52005PC0687

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 22.12.2005

KOM(2005) 687 v konečnom znení

2005/0273 (CNS)

Návrh

ROZHODNUTIA RADY,

ktorým sa schvaľuje pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody o medzinárodnej registrácii dizajnov, prijatému v Ženeve 2. júla 1999 {SEC(2005)1748}

(predložený Komisiou)

ODÔVODNENIE

1. Úvod

Dňa 12. decembra 2001 prijala Rada nariadenie (ES) č. 6/2002 o dizajnoch Spoločenstva (ďalej len „nariadenie o dizajnoch Spoločenstva“)[1].

Nariadením o dizajnoch Spoločenstva sa zriaďuje systém dizajnov Spoločenstva, ktorý umožňuje získať ochranu pre dizajny s jednotným účinkom na celom území Európskeho spoločenstva. Podľa uvedeného nariadenia je možné dizajn chrániť buď neregistrovaným dizajnom Spoločenstva, ak je sprístupnený verejnosti spôsobom stanoveným týmto nariadením, alebo registrovaným dizajnom Spoločenstva, ak je registrovaný podľa postupu stanoveného týmto nariadením.

Nariadenie o dizajnoch Spoločenstva poveruje správou dizajnov Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny), ďalej len „úrad“[2]. Dňa 1. januára 2003 umožnil úrad prihlášky na registrované dizajny Spoločenstva, ktorým bol určený prvý deň podania 1. apríl 2003.

Dňa 23. decembra 2003 nadobudol účinnosť akt Haagskej dohody o medzinárodnej registrácii dizajnov, prijatý v Ženeve 2. júla 1999 (ďalej len „Ženevský akt“). Ženevský akt umožňuje pôvodcom dizajnov získať ochranu pre dizajny v mnohých krajinách prostredníctvom jednotnej medzinárodnej registrácie. Podľa Ženevského aktu jednotná medzinárodná prihláška podaná medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva týmto nahrádza celý rad prihlášok, ktorými by sa inak mali zaoberať rôzne vnútroštátne a regionálne úrady.

Cieľom tohto návrhu je vytvoriť väzbu medzi systémom dizajnov Spoločenstva a systémom medzinárodnej registrácie zavedeným podľa Ženevského aktu. Táto väzba umožní pôvodcom dizajnov podať jednotnú medzinárodnú prihlášku na medzinárodnom úrade Svetovej organizácie duševného vlastníctva, okrem ostatných zmluvných strán určujúc Európske Spoločenstvo, s cieľom získať ochranu v rámci systému dizajnov Spoločenstva.

2. Ženevský akt

Haagsky systém je založený na Haagskej dohode o medzinárodnej registrácii dizajnov. Túto dohodu vytvárajú tri rôzne akty: Londýnsky akt z roku 1934, Haagsky akt z roku 1960 a Ženevský akt z roku 1999. Tieto tri akty sú nezávislé a pokiaľ ide o ich hmotnoprávne ustanovenia, pôsobia súčasne. Zmluvné strany sa môžu rozhodnúť stať sa stranou len jedného, dvoch alebo všetkých troch aktov. Tým sa automaticky stávajú členom Haagskej únie, ktorá má v súčasnosti 42 zmluvných štátov, z ktorých je 12 členských štátov EÚ[3].

Systém medzinárodnej registrácie dizajnov vznikol z potreby jednoduchosti a úspornosti. V podstate umožňuje vlastníkom dizajnov pochádzajúcim z určitého zmluvného štátu získať ochranu ich dizajnov s minimálnymi formalitami a výdavkami.

Medzinárodnú prihlášku je možné podať v jednom jazyku (angličtine alebo francúzštine) po zaplatení jednotného súboru poplatkov. Žiadateľ musí určiť zmluvné štáty, v ktorých žiada o ochranu. Medzinárodná prihláška sa bežne posiela priamo na medzinárodný úrad. Po obdržaní prihlášky medzinárodný úrad skontroluje, či je v súlade s predpísanými formálnymi požiadavkami a potom prihlášku uverejní - alebo lepšie, zverejní registráciu – vo Vestníku medzinárodných dizajnov (na internetových stránkach Svetovej organizácie duševného vlastníctva). Po zverejnení musí každý vnútroštátny úrad identifikovať medzinárodné registrácie, v ktorých bol určený, aby mohol prikročiť k prípadnému vecnému preverovaniu stanovenému jeho vlastnými právnymi predpismi.

Akýkoľvek vecný aspekt ochrany (vrátane najmä vecného preverovania vykonávaného každým úradom, posudzovanie podmienok ochrany a rozsahu tejto ochrany) je teda výhradne záležitosťou právnych predpisov každej určenej zmluvnej strany.

Na základe tohto preverovania môže daný úrad informovať medzinárodný úrad o odmietnutí ochrany na svojom území. Medzinárodnú prihlášku však nie je možné odmietnuť na základe toho, že nie je v súlade s formálnymi požiadavkami. Tieto požiadavky musia byť považované za splnené už po preverovaní, ktoré uskutoční medzinárodný úrad.

Medzinárodná registrácia má po jej prijatí rovnaký účinok v každej určenej krajine, ako v prípade, keby v takejto krajine bol dizajn priamo uložený. Medzinárodná registrácia je preto z hľadiska rozsahu ochrany a presadzovania rovnocenná vnútroštátnemu právu. Zároveň medzinárodná registrácia uľahčuje udržiavanie ochrany, pretože sa obnovuje len jedno uloženie a existuje jeden jednoduchý postup pre záznam akýchkoľvek zmien (napr. vlastníctva alebo adresy).

Prijatie Ženevského aktu v roku 1999 malo dvojaký cieľ, a to:

- urobiť haagsky systém príťažlivejší pre žiadateľov a rozšíriť uvedený systém o nových členov; za týmto účelom zaviedol akt z roku 1999 do haagskeho systému mnohé črty s cieľom uľahčiť pristúpenie krajín, ktoré spravujú systémy preverovania dizajnov, k Haagskej únii (napr. USA a Japonsko);

- zabezpečiť vytvorenie väzby medzi systémom medzinárodnej registrácie a regionálnymi systémami na základe ustanovenia, že medzivládne organizácie sa môžu stať zmluvnou stranou uvedeného aktu.

Druhý cieľ otvára dvere pre pristúpenie Európskeho spoločenstva k haagskemu systému. Územie EÚ by sa v takom prípade považovalo pre účely Ženevského aktu za jednu krajinu a ustanovenia týkajúce sa dizajnov Spoločenstva za príslušné domáce právne predpisy. Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu by sa stal úradom zodpovedným za vecné preverovanie medzinárodných prihlášok, v ktorých bolo Spoločenstvo určené.

Systém dizajnov Spoločenstva a systém medzinárodnej registrácie zavedený Haagskou dohodou je možné považovať za vzájomne sa doplňujúce. Systém dizajnov Spoločenstva zabezpečuje úplný a jednotný regionálny registračný systém, ktorý pokrýva celé územie Európskej únie. Haagska dohoda predstavuje zmluvu, ktorá sústreďuje postupy na získanie ochrany pre dizajny na území určených zmluvných strán.

Systém Ženevského aktu sa stal plne funkčný dňa 1. apríla 2004. Tento deň nadobudol účinnosť Ženevský akt i aktualizované spoločné ustanovenia v rámci Haagskej dohody, ktoré celé konanie zjednodušujú.

3. Právny základ

Akt pristúpenia Spoločenstva k Ženevskému aktu musí vychádzať z článku 308 ES, ustanovenia Zmluvy o ES, na ktorom sú založené spoločné ustanovenia, t.j. nariadenie o dizajnoch Spoločenstva. Okrem toho by mal byť uvedený odkaz na článok 300 Zmluvy o ES, ktorý oprávňuje Európske spoločenstvo uzatvárať dohody medzi Európskym spoločenstvom a jedným alebo viacerými štátmi či medzinárodnými organizáciami.

Precedentným aktom uplatneným podobne v oblasti duševného vlastníctva je nedávne rozhodnutie Rady č. 2003/793/ES z 27. októbra 2003, ktorým sa schvaľuje prístup Európskeho spoločenstva k Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise ochranných známok prijatému v Madride 27. júna 1989[4]. Toto rozhodnutie vychádza z článku 308 Zmluvy o ES v spojení článkom 300 ods. 2, druhá veta a článkom 300, ods. 3, prvý pododsek.

4. Postup pristúpenia Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu

Podľa článku 27 ods. 1 bodu ii) Ženevského aktu sa môže medzivládna organizácia stať zmluvnou stranou, ak sú splnené tieto podmienky:

- aspoň jeden z členských štátov medzivládnej organizácie je členom Svetovej organizácie duševného vlastníctva a

uvedená organizácia má úrad, prostredníctvom ktorého je možné získať ochranu dizajnov s účinkom na území, na ktorom sa uplatňuje ustanovujúca zmluva medzivládnej organizácie;

- úrad takejto organizácie nie je predmetom notifikácie podľa článku 19 Ženevského aktu.

Európske spoločenstvo tieto podmienky spĺňa. Po prvé, všetky členské štáty sú členmi Svetovej organizácie duševného vlastníctva. Po druhé, Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu riadi správu systému dizajnov Spoločenstva zriadeného podľa nariadenia č. 6/2002. Po tretie, Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu nie je predmetom notifikácie podľa článku 19 Ženevského aktu[5].

V súlade s článkom 27 ods. 2 Ženevského aktu každý štát alebo medzinárodná organizácia, pokiaľ tento akt nepodpísali, uložia listinu o pristúpení. Európske spoločenstvo nepodpísalo Ženevský akt, a preto je povinné uložiť listinu o pristúpení. V článku 27 ods. 3 písmeno a) sa vyhlasuje, že pre pristúpenie Európskeho spoločenstva je dňom účinnosti uloženia listiny o pristúpení deň, kedy je listina uložená. V súlade s článkom 28 ods. 3 písmeno b) pristúpenie Európskeho spoločenstva nadobudne účinnosť tri mesiace po dni, keď uloží svoju listinu o pristúpení.

5. Vyhlásenia, ktoré sa majú realizovať v rámci pristúpenia Spoločenstva k Ženevskému aktu

Ženevský akt a spoločné ustanovenia podľa Ženevského aktu, Londýnskeho aktu a Haagskeho aktu Haagskej dohody poskytujú možnosť alebo stanovujú povinnosť pre zmluvné strany, aby realizovali určité vyhlásenia týkajúce sa fungovania ich systému medzinárodnej registrácie. Vyhlásenia realizované v listine o pristúpení nadobudnú účinnosť v deň, keď sa daná zmluvná strana stane viazanou uvedeným aktom.

Komisia navrhuje, aby boli realizované vyhlásenia generálnemu riaditeľovi Svetovej organizácie duševného vlastníctva týkajúce sa týchto záležitostí.

i) Článok 4 ods. 1 písmeno a) Ženevského aktu uvádza, že medzinárodná prihláška sa môže podľa výberu žiadateľa podať priamo na medzinárodnom úrade alebo prostredníctvom úradu zmluvnej strany žiadateľa. Avšak podľa článku 4 ods. 1 písmeno b) môže určitá zmluvná strana oznámiť, že medzinárodné prihlášky nie je možné podať prostredníctvom jej úradu.

Väčšina výhod haagskeho systému spočíva v jeho jednoduchosti a miesto prijímajúceho úradu sa nezdá byť veľmi dôležité pre prihlášku dizajnov. Preto by malo Európske spoločenstvo vylúčiť podávanie prihlášky prostredníctvom tohto úradu, aby nedochádzalo k zbytočnej duplikácii práce. Priame podanie prihlášky v Svetovej organizácii duševného vlastníctva sa tiež uprednostňuje preto, aby nedochádzalo zo strany žiadateľov k zámene prihlášok k registrácii dizajnov Spoločenstva a prihlášok k medzinárodnej registrácii. Táto zámena by bola ešte problematickejšia v prípade platby základného poplatku za medzinárodnú prihlášku, ktorý je v každom prípade potrebné zaplatiť priamo medzinárodnému úradu a ktorý je splatný v čase podania prihlášky. Ak by žiadatelia omylom zaplatili poplatok Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu, musel by tento úrad príslušný poplatok vrátiť.

Dôležitou informáciou je, že v súčasnosti Svetová organizácia duševného vlastníctva neprijíma prihlášky podané prostredníctvom vnútroštátnych úradov ani od tých zmluvných strán, ktoré by tento postup povolili[6].

ii) Ženevský akt v článku 7 stanovuje, že predpísané poplatky zahŕňajú štandardný určovací poplatok, ktorý musí byť zaplatený za každú určenú zmluvnú stranu. Okrem toho každá zmluvná strana, ktorá je medzivládnou organizáciou, môže vyhlásiť, že pre každú prihlášku a pre každú obnovu medzinárodnej registrácie, v ktorej je určená, je štandardný určovací poplatok nahradený individuálnym určovacím poplatkom, ktorého výška je uvedená vo vyhlásení a môže byť zmenená v ďalších vyhláseniach. Stanovená výška poplatku nemôže byť vyššia než ekvivalentná čiastka, ktorú by zmluvná strana bola oprávnená získať za vnútroštátnu prihlášku a obnovu. Táto čiastka bude znížená o úspory vyplývajúce z medzinárodného konania. Určovací poplatok prevádza medzinárodný úrad príslušnej zmluvnej strane[7].

