52005AA0002

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52005AA0002 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52005AA0002

Stanovisko č. 2/2005 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zakladajú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde [KOM(2004) 492 v konečnom znení zo 14. júla 2004]

Ú. v. EÚ C 121, 20.5.2005, p. 14–34 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

Date of document:: 18/03/2005
Date lodged:: 13/01/2005
Date of end of validity:: 11/07/2006; Prepojené na 52004PC0492

Author:: Európsky dvor audítorov
Form:: Stanovisko
Additional information:: AVC 2004/0163

Procedure number:

2004/0163/AVC

Link

European Parliament - Legislative observatory

Treaty:

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva

Legal basis:

Link

Select all documents mentioning this document

Earlier related instruments:

52004PC0492

Instruments cited:

Link

EUROVOC descriptor:

Subject matter:

Directory code:

14.50.00.00 Regionálna politika a koordinácia štrukturálnych nástrojov / Koordinácia štrukturálnych nástrojov

HTML

PDF

Official Journal

20.5.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 121/14

STANOVISKO č. 2/2005

k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zakladajú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde [KOM(2004) 492 v konečnom znení zo 14. júla 2004]

(predložené podľa článku 248 ods. 4 druhý pododsek Zmluvy o založení ES)

(2005/C 121/02)

OBSAH

1 – 29

Všeobecné pripomienky

30	Špecifické pripomienky

DVOR AUDÍTOROV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 5, článok 10, články 158 až 162, článok 248 ods. 4 druhý pododsek, článok 274 a článok 279,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom), č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (1) a na jeho vykonávacie predpisy (2),

so zreteľom na žiadosť Rady o stanovisko, ktorú Dvor audítorov obdržal 3. januára 2005,

so zreteľom na návrh všeobecného nariadenia predložený Komisiou (3),

so zreteľom na rozšírené hodnotenie dosahu na navrhovaný regulačný balík, ktoré preskúmava nariadenia aplikovateľné na riadenie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (4),

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o príslušných zodpovednostiach členských štátov a Komisie v rámci zdieľaného hospodárenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (5),

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu nazvané „Tvorenie spoločnej budúcnosti – politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej Únie“ (6),

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o finančných perspektívach na obdobie 2007 – 2013 (7),

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov č. 2/2004 (8) o modeli „jednotného auditu“,

keďže podľa článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Spoločenstvo prijíma opatrenia v oblastiach, ktoré nespadajú do jeho výhradnej právomoci len vtedy a do takej miery, keď je možné ciele navrhovaného opatrenia z dôvodov jeho rozsahu alebo dôsledkov lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva;

keďže článok 274 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva robí Komisiu zodpovednou za plnenie rozpočtu so zreteľom na zásady riadneho finančného hospodárenia, a od členských štátov vyžaduje spoluprácu s Komisiou, aby sa zabezpečilo, že finančné prostriedky sú využívané v súlade s uvedenými zásadami;

keďže v oblasti štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu sa rozpočet plní v rámci zdieľaného hospodárenia s členskými štátmi tak, ako to vyžaduje článok 53 ods. 3 rozpočtových pravidiel, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev; a keďže článok 54 rozpočtových pravidiel stanovuje, že delegované realizačné úlohy musia byť jasne vymedzené a ich použitie pod plným dohľadom;

keďže účinná a efektívna vnútorná kontrola rozpočtu Európskej únie si vyžaduje stanovenie jasných a konzistentných cieľov, zabezpečenie efektívnej koordinácie, poskytovanie informácií o súvisiacich nákladoch a výhodách, a zaručenie dôsledného uplatňovania požiadaviek;

keďže systémy vnútornej kontroly pokrývajúce príjmy a výdavky Európskej únie majú poskytovať prijateľné ubezpečenie, že príjmy a výdavky sú spravované v súlade s existujúcimi právnymi ustanoveniami a využívané hospodárne, účelne a efektívne,

PRIJAL TOTO STANOVISKO:

VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

Úvod

Pre návrh nariadenia je v podstate zachovaný ten istý rámec, ktorý bol ustanovený v predchádzajúcich programovacích obdobiach. Okrem toho sa zameriava na dosiahnutie zjednodušenia so zreteľom najmä na finančné nástroje a voľbu tém, a všeobecnejšie na implementáciu, riadenie a systémy kontroly. Dvor audítorov venoval osobitnú pozornosť dôsledkom opatrení navrhnutých pre finančné hospodárenie a kontrolu.

Zodpovednosť za plnenie rozpočtu Spoločenstva

2.	Právny rámec pre plnenie rozpočtu Spoločenstva stanovuje článok 274 Zmluvy o založení ES, v súlade s ktorou plní Komisia rozpočet na vlastnú zodpovednosť a v spolupráci s členskými štátmi so zreteľom na zásady riadneho finančného hospodárenia.

V kontexte rôznych metód plnenia rozpočtu Spoločenstva sú štrukturálne opatrenia zahrnuté do oblastí „zdieľaného hospodárenia“, konkrétne do oblastí, v ktorých „sú realizačné úlohy delegované na členské štáty“ (9). Riadenie a kontrola štrukturálnych opatrení sa nevzťahuje len na niektoré oddelenia Komisie, ale tiež na stovky národných, regionálnych a miestnych úradov a ministerstiev v členských štátoch. V budúcnosti by tieto opatrenia mohli tvoriť takmer polovicu finančných prostriedkov v rozpočte Spoločenstva.

Pravidlá, ktorými sa v súčasnosti spravujú štrukturálne opatrenia [nariadenie (ES) č. 1260/1999] už stanovujú nasledujúce:

a)	„pri uplatňovaní zásady subsidiarity je vykonávanie pomoci […] na zodpovednosti členských štátov bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, najmä právomoc vykonávať celkový rozpočet Európskych spoločenstiev“ (článok 8 ods. 3);

b)	„bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 3, riadiaci orgán […] je zodpovedný za účinnosť, správnosť riadenia a vykonávanie pomoci […]“ (článok 34 ods. 1);

c)	„bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť Komisie za vykonávanie všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, členské štáty prevezmú zodpovednosť za finančnú kontrolu pomoci v prvom stupni […]“ (článok 38 ods. 1).

Návrh nariadenia sa v článku 12 odvoláva na zdieľané hospodárenie v zmysle článku 53 ods. 3 rozpočtových pravidiel. Avšak formulácia návrhu neobsahuje zmienku o konečnej zodpovednosti Komisie. Napríklad v poslednej vete článku 12 ods. 1 je bližšie určené, že „členské štáty a Komisia zabezpečia súlad s princípom zdravého finančného riadenia […]“, článok 12 ods. 2 podstatne obmedzuje zodpovednosť Komisie za plnenie rozpočtu na kontrolu „existencie, a správneho fungovania systémov riadenia a kontroly v členských štátoch […]“, a článok 69 ods. 1 robí zodpovednými len členské štáty: „členské štáty budú zodpovedať za zabezpečenie správneho finančného manažmentu operačných programov, legálnosť a dodržiavanie predpisov pri transakciách“. Navyše je členským štátom určená všeobecná povinnosť zaručiť, že sú pomocné opatrenia v súlade s právom Spoločenstva [článok 39 písm. f), článok 59 písm. a), článok 60 písm. b) bod ii) a článok 66 ods. 2 písm. g)]. Napriek tomu, že sú realizačné úlohy určené členským štátom, neznamená to, že je tým obmedzená konečná zodpovednosť Komisie. V kontexte, kde sú členské štáty prijímateľmi finančných prostriedkov z fondov Spoločenstva a zároveň nesú zodpovednosť za implementáciu opatrení, len Komisia dokáže zabezpečiť, aby boli ciele Spoločenstva aplikované logicky a dôsledne. Je preto dôležité, aby bol pojem konečnej zodpovednosti Komisie jednoznačne potvrdený v článkoch, ktoré sa vzťahujú na zodpovednosť členských štátov tak, ako to stanovuje článok 274 zmluvy.

Treba pripomenúť, že ak by Komisia už nedisponovala zodpovednosťou za plnenie rozpočtu, znížila by sa dôležitosť finančného procesu Spoločenstva, a najmä dôležitosť postupu udeľovania absolutória. Odporúčania rozpočtových orgánov (článok 276 ods. 3 Zmluvy o založení ES) by stratili akýkoľvek praktický účinok.

