52005DC0706

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 22.12.2005

KOM(2005) 706 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Pracujeme spolu, pracujeme lepšie: nový rámec pre otvorenú koordináciu politík sociálnej ochrany a začlenenia v Európskej únii

1. ÚVOD

EURÓPSKA ÚNIA SA ZAVIAZALA MODERNIZOVAť SVOJ SOCIÁLNY MODEL, ZALOžENÝ NA SPOLOčNÝCH HODNOTÁCH SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI A AKTÍVNEJ ÚčASTI VšETKÝCH OBčANOV NA HOSPODÁRSKOM A SOCIÁLNOM žIVOTE. VO SVOJOM PRÍSPEVKU V RÁMCI NEDÁVNEHO NEFORMÁLNEHO STRETNUTIA HLÁV šTÁTOV A VLÁD V HAMPTOM COURT KOMISIA POTVRDILA POTREBU EURÓPY MODERNIZOVAť SYSTÉMY SOCIÁLNEJ OCHRANY S CIEľOM ZABEZPEčIť ICH žIVOTASCHOPNOSť V BUDÚCNOSTI. POLITIKY MUSIA NAďALEJ PODPOROVAť SOCIÁLNU SÚDRžNOSť, ROVNAKÉ PRÍLEžITOSTI A SOLIDARITU MEDZI GENERÁCIAMI A ZÁROVEň LEPšIE REAGOVAť NA HOSPODÁRSKE A SOCIÁLNE ZMENY A PODPOROVAť RAST A ZAMESTNANOSť.

EÚ sa v posledných rokoch snažila posilňovať koordináciu a vzdelávanie medzi členskými štátmi o modernizácii a zlepšení politík. Otvorená metóda koordinácie (OMK) umožnila Komisii, členským štátom a iným aktérom konštruktívnu výmenu názorov o spoločných cieľoch politiky, osvedčených postupoch a dobrej správe, pričom sa vždy rešpektovala subsidiarita. OMK podnietila členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a podporila vzájomnú výmenu politík o spôsobe zaručujúcom primerané a udržateľné dôchodky v budúcnosti.

V tomto oznámení sa uvádzajú návrhy Komisie na vytvorenie zjednodušeného rámca pre ďalší rozvoj týchto výmen. Zohľadňuje skúsenosti získané doteraz; ako členské štáty a iní aktéri zhodnotili OMK v nedávnom hodnotení, čo je efektívne a čo nie je; a širší vývoj, najmä revíziu Lisabonskej stratégie. Jeho cieľom je vytvoriť silnejšiu, viditeľnejšiu OMK s posilneným zameraním sa na implementáciu politiky, ktorá sa bude navzájom pozitívne ovplyvňovať s revidovanou Lisabonskou stratégiou, pričom sa zjednoduší podávanie správ a rozšíria možnosti na výmenu politík.

1.1. Súvislosti: uplatňovanie OMK v rámci sociálneho vylúčenia a dôchodkov

OMK bola v tejto oblasti vyvinutá v súvislosti so strategickým cieľom zasadania Európskej rady v Lisabone v marci 2000, ktorý zahŕňal cieľ dosiahnutia „väčšej sociálnej súdržnosti“. Po výzve Rady „urobiť rozhodujúce kroky na odstránenie chudoby“ (ods. 32) a pracovať na primeraných a trvalo udržateľných dôchodkových systémoch v budúcnosti (ods. 31) na úrovni EÚ, sa začal proces sociálneho začlenenia a OMK v oblasti primeraných a trvalo udržateľných dôchodkov. Európska rada neskôr vyvinula snahu rozšíriť činnosť, aby sa vzťahovala aj na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť v budúcnosti.

