52005DC0545

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 4.11.2005

KOM(2005) 545 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE

Druhá správa o praktických prípravách na budúce rozšírenie eurozóny {SEC(2005)1397}

OBSAH

1. ÚVOD 3

2. SÚČASNÉ STRATÉGIE PRIJATIA EURA 3

3. STAV PRÍPRAV NA VNÚTROŠTÁTNEJ ÚROVNI 4

3.1. Prijatie plánov prechodu na euro 4

3.2. Obsah plánov prechodu na euro 4

3.3. Scenáre prechodu na euro 5

3.4. Dvojité obeživo 5

3.5. Ochrana spotrebiteľov 6

3.6. Zabezpečenie eurobankoviek a euromincí 6

3.7. Informácie a komunikácia 7

4. PRÍPRAVY NA ÚROVNI SPOLOČENSTVA 7

4.1. Príprava právneho rámca Spoločenstva 7

4.2. Návrhy spoločných a národných strán euromincí 8

4.3. Informačná a komunikačná politika na úrovni Spoločenstva 8

5. STAV VEREJNEJ MIENKY V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH, KTORÉ NEDÁVNO PRISTÚPILI K EÚ 9

5.1. Obyvatelia chcú byť lepšie informovaní 9

5.2. Všeobecný postoj k euru 9

5.3. Hlavné poučenia z prieskumu 10

6. ZÁVER 10

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE

Druhá správa o praktických prípravách na budúce rozšírenie eurozóny

1. ÚVOD

Úspešný vstup krajiny do eurozóny si predovšetkým vyžaduje splnenie „maastrichtských“ konvergenčných kritérií stanovených v Zmluve o ES. Mieru, do akej rôzne krajiny splnili požiadavky, ktoré im umožňujú prijať euro, hodnotí Komisia a ECB vo svojich pravidelných konvergenčných správach[1].

Okrem týchto požiadaviek stanovených v Zmluve o ES si vstup krajiny do eurozóny tiež vyžaduje starostlivo naplánované a rozsiahle praktické prípravy, do ktorých bude zapojený štátny aj súkromný sektor, ako aj široká verejnosť. Vo svojej prvej správe o praktických prípravách (KOM (2004)748 z 10. novembra 2004) sa Komisia zaviazala pravidelne a najmenej raz za rok alebo kedykoľvek si to vyžiada osobitný vývoj informovať o stave týchto príprav.

Táto správa uvádza najmä cieľové dátumy, ktoré si členské štáty určili na prijatie eura, súčasný stav praktických príprav na vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva a stav verejnej mienky v členských štátoch, ktoré nedávno pristúpili k EÚ. Táto správa nie je spojená s konvergenčnými správami, ani nevyplýva zo žiadnych právnych alebo iných záväzkov.

K tejto správe je priložený pracovný dokument pracovníkov Komisie vypracovaný útvarmi Komisie, ktorý poskytuje viac technických informácií o prípravách.

2. SÚČASNÉ STRATÉGIE PRIJATIA EURA

Eurozónu v súčasnosti tvorí dvanásť z dvadsiatich piatich členských štátov EÚ. Dánsko a Spojené kráľovstvo majú osobitný štatút „opt-out“. Zostávajúcimi jedenástimi krajinami sú „členské štáty s výnimkou“[2], v prípade ktorých sa očakáva, že prijmú euro hneď po splnení požadovaných podmienok.

Estónsko, Litva a Slovinsko sa usilujú o prijatie eura 1. januára 2007, čo je menej ako tri roky po tom, čo pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004. Všetky tri krajiny vstúpili do ERM-II 28. júna 2004. Cyprus, Lotyšsko a Malta sa budú snažiť o vstup do eurozóny o rok neskôr, teda 1. januára 2008. Do ERM-II vstúpili 2. mája 2005. Slovensko sa snaží o prijatie eura 1. januára 2009. Praktické prípravy sa vo všetkých týchto krajinách už začali. Národné plány prechodu na euro už boli buď schválené alebo sa pripravujú.

Česká republika a Maďarsko sa usilujú o vstup do eurozóny v roku 2010. Poľsko a Švédsko si zatiaľ nestanovili cieľový dátum.

Iba niekoľko rokov po pristúpení k EÚ 1. mája 2004 sa už prvé členské štáty, ktoré nedávno pristúpili k EÚ, snažia pridať k dvanástim krajinám, ktoré v súčasnosti tvoria eurozónu. Ak sa súčasné plány premenia na skutočnosť, eurozóna sa rozšíri o deväť ďalších krajín v rámci štyroch postupných krokov v období rokov 2007 až 2010. Počet jej obyvateľov sa zvýši z 309 miliónov na 345 miliónov a jej celkový HDP sa zvýši o asi 3,7 %. Ak by všetky súčasné členské štáty s výnimkou boli súčasťou eurozóny, počet jej obyvateľov by sa zvýšil o ďalších 47 miliónov obyvateľov a jej HDP o ďalších 6,2 %.

3. STAV PRÍPRAV NA VNÚTROŠTÁTNEJ ÚROVNI

Tento oddiel sa zaoberá hlavnými znakmi existujúcich národných stratégií a plánov. Budú posudzované z hľadiska hlavných poučení čerpaných z minulých skúseností (porovnaj prvú správu o praktických prípravách, ktorá bola vydaná minulý rok).

