52006DC0203

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 16.5.2006

KOM(2006) 203 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

o uplatňovaní rozhodnutia Rady č. 2001/470/ES o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci {SEK(2006) 579}

1. SÚVISLOSTI

KOMISIA PREDKLADÁ TÚTO SPRÁVU V SÚLADE S čLÁNKOM 19 ROZHODNUTIA RADY č. 2001/470//ES Z 28. mája 2001 (ďalej „rozhodnutie“) o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci[1] (ďalej „sieť“). Štúdia týkajúca sa fungovania siete, o ktorú požiadala Komisia, je prístupná na internete[2]. K tejto správe je pripojená príloha, ktorá obsahuje údaje o fungovaní siete.

V akčnom pláne, ktorý bol prijatý vo Viedni v decembri 1998[3], je vyjadrená snaha o vytvorenie súdnej siete pre občianske veci podľa vzoru siete pre trestné veci, zatiaľ čo počas zasadania Európskej rady v Tampere v roku 1999 bola Komisia vyzvaná, aby vytvorila „ľahko prístupný informačný systém, ktorého údržba a aktualizácia by bola zabezpečená sieťou príslušných vnútroštátnych orgánov“.

Komisia rozhodla, že spojí tieto dve úlohy do jedinej iniciatívy. Rozhodnutie Rady o vytvorení európskej súdnej siete, ktoré bolo prijaté necelý rok po predložení návrhu Komisiou, sa začalo uplatňovať 1. decembra 2002.

2. CHARAKTERISTIKA A FUNGOVANIE SIETIE

2.1. Kontaktné body siete

V októbri 2005 táto sieť pozostávala zo 424 členov, rozdelených do štyroch kategórii:

a) kontaktné body (93 členov),

b) ústredné orgány ustanovené v právnych nástrojoch Spoločenstva a medzinárodných dohodách (159 členov),

c) kontaktní sudcovia (13 členov),

d) ďalšie súdne alebo správne orgány s právomocou v oblasti justičnej spolupráce (159 členov).

V roku 2003 a 2005 boli v každom členskom štáte distribuované informačné brožúry vydané Komisiou, ktoré obsahovali údaje týkajúce sa kontaktných bodov. Účinnosť distribúcie týchto brožúr príslušným súdnym orgánom však bola vo veľkej miere odlišná v každom členskom štáte.

V rozhodnutí sa ustanovuje, že členské štáty určia jediný kontaktný bod. Majú možnosť určiť viacero kontaktných bodov, ale iba v obmedzenom počte.

Pre 24 členských štátov bolo určených 93 kontaktných bodov, t. j. na jeden členský štát pripadalo v priemere 3,8 kontaktného bodu. V členských štátoch bolo teda určených od 2 do 5 kontaktných bodov, i keď jeden členský štát ich určil 9 (Grécko) a ďalší 17 (Nemecko). Ak členský štát určí viacero kontaktných bodov, jeho úlohou bude zabezpečiť koordináciu ich činností.

Všetky kontaktné body sú vybavené modernými komunikačnými zariadeniami, ale iba výnimočne disponujú dostatočným personálnym zabezpečením. Navyše iba niektoré kontaktné body majú možnosť využívať intranet súdnych orgánov alebo sa im podarilo vytvoriť vlastné stránky na vnútroštátnom internete. Kontaktné body nemajú z rôznych dôvodov, ktoré často súvisia s organizáciou správy súdnictva, možnosť priamo komunikovať so sudcami.

Menej ako desať členských štátov vytvorilo vnútroštátne siete výberom jej členov podľa článku 2 ods. 1 písm. d). Komisia došla k záveru, že poskytovanie informácií súdom a zapojenie miestneho súdnictva do činností siete bolo najúčinnejšie v štátoch, v ktorých bola zriadená takáto vnútroštátna sieť.

V prípade niektorých kontaktných bodov dochádza k zlúčeniu ich funkcií s funkciami uvedených ústredných orgánov (najmenej v prípade 8 kontaktných bodov z 24) alebo iných orgánov v oblasti štátnej správy súdov, na základe čoho tieto orgány zastupujú svoj členský štát na rokovaniach v pracovných skupinách Rady. Niektoré kontaktné body sú takto iba čiastočne, v niektorých prípadoch iba veľmi čiastočne, k dispozícii svojej sieti. Navyše tieto kontaktné body nerovnomerne využívali potrebnú pomoc poskytovanú inými orgánmi príslušných ministerstiev.

