52006DC0254

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 31.5.2006

KOM(2006) 254 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

o potrebe rozvinúť koordinovanú stratégiu s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom

{SEC(2006) 659}

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

o potrebe rozvinúť koordinovanú stratégiu s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom

Úvod

V roku 2004 predstavovali daňové príjmy v Európskej únii, teda celková výška daní a povinných príspevkov na sociálne zabezpečenie, 39,3 % HDP, t. j. 4 097,7 miliárd EUR. Avšak k dispozícii je len veľmi málo odhadov výšky daní nevybraných z dôvodu daňového podvodu. Ekonomická literatúra spravidla uvádza, že podvody predstavujú približne 2 až 2,5 % HDP.

Problém daňového podvodu je teda nesmierne dôležitý. Fungovanie daňových systémov je najmä v kompetencii členských štátov a musí v ich kompetencii aj zostať. Organizácia daňových úradov, kontrola zdaniteľných osôb a vymáhanie daní sú oblasti patriace do kompetencie členských štátov, ale úlohou Komisie je povzbudzovať a uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť náležité fungovanie vnútorného trhu a ochranu finančných záujmov Spoločenstva[1]. Daňový podvod je prekážkou náležitého fungovania vnútorného trhu, pretože narúša hospodársku súťaž medzi daňovými poplatníkmi.

Členské štáty sú rozsahom podvodov veľmi znepokojené. Voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu v rámci vytvorenia vnútorného trhu v roku 1993 spôsobuje, že členské štáty sú čoraz menej schopné bojovať proti daňovým podvodom samostatne. V medzinárodnom meradle tento problém zhoršuje fenomén globalizácie hospodárstva.

Vo svojom oznámení „Prínos daňových a colných politík pre Lisabonskú stratégiu“ z 25. októbra 2005 sa Komisia vyjadrila za zladenejší a koordinovanejší postup na úrovni Spoločenstva s cieľom zvýšiť účinnosť boja členských štátov proti daňovým podvodom.

Cieľom tohto oznámenia je na základe podnetov na úvahu otvoriť diskusiu so všetkými príslušnými stranami o aspektoch, ktoré je potrebné zohľadniť v rámci stratégie „boja proti podvodom“ na európskej úrovni.

Boj proti podvodom: súčasný stav

DPH

Podvody v oblasti DPH majú viacero foriem počínajúc tieňovým hospodárstvom až po interné podvody (falošné priznania, neoprávnené odpočty) v rámci členských štátov. Existuje jeden zvláštny podvod nazývaný podvod typu „kolotoč“, ktorý najčastejšie využíva prepojenie operácií v rámci členského štátu (s uplatnením DPH) a operácií v rámci Spoločenstva (bez uplatnenia DPH medzi zmluvnými stranami)[2]. V poslednom čase možno sledovať aj čoraz častejšiu účasť subjektov so sídlom v tretích krajinách na podvodoch.

Podvody v oblasti DPH poškodzujú finančné záujmy Spoločenstva, na ktoré odkazuje článok 280 Zmluvy o ES[3].

Právny rámec Spoločenstva o administratívnej spolupráci[4] sa posilnil pred niekoľkými rokmi, ale vnucuje sa konštatovanie: členské štáty dostatočne nevyužívajú takto ponúknuté nové možnosti a miera využívania administratívnej spolupráce nezodpovedá rozsahu obchodu v rámci Spoločenstva.

Spotrebná daň

Po roku 1993 odzneli obavy týkajúce sa zraniteľnosti „papierového“ systému monitorovania prepravy v režime podmienečného oslobodenia od tejto dane a podvodov mimo režimu podmienečného oslobodenia využívajúcich rozdiely vo výške sadzieb medzi členskými štátmi.

Informatizácia systému monitorovania pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani s podmienečným oslobodením od spotrebnej dane predstavuje významnú etapu pre zabezpečenie systému. V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady zo 16. júna 2003 sa stanovuje vytvorenie počítačového systému v období šiestich rokov. Prijali sa už niektoré krátkodobé opatrenia, medzi inými nové samostatné nariadenie v oblasti spotrebnej dane, ktorého cieľom je posilniť administratívnu spoluprácu.

