52004PC0630

Brusel, 29.9.2004

KOM(2004) 630 v konečnom znení

2004/0223 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa ustanovuje nástroj stability

(predložená Komisiou)

ODVÔVODNENIE

Dôvod ustanovenia nástroja stability v rámci novej štruktúry nástrojov vonkajšej pomoci Spoločenstva je uvedený v oznámení Komisie, ktoré je priložené k tomuto návrhu.

Návrh vychádza článku 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, spoločne s článkom 203 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Právny základ Euratomu je požadovaný za účelom pokrytia aspektov návrhu, ktoré sa týkajú jadrovej bezpečnosti. Civilné aspekty reakcie na krízu by normálne spadali do rozsahu článkov 179 a 181a Zmluvy o ES. Ustanovenia týkajúce sa financovania udržiavania mieru, najmä, pokiaľ jednoznačne prispievajú k cieľom stanoveným v článkoch 179 a 181a, však odôvodňujú právny základ v článku 308 Zmluvy. Okrem toho články 179 a 181a nie sú právne zlúčiteľné s článkom 203 Zmluvy o Euratome.

Hlava I – CIELE

ČLÁNOK 1 VšEOBECNÉ CIELE A ROZSAH

Článok 1 definuje všeobecné ciele nariadenia a ich geografický rozsah. Nariadenie sa bude vzťahovať na všetky tretie krajiny a územia.

Článok 2 Účel

Nariadenie zabezpečuje poskytnutie finančnej, hospodárskej a technickej pomoci s cieľom riešiť tri rozdielne problémy:

(a) Zabezpečenie účinnej a jednotnej reakcie na krízy a ohrozenie ľudských práv, demokracie a právneho štátu s celkovým cieľom pomôcť vytvoriť alebo znovunastoliť podmienky potrebné na umožnenie účinnej implementácie politík rozvojovej a hospodárskej spolupráce Spoločenstva, susedskej politiky a jeho predvstupovej stratégie.

Ustanovenia nariadenia v tomto ohľade boli vypracované na základe skúseností s implementáciou mechanizmu rýchlej reakcie, nástroj pre mier v Afrike, nariadenia týkajúceho sa akcie proti protipechotným nášľapným mínam a európskej iniciatívy pre ľudské práva a demokraciu, ako aj rozsiahlych skúseností s reagovaním na krízy na základe existujúcich „geografických“ finančných nástrojov a najlepších medzinárodných praktických skúseností. Tento článok vytvára priame spojenie medzi poskytovaním pomoci v krízových situáciách a vykonávaním politík Spoločenstva v oblasti rozvoja, hospodárskej spolupráce a ľudských práv. So súčasnou výnimkou niektorých prvkov operácií na podporu mieru, bude väčšina poskytnutej pomoci kvalifikovaná, ako oprávnená pre DAC.

Nariadenie uznáva, že niektoré opatrenia, ktoré sú náležité pre reakcie na krízy, ako práca zameraná na riešenie problémov akcie protipechotných mín, pretože sú podstatné z hľadiska zabezpečenia efektívnych podmienok rozvoja, môžu byť poskytnuté prostredníctvom strategických programov, ako aj pri reakcii na krízy.

Humanitárna pomoc sa nemôže poskytovať na základe tohto nariadenia (pozri článok 13). Humanitárna pomoc Spoločenstva sa bude naďalej poskytovať výhradne podľa ustanovení nariadenia (ES) 1257/96. Nariadenie požaduje, aby Komisia zabezpečila súčinnosť humanitárnej pomoci Spoločenstva a núdzovej reakcie poskytnutej na základe nástroja stability.

(b) Pomoc pre ďalšiu spoluprácu medzi EÚ a tretími krajinami v súvislosti s globálnymi a regionálnymi cezhraničnými problémami ovplyvňujúcimi bezpečnosť obyvateľstva.

Nariadenie sa usiluje zabezpečiť, aby Spoločenstvo mohlo reagovať na množstvo kľúčových problémov v spoločnom záujme Spoločenstva a partnerskej krajiny. Nariadenie sa zameriava na úsilie bojovať proti organizovanému zločinu, terorizmu a ostatným medzinárodným hrozbám zákonnosti, ochranu strategickej infraštruktúry a veľkým neočakávaným ohrozeniam verejného zdravia. Aktivity prijaté na základe nástroja stability budú komplementárne s tými, ktoré boli prijaté na základe troch nástrojov politík za normálnych podmienok. Pridaná hodnota zabezpečená týmto nástrojom bude možnosťou pre rýchlu a zjednotenú globálnu činnosť, akou je napríklad riešenie financovania terorizmu, prania špinavých peňazí alebo daňových podvodov a schopnosťou presadiť otázky osobitného záujmu Spoločenstva a riešenie problémov, ktoré má partnerská strana problémy stanoviť za prioritné v rámci politiky upravujúcom tri nové nástroje Spoločenstva.

(c) Pomoc pri ochrane obyvateľstva proti krízovým technologickým hrozbám a boj proti šíreniu zbraní hromadného ničenia.

Ustanovenia nariadenia v tomto ohľade sú založené na skúsenostiach Spoločenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti a umožní Spoločenstvu podporiť programy, ktoré riešia nové bezpečnostné problémy vyplývajúce z možného zneužitia materiálov, zariadení alebo technológií spojených so zbraňami hromadného ničenia a ich dodávacími systémami. Toto by, okrem iného, mohlo pomôcť zabezpečiť, aby Spoločenstvo splnilo svoje povinnosti na základe Globálneho partnerstva G8 proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a súvisiacich materiálov. Pomoc v tomto ohľade bude zameraná na problémy, ktoré sa môžu riešiť na civilnej úrovni a ktoré nemajú vojenské alebo obranné dôsledky. Tieto opatrenia môžu zahŕňať vytvorenie podpornej infraštruktúry okolo zariadení na zničenie jadrových/chemických zbraní: (prístupové cesty alebo železničné cesty, dodávky elektrickej energie/vody/plynu, ale nie samotné odstavenie zbraní); podporu monitorovania životného prostredia a informovanosti verejnosti; zaobchádzanie s toxickými zvyškami, ktoré sú výsledkom odstavenia; konverzia bývalých zariadení pre chemické zbrane na civilné zariadenia; civilné preškolenie; podporu rozvoja účinnej kontroly vývozov materiálov dvojitého použitia a podporu špecifických opatrení bezpečnosti hraníc na zabránenie nezákonného obchodovania s materiálmi súvisiacimi so zbraňami hromadného ničenia.Zahrnutie jadrovej bezpečnosti do tohto nariadenia (skôr než do geografických politicky orientovaných nástrojov) je potrebné, keďže takáto podpora sa môže požadovať vo viacerých regiónoch (napr. krajiny bývalého Sovietskeho zväzu budú teraz pokryté tak nástrojom európskeho susedstva a partnerstva, pre Rusko až po Kaukaz, ako aj nástrojom rozvojovej a hospodárskej spolupráce, pre strednú Áziu). Takisto je dôležité zabezpečiť úplný súlad medzi prácou, ktorá sa vykoná v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou a prácou v súvislosti s jadrovou ochranou, s bezpečnostnými dôsledkami – toto sa dá najlepšie spraviť v rámci jedného nástroja. Nakoniec, právne obmedzenia vyplývajúce z potreby použitia článku 203 Zmluvy o Euratome, ako právneho základu vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti a nezlučiteľnosť tohto článku s článkami 179 alebo 181a Zmluvy o ES, vytvára potrebu koncentrácie všetkých týchto činností do jedného nástroja, použitím článku 203 Zmluvy o ES a článku 308 Zmluvy o ES.

d) Nástroj stability tiež stanovuje základ na presadzovanie medzinárodnej akcie pri podpore všeobecných cieľov nariadenia vrátane výskumu a školení civilných odborníkov na rozmiestnenie v misiách riadenia kríz EÚ.

Ustanovenia článku 2 predstavujú v podstate kodifikáciu a konsolidáciu kompetencií Spoločenstva, vytvorených ad hoc a nezhodným spôsobom, v existujúcich geografických a odvetvových finančných nástrojoch Spoločenstva. Sú založené na priekopníckom prístupe na základe dohody z Cotonou, ktorý zabezpečuje účinný a jednotný rámec, prostredníctvom ktorého môže ES riešiť nie iba rozvojové, ale aj bezpečnostné a mierové operácie a operácie na udržanie mieru s partnerskými krajinami.

Článok 3Ostatné iniciatívy

Tento článok je zameraný na zabezpečenie pružnosti, ktorá umožní Spoločenstvu reagovať včasným spôsobom na budúce globálne problémy týkajúce sa stability a bezpečnosti, ktoré sa v súčasnosti nedajú predvídať. Pomoc možno poskytnúť na základe tohto nariadenia, ak zodpovedá stanovenej politike Rady alebo záväzkom, ku ktorým ES pristúpilo. Pred pridelením prostriedkov na tieto aktivity je Komisia povinná prijať politický rámec, ktorý sa najskôr zašle riadiacemu výboru (pozri článok 9).

Hlava II - Programovanie a pridelenie finančných prostriedkov

ČLÁNOK 4 OPATRENIA A PROGRAMY

Tento článok opisuje tri mechanizmy, prostredníctvom ktorých bude podpora poskytovaná na základe nástroja. Opatrenia výnimočnej pomoci a dočasné programy sú zamerané na reakciu na krízové situácie. Viacročné programy budú zamerané na dlhodobé problémy v súvislosti so stabilnými podmienkami spolupráce.

Článok obsahuje opatrenia určené na zabezpečenie súčinnosti pomoci poskytnutej na základe nástroja stability a pomoci poskytnutej na základe troch nástrojov politík. Takto viacročné programy financované na základe nástroja stability môžu byť založené na stratégiách pre krajinu alebo región, prijatých v kontexte Jednotného predvstupového nástroja, nástroja rozvojovej a hospodárskej spolupráce a nástroja európskeho susedstva. Vytvára sa tak jednotné strategické programovanie premostením nástroja základnej politiky a prvkov pridanej hodnoty nástroja stability. Komisia však môže tiež prijať špecifické regionálne alebo tematické stratégie na základe tohto nástroja. Tieto sú určené na pokrytie oblastí spolupráce, ktoré nemôžu byť primerane riešené v rámci stratégií prijatých na základe ostatných nástrojov vonkajšieho financovania (či už pre povahu problému alebo jeho zemepisný rámec). Tieto stratégie sú prijaté po konzultácii s riadiacim výborom.

Článok tiež obsahuje opatrenia na zabezpečenie lepšieho zjednotenia opatrení Spoločenstva a opatrení prijatých Radou na základe Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Je to osobitne dôležité pre účinnosť a dopad operácii riadenia občianskych kríz EÚ, ktoré majú často prvky spadajúce tak do zodpovednosti SZBP, ako aj Spoločenstva. Tieto opatrenia sú ďalej rozvinuté v článkoch 5 (pozri nižšie), 10 (rozhodovanie) a 19 (pravidlá účasti a pôvodu).

Článok 5 Osobitné ustanovenia týkajúce sa opatrení výnimočnej pomoci a dočasných programov

Tento článok stanovuje ďalšie špecifické ustanovenia týkajúce sa opatrení výnimočnej pomoci a dočasných programov. Opatrenia výnimočnej pomoci sú navrhnuté na základe existujúcich opatrení v rámci mechanizmu rýchlej reakcie ES, s troma významnými inováciami navrhnutými na zlepšene väzieb medzi celkovou reakciou EÚ a kvalitou a súladom následných opatrení. Po prvé, ustanovenia o informovaní Rady sú posilnené zabezpečením stáleho dialógu s ňou pred prijatím opatrení. Tento dialóg bude podporený vytvorením systému výmeny informácií, založenom na úspešnom predchádzajúcom systéme, vytvorenom na základe existujúceho nariadenia o humanitárnej pomoci. Po druhé, prijatie opatrení výnimočnej pomoci predstavuje novú povinnosť zabezpečiť, v lehote deviatich mesiacov, správu obsahujúcu strategický prehľad plánovanej reakcie Spoločenstva prostredníctvom celého rámca jeho nástrojov. Táto správa začlení reakciu Spoločenstva do kontextu celkovej medzinárodnej reakcie a taktiež určí opatrenia na zabezpečenie súladu medzi činnosťou ES a SZBP. Po tretie, prijatie opatrení výnimočnej pomoci môže teraz spôsobiť prijatie „programu dočasnej reakcie”, ktorý bude založený na opatreniach výnimočnej pomoci a práci smerom k znovunastolenia normálnych podmienok na poskytovanie pomoci. Program dočasnej reakcie bude predložený poradnému výboru a mal by zaručiť premostenie medzi opatreniami prijatými na základe nástroja stability a tými, ktoré boli prijaté na základe princípu nástrojov politík.