V prílohe 1 sa rekapituluje stav vnútroštátnych príprav. Je do značnej miery založená na informáciách, ktoré uverejnili príslušné krajiny. V prílohe 2 je poskytnutý názorný prehľad o stave príprav z hľadiska hlavných prvkov prechodu na euro.

3.1. Prijatie plánov prechodu na euro

Všetkých sedem členských štátov, ktoré sa usilujú o prijatie eura v období rokov 2007 až 2009, už zriadilo inštitúciu alebo výbor pre prechod na euro, ktoré budú zodpovedné za prípravu a koordináciu vnútroštátneho prechodu na euro. Štyri krajiny (Estónsko, Litva, Slovinsko a Slovensko) prijali národné plány prechodu na euro. Stav príprav je v jednotlivých krajinách dosť rozdielny; tempo príprav sa musí vo všeobecnosti zintenzívniť.

Slovinsko prijalo svoj prvý národný plán prechodu na euro v januári 2005. Praktické prípravy vo všeobecnosti napredujú dobre, pričom určité stránky (napr. opatrenia týkajúce sa predzásobenia a pomocného predzásobenia) je potrebné ďalej posilňovať. Vykonávanie tohto plánu je potrebné aj naďalej pozorne sledovať. Estónsko prijalo prvú verziu svojho národného plánu prechodu na euro v auguste 2005 a Litva v septembri 2005. Obe krajiny budú určite musieť urýchliť súčasné prípravy a úzko zapojiť všetky hospodárske sektory a činiteľov, ktorí sú najpriamejšie dotknutí prechodom na euro.

Situácia na Cypre, v Lotyšsku a na Malte vyvoláva tiež určité obavy, keďže prípravy sú stále v počiatočnej fáze a je potrebné, aby sa zintenzívnili. Vo všetkých troch krajinách by mala byť čo najskôr prijatá prvá verzia plánu prechodu na euro, obvykle plánovaná pred koncom roka, aby čo najskôr pomohla verejným a súkromným subjektom včas sa zorientovať v osobitnej situácii.

Situácia na Slovensku je uspokojivá, keďže komplexný národný plán bol schválený včas a poskytuje všetkým sektorom a činiteľom zapojeným do praktických príprav krajiny jasné usmernenie, čím podporuje prechod a napomáha prechodu štátneho aj súkromného sektora na euro. Plán sa bude pravidelne aktualizovať.

Praktické prípravy v Českej republike, Maďarsku a Poľsku sú iba v predbežnej fáze. Prípravy vo Švédsku sa prakticky zastavili v dôsledku negatívneho výsledku referenda, ktoré sa konalo 14. septembra 2003.

3.2. Obsah plánov prechodu na euro

Väčšina plánov prechodu na euro sa zameriava na výmenu hotovosti. Ďalším rozhodujúcim oblastiam (zmena verejnej správy, vnútroštátne právne predpisy, atď.) sa vo všeobecnosti venuje oveľa menšia pozornosť.

Výmena hotovosti predstavuje najviditeľnejšiu časť prechodu krajiny na euro. Týka sa všetkých podnikov, verejnej správy, ako aj širokej verejnosti a zaslúži si, aby jej bolo venované dôkladné plánovanie a príprava. Zmena administratívnych, finančných, rozpočtových a účtovných systémov v štátnom a súkromnom sektore však predstavuje najnákladnejšiu a časovo najnáročnejšiu časť prechodu.

Národné plány prechodu na euro by mali určiť najkritickejšie a najkomplexnejšie systémy, ktoré si vyžadujú buď dlhý čas medzi prípravou a uskutočnením alebo značné zdroje na zmenu. Mali by hodnotiť ľudské zdroje zapojené do tohto procesu (napr. osoba/roky) aj potrebné rozpočtové zdroje. Okrem toho je potrebné rezervovať rozpočtové prostriedky na pokrytie všetkých osobitných nákladov štátneho sektora na prechod na euro (zmena informačných systémov, informačné kampane, atď.).

3.3. Scenáre prechodu na euro

Prístup „veľkého tresku“ v kombinácii s krátkym obdobím dvojitého obeživa je scenárom, ktorý sa najviac uprednostňuje.

Scenár „veľkého tresku“ znamená, že eurobankovky a euromince sa stanú zákonným platidlom okamžite po tom, čo krajina prijme euro. Okrem toho väčšina krajín uprednostňuje krátke obdobie dvojitého obeživa (obvykle dva týždne). To je v súlade so skúsenosťami z prvej vlny prechodu na euro, keď národné bankovky a mince boli rýchlo stiahnuté z obehu, najmä v krajinách, ktoré boli dobre pripravené na prechod.

Po skončení obdobia dvojitého obeživa si obyvatelia a podniky môžu naďalej určitý čas vymieňať svoju hotovosť v bankách bez poplatku. Centrálna banka bude vo väčšine krajín vymieňať národnú menu za euro bez poplatku alebo časového obmedzenia.

3.4. Dvojité obeživo

Niekoľko plánov zabezpečuje skoré a výrazné predzásobenie[3] a pomocné predzásobenie, pričom sa vo všeobecnosti zanedbáva stiahnutie existujúcej hotovosti.

