52005PC0501

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 14.10.2005

KOM(2005) 501 v konečnom znení

Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii, Južnej Afrike a Ukrajine po preskúmaní uplynutia platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96

(predložený Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA KONTEXT NÁVRHU |

Dôvody a ciele návrhu Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 348/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady č. 461/2004 z 8. marca 2004 (ďalej len „základné nariadenie“) v rámci konania týkajúceho sa dovozu oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii, Južnej Afrike a Ukrajine po preskúmaní uplynutia platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96. |

Všeobecný kontext Tento návrh je podaný v rámci implementácie základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa vykonalo v súlade s obsahovými a formálnymi požiadavkami stanovenými v základnom nariadení. |

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu V oblasti návrhu nie sú žiadne existujúce ustanovenia. |

Súlad s inými politikami a cieľmi Únie Neuplatňuje sa. |

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU |

Konzultácie so zainteresovanými stranami |

Zainteresovaným stranám, ktorých sa konanie týka, bola poskytnutá príležitosť chrániť počas prešetrovania svoje záujmy, v súlade s ustanoveniami základného nariadenia. |

Získavanie a využívanie expertízy |

Odborný posudok nebol potrebný. |

Hodnotenie vplyvu Tento návrh je výsledkom implementácie základného nariadenia. Základné nariadenie nestanovuje hodnotenie všeobecného dosahu, obsahuje však vyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa majú zhodnotiť. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

Zhrnutie navrhovaných opatrení Komisia začala 17. augusta 2004 preskúmanie uplynutia platnosti platných antidumpingových opatrení na dovozy oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii, Južnej Afrike a Ukrajine. Preskúmaním prešetrovania sa zistilo pokračovanie dumpingu príslušného výrobku, ktorý by v prípade zrušenia opatrení viedol k opätovnému výskytu ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Zistilo sa ďalej, že skončenie opatrení by nebolo v záujme Spoločenstva. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby Rada prijala pripojený návrh nariadenia s cieľom predĺžiť súčasné opatrenia. |

Právny základ Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 461/2004 z 8. marca 2004. |

Zásada subsidiarity Návrh spadá do oblasti výlučnej právomoci Spoločenstva. Zásada subsidiarity sa z tohto dôvodu neuplatňuje. |

Zásada proporcionality Návrh zodpovedá zásade proporcionality z nasledujúcich dôvodov: |

Forma opatrenia je opísaná v uvedenom základnom nariadení a nie je v rozsahu vnútroštátneho rozhodovania. |

Uvedenie údajov o minimalizovaní finančného a administratívneho zaťaženia Spoločenstva, vnútroštátnych vlád, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov a jeho úmernosti vzhľadom na cieľ návrhu sa v tomto prípade neuplatňuje. |

Výber nástrojov |

Navrhované nástroje: nariadenie. |

Iné prostriedky by neboli primerané z nasledujúcich dôvodov: Iné prostriedky by neboli primerané, lebo základné nariadenie nestanovuje alternatívne možnosti. |

VPLYV NA ROZPOčET |

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. |

1. Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii, Južnej Afrike a Ukrajine po preskúmaní uplynutia platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné nariadenie“)[1], najmä na jeho článok 11 ods. 2,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s poradným výborom,

keďže:

1. Postup

1.1 Platné opatrenia

(1) Rada v auguste 1999 uložila nariadením (ES) č. 1796/1999[2] (ďalej len „pôvodné nariadenie“) konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov (ďalej len „laná z oceľového drôtu" alebo „LOD“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ČĽR), Maďarsku, Indii, Mexiku, Poľsku, Južnej Afrike a Ukrajine. Prešetrovanie, ktoré viedlo k týmto opatreniam, sa uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2) Medzi opatrenia, ktoré sa uplatňovali na tieto dovozy, patrilo hodnotové clo, okrem dovozov od jedného indického, jedného mexického, jedného juhoafrického a jedného ukrajinského vyvážajúceho výrobcu, od ktorých boli rozhodnutím Komisie 1999/572/ES[3] prijaté záväzky Komisia nariadením (ES) č. 1678/2003[4] odvolala záväzok ponúknutý uvedenému ukrajinskému vyvážajúcemu výrobcovi a Rada nariadením (ES) č. 1674/2003[5] opäť uložila tomuto vývozcovi zodpovedajúce hodnotové antidumpingové clo.

(3) Následne sa prešetrovaním podľa článku 13 základného nariadenia zistilo, že dochádzalo k obchádzaniu pôvodných opatrení týkajúcich sa dovozov z Ukrajiny a ČĽR cez Moldavsko a Maroko, v uvedenom poradí. Z toho dôvodu sa konečné antidumpingové clo uložené na dovozy s pôvodom v Ukrajine rozšírilo na dovoz tých istých oceľových lán a káblov dodávaných z Moldavska[6]. Podobne sa antidumpingové clo uložené na dovozy s pôvodom v ČĽR rozšírilo na dovozy tých istých oceľových lán a káblov dodávaných z Maroka[7], okrem lán a káblov vyrábaných skutočným marockým výrobcom.

1.2 Prešetrovanie týkajúce sa inej krajiny

(4) Komisia 20. novembra 2004 začala antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu toho istého výrobku s pôvodom v Kórejskej republike na základe podnetu podaného výrobným odvetvím Spoločenstva, ktorým bol poskytnutý evidentný dôkaz, že tieto dovozy sú dumpingové, a tým spôsobujú značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva[8]. Prešetrovanie bolo ukončené rozhodnutím Komisie ES/VLOŽTE/2005[9] bez uloženia opatrení.

1.3 Žiadosť o preskúmanie

(5) Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa skončení platnosti antidumpingových opatrení platných pre LOD s pôvodom v ČĽR, Maďarsku, Indii, Mexiku, Poľsku, Južnej Afrike a Ukrajine[10] Komisia prijala 17. mája 2004 žiadosť o preskúmanie týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(6) Žiadosť podal Koordinačný výbor odvetví oceľových lán Európskej únie (EWRIS) (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich významný podiel, v tomto prípade viac ako 50 % celkovej výroby LOD v Spoločenstve. Žiadosť sa zakladala na skutočnosti, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu alebo ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

(7) Keďže neexistujú takéto dôkazy v súvislosti s dovozmi s pôvodom v Mexiku, žiadateľ nepožiadal o začatie preskúmania uplynutia platnosti opatrení v súvislosti s dovozmi s pôvodom v Mexiku. Platnosť opatrení uplatniteľných na dovozy s pôvodom v Mexiku preto skončila 18. augusta 2004[11].

(8) Komisia dospela po porade s poradným výborom k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia, a začala preskúmanie[12].

1.4 Prešetrovanie

(9) Komisia oficiálne upovedomila vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov, o ktorých vedela, že by sa ich táto záležitosť mohla týkať, a ich združenia, zástupcov vyvážajúcich krajín a výrobcov Spoločenstva o začatí preskúmania uplynutia platnosti opatrení. Zainteresované strany dostali v časovom limite stanovenom v oznámení o začatí preskúmania príležitosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie.

(10) Vzhľadom na veľký počet výrobcov Spoločenstva a dovozcov v Spoločenstve, ktorí nie sú prepojení s vyvážajúcim výrobcom v jednej z príslušných krajín, sa v súlade s článkom 17 základného nariadenia považovalo za vhodné preskúmať, či by sa malo pristúpiť k výberu vzorky. S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť, či je výber vzorky skutočne potrebný, a v prípade, že áno, vybrať vzorku, uvedené strany boli podľa článku 17 ods. 2 základného nariadenia požiadané, aby sa do dvoch týždňov od začatia konania prihlásili a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania.

(11) Sedemnásť výrobcov Spoločenstva riadne vyplnilo tlačivo pre výber vzorky do stanovenej lehoty a formálne sa zaviazalo, že bude ďalej spolupracovať v prešetrovaní. V tlačive pre výber vzorky sa okrem iného žiadali informácie ohľadom vývoja určitých „makro“ ukazovateľov ujmy, a to kapacity výroby, objemu výroby, zásob, objemov predaja a zamestnanosti.

(12) Z uvedených sedemnástich výrobcov bolo do vzorky vybraných päť spoločností, v prípade ktorých sa zistilo, že predstavujú reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Spoločenstva z hľadiska objemu výroby a predaja príslušného výrobku v Spoločenstve.

(13) Iba jeden dovozca poskytol informácie vyžiadané v oznámení o začatí preskúmania a vyjadril ochotu ďalej spolupracovať s útvarmi Komisie. Útvary Komisie sa vzhľadom na túto situáciu rozhodli neuplatniť výber vzorky v prípade neprepojených dovozcov, ale zaslať dotazník uvedenému dovozcovi. Uvedený dovozca následne nevyplnil dotazník. Preto sa dospelo k záveru, že spoluprácu neprepojených dovozcov nemožno získať. Zväz zastupujúci záujmy dovozcov („EWRIA“) poskytol pripomienky všeobecnej povahy, týkajúce sa najmä vymedzenia príslušného výrobku a podobného výrobku. Tieto pripomienky sú riešené v odôvodneniach 19 a 20.

(14) Dotazníky sa preto zaslali piatim výrobcom Spoločenstva zaradeným do vzorky a všetkým známym vyvážajúcim výrobcom. Kontaktovaný bol ďalej jeden výrobca v Turecku („analogická krajina“) a bol mu zaslaný dotazník.

(15) Vyplnené dotazníky prišli od piatich výrobcov Spoločenstva zaradených do vzorky a od troch vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách, ako aj od dvoch prepojených dovozcov a jedného výrobcu v analogickej krajine.

(16) Overovanie na mieste sa vykonalo v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia Spoločenstva vo vzorke:

- BTS Drahtseile GmbH (Nemecko),

- Cables y Alambres especiales, SA (Španielsko),

- CASAR Drahtseilwerk Saar GmbH (Nemecko),

- Manuel Rodrigues de Oliveira Sa & Filhos, SA (Portugalsko),

- Trefileurope (Francúzsko).

Výrobca vo vyvážajúcej krajine:

- Usha Martin Ltd. (India).

Prepojení dovozcovia v Spoločenstve:

- Usha Martin UK (Spojené kráľovstvo),

- Usha Martin Scandinavia (Dánsko).

Výrobca v analogickej krajine:

- Celik Halat (Turecko).

(17) Prešetrovanie v súvislosti s pokračovaním, respektíve opakovaným výskytom dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2003 do 30. júna 2004 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov, ktoré sú dôležité pre hodnotenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2001 do konca PO (ďalej len „príslušné obdobie“).

2. Príslušný výrobok a podobný výrobok

2.1 Príslušný výrobok

(18) Príslušný výrobok je rovnaký ako v pôvodom prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu v súčasnosti platných opatrení, t. j. oceľové laná a káble vrátane uzavretých lán, okrem lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm. V súčasnosti sú zaradené do kódov KN ex 7312 10 82, ex 7312 10 84, ex 7312 10 86, ex 7312 10 88 a ex 7312 10 99.

2.2 Podobný výrobok

(19) Tak ako pri pôvodnom prešetrovaní, aj toto preskúmanie potvrdilo, že príslušný výrobok a výrobky vyrábané a predávané vyvážajúcimi výrobcami na domácom trhu, ako aj výrobky vyrábané a predávané výrobcami Spoločenstva na trhu Spoločenstva a výrobcom v analogickej krajine na domácom trhu analogickej krajiny, majú rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a konečné použitie, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(20) EWRIA znovu zopakoval argument predložený v pôvodom prešetrovaní, že príslušný výrobok sa podstatne odlišuje od výrobkov vyrábaných a predávaných v Spoločenstve a nemal by sa porovnávať. Tento argument sa podrobne analyzoval v pôvodných nariadeniach, ktorými sa uložili predbežné a konečné opatrenia na dovozy príslušného výrobku, pričom sa dospelo k záveru, že LOD vyrábané v Spoločenstve a dovážané sú podobné. Keďže EWRIA nepriniesol žiadny nový prvok, ktorý by dokázal, že sa zmenil základ, na ktorom stoja pôvodné zistenia, závery prijaté v pôvodnom konečnom nariadení sa potvrdzujú.

3. Pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu

(21) V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či sa v súčasnosti realizuje dumping, a ak áno, či by uplynutie platnosti opatrení mohlo viesť k pokračovaniu dumpingu.

3.1 Predbežné poznámky

(22) Celkový objem dovozu oceľových lán z ČĽR, Indie, Južnej Afriky a Ukrajiny (ďalej len „príslušné krajiny“) evidovaný Eurostatom dosiahol počas OP 7 784 ton, čo predstavuje 4,4 % podielu na trhu Spoločenstva.

(23) OP pôvodného prešetrovania trvalo 15 mesiacov (od 1. januára 1997 do 31. marca 1998) a vzťahovalo sa len na dovozy do Spoločenstva pred jeho rozšírením. Údaje o dovozoch z pôvodného obdobia prešetrovania a z OP preto nie sú priamo porovnateľné. V každom prípade celkový dovoz v EÚ-15 z príslušných krajín dosiahol v pôvodnom období prešetrovania 21 102 ton, čo predstavuje 14,3 % podiel na trhu Spoločenstva.

(24) V Indii spolupracoval jeden vyvážajúci výrobca, ktorý tvoril 75 % vývozných objemov evidovaných Eurostatom. V Južnej Afrike jediný známy vyvážajúci výrobca predložil informácie o svojich vývozných predajoch do Spoločenstva počas OP, ktoré predstavovali všetky vývozné predaje Južnej Afriky do Spoločenstva počas toho istého obdobia. Pokiaľ ide o ČĽR, spolupracoval jeden vyvážajúci výrobca, ktorý predstavoval 75 % vývozných predajov príslušného výrobku z ČĽR do Spoločenstva. Napokon pokiaľ ide o Ukrajinu, ani jeden z dvoch známych vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval na súčasnom prešetrovaní.

3.2 Dumping dovozov počas obdobia prešetrovania

(25) V súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia sa vždy, ak sa okolnosti nezmenili, použila rovnaká metodika ako v pôvodnom prešetrovaní.

3.2.1 India

(26) Celkový objem dovozu LOD z Indie evidovaný Eurostatom dosiahol počas OP 3 869 ton, čo predstavuje 2,2 % podiel na trhu Spoločenstva.

3.2.1.1 Normálna hodnota

(27) Pokiaľ ide o určenie normálnej hodnoty, najprv sa stanovilo pre spolupracujúceho indického vyvážajúceho výrobcu, či jeho celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu bol reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavoval najmenej 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa dospelo k záveru, že táto podmienka je splnená.

(28) Po zverejnení tejto informácie spolupracujúci indický vyvážajúci výrobca namietal proti metóde použitej Komisiou. Tvrdil, že pre test reprezentatívnosti sa mal použiť objem predaja príslušného výrobku prvému nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve, a nie prepojenému dovozcovi v Spoločenstve. Článok 2 ods. 2 základného nariadenia však stanovuje, že na určenie, či predaj podobného výrobku na domácom trhu bol reprezentatívny, by sa objem predaja na domácom trhu mal porovnať s objemom predaja príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva, a nestanovuje, či by sa mal brať do úvahy vývozný predaj prvému nezávislému zákazníkovi alebo vývozný predaj prepojenému dovozcovi. Preto sa usúdilo, že metóda, ktorú použila Komisia, bola primeraná a v súlade so základným nariadením. Táto námietka musela byť zamietnutá.

(29) Komisia potom určila tie typy výrobkov predávaných príslušnou spoločnosťou na domácom trhu, ktoré boli identické alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(30) Pre každý typ predávaný vyvážajúcim výrobcom na jeho domácom trhu, o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s typom LOD predávaným na vývoz do Spoločenstva, sa určilo, či predaj na domácom trhu bol dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj konkrétneho typu LOD na domácom trhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem predaja toho typu na domácom trhu predstavoval počas OP najmenej 5 % z celkového objemu predaja porovnateľného typu LOD vyvážaného do Spoločenstva. To bolo splnené v prípade 31 % všetkých typov vyvážaných do Spoločenstva.

(31) Preskúmalo sa tiež, či predaj každého typu výrobku na domácom trhu, ktorý sa na domácom trhu predával v reprezentatívnych množstvách, možno považovať za vykonaný v rámci bežného obchodovania, a to určením podielu ziskového predaja nezávislými zákazníkmi príslušného typu výrobku. V prípadoch, ak objem predaja typu výrobku, predávaného za čistú predajnú cenu rovnajúcu sa alebo vyššiu ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja toho typu, a ak vážený priemer ceny tohto typu bol rovnaký alebo vyšší ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov tohto typu výrobku uskutočnených počas OP, bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový alebo nie. V prípadoch, keď objem ziskových predajov daného typu výrobku predstavoval 80 % alebo menej celkového objemu predaja tohto typu, alebo ak vážený priemer cien tohto typu bol nižší ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien ziskových predajov len tohto typu, ak tieto predaje predstavovali najmenej 10 % celkového objemu predaja tohto typu.

(32) V prípadoch, keď objem ziskového predaja akéhokoľvek typu výrobku predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja tohto typu, sa usúdilo, že sa tento konkrétny typ predával v nedostatočných množstvách na to, aby jeho domáca cena predstavovala vhodný základ na určenie normálnej hodnoty.

(33) Ak sa domáce ceny konkrétneho typu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom nemohli použiť na určenie normálnej hodnoty z dôvodu, že sa nepredával na domácom trhu alebo sa nepredával v rámci bežného obchodného styku, musela sa použiť iná metóda. Keďže nebolo možné použiť žiadnu inú primeranú metódu, použila sa vypočítaná normálna hodnota.

(34) Vo všetkých prípadoch, keď sa použila vypočítaná normálna hodnota, a v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia sa normálna hodnota vypočítala tak, že k výrobným nákladom vyvážaných typov sa pripočítalo primerané percento predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA“) a primerané ziskové rozpätie. V súvislosti s tým a v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia sa sumy nákladov a réžií a zisku zakladali na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku na domácom trhu, realizovaného v rámci bežného obchodného styku.

(35) Spolupracujúci indický výrobca po tomto zverejnení informácií namietal, že Komisia pri výpočte jeho domáceho ziskového rozpätia v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia nesprávne zahrnula predaj na domácom trhu výrobkov, ktoré nepatria do predmetu prešetrovania, t. j. uzavreté oceľové laná. Ako sa však uvádza v odôvodnení 18, uzavreté laná sú výslovne zahrnuté do definície príslušného výrobku nielen v prípade súčasného prešetrovania, ale boli zahrnuté aj v pôvodnom prešetrovaní. Túto námietku bolo preto potrebné zamietnuť.

(36) Indický vyvážajúci výrobca namietal, že normálna hodnota použitá na výpočet jeho dumpingového rozpätia počas OP neodráža primerane domáce ceny a náklady, keďže nebola určená na reprezentatívnom základe, t. j. bola určená na základe 4 mesiacov OP namiesto 12. Treba uviesť, že v rámci preskúmania uplynutia platnosti opatrení a v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či uplynutie platnosti opatrení by mohlo viesť k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy. Na základe toho sa konečné antidumpingové clá buď potvrdili, alebo zrušili, pričom jednotlivé sadzby cla ako také nemožno meniť. Keďže výpočet presných dumpingových rozpätí v rámci preskúmania uplynutia platnosti opatrení preto nie je potrebný, preskúmanie pokračovania dumpingu sa zakladá na reprezentatívnom súbore údajov počas OP. V tomto konaní sa údaje vyžiadali za mesiace na konci každého štvrťroka a vyvážajúci výrobcovia boli vyzvaní, aby komentovali ich reprezentatívnosť. Vyvážajúci výrobca nenamietal voči tomuto prístupu v stanovenej lehote, ale až po návšteve na overenie na mieste, t. j. v čase, keď overenie iného súboru údajov by už nebolo možné. Vyvážajúci výrobca okrem toho nevysvetlil ani neposkytol dôkazy, prečo sú v tomto konkrétnom prípade zvolené obdobia nereprezentatívne. Túto námietku bolo preto potrebné zamietnuť.

3.2.1.2 Vývozná cena

(37) Keďže všetky vývozné predaje príslušného výrobku do Spoločenstva sa uskutočnili pre prepojené spoločnosti v Spoločenstve, vývozná cena bola vypočítaná v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú boli dovážané výrobky najprv predané nezávislému kupujúcemu. Úpravy na zohľadnenie všetkých nákladov, ktoré vznikli medzi dovezením a ďalším predajom výrobkov, ako aj ziskov, ktoré sa dosiahli, sa vykonali s cieľom stanoviť hodnovernú vývoznú cenu na hraniciach Spoločenstva. V súvislosti s tým sa náklady a réžie prepojeného dovozcu odpočítali od maloobchodnej ceny v Spoločenstve. Pokiaľ ide o ziskové rozpätie a keďže neprepojení dovozcovia nespolupracovali, dospelo sa k záveru, že pri absencii iných spoľahlivejších informácií by sa malo použiť rovnaké ziskové rozpätie, aké sa použilo pri pôvodnom prešetrovaní, t. j. 5 %. Neboli k dispozícii žiadne informácie, ktoré by dokazovali, že to nie je hodnoverné rozpätie.

3.2.1.3 Porovnanie

(38) S cieľom zabezpečiť objektívne porovnanie medzi jednotlivými typmi výrobkov na základe „ex works“ a na rovnakej úrovni obchodu sa formou úprav patrične zohľadnili rozdiely, o ktorých zohľadnenie sa žiadalo, a pri ktorých bolo dokázané, že vplývajú na porovnateľnosť cien. Tieto úpravy sa vykonali na zohľadnenie dopravných nákladov, poistných nákladov, bankových a úverových nákladov v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

3.2.1.4 Dumpingové rozpätie

(39) Na výpočet dumpingového rozpätia sa vážená priemerná normálna hodnota porovnávala s váženou priemernou vývoznou cenou do Spoločenstva v rámci jednotlivých typov výrobkov. Z tohto porovnania vyplývala existencia značného dumpingu v prípade príslušného vyvážajúceho výrobcu na úrovni vyššej ako 10 %. To je porovnateľné s dumpingovým rozpätím 39,8 %, ktoré sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní. V prípade nespolupracujúcich vyvážajúcich vývozcov sa uskutočnilo hodnotenie úrovne dumpingu na základe údajov týkajúcich sa normálnej hodnoty a vývozných cien, ktoré žiadateľ uviedol v žiadosti o preskúmanie. Z toho tiež vyplynulo dumpingové rozpätie vyššie ako 20 %.

3.2.2 ČĽR

(40) Celková hodnota dovozu lán z oceľového drôtu z ČĽR evidovaná Eurostatom dosiahla počas OP 1 942 ton, čo predstavuje 1,1 % podiel na trhu Spoločenstva. Ako sa uvádza v odôvodnení 24, jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca predstavoval 75 % celkového čínskeho dovozu.

(41) V pôvodnom prešetrovaní spolupracovali štyria čínski vyvážajúci výrobcovia, nikomu z nich však nebol udelený štatút trhového hospodárstva ani individuálny prístup.

3.2.2.1 Analogická krajina

(42) Keďže ČĽR je transformujúce sa hospodárstvo, normálna hodnota sa musela zakladať na informáciách získaných vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(43) V pôvodnom prešetrovaní sa ako analogická krajina na účel stanovenia normálnej hodnoty použilo Poľsko. Keďže Poľsko je od 1. mája 2004 členom Európskej únie, nemožno ho už používať ako analogickú krajinu na účel antidumpingového prešetrovania. Žiadateľ navrhol ako analogickú krajinu pre súčasné prešetrovanie Spojené štáty americké (USA).