Z hľadiska príjmov bude mať voľba medzi štandardným určovacím poplatkom a individuálnym určovacím poplatkom dopad na rozpočet daného úradu. Európske spoločenstvo by preto malo využiť tieto výhody a stanoviť svoj vlastný individuálny určovací poplatok.

Stanovenie tohto poplatku musí vychádzať z viacerých prvkov. Poplatky musia byť dostatočné, aby pokryli náklady na postupy týkajúce sa dizajnov, ktorých ochrana sa vyžaduje v EÚ. Znamená to nielen náklady týkajúce sa preverovania týchto dizajnov v Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu, ale aj náklady na ďalšie postupy, napríklad zrušenia platnosti a odvolania. Toto stanovenie sa ešte nerealizovalo, pretože je potrebné najskôr uskutočniť finančnú analýzu. Takáto analýza vyžaduje podrobné preskúmanie hlavných podmienok pristúpenia k Haagskej dohode. Komisia musí tiež získať lepšiu predstavu ohľadom možného počtu prípadov neplatnosti a odvolaní, ktoré môžu medzinárodné určenia generovať, a teda ohľadom objemu práce pre Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu.

Na základe týchto štúdií Komisia navrhne zmenu a doplnenie nariadenia o poplatkoch, ktoré bude obsahovať výšku a štruktúru poplatkov, ktoré majú byť stanovené pre určenie Európskeho spoločenstva prostredníctvom Ženevského aktu.

iii) Na základe článku 17 ods. 3 písmeno c) Ženevského aktu vzniká každej zmluvnej strane povinnosť informovať generálneho riaditeľa medzinárodného úradu o maximálnej dĺžke ochrany poskytovanej podľa jej zákona. Článok 12 nariadenia o dizajnoch Spoločenstva stanovuje maximálnu dĺžku ochrany 25 rokov. Európske spoločenstvo v tomto zmysle podáva oznámenie generálnemu riaditeľovi.

Vyhlásenia nemajú význam alebo by sa nemali podávať v prípade iných otázok než tých, ktoré sú plánované v Ženevskom akte a v spoločných ustanoveniach. Niektoré z týchto možných vyhlásení nemajú pre Európske spoločenstvo význam, pretože sa týkajú špecifických čŕt vnútroštátnych právnych predpisov neznámych alebo nepoužiteľných v nariadení o dizajnoch Spoločenstva, alebo pretože majú význam len pre preverovacie úrady[8]. Bližšie vysvetlenie rozhodne vyžadujú prípadné vyhlásenia o účinnosti zmeny vlastníctva a o výmene.

- Podľa článku 16 ods. 2 Ženevského aktu môže ktorákoľvek zmluvná strana vo vyhlásení oznámiť generálnemu riaditeľovi Svetovej organizácie duševného vlastníctva, že záznam zmeny vlastníctva v medzinárodnom registri nemá rovnakú účinnosť ako záznam v jej vlastnom registri, pokiaľ neobdrží vyjadrenie alebo dokumenty špecifikované v tomto vyhlásení. Avšak pre zabezpečenie čo najväčšej jednoduchosti a účinnosti medzinárodného systému by nemalo Spoločenstvo takéto vyhlásenie predkladať. Takto bude mať medzinárodný register plnú a priamu účinnosť v EÚ.

- V článku 10 ods. 5 písmeno a) sa uvádza, že úrad každej zmluvnej strany môže oznámiť medzinárodnému úradu, že chce obdržať kópiu každej medzinárodnej registrácie, v ktorej bol určený, ihneď po nadobudnutí účinnosti registrácie spolu s príslušnou správou, dokumentom alebo vzorom pripojenom k medzinárodnej prihláške. Spoločenstvo by nemalo vyžadovať tieto kópie, pretože preverovanie na týkajúce sa odmietnutia (v dôsledku rozporu s verejným poriadkom, morálkou a definíciou dizajnu) sa môže uskutočniť na základe zverejnenia medzinárodných registrácií medzinárodným úradom. Preto nie je potrebné, aby Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu dostával úplné spisy od Svetovej organizácie duševného vlastníctva.

6. Poznámky k článkom

Článok 1

V článku jeden sa Rada vyzýva, aby schválila Ženevský akt. Znenie Ženevského aktu je pripojené k tomuto rozhodnutiu vo všetkých úradných jazykoch Európskeho spoločenstva.

Článok 2

Článok 2 ods. 1 uvádza, že po prijatí tohto návrhu uloží predseda Rady listinu o pristúpení u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva v súlade s článkom 27 Ženevského aktu. Aby nedošlo ku komplikáciám pri implementácii Ženevského aktu v rámci Európskeho spoločenstva, upresnilo sa, že listinu o pristúpení je možné prijať odo dňa, kedy Rada a Komisia príjmu nevyhnutné implementačné opatrenia (nariadenie Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 6/2002 o dizajnoch Spoločenstva; nariadenie Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 2245/2002; nariadenie Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 2246/2002 o poplatkoch).

V druhom odseku sa uvádzajú vyhlásenia, ktoré sa podávajú v listine o pristúpenie.

Článok 3

Po pristúpení k Ženevskému aktu sa Európske spoločenstvo stane členom zhromaždenia Haagskej únie (článok 20 a 21 Ženevského aktu). To napríklad znamená, že Európske spoločenstvo môže hlasovať namiesto jej členských štátov s počtom hlasov zodpovedajúcim počtu jej členských štátov, ktoré sú zmluvnou stranou tohto aktu a že Európske spoločenstvo sa nezúčastní hlasovania, ak ktorýkoľvek z jej členských štátov uplatní svoje právo hlasovať a vice versa .

Úlohou zhromaždenia je okrem iného riešiť všetky otázky týkajúce sa udržiavania a rozvoja Únie a implementácie Ženevského aktu; vydávať pokyny v otázke príprav na konferencie o revízii a rozhodovať o zvolaní takejto konferencie; a uskutočňovať zmeny a doplnenia v spoločných ustanoveniach podľa Ženevského aktu.

V súlade s článkom 300 Zmluvy o ES zastupuje Európska Komisia Európske spoločenstvo v zhromaždení Haagskej únie. V delegáciách Európskeho spoločenstva môžu byť tiež zástupcovia úradu.

Z hľadiska uvedených skutočností a s cieľom vylúčiť zbytočné ťažkopádne postupy na zasadaniach zhromaždenia Haagskej únie v budúcnosti v článku 3 ods. 1 tohto návrhu sa stanovuje, že Rada oprávňuje Európsku komisiu, aby zastupovala Európske spoločenstvo na budúcich zasadaniach zhromaždenia Haagskej únie a prejednávala v mene Spoločenstva záležitosti, ktoré spadajú do právomoci, ktorú má zhromaždenie podľa článku 21 Ženevského aktu. V článku 3 ods. 2 sa uvádza, že postoj Európskeho spoločenstva vypracuje Európska komisia a členské štáty v rámci príslušnej pracovnej skupiny Rady alebo pri schôdzkach ad hoc zvolaných v priebehu pracovných aktivít v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva.

7. Doplňujúce opatrenia, ktoré sa majú prijať v rámci pristúpenia Spoločenstva k Ženevskému aktu

Pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu vyžaduje niekoľko implementačných opatrení na úrovni Spoločenstva.

Po prvé, zákonodarca Spoločenstva musí stanoviť pravidlá na prispôsobenie systému dizajnov Spoločenstva systému medzinárodných prihlášok podľa Ženevského aktu. Navrhuje sa, aby opatrenia, na základe ktorých pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu nadobúda účinnosť, boli začlenené do nariadenia o dizajnoch Spoločenstva zmenením a doplnením súčasných ustanovení a vložením nového a samostatného oddielu „Medzinárodná registrácia dizajnov“.

Po druhé je potrebné pozmeniť implementačné pravidlá, na základe ktorých pristúpenie k Ženevskému aktu nadobúda platnosť. Vyžaduje to zmenu nariadenia Komisie (ES) č. 2245/2002 z 21. októbra 2002, ktorým sa vykonáva nariadenie o dizajnoch Spoločenstva[9].

Po tretie je potrebné pozmeniť nariadenie Komisie (ES) č. 2246/2002 zo 16. decembra 2002 o poplatkoch splatných úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) v súvislosti so zápisom dizajnov Spoločenstva[10]. Zmeneným a doplneným nariadením o poplatkoch by sa mal zaviesť systém individuálnych poplatkov za medzinárodné registrácie v súlade s vyhlásením realizovaným v tomto rozhodnutí.

Vzhľadom na to, že Európske spoločenstvo by začalo byť viazané Ženevským aktom tri mesiace odo dňa, keď uloží listinu o pristúpení, mali by potrebné implementačné opatrenia nadobudnúť účinnosť pred vypršaním tejto trojmesačnej lehoty.

8. Závery

Na základe uvedených skutočností sa Rada vyzýva, aby v mene Európskeho spoločenstva prijala pripojené rozhodnutie schvaľujúce Ženevský akt, oprávňujúce predsedu Rady uložiť listinu o pristúpení k Ženevskému aktu u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva a oprávňujúce Európsku komisiu zastupovať Európske spoločenstvo na zasadaniach zhromaždenia Haagskej únie konaných pod záštitou Svetovej organizácie duševného vlastníctva a prejednávať a schvaľovať v mene Európskeho spoločenstva záležitosti, ktoré spadajú do právomoci zhromaždenia.

2005/0273 (CNS)

Návrh

ROZHODNUTIA RADY,

ktorým sa schvaľuje pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody o medzinárodnej registrácii dizajnov, prijatému v Ženeve 2. júla 1999

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na článok 308, v spojení s článkom 300 ods. 2 prvý pododsek, druhá veta a článkom 300 ods. 3, prvý pododsek tejto zmluvy,

so zreteľom na návrh Komisie[11],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[12],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[13],

keďže:

(1) Cieľom nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Spoločenstva[14], založeného na článku 308 Zmluvy o ES, je vytvoriť trh, ktorý riadne funguje a ponúka podmienky, ktoré sú podobné podmienkam existujúcim na vnútroštátnom trhu. Pre vytvorenie takéhoto trhu a jeho postupnú transformáciu na jednotný trh vytvorilo uvedené nariadenie systém dizajnov Spoločenstva, na ktorého základe môžu podniky prostredníctvom jednotného postupu získať dizajny Spoločenstva, ktorým sa poskytuje jednotná ochrana a ktoré majú platnosť na celom území Spoločenstva.

(2) Po prípravných prácach, ktoré začala a realizovala Svetová organizácia duševného vlastníctva s účasťou členských štátov, ktoré sú členmi Haagskej únie, členských štátov, ktoré nie sú členmi Haagskej únie a Európskeho spoločenstva, prijala diplomatická konferencia, zvolaná za týmto účelom v Ženeve, dňa 2. júla 1999 Ženevský akt Haagskej dohody o medzinárodnej registrácii dizajnov (ďalej len „Ženevský akt“).

(3) Ženevský akt bol prijatý s cieľom zaviesť určité inovácie do systému pre medzinárodné ukladanie dizajnov stanovenému v Londýnskom akte, ktorý bol prijatý 2. júna 1934 a Haagskom akte, ktorý bol prijatý 28. novembra 1960.

(4) Cieľom Ženevského aktu je rozšíriť haagsky systém medzinárodnej registrácie o nových členov a zvýšiť príťažlivosť systému pre žiadateľov. V porovnaní s Londýnskym aktom a Haagskym aktom je jednou z hlavných inovácií skutočnosť, že medzivládna organizácia, ktorá má úrad oprávnený poskytovať ochranu vzorom s účinnosťou na území danej organizácie, sa môže stať zmluvnou stranou Ženevského aktu.

(5) Možnosť, aby sa medzivládna organizácia, ktorá má regionálny úrad pre registráciu dizajnov, mohla stať zmluvnou stranou Ženevského aktu, sa zaviedla preto, aby umožnila najmä Európskemu spoločenstvu pristúpiť k tomuto aktu a tým k Haagskej únii.

(6) Ženevský akt nadobudol platnosť 23. decembra 2003 a uplatňovať sa začal 1. apríla 2004. Dňa 1. januára 2003 prijal Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) prihlášky na registráciu dizajnov Spoločenstva, ktorým bol pridelený prvý deň podania 1. apríl 2003.

(7) Systém dizajnov Spoločenstva a systém medzinárodnej registrácie zriadený Ženevským aktom, sa vzájomne dopĺňajú. Systém dizajnov Spoločenstva zabezpečuje úplný a jednotný regionálny systém pre registráciu dizajnov, ktorý pokrýva celé územie Európskej únie. Haagska dohoda predstavuje zmluvu, ktorá sústreďuje postupy na získanie ochrany pre dizajny na území určených zmluvných strán.

(8) Vytvorenie väzby by umožnilo pôvodcom dizajnov prostredníctvom jednotnej medzinárodnej prihlášky získať ochranu na ich dizajny v Spoločenstve podľa systému vzorov Spoločenstva a na území Ženevského aktu v rámci i mimo rámca Spoločenstva.

(9) Okrem toho vytvorenie väzby medzi systémom vzorov Spoločenstva a systémom medzinárodnej registrácie podľa Ženevského aktu podporí harmonický rozvoj hospodárskych činností, vylúči narušovanie hospodárskej súťaže, zefektívni náklady a zvýši úroveň integrácie a fungovania vnútorného trhu. Preto je z dôvodu zvýšenia príťažlivosti systému dizajnov Spoločenstva potrebné, aby Spoločenstvo pristúpilo k Ženevskému aktu.