Estónsko a Slovensko už prijali osobitné opatrenia na predzásobenie bánk a pomocné predzásobenie maloobchodníkov a ďalších podnikateľských subjektov obvykle niekoľko mesiacov pred dňom zavedenia eura. Litva a Slovinsko si budú musieť stanoviť náročné ciele pokiaľ ide o činnosti predzásobenia a pomocného predzásobenia, inak by sa krátke obdobie dvojitého obeživa mohlo stať neudržateľným. Pravidlá odloženého účtovania by mali zabezpečiť, aby banky a podniky neboli odradzované od objednávania hotovosti v eurách v rannom štádiu.

Vo všeobecnosti sa očakáva, že odo dňa zavedenia eura budú obchody vydávať drobné mince iba v eurách, hoci často ostáva nejasné, ako sa bude táto zásada realizovať. Obvykle sa predpokladá rýchly a úplný prechod bankomatov na euro.

Okrem kampane zameranej na zber mincí, ktorá je uvedená v estónskom pláne, sa len malá pozornosť venuje vráteniu hotovosti v národnej mene. Masívny spätný tok bankoviek a mincí národnej meny však spôsobil hlavné logistické problémy v krajinách prvej vlny, čo viedlo k výraznému oddialeniu odosielania a zúčtovania bankoviek a mincí národnej meny a pripisovania peňažných súm na účty. Budúci uchádzači by mali primerane očakávať tento problém.

3.5. Ochrana spotrebiteľov

Najnovšie prieskumy Eurobarometra ukazujú, že 75 % obyvateľov v členských štátoch, ktoré nedávno pristúpili k EÚ, vyjadrilo strach z toho, že počas prechodu na euro budú musieť platiť neprimerané ceny. Štyri existujúce plány prechodu na euro, ktoré boli doposiaľ prijaté (Estónsko, Litva, Slovinsko a Slovensko) právom venujú značnú pozornosť otázkam ochrany spotrebiteľov, hoci je potrebné súčasne uznať, že počas prvej vlny prechodu sa ukázalo, že celkový vplyv výmeny hotovosti za euro na ceny bol minimálny (odhadoval sa na 0,1 až 0,3 %) a bol skôr spojený s mylným vnímaním takýchto zvýšení cien obyvateľstvom[4].

Už uvedené štyri plány stanovujú povinné uvádzanie cien v oboch menách počas určitého obdobia nielen v obchodoch, ale často aj na súvisiacich dokumentoch (výpisy z bankových účtov, katalógy výrobkov, atď.). Celkové trvanie tejto povinnosti sa v jednotlivých krajinách značne líši: 4 mesiace v Litve, 12 mesiacov v Estónsku a 16 mesiacov v Slovinsku. Na Slovensku sa táto povinnosť začína jeden mesiac po stanovení výmenného kurzu a trvá až jeden rok po prijatí eura, po tomto období nasleduje šesťmesačné obdobie dobrovoľného uvádzania cien v oboch menách. Vo všetkých štyroch krajinách sa očakáva, že štátny sektor ukáže príkladné správanie pokiaľ ide o spravodlivé stanovenie cien zaokrúhľovaním súm v prospech obyvateľov.

Monitorovanie vývoja cien štátnymi inštitúciami (s možným zapojením určitých spotrebiteľských organizácií) sa predpokladá v estónskom a slovenskom pláne. Výsledky monitorovania sa budú pravidelne oznamovať verejnosti. Spotrebitelia budú môcť oznamovať možné zneužívanie.

Ďalším užitočným spôsobom, ako zabrániť neprimeranému zvyšovaniu cien a ich vnímaniu, sa venuje oveľa menšia pozornosť. Napríklad, súčasné plány neobsahujú žiadnu zmienku o možných dohodách uzatvorených na vnútroštátnej úrovni s reprezentatívnymi maloobchodnými organizáciami s cieľom zaručiť primerané postupy pri stanovení cien. O podobných záväzkoch na úrovni jednotlivých maloobchodníkov (napr. nálepky „primerané ceny“) sa momentálne uvažuje iba v Litve.

3.6. Zabezpečenie eurobankoviek a euromincí

Uchádzači o vstup do eurozóny môžu začať vyrábať eurobankovky a euromince len čo Rada zruší výnimku, ktorú má krajina. Pokiaľ ide o eurobankovky, ECB sa rozhodla, že tieto krajiny si budú môcť požičať potrebné objemy eurobankoviek z eurosystému a v rámci opatrenia spoločného fondu ich po prechode zaplatia späť eurobankovkami, ktoré získajú z vlastných zdrojov.

Niekoľko krajín má vlastnú národnú mincovňu (Česká republika, Litva, Maďarsko, Poľsko a Slovensko), ktorá vyrobí všetky alebo časť potrebných euromincí. Ostatné krajiny si objednajú potrebné objemy euromincí v zahraničí. V oboch prípadoch sa všetky prípravné činnosti, vrátane skúšobných emisií euromincí s národnou stranou danej krajiny, môžu dokončiť pred prijatím rozhodnutia o vstupe krajiny do eurozóny. Proces výberu národnej strany mincí sa už skončil v troch krajinách (Estónsko, Litva a Slovinsko: pozri prílohu 3), dokončuje sa v Lotyšsku a začal sa na Cypre a Slovensku.

3.7. Informácie a komunikácia

Primerané informácie a komunikácia sú nevyhnutné, aby verejnosť mohla prejsť na euro s úplnou dôverou. Skúsenosti získané v predchádzajúcich komunikačných kampaniach pomôžu pri komunikačných aktivitách v členských štátoch, ktoré nedávno pristúpili k EÚ.

