52004DC0503

Brusel, 15.07.2004

KOM(2004) 503 konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Účinnejší spoločný európsky azylový systém: jednotný postup ako ďalší krok SEK(2004) 937}

ÚVOD

Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti v Luxemburgu na zasadaní, ktoré sa konalo 29. apríla 2004, formálne prijala smernicu Rady o minimálnych normách pre kvalifikáciu a štatút občanov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo ako osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu (kvalifikačná smernica) a dosiahla politickú dohodu o zmenenom a doplnenom návrhu smernice Rady o minimálnych normách pre postupy v členských štátoch na udeľovanie a zrušenie štatútu utečenca (smernica o azylových konaniach). Formálne prijatie sa môže uskutočniť po výsledku konzultácie Európskeho parlamentu. Tým sa ukončí prvá fáza spoločného európskeho azylového systému.

Ukončenie prvej etapy legislatívneho programu podľa Amsterdamskej zmluvy si vyžaduje, aby EÚ zvážila, čo bude charakteristické pre druhú etapu spoločného európskeho azylového systému, a aby reagovala aj na vplyv nástrojov schválených za posledné štyri roky a posúdila ho.

Záver 27 zo zasadania Európskej rady v Solúne z júna 2003 vyzval k ďalšiemu posilňovaniu azylových postupov s cieľom ich zefektívnenia s cieľom čo najvýraznejšie urýchliť vybavovanie žiadostí týkajúcich sa ochrany, ktorá nie je na medzinárodnej úrovni. Je preto potrebné zodpovedať na otázku, ako má EÚ zapracovať toto posilňovanie a zrýchľovanie do postupov, ktoré vedú k dvom formám medzinárodnej ochrany ustanovenej v kvalifikačnej smernici. Z dôvodov stanovených v tomto oznámení by uskutočnenie krokov smerujúcich k jednotnému postupu splnilo tieto požiadavky.

Toto oznámenie dáva do súvislosti nedávno vypracovanú štúdiu o jednotnom postupe a je určené na začatie ďalšej diskusie o jednotnom postupe, ktorá sa uskutoční na pôde Rady a Európskeho parlamentu. Po dokončení prípravnej fázy Komisia predloží návrh právnych predpisov Spoločenstva.

Pozadie tohto oznámenia

1. Oznámenie Komisie z novembra 2000 „K spoločnému azylovému postupu a jednotnému štatútu platnému v celej Únii pre osoby, ktorým sa udeľuje azyl“, poukázalo na posun určitých členských štátov k postupu typu „vybavenia na jednom mieste“. Komisia sa zaviazala, že uvedie štúdiu, ktorá sa stane základom ďalších úvah.

2. „Štúdia o jednotnom azylovom postupe „na jednom mieste“ na pozadí spoločného európskeho azylového systému s cieľom spoločného azylového postupu“ (štúdia) bola vydaná v januári 2003 a je prístupná na adrese:

http://europa.eu.int/comm/justice_home/doc_centre/asylum/studies/docs/study_one_stop_shop_en.pdf

(ISBN: 92-894-5256-0)

Úplné pozadie politiky a prehľad zistení štúdie sa nachádzajú v prílohe A .

Prečo jednotný postup?

Rýchlosť a účinnosť

3. Prvá a najzreteľnejšia výhoda jednotného postupu je zrýchlenie a zefektívnenie celého postupu. Štúdia poukazuje na takéto výsledky v členských štátoch, ktoré pracujú s jednotným postupom. Postup zameraný na hodnotenie potrieb ochrany stanovených v kvalifikačnej smernici, kde rozhoduje jediný orgán na základe jedného z dvoch súborov kritérií, má jasný predpoklad, že bude rýchlejší než scenár, podľa ktorého sa žiadosti postupne predkladajú jednému alebo viacerým orgánom, pričom sa posudzujú podobné skutočnosti, a odvolania proti rozhodnutiam rozličných orgánov prebiehajú súbežne.