Existuje však obava, že napriek počítačovému systému sa rozvíjajú iné spôsoby podvodov úplne mimo režimu podmienečného oslobodenia ako pašovanie a nelegálna výroba alkoholu a tabaku a je potrebné uvažovať o ďalších opatreniach.

Priame dane

Vzájomnú pomoc medzi členskými štátmi upravuje smernica 77/799/EHS[5], ktorou sa stanovuje výmena všetkých informácií, ktoré by mohli umožniť členským štátom správne vymerať dane z príjmu a kapitálu.

Okrem toho smernicou 2003/48/ES[6] sa vytvára systém automatickej výmeny niektorých informácií o výplate úrokov. Podobné opatrenia ako opatrenia ustanovené touto smernicou sú predmetom dohôd so Švajčiarskom, Andorou, Lichtenštajnskom, Monakom a San Marínom.

Hodnotenie súčasného právneho rámca

Právny rámec Spoločenstva o administratívnej spolupráci v oblasti DPH a spotrebnej dane sa Komisii javí ako dostatočný. Ak by sa aj mohlo uvažovať o vylepšeniach v konkrétnych bodoch, ponúka reálne možnosti spolupráce medzi členskými štátmi.

Naopak z praktického hľadiska nie je smernica 77/799/EHS taká účinná, ako by bolo žiaduce, najmä z dôvodu nedostatočného využívania vytvorených nástrojov. Skupina Rady ad hoc pre daňové podvody vypracovala vo svojej správe z 22. mája 2000[7] úplnú analýzu systémov boja proti podvodom a vydala odporúčania, ktorých cieľom je posilniť mechanizmy administratívnej spolupráce. Komisia tiež predložila v roku 2004 oznámenie „Prevencia a boj proti nezákonným finančným firemným praktikám“[8], ktoré takisto kladie dôraz na potrebu zlepšiť administratívnu spoluprácu prostredníctvom návrhov iniciatív, ktoré majú podporiť spoluprácu medzi daňovými orgánmi tak v rámci Európskej únie, ako aj voči tretím krajinám.

Zo zistení tejto správy, oznámenia, ako aj neskorších kontaktov medzi Komisiou a členskými štátmi vyplýva, že je potrebné do smernice 77/799/EHS zapracovať účinnejšie prostriedky, pričom sa možno inšpirovať tým, čo už existuje v oblasti nepriamych daní (revízia článku 8 smernice, lehoty na odpovede, prítomnosť úradníkov iných členských štátov pri kontrolách atď.).

Možnosti, ktoré treba preskúmať

Administratívna spolupráca medzi členskými štátmi

Zlepšenie operatívneho fungovania spolupráce

Členské štáty udávajú viaceré príčiny nedostatočného využívania nástrojov spolupráce: jazykové problémy, nedostatok ľudských zdrojov a nedostatočnú znalosť postupov spolupráce na úrovni kontrolných úradníkov atď.

Tieto nedostatky nie sú nové, pretože sa už uvádzali a opakovane vyskytovali v správach Komisie bez toho, aby sa situácia skutočne zlepšila. Okrem toho skupina Rady ad hoc pre daňové podvody označila nedostatok „administratívnej kultúry Spoločenstva“ ako prekážku boja proti podvodom.

Nestačia však už iba konštatácie, na nápravu je potrebný politický záväzok členských štátov. Komisia sa preto domnieva, že nastal vhodný čas na vytvorenie systému kontroly na základe kvantifikovateľných ukazovateľov, ktorý má zabezpečiť, aby bol každý členský štát schopný poskytnúť a skutočne poskytoval účinnú pomoc partnerským členským štátom.

Multilaterálne audity by sa mali stať pravidlom vzhľadom na význam obchodu na úrovni Spoločenstva.

Pokiaľ ide o DPH, členské štáty by mali tiež koherentnejšie využívať štruktúry operatívnej podpory a pomoci na úrovni Spoločenstva, najmä zdroje Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý slúži ako platforma služieb (operatívna a informačná pomoc) pre operatívne jednotky členských štátov.