Vnútroštátne kampane by sa mali začať vo veľkom predstihu pred zavedením eura a pokračovať aj po skončení obdobia dvojitého obeživa. Krajinám, ktoré mienia zaviesť euro v roku 2007 alebo 2008, ostáva teda len málo času na prípravu a implementáciu profesionálnej komunikačnej kampane.

Krajiny, ktoré sa majú stať súčasťou eurozóny od 1. januára 2007 (Estónsko, Litva a Slovinsko), pripravili návrh svojich komunikačných stratégií v polovici roka 2005. Napriek krátkemu času na implementáciu sú tieto plány veľmi náročné. Je naplánované, že kampane sa začnú v poslednom štvrťroku 2005 a budú pokračovať až do júna 2007. Najintenzívnejšia časť kampane sa začne v septembri 2006 a bude trvať do skončenia obdobia dvojitého obeživa a vo svojej podstate bude multimediálna a multidisciplinárna. Keďže sa blíži deň zavedenia eura, televízia a rádio sa stanú rozhodujúcimi komunikačnými nástrojmi priblíženia k širokej verejnosti.

Cyprus a Malta sú naďalej v prípravnej fáze, kým Lotyšsko by malo začať s prípravami čo najskôr. Slovensko už vydalo prvý návrh komunikačnej stratégie. Česká republika, Maďarsko a Poľsko začnú plánovať svoje informačné a komunikačné činnosti po začatí praktických príprav.

4. PRÍPRAVY NA ÚROVNI SPOLOČENSTVA

Prebiehajúce prípravy na úrovni Spoločenstva sa týkajú najmä týchto troch osobitných oblastí: právne predpisy, návrhy euromincí a informačná a komunikačná politika.

4.1. Príprava právneho rámca Spoločenstva

Nariadenie Rady (ES) č. 974/98 stanovuje zavedenie a používanie eura v jedenástich členských štátoch, ktoré vytvorili eurozónu 1. januára 1999. Bolo zmenené a doplnené v júni 2000, aby v roku 2001 mohlo do eurozóny vstúpiť Grécko. Komisia prijala 2. augusta 2005 návrh na zmenu a doplnenie tohto nariadenia (KOM (2005)357), aby pripravila a upravila právny rámec pre všetky krajiny, ktoré v budúcnosti prijmú euro. Okrem zavedenia množstva technických úprav návrh vytvára potrebný priestor na uplatnenie aj iných scenárov prechodu na euro, než je scenár, ktorý sa použil v prípade prvých dvanástich členských štátov eurozóny.

Návrh Komisie obsahuje tri druhy scenárov prechodu a každý príslušný členský štát si bude môcť vybrať scenár, ktorý je najvhodnejší pre jeho špecifickú situáciu:

(i) „Madridský“ scenár s prechodným obdobím porovnateľný so scenárom, ktorý sa uplatnil v krajinách prvej vlny. Podľa tohto scenára sa využíva prechodné obdobie medzi prijatím eura ako národnej meny a momentom, keď sa eurobankovky a euromince stanú zákonným platidlom. O dĺžke obdobia rozhodnú príslušné členské štáty.

(ii) Scenár „veľkého tresku“, podľa ktorého sa eurobankovky a euromince zavedú okamžite po prijatí eura za menu krajiny (t. j. žiadne prechodné obdobie).

(iii) Scenár „veľkého tresku“ s obdobím „postupného zastavenia“, počas ktorého by maximálne jeden rok[5] po „veľkom tresku“ boli v nových právnych nástrojoch príslušnej krajiny ešte dovolené odkazy na národnú menu.

Návrh okrem toho predpokladá, že sa od bánk bude vyžadovať, aby počas obdobia dvojitého obeživa vymieňali bankovky a mince národnej meny za eurobankovky a euromince bez poplatku pod podmienkou určitých maximálnych limitov. Tento postup, ktorý už v minulosti odporúčala Komisia a ktorý sa vo veľkej miere uplatňoval, sa teraz stane všeobecnou povinnosťou[6].

4.2. Návrhy spoločných a národných strán euromincí

Spoločná strana dvojfarebných mincí (mince v hodnote 1 eura a 2 eur) a mincí z „nordického zlata“ (10-, 20- a 50-centovky) v súčasnosti vyobrazuje Európsku úniu pred jej rozšírením 1. mája 2004, zobrazuje teda iba 15 z 25 členských štátov EÚ. Po odporúčaní Komisie sa Rada Ecofinu 7. júna 2005 rozhodla, že upravené návrhy spoločnej strany by mali zobrazovať geografické vyobrazenie Európy (pozri prílohu 4). Všetky technické a dizajnérske práce by sa mali ukončiť včas, aby noví uchádzači o vstup do eurozóny mohli raziť a vydávať svoje euromince s novou spoločnou stranou už od roku 2007.

Návrhy národných strán mincí si vyberá každá krajina sama. Rada Ecofinu sa však 7. júna 2005 dohodla na uplatňovaní určitých spoločných usmernení s cieľom posilniť systém razenia euromincí. Vzhľadom na narastajúci počet národných strán mincí bolo rozhodnuté, že budúce národné strany mincí by mali obsahovať jasné uvedenie názvu krajiny, ktorá ich vydáva (alebo jej skratku) tak, aby užívatelia mohli ľahko určiť pôvod každej mince. Okrem toho by sa hodnota mince a/alebo názov meny (euro) nemali opakovať na národnej strane mince, pokiaľ sa nepoužíva odlišná abeceda, keďže obidva prvky sa už objavujú na spoločnej strane. Existujúce dizajnérske znaky národnej strany mince (dvanásť hviezd, ktoré obklopujú návrh, a značka uvádzajúca rok) sa budú aj naďalej používať. Členské štáty súhlasili s tým, že pred prijatím nových návrhov sa budú vopred navzájom informovať.

