52004DC0505

Správa Komisie - Financovanie Európskej únie - Správa Komisie o spravovaní systému vlastných zdrojov

ÚVOD

Článok 9 súčasného rozhodnutia o vlastných zdrojoch [1] vyzýva Komisiu:

[1] Rozhodnutie Rady (2000/597, ES, Euratom) o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev, Ú. v. ES L 253, 7.10.2000, s. 42.

,do 1. januára 2006 vseobecne preskúmať systém vlastných zdrojov, čo môze byť, ak je to vhodné, doplnené o príslusné návrhy po zvázení vsetkých dôlezitých faktorov vrátane vplyvov rozsírenia na financovanie rozpočtu, moznosť úpravy struktúry vlastných zdrojov prostredníctvom vytvorenia nových nezávislých vlastných zdrojov a korekcie rozpočtovej nevyvázenosti Spojeného kráľovstva ako aj umoznenie znízenia odvodov pre Rakúsko, Nemecko, Holandsko a Švédsko na základe článku 5 ods. 1".

Ako odpoveď na poziadavku Európskeho parlamentu a v súlade s Radou sa Komisia zaviazala predloziť správu o vyssie uvedenom preskúmaní fungovania finančného systému do konca r. 2004.

Dňa 10. februára 2004 Komisia prijala správu [2] o finančnej perspektíve na roky 2007-2013. V správe sa určili dva hlavné prvky súčasného systému vlastných zdrojov, ktoré si zasluhujú väčsiu pozornosť: 1) nedostatočná prehľadnosť systému pre občanov EÚ spolu s obmedzenou finančnou nezávislosťou od národných finančných správ; 2) nutnosť reformy súčasného korekčného mechanizmu negatívnej rozpočtovej bilancie.

[2] KOM(2004) 101 konečná verzia z 10. februára 2004.

V súlade s touto orientáciou táto správa poskytuje prehľad o súčasnom systéme a o jeho hlavných nedostatkoch, navrhuje vseobecný korekčný mechanizmus ako krátkodobú korekciu kvôli rieseniu hlavného nedorieseného problému a načrtáva dlhodobú struktúru vlastných zdrojov, ktorá bude efektívna, transparentná a demokratická.

Podrobnejsie hodnotenie týchto problémov sa nachádza v pracovnom dokumente Komisie, ktorý je prilozený k tejto správe.

1. Súčasný systém vlastných zdrojov

Súčasný systém vlastných zdrojov je výsledkom následných úprav pôvodného systému, ktorý bol zavedený v roku 1970. Tento systém je mozné rozdeliť do nasledovných troch kategórií:

(1) tradičných vlastných zdrojov (TVZ), ktoré predstavujú najmä colné výnosy vybrané členskými státmi v mene EÚ.

(2) Zdroje vyplývajúce z dane z pridanej hodnoty (DPH). Tieto zdroje sa vyberajú na základe statistického ,stanoveného" jednotného základu DPH členských státov, ktorý sa vypočíta na základe národných príjmov z DPH.

Stanovený základ DPH je smerom hore ohraničený, ak je to mozné, na 50 % z hrubého národného dôchodku (HND) kazdého členského státu kvôli zmierneniu vplyvu mierne ,regresívneho" charakteru DPH. Pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje pravidlo hornej hranice DPH, to v praxi znamená premenu vlastných zdrojov vyplývajúcich z DPH na zdroje zalozené na HND.

Vyvolávacia sadzba DPH nesmie prevýsiť 0,5 % základu.

(3) Zdroj zalozený na HND. Jedná sa o zostávajúci zdroj, ktorý sa pouzíva na vyrovnanie rozpočtu. Vyberá sa ako jednotná sadzba pomerne k HND kazdého členského státu. Na túto sadzbu sa nevzťahuje ziadne speciálne obmedzenie s výnimkou stropu vlastných zdrojov, ktoré obmedzuje celkovú výsku súhrnných vlastných zdrojov najviac na 1,24 z HND EÚ.

Súčasťou systému vlastných zdrojov je specifický korekčný mechanizmus rozpočtovej nevyvázenosti Veľkej Británie (pozri odsek 3). Tento mechanizmus sa pri niekoľkých prílezitostiach upravoval, vďaka čomu sa stal komplikovaným a neprehľadným.

O posledných zmenách systému vlastných zdrojov rozhodla Európska Rada na svojom zasadaní v Berlíne v roku 1999. Tieto zmeny naďalej posilnili klesajúci trend podielu tradičných zdrojov a zdrojov vyplývajúcich z DPH a zodpovedajúce zvysovanie relatívneho podielu odvodov na báze podielu na hrubom národnom produkte HNP [3]/ HND hrubom národnom dôchodku.