Navrhovaný regulačný rámec

Podmienky pre primeraný rámec kontroly

7.	Na to, aby mohla Komisia uplatňovať konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu, musí návrh nariadenia vziať do úvahy tieto kľúčové aspekty, ktoré tvoria základ stanoviska Dvora audítorov č. 2/2004 o modeli jednotného auditu:

i) Intenzita kontrol

V súčasnej legislatíve neexistuje zmienka o intenzite kontrol na úrovni konečných prijímateľov, ktoré sa majú spoliehať na porovnanie nákladov vyplývajúcich z kontrol, ktoré majú znášať členské štáty a Komisia, a súvisiacich výhod. Návrh sa len nepriamo zmieňuje o potrebe stanoviť prijateľnú úroveň spoľahlivosti a prah významnosti zistení [článok 61 ods. 1 písm. e) bod ii) a článok 61 ods. 1 písm. g)]. Je potrebné výslovne formulovať vhodné kritériá vo vykonávacích predpisoch bližšie určených v článku 58 ods. 6. Je tiež potrebné definovať pojmy „primeraná istota“ a „platnosť žiadosti“.

ii) Definícia vhodných noriem

Zmienka o „medzinárodných audítorských normách“ [článok 61 ods. 1 písm. a)] nie je dostatočne priama na to, aby umožnila, aby boli kontrolné postupy založené na spoločných normách a princípoch. Do spomenutých vykonávacích predpisov je potrebné zaviesť ustanovenie o predbežnom akceptačnom postupe, ktorý sa bude vzťahovať na audit systémov, ako aj na audit samotných operácií.

iii) Organizácia systémov riadenia a kontroly

10.

Článok 54 rozpočtových pravidiel špecifikuje, že delegované realizačné úlohy musia byť jasne vymedzené a ich použitie pod plným dohľadom. Článok 35 ods. 1 vykonávacích predpisov uvádza, že, ak je hospodárenie zdieľané, Komisia najprv vykoná kontroly dokumentácie a kontroly na mieste, ktoré sa týkajú existencie, relevantnosti a riadneho fungovania postupov a systémov v rámci subjektov, ktoré poveruje plnením. Návrh nariadenia sa od uvedených ustanovení odlišuje v tom, že pred prijatím operačného programu Komisiou sa vyžaduje len od členských štátov, aby zabezpečili zriadenie systémov riadenia a kontroly (článok 70). V tomto kontexte je potrebné vykonať úpravy, ak nie pre schvaľovací postup, tak aspoň pre to, aby Komisia dohliadala na postupy, ktorými sa vymenúvajú riadiace a kontrolné orgány na národnej úrovni. Navyše je vhodné ustanoviť sprostredkovací orgán na národnej úrovni, aby sa zabezpečila komunikácia s orgánmi Spoločenstva.

11.	Nevyhnutným doplnkom systému, v ktorom projektové riadenie spočíva na národných alebo regionálnych orgánoch, je podstatné posilnenie kontrol Spoločenstva (10). Ak sa odteraz budú pravidlá oprávnenosti výdavkov zväčša stanovovať na národnej úrovni, horeuvedené podmienky budú ešte dôležitejšie.

Zodpovednosť v oblasti zákonnosti a správnosti

12.

Článok 60 ods. 1 rozpočtových pravidiel robí povoľujúceho úradníka zodpovedným za zabezpečenie zákonnosti a správnosti výdavkov. V článku 53 ods. 6 nariadenia sa uvádza, ak je hospodárenie zdieľané, je úlohou členských štátov vykonávať pravidelné kontroly, ktorými zabezpečujú, že činnosti financované z rozpočtu Spoločenstva sa realizujú správne. Musia tiež prijať vhodné opatrenia na predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom a podľa potreby podať žaloby s cieľom vymáhať nesprávne vyplatené finančné prostriedky.

13.

S ohľadom na uvedené ustanovenia zveruje návrh nariadenia (článok 69 ods. 1) členským štátom zodpovednosť za zákonnosť a správnosť príslušných transakcií (pozri odsek 5). Následný presun kompetencií na členské štáty tvorí tiež doplnok k ustanoveniu v článku 70, a teda je povinnosťou členských štátov schváliť systémy riadenia a kontroly.

14.

V prípade pochybností v súvislosti s fungovaním týchto systémov alebo v prípade podozrenia alebo potvrdenia nezrovnalostí môže Komisia prerušiť vyplácanie na obdobie šiestich až dvanástich mesiacov (článok 89). Predpokladá sa tiež, že členské štáty a Komisia prijmú finančné opravy (články 99 a 100). Avšak takéto opatrenia by mali len obmedzený pomocný účinok na nevyhnutné problémy vyplývajúce z každodenného riadenia. Efektívnosť týchto opatrení vo veľkej miere závisí od počtu vykonaných kontrol. Navyše keďže finančné opravy by sa použili len po zistení nezrovnalostí, iba samotné opravy by nepostačovali na nápravu všetkých transakcií, ktoré by mohli byť realizované, hoci nesplnili potrebné regulačné požiadavky.

Zodpovednosť v oblasti riadneho finančného hospodárenia

15.

Článok 60 ods. 1 rozpočtových pravidiel stanovuje, že povoľujúci úradník je zodpovedný za realizáciu výdavkov v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia. Článok 27 nariadenia vymedzuje podmienky pre využívanie finančných prostriedkov Spoločenstva v súlade s princípmi hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti. Ten istý článok konštatuje, že pre všetky rozpočtové činnosti sa stanovujú špecifické, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené ciele. Komisia vykoná hodnotenia ex-ante a ex-post, ktoré potom doručí orgánom vynakladajúcim rozpočtové prostriedky, legislatívnym a rozpočtovým orgánom.

16.

Návrh nariadenia robí členské štáty zodpovednými za riadne finančné hospodárenie (článok 69). Avšak toto ustanovenie sa len zmieňuje o existencii „primeraného usmernenia“ o zriaďovaní systémov riadenia a kontroly, ktoré zabezpečia, aby bolo financovanie Spoločenstva vykonávané „efektívne a správne“. Čo sa týka efektívnosti (11), návrh sa zmieňuje výhradne len o systémoch riadenia a kontroly a nepriamo o systémoch, ktoré dohliadajú na zákonnosť a správnosť. Článok 59 návrhu sa obmedzuje na to, že robí riadiaci orgán zodpovedným za „účinné, efektívne a správne“ riadenie a implementáciu programov, a nakoniec sa v písmene e) zmieňuje o kvalitatívnych normách dohodnutých medzi Komisiou a členskými štátmi s ohľadom na hodnotenia ex-ante.

17.

Čo sa týka užšej otázky hodnotení, návrh nariadenia špecifikuje, že na hodnotiacich metódach a normách, ktoré sa majú aplikovať (článok 45 ods. 5), sa majú dohodnúť Komisia a členské štáty [článok 59 písm. e)]. Kvalita uvedených noriem bude obzvlášť dôležitá pri hodnoteniach ex-ante zverených členským štátom (článok 46 ods. 2 a článok 46 ods. 3), ktoré musia inter alia identifikovať pridanú hodnotu, ktorú operačné programy prinesú Spoločenstvu.

18.	Je preto obzvlášť dôležité, aby vykonávacie predpisy, ktoré Komisia prijme podľa článku 58 ods. 6 návrhu nariadenia, poskytovali potrebné objasnenia týchto aspektov.

Uchovávanie podporných dokumentov

19.

Článok 88 návrhu nariadenia stanovuje, že podporné dokumenty týkajúce sa výdavkov majú byť k dispozícii Komisii a Dvoru audítorov počas obdobia najmenej troch rokov nasledujúcich po ukončení. V prípadoch spolufinancovanej pomoci, kde oprávnenosť výdavkov závisí zväčša na národných legislatívach, by bolo potrebné jasne určiť, že trojročné obdobie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté národné pravidlá špecifikujúce dlhšie obdobia.

20.

Uvedené pripomienky sa vzťahujú aj na čiastočné ukončenia operačných programov (článok 97). V tomto špecifickom prípade, odchylne od všeobecného pravidla (článok 88), by obdobie pre uchovávanie dokumentov začalo dátumom čiastočného ukončenia (článok 98 ods. 2). To by malo za následok výrazné obmedzenie kontrol na operačnom programe ako celku na konci programovacieho obdobia, keďže by podporné dokumenty pre operácie uzatvorené skôr už neboli k dispozícii. Dvor audítorov si myslí, že takáto možnosť by mohla mať vplyv na jeho výhradné audítorské právo, ktoré je špecifikované v článku 248 Zmluvy o založení ES.

