52005DC0540

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 3.11.2005

KOM(2005) 540 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Správa Komisie o implementácii smernice 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Správa Komisie o implementácii smernice 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Text s významom pre EHP)

úvod

Táto správa bola pripravená v zmysle článku 16 ods. 3 smernice Rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia[1] (smernica IPPC). Správa sa zameriava na obdobie od roku 2000 do roku 2002, a preto sa obmedzuje len na 15 členských štátov. Je to prvá správa o implementácii tejto smernice od októbra 1999, keď vstúpila do platnosti.

Cieľom smernice IPPC je dosiahnuť integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania, ku ktorému dochádza v 45 000 veľkých priemyselných zariadeniach na celom území EÚ 15. Preto sa prostredníctvom systému na určovanie podmienok povoľovania založených na najlepších dostupných technikách (BAT - best available techniques) zameriava na najzávažnejšie emisie vo vode, vo vzduchu a v pôde, ako aj na iné environmentálne vplyvy.

Táto správa je súhrnom informácií, ktoré zaslali členské štáty na základe dotazníka prijatého Komisiou[2]. Dotazník vyplnili a zaslali všetky členské štáty, pričom väčšina z nich s oneskorením. Komisia nekontrolovala všetky informácie, ktoré v tomto kontexte nahlásili členské štáty, hoci pre Komisiu sa vykonala externá štúdia[3] , ktorej výsledkom bola analýza odpovedí. Komisia súčasne vykonala svoju vlastnú analýzu o súlade vnútroštátnych právnych predpisov so smernicou IPPC, ktorá je uvedená v tejto správe. Komisia už vo svojom oznámení pod názvom „Smerom k trvalo udržateľnej výrobe“ prijatom v júni 2003[4] vzniesla niekoľko kľúčových otázok týkajúcich sa implementácie. Týmto oznámením sa dodatočne začala konzultácia o implementácii a ďalšom možnom vývoji smernice IPPC, ktorej zistenia sa taktiež zohľadnili v tejto správe.

VšEOBECNÝ POSTUP PRI IMPLEMENTÁCII

Smernica IPPC sa vzťahuje na nové zariadenia od 30. októbra 1999, čo bol termín transpozície. V prípade existujúcich zariadení je na dosiahnutie úplného súladu s uvedenou smernicou konečný termín 30. október 2007, pokiaľ zariadenie nie je pred týmto dátumom predmetom „zásadnej zmeny“.

Omeškania pri transpozícii

Smernica IPPC sa vo všeobecnosti transponovala so značným omeškaním. Na konci roka 2004 už transponovali smernicu všetky členské štáty EÚ 15, v právnych predpisoch niektorých členských štátov však stále zostávajú medzery.

Komisia skontrolovala uvedenú transpozíciu vo všetkých členských štátoch. V súčasnosti prebieha kontrola právnych predpisov nových členských štátov. U väčšiny členských štátov sa zistilo niekoľko nedostatkov. Niekoľko členských štátov (Fínsko, Švédsko a Rakúsko) upravilo svoje právne predpisy v zmysle bodov, ktoré uviedla Komisia, avšak proti Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Nemecku, Grécku, Holandsku, Luxembursku a Španielsku prebiehajú súdne spory ohľadom porušenia. Európsky súdny dvor v roku 2004 po prvý raz rozhodol o neúplnej transpozícii smernice IPPC v prípade rakúskych právnych predpisov[5].

Rôzne prístupy k transpozícii

Členské štáty pristúpili k transpozícii smernice rôznymi spôsobmi.

Vo viacerých členských štátoch boli už integrované systémy povoľovania zavedené. Niektoré členské štáty (napríklad Francúzsko a Švédsko) vykonali vo svojich predchádzajúcich vnútroštátnych právnych predpisoch len relatívne malé zmeny. To viedlo k značným rozdielom v presných prístupoch použitých pri transpozícii smernice IPPC. V mnohých členských štátoch stále dominujú prvky predchádzajúcich systémov.

Iné členské štáty (napr. Portugalsko, Španielsko a Grécko), ktoré nemali vyvinutý integrovaný systém povoľovania, vyvinuli podľa ustanovení smernice zvyčajne nové právne predpisy a nové integrované systémy a postupy povoľovania, ktoré sú presnejšie. Zdá sa však, že niektoré z nich zavádzajú úplný funkčný systém povoľovania oneskorene.