[3] Do r. 2002 zdroj zalozený na HDP (hrubom domácom produkte).

Tabuľka 1 - Štruktúra vlastných zdrojov EÚ

(v celkových vlastných zdrojov; hotovostný základ)

>TABELPOSITION>

1 Od r. 2002 sa podiel TVZ, ktoré si členské státy ponechávajú ako kompenzáciu svojich nákladov na vyzbieranie, zvýsil z 10 % na 25 %. Tento rozdiel predstavoval priblizne 2,2 miliardy EUR v r. 2002 ako aj v roku 2003.

2 Predbezný návrh upravujúci rozpočet 8/2004 (EÚ-25).

3 Predbezný návrh rozpočtu na r. 2005.

2. hodnotenie fungovania súčasného systému vlastných zdrojov

2.1. Hodnotiace kritériá

Systém vlastných zdrojov a individuálne vlastné zdroje sa dajú hodnotiť na základe specifických kritérií. Individuálne vlastné zdroje naozaj nemôzu splniť vsetky mozné hodnotiace kritéria. Avsak systém zalozený na kombinácii zdrojov rozličnej povahy môze obstojne spĺňať hlavné dôlezité kritériá.

Pre túto správu je dôlezitých nasledujúcich 7 hodnotiacich kritérií:

* Prehľadnosť a jednoduchosť;

* Finančná nezávislosť;

* Zlepsenie efektivity rozdeľovanie hospodárskych zdrojov;

* Dostatočnosť;

* Administratívna efektívnosť nákladov;

* Stabilita príjmov;

* Spravodlivosť z hľadiska hrubých odvodov;

2.2. Hodnotenie

Súčasný systém dobre funguje z hľadiska kritéria dostatočnosti a stability, avsak nespĺňa kritérium prehľadnosti a jednoduchosti a významne neprispieva k efektívnejsiemu rozdeľovaniu ekonomických zdrojov v EÚ. Systém financovania sa postupne stal veľmi komplikovaný, a preto je ťazké pochopiť ako tento systém funguje aj pre zainteresovaného občana. Finančná nezávislosť sa naviac stáva čoraz viac obmedzenou. Hoci financovanie rozpočtu je zabezpečené pravidlami, ktoré sú pre členské krajiny záväzné, neexistuje ziadne priame prepojenie na občanov alebo daňových poplatníkov. Namiesto toho sa financovanie rozpočtu spolieha na presuny z národných finančných správ. Z hľadiska zvysných kritérií má súčasný systém financovania rôzne nedostatky, ktoré sa podrobnejsie rozoberajú v pracovnom dokumente Komisie, ktorý je prilozený k tejto správe.

3. Prevencia neprimeranej negatívnej rozpočtovej bilancie

3.1. Problém nevyvázeného rozpočtu

Európska únia je zalozená na solidarite s časťami rozpočtu EÚ, ktoré slúzia cieľu jasnej súdrznosti, kým z iných častí tohto rozpočtu sa financuje dosiahnutie specifických cieľov prostredníctvom programov prijatých EÚ. To spôsobuje čisté rozpočtové príjmy a čisté odvody do rozpočtu EÚ, hoci politické výhody bude mať únia ako celok.

Čisté rozpočtové pozície hodnotené na základe rozdielu medzi odvodmi do rozpočtu EÚ a príjmami z rozpočtu EÚ obyčajne v plnej miere nepredstavujú výhody vyplývajúce z členstva v EÚ.

Napriek tomu bola miera niektorých rozpočtových nevyvázeností stredobodom politických diskusií. Európska Rada na svojom zasadaní vo Fontainebleau v r. 1984 zaviedla súčasný korekčný mechanizmus týkajúci sa čistého odvodu jedného členského státu, Spojeného kráľovstva. Tento mechanizmus refunduje Spojenému kráľovstvu 2/3 z jeho čistých odvodov na základe koncepcie rozdelených výdavkov. Úvod spočíval na vseobecnej zásade, ze

'... ľubovoľný členský stát, ktorý je vystavený nadmernej rozpočtovej záťazi vo vzťahu k jeho relatívnej prosperite, môze mať prospech z korekcie vo vhodnom čase.'