Efektívnejšie programy

Programovanie a stanovenie cieľov

21.

Návrh stanovuje, že je povinnosťou každého členského štátu vypracovať „národný strategický referenčný rámec“, ktorý bude konzistentný s pokynmi Spoločenstva „o ekonomickej, sociálnej a teritoriálnej kohézii“, ktorý prijme Rada (článok 23). Návrh sa však už v rámci „národného strategického referenčného rámca“ nezmieňuje o cieli „európskej teritoriálnej spolupráce“.

22.

Obsah „národného strategického referenčného rámca“ (článok 25) neuvádza dostatočne presne (čo sa týka opatrení, rozdeľovania prostriedkov a očakávaných výsledkov) podrobné informácie o národnej a regionálnej stratégii rozvoja. Ani pojem „tematické a teritoriálne priority“, ktorý má definovať financované opatrenia, nie je adekvátne vysvetlený. Je tiež pravdepodobné, že tento rámec sa bude obmedzovať výhradne na oblasti, kde je pomoc spolufinancovaná. Preto by Komisia, od ktorej sa vyžaduje prijímanie rámcov, nebola v pozícii, aby zdôraznila niektoré alebo iné aspekty v operačných programoch.

23.

Operačné programy tiež charakterizuje nedostatok presnosti, neboli požadované žiadne informácie ohľadom rôznych opatrení, prostredníctvom ktorých sa dosahujú prioritné ciele. To bráni porovnávaniu opatrení. Počet špecifických cieľov by sa stanovoval prostredníctvom obmedzeného počtu ukazovateľov implementácie, výsledkov a dosahu. V porovnaní so súčasnou legislatívou sa už nevyžaduje popis opatrení pre riadenie jednotlivých operačných programov (článok 36). Vzhľadom k tomu by ani „národný strategický referenčný rámec“ ani operačné programy neboli pre Komisiu skutočnými riadiacimi a monitorovacími nástrojmi. Preto nie je jasné, ako dokáže Komisia zabezpečiť, aby bola koordinácia operačných programov zriadená na národnej úrovni.

Zdokonalená integrácia pomocných opatrení

24.

Rozšírené hodnotenie dosahu sa nezaoberá dôvodmi pre ponechanie oddelených fondov (na rozdiel od zoskupovania fondov tak, ako je to stanovené v článku 161 Zmluvy o založení ES). Toto však malo byť predmetom celkovej analýzy z hľadiska výhod a nevýhod všetkých dostupných možností, keďže hodnotenie rozšíreného dosahu poskytuje argumenty v prospech zriadenia jediného fondu. Čo sa týka súčasného Cieľa 2, v skutočnosti uvádza, že relatívna tematická rôznorodosť financovaných projektov a fragmentácia spôsobená delením podľa zón zabránili implementácii vhodných opatrení. Navyše nebolo možné dostatočne využiť súčinnosť Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „ERDF“) a Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „EFS“) v rámci Cieľa 3. Preto sa dospelo k záveru, že je potrebná:

—	väčšia koncentrácia tém, aby sa podporila konkurencieschopnosť,

—	väčšia miera vzájomného dopĺňania sa medzi fondmi ERDF a EFS nad rámec cieľa „konvergencia“.

25.	Stanovenie zásady „jeden fond/jeden operačný program“ v záujme zjednodušenia pravdepodobne nepodporí hľadanie potrebných súčinností.

26.

Je obzvlášť zložité zdôvodniť oddelenie ERDF a Kohézneho fondu v kontexte cieľa „konvergencia“. Tieto dva fondy majú byť vo všeobecnosti obsiahnuté v rámci toho istého operačného programu a týkajú sa tých istých tém (dopravná infraštruktúra a environmentálne projekty/opatrenia). Príslušné opatrenia/projekty sa často vzájomne dopĺňajú (napríklad, ak sú oba fondy, Kohézny fond a ERDF, využité na financovanie rôznych častí diaľnice). To, čo ich odlišuje, je regionálna/štátna oprávnenosť (HDP na obyvateľa menej než 75 % priemeru Spoločenstva v prípade štrukturálnych fondov a HND na obyvateľa menej než 90 % priemeru Spoločenstva pri Kohéznom fonde), príspevkový strop – článok 51 dáva 85 % na Kohézny fond a 75 % na ERDF, hoci strop ERDF je možné v určitých prípadoch zvýšiť na 85 % (článok 51 ods. 4 a článok 52 ods. 1) – a otázka predfinancovania (článok 81), ktoré dosahuje až 7 % pre štrukturálne fondy a 10,5 % pre Kohézny fond. Opatrenia ERDF a projekty Kohézneho fondu sú často riadené tými istými verejnými subjektmi. Koncepty hlavných projektov a ziskových projektov platia rovnako pre oba fondy. Z dôvodov konzistentnosti by bolo vhodné spravovať len jeden fond, aspoň v prípade ERDF a Kohézneho fondu, pretože vyššie uvedené rozdiely netvoria väčšie prekážky.

27.	Vzhľadom na článok 3 ods. 2 návrhu, je zložité načrtnúť jasnú hranicu medzi opatreniami obsiahnutými pod písmenom a) a b). Zdá sa, že skutočný rozdiel je „teritoriálny“ (oprávnené oblasti) v porovnaní s „finančným“ (úrovne príspevku).

28.	Z praktického pohľadu je ustanovenie článku 33 (financovanie z jediného fondu s príspevkom maximálne 5 % z akéhokoľvek iného fondu) ďalšou komplikáciou, ktorá vyplýva z existencie viacerých fondov.

Primeranosť administratívnej kapacity Komisie

29.

V minulosti Dvor audítorov zaznamenal (12) niekoľko odkladov v rôznych štádiách programovania alebo počas výkonu kontrol, za ktoré musia niesť zodpovednosť oddelenia Komisie. Je preto nevyhnutné, aby boli zriadené administratívne štruktúry a primerané postupy. Navyše by sa mali vo viacerých navrhovaných ustanoveniach (článok 31 ods. 5, článok 32 ods. 2, článok 40 ods. 3, článok 85 ods. 2 a článok 96 ods. 1) určiť presné konečné termíny. Bolo by tiež užitočné, aby boli určité oddelenia zodpovedné za to, aby rôzne fondy dosiahli spoločnú dohodu o stratégii auditu, o rozdeľovaní prostriedkov a o požadovanej úrovni záruky.

ŠPECIFICKÉ PRIPOMIENKY

30.	Dvor audítorov uvádza svoje špecifické pripomienky v nižšie uvedenej tabuľke. V tejto časti viackrát upozorňuje na nepresnosti v určitých časových limitoch a v niektorých výrazoch. To vyvoláva riziko, že príslušné ustanovenia budú rôzne interpretované a že bude narušený ich právny rozsah.

NÁVRH KOMISIE

PRIPOMIENKY DVORA AUDÍTOROV

Článok 3 ods. 1

Zásah Spoločenstva podľa článku 158 zmluvy bude určený na posilnenie hospodárskej a sociálnej kohézie rozšíreného Spoločenstva a na presadenie harmonického, vyváženého a udržateľného rozvoja Spoločenstva. Tento zásah sa bude realizovať s pomocou fondov, Európskej investičnej banky (EIB) a ďalších existujúcich finančných nástrojov. Jeho cieľom bude reagovať na problémy spojené s hospodárskymi, sociálnymi a teritoriálnymi rozdielmi, ktoré vznikli najmä v krajinách a regiónoch, ktorých rozvoj zaostáva, s urýchľovaním hospodárskej a sociálnej reštrukturalizácie a so starnutím obyvateľstva. Akcia fondov bude na národnej a regionálnej úrovni zahŕňať priority Spoločenstva v prospech udržateľného rozvoja posilňovaním rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, zaraďovanie do spoločnosti, ako aj ochrany a kvality životného prostredia.

Odkaz na zásah podľa článku 158 Zmluvy o ES je neúplný, pretože sa nevzťahuje na rozvoj vidieka. V článku 3 ods. 3 je však stanovené, že pomoc z fondov bude vhodným spôsobom použitá na podporu obnovy vidieckych oblastí a oblastí závislých na rybolove prostredníctvom hospodárskej diverzifikácie, ako aj horské oblasti.