(44) Jedno združenie dovozcov namietalo proti voľbe USA a ako vhodnú analogickú krajinu navrhlo Južnú Kóreu. Nikto z výrobcov v USA ani Južnej Kórei však nebol ochotný spolupracovať v súčasnom preskúmaní uplynutia platnosti opatrení.

(45) Útvary Komisie preto skúmali iné možné analogické krajiny ako Nórsko, Thajsko, India a Turecko. Pokiaľ ide o Nórsko a Thajsko, žiaden výrobca v týchto krajinách takisto nebol ochotný spolupracovať.

(46) Len jeden výrobca LOD v Turecku spolupracoval pri prešetrovaní. Vyplnil dotazník a súhlasil s návštevou na overenie na mieste. Z prešetrovania vyplynulo, že Turecko má konkurenčný trh pre LOD s dvoma domácimi výrobcami, ktorí zásobujú približne 83 % trhu, a konkurenciu zo strany dovozov z ďalších tretích krajín. Dovozné clá v Turecku sú nízke a neexistujú žiadne ďalšie obmedzenia dovozu LOD do Turecka. Objem výroby v Turecku predstavoval viac ako päťnásobok objemu čínskych dovozov príslušného výrobku do Spoločenstva. Turecký trh bol preto považovaný za dostatočne reprezentatívny na určenie normálnej hodnoty pre ČĽR. Napokon, ako sa uvádza v odôvodnení 19, výrobok vyrábaný a predávaný na tureckom domácom trhu bol podobný s výrobkom vyvážaným čínskym vyvážajúcim výrobcom do Spoločenstva.

(47) Po tomto zverejnení jedno združenie dovozcov namietalo proti voľbe Turecka ako analogickej krajiny. Táto námietka však nebola opodstatnená, preto musela byť zamietnutá.

(48) Preto sa dospelo k záveru, že Turecko predstavuje vhodnú analogickú krajinu na účel určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

3.2.2.2 Normálna hodnota

(49) Normálna hodnota sa podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia stanovila na základe overených informácií prijatých od spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine, t. j. na základe ceny zaplatenej alebo splatnej neprepojenými zákazníkmi na domácom trhu Turecka, keďže sa zistilo, že tieto predaje sa uskutočnili v rámci bežného obchodovania.

(50) V dôsledku toho bola normálna hodnota stanovená ako vážený priemer cien domácich predajov spolupracujúceho výrobcu v Turecku neprepojeným zákazníkom.

3.2.2.3 Vývozná cena

(51) Vzhľadom na to, že vývozné predaje spolupracujúceho vývozcu predstavovali počas OP 75 % dovozov príslušného výrobku do ES z ČĽR, určenie vývoznej ceny sa zakladalo na informáciách poskytnutých spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v ČĽR. Keďže všetky vývozné predaje príslušného výrobku sa stanovila priamo pre nezávislých zákazníkov v Spoločenstve, vývozná cena sa určila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien.

3.2.2.4 Porovnanie

(52) Na účel objektívneho porovnania v rámci jednotlivých typov výrobkov na základe „ex works“ a na tej istej úrovni obchodu sa vo forme úpravy náležite zohľadnili rozdiely, o ktorých zohľadnenie bolo požiadané a pri ktorých bolo dokázané, že majú vplyv na cenovú porovnateľnosť. Tieto úpravy sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia vykonali na zohľadnenie dopravných nákladov, poistných nákladov, bankových a úverových nákladov.

(53) Pri niektorých typoch výrobkov predávaných na domácom trhu v Turecku sa museli vykonať úpravy, aby boli porovnateľné s čínskymi vyvážanými typmi. Úpravy sa vykonali na zohľadnenie fyzikálnych rozdielov v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, ako priemer, pevnosť v ťahu a jadro. Úpravy sa zakladali na cenových rozdieloch príslušných typov na tureckom trhu.

3.2.2.5 Dumpingové rozpätie

(54) Na výpočet dumpingového rozpätia sa vážená priemerná normálna hodnota porovnávala s váženou priemernou vývoznou cenou do Spoločenstva v rámci jednotlivých typov výrobkov. Z tohto porovnania vyplynula existencia výrazného dumpingu dovozov príslušného výrobku spolupracujúcim vývozcom na úrovni vyššej ako 65 %. To je porovnateľné s dumpingovým rozpätím 60,4 %, ktoré sa zistilo pri pôvodnom prešetrovaní.

3.2.3 Južná Afrika

(55) Celkový objem dovozu LOD z Južnej Afriky evidovaný Eurostatom dosiahol počas OP 278 ton, čo predstavuje 0,1 % podiel na trhu Spoločenstva, t. j. úroveň de minimis. Jediný známy vyvážajúci výrobca predstavoval 100 % týchto dovozov.

(56) Keďže juhoafrický vyvážajúci výrobca nespolupracoval v úplnej miere, ako sa uvádza v odôvodnení 57, bolo v súlade s článkom 18 základného nariadenia potrebné využiť dostupné fakty.

(57) Jediný známy vyvážajúci výrobca predložil len informácie týkajúce sa jeho vývozných predajov do Spoločenstva, ale neposkytol žiadne informácie, pokiaľ ide o náklady a ceny podobného výrobku na domácom trhu. Preto pre OP nebolo možné určiť normálnu hodnotu. Vyvážajúci výrobca pripustil, že dumping bol prítomný aj počas OP. Na tomto základe a keďže neboli predložené žiadne ďalšie hodnoverné informácie sa dospelo k záveru, že dumping pokračoval počas OP v značnej miere.

3.2.4 Ukrajina

(58) Celkový objem dovozu LOD z Ukrajiny evidovaný Eurostatom dosiahol počas OP 1 695 ton, čo predstavuje 1 % podiel na trhu Spoločenstva, považovaný za podiel na trhu de minimis.

(59) Pri absencii akejkoľvek spolupráce z Ukrajiny bolo v súlade s článkom 18 základného nariadenia potrebné využiť dostupné fakty. Na tomto základe sa normálna hodnota stanovená pre analogickú krajinu porovnávala s vývoznou cenou uvedenou v žiadosti žiadateľa o preskúmanie. Z toho sa pre OP stanovilo dumpingové rozpätie vyššie ako 65 %.

3.3 Vývoj dovozov, ak by sa opatrenia zrušili

3.3.1 Predbežné poznámky

(60) Z ôsmich indických vyvážajúcich výrobcov uvedených v podnete jeden spolupracoval pri prešetrovaní. Z dvoch juhoafrických vyvážajúcich výrobcov uvedených v podnete len jeden čiastočne spolupracoval. V Južnej Afrike nie sú žiadni ďalší známi výrobcovia. Pokiaľ ide o Ukrajinu, žiadny z dvoch známych vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval a tiež ani v Ukrajine nie sú známi žiadni ďalší výrobcovia. Z deviatich známych čínskych vyvážajúcich výrobcov len jeden spolupracoval pri prešetrovaní.

3.3.2 India

3.3.2.1 Predbežné poznámky

(61) Sedem z ôsmich známych výrobcov v Indii počas súčasného preskúmania uplynutia platnosti opatrení nespolupracovalo. Upozorňujeme, že pri pôvodnom prešetrovaní šiesti z týchto výrobcov predávali LOD len na svojom domácom trhu alebo na iných trhoch tretích krajín, preto neboli podrobení pôvodnému prešetrovaniu. Z dôvodu ich nespolupráce pri súčasnom prešetrovaní neboli ďalej k dispozícii žiadne informácie o ich výrobnej kapacite a objeme, zásobách ani predaji pre iné trhy ako trh Spoločenstva. Skúmanie pravdepodobnosti, že dumping bude pokračovať v prípade zrušenia opatrení, sa preto zakladalo na dostupných informáciách, t. j. informáciách poskytnutých spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom. Skúmali sa aj informácie týkajúce sa dovozných cien od iných vývozcov ako spolupracujúci vývozca, určené na základe Eurostatu. Na určenie pravdepodobnosti, že dumping bude pokračovať v prípade zrušenia opatrení, sa skúmalo cenové správanie spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu voči iným vývozným trhom, jeho vývozné ceny do Spoločenstva, výrobné kapacity a zásoby. Hodnotil sa aj pravdepodobný účinok zrušenia opatrení na ceny iných dovozov.

3.3.2.2 Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a vývoznými cenami do Spoločenstva

(62) Zistilo sa, že priemerná vývozná cena predajov do krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, bola výrazne nižšia ako priemerná vývozná cena do Spoločenstva a tiež ako ceny na domácom trhu, čo signalizuje, že vývozy do krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, boli s veľkou pravdepodobnosťou dumpingové v ešte vyššej miere ako vývozné predaje do Spoločenstva. Treba však uviesť, že počas OP platil záväzok minimálnej ceny, ktorý od príslušného vyvážajúceho výrobcu žiadal dodržiavať určitú cenovú úroveň pre vývozy do Spoločenstva. Zistilo sa, že niektoré sú mierne vyššie ako úroveň záväzku, ale väčšina predajov sa realizovala za ceny na úrovni záväzku. Predaje vývozcu do krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, sa realizovali vo veľkých množstvách a tvorili 86 % celkových vývozných predajov. Preto sa dospelo k záveru, že úroveň vývozných cien do iných tretích krajín možno považovať za ukazovateľ pravdepodobnej cenovej úrovne vývozných predajov do Spoločenstva, ak sa opatrenia zrušia. Na základe toho a vzhľadom na nízke cenové úrovne na trhoch tretích krajín sa dospelo k záveru, že existuje pravdepodobnosť, že spolupracujúci vývozca zníži svoje vývozné ceny do Spoločenstva, následkom čoho sa zvýši aj úroveň dumpingu.

(63) Je treba poznamenať, že úroveň dumpingu zistená počas OP bola výrazná. Na základe toho treba predpokladať, že aj keby cenové úrovne do Spoločenstva zostali rovnaké alebo sa zvýšili, je veľmi pravdepodobné, že dumping bude naďalej pokračovať, ak by sa platné opatrenia zrušili. Z hľadiska správania spoločnosti pri vývoze do Spoločenstva v minulosti (t. j. pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosť vyvážala vysoké množstvá do EÚ na dumpingovej úrovni), ako aj jej cenovej stratégie v súvislosti s vývozmi na trhy iných tretích krajín, je pravdepodobnejšie, že akékoľvek ďalšie vývozy do Spoločenstva sa budú uskutočňovať pri nižších, teda dumpingových cenových úrovniach.

3.3.2.3 Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Spoločenstve

(64) Je tiež treba poznamenať, že sa zistilo, že vývozné ceny do tretích krajín sú v priemere nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve, čo znamená, že všeobecná cenová úroveň príslušného výrobku na trhu Spoločenstva je dôvodom, že trh Spoločenstva je veľmi atraktívny pre vývozcov v Indii. Na základe toho sa dospelo k záveru, že v prípade zrušenia platných opatrení skutočne existuje ekonomický stimul presmerovať vývozy z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, na výnosnejší trh Spoločenstva.

3.3.2.4 Ceny nespolupracujúcich vývozcov

(65) Ceny všetkých dovozov príslušného výrobku evidované Eurostatom, okrem cien spolupracujúceho vývozcu, sú výrazne nižšie ako ceny spolupracujúceho vývozcu. Keďže nie sú k dispozícii iné informácie, na základe normálnej hodnoty spolupracujúceho vývozcu budú tieto dovozy dumpingové vo veľmi vysokej miere. V prípade skončenia opatrení neexistuje dôvod predpokladať, že sa tieto dovozy nebudú uskutočňovať za podobné dumpingové ceny, ale vo vyšších množstvách.