Podľa otvorenej metódy koordinácie členské štáty súhlasia s opatrením spoločnej tvorby politík bez toho, aby sa spochybnila zásada subsidiarity. Je to pružná metóda, ktorá umožňuje vývoj výmeny a koordinácie takým spôsobom a v takom rozsahu, aké sú primerané v rámci danej politiky. Pokiaľ ide o sociálne začlenenie a dôchodky vzťahovala sa na: schválenie spoločných cieľov stanovujúcich spoločné úlohy na vysokej úrovni; prípravu národných akčných plánov (NAP) pre začlenenie a národných strategických správ (NSS) o dôchodkoch, v ktorých členské štáty uvádzajú svoje plány politiky počas obdobia stanoveného na splnenie spoločných cieľov; hodnotenie týchto plánov/stratégii v spoločných správach Komisie/Rady; a spoločnú prácu na ukazovateľoch, čo umožňuje vzájomné porozumenie a hodnotenie a v prípade potreby stanovovanie cieľov. OMK poskytuje rámec pre výmenu a vzdelávanie a podporuje otvorenosť, transparentnosť a účasť zainteresovaných strán, európskych aj národných, ktorý je prostriedkom lepšej tvorby politiky[1].

Pridaná hodnota procesu začlenenia predstavuje objasnenie viacrozmernosti chudoby a vylúčenia a následnej potreby komplexných a prepojených reakcií politiky. Podporila sa tiež dobrá správa, otvorenosť a účasť aktérov. V rámci dôchodkového procesu sa prijal konsenzus, že dôchodkové reformy sa musia opierať o záujem dosiahnuť primeranosť, trvalú udržateľnosť a modernizáciu systémov. Obidva procesy posilnili vzájomné vzdelávanie a poukázali na nové otázky, napríklad potrebu boja proti chudobe detí, ak sa má prerušiť prenášanie vylúčenia z jednej generácie na druhú; a potrebu podporiť dlhší pracovný život, ak majú byť dôchodkové systémy trvalo udržateľné. Obidva sa stále vyvíjajú a úspešne sa na nich zúčastňujú aj nové členské štáty, ktoré predložili ich prvé NAP pre začlenenie v júli 2004 a prvé NSS o dôchodkoch v júli 2005.

1.2. Načo zjednodušovať?

Komisia už v máji 2003 navrhla ako integrovaný proces „zjednodušenie“ práce v oblasti začlenenia a dôchodkov, ako aj plánovanej práce na zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. Cieľ bol dvojaký: dosiahnuť silnejší proces a lepšie ho integrovať s lisabonským procesom, najmä so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky (BEPG – Broad Economic Policy Guidelines) a s európskou stratégiou zamestnanosti[2]. Komisia navrhla štruktúru podávania správ a hodnotenia v týchto troch oblastiach a harmonogram, ktorý sa zhoduje s BEPG a usmerneniami o zamestnanosti. Členské štáty vo všeobecnosti vyjadrili podporu: požadovali zjednodušenie podávania správ, ale nie oslabenie osobitného charakteru a rozsahu procesov začlenenia a dôchodkov. Dohodlo sa, že v súvislosti s určitými prvkami balíčka sa bude konať postupne – začatie práce na zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a vypracovanie spoločnej výročnej správy o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení sa bude riešiť počas rokov 2004 – 2005. Záverečný prvok t. j. prijatie nových spoločných cieľov pre tieto tri oblasti, ako aj nových postupov, ktoré sa budú uplatňovať od roku 2006[3], je predmetom tohto oznámenia. Oznámenie preto vychádza zo vzájomného všeobecného porozumenia medzi Komisiou a členskými štátmi.

Zohľadňuje aj vývoj od roku 2003, ako napríklad začatie práce na zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. Členské štáty predložili predbežné vyhlásenia o politike v apríli 2005 a bol schválený aj diskusný dokument, ktorý sa na nich zakladal. Členské štáty sa zhodujú, že v tejto oblasti sa môže užitočne uplatniť zjednodušená OMK s cieľom stimulácie rozvoja politiky, zvýraznenia spoločných výziev a uľahčenia vzájomného vzdelávania.