4. Aj centralizácia zdrojov na vybavovanie žiadostí o ochranu môže priniesť podstatné výhody. Jeden celistvý pohovor a hodnotenie prípadu šetrí čas a zdroje, ako sú právni a štátni odborníci a tlmočníci, a pomáha vyrovnať sa s administratívnymi úlohami, napríklad s jednotným vedením záznamov a vytvorením charakteristických štatistických údajov na základe zosúladených formulácií. Pre členské štáty to môže byť skutočný prínos – rýchlejší a účinnejší systém prispieva k integrácii utečencov a odmietnutiu tých, ktorí nepotrebujú ochranu.

Ochrana

5. Existujú opodstatnené dôvody, prečo je vhodné zaviesť jednotný postup, ktorý sa týka ochranných hľadísk žiadostí o medzinárodnú ochranu. Nemožno očakávať, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu vie posúdiť, či sa na jeho žiadosť vzťahujú kritériá stanovené v Ženevskom dohovore, alebo že má nejaké znalosti o ostatných nástrojoch pre ľudské práva, ktoré podliehajú ostatným formám medzinárodnej ochrany.

6. Aj zníženie prípadnej traumy na minimum a transparentný charakter jediného súhrnného postupu povzbudia žiadateľa k tomu, aby svoj prípad predložil komplexným spôsobom, ktorý pokrýva všetky hľadiská a neumožňuje vrátiť ho do krajiny pôvodu. Zabráni to tomu, aby sa závažné skutočností zistili až po skončení hlavného azylového postupu, keď prestanú platiť záruky uplatniteľné na azylovú procedúru. Dôveryhodnosť žiadateľa sa zvýši, keď nemusí prejsť celým radom procedúr, pričom hrozí riziko, že jeho vyjadrenia sa upravia, aby sa zohľadnili odlišné kritériá, podľa ktorých ich rozličné orgány budú porovnávať.

Pohľad verejnosti

7. V oznámení Komisie z marca 2003 „O spoločnej azylovej politike a programe ochrany“ sa hovorí o kríze azylového systému, ktorá sa v určitých členských štátoch prejavuje čoraz nápadnejšie, a o rastúcom znepokojení verejnej mienky. Keď jedno rozhodnutie o ochrane nasleduje po rýchlej komplexnej procedúre (následne s možnosťou odvolať sa proti tomuto rozhodnutiu), pomôže to rozptýliť aj nejasnosti a negatívny vplyv vnímania nespočetných možností, ako sa dá v krajine zostať z dôvodov ochrany. Neexistuje dôkaz, že zriadenie jednotného postupu zvyšuje príťažlivosť posudzovania postupu ako celku, a väčšina členských štátov udeľuje málo závažný štatút žiadateľom, ktorí nespĺňajú podmienky na udelenie štatútu podľa Ženevského dohovoru.

Vrátenie

8. Jednotný postup zvyšuje hodnotu azylových systémov členských štátov EÚ v ich snahe vrátiť osoby, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie medzinárodnej ochrany. Keď sa všetky záväzky o ochrane zhrnú do jediného postupu, takmer úplne sa tým odstráni možnosť, že by sa vyskytli ďalšie prekážky týkajúce sa ochrany, ktoré by mohli oddialiť premiestnenie alebo mu zabrániť. Orgány zodpovedné za vrátenie potom konajú s vedomím, že neexistujú zvláštne úvahy, ktorými by sa mali zaoberať. Spolupráca azylových orgánov s orgánmi na vrátenie utečencov je tu evidentným kľúčom k plynulejšiemu priebehu konania.

Prečo konať na úrovni EÚ?

Zakrytie možnej medzery v ochrane

9. Kvalifikačná smernica zaväzuje členské štáty, aby poskytli štatút dočasnej ochrany všetkým občanom tretích krajín alebo osobám bez štátnej príslušnosti, ktoré spĺňajú podmienky na dočasnú ochranu v súlade s kritériami stanovenými v tejto smernici. Dôvody žiadateľa o ochranu treba posudzovať v súlade s kritériami smernice vrátane všetkých potrebných skutočností, keď sa týkajú krajiny pôvodu, príslušných vyhlásení a dokumentácie a individuálnych okolností žiadosti.

