30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/63

—

sa nazdáva, že dostupnosť širokopásmového pripojenia za dostupné ceny na celom území EÚ je veľmi dôležitá pre zabezpečenie kvalitných služieb občanom, pre podporu konkurencieschopnosti a produktivity jednotlivých území, pre umožnenie rovnomernejšieho rozvoja informačnej spoločnosti a spoločnosti založenej na vedomostiach aj v oblastiach, ktoré sú tradične mimo toto dianie. Nazdáva sa, že poskytnutie širokopásmového pripojenia by malo byť zabezpečené rovnako ako univerzálne služby, akými je dodávka pitnej vody alebo elektrickej energie;

—

pokladá za veľmi dôležité odkazy Komisie týkajúce sa rozvoja vidieka opatrenia, využívania štrukturálnych fondov a posudzovania zlučiteľnosti s pravidlami Spoločenstva pri projektoch financovaných z verejných prostriedkov týkajúcich sa prístupu k širokopásmovým službám;

—

dúfa, že sa v nových predpisoch o elektronickej komunikácii vypracujú opatrenia na využívanie rádiového frekvenčného spektra umožňujúceho zavedenie širokopásmovej bezdrôtovej technológie;

—

súhlasí s požiadavkou Komisie na členské štáty posilniť stratégie rozvoja širokopásmového pripojenia väčším zapojením miestnych a regionálnych orgánov;

—

sa nazdáva, že začleňovanie prostredníctvom elektronickej správy (e-Government) zahŕňa jednak boj proti novým vylúčeniam, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti so zapojením služieb do siete (infraštrukturálne a kultúrne priepastné rozdiely v digitálnej technológii) a jednak posilňovanie politík sociálneho začlenenia prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (IKT);

—

konštatuje, že využívanie elektronickej verejnej správy by malo byť zamerané jednak na reorganizáciu a aktualizáciu služieb poskytovaných verejnou správou, jednak na dosiahnutie cieľov výkonnosti, účinnosti, hospodárnosti, nestrannosti, transparentnosti, zjednodušovania a účasti. Domnieva sa, že je zjavne potrebná výmena osvedčených postupov vo verejnom sektore (best practices);

—

odporúča uľahčiť spoluprácu, výmenu poznatkov, spoločné využívanie opakovane využiteľných riešení a podporiť iniciatívy zamerané na väčšiu transparentnosť a účasť na verejnom rozhodovaní, a to hlavne na rozhodovacích procesoch parlamentov.

1.1

pokladá Internet za jednu z najveľkolepejších inovácií našej doby, ktorej potenciál hospodárskeho rozvoja môže priniesť ešte podstatný úžitok v oblasti vytvárania nových služieb, pracovných miest a investičných príležitostí, zvýšenia produktivity, zníženia nákladov a zlepšenia kvality života.

1.2

nazdáva sa, že rozšírenie informačných technológií zohráva rozhodujúcu úlohu pri realizácii lisabonskej stratégie a stratégie z Göteborgu jednak z hľadiska zlepšovania fungovania existujúcich podnikov, jednak pre rast nových a obnovených podnikov ako aj rozhodujúci prínos, ktorý majú pri vzdelávaní pracovníkov a občanov vo všeobecnosti;

1.3

potvrdzuje, že je dôležité zvýšiť rozšírenie informačných technológií prístupných na všetkých úrovniach verejnej správy, najmä v tých oblastiach, v ktorých verejné orgány poskytujú služby priamo občanom;

1.4

zdôrazňuje však, že služby on-line, akými je elektronická správa, elektronické zdravotníctvo a elektronické vzdelávanie, sa môžu stať inkluzívnymi a prevažne interaktívnymi len vtedy, keď budú občanom a podnikom Európskej únie dostupné prostredníctvom širokopásmových pripojení;

1.5

nazdáva sa preto, že dostupnosť širokopásmového pripojenia za dostupné ceny na celom území EÚ je veľmi dôležitá pre zabezpečenie kvalitných služieb občanom, pre podporu konkurencieschopnosti a produktivity jednotlivých území, pre umožnenie rovnomernejšieho rozvoja informačnej spoločnosti a spoločnosti založenej na vedomostiach aj v oblastiach, ktoré sú tradične mimo toto dianie;