4.3. Informačná a komunikačná politika na úrovni Spoločenstva

Oznámenie Komisie o implementácii informačnej a komunikačnej stratégie pre euro a o Hospodárskej a menovej únii (KOM (2004)552) poskytuje rámec pre komunikačné činnosti na úrovni Spoločenstva. Táto stratégia sa riadi zásadami decentralizácie, subsidiarity, koordinácie a partnerstva. Stratégia zahŕňa:

- partnerstvo medzi Komisiou a členskými štátmi,

- twinningové programy,

- vytváranie sietí, informačné výmeny a iných prirodzených partnerov,

- konferencie a semináre,

- prieskumy verejnej mienky,

- vonkajšie informačné činnosti,

- publikácie a iné informačné materiály.

Komisia očakáva, že partnerstvá s Estónskom, Slovinskom a Litvou podpíše v poslednom štvrťroku 2005. Očakáva sa, že čoskoro po tom prídu Malta, Lotyšsko a Cyprus so žiadosťou rokovať o partnerstvách s Európskou komisiou.

Pripravuje sa sedem rôznych twinningových projektov medzi členskými štátmi, ktoré nedávno pristúpili k EÚ, a členskými štátmi eurozóny, ktoré stavajú na odbornosti krajín, ktoré už zaviedli euro.

O eure a EMÚ boli pripravené rôzne publikácie, najmä príručka pre MSP v nových členských štátoch s názvom „Pripravený na euro!“, ktoré navrhujú overené postupy a poradenstvo za účelom úspešnej prípravy na prechod na euro. Komplexné série školiacich seminárov o EMÚ, eure a jeho zavedení a o hospodárskych politikách Spoločenstva všeobecne sa začali pre novinárov, najmä novinárov z členských krajín, ktoré nedávno pristúpili k EÚ. Komisia práve pripravuje aj sériu konferencií v nových členských štátoch. Okrem toho sa uskutočňujú prieskumy verejnej mienky v nových členských štátoch aj v eurozóne, ktoré poskytujú dôležité informácie o názoroch verejnosti na euro a EMÚ. To pomôže Komisii a novým členským štátom ďalej zdokonaľovať svoje stratégie.

5. STAV VEREJNEJ MIENKY V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH, KTORÉ NEDÁVNO PRISTÚPILI K EÚ

Druhý prieskum Eurobarometra zameraný na prieskum verejnej mienky v nových členských štátoch, pokiaľ ide o ich postoj k zavedeniu eura a ich informovanosti o jeho zavedení, bol vykonaný prostredníctvom EOS Gallup v septembri 2005, jeden rok po prvom prieskume, a oslovil viac ako 10 000 obyvateľov.

5.1. Obyvatelia chcú byť lepšie informovaní

Úroveň záujmu o zavedenie eura je stále dosť nízka, iba 48 % respondentov uviedlo záujem a 49 % uviedlo nezáujem. Tieto výsledky sú nepochybne ovplyvnené pretrvávajúcou neistotou pokiaľ ide o dátum zavedenia eura v jednotlivých krajinách.

Informovanosť širokej verejnosti o eure a podmienkach jeho prijatia ostáva pomerne nízka. Väčšina účastníkov prieskumu (58 %) si neuvedomuje, že prijatie eura je pre ich krajinu povinným krokom, a nevie, koľko krajín je už v eurozóne. Väčšina respondentov však pozná cieľový dátum zavedenia eura vo svojej krajine a väčšina z nich je oboznámená s eurobankovkami a euromincami.

Polovica respondentov (51 %, + 3 %) si nemyslí, že je dobre informovaná o eure, ale chceli by byť dobre informovaní ešte pred zavedením jednotnej meny vo svojej krajine. Podobne ako v roku 2004 si väčšina obyvateľov (86 %) želá, aby boli informovaní radšej skôr ako neskôr. Pokiaľ ide zdroje informácií, väčšina respondentov dôveruje najviac svoje národnej centrálnej banke (62 %), ktorá výrazne vedie pred ďalšími inštitúciami (iba 31 % dôveruje svojej vláde alebo vnútroštátnym a regionálnym orgánom a 23 % európskym inštitúciám). Obyvatelia v týchto členských štátoch dávajú prednosť informačným kampaniam založeným na televíznych programoch (73 %) alebo novinových oznámeniach (73 %), po ktorých nasledujú rozhlasové programy (64 %) a letáky a brožúry (64 %). Väčšina obyvateľov chce, aby sa informačné kampane zamerali na praktické dôsledky zavedenia eura (ich platy, bankové účty, atď.) a na to, ako zabrániť podvodom pri prepočte meny. Uvádzanie cien v oboch menách sa vníma ako najdôležitejší nástroj prípravy obyvateľstva na novú škálu hodnôt.