10. Smernica o azylových postupoch sa týka všetkých žiadostí o azyl, ktoré boli podané na území alebo hraniciach alebo v tranzitných zónach členských štátov. Smernica hovorí, že členské štáty, ktoré používajú alebo zavedú postup, v ktorom sa žiadosti o azyl skúmajú nielen ako žiadosti podľa Ženevského dohovoru, ale aj ako žiadosti na dočasnú ochranu, uplatňujú túto smernicu počas celého trvania konania.

11. Vzhľadom na to, že Rada SVZ v Luxemburgu 29. apríla 2004 formálne prijala smernicu zavádzajúcu spoločné pochopenie dvoch rozdielnych druhov štatútu ochrany medzi členskými štátmi a politickú dohodu o smernici, ktorá členské štáty zaväzuje zaviesť minimálne normy pre postupy, ktoré smerujú iba k jednému z týchto dvoch štatútov, zostáva otázka zavedenia procedurálnych záruk pre tých, ktorí explicitne žiadajú štatút dočasnej ochrany, alebo pre tých, ktorí v počiatočnom štádiu svojej žiadosti neuvedú dôvody evidentne potrebné podľa Ženevského dohovoru, ale ktoré by predsa mohli spĺňať podmienky na dočasnú ochranu. Realizácia prvej etapy spoločného európskeho azylového systému si jasne vyžaduje zakryť túto možnú ‘medzeru v ochrane’, aby sa na všetky žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany, ktoré sú stanovené v kvalifikačnej smernici, vzťahovali rovnaké procedurálne záruky. Podľa práva Spoločenstva sa nedá predpokladať, že osoby, ktoré tvrdia, že potrebujú dočasnú ochranu (na ktorú im právo Spoločenstva poskytuje štatút), by nemali mať podobné možnosti, aby predložili svoj prípad a uplatnili si právo na odvolanie, ako osoby, ktoré tvrdia, že sú utečenci (ktorým právo Spoločenstva takisto poskytuje štatút). Zvlášť dôležité to je, pokiaľ vezmeme do úvahy, že členské štáty EÚ často poskytujú dočasnú ochranu, ktorá býva častejšia ako ochrana na základe Ženevského dohovoru u žiadostí na poskytnutie medzinárodnej ochrany. Samotné vyplnenie tejto medzery v ochrane nestačí na vytvorenie jednotného postupu – v prvom stupni je dôležité stanoviť dva súbežné postupy, ktoré budú viesť k skutočne jednotnému postupu (postup u jediného orgánu, ktorý vydá jediné rozhodnutie).

Zmeny treba robiť na úrovni EÚ

12. Kým realizácia smerníc o minimálnych normách si vyžaduje zmeniť správnu prax vo väčšine členských štátov, zavedenie jednotného postupu by si vyžadovalo zásadnejšie zmeny správnych štruktúr. Východiskové pozície jednotlivých členských štátov vo vzťahu k možnému prijatiu jednotného postupu sa navzájom veľmi líšia. Kroky k zmene, ktorá je potrebná na vyrovnanie úrovne v tejto oblasti, možno urobiť iba vtedy, ak sa určí spoločný cieľ a schváli sa v rozšírenej EÚ.

Pridaná hodnota spolupráce v EÚ – spojená metodológia

13. S cieľom zaviesť tieto zmeny a poskytnúť členským štátom technickú pomoc pri príprave členských štátov na možnosť právnych úprav a úprav infraštruktúry, Komisia odporúča dva prístupy:

- Prípravná fáza. Obdobie konzultácií, rozhovorov a prípravy členských štátov na to, čo je potrebné urobiť na zjednotenie postupov, ktoré vedú k dvom druhom štatútu, ktoré stanovuje kvalifikačná smernica. Iniciuje ju Komisia súborom operačných krokov a technických projektov vrátane schôdzí, ktorým predsedajú odborníci Komisie a zaoberajú sa tým, ako možno skúsenosti uplatniteľné pri určení štatútu utečenca rozšíriť na posúdenie, či žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie dočasnej ochrany, a ako celý postup následne zefektívniť a zrýchliť. Prípravná fáza by preto mohla pripraviť pôdu na zavedenie širokého konsenzu, keď sa predloží:

- Právne predpisy Spoločenstva. Prvý krok legislatívnej činnosti, ktorým by sa záruky schválené ako uplatniteľné pri žiadostiach na štatút utečenca v smernici o azylových postupoch rozšírili o žiadosti o štatút dočasnej ochrany v kvalifikačnej smernici. Potrebné je prediskutovať, ako by sa dala zmeniť a doplniť smernica o azylových postupoch, aby zohľadňovala zvláštnosti hodnotenia žiadosti na udelenie dočasnej ochrany. Takisto aj to, či je potrebné zmeniť a doplniť podmienky prijímania a či by sa nariadenie Dublin II malo rozšíriť, aby pokrývalo žiadosti o dočasnú ochranu.