(10) Komisia by mala byť po pristúpení Spoločenstva k Ženevskému aktu oprávnená zastupovať Spoločenstvo na zhromaždení Haagskej únie.

(11) Toto rozhodnutie sa nedotýka práva členských štátov zúčastňovať sa na zhromaždení Haagskej únie, pokiaľ ide o ich vnútroštátne dizajny.

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Ženevský akt Haagskej dohody o medzinárodnej registrácii dizajnov, prijatý v Ženeve 2. júla 1999 (ďalej len Ženevský akt) sa schvaľuje v mene Spoločenstva vo vzťahu k záležitostiam spadajúcim do rámca jeho pôsobnosti.

Znenie Ženevského aktu sa pripojuje k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

1. Predseda Rady je oprávnený uložiť listinu o pristúpení u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva odo dňa, keď Rada a komisia prijali opatrenia nevyhnutné na vytvorenie väzby medzi právnymi predpismi týkajúcimi sa dizajnov Spoločenstva a Ženevským aktom.

2. Vyhlásenia, ktoré sú priložené k tomuto rozhodnutiu sa realizujú v listine o pristúpení.

Článok 3

1. Komisia je oprávnená zastupovať Európske spoločenstvo na zasadaniach zhromaždenia Haagskej únie konaných pod záštitou Svetovej organizácie duševného vlastníctva.

2. Komisia jedná v mene Spoločenstva na zhromaždení Haagskej únie o všetkých otázkach v rámci pôsobnosti Spoločenstva súvisiacich s dizajnmi Spoločenstva a v súlade s týmito ustanoveniami:

a) postoj, ktorý môže Spoločenstvo v zhromaždení prijať, pripravuje príslušná pracovná skupina Rady alebo, ak to nie je možné, na ad hoc zasadaniach zvolaných v priebehu pracovných aktivít v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva;

b) pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa zmien a doplnení nariadenia (ES) č. 6/2002 alebo akéhokoľvek iného aktu Rady vyžadujúceho jednohlasnosť, prijíma postoj Spoločenstva Rada konajúc jednohlasne na základe návrhu Komisie;

c) pokiaľ ide o iné rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú právne predpisy týkajúce sa dizajnov Spoločenstva, prijíma stanovisko Spoločenstva Rada konajúc kvalifikovanou väčšinou na základe návrhu Komisie.

V Bruseli

Za Radu

predseda

Ženevský akt z 2. júla 1999

OBSAH

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1: Skrátené pojmy

Článok 2: Uplatniteľnosť ďalšej ochrany v zmysle právnych predpisov zmluvných strán a určitých medzinárodných zmlúv

KAPITOLA I: MEDZINÁRODNÁ PRIHLÁŠKA A

MEDZINÁRODNÁ REGISTRÁCIA

Článok 3: Oprávnenie na podanie medzinárodnej prihlášky

Článok 4: Postup pri podaní medzinárodnej prihlášky

Článok 5: Obsah medzinárodnej prihlášky

Článok 6: Právo prednosti

Článok 7: Poplatky za určenie

Článok 8: Odstránenie nedostatkov

Článok 9: Deň podania medzinárodnej prihlášky

Článok 10: Medzinárodná registrácia, deň medzinárodnej registrácie, zverejnenie a dôverné kópie medzinárodnej registrácie

Článok 11: Odklad zverejnenia

Článok 12: Zamietnutie

Článok 13: Zvláštne požiadavky vzťahujúce sa na jednotnosť dizajnu

Článok 14: Účinnosť medzinárodnej prihlášky

Článok 15: Zrušenie

Článok 16: Zaznamenanie zmien a ďalších vecí s ohľadom na medzinárodné registrácie

Článok 17: Počiatočné obdobie a obnovenie medzinárodnej registrácie a trvanie ochrany

Článok 18: Informácie vzťahujúce sa na zverejnené medzinárodné registrácie

KAPITOLA II: ADMINISTRATÍVNE OPATRENIA

Článok 19: Spoločný úrad viacerých štátov

Článok 20: Členstvo Haagskej únie

Článok 21: Zhromaždenie

Článok 22: Medzinárodný úrad

Článok 23: Finančné prostriedky

Článok 24: Nariadenia

KAPITOLA III: REVÍZIA A ZMENA A DOPLNENIE

Článok 25: Revízia tohto aktu

Článok 26: Zmena a doplnenie určitých článkov zhromaždením

KAPITOLA IV: ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 27: Stať sa zmluvnou stranou tohto aktu

Článok 28: Deň účinnosti ratifikácií a pristúpení

Článok 29: Zákaz výhrad

Článok 30: Vyhlásenia podané zmluvnými stranami

Článok 31: Uplatniteľnosť Aktov z roku 1934 a z roku 1960

Článok 32: Vypovedanie tohto aktu

Článok 33: Jazyky tohto aktu; podpis

Článok 34: Depozitár

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Skrátené pojmy

Na účely tohto aktu sa rozumie

i) „Haagskou dohodou“ Haagska dohoda vzťahujúca sa na Medzinárodný depozit dizajnu, ktorý sa odteraz nazýva Haagska dohoda vzťahujúca sa na medzinárodnú registráciu dizajnu;

ii) „týmto aktom“ Haagska dohoda ako ustanovuje súčasný akt;

iii) „nariadeniami“ nariadenia podľa tohto aktu;

iv) „stanoveným“ stanovený v týchto nariadeniach;

v) „Parížskym dohovorom“ Parížsky dohovor na ochranu vlastníctva podpísaný v Paríži 20. marca 1883 revidovaný, zmenený a doplnený;

vi) „medzinárodnou registráciou“ medzinárodná registrácia dizajnu uskutočnená podľa tohto aktu;

vii) „medzinárodnou prihláškou“ prihláška na medzinárodnú registráciu;

viii) „medzinárodným registrom“ úradné zhromažďovanie údajov týkajúcich sa medzinárodnej registrácie, ktoré vykonáva medzinárodný úrad, ktorému tento akt alebo nariadenia nariaďujú alebo umožňujú zaznamenanie údajov a to bez ohľadu na médium, na ktoré sa údaje uložia;

ix) „osobou“ fyzická alebo právnická osoba;

x) „žiadateľom“ osoba, v ktorej mene sa podáva medzinárodná prihláška;

xi) „držiteľom“ osoba, v ktorej mene sa medzinárodná žiadosť zaznamenáva v medzinárodnom registri;

xii) „medzivládnou organizáciou“ medzinárodná organizácia oprávnená stať sa zmluvnou stranou tohto aktu v súlade s článkom 27 ods. 1 bodom ii);

(xiii) „zmluvnou stranou“ ktorýkoľvek štát alebo medzivládna organizácia, ktorá je zmluvnou stranou podľa tohto aktu;

xiv) „zmluvnou stranou žiadateľa“ zmluvná strana alebo jedna zo zmluvných strán, od ktorých žiadateľ odvodzuje oprávnenie na podanie medzinárodnej prihlášky na základe splnenia aspoň jednej z podmienok uvedených v článku 3 vo vzťahu k tejto zmluvnej strane; v prípade viacerých zmluvných strán, od ktorých žiadateľ odvodzuje oprávnenie podať medzinárodnú prihlášku podľa článku 3, „zmluvnou stranou žiadateľa“ sa rozumie tá zmluvná strana, ktorá je takto označená v medzinárodnej prihláške;

xv) „územím zmluvnej strany“ územie daného štátu ak je zmluvnou stranou štát a ak je zmluvnou stranou medzivládna organizácia, je to územie, v ktorom sa uplatňuje ústavodarná zmluva danej medzivládnej organizácie;

xvi) „úradom“ úrad poverený zmluvnou stranou poskytovať ochranu pre dizajn s účinnosťou na území danej zmluvnej strany;

xvii) „preverovacím úradom“ úrad, ktorý ex officio preveruje prihlášky na ochranu dizajnu, ktoré sa u neho podajú, s cieľom určiť aspoň to, či dizajn spĺňa podmienku originality;

xviii) „určením“ požiadavka, aby bola medzinárodná registrácia účinná v zmluvnej strane; taktiež znamená zaznamenanie tejto požiadavky v medzinárodnom registri;

xix) „určenou zmluvnou stranou“ zmluvná strana a „určený úrad“ znamená úrad zmluvnej strany, na ktorú sa určenie vzťahuje;

xx) „Aktom z roku 1934“ akt podpísaný v Londýne 2. júna 1934 Haagskej dohody;

xxi) „Aktom z roku 1960“ akt podpísaný v Haagu 28. novembra 1960 Haagskej dohody;

xxii) „Dodatočným aktom z roku 1961“ akt podpísaný v Monaku 18. novembra 1961 dodatočne k Aktu z roku 1934;

xxiii) „Doplnkovým aktom z roku 1967“ doplnkový akt podpísaný v Štokholme 14. júla 1967 Haagskej dohody, zmenený a doplnený;

xxiv) „Úniou“ Haagska únia založená Haagskou dohodou 6. novembra 1925, Aktom z roku 1934 a Aktom z roku 1960, Dodatočným aktom z roku 1961, Doplnkovým aktom z roku 1967 a týmto aktom;

xxv) „zhromaždením“ zhromaždenie, ako je uvedené v článku 21 ods. 1 písm. a) alebo ktorýkoľvek orgán, ktorý toto zhromaždenie nahrádza;

xxvi) „Organizáciou“ Svetová organizácia duševného vlastníctva;

xxvii) „Generálnym riaditeľom“ generálny riaditeľ Organizácie;

xxviii) „medzinárodným úradom“ medzinárodný úrad Organizácie;

xxix) „nástrojom ratifikácie“ nástroj, ktorý zahŕňa nástroje prijatia alebo schválenia.

Článok 2

Uplatniteľnosť ďalšej ochrany v zmysle právnych predpisov zmluvných strán a určitých medzinárodných zmlúv

(1) [ Právne predpisy zmluvných strán a určitých medzinárodných zmlúv ] Ustanovenia tohto aktu neovplyvňujú uplatňovanie žiadnej vyššej ochrany, ktorú povoľujú akty zmluvnej strany a ani žiadnym spôsobom neovplyvňujú ochranu, povolenú umeleckým dielam a aplikovaným umeleckým dielam medzinárodnými zmluvami a dohovormi o autorských dielach alebo ochranu udelenú dizajnu podľa Dohody o aspektoch práv duševného vlastníctva vzťahujúcich sa na obchod, ktorá je prílohou Zmluvy ustanovujúcej Svetovú obchodnú organizáciu.

(2) [ Povinnosť konať v súlade s Parížskym dohovorom ] Každá zmluvná strana musí konať v súlade s ustanoveniami Parížskeho dohovoru, ktoré sa týkajú dizajnu.

KAPITOLA 1

MEDZINÁRODNÁ PRIHLÁŠKA A MEDZINÁRODNÁ REGISTRÁCIA

Článok 3

Oprávnenie na podanie medzinárodnej prihlášky

Medzinárodnú prihlášku je oprávnená podať ktorákoľvek osoba, ktorá je štátnym príslušníkom štátu, ktorý je zmluvnou stranou alebo štátu, ktorý je členom medzivládnej organizácie, ktorá je zmluvnou stranou alebo má trvalé bydlisko, obvyklé sídlo alebo skutočný a účinný alebo obchodný podnik na území zmluvnej strany.

Článok 4

Postup pri podaní medzinárodnej prihlášky

(1) [ Priame a nepriame podanie ] a) Medzinárodná prihláška sa môže podľa výberu žiadateľa podať priamo na medzinárodnom úrade alebo prostredníctvom úradu zmluvnej strany žiadateľa.

b) Bez ohľadu na písmeno a) môže ktorákoľvek zmluvná strana vyhlásením Generálnemu riaditeľovi oznámiť, že prostredníctvom jej úradu medzinárodné prihlášky nie je možné podať.

(2) [ Poplatok za doručenie v prípade nepriameho podania ] Úrad ktorejkoľvek zmluvnej strany môže od žiadateľa požadovať, aby mu zaplatil poplatok za doručenie a to v jeho prospech, v súvislosti s akoukoľvek medzinárodnou prihláškou podanou prostredníctvom neho.

Článok 5

Obsah medzinárodnej prihlášky

(1) [ Povinný obsah medzinárodnej prihlášky ] Medzinárodná prihláška musí byť v určenom jazyku alebo v jednom z určených jazykov a musí obsahovať alebo je k nej potrebné priložiť

i) žiadosť o medzinárodnú registráciu podľa tohto aktu;

ii) určené údaje týkajúce sa žiadateľa;

iii) určené množstvo kópií na reprodukciu alebo, podľa výberu žiadateľa, viacerých rôznych reprodukcií dizajnu, ktorý je predmetom medzinárodnej prihlášky a je prezentovaný určeným spôsobom; avšak ak ide o dvojrozmerný dizajn a požiadavka o odklad zverejnenia sa realizuje podľa odseku 5, medzinárodná prihláška nemusí obsahovať reprodukcie a namiesto toho k nej môže byť priložené určené množstvo vzorov dizajnu;

iv) označenie produktu alebo produktov, ktoré predstavujú dizajn, alebo v súvislosti s ktorými sa bude dizajn používať tak, ako je určené;

v) uvedenie určených zmluvných strán;

vi) určené poplatky;

vii) iné určené údaje.