Článok 6 Osobitné opatrenia uplatniteľné na operácie na podporu mieru

Tento článok obsahuje opatrenia, ktoré uznávajú osobitnú politickú citlivosť operácií na podporu mieru a potrebu zaručiť, aby rozhodnutia, ktoré sú prijaté, boli v súlade s politickými orientáciami vypracovanými Radou. Okrem iného s cieľom podporiť úzke väzby medzi operáciami na podporu mieru Spoločenstva a vojenskými a civilnými kapacitami, ktoré možno zmobilizovať na základe hlavy V Zmluvy o Európskej únii, tento článok vytvára požiadavku na Komisiu preložiť do pozornosti Rady všetky doplnkové opatrenia, ktoré môže považovať za užitočné pre prijatie na základe SZBP.

Keďže v rámci nástroja pre mier v Afrike by bol potrebný pred začatím operácie súhlas OSN, boli by operácie založené na dohode s regionálnou organizáciou a krajinou operácie a žiadne priame financovanie vojenskej činnosti EÚ by bolo dovolené (pozri článok 13 ods. 2).

Financovanie vojenských operácií tretích strán bude znamenať povinnosť zabezpečiť nezávislé monitorovanie správania sa síl. Na základe tohto článku je Komisia povinná vytvoriť primerané monitorovacie postupy.

Článok 7Viacročné programy

Tento článok stanovuje základné požiadavky strategických dokumentov špecifických pre tento nástroj (pozri článok 4).

Článok 8Prijatie programovacích dokumentov

Strategické dokumenty budú predložené riadiacemu výboru na zaujatie stanoviska pred prijatím. Dočasné programy sú predkladané poradnému výboru.

Hlava III - Implementácia

HLAVA III JE ZAMERANÁ NA MNOžSTVO PROCEDURÁLNYCH PROBLÉMOV, KTORÉ JE POTREBNÉ RIEšIť NA ZÁKLADE PODMIENOK FINANčNÉHO NARIADENIA. USTANOVENIA HLAVY III SÚ šIROKO ZOSÚLADENÉ v nástroji európskeho susedstva, nástroji rozvojovej a hospodárskej spolupráce a tomto nariadení. Rozdiely medzi zneniami odrážajú osobitné vlastnosti jednotlivých nástrojov vonkajšej pomoci.

Článok 10Finančné rozhodnutia

Článok 10 stanovuje, že finančné rozhodnutia Komisie, iné ako rozhodnutia, ktoré sa týkajú výnimočných opatrení a dočasných programov, budú mať formu akčného programu pre krajinu alebo región, prijatého na ročnom základe. Toto je v súlade s novými princípmi začlenenými do najnovších nariadení Spoločenstva. Postup výboru nebude potrebný v prípade akčných programov vyplývajúcich z rozhodnutí prijatých Komisiou na základe viacročných programovacích dokumentov (napr. strategické dokumenty a viacročné indikatívne programy pre partnerské krajiny a regióny a tematické stratégie), ktoré už boli schválené členskými štátmi v riadiacom výbore. Komisia musí zaslať členským štátom príslušný program v priebehu mesiaca, v ktorom prijala svoje rozhodnutie. Komisia môže využiť svoje právo na vykonanie zmien akčných programov, ak sú potrebné. Na rozdiel od bežnej praxe umožňuje článok 10, aby opatrenia, ktoré nie sú pokryté akčnými programami, boli prijaté tými istým spôsobom, ako akčné programy. Môže sa to ukázať ako užitočné, ak si Komisia praje rýchle vytvorenie financovania, v prípade, keď nebol akčný program ešte úplne finalizovaný.

Článok 11Prijatie osobitných opatrení ne stanovených v strategických dokumentoch alebo viacročných indikatívnych programoch

Tento článok stanovuje podobné opatrenia ako nástroj rozvojovej spolupráce a hospodárskej spolupráce a je zameraný na to, aby sa dalo pružným opatrením čeliť nepredpokladaným potrebám, ktoré nie sú spojené s krízou pri dlhodobej pomoci poskytnutej ma základe nástroja stability (najmä jadrová bezpečnosť a globálne a regionálne cezhraničné problémy). Na základe článku 11 sa môžu prijať osobitné opatrenia, ktoré nie sú stanovené v strategických dokumentoch alebo viacročných indikatívnych programoch týkajúcich sa nepredvídaných udalostí. Rozhodnutia prijaté Komisiou, ktoré sa týkajú súm vyšších ako 15 miliónov EUR, mimo rozsahu viacročného programovania schváleného členskými štátmi, podliehajú postupu výboru. Osobitné opatrenia nestanovené v strategických dokumentoch alebo viacročných indikatívnych programoch, prijme Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 3 rozhodnutia 1999/468/ES, napr. po získaní stanoviska Poradného výboru zloženého zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie. Výbor musí vyjadriť svoje stanovisko k osobitným opatreniam a Komisia ho musí zohľadniť v najväčšom možnom rozsahu a informovať výbor, ako bolo stanovisko zahľadené. Komisia môže urobiť úpravy osobitných opatrení použitím rovnakého postupu. Stanovisko výboru však nie je potrebné v prípadoch, ktoré sa považujú za menšie úpravy uvedené v článku 11 ods. 4.

Článok 12Oprávnenosť

Článok 12 upresňuje, ktoré subjekty, organizácie a inštitúcie sú oprávnené na základe nariadenia. Zostavuje pomerne širokú sieť v súlade s bežnou praxou. Čo sa týka oprávnenosti na subvencie Spoločenstva, je potrebné čítať článok 12 v spojení s článkom 19, ktorý stanovuje pravidlá účasti vo verejnom obstarávaní a postupov udeľovania grantov.

Články 13 a 14Druhy opatrení a podporné opatrenia

Bez toho, aby bol uvedený kompletný zoznam, sú v článku 13 uvedené druhy opatrení, ktoré môžu byť financované na základe nariadenia, v súlade s bežnou praxou.

Článok 14 umožňuje, aby sa nariadenie použilo na financovanie všetkých podporných opatrení požadovaných na jeho implementáciu.

Články 15 a 16 Spolufinancovanie a riadiace opatrenia

V súlade s bežnou praxou a želaním darcov zaviesť širšiu koordináciu medzi opatreniami spolupráce potvrdzuje článok 15, že pre opatrenia môže byť dohodnuté súbežné alebo spoločné spolufinancovanie. Ak existuje, Komisia môže, na základe článku 3, získať a spravovať finančné prostriedky z členských štátov (a najmä verejných a poloverejných agentúr) a všetkých ostatných nečlenských darcovských krajín alebo medzinárodných, či regionálnych organizácií. Toto opatrenie umožňuje Komisii pracovať na rovnakom základe ako ostatní darcovia.

Článok 16 stanovuje, že na riadenie implementácie opatrení financovaných na základe nariadenia si môže Komisia vybrať medzi:

- priamym centralizovaným riadením alebo nepriamym centralizovaným riadením agentúrami alebo orgánmi vytvorenými Spoločenstvom (odsek 2); alebo

- nepriamym centralizovaným riadením orgánmi členských štátov (odsek 3) v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) bod (i) finančného nariadenia, ktorým sa povoľuje táto voľba, ak ju stanovuje základný akt.

Článok 17 Rozpočtové záväzky

Článok 17 stanovuje, že rozpočtové záväzky sa budú vykonávať rozhodnutiami Komisie, ktoré sa týkajú: príslušných akčných programov; osobitných opatrení nestanovených v strategických dokumentoch alebo viacročných indikatívnych programoch; a podporných opatrení. Na základe článku môžu byť rozpočtové záväzky rozložené na viac rokov v ročných splátkach. Článok 76 finančného nariadenia to umožňuje, v prípade, že to stanovuje základný akt.

Článok 18Ochrana finančných záujmov Spoločenstva

Článok 18 stanovuje opatrenia navrhnuté na ochranu finančných záujmov Spoločenstva. Osobitne umožňuje Spoločenstvu vykonať potrebné kontroly implementácie.

Článok 19Účasť vo verejnom obstarávaní a prideľovacie postupy a pravidlá pôvodu

Článok 19 stanovuje podmienky prístupu k verejnému obstarávaniu a prideľovacích postupov spojených s implementáciou nariadenia. V súčasnosti sú opatrenia v súlade s “návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k vonkajšej pomoci Spoločenstva” [1], účelom ktorého je zmeniť a doplniť nariadenia, ktoré tvoria právny základ pre hlavné nástroje pomoci Spoločenstva s cieľom poskytnutia väčšej pomoci. Podľa článku 19 ods. 2, ak tretia krajina začne svoje verejné obstarávanie a prideľovacie postupy pre členské štáty ES, Komisia môže rozhodnúť o umožnení účasti tejto krajiny vo verejnom obstarávaní a prideľovacích postupoch Spoločenstva. Článok 19 môže byť zmenený a doplnený na základe záverov Rady a Parlamentu, keď sa nariadenie začne prehodnocovať.

Vzhľadom na osobitný charakter nástroja a problémov, ktoré rieši, ako aj dôrazu, ktorý kladie na cezhraničné problémy, článok umožňuje Komisii rozšíriť oprávnenosť o krajiny s tradičnými hospodárskymi, obchodnými alebo zemepisnými prepojeniami na príslušnú partnerskú krajinu. Toto ustanovenie je založené na existujúcich ustanoveniach nariadenia Meda.

Okrem toho oprávnenosť môže byť ďalej rozšírená v krízových situáciách, ktoré vyžadujú prijatie opatrení výnimočnej pomoci alebo dočasných programov. V týchto prípadoch existuje zvýšená potreba pružných postupov oprávnenosti a pravidiel pôvodu a obmedzujúce pravidlá oprávnenosti v minulosti tvorili prekážky účinnej spolupráce s ostatnými medzinárodnými činiteľmi a rýchlosti a účinnosti akcie Spoločenstva.

Články 20, 21 a 22 Predfinancovanie, granty a prostriedky sprístupnené Európskej investičnej banke alebo ostatným finančným sprostredkovateľom

Články 20, 21 a 22 upresňujú niektoré technické body spojené s implementáciou niektorých opatren í uvedených v článku 13. Najmä:

Článok 20 stanovuje, že úrok z predfinancovania je prístupný všetkým príjemcom. Finančné nariadenie ho povoľuje tam, kde je to stanovené v základnom akte.

V článku 21 je uvedené, že fyzické osoby môžu získať granty v súlade s článkom 114 nariadenia (ES) č. 1605/2002, ktorým vzniká táto možnosť, ak je stanovená v právnom základe.

Článok 22 stanovuje, aké druhy opatrení musí Komisia prijať na základe posúdenia jednotlivých prípadov, keď rozhoduje o sprístupnení finančných prostriedkov Európskej investičnej banke alebo ostatným finančným sprostredkovateľom.

Článok 23Hodnotenie

Článok 23 vyžaduje, aby Komisia vykonávala pravidelné hodnotenia toho, čo sa dosiahlo geografickými a tematickými politikami a programami i sektorovými politikami a hodnotenia účinnosti programovania.

Hlava IV – Záverečné ustanovenia

HLAVA IV stanovuje obvyklé ustanovenia týkajúce sa každoročného predkladania správ Európskemu parlamentu a Rade o implementácii nariadenia (článok 24), postupe výboru (článok 25), revízie nariadenia (článok 26), zrušení existujúcich nariadení (článok 27) a dátume nadobudnutia účinnosti (článok 28). Nariadenie sa uplatňuje od 1. januára 2007.

Nariadenie stanovuje využitie tak poradných výborov, ako aj riadiacich výborov v súlade s prístupom uvedeným v nariadení o rozvojovej a hospodárskej spolupráci. Riadiacim výborom sú predkladané strategické dokumenty, ktoré upravujú dlhodobú pomoc. Poradné výbory sú oslovené, keď je potrebná osobitná pružnosť pri navrhovaní a implementácii programu.