1.6

oceňuje skutočnosť, že toto oznámenie obsahuje niekoľko výslovných odkazov na rozvoj vidieka vrátane možnosti financovania ad hoc, keďže jasne ukazuje, aký význam Komisia pripisuje potenciálnemu úžitku, ktorý môže priniesť väčšia dostupnosť širokopásmového prístupu pre zvýšenie konkurencieschopnosti vidieckych oblastí a vyvážený rozvoj daného územia (a všeobecne oblastí s trvalým geografickým a prírodným znevýhodnením) ako aj pre vysokú pridanú hodnotu, ktorú môže priniesť pre výrobné aktivity tradične lokalizované v týchto oblastiach;

1.7

pokladá preto za dôležité odkazy na opatrenia generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku, najmä v oblasti využívania štrukturálnych fondov, a generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž. Konkrétne v oblasti posudzovania zlučiteľnosti s pravidlami Spoločenstva pri projektoch financovaných z verejných prostriedkov týkajúcich sa prístupu k širokopásmovým službám vo vidieckych oblastiach;

1.8

obáva sa, že práve pri rozšírení širokopásmového pripojenia je aktuálne riziko typického zlyhania trhu práve vtedy, keď súkromní operátori nie sú presvedčení o rentabilite investícií do infraštruktúry v okrajových, vidieckych a riedko osídlených oblastiach alebo v oblastiach, kde hornatý charakter terénu výrazne komplikuje práce a zvyšuje náklady. Preukázanie takéhoto otvorenia a flexibility je dôležitým a pozitívnym znakom vzhľadom na zásadnú úlohu, ktorú zohráva široké pásmo v sociálno-ekonomickom rozvoji týchto oblastí;

1.9

na podporu tejto tézy pripomína, že Výbor regiónov po tom, čo pri viacerých príležitostiach analyzoval a prediskutoval celú paletu riešení, ktoré miestne a regionálne orgány uplatňujú v celej Európe, jednoznačne zistil, že neexistuje jedno riešenie vhodné pre všetky situácie; Konkrétne čo je vhodné pre veľké mestské aglomerácie, nemusí byť vhodné napríklad pre znevýhodnené oblasti so zložitým a členitým horským terénom alebo riedkym osídlením, kde je pre šírenie každého druhu služby potrebné veľké úsilie;

1.10

berie na vedomie významný nárast rozšírenia širokopásmového pripojenia v posledných rokoch. Vzhľadom na cieľ EÚ pokryť minimálne 90 % populácie Európskej únie do roku 2010 je však rozdiel v infraštruktúre medzi mestskými aglomeráciami a okrajovými oblasťami, ako aj medzi starými a novými členskými štátmi Európskej únie stále veľký;

1.11

zdôrazňuje však, že hranica pokrytia 90 % populácie nie je postačujúcim kritériom, ak sa nedá do súvislosti s inými činiteľmi (geografické rozloženie, hustota obyvateľstva). V malých demografických jednotkách, akými sú horské usadlosti, ktoré majú často problémy s dostupnosťou univerzálnych služieb (telefóny pevnej a mobilnej siete, káblová televízia…), by týchto zvyšných 10 % mohlo znamenať marginalizáciu celých geografických oblastí s nízkou hustotou obyvateľstva;

1.12

zdôrazňuje ďalej, že v prípade rozdielov v širokopásmovom pripojení treba osobitnú pozornosť venovať rozdielom medzi rozšírením širokopásmového pripojenia a jeho skutočným využívaním. Odstránenie týchto rozdielov si vyžaduje ďalšie opatrenia netechnologickej povahy na miestnej úrovni zamerané na to, aby širokopásmový internet využívali staršie osoby a znevýhodnené skupiny alebo skupiny tradične menej otvorené novému, ako napríklad vidiecke obyvateľstvo (školenia, umožnenie verejného prístupu na internet,…);

1.13

napokon zdôrazňuje, že pri vytváraní dopravnej infraštruktúry a služieb, ktoré ju využívajú, je potrebné venovať maximálnu pozornosť splneniu všetkých bezpečnostných požiadaviek na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť zodpovedajúci štandard v oblasti ochrany a rešpektovania súkromia užívateľov.