Podstatné však je, že opätovné začatie lisabonského procesu v marci 2005 zúžilo kontext, v rámci ktorého sa musí uskutočniť práca na sociálnej ochrane a začlenení. Revidovaná Lisabonská stratégia je zameraná na politiky zvyšovania rastu a zamestnanosti[4] a snaží sa o prekonanie medzery v implementácii, ktorá bola identifikovaná v hodnotení uskutočňovania Lisabonskej stratégie. Osobitné podávanie správ v rámci OMK o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení bude pokračovať, pričom otázky sociálnej ochrany týkajúce sa nových integrovaných usmernení sa tiež odrážajú v národných reformných programoch[5]. Zároveň by v rámci cieľov sociálnej súdržnosti a začlenenia mala priespieť aj tvorba politík v rámci zrevidovanej lisabonskej agendy, ktorá odráža víziu Európskej rady, že „rast a zamestnanosť zabezpečia sociálnu súdržnosť”. OMK by preto mala byť paralelná a úzko prepojená s revidovanou Lisabonskou stratégiou – mala by predstavovať „vklad“ v súvislosti s cieľmi rastu a zamestnanosti, zatiaľ čo v záujme pokroku na cieľoch súdržnosti by sa malo „čerpať“ z lisabonských programov. OMK by rovnako ako zvyšok lisabonského procesu tiež mala reagovať na výzvu, ktorú predstavuje medzera v implementácii.

1.3. Hodnotenie práce v rámci OMK: názory členských štátov a aktérov politiky

Komisia sa pred predložením svojich návrhov na zjednodušenie snažila zohľadniť názory zainteresovaných strán. Požiadala členské štáty, sociálnych partnerov, MVO a inštitúcie sociálnej ochrany, aby vyplnili formulár týkajúci sa OMK a pracovných metód v rámci nej. Reakcia bola naozaj značná, čo poskytlo komplexný pohľad na to, čo si členské štáty a iné zainteresované strany želajú[6].

Je zrejmé, že zainteresované strany oceňujú OMK a sú presvedčení, že má pozitívny vplyv na tvorbu politiky. Vítajú skutočnosť, že dokazuje podporu Únie spoločným hodnotám, na ktorých sú založené sociálne politiky, a zabezpečuje sociálny rozmer v rámci rozhodovania EÚ. Chcú, aby zviditeľnila pozitívnu úlohu, ktorú zohráva dobrá sociálna ochrana a politiky začlenenia a podporila modernizáciu politík. V tejto súvislosti by zjednodušenie malo znamenať efektívnejšiu OMK, čo jej prinesie väčšie uznanie.

Zainteresované strany v širokom zmysle podporujú užší proces so zjednodušeným podávaním správ za predpokladu, že to nenaruší to, čo už bolo dosiahnuté. Zjednodušenie by malo spojiť tri oblasti práce, pričom by zároveň umožnilo, aby sa ďalej rozvíjali osobitné črty, ktoré sú dôležité pre každú z nich[7] . Nové integrované spoločné ciele by nemalo znížiť rozsah hĺbkového zamerania v každej oblasti politiky.

Zainteresované strany oceňujú OMK najmä ako prostriedok na vzdelávanie a výmenu názorov na politiky. Oceňujú mechanizmy výmeny, ako napríklad program vzájomnej kontroly a nadnárodné projekty, ktoré boli vytvorené popri hlavných úlohách, ktorými sú podávanie správ a hodnotenie. Privítali, že nová rozpočtová položka pre program PROGRESS v budúcnosti uľahčí takéto aktivity v rámci celej škály OMK. Zjednodušenie by malo podporiť vzdelávanie a lepšie ho integrovať v rámci práce na podávaní správ a hodnotení.

Zdôrazňuje sa význam dobrého prepojenia medzi OMK pre sociálnu ochranu a sociálne začlenenie a inými procesmi na úrovni EÚ. Zdôrazňuje sa dobré vzájomné prepojenie s revidovanou Lisabonskou stratégiou a oživená stratégia udržateľného rozvoja.

Podpora dobrej správy a otvorenosti v tvorbe politiky sa pokladá za základný cieľ. Zjednodušený proces by mal podporovať zapájanie aktérov, ktoré je v súčasnosti najvýznamnejšie v oblasti začlenenia.