2004/0223 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa ustanovuje nástroj stability

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE ,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 308,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 203,

so zreteľom na návrh Komisie[2],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[3],

Keďže:

(1) S cieľom zefektívniť vonkajšiu pomoc Spoločenstva bol navrhnutý nový rámec plánovania a poskytovania pomoci. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. [...] z [...] vytvorí predvstupový nástroj pomoci Spoločenstva pre kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny[4]. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. [...] z [...] sa zavedie nástroj európskeho susedstva a partnerstva[5]. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. [...] z [...] je zamerané na rozvojovú spoluprácu a hospodársku spoluprácu s ostatnými tretími krajinami[6]. Toto nariadenie je doplnkovým nástrojom zameraným na riešenie krízových situácií a niektorých celosvetových dlhotrvajúcich problémov, ktoré sa týkajú udržania mieru a stability a občianskej bezpečnosti i ochrany.

(2) Spoločenstvo je dôležitým poskytovateľom ekonomickej, finančnej, technickej, humanitárnej a makroekonomickej pomoci tretím krajinám. Podpora stabilných podmienok pre ľudský rozvoj a presadzovanie ľudských práv, demokracie a základných slobôd sú jednými z hlavných cieľov všetkých nástrojov vonkajšej pomoci Spoločenstva.

(3) Deklarácia OSN pre milénium definovala oslobodenie od násilných konfliktov ako základný predpoklad pre ľudský rozvoj; rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 57/337 z júla 2003 uznáva, že mier a rozvoj sa navzájom posilňujú a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd za jeden z kľúčových prvkov potrebných na predchádzanie ozbrojenému konfliktu; preto sú bezpečnosť a stabilita a predchádzanie násilným konfliktom potrebné pre rozvoj a zníženie chudoby a opatrenia na ich riešenie prispievajú k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov a cieľov dohôd uzavretých medzi Spoločenstvom, členským štátmi a tretími krajinami.

(4) Európska rada sa zaviazala Európsku úniu k aktívnej úlohe v riadení kríz a predchádzaní násilným konfliktom. Program EÚ na predchádzanie násilným konfliktom vyzdvihuje „politický záväzok pokračovať činnosti určenej na predchádzanie konfliktov ako jeden z hlavných cieľov vonkajších vzťahov EÚ”. Finančné nástroje Spoločenstva predstavujú dôležitý príspevok k tomuto cieľu a k rozvoju Únie ako globálneho hráča.

(5) Správa Výboru OSN pre mierové operácie vyzvala organizácie na úrovni regiónov a nižších územných celkov na rozvoj kapacít na udržiavanie mieru. V reakcii na ňu vydali 17. novembra 2003 Komisia a Rada vyhlásenie týkajúce sa vytvorenia nástroja pre mier v Afrike. Skúsenosti získané z nástroja môžu byť zdrojom informácií pre podobné dojednania s ostatnými organizáciami na úrovni regiónov a nižších územných celkov, v súlade s dôrazom na efektívny multilateralizmus stanovený v stratégii európskej bezpečnosti.

(6) EÚ bude prispievať k svetovému mieru a bezpečnosti v súlade s princípmi Charty OSN.

(7) Partnerská dohoda z Cotonou stanovuje ucelený rámec tak pre bezpečnosť, ako aj pre rozvoj a nástroj stability by mal byť vybudovaný na tomto prístupe.

(8) Programy zamerané na problémy protipechotných mín, malých a ľahkých zbraní majú vplyv na rozvoj, ako aj dopad na bezpečnosť ľudí a politickú stabilitu. Na konferencii v roku 2004 o prehodnotení Zmluvy o zákaze mín, ktorá nadobudla platnosť 1. marca 1999, bol prijatý akčný plán, ktorý predstavuje prehodnotený záväzok na ukončenie utrpenia spôsobeného protipechotnými mínami.

(9) Rozhodnutie Rady 2001/792/ES, Euratom z 23. októbra 2001 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany[7] stanovuje rozmiestnenie špecialistov civilnej ochrany do tretích krajín v prípade prírodných alebo človekom spôsobených katastrof. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o posilnení kapacít civilnej ochrany Únie[8] definuje potrebu finančných prostriedkov, ktoré budú rýchlo zmobilizované na podporu takýchto aktivít.

(10) Vyhlásenie Európskej rady o boji proti terorizmu z 25. marca 2004 požaduje začlenenie protiteroristických cieľov do programov vonkajšej pomoci. Navyše, Stratégia EÚ pre milénium o predchádzaní a kontrole organizovaného zločinu, prijatá Radou 27. marca 2000 vyzýva k užšej spolupráci s tretími krajinami.

(11) Existuje osobitná potreba schopnosti EÚ prijať opatrenia, ktoré jej umožnia podporiť presadzovanie jadrovej spoľahlivosti a bezpečnosti v tretích krajinách, bojovať proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a zamerať sa na ostatné technologické ohrozenia spoľahlivosti a bezpečnosti a hlavné nepredvídateľné riziká pre verejné zdravie s nadnárodným dopadom. Európska rada prijala 12. decembra 2003 Stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia.

(12) Je potrebné financovať sprievodné opatrenia pri podpore cieľov tohto nariadenia, vrátane školení, výskumu a podpory implementácie medzinárodných dohôd.

(13) S cieľom splnenia medzinárodných záväzkov, ku ktorým sa Spoločenstvo zaviazalo a plne prispievať k vonkajším politikám EÚ, musí Spoločenstvo zabezpečiť, aby boli jeho nástroje vonkajšej pomoci úplne prispôsobené týmto cieľom.

(14) Skúsenosti ukázali, že pre stabilizáciu po ukončení krízy je potrebný trvalý a pružný záväzok medzinárodného spoločenstva a že je potrebné venovať osobitú pozornosť prvým rokom po ukončení krízy, v priebehu ktorých sa v mnohých krajinách krízová situácia vráti: Navyše, partnerské krajiny, ktoré prechádzajú krízovou situáciou nemusia mať inštitucionálne kapacity alebo vlády majúce plné medzinárodné politické uznanie, ktoré by im umožnili plne sa zúčastňovať na stanovovaní priorít pomoci.

(15) Realizácia programov pomoci v časoch krízy a politickej nestability vyžaduje špecifické opatrenia na zabezpečenie pružnosti v prijímaní rozhodnutí a rozdeľovaní rozpočtových prostriedkov, ako aj posilnených opatrení na zabezpečenie súladu s dvojstrannou pomocou a mechanizmami pre využívanie darcovských fondov, vrátane delegovania úloh štátnych orgánov prostredníctvom nepriameho centralizovaného riadenia.

(16) Rezolúcie Európskeho parlamentu a závery Rady, po ktorých nasledovali oznámenia Komisie o spojení podpory, rekonštrukcie a rozvoja[9] zdôraznili potrebu zabezpečiť účinné prepojenie medzi operáciami financovanými z rôznych finančných nástrojov ES v súvislosti s krízou.

(17) Skúsenosti ukázali, že za účelom riešenia vyššie uvedených problémov účinným a včasným spôsobom sú potrebné špecifické finančné zdroje a finančné nástroje, ktoré môžu pôsobiť doplnkovým spôsobom k humanitárnej pomoci a nástrojom dlhodobej spolupráce.

(18) Okrem opatrení dohodnutých s partnerskými krajinami v súvislosti s rámcovou politikou pre spoluprácu vytvorenou v rámci Jednotného predvstupového nástroja, Nástroja pre európske susedstvo a partnerstvo a Nástroja pre rozvojovú spoluprácu a hospodársku spoluprácu, musí byť Spoločenstvo schopné poskytnúť pomoc, ktorá podporí základné hodnoty a priority kľúčovej politiky Európskej únie a iniciatívy novej politiky medzinárodného spoločenstva týkajúcej sa udržania mieru, politickej stability a bezpečnosti pred organizovaným zločinom, šírením zbraní hromadného ničenia a s ním súvisiacimi materiálmi, veľkými technologickými hrozbami a epidémiami.

(19) Humanitárna pomoc bude poskytovaná iba na základe nariadenia Rady (ES) 1257/96.

(20) „Usmernenia týkajúce sa posilnenia operatívnej koordinácie medzi Spoločenstvom, zastúpeným Komisiou a členskými štátmi v oblasti vonkajšej pomoci” z roku 2001 zdôrazňujú potrebu zvýšenej koordinácie vonkajšej pomoci EÚ.

(21) Opatrenia potrebné na implementáciu tohto nariadenia by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[10]. Strategické dokumenty, ktoré upravujú dlhodobú pomoc by mali byť predložené riadiacemu výboru. Poradný výbor by mal byť oslovený, ak je potrebná osobitná pružnosť pri navrhovaní a realizácii programu.

(22) Vytvorenie nového nástroja pre stabilitu vytvára potrebu zrušiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1724/2002 z 23. júla 2001, ktoré sa týka boja proti protipechotným nášľapným mínam v rozvojových krajinách; nariadenie Rady (ES) č. 1725/2001 z 23. júla 2001, ktoré sa týka boja proti protipechotným nášľapným mínam v tretích krajinách iných ako rozvojové krajiny; nariadenie Rady (ES) č. 381/2001 z 26. februára 2001 o vytvorení mechanizmu rýchlej reakcie; nariadenie Rady (ES) č. 2046/97 z 13. októbra 1997 o severno-južnej spolupráci pri boji proti drogám a drogovej závislosti; nariadenie Rady (ES) č. 2258/96 z 22. novembra 1996 o akciách obnovy a rekonštrukcie v rozvojových krajinách; rozhodnutie Rady 2001/824/ES, Euratom zo 16. novembra 2001 o ďalšom príspevku Európskeho spoločenstva do Európskej banky pre obnovu a rozvoj do Fondu na ochranu Černobyľu; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2130/2001 z 29. októbra 2001 o operáciách na pomoc ľuďom bez domova v rozvojových krajinách Ázie a Latinskej Ameriky; nariadenie Rady (ES) č. 1080/2000 z 22. mája 2000 o podpore pre Dočasnú misiu Organizácie Spojených národov v Kosove (UNMIK) a Úrad vysokého predstaviteľa v Bosne a Hercegovine (OHR).

(23) Ciele akcií, ktoré budú prijaté, nemôžu byť adekvátne dosiahnuté členskými štátmi, ktoré konajú samostatne, vzhľadom na potrebu spoločnej viacstrannej reakcie v oblastiach stanovených v tomto nariadení a zohľadnením rozsahu a celkovej efektívnosti opatrení v ňom stanovených. Spoločenstvo preto môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity, ako je uvedené v článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súlade s princípom proporcionality, ako je uvedené v tomto článku, toto nariadenie neprekračuje to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(24) Zmluvy nestanovujú na prijatie tohto nariadenia iné právomoci ako tie, ktoré sú uvedené v článku 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a v článku 203 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

HLAVA I – CIELE

ČLÁNOK 1 Všeobecné ciele a rozsah

Spoločenstvo financuje opatrenia na podporu mieru a stability a zabezpečenie bezpečnosti a ochrany civilného obyvateľstva v tretích krajinách a na územiach v súlade s usta noveniami tohto nariadenia.

Tieto opatrenia podporujú najmä politiky EÚ týkajúce sa:

- efektívnej, včasnej a komplexnej reakcie s cieľom prechádzať, zmierniť alebo sa zamerať na dôsledky krízových situácií, silnej politickej nestability alebo násilného konfliktu;

- dôležitých výziev na vytvorenie alebo dodržiavanie zákonných noriem v tretích krajinách, vrátane boja proti regionálnym alebo cezhraničným problémom, takým ako sú organizovaný zločin, pašovanie a terorizmus;

- veľkých technologických hrozieb s možným cezhraničným dopadom, vrátane zvýšenia jadrovej spoľahlivosti a boja proti šíreniu zbraní hromadného ničenia;

- rozvoja kapacít na udržanie a podporu mieru v spolupráci s medzinárodnými organizáciami, organizáciami na úrovni regiónov a nižších územných celkov.

Toto nariadenie vytvára tiež rámec pre reakciu na iniciatívy novej politiky, podporené Európskou úniou v súlade s cieľmi nariadenia, dopĺňajúce činnosti, ktoré môžu byť vykonané v rámci iných vonkajších finančných nástrojov.