14. Vzájomná previazanosť týchto dvoch prístupov je jasná: treba predložiť právne predpisy iba preto, aby riešili oblasti, ktoré sú v prípravnej fáze označené ako vhodné a možné a sú skutočným prínosom pre azylové systémy členských štátov EÚ.

Ako dosiahnuť jednotný postup v EÚ

A: Legislatívny prístup: kľúčová otázka

15. Samozrejmá požiadavka na právne predpisy je, aby urobila kroky, ktoré vedú k predpokladanej zmene. Každý legislatívny krok na riešenie vzniknutých technických a politických otázok musí byť starostlivo pripravený a pevne zakotvený vo výsledkoch konzultácie s členskými štátmi a príslušnými finančnými inštitúciami. Treba zodpovedať niekoľko kľúčových otázok vrátane otázok, ktoré Komisia vyslovila vo svojom vyhlásení z novembra 2000 „K spoločnému azylovému postupu a jednotnému štatútu platnému v celej Únii“, a ktoré sú podrobne preskúmané v štúdii.

Úroveň cieľov

16. Význam právnych predpisov do značnej miery závisí od prípravnej fázy, ktorá by mala posúdiť, a) čo môžu členské štáty zmeniť jednoduchou úpravou svojej pracovnej praxe, a b) na druhej strane, čo môžu zmeniť právne predpisy.

17. Existuje viacero možností, ako stanoviť kľúčové ciele, ktoré podliehajú legislatívnej činnosti:

- rozšíriť záruky pri žiadostiach o dočasnú ochranu na prvú chvíľu skúmania, ktoré sú uplatniteľné pri žiadostiach o štatút utečenca podľa kapitoly II smernice o azylových postupoch;

- podmieniť negatívne rozhodnutia o žiadostiach o dočasnú ochranu navrhnutím účinného opravného prostriedku pred súdom alebo tribunálom, pokiaľ ide o rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o štatút utečenca podľa kapitoly V smernice o azylových postupoch;

- rozšíriť rámec smernice o podmienkach prijímania aj na žiadateľov o dočasnú ochranu;

- rozšíriť rámec nariadenia Dublin II aj na pokrytie žiadostí o dočasnú ochranu;

- zaviesť spoločný správny prístup k postupom skúmania, ako je zavedenie jediného orgánu na skúmanie žiadostí o štatút utečenca a žiadostí o dočasnú ochranu;

- rozšíriť rámec všetkých vyššie uvedených noriem Spoločenstva o postupoch o ďalšie dôvody, ktoré zabraňujú vyhosteniu z EÚ vzhľadom na jednotný postup, do ktorého je zahrnuté všetko.

Harmonogram právnych predpisov

18. Možno predpokladať postupné zavádzanie právnych predpisov zameraných v prvom rade na uplatňovanie procedurálnych záruk pre obidva druhy štatútu, ďalej na rozšírenie ostatných záruk v smernici o azylových postupoch a následné rozšírenie rámca ostatných nástrojov v prvej etape spoločného európskeho azylového systému a postupne zaviesť jednotný postup pre všetky hľadiská skúmania žiadosti.

Rámec jednotného postupu – ktoré procedurálne normy treba zahrnúť/vylúčiť?

19. Prvým krokom je, že kapitola II smernice o azylových postupoch „Základné princípy a záruky“ (ktorá sa zaoberá prístupom k postupu, právom zostať v členskom štáte až do preskúmania žiadosti, požiadavkami na posúdenie, rozhovormi, predpismi o právnej pomoci a postupmi na stiahnutie) musí byť prinajmenšom rovnako uplatniteľná na žiadosti o dočasnú ochranu. Normy majú zásadný význam pre spravodlivé postupy a tvoria základ všetkých spoločných postupov podľa budúceho práva Spoločenstva.