Hoci o korekcii sa rozhodlo len v prípade Spojeného kráľovstva, zásada vseobecnej korekcie sa uznala uz vo Fontainebleau (ľubovoľný členský stát'), pričom korekcia má závisieť od miere rozpočtovej nevyvázenosti (,neprimeraná") a od bohatstva členského státu v porovnaní s Európskou úniou ako celkom (,relatívna prosperita").

Ekonomický rozvoj, rozsírenie EÚ a zmeny struktúry rozpočtu EÚ za posledných 20 rokov významne upravili kontext, v ktorom pôsobia súčasné korekčné mechanizmy Spojeného kráľovstva.

V nasledujúcej tabuľke je uvedený vývoj hrubého národného príjmu (HND) na hlavu vyjadrený normami kúpnej sily (NKS [4]) v období medzi rokom 1984 a 2003 pre vsetky členské státy, ktoré boli čistými prispievateľmi do rozpočtu EÚ v r. 2002 [5].

[4] NKS je umelá mena odrázajúca rozdiely úrovní národných cien, ktoré sa nezohľadňujú vo výmenných kurzoch. Táto jednotka umozňuje zmysluplné objemové porovnanie ekonomických ukazovateľov medzi jednotlivými krajinami.

[5] Čisté bilancie uvedené v tomto dokumente ako aj čisté bilancie pouzité na korekciu Spojeného kráľovstva sa vypočítavajú vrátane administratívnych výdavkov. Z toho dôvodu sa Belgicko a Luxembursko neobjavuje medzi čistými prispievateľmi. Keďze korekcia sa platí o 1 rok neskôr, t.j. korekcia za r. 2007 sa zaplatí v r. 2008.

>TABELPOSITION>

Vzhľadom na dramatický posun v pozícii Spojeného kráľovstva v porovnaní s inými čistými prispievateľmi a v uplatňovaní zásady prijatej vo Fontainebleau, uznanie výhradnej korekcie Spojenému kráľovstvu by sa malo opätovne zváziť. Z toho dôvodu je potrebné pretransformovať súčasný mechanizmus na vseobecný korekčný mechanizmus, ktorý bude respektovať vzájomne súvisiace ciele:

* prevenciu neprimeranej negatívnej rozpočtovej bilancie spolu so znízením rozdielov medzi čistými prispievateľmi na porovnateľných stupňoch prosperity;

* zabezpečenie prijateľného stupňa finančných výdavkov v súvislosti s týmto mechanizmom.

3.2. Dopad súčasného korekčného mechanizmu na čisté pozície členských státov

Podľa súčasného korekčného mechanizmu sa Spojenému kráľovstvu refunduje 66 % jeho čistého odvodu. Tento mechanizmus je financovaný vsetkými členskými státmi na základe ich príslusného podielu na HND s nasledujúcimi výnimkami:

- Spojené kráľovstvo sa nezúčastňuje na financovaní vlastného rabatu

- Podiel Nemecka, Holandska, Rakúska a Švédska je obmedzený na 25 % ich normálneho podielu

Kým čistá pozícia Spojeného kráľovstva sa len minimálne zmenila po zavedení korekcie (-0,48 z HND v r. 1985 a -0,47 počas obdobia 1996-2002), jej konečná čistá pozícia sa významne zlepsila v porovnaní s inými členskými státmi, ktoré sú na podobnom alebo dokonca aj nizsom stupni prosperity, napr. Holandsko a Nemecko

(-0,47 % resp. -0,44 %).

Veľmi dôlezitým faktorom pri hodnotení súčasného korekčného mechanizmu je jeho dopad na rozsírenie únie. V súvislosti s prijatím nových čistých príjemcov sa budú čisté bilancie vsetkých starých členských státov zhorsovať, pretoze stúpajúci podiel výdavkov sa rozdelí medzi nové členské státy. Avsak v dôsledku súčasného mechanizmu sa veľmi významne zvýsi miera korekcie pre Spojené kráľovstvo. Výdavky iných členských státov vrátane nových členských státov stúpnu. Ak by aj naďalej platil súčasný korekčný mechanizmus, podľa odhadov Komisie na základe jej návrhu finančnej perspektívy na r. 2007-2013, by sa korekcia Spojeného kráľovstva zvýsila o viac ako 50 %.

3.3. Navrhovaný vseobecný korekčný mechanizmus

Komisia navrhuje zovseobecnenie korekčného mechanizmu, ktoré sa odvíja od súčasnej korekcie kvôli priblízeniu systému k pôvodnému cieľu prevencie nadmernej rozpočtovej záťaze. Zavedením tzv. ,bezpečnej siete" pre veľkých čistých prispievateľov, ktorých čistý odvod prevysuje stanovenú hranicu, môze taktiez uľahčiť konstruktívny prístup k zabezpečeniu rozpočtových prostriedkov na plnenie politických výziev rozsírenej únie.