2. NOVÉ SPOLOčNÉ CIELE ZJEDNODUšENEJ OMK PRE SOCIÁLNU OCHRANU A SOCIÁLNE ZAčLENENIE

KOMISIA NAVRHUJE ďALEJ UVEDENÉ NOVÉ SPOLOčNÉ CIELE ZJEDNODUšENEJ OMK PRE SOCIÁLNU OCHRANU A SOCIÁLNE ZAčLENENIE. Vychádzajú z cieľov z Nice týkajúcich sa začlenenia a cieľov z Laeken týkajúcich sa dôchodkov, aby sa zabezpečilo zachovanie dosiahnutého pokroku v oboch oblastiach. Hlavnou úlohou OMK naďalej zostáva podpora dobrej tvorby politiky v záujme vysokej úrovne sociálnej ochrany a sociálnej súdržnosti, zatiaľ čo, jej druhou úlohou je zabezpečenie dobrého vzájomného prepojenia s revidovanými lisabonskými prioritami pre rast a zamestnanosť a s prekonávaním medzery v implementácii identifikovanej v hodnotení uskutočňovania Lisabonskej stratégie. Najmä v súvislosti so sociálnym začlenením by všeobecnejšia prezentácia cieľov mala umožniť členským štátom zamerať sa na priority politiky, ktoré sú najdôležitejšie v rámci každého národného kontextu, napríklad problém bezdomovcov, detskej chudoby a odcudzenie mladých ľudí, imigrantov a etnických menšín, zdravotné postihnutie, začleňovanie občanov do informačnej spoločnosti alebo nerovnosti vo vzdelávaní a odbornej príprave[8]. Čerpajú z poznatkov získaných na základe analýzy implementácie NAP pre začlenenie v roku 2005: že ciele začlenenia je potrebné rozdeliť do príslušných verejných politík vrátane programov štrukturálnych fondov a politík vzdelávania a odbornej prípravy; a že tvorba sociálnej politiky sa zlepší prostredníctvom dobrej správy.

Návrh obsahuje „základné“ ciele, pričom poskytuje všeobecný rámec práce pre celú OMK; a tiež tri skupiny cieľov, ktoré sú špecifické pre každú oblasť politiky.

2.1. Základné ciele OMK pre sociálnu ochranu a sociálne začlenenie sú:

1. Podpora sociálnej súdržnosti a rovnakých príležitostí pre všetkých prostredníctvom primeraných, dostupných, finančne trvalo udržateľných a účinných systémov sociálnej ochrany a politík sociálneho začlenenia.

2. Úzke prepojenie s lisabonskými cieľmi v snahe dosiahnuť vyšší hospodársky rast a väčší počet kvalitnejších pracovných miest, a tiež so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja.

3. Posilnenie správy, transparentnosti a účasti zainteresovaných strán v rámci návrhu, implementácie a monitorovania politiky.

2.2. V rámci rôznych oblastí práce sa uplatňujú tieto ciele:

2.2.1. Urobiť rozhodujúce kroky na odstránenie chudoby a sociálneho vylúčenia:

4. Zabezpečenie aktívneho sociálneho začlenenia pre všetkých podporou účasti na trhu práce a bojom proti chudobe a vylúčeniu najviac marginalizovaných ľudí a skupín.

5. Zabezpečenie dostupnosti základných zdrojov, práv a sociálnych služieb potrebných na účasť v spoločnosti pre všetkých, a tiež riešenie extrémnych foriem vylúčenia a boj proti všetkým formám diskriminácie, ktoré vedú k vylúčeniu.

6. Zabezpečenie dobrej koordinácie politík sociálneho začlenenia a aby sa na nich zúčastňovali vládni a ostatní relevantní aktéri na všetkých úrovniach, vrátane ľudí, ktorí trpia chudobou, aby boli účinné, efektívne a rozdelené do všetkých príslušných verejných politík, vrátane hospodárskych a rozpočtových politík, politík vzdelávania a odbornej prípravy a programov štrukturálnych fondov (najmä ESF) a tiež aby sa v rámci nich uplatňovalo rodové hľadisko.

2.2.2. Poskytovať primerané a trvalo udržateľné dôchodky:

7. Zabezpečenie primeraných dôchodkových príjmov a prístup k dôchodkom, ktoré ľuďom umožnia udržať, na primeranej úrovni, ich životnú úroveň po odchode do dôchodku, pre všetkých, v duchu solidárnosti a spravodlivosti medzi generáciami a v rámci nich.