Z hodnotenia prevádzky siete, ktoré uskutočnila Komisia a na ktorom sa v širokej miere podieľali členovia siete vyplynulo, že účinnosť siete v súvislosti s plnením jej úloh závisí do veľkej miery od obmedzených kapacít kontaktných bodov pri plnení ich úloh a tieto kapacity musia byť preto posilnené.

2.2. Stretnutia siete

Komisia zabezpečuje organizáciu, predsedníctvo a sekretariát stretnutí.

S cieľom začať prevádzku siete ku dňu začiatku uplatňovania rozhodnutia Rady 2. decembra 2002, Komisia v roku 2002 zorganizovala tri prípravné stretnutia. Úvodné stretnutie siete sa preto mohlo uskutočniť 4. decembra 2002.

Podľa rozhodnutia sa stretnutia kontaktných bodov uskutočňujú najmenej raz za pol roka. V rokoch 2003 a 2004 sa uskutočnili štyri takéto stretnutia ročne a v roku 2005 päť stretnutí. V období od 11. februára 2003 do 15. novembra 2005 sa uskutočnilo štrnásť stretnutí kontaktných bodov.

Miera účasti na stretnutiach kontaktných bodov siete dosiahla priemernú úroveň, t.j. na 8 stretnutiach kontaktných bodov v období od júna 2004 do septembra 2005 boli prítomní v priemere dvaja zo štyroch možných zástupcov.

Prvé výročné stretnutie organizované v decembri 2002, na ktorom sa mohli zúčastniť všetci členovia, bolo čiastočne venované vytvoreniu siete. Druhé výročné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 15. a 16. januára 2004, bolo venované prvému ročnému hodnoteniu spolupráce v rámci siete. Tretie výročné stretnutie členov siete sa po prvýkrát uskutočnilo v členskom štáte, a to od 13. do 14. decembra 2004 v Madride na pozvanie Najvyššej rady španielskych súdnych orgánov. Na tomto stretnutí bolo možné opätovne prediskutovať za okrúhlym stolom otázky týkajúce sa zlepšenia fungovania siete.

Z iniciatívy útvarov Komisie a v súvislosti s úvahami, ktoré vyplynuli z týchto diskusií, boli v roku 2004 vypracované „Usmernenia o fungovaní európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci“, v ktorých sa najmä žiada, aby členské štáty poskytli sieti dostatočné zdroje na účinné plnenie jej úloh. Následne na žiadosť Komisie, ktorá bola odozvou na priania členov siete, predsedníctvo Veľkej Británie uskutočnilo v rámci neformálneho stretnutia ministrov spravodlivosti v septembri 2005 v Newcastle, diskusiu o význame siete pre verejnosť.

2.3. Komunikácia v rámci siete

Sieť má k dispozícii bezpečný systém vzájomnej výmeny informácií medzi jeho členmi, intranet „CIRCA“, ktorý spravuje Komisia.

Bolo prijaté rozhodnutie, aby kontaktné body oznamovali Komisii údaje o týchto výmenách v rámci justičnej spolupráce. V rokoch 2003 a 2004 Komisia zaregistrovala 363 žiadostí o justičnú spoluprácu, ktoré boli zaslané kontaktným bodom siete. Tieto žiadosti sa týkali 7 dožiadaných štátov a 15 dožadujúcich štátov, ale vo väčšine prípadov sa týkali iba 3 alebo 4 členských štátov (70 % prípadov sa týkalo iba 2 štátov). Tieto čísla poukazujú na skutočnosť, že výmeny v rámci siete sú ešte stále relatívne nízke.

Komisia v júni 2005 poskytla kontaktným bodom siete jednoduchší informačný nástroj, databázu online s názvom „Register“. K 1. novembru 2005 však využívalo register iba 8 členských štátov a bolo do neho zaregistrovaných iba 115 nových prípadov.