1.14

pripomína, že pokiaľ ide o vyhodnotenie prieniku, pokrytia a skutočného využívania širokopásmových služieb on-line v nových členských štátoch, neexistujú zatiaľ údaje porovnateľné s údajmi, ktoré sú k dispozícii pre 15 starých členských štátov na regionálnej úrovni;

1.15

vyzýva preto Komisiu, aby urýchlene vykonala výskum o situácii v infraštruktúre v regiónoch nových členských krajín a v menej zastavaných oblastiach starých členských krajín s cieľom zistiť, aké opatrenia sú nutné na prispôsobenie existujúcej infraštruktúry štandardu potrebnému na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie.

1.16

víta iniciatívu Komisie zameranú na revíziu predpisového rámca o elektronickej komunikácii;

1.17

dúfa, že v nových predpisoch bude v súlade s princípom subsidiarity zabezpečená nediskriminačná hospodárska súťaž medzi existujúcimi a budúcimi operátormi a technológiami tým, že sa vypracujú opatrenia na využívanie rádiového frekvenčného spektra vychádzajúce z princípu „technologickej neutrality“; Nedávne zavedenie bezdrôtových technológií, osobitne vhodných na vyriešenie problémov pokrytia, ktoré sa vyskytujú vo vidieckych oblastiach alebo oblastiach s veľmi náročným horským terénom, si vyžaduje, aby bola k dispozícii dostatočne veľká časť frekvenčného spektra na zavedenie širokopásmového pripojenia;

1.18

v súvislosti s frekvenčným spektrom plne súhlasí s názorom Komisie, ktorý vyjadrila v oznámeniach v septembri a novembri 2005 a v marci a júni 2006, pokiaľ ide o technologickú neutralitu, transparentnosť, účinné využívanie frekvenčného spektra a podporu inovačného prostredia hospodárskej súťaže, v ktorom sa môžu rozvíjať nové technológie;

1.19

súhlasí s postojom Európskej komisie, podľa ktorého využívanie frekvencií by už nemalo vychádzať z logiky, že každému pásmu zodpovedá určitá technológia, ktorá je nositeľom služby priradenej k určitej frekvencii (napríklad 900 MHz, ktoré využívajú mobilné telefóny so službou eTacs);

1.20

preto žiada, aby Európska komisia prispela k presadeniu stratégie, ktorá by umožnila pružne využívať technológiu používanú v rámci rozsahu frekvenčného spektra;

1.21

zdôrazňuje, že je dôležité, aby uplatňovanie a dodržiavanie nového predpisového rámca založeného na technologickej neutralite viedlo k poskytovaniu frekvencií pre bezdrôtovú komunikáciu a k zavedeniu širokopásmového pripojenia, s cieľom zmierniť veľké rozdiely, ktorými sú postihnuté oblasti so stálym geografickým a prírodným znevýhodnením;

1.22

upozorňuje na skutočnosť, že nové technológie na zavádzanie širokopásmového internetu ako napríklad WiMAX by umožnili nájsť účinné riešenia aj pre tieto geograficky znevýhodnené oblasti. V tejto súvislosti je zaujímavé uviesť ako príklad, že do tejto bezdrôtovej technológie v súčasnej dobe investujú obrovské sumy operátori pôsobiaci na trhu USA;

1.23

nazdáva sa, že poskytnutie širokopásmového pripojenia by malo byť zabezpečené rovnako ako univerzálne služby, akými je dodávka pitnej vody alebo elektrickej energie;

1.24

konštatuje, že odstránenie rozdielov v širokopásmovom pripojení v mimoriadne členitých horských oblastiach, akými sú oblasti so stálym geografickým a prírodným znevýhodnením, si vyžaduje také veľké investície v porovnaní s rovinatými oblasťami, že lukratívne investície sú ekonomický neudržateľné;

1.25

zdôrazňuje, že verejná konzultácia organizovaná v rámci Digital Divide Forum (fórum o rozdieloch v digitálnej technológii) potvrdila dôležitosť, ktorú verejnému zásahu prikladajú tak miestne a celoštátne orgány ako aj priemysel a rozličné združenia.