Článok 3 ods. 2

Preto budú ERDF, ESF, Kohézny fond, Európska investičná banka (EIB) a ďalšie jestvujúce finančné nástroje spoločenstva prispievať, každý z nich vhodným spôsobom, k dosiahnutiu týchto troch cieľov:

cieľ „konvergencia“ bude zameraný na urýchlenie konvergencie najmenej rozvinutých členských štátov a regiónov zlepšovaním podmienok pre rast a zamestnanosť prostredníctvom zvyšovania a zlepšovania kvality investícií do fyzického a ľudského kapitálu, rozvoja inovácie a spoločnosti na báze vedomostí, prispôsobivosti na hospodárske a sociálne zmeny, ochrany a zlepšovania životného prostredia ako aj administratívnej efektívnosti. Tento cieľ bude predstavovať prioritu fondov;

(…)

Návrh zahŕňa „administratívnu efektívnosť“ medzi činnosti, ktoré majú byť financované v rámci cieľa „konvergencia“. Je potrebné vysvetliť pojem „administratívna efektívnosť“, ktorý sa objavuje aj v článkoch 25 ods. 3 písm. b) a 26 ods. 3 písm. c), a to najmä z toho dôvodu, že v návrhu sa používa aj pojem „správna kapacita“ (článok 44 ods. 1).

Články 5 ods. 1 a 5 ods. 2

Regióny, ktoré majú nárok na financovanie zo štrukturálnych fondov podľa cieľa „konvergencia“, budú regióny zodpovedajúce úrovni II Nomenklatúry teritoriálnych štatistických jednotiek (ďalej „úroveň NUTS II“) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003, ktorých hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu, meraný v paritách kúpnej sily a vypočítaný na základe ukazovateľov Spoločenstva za posledné tri roky dostupných na […], je nižší než 75 % priemeru Spoločenstva.

Regióny úrovne NUTS II, ktorých HDP na hlavu, meraný v paritách kúpnej sily a vypočítaný na základe ukazovateľov Spoločenstva za posledné tri roky dostupných na […], je medzi 75 % a […] % priemeru Spoločenstva, budú mať nárok na financovanie zo štrukturálnych fondov na prechodnom a špecifickom základe.

Nie je postačujúce používať len samotný HDP na určenie oprávnených regiónov, z dôvodu mnohých podôb vývojového deficitu. Medzi aspekty, ktoré by sa nemali prehliadnuť, patrí dostupnosť základnej infraštruktúry, miera nezamestnanosti, produktivita práce, ekonomická štruktúra, vzdelanie a zaškolenie, kvalita životného prostredia, emigrácia a R & D (výskum a vývoj).

Článok 5 ods. 2

Je potrebné doplniť druhý percentuálny údaj, ktorý sa vzťahuje na priemer Spoločenstva.

Článok 6 ods. 1

Oblasti, ktoré majú nárok na financovanie zo štrukturálnych fondov podľa cieľa „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“, sú tie oblasti, ktoré nie sú pokryté článkom 5 ods. 1 a 2. Pri predkladaní národného strategického referenčného rámca uvedeného v článku 25 každý zainteresovaný členský štát označí regióny NUTS I alebo NUTS II, za ktoré predloží program na financovanie z ERDF.

Malo by sa zdôrazniť, že geografický rozsah cieľa „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ je potenciálne veľmi široký a teda všetko zahrňujúci. Je potrebné formulovať kritériá oprávnenosti pre tento cieľ.

Články 7 ods. 1 a 7 ods. 2

Na účel cezhraničnej spolupráce budú mať nárok na financovanie regióny Spoločenstva na úrovni NUTS III pozdĺž vnútorných a určitých vonkajších pozemných hraníc a určité regióny Spoločenstva na úrovni NUTS III pozdĺž námorných hraníc vzdialené spravidla max. 150 km vzhľadom na potenciálne úpravy potrebné na zabezpečenie súdržnosti a kontinuity spolupráce. Okamžite po vstupe tohto nariadenia do platnosti schváli Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 104 ods. 2 zoznam oprávnených regiónov. Tento zoznam bude platiť od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

2.	Na účel nadnárodnej spolupráce podľa strategických pokynov Spoločenstva, na ktoré odkazujú články 23 a 24, Komisia schváli v súlade s postupom uvedeným v článku 104 ods. 2 zoznam oprávnených nadnárodných oblastí. Tento zoznam bude platiť od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

Popisu cieľa „európska teritoriálna spolupráca“ mala predchádzať analýza situácie v týchto oblastiach a jasné formulovanie ich potrieb s ohľadom na koncentrovanie činností. Ustanovenia o výbere oprávnených oblastí by mali byť rozšírené tak, aby zahŕňali presne definované, a najmä váhové kritériá.

Článok 10 ods. 3

3.	Komisia bude každý rok konzultovať pomoc z fondov s organizáciami, ktoré zastupujú sociálnych partnerov na európskej úrovni.

Článok 10 ods. 1 písm. b) hovorí o hospodárskych a sociálnych partneroch. Bolo by vhodné použiť rovnaký výraz aj v odseku 3.

Článok 13

1.	Príspevky zo štrukturálnych fondov nebudú nahrádzať verejné alebo ekvivalentné štrukturálne výdavky členského štátu.

Pre regióny pokryté cieľom „konvergencia“ Komisia a členský štát určia výšku verejných alebo ekvivalentných štrukturálnych výdavkov, ktoré si členský štát zachová vo všetkých príslušných regiónoch počas programovacieho obdobia. Tieto výdavky dohodne členský štát a Komisia v rámci národného strategického referenčného rámca uvedeného v článku 25.

Výška výdavku uvedeného v odseku 2 sa bude rovnať minimálne sume priemerného ročného výdavku v reálnych pojmoch dosiahnutého počas predchádzajúceho programovacieho obdobia. Výška výdavku sa bude určovať podľa všeobecných makroekonomických podmienok, v ktorých sa realizuje financovanie, a bude zohľadňovať určité špecifické hospodárske situácie, a to privatizácie, ako aj výnimočnú výšku verejných alebo ekvivalentných štrukturálnych výdavkov členského štátu počas predchádzajúcaho programovacieho obdobia.

Komisia v spolupráci s každým členským štátom preverí doplnkový charakter pomoci na cieľ „konvergencia“ priebežne v r. 2011 a po realizácii do 30. júna 2016. Ak členský štát nemôže 30. júna 2016 preukázať, že doplnkový charakter pomoci dohodnutý v národnom strategickom referenčnom rámci bol dodržaný, Komisia pristúpi k finančnej korekcii v súlade s postupom založeným v článku 101.

Proces overenia využívania doplnkového princípu sa predpokladá len pre cieľ „konvergencia“. Takéto ustanovenie neexistuje pre ďalšie dva ciele, ktoré pokrývajú približne 20 % finančných prostriedkov. Len časť 5.3 dôvodovej správy uvádza, že by túto kontrolu mali vykonávať členské štáty v súlade s princípom proporcionality. Ani Komisia nemusí byť informovaná o výsledkoch kontrol vykonaných členskými štátmi. Uvedené predstavuje zmenu v porovnaní so súčasnou platnou právnou úpravou (článok 11 ods. 3 nariadenia č. 1260/99).

Článok 13 ods. 3

Výška výdavku uvedeného v odseku 2 sa bude rovnať minimálne sume priemerného ročného výdavku v reálnych pojmoch dosiahnutého počas predchádzajúceho programovacieho obdobia.

Výška výdavku sa bude určovať podľa všeobecných makroekonomických podmienok, v ktorých sa realizuje financovanie, a bude zohľadňovať určité špecifické hospodárske situácie, a to privatizácie, ako aj výnimočnú výšku verejných alebo ekvivalentných štrukturálnych výdavkov členského štátu počas predchádzajúceho programovacieho obdobia.

Možnosť zvažovania všeobecných makroekonomických podmienok ako aj určitých špecifických hospodárskych situácií bez ďalšieho vysvetlenia potenciálne ponecháva obrovský priestor pre úvahu.

Článok 16 ods. 1

Celková výška prostriedkov na cieľ „konvergencia“ bude 78,54 % prostriedkov uvedených v prvom odseku článku 15 (t. j. spolu 264,0 miliardy EUR) a bude rozdelená medzi rôzne komponenty takto:

a)	67,34 % na financovanie uvedené v článku 5 ods. 1, kde sa ako kritériá na výpočet indikatívnych rozpisov podľa členských štátov použijú oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, národná prosperita a nezamestnanosť;

b)	8,38 % na prechodnú a špecifickú podporu uvedenú v článku 5 ods. 2, kde sa ako kritériá na výpočet indikatívnych rozpisov podľa členských štátov použijú oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, národná prosperita a nezamestnanosť;

c)	23,86 % na financovanie uvedené v článku 5 ods. 3, kde sa ako kritériá na výpočet indikatívnych rozpisov podľa členských štátov použijú HNP na obyvateľa, pričom sa vezme do úvahy zvýšenie národnej prosperity počas predchádzajúceho obdobia, a rozloha; a

d)	0,42 % na financovanie uvedené v článku 5 ods. 4, kde sa ako kritérium na výpočet indikatívnych rozpisov podľa členských štátov použije oprávnené obyvateľstvo.