Budúca korekcia sa vypočíta na základe čistej rozpočtovej bilancie kazdého členského státu vo vzťahu k rozpočtu EÚ. Mechanizmus bude potrebné spustiť, ak výska čistých odvodov prekročí prah vyjadrený ako percento HND kazdého členského státu odrázajúc prijatý minimálny stupeň neobmedzenej finančnej solidarity medzi členskými státmi. Čisté pozície prekračujúce tento prah budú spôsobilé na korekciu (čiastočná refundácia odvodov), čo predstavuje poistku proti neprimeraným čistým odvodom. Celková výska korekcií (výska vrátených odvodov) bude naopak limitovaná, vďaka čomu budú členské státy, ktoré nemajú prospech z korekcie, poistené pred neprimeranými výdavkami v súvislosti s týmto mechanizmom. Ak súhrn vsetkých korekcií presiahne celkovú vopred stanovenú sumu, primerane sa znízi miera refundácie odvodov.

Kazdý korekčný mechanizmus znamená komplikácie pre financovanie rozpočtu. Z toho dôvodu musí byť kazdý základný návrh relatívne jednoduchý a dostatočne transparentný. Z tohto hľadiska sa súčasné parametre pouzívané na výpočet korekcie Spojeného kráľovstva upravia iba vtedy, ak to bude potrebné a zjednodusia, ak to bude mozné.

Nový mechanizmus navrhovaný Komisiou obsahuje nasledovné prvky:

- stanovenie úrovne prahu ako percenta HND;

- stanovenie stropu celkovej výsky korekcií;

- zjednodusenie financovania korekcií vďaka ich zalozeniu na podieloch na HND, kým vsetky členské státy majú účasť na financovaní celkovej výsky korekcií, ktorá je pomerná k ich relatívnej prosperite;

- zachovanie koncepcie rozdelenia výdavkov a stupňa refundácie az do maximálnej výsky.

Na základe tohto návrhu by Spojené kráľovstvo malo s náskokom najväčsí prospech zo vseobecného korekčného mechanizmu. Na základe návrhu Komisie týkajúceho sa ďalsej finančnej perspektívy a návrhu vseobecného korekčného mechanizmu by Spojené kráľovstvo dostalo čistú kompenzáciu priemerne v dvojnásobnej výske ako Nemecko.

>TABELPOSITION>

Táto tabuľka uvádza odhadované priemerné čisté rozpočtové bilancie členských státov, ktoré vyplývajú z navrhovaného vseobecného korekčného mechanizmu na obdobie do r. 2013 a porovnáva ich s pokračovaním súčasného mechanizmu a so situáciou bez korekcie.

Vseobecný korekčný mechanizmus zmierni negatívnu rozpočtovú bilanciu, znízi jej výskyt u čistých prispievateľov a na druhej strane zmierni finančnú záťaz prispievateľov, ktorí nebudú mať prospech z tohto mechanizmu [6].

[6] Pre viac informácií pozri prilozenú technickú prílohu.

Komisia nezávisle predkladá specifický návrh na úpravu rozhodnutia týkajúceho sa súčasných vlastných zdrojov vzhľadom na zavedenie navrhovaného vseobecného korekčného mechanizmu.

4. struktúra vlastných zdrojov

4.1. Hľadanie optimálnej struktúry vlastných zdrojov

V ďalsom texte sa preberajú tri základné alternatívy financovania rozpočtu EÚ. Vo vsetkých troch alternatívach by naďalej zostali zachované tradičné vlastné zdroje (TVZ), pretoze výber colných poplatkov je nástrojom obchodnej politiky únie, výnos z ktorých ,prirodzene" patrí únii.

(1) Zachovanie súčasného systému financovania

Súčasný systém financovania zabezpečuje hladké financovanie rozpočtu EÚ. Avsak pri jeho súčasnej forme, systému financovania chýba priame prepojenie na občanov. Prechádzajúce úpravy, ktorých cieľom bolo vyhovieť specifickým záujmom, este viac zvýraznili netransparentnosť systému. Rozpočtové dôsledky politik únie preto zostávajú pre verejnosť ťazko zrozumiteľné. Vzhľadom na prevazný význam zdrojov z HND, členské státy a najmä čistí prispievatelia majú sklon posudzovať politiky a iniciatívy EÚ výlučne z hľadiska ich národného príjmu, pričom len malý význam pripisujú podstate politík, čo vedie k riziku nevnímania pridanej hodnoty politík EÚ.