2.4. Internetová stránka siete

Rozhodnutím sa sieť poveruje úlohou podporovať informovanie o spravodlivosti, a to najmä s cieľom postupne vytvárať a aktualizovať informačný systém určený širokej verejnosti, ako aj odborníkom. Táto internetová stránka bola pripravená ešte pred začiatkom uplatňovania rozhodnutia a preto mohla byť spustená online už od marca 2003.

Komisia spravuje túto internetovú stránku umiestnenú na jej servery EUROPA na tejto adrese:

http://europa.eu.int/civiljustice

Pre 18 tém venovaných právnym otázkam, ktoré sú uverejnené na stránke, Komisia vypracovala stránky týkajúce sa všeobecných informácií, práva Spoločenstva a medzinárodného práva, a všeobecnú štruktúru informačného súboru o jednotlivých členských štátoch. Stretnutia kontaktných bodov v rokoch 2003 a 2004 boli vo veľkej miere zamerané na diskusie o štruktúre informačného súboru pre vnútroštátne právne predpisy, ktoré boli postupne vypracované členskými štátmi podľa spoločného vzoru.

Stránka obsahuje aj hypertextový odkaz na ďalší informačný nástroj vytvorený Komisiou, konkrétne Európsky justičný atlas, ktorý ju dopĺňa. Európsky justičný atlas umožňuje ľahký prístup k adresám súdov a orgánov, zodpovedných za uplatňovanie rôznych právnych nástrojov Spoločenstva (doručovanie súdnych písomností, vykonávanie dôkazov v zahraničí, právna pomoc atď.) v členských štátoch. Na jeho stránke je rovnako možné nájsť jednotlivé formuláre, ktoré sú súčasťou právnych nástrojov Spoločenstva, tieto formuláre je možné vyplniť a zaslať online.

S pomocou siete vytvorila Komisia nástroje k rozšíreniu okruhu užívateľov internetovej stránky. Viac ako 500 000 brožúr s názvom „Občianske súdnictvo pre všetkých“, ktoré sú určené širokej verejnosti, bolo v roku 2003 distribuovaných v celej Únii. 3865 kusov viacjazyčného plagátu, na ktorom je uvedená internetová adresa stránky siete, bolo v roku 2003 umiestnených na verejných miestach vo všetkých členských štátoch. Tento materiál bol preložený a rozšírený do nových členských štátov. V rámci Európskeho dňa občianskeho súdnictva, ktorý vyhlásila Komisia a Rada Európy, sieť sa aktívne podieľa od októbra 2003 na kampaniach zameraných na informovanie a zvýšenie záujmu verejnosti o fungovanie občianskeho súdnictva, ktoré boli organizované v členských štátoch.

3. CIELE SIETE

Rozhodnutím o vytvorení siete sú sledované tri základné ciele:

- zlepšiť a zjednodušiť justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi v občianskych a obchodných veciach vo všetkých oblastiach,

- zlepšiť účinné a konkrétne uplatňovanie právnych nástrojov Spoločenstva alebo platných dohovorov medzi dvomi alebo viacerými členskými štátmi,

- podporovať účinný prístup občanov k spravodlivosti.

3.1. Zlepšenie justičnej spolupráce

Na základe získaných informácií sa Komisia domnieva, že uplatňovaním rozhodnutia sa vo všeobecnosti zlepšila a zrýchlila justičná spolupráca medzi členskými štátmi. Sieť uľahčila justičnú spoluprácu medzi súdmi Únie a pomocou systému priamych vzťahov medzi kontaktnými bodmi skrátila lehotu spracovania žiadostí. Navyše sa ukázalo, že má sieť značný vplyv na spracovanie zatiaľ nevyriešených žiadostí o vzájomnú právnu pomoc.

Vzhľadom na prebiehajúcu harmonizáciu kolíznych noriem v Únii, by mala sieť okrem iného zohrávať rozhodujúcu úlohu pri uplatňovaní zákonov členského štátu súdmi iných členských štátov.

Z hodnotenia fungovania siete však vyplynuli nedostatky, predovšetkým pokiaľ ide o prostriedky, ktoré majú k dispozícii kontaktné body. Ukázalo sa, že účinnosť siete pri plnení jej úloh závisí do veľkej miery od kapacít jej kontaktných bodov pri plnení úloh, ktoré sú ešte obmedzené a tieto kapacity by mali byť preto posilnené.