Článok 2 Účel

Pri plnení cieľov tohto nariadenia Spoločenstvo zabezpečí finančnú, hospodársku a technickú pomoc doplnkovú k pomoci, ktorá je normálne poskytovaná na základe Nástroja humanitárnej pomoci, Jednotného predvstupového nástroja, Nástroja pre európske susedstvo a partnerstvo a Nástroja pre rozvojovú spoluprácu a hospodársku spoluprácu s cieľom:

(a) pomôcť vytvoriť alebo znovunastoliť v tretích krajinách základné podmienky potrebné na umožnenie účinnej implementácie politík a programov Spoločenstva pre rozvoj a hospodársku spoluprácu, čo môže, okrem iného, zahŕňať podporu:

- civilných opatrení prijatých medzinárodnými a regionálnymi organizáciami, štátnymi alebo neštátnymi činiteľmi, navrhnutých na uľahčenie mierových riešení sporov, na predchádzanie vzniku alebo vyostreniu násilného konfliktu, na obmedzenie jeho územného rozšírenia a podporu zmierenia strán vrátane snáh o vyjednávanie a sprostredkovanie a na monitorovanie a implementáciu dohôd o uzavretí mieru alebo prímeria medzi stranami;

- vojenského monitorovania a operácií na udržanie alebo podporu mieru (vrátane tých, ktoré majú civilný prvok) vedené organizáciami na úrovni regiónov a nižších územných celkov a ostatnými zoskupeniami štátov, pracujúcimi na základe súhlasu OSN; opatrenia na budovanie kapacít takýchto organizácií a ich zúčastnených členov na plánovanie, realizáciu a zabezpečenie účinnej politickej kontroly takýchto operácií;

- mobilizácie opatrení pri reakcii na prírodné alebo ľuďmi spôsobené katastrofy, vrátane použitia zdrojov civilnej ochrany bez poskytnutia alebo ako doplnok k humanitárnej pomoci EÚ;

- odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie bojujúcich strán, zameraním sa na problémy detí - vojakov a reformu bezpečnostného sektora;

- opatrení zameraných na problémy, ktoré predstavujú nášľapné míny, nevybuchnutý zbrojný materiál alebo ostatné výbušné zariadenia, malé a ľahké zbrane a ostatné škodlivé vojnové pozostatky, vrátane likvidácie a zničenia vojnových zásob, pomoci obetiam takýchto zariadení a programov informovanosti o rizikách;

- opatrení, ktoré sa prijímajú ako reakcia na krízové situácie, opatrení na zabezpečenie, znovunastolenie alebo vytvorenie podmienok, ktoré umožňujú udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj, vrátane okrem iného podpory operácií medzinárodne nariadenej dočasnej správy a ich činnosti a ostatných počiatočných opatrení na vytvorenie a podporu inštitúcií demokratického, pluralistického štátu, účinnej občianskej správy na národnej a miestnej úrovni, nezávislého súdnictva, dobrej správy a právneho poriadku;

- opatrení, ktoré sa prijímajú ako reakcia na krízové situácie, opatrení na podporu a ochranu dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, demokratických princípov a zákonnosti a princípov medzinárodného práva (vrátane podpory špeciálnych národných a medzinárodných trestných tribunálov, overovacích a zmierovacích komisií a mechanizmov pre právne urovnanie žalôb týkajúcich sa ľudských práv a na presadzovanie a rozhodovanie o majetkových právach) a na stimuláciu rozvoja občianskej spoločnosti a jej účasti v politickom procese, vrátane opatrení na podporu nezávislých a profesionálnych médií;

- opatrení, ktoré sa prijímajú ako reakcia na krízové situácie, opatrení na obnovu a rekonštrukciu kľúčovej infraštruktúry, obydlí, verejných budov a hospodárskych aktív vrátane základných produkčných kapacít a na opätovný začiatok hospodárskej aktivity a tvorbu zamestnanosti;

- ostatných opatrení, ktoré môžu byť požadované na uľahčenie účinného prechodu z opatrení reagujúcich na krízové situácie k normálnej spolupráci v rámci stredno- a dlhodobých vonkajších stratégií a programov pre rozvoj a hospodársku spoluprácu Spoločenstva.

Komisia zabezpečí, aby prijaté opatrenia boli v súlade s celkovým strategickým politickým rámcom Spoločenstva pre partnerskú krajinu, a najmä s cieľmi jej politík a programov pre rozvoj a hospodársku spoluprácu, prijatých v súlade s článkami 179 a 181a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

(b) prehlbovať spoluprácu medzi EÚ a tretími krajinami v súvislosti s globálnymi a regionálnymi cezhraničnými problémami majúcimi vplyv na bezpečnosť a základné práva občana.

Tieto opatrenia môžu najmä:

- posilniť kapacity úradov činných v trestnom konaní a súdnych orgánov v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu, vrátane pašovania, v účinnej kontrole nezákonného obchodu a prevodu a ostatných oblastí spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí;

- posilniť medzinárodný rámec pre ochranu ľudských práv a podporu medzinárodnej aktivity na zvýšenie demokracie;

- zamerať sa na bezpečnosť a spoľahlivosť medzinárodných dopravných a energetických operácií a infraštruktúry, vrátane prepravy cestujúcich a nákladu a rozvodu energie;

- reagovať na nepredvídané veľké ohrozenia verejného zdravia, ako sú epidémie s možným nadnárodným dopadom;

- podporiť posilnenie národných právnych rámcov a medzinárodnej spolupráce vo vyššie uvedených oblastiach, vrátane výmeny informácií, hodnotenia rizík/hrozieb a ostatných vhodných foriem spolupráce.

Tieto opatrenia môžu byť prijaté na základe tohto nariadenia, ak zodpovedajú neodkladným potrebám, závisia od prevedenia prostredníctvom globálnych alebo transregionálnych stratégií a mechanizmov z dôvodu účinnosti a výkonnosti a nie sú inak implementované v rámci politiky a programového rámca nariadení o rozvojovej a hospodárskej spolupráci[11], o Nástroji európskeho susedstva a partnerstva[12] alebo o Jednotnom predvstupovom nástroji[13].

(c) pomáhať chrániť krajiny a obyvateľstvo pred kritickými technologickými hrozbami a bojovať proti šíreniu jadrových, chemických, biologických a rádiologických zbraní, príbuzných materiálov, vybavenia a skúseností. Čo môže, okrem iného, zahŕňať podporu:

- zvýšenia jadrovej bezpečnosti, najmä čo sa týka pomoci zvýšiť prevod bezpečnostnej kultúry, vrátane konštrukcie, prevádzky a údržby jadrových elektrární alebo ostatných jadrových zariadení, bezpečnú prepravu, manipuláciu a likvidáciu jadrového odpadu a úpravu bývalých jadrových stanovísk;

- vytvorenia a implementácie jadrovej ochrany, vrátane správnej správy a kontroly štiepnych materiálov, kontroly nezákonného obchodu s potenciálne nebezpečnými materiálmi a inštalácie moderného logistického, hodnotiaceho a kontrolného vybavenia;

- zníženia zásob štiepneho materiálu alebo chemických a biologických činidiel určených pre zbrane a zvýšenú spoľahlivosť a bezpečnosť zariadení, ktoré sa zaoberajú takýmito materiálmi alebo ich prekurzormi;

- konverzie zbrojárskych priemyselných odvetví a výrobných zariadení a výskumných programov zameraných na obranu na civilné použitie, vrátane podpory konverzie a alternatívneho zamestnania vedcov špecializovaných na zbrane a úpravu bývalých zbrojárskych stanovísk;

- účinnú kontrolu a odhalenie nezákonného obchodu s potenciálne nebezpečnými materiálmi, aj prostredníctvom inštalácie moderných zariadení na logistické hodnotenie a kontrolu;

- rozvoja a posilnenia účinných kontrol vývozov tovarov dvojitého použitia;

- vytvorenia účinnej pripravenosti na katastrofy, núdzové plánovanie, civilnú ochranu a nápravné opatrenia v súvislosti s možnými environmentálnymi udalosťami, napríklad v jadrovom sektore alebo v súvislosti s ostatnými priemyselnými odvetviami, ak majú predpoklad stať sa dôležitou environmentálnou udalosťou s medzinárodnými dôsledkami;

- medzinárodnej spolupráce vo vyššie uvedených oblastiach, vrátane výmeny informácií, hodnotenia rizík/hrozieb a ostatných vhodných foriem spolupráce.

(d) podporiť ratifikáciu, implementáciu a monitorovanie medzinárodných dohôd a zmlúv a rozvoj účinných medzinárodných politík a praktík v súlade s cieľmi tohto nariadenia. Tieto opatrenia môžu zahŕňať výskum a analýzu, systémy včasného varovania, vrátane systémov pre predchádzanie konfliktov a školenie pre riadenie občianskych kríz.

Článok 3 Ostatné iniciatívy

Spoločenstvo môže prijať opatrenia na podporu ostatných iniciatív politík, ak takéto opatrenia prispejú k celkovým cieľom tohto nariadenia stanoveným v článku 1 alebo sú v súlade so záväzkami, ku ktorým pristúpilo Spoločenstvo na medzinárodnom fóre alebo politiky stanovenej Radou.

Hlava II – Programovanie a pri DELENIE FINANčNÝCH PROSTRIEDKOV

Článok 4 Opatrenia a programy

1. Opatrenia Spoločenstva na základe tohto nariadenia sú vykonané prostredníctvom opatrení výnimočnej pomoci alebo dočasných programov reakcie alebo viacročných programov.

2. Opatrenia výnimočnej pomoci reagujú na krízovú situáciu alebo extrémnu naliehavosť alebo ohrozenie demokracie, zákonnosti, ľudských práv a základných slobôd, kde je účinnosť opatrení osobitne závislá od rýchlej a pružnej implementácie. Komisia tiež môže prijať opatrenia výnimočnej pomoci s cieľom predložiť opatrenia Spoločenstva spolu si opatreniami prijatými Radou na základe hlavy V Zmluvy o Európskej únii týkajúce sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

3. Po opatrenia výnimočnej pomoci môže nasledovať program dočasnej reakcie. Program dočasnej reakcie pozostáva z opatrení navrhnutých na prispenie k vytvoreniu alebo znovunastoleniu základných podmienok potrebných na normálnu implementáciu programov vonkajšej spolupráce Európskej únie. Môžu sa, navyše, zamerať na zdĺhavú politickú nestabilitu, situácie vyplývajúce z nevyriešených konfliktov, základné úlohy a situácie po ukončení konfliktu, ak Spoločenstvo uplatnilo základné doložky medzinárodných dohôd s tretími krajinami alebo ostatné základné normy upravujúce vonkajšiu pomoc za predpokladu, že toto je v súlade s akýmikoľvek vhodnými opatreniami prijatými Radou.

4. Viacročné programy pozostávajú z opatrení navrhnutých na zameranie sa na dlhodobé problémy v súvislosti so stabilnými podmienkami spolupráce. Tieto programy sú založené na:

a) regionálnych a tematických stratégiách, špecifických pre tento nástroj, prijatých v súlade s ustanoveniami článku 7 alebo

b) stratégiách pre krajinu, regionálnych alebo tematických stratégiách prijatých na základe nariadení Rady, ktorými sa ustanovuje Nástroj pre rozvojovú a hospodársku spoluprácu, jednotný predvstupový nástroj a Nástroj európskeho susedstva a partnerstva.

Článok 5Osobitné ustanovenia týkajúce sa opatrení výnimočnej pomoci a dočasných programov

1. Komisia udržiava stály dialóg s Radou pri plánovaní opatrení výnimočnej pomoci na základe tohto nariadenia. Berie do úvahy prístup prijatý Radou tak pre plánovanie, ako aj následnú implementáciu týchto opatrení, v záujme súčinnosti s vonkajšou činnosťou EÚ. Ak Komisia prijme opatrenia výnimočnej pomoci v súlade s článkom 4 ods. 2, informuje bezodkladne Radu o povahe, cieľoch a finančných sumách prijatých opatrení.

V priebehu deviatich mesiacov po prijatí výnimočných opatrení, Komisia predloží správu Rade a Európskemu parlamentu. Táto správa poskytne prehľad o existujúcich a plánovaných reakcií Spoločenstva vrátane príspevku, ktorý bude poskytnutý z ostatných finančných nástrojov Spoločenstva, stavu existujúcich stratégií pre krajinu a regionálnych stratégií uvedených v článku 4 ods. 4 písm. b), všetkých opatrení prijatých Spoločenstvom na uľahčenie politického dialógu a úlohe Spoločenstva v rámci širšej medzinárodnej a multilaterálnej reakcie. Tiež sú v nej uvedené všetky špecifické opatrenia, ktoré považuje za dôležité na zabezpečenie súladu medzi akciami Spoločenstva a plánovanými alebo prijatými opatreniami na základe hlavy V Zmluvy o Európskej únii.