8. Zabezpečenie, v rámci zdravých verejných financií, finančne trvalo udržateľných verejných a súkromných dôchodkových systémov najmä prostredníctvom: podpory dlhšieho pracovného života a aktívneho starnutia; zabezpečenia primeranej a spravodlivej rovnováhy príspevkov a dávok; a podpory dostupnosti a zaistenia bezpečnosti financovaných a súkromných systémov.

9. Zabezpečenie transparentnosti dôchodkových systémov, ich primeraného prispôsobenia sa potrebám a očakávaniam žien a mužov a požiadavkám moderných spoločností, demografického starnutia a štrukturálnej zmeny; aby ľudia dostali informácie, ktoré potrebujú na naplánovanie svojho dôchodku a aby boli reformy vykonané na základe čo najširšieho konsenzu.

2.2.3. Zabezpečiť dostupnú, trvalo udržateľnú zdravotnú a dlhodobú starostlivosť vysokej kvality:

10. Zabezpečenie dostupnosti primeranej zdravotnej a dlhodobej starostlivosti pre všetkých a aby odkázanosť na starostlivosť neviedla k chudobe a finančnej závislosti. Riešenie nerovnosti v prístupe k starostlivosti a v zdravotných výsledkoch.

11. Podpora kvality v zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a prispôsobenie starostlivosti meniacim sa potrebám a prioritám spoločnosti a jednotlivcov, najmä stanovením noriem kvality, ktoré odrážajú osvedčenú medzinárodnú prax, a posilnením zodpovednosti odborníkov v oblasti zdravotníctva, pacientov a prijímateľov starostlivosti.

12. Zabezpečenie finančnej dostupnosti a trvalej udržateľnosti primeranej zdravotnej a dlhodobej starostlivosti vysokej kvality aj naďalej prostredníctvom podpory zdravého a aktívneho životného štýlu, primeraných ľudských zdrojov v sektore starostlivosti a racionálnym využívaním zdrojov, najmä za pomoci primeraných stimulov pre používateľov a poskytovateľov, dobrej správy a koordinácie medzi systémami a inštitúciami poskytujúcimi starostlivosť.

3. POSTUPY A ORGANIZÁCIA PRÁCE V RÁMCI POSILNENEJ OMK

3.1. Organizácia podávania správ a hodnotenia

Na základe týchto spoločných cieľov sa vypracujú národné stratégie sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia , ktoré sa budú zaoberať špecifickými výzvami každého piliera, pričom zvýraznia súhrnné odkazy na vysokej úrovni v rámci celého sektora. Medzi ne patria:

Spoločný oddiel, ktorý obsahuje:

- Hodnotenie sociálnej situácie , v ktorom sa uvádzajú hlavné trendy a výzvy v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia, dôchodkov a zdravotnej a dlhodobej starostlivosti; a

- Prezentáciu celkového strategického prístupu v rámci modernizácie politík sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia.

Táto časť sa pripraví za pomoci odkazu na spoločné základné ciele a bude podložená primeranými ukazovateľmi na úrovni EÚ.

Tri tematické plány vzťahujúce sa na sociálne začlenenie, dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Mali by byť zamerané na budúcnosť a mali by stanoviť prioritné národné ciele premietajúce spoločné ciele do národných plánov politiky. Každý z nich bude slúžiť ako národný plán pre špecifickú oblasť politiky. Takže v súvislosti so začlenením je cieľom zachovanie úlohy strategického plánovania a stanovovania cieľov národnými akčnými plánmi pre začlenenie, s väčším zameraním sa na strategickosť, stanovovanie priorít a implementáciu politiky. V súvislosti s dôchodkami by úloha národnej strategickej správy stanovovať stratégiu splnenia súčasných a budúcich výziev v rámci modernizácie dôchodkového systému mala naďalej pokračovať. V praxi vzhľadom na to, že členské štáty predložili národné strategické správy o dôchodkoch v júli 2005 by prvé zjednodušené príspevky týkajúce sa dôchodkov v roku 2006 mali byť veľmi stručné. Plán zdravotnej a dlhodobej starostlivosti sa zameria na identifikáciu tém, v súvislosti s ktorými sa môže uskutočniť vzájomná výmena názorov a vzdelávanie.