V skutočnosti sú daňové podvody často spojené so štruktúrami organizovaného zločinu, ktoré sú aktívne v rôznych oblastiach zločinu. Zisk z činností daňovej trestnej činnosti (napr.: podvody v oblasti DPH alebo pašovanie cigariet) sa zvyčajne investuje do ďalších kriminálnych činností. Je teda dôležité prijať v boji proti podvodom globálny a multidisciplinárny postup.

Komisia preto vypracovala návrh nariadenia o vzájomnej administratívnej pomoci na účely ochrany finančných záujmov Spoločenstva proti podvodom a akejkoľvek nezákonnej činnosti[9].

Tento návrh by objasnil a posilnil právny rámec tejto operatívnej pomoci a už na úrovni vzájomnej administratívnej pomoci by umožnil využívanie informácií o podozrivých finančných transakciách pochádzajúcich zo sektora pre boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a predovšetkým by poskytol podrobný rámec pre operatívnu pomoc a spravodajské služby zo strany Komisie (OLAF).

Je potrebné pripomenúť, že článkom 10 Zmluvy o ES sa členským štátom ukladá povinnosť prijať všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia spôsobilé zabezpečiť výkon povinností vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva, medzi inými administratívnej spolupráce, a že článkom 280 Zmluvy o ES sa členským štátom ukladá povinnosť koordinovať ich činnosť, ktorej cieľom je ochrana finančných záujmov ES.

Pomoc pri vymáhaní

Okrem posilnenia prostriedkov odhaľovania daňových podvodov, posilnenie súčasných právnych predpisov týkajúcich sa pomoci pri vymáhaní by malo zabezpečiť lepší výber daní nezaplatených štátu.

Je teda potrebné uvažovať o možnostiach, ako uľahčiť postupy, a o opatreniach pomoci pre daňových úradníkov. Napokon úspech vzájomnej pomoci závisí tiež od schopností štátnych orgánov a prostriedkov vymáhania, ktoré im ponúkajú ich vnútroštátne právne predpisy.

Okrem toho by mohli prichádzať do úvahy aj ďalšie opatrenia ako balík stimulačných programov a/alebo systém pokút.

Lepšie riadenie rizika

Príručka o riadení rizika pre daňové úrady dostala nedávno v spolupráci s členskými štátmi konečnú podobu. Komisia kladie dôraz na to, aby členské štáty reálne zaviedli tento výsledok vykonanej práce do praxe.

Okrem iného je potrebné preskúmať, do akej miery by bolo možné čo najlepšie využiť v oblasti daní skúsenosti získané v colnej oblasti, kde je využívanie riadenia rizika pokročilejšie. Členské štáty realizujú najmä počítačovú a zabezpečenú výmenu informácií vo veci rizika na základe štandardného elektronického formulára.

V rámci jednotného trhu má každý členský štát záujem na tom, aby jeho daňové úrady mali rýchly prístup k informáciám o možných rizikách určených podľa spoločnej metodiky, ktoré predstavujú niektoré podniky, najmä ak daňový subjekt, už pôsobiaci v iných členských štátoch, rozbieha činnosť na ich území.

Stále diskusné fórum na úrovni Spoločenstva

Stály výbor pre administratívnu spoluprácu vo veci DPH, výbor pre spotrebnú daň, pracovná skupina pre administratívnu spoluprácu v oblasti priamych daní a výbor pre vymáhanie vytvárajú v súčasnosti fóra, kde členské štáty a Komisia skúmajú technické otázky v týchto oblastiach. Ide predovšetkým o čiastkový postup.

Komisia sa preto domnieva, že je vhodné zriadiť diskusné, či dokonca koordinačné fórum na vysokej úrovni, kde by sa otázky podvodov a spolupráce medzi členskými štátmi skúmali na globálnejšej úrovni. Toto fórum by mohlo zohrať dôležitú úlohu pri monitorovaní uvedených činností a najmä by mohlo poskytnúť usmernenia pre prácu, ktorú je potrebné vykonať vo výboroch a zvláštnych pracovných skupinách.

Rozvinutejšia spolupráca s tretími krajinami

Daňové podvody nekončia na vonkajšej hranici Únie, a preto sa zdá čoraz samozrejmejšie rozvíjať externú časť administratívnej spolupráce.