2. Komisia môže v lehote deviatich mesiacov uvedenej v druhom pododseku odseku 1 prijať program dočasnej reakcie, v súlade s článkom 4 ods. 3, založený na prijatých výnimočných opatreniach a vytvárajúci cestu pre opätovné nastolenie normálnej spolupráce, ak je táto možná.

Ak Komisia vykonala ad hoc prehodnotenie stratégií pre krajinu alebo regionálnych stratégií pri reakcii na jednu zo situácií opísaných v článku 4 ods. 2 alebo 4 ods. 3, táto stratégia poskytne základ pre dočasný program.

V priebehu dvoch rokov po prijatí programu dočasnej reakcie Komisia zhodnotí, či pretrvávajú podmienky, ktoré opodstatňujú financovanie na základe tohto nariadenia. Pri tomto hodnotení bude najmä zvažovať, či potreby pomoci krajine môžu teraz byť primerane riešené v rámci politického rámca upravujúceho poskytnutie pomoci na základe ostatných nástrojov vonkajšej pomoci Spoločenstva. Komisia predloží správu o jej záveroch výboru uvedenému v článku 25.

Komisia môže prijať program dočasnej reakcie bez toho, aby predtým prijala opatrenia výnimočnej pomoci.

3. Na uľahčenie dialógu uvedeného v odseku 1 a posilnenie účinnosti a zhody vnútroštátnych opatrení výnimočnej pomoci a opatrení Spoločenstva, môže Komisia prijať opatrenie potrebné na presadenie úzkej spolupráce medzi jej vlastnými činnosťami a činnosťami členských štátov, tak na úrovni rozhodovania, ako aj na základnej úrovni. Na tento účel prevádzkujú členské štáty a Komisia systém výmeny informácií.

Článok 6Osobitné opatrenia uplatniteľ né na operácie na podporu mieru

1. Opatrenia poskytujúce podporu pre rozmiestnenie mierových síl a operácií na podporu mieru, ako je stanovené v článku 2 a všetky sprievodné opatrenia, sú prijaté ako opatrenia výnimočnej pomoci.

Pred prijatím takýchto opatrení Komisia zistí, v počiatočnej fáze stanoviská, členských štátov v príslušných orgánoch Rady, uvedením tiež doplnkových opatrení, ktoré môže považovať za užitočné pre prijatie Radou.

Komisia zabezpečí, aby operácie boli zosúladené s princípmi a cieľmi Spojených národov a najmä, aby rozmiestnenie mierových síl alebo operácií na podporu mieru bolo vo všeobecnosti schválené OSN. Pre operácie na presadzovanie mieru je potrebný mandát OSN.

Komisia stanoví postupy na zabezpečenie účinného nezávislého monitorovania síl zapojených do vojenského monitorovania alebo mierových operácií financovaných Spoločenstvom a zabezpečí pravidelné predkladanie správ Rade;

2. Komisia môže z vlastnej iniciatívy prijať predbežné opatrenia týkajúce sa mierových operácií, vrátane misií na zisťovanie skutočností. Komisia informuje Radu v počiatočnej fáze pred financovaním takýchto predbežných opatrení a zohľadní stanoviská Rady pri následnej implementácií týchto opatrení.

3. Opatrenia zabezpečujúce dlhodobú podporu pre budovanie kapacít v oblasti vojenského udržiavania mieru sú prijaté ako viacročné programy. Komisia pravidelne informuje Radu o implementácii týchto programov.

Článok 7 Viacročné programy

1. Keď Komisia prijme regionálnu alebo tematickú stratégiu špecifickú pre tento nástroj v súlade s článkom 4 ods. 4 písm. b), je táto vytvorená na obdobie nepresahujúce sedem rokov s cieľom zabezpečiť koherentný rámec pre koordináciu darcovských a partnerských krajín.

2. Pri navrhovaní strategických dokumentov uvedených v odseku 1 Komisia zabezpečí, aby boli zosúladené so stratégiami a opatreniami prijatými v rámci programov Spoločenstva pre krajinu a regióny. Navyše, medzi Komisiou, členskými štátmi a ostatnými darcami prebehnú konzultácie, ak je to vhodné, s cieľom zabezpečiť, aby boli aktivity spolupráce Spoločenstva a členských štátov komplementárne. Ostatné zainteresované strany môžu byť zapojené v prípade potreby.

Stratégie sú prehodnotené a upravené v prípade potreby a za normálnych okolností v polovici ich dĺžky trvania.

3. Viacročné indikatívne programy môžu byť navrhnuté v súvislosti s regionálnymi stratégiami. Indikatívne programy určujú vybrané oblasti spolupráce na financovanie a definujú špecifické ciele, očakávané výsledky a ukazovatele výkonu. Stanovujú indikatívne finančné sumy (súhrnné a pre každú prioritnú oblasť, formou rozpätia, kde je to vhodné).

Indikatívne programy sú aktualizované v prípade potreby zohľadnením revízie príslušných stratégií. Vo výnimočných prípadoch môže byť úprava viacročného rozdelenia financií uplatnená na základe špeciálnych okolností, ako krízové situácie alebo výnimočné vykonávanie.

Článok 8Prijatie programov ých dokumentov

1. Stratégie a viacročné indikatívne programy uvedené v článku 7 a všetky ich revízie, sú prijaté v súlade s postupom uvedeným v článku 25 v zhode s postupom stanoveným v článku 25 ods. 2.

2. Programy dočasnej reakcie uvedené v článku 4 ods. 3 sú prijaté Komisiou v súlade s postupom stanoveným v článku 25 ods. 3.

Tieto programy môžu byť v súlade s týmto postupom rozšírené.

Článok 9 Prijatie nových iniciatív v rámci politík

Pred prijatím opatrení stanovených v článku 3 prijme Komisia, ktorá koná v súlade s postupom stanoveným v článku 25 ods. 2, usmernenia určujúce rámec politiky, pod ktorý opatrenia spadajú, finančné prostriedky, ktoré sa vyčlenia a ich súčinnosť s pomocou poskytnutou v rámci ostatých nástrojov vonkajšej pomoci ES pri podpore týchto cieľov.

Hlava III - Implementácia

Článok 10 Finančné rozhodnutia

1. Pre opatrenia, ktoré budú prijaté v súlade s článkami 5, 6.1 alebo 6.2, Komisia prijme potrebné finančné rozhodnutia. Komisia informuje výbor o prijatom rozhodnutí v priebehu 72 hodín.

2. Pre opatrenia prijaté v súlade s článkami 6 ods. 3 alebo 7, prijme Komisia ročné akčné programy na základe stratégií uvedených v článku 4 ods. 4.

3. Výnimočne, napríklad v prípadoch, keď akčný program ešte nebol prijatý, môže Komisia prijať na základe strategických dokumentov a viacročných indikatívnych programov uvedených v článku 7 opatrenia, ktoré nie sú stanovené v akčných programoch na základe rovnakých pravidiel a postupov, ako pre akčné programy.

4. Akčné programy stanovujú dosahované ciele, oblasti intervencie, očakávané výsledky, spôsoby riadenia a celkovú sumu predpokladaného financovania. Obsahujú opis operácií, ktoré budú financované, údaj o sumách vyčlenených na každú aktivitu a indikatívny časový harmonogram realizácie.

5. Komisia zašle z informačných dôvodov akčné programy členským štátom v lehote jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia.

Článok 11Prijatie osobitných opatrení nestanovených v strategických dokumentoch alebo viacročných indikatívnych programoch

1. V prípade nepredvídaných potrieb alebo okolností prijme Komisia osobitné opatrenia, nestanovené v strategických dokumentoch a viacročných indikatívnych programoch stanovených v článku 4 ods. 4. Ak náklady týchto opatrení prekročia 15 miliónov EUR, Komisia ich prijme po porade s výborom stanoveným v súlade s článkom 25, na základe postupu, ktorý je stanovený v článku 25 ods. 3. Výbor stanoví vo svojich interných smerniciach špecifické pravidlá konzultácií, ktoré umožnia Komisii prijať, v prípade potreby, osobitné opatrenia núdzovým postupom.

2. Osobitné opatrenia stanovujú sledované ciele, oblasti činnosti, očakávané výsledky, využívané riadiace postupy a celkovú sumu predpokladaného financovania. Obsahujú opis operácií, ktoré budú financované, uvedenie súm vyčlenených na každú operáciu a indikatívny časový harmonogram ich realizácie.

3. Komisia zašle osobitné opatrenia na informáciu členským štátom v lehote jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia;

4. Postup stanovený článkom 25 ods. 3 nemusí byť použitý pri zmenách a doplneniach osobitných opatrení, takých ako vykonanie technických zmien, predĺženie implementačného obdobia, prerozdelenie vyčlenených súm v rámci predpokladaného rozpočtu alebo zvýšenie alebo zníženie objemu rozpočtu o menej ako 20 % počiatočného rozpočtu za predpokladu, že úpravy neovplyvnia pôvodné ciele stanovené v rozhodnutí Komisie.

Článok 12 Oprávnenosť

1. Na základe tohto nariadenia sú, okrem iného, oprávnené na financovanie:

a) partnerské krajiny a regióny a ich inštitúcie;

b) decentralizované subjekty partnerských krajín, ako napríklad regióny, okresy, provincie a obce;

c) spoločné organizácie vytvorené partnerskými krajinami a regiónmi a Spoločenstvom;

d) medzinárodné organizácie, vrátane regionálnych organizácií, orgány OSN, oddelenia alebo misie, medzinárodné finančné inštitúcie a rozvojové banky, v rozsahu, ktorým prispievajú k cieľom tohto nariadenia;

e) tieto subjekty alebo orgány členských štátov, partnerských krajín a regiónov alebo ostatných tretích krajín, v rozsahu, v ktorom prispievajú k cieľom tohto nariadenia:

- verejné alebo poloverejné organizácie, miestne orgány alebo správy a ich združenia;

- spoločnosti, podniky a ostatné súkromné organizácie a spoločnosti;

- finančné inštitúcie, ktoré poskytujú, podporujú a financujú súkromné investície v partnerských krajinách a regiónoch;

- neštátne subjekty, ktoré sú uvedené v odseku 2;

- fyzické osoby.

2. Medzi neštátne subjekty, ktoré môžu získať finančnú podporu na základe tohto nariadenia patria: nevládne organizácie, organizácie zastupujúce domorodé obyvateľstvo, miestne občianske skupiny a profesné združenia, družstvá, odbory, organizácie zastupujúce hospodárske a sociálne záujmy, miestne organizácie (vrátane sietí), ktoré pôsobia v oblasti decentralizovanej regionálnej spolupráce a integrácie, organizácie spotrebiteľov, organizácie žien alebo mládeže, školiace, kultúrne, výskumné a vedecké organizácie, univerzity, kostoly a cirkevné združenia alebo komunity, médiá a všetky nevládne združenia a nezávislé nadácie schopné prispieť k cieľom tohto nariadenia.

Článok 13 Druhy opatren í

1. Financovanie Spoločenstva môže mať najmä tieto formy:

- projekty a programy;

- sektorálna alebo všeobecná rozpočtová podpora, v prípade, keď sú opatrenia partnerskej krajiny pre spravovanie verejných zdrojov dostatočne transparentné, spoľahlivé a efektívne a keď boli partnerskou krajinou realizované vhodné sektorálne a makroekonomické politiky, ktoré boli schválené ich hlavnými darcami, vrátane medzinárodných finančných inštitúcií, kde je to uplatniteľné;

- sektorálna podpora;

- vo výnimočných prípadoch sektorálne a všeobecné programy na podporu dovozu, ktoré môžu mať formu (a) sektorálnych programov pre dovozy v naturáliách, (b) sektorálnych dovozných programov, ktorými sa poskytuje zahraničná mena na financovanie dovozov pre dané odvetvie alebo (c) všeobecných vývozných programov, ktorými sa poskytuje zahraničná mena na financovanie všeobecných dovozov, pokrývajúcich širokú škálu výrobkov;

- fondy sprístupnené Európskej investičnej banke alebo iným finančným sprostredkovateľom, na základe programov Komisie, na poskytnutie pôžičiek (najmä na podporu investícií alebo rozvoja súkromného sektora), rizikového kapitálu (najmä formou vedľajších alebo podmienených pôžičiek) alebo ostatných dočasných menšinových účastí na obchodnom kapitále a príspevky do záručných fondov v súlade s článkom 22;

- programy zníženia dlhu;

- granty na financovanie opatrení;

- granty na financovanie prevádzkových nákladov;

- financovanie twinningových programov medzi štátnymi inštitúciami, národnými verejnými organizáciami a súkromnými subjektami s poslaním služieb verejnosti v členských štátoch a partnerských krajín a regiónov;

- príspevky do medzinárodných fondov, najmä tých, ktoré sú spravované medzinárodnými a regionálnymi organizáciami;

- príspevky do národných fondov vytvorených partnerskými krajinami alebo regiónmi za účelom prilákania spoločného spolufinancovania viacerých darcov alebo príspevky do fondov vytvorených jedným alebo viacerými darcami na účel spoločnej realizácie operácií;

- ľudské a materiálne zdroje potrebné na účinnú správu a dohľad nad projektmi a programami partnerskými krajinami a regiónmi.