Ako narábať s odvolaniami pri jednotnom postupe?

20. Povinnosť poskytnúť účinný opravný prostriedok v prípade negatívneho rozhodnutia týkajúceho sa práv jedinca stanovených podľa práva Spoločenstva, je záležitosť, ktorú predpisuje nielen Európsky súdny dvor, ale aj Európsky súd pre ľudské práva. Dôležité je posúdiť, ako členské štáty uskutočňujú hlavný princíp „účinného opravného prostriedku“, ktorý stanovuje smernica o azylových postupoch, a ako tento princíp vykladá Európsky súdny dvor v súvislosti s rozličnými vnútroštátnymi právnymi systémami. Jednotný postup zahŕňajúci úroveň odvolaní by maximálne zvýšil výhody správnej účinnosti. Vzhľadom na možný vplyv na vnútroštátne právne systémy by však bolo vhodné preskúmať túto možnosť v neskoršej etape, hoci prípravná fáza by mala prihliadnuť na stanoviská jednotlivých justícií členských štátov.

Rámec jednotného postupu – zahrnutie/vylúčenie ostatných dôvodov pre pobyt

21. Dôležité je posúdiť, ako ďaleko a v akom časovom horizonte Spoločenstvo plánuje postupovať: či by mal existovať postup “zahŕňajúci všetko“, ktorý by mohol narábať so žiadosťami podanými z dôvodov, ktoré nie sú zahrnuté v dôvodoch uvedených v kvalifikačnej smernici, alebo či by sa tieto doplňujúce dôvody mali nechať na samostatné právomoci cudzineckých orgánov členských štátov z dôvodov, ktoré sú stanovené v štúdii (flexibilita priamo na mieste, praktická právomoc atď.).

Ako zabezpečiť integritu Ženevského dohovoru

22. Treba zvážiť aj obavy, že zavedenie jednotného postupu by mohlo viesť k oslabeniu Ženevského dohovoru, ktorý je načrtnutý v štúdii. Štúdia upozornila, že zavedením jednotného postupu sa všeobecne zvýšili snahy udeľovať menej výhodný štatút, než je štatút podľa dohovoru, aby sa utečencovi zabránilo využívať všetky výhody stanovené v Ženevskom dohovore a v rozšírenej kvalifikačnej smernici. V ustanoveniach, ktoré chránia pred touto tendenciou, by mal byť zahrnutý vopred určený postup, aby sa žiadosti o dočasnú ochranu skúmali až po negatívnom posúdení dôvodov podľa Ženevského dohovoru a po správnom zdôvodnení rozhodnutia o odmietnutí žiadosti o štatút podľa Ženevského dohovoru, keď je povolená dočasná ochrana. Školenie pracovníkov na hlbšie pochopenie Ženevského dohovoru sa môže osvedčiť ako užitočný prostriedok pre tieto dve ustanovenia a využívať aj pre lepšie pochopenie, kde sa záväzky podľa Ženevského dohovoru končia a kde sa podľa dočasnej ochrany začínajú.

Určenie počiatočnej fázy – zachovanie kvalitných rozhodnutí

23. Treba dosiahnuť rovnováhu medzi rýchlosťou a kvalitou postupov. Kým právne predpisy by mali prispieť k zrýchleniu azylovej procedúry, kvalitné rozhodovanie, najmä v prvej chvíli, je takisto dôležite na zabezpečenie integrity systému (a tým na zníženie počtu povolených odvolaní, čo šetrí čas a zdroje). Každé legislatívne opatrenie by malo zohľadniť túto rovnováhu. Strednodobo až dlhodobo by sa EÚ mala dohodnúť na kľúčových zásadách dobrej praxe pri správnych krokoch, ako sú rozhovor a rozhodovanie, ba mohla by zaviesť aj odborné centrum pre azylových pracovníkov, ktoré by zverejňovalo najlepšie skúsenosti, poskytovalo školenia o týchto otázkach a zároveň by konalo ako kľúčový zdroj pri rozdeľovaní a výmene informácií s krajinou pôvodu.