(2) [ Dodatočný povinný obsah medzinárodnej prihlášky ] a) Ktorákoľvek zmluvná strana, ktorej úrad je preverovací úrad a ktorej právne predpisy v čase, keď sa stane zmluvnou stranou tohto aktu, vyžadujú, aby prihláška na poskytovanie ochrany pre dizajn obsahovala niektoré z údajov uvedených v písmene (b) za účelom udelenia dňa podania podľa týchto právnych predpisov, môže vo vyhlásení oznámiť tieto údaje Generálnemu riaditeľovi.

b) Údaje, ktoré je možné oznámiť podľa písmena a), sú tieto:

i) údaje vzťahujúce sa na totožnosť tvorcu dizajnu, ktorý je predmetom prihlášky;

ii) stručný popis reprodukcie alebo charakteristické črty dizajnu, ktorý je predmetom prihlášky;

iii) požiadavka.

c) Ak medzinárodná prihláška obsahuje určenie zmluvnej strany, ktorá podala oznámenie podľa písmena a), taktiež musí určeným spôsobom obsahovať údaje, ktoré sú predmetom tohto oznámenia.

(3) [ Ďalší možný obsah medzinárodnej prihlášky ] Medzinárodná prihláška môže obsahovať alebo k nej môžu byť priložené ďalšie údaje, ktoré sú uvedené v nariadeniach.

(4) [ Niekoľko dizajnov v jednej medzinárodnej prihláške ] Podľa určených podmienok môže medzinárodná prihláška zahŕňať dva alebo viaceré dizajny.

(5) [ Požiadavka o odklad zverejnenia ] Medzinárodná prihláška môže obsahovať požiadavku o odklad zverejnenia.

Článok 6

Právo prednosti

(1) [ Nárokovanie práva prednosti ] a) Medzinárodná prihláška môže obsahovať vyhlásenie podľa článku 4 Parížskeho dohovoru, nárokujúc si právo prednosti jednej alebo viacerých skorších prihlášok podaných alebo pre ktorúkoľvek krajinu, ktorá je zmluvnou stranou tohto Dohovoru alebo pre ktoréhokoľvek člena Svetovej obchodnej organizácie.

b) Nariadenia môžu určovať, že vyhlásenie, ako je uvedené v písmene a) môže byť podané po podaní medzinárodnej prihlášky. V takom prípade nariadenia určia najneskorší deň, ku ktorému sa môže vyhlásenie podať.

(2) [ Medzinárodná prihláška slúžiaca ako základ pre nárokovanie práva prednosti ] Medzinárodná prihláška bude od dňa podania a nezávisle od jej ďalšej existencie ekvivalentná s riadnym podaním podľa znenia článku 4 Parížskeho dohovoru.

Článok 7

Poplatky za určenie

[ Určené poplatky za určenie ] Určené poplatky majú podľa odseku 2 zahŕňať poplatok za určenie pre každú určenú zmluvnú stranu.

(2) [ Individuálny poplatok za určenie ] Ktorákoľvek zmluvná strana, ktorej úrad je preverovací úrad a ktorákoľvek zmluvná strana, ktorá je medzivládnou organizáciou, môže vo vyhlásení oznámiť Generálnemu riaditeľovi, že v súvislosti s akoukoľvek medzinárodnou prihláškou, v ktorej je určená a v súvislosti s obnovením ktorejkoľvek medzinárodnej registrácie, ktorá vyplýva s takej medzinárodnej prihlášky, bude stanovený poplatok za určenie, ako je uvedené v odseku 1 nahradený individuálnym poplatkom za určenie, ktorého výška bude určená vo vyhlásení a môže sa zmeniť v ďalších vyhláseniach. Uvedená výška môže byť pevne určená uvedenou zmluvnou stranou pre počiatočné obdobie ochrany a pre každé obdobie obnovenia na maximálne obdobie ochrany povolené príslušnou zmluvnou stranou. Poplatok nemôže byť však vyšší než ekvivalent čiastky, ktorú by úrad príslušnej zmluvnej strany bol oprávnený obdržať od žiadateľa o poskytovanie ochrany na ekvivalentné obdobie pre to isté množstvo dizajnov a táto čiastka musí byť znížená o úspory vyplývajúce z medzinárodného konania.

(3) [ Poukázanie poplatkov za určenie ] Poplatky za určenie, ako je uvedené v odseku 1 a 2 budú poukázané prostredníctvom medzinárodného úradu zmluvným stranám podľa toho, ktorým boli tieto poplatky vyplatené.

Článok 8

Odstránenie nedostatkov

(1) [ Prieskum medzinárodnej prihlášky ] Ak medzinárodný úrad zistí, že medzinárodná prihláška v čase jej prijatia Medzinárodným úradom nespĺňa požiadavky určené v tomto akte a v nariadeniach, vyzve žiadateľa, aby nedostatky určenej lehote odstránil.

(2) [ Neodstránené nedostatky ] a) Ak žiadateľ nesplní požiadavky vyplývajúce s výzvy v určenej lehote, konanie o medzinárodnej prihláške podľa písmena b) sa zastaví.

b) V prípade nedostatkov vzťahujúcich sa na článok 5 ods. 2 alebo na zvláštne požiadavky, ktoré zmluvná strana oznámila Generálnemu riaditeľovi v súlade s nariadeniami, ak žiadateľ nesplní požiadavky vyplývajúce z výzvy v určenej lehote, bude sa vychádzať z toho, že medzinárodná prihláška neobsahuje určenie danej zmluvnej strany.

Článok 9

Deň podania medzinárodnej prihlášky

(1) [ Medzinárodná prihláška podaná priamo ] Ak sa medzinárodná prihláška podá priamo na medzinárodný úrad, deň podania podľa odseku 3 bude deň, kedy Medzinárodný úrad obdrží medzinárodnú prihlášku.

(2) [ Medzinárodná prihláška podaná nepriamo ] Ak sa medzinárodná prihláška podá prostredníctvom úradu zmluvnej strany žiadateľa, deň podania bude stanovený tak, ako je určené.

(3) [ Nedostatky v medzinárodnej prihláške ] Ak sú v medzinárodnej prihláške v čase, kedy ju obdrží Medzinárodný úrad, nedostatky, ktoré sú určené ako nedostatky, ktoré majú za následok oneskorenie dňa podania medzinárodnej prihlášky, deň podania bude deň, kedy medzinárodný úrad obdrží opravu týchto nedostatkov.

Článok 10 [15]

Medzinárodná registrácia, deň medzinárodnej registrácie, zverejnenie a dôverné kópie medzinárodnej registrácie

(1) [ Medzinárodná Registrácia ] Medzinárodný úrad zaregistruje každý dizajn, ktorý je predmetom medzinárodnej prihlášky hneď po obdržaní medzinárodnej prihlášky alebo ak došlo k výzve na odstránenie nedostatkov podľa článku 8, hneď po obdržaní požadovaných opráv nedostatkov. Registrácia nadobudne účinnosť bez ohľadu na to, či je zverejnenie odložené podľa článku 11.

(2) [ Deň medzinárodnej registrácie ] (a) Podľa písmena (b) je dňom medzinárodnej registrácie deň podania medzinárodnej prihlášky.

b) Ak sú v medzinárodnej prihláške nedostatky vzťahujúce sa na článok 5 ods. 2 v čase, keď túto obdrží medzinárodný úrad, dňom medzinárodnej registrácie bude deň, kedy medzinárodný úrad obdrží opravu nedostatkov alebo deň podania medzinárodnej prihlášky, podľa toho, ktorý z dní nastane neskôr.

(3) [ Zverejnenie ] a) Medzinárodnú registráciu zverejnení medzinárodný úrad. Takéto zverejnenie budú všetky zmluvné strany považovať za dostatočné zverejnenie a ďalšie zverejnenie sa od držiteľa už nebude vyžadovať.

b) Medzinárodný úrad zašle kópiu zverejnenia medzinárodnej registrácie každému určenému úradu.

(4) [ Zachovávanie dôvernosti pred zverejnením ] Podľa odseku 5 a článku 11 ods. 4 písm. b) bude medzinárodný úrad do zverejnenia zachovávať dôvernosť každej medzinárodnej prihlášky a každej medzinárodnej registrácie.

(5) [ Dôverné kópie ] a) Hneď po nadobudnutí účinnosti registrácie zašle medzinárodný úrad kópiu medzinárodnej registrácie spolu s príslušnou správou, dokumentom alebo vzorom, priloženými k medzinárodnej prihláške každému úradu, ktorý oznámil Medzinárodnému úradu, že chce obdržať takúto kópiu a ktorý bol určený v medzinárodnej prihláške.

b) Až pokiaľ medzinárodný úrad nezverejní medzinárodnú registráciu, bude úrad zachovávať dôvernosť každej medzinárodnej registrácie, ktorej kópiu mu zaslal Medzinárodný úrad a uvedenú kópiu môže využiť len na účely preverovania medzinárodnej registrácie a podaných prihlášok pre ochranu dizajnov alebo pre zmluvnú stranu, pre ktorú je úrad príslušný. Nesmie najmä prezradiť obsah žiadnej medzinárodnej registrácie žiadnej osobe mimo úradu, ktorá nie je držiteľom danej medzinárodnej registrácie s výnimkou, ak ide o účel administratívneho alebo súdneho konania, ktoré sa týka sporu ohľadom oprávnenia podať medzinárodnú prihlášku, na ktorej je založená medzinárodná registrácia. V prípade takého administratívneho alebo súdneho konania sa obsah medzinárodnej registrácie môže poskytnúť stranám zapojeným do konania, ktorých povinnosťou je rešpektovať dôvernosť poskytnutých informácií.

Článok 11

Odklad zverejnenia

1) [ Ustanovenia právnych predpisov zmluvných strán vzťahujúcich sa na odklad zverejnenia ] a) Kde právne predpisy zmluvnej strany stanovujú odklad zverejnenia dizajnu na obdobie, ktoré je kratšie ako určené obdobie, táto zmluvná strana musí vyhlásením Generálnemu riaditeľovi oznámiť prípustné obdobie odkladu.

b) Ak právne predpisy zmluvnej strany neustanovujú odklad zverejnenia dizajnu, zmluvná strana oznámi túto skutočnosť vyhlásením Generálnemu riaditeľovi.

(2) [ Odklad zverejnenia ] Ak medzinárodná prihláška obsahuje požiadavku o odklad zverejnenia, zverejnenie sa uskutoční,

i) ak žiadna zo zmluvných strán určených v medzinárodnej prihláške nepodala vyhlásenie podľa odseku 1 do uplynutia určeného obdobia alebo

ii) ak žiadna zo zmluvných strán určených v medzinárodnej prihláške nepodala vyhlásenie podľa odseku 1 písm. a), do uplynutia určeného obdobia oznámeného v tomto vyhlásení, alebo ak je viac než jedna taká určená zmluvná strana do uplynutia najkratšieho obdobia oznámeného v ich vyhláseniach.

(3) [ Spracovanie požiadaviek o odklad, ak odklad nie je možný podľa platného práva ] Ak sa žiada o odklad zverejnenia a ktorákoľvek zo zmluvných strán určených v medzinárodnej prihláške podala vyhlásenie podľa odseku 1 písm. b), že odklad zverejnenia podľa jej platného práva nie je možný,

i) podľa bodu ii) a v súlade s ním oznámi medzinárodný úrad žiadateľovi; ak v rámci stanoveného obdobia žiadateľ písomným oznámením medzinárodnému úradu nezruší určenie uvedenej zmluvnej strany, medzinárodný úrad požiadavke o odklad zverejnenia nebude venovať pozornosť;

ii) ak namiesto reprodukcií dizajnu boli k medzinárodnej prihláške priložené vzory dizajnu, medzinárodný úrad určeniu uvedenej zmluvnej strany nebude venovať pozornosť a žiadateľa s tým oboznámi.

(4) [ Požiadavka o skoršie zverejnenie alebo o zvláštny prístup k medzinárodnej registrácii ] a) Kedykoľvek počas obdobia odkladu uplatniteľného podľa odseku 2 môže držiteľ požadovať zverejnenie ktoréhokoľvek dizajnu alebo všetkých dizajnov, ktoré sú predmetom medzinárodnej registrácie, v takomto prípade obdobie odkladu, pokiaľ ide o taký dizajn alebo dizajny, sa bude považovať za uplynuté v deň, keď medzinárodný úrad takú požiadavku obdrží.

b) Kedykoľvek v období odkladu uplatniteľného podľa odseku 2 môže žiadateľ od medzinárodného úradu žiadať, aby tretej strane určenej držiteľom poskytol ukážku ktoréhokoľvek dizajnu alebo všetkých dizajnov, ktoré sú predmetom medzinárodnej registrácie alebo k nim umožnil prístup.

(5) [ Vzdanie sa a obmedzenie ] a) Ak sa v ktoromkoľvek čase v období odkladu uplatniteľného podľa odseku 2 držiteľ vzdá medzinárodnej registrácie s ohľadom na všetky určené zmluvné strany, medzinárodný dizajn alebo dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodnej registrácie, nebudú zverejnené.

b) Ak v ktoromkoľvek čase v období odkladu uplatniteľného podľa odseku 2 s ohľadom na všetky zmluvné strany obmedzí držiteľ medzinárodnú registráciu na jeden alebo niekoľko dizajnov, ktoré sú predmetom medzinárodnej registrácie, ďalší dizajn alebo dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodnej registrácie, nebudú zverejnené.