2. Pomoc Spoločenstva nemôže byť použitá na financovanie:

a. obstarania zbraní alebo munície;

b. opakovaných vojenských výdavkov;

c. vojenského výcviku pre bojové operácie, iného ako výcviku v nebojových zručnostiach, požadovaný na účasť v zložitých operáciách na podporu mieru alebo reformu bezpečnostného sektora;

d. nákladov spojených s rozmiestnením vojenských síl členských štátov, s výnimkou nákladov na vojenských zamestnancov povolaných ako poradcovia pre organizácie na úrovni regiónov alebo nižších územných celkov alebo ostatných združení štátov, ktoré pripravujú alebo vedú operácie na podporu mieru a spadajú pod operatívne velenie týchto organizácií a ostatných nákladov spojených s inštitucionálnym rozvojom kapacít na podporu mieru tretími krajinami.

3. Činnosti, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) 1257/96 z 20. júna 1996 týkajúce sa humanitárnej pomoci[14] a oprávnené na financovanie na základe uvedeného nariadenia, nemôžu byť financované na základe tohto nariadenia.

Článok 14 Podporné opatrenia

1. Financovanie Spoločenstva môže pokryť náklady spojené s prípravou, realizáciou, monitorovaním, auditom a hodnotením priamo potrebnými na implementáciu tohto nariadenia a dosiahnutie jeho cieľov, napr. štúdie, stretnutia, informačné činnosti, zvýšenie povedomia, školenia a publikačná činnosť, náklady spojené s počítačovými sieťami určenými na výmenu informácií a všetky ostatné náklady administratívnej a technickej pomoci, ktorú môže Komisia použiť na riadenie programu. Zahŕňa taktiež náklady na zamestnancov administratívnej podpory na delegáciách Komisie, ktorí sú poverení riadením projektov financovaných na základe tohto nariadenia.

2. Žiadne z podporných opatrení nie sú nevyhnutne zahrnuté vo viacročnom programovaní a môžu byť financované mimo rámca strategických dokumentov a viacročných indikatívnych programov. Môžu byť však financované aj z viacročných indikatívnych programov. Komisia prijme podporné opatrenia, ktoré nie sú zahrnuté vo viacročných indikatívnych programoch v súlade s článkom 11.

Článok 15 Spolufinancovanie

1. Opatrenia financované na základe tohto nariadenia sú oprávnené na spolufinancovanie z týchto zdrojov, okrem iného:

- členských štátov a najmä ich verejných a poloverejných agentúr;

- ostatných darcovských krajín, a najmä ich verejných a poloverejných agentúr;

- medzinárodných a regionálnych organizácií, a najmä medzinárodných a regionálnych finančných inštitúcií;

- spoločností, podnikov, ostatných súkromných organizácií a spoločností a ostatných neštátnych subjektov uvedených v článku 12 ods. 2;

- partnerských krajín alebo regiónov prijímajúcich finančné prostriedky.

2. V prípade súbežného spolufinancovania je projekt alebo program rozdelený na viacero jednoznačne identifikovateľných podprojektov, z ktorých je každý financovaný rôznymi partnermi poskytujúcimi spolufinancovanie takým spôsobom, aby bolo možné vždy identifikovať konečné použitie financovania. V prípade spoločného spolufinancovania sú celkové náklady projektu alebo programu rozdelené medzi partnerov poskytujúcich spolufinancovanie a zdroje sú spojené tak, že nie je možné identifikovať zdroj financovania každej príslušnej aktivity vykonanej v rámci projektu alebo programu.

3. V prípade spoločného spolufinancovania môže Komisia prijať a spravovať fondy v mene subjektov uvedených v prvých troch zarážkach odseku 1 s cieľom implementovať spoločné akcie. V tomto prípade Komisia implementuje opatrenia centrálne, buď priamo alebo nepriamo, delegovaním úloh na agentúry Spoločenstva alebo orgány vytvorené Spoločenstvom. Tieto fondy sú považované za pridelené príjmy v súlade s článkom 18 nariadenia Rady č. 1605/2002.

Článok 16 Riadiace postupy

1. Opatrenia financované na základe tohto nariadenia sú realizované v súlade s ustanoveniami finančného nariadenia, ktoré sa vzťahuje na všeobecný rozpočet Európskeho spoločenstva.

2. Komisia môže rozhodnúť zveriť úlohy verejnému orgánu, a najmä úlohy implementácie rozpočtu orgánom uvedeným v článku 54 ods. 2 písm. c) nariadenia 1605/2002, ak majú medzinárodne uznané postavenie, dodržiavajú medzinárodne uznané systémy riadenia a kontroly a sú pod dozorom verejného úradu.

3. V prípade decentralizovaného riadenia sa môže Komisia rozhodnúť použiť postupy obstarávania alebo prideľovania prijímajúcej krajiny alebo regiónu.

Článok 17 Rozpočtové záväzky

1. Rozpočtové záväzky sú vykonané na základe rozhodnutí prijatých Komisiou v súlade s článkami 10, 11 a 14.

2. Právne formy pre financovanie Spoločenstva zahŕňajú:

- finančné dohody;

- grantové dohody;

- obstarávacie zmluvy;

- pracovné zmluvy.

Článok 18 Ochrana finančných záujmov Spoločenstva

1. Všetky dohody vyplývajúce z tohto nariadenia obsahujú ustanovenia zabezpečujúce ochranu finančných záujmov Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o podvody, korupciu a všetky ostatné nezrovnalosti v súlade s nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/1995, (ES, Euratom) č. 2185/1996 a (ES, Euratom) č. 1073/1999.

2. Dohody výslovne oprávňujú Komisiu a Dvor audítorov vykonať audit dokumentov alebo kontrolu na mieste každého kontraktora alebo subkontraktora, ktorý dostal peňažné prostriedky Spoločenstva. Výslovne tiež oprávňujú Komisiu vykonať kontroly a inšpekcie na mieste v súlade s nariadením (ES, Euratom) 2185/1996.

3. Všetky zmluvy, ktoré sú výsledkom realizácie pomoci zabezpečia práva Komisii a Dvoru audítorov na základe odseku 2 v priebehu a po skončení vykonávania zmlúv.

Článok 19Pravidlá účasti a pôvodu

1. Účasť na obstarávaní alebo prideľovaní grantových dohôd financovaných na základe tohto nariadenia je otvorená pre všetky fyzické alebo právnické osoby z členských štátov Európskeho spoločenstva spadajúce do rozsahu Zmlúv.

2. Účasť na obstarávaní alebo prideľovaní grantových dohôd financovaných na základe tohto nariadenia je tiež otvorená pre fyzické a právnické osoby z:

- krajiny, ktorá je príjemcom predvstupového nástroja,

- nečlenskej krajiny EÚ z Európskeho hospodárskeho priestoru,

- akejkoľvek inej tretej krajiny alebo územia v prípadoch, keď bol vytvorený recipročný prístup k externej pomoci.

3. V prípade opatrení prijatých v akejkoľvek tretej krajine, považovanej za najmenej rozvinutú krajinu na základe kritérií stanovených OECD, je účasť na obstarávaní alebo pridelení grantových dohôd otvorená na globálnom základe.

4. V prípade opatrení výnimočnej pomoci a dočasných programov uvedených v článku 4 je účasť na obstarávaní alebo pridelení grantových dohôd otvorená na globálnom základe.

5. Účasť na obstarávaní alebo pridelení grantových dohôd a pravidlá pôvodu sú otvorené:

- v prípade opatrení prijatých v rámci tematickej stratégie druhu uvedeného v článku 4 ods. 4 pre všetky fyzické alebo právnické osoby rozvojovej krajiny alebo krajiny v transformácii, ako sú zadefinované OECD, a akejkoľvek inej krajiny oprávnenej na základe tematického programu;

- v prípade opatrení prijatých na základe stratégie pre krajinu alebo región stanovenej v článku 4 ods. 4 písm. b) pre akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu oprávnenú podľa základného aktu, na základe ktorého bola prijatá;

- v prípade opatrení prijatých na základe regionálnej stratégie stanovenej v článku 4 ods. 4 písm. a) pre akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu z krajín, ktorých sa táto stratégia týka.

6. Účasť na obstarávaní alebo pridelení grantových dohôd financovaných na základe tohto nariadenia je otvorená pre medzinárodné organizácie.

7. Experti, navrhnutí v súvislosti s postupmi pre pridelenie dohôd, nemusia spĺňať pravidlá národnosti uvedené vyššie.

8. Všetky dodávky a materiály nakúpené v rámci dohody financovanej na základe tohto nariadenia majú pôvod v Spoločenstve alebo v krajine oprávnenej podľa odsekov 2 až 5 tohto článku.

9. Účasť fyzických a právnických osôb z tretích krajín alebo území s tradičnými hospodárskymi, obchodnými alebo geografickými spojeniami s partnerskou krajinou môže byť povolená na základe posúdenia jednotlivých prípadov. Komisia môže navyše v riadne opodstatnených prípadoch povoliť účasť fyzických a právnických osôb z iných krajín alebo použitie dodávok a materiálov odlišného pôvodu.

Článok 20 Predfinancovanie

Úroky generované jednotlivými platbami predfiancovania príjemcom sú odpočítané zo záverečnej platby.

Článok 21 Granty

V súlade s článkom 114 nariadenia (ES) 1605/2002 môžu fyzické osoby získať granty.

Článok 22 Fondy sprístupnené Európskej investičnej banke alebo ostatným finančným sprostredkovateľom

Fondy uvedené v piatej zarážke článku 13 ods. 1 sú spravované finančnými sprostredkovateľmi, Európskou investičnou bankou alebo inou bankou alebo organizáciou spôsobilou na ich spravovanie. Komisia musí prijať opatrenia na vykonávanie tohto článku, na základe posúdenia jednotlivých prípadov, s cieľom pokryť rozdelenie rizík, odmeny sprostredkovateľa povereného implementáciou, použitie a vrátenie úrokov z finančných prostriedkov a ukončenie operácie.

Článok 23Hodnotenie

Komisia pravidelne zhodnotí výsledky geografických a tematických politík a programov a sektorálnych politík a účinnosti programovania s cieľom uistiť sa, či boli ciele dosiahnuté a umožniť navrhnutie odporúčania za účelom zlepšenia operácií v budúcnosti. Komisia zašle hodnotiace správy na informáciu výboru uvedenému v článku 25.

Hlava IV – Pr ECHODNÉ A ZÁVEREčNÉ USTANOVENIA

Článok 24 Správa

Komisia preskúma pokrok dosiahnutý v implementácii opatrení prijatých na základe tohto nariadenia a predloží Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o realizácii pomoci. Správa je tiež určená Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Správa obsahuje údaje za predchádzajúci rok o financovaných opatreniach, informácie o výsledkoch monitorovacích a hodnotiacich aktivít a realizácii rozpočtových záväzkov a platieb, rozpísaných podľa krajiny, regiónu a sektoru spolupráce.

Článok 25 Výbor

1. Komisii napomáha pri implementácii tohto nariadenia výbor.

2. Kde bolo odkázané na tento odsek sa uplatňujú články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES. Lehota uvedená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia je 30 dní.

3. Kde bolo odkázané na tento odsek sa uplatňujú články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

4. Výbor je informovaný o rozhodnutiach prijatých Komisiou na základe článku 10 tohto nariadenia.

5. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

6. Pozorovateľ z Európskej investičnej banky sa zúčastňuje na rokovaniach výboru týkajúcich sa otázok spojených s bankou.