Bolo by prospešné uviesť, ako sa určovala váha kritérií pre stanovenie prídelu prostriedkov na rôzne komponenty.

Článok 16 ods. 2

2.	Ročný rozpis prídelov uvedený v odseku 1 podods. b) bude od 1. januára 2007 klesať. Prídel v r. 2007 bude nižší než v r. 2006 s výnimkou regiónov, ktoré nemajú úplný nárok na cieľ 1 dňa 1. januára 2000 podľa nariadenia (ES) č. 1260/1999, pre ktoré bude prídel v r. 2007 objektívny a spravodlivý.

Text nevysvetľuje, čo znamená „objektívny a spravodlivý“.

Článok 17 ods. 1

Celková výška prostriedkov na cieľ „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ bude predstavovať 17,22 % prostriedkov uvedených v prvom odseku článku 15 (t. j. spolu 57,9 miliardy eur) a bude rozdelená medzi rôzne komponenty takto:

a)	83,44 % na financovanie uvedené v článku 6 ods. 1, kde sa ako kritériá na výpočet indikatívnych rozpisov podľa členských štátov použijú oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, nezamestnanosť, zamestnanosť a hustota obyvateľstva; a

b)	16,56 % na prechodnú a špecifickú podporu uvedenú v článku 6 ods. 2, kde sa ako kritériá na výpočet indikatívnych rozpisov podľa členských štítov použijú oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, národná prosperita a nezamestnanosť.

Bolo by prospešné uviesť, ako sa určovala váha kritérií pre stanovenie prídelu prostriedkov na rôzne komponenty.

Článok 17 ods. 2

2.	Prídely uvedené v odseku 1 písm. a) budú rozdelené rovnomerne medzi programy financované z ERDF a programy financované z ESF.

V texte by malo byť vysvetlené, ako bude rozdelenie medzi ERDF a ESF realizované.

Článok 17 ods. 4

4.	Ročný rozpis prídelov uvedený v odseku 1 písm. b) bude od 1. januára 2007 klesať. Prídel v r. 2007 bude nižší než v r. 2006 s výnimkou regiónov, ktorých oprávnenosť na cieľ 1 podľa nariadenia (ES) č. 1260/1999 sa začala v r. 2004, pre ktoré bude prídel v r. 2007 objektívny a spravodlivý.

Text nevysvetľuje, čo znamená „objektívny a spravodlivý“.

Článok 22

Komisia zabezpečuje, aby celkové prídely z fondov ktorémukoľvek členskému štátu podľa tohto nariadenia vrátane príspevku ERDF na financovanie cezhraničnej časti nástroja európske susedstvo a partnerstvo podľa nariadenia (ES) č. […] a predvstupového nástroja podľa nariadenia (ES) č. […] a z časti Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka (EAFRD) podľa nariadenia (ES) č. […] pochádzajúce z oddielu riadenia EAGGF a Európskeho fondu pre oblasti rybolovu (EFF) podľa nariadenia (ES) č. […], ktoré prispievajú na cieľ „konvergencia“, neprekročili 4 % HDP tohto členského štátu podľa odhadu v čase prijatia medziinštitucionálnej dohody.

Nariadenia o finančných nástrojoch uvedených v predchádzajúcom odseku s výnimkou fondov obsahujú podobné ustanovenie.

Pokiaľ ide o celkové ročné prídely z fondov pre ktorýkoľvek členský štát, zámer navrhnutý v odseku 30 odôvodnenia, t. j. ročné prídely sú rozdelené podľa schopnosti čerpania členskými štátmi, nebol dodržaný.

Článok 24

Najneskôr tri mesiace od prijatia tohto nariadenia sa prijmú strategické pokyny Spoločenstva uvedené v článku 23 v súlade s postupom založeným v článku 161 zmluvy. Toto rozhodnutie bude uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Strategické pokyny Spoločenstva budú v prípade potreby podliehať priebežnej revízii v súlade s postupom založeným v článku 161 zmluvy, aby zohľadnili najmä zmeny v prioritách Spoločenstva.

Taktiež je potrebné pýtať sa na účinky zmien v strategických pokynoch Spoločenstva na rámce. V skutočnosti neexistuje v žiadnom článku ustanovenie o revízii rámcov.

Článok 25 ods. 3

Strategická časť národného strategického referenčného rámca bude špecifikovať stratégiu zvolenú pre cieľ „konvergencia“ a cieľ „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ a demonštrovať, nakoľko sú voľby konzistentné so strategickými pokynmi Spoločenstva na základe analýzy rozdielov v rozvoji, slabín a potenciálu súvisiaceho najmä s očakávanými zmenami v európskej a svetovej ekonomike. Bude špecifikovať:

(…)

b)	len v prípade cieľa „konvergencia“ zásah predpokladaný na posilnenie administratívnej efektívnosti členského štátu vrátane efektívnosti riadenia fondov a plánu hodnotení uvedeného v článku 46 ods. 1;

(…)

Tu je stanovené, že vybraná stratégia bude špecifikovať „zásah predpokladaný na posilnenie administratívnej efektívnosti členského štátu vrátane efektívnosti riadenia fondov“. To naznačuje, že pojem „posilnenia administratívnej efektívnosti členského štátu“ by mohol byť až na druhom mieste za riadením fondov, nesúc so sebou riziko, že bude financovaný široký okruh operácii.

Článok 25 ods. 3

(…)

Na to, aby bolo možné monitorovanie, treba kvantifikovať hlavné ciele priorít uvedených v bode a) a identifikovať určitý počet indikátorov výkonnosti a účinku.

Je nevhodné špecifikovať „obmedzené množstvo“ bez udania ďalších podrobností. Najdôležitejšie je, aby vybrané indikátory umožnili primerané vyjadrenie dosiahnutých výsledkov a ich dosah.

Článok 25 ods. 4

Pre cieľ „konvergencia“ a cieľ „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ bude prevádzková časť obsahovať:

a)	Zoznam operačných programov a indikatívny každoročný prídel z každého fondu podľa programov zabezpečujúci primeranú vyváženosť medzi regionálnou a tematickou akciou. Tento zoznam bude obsahovať výšku národnej rezervy na nepredvídané prípady uvedenú v článku 49;

(…)

Nie je stanovené, čo znamená „primeraná vyváženosť“.

Článok 26 ods. 2

2.	Každý členský štát zašle Komisii návrh národného strategického referenčného rámca čo najskôr po prijatí strategických pokynov Spoločenstva. Členské štáty sa môžu rozhodnúť predložiť zároveň aj operačné programy uvedené v článku 31. Komisia tento návrh prerokuje v rámci partnerstva.

Formulácia „čo najskôr“ by sa mala nahradiť presným termínom.

Článok 30

Správa Komisie uvedená v článku 159 druhý pododsek zmluvy bude obsahovať najmä:

a)	záznam o pokroku, ktorý sa urobil v hospodárskej a sociálnej kohézii, vrátane sociálno-ekonomickej situácie a rozvoja regiónov, ako aj integrácie priorít Spoločenstva;

záznam o úlohe fondov, EIB a ďalších finančných nástrojov ako aj o účinku ďalších politík Spoločenstva a štátov na dosiahnutý pokrok. Správa bude v prípade potreby obsahovať akékoľvek návrhy na opatrenia Spoločenstva a politiky, ktoré by sa mali prijať na posilnenie hospodárskej a sociálnej kohézie. V prípade potreby bude obsahovať aj návrhy na akékoľvek úpravy spojené s novými iniciatívami politík Spoločenstva v strategických pokynoch ku kohézii. V roku, v ktorom bude správa predložená, nahradí výročnú správu Komisie uvedenú v článku 28. Bude podliehať každoročnej diskusii v súlade s postupom založeným v článku 29.

Bolo by vhodné stanoviť, aby správa o kohézii obsahovala aj teritoriálny rozmer kohézie.

