajiny Afrického rohu s cieľom zabezpečiť, aby primerane zohľadňovali kľúčové regionálne a prierezové problémy, a účinne prispievať k regionálnemu politickému partnerstvu EÚ v prospech tohto regiónu. EÚ by mala vo svojich strategických dokumentoch podľa štátov pre krajiny Afrického rohu klásť osobitný dôraz na regionálne súvislosti a analýzu, ako aj na posúdenie základných príčin násilných konfliktov.

    - Komisia pri príprave nových stratégií spolupráce s Africkým rohom a IGAD zosúladí štátne a regionálne stratégie 10. ERF (2008 – 2013) tak, aby podporovali regionálne politické partnerstvo s krajinami Afrického rohu. Vždy, keď to bude možné, sa doplní o podporu členských štátov EÚ. Hlavnými oblasťami spolupráce, z ktorých vychádzajú štátne a regionálne stratégie, sú spravovanie vecí verejných, prírodné zdroje a zabezpečenie potravín, vzdelávanie a regionálna integrácia.

    4.2. Navrhnuté sprievodné opatrenia partnerov z Afrického rohu

    - Prediskutovať regionálnu stratégiu s členskými štátmi, sekretariátom IGAD a inými politickými orgánmi a príslušnými regionálnymi aktérmi, ako aj s organizáciami občianskej spoločnosti, a podporiť ju s cieľom dosiahnuť koordinovanú pozíciu a zhodu všetkých zainteresovaných strán.

    - Regionálni partneri a organizácie by mali byť otvorení systematickému dialógu na všetkých úrovniach o kľúčových regionálnych problémoch, ako napr. spravovanie vecí verejných, pašovanie a spoločné využívanie zdrojov, bezpečnosť a náboženský fundmentalizmus, a zapojiť sa do určovania faktorov prinášajúcich zmenu.

    - Podporovať vzájomnú výmenu informácií a objasňovanie príslušných úloh regionálnych organizácií, partnerov Afrického rohu, susedných krajín a kľúčových zainteresovaných strán regiónu s cieľom rozvíjať spoločnú víziu.

    - Krajiny a regionálne organizácie Afrického rohu by mali vyčleniť na dialóg a pracovný program primerané zdroje a sfunkčniť formu zdokonaleného dialógu s Európskou úniou.

    - Partneri Afrického rohu by mali riešiť zdroje konfliktov a podporovať medzisektorovú spoluprácu, ako je napríklad súvislosť medzi konfliktmi, spoločné využívanie prírodných zdrojov, pastierstvo a zabezpečenie potravín.

    - Implementovať príslušné inštitucionálne reformy a záväzky členských štátov s cieľom umožniť, aby sekretariát IGAD primerane fungoval.

    - Preskúmať a aktualizovať stratégiu IGAD a dokončiť sektorovú stratégiu IGAD v oblasti mieru a bezpečnosti.

    5. ZÁVER

    Toto oznámenie implementuje africkú stratégiu zavedením regionálneho politického partnerstva EÚ v prospech Afrického rohu vychádzajúcu z analýzy kľúčovej regionálnej dynamiky a problémov v regióne Afrického rohu. Cieľom partnerstva je podporovať mier, stabilitu a rozvoj v tomto regióne. Tvorí politický rámec pre konkrétne regionálne iniciatívy a programy a pre štruktúrovaný a otvorený dialóg medzi partnermi na všetkých úrovniach. Implementácia partnerstva sa začne v roku 2007 a spoločne sa preskúma po dvoch rokoch, aby sa zistil pokrok, ktorý sa dosiahol pri uskutočňovaní pracovného programu, a zabezpečila sa jeho aktualizácia a zosúladenie s podmienkami prevládajúcimi v tomto regióne.