Článok 26Revízia

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade, do 31. decembra 2011, všetky návrhy týkajúce sa budúcnosti tohto nariadenia a všetky zmeny a doplnenia, ktoré môžu byť potrebné.

Článok 27 Zrušenie

1. Od 1. januára 2007 sa zrušujú tieto nariadenia:

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1724/2001 z 23. júla 2001, ktoré sa týka boja proti protipechotným nášľapným mínam v rozvojových krajinách;

- nariadenie Rady (ES) č. 1725/2001 z 23. júla 2001, ktoré sa týka boja proti protipechotným nášľapným mínam v tretích krajinách iných ako rozvojové krajiny;

- nariadenie Rady (ES) č. 381/2001 z 26. februára 2001 o vytvorení mechanizmu rýchlej reakcie;

- nariadenie Rady (ES) č. 2046/97 z 13. októbra 1997 o severno-južnej spolupráci pri boji proti drogám a drogovej závislosti;

- nariadenie Rady (ES) č. 2258/96 z 22. novembra 1996 o akciách obnovy a rekonštrukcie v rozvojových krajinách;

- 2001/824/ES, Euratom: Rozhodnutie Rady zo 16. novembra 2001 o ďalšom príspevku Európskeho spoločenstva do Európskej banky pre obnovu a rozvoj pre Fond na ochranu Černobyľu;

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2130/2001 z 29. októbra 2001 o operáciách na pomoc ľuďom bez domova v rozvojových krajinách Ázie a Latinskej Ameriky;

- nariadenie Rady (ES) č. 1080/2000 z 22. mája 2000 o podpore pre Dočasnú misiu Organizácie Spojených národov v Kosove (UNMIK) a Úrad vysokého predstaviteľa v Bosne a Hercegovine (OHR).

2. Zrušené nariadenia sa budú naďalej uplatňovať na právne akty a záväzky, ktoré sú realizované z rozpočtových rokov predchádzajúcich roku 2007.

Článok 28Nadobudnutie účin nosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiaty deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli […]

Za Radu

predseda

[…]

LEGISLATIVE FINANCIAL STATEMENT

Policy area(s): External Relations, Development and relations with ACP countries, Enlargement, European Neighbourhood Policy, External aspects of internal policies. Activit(y/ies): (in part) 19.02,19.03,19.04,19.05,19.06,19.07,19.08,19.09,19.10,19.81, 21.02,21.03,21.04,22.04,22.03 |

TITLE OF ACTION: INSTRUMENT FOR STABILITY |

1. BUDGET LINE(S) + HEADING(S)

This proposal represents a consolidation of a number of existing activities and does not map directly onto the existing budget nomenclature. However, it covers in full or in part the existing geographic-based policy areas and budget lines, and the type of activities currently addressed under the following sectoral budget lines:

Civil protection mechanism (Internal policies - Environment) Community action programme in the field of civil protection — Expenditure on administrative management Community action programme in the field of civil protection — Expenditure on administrative management | 07 03 06 01 07 01 04 04 07 49 04 04 |

Fight against Antipersonnel Landmines North-South co-operation in campaigns agains drugs and drug addiction Community participation in action concerning anti-personnel mines — Expenditure on administrative management Community participation in action concerning anti-personnel mines — Expenditure on administrative management | 19 02 04 19 02 11 19 01 04 10 19 49 04 09 |

Rapid Reaction Mechanism Rapid reaction mechanism — Expenditure on administrative management Rapid reaction mechanism — Expenditure on administrative management | 19 02 05 19 01 04 02 19 49 04 02 |

Human rights and democratisation (non-developing countries) Human rights and democratisation (developing countries) Development and consolidation of democracy and the rule of law — Respect for human rights and fundamental freedoms — Expenditure on administrative management Development and consolidation of democracy and the rule of law — Respect for human rights and fundamental freedoms — Expenditure on administrative management | 19 04 04 19 01 04 11 19 49 04 10 |

Aeneas - migration | 19 05 01 |

Tacis Nuclear safety in NIS, including Financing of nuclear security from Euratom borrowings Contribution to EBRD Chernobyl Shelter Fund Assistance to partner countries in eastern Europe and central Asia — Expenditure on administrative management 19 49 04 06 — Assistance to partner countries in eastern Europe and central Asia — Expenditure on administrative management | 19 06 01 19 06 05 19 06 06 19 01 04 07 19 49 04 06 |

CARDS – Western Balkans CARDS - Assistance to Serbia and Montenegro CARDS - Aid for reconstruction of Kosovo Interim Civilian administrations (support of UNMIK and OHR) Assistance for the countries of the western Balkans — Expenditure on administrative management Assistance for the countries of the western Balkans — Expenditure on administrative management | 19 07 01 19 07 02 19 07 03 19 07 04 19 01 04 08 19 49 04 07 |

Technical cooperation with Mediterranean countries Cooperation with the occupied territories Aid for rehabilitation and reconstruction of Iraq MEDA (measures to accompany the reforms to the economic and social structures in the Mediterranean non-member countries) — Expenditure on administrative management MEDA (measures to accompany the reforms to the economic and social structures in the Mediterranean non-member countries) — Expenditure on administrative management | 19 08 02 19 08 03 19 08 07 19 01 04 04 19 49 04 12 |

Co-operation with developing countries in Latin America Rehabilitation and reconstruction operations in developing countries in Latin America Financial and technical cooperation with Latin American developing countries — Expenditure on administrative management Financial and technical cooperation with Latin American developing countries — Expenditure on administrative management | 19 09 01 19 09 02 19 09 04 19 01 04 05 19 49 04 05 |

Co-operation with developing countries in Asia Rehabilitation and reconstruction operations in developing countries in Asia Aid for the rehabilitation and reconstruction of Afghanistan Financial and technical cooperation with Asian developing countries — Expenditure on administrative management Financial and technical cooperation with Asian developing countries — Expenditure on administrative management | 19 10 01 19 10 02 19 10 04 19 10 06 19 01 04 04 19 49 04 04 |

Assistance to ACP and OCT countries (programmable, excluding Africa peace facility) | 21 03 01/06 21 03 09/14 |

Assistance to ACP and OCT countries (Africa peace facility) | 21 03 01 |

Emergency Aid ACP and OCT | 21 03 07 21 03 15 |

Development cooperation with South Africa European programme for reconstruction and development (EPRD) — Expenditure on administrative management European programme for reconstruction and development (EPRD) — Expenditure on administrative management | 21 03 17 21 01 04 05 21 49 04 05 |

2. OVERALL FIGURES

2.1. Total allocation for action (Part B): € 4.455 million

2.2. Period of application:

2007-2013

2.3. Overall multiannual estimate of expenditure: (current prices)

(a) Schedule of commitment appropriations/payment appropriations (financial intervention) (see point 6.1.1)

€ million ( to three decimal places)

2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 *and following | Total |

Commitments | 331 | 442 | 503 | 638 | 713 | 789 | 860 | 4.276 |

Payments | 50 | 166 | 286 | 405 | 517 | 618 | 2.234 | 4.276 |

(b1) Technical and administrative assistance: of which staff (see point 6.1.2)

Commitments | 1 | 2 | 2 | 2 | 3 | 4 | 4 | 18 |

Payments | 1 | 2 | 2 | 2 | 3 | 4 | 4 | 18 |

(b2) Technical and administrative assistance: of which support expenditure (see point 6.1.2)

Commitments | 13 | 16 | 19 | 25 | 27 | 29 | 32 | 161 |

Payments | 13 | 16 | 19 | 25 | 27 | 29 | 32 | 161 |

Subtotal a+b |

Commitments | 345 | 460 | 524 | 665 | 743 | 822 | 896 | 4.455 |

Payments | 64 | 184 | 307 | 432 | 547 | 651 | 2.270 | 4.455 |

* ‘following years’ only applying to payments

(c) Overall financial impact of human resources and other administrative expenditures (see points 7.2 and 7.3)

€ million (to three decimal places)

Commitments/Payments | 15 | 21 | 24 | 32 | 36 | 40 | 44 | 212 |

TOTAL a+b2+c |

Commitments | 359 | 479 | 546 | 695 | 776 | 858 | 936 | 4.649 |

Payments | 78 | 203 | 329 | 462 | 580 | 687 | 2.310 | 4.649 |

2.4. Compatibility with financial programming and financial perspective

Proposal is compatible with the proposed financial perspective 2007-2013

2.5. Financial impact on revenue:

Proposal has no financial implications (involves technical aspects regarding implementation of a measure)

3. BUDGET CHARACTERISTICS

Type of expenditure | New | EFTA contribution | Contributions from applicant countries | Heading in financial perspective |

Non-comp | Diff | YES | NO | NO | No 4 |

4. LEGAL BASIS

Aritcle 308 (EC), article 203 (Euratom)

5. DESCRIPTION AND GROUNDS

5.1. Need for Community intervention

5.1.1. Objectives pursued

The European Union has set itself important goals in the promotion of human and strategic security. In order for the Union to fulfil its role as a global player it is essential that the Community has the capability and means to respond to situations of crisis in third countries world-wide and to address global and regional trans-border challenges with a security or stability dimension.

With this in mind, the Stability Instrument will provide the means to:

- deliver, within a single legal instrument, an effective, immediate and integrated response to situations of crisis and instability in third countries, building on the added-value already demonstrated by the Rapid Reaction Mechanism and on the emergency provisions already provided for in a number of existing external relations financial instruments;

- address global and regional trans-border challenges with a security or stability dimension arising in third countries, including issues such as nuclear safety and non-proliferation, as well as the fight against trafficking, organised crime and terrorism and sudden major threats to public health;

- support the implementation of future policy challenges faced by the Union within the areas addressed by the Instrument, complementing actions which may be undertaken under the other external financing instruments;

The Stability Instrument shall permit the Community to finance measures to promote peace, stability and civilian safety in third countries and territories (other than the Overseas Countries and Territories of the EU). Such measures shall in particular support the external policies of the Union by helping to:

- establish or re-establish the essential conditions necessary to permit the effective implementation of Community development and economic co-operation policies, where these are threatened by situations of crisis or severe political instability;

- address global and regional trans-border challenges affecting civilian security, including the fight against trafficking, organised crime and terrorism;

- address major technological threats with potential trans-border impact, including the promotion of nuclear safety and the fight against the proliferation of weapons of mass destruction;

- develop international peace-keeping capacity in partnership with regional organisations;

- provide a framework for response to new policy initiatives supported by the Union in line with the objectives of the present Regulation, complementing actions which may be undertaken under the other external action instruments.

In some of these areas a strategic framework for action has already been adopted by the EU, and the design of the new instrument takes this into account. Key amongst these are:

- the millennium development goals

- the EU Programme for the Prevention of Violent Conflicts adopted by the Göteborg European Council in June 2001

- the EU Strategy against Proliferation of Weapons of Mass Destruction

- and the Action Plan against Terrorism adopted by the European Council

The main outcomes pursued are

- enhancing human security through the prevention of violent conflict or the avoidance of its recurrence; assistance in the recovery from crisis until such time as assistance under one of the policy-driven external assistance instruments can be resumed;

- increased capacity of regional and sub-regional organisations and other coalitions having UN endorsement to contribute to the resolution of political crisis, notably through improved capabilities for the conduct of peace support operations, building on the established policy for the Africa Peace facility;

- security from major technological threats, threats to the rule of law and public health challenges;

- the development and consolidation of democracy and the rule of law, and respect for human rights and fundamental freedoms ;

In operational terms the Instrument will make it possible for the Community to :

- respond effectively to situations of major crisis around the world, addressing the kind of situations which in recent years have for example arisen in Kosovo, in Afghanistan, or in Iraq;

- strengthen the important contribution it already makes to EU civilian crisis management in line with the conclusions of the Helsinki European Council by providing for a timely, effective, and integrated crisis response. Delivering assistance in an integrated way as envisaged under this regulation will, moreover, facilitate donor co-ordination during times of crisis and increase the visibility of EU assistance;

- facilitate the response to challenges affecting civilian security, such as the fight against trafficking, organised crime and terrorism, where measures must be taken at the global and trans-regional level for the sake of efficiency and effectiveness or otherwise respond to a major threat to law and order; This will complement work which may be undertaken at the national level under one or other of the general cooperation instruments, adding a broader international dimension to address the specifically trans-national aspects of these new challenges;

- address major technological threats with potential trans-border impact, including the promotion of nuclear safety and nuclear safeguards (building for example on the experience already gained under the Tacis programme), as well as support for non-proliferation efforts, and for disaster-preparedness and prevention work in relation to possible major environmental incidents;

- fully support the role of the Union as a global player in addressing the above issues;

The instrument includes provisions to facilitate cross-pillar coordination where Community measures are adopted in support of measures taken under the CFSP. However, the Stability Instrument addresses itself purely first-pillar measures. Second-pillar measures will continue to be adopted under the CFSP, the scope of which will be defined by the Council on a case-by-case basis, as is the current practice.