Obmedzený počet vydaných povolení IPPC

Členské štáty nahlásili okolo 45 000 zariadení spadajúcich do rozsahu pôsobnosti smernice IPPC (za obdobie do konca roka 2002) . Počas prvého sledovaného obdobia sa 5 545 zariadeniam udelili povolenia na zásadné zmeny (4 750) alebo ako novým (795) zariadeniam. Tento počet predstavuje približne 13 % zariadení.

Tieto čísla však nevyjadrujú celkový počet vydaných povolení IPPC, keďže v dotazníku sa nevyžadovalo, aby sa uvádzali čísla predstavujúce počet nových, zaktualizovaných alebo opätovne prehodnotených povolení pre existujúce zariadenia. V dôsledku toho možno v tomto štádiu vytvoriť len čiastočný obraz o stave implementácie. Členské štáty začali vydávať povolenia aj existujúcim zariadeniam alebo znovu prehodnocovať podmienky existujúcich povolení, no v tomto štádiu nie sú EÚ k dispozícii súhrnné údaje.

Obmedzené množstvo údajov však poukazuje na značné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o počet vydaných povolení. Napríklad Taliansko, Španielsko a Portugalsko nahlásili v každom z uvedených štátov menej ako 10 povolení na „zásadné zmeny“ v existujúcich zariadeniach, zatiaľ čo niekoľko iných členských štátov uviedlo pri takýchto typoch zariadení oveľa vyššie stupne povolení. Grécko neposkytlo údaje o počte vystavených povolení.

Potreba urýchliť pokrok pri zabezpečovaní plnej implementácie do októbra 2007

Na základe oznámenia z júna 2003 sa zdá, že niekoľko členských štátov spravilo vo všeobecnosti len mierny pokrok pri praktickej implementácii smernice.

Preto vzniká obava, že tesne pred termínom v októbri 2007 bude podaný neúmerný počet žiadostí. Následkom toho môže dôjsť k neúmernému zaťaženiu príslušných orgánov, ktoré sa s tým nebudú vedieť vysporiadať. V konečnom dôsledku môže dôjsť k tomu, že sa nedodrží termín vystavenia alebo aktualizovania povolení, alebo k zníženej regulačnej pozornosti, ktorá povedie k nesplneniu úplných požiadaviek smernice.

Okrem toho nestačí jednoducho vystaviť povolenie do 30. októbra 2007. Zariadeniam by sa mal poskytnúť dostatok času, aby do tohto dátumu splnili všetky požiadavky stanovené smernicou. Najmä na základe článku 9 ods.4 tejto smernice by mali všetky zariadenia fungovať v súlade s podmienkami stanovenými v povolení založenom na BAT berúc do úvahy technické vlastnosti príslušného zariadenia, jeho geografické umiestnenie a miestne environmentálne podmienky.

Komisia preto naďalej apeluje na členské štáty, aby zaujali plánovaný a proaktívny prístup k splneniu všetkých požiadaviek smernice do 30. októbra 2007.

šPECIFICKÉ OTÁZKY TÝKAJÚCE SA TRANSPOZÍCIE A IMPLEMNTÁCIE

Všeobecné povinnosti prevádzkovateľov a žiadosti o povolenie

Tieto ustanovenia smernice členské štáty vo všeobecnosti riadne transponovali.

Koordinácia medzi orgánmi počas procesu udeľovania povolení

Členské štáty vyvinuli odlišné systémy na zabezpečenie koordinácie medzi orgánmi. Niektoré členské štáty menujú jediný orgán, zatiaľ čo iné sa spoliehajú na rôzne príslušné orgány (napríklad Portugalsko, kde bolo vymenovaných niekoľko orgánov, z ktorých každý je zodpovedný za jednu časť tohto procesu: koordináciu, konzultáciu a vystavovanie povolení). Koordinácia medzi týmito orgánmi môže byť v niektorých členských štátoch komplexnejšia, napr. v Nemecku a Holandsku, ktoré majú za určitých okolností stále osobitné povolenia pre vody.