5.2. Všeobecný postoj k euru

Dôsledky zavedenia eura sa vnímajú menej pozitívne ako v roku 2004. 38 % obyvateľov verí, že zavedenie eura bude mať pozitívne dôsledky (pokles o 6 % v porovnaní s rokom 2004) na vnútroštátnej úrovni, pričom 46 % (+ 5 %) verí, že bude mať negatívne dôsledky. Kým 40 % respondentov malo roku 2004 pocit, že dôsledky zavedenia eura na ich osobný život budú pozitívne, ich podiel sa v roku 2005 znižuje na 36 %. Ďalej, podiel tých, ktorí očakávajú negatívne dôsledky sa zvyšuje zo 44 % na 49 %. Rozdiel medzi obyvateľmi, ktorí uvádzajú, že majú radosť, že euro nahradí národnú menu (37 %), a obyvateľmi, ktorí zastávajú opačné stanovisko (53 %), sa zvýšil z 5 bodov v roku 2004 na 16 bodov v roku 2005. V niektorých členských štátoch (Maďarsko a Slovinsko) má väčšina obyvateľstva stále radosť, že euro nahradí národnú menu.

Pokiaľ ide o časový rámec na prijatie eura, 17 % respondentov v týchto desiatich krajinách uvádza, že by chceli, aby sa euro stalo ich menou čo najskôr, pričom 32 % odpovedá, že by malo byť prijaté až po uplynutí určitého času. Narastajúca pomerná väčšina (46 %, zvýšenie o 6 %) verí, že euro by malo byť prijaté čo najneskôr. Obyvatelia si však rovnako ako v roku 2004 uvedomujú praktické výhody eura (92 % v roku 2004 a 80 % v roku 2005) a uznávajú jeho výhody pri cestovaní a nakupovaní v eurozóne a 74 % priznáva, že euro odstraňuje nutnosť výmeny meny vo vnútri eurozóny. Väčšina respondentov (51 %) neverí, že prechod na euro im spôsobí akékoľvek významné problémy. Strach z toho, že počas prechodu na euro budú podvedení alebo že budú musieť platiť neprimerané ceny sa však za jeden rok mierne zvýšil (zo 71 % na 75 %) a 48 % ľudí naďalej verí, že zavedenie eura zvýši infláciu, zatiaľ čo iba 24 % verí, že euro pomôže udržať cenovú stabilitu.

5.3. Hlavné poučenia z prieskumu

Všeobecné vnímanie zavedenia eura ostáva neuspokojivé, pričom úroveň informovanosti ostáva približne rovnaká. To sa dá čiastočne vysvetliť súčasnou patovou situáciou v európskej ústave v dôsledku negatívnych referend v dvoch členských štátoch, prebiehajúcich diskusií o finančných perspektívach EÚ, ako aj osobitných domácich faktorov. Pozitívne vnímanie praktických dôsledkov a výhod eura ukazuje, že výsledky prieskumu verejnej mienky mohli podceniť podporu eura. Socio-demografický prehľad výsledkov ukazuje, že muži, mladí ľudia a vzdelané a mestské obyvateľstvo podporuje euro vo väčšej miere ako zvyšok obyvateľstva.

Existuje určitá pochybnosť, že časť obyvateľstva je emocionálne pripútaná k národnej mene, ako to bolo aj v prípade krajín prvej vlny. Podpora eura v členských štátoch, ktoré sú už teraz súčasťou eurozóny, sa výrazne zvýšila po spustení hlavných informačných kampaní.

Obyvatelia nových členských štátov potrebujú viac informácií o eure a chcú byť pripravení na prechod v značnom predstihu. Hlavné informačné kampane pomôžu zvýšiť informovanosť obyvateľstva a podporu v prospech eura.

6. ZÁVER

Deväť z jedenástich členských štátov EÚ s výnimkou si už stanovilo cieľový dátum prijatia eura. Štyri krajiny prijali prvú verziu svojho národného plánu prechodu na euro a tri z nich prijali svoje komunikačné stratégie.

Stav napredovania je v jednotlivých krajinách dosť odlišný, hoci tempo prebiehajúcich príprav si vo všeobecnosti vyžiada zintenzívnenie, ak chcú byť tieto krajiny včas pripravené, najmä ak sa bude implementovať „scenár veľkého tresku“, ktorý uprednostňuje väčšina členských krajín, keďže tento scenár neposkytuje podnikom a verejnej správe žiadne prechodné obdobie na dokončenie príprav.

Stav verejnej mienky pokiaľ ide o euro je v členských štátoch, ktoré nedávno pristúpili k EÚ, naďalej neuspokojivý. Vzniká tak ďalší dôvod na realizáciu komplexných komunikačných programov.

STATE OF PRACTICAL PREPARATIONS (September 2005)

Czech Republic | Estonia | Cyprus | Latvia |

National target date for euro adoption | 1 January 2010 (*) (*) Preliminary date | 1 January 2007 | 1 January 2008 | 1 January 2008 |

ERM II entry | 28 June 2004 | 2 May 2005 | 2 May 2005 |

National co-ordinating institution | The National Changeover Committee, chaired by the Secretary General of the Ministry of Finance, created on 27/01/05 | Joint coordination by the Minister of Finance and the Central Bank of Cyprus, created on 29/12/04 | The Steering Committee for the preparation and coordination of the euro changeover was established on 18 July 2005 |

Approved National Changeover Plan | The Czech Republic’s Euro Accession Strategy was approved by the Government in October 2003 http://www.cnb.cz/euro_index.php | First draft of euro adoption plan was approved on 1 September 2005 http://www.fin.ee/index.php?id=13324 | A report on the introduction of the euro was approved by the government on 21 June 2005. The National Changeover Plan will be approved in November 2005. |