5.1.2 Measures taken in connection with ex ante evaluation

As part of the preparation of the future financial framework the Commission established the Peace Group which was tasked with leading the identification of the future priorities for external relations and the instruments needed to serve those priorities. This Group functioned at both the level of the external relations Commissioners and the services. It met regularly between April and December 2003 and developed the principles which were set out in the Communication COM(2004) 101[15] adopted on 10 February. The need to align objectives and instruments more closely to EU values and interests was identified as being fundamentally important.

The values which should guide the setting of objectives and which should be served by the instruments include human dignity, the rule of law, human rights, solidarity, equality between the sexes, adherence to the multilateral system of the United Nation and support within the multilateral economic system, for regionalism as a force for development and stability. The EU’s interests are the promotion of stable international growth founded on sustainable development. The promotion of EU values and interests require it to act as a continental power and a global economic and political player.

Three policy priorities were identified as a result of the Peace Group’s work: the EU and its neighbourhood, covering candidate and pre-candidate countries and the countries covered by the European Neighboured Policy; the EU as a Sustainable Development Partner; and the EU as a Global Player dealing with political and security challenges. A consensus emerged on the need to streamline the instruments for external action in order to simplify and make them more efficient. The existing array of instruments reflects an organic approach where one instrument has been added on top of another. For the future, a limited number of instruments would underpin external action expenditure. The Instrument for Stability addresses the third of these priorities.

The current proposal also takes account of the vast literature of work on peace keeping and the delivery of assistance in response to international crises (including the 2001 DAC Guidelines on Helping Prevent Violent Conflict, the 2004 report of the UNDG/ECHA Working Group on Transition issues and the publications of the World Bank Conflict Prevention and Reconstruction Unit), the practice of other international and bi-lateral donors.

The Commission carried out in the second half of 2003 an extensive high-level review of the whole range of EC external instruments, in the context of the preparation of its proposals for the new financial perspectives. In its recommendations to the President, the “Peace Group” charged with this work underlined the need for the EU to gear the objectives and instruments of its external strategy more closely to its values and interests.

In particular, it recommended that the EU should, in addition to addressing concerns related to our neighbourhood policy and to the EU’s role as a partner in sustainable development, also have the means to work effectively as a global player in addressing challenges relating to both civilian and strategic security. This requires that the instruments at our disposal should be able to address effectively such issues as nuclear safety and non-proliferation, the threats arising from organised crime and terrorism, and the challenges relating to armed conflict or from fragile states, as well as the new challenges which can arise in a rapidly-changing world. In the event of a crisis, it is essential that we are able to respond in an immediate, effective and integrated fashion to such threats and challenges.

5.1.3 Measures taken following ex post evaluation

The “Peace Group” had integrated in its overall analysis of the external instruments the results of a number of post-evaluation exercises carried out regarding certain geographic and thematic instruments. Substantial analyses of a number of the issues involved have nevertheless been made, for example in connection with the Rapid Reaction Mechanism, where assessments are completed at the end of each programme, or with nuclear safety, in the Commission’s Communication of September 2000 (COM (2000) 493) on its support to nuclear safety in the Newly Independent States and Central and Eastern Europe. In addition, the regular project monitoring, reporting and feedback mechanisms applying to these different actions provide invaluable lessons at the project level which are drawn upon in both policy-making and programming. Moreover, the proposal follows up recommendations in the evaluation of rehabilitation and reconstruction financed by the EC in the ACP/ALA/MED/Tacis countries, the synthesis report on EC Activities in the field of human rights, democracy and good governance of August 2001, the Assessment of Phare and Tacis Nuclear safety activities of November 2000.

5.2. Action envisaged and budget intervention arrangements

The target population served by the instrument will be the populations of all third countries, or of those third countries (and their neighbours), who may become subject to conditions of crisis, or may be affected by concerns relating to nuclear safety and comparable challenges, or by trafficking, organised crime or terrorism in its trans-national aspects.

The specific objectives to be set for the programming period, and the concrete measures to be taken and their immediate outputs, will:

- in relation to situations of crisis, be determined by the Commission in response to such situations as and when they arise, following discussions in the Council where necessary, and shall be set out in appropriate detail in the relevant Commission decision; or

- in relation to longer-term challenges (such as support for nuclear safety, for certain aspects of the promotion of democracy and fundamental values and the fight against trafficking, organised crime, and terrorism, or for capacity-building in relation to peace-keeping operations) be established in strategy papers and multi-annual indicative programmes. These programming documents shall, as for the other external action instruments, set out in appropriate detail the specific objectives, concrete measures, outputs and indicators relevant to the measures in question.

- In both cases the participation of local and EU non-governmental and civil society based organisations as well as international organisations shall be a key feature of programmes.

5.3. Methods of implementation

The measures to be taken under the present Instrument shall normally be implemented by the Commission by direct or indirect centralised management, but may in certain cases as specified in the Regulation be implemented by indirect centralised management (by public or public-service bodies of the Member States), by decentralised management (under the responsibility of a beneficiary partner country), or by delegated management (by international organisations or third-country donors, in cases of joint co-financing).

At this stage the Commission is not ready to propose the establishment of an executive agency for programme implementation but this possibility has not been excluded, in particular for certain tasks of expert recruitment and logistical support.

6. FINANCIAL IMPACT

6.1. Total financial impact on Part B - (over the entire programming period) (current prices)

6.1.1. Financial intervention

Commitments (in € million to three decimal places)

Number of permanent posts | Number of temporary posts |

Officials or temporary staff | 196 | 196 |

Other human resources | END: AUX: INT: Ex BA-lines : ATA: | 11 18 3 40 |

Total | 268 |

7.2. Overall financial impact of human resources (2004 prices)

Type of human resources | Amount (€) | Method of calculation * |

Officials+Temporary staff | 21 168 000 | 196x 108 000€ |

END AUX INT Ex BA-lines: ATA | 489 984 1 021 080 189 288 2 305 840 | 11x 44 544€ 18x 56 760€ 3x 63 096€ 40x 57 646€ |

Total | 25 174 792 |

7.3. Other administrative expenditure deriving from the action IfS (2004 prices)

Budget line (number and heading) | Amount € | Method of calculation |

Overall allocation (Title A7) A0701 – Missions A07030 – Meetings A07031 – Compulsory committees 1 A07032 – Non-compulsory committees 1 A07040 – Conferences A0705 – Studies and consultations Other expenditure (specify) | 468.600 100.000 250.000 0 150.000 100.000 0 | 213 missions x 2.200 euro per mission 100 meetings x 1.000 euro per meeting 1x /month x 10 months = 10 meetings per year x 25.000 euro per meeting = |

Information systems (A-5001/A-4300) | 200.000 |

Other expenditure - Part A (specify) | 0 |

Total | 1.268.600 |

The amounts are total expenditure for twelve months.

(2004 prices)

I. Annual total (7.2 + 7.3) II. Duration of action III. Total cost of action (I x II) | € 26.443.392 7 years € 185.103.744 |

Human and adminstrative resource needs will be covered from within the allocation made to the DG managing the activities under the annual allocation procedure.

The allocation of posts will depend on the one hand on the internal organisation of the next Commission, and on the other hand on a possible reallocation of posts between the services, following the new financial perspectives.

8. FOLLOW-UP AND EVALUATION

8.1. Follow-up arrangements

The Commission will monitor progress of its external co-operation on all levels, input (in particular financial flows (commitments, contracts and payments), activities / outputs (project and programme execution, internal monitoring carried out on the spot by Commission Delegations), progress / outcome (external Results-Oriented Monitoring) and impact .

All countries and regional multi-annual indicative program will include the specific objectives and expected results for each area of co-operation, and a limited number of key outcome indicators in regard to economic and poverty situation. These indicators must relate to developments that are measurable in the short/medium term.

The programming of long-term external aid for partner countries and regions is carried out in the framework of the preparation of country and regional strategy papers (up to 7-years).. These country strategies also include a work plan or national / regional indicative programme jointly agreed between the Community and partner country/region concerned.

Under the principle of rolling programming, a review process is foreseen including annual operational reviews, mid-term reviews, and ad-hoc reviews where necessary. These review mechanism provides the flexibility required to ensure that operations are kept constantly in line with changes occurring in the economic situation, priorities and objectives of the partner country/region.

Reviews take a special interest on progress achieved in terms of financial execution of aid, as well as in terms of results achieved and evolution of the context in term of poverty reduction, economic performance and supported sectors. Updated intervention frameworks and indicator tables on focal sectors are annexed to review documents in order to facilitate the assessment at the time of the review. In particular, mid-term reviews may lead to a change of strategy, as well as a change in the country/region allocation in the light of the current needs and performance.

Emergency assistance measures shall be tightly monitored. Such measure present specific challenges in terms of measuring the long-term impact, but regular evaluations of Community crisis responses shall be integrated into the evaluation programme. Given the multi-lateral nature of crisis response, such evaluations will take into account the broader international response, and put a particular emphasis on the overall coherence of EU action, including with that delivered under title V of the EU Treaty.

8.2. Arrangements and schedule for the planned evaluation

In application of current rules and in view of the vast scope of the activities foreseen, an evaluation system covering the different levels of intervention and types of instruments has been set up.

Notably, the financial regulation, as well as the internal control standards, calls for regular evaluation of all (sizable) activities. This is translated into the evaluation of single operations (e.g. development projects), of programmes (e.g. country strategies) and policy sectors or themes (e.g. transport or gender issues). Evaluations of are also necessary and ongoing of wider legal obligations such as the 3 Cs (Coherence, Complementarity, Coordination).

Evaluation of crisis response measures will normally take place at the completion of the ‘interim response programmes’ provided for under this Regulation.

These works will be complemented by relevant works on databases, meta-analyses, methodology and training.

9. ANTI-FRAUD MEASURES

The protection of the Community’s financial interests and the fight against fraud and irregularities form an integral part of this Regulation.

Administrative monitoring of contracts and payments will be the responsibility of the central Commission services and/or EC Delegations in beneficiary countries.

Each of the operations financed under this regulation will be supervised at all stages in the project cycle through the central Commission services and/or delegations. Supervision will take account of contractual obligations as well as of the principles of cost/benefit analysis and sound financial management.

Moreover, any agreement or contract concluded pursuant to this Regulation shall expressly provide for monitoring of spending authorised under the projects/programmes and the proper implementation of activities as well as financial control by the Commission, including the European Anti-Fraud Office (OLAF), and audits by the Court of Auditors, if necessary on the spot. They shall authorise the Commission (OLAF) to carry out on-the-spot checks and inspections in accordance with Council Regulation (Euratom, EC) No 2185/96 of 11 November 1996 concerning on-the-spot checks and inspections carried out by the Commission in order to protect the European Communities’ financial interests against fraud and irregularities.

Particular attention will be paid to the nature of expenditure (eligibility of expenditure), to respect for budgets (actual expenditure) and to verify supporting information and relevant documentation (evidence of expenditure).

[1] KOM(2004) 313 z 26. apríla 2004.

[2] Ú. v. ES C […], […], s. […].

[3] Ú. v. ES C […], […], s. […].

[4] Ú. v. ES L […], […], s. […].

[5] Ú. v. ES L […], […], s. […].

[6] Ú. v. ES L […], […], s. […].

[7] Ú. v. ES L 297, 15.11.2001, s. 7.

[8] KOM(2004) 200 v konečnom znení.

[9] KOM(2001) 153.

[10] Ú. v. ES C184,17.7.1999, s. 23.

[11] Ú. v. ES L […], […], s. […].

[12] Ú. v. ES L […], […], s. […].

[13] Ú. v. ES L […], […], s. […].

[14] Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 6.

[15] Building our Common Future, Policy Challenges and Budgetary Means of the Enlarged Union 2007-2013.