(6) [ Zverejnenie a poskytnutie reprodukcií ] a) Po uplynutí obdobia odkladu uplatniteľného podľa ustanovení tohto aktu zverejní medzinárodný úrad medzinárodnú registráciu, ktorá podlieha úhrade stanovených poplatkov. Ak sa tieto poplatky neuhradia tak, ako je určené, medzinárodná registrácia bude zrušená a zverejnenie sa neuskutoční.

b) Ak bol k medzinárodnej prihláške priložený jeden vzor dizajnu alebo viac v súlade s článkom 5 ods. 1 bodom iii), v určenej lehote predloží držiteľ medzinárodnému úradu určený počet kópií reprodukcie každého dizajnu, ktorý je predmetom tejto žiadosti. Ak tak držiteľ neurobí, medzinárodná registrácia bude zrušená a zverejnenie sa neuskutoční.

Článok 12

Zamietnutie

(1) [ Právo zamietnuť ] Ak nie sú splnené podmienky na poskytovanie ochrany podľa platných predpisov ktorejkoľvek zmluvnej strany s ohľadom na ktorýkoľvek dizajn alebo všetky dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodnej registrácie, môže úrad uvedenej zmluvnej strany zamietnuť účinnosť medzinárodnej registrácie alebo jej časť, na území uvedenej zmluvnej strany pod podmienkou, že žiaden úrad nezamietne účinnosť medzinárodnej registrácie alebo jej časť na základe toho, že podľa platných predpisov príslušnej zmluvnej strany neboli splnené požiadavky vzťahujúce sa na formu alebo obsah medzinárodnej prihlášky, ktoré sú stanovené v tomto akte alebo nariadeniach, sú dodatočné k tomuto aktu či nariadeniam alebo sa od aktu či nariadení odlišujú.

(2) [ Oznámenie o zamietnutí ] a) Úrad oznámi zamietnutie účinnosti medzinárodnej registrácie medzinárodnému úradu v oznámení o zamietnutí v určenom období.

b) V oznámení o zamietnutí sa uvedú všetky dôvody, na základe ktorých došlo k zamietnutiu.

(3) [ Postúpenie oznámenia o zamietnutí; opravné prostriedky ] (a) Medzinárodný úrad držiteľovi bezodkladne postúpi kópiu oznámenia o zamietnutí.

b) Držiteľ môže využiť tie isté opravné prostriedky ako v prípade, keby akýkoľvek dizajn, ktorý je predmetom medzinárodnej registrácie bol býval predmetom prihlášky o poskytovanie ochrany podľa právnych predpisov uplatniteľných v úrade, ktorý oznámil zamietnutie. Tieto opravné prostriedky prinajmenšom predstavujú možnosť opätovného preverovania alebo preskúmania zamietnutia alebo odvolanie proti zamietnutiu.

(4)[16] [ Zrušenie zamietnutia ] Akékoľvek zamietnutie môže kedykoľvek zrušiť úrad, ktorý ho predložil a to celé alebo jeho časť.

Článok 13

Zvláštne požiadavky vzťahujúce sa na jednotnosť dizajnu

(1) [ Oznámenie zvláštnych požiadaviek ] Ktorákoľvek zmluvná strana, ktorej platné zákony v čase, keď sa stane zmluvnou stranou tohto aktu, požadujú, aby dizajny, ktoré sú predmetom tej istej prihlášky, zodpovedali požiadavke jednotnosti dizajnu, jednoty výroby alebo jednoty použitia alebo patrili do to tej istej sady alebo kompozície položiek alebo aby len jeden nezávislý a odlišný dizajn mohol byť nárokovaný v jednotlivej prihláške, môže vyhlásením Generálnemu riaditeľovi oznámiť v tom zmysle. Žiadne takéto vyhlásenie však neovplyvní právo žiadateľa zahrnúť do medzinárodnej prihlášky dva alebo viaceré dizajny podľa článku 5 ods. 4 ani v prípade, ak prihláška stanovuje zmluvnú stranu, ktorá podala vyhlásenie.

(2) [ Účinnosť vyhlásenia ] Akékoľvek takéto vyhlásenie umožní úradu zmluvnej strany, ktorá ho podala, zamietnuť platnosť medzinárodnej registrácie podľa článku 12 ods. 1 v očakávaní súladu s požiadavkami oznámenými touto zmluvnou stranou.

(3) [ Ďalšie poplatky splatné pri rozdelení registrácie ] V prípade, keď je na základe oznámenia o zamietnutí v súlade s odsekom 2 medzinárodná registrácia rozdelená pred príslušným úradom s cieľom odstrániť dôvod zamietnutia uvedeného v oznámení, tento úrad je oprávnený účtovať poplatok vo vzťahu ku každej dodatočnej medzinárodnej prihláške, ktorá by bola bývala nevyhnutná na to, aby sa zabránilo danému dôvodu zamietnutia.

Článok 14

Účinnosť medzinárodnej prihlášky

(1) [ Účinnosť ako prihláška podľa uplatniteľných právnych predpisov ] Medzinárodná registrácia má od dňa medzinárodnej registrácie aspoň takú istú účinnosť v každej určenej zmluvnej strane ako obvykle podaná prihláška o poskytovanie ochrany pre dizajn podľa právnych predpisov danej zmluvnej strany.

(2) [ Účinnosť ako poskytovanie ochrany podľa uplatniteľných právnych predpisov ] a) V každej určenej zmluvnej strane, ktorej úrad neoznámil zamietnutie v súlade s článkom 12, bude mať medzinárodná registrácia takú istú účinnosť ako poskytovanie ochrany pre dizajn podľa právnych predpisov príslušnej zmluvnej strany najneskôr od dňa uplynutia obdobia, v ktorom môže oznámiť zamietnutie, alebo ak zmluvná strana podala príslušné vyhlásenie podľa nariadení, najneskôr v čase určenom v tomto vyhlásení.

b)[17] Ak úrad určenej zmluvnej strany oznámil zamietnutie a následne zrušil celé zamietnutie alebo jeho časť, v prípade zrušenia zamietnutia bude mať medzinárodná registrácia tú istú účinnosť v príslušnej zmluvnej strane ako poskytovanie ochrany pre dizajn podľa právnych predpisov uvedenej zmluvnej strany najneskôr odo dňa, keď bolo zamietnutie zrušené.

c) Účinnosť udelená medzinárodnej registrácii podľa tohto odseku sa uplatňuje pre dizajn alebo dizajny, ktoré sú predmetom tejto registrácie tak, ako ju určený úrad obdržal od medzinárodného úradu, alebo v prípade potreby tak, ako bola upravená v postupe pred príslušným úradom.

(3) [ Vyhlásenie vzťahujúce sa na účinnosť určenia zmluvnej strany žiadateľa ] a) Ktorákoľvek zmluvná strana, ktorej úrad je preverovacím úradom, môže vyhlásením Generálnemu riaditeľovi oznámiť, že ak je zmluvnou stranou žiadateľa, určenie tejto zmluvnej strany nebude mať v medzinárodnej registrácii žiadnu účinnosť.

b) Ak je zmluvná strana, ktorá podala vyhlásenie, ako je uvedené v bode a), určená v medzinárodnej prihláške ako zmluvná strana žiadateľa, a zároveň určená zmluvná strana, medzinárodný úrad nebude venovať pozornosť určeniu príslušnej zmluvnej strany.

Článok 15

Zrušenie

(1) [ Požiadavka možnosti obhajoby ] Zrušenie účinnosti medzinárodnej registrácie alebo jej časti príslušnými orgánmi určenej zmluvnej strany na území tejto zmluvnej strany nemôže byť stanovené bez toho, aby mal držiteľ v dostatočnom čase možnosť obhajoby svojich práv.

(2) [ Oznámenie o zrušení ] Úrad zmluvnej strany, na ktorej území bola zrušená účinnosť medzinárodnej registrácie, oznámi túto skutočnosť medzinárodnému úradu, ak si je vedomý tohto zrušenia.

Článok 16

Zaznamenanie zmien a ďalších vecí

S ohľadom na medzinárodné registrácie

(1) [ Zaznamenanie zmien a ďalších vecí ] Medzinárodný úrad zaznamená v medzinárodnom registri tak, ako je určené

i) akékoľvek zmeny vo vlastníctve medzinárodnej registrácie s ohľadom na ktorúkoľvek určenú zmluvnú stranu alebo všetky určené zmluvné strany a s ohľadom na ktorýkoľvek dizajn alebo všetky dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodnej registrácie, za predpokladu, že nový vlastník je oprávnený podať medzinárodnú prihlášku podľa článku 3,

ii) akékoľvek zmeny v názve alebo adrese držiteľa,

iii) menovanie zástupcu žiadateľa alebo držiteľa a ktorúkoľvek ďalšiu skutočnosť vzťahujúcu sa na tohto zástupcu,

iv) zrieknutie sa medzinárodnej registrácie držiteľom, s ohľadom na ktorúkoľvek určenú zmluvnú stranu alebo všetky určené zmluvné strany,

v) akékoľvek obmedzenie medzinárodnej registrácie držiteľom, s ohľadom na ktorúkoľvek určenú zmluvnú stranu alebo všetky určené zmluvné strany, pre jeden dizajnu alebo niekoľko dizajnov, ktoré sú predmetom medzinárodnej registrácie,

vi) akékoľvek zrušenie účinnosti medzinárodnej registrácie s ohľadom na ktorýkoľvek dizajn alebo všetky dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodnej registrácie, príslušnými orgánmi určenej zmluvnej strany,

vii) akúkoľvek ďalšiu zodpovedajúcu skutočnosť identifikovanú v nariadeniach, vzťahujúcu sa na ktorýkoľvek dizajn alebo všetky dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodnej registrácie.

(2) [ Účinnosť zaznamenania v Medzinárodnom registri ] Akékoľvek zaznamenanie, ako je uvedené v bodoch i), ii), iv), vi) a vii) článku 1 ma tú istú účinnosť ako keby bolo realizované v registri úradu každej príslušnej zmluvnej strany, okrem prípadu, keď zmluvná strana vyhlásením Generálnemu riaditeľovi oznámi, že zaznamenanie podľa bodu i) článku 1 nemá účinnosť v danej zmluvnej strane pokiaľ úrad danej zmluvnej strany neobdrží stanoviská alebo dokumenty uvedené v danom vyhlásení.

(3) [ Poplatky ] Akékoľvek zaznamenanie realizované podľa článku 1 môže byť spoplatnené.

(4) [ Zverejnenie ] Medzinárodný úrad zverejní oznámenie vzťahujúce sa na akékoľvek zaznamenanie podľa článku 1. Kópiu zverejnenia oznámenia zašle úradu každej príslušnej zmluvnej strany.

Článok 17

Počiatočné obdobie a obnovenie medzinárodnej registrácie a trvanie ochrany

(1) [ Počiatočné obdobie medzinárodnej registrácie ] Medzinárodná registrácia bude účinná v počiatočnom období piatich rokov počnúc dňom medzinárodnej registrácie.

(2) [ Obnovenie medzinárodnej registrácie ] Medzinárodná registrácia sa môže obnoviť na dodatočné obdobie piatich rokov v súlade s určeným postupom a je spoplatnená.

(3) [ Trvanie ochrany v určených zmluvných stranách ] a) za predpokladu, že sa medzinárodná registrácia obnoví a je predmetom písmena b), trvanie ochrany je 15 rokov v každej určenej zmluvnej strane, počnúc dňom medzinárodnej registrácie.

b) Tam, kde právne predpisy určenej zmluvnej strany umožňujú trvanie ochrany viac ako 15 rokov pre dizajn, pre ktorý bola poskytovaná ochrana podľa právnych predpisov, trvanie ochrany bude totožné ako trvanie ochrany poskytnuté podľa právnych predpisov danej zmluvnej strany za predpokladu, že sa registrácia obnoví.

c) Každá zmluvná strana vyhlásením Generálnemu riaditeľovi oznámi maximálne trvanie ochrany poskytovanej podľa svojich právnych predpisov.

[ Možnosť obmedzeného obnovenia ] Obnovenie medzinárodnej registrácie môže nadobudnúť účinnosť pre ktorúkoľvek zmluvnú stranu alebo všetky zmluvné strany a pre ktorýkoľvek dizajn alebo všetky dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodnej registrácie.

[ Zaznamenanie obnovenia a jeho zverejnenie ] Medzinárodný úrad zaznamená obnovenia v medzinárodnom registri a zverejní ich v oznámení. Kópiu zverejnenia oznámenia zašle úradu každej príslušnej zmluvnej strany. Kópiu zverejnenia oznámenia zašle úradu každej príslušnej zmluvnej strany.

Článok 18

Informácie vzťahujúce sa na zverejnené medzinárodné registrácie

(1) [ Prístup k informáciám ] Medzinárodný úrad každému žiadateľovi po uhradení určeného poplatku poskytne výpisy z medzinárodného registra alebo informácie vzťahujúce sa na obsah medzinárodného registra s ohľadom na zverejnenú medzinárodnú registráciu.

(2) [ Oslobodenie od legalizácie ] Výpisy z medzinárodného registra, ktoré poskytuje medzinárodný úrad, sú oslobodené od požiadavky legalizácie v každej zmluvnej strane.

KAPITOLA II

ADMINISTRATÍVNE OPATRENIA

Článok 19

Spoločný úrad viacerých štátov

(1) [ Oznámenie o spoločnom úrade ] Ak viaceré štáty, ktorých úmyslom je stať sa zmluvnou stranou tohto aktu, zjednotili vnútroštátne právne predpisy o dizajnoch alebo ak sa viaceré štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto aktu dohodli zjednotiť vnútroštátne právne predpisy o dizajnoch, môžu Generálnemu riaditeľovi oznámiť,

i) že spoločný úrad nahradí vnútroštátny úrad každého z nich a

ii) že sa ich celé zodpovedajúce územia, na ktorých sa zjednotené právne predpisy uplatňujú, budú považovať za jedinú zmluvnú stranu pre ciele uplatňovania článkov 1, 3 až 18 a 31 tohto aktu.