Článok 31 ods. 3

3.	Členský štát predloží Komisii návrh operačného programu, ktorý bude obsahovať všetky zložky uvedené v článku 36, čo možno najskôr po rozhodnutí Komisie, na ktoré odkazuje článok 26, alebo zároveň s predložením národného strategického referenčného rámca uvedeného v tom istom článku 26.

Formulácia „čo najskôr“ by sa mala nahradiť presným termínom.

Článok 31 ods. 5

5.	Komisia bude každý operačný program schvaľovať čo možno najskôr po jeho oficiálnom predložení členským štátom.

Formulácia „čo najskôr“ by sa mala nahradiť presným termínom (súčasný termín je päť mesiacov).

Článok 32 ods. 2

2. Komisia bude prijímať rozhodnutie o žiadosti o revíziu operačných programov čo možno najskôr po oficiálnom predložení žiadosti členským štátom.

Formulácia „čo najskôr“ by sa mala nahradiť presným termínom.

Článok 35 ods. 4

4.	Ak to Komisia pokladá na vyhodnotenie hlavných projektov za vhodné, môže EIB požiadať o preskúmanie technickej kvality a hospodárskej a finančnej životaschopnosti týchto projektov najmä vzhľadom na nástroje finančného inžinierstva, ktoré sa budú implementovať alebo vyvíjať.

Štvrtý odsek má iný charakter ako ostatné tri a nepochybne by bolo vhodnejšie, keby bol časťou článku 40.

Článok 36 ods. 1

Operačné programy týkajúce sa cieľov „konvergencia“ a „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ budú obsahovať:

(…)

informácie o prioritách a ich špecifických cieľoch. Tieto ciele budú kvantifikované pomocou viacerých indikátorov implementácie, výsledku a dopadu so zohľadnením princípu proporcionality. Indikátory musia umožňovať meranie pokroku vo vzťahu k základnej situácii a efektívnosti cieľov implementácie priorít;

(…)

Malo by byť vysvetlené, čo sa myslí pod „viacerými indikátormi …, so zohľadnením princípu proporcionality“.

Článok 36 ods. 4

Operačné programy financované z ERDF budú okrem cieľa „konvergencia“ a „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ obsahovať aj:

a)	opatrenia na spoluprácu medzi regiónmi minimálne s jedným regiónom z iného členského štátu v každom regionálnom programe;

(…)

Príslušné opatrenia zodpovedajú skôr cieľu „európska teritoriálna spolupráca“.

Článok 40 ods. 3

3.	Komisia príjme rozhodnutie čo možno najskôr po predložení všetkých informácií uvedených v článku 39 členským štátom alebo riadiacim orgánom. Toto rozhodnutie bude definovať fyzický objekt, sumu, na ktorú sa vzťahuje sadzba spolufinancovania priority, a ročný harmonogram.

Formulácia „čo najskôr“ by sa mala nahradiť presným termínom.

Článok 45 ods. 3

Hodnotiace činnosti uvedené v odseku 1 budú zorganizované pod zodpovednosťou členského štátu prípadne Komisie v súlade s princípom proporcionality a na báze partnerstva medzi členským štátom a Komisiou. Hodnotenia budú vykonávať nezávislí hodnotitelia. Výsledky sa budú uverejňovať s výnimkou prípadov, kde orgán zodpovedný za hodnotenie výslovne namietne v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 o prístupe k dokumentom.

Nie je definovaný „princíp proporcionality“.

Článok 46 ods. 5

Počas programovacieho obdobia členské štáty vykonajú ad hoc hodnotenie spojené s monitorovaním operačných programov, ak monitorovanie programov odhalí výrazný odklon od cieľov stanovených na začiatku, a ak sa navrhne revízia operačných programov. Výsledky sa budú zasielať monitorovaciemu výboru operačných programov a Komisii.

Text nedefinuje, čo sa myslí pod „výrazným odklonom od cieľov stanovených na začiatku“ a „revíziou operačných programov“.

Táto pripomienka sa vzťahuje len na francúzsku verziu návrhu. Prídavné meno „subsantiel“ sa nenachádza vo všetkých jazykoch.

Článok 48

V kontexte každoročnej diskusie uvedenej v článku 29 rozdelí Rada v r. 2011 v súlade s postupom založeným v článku 161 Zmluvy rezervu uvedenú v článku 20 medzi členské štáty ako odmenu za dosiahnutý pokrok v porovnané s počiatočnou situáciou:

za cieľ „konvergencia“ na základe nasledujúcich kritérií:

i)	rast domáceho produktu na hlavu meraný na úrovni NUTS II v porovnaní s priemerom Spoločenstva na základe údajov dostupných za obdobie rokov 2004 – 2010;

ii)	rast zamestnanosti na úrovni NUTS II na základe údajov dostupných za obdobie rokov 2004–2010;

za cieľ „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ na základe nasledujúcich kritérií:

i)	pro rata k regiónom, ktoré v rokoch 2007 až 2010 utratili aspoň 50 % svojho prídelu z ERDF na novátorské činnosti uvedené v článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. […];

ii)	rast zamestnanosti na úrovni NUTS II na základe údajov dostupných za obdobie rokov 2004–2010.

2.	Každý členský štát rozdelí príslušné sumy medzi operačné programy podľa kritérií uvedených v predchádzajúcom odseku 1.

Používanie výkonnostnej rezervy bude v podstate závisieť od kritérií, pre ktoré je veľmi ťažké stanoviť priamu súvislosť s opatreniami, ktoré profitujú z pomoci Spoločenstva. Zmeny v HDP a miere zamestnanosti závisia od faktorov, ktoré sú ďaleko zložitejšie ako samotné operačné programy, a ktorých finančný dopad je navyše vo všeobecnosti obmedzenejší ako dosah verejných investícií ako celku. Okrem toho sa zdá obmedzujúce zvažovať pohyb indikátorov len nahor, keďže štrukturálne fondy mohli prispieť k tlmeniu poklesu.

Článok 50

Príspevok z fondov sa bude modulovať vo svetle nasledujúceho:

a)	závažnosť špecifických problémov, najmä hospodárskeho, sociálneho alebo teritoriálneho charakteru;

b)	význam každej priority pre priority Spoločenstva stanovené v strategických pokynoch Spoločenstva;

c)	ochrana a zlepšovanie životného prostredia, predovšetkým prostredníctvom uplatňovania princípu prevencie, princípu preventívneho zásahu a princípu pokút za znečisťovanie;

d)	rýchlosť zmobilizovania súkromného financovania najmä z verejno-súkromných partnerstiev v príslušných oblastiach.

Text by mal obsahovať aj váhu pre kritériá pre uplatnenie úprav v mierach príspevkov.

Článok 54 ods. 2

Verejný výdavok na ziskové projekty sa bude vypočítavať na báze investičných nákladov mínus bežná hodnota čistého zisku z investície za určité referenčné obdobie. Výpočet bude brať do úvahy ziskovosť normálne očakávanú v danej kategórii investície a uplatňovanie princípu pokút za znečistenie a v prípade potreby aj princípu hodnoty majetku spojenej s relatívnou prosperitou príslušného členského štátu.

Nie sú definované kritériá pre použitie princípu „pokút za znečistenie“ a princípu hodnoty majetku spojenej s relatívnou prosperitou príslušného členského štátu. Komisia by mala poskytnúť metodologickú pomoc pre stanovenie úrovne pomoci na tieto projekty (pozri článok 40 ods. 2).

Článok 55 ods. 1

1.	Výdavok má nárok na príspevok z fondov, ak skutočne vznikol poberateľovi z realizácie operácie medzi 1. januárom 2007 a 31. decembrom 2015. Spolufinancované operácie nesmú byť ukončené pred dátumom vzniku nároku. Výdavky na veľké projekty budú mať nárok odo dňa predloženia projektu Komisii.

Bolo by užitočné zmierniť tieto podmienky a brať do úvahy prípravné práce na činnostiach, ktoré majú byť financované. Obdobie oprávnenosti by takto mohlo začať 1. júla 2006.

Článok 55 ods. 3

3.	Pravidlá kvalifikovanosti výdavkov sa stanovia na národnej úrovni s výnimkou upravenou v špecifických nariadeniach každého fondu. Pokrývajú kompletne verejné výdavky vykázané v rámci operačného programu.

Keďže financované operácie sa vzťahujú na viac ako jeden členský štát, bude ťažké aplikovať národné pravidlá oprávnenosti v súvislosti s cieľom „európska teritoriálna spolupráca“. Táto stránka sa neberie do úvahy.