3.3.2.5 Nevyužitá kapacita a zásoby

(66) Spolupracujúci indický výrobca má napriek zvyšujúcemu sa využitiu kapacity v posledných rokoch nevyužité kapacity, ktoré predstavujú päťnásobok množstva vývozu do Spoločenstva počas OP. Navyše zásoby – hoci sa znižujú, pokiaľ ide o objem – sú značné, a na konci OP predstavovali značnú časť objemu vyvážaného do Spoločenstva. Preto existuje kapacita výrazne zvýšiť množstvá vývozu do ES, najmä z dôvodu, že neexistujú fakty svedčiace o tom, že trhy tretích krajín alebo domáci trh by mohli absorbovať akúkoľvek dodatočnú výrobu. V súvislosti s tým upozorňujeme, že z dôvodu prítomnosti ôsmich konkurenčných výrobcov je veľmi nepravdepodobné, aby domáci trh v Indii bol schopný absorbovať všetku nevyužitú kapacitu tohto vyvážajúceho výrobcu. V skutočnosti sa podľa žiadosti o preskúmanie odhaduje, že nevyužité kapacity všetkých indických výrobcov predstavujú 35 000 ton, čo predstavuje takmer 20 % spotreby Spoločenstva.

3.3.3 ČĽR

3.3.3.1 Predbežné poznámky

(67) Ako sa uvádza v odôvodnení 41, žiadnej čínskej spoločnosti sa v pôvodnom prešetrovaní neudelil štatút trhového hospodárstva ani individuálny prístup, t. j. pre všetky spoločnosti platí jednotná celoštátna sadzba antidumpingového cla vo výške 60,4 %. Objemy dovozu z ČĽR sa výrazne znížili, t. j. z 11 484 ton počas OP pôvodného prešetrovania (EU15) na 1 942 ton počas OP (EU25). Súčasný podiel ČĽR na trhu je mierne vyšší ako de minimis, t. j. 1,1 %. Je však potrebné poznamenať, že čínske dovozy majú od roku 2001 stúpajúci trend. Vývozy jediného spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu do ES predstavovali 75 % celkových čínskych vývozov a dosiahli počas OP 1 456 ton. Existuje ďalších sedem vyvážajúcich výrobcov, ktorí počas OP vyvážali do Spoločenstva len malé množstvá.

(68) Na určenie, či by dumping pokračoval, ak by sa zrušili opatrenia, sa skúmalo cenové správanie spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu voči iným vývozným trhom, jeho vývozné ceny do Spoločenstva, pravdepodobný účinok iných dovozov na ceny, jeho výrobná kapacita a zásoby. Na základe Eurostatu sa určili informácie týkajúce sa dovozných cien iných vývozcov ako spolupracujúci vývozca.

3.3.3.2 Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a vývoznými cenami do Spoločenstva

(69) Vývozné ceny z ČĽR do USA, jeden z významných vývozných trhov čínskych vyvážajúcich výrobcov a trh, na ktorom nie sú v platnosti žiadne opatrenia, boli v priemere výrazne nižšie ako vývozné ceny do Spoločenstva. Keďže, ako sa stanovuje v odôvodnení 54, sa vývozné predaje z ČĽR do Spoločenstva uskutočňovali na dumpingovej úrovni, naznačuje to, že vývozy do USA a na trhy ostatných tretích krajín boli pravdepodobne dumpingové v ešte vyššej miere ako vývozné predaje do Spoločenstva. Dospelo sa tiež k záveru, že úroveň vývozných cien do USA a ostatných tretích krajín možno považovať za ukazovateľ pravdepodobnej cenovej úrovne vývozných predajov do Spoločenstva, ak by sa opatrenia zrušili. Na základe toho a vzhľadom na nízke cenové úrovne vývozu na trhy tretích krajín sa dospelo k záveru, že existuje výrazný priestor pre zníženie vývozných cien do Spoločenstva, v dôsledku čoho by sa tiež zvýšil dumping.

3.3.3.3 Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Spoločenstve

(70) Zistilo sa tiež, že cenová úroveň predajov realizovaných výrobným odvetvím Spoločenstva v Spoločenstve bola v priemere značne vyššia ako úroveň vývozných cien spolupracujúceho čínskeho vývozcu na trhy ostatných tretích krajín. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 64 pre Indiu, skutočnosť, že všeobecná cenová úroveň príslušného výrobku na trhu Spoločenstva je dôvodom, pre ktorý je trh Spoločenstva veľmi atraktívny, platí aj pre ČĽR. Vyššia cenová úroveň na trhu Spoločenstva je stimulom pre zvyšovanie vývozov do Spoločenstva.

3.3.3.4 Ceny nespolupracujúcich vývozcov

(71) Ceny všetkých dovozov príslušného výrobku evidované Eurostatom, okrem cien spolupracujúceho vývozcu, sú nižšie ako ceny spolupracujúceho vývozcu. Na základe normálnej hodnoty vypočítanej pre analogickú krajinu budú tieto dovozy dumpingové na výrazne vysokej úrovni. V prípade skončenia opatrení neexistuje dôvod predpokladať, že sa tieto dovozy nebudú uskutočňovať za podobné dumpingové ceny, ale vo vyšších množstvách.

3.3.3.5 Nevyužitá kapacita a zásoby

(72) Spolupracujúci čínsky výrobca má napriek mierne zvyšujúcemu sa využitiu kapacity v posledných rokoch stále výrazné nevyužité kapacity, ktoré predstavujú štvornásobok množstva vývozu do Spoločenstva počas OP. Podľa žiadosti o preskúmanie sa odhaduje, že nevyužité kapacity všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR predstavujú 270 000 ton. Preto existuje kapacita výrazne zvýšiť množstvá vývozu do Spoločenstva, najmä z dôvodu, že neexistujú fakty svedčiace o tom, že trhy tretích krajín alebo domáci trh by mohli absorbovať akúkoľvek dodatočnú výrobu. V súvislosti s tým upozorňujeme, že je veľmi nepravdepodobné, aby domáci trh v ČĽR bol schopný absorbovať akékoľvek nevyužité kapacity.

3.3.3.6 Praktiky obchádzania

(73) Upozorňujeme, že sa zistilo, že platné opatrenia pre dovozy príslušného výrobku z ČĽR sa obchádzajú prostredníctvom dovozov prekladaných cez Maroko. To naznačuje jasný záujem predajcov čínskych LOD o trh Spoločenstva a ich neschopnosť konkurovať na trhu Spoločenstva na nedumpingovej úrovni. To sa považovalo za ďalšiu známku, že objem čínskych vývozov by sa mohol zvýšiť a mohli by vstúpiť na trh Spoločenstva s dumpingovými cenami, ak by sa opatrenia zrušili.

3.3.4 Južná Afrika

3.3.4.1 Predbežné poznámky

(74) V Južnej Afrike je len jeden známy výrobca. Tento výrobca čiastočne spolupracoval v tomto prešetrovaní.

(75) Dovozy z Južnej Afriky sa od uloženia konečných opatrení značne znížili. Trhový podiel dovozov z Južnej Afriky bol počas OP nižší ako hranica de minimis (1 %). Preto celkové vývozy z Južnej Afriky dosiahli počas OP 278 ton, z čoho značné množstvá boli dopravené do colného skladu v Rotterdame, a tak tento tovar bol napokon nevyvezený a nebol preclený v EÚ. Len menšie množstvá príslušného výrobku boli prepustené do voľného obehu v EÚ.

(76) Ako sa uvádza v odôvodneniach 57 a 60, uplatnili sa dostupné fakty, najmä v súvislosti so situáciou na juhoafrickom domácom trhu. Keďže málo informácií je známych o výrobnom odvetví Južnej Afriky, nasledujúce závery sa opierajú o informácie uvedené v žiadosti žiadateľa o preskúmanie a o verejne dostupné štatistické prehľady o vývozných obchodoch.

(77) Na určenie, či sa dumping bude opakovať, ak sa zrušia opatrenia, sa skúmali informácie o vývozných cenách do Spoločenstva a tretích krajín, nevyužitej kapacite a zásobách, ktoré poskytol spolupracujúci vývozca.

3.3.4.2 Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenami vo vyvážajúcej krajine

(78) Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 76, neboli poskytnuté žiadne informácie týkajúce sa domácich cien. Preto sa použili informácie o domácich cenách, uvedené v žiadosti. Pokiaľ ide o cien na iných vývozných trhoch ako trhu Spoločenstva, analyzovalo sa päť hlavných vývozných destinácií. Vo všetkých prípadoch boli vývozné ceny do tretích krajín nižšie ako domáce ceny. Pri predpoklade, že tieto vývozné ceny budú predstavovať spodnú úroveň, ktorú vývozca môže akceptovať pri návrate na trh Spoločenstva, je jasné, že tieto vývozy sa budú zrejme naďalej realizovať za dumpingové ceny.

3.3.4.3 Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a úrovňou vývozných cien do Spoločenstva

(79) Skúmanie priemerných cien vývozných predajov pre päť hlavných vývozných trhov iných ako trh Spoločenstva ukázalo, že tieto predaje sa uskutočňovali za ceny výrazne nižšie ako vývozné ceny do Spoločenstva. Tak ako v prípade Indie, je to prinajmenšom čiastočne spôsobené faktom, že počas OP platil záväzok minimálnej ceny, ktorý vyžadoval, aby príslušný vyvážajúci výrobca dodržiaval určitú úroveň cien pre vývozy do Spoločenstva. Zistilo sa, že všetky ceny boli mierne vyššie ako úroveň tohto záväzku.

(80) Preto sa dospelo k záveru, že úroveň vývozných cien do týchto piatich vývozných trhov mimo Spoločenstva možno považovať za ukazovateľ pravdepodobnej cenovej úrovne vývozných predajov do Spoločenstva, ak sa zrušia opatrenia. Na základe toho sa dospelo k záveru, že jediný juhoafrický vývozca má značný priestor pre zníženie vývozných cien do Spoločenstva, v dôsledku čoho sa tiež zvýši úroveň dumpingu.

3.3.4.4 Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Spoločenstve

(81) Ďalej sa zistilo, že ceny na trhu Spoločenstva boli v priemere podstatne vyššie ako vývozné ceny do piatich hlavných vyvážajúcich krajín mimo Spoločenstva. Ako je už uvedené v odôvodnení 64 pre Indiu a odôvodnení 70 pre ČĽR, je to dôvod, ktorý robí trh Spoločenstva veľmi atraktívnym do budúcnosti, ak sa zrušia opatrenia. V súvislosti s tým sa dospelo k záveru, že vyššia cenová úroveň na trhu Spoločenstva predstavuje stimul pre zvýšenie vývozov na trh Spoločenstva.

3.3.4.5 Nevyužitá kapacita a zásoby

(82) Čiastočne spolupracujúci vyvážajúci výrobca nahromadil od uloženia konečného cla značné zásoby a nevyužité kapacity, pričom nevyužité kapacity o viac ako 40 % úrovne nainštalovanej kapacity. Nevyužité kapacity sa podľa žiadosti odhadujú na 23 000 ton až 25 000 ton. Preto existuje priestor na zvýšenie vývozných množstiev do Spoločenstva, najmä z dôvodu, že neexistujú fakty svedčiace, že trhy tretích krajín alebo domáci trh by mohli absorbovať akúkoľvek dodatočnú výrobu.

3.3.5 Ukrajina

3.3.5.1 Predbežné poznámky

(83) Keďže dvaja známi ukrajinskí vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, závery sa zakladajú na dostupných faktoch v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Keďže málo informácií je známych o výrobnom odvetví Ukrajiny, nasledujúce závery sa opierajú o informácie uvedené v žiadosti žiadateľa o preskúmanie a verejne dostupné štatistické prehľady o vývozných obchodoch. Upozorňujeme, že v Ukrajine nie sú známi žiadni ďalší výrobcovia a že nasledujúce úvahy v súvislosti s konkrétnymi výrobnými kapacitami sa týkajú dvoch známych vyvážajúcich výrobcov.