Určenie podmienok pre povolenia na základe BAT

Medzi jednotlivými členskými štátmi je značne rozdielna situácia. Určité členské štáty vyvinuli usmerňovací dokument na pomoc príslušným orgánom, zatiaľ čo iné takýto špecifický dokument neuverejnili. Niektoré členské štáty zaviedli právne predpisy v rámci jednotlivých sektorov na základe BAT.

Väčšina členských štátov uvádza, že referenčné dokumenty BAT (BREF) vydané Komisiou podľa článku 16 ods. 2 smernice o výmene informácií o BAT) sa zohľadňujú vo všeobecnosti a v osobitných prípadoch, keď sa BAT vymedzujú. Týmto sa však vo všeobecnosti systematicky nezaoberajú všetky relevantné právne predpisy. Je potrebné poznamenať, že Európsky súdny dvor využil informácie uverejnené v BREF v kontexte konania[6] o definícii odpadu.

Podmienky na udelenie povolenia a zmeny v zariadeniach

Väčšina členských štátov zahrnula požiadavky uvedenej smernice, pokiaľ ide o oblasti, ktoré majú spadať do podmienok na udelenie povolenia a reguláciu zmien, ktoré uskutoční prevádzkar v existujúcich zariadeniach. Spojené kráľovstvo ako jediné nahlásilo, že boli vydané špecifické usmernenia na pomoc príslušným orgánom pri interpretácii pojmu „podstatné zmeny“ v prevádzke.

Niekoľko členských štátov (najmenej 8) využilo v súlade s uvedenou smernicou možnosť vytvoriť všeobecné záväzné pravidlá spravidla vo forme právnych predpisov namiesto stanovenia určitých požiadaviek pri individuálnych podmienkach na udelenie povolenia. V mnohých prípadoch boli tieto pravidlá platné pred platnosťou smernice IPPC.

Opätovné prehodnotenie a revízia povolení

Pravidelné prehodnocovanie a revízia povolení sú kľúčovými prvkami na zabezpečenie dynamického regulačného systému. Všetky členské štáty sa pri prehodnocovaní a aktualizácii povolení odvolávajú na ustanovenia svojich právnych predpisov. Mnohé členské štáty však ešte nezaviedli jasné postupy prehodnocovania vrátane napr. špecifickej periodicity prehodnocovaní.

Environmentálne kvalitatívne normy

Všetky členské štáty uviedli, že vo vnútroštátnych alebo regionálnych aktoch sa transponuje povinnosť žiadať dodatočné podmienky v prípade povolení IPPC, kde si environmentálna kvalitatívna norma vyžaduje prísnejšie podmienky ako tie, ktoré je možné dosiahnuť využitím BAT. Podľa hlásení však vo väčšine členských štátov k takýmto prípadom nedošlo. Dôvodom môže byť buď neúplná implementácia tohto ustanovenia alebo skutočnosť, že podmienky BAT sú v špecifických prípadoch dostatočné na splnenie environmentálnych kvalitatívnych noriem. V predchádzajúcom prípade však povinnosť členských štátov splniť environmentálnu kvalitatívnu normu zostáva jedným z nástrojov Spoločenstva, ktorým sa takáto norma stanovuje.

Splnenie podmienok na udelenie povolenia

Väčšina členských štátov zaviedla postupy na kontrolu plnenia podmienok na udelenie povolenia, najmä prostredníctvom kontrol na mieste. Frekvencia takýchto kontrol, ako aj využitie metódy „vlastného monitorovania“ zo strany prevádzkovateľov alebo orgánov iných ako správnych (napr. akreditovaných laboratórií) je v jednotlivých členských štátoch odlišná. Vo všetkých členských štátoch sa zaviedla požiadavka, aby prevádzkovatelia pravidelne informovali príslušné orgány o výsledkoch monitorovania vypúšťaných odpadov. Postupy pri pravidelných kontrolách sú v určitých členských štátoch stále v procese vývoja.

Postupy a frekvencia sú v jednotlivých členských štátoch značne odlišné. Napríklad vo Švédsku sa kontroly každého zariadenia vykonávajú v priemere každé dva roky, Francúzsko vyvinulo ročný program kontrol a v Španielsku uskutočňujú príslušné orgány kontroly z vlastnej iniciatívy.