(2) [ Kedy je potrebné podať oznámenie ] Oznámenie, ako je uvedené v odseku 1 je potrebné podať

i) v prípade keď majú štáty v úmysle stať sa zmluvnou stranou tohto aktu, v čase uloženia listín, ako je uvedené v článku 27 ods. 2;

ii) v prípade, keď štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto aktu, kedykoľvek po uskutočnení zjednotenia ich vnútroštátnych právnych predpisov.

(3) [ Deň nadobudnutia účinnosti oznámenia ] Oznámenie, ako je uvedené v odsekoch 1 a 2 nadobúda účinnosť

i) v prípade, ak majú štáty v úmysle stať sa zmluvnou stranou tohto aktu, v čase, kedy sa štáty stanú viazané týmto aktom;

ii) v prípade, ak štáty ktoré sú zmluvnou stranou tohto aktu, tri mesiace po dni oznámenia Generálneho riaditeľa zmluvným stranám alebo ktorýkoľvek neskorší deň určený v oznámení.

Článok 20

Členstvo Haagskej únie

Zmluvné strany sa stanú členmi tej istej Únie ako štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Aktu z roku 1934 a Aktu z roku 1960.

Článok 21

Zhromaždenie

(1) [ Zloženie ] a) Zmluvné strany sú členmi toho istého zhromaždenia ako štáty viazané článkom 2 Doplnkového aktu z roku 1967.

b) Každého člena zhromaždenia bude v zhromaždení zastupovať jeden delegát, ktorému môžu asistovať náhradní delegáti, poradcovia a odborníci a každý delegát môže zastupovať len jednu zmluvnú stranu.

c) Členom Únie, ktorí nie sú členmi zhromaždenia, bude umožnená účasť na stretnutiach ako pozorovateľom.

(2) [ Úlohy ] a) Zhromaždenie

i) sa zaoberá všetkými vecami vzťahujúcimi sa na udržiavanie a rozvoj Únie a implementáciu tohto aktu;

ii) uplatňuje také práva a vykonáva také úlohy, aké sú jej špecificky zverené alebo určené podľa tohto aktu alebo Doplnkového aktu z roku 1967;

iii) usmerňuje Generálneho riaditeľa v otázke príprav na konferencie o revízii a rozhoduje o zvolaní takejto konferencie;

iv) mení a dopĺňa nariadenia;

v) preskúma a schvaľuje správy a činnosti Generálneho riaditeľa vzťahujúce sa na Úniu a poskytuje Generálnemu riaditeľovi všetky dôležité pokyny vzťahujúce sa na veci v rámci kompetencie Únie;

vi) určuje program a prijíma dvojročný rozpočet Únie a schvaľuje jeho záverečné vyúčtovanie;

vii) prijíma rozpočtové nariadenia Únie;

viii) zriaďuje také výbory a pracovné skupiny aké považuje za vhodné na dosiahnutie cieľov Únie;

ix) podľa odseku 1 písmena c) určuje, ktoré štáty, medzivládne organizácie a mimovládne organizácie budú prizvané na stretnutia ako pozorovatelia;

x) prijme vhodné opatrenia na splnenie cieľov Únie a vykonáva ďalšie funkcie ktoré sú príslušné podľa tohto aktu.

b) S ohľadom na veci, ktoré sú predmetom záujmu iných únií, ktoré spravuje Organizácia, zhromaždenie prijme rozhodnutia po vypočutí si rady od koordinačného výboru Organizácie.

(3) [ Kvórum ] a) Polovica členov zhromaždenia, ktorými sú štáty a majú právo hlasovať o danej veci, vytvorí kvórum s cieľom hlasovať o tejto veci.

b) Bez ohľadu na ustanovenia písmena a), ak na ktoromkoľvek zasadnutí je počet členov zhromaždenia, ktorými sú štáty a majú právo hlasovať o danej veci a sú zastúpení, nižší než polovica, avšak predstavuje jednu tretinu členov zhromaždenia alebo viac a títo členovia sú štáty a majú právo hlasovať o tejto veci, zhromaždenie môže prijímať rozhodnutia, avšak s výnimkou rozhodnutí týkajúcich sa jeho vlastných postupov, všetky takéto rozhodnutia nadobudnú účinnosť len vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené ďalej. Medzinárodný úrad oznámi uvedené rozhodnutia členom zhromaždenia, ktorými sú štáty, majú právo hlasovať o uvedenej veci a neboli zastúpení a vyzve ich písomne vyjadriť svoj hlas alebo zdržanie sa hlasovania do troch mesiacov od dňa oznámenia. Ak po uplynutí tohto obdobia počet členov, ktorí tým vyjadrili svoj hlas alebo zdržanie sa hlasovania, dosiahne počet členov, ktorí chýbali na dosiahnutie kvóra na danom zasadnutí, také rozhodnutia nadobudnú účinnosť za predpokladu, že sa zároveň dosiahne požadovaná väčšina.

(4) [ Prijímanie rozhodnutí v zhromaždení ] (a) Zhromaždenie sa usiluje o prijímanie rozhodnutí na základe konsenzu.

b) Ak sa rozhodnutie nemôže prijať na základe konsenzu, o príslušnej veci sa rozhodne hlasovaním. V takom prípade

i) každá zmluvná strana, ktorou je štát, má jeden hlas a hlasuje vo vlastnom mene a

ii) ktorákoľvek zmluvná strana, ktorou je medzivládna organizácia, môže hlasovať namiesto jej členských štátov s počtom hlasov zodpovedajúcim počtu jej členských štátov, ktoré sú zmluvnou stranou tohto aktu a žiadna medzivládna organizácia sa nezúčastní hlasovania, ak ktorýkoľvek z jej členských štátov uplatní svoje právo hlasovať a naopak.

c) O veciach vzťahujúcich sa len na štáty ktoré sú viazané článkom 2 Doplnkového aktu z roku 1967 zmluvné strany, ktoré sú viazané uvedeným článkom, nemajú právo hlasovať, kým o veciach vzťahujúcich sa len na zmluvné strany majú právo hlasovať zmluvné strany, ktoré nie sú viazané článkom 2 Doplnkového aktu z roku 1967.

(5) [ Väčšina ] a) Podľa článku 24 ods. 2 a článku 26 ods. 2 vyžadujú rozhodnutia zhromaždenia dve tretiny odovzdaných hlasov.

b) Zdržanie sa hlasovania sa nepovažuje za hlas.

(6) [ Zasadnutia ] a) Riadne zasadnutie zhromaždenia zvolá Generálny riaditeľ v každom druhom kalendárnom roku a ak neexistujú výnimočné okolnosti, v rovnakom období a na rovnakom mieste ako valné zhromaždenie Organizácie.

b) Mimoriadne zasadnutie zhromaždenia zvolá Generálny riaditeľ buď na základe požiadavky jednej štvrtiny členov zhromaždenia alebo na základe vlastnej iniciatívy Generálneho riaditeľa.

c) Program rokovania každého zasadnutia pripraví Generálny riaditeľ.

(7) [ Rokovací poriadok ] Zhromaždenie schváli svoj vlastný rokovací poriadok.

Článok 22

Medzinárodný úrad

(1) [ Administratívne úlohy ] a) Medzinárodnú registráciu a s tým spojené povinnosti ako aj administratívne úlohy vzťahujúce sa na Úniu bude vykonávať medzinárodný úrad.

b) Medzinárodný úrad konkrétne pripravuje stretnutia a poskytuje sekretariátu zhromaždenia tie výbory a odborníkov a pracovné skupiny, ktoré zriadi zhromaždenie.

(2) [ Generálny riaditeľ ] Generálny riaditeľ je výkonným riaditeľom Únie a Úniu zastupuje.

(3) [ Iné stretnutia než sú zasadnutia zhromaždenia ] Generálny riaditeľ zvolá ktorýkoľvek výbor a pracovnú skupinu, ktorú zriadilo zhromaždenie a všetky ďalšie stretnutia pojednávajúce o veciach týkajúcich sa Únie.

(4) [ Úloha medzinárodného úradu v zhromaždení a pri iných zasadnutiach ] a) Generálny riaditeľ a osoby, ktoré Generálny riaditeľ určí, sa bez práva hlasovať zúčastnia všetkých zasadnutí zhromaždenia, výborov, pracovných skupín, ktoré zriadilo zhromaždenie a ďalších zasadnutí, ktoré zvolá Generálny riaditeľ pod záštitou Únie.

b) Generálny riaditeľ alebo zamestnanec, ktorého určí Generálny riaditeľ bude tajomníkom ex officio zhromaždenia a výborov, pracovných skupín a ďalších zasadnutí, ako je uvedené v písmene a).

(5) [ Konferencie ] a) V súlade so smernicami zhromaždenia uskutočňuje medzinárodný úrad prípravy na revízne konferencie.

b) Medzinárodný úrad môže konzultovať s medzivládnymi organizáciami a medzinárodnými a vnútroštátnymi mimovládnymi organizáciami v súvislosti s uvedenými prípravami.

c) Generálny riaditeľ a osoby, ktoré Generálny riaditeľ určí, sa bez práva hlasovať zúčastnia diskusií na revíznych konferenciách.

(6) [Ďalšie úlohy ] Medzinárodný úrad plní ďalšie úlohy, ktoré sú mu určené vo vzťahu s týmto aktom.

Článok 23

Finančné prostriedky

(1) [ Rozpočet ] a) Únia má rozpočet.

b) Rozpočet Únie zahŕňa príjmy a výdavky týkajúce sa Únie a jej podiel do rozpočtu výdavkov, ktorý je spoločný pre únie spravované Organizáciou.

c) Výdavky, ktoré nie je možné pripísať výlučne Únii ale aj jednej alebo viacerým úniám spravovaným Organizáciou, sa považujú za spoločné výdavky pre únie. Podiel Únie na týchto spoločných výdavkoch bude úmerný účasti, ktorú v nich Únia má.

(2) [ Koordinácia s rozpočtami ďalších únií ] Rozpočet Únie je zriadený s náležitým zohľadnením požiadavky koordinácie s rozpočtami ďalších únií spravovaných Organizáciou.

(3) [ Finančné zdroje rozpočtu ] Rozpočet Únie je financovaný z týchto zdrojov:

i) poplatky vzťahujúce sa na medzinárodné registrácie;

ii) úhrady za iné služby, ktoré poskytol medzinárodný úrad vo vzťahu k Únii;

iii) predaj publikácií medzinárodného úradu týkajúcich sa Únie alebo licenčné poplatky za takéto publikácie

iv) dary, dedičstvá a subvencie;

v) nájomné, úroky a ďalšie príjmy.

(4) [ Stanovenie poplatkov a úhrad; výška rozpočtu ] a) Výšku poplatkov, ako je uvedené v odseku 3 bode i) stanoví zhromaždenie na návrh Generálneho riaditeľa. Úhrady, ako je uvedené v odseku 3 bode ii) stanoví Generálny riaditeľ a budú sa predbežne uplatňovať na základe schválenia zhromaždením na jeho ďalšom zasadnutí.

b) Výška poplatkov, ako je uvedené v odseku 3 bode i) sa stanoví tak, aby výnosy Únie z poplatkov a ďalších zdrojov boli prinajmenšom postačujúce na pokrytie všetkých výdavkov medzinárodného úradu vzťahujúcich sa na Úniu.

c) Ak sa rozpočet neprijme pred začiatkom nového finančného obdobia, bude mať tú istú výšku ako rozpočet predchádzajúceho roka tak, ako to určujú rozpočtové nariadenia.

(5) [ Fond pracovného kapitálu ] Únia zriadi fond pracovného kapitálu, ktorý bude vytvorený prebytkami príjmov a ak tieto prebytky nepostačujú, fond bude vytvorený jednotnou platbou, ktorú realizuje každý člen Únie. Ak fond nebude postačovať, združenie rozhodne o jeho navýšení. Podiel a podmienky platby stanoví zhromaždenie na návrh Generálneho riaditeľa.

(6) [ Zálohy hostiteľského štátu ] a) V dohode o sídle uzavretej so štátom na ktorého území má Organizácia sídlo je ustanovené, že keď je fond pracovného kapitálu nepostačujúci, poskytne tento štát zálohy. Výška takýchto záloh a podmienky, za ktorých sa poskytujú, sú v každom prípade predmetom osobitných zmlúv medzi takýmto štátom a Organizáciou.

b) Štát, ako je uvedené v písmene a) a Organizácia majú právo písomným oznámením vypovedať povinnosť poskytovať zálohy. Vypovedanie nadobudne účinnosť tri roky po konci roku, v ktorom bolo oznámené.

(7) [ Audit účtov ] Audit účtov podľa ustanovení realizuje jeden alebo viac členských štátov Únie alebo externí audítori, podľa ustanovení rozpočtových nariadení. Zhromaždenie ich určí na základe ich súhlasu.

Článok 24

Nariadenia

(1) [ Predmet ] Nariadenia upravujú podrobné informácie o implementácii tohto aktu. Musia obsahovať najmä ustanovenia:

i) o veciach, o ktorých tento akt výslovne uvádza ich určenie;

ii) o ďalších podrobných informáciách vzťahujúcich sa na ustanovenia tohto aktu alebo o podrobných informáciách vhodných na implementáciu tohto aktu;

iii) o administratívnych požiadavkách, veciach a postupoch.