Čoraz väčšia účasť podnikov so sídlom v tretích krajinách na podvodoch typu kolotoč, elektronický obchod a globalizácia trhu služieb jasne ukazujú potrebu medzinárodnej spolupráce v oblasti DPH. Napriek tomu, že rozsah pôsobnosti článku 26 vzorového dohovoru OECD sa rozšíril na DPH, je situácia neuspokojujúca, najmä preto, že mechanizmus spolupráce spočíva na bilaterálnom základe.

Postup koordinovaný na úrovni Spoločenstva by sa mal preskúmať s cieľom posilniť spôsobilosť členských štátov konať a mohla by sa zvážiť možnosť dohovoru.

Pokiaľ ide o priame dane, musí sa posúdiť zvýšenie daňovej transparentnosti niektorých tretích krajín (a závislých a pridružených území) s cieľom umožniť členským štátom získať potrebné informácie, ako aj zvýšenie kontroly uplatňovania daňových zákonov týchto krajín, a to najmä v spolupráci s inými medzinárodnými organizáciami.

Pokiaľ ide o členské štáty, spolupráca s tretími krajinami prebieha najmä na základe bilaterálnych dohôd, čo však nezaručuje dostatočne účinný postup. Komisia uvažuje o možnosti predložiť návrhy s cieľom rozvíjať postup Spoločenstva, pokiaľ ide o spoluprácu s tretími krajinami.

Okrem toho zahrnutie ustanovení o spolupráci v daňovej oblasti do rámca zmlúv o partnerstve v oblasti hospodárstva, ktoré Únia uzatvára so svojimi partnermi, predstavuje na úrovni Spoločenstva nástroj, ktorý by mohol podporiť tento cieľ. Zahrnutie ustanovení o dobrej správe, najmä daňovej, do budúcich obchodných zmlúv, sa bude skúmať prípad od prípadu. Tiež je potrebné zdôrazniť, že Komisia sa v súčasnosti pokúša podporovať činnosť technickej pomoci s cieľom pomôcť spolupracujúcim tretím partnerom zvýšiť transparentnosť ich daňových systémov. Preto bude v 10. FED ustanovený stimulačný príspevok na dobrú správu, najmä finančnú, daňovú a súdnu.

Iné aspekty

Ochrana príjmov z daní: spoločná zodpovednosť členských štátov

Pri podvodoch na celom území Spoločenstva (najmä podvody typu kolotoč) možno často konštatovať, že sa subjekty zúčastňujú na podvode bez toho, aby z neho vyplývala strata príjmov v ich vlastnom členskom štáte. Ich účasť slúži predovšetkým na to, aby zneprehľadnili priebeh podvodu, a tak zťažili či dokonca znemožnili vymáhanie povinných daní.

S cieľom ochrany daňových príjmov všetkých členských štátov na vnútornom trhu by členské štáty mali prijať porovnateľné opatrenia proti účastníkom podvodu, najmä pokiaľ ide o sankcie a trestné stíhanie, nezávisle od skutočnosti či spáchaný podvod vedie alebo nevedie k strate príjmov.

Zlepšenie výmeny informácií

Keďže rýchly prístup k informáciám je rozhodujúcim faktorom boja proti podvodom, vzhľadom na technologický pokrok v posledných rokov a na úroveň vybavenia podnikov je potrebné uvažovať o efektívnejších spôsoboch výmeny informácií, pokiaľ ide o DPH. S týmto cieľom je potrebné zvážiť častejšie a podrobnejšie automatizované výmeny medzi členskými štátmi alebo dokonca priamy prístup k národným databázam. Potrebná modernizácia systému VIES poskytuje príležitosť uplatniť niektoré z týchto zlepšení.

Pokiaľ ide o priame dane, bolo by potrebné vytvoriť štandardizované elektronické formuláre a formáty pre druhy výmeny informácií a spolupráce stanovené v smernici a najmä využiť a prepracovať automatický systém výmeny informácií vytvorený v rámci smernice „úspory“ na iné dane. Taktiež by bolo potrebné poskytnúť členským štátom vysvetlenia, príručky, usmernenia, profily krajín atď.