Počet spôsobov presadzovania právnych predpisov (správne aj trestné) je v jednotlivých členských štátoch odlišný. Holandsko napríklad nahlásilo 310 prípadov presadzovania právnych predpisov a Francúzsko 148 úspešných prípadov stíhania, zatiaľ čo mnohé členské štáty neposkytli číselný údaj ani informáciu o spôsobe presadzovania právnych predpisov, ktorý uskutočnili počas sledovaného obdobia.

Informovanosť a účasť verejnosti

Všetky členské štáty nahlásili právne ustanovenia na zabezpečenie dostupnosti informácií a účasti verejnosti na procese udeľovania povolení. Na verejnú konzultáciu o žiadostiach o udelenie povolení sa zvyčajne poskytuje obdobie približne jedného mesiaca.

Niekoľko členských štátov (napr. Írsko) uviedlo, že uskutočnilo kroky na aktívne informovanie verejnosti o ich právach na informácie a účasť (napríklad formou publikácií, brožúr, kampaní zameraných na všeobecné informácie alebo formou internetu). Vo všeobecnosti je verejnosť informovaná formou špecifických oznámení týkajúcich sa udeľovania povolení (napríklad v tlači alebo na úradných informačných tabuliach).

Členské štáty nenahlásili významný vplyv obmedzení stanovených v smernici 90/313/ES o slobode prístupu k informáciám o životnom prostredí[7], napríklad, pokiaľ ide o obchodnú a priemyselnú dôvernosť.

Cezhraničné vplyvy

Členské štáty nahlásili len obmedzený počet prípadov cezhraničnej spolupráce. To môže byť odrazom neúplnej implementácie povinnosti spolupracovať vzťahujúcu sa na príslušné orgány daných členských štátov v prípade potenciálnych cezhraničných vplyvov. Väčšina členských štátov nenahlásila postupy na zabezpečenie primeraného prístupu verejnosti k informáciám a účasti na postupoch pri udeľovaní povolení v iných členských štátoch.

Nahlasovanie hodnôt emisných limitov

V porovnaní s údajmi o reprezentatívnych hodnotách emisných limitov, ktoré predtým oznámili členské štáty, je ťažké vyvodiť pevné závery o tom, či majú stúpajúci alebo klesajúci trend. Vo väčšine prípadoch nie je možné uskutočniť porovnanie oznámených hodnôt emisných limitov s cieľom overiť si ich predpokladanú konvergenciu, pretože členské štáty používajú odlišné spôsoby na vyjadrenie týchto hodnôt emisných limitov v povoleniach (napr. pri rôznych časových obdobiach alebo pri rozdielnych štatistických požiadavkách na dosiahnutie súladu). S ohľadom na obmedzené využitie týchto údajov sa Komisia bude usilovať o lepšie prispôsobenie tohto uplatňovania potenciálnym výhodám v kontexte revízie tejto smernice.

PRIJATÉ PRIPOMIENKY K SMERNICI IPPC

Všeobecne kladné hodnotenie smernice

Hoci mnoho členských štátov zdôraznilo skutočnosť, že s implementáciou smernice IPPC majú len málo praktických skúseností, všeobecný názor, ktorý panuje medzi členskými štátmi je, že uvedená smernica je účinným nástrojom boja proti znečisťovaniu spôsobenému priemyselnými zariadeniami, a zároveň prináša množstvo výhod, najmä pokiaľ ide o integrovaný a preventívny prístup, implementáciu podmienok na udelenie povolení na základe BAT, aktualizáciu povolení, zlepšený postup monitorovania a prístup k informáciám a verejnú účasť na procese udeľovania povolení. Niektoré členské štáty zdôraznili, že implementácia uvedenej smernice priniesla so sebou zjednodušenie správnych postupov a účinnejší dialóg medzi príslušnými orgánmi a prevádzkovateľmi. BREF, ktoré vydala Komisia v zmysle článku 16 ods. 2 uvedenej smernice, sa považujú za užitočné nástroje na určovanie a šírenie BAT.