3.2. Účinné a konkrétne uplatňovanie právnych nástrojov Spoločenstva

Jednou z hlavných úloh siete je podporovať účinné uplatňovanie nástrojov Spoločenstva. Počas troch výročných stretnutí siete za účasti odborníkov z praxe a znalcov sa diskusie o témach zvolených na príslušný rok, sústredili na prvé skúsenosti s uplatňovaním nariadenia o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností[4], o koordinácii konkurzných konaní v Európskej únii[5] a s uplatňovaním nariadenia o vykonávaní dôkazov v členských štátoch[6].

Stretnutia kontaktných bodov sa takisto venovali diskusii a ukončeniu prác na dvoch praktických príručkách, ktoré vypracovala Komisia s pomocou nezávislých znalcov a ktoré sú určené pre sudcov a ďalších odborníkov z oblasti práva Európskej únie. Tieto príručky sa týkajú nového nariadenia „Brusel II“ o rodičovských právach a povinnostiach[7] a uvedeného nariadenia o vykonávaní dôkazov a sú uverejnené online na internetovej stránke siete (prvá príručka bola tiež uverejnená vo forme brožúry).

Na zlepšenie justičnej spolupráce a účinného uplatňovania právnych nástrojov Spoločenstva bude v budúcnosti potrebné sprístupniť na sieti informácie súdnych orgánov o ťažkostiach s uplatňovaním, s ktorými sa stretli v konkrétnych prípadoch a zamerať prácu siete a najmä stretnutia kontaktných bodov, na analýzu týchto konkrétnych prípadov, aby bolo možné nájsť najlepšie postupy na ich riešenie.

Sieť by mala teda plniť úlohu „permanentného diskusného fóra“ o konkrétnom uplatňovaní acquis communautaire v oblasti občianskeho súdnictva. Úloha siete v oblasti poskytovania informácií súdnym orgánom je samozrejme kľúčová, ale rovnako dôležité je tiež zabezpečiť, aby informácie týkajúce sa ťažkostí, ktoré vznikajú pri riešení konkrétnych prípadov, mohli byť poskytované súdnymi orgánmi kontaktným bodom. Situácia v týchto oblastiach je však ešte stále neuspokujúca.

3.3. Zjednodušenie informovania o občianskom súdnictve

Jedným z cieľov siete bolo vytvoriť a aktualizovať informácie týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach a právnych systémov členských štátov a umiestniť ich v informačnom systéme prístupnom na internete.

Internetová stránka siete je prístupná od marca 2003 a ponúka verejnosti na konzultácie viac ako 2000 stránok v 20 jazykoch Spoločenstva k 18 témam týkajúcich sa každodenného života občanov a činností podnikov. V období od júla do novembra 2005 navštívilo túto stránku priemerne 100 000 návštevníkov mesačne, čo svedčí o nepopierateľnom úspechu.

Európska informačná asociácia (EIA - European Information Association - http://www.eia.org.uk) udelila internetovej stránke siete cenu „ Award 2003 for excellence in European information provision (elektronic sources category)“.

Verejne prístupná internetová stránka siete bola vyhodnotená ako užívateľsky jednoduchá a príjemná stránka s ľahkým prístupom k právnym informáciám, ktoré by inak bolo veľmi ťažké získať. Poskytnuté informácie boli užívateľmi zhodnotené ako kvalitné, užitočné, relatívne kompletné a aktualizované.

Viaceré kontaktné body však mali problémy s dodržaním lehôt pri vydávaní vnútroštátnych informačných súborov, čo spôsobilo oneskorenie pri sprístupnení týchto súborov online na internetových stránkach. Komisia ešte do dnešného dňa nedostala všetky vnútroštátne súbory. Na druhej strane však nebola Komisia schopná zabezpečiť rýchly preklad všetkých strán do všetkých 20 oficiálnych jazykov Únie.

4. OSOBITNÉ OTÁZKY UVEDENÉ V čLÁNKU 19 ROZHODNUTIA

4.1. Priamy prístup verejnosti na sieť

Členovia siete sa domnievajú, že je vo všeobecnosti predčasné poskytnúť priamy prístup verejnosti ku kontaktným bodom siete, pokiaľ členské štáty nerozšíria v podstatnej miere ich zdroje.