Vzhľadom na chýbanie prepojenia systému na občanov EÚ a jeho transparentnosti pre občanov EÚ a narastajúcu snahu zamerať sa na úzku rozpočtovú koncepciu 'juste retour', je potrebné reformovať súčasný systém.

(2) Systém financovania zalozený len na podiele na HND

Pri systéme financovania zalozenom len na podiele na HND by únia úplne závisela od ,odvodov" členských státov. Výhodou tohto systému je jednoduchosť a ľahká pochopiteľnosť. ,Príspevky" by tak úzko súviseli s relatívnou prosperitou členských státov. Financovanie rozpočtu z odvodov členských státov môze byť dostatočné pre medzinárodnú organizáciu ako je OSN, ale neodráza stav Európskej únie. Navodilo by to myslienku únie, v ktorej by boli občania zastúpení iba nepriamo prostredníctvom svojich členských státov. Stav EÚ ako únie členských státov a občanov, ktorý sa v súčasnosti premie ta do zmluvy, ba sa zanechal kvôli finančnej stránke rozpočtu. Toto by na druhej strane naznačovalo opustenie koncepcie ,vlastných" zdrojov, ktorá bola základným kameňom financií EÚ od prvého rozhodnutia o vlastných zdrojoch v r. 1970. Komisia zamieta túto alternatívu.

(3) Systém financovania zalozený na vlastných zdrojoch vyplývajúcich z daní

Systém vo veľkej miere zalozený na vlastných zdrojoch vyplývajúcich z daní má potenciál pre zvysovanie finančnej nezávislosti rozpočtu EÚ prostredníctvom vytvorenia priamočiarejsieho finančného vzťahu medzi rozpočtom EÚ a občanmi EÚ. Posun smerom k jednotlivcom a ekonomickým podnikateľom ako prispievateľom a príslusné znízenie odvodov členských státov do rozpočtu EÚ by znamenalo lepsiu transparentnosť systému v očiach občanov a tým aj vyssiu politickú zodpovednosť rozpočtového orgánu za jeho rozhodnutia ohľadne výdavkov. Taktiez by to prispelo k presunu stredobodu záujmu politických rozhovorov od výsky národných odvodov smerom k významu financií EÚ a k vseobecnému európskemu záujmu. V konečnej miere by zvýsená transparentnosť systému zvýsila dôveru vo financie EÚ, ktorých výska rovnajúca sa sume nizsej ako 2,5 % z celkových verejných výdavkov v EÚ sa často zvykne nadhodnotiť.

Avsak nezdá sa, ze by systém financovania rozpočtu EÚ, ktorý je úplne zalozený na výnosoch z daní, bol taktiez vhodný. Keďze poziadavka vyrovnaného rozpočtu podľa Článku 268 Zmluvy sa nespochybňuje, ani sa nesmie spochybniť, finančný zdroj, ktorý HND v súčasnosti plní ako ,zostávajúci" zdroj rovnováhy, by mal zahŕňať premenlivú sadzbu dane podľa rozpočtových poziadaviek alebo by mal vyzadovať vyssiu pruznosť na strane výdavkov ako umozňuje súčasný rámec finančnej perspektívy. Avsak časté úpravy sadzby dane by v praxi neboli vítané u daňových poplatníkov (právna neistota, technicky a administratívne zlozité postupy) a mohli by byť v rozpore s národným určením sadzby dane. Zdá sa, ze progresívny prístup pozostávajúci zo zachovania limitovaného zdroja vyplývajúceho z podielu na HND a zvysovania podielu zdrojov pochádzajúcich z daní je lepsí.

Z toho dôvodu by sa reforma struktúry vlastných zdrojov mala zamerať na rozpočtovo neutrálne zavedenie nového vlastného zdroja zalozeného na daniach, ktorý bude predstavovať polovicu rozpočtu.

5. smerom k systému financovania zalozeného na odvodoch členských státov a občanov

5.1. Zvysovanie podielu vlastných zdrojov vyplývajúcich z daní

Reforma systému financovania má za cieľ odstrániť nedostatky súčasného systému, t.j. chýbanie priameho prepojenia na občanov EÚ, závislosť od presunov z národných finančných správ a neoprávnená komplikovanosť, a čoraz viac prispievať k efektívnemu rozdeľovaniu zdrojov. Iné kritériá sa stávajú menej dôlezité pre nové zdroje, kým celkový systém umozňuje, aby boli splnené v rozumnej miere.