Niektoré členské štáty vyjadrili želanie väčšej technickej koherencie medzi smernicou IPPC a ostatnými právnymi predpismi Spoločenstva o priemyselných emisiách, najmä pokiaľ ide o smernicu 2001/80/ES o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení[8] a smernicu 2000/76/ES o spaľovaní odpadov[9].

Ďalšie pripomienky

Komisia dostala asi 100 odpovedí na správu o smernici IPPC z roku 2003[10]. Väčšina zúčastnených strán nevyžaduje radikálne zmeny v smernici, ale žiada o regulatórnu stabilitu. V mnohých odpovediach sú však návrhy na zmeny a doplnenia, ktorými by sa smernica vylepšila.

Okrem toho niekoľko členských štátov (najmä Spojené kráľovstvo a Holandsko) a niektoré priemyselné združenia vyžadujú podstatnejšie zmeny a doplnenia smernice s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti na obchodovanie s emisiami, najmä pokiaľ ide o NOx a SO2 ako alternatívu k súčasnému postupu udeľovania povolení založenému na BAT. Všeobecne sa žiada, aby sa vyvinuli usmerňovacie dokumenty o kľúčových otázkach implementácie smernice. V tejto rezolúcii z 28. februára 2004 Európsky parlament vyjadril celkový kladný názor na smernicu a zároveň sa obracia na členské štáty so žiadosťou, aby venovali potrebné úsilie pri implementácii uvedenej smernice. Okrem toho sa európsky parlament obáva „mimoriadnych rozdielov pri implementácii“ a žiada, aby sa viac úsilia vynaložilo na monitorovanie implementácie smernice, ako aj na vyvinutie usmerňovacích dokumentov.

ĎALšIE KROKY – AKčNÝ PLÁN A REVÍZIA TEJTO SMERNICE

Vo svetle hlavných výziev a otázok, ktoré vznikli pri implementácii smernice, sa Komisia obáva pomalého tempa pri implementácii smernice v mnohých členských štátoch a preto sa rozhodla zintenzívniť svoje kroky, ktoré sú uvedené nižšie, s cieľom neproblematického a včasného dosiahnutia úplného súladu.

Krok 1. Zabezpečenie transpozície smernice

Mnohé členské štáty ešte vhodným spôsobom netransponovali smernicu IPPC. To viedlo k niekoľkým prípadom porušenia. Komisia bude starostlivo sledovať prípady porušenia, aby zabezpečila úplnú transpozíciu.

Krok 2. Zvýšené monitorovanie vývoja smerom k úplnej implementácii smernice IPPC do 30. októbra 2007

Úplná implementácia smernice IPPC do októbra 2007 zostáva pre väčšinu členských štátov problémom. Vyžaduje si rýchly vývoj a silnejšiu politickú podporu a administratívne zdroje z vnútroštátnych správ a príslušných orgánov na zabezpečenie včasnej implementácie uvedenej smernice.

Komisia preto stanovuje ukazovatele pravidelného monitorovania vývoja členských štátov smerujúceho k dodržaniu termínu 30. októbra 2007. Ukazovatele zahrnú najmä informácie o počte označených zariadení a počte vystavených alebo aktualizovaných povolení zo strany členských štátov. Tieto informácie budú verejnosti sprístupnené prostredníctvom internetu.

Komisia taktiež navštívi orgány členských štátov, od ktorých sa vyžaduje dodatočné úsilie na dosiahnutie úplnej implementácie smernice.

Krok 3. Kontroly súladu

Komisia dosiaľ dostala len niekoľko sťažností súvisiacich s neprimeraným uplatňovaním smernice IPPC v špecifických zariadeniach.

Avšak vzhľadom na riziko potenciálneho zneužitia inherentnej flexibility smernice podnikla Komisia niekoľko krokov zameraných na kontrolu uplatňovania uvedenej smernice.

- Komisia zintenzívni používanie Európskeho registra znečisťujúcich emisií (EPER)[11] na označenie hlavných priemyselných znečisťovateľov a preskúma uplatňovanie smernice IPPC na tieto zariadenia. Komisia označila najmä zariadenia, ktoré boli zodpovedné za závažné emisie špecifickej znečisťujúcej látky[12] a bude monitorovať opatrenia prijaté v členských štátoch na zabezpečenie toho, aby tieto zariadenia boli do 30. októbra 2007 v úplnom súlade so smernicou IPPC.