1.26

súhlasí s Komisiou, že je dôležité povzbudzovať miestne a regionálne orgány, aby čo najlepšie využili možnosti, ktoré im ponúkajú štrukturálne fondy a fond pre rozvoj vidieka tak pre poskytovanie ako aj využívanie širokopásmového pripojenia. Výbor regiónov už pri viacerých príležitostiach poukázal na potrebu a pozitívny účinok tohto prístupu;

1.27

dúfa, že Komisia viac spresní svoje usmernenia týkajúce sa situácií, kedy sú bezdrôtové širokopásmové služby vytvorené pomocou prostriedkov štrukturálnych fondov v regiónoch, kde sú už tieto služby čiastočne poskytované. Z geografického hľadiska je prakticky nemožné obmedziť prístup k týmto službám len na riedko obývané oblasti, najmä tam, kde sa využívajú nové bezdrôtové technológie, bez toho, aby boli zároveň prístupné v zastavaných oblastiach, kde už tieto služby existujú;

1.28

chcel by však upozorniť na skutočnosť, že nie všetky vidiecke oblasti a oblasti so stálym geografickým a prírodným znevýhodnením, kde sú opatrenia na odstránenie rozdielov v prístupe k digitálnym technológiám najurgentnejšie a problémy na riešenie najnáročnejšie, sú znevýhodnenými oblasťami aj podľa používaných kritérií oprávnenosti financovania zo štrukturálnych fondov.

1.29

pokladá preto za dôležité nájsť nové a pružné riešenia pre účinné opatrenia v týchto oblastiach jednak prostredníctvom opatrení na ekonomickú podporu budovania infraštruktúry, ktoré by boli definované na miestnej a regionálnej úrovni, a koordinované na národnej a európskej úrovni, jednak prostredníctvom usmernení, ktoré by umožnili v súlade so zásadami Spoločenstva o slobodnej hospodárskej súťaži čeliť zlyhaniu trhu, ktoré je v uvedených geografických oblastiach bežné;

1.30

poukazuje na skutočnosť, že pri zavádzaní širokopásmového pripojenia v oblastiach so stálym geografickým a prírodným znevýhodnením, kde operátori, ako už bolo uvedené, nechcú investovať pre ekonomickú nenávratnosť investovaných prostriedkov, je veľmi ťažké uplatniť formy verejno-súkromného partnerstva alebo moderné formy financovania projektov inak, než s veľkými investíciami zo strany verejného sektora, pre ktoré preto treba nájsť nové formy stimulácie;

1.31

okrem toho zastáva názor, že nie je potrebné definovať daňové úľavy pre užívateľov, nakoľko problém zavedenie širokopásmového pripojenia sa týka viac „ponuky“ než „dopytu“. Nazdáva sa, že je užitočnejšie skúmať možnosti stimulov alebo daňových úľav pri projektoch budovania infraštruktúry v oblastiach so stálym geografickým a prírodným znevýhodnením pre samotných operátorov, čím by sa zmenšila krivka návratnosti investície;

1.32

vzhľadom na to, že sa vždy zasadzoval za podporu výmeny osvedčených postupov, pokladá za chvályhodnú iniciatívu Komisie ďalej podporovať výmenu osvedčených postupov a umožniť sústredenie požiadaviek prostredníctvom celoeurópskej internetovej stránky, ktorá by bola centrálnou platformou pre zhromažďovanie informácií hlavne medzi poskytovateľmi pripojenia a miestnymi a regionálnymi samosprávami;

1.33

preto pokladá za veľmi dôležité, aby sa Komisia aktívne snažila vytvárať podstatné synergie medzi vlastnými sektorovými programami a finančnými opatreniami v rámci štrukturálnych fondov a fondu pre rozvoj vidieka.

1.34

súhlasí s požiadavkou Komisie na členské štáty posilniť stratégie rozvoja širokopásmového pripojenia väčším zapojením miestnych a regionálnych orgánov a stanovením merateľných cieľov pre rozšírenie širokopásmového pripojenia, a to hlavne v oblasti verejných služieb.