Z dôvodu spravodlivosti pre občanov rôznych členských státov si zavedenie nových finančných zdrojov vyzaduje dostatočnú predchádzajúcu harmonizáciu daňového základu. Výber najvhodnejsieho zdroja vyplývajúceho z daní závisí od skutočnej miery harmonizácie daňového základu.

Existencia regionálnej subjektivita [7] alebo externality sú silnými argumentmi na harmonizáciu daňových základov a sadzieb, ktoré by taktiez mohli oprávňovať pridelenie celku alebo časti zodpovedajúceho príjmu z daní na úrovni EÚ. To by mohlo prispieť k znízeniu neefektívneho rozdeľovania ekonomických zdrojov.

[7] Regionálna subjektivita označuje situáciu, keď je ťazké určiť presný podiel daňového základu, ktorý má byť pridelený individuálnemu členskému státu alebo keď je veľký (potenciálny) rozdiel medzi krajinou vyberajúcou daň a krajinou, ktorá je pôsobiskom ekonomických podnikateľov vystavených daňovej záťazi.

Zvysovanie podielu vlastných zdrojov vyplývajúcich z daní na rozpočte EÚ si nevyzaduje ziadne nové dane. Na druhej strane znamená rozhodnutie o podieľaní sa na príjmoch alebo daňových sadzbách na národnej úrovni a na úrovni EÚ. Podiel EÚ by sa dal vymáhať ako časť národnej sadzby pre daňových poplatníkov. Celkový rozpočet EÚ v kazdom prípade obmedzený vlastnými zdrojmi najviac na 1,24 % HND EÚ by sa nezvýsil, pretoze príjem zo zdroja vyplývajúceho z daní by bol kompenzovaný zodpovedajúcim zvýsením podielu súčasného zdroja zalozeného na podiele na HND.

Nasledujúce paragrafy opisujú tri hlavné alternatívy zlepsenia fungovania systému financovania EÚ. Vsetky tri alternatívy ponechávajú súčasný zdroj zalozený na podiele na HND ako zostávajúci zdroj na vyrovnanie rozpočtu ako aj tradičné vlastné zdroje, avsak predpokladajú, ze az polovica rozpočtu bude financovaná novým finančným zdrojom, ktorý taktiez nahradí zdroj zalozený na súčasnej statistickej DPH.

5.2. Alternatíva č. 1 - systém vlastných zdrojov s finančnými zdrojmi vyplývajúcimi zo spotreby energie

Na základe novej smernice o zdanení energie [8] väčsina energetických spotrebičov v Spoločenstve podlieha zdaneniu. Hoci prijatá smernica o zdanení energie nebola pripravená za účelom zavedenia nových vlastných zdrojov, vytvára pre to vhodné podmienky vďaka harmonizácii daňových základov a zavedeniu minimálnych sadzieb.

[8] Smernica Rady 2003/96/ES z 27.10.2003 o restrukturalizácii rámca Komisie pre zdanenie energetických spotrebičov a elektriny (Ú.v. EÚ L 283 z 31.10.2003).

Finančný zdroj z energetických spotrebičov vsak nemusí plynúť zo vsetkých výrobkov, na ktoré sa táto smernica vzťahuje. Odvod do rozpočtu EÚ by mohol byť obmedzený na daňový základ vzťahujúci sa na motorové palivá pouzívané v cestnej doprave (olovnatý alebo bezolovnatý benzín, nafta, LPG a prírodný plyn pouzívaný v doprave). To by bolo z administratívneho hľadiska relatívne jednoduché, pretoze daňový základ uz je harmonizovaný na úrovni EÚ a väčsina mozností daňovej diferenciácie na základe tejto smernice sa vzťahuje na iné energetické spotrebiče. Sadzby EÚ nizsie ako polovica minimálnych sadzieb určených smernicou ohľadom zdanenia energie by mali byť dostatočné na financovanie polovice rozpočtu EÚ. Hlavné rozhodnutia by sa týkali aplikovateľných sadzieb a mozných kolísaní v závislosti od výrobku a od jeho pouzitia.

Odvod EÚ za letecké palivo alebo príslusné emisie by mohol byť uzitočným doplnkom odvodu za motorové palivo pouzívané v cestnej doprave. Európsky systém leteckej dopravy je vysoko integrovaný, pričom letecké emisie presahujú národné hranice. Z toho dôvodu existujú dobré argumenty pre zdanenie týchto emisií na úrovni EÚ ako spôsobu premietnutia vonkajsích sociálno-ekonomických výdavkov v súvislosti s klimatickými zmenami a inými environmentálnymi zmenami spôsobenými letectvom do ceny leteckej dopravy. Na druhej strane letecké palivo (kerozín) pre medzistátne lety je v súčasnosti vyňaté z daňovej povinnosti.