Komisia vypracuje spoločnú správu o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na prijatie Radou/Komisiou pred ďalším jarným zasadaním Európskej rady. Zhrnie hlavné otázky a trendy a zhodnotí pokrok členských štátov pri dosahovaní spoločných cieľov. Preskúma „vklad“ v súvislosti s Lisabonskou stratégiou a zhodnotí, akým spôsobom má pokrok v rámci lisabonských cieľov vplyv na zamestnanosť a rast sociálnej súdržnosti.

V príležitostných správach útvarov Komisie sa vykoná podrobnejšie preskúmanie kľúčových otázok a primeraných postupov v troch oblastiach politiky.

3.2. Harmonogram podávania správ a hodnotenia

Národné stratégie sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia sa za bežných okolností vzťahujú na nadchádzajúce trojročné obdobie. S cieľom prispôsobiť sa novému harmonogramu v súvislosti s Lisabonskou stratégiou by prvé správy mali byť predložené v septembri 2006. Uľahčí to „vkladanie“ príslušných otázok, ako napríklad, akým spôsobom systémy dávok podporujú účasť na trhu práce a akým spôsobom je možné podporovať dlhší pracovný život prostredníctvom dôchodkových systémov a stratégií zdravého starnutia, do národných reformných programov, ktoré majú byť predložené v októbri 2006. Vzhľadom na to, že prvé správy budú predložené rok od začatia lisabonského trojročného cyklu (2005 – 2008), budú sa výnimočne vzťahovať iba na dvojročné obdobie (2006 – 2008).

Od členských štátov sa nebude požadovať, aby predložili národné stratégie v medziobdobí (t. j. v „stručných“ rokoch). Ak chcú, môžu podávať správy o všetkých nových iniciatívach alebo o pokroku v implementácii[9]. OMK v „stručných“ rokoch sa zameria na hĺbkové analýzy špecifických otázok a na šírenie zistení politiky. V Spoločnej správe o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení by sa v týchto rokoch mohli podávať správy o: ukazovateľoch pokroku, spoločných aj národných, rozvoji politiky uvádzanom členskými štátmi; preskúmaní prepojenia s lisabonským procesom; a analýzach špecifickej politiky.

3.3. Organizácia práce: podpora intenzívnejšieho vzájomného vzdelávania

Jedným z najvýraznejších zistení hodnotenia je význam, ktorý zainteresované strany pripisujú výmenám praktík a vzájomnému vzdelávaniu, ako napríklad program vzájomnej kontroly a nadnárodné výmenné projekty, výročný okrúhly stôl o chudobe a sociálnom vylúčení a výročné stretnutie s ľuďmi, ktorí trpia chudobou. Plánovaná rozpočtová položka pre program PROGRESS v budúcnosti podporí výmeny v rámce celej škály OMK. V budúcej OMK by sa im mal prikladať väčší význam a mali by byť lepšie integrované s podávaním správ a hodnotením. Komisia navrhuje využiť uvedený nový harmonogram s cieľom intenzívnejšieho vzájomného vzdelávania a výmen primeraných praktík, najmä počas stručných rokov.

3.4. Organizácia práce: zapájanie aktérov a správa

Zjednodušená OMK by mala dvojnásobne zvýšiť svoje zameranie sa na podporu dobrej správy, transparentnosti a zapájania aktérov. Zapájanie zainteresovaných strán do procesu ho posilní, a to zvýšením jeho viditeľnosti, podporou ambícií, pokiaľ ide o stanovovanie cieľov, a zvýšením zamerania sa na implementáciu politiky.

Zapájanie zainteresovaných strán, ktoré sa v oblasti začlenenia posilnilo, by sa teda mohlo rozšíriť aj na iné oblasti, vždy však s ohľadom na rozdiely medzi nimi. Navyše, ako sa uvádza v treťom základnom cieli, OMK by mohla podporiť dobrú správu, transparentnosť a zapájanie nielen v jej vlastnej činnosti, ale aj ako všeobecnejší cieľ sociálnej politiky. Bude si to vyžadovať zameranie sa na rôzne otázky v rôznych oblastiach. V súvislosti so začlenením by sa zdôraznila podpora účasti na rozhodovaní, zabezpečenie koordinácie medzi sekciami a úrovňami vlády a zaradenie problému chudoby a vylúčenia do plánovania na národnej úrovni. V súvislosti s dôchodkami je osobitnou výzvou zrozumiteľnosť dôchodkových systémov a poskytovanie informácií, ktoré občania potrebujú na naplánovanie svojho dôchodku. V súvislosti so zdravotnou starostlivosťou bude pravdepodobnou prioritou primeraná koordinácia politiky medzi rôznymi časťami systému a primerané informovanie občanov.