(84) Na určenie, či by sa mohol dumping zopakovať, ak by sa zrušili opatrenia, sa skúmali vývozné ceny do tretích krajín, nevyužitá kapacita a zásoby.

3.3.5.2 Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a úrovňou vývozných cien do Spoločenstva

(85) Keďže neexistujú žiadne ďalšie spoľahlivejšie informácie, do úvahy sa brali informácie poskytnuté v žiadosti vo vzťahu k vývozom do Ruska a USA, ktoré sa zakladali na verejne dostupných štatistických prehľadoch. Analýzou dostupných údajov sa zistilo, že priemerné vývozné ceny do týchto krajín boli podstatne nižšie ako priemerné vývozné ceny do Spoločenstva. Ako sa už vysvetlilo v prípade Indie, ČĽR a Južnej Afriky, vývozné ceny do iných tretích krajín sa považovali za ukazovateľ pravdepodobnej cenovej úrovne vývozných predajov do Spoločenstva, ak by sa zrušili opatrenia. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že existuje značný priestor na zníženie vývozných cien do Spoločenstva, a s veľkou pravdepodobnosťou na dumpingovú úroveň.

3.3.5.3 Nevyužitá kapacita

(86) Podľa dôkazov dostupných v žiadosti odhadovaná výrobná kapacita v Ukrajine predstavuje 100 000 ton, z čoho len 50 % sa využíva na skutočnú výrobu. Nevyužitá kapacita 50 000 ton predstavuje najvyššiu nevyužitú kapacitu vo všetkých príslušných krajinách a viac ako tretinu spotreby Spoločenstva. Schopnosť zvýšiť vývozné množstvá do Spoločenstva je preto v prípade Ukrajiny najbezprostrednejšia zo všetkých príslušných krajín, najmä z dôvodu, že neexistujú fakty, ktoré by nasvedčovali tomu, že trhy tretích krajín alebo domáci trh by mohli absorbovať akúkoľvek dodatočnú výrobu.

3.3.5.4 Porušenie záväzku a obchádzanie opatrení

(87) Komisia v roku 1999 v rámci pôvodného prešetrovania prijala záväzok ponúknutý jedným z ukrajinských vývozcov. Komisia následne zistila porušenie tohto záväzku v dvoch ohľadoch. Po prvé, príslušný ukrajinský vývozca poskytol nesprávne vyhlásenia o pôvode a po druhé, vývozca vydal faktúry zhodujúce sa so záväzkom za typy výrobkov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti záväzku, čím získal neoprávnené výhody z oslobodenia od platby antidumpingových ciel. Komisia preto nariadením Komisie 1678/2003[13] odvolala prijatie záväzku.

(88) Po uložení súčasných opatrení na dovozy LOD z Ukrajiny sa ďalej zistilo, že tieto opatrenia sa obchádzajú dovozmi LOD z Moldavska. Ako sa uvádza v odôvodnení 3, súčasné opatrenia boli preto rozšírené na dovozy LOD dodávaných z Moldavska.

(89) Hoci porušenie záväzku a praktiky obchádzania v minulosti neopodstatňujú samé osebe záver o dumpingových praktikách v budúcnosti, prišlo sa k záveru, že v tomto prípade predstavovali tieto praktiky dodatočné faktory naznačujúce záujem vývozcov vstúpiť na trh Spoločenstva a ich neschopnosť súťažiť na trhu Spoločenstva na základe nedumpingových úrovní.

3.4 Záver

(90) Pokračovanie závažného dumpingu sa zistilo vo všetkých prípadoch, hoci objemy dovozu boli v prípade Južnej Afriky a Ukrajiny na úrovni de minimis.

(91) S cieľom preskúmať, či je pravdepodobné pokračovanie, alebo opakovaný výskyt dumpingu, ak sa zrušia antidumpingové opatrenia, analyzovali sa nevyužité kapacity a nepoužité zásoby, ako aj cenové a vývozné stratégie na rôznych trhoch. Toto preskúmanie odhalilo, že vo všetkých príslušných vyvážajúcich krajinách existujú rozsiahle nevyužité kapacity a nahromadené zásoby. Zistilo sa ďalej, že vývozné ceny do iných tretích krajín boli vo všeobecnosti na výrazne nižšej úrovni ako ceny pre trh Spoločenstva a že Spoločenstvo preto zostáva atraktívnym trhom pre vyvážajúcich výrobcov všetkých príslušných krajín. Preto sa dospelo k záveru, že vývozy z príslušných krajín do tretích krajín budú pravdepodobne presmerované do Spoločenstva, ak by prístup na trh Spoločenstva bol bez antidumpingových opatrení. Dostupné nevyužité výrobné kapacity budú tiež pravdepodobne viesť k zvýšeným dovozom zo všetkých príslušných krajín.

(92) Analýza cenových stratégií všetkých príslušných krajín ďalej odhalila, že tieto vývozy sa budú s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočňovať za dumpingové ceny. V prípade ČĽR a Ukrajiny boli tieto závery posilnené faktom, že sa zistilo obchádzanie existujúcich opatrení dovozmi cez iné krajiny, čo naznačuje, že vyvážajúce krajiny neboli schopné konkurovať na trhu Spoločenstva pri primeraných cenách.

(93) S ohľadom na uvedené sa pri všetkých príslušných krajinách prišlo k záveru, že v prípade povolenia uplynutia platnosti opatrení by dumping pravdepodobne pokračoval alebo sa opakovane vyskytol v značnom množstve.

4. Vymedzenie pojmu výrobného odvetvia Spoločenstva

4.1 Výroba v rámci Spoločenstva

(94) Príslušný výrobok vyrába v rámci Spoločenstva 30 výrobcov, ktoré predstavujú celkovú výrobu v rámci Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

4.2 Výrobné odvetvie Spoločenstva

(95) Je potrebné poznamenať, že pri pôvodnom prešetrovaní tvorilo výrobné odvetvie Spoločenstva 20 výrobcov. Deväť z týchto spoločností nespolupracovalo pri prešetrovaní. Naopak šesť spoločností, ktoré neboli v pôvodnom prešetrovaní súčasťou výrobného odvetvia Spoločenstva, podporilo žiadosť o preskúmanie a súhlasilo, že budú spolupracovať pri prešetrovaní. Podnet teda podporilo a so spoluprácou súhlasilo týchto 17 výrobcov:

- Bridon International Ltd (Spojené kráľovstvo),

- BTS Drahtseile GmbH (Nemecko),

- Cables y Alambres especiales, SA (Španielsko),

- CASAR Drahtseilwerk Saar GmbH (Nemecko),

- D. Koronakis SA (Grécko),

- Drahtseilwerk GmbH (Nemecko),

- Drahtseilwerk Hemer GmbH and Co. KG (Nemecko),

- Drahtseilerei Gustav Kocks GmbH (Nemecko),

- Drumet SA (Poľsko),

- Hamburger Drahtseilerei A. Steppuhn GmbH (Nemecko),

- Iscar Funi Metalliche Srl (Taliansko),

- Manuel Rodrigues de Oliveira Sa & Filhos, SA (Portugalsko),

- Metalcavi wire ropes Srl (Taliansko),

- Metal Press Srl (Taliansko),

- Trefileurope (Francúzsko),

- WADRA GmbH (Nemecko),

- Westfälische Drahtindustrie GmbH (Nemecko).

Ako sa uvádza v odôvodnení 12, vybrala sa vzorka tvorená piatimi spoločnosťami.

(96) Tieto spoločnosti úplne spolupracovali pri prešetrovaní. Päť výrobcov Spoločenstva vo vzorke predstavovalo počas OP 30 % celkovej výroby Spoločenstva, kým uvedených 17 výrobcov Spoločenstva predstavovalo počas OP 68 % celkovej výroby Spoločenstva

(97) Preto sa dospelo k záveru, že uvedených 17 výrobcov Spoločenstva tvorí významný podiel na celkovej výrobe podobného výrobku v rámci Spoločenstva. Usudzuje sa preto, že uvedených 17 výrobcov Spoločenstva tvorí výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a ďalej sa budú uvádzať ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“.

5. Situácia na trhu Spoločenstva

5.1 Spotreba na trhu Spoločenstva

(98) Spotreba Spoločenstva sa určila na základe objemov predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva, objemov predaja iných výrobcov Spoločenstva na trhu Spoločenstva a údajov Eurostatu o všetkých dovozoch do EÚ.

(99) Spotreba Spoločenstva sa medzi rokom 2001 a OP znížila o 9 %. Konkrétne sa znížila o 3 % medzi rokom 2001 a 2002 a o ďalších 6 % medzi rokom 2002 a 2003. Potom zostala počas OP všeobecne stabilná na tejto úrovni.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Celková spotreba (tony) | 194 547 | 187 845 | 176 438 | 177 825 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 97 | 91 | 91 |

5.2 Dovozy z príslušných krajín

5.2.1 Kumulácia

(100) Pri pôvodnom prešetrovaní sa dovozy LOD s pôvodom v ČĽR, Indii, Južnej Afrike a Ukrajine hodnotili kumulatívne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia. Skúmalo sa, či kumulatívne hodnotenie je vhodné aj pri súčasnom prešetrovaní.

(101) V tomto ohľade sa zistilo, že rozpätie dumpingu stanovené v súvislosti s dovozmi z každej krajiny bolo vyššie ako úroveň de minimis. Pokiaľ ide o množstvá vyvážané každou zo štyroch príslušných krajín, ako sú stanovené v odôvodneniach 22 až 24, dospelo sa k názoru, že v prípade zrušenia týchto opatrení by sa dovozy z každej z príslušných krajín pravdepodobne zvýšili na úrovne výrazne vyššie ako úrovne dosiahnuté počas OP a určite by prekročili hranicu zanedbateľnosti.

(102) Pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže, z prešetrovania vyplynulo, že LOD dovážané z príslušných krajín, príslušné v rámci jednotlivých typov, boli podobné vo svojich základných fyzikálnych a technických vlastnostiach. Tieto typy LOD boli ďalej vzájomne zameniteľné s ostatnými typmi dovážanými z príslušných krajín a s typmi vyrábanými v Spoločenstve a obchodovali sa v Spoločenstve počas toho istého obdobia prostredníctvom porovnateľných odbytových kanálov za podobných komerčných podmienok. Dovážané LOD sa preto považovali za konkurujúce si navzájom a s LOD vyrábanými v Spoločenstve.

(103) Z hľadiska uvedeného sa dospelo k záveru, že sú splnené všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Dovozy z príslušných štyroch krajín sa preto skúmali kumulatívne.

5.2.2 Objem, podiel na trhu a ceny dovozov

(104) Pokiaľ ide o štyri príslušné krajiny, objemy dovozu, podiely na trhu a priemerné ceny sa vyvíjali tak, ako je stanovené nižšie. Nasledujúce cenové trendy sú založené na dovozných cenách Eurostatu a zahŕňajú antidumpingové clá a odhadované podovozné náklady.

(105) Objem dovozov s pôvodom v štyroch príslušných krajinách sa najprv zvýšil a dosiahol úroveň 9 153 ton v roku 2002, čo zodpovedalo podielu na trhu 4,9 %, pred znížením počas OP na 7 784 ton, čo zodpovedalo podielu na trhu 4,4 %. Počas OP pôvodného prešetrovania predstavoval kumulatívny podiel štyroch príslušných krajín 14,3 %.

(106) Ceny dovozov zo štyroch príslušných krajín sa v priemere znížili z 1 364 eur/t v roku 2001 na 1 296 eur/t počas OP.