24. Aj v tejto súvislosti treba zvážiť otázku, či sa skúmanie dôvodov na dočasnú ochranu má uskutočniť z úradnej moci (keď skúmajúci úrad automaticky prihliada k dôvodom na dočasnú ochranu, ak nie sú splnené dôvody na štatút podľa Ženevského dohovoru), alebo iba na požiadavku, ak by skúmanie dôvodov na dočasnú ochranu z úradnej moci prispelo k skráteniu možného oddialenia, ktoré vzniklo v čase postupov na vrátenie odstránením možnosti upozorniť na tieto dôvody, aby sa premiestnenie oddialilo.

Vrátenie

25. Jednotný postup pri žiadostiach o medzinárodnú ochranu stanovený v kvalifikačnej smernici posilňuje možnosť účinného postupu pri vrátení v rámci spoločného európskeho azylového systému. Na to, aby sa jednotný postup EÚ čo najviac zefektívnil, členské štáty v súvislosti s vrátením musia schváliť, aby sa za „konečné rozhodnutie“ (napr. neodôvodnené odvolanie proti negatívnemu rozhodnutiu o dôvodoch stanovených v kvalifikačnej smernici) považovalo aj rozhodnutie, ktoré odštartovalo vrátenie. Na účely zvýšenia možností na účinné vrátenie by sa jednotný postup mohol rozšíriť o dôvody mimo kvalifikačnej smernice alebo by mohla obsahovať včasné varovanie a mechanizmus spolupráce s orgánmi pre vrátenie. Konečným cieľom by malo byť zabezpečenie postupov na vydávanie súbežných rozhodnutí o jednotnom azylovom postupe a o postupe vrátenia. Vzhľadom na to treba venovať osobitnú pozornosť správnemu narábaniu s opakovanými žiadosťami, ktoré zabraňujú v účinnom vrátení/premiestnení.

Prepojenie s ostatnými nástrojmi

26. Zavedenie jednotného postupu by sa v istej miere malo dotýkať všetkých opatrení v azylovom balíku. Smernica o azylových postupoch by sa stala nositeľkou legislatívnej zmeny, ak sa členské štáty rozhodnú pre obmedzené zavedenie jednotného postupu pri tých typoch štatútu, na ktoré sa vzťahuje kvalifikačná smernica. Nebolo by potrebné meniť a dopĺňať kvalifikačnú smernicu, pokiaľ by členské štáty nerozhodli, že jedno povolenie na pobyt alebo štatút by malo vyplývať z poskytnutia medzinárodnej ochrany. Je potrebné rozšíriť aj rámec smernice o podmienkach prijímania, aby sa vzťahovala na žiadosti o dočasnú ochranu. V praxi to môže mať malý vplyv, keďže podľa definícií tejto smernice sa predpokladá, že každá žiadosť o medzinárodnú ochranu je žiadosťou o azyl, pokiaľ sa jasne nevyžaduje iný druh ochrany, ktorý sa môže uplatňovať samostatne. Aj teraz žiadateľ, u ktorého sa zistí, že nie je utečenec, naďalej patrí do rámca smernice až do vydania rozhodnutia, že nemôže dlhšie zostať na území členského štátu ako uchádzač o azyl. Hoci nariadenie Dublin II sa vzťahuje iba na žiadosti o azyl v zmysle Ženevského dohovoru, neexistuje žiadny presvedčivý dôvod, aby sa uplatňovanie nariadenia obmedzovalo iba na žiadateľov o štatút podľa dohovoru.

B: Prípravná fáza

27. Na účely zabezpečenia vytvorenia právnych predpisov ES stojacich na pevných základoch zhody, na vzájomnom poznaní a pochopení úloh zameraných na meniace sa azylové systémy členských štátov, ktoré sa musia prispôsobiť jednotnému postupu, je potrebné zaviesť prípravnú fázu, ktorá položí tieto základy. Prípravná fáza sa začne v januári 2005 a bude prebiehať spolu s vykonávaním prvej etapy právnych predpisov spoločného európskeho azylového systému. Komisia predloží dokument, v ktorom je opísaný akčný plán v plnom rozsahu , aby sa uskutočnilo obdobie konzultácie, diskusia a pripravilo sa všetko, čo majú členské štáty urobiť, aby zjednotili svoje postupy (podrobný opis v prílohe D ). Koordináciu zabezpečí Výbor pre imigráciu a azyl; Komisia hlási tomuto orgánu výsledky jednotlivých činností. Na konci procesu by konferencia mala analyzovať výsledky činností a poskytnúť Komisii radu, ako ich vniesť do procesu návrhu právnych predpisov.