Článok 57 ods. 1

Riadiace a kontrolné systémy operačných programov zriadené členskými štátmi sa postarajú o:

a)	jasnú definíciu funkcií príslušných orgánov v riadení a kontrole a jasné pridelenie funkcií v rámci každého orgánu;

b)	jasné oddelenie funkcií medzi príslušnými orgánmi v riadení, v certifikácii výdavkov a v kontrole a medzi týmito funkciami v rámci každého orgánu;

c)	primerané zdroje pre každý orgán na vykonávanie funkcií, ktoré sú mu pridelené;

d)	účinný vnútorný audit;

e)	spoľahlivé účtovníctvo, systémy monitorovania a finančných správ v počítačovej forme;

f)	efektívny systém podávania správ a monitorovania v prípade, že sa deleguje výkon úloh;

g)	existenciu príručiek o postupoch vo funkciách, ktoré majú byť vykonávané;

h)	efektívne obstaranie auditu správneho fungovania systému;

i)	systémy a postupy, ktoré zabezpečia správny revízny záznam;

j)	postupy podávania správ a monitorovania nezrovnalostí a opätovného nadobúdania nesprávne vyplatených súm.

Pododsek j) sa vzťahuje na „nezrovanlosti“. Bola by užitočná presná definícia, a to hlavne preto, že tento pojem sa nachádza vo viacerých vetách (napr. články 69 ods. 3, 73 ods. 4, 89 ods. 1 a článok 99). Význam tohto ustanovenia je v súčasnosti obmedzený z dôvodu nejasnosti ohľadom údajov, ktoré majú byť predložené.

Článok 57 ods. 2

2.	Opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b), c), d), f) a h) musia byť primerané k verejným výdavkom v rámci príslušného operačného programu.

Predpokladá sa, že niekoľko opatrení uvedených v tomto článku sa aplikuje pomerne k verejným výdavkom v rámci príslušného operačného programu. Táto predstava však nie je dostatočne jasná, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú aplikovať s určitou náväznosťou. Z uvedeného dôvodu je ťažké si predstaviť pomerné uplatnenie daného opatrenia (oddelenie funkcií, primerané zdroje a opatrenia pre vnútorný audit, podávanie správ a systémový audit). Okrem toho sa táto otázka nevzťahuje na manuál postupov a nie je k dispozícii žiadna definícia. Malo by sa tiež špecifikovať, či sa má princíp proporcionality aplikovať na článok 13 (overenie princípu doplnkovosti výlučne v prípade cieľa „konvergencia“), na článok 46 ods. 3 (celkové alebo špecifické ex-ante hodnotenie), na článok 66 ods. 2 (obsah výročnej a záverečnej správy o implementácii) a na článok 73 (kontrolné postupy).

Článok 61 ods. 1

Audítorský úrad operačného programu bude zodpovedať konkrétne za:

(…)

b)	zabezpečovanie, že audity operácií sa vykonajú na základe vhodnej vzorky na overenie vykazovaných výdavkov;

(…)

Pojem „vhodná vzorka“ by mal byť definovaný vo vykonávacích predpisoch. V každom prípade, požiadavky by nemali byť menej prísnejšie ako pre obdobie rokov 2000 – 2006.

Článok 61 ods. 1

Audítorský úrad operačného programu bude zodpovedať konkrétne za:

(…)

predkladanie Komisii do šiestich mesiacov od schválenia operačného programu stratégiu auditu, ktorá pokryje orgány, ktoré budú vykonávať audity uvedené pod písmenami a) a b), metódu, ktorá sa má použiť, metódu zberu vzoriek pre audity operácií a plánovanie auditov na zabezpečenie, že audity sa vykonávajú v hlavných orgánoch, a že budú rovnomerne vykonávané počas doby programu;

(…)

Tento odsek hovorí o zabezpečení toho, že v „hlavných orgánoch“ sa vykonávajú audity, bez toho, aby bolo stanovené, ktoré orgány sú hlavné.

Článok 61 ods. 1

Audítorský úrad operačného programu bude zodpovedať konkrétne za:

(…)

každoročne 30. júna v rokoch 2008 až 2016:

zostavenie výročnej kontrolnej správy, ktorá bude obsahovať zistenia vykonaných auditov v súlade so stratégiou auditu operačného programu počas predchádzajúceho roka a všetky nedostatky zistené v systémoch pre riadenie a kontrolu programu. Informácie týkajúce sa rokov 2014 a 2015 môžu byť zahrnuté do záverečnej správy, ktorá bude priložená k vyhláseniu o platnosti;

ii)	vypracovanie stanoviska, či riadiaci a kontrolný systém efektívne fungovali tak, aby poskytli primeranú istotu o správnosti výkazov výdavkov predložených Komisii počas toho roka a o legálnosti a dodržiavanú predpisov pri transakciách;

(…)

Uistenie Komisie týkajúce sa auditu operačných programov je v značnej miere závislé na predložení výročnej kontrolnej správy doloženej stanoviskom orgánu, ktorý audit vykonal. Pokiaľ však tieto dokumenty nebudú predložené v stanovenom termíne, nebudú sa môcť zobrať do úvahy ani pri ročných prehláseniach, ktoré majú vypracovať generálne riaditeľstvá, ani pri vyhláseniach o vierohodnosti, ktoré pripravuje Dvor audítorov. To isté platí, mutatis mutandis, pre výročnú správu, ktorá je predmetom článku 66.

Článok 63 ods. 2

2.	Zástupca Komisie sa môže z vlastnej iniciatívy zúčastniť na práci monitorovacieho výboru ako poradca. Zástupca EIB a EIF sa môže zúčastniť ako poradca pre tie operačné programy, ku ktorým prispieva.

Na rozdiel od súčasných pravidiel (pozri článok 35 ods. 2 nariadenia č. 1260/1999), sa Komisia zúčastní z vlastnej iniciatívy na práci monitorovacieho výboru. Takáto účasť sa však javí ako vhodný prostriedok uľahčenia výmeny informácii a vhodné načasovanie prijatia náležitých opatrení.

Článok 65

1.	Riadiaci orgán a monitorovací výbor zabezpečia kvalitu implementácie operačného programu.

2.	Riadiaci orgán a monitorovací výbor budú vykonávať monitorovanie podľa finančných ukazovateľov a ukazovateľov implementácie, výsledkov a vplyvu špecifikovaných v operačnom programe. Ak to umožní povaha pomoci, štatistiky budú rozlišovať pohlavie a veľkosť záväzkov poberateľa.

3.	Komisia v partnerstve s členskými štátmi preskúma ukazovatele potrebné pre monitorovanie a hodnotenie operačného programu.

Mala by sa stanoviť zásada, že všetky spolufinancované projekty budú napĺňať implementačné ciele a budú predmetom hodnotenia výsledkov uvedeného v článku 65. Riadenie založené na prioritách bude pravdepodobne poskytovať len všeobecné informácie.

Článok 66 ods. 2

Správy uvedené v odseku 1 zahrnú nasledujúce informácie, aby bolo možné získať jasnú predstavu o implementácii operačného programu:

(…)

j)	využitie pomoci vyplatenej riadiacemu orgánu alebo inému verejnému úradu počas doby implementácie operačného programu. Šírka informácií podávaných Komisii musí byť primeraná celkovej sume verejných výdavkov príslušného operačného programu.

(…)

Mal by sa vysvetliť presný vzťah medzi rozsahom predkladaných informácií a objemom verejných výdavkov.

Článok 73

1.	Pri programoch, v ktorých úroveň spolufinancovania fondmi Spoločenstva neprekročí 33 % verejných výdavkov v rámci operačného programu a suma z fondu neprekročí 250 miliónov eur, sa neuplatnia ustanovenia článku 61 písm. c), d) a e) i).

Pri programoch uvedených v odseku 1 môže členský štát využiť možnosť zriadiť podľa národných pravidiel orgány a použiť postupy pre vykonávanie funkcií stanovených v článku 59 písm. b) a článkoch 60 a 61. Ak členský štát túto možnosť využije, neuplatnia sa ustanovenia článku 58 ods. 1 písm. b) a c). Ak Komisia príjme implementačné pravidlá článkov 59, 60, a 61, bude špecifikovať ustanovenia, ktoré sa neuplatnia na tie členské štáty, ktoré využijú možnosť uvedenú v prvom odseku.

3.	Článok 70 ods. 3 sa uplatní mutatis mutandis, ak členský štát využije možnosť uvedenú v prvom pododseku odseku 2.