2) [ Zmeny a doplnenia určitých ustanovení nariadení ] a) Nariadenia môžu špecifikovať, že určité ustanovenia nariadení sa môžu zmeniť a doplniť len jednohlasne alebo štvor-pätinovou väčšinou.

b) Keďže sa požiadavka jednohlasnosti alebo štvor-pätinovej väčšiny pri zmenení a doplnení ustanovení nariadení v budúcnosti už uplatňovať nebude, vyžaduje sa jednohlasnosť.

c) Keďže sa požiadavka jednohlasnosti alebo štvor-pätinovej väčšiny pri zmenení a doplnení ustanovení nariadení bude v budúcnosti uplatňovať, vyžaduje sa súhlas štvor-pätinovej väčšiny.

(3) [ Konflikt medzi týmto aktom a nariadeniami ] V prípade konfliktu medzi ustanoveniami tohto aktu a nariadeniami platia ustanovenia aktu.

KAPITOLA III

REVÍZIA A ZMENA A DOPLNENIE

Článok 25

Revízia tohto aktu

(1) [ Revízne konferencie ] Tento akt môže revidovať konferencia zmluvných strán.

(2) [ Revízia alebo zmena a doplnenie určitých článkov ] Články 21, 22, 23 a 26 môže zmeniť a doplniť buď revízna konferencia alebo zhromaždenie podľa ustanovení článku 26.

Článok 26

Zmena a doplnenie určitých článkov zhromaždením

(1) [ Návrhy na zmenu a doplnenie ] a) Návrhy na zmenu a doplnenie článkov 21, 22, 23 a tohto článku zhromaždením môže iniciovať ktorákoľvek zmluvná strana alebo Generálny riaditeľ.

b) Tieto návrhy oznámi Generálny riaditeľ zmluvným stranám najmenej šesť mesiacov predtým ako ich posúdi zhromaždenie.

(2) [ Väčšina ] Prijatie akýchkoľvek zmien a doplnení článkov, ako je uvedené v odseku 1 vyžaduje troj-štvrtinovú väčšinu okrem prijatia zmeny a doplnenia článku 21 alebo tohto odseku, čo vyžaduje štvor-pätinovú väčšinu.

(3) [ Nadobudnutie účinnosti ] a) Okrem toho, keď sa uplatňuje písmeno b) akákoľvek zmena a doplnenie článkov, ako je uvedené v odseku 1 nadobudne účinnosť jeden mesiac po písomnom oznámení o prijatí, uskutočnenom v súlade s ich príslušnými zakladajúcimi postupmi, ktoré obdrží Generálny riaditeľ od troch štvrtín zmluvných strán, ktoré boli v období prijímania zmeny a doplnenia členmi zhromaždenia a mali právo hlasovať o tejto zmene a doplnení.

b) Akákoľvek zmena a doplnenie článku 21 odseku 3 alebo 4 alebo tohto písmena nenadobudne účinnosť ak do šiestich mesiacov po prijatí zhromaždením ktorákoľvek zmluvná strana oznámi Generálnemu riaditeľovi, že takúto zmenu a doplnenie neprijíma.

c) Akákoľvek zmena a doplnenie, ktoré nadobudnú účinnosť v súlade s ustanoveniami tohto odseku zaväzujú všetky štáty a medzivládne organizácie, ktoré sú zmluvnými stranami v období, kedy zmena a doplnenie nadobudnú účinnosť, alebo ktoré sa stanú zmluvnými stranami v nasledujúcom období.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 27

Stať sa zmluvnou stranou tohto aktu

(1) [ Oprávnenosť ] Za predpokladu splnenia podmienok odsekov 2 a 3 a článku 28

i) ktorýkoľvek štát, ktorý je členom Organizácie, môže podpísať tento akt a stať sa jeho zmluvnou stranou;

ii) ktorákoľvek medzivládna organizácia, ktorá má úrad, ktorý môže poskytnúť ochranu pre dizajny s účinnosťou na území, na ktorom sa uplatňuje základná zmluva medzivládnej organizácie, môže podpísať tento akt a stať sa jeho zmluvnou stranou za predpokladu, že aspoň jeden z členských štátov medzivládnej organizácie je členom Organizácie a za predpokladu, že takýto úrad nepredstavuje predmetom oznámenia podľa článku 19.

(2) [ Ratifikácia alebo pristúpenie ] Ktorýkoľvek štát alebo medzivládna organizácia, ako je uvedené v odseku 1, môže uložiť

i) ratifikačnú listinu, ak podpísal (-a) tento akt alebo

ii) listinu o pristúpení, ak nepodpísal (-a) tento akt.

(3) [ Deň účinnosti uloženia ] a) Podľa písmen b) až d) je dňom účinnosti uloženia ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení deň, kedy sa listina uloží.

b) Deň účinnosti uloženia ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení ktoréhokoľvek štátu, s ohľadom na ktorý je možné obdržať ochranu pre dizajny len prostredníctvom úradu, ktorý má medzivládna organizácia, ktorej je štát členom, bude dňom, kedy sa listina danej medzivládnej organizácie uloží, ak daný deň je neskorší, než deň, kedy sa uloží listina uvedeného štátu.

c) Deň účinnosti uloženia ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení, ktorá obsahuje oznámenie, ako je uvedené v článku 19 alebo je k nej takéto oznámenie priložené, bude dňom, kedy sa uloží posledná listina štátov, ktoré sú členmi skupiny štátov, ktoré podali uvedené oznámenie.

d) Ktorákoľvek ratifikačná listina alebo listina o pristúpení štátu môže obsahovať vyhlásenie, alebo je k nej takéto vyhlásenie priložené, predstavujúc podmienku na to, aby sa považovalo za uložené, že taká listina ďalšieho štátu alebo medzivládnej organizácie alebo listiny dvoch ďalších štátov alebo listiny ďalšieho štátu a medzivládnej organizácie, menovite určených a oprávnených stať sa zmluvnou stranou tohto aktu, sa taktiež uloží alebo uložia. Listina, ktorá obsahuje také vyhlásenie, alebo je k nej takéto vyhlásenie priložené, sa bude považovať za uloženú v deň, kedy sa splní podmienka určená vo vyhlásení. Ak však samotná listina uvedená vo vyhlásení obsahuje vyhlásenie uvedeného typu, alebo je k nej takéto vyhlásenie priložené, takáto listina bude považovaná za uloženú v deň, kedy sa splní podmienka uvedená v poslednom vyhlásení.

e) Akékoľvek vyhlásenie realizované podľa písmena (d) je možné kedykoľvek zrušiť celé alebo jeho časť. Takéto zrušenie nadobudne účinnosť v deň, kedy Generálny riaditeľ obdrží oznámenie o zrušení.

Článok 28

Deň účinnosti ratifikácií a pristúpení

(1) [ Listiny, ktoré je potrebné vziať do úvahy ] Pre účely tohto článku sa berú do úvahy len ratifikačné listiny alebo listiny o pristúpení, ktoré uložia štáty alebo medzivládne organizácie, ako je uvedené v článku 27 odseku 1 a ktoré majú deň účinnosti podľa článku 27 odseku 3.

(2) [ Nadobudnutie účinnosti tohto aktu ] Tento akt nadobudne účinnosť tri mesiace po tom, čo šesť štátov uloží svoje ratifikačné listiny alebo listiny o pristúpení, za predpokladu, že podľa najaktuálnejších výročných štatistických údajov, ktoré zhromaždí medzinárodný úrad, aspoň tri z týchto štátov splnia aspoň jednu z nasledujúcich podmienok:

i) aspoň 3 000 prihlášok o ochranu pre dizajny bolo podaných v príslušnom štáte alebo za príslušný štát; alebo

ii) aspoň 1 000 prihlášok o ochranu pre dizajny podali v príslušnom štáte alebo za príslušný štát obyvatelia iných štátov než je daný štát.

(3) [ Nadobudnutie účinnosti ratifikácie a pristúpenia ] a) Ktorýkoľvek štát alebo medzivládna organizácia, ktorí uložili svoju ratifikačnú listinu alebo listinu o pristúpení tri mesiace alebo viac pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto aktu, sa stanú týmto aktom viazaní v deň nadobudnutia účinnosti tohto aktu.

b) Ktorýkoľvek iný štát alebo medzivládna organizácia sa stanú viazanými týmto aktom tri mesiace po dni, keď uložili svoju ratifikačnú listinu alebo listinu o pristúpení alebo neskôr, v deň uvedený v danej listine.

Článok 29

Zákaz výhrad

Výhrady k tomuto aktu nie sú povolené.

Článok 30

Vyhlásenia podané zmluvnými stranami

(1) [Čas, v ktorom môžu byť vyhlásenia realizované] Akékoľvek vyhlásenie podľa článku 4 ods. 1 písm. b), článku 5 ods. 2 písm. a), článku 7 ods. 2, článku 11 ods. 1, článku 13 ods. 1, článku 14 ods. 3, článku 16 ods. 2 alebo článku 17 ods. 3 písm. c) môže byť podané

i) v čase uloženia listiny podľa článku 27 odseku 2, v tomto prípade nadobudne účinnosť v deň, kedy štát alebo medzivládna organizácia, ktorí realizovali vyhlásenie, sa stanú viazaní týmto aktom; alebo

ii) po uložení listiny, ako je uvedené v článku 27 odseku 2, v tomto prípade nadobudne účinnosť tri mesiace po dni, keď ho Generálny riaditeľ obdržal alebo neskôr, v deň uvedený vo vyhlásení, avšak sa uplatňuje len v súvislosti s medzinárodnou registráciou, keď deň medzinárodnej registrácie je zhodný s dňom účinnosti deklarácie, alebo neskorší než deň účinnosti vyhlásenia.

(2) [ Vyhlásenia štátov, ktoré majú spoločný úrad ] Bez ohľadu na odsek 1 akékoľvek vyhlásenie, ako je uvedené v tomto odseku, ktoré podal štát, ktorý spolu s iným štátom alebo inými štátmi Generálnemu riaditeľovi podľa článku 19 odseku 1 oznámil, že spoločný úrad nahrádza ich vnútroštátne úrady, nadobudne účinnosť len vtedy, ak tento iný štát podá príslušné vyhlásenie alebo tieto iné štáty podajú príslušné vyhlásenia.

(3) [ Zrušenie vyhlásení ] Akékoľvek vyhlásenie, ako je uvedené v odseku 1 môže byť kedykoľvek zrušené oznámením určeným Generálnemu riaditeľovi. Takéto zrušenie nadobudne účinnosť tri mesiace po dni, keď Generálny riaditeľ obdržal oznámenie alebo v neskorší deň uvedený v oznámení. V prípade podania vyhlásenia podľa článku 7 odseku 2 zrušenie neovplyvní medzinárodné prihlášky podané pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zrušenia.

Článok 31

Uplatniteľnosť Aktov z roku 1934 a z roku 1960

(1) [ Vzťahy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami tohto aktu a zároveň Aktu z roku 1934 alebo z roku 1960 ] Tento akt samotný je uplatniteľný, pokiaľ ide o vzájomné vzťahy štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto aktu a zároveň Aktu z roku 1934 alebo z roku 1960. Tieto štáty však v ich vzájomných vzťahoch uplatňujú Akt z roku 1934 alebo prípadne Akt z roku 1960 pri dizajnoch uložených v medzinárodnom úrade pred dňom, keď sa tento Akt stane uplatniteľným, pokiaľ ide o ich vzájomné vzťahy.

(2) [ Vzťahy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami tohto aktu a zároveň Aktu z roku 1934 alebo z roku 1960 a štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Aktu z roku 1934 alebo z roku 1960 a nie sú zmluvnými stranami tohto aktu ] a) Ktorýkoľvek štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto aktu a zároveň Aktu z roku 1934, bude naďalej uplatňovať Akt z roku 1934 vo vzťahoch so štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou Aktu z roku 1934 a nie sú zmluvnou stranou Aktu z roku 1960 alebo tohto aktu.

b) Ktorýkoľvek štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto aktu a zároveň Aktu z roku 1960, bude naďalej uplatňovať Akt z roku 1960 vo vzťahoch so štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou Aktu z roku 1960 a nie sú zmluvnou stranou tohto aktu.

Článok 32

Vypovedanie tohto aktu

(1) [ Oznámenie ] Ktorákoľvek zmluvná strana môže tento akt vypovedať oznámením určeným Generálnemu riaditeľovi.

(2) [ Deň účinnosti ] Vypovedanie nadobudne účinnosť jeden rok po dni, keď Generálny riaditeľ obdrží oznámenie alebo v neskorší deň uvedený v oznámení. Neovplyvní uplatňovanie tohto aktu v súvislosti so žiadnou medzinárodnou prihláškou, ktorá je v štádiu vybavovania a v súvislosti so žiadnou medzinárodnou registráciou, ktorá je v platnosti, v súvislosti s vypovedajúcou zmluvnou stranou v čase, keď vypovedanie nadobudne účinnosť.

Článok 33

Jazyky tohto aktu; podpis

(1) [ Pôvodné znenia; oficiálne znenia ] a) Tento akt bude podpísaný v jednom origináli v anglickom, arabskom, čínskom, francúzskom, ruskom a španielskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické.

b) Oficiálne znenia stanoví Generálny riaditeľ po konzultácii so zainteresovanými vládami v tých ďalších jazykoch, ktoré určí zhromaždenie.

(2) [ Lehota na podpísanie ] Tento akt zostane otvorený na podpísanie na sídle Organizácie jeden rok po jeho prijatí.

Článok 34

Depozitár

Depozitárom tohto aktu je Generálny riaditeľ.

VYHLÁSENIE

o priamom podávaní

Predseda Rady pripája pri uložení tejto listiny o pristúpení u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva k listine o pristúpení toto vyhlásenie:

„Európske spoločenstvo vyhlasuje, že medzinárodné prihlášky nie je možné podať prostredníctvom svojho úradu.“

VYHLÁSENIE

o systéme individuálnych poplatkov

Predseda Rady pripája pri uložení tejto listiny o pristúpení u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva k listine o pristúpení toto vyhlásenie:

„Európske spoločenstvo vyhlasuje, že v súvislosti s každou medzinárodnou registráciou, v ktorom je určené a v súvislosti s obnovou akejkoľvek medzinárodnej registrácie vyplývajúcej z tejto medzinárodnej prihlášky sa predpísaný určovací poplatok uvedený v článku 7 ods. 1 Ženevského aktu nahrádza individuálnym určovacím poplatkom vo výške: ….. ”[18]

VYHLÁSENIE

o dĺžke ochrany v Európskom spoločenstve

Predseda Rady pripája pri uložení tejto listiny o pristúpení u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva k listine o pristúpení toto vyhlásenie:

„Európske spoločenstvo vyhlasuje, že maximálna dĺžka ochrany stanovená jeho právnymi predpismi je 25 rokov.“

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

Príslušná oblasť politiky: Vnútorný trh pre výrobky a služby Činnosť: Príprava prístupu Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu o medzinárodnej registrácii dizajnov |

NÁZOV AKCIE: NÁVRH ROZHODNUTIA RADY, KTORÝM SA SCHVAľUJE PRISTÚPENIE EURÓPSKEHO SPOLOčENSTVA K ŽENEVSKÉMU AKTU HAAGSKEJ DOHODY O MEDZINÁRODNEJ REGISTRÁCII DIZAJNOV, PRIJATÉMU V ŽENEVE 2. JÚLA 1999 |

1. ROZPOčTOVÉ POLOžKY + VÝDAVKOVÉ KAPITOLY

2. Celkové údaje

2.1. Celkový príspevok na akciu (časť B): v miliónoch EUR na záväzok

Neuvádza sa

2.2. Doba uplatňovania:

(rok začatia a rok ukončenia)

Začiatok: Deň nadobudnutia účinnosti

Ukončenie: Neurčené

2.3. Celkový viacročný odhad výdavkov:

a) Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov a platobných rozpočtových prostriedkov (finančná intervencia) ( pozri bod 6.1.1 )

Žiadne

b) Technická a administratívna pomoc a podpora ( pozri bod 6.1.1)

Žiadna

c) Celkový finančný vplyv ľudských zdrojov a iné administratívne výdavky (pozri body 7.2 a 7.3)

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | Spolu |

Záväzky/platby | 0.054 | 0.054 | 0.054 | 0.054 | 0.054 | 0.054 | 0.324 |

Spolu a+b+c |

Záväzky | 0.054 | 0.054 | 0.054 | 0.054 | 0.054 | 0.054 | 0.324 |

Platby | 0.054 | 0.054 | 0.054 | 0.054 | 0.054 | 0.054 | 0.324 |

2.4. Kompatibilita s finančným plánom a finančný výhľad

[X] Návrh je kompatibilný s existujúcim finančným plánom.

Návrh bude mať za následok potrebu znovu naplánovať príslušnú kapitolu finančného výhľadu.

Návrh môže vyžadovať uplatňovanie ustanovení medziinštitucionálnej dohody.

2.5. Finančný dopad na príjem:

[X] Návrh nemá žiaden finančný dopad (zahŕňa technické aspekty týkajúce sa implementácie opatrenia)

ALEBO

Návrh má finančný dopad – vplyv na príjem je tento:

Neuvádza sa

3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky od kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |

Nepovinné | Dif. | NIE | NIE | NIE | č. 5 |

4. PRÁVNY ZÁKLAD

Článok 308 ES v spojení s článkom 300 ods. 2 a článkom 300 ods. 3 Zmluvy o ES

5. POPIS A DÔVODY

5.1. Potreba intervencie zo strany Spoločenstva

5.1.1. Sledované ciele

Cieľom tohto návrhu je vytvoriť väzbu medzi systémom dizajnov Spoločenstva a systémom medzinárodnej registrácie zavedeným podľa Ženevského aktu haagskeho systému. Táto väzba umožní pôvodcom dizajnov podať jednotnú medzinárodnú prihlášku na medzinárodnom úrade Svetovej organizácie duševného vlastníctva, okrem ostatných zmluvných strán určujúc Európske Spoločenstvo na získanie ochrany podľa systému dizajnov Spoločenstva.

5.1.2. Opatrenia prijaté v súvislosti s hodnotením ex ante

Európske spoločenstvo už prejavilo veľký záujem o haagsky systém, keď sa rozhodlo aktívne sa zúčastniť na medzinárodných rokovaniach, ktoré viedli ku zvolaniu diplomatickej konferencie v Ženeve v roku 1999, keď bol nový akt prijatý. Organizácie zastupujúce potenciálnych užívateľov systému dizajnov Spoločenstva i systému medzinárodnej registrácie opakovane vyjadrili intenzívny záujem o vytvorenie väzby medzi týmito dvoma systémami. V roku 2004 začala Komisia konzultácie so zainteresovanými stranami (členskými štátmi, obchodnými a profesnými organizáciami a súkromným spoločnosťami) týkajúce sa možného dopadu obchodnej činnosti na pristúpenie ES k haagskemu systému. Prevažná väčšina reakcií, takmer na hranici jednohlasnosti, podporila myšlienku, že by Spoločenstvo malo v blízkej budúcnosti pristúpiť k Ženevskému aktu.

5.1.3. Opatrenia prijaté na základe hodnotenia ex post

Neuvádza sa

5.2. Plánované akcie a dojednania pre zásahy do rozpočtu

Navrhované rozhodnutie oprávňuje predsedu Rady uložiť listinu o pristúpení k Ženevskému aktu u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva a zahŕňa vyhlásenia, ktoré sa podávajú v listine o pristúpení. Návrh tiež oprávňuje Komisiu zastupovať Spoločenstvo na zhromaždení Haagskej únie po pristúpení Spoločenstva k Ženevskému aktu. Nezahŕňa to žiadnu finančnú pomoc.

5.3. Metódy implementácie

Komisia bude musieť rokovať menom Spoločenstva na zhromaždení Haagskej únie na základe koordinácie v rámci príslušnej pracovnej skupiny Rady alebo pri stretnutiach ad hoc zvolaných v priebehu pracovných činností v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva.

6. FINANČNÉ DÔSLEDKY

6.1. Celkové finančné dôsledky týkajúce sa časti B – (v rámci celého programovacieho obdobia)

Neuvádza sa

6.2. Výpočet nákladov na jednotlivé opatrenia plánované pre časť B (v rámci celého programovacieho obdobia)

Neuvádza sa

7. VPLYV NA ZAMESTNANCOV A ADMINISTRATÍVNE VÝDAVKY

7.1. Vplyv na ľudské zdroje

Druhy pracovných miest | Zamestnanci, ktorí majú riadiť akciu za použitia existujúcich a/alebo dodatočných zdrojov | Spolu | Opis úloh súvisiacich s akciou |

Počet stálych pracovných miest | Počet dočasných pracovných miest |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci | A B C | 0,5 A | 0 | 0,5 A | V prípade potreby je možné tieto úlohy bližšie opísať v prílohe. Príprava a účasť na zasadaniach Rady a Parlamentu k prerokúvaniu uvedeného návrhu až do jeho prijatia. Príprava a účasť na zasadaniach Haagskej únie a koordinácia postojov s členskými štátmi |

Iné ľudské zdroje | 0 | 0 | 0 |

Spolu | 0,5 | 0 | 0,5 |

7.2. Celkový finančný vplyv na ľudské zdroje

Druh ľudských zdrojov | Čiastka (v EUR) | Spôsob výpočtu * |

Úradníci Dočasní zamestnanci | 54.000 | Ročné náklady na úradníka: 108.00 € |

Iné ľudské zdroje (konkrétna rozpočtová položka) |

Spolu | 54.000 |

Čiastky predstavujú celkové výdavky za dvanásť mesiacov.

7.3. Iné administratívne výdavky vyplývajúce z akcie

Neuvádza sa

I. Celková čiastka za rok (7.2 + 7.3) II. Tvanie akcie III. Celkové náklady akcie (I x II) | €54.000 2006-2011 €324.000 |

8. NÁSLEDNÉ ČINNOSTI A HODNOTENIE

8.1. Následné opatrenia

Neuvádza sa

8.2. Opatrenia a harmonogram plánovaného hodnotenia

Priebežné hodnotenie bude možné uskutočňovať prostredníctvom monitorovania objemu medzinárodných registrácií, v ktorých je systém dizajnov Spoločenstva určený.

9. OPATRENIA PROTI PODVODOM

Nezahŕňajú žiadnu finančnú pomoc.

[1] Ú. v. ES L3, 5.1.2002, s. 1.

[2] Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu je zriadený na základe nariadenia Rady (ES) č. 40/94 o obchodnej známke Spoločenstva, z 20. decembra 2003, Ú. v. ES L 11, 14.1.1994, s. 1.

[3] Belgicko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Taliansko, Slovinsko, Španielsko. Päť členských štátov EÚ – z celkového počtu 18 krajín - sa stalo zmluvnou stranou Ženevského aktu (Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Slovinsko a Španielsko). Aktualizácia bude uverejnená na internetových stránkach Svetovej organizácie duševného vlastníctva: www.wipo.int.

[4] Ú. v. EÚ L3 (296), 14.11.2003, s. 20.

[5] Toto ustanovenie má význam pre krajiny, ktoré zdieľajú spoločný úrad, napríklad krajiny Beneluxu.

[6] V tomto ohľade sa Ženevský akt odlišuje od Madridského protokolu týkajúceho sa medzinárodnej registrácie známok, ktorý v článku 2 ods. 2 uvádza, že medzinárodné prihlášky sa podávajú na medzinárodnom úrade prostredníctvom sprostredkovateľa úradu, na ktorom bola podaná základná prihláška alebo ktorý realizoval základnú registráciu.

[7] Celkové poplatky splatné v súvislosti s medzinárodnou prihláškou tvorí i) základný poplatok; ii) štandardný určovací poplatok alebo individuálny určovací poplatok, iii) poplatok za uverejnenie. Tieto poplatky sú splatné v čase podania medzinárodnej prihlášky, s výnimkou prípadu žiadosti o odklad uverejnenia. Pozri ustanovenie 12 spoločných ustanovení.

[8] Tieto otázky sa týkajú odkladu zverejnenia (článok 11); jednotnosti dizajnu (článok 13); určitých pohľadov na požadovaný dizajn (ustanovenie 9); zvláštnej požiadavky týkajúcej sa žiadateľa (ustanovenie 8); bezpečnostnej previerky (ustanovenie 13); zákazu vlastného určovania (článok 14); povinného obsahu medzinárodnej prihlášky (článok 5 a ustanovenie 7); predĺženie lehoty na oznámenie odmietnutie a dňa, od ktorého je dizajn chránený (ustanovenie 18); spoločných úradov viacerých štátov (článok 19) a nepriamo jazykového režimu medzi vnútroštátnym úradom a medzinárodným úradom (ustanovenie 6).

[9] Ú. v. ES L3 (341), 17.12.2002, s. 28.

[10] Ú. v. ES L3 (341), 17.12.2002, s. 54.

14 Ú. v. EÚ C, , s. .

15 Ú. v. EÚ C , , s. .

[11] Ú. v. EÚ C, , s. .

[12] Ú. v. ES L3, 5.1.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 2003.

[13] Pri prijatí článku 10 Diplomatická konferencia bola toho názoru, že nič v tomto článku nebráni prístupu k medzinárodnej žiadosti alebo medzinárodnej registrácii žiadateľom alebo držiteľom alebo osobou, ktorá má súhlas od žiadateľa alebo držiteľa.

[14] Pri prijatí článku 12 ods. 4, článku 14 ods. 2 písm. b) a pravidla 18 ods. 4 Diplomatická konferencia bola toho názoru, že zrušenie zamietnutia úradom, ktorý predložil oznámenie o zrušení, môže mať formu správy, pokiaľ ide o to, že príslušný úrad sa rozhodol akceptovať platnosť medzinárodnej registrácie s ohľadom na dizajny alebo niektoré dizajny, na ktoré sa vzťahuje oznámenie o zamietnutí. Taktiež bola toho názoru, že v rámci obdobia, v ktorom je možné predložiť oznámenie o zamietnutí môže úrad zaslať správu, pokiaľ ide o to, že sa rozhodol akceptovať platnosť medzinárodnej registrácie, aj v prípade, ak nepredložil takéto oznámenie o zamietnutí.

[15] Pozri poznámku pod čiarou 19.

[16] Na základe finančnej analýzy vplyvu pristúpenia Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu navrhne Európska komisia zmenu a doplnenie nariadenia Komisie (ES) č. 2246/2002 zo 16. decembra 2002 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) v súvislosti so zápisom dizajnov Spoločenstva (Ú. v. ES L 341, 17.12.2002, s. 54).