Type of scenario | Big-Bang | Big-Bang | Big-Bang |

Dual circulation period | 2 weeks | 1 month | 2 weeks |

Exchange of national currency | Commercial banks (banknotes and coins): at least 6 months free of charge. Central Bank (banknotes and coins): indefinitely | The central bank will exchange banknotes for 10 years and coins for 2 years. | The central bank will exchange without time limit. |

Frontloading and sub-frontloading | Frontloading from September 2006; sub-frontloading also foreseen. | November – December 2007 | December 2007 |

Dual display of prices | Compulsory: 6 months before and after €-day | October 2007 till June 2008 |

Design of the national side | Competition under consideration | Design selected and published December 2004 | Competition launched | In final stage |

Nr of different coin designs | 1 design | 3 designs | 4 designs |

National mint | Yes | No | No | No |

Estimation on the need for banknotes and coins | 230 million banknotes and 950 million coins | 150-200 million coins | 87 million banknotes and 300 million coins |

National law adaptations | Umbrella law under consideration |

Communication strategy | Yes, endorsed by the National Changeover Committee on 21/06/05 | In process |

Partnership agreement | In process |

Twinning agreement | Between IE – MT – CY: communication and information strategy; between GR – CY: technical issues related to the changeover |

STATE OF PRACTICAL PREPARATIONS (September 2005)

Hungary | Malta | Poland | Slovenia |

National target date for euro adoption | 1 January 2010 | 1 January 2008 | Not decided yet | 1 January 2007 |

ERM II entry | 2 May 2005 | 28 June 2004 |

National co-ordinating institution | Preparatory work is ongoing in the Ministry of Finance and Magyar Nemzeti Bank (Central Bank of Hungary). | Two Committees appointed on 13/06/05: a Steering Committee and a Euro Changeover Committee reporting to it | Inter-institutional working group MoF-NBP | The Coordinating Committee for Technical Preparations to Introduce the Euro was created in July 04. |

Approved National Changeover Plan | A Masterplan for the Euro Changeover was approved in January 2005 http://www.bsi.si/html/eng/projects/euro/index.html |

Type of scenario | Big-Bang with possible phasing out features | Big-Bang |

Dual circulation period | 1 month | 7 days |

Exchange of national currency | Commercial banks exchange banknotes and coins free of charge until 1 March and the Central Bank without time limit |

Frontloading and sub-frontloading |

Dual display of prices | From 1 March 2006 till 30 June 2007 |

Design of the national side | Public survey | Approved |

Nr of different coin designs | 8 designs |

National mint | Yes | No | Yes | No |

Estimation on the need for banknotes and coins | Between 4 and 5 billion coins | 74 million banknotes and 235 million coins |

National law adaptations | Umbrella law |

Communication strategy | In process | Endorsed by Bank of Slovenia on 19/05/05 and by the government on 2/06/05 |

Partnership agreement | In process |

Twinning agreement | Between AU – HU: communication and information strategy | Between IE – MT – CY: communication and information strategy; | Between DE – PL: communication and information strategy and practical issues | Between NL – SI – LT : communication and information strategy |

STATE OF PRACTICAL PREPARATIONS (September 2005)

Lithuania | Slovakia | Sweden |

National target date for euro adoption | 1 January 2007 | 1 January 2009 | Not decided yet |

ERM II entry | 28 June 2004 |

National co-ordinating institution | Commission for the Coordination of the Adoption of the Euro in Lithuania, established on 30/05/05 | Ministry of Finance |

Approved National Changeover Plan | The first version of the National Euro Adoption Plan was approved by the government on 27 Sept 2005 | The National Changeover Plan was approved on 6 July 2005 http://www.nbs.sk/PRESS/PR050707.HTM |

Type of scenario | Big-Bang | Big-Bang |

Dual circulation period | 15 days | 16 days |

Exchange of national currency | Commercial banks: free of charge during 60 days after €-day. Central bank: free of charge for an unlimited period. | Commercial banks exchange banknotes until end 2009 and coins until June 2009 (free of charge). The Central Bank exchanges banknotes without time limit and coins for 5 years. |

Frontloading and sub-frontloading | Frontloading of euro banknotes to commercial banks by 20 December 2006 at the latest and of euro coins by 1 October 2006 at the latest. | One to 4 months prior to €-day |

Dual display of prices | From 60 calendar days before €-day until 60 days after €-day (compuls.) | Compulsory: from one month after fixing of conversion rate till one year after euro adoption. Voluntary: for an additional 6 months |

Design of the national side | Approved | Competition launched |

Nr of different coin designs | 3 designs |

National mint | Yes | Yes |

Estimation on the need for banknotes and coins | 118.3 million banknotes and 290 million coins |

National law adaptations | The draft Law on the Adoption of the Euro is prepared. | Umbrella law and a second and a third group of laws under consideration |

Communication strategy | Approved by the government on 27 September 2005 | In process |

Partnership agreement | In process |

Twinning agreement | Between NL – SI – LT : communication and information strategy Under consideration: between BE – LT on tax and debt issues | Between AU – SK: communication and information strategy; Between BE – SK: technical issues related to the changeover |