(107) Z prešetrovania vyplynulo, že počas OP sa dovozy z príslušných krajín predávali za cenu nižšiu ako dovozy z výrobného odvetvia Spoločenstva o 36 až 68 %.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Objem dovozov zo štyroch príslušných krajín (tony) | 7 951 | 9 153 | 7 168 | 7 784 |

Podiel dovozov zo štyroch príslušných krajín | 4,1 % | 4,9 % | 4,1 % | 4,4 % |

Ceny dovozov zo štyroch príslušných krajín (eur/t) | 1 364 | 1 450 | 1 331 | 1 296 |

5.3 Dovozy, pri ktorých sa zistilo obchádzanie

(108) Ako sa uvádza v odôvodnení 3, zistilo sa ďalej, že obchádzanie pôvodných opatrení, týkajúcich sa Ukrajiny a ČĽR, sa uskutočňovalo prostredníctvom Moldavska a Maroka. Antidumpingové clo uložené na dovozy s pôvodom v ČĽR sa preto rozšírilo na dovozy tých istých oceľových lán a káblov dodávaných z Maroka, s výnimkou lán a káblov vyrábaných skutočným marockých výrobcom. Podobne sa konečné antidumpingové clo uložené na dovozy s pôvodom v Ukrajine rozšírilo na dovozy tých istých oceľových lán a káblov dodávaných z Moldavska.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Objem dovozov z Moldavska (tony) | 1 054 | 1 816 | 0 | 0 |

Podiel dovozov z Moldavska na trhu | 0,5 % | 1,0 % | 0,0 % | 0,0 % |

Ceny dovozov z Moldavska (eur/t) | 899 | 843 | 0 | 0 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 94 | 0 | 0 |

Objem dovozov z Maroka (tony) | 231 | 1 435 | 2 411 | 1 904 |

Podiel dovozov z Maroka na trhu | 0,1 % | 0,8 % | 1,4 % | 1,1 % |

Ceny dovozov z Maroka (eur/t) | 963 | 955 | 1 000 | 1 009 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 99 | 104 | 105 |

(109) Kým objem dovozov z Moldavska stál na nule v rokoch pred rokom 2000, v roku 2002 prudko vzrástol na 1 816 ton. Potom opäť klesol na nulu, pravdepodobne v dôsledku začatia uvedeného prešetrovania zameraného proti obchádzaniu počas roku 2003. Dovozy z Moldavska sa realizovali v roku 2001 a 2002 za veľmi nízke ceny, t. j. 899 eur/t v roku 2001 a 843 eur/t v roku 2002.

(110) Počas obdobia prešetrovania pôvodného prešetrovania bol podiel dovozov z Maroka na trhu 0 %. Objem dovozov z Maroka sa prudko zvýšil z 231 ton v roku 2001 na 2 411 ton v roku 2003. Počas OP klesol na 1 904 ton. Uvedené prešetrovanie zamerané proti obchádzaniu dokázalo, že obmedzený objem dovozov z Maroka (okolo 100 ton) bol v roku 2003 priradený skutočnému marockému výrobcovi. Dovozy z Maroka sa realizovali medzi rokom 2001 a OP za veľmi nízke ceny, t. j. približne 1 000 eur/t.

5.4 Dovozy z iných krajín

5.4.1 Kórejská republika (Južná Kórea)

(111) Komisia začala 20. novembra 2004[14] antidumpingové konanie v súvislosti s dovozmi toho istého výrobku s pôvodom v Kórejskej republike na základe podnetu podaného výrobným odvetvím Spoločenstva, z ktorého vyplynul evidentný dôkaz, že takéto dovozy sú dumpingové, a preto spôsobujú značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(112) Vývoj dovozov z Kórejskej republiky je takýto:

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Objem dovozov z Kórejskej republiky (tony) | 13 582 | 16 403 | 22 400 | 25 835 |

Podiel dovozov z Kórejskej republiky na trhu | 7,0 % | 8,7 % | 12,7 % | 14,5 % |

Ceny dovozov z Kórejskej republiky (eur/t) | 1 366 | 1 256 | 1 187 | 1 123 |

Index (2001 = 100) | 100 | 92 | 87 | 82 |

(113) Objem dovozov z Kórejskej republiky vzrástol z 13 582 ton v roku 2001, čo zodpovedá podielu na trhu 7 %, na 25 835 ton počas OP, čo zodpovedá podielu na trhu 14,5 %. Priemerné ceny dovozov z Kórejskej republiky klesli o 18 % medzi rokom 2001 a OP, t. j. z 1 366 eur/t na 1 123 eur/t. Keďže v súvislosti s dovozmi z Kórejskej republiky sa nedokázal žiadny dumping, toto konanie sa skončilo (pozri odôvodnenie 4).

5.4.2 Mexiko

(114) Ako sa uvádza v odôvodnení 7, opatrenia uložené na dovozy s pôvodom v Mexiku pôvodným konečným nariadením stratili platnosť 18. augusta 2004. Objem dovozov s pôvodom v Mexiku zostal od roku 2001 do OP veľmi obmedzený. V roku 2001 a počas OP bol nulový a v rokoch 2002 a 2003 dosiahol ročnú úroveň v rozsahu približne 700 až 400 ton, čo zodpovedá podielu na trhu 0,4 %, respektíve 0,2 %.

(115) Ceny dovozov z Mexika dosiahli v rokoch 2002 a 2003 približne 2 400 eur/t.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Objem dovozov z Mexika (tony) | 0 | 669 | 433 | 0 |

Podiel dovozov z Mexika na trhu | 0,0 % | 0,4 % | 0,2 % | 0,0 % |

Ceny dovozov z Mexika (eur/t) | n.d. | 2 358 | 2 434 | n.d. |

Index: (2001 = 100) | n.d. | 100 | 103 | n.d. |

5.4.3 Ostatné krajiny, ktorých sa antidumpingové opatrenia týkajú

(116) Nariadením (ES) č. 1601/2001[15] boli uložené antidumpingové opatrenia na dovozy podobných výrobkov s pôvodom v Rusku, Thajsku a Turecku.

(117) Sadzba cla uplatniteľná na dovozy z Ruska sa pohybovala od 36,1 % do 50,7 %, okrem dovozov od jedného ruského vývozcu, od ktorého bol prijatý cenový záväzok. Objem dovozov z Ruska klesol z 3 630 ton v roku 2001, čo zodpovedá podielu na trhu 1,9 %, na 2 101 ton počas OP, čo zodpovedá podielu na trhu 1,2%. Priemerné ceny dovozov z Ruska zostali medzi rokom 2001 a OP relatívne stabilné na úrovni približne 1 000 eur/t.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Objem dovozov z Ruska (tony) | 3 630 | 2 557 | 2 198 | 2 101 |

Podiel dovozov z Ruska na trhu | 1,9 % | 1,4 % | 1,2 % | 1,2 % |

Ceny dovozov z Ruska (eur/t) | 1 038 | 997 | 980 | 1 046 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 96 | 94 | 101 |

(118) Sadzba cla uplatniteľná na dovozy z Thajska sa pohybovala od 24,8 % do 42,8 %, okrem dovozov od jedného vývozcu, od ktorého bol prijatý cenový záväzok. Objem dovozov z Thajska klesol z 1 039 ton v roku 2001, čo zodpovedá podielu na trhu 0,5 %, na 277 ton počas OP, čo zodpovedá podielu na trhu 0,2 %. Priemerné ceny dovozov z Thajska sa zvýšili z približne 1 335 eur/t v roku 2001 na približne 1 722 eur/t počas OP.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Objem dovozov z Thajska (tony) | 1 039 | 1 002 | 368 | 277 |

Podiel dovozov z Thajska na trhu | 0,5 % | 0,5 % | 0,2 % | 0,2 % |

Ceny dovozov z Thajska (eur/t) | 1 335 | 1 433 | 1 593 | 1 722 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 107 | 119 | 129 |

(119) Sadzba cla uplatniteľná na dovozy z Turecka počas príslušného obdobia sa pohybovala od 17,8 % do 31 %, okrem dovozov od dvoch tureckých vývozcov, od ktorých bol v roku 2001 prijatý cenový záväzok, ktorý bol následne v roku 2003 odvolaný. Objem dovozov z Turecka klesol z 4 354 ton v roku 2001, čo zodpovedá podielu na trhu 2,2 %, na 1 457 ton počas OP, čo zodpovedá podielu na trhu 0,8 %. Priemerné ceny dovozov z Turecka klesli z 1 448 eur/t v roku 2001 na 1 302 eur/t počas OP.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Objem dovozov z Turecka (tony) | 4 354 | 4 448 | 2 248 | 1 457 |

Podiel dovozov z Turecka na trhu | 2,2 % | 2,4 % | 1,3 % | 0,8 % |

Ceny dovozov z Turecka (eur/t) | 1 448 | 1 414 | 1 376 | 1 302 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 98 | 95 | 90 |

5.4.4 Ostatné tretie krajiny nespomínané vyššie

(120) Objem dovozov z ostatných tretích krajín nespomínaných vyššie klesol z približne 23 000 ton v roku 2001, čo zodpovedá podielu na trhu 12 %, na približne 19 000 ton počas OP, čo zodpovedá podielu na trhu 10,5 %. Priemerné ceny dovozov z ostatných tretích krajín nespomínaných vyššie sa zvýšili z približne 1 500 eur/t v roku 2001 na približne 1 900 eur/t v roku 2003, predtým, ako opäť klesli na približne 1 500 eur/t počas OP.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Objem dovozov z krajín neuvedených vyššie (tony) | 23 321 | 14 924 | 17 227 | 18 741 |

Podiel dovozov na trhu z krajín neuvedených vyššie | 12,0 % | 7,9 % | 9,8 % | 10,5 % |

Ceny dovozov z krajín neuvedených vyššie (eur/t) | 1 472 | 1 749 | 1 895 | 1 497 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 119 | 129 | 102 |

6. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Spoločenstva

(121) Komisia preskúmala podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré sa týkali stavu výrobného odvetvia Spoločenstva.

6.1 Predbežné poznámky

(122) Keďže sa v súvislosti s výrobným odvetvím Spoločenstva použil výber vzorky, ujma sa vyhodnotila na základe informácií zozbieraných na úrovni celého výrobného odvetvia Spoločenstva (v pripojených tabuľkách „VOS“), ako aj na základe informácií zozbieraných na úrovni vzorky výrobcov Spoločenstva (v pripojených tabuľkách „VVS“).

(123) Tam, kde sa využíva výber vzorky, sa v súlade so zavedenou praxou určité ukazovatele ujmy (výroba, kapacita, produktivita, zásoby, odbyt, podiel na trhu, rast a zamestnanosť) analyzujú za výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok, kým ukazovatele ujmy, ktoré sa týkajú výsledkov jednotlivých podnikov, t. j. ceny, výrobné náklady, ziskovosť, mzdy, investície, návratnosť investícií, peňažné toky, schopnosť obstarať kapitál, sa skúmajú na základe informácií zozbieraných na úrovni vzorky výrobcov Spoločenstva.