Posilnenie povinnost i podávať priznania

Mohlo by sa uvažovať o všeobecnom posilnení povinnost i podávať priznania, aj keby sa mala ustanoviť úľava pre podniky, ktoré by získali povolenie na základe uzatvorenia partnerstva s daňovými úradmi tak, ako sa to robí v colnej oblasti. Cieľom je zachovať túto podrobnú povinnosť podávať priznania len pre rizikové daňové subjekty. Zároveň alebo a contrario by sa dalo uvažovať o rozšírení povinnosti na podniky, ktoré boli pri analýze rizika identifikované ako problémové.

Zmeny v spoločnom systéme DPH a spotrebnej dane

Pokiaľ ide o DPH, Komisia sa domnieva, že je potrebné analyzovať slabé stránky súčasného systému vzhľadom na možnosti, ktoré vytvárajú pre podvod. Ide najmä o zdaňovanie zásielkového predaja, pravidlá zdaňovania nových a ojazdených dopravných prostriedkov, alebo aj o pravidlá zdaňovania výmen mimo Spoločenstva všeobecne.

Komisia bez toho, aby chcela vylúčiť iné riešenia, pripomína, že konečný systém DPH, pod ktorý sa podpísali orgány Spoločenstva, by mohol priniesť odpovede na tieto slabé miesta, ako aj riešenia pre niektoré druhy podvodov.

Tiež by sa mohlo uvažovať o možnosti posilniť zásadu solidárnej zodpovednosti pri platbe daní. Táto zásada bola predmetom živých diskusií medzi daňovými úradmi a hospodárskymi subjektami. Úvahy však musia prebiehať v rámci, ktorý vymedzil Súdny dvor v rozhodnutí z 11. mája 2006[10], ktoré všeobecne kladie otázku proporcionality a právnej bezpečnosti opatrení pre boj proti podvodom.

Niektoré štáty však zastávajú názor, že je potrebné zmeniť systém DPH, aby bolo možné znížiť straty na príjmoch z DPH spôsobené podvodmi. Obhajujú rozšírenie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti na vnútorné operácie členských štátov spochybňujúc tak zásadu rozdelenej platby, ktora sa až doteraz považovala za kľúčový prvok systému DPH. Diskusie na túto tému už prebiehali na viacerých fórach. Téma bola predovšetkým predmetom skúmania technickej skupiny Komisie s členskými štátmi.

Vzhľadom na to, že Komisia podporuje cieľ, ktorým sú kontroly podvodov, preskúma nevyhnutnosť tohto kroku v tomto štádiu s otvorenou mysľou. V každom prípade predbežnou podmienkou akejkoľvek zmeny súčasného systému DPH je súlad s týmito požiadavkami:

- výrazne obmedziť možnosti podvodu a vylúčiť nové značné riziká podvodu,

- nespôsobiť žiadne neprimerané administratívne náklady pre podniky a daňové úrady,

- zabezpečiť neutralitu daní,

- zabezpečiť v členskom štáte nediskriminujúce zaobchádzanie s národnými subjektami a so subjektami, ktoré tam nesídlia.

Komisia uznáva, že účinnosť uplatňovania mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti sa preukázala v osobitných sektoroch, ako je stavebníctvo. Všeobecnejšie uplatňovanie by teoreticky mohlo obmedziť niektoré podvody, ale má iné nevýhody, najmä riziko nových druhov podvodov.

Členské štáty, ktoré obhajujú širšie uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, zastávajú názor, že takýto systém musí v porovnaní so súčasným systémom sprevádzať dodatočná povinnosť podávať priznania s cieľom predísť novým rizikám podvodov.

Takáto zmena vyvoláva množstvo dôležitých otázok, ktoré vyžadujú podrobnú diskusiu so všetkými zúčastnenými stranami, a najmä so subjektami, ktoré by sa s týmto systémom stretávali. Tieto otázky sa týkajú najmä:

- úrovne právnej bezpečnosti pre subjekty uplatňujúce systém prenesenia daňovej povinnosti na základe dôvery (úprava DPH transakcie záleží od štatútu klienta),

- výhod systému a nákladov na jeho uplatňovanie.