Niektoré kontaktné body siete už však odpovedajú na niektoré žiadosti verejnosti. Postupné sprístupňovanie siete verejnosti sa zdá byť potrebné na zlepšenie prístupu občanov k spravodlivosti.

Bolo by potrebné pouvažovať, ako zabezpečiť priamy prístup verejnosti ku kontaktným bodom siete prostredníctvom online komunikačných prostriedkov, napríklad s využitím najlepších postupov uplatňovaných pri riešení sporov na vnútornom trhu (sieť SOLVIT[8]).

4.2. Prístup rôznych právnických povolaní ku sieti

V rozhodnutí je ustanovené, že kontaktné body siete sú prístupné iba súdnym a správnym orgánom členských štátov. Otázka možného priameho prístupu iných právnických povolaní ku kontaktným bodom siete, ako aj zapojenie týchto povolaní do ich práce, bola predmetom širokej diskusie kontaktných bodov siete v roku 2005.

Boli vyjadrené obavy pokiaľ ide o negatívny vplyv, ktorý môže mať takéto otvorenie siete na obmedzené zdroje jej kontaktných bodov a tiež v súvislosti s etickým problémom, ktorý nastane v súvislosti s odmenou, ktorú klient vyplatí právnikovi za prácu, ktorú uskutočnil v rámci jeho súkromnej praxe s použitím informácií získaných bezplatne u kontaktných bodov. Na druhej strane boli predložené výzvy, aby sa ďalej rozvíjali informačné kampane zamerané na tieto povolania s cieľom informovať ich o existencii a možných činnostiach siete, o rozvoji výmen (spoločné konferencie, pozvanie na výročné stretnutie siete atď.), ako aj o podpore používania internetovej stránky siete osobami, ktoré vykonávajú právnické povolanie.

Členovia siete sa naopak vyjadrili v prospech otvorenia siete pre osoby, ktoré vykonávajú takéto právnické povolanie, napríklad poskytnutím priameho prístupu ku kontaktným bodom siete organizáciám, ktoré zastupujú ich záujmy. Komisia poukazuje na skutočnosť, že niektoré kontaktné body už začali odpovedať na žiadosti o informácie, ktoré sú im adresované, zatiaľ čo jeden členský štát (Česká republika) už určil na základe článku 2, ods. 1 písm. d) rozhodnutia za člena siete vnútroštátnu advokátsku komoru. Niektoré členské štáty tiež určili za ústredné orgány (a teda za členov siete) v rámci určitých právnych nástrojov, vnútroštátnu komoru exekútorov alebo notársku komoru.

Nakoľko priebeh občianskeho súdneho konania je do značnej miery v rukách účastníkov konania, osoby, ktoré vykonávajú rôzne právnické povolania zohrávajú v skutočnosti rozhodujúcu úlohu v justičnej spolupráci v občianskych veciach v Európe, ktorej miera sa bude rozširovať po predpokladanom prijatí nových právnych nástrojov Spoločenstva, ako napríklad nariadenia o európskom platobnom rozkaze alebo nariadenia o riešení „malých sporov“.

Komisia zastáva názor, že postupné sprístupnenie siete pre rôzne právnické povolania by bolo dôležitým prínosom pre túto sieť pri plnení jej úloh v rámci európskeho priestoru spravodlivosti. Bolo by tiež potrebné pouvažovať o možných spôsoboch spolufinancovania činností siete príslušníkmi týchto právnických povolaní.

4.3. Súčinnosť so sieťou Európskych spotrebiteľských centier („ECC-Net“)

V článku 19 rozhodnutia je uvedené, že sa správa zaoberá otázkou súčinnosti s európskou sieťou pre mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov (EEJ.NET). Sieť ECC-Net („Európske spotrebiteľské centrá“) bola vytvorená začiatkom roka 2005, vznikla zlúčením bývalých „ Euroguichets “, ktoré poskytovali informácie a pomoc v prípade cezhraničných spotrebiteľských problémov a európskej siete pre mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov (EEJ.NET). Sieť EEJ-NET bola priamo prístupná verejnosti a zaoberala sa konkrétnym riešením sťažností spotrebiteľov mimosúdnou cestou a umožňovala prístup k systémom mimosúdneho riešenia sporov fungujúcich v iných členských štátoch. Vytvorením siete ECC-Net sa sleduje zjednodušenie situácie tým, že táto sieť spotrebiteľom umožní získať informácie a pomoc priamo od samotného kontaktného bodu v každom členskom štáte[9].