3.5. Organizácia práce: ukazovatele

Ako sa uvádza v bode 3.1 národné stratégie sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia by mohli byť na úrovni základných cieľov podložené spoločnými ukazovateľmi ilustrujúcimi hlavné sociálne trendy a všeobecné ciele; a podrobnejšími ukazovateľmi v rámci každej oblasti politiky.

Komisia a členské štáty by počas roku 2006 mohli pracovať na posilnení a zjednodušení používania ukazovateľov na podloženie nových spoločných cieľov, pričom zoberú do úvahy špecifické ciele, priority politiky, metodický prístup a štádium rozvoja týchto troch oblastí. Práca na ukazovateľoch by sa mala zamerať na lepšiu podporu monitorovania výsledkov politiky vrátane ich vplyvu na ženy, mužov a rodiny. Mali by byť posilnené aj ukazovatele monitorovania deprimácie. Počas prechodu na EÚ-SILC bude nedostatok porovnateľných údajov o príjmoch a životných podmienkach, na ktorých sa zakladajú mnohé ukazovatele. Komisia a členské štáty sa preto budú musieť zamyslieť nad tým, ako merať pokrok a umožniť cezhraničné porovnanie v tomto období.

Malo by sa opätovne zamerať na vytyčovanie cieľov v súvislosti s chudobou a sociálnym vylúčením. Vytyčovanie cieľov bolo vždy súčasťou procesu sociálneho začlenenia, čo je v súlade s výzvou Rady z Lisabonu „urobiť rozhodujúci krok na odstránenie chudoby“ a s jej výzvou z Barcelony v marci 2002, aby členské štáty vytýčili ciele „na podstatné zníženie počtu ľudí, ktorým hrozí riziko chudoby a sociálneho vylúčenia“. V uplatňovaní týchto výziev bol zaznamenaný síce plynulý, ale pomalý rast. Rovnako nedávno došlo k početným výmenám názorov medzi členskými štátmi o otázkach týkajúcich sa formulácie, implementácie a merania cieľov; tieto by sa mali ďalej rozvíjať.

Z hodnotenia OMK vyplynulo mnoho návrhov na nové ukazovatele a možné ciele, rovnako ako z konferencie luxemburského predsedníctva v júni 2005 pod názvom „Realizácia procesu sociálneho začlenenia EÚ“[10]. Z týchto návrhov by mala vychádzať ďalšia práca.

3.6. Zvyšovanie viditeľnosti OMK

Väčšou viditeľnosťou OMK by sa dosiahlo niekoľko cieľov. Občania by boli informovaní o podpore a záujme EÚ o politiky sociálnej ochrany a začlenenia. Spoločné ciele a výmeny politík uskutočnené v rámci OMK by mohli pozitívne prispieť v rámci diskusií o politike prebiehajúcich vo všetkých členských štátoch.

Ak by sa využilo plánované stručnejšie podávanie správ a hodnotenie, mohlo by sa viac pozornosti venovať propagácii OMK. Prax uskutočňovania národných seminárov, na ktorých sú vítaní všetci aktéri, sa doteraz považovala iba za súčasť procesu tvorby národných plánov. Počas „stručných“ rokov by sa mohlo uskutočniť viac takýchto seminárov, čím by poznatky získané v rámci OMK mali vplyv aj na národnú diskusiu.

Európsky parlament často vyjadruje prianie byť viac zapojený do procesu OMK. Komisia a členské štáty by mali spolu s Parlamentom preskúmať spôsob, akým by sa to dalo dosiahnuť.