Ak by sa malo skúmať dobrovoľné uplatňovanie tohto mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, bolo by potrebné zabezpečiť dodržiavanie prísnych podmienok v rámci Spoločenstva, najmä v rámci náležitého fungovania vnútorného trhu a politiky zjednodušenia (protichodné predpisy, najmä pokiaľ ide o fakturáciu a dodatočné povinnosti).

V rámci úvahy o možných zmenách v systéme DPH pri boji proti podvodom je potrebné zvážiť aj zdaňovanie dodávok v rámci Spoločenstva, buď jednotnou daňou, dostatočne vysokou na to, aby sa predišlo pokusom o realizáciu podvodov typu kolotoč, alebo daňou členského štátu určenia.

Pokiaľ ide o spotrebnú daň, je zrejmé, že súčasná štruktúra zdaňovania tabakových výrobkov bráni náležitému fungovaniu vnútorného trhu, najmä z dôvodu rozdeľovania trhov (určovanie cien), ktoré vyvoláva odklonenie obchodu. Tieto deformácie by bolo potrebné odstrániť.

Z ÁVER

Toto oznámenie neobsahuje jediné a celkové „riešenie“ problémov. Jeho cieľom je predložiť škálu možných krátkodobých realistických a pragmatických akcií, ale je podstatné realizovať ich koherentným a koordinovaným spôsobom, aby lepšie zodpovedali hospodárskym trhom s významom na úrovni Spoločenstva, dokonca na medzinárodnej úrovni.

Okrem iného je dôležité pripomenúť, že toto oznámenie zapadá do širšieho rámca realizácie lisabonských cieľov. Zjednodušenie daňového prostredia je kľúčovým prvkom tejto politiky a zamýšľané opatrenia zamerané na účinnejší boj proti podvodom nemôžu byť v rozpore s týmto cieľom.

Najmä pokiaľ ide o DPH, začala sa už diskusia o podstatných zmenách v niektorých mechanizmoch spoločného systému.

Komisia je naďalej prístupná diskusii, ale počiatočné rokovania s členskými štátmi a subjektami ukazujú, že zmena systému DPH vyvoláva niekoľko dôležitých otázok, ktoré vyžadujú hĺbkovú analýzu, najmä vzhľadom na dôsledky pre všetky príslušné strany.

V tomto štádiu Komisia zastáva názor, že podvody by bolo možné lepšie zvládnuť spoločnou akciou Komisie a členských štátov a účinnou a modernou organizáciou kontroly, sprevádzanou silnou a rýchlou spoluprácou medzi členskými štátmi a, v prípade potreby, OLAF-om, na základe vhodných právnych nástrojov.

Vzhľadom na vážnosť situácie Komisia vyzýva príslušné orgány, najmä Radu, Európsky parlament a Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby uskutočnili túto diskusiu čo najskôr s cieľom dospieť k jasným informáciám, keďže samotná Komisia je pripravená začať v krátkom čase program plánovaných akcií.

[1] Členské štáty prispievajú do vlastných zdrojov rozpočtu Spoločenstva podľa vybranej DPH.

[2] Podrobnejší opis podvodu typu kolotoč pozri v KOM(2004)260 zo 16.4.2004, bod 3.2.2.

[3] Deformácie, ktoré spôsobujú podvody v oblasti DPH, poškodzujú celkovú rovnováhu systému vlastných zdrojov, ktorý má byť „spravodlivý a transparentný“, a tak zaručiť náležité fungovanie Spoločenstva.

[4] Nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 264, 15.10.2003, s.1).

[5] Smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie (Ú. v. ES L 336, 27.12.1977, s. 15) naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/106/ES zo 16. novembra 2004 (Ú. v. EÚ L 359, 4.12.2004).

[6] Smernica Rady 2003/48/ES z 3.júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 38).

[7] FISC 67 – CRIMORG 83 z 22.5.2000.

[8] KOM(2004)611, konečné znenie z 27.9.2004.

[9] KOM (2004)509, konečné znenie z 20.7.2004.

[10] Vec C-384/04, Commissioners of Customs & Excise, Attorney General / Federation of Technological Industries e.a.