2.1

súhlasí s tvrdením Komisie, podľa ktorého širokopásmové pripojenie je jedným z hlavných faktorov umožňujúcich zavedenie informačnej spoločnosti hlavne s cieľom zaručiť rovnosť prístupu pre všetkých občanov, zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov a zlepšiť výkonnosť verejnej správy;

2.2

nazdáva sa, že existencia „infraštrukturálnych priepastných rozdielov v digitálnej technológii“ (infrastructural digital divide) alebo veľkých rozdielov medzi populáciou žijúcou v oblastiach, kde je dostupná infraštruktúra, a tým aj moderné služby, a populáciou žijúcou v oblastiach s trvalým geografickým a prírodným znevýhodnením, kde takáto infraštruktúra dostupná nie je, a tým ani služby, je veľkou prekážkou pre účasť všetkých občanov na informačnej spoločnosti (e-Inclusion) a výrazne obmedzuje možnosti hlavne verejného sektora využívať inovačné formy interakcie s vlastnými zákazníkmi, občanmi a podnikmi, čo spôsobuje skutočný a zásadný nedostatok demokracie;

2.3

rovnako sa nazdáva, že naďalej pretrvávajú „kultúrne priepastné rozdiely v digitálnej technológii“, t. j. veľké rozdiely vo vedomostiach umožňujúcich využívanie služieb poskytovaných prostredníctvom IKT, medzi novými a starými členskými štátmi, medzi hustejšie osídlenými oblasťami a vidieckymi oblasťami, ako aj medzi jednotlivými generáciami a sociálnymi vrstvami tvoriacimi európsku spoločnosť, a že je preto nevyhnutné nájsť vhodné nástroje činnosti, ktoré by poskytli čo najväčšiemu počtu obyvateľov základné vedomosti umožňujúce využívať inovácie na tomto poli;

2.4

sa nazdáva, že začleňovanie prostredníctvom elektronickej správy (e-Government) zahŕňa jednak boj proti novým vylúčeniam, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti so zapojením služieb do siete (infraštrukturálne a kultúrne priepastné rozdiely v digitálnej technológii) a jednak posilňovanie politík sociálneho začlenenia prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (IKT);

2.5

podotýka, že verejné správy by mali uplatniť multikanálové stratégie, ktoré umožňujú užívateľom vstúpiť do interakcie použitím toho najvhodnejšieho prostriedku (prepážka, internetové stránky, digitálna televízia, mobilný telefón, atď.), aby nedošlo k marginalizácii v prístupe k verejným službám;

2.6

pokladá za potrebné vypracovať špecifické vzdelávacie a podporné opatrenia na zabezpečenie rovnosti príležitostí, aby sa umožnil telematický prístup k službám aj pre sociálne znevýhodnených občanov;

2.7

uznáva, že je potrebné, aby portály verejných správ okrem toho spĺňali štandard využívania internetu podľa definície W3C (web usability). Túto zhodu by mohli posúdiť príslušné medzinárodne uznané certifikačné úrady;

2.8

pokladá za dôležité, aby každé naplánované opatrenie zamerané na začlenenie bolo zahrnuté do všeobecného programového rámca, aby sa znížilo riziko uplatňovania izolovaných nesynergických opatrení.

2.9

konštatuje, že využívanie IKT by malo byť zamerané jednak na reorganizáciu a aktualizáciu služieb poskytovaných verejnou správou, jednak na dosiahnutie cieľov výkonnosti, účinnosti, hospodárnosti, nestrannosti, transparentnosti, zjednodušovania a účasti;

2.10

konštatuje, že skrátenie času na preklenutie vzdialeností, odstránenie čakania v radoch, ľahšie vypĺňanie tlačív, jediný front office (miesto prvého kontaktu) a zníženie možnosti chýb prostredníctvom priamej kontroly zapísaných údajov: toto všetko sú výhody, ktoré môžu viesť k modernejším alternatívnym formám poskytovania služieb;