V roku 2004 boli z iniciatívy niektorých kontaktných bodov nadviazané kontakty medzi sieťou a predchádzajúcou sieťou EEJ-NET, tak na úrovni Spoločenstva, ako aj na úrovni členských štátov.

Mala by sa lepšie využiť súčinnosť medzi dvoma sieťami, aby sa napríklad umožnilo, že spor, ktorý nebolo možné vyriešiť v rámci siete ECC-NET, mohol byť riešený s konkrétnou pomocou súdnej siete, pokiaľ by si to spotrebiteľ želal, aby sa uľahčilo podávanie súdnych žalôb, napríklad v rámci uplatňovania budúceho európskeho súdneho konania v oblasti „malých sporov“.

4.4. Vzťahy medzi rôznymi členmi siete

Komisia okrem iného konštatuje, že súčinnosť medzi rôznymi členmi siete bola v rámci jednotlivých členských štátov vnímaná ako slabá. V rámci siete sa dlho diskutovalo o otázke týkajúcej sa vzťahov medzi jej jednotlivými súčasťami a boli predložené viaceré návrhy na vytvorenie skutočnej súčinnosti medzi ústrednými orgánmi navzájom, medzi týmito orgánmi a kontaktnými bodmi a medzi kontaktnými bodmi a sudcami vnútroštátnych súdov. Členovia siete doporučili najmä určiť v každom členskom štáte hlavné kontaktné miesto pre výmenu informácií v rámci siete a v prípade, ak kontaktným bodom nebol sudca, mal by byť ako prvý kontaktný bod v rámci vnútroštátneho kontaktného miesta určený zástupca združenia sudcov.

Ukázalo sa, že viaceré členské štáty určili za kontaktné body ústredný orgán. Členské štáty uvádzali ako hlavné dôvody takéhoto zlúčenia funkcií predovšetkým snahu šetriť zdroje a v niektorých prípadoch relatívne malý počet žiadostí o justičnú spoluprácu. Zlúčenie funkcií kontaktných bodov siete s funkciami ústredných orgánov môže v členských štátoch spôsobiť problémy. Odporučilo sa, aby sa presnejšie určili úlohy kontaktných bodov a ústredných orgánov vymedzené v článkoch 5 a 6 rozhodnutia, a aby sa podporovali dobré pracovné vzťahy medzi nimi.

Kontaktné body navyše vyslovili želanie zvýšiť informovanosť o činnostiach siete v členských štátoch.

Sieť ako priestor, ktorý je prednostne využívaný na stretnutia a výmeny skúseností medzi jeho členmi, prirodzene prispieva k vytváraniu vzájomnej dôvery medzi sudcami v Európe. Táto sieť sa navyše nachádza v samotnom centre mechanizmu Spoločenstva, ktorý slúži na zjednodušenie justičnej spolupráce v občianskych veciach a preto je povinná nadväzovať vzťahy s inými európskymi sieťami právnických alebo sudcovských organizácií, ktoré sledujú tie isté ciele, napríklad so sieťou Najvyšších súdnych rád, európskou Sieťou odvolacích súdov a Európskou sieťou na vzdelávanie právnikov.

5. ZÁVERY

Komisia sa domnieva, že sieť v podstate splnila ciele, ktoré jej boli určené. Komisia však konštatuje, že sieť ešte ani zďaleka nevyčerpala všetky svoje možnosti. Je preto nevyhnutné, aby mala sieť k dispozícii prostriedky potrebné na splnenie jej úloh, ktorých počet sa bude v nasledujúcich rokoch zvyšovať. Komisia výslovne zdôrazňuje význam siete ako hlavného nástroja na uskutočnenie skutočného európskeho priestoru spravodlivosti.