Z technického hľadiska by bolo v relatívne krátkom čase (priblizne 3-6 rokov) mozné zaviesť finančný zdroj vyplývajúci z paliva pouzívaného v cestnej doprave.

5.3. Alternatíva 2 - systém vlastných zdrojov s finančným zdrojom vyplývajúcim z DPH

Vzhľadom na jeho väzbu na kazdodennú spotrebu a na rozdiel oproti súčasnému ,statistickému" zdroju by aplikácia sadzby EÚ na národné základy DPH vytvorila jasnú priamu väzbu medzi financovaním rozpočtu EÚ a občanom a zvýsila by uvedomenie si výdavkov únie.

Skutočný finančný zdroj vyplývajúci z DPH by bol implementovaný prostredníctvom sadzby EÚ ako súčasť národnej sadzby DPH uhradenej daňovými poplatníkmi. Sadzba by sa odviedla spolu s národnou sadzbou na rovnakom zdaniteľnom základe. Občania by nemuseli byť vystavení ďalsej daňovej záťazi, pretoze sadzba EÚ by bola kompenzovaná ekvivalentným znízením národnej sadzby DPH. Napríklad, ak by bola národná sadzba DPH 21 % a sadzba EÚ 1 %, národná sadzba by sa znízila na 20 %. Celková odvedená sadzba DPH by aj naďalej zostala 21 %.

Kvôli prehľadnosti by sa národná aj EÚ sadzba DPH mala objaviť ako samostatná daň na faktúre alebo na potvrdení, ktoré platca dane poskytuje svojmu zákazníkovi.

EÚ sadzba stanovená na 1 % by mala stačiť na pokrytie zhruba polovice financovania rozpočtu EÚ.

Mozným problémom tohto návrhu je neúplná harmonizácia systémov DPH v členských státoch, ktorá sa týka najmä tovarov s nulovým daňovým zaťazením. Ďalsí problém môze prameniť z rôzneho podielu základu DPH na národnom produkte medzi jednotlivými členskými státmi (tzv. regresívnosť DPH), čo od r. 1988 prinútilo členské státy zníziť jeho podiel na vlastných zdrojoch. Avsak z pohľadu zákazníka by sadzba EÚ mala mať rovnaký dopad na porovnateľných zákazníkov v celej únii [9].

[9] Za predpokladu neutralizácie účinku nulových sadzieb (taktiez pozri prílohu k tejto správe).

Zavedenie sadzby DPH EÚ by bolo technicky mozné v relatívne krátkom čase (najviac 6 rokov).

5.4. Alternatíva 3 - systém vlastných zdrojov s finančným zdrojom vyplývajúcim z príjmu právnických osôb

Podobne ako predchádzajúce dve alternatívy aj finančný zdroj EÚ vyplývajúci z príjmu právnických osôb si vyzaduje predchádzajúce definovanie jednotného (konsolidovaného) daňového základu, ktorý by sa týkal právnických osôb. Táto harmonizácia by prispela k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a k efektívnejsiemu rozdeľovaniu zdrojov, ktoré je v súčasnosti skreslené rozdielmi medzi hraničiacimi krajinami. Existencia súčasných 25 nezávislých daňových systémov a rôznorodosť daňových zákonov, konventov a praxe predstavuje prekázku pre ekonomickú aktivitu medzi hranicami. Okrem toho znamená významné výdavky pre právnické osoby pôsobiace vo viacerých krajinách EÚ a vedie k početným medzerám v daňovom systéme.

Súčasná práca na komplexnej reforme daňového zaťazenia právnických osôb je zameraná na koncepciu jednotného (konsolidovaného) daňového základu s najväčsou pravdepodobnosťou pre podskupinu zainteresovaných členských státov kvôli odstráneniu daňových prekázok pre vnútorný trh. Táto práca nepredpokladá ziadny akt týkajúci sa daňovej sadzby, ani sa nepovazuje za metódu zvysovania príjmov do rozpočtu EÚ.

Alternatíva dane z príjmu právnických osôb by stanovila minimálnu sadzbu dane na úroveň harmonizovaného daňového základu.

Príjem z dane z príjmu právnických osôb je významný, pričom celkový príjem EÚ v súčasnosti predstavuje priemerne 2,6 % celkového HND EÚ. Z toho dôvodu by pre potreby rozpočtu bolo EÚ nutné odviesť este menej ako 1/4 tohoto príjmu.