    6. ZOZNAM SKRATIEK

    ALIVE: | Africa Livestock - Iniciatíva Africký dobytok |

    AMCOW: | African Ministerial Conference on Water - Africká ministerská konferencia o vode |

    AMESD: | African Monitoring for the Environment and Sustainable Development - Africké monitorovanie životného prostredia pre trvalo udržateľný rozvoj |

    APF: | African Peace Facility - Fond pre mier v Afrike |

    AÚ: | Africká únia |

    CEWARN: | Conflict Early Warning and Response Mechanism - Mechanizmus včasného varovania pred konfliktmi a reakcie na ne |

    COMESA: | Common Market of Eastern and Southern Africa - Spoločný trh pre východnú a južnú Afriku |

    CPA: | Comprehensive Peace Agreement - Komplexná mierová dohoda |

    CSO: | Civil Society Forum - Fórum občianskej spoločnosti |

    DFO: | Dočasné federálne orgány |

    DFV: | Dočasná federálna vláda |

    DHP: | Dohoda o hospodárskom partnerstve |

    EAC: | Východoafrické spoločenstvo |

    EASBRIG: | Eastern Africa Standby Brigade - Východoafrická pohotovostná brigáda |

    EK: | Európska komisia |

    EPLF: | Eritrean People’s Liberation Front - Eritrejský ľudový front oslobodenia |

    EÚ: | Európska únia |

    FRUD: | Front pour la Restauration de l’Unité et de la Démocratie (Djibouti) - Front za obnovu jednoty a demokracie (Džibutsko) |

    ICG: | International Contact Group (ICG) on Somalia - Medzinárodná kontaktná skupina pre Somálsko |

    IDP: | Internally Displaced Person - Osoba vysídlená v rámci vlastnej krajiny |

    IGAD: | Intergovernmental Authority on Development - Medzivládny úrad pre rozvoj |

    IPF: | Partnerské fórum IGAD |

    LRA: | Lord’s Resistance Army - Božia armáda odporu |

    MANPADS: | Man Portable Air Defence System - Prenosné systémy protivzdušnej obrany |

    MRC: NBI: | Miléniové rozvojové ciele Nile Basin Initiative - Iniciatíva povodia Nílu |

    MVO: | Mimovládna organizácia |

    NDA: | National Democratic Alliance (Sudan) - Národná demokratická aliancia (Sudán) |

    NEPAD: | New Partnership for Africa’s Development - Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky |

    ODR: | Odzbrojenie, demobilizácia, reintegrácia |

    OECD DAC: | Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj / Výbor pre rozvojovú pomoc |

    OLF: | Oromo Liberation Front - Front oslobodenia Oromo |

    ONLF: | Ogaden National Liberation Front - Národný front oslobodenia Ogadenu |

    RECSA: | Regional Centre for Small Arms and Light Weapons - Regionálne centrum pre malé ručné a ľahké poľné zbrane |

    REFORM: | Regional Food Security and Risk Management Programme - Regionálny program pre zabezpečenie potravín a riadenie rizika |

    RPF: | Regional Political Framework - Regionálny politický rámec |

    RSB: | Reforma sektoru bezpečnosti |

    SALW: | Small Arms and Light Weapons – Malé ručné a ľahké poľné zbrane |

    SPLA: | Sudan People’s Liberation Army - Sudánska ľudová oslobodzovacia armáda |

    SRRC: | Somali Reconciliation and Restoration Council - Somálska rada pre zmierenie a obnovu |

    TPLF: | Tigrean People’s Liberation Front - Tigrejský ľudový front oslobodenia |

    [1] Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

    [2] Definované v tomto oznámení ako zahŕňajúce všetky krajiny IGAD: Džibutsko, Etiópiu, Eritreu, Keňu, Somálsko, Sudán, Ugandu.

    [3] Poľnohospodárstvo zohráva taktiež významnú úlohu pri zabezpečovaní potravín, napríklad v krajine ako Etiópia, a hoci je viac národným záujmom, má niektoré regionálne aspekty súvisiace konkrétne s obchodom, ktoré nemožno prehliadnuť.

    [4] V súlade s koncepciou EÚ zameranou na posilňovanie afrických schopností zvládať a riešiť konflikty a predchádzať im (júl 2006).

    Top