- Komisia taktiež spustila projekt zameraný na ďalšiu kontrolu vývoja implementáce smernice v členských štátoch a v prípade 30 vybratých zariadení v rámci celej EÚ na hodnotenie miery, do akej povolenia a výkonnosť týchto zariadení spĺňajú požiadavky smernice.

- V roku 2006 Komisia spustí projekt zameraný na štúdiu, do akej miery všeobecné záväzné pravidlá stanovené v určitých členských štátoch spĺňajú požiadavky uvedenej smernice.

Ak Komisia zistí prípady neprimeraného uplatňovania smernice, podnikne všetky potrebné kroky vrátane konaní o porušení. V tomto kontexte by posledné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora[13] proti Grécku mohlo mať významné následky na potenciálne prípady implementácie, pokiaľ ide o smernicu IPPC. Podľa Európskeho súdneho dvora Grécko nesplnilo záväzky vyplývajúce zo smernice 84/360/EHS o boji proti znečisťovaniu ovzdušia z priemyselných zariadení[14], pretože neurčilo politiku ani stratégiu na postupnú adaptáciu elektrárne v Linoperamata v súlade s BAT.

Krok 4. Ukončenie prvého kola BREF a začiatok procesu jeho kontroly

BREF sú dôležité nástroje na uplatňovanie uvedenej smernice. Komisia vynakladá všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby prvé kolo BREF (ktoré pozostáva z 32 BREF) bolo ukončené koncom roka 2005. Okrem toho sa s príslušnými členskými štátmi a priemyselnými odvetviami diskutuje o procese kontroly určitých existujúcich BREF, v prípade, keď sú dostupné nové kľúčové informácie a znalosti získané pri výskume. Uvedený proces začne v roku 2005.

Krok 5. Potreba objasniť právne otázky a vykonať technickú revíziu smernice

Pri nedávnych konzultáciách s členskými štátmi sa zistilo, že interpretácia opisu činností v prílohe I uvedenej smernice a výraz „zariadenie“ sú hlavnými oblasťami, v ktorých je najväčšia potreba ďalších usmernení na podporu implementácie. Komisia preto v úzkej spolupráci s členskými štátmi podporuje prípravu týchto usmernení, ktoré by sa mali dokončiť v roku 2006 a zverejniť na internete. Tieto usmerňovacie dokumenty sú okrem iného založené na interpretačných stanoviskách, ktoré poskytuje Komisia od prijatia uvedenej smernice.

Komisia taktiež označila potrebu technickej revízie smernice IPPC na účely objasnenia určitých nejednoznačností a zabezpečenie lepšieho riadenia. Okrem toho sa vyvinutím tematických stratégií ako súčasti šiesteho environmentálneho akčného programu[15] zdôraznilo, že smernica IPPC predstavuje dôležitú potenciálnu pomoc pri týchto iniciatívach a v tomto kontexte sa zvážili aj možné zmeny a doplnenia uvedenej smernice (najmä pokiaľ ide o jej rozsah pôsobnosti).

Krok 6. Zhodnotenie spôsobov zjednodušenia súčasných právnych predpisov o priemyselných emisiách v kontexte lepšieho riadenia

Konzultácie o implementácii smernice IPPC, ktoré v roku 2003 začala Komisia, ako aj diskusie v Rade (najmä v kontexte zjednodušenia právnych predpisov[16]) a nedávne oznámenie Komisie pod názvom „Lepšia právna úprava rastu a zamestnanosti v Európskej únii“[17] poukazujú na potrebu kontrolovať vzájomné pôsobenie smernice IPPC a iných právnych predpisov. Tejto otázke je osobitne venovaný priestor v správach zverejnených prostredníctvom Európskej siete pre implementáciu a vymáhanie environmentálneho práva (sieť IMPEL)[18].

V kontexte revízie smernice IPPC preto Komisia hodnotí spôsoby zjednodušenia súčasných právnych predpisov o priemyselných emisiách (smernica IPPC a príslušné právne predpisy v rámci jednotlivých sektorov, ako smernice o veľkých spaľovacích zariadeniach, spaľovaní odpadu a o použití organických rozpúšťadiel[19]).