Pre všetky operačné programy uvedené v odseku 1 a bez ohľadu na to, či členský štát využije možnosť uvedenú v odseku 2, ak stanovisko k plneniu systému neobsahuje nijaké výhrady alebo ak boli výhrady stiahnuté po nápravných opatreniach, môže Komisia informovať príslušný členský štát, že sa v zásade oprie o stanovisko poskytnuté audítorským úradom, alebo orgánom určeným členským štátom, ak využil uvedenú možnosť v súvislosti so správnosťou, legálnosťou a plnením predpisov súvisiacich s nahláseným výdavkom a vykoná svoje vlastné audity na mieste iba za výnimočných okolností. V prípade náznakov nezrovanlostí, ktoré nezistili národné audítorské úrady včas alebo ktoré neboli podrobené zodpovedajúcim nápravným opatreniam, môže Komisia žiadať od členského štátu, aby vykonal audit v súlade s článkom 71 ods. 3 alebo môže vykonať svoj vlastný audit v zmysle článku 71 ods. 2, aby sa ubezpečila o správnosti, legálnosti a dodržiavaní predpisov pri nahlasovaných/deklarovaných výdavkoch.

Teoreticky by sa mal aplikovať zjednodušený postup počas obdobia rokov 2000 – 2006 na 33 programov v desiatich členských štátoch, pre celkový objem pomoci Spoločenstva vo výške 3 800 mil. eur (2 % z rozpočtu pomoci Spoločenstva pre obdobie rokov 2000 – 2006). Táto klauzula povzbudzuje členské štáty k tomu, aby využili výhodu spojených zjednodušených opatrení, a takto sa zaujímali o viac programov, ktoré by teoreticky mohli byť zaradené do súčasného programovacieho obdobia. V tejto súvislosti je špecifickým záujmom oslobodenie od potreby predloženia stratégie auditu a výročnej kontrolnej správy (článok 61 ods. 1), možnosť určenia riadiacich a kontrolných orgánov na základe vnútroštátnej legislatívy (články 59 – 61) a oslobodenie od potreby určenia certifikačných orgánov a orgánov vykonávajúcich audit (článok 58 ods. 1). Okrem toho, ak je správa orgánu prehlasujúceho súlad so systémami odsúhlasená Komisiou, Komisia vykoná kontrolu len vo výnimočných prípadoch.

Článok 73 ods. 2

Malo by byť možné odhadnúť všetky dôsledky prvej možnosti, a preto odkaz na neskoršie vykonávacie predpisy, ktoré by mali stanoviť, ktoré ustanovenia sa nepoužijú, nie je odôvodnený.

Článok 73 ods. 4

V prípade náznakov nezrovanlostí, ktoré nezistili národné audítorské úrady včas alebo ktoré neboli podrobené zodpovedajúcim nápravným opatreniam môže Komisia žiadať od členského štátu, aby vykonal audit v súlade s článkom 71 ods. 3 alebo môže vykonať svoj vlastný audit v zmysle článku 71 ods. 2, aby sa ubezpečila o správnosti, legálnosti a dodržiavaní predpisov pri nahlasovaných/deklarovaných výdavkoch.

Pojem „včas“ by sa mal nahradiť presným termínom.

Článok 79

Členské štáty sa ubezpečia, že orgán, ktorý zodpovedá za uskutočnenie platieb zabezpečí, aby poberatelia obdržali celú sumu príspevku z verejných fondov čo najrýchlejšie a v celosti. Nesmú byť odrátané alebo zadržané žiadne sumy, ani sa neodvedú ďalšie špecifické poplatky alebo iné poplatky s rovnakým účinkom, ktoré by tieto sumy pre poberateľov mohli znížiť.

Pojem „čo najrýchlejšie“ by sa mal nahradiť presným termínom.

Článok 85 ods. 2

2.	Ak sa nesplní jedna z podmienok uvedených v odseku 1, členský štát a certifikačný úrad budú čo najskôr informovaní Komisiou, že žiadosť o platbu nie je prijateľná.

Pojem „čo najskôr“ by sa mal nahradiť presným termínom.

Článok 90 ods. 1

Komisia sa rozhodne zadržať 20 % z dočasných platieb zo súm, ktoré majú byť vyplatené Komisiou, ak boli implementované prvky nápravného akčného plánu uvedeného v článku 70 ods. 3 a boli napravené vážne nedostatky uvedené audítorským úradom vo výročnej správe uvedené v článku 61 písm. e) a i), ale pritom budú ešte vždy potrebné zmeny a doplnky, ktoré poskytnú Komisii primeranú istotu v súvislosti s riadiacimi a kontrolnými systémami.

Text by sa mal zmieniť o stanovisku upravenom v článku 61 ods. 1 písm. e) ii).

Článok 96 ods. 1

Komisia musí informovať príslušný členský štát a orgány zavčasu, ak vznikne riziko uplatnenia automatického zrušenia záväzku upraveného článkom 92. Komisia musí informovať príslušný členský štát a orgány o sume automatického zrušenia záväzku v dôsledku informácií, ktoré vlastní.

Členský štát bude mať čas dva mesiace odo dňa obdržania takýchto informácií, aby súhlasil so sumou alebo aby predložil svoje postrehy. Komisia bude realizovať automatické zrušenie záväzku najneskôr do deviatich mesiacov od termínu uvedeného v článku 92.

Mal by sa vysvetliť pojem „zavčasu“.

Článok 97

Čiastočné ukončenie operačných programov je možné urobiť podľa období, ktoré si vyberie členský štát.

Čiastočné ukončenie sa vzťahuje na dokončené operácie, pre ktoré bola poskytnutá posledná platba poberateľovi najneskôr do 31. decembra roku n –1. Pre účely tohto nariadenia budú operácie dokončené vtedy, ak boli jeho činnosti skutočne vykonané a poberateľ obdržal poslednú platbu alebo poberateľ predložil doklad s rovnakým účinkom riadiacemu orgánu.

Suma platieb zodpovedajúcich dokončeným operáciám sa bude zisťovať z výkazov o výdavkoch.

Čiastočné ukončenie je možné urobiť za podmienky, že riadiaci orgán zašle Komisii k 30. júnu roku n nasledujúce:

a)	výkaz výdavkov súvisiacich s týmito operáciami;

b)	vyhlásenie, ktoré potvrdí legálnosť a dodržiavanie predpisov pri príslušných transakciách, výkaz výdavkov vydaný audítorským úradom pre program uvedený v článku 61.

Je dôležité, aby postupy zabezpečené v oblasti čiastočného ukončenia poskytovali rovnaký stupeň vierohodnosti, pokiaľ ide o legálnosť a správnosť výdavkov ako tie, ktoré budú výsledkom vyhlásenia o konečnom ukončení operačného programu, najmä pokiaľ ide o intenzitu a rozsah kontrol.

Toto stanovisko prijal Dvor audítorov v Luxemburgu dňa 18. marca 2005.

Za Dvor audítorov

Hubert WEBER

predseda

(1) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002.

(2) Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002 (Ú. v. ES L 357, 31.12.2002).

(3) KOM(2004) 492 v konečnom znení zo 14. júla 2004.

(4) SEK(2004) 924 zo 14. júla 2004.

(5) KOM(2004) 580 v konečnom znení zo 6. septembra 2004.

(6) KOM(2004) 101 v konečnom znení z 10. februára 2004.

(7) KOM(2004) 487 v konečnom znení zo 14. júla 2004.

(8) Ú. v. EÚ C 107, 30.4.2004.

(9) Článok 53 ods. 3 rozpočtových pravidiel, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev.

(10) Pozri stanovisko č. 10/98 o konkrétnych návrhoch nariadení v rámci Agendy 2000 (štrukturálne fondy, bod 6.3), Ú. v. ES C 401, 22.12.1998.

(11) Napríklad článok 57 písm. d), f) a h), článok 61 ods. 1 písm. a), článok 70 ods. 1, článok 71 ods. 2 a článok 72 ods. 2.

(12) Pozri napríklad osobitnú správu č. 10/2001 (Ú. v. ES C 314, 8.11.2001), týkajúcu sa finančnej kontroly štrukturálnych fondov a osobitnú správu č. 7/2003 (Ú. v. EÚ C 174, 23.7.2004) o implementácii programovania pomoci pre obdobie rokov 2000 – 2006 v rámci štrukturálnych fondov.

Top

All

Choose the experimental features you want to try