6.2 Údaje za výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok

(a) Výroba

(124) Výroba výrobného odvetvia Spoločenstva klesla o 10 % medzi rokom 2001 a OP, t. j. z úrovne približne 125 000 ton v roku 2001 na úroveň približne 112 000 ton počas OP. Výroba sa konkrétne zvýšila o 2 % v roku 2002, predtým, ako klesla o 5 percentuálnych bodov v roku 2003 a o ďalších 7 percentuálnych bodov počas OP.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Výroba za VOS (tony) | 124 549 | 127 118 | 121 065 | 111 765 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 102 | 97 | 90 |

(b) Kapacita a miery využitia kapacity

(125) Výrobná kapacita sa mierne zvýšila (o 2 %) medzi rokom 2001 a OP. Keďže výroba poklesla, pričom kapacita mierne vzrástla, výsledné využitie kapacity pokleslo zo 67 % v roku 2001 na úroveň 59 % počas OP.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Výrobná kapacita VOS (tony) | 184 690 | 185 360 | 188 430 | 189 150 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 100 | 102 | 102 |

Využitie kapacity VOS | 67 % | 69 % | 64 % | 59 % |

Index: (2001 = 100) | 100 | 102 | 95 | 88 |

(c) Zásoby

(126) Úroveň konečného stavu zásob výrobného odvetvia Spoločenstva postupne rástla počas príslušného obdobia. Počas OP bola úroveň zásob o 14 % nižšia ako v roku 2001.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Konečný stav zásob VOS (tony) | 31 459 | 30 222 | 29 336 | 26 911 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 96 | 93 | 86 |

(d) Objem predaja

(127) Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva klesol o 10 % medzi rokom 2001 a OP. Tento vývoj je v súlade s vývojom trhu Spoločenstva, ktorý klesol o 9 % medzi rokom 2001 a OP.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Objem predaja ES s neprepojeným zákazníkom za VOS (tony) | 80 019 | 79 089 | 73 636 | 72 072 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 99 | 92 | 90 |

(e) Podiel na trhu

(128) Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesol o jeden percentuálny bod medzi rokom 2001 a OP. Konkrétne sa zvýšil o 0,5 percentuálneho bodu v roku 2002, klesol o 0,3 percentuálnych bodov v roku 2003 a napokon klesol o 1,2 percentuálneho bodu počas OP.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu | 42,8 % | 43,3 % | 43,0 % | 41,8 % |

Index: (2001 = 100) | 100 | 101 | 101 | 98 |

Podiel štyroch príslušných krajín na trhu | 4,1 % | 4,9 % | 4,1 % | 4,4 % |

Index: (2001 = 100) | 100 | 119 | 99 | 107 |

(f) Rast

(129) Medzi rokom 2001 a OP, kedy spotreba Spoločenstva klesla o 9 %, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva sa znížil o 10 %. Výrobné odvetvie Spoločenstva tak stratilo časť svojho podielu na trhu, keďže príslušné dovozy sa počas toho istého obdobia zvýšili o 0,3 percentuálneho bodu.

(g) Zamestnanosť

(130) Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Spoločenstva sa znížila o 4 % medzi rokom 2001 a OP.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Zamestnanosť na príslušný výrobok za VOS | 2 049 | 2 028 | 1 975 | 1 975 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 99 | 96 | 96 |

(h) Produktivita

(131) Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Spoločenstva, meraná ako produkcia na zamestnanú osobu na rok, zostala relatívne stabilná medzi rokom 2001 a 2003. Počas OP, keď objem výroby klesol, kým zamestnanosť zostala nezmenená, produktivita klesla o 8 %.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Produktivita VOS (tony na zamestanca) | 61 | 63 | 61 | 57 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 103 | 101 | 93 |

(i) Miera dumpingového rozpätia

(132) Pokiaľ ide o vplyv miery skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva, vzhľadom na objem a ceny dovozov z príslušných krajín tento vplyv nemožno považovať za zanedbateľný, najmä na transparentných, a tým cenovo vysoko citlivých trhoch, akým je trh príslušného výrobku.

(j) Zotavenie z účinkov minulého dumpingu

(133) Hoci z posudzovaných ukazovateľov vyplýva určité zlepšenie hospodárskej a finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva po uložení antidumpingových opatrení v roku 1999, dokumentujú tiež, že výrobné odvetvie Spoločenstva je v stále krehkej a zraniteľnej situácii.

6.3 Údaje za vzorku výrobcov Spoločenstva

(a) Predajné ceny a faktory vplývajúce na domáce ceny

(134) Jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva zostávali relatívne stabilné medzi rokom 2001 a OP a dosiahli veľmi obmedzené zvýšenie ku koncu príslušného obdobia. Tento cenový vývoj sa v podstate zhoduje s vývojom hlavnej suroviny, ktorá na konci príslušného obdobia tiež vzrástla.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Jednotková cena na trhu ES za VVS (eur/t) | 2 195 | 2 171 | 2 224 | 2 227 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 99 | 101 | 101 |

(b) Mzdy

(135) Medzi rokom 2001 a OP sa priemerná mzda na zamestnanca zvýšila o 5 %, čo predstavuje miernu hodnotu v porovnaní s mierou nárastu priemerných nominálnych jednotkových nákladov práce (6 %) zaznamenanou počas toho istého obdobia v hospodárstve Spoločenstva ako celku.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Priemerné náklady na prácu na zamestnanca (tis. eur) | 36,6 | 37,6 | 38,2 | 38,5 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 103 | 104 | 105 |

(c) Investície

(136) Ročný tok investícií do príslušného výrobku, ktoré uskutočnili piati výrobcovia vo vzorke, zostal relatívne stabilný na úrovni približne 4 mil. eur ročne. Veľký nárast zaznamenaný v roku 2003 pripadá vo veľkej miere na mimoriadny nákup zariadení veľkého rozsahu, ktorý uskutočnila jedna spoločnosť zo vzorky.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Čisté investície za VVS (tis. eur) | 4 284 | 3 074 | 8 393 | 4 914 |

Index: (2001 = 100) | 100 | 72 | 196 | 115 |

(d) Ziskovosť a návratnosť investícií

(137) Hoci ziskovosť vzorky výrobcov vykazovala postupné zlepšovanie počas príslušného obdobia, zostala záporná medzi rokom 2001 (-4,2 %) a OP (-0,3 %). Návratnosť investícií (ROI), vyjadrená ako percento zisku z čistej účtovnej hodnoty investícií, v podstate sledovala počas celého príslušného obdobia uvedený trend ziskovosti.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Ziskovosť predajov ES neprepojeným za VVS (% čistého predaja) | - 4,2 % | - 1,7 % | - 1,5 % | - 0,3 % |

ROI za VVS (zisk v % čistej účtovnej hodnoty investícií) | - 13,9 % | - 6,5 % | - 4,5 % | - 1,0 % |

(e) Peňažný tok a schopnosť obstarať kapitál

(138) Situácia v oblasti peňažného toku sa zlepšila medzi rokom 2001 a OP, keďže uvedené obmedzené straty boli viac ako kompenzované inými nepeňažnými položkami, ako odpisy majetku a zmeny stavu zásob.

2001 | 2002 | 2003 | OP |

Peňažný tok za VVS (tis. eur) | - 6 322 | 10 670 | 2 124 | 4 485 |

(139) Z prešetrovania vyplynulo, že kapitálové požiadavky viacerých výrobcov Spoločenstva vo vzorke boli negatívne ovplyvnené ich ťažkou finančnou situáciou. Hoci viaceré z týchto spoločností sú súčasťou veľkých oceliarskych spoločností, kapitálové požiadavky nie sú vždy uspokojené na požadovanej úrovni, keďže finančné zdroje sú v rámci týchto skupín prideľované najziskovejším subjektom.

6.4 Záver

(140) Medzi rokom 2001 a OP sa tieto ukazovatele vyvíjali pozitívne: výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva sa zvýšila a konečný stav zásob sa znížil. Jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva zostali nezmenené medzi rokom 2001 a OP, ziskovosť sa počas OP zlepšila až takmer na hranicu rentability, pričom sa zlepšila aj návratnosť investícií a peňažný tok. Mzdy sa vyvíjali mierne a výrobné odvetvie Spoločenstva pokračovalo v investovaní nezmeneným tempom.

(141) Tieto ukazovatele sa, naopak, vyvíjali negatívne: výroba a využitie kapacity poklesli, objemy predaja poklesli (súbežne s vývojom na trhu) a zamestnanosť a produktivita poklesli. Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu mierne klesol, hoci strata bola zreteľne menej výrazná ako v období pred prijatím antidumpingových opatrení, keď bola zaznamenaná strata 9 percentuálnych bodov podielu na trhu.

(142) Celková situácia výrobného odvetvia Spoločenstva je neurčitá: kým niektoré ukazovatele odrážajú pozitívny vývoj, mnohé iné poukazujú na negatívny trend. Ak sa porovnajú uvedené trendy s trendmi opisovanými v nariadeniach, ktorými sa ukladajú predbežné a konečné opatrenia, je jasné, že zavedenie antidumpingových opatrení v roku 1999 týkajúcich sa dovozov z Indie, ČĽR, Ukrajiny a Južnej Afriky, mali pozitívny vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Ak by sa opatrenia neboli obchádzali dovozmi z Moldavska a Maroka, situácia mohla byť ešte priaznivejšia. Takisto, čo sa týka uloženia antidumpingových opatrení na dovozy z Ruska, Thajska a Turecka, klesol príslušný podiel na trhu (pozri uvedené odôvodnenia 116 až 119), ktorým sa určite zmiernil tlak na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Treba však zdôrazniť, že aj ukazovatele, z ktorých vyplýva pozitívny vývoj, napríklad hlavne ziskovosť a návratnosť investícií, majú ešte ďaleko k dosiahnutiu úrovne, ktorá by sa mohla očakávať, keby sa výrobné odvetvie Spoločenstva úplne zotavilo zo spôsobenej ujmy.

(143) Preto sa dospelo k záveru, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa zlepšila v porovnaní s obdobím pred uložením opatrení, ale je stále krehká.

7. Pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy

(144) Ako sa stanovuje v odôvodnení 91, výrobcovia v príslušných krajinách majú potenciál zvýšiť, respektíve presmerovať svoje vývozné objemy na trh Spoločenstva. Z prešetrovania vyplynulo, že – na základe porovnateľných typov výrobkov – spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predávali príslušný výrobok za výrazne nižšiu cenu ako výrobné odvetvie Spoločenstva (58 – 68 % za ČĽR, 47 – 55 % za Indiu). Pokiaľ ide o Ukrajiny a Južnej Afriky, pri absencii spolupráce a v dôsledku rôznorodosti typov výrobkov, a tým vývozných cien, nebolo možné vykonať žiadne cenové porovnanie podľa jednotlivých typov. Dostupné fakty však naznačujú, že priemerná ukrajinská dovozná cena, ako aj priemerná juhoafrická dovozná cena (obe bez antidumpingového cla) sú výrazne nižšie ako ceny domácom trhu výrobného odvetvia Spoločenstva, t. j. o 65 %, respektíve 25 %. Príslušné krajiny budú s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej účtovať tieto nízke ceny, tiež aby získali späť svoje stratené trhové podiely. Takéto cenové správanie, spolu so schopnosťou vývozcov v príslušných krajinách dodať značné množstvá príslušného výrobku na trh Spoločenstva, budú mať s najväčšou pravdepodobnosťou vplyv na posilnenie trendu tlaku na znižovanie cien na trhu, s očakávaným negatívnym vplyvom na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(145) Ako už bolo uvedené, hoci sa situácia výrobného odvetvia Spoločenstva zlepšila v porovnaní so situáciou pred uložením existujúcich antidumpingových opatrení, zostáva zraniteľná a krehká. Ak by bolo výrobné odvetvie Spoločenstva vystavené vplyvu zvýšených objemov dovozu z príslušných krajín za dumpingové ceny, pravdepodobne by to viedlo k zhoršeniu ich finančnej situácie, ako sa zistilo počas pôvodného prešetrovania. Na základe toho sa preto dospelo k záveru, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

8. Záujem Spoločenstva

8.1 Úvod

(146) V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa preskúmalo, či zachovanie súčasných antidumpingových opatrení by bolo proti záujmu Spoločenstva ako celku. Určenie záujmu Spoločenstva sa zakladalo na posúdení všetkých rôznorodých dotknutých záujmov.

(147) Treba pripomenúť, že pri pôvodnom prešetrovaní sa prijatie opatrení nepovažovalo za protichodné záujmu Spoločenstva. Fakt, že súčasné prešetrovanie predstavuje preskúmanie, a preto analyzuje situáciu, v ktorej sa antidumpingové opatrenia už uskutočňovali, umožňuje ďalej hodnotiť akýkoľvek nevhodný negatívny vplyv súčasných antidumpingových opatrení na príslušné strany.

(148) Na základe toho sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu neexistujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva zachovať opatrenia.