28. Prípravná fáza má tri ciele : i) riadiť diskusiu a informovať na technickej úrovni, aký postup by EÚ mala zvoliť na ceste k prijatiu jednotného postupu, ii) určiť prvky zmeny, ktoré treba uskutočniť, a iii) vykonať čo najviac týchto zmien úpravou operačných skúseností ešte pred legislatívnym prístupom alebo súbežne s ním. Prípravná fáza by mala slúžiť aj ako priestor na konzultačný proces, ktorý sa musí uskutočniť pred predložením právnych predpisov ES.

- Komisia zodpovedá za komplexný, premyslený program činností vrátane výmeny informácií o najlepších skúsenostiach, za zavedenie krokov Spoločenstva v ERF II a za prijímanie výzev na projekty podľa programov ARGO, aby sa uspokojili špecifické požiadavky v tejto oblasti, ktoré vyjadrili členské štáty.

- Pozýva členské štáty, aby prijali špecifické pracovné opatrenia, ktoré podporia proces budovania zvýšených kapacít, ako sú projekty na združovanie a výmenu pracovníkov medzi jednotlivými orgánmi, ktoré využívajú jednotný postup, a orgánmi, ktoré ho plánujú vykonávať, ako aj inštruktážne zhromaždenia pre pracovníkov atď.

29. Prípravná fáza rieši otázky týkajúce sa spôsobu, akým by EÚ mala zaviesť jednotný postup, prácou v štyroch hlavných témach. Hodnotenie realizácie príslušných ustanovení v existujúcich azylových právnych predpisoch ES je základom skúmania, ako členské štáty implementujú tieto ustanovenia v prvej etape spoločného európskeho azylového systému, ktorý vyžaduje, aby členské štáty zaviedli rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi o štatút utečenca, ako aj so žiadateľmi o dočasnú ochranu (napríklad článok 4 kvalifikačnej smernice o posudzovaní skutočností a okolností). Zakladá sa na tom porovnávacia analýza jednotných samostatných postupov , ako aj zameranie na to, ako doplňujúce opatrenia k jednotnému postupu môžu zlepšiť účinnosť . Tieto tri témy posilní porovnanie zdrojov a nákladov medzi rozličnými národnými systémami . Prípravná fáza by mala poskytnúť aj novátorský spôsob v dosiahnutí zhody o konaní a rozsahu legislatívy; príležitosť na zosúladenie “úplne odznova“ pomocou rozdeľovania a uvádzania najlepších skúseností.

30 Prijatie týchto opatrení ukladá výzva zo Solúnu, ktorá žiada ďalšie posilnenie azylových postupov, aby sa zefektívnili s cieľom urýchleného spracovania žiadostí o ochranu, ktorá nie je medzinárodná, a umožňuje dokončiť plány o ochrane vytýčené podľa tamperského mandátu.

Závery

31. Komisia pracuje na dosiahnutí cieľov určených v oznámení v úzkej spolupráci s členskými štátmi a Európskym parlamentom, UNHCR a ostatnými finančne zúčastnenými inštitúciami.

32. Komisia predloží do konca roku 2004 „akčný plán v úplnom rozsahu“ ako hlavný realizačný nástroj prípravnej fázy, ktorá je potrebná predtým, než sa zavedú právne predpisy.

33. Komisia požiada Radu a Európsky parlament, aby podporili prístup v dvoch etapách stanovený týmto oznámením, ako ďalší krok na ceste k dosiahnutiu spoločného azylového postupu smerom k jednotnému štatútu platnému v celej Únii pre tých, čo dostali azyl, vzhľadom na pokrok, ktorý sa zatiaľ podarilo dosiahnuť na tamperskom programe.