Na základe uvedeného Komisia odporúča, aby:

1. všetky hlavné kontaktné body členských štátov úplne venovali svoju činnosť sieti a aby im členské štáty poskytli právomoci a zdroje potrebné na splnenie tohto cieľa,

2. bol, pokiaľ nie je za hlavný kontaktný bod určený sudca, sudca určený systematicky za pomocný kontaktný bod,

3. všetky kontaktné body mali prístup na sieť intranetu vnútroštátnych súdnych orgánov, aby mali k dispozícii svoju špecifickú stránku na vnútroštátnom webovom servery justičných orgánov a boli schopné priamo komunikovať s každým príslušným sudcom, a

4. boli v každom členskom štáte v rámci súdov zriadené funkcie miestnych korešpondentov kontaktných bodov,

5. pri tvorbe internetovej stránky siete bola vyvinutá väčšia snaha o zvýšenie kvality jej obsahu a jazykovej stránky,

6. sa v každom členskom štáte rozvinula informačná kampaň o činnostiach siete a nástrojoch justičnej spolupráce zameraná na vnútroštátne súdne orgány,

7. sieť pokračovala vo vytváraní praktických príručiek a aj v organizovaní jej informačných kampaní, a aby ďalej rozvíjala svoje činnosti zamerané na diskusiu o jednotlivých konkrétnych prípadoch a na šírenie informácií o vhodných postupoch riešenia, ktoré z tejto diskusie vyplynú,

8. sa vytvorili v rámci súdnej siete diskusné skupiny online,

9. sa kontaktné body stali postupne prístupné verejnosti s využitím online komunikačných prostriedkov,

10. bola sieť postupne otváraná aj ďalším právnickým povolaniam, ktoré sa podieľajú na fungovaní spravodlivosti, mal napríklad zástupca týchto právnických povolaní v každom členskom štáte možnosť napojiť sa na sieť alebo aspoň prístup ku kontaktnému bodu,

11. v súvislosti s predchádzajúcim odporúčaním, bolo možné vytvárať s príslušníkmi týchto právnických povolaní partnerské vzťahy s cieľom podieľať sa spoločne na nákladoch, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s otvorením siete,

12. sa na vyriešenie konkrétnych prípadov rozvíjala spolupráca medzi súdnou sieťou a sieťou „ECC-Net“,

13. funkcie kontaktných bodov siete a ústredných orgánov boli v členských štátoch jasne odlíšené alebo aby boli prijaté také opatrenia, ktoré by umožňovali, aby kontaktné body mohli úplne vykonávať im zverené úlohy,

14. ústredné orgány členských štátov udržiavali pravidelný styk s kontaktnými bodmi siete a v tejto súvislosti stanovili minimálny počet stretnutí za rok,

15. sieť udržiavala vzťahy s ostatnými európskymi sieťami justičných orgánov a sudcami a spoločne s nimi prispievala k rozvíjaniu vzájomnej dôvery.

****************

Komisia navrhuje, že počínajúc rokom 2006 vypracuje dvakrát ročne správu o činnostiach siete.

[1] Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.

[2] http://europa.eu.int/comm/justice_home/doc_centre/civil/doc_civil_intro_en.htm

[3] Ú. v. ES C 19, 23.1.1999, s. 1.

[4] Nariadenie Rady (ES) č. 1348/2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch, Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 37.

[5] Nariadenie rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

[6] Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach.

[7] Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, praktická príručka je uverejnená na internetovej stránke: http://europa.eu.int/comm/justice_home/ejn/parental_resp/parental_resp_ec_vdm_fr_rev.pdf

[8] SOLVIT je sieť vytvorená Komisiou, ktorá umožňuje online riešenie problémov vyplývajúcich z nesprávneho uplatňovania právnych predpisov vnútorného trhu orgánmi verejnej moci. V každom členskom štáte bolo zriadené centrum SOLVIT, ktorého úlohou je poskytovať bezplatné riešenie týchto konkrétnych problémov a to v lehote desiatich týždňov (http://europa.eu.int/solvit/site/index.htm).

[9] Úplný opis činností siete ECC-Net a zoznam jej kontaktných bodov je uverejnený na internetovej adrese: http://europa.eu.int/comm/consumers/redress/ecc_network/index_en.htm