2.11

nazdáva sa, že by bolo potrebné vytvoriť systém merania nákladov, úžitku, dosahu, atď. prostredníctvom ukazovateľov a metód, ktoré by boli v rámci Európskej únie jednotné;

2.12

je presvedčený, že investície verejného sektora zamerané na integráciu systémov a spoluprácu medzi nimi, na spoločné využívanie informácii a poskytovanie služieb on-line by sa mali prejaviť v týchto hlavných výhodách, ktoré sa dajú finančne vyjadriť, a teda aj merať a porovnávať: časové úspory pre občanov a podniky a vyššia výkonnosť a produktivita verejnej správy okrem zrejmých kvalitatívnych prínosov, akými sú vysoká úroveň spokojnosti užívateľov so službami verejnej správy a vyššia transparentnosť a zodpovednosť verejnej správy;

2.13

nazdáva sa, že pre definovanie spoločného systému hodnotenia by bolo vhodné porovnať rôzne národné a regionálne systémy a potom prijať tie najvhodnejšie modely;

2.14

preto sa domnieva, že dôležitú úlohu môže zohrať výmena osvedčených organizačných a technologických postupov vo verejnom sektore (best practices) pri optimalizácii dostupných zdrojov, ale aj pri tvorbe pridanej hodnoty postupným a systematickým vytváraním profesijných zoskupení v oblasti elektronickej správy. Vyhodnotenie skúseností, ktoré neviedli k očakávaným úspechom (worst practices), môže byť navyše užitočné pre posúdenie rizikových faktorov a kritickosti situácie;

2.15

navrhuje, aby verejné správy, ktoré vlastnia aplikačné programy realizované na verejnú objednávku, ich v pôvodnom formáte s príslušnou dokumentáciou poskytli bezplatne iným správam, ktoré o ne požiadajú a ktoré si ich dokážu upraviť podľa svojich potrieb.

2.16

pre konkrétny rozvoj elektronickej správy na úrovni EÚ pokladá za zásadné stanoviť služby s vysokou pridanou hodnotou, ktoré by mohli mať veľký význam pre občanov, podniky a pre samotné verejné správy a byť hnacou silou rozsiahleho šírenia faktorov uvedených v bode 2.20;

2.17

požaduje s ohľadom na hlavnú už stanovenú službu elektronického verejného obstarávania (e-Procurement):

2.18

sa nazdáva, že organizácia verejných orgánov, súlad predpisov na európskej úrovni, šírenie inovačnej kultúry medzi ľudskými zdrojmi vo verejnej správe a riadenie úloh v oblasti IKT sú všetko faktory, ktoré podmieňujú inovačné procesy vo verejnej správe a rozvoj elektronickej verejnej správy;

2.19

navrhuje, aby sa vzhľadom na tieto faktory vyvinuli tieto iniciatívy:

2.20

považuje zlepšenie verejných rozhodovacích procesov a lepšiu účasť občanov na týchto procesoch za kritický faktor súdržnosti európskej spoločnosti. Tu môžu na rôznych úrovniach pomôcť IKT, hoci je potrebné vyriešiť ešte veľa otázok, od rizika nového vylúčenia až po kvalitu samotných rozhodovacích procesov;

2.21

preto sa domnieva, že by bolo vhodné uľahčiť spoluprácu, výmenu poznatkov, spoločné využívanie opakovane využiteľných riešení a podporiť iniciatívy zamerané na väčšiu transparentnosť a účasť na verejnom rozhodovaní, a to hlavne na rozhodovacích procesoch parlamentov;

2.22

považuje za nevyhnutné racionalizovať a štruktúrovať formy komunikácie medzi inštitúciami, ktoré tvoria predpisy, s cieľom dosiahnuť spoločné a koordinované využívanie všetkých zdrojov s osobitným dôrazom na služby, ktoré verejná správa poskytuje občanom a podnikom;

2.23

uvedomuje si prínos zapojenia občanov do stáleho zlepšovania kvality služieb poskytovaných verejným sektorom. Táto účasť by mohla byť uľahčená aj prostredníctvom zriadenia stáleho virtuálneho monitorovacieho strediska, ktoré by umožnilo získavať údaje a podnety od samotných užívateľov uvedených služieb.