4. ZÁVER: POSILNENÁ OMK

EURÓPSKE SYSTÉMY SOCIÁLNEJ OCHRANY A SOCIÁLNEHO ZAčLENENIA čELIA ZÁVAžNÝM VÝZVAM. PRÁCA, KTORÁ SA Už USKUTOčNILA V RÁMCI OMK V SÚVISLOSTI SO SOCIÁLNYM ZAčLENENÍM A DÔCHODKAMI, TIETO VÝZVY Už VO VEľKEJ MIERE ZDÔRAZNILA. REAKCIA NA HODNOTENIA UKAZUJE, žE TÍ, KTORÍ PRIšLI S OMK DO KONTAKTU, SI TO CENIA. OTÁZKA, KTORÚ TREBA POLOžIť NIE JE, čI JE MÁ OMK VÝZNAM, ALE čI BOLA V SÚVISLOSTI S TÝMITO VÝZVAMI DOSTATOčNÁ. STREDNODOBÉ PRESKÚMANIE LISABONSKÉHO PROCESU SI JEDNOZNAčNE VYžIADALO, ABY SA VšETKY SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ PROCESY EÚ VIAC SÚSTREDILI NA IMPLEMENTÁCIU A VIDITEľNOSť. PREBIEHAJÚCA DISKUSIA O BUDÚCNOSTI EURÓPSKYCH SOCIÁLNYCH MODELOV PRINIESLA POLITIKY SOCIÁLNEJ OCHRANY A SOCIÁLNEHO ZAčLENENIA DO BEZPRECEDENTNÉHO POLITICKÉHO CENTRA POZORNOSTI.

Uvedené návrhy nového rámcového cieľa urobiť z OMK silnejší a viditeľnejší proces, lepšie integrovaný s Lisabonskou stratégiou a s väčším priestorom na vzdelávanie, výmenu názorov a šírenie politiky, ktoré si účastníci cenia. Prekonanie niektorých hlavných výziev, napríklad prekonanie medzery medzi stanovovaním cieľov a implementáciou politiky , si však vyžaduje viac než len zmenu postupov. Vyjadruje sa nádej, že vzhľadom na to, že tento návrh na zjednodušenie OMK prichádza potom, čo sa hlavy štátov a vlád sústredili na sociálnu dimenziu Európskej únie, bude mať silnú politickú podporu, ktorú na svoj úspech potrebuje.

[1] Vývoj týchto dvoch procesov vrátane spoločných cieľov, národných správ, spoločných správ Rady/Komisie, štúdií a pomocných činností nájdete na týchto internetových adresách týkajúcich sa sociálneho začlenenia http://europa.eu.int/comm/employment_social/social_inclusion/index_en.htm; a dôchodkov http://europa.eu.int/comm/employment_social/social_protection/pensions_en.htm

[2] Tieto sa teraz zlúčili do integrovaných usmernení pre zamestnanosť a rast na roky 2005–2008

[3] Rok 2006 bol zvolený s cieľom umožniť synchronizáciu s vtedy platným harmonogramom pre BEPG a Európsku stratégiu zamestnanosti.

[4] Európska rada z 22. – 23. marca 2005, závery predsedníctva.

[5] Pracovný dokument útvarov Komisie SEK(2005)622 z mája 2005.

[6] Úplný súhrn a závery sú obsiahnuté v správe útvarov Komisie, ktorá je priložená k tomuto oznámeniu. Príspevky k hodnoteniu sú uverejnené na internete nahttp://europa.eu.int/comm/employment_social/social_inclusion/index_en.htm

[7] Hodnotenie nepreskúmalo prácu v súvislosti so zdravotnou a dlhodobou starostlivosťou. Napriek tomu sa dá na základe výmeny názorov uvedenej v oddiele 1.2. prijať záver, že OMK by mala rešpektovať osobitné okolnosti danej oblasti.

[8] Pozrite kľúčové priority politiky určené v Spoločnej správe Rady a Komisie o sociálnom začlenení za rok 2004 a Správe o sociálnom začlenení v 10 nových členských štátoch za rok 2005 a tiež očakávané výzvy členských štátov uvedené v Spoločnej správe o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení za rok 2005.

[9] Môžu tak urobiť aj vo Výročných národných programoch lisabonskej reformy.

[10] Viac podrobností o konferencii, vrátane akademickej štúdie, nájdete na http://www.ceps.lu/eu2005%5Flu/inclusion