52004DC0353

OZNÁMENIE KOMISIE - Veda a technika, kľúč k budúcnosti Európy - Hlavné ciele pre budúcu politiku Európskej únie na podporu výskumu

1. LISABON A VÝSKUM

1.1. Európsky výskumný priestor a ,cieľ 3 %"

1. Vedecký výskum, technický rozvoj a inovácia sú ťaziskom ekonomiky zalozenej na vedomostiach, kľúčovým faktorom rastu, konkurencieschopnosti podnikov a zamestnanosti. Z tohoto dôvodu si Komisia vo svojom Oznámení o budúcom finančnom rámci únie [1] vytýčila za hlavný cieľ zintenzívniť svoje úsilie v oblasti výskumu s tým, ze podala návrh na zvýsenie rozpočtu Európskej únie na výskum, ktorý by sa ( v chápaní spoločného rozsahu pre vsetky aktivity) [2] mal zdvojnásobiť.

[1] ,Budovanie nasej spoločnej budúcnosti - Politické zmeny a rozpočtové prostriedky rozsírenej Únie 2007 - 20013", COM (2004) 101 of 10.2.2004.

[2] Preto zahrnuté akcie v oblasti priestoru a bezpečnosti.

2. Projekt Európskeho výskumného priestoru (ERA), ktorý bol iniciovaný Európskou radou na jej zasadnutí v Lisabone v marci 2000, vytvoril základný rámec pre výskum v Európe. Na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo v Barcelone v marci 2002, Európska únia vytýčila cieľ zintenzívniť do roku 2010 európske úsilie v oblasti výskumu tak, aby predstavovalo 3 % HDP EU, pričom 2/3 finančných prostriedkov by pochádzalo zo súkromných zdrojov a 1/3 z verejného sektora: s 2 % HDP Európska únia v súčasnosti zaostáva za Spojenými státmi (2,8 % HDP) a Japonskom (viac ako 3 % HDP).

3. Za takýchto okolností je na dosiahnutie cieľov vytýčených v Lisabone nevyhnutné zvýsiť úsilie v oblasti výskumu na celoeurópskej úrovni.

1.2. Zintenzívniť úsilie v oblasti výskumu v celoeurópskom meradle

4. Výskum je čoraz drahsí pre svoju narastúcu komplexnosť: za 20 rokov sa náklady na vývoj lieku viac ako zdvojnásobili a náklady na novú mikroelektronickú zlozku sú desaťnásobné. iadny členský stát by sám nedokázal efektívne vyhovieť mnohorakým potrebám výskumu.

5. Európska priemyselná politika uplatňovaná najmä vo vysoko konkurenčných sektoroch, akými sú napr. informačné a komunikačné technológie, biotechnológie a nanotechnológie, aeronautika a energetické technológie vodíka, si vyzaduje vyvíjať snahy v oblasti výskumu v celoeurópskom meradle.

6. Postup Únie má uznávanú ,európsku pridanú hodnotu", ktorá je výsledkom jej snáh realizovaných v niekoľkých rovinách:

- Konstituovanie ,kritických zásob" zdrojov najmä v oblastiach s rozhodujúcim významom pre rast, ako je oblasť mikroelektroniky, telekomunikácií, biotechnológií a aeronautiky [3],

[3] Napríklad, projekt na zlepsenie priblizovacej a pristávacej techniky.

- Ďalsie posilňovanie spičkového charakteru súťazou v celoeurópskom meradle a s medzinárodnou spoluprácou: napríklad sieť NeuroPrions zdruzuje 52 laboratórií pre výskum v oblasti prenosných spongiformných encephalopatií,

- Účinok ,katalýzy" na národné činnosti a na zlepsenie koordinácie činností členských státov v oblastiach, ktoré sa dotýkajú niektorých krajín (prírodné riziká), alebo vsetkých krajín (klimatická zmena) [4].

[4] S financovaním, 2,2 milióna EUR, akcia v oblasti rastlinnej genomiky koordinuje 12 národných programov, reprezentujúcich celkový objem 133 miliónov EUR; korespondujúce čisla sú 2,5 mil. EUR a 1,39 miliónov pre akciu v oblasti mikro-nanotechnológií.

7. Väčsia finančná účasť Európy by napomohla dosiahnuť ,cieľ 3 %", ktorý Únia mieni dosiahnuť pomocou ,Akčného plánu" [5], ktorý zahrňuje celý rad doplňujúcich opatrení, pričom väčsina z nich je určená na podporu plynutia súkromných investícií do výskumu [6].

[5] ,Investovanie do výskumu; akčný plán pre Európu", COM (2003)226 of 04. 06.2003.

[6] Opatrenia regulujúce zdaňovanie výskumu a inovácií, napríklad, ako ,výskumná kreditná daň", ktorej aplikáciu je mozné si predstaviť aj na európskej úrovni.

8. Po prvé, pridaním národných verejných zdrojov k finančným zdrojom Únie (v niektorých oblastiach a niektorých krajinách je ,podpora Únie rovnocennou obdobou národných ,podporných úverov"). Toto má zjavne za následok, ze národné zdroje financovania sa proporcionálne neznizujú, pričom opak by bol eventualitou, ktorej vzniku zabraňuje politický záväzok členských státov a účinok príkladu, ktorý poskytuje Európska únia.

9. Zintenzívnené úsilie v celoeurópskom meradle by predovsetkým malo silný a specifický pákový účinok na smerovanie súkromných investícií do oblasti výskumu. Európske podniky investujú menej do výskumu nez ich americkí a japonskí kolegovia. Ak investujú, tak často mimo Európy [7]. Finančné príspevky Únie ich môzu podnietiť k investovaniu v Európe vo väčsom rozsahu a to formou príspevku:

[7] Európske farmaceutické spoločnosti, napríklad, zamýsľajú koncentrovať svoje výskumné investície do USA, najmä v rozsahu veľkých univerzít na východnom pobrezí.

- na vytvorenie rámca pre veľké technické projekty, na ktorých sa zúčastňujú podniky a univerzity v celoeurópskom meradle a ktoré sú realizovateľné iba na tejto úrovni,

- na posilnenie ľudských zdrojov: cieľom, ktorý je logicky skĺbený s cieľom 3 %, je zvýsiť v Európe počet výskumníkov v pomere 8 na 1000 aktívnych osôb (oproti aktuálnemu pomeru 6 výskumníkov na 1000 osôb) ako v Spojených státoch,

- na zriadenie ,spičkových výskumných stredísk - centier excelencie" [8] v rámci kritického mnozstva, ktoré by boli schopné pritiahnuť súkromné investície.

[8] Pozri Oznámenie Komisie ,Úloha univerzít v Európe vedomostí", COM (2003), 58 of 5.2.2003.

1.3. Špičková úroveň a inovácia - kľúčové faktory európskej priemyselnej súťaze

10. Podmienkou realizácie Lisabonskej agendy je v skutočnosti zriadenie ,spičkových európskych výskumných stredísk", ktoré by boli vo veľkej miere zviditeľnené, začali by sa rozvíjať v medzinárodnom meradle a získali by najlepsích výskumníkov zo vsetkých krajín, čo je nevyhnutné na posilnenie úlohy Európy na svetovej technickej scéne a v rámci výskumných iniciatív podnietených na témy problémov celosvetového charakteru. Únia musí napomáhať ich tvorbe tým, ze bude stimulovať spičkový charakter stredísk podporou spolupráce a súťaze v celoeurópskom meradle.

11. Schopnosť Európy premeniť znalosti na produkty a sluzby, predovsetkým obchodné, a na hospodárske úspechy je vsak nedostatočná. Európske podniky podávajú ročne 170 patentových prihlások na jeden milión obyvateľov, pričom americké podniky ich podávajú 400. Obchodný deficit únie je pritom v prípade produktov vysokej techniky (high-tech) asi 23 miliárd EUR ročne [9].

[9] Európska komisia, Štatistika o vede a technike v Európe, edícia 2003.

12. Únia realizuje v súčasnosti mnozstvo aktivít na podporu výskumu v malých a stredných podnikoch a pre ich prospech, ďalej na podporu rozvoja rizikových kapitálových fondov, vedeckých parkov, inkubátorov a regionálnych inovačných politík, transferu technológií a riadenia dusevného vlastníctva a patentov. Tieto akcie treba zracionalizovať a zoskupiť do jedného súdrzného celku kritického mnozstva. V tomto zmysle sa samotný proces spustí v rámci prípravy budúceho Rámcového programu.

1.4. Prispôsobiť Rámcový výskumný program Európskej únie

13. Šiesty Rámcový program Únie 2002-2006 viedol k výraznej mobilizácii. K dnesnému dňu predlozilo 150.000 institúcií z 50 krajín 28.000 návrhov výskumných projektov. Dvesto veľkých a nadnárodných výskumných projektov bolo spustených predovsetkým v oblastiach ako ,postgenómové" metódy zacielenia liekov alebo mikroelektronických nanometrických zloziek a 55 akcií na prepojenie programov zameraných na témy bezpečnosť potravín alebo zriedkavé choroby.

14. Rámcový program sa vsak stal obeťou svojho úspechu. Boli predlozené tisícky návrhov, ale iba 1 z 5 návrhov mohol byť schválený pre nedostatok prostriedkov. Predovsetkým doslo k tomu, ze mohlo byť zafinancovaných ani nie 50 % projektov povazovaných za vysoko kvalitné [10].

[10] V rozpočtovom vyjadrení, miera vyuziteľnosti - pomeru záväzkov a pomeru platieb bola 99,98 percent , resp. 96,9 percent.

15. Rámcový program musí navyse uspokojiť pomocou mensieho mnozstva nástrojov rôzne potreby: posilnenia spolupráce a súťaze, posilňovať podporu základného výskumu a priemyselného výskumu, podporou spontánnych projektov a iniciatív, ktoré sú bezprostredným výsledkom politických výberov atď. Napriek pokroku, ktorý bol nedávno dosiahnutý napríklad v tom, ze doslo k zjednoduseniu zmluvných ustanovení, sa podmienky jeho realizácie dajú ďalej vylepsovať.

2. ŠESŤ HLAVNÝCH CIEĽOV

16. V záujme posilnenia aktivít Európskej únie bol podaný návrh na zameranie ich organizácie prostredníctvom siestich základných cieľov. Na to, aby sa mohlo začať s príslusnými činnosťami, je nevyhnutné zvýsiť rozpočet na výskum únie v naznačenom rozsahu. Finančné prostriedky by sa prideľovali podľa troch zásad: rovnováha medzi súčasnými a novými činnosťami; rovnováha medzi výskumom a pokrokovými vedomosťami a ich uplatnením v priemysle; rovnováha medzi podporou ľudských a materiálnych výskumných kapacít.

2.1. Vytvoriť v Európe spičkové výskumné strediská na základe spolupráce medzi laboratóriami

17. Podporné programy zamerané na nadnárodnú spoluprácu medzi výskumnými strediskami, univerzitami a podnikmi majú evidentný vplyv na:

- kvalitu výskumu v Európe, ku ktorej zvýseniu prispievajú svojím zviditeľnením v oblastiach kľúčových pre rast,

- sírenie poznatkov a výsledkov v rámci Únie a schopnosť výskumníkov angazovať sa v projektoch vysokej úrovne.

18. Vďaka Šiestemu Rámcovému programu sa skála mozností rozsírila o vzťahy v rámci ,spičkových sietí (networks of excellence)" a ,integrovaných projektov", ktoré môzu napomôcť stukturovaniu výskumu v Európe podporou rozvoja ,európskych spičkových výskumných stredísk - Európskych centier excelentnosti" [11].

[11] Ako bioenergetická sieť excelentnosti, ktorá má byť teraz uvedená do prevádzky, zahrňujúca 24 institúcií v 13 európskych krajinách, alebo európsky výskumný projekt o novom systéme spaľovacích motorov, ktorý spája záujmy vsetkých hlavných európskych výrobcov motorov.

19. Moznosť plne vyuziť tieto moznosti v súlade so záujmami a potrebami12 musí byť pre výskumníkov rovnaká ako v prípade projektov mensieho rozsahu. Bola zriadená ,Skupina odborníkov (,Odborný panel") na priebezné vyhodnocovanie účinnosti nových nástrojov Šiesteho Rámcového programu". Táto skupina, ktorá vedie svoj prieskum na základe dotazníkovej ankety a rozhovorov s účastníkmi, alebo uchádzačmi o participáciu na programoch, prelozí svoje závery v dohľadnej dobe.

2.2. Rozbehnúť v Európe technické iniciatívy

20. Z podnetu Komisie a priemyslu sa v celoeurópskom meradle zavádzajú ,Technické platformy" medzi podnikmi, výskumnými institúciami, finančným svetom a orgánmi s právomocou vydávať právne predpisy za účelom definovania spoločnej výskumnej agendy, v rámci ktorej sa vyzýva k zmobilizovaniu kritickej zásoby zdrojov, a to národných a európskych, verejných a súkromných.

21. Tento prístup bol uz schválený v oblastiach ako energetika (technológia vodíka, solárnej fotovoltaickej energie), doprava (letecká), mobilné komunikácie, systémy na pohyblivých zariadeniach alebo nanoelektronika. Vyzaduje predovsetkým vymedzenie podmienok zákonmi a predpismi nevyhnutných na realizáciu spoločnej výskumnej agendy.

22. Agendu bude často mozné realizovať pomocou ,integrovaných projektov". V mensom počte prípadov sa prejavuje ,paneurópsky" prístup, ktorý v sebe zahrňuje realizáciu rozsiahlych ,spoločných technologických iniciatív". Vhodným rámcom na ich uskutočňovanie je institucionálny rámec v zmysle článku 171 Zmluvy [12], konkrétnejsie spoločné podnikanie.

[12] ,Komunita môze vytvoriť spoločné podniky alebo akékoľvek iné struktúry nevyhnutné pre efektívne hodnotenie európskeho komunitného výskumu, technického vývoja a demonstračných programov".

2.3. Stimulovať kreatívnosť základného výskumu celoeurópskou súťazou medzi tímami

23. Otvorená verejná súťaz a podpora na európskej úrovni tých najlepsích samostatných výskumných tímov by stimulovala dynamiku, kreatívnosť a spičkovú úroveň európskeho výskumu a pritom by ich zviditeľnila. Diskusia o základnom výskume a ,Európskej rade pre výskum", ktorá sa vo vedeckom spoločenstve vedie uz dva roky a ktorú Oznámenie Komisie z januára 2004 [13] dostalo do politickej roviny, viedla k odhaleniu nevyhnutnosti:

[13] COM (2004) 9 of 14. 01.2004.

- zvýseného úsilia v oblasti základného výskumu v Európe z dôvodu čoraz viac uznávaného dopadu tohto druhu výskumu na hospodárske výkony, osobitne v priemysle,

- zvýsenej podpory tejto formy výskumu na európskej úrovni zavedením mechanizmu podpory výskumných projektov samostatných skupín súťaziacich na celoeurópskej úrovni.

24. Komisia navrhuje vytvoriť taký mechanizmus. Projekty navrhované samotnými výskumníkmi bez tematického obmedzenia na tému, ktorú si sami zvolia, by sa vyberali bez potreby nadnárodnej spolupráce iba na základe vedeckej kvality (,spičkovej úrovne") tak, ako ju vyhodnocuje ,peer review" [14].

[14] Pozri bod 5.1.2 pre podmienky implementácie tejto akcie.

2.4. Zatraktívniť Európu z pohľadu najlepsích výskumníkov

25. Cieľom únie je podporovať kariérny rozvoj európskych vedcov [15] tým, ze bude napomáhať udrzanie výskumníkov v Európe a pritiahnutie najlepsích výskumníkov do Európy. Za podmienok rastúcej konkurencie v celosvetovom meradle treba podporiť akcie typu ,Marie Curie" vedené s týmto cieľom, predovsetkým s dôrazom na:

[15] Ako uz bolo uvedené v Oznámení komisie ,Výskum v európskom výskumnom priestore, jedna profesia, mnohonásobná kariéra", COM (2003) of 18.07.2003.

- pritiahnutie mladých ľudí do oblasti vedy a základného vzdelávania, výskumníkov podporou strukturovaného vzdelávania, hlavne transdisciplinárneho,

- úlohu a miesto zien vo vede a výskume,

- transfer vedomostí v prospech hlavne tých regiónov, ktoré sú technologicky najmenej vyspelé a malých a stredných podnikov,

- medzinárodný rozsah vzdelávania a mobility, rastom výmen s ostatnými časťami sveta,

- ,celozivotné vzdelávanie" a rozvoj kariér [16].

[16] Pozri bod 5.1.2 pre podmienky pre implementáciu tejto akcie.

2.5. Rozvíjanie výskumných infrastruktúr v európskom záujme

26. Vytvorením Fóra ESFRI [17] bol vykonaný významný krok v oblasti infrastruktúr výskumu v Európe. Doteraz sa pôsobenie únie obmedzovalo hlavne na podporu nadnárodného prístupu k infrastruktúram, ako aj na výskumné projekty, ktorých cieľom bolo zvýsiť výkonnostnú úroveň.

[17] ESFRI" Európske strategické fórum pre výskumnú infrastruktúru.

27. Navrhuje sa zintenzívniť pôsobenie únie zavedením podmienky podpory budovania a prevádzkovania nových infrastruktúr v európskom záujme mechanizmom takého typu, aký sa pouzíva u transeurópskych sietí (TENs [18]), podľa vzoru, aký sa uplatňuje pri podpore lasera s voľnými elektrónmi a infrastruktúry pre nanoelektroniku v ,Európskej iniciatíve rastu".

[18] TENs: Trans-európske siete.

28. Takýto prístup by sa uplatňoval s cieľom podporiť základné sluzby pre európsku vedeckú komunitu: rozmiestnené komunikačné infrastruktúry (projekty GEANT vzájomného prepojenia elektronických sietí pre výskum a architektúru GRID), alebo systémy elektronického archivovania vedeckých publikácií a databázy pre bioinformatiku.

2.6. Zlepsenie koordinácie národných výskumných programov

29. Treba zintenzívniť úsilie úspesne vynalozené v rámci 6. Rámcového programu na účely zlepsenia koordinácie národných výskumných programov. Tento krok si vyzaduje väčsie finančné prostriedky nez tie, ktoré sa prideľujú na akcie ERA-NET, smerujúce ku koordinácii národných programov, rozsírenie finančnej podpory, ktorá je určená na výskumné činnosti a zvýsené úsilie v oblasti otvárania sa svetu.

30. Účelom účasti Únie na národných programoch, ktoré sa spoločne realizujú na základe článku 169 Zmluvy [19], je skutočná integrácia týchto programov. V tejto súvislosti prinása určité ponaučenie príklad platformy pre klinické skúsky pri výskume chorôb súvisiacich s chudobou, ktorý je specifický z viacerých hľadísk. Ide totiz o to, ze činnosti v zmysle článku 169 sa najľahsie realizujú tam, kde členské státy začínajú uvedené programy zavádzať. Najintenzívnejsia realizácia týchto činností vsak prebieha v oblastiach, kde sa etablovali národné institúcie, ktoré majú na nej záujem. Ukazuje sa, ze sa presadzuje:

[19] ,V implementácii multi-výročnom rámcovom programe, komunita môze vytvárať ustanovenia, podľa dohody so zainteresovanými členskými krajinami, na participáciu v programoch v oblasti výskumu a vývoja , zalozených niekoľkými členskými krajinami, vrátane participácie v struktúrach vytvorených pre vykonávanie týchto programov.

- v oblastiach, kde členské státy jednoznačne prejavili svoju pripravenosť k finančnej účasti,

- v určitej skupine členských státov ako nástroj podpory spolupráce ,s premenlivou geometriou",

- tam, kde sa pouzívajú účinnejsie mechanizmy rozhodovania: ,balíky" akcií, o ktorých musia súčasne rozhodnúť Rada i Európsky Parlament, alebo ,rámcové pravidlo".

31. Súbezne s tým treba upevniť putá medzi európskymi mimovládnymi výskumnými organizáciami a Úniou. V súčasnosti majú tieto organizácie [20] moznosť reagovať na výzvy na podávanie návrhov projektov. Únia by mala mať moznosť priamo podporovať niektoré ich činnosti, pričom Európa by tým, ze by sa realizovali na úrovni Spoločenstva, len získala.

[20] Najmä CERN (Európska organizácia pre výskum častíc), EMBO (Európska molekulárna biologická organizácia), EMBL (Európske molekulárne biologické laboratórium) a ESO (Európske juzné observatórium), v kombinácii s ostatnými v rámci EIRO fóra.

3. EFEKTÍVNEJŠÍ VÝSKUM V CELEJ ÚNII

3.1. Vyuzívať potenciál Európskej 25 - ky a viac

32. Na to, aby vsetky výskumné institúcie rozsírenej Únie mohli realizovať Lisabonskú agendu, treba im poskytnúť prostriedky, pomocou ktorých by mohli smerovať k spičkovej úrovni. Moznosť zúčastňovať sa na projektoch obmedzeného rozsahu v rámci úzkych partnerstiev so spičkovými laboratóriami ostatných státov poskytne mladým tímom alebo menej vplyvným institúciám moznosť vyuzívať ovocie nadnárodnej spolupráce, získavajúc pritom skúsenosti a moznosti zapojenia sa v rámci komplexnejsích projektov. Mechanizmy prenosu vedomostí na základe riesenia projektov prispejú k posilneniu vedomostnej základne vo vsetkých krajinách Únie.

33. V duchu akcie na podporu spičkových výskumných stredísk vedenej v priebehu posledných rokov v krajinách, ktoré boli predtým kandidátskymi krajinami, bude treba umozniť dosiahnutie spičkovej úrovne a zviditeľnenie vsade tam, kde este nedoslo k ich dostatočnému rozvinutiu a to prostredníctvom specifických iniciatív v príslusných regiónoch, zahrnujúcich opatrenia v oblasti ľudských zdrojov, výmen a koordinácie, rozvoja prístrojového vybavenia a evalvácie.

3.2. Plne vyuzívať komplementárnosť so strukturálnymi fondmi

34. Časť strukturálnych fondov sa prideľuje na podporu rozvoja výskumných kapacít: miestne výskumné kapacity, ľudské zdroje, vytváranie sprostredkovateľských zloziek na rozvoj vzťahov medzi univerzitami a malými a strednými podnikmi (SMSs). Návrh reformy kohéznej politiky robí z ,Lisabonskej agendy" jednu z hlavných báz pre intervenciu strukturálnych fondov v smere cieľov ,Konvergencie" v regiónoch ako aj bázu, ktorá musí byť pokrytá programami v rámci cieľa ,Regionálna súťaz a zamestnanosť" v regiónoch.

35. Na plné vyuzitie tohto trendu je potrebné:

- posilniť komplementaritu čerpania z rozpočtu Únie určeného na výskum a čerpania zo strukturálnych fondov, hlavne v rámci budúcich ,strategických orientácií Únie pre kohéziu",

- prostriedky čerpané z oboch zdrojov doplniť ďalsími prostriedkami, napríklad pridelením doplnkových finančných prostriedkov zo strukturálnych fondov v prípade, keď sa výskumný projekt spolufinancovaný na základe rámcového programu realizuje v regióne cieľa ,Konvergencia" .

4. ZAMERAŤ ÚSILIE ÚNIE NA KĽÚČOVÉ TÉMY

4.1. Vymedziť témy hlavnej záujmovej oblasti Európy

36. Aktivity na podporu samostatných výskumných tímov a výskumných pracovníkov nebudú mať vopred stanovené témy