Vzhľadom na súčasný stav by implementácia tejto alternatívy z politického aj administratívneho hľadiska trvala najdlhsie.

6. súhrn a závery

Zavedenie nového vlastného zdroja vyplývajúceho z daní nahrádzajúceho súčasný zdroj zalozený na statistickej DPH a financovanie významnej časti rozpočtu EÚ by umoznilo odstrániť hlavné nedostatky súčasného systému, t.j. chýbanie priameho prepojenia na občanov EÚ, prevazná závislosť od presunov z národných finančných správ a neoprávnená komplikovanosť. Okrem toho by to mohlo prispieť k lepsiemu rozdeľovaniu ekonomických zdrojov v EÚ. Napriek tomu, ze bude predstavovať mensí podiel na celkových vlastných zdrojov ako za súčasného systému by zdroj vyplývajúci z podielu na HND mal mať aj naďalej významnú úlohu a mal by zabezpečiť, aby systém primerane spĺňal vsetky dôlezité kritériá.

Komisia navrhuje troch hlavných kandidátov na mozné finančné vlastné zdroje v budúcnosti: 1) zdroj vyplývajúci zo spotreby energie, 2) národné základy DPH a 3) príjem právnických osôb.

Zdroj vyplývajúci zo spotreby energie a zavedený ako odvod EÚ za motorové palivo pouzívané v cestnej doprave by mal byť dostatočným a stabilným finančným zdrojom rozpočtu EÚ a mal by vytvoriť priamu väzbu na občanov. Daňový základ je uz harmonizovaný na úrovni EÚ. Tento zdroj by sa mohol doplniť o odvod EÚ za letecké palivo alebo súvisiace emisie, čím by sa ukončilo súčasné vyňatie leteckého paliva zo zdanenia a stanovila by sa cena za environmentálne náklady letectva.

Harmonizácia daňového základu v oblasti DPH uz pomerne pokročila, pričom predstavuje dostatočný a stabilný zdroj príjmu. Finančný zdroj vyplývajúci z DPH by mal viesť k lepsej prehľadnosti financovania EÚ v očiach jej občanov. Okrem toho by sa mal vyvíjať, pretoze bude skôr znamenať reformu súčasných ustanovení ako zavedenie úplne nového zdroja. Z administratívneho hľadiska by jeho zavedenie nepredstavovalo neprekonateľné ťazkosti.

V dôsledku prepojenia na spoločnú politiku EÚ a prítomnosti externality medzi susediacimi krajinami by aj príjmy z harmonizovaného daňového základu pre právnické osoby mohli byť vhodným finančným zdrojom pre rozpočet EÚ.

Európska únia je úniou členských státov a jej občanov. Kazdý z vyssie uvedených troch kandidátov na finančné vlastné zdroje by transponoval tento koncept do oblasti financovania rozpočtu EÚ. Zlepsenie priameho prepojenia občanov na rozpočet by taktiez pomohlo zamerať diskusie o výdavkoch skôr na podstatu ako len na ,národné čisté rozpočtové pozície".

Je zrejmé, ze o kazdom novom odvode do rozpočtu EÚ musí nielen jednomyseľne rozhodnúť Rada, ale musí byť aj ratifikovaný parlamentmi vsetkých členských státov.

Implementácia zdroju vyplývajúceho z energie a DPH by bola mozná v stredne dlhodobom horizonte, kým zavedenie finančného zdroja vyplývajúceho z príjmu právnických osôb sa predpokladá v len dlhodobom horizonte. V súčasnosti je potrebná politická orientácia kvôli príprave podmienok na reformu súčasnej struktúry vlastných zdrojov. V tejto súvislosti Komisia vyzýva Radu:

* aby prerokovala moznosti navrhované v tejto správe;

* aby si vsimla zámer Komisie a pripravila stratégiu s cieľom nahradiť, na základe návrhu Komisie, do roku 2014 súčasný zdroj DPH naozaj vlastným zdrojom, ktorý bude zalozený na dani.

Kvôli zabezpečeniu krátkodobého riesenia otázky neprimeranej rozpočtovej nevyvázenosti od začiatku nasledujúcej finančnej perspektívy, Komisia navrhuje

* zaviesť vseobecný mechanizmus kvôli korekcii neprimeranej rozpočtovej nevyvázenosti na základe navrhovaného rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov a sprievodných navrhovaných zavádzaných opatrení.