ANNEX 2

LIST OF RELEVANT CHANGEOVER CHARACTERISTICS

X: Approved or established P: In progress |

|CZ |EE |CY |LV |LT |HU |MT |PL |SI |SK |SE | |National target date |X |X |X |X |X |X |X | |X |X | | |National Changeover Plan | |X | | |X | | | |X |X | | |National Changeover Committee | |X |X |X |X | |X | |X |X | | |Type of scenario | |X |X |X |X | | | |X |X | | |Length of dual circulation period | |X |X |X |X |X | | |X |X | | |Exchange at commercial banks after dual circ. | |X | | |X | | | |X |X | | |Exchange at central bank after dual circ. | |X |X |X |X | | | |X |X | | |Frontloading of financial institutions | |X | |X |X | | | | |P | | |Sub-frontloading of retailers and general public | |X | | |X | | | | |P | | |Deferred debit | | | | | | | | | |P | | |Piggy coin operations | |X | | | | | | | | | | |Arrangements for bank opening hours | | | | | | | | | |X | | |Loading of ATMs | | | | | | | | | |P | | |Denominations of notes in ATMs | | | | | | | | | | | | |Transport and storage for euro cash | | | | | | | | | |P | | |Transport and storage for legacy cash | | | | | | | | | |P | | |Change only given in euro by retailers | | | | |X | | | | |X | | |Euro coins kits for retailers | | | | | | | | | | | | |Euro coins kits for the general public | | | | | | | | | | | | |Design of national side of the euro coins | |X |P |P |X | | | |X |P | | |Supply arrangements for euro coins | |P | | |P | | | | |P | | |Adaptations of national law | |P | | |P | | | |P |X | | |Dual display of prices before €-day | |X | |X |X | | | |X |X | | |Dual display of prices after €-day | |X | |X |X | | | |X |X | | |Dual display of utility bills | |X | | | | | | |X |X | | |Dual display of civil servants’ wages | | | | | | | | | | | | |Voluntary dual display of prices | | | | | | | | | |X | | |Agreements on price stability | | | | |X | | | | |X | | |Formalised fair-pricing agreements | | | | |X | | | | | | | |IT preparations | |X | | | | | | | |X | | |Training for cash handlers | |X | | | | | | | |X | | |Accounting adaptations | |X | | | | | | | |X | | |Share capital conversion | |X | | | | | | | |X | | |Rounding rules in legislation | |X | | | | | | |X |X | | |Eval. of the costs involved for the public sector | | | | | | | | | | | | |Communication strategy | |X |P | |X | |P | |X |P | | |Partnership agreement | |P | | |P | | | |P | | | |Twinning agreement | | |X | |X |X |X |X |X |X | | |

[pic]

[pic]

[1] Posledná Konvergen

[pic]ná správa Komisie bola vydaná 20. októbra 2004 (KOM(2004)690). Dospelo sa H[pic]ou k záveru, ~[pic]e ~[pic]iaden z jedenástich

[pic]lenských a[pic]tátov s výnimkou v sú

[pic]asnosti nesp:[pic]H[pic]a va[pic]etky potrebné kritériá (trvalo udr~[pic]ate<[pic]né verejn Posledná Konvergenčná správa Komisie bola vydaná 20. októbra 2004 (KOM(2004)690). Dospelo sa ňou k záveru, že žiaden z jedenástich členských štátov s výnimkou v súčasnosti nespĺňa všetky potrebné kritériá (trvalo udržateľné verejné financie, cenová stabilita, stabilita výmenného kurzu počas požadovaného obdobia , úroveň dlhodobých úrokových mier). Vzhľadom na závery svojej Konvergenčnej správy sa Komisia rozhodla, že nepredloží žiadny návrh na zrušenie výnimiek.

[2] Desiatimi krajinami, ktoré pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004, sú „členské štáty s výnimkou“ na základe článku 4 Zmluvy o pristúpení. Švédsko sa stalo členským štátom s výnimkou v máji 1998.

[3] „Predzásobenie“ sa týka dodania eurobankoviek a mincí do centrálnych bánk (pred dňom zavedenia eura), keďže tieto inštitúcie hrajú hlavnú úlohu v zavádzaní hotovosti do hospodárstva. Banky naproti tomu zabezpečia „pomocné predzásobenie“ maloobchodníkov a iných podnikateľských subjektov časťou týchto bankoviek a mincí, aby mohli začať vydávať drobné v eurách odo dňa zavedenia eura.

[4] Podrobná štatistická analýza vykonaná Eurostatom ukázala, že naozaj došlo k výraznému nárastu cien v určitých oblastiach služieb (reštaurácie, kaviarne, kaderníctva, kiná a športové zariadenia), ktoré predstavujú iba veľmi malú časť celkovej spotreby domácností, a majú teda iba okrajový vplyv na celkový index spotrebiteľských cien HICP. Keďže sa takéto služby pravidelne využívajú, výrazne ovplyvnili vnímanie inflácie spotrebiteľmi. Pozri aj: http://epp.eurostat.cec.eu.int/cache/ITY_PUBLIC/2-18062003-AP/EN/2-18062003-AP-EN.HTML.

[5] Toto obdobie sa môže ďalej skrátiť vnútroštátnymi právnymi predpismi a ďalej obmedziť na určité druhy právnych nástrojov alebo právne nástroje prijaté v určitých oblastiach. V každom prípade všetky platobné transakcie – hotovostné a bezhotovostné – sa budú vykonávať výlučne v eurách.

[6] Návrh Komisie v súčasnosti prerokúva pracovná skupina Rady. Prijatie textu Radou sa očakáva v blízkej budúcnosti, pravdepodobne pred koncom roka.