Krok 7. Zhodnotenie spôsobu využitia možných trhových nástrojov a iných podporných opatrení

Smernica IPPC je založená na dynamickom koncepte vzhľadom na definíciu BAT. V praxi je to však tak, že keď sa vydá povolenie IPPC, prevádzkovateľ môže v závislosti od prístupu, ktorý zaujme daný príslušný orgán, zaujať minimálne a nemenné stanovisko na zabezpečenie prísneho splnenia podmienok na získanie povolenia.

Komisia preto v kontexte revízie smernice IPPC prehodnocuje vývoj podporných opatrení, napríklad prostredníctvom trhových nástrojov (t. j. schém obchodovania s emisiami, daní a poplatkov) s cieľom podporiť prevádzkovateľov pri vyvíjaní činností nad rámec regulačných požiadaviek smernice IPPC a pri vyvíjaní inovatívnych environmentálnych technológií.

ZÁVEREčNÉ POZNÁMKY

Revízia smernice IPPC sa uskutoční v priebehu roku 2006 a ukončí sa v prípade vhodnosti oznámením Komisie opatreným legislatívnym návrhom. Komisia vytvára poradnú skupinu na revíziu smernice IPPC, aby sa zabezpečilo poradenstvo a úzky dialóg s členskými štátmi a ostatnými zúčastnenými stranami. V roku 2006 sa taktiež zorganizuje verejné prerokovanie.

Revíziou sa zhodnotí rozsah pôsobnosti s cieľom zlepšiť fungovanie smernice spolu s ostatnými právnymi predpismi o priemyselných emisiách, pričom jej základné princípy a miera úsilia zostanú nezmenené. Tým by sa však nemala odvrátiť pozornosť členských štátov od riadnej a včasnej implementácie smernice. Prvoradou prioritou by pre členské štáty mala zostať najmä úplná implementácia uvedenej smernice do 30. októbra 2007.

[1] Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26.

[2] Rozhodnutie Komisie z 31. mája 1999 týkajúce sa dotazníka súvisiaceho so smernicou Rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, Ú. v. ES L 148, 15.6.1999, s. 39.

[3] „Analýza prvej implementačnej správy členských štátov o smernici IPPC", LDK-ECO, jún 2004, pozri http://europa.eu.int/comm/environment/ippc/ippc_ms_implementation.htm#ImplementationReps

[4] KOM(2003) 354 konečné znenie, Smerom k trvalo udržateľnej výrobe, pokrok v implementácii smernice Rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

[5] C-78/04 Komisia / Rakúsko (rozsudok z 18. 11. 2004, Ú. v. EÚ C 6 z 8.1.2005 s. 18).

[6] C-235/02 Predbežná otázka (Konanie z 25. 1. 2004, Ú. v. EÚ C 94 zo 17.4.2004 s. 13).

[7] Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 56.

[8] Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 1.

[9] Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91.

[10] Viac informácií možno nájsť na http://europa.eu.int/comm/environment/ippc/ippc_ms_implementation.htm#CommCommunication

[11] Rozhodnutie 2000/479/ES, Ú. v. ES L 192, 28.7.2000, pozri www.eper.cec.eu.int

[12] Pozri revíznu správu EPER http://www.eper.cec.eu.int/eper/documents/EPER%20Review%20report,%20final.pdf

[13] C-364/04 Komisia / Grécko (rozsudok zo 7. 7. 2005, Ú. v. EÚ C 217 z 3.9.2005 s. 9).

[14] Ú. v. ES 1984 L 188, s.20.

[15] Rozhodnutie 1600/2002/EC ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva; Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

[16] Závery Európskej rady z 23.marca 2005 sú ku príkladu uvedené na internetovej stránke http://ue.eu.int/ueDocs/cms_Data/docs/pressdata/en/ec/84335.pdf

[17] KOM (2005) 97 konečné znenie, 16.3..2005.

[18] Pozri http://europa.eu.int/comm/environment/impel/

[19] Smernica Rady 1999/13/ES z 11. marca 1999 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach; Ú. v. ES L 85, 29.3.1999, s. 1.