8.2 Záujem výrobného odvetvia Spoločenstva

(149) Výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo, že je štrukturálne životaschopné odvetvie. To potvrdil pozitívny vývoj jeho hospodárskej situácie, ktorý bol zaznamenaný po uložení antidumpingových opatrení v roku 1999. Najmä skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva skutočne zastavilo svoju stratu podielu na trhu počas niekoľkých rokov pred OP, je v ostrom protiklade so situáciou pred uložením opatrení. Výrobné odvetvie Spoločenstva tiež zlepšilo svoju ziskovosť medzi rokom 2001 a OP. Ďalej pripomíname, že sa zistilo obchádzanie dovozmi z Moldavska a Maroka. Keby nebol nastal tento vývoj, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva by bola ešte priaznivejšia.

(150) Možno primerane očakávať, že výrobné odvetvie Spoločenstva bude ďalej ťažiť z opatrení, ktoré sú v súčasnosti uložené, a ďalej sa zotaví znovuzískaním podielu na trhu a zlepšením svojej ziskovosti. Ak by sa opatrenia nezachovali, výrobné odvetvie Spoločenstva by pravdepodobne opäť utrpelo ujmu zo zvýšenia dovozov za dumpingové ceny z príslušných krajín a jeho súčasná krehká finančná situácia by sa ďalej zhoršila.

8.3 Záujem dovozcov

(151) Pripomíname, že pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že vplyv uloženia opatrení nebude výrazný. Ako už bolo uvedené, žiadny dovozca nespolupracoval v plnej miere pri tomto vyšetrovaní. Preto možno dospieť k záveru, že zachovanie opatrení nebude mať značný negatívny vplyv na dovozcov alebo obchodníkov.

8.4 Záujem užívateľov

(152) LOD sa používajú v širokom okruhu aplikácií, preto je možno dotknutý veľký počet užívateľských odvetví. Nasledujúci zoznam užívateľských odvetví je len orientačný: rybolov, námorná lodná doprava, ropný a plynárenský priemysel, banský priemysel, lesníctvo, vzdušná doprava, stavebné inžinierstvo, stavebníctvo, výťahy. Pri skúmaní možného vplyvu uloženia opatrení na užívateľov sa pri pôvodnom prešetrovaní prišlo k záveru, že vzhľadom na zanedbateľný vplyv nákladov na LOD na užívateľské odvetvia nie je pravdepodobné, aby akékoľvek zvýšenie týchto nákladov malo závažný vplyv na konkrétne užívateľské odvetvie. Fakt, že žiadny užívateľ neposkytol žiadne informácie v rozpore s uvedeným zistením v rámci súčasného prešetrovania, smeruje k potvrdeniu, že (i) LOD predstavujú veľmi malú časť celkových výrobných nákladov pre tieto užívateľské odvetvia, (ii) v súčasnosti platné opatrenia nemali žiadny závažný negatívny vplyv na ich hospodársku situáciu a (iii) pokračovanie opatrení nebude mať negatívny vplyv na finančné záujmy užívateľských odvetví.

8.5 Záujem dodávateľov

(153) Na základe pôvodného prešetrovania sa dospelo k záveru, že dodávatelia výrobného odvetvia Spoločenstva budú mať prospech z uloženia opatrení. Keďže v rámci tohto preskúmania neexistujú žiadne informácie v rozpore s tým, dospelo sa k záveru, že pokračovanie súčasných opatrení bude mať naďalej pozitívny vplyv na dodávateľov.

8.6 Záver ohľadom záujmu Spoločenstva

(154) Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že neexistujú presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení.

9. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(155) Všetky strany boli informované o základných faktoch a kritériách, na základe ktorých sa plánuje odporučiť zachovanie súčasných opatrení. Po tomto poskytnutí informácií im bola tiež poskytnutá lehota na podanie námietok. Neprišli žiadne pripomienky takej povahy, aby zmenili uvedené závery.

(156) Z uvedeného vyplýva, že tak, ako je stanovené v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, antidumpingové opatrenia uplatniteľné voči dovozom LOD s pôvodom v Indii, ČĽR, Ukrajine a Južnej Afrike by sa mali zachovať. Pripomíname, že tieto opatrenia tvoria hodnotové clá, okrem dovozov príslušného výrobku, ktorý vyrába a predáva na vývoz do Spoločenstva jedna indická spoločnosť a jedna juhoafrická spoločnosť, v prípade ktorých boli prijaté záväzky.

(157) Ako je uvedené v odôvodnení 3, platné antidumpingové clá na dovoz príslušného výrobku z Ukrajiny a ČĽR sa rozšírili tak, aby sa navyše vzťahovali na dovozy LOD dodávané z Moldavska a Maroka bez ohľadu, či sú alebo nie sú deklarované ako s pôvodom v Moldavsku alebo Maroku. Antidumpingové clo, ktoré má byť zachované pre dovozy príslušného výrobku, ako je stanovené v odôvodnení 157, by malo byť naďalej rozšírené na dovozy LOD dodávané z Moldavska a Maroka bez ohľadu, či sú alebo nie sú deklarované ako s pôvodom v Moldavsku alebo Maroku. Marocký vyvážajúci výrobca, ktorý bol oslobodený od opatrení, ktoré boli rozšírené nariadením (ES) č. 1886/2004, by mal byť oslobodený aj od opatrení uložených týmto nariadením.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy oceľových laná a káblov vrátane uzavretých lán, okrem lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm, ktoré sú zaradené do kódov KN ex 7312 10 82 (kód TARIC 7312 10 82 19), ex 7312 10 84 (kód TARIC 7312 10 84 19), ex 7312 10 86 (kód TARIC 7312 10 86 19), ex 7312 10 88 (kód TARIC 7312 10 88 19) a ex 7312 10 99 (kód TARIC 7312 10 99 19), s pôvodom v Indii, Čínskej ľudovej republike, Ukrajine a Južnej Afrike.

2. Sadzby konečného antidumpingového cla, ktoré sa vzťahujú na čistú cenu CIF hranice Spoločenstva pred zaplatením cla, pre výrobky vyrábané uvedenými spoločnosťami, sú takéto:

Krajina | Spoločnosť | Sadzba cla (%) | Doplnkový kód TARIC |

India | Usha Martin Limited (predtým Usha Beltron Ltd) 2A, Shakespeare Sarani Calcutta – 700 071, West Bengal, India | 23,8 | 8613 |

Všetky ostatné spoločnosti | 30,8 | 8900 |

Čínska ľudová republika | Všetky spoločnosti | 60,4 |

Ukrajina | Všetky spoločnosti | 51,8 |

Južná Afrika | Všetky spoločnosti | 38,6 | 8900 |

3. Konečné antidumpingové clo vzťahujúce sa na dovozy z Ukrajiny, tak ako je stanovené v odseku 2, sa týmto rozširuje na dovozy tých istých oceľových laná a káblov dodávaných z Moldavska bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú deklarované ako s pôvodom v Moldavsku (kódy TARIC 7312 10 82 11, 7312 10 84 11, 7312 10 86 11, 7312 10 88 11, respektíve 7312 10 99 11).

4. Konečné antidumpingové clo vzťahujúce sa na dovozy z Čínskej ľudovej republiky, tak ako je stanovené v odseku 2, sa týmto rozširuje na dovozy tých istých oceľových laná a káblov dodávaných z Maroka bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú deklarované ako s pôvodom v Maroku (kódy TARIC 7312 10 82 12, 7312 10 84 12, 7312 10 86 12, 7312 10 88 12, respektíve 7312 10 99 12), okrem lán a káblov vyrábaných spoločnosťou Remer Maroc SARL, Zone Industrielle, Tranche 2, Lot 10, Settat, Maroko (dodatočný kód TARIC A567).

5. Bez ohľadu na odsek 1 sa konečné antidumpingové clo nevzťahuje na dovozy prepustené do voľného obehu v súlade s článkom 2.

6. Ak nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia o clách.

Článok 2

1. Dovozy deklarované na prepustenie do voľného obehu v rámci nasledujúcich dodatočných kódov TARIC, ktoré vyrába a priamo dodáva (t. j. prepravuje a fakturuje) uvedená spoločnosť pre spoločnosť v Spoločenstve konajúcu ako dovozca, sú oslobodené od antidumpingového cla uloženého článkom 1, ak sú tieto dovozy uskutočnené v súlade s odsekom 2 tohto článku.

Krajina | Spoločnosť | Doplnkový kód TARIC |

India | Usha Martin Limited (predtým Usha Martin Industries & Usha Beltron Ltd) 2A, Shakespeare Sarani Calcutta – 700 071, Západné Bengálsko, India | A024 |

Južná Afrika | Haggie Lower Germiston Road Jupiter PO Box 40072 Cleveland Južná Afrika | A023 |

2. Dovozy uvedené v odseku 1 sú oslobodené od antidumpingového cla pod podmienkou, že:

(a) pri predložení deklarácie na prepustenie do voľného obehu sa colným orgánom členských štátov predloží faktúra zhodujúca sa so záväzkom, ktorá má náležitú formu a obsahuje prinajmenšom náležitosti uvedené v prílohe,

(b) tovar deklarovaný a predložený colným orgánom presne zodpovedá opisu v obchodnej faktúre.

Článok 3

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

2. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Radu

predseda

PRÍLOHA

Vo faktúre zhodujúcej sa so záväzkom, vystavenej za predaj oceľových lán a káblov, ktoré sú predmetom záväzku, spoločnosťou do Spoločenstva, musia byť uvedené tieto náležitosti.

1. Kód výrobku (uvedený v záväzku ponúknutom dotknutým vyrábajúcim vývozcom) vrátane typu, počtu prameňov, počtu drôtov na prameň a kódu KN.

2. Presný opis výrobku vrátane:

– výrobkového kódu spoločnosti,

– kódu KN,

– doplnkového kódu TARIC, na základe ktorého môže byť tovar na faktúre colne odbavený na hraniciach Spoločenstva (ako je uvedené v nariadení),

– množstva (v kg),

– minimálnej uplatňovanej ceny.

3. Opis podmienok predaja vrátane:

– ceny za kg,

– uplatňovaných platobných podmienok,

– uplatňovaných dodacích podmienok,

– celkových rabatov a zliav.

4. Meno dovozcu, na ktorého spoločnosť priamo vystavuje faktúru.

5. Meno úradníka spoločnosti, ktorý vystavil faktúru zhodujúcu sa so záväzkom, a toto podpísané vyhlásenie:

„Ja, podpísaný, potvrdzujem, že predaj na priamy vývoz do Európskeho spoločenstva tovaru, ktorý je predmetom tejto faktúry, sa realizuje v rámci a za podmienok záväzku, ktorý ponúkla........ [spoločnosť] a akceptovala Európska Komisia prostredníctvom rozhodnutia (1999/572/ES). Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“

[1] Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 461/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s.12).

[2] Ú. v. ES L 217, 17.8.1999, s. 1.

[3] Ú. v. ES L 217, 17.8.1999, s. 63.

[4] Ú. v. EÚ L 238, 25.9.2003, s. 13.

[5] Ú. v. EÚ L 238, 25.9.2003, s. 1.

[6] Ú. v. EÚ L 120, 24.4.2004, s. 1.

[7] Ú. v. EÚ L 328, 30.10.2004, s. 1.

[8] Ú. v. EÚ C 283, 20.11.2004, s. 6.

[9] Ú. v. EÚ L [VLOŽTE]

[10] Ú. v. EÚ C 272, 13.11.2003, s. 2.

[11] Ú. v. EÚ C 203, 11.8.2004, s. 4.

[12] Ú. v. EÚ C 207, 17.8.2004, s. 2.

[13] Ú. v. EÚ L 238, 25.9.2003, s. 13.

[14] Ú. v. EÚ C 283, 20.11.2004, s. 6.

[15] Ú. v. ES L 211, 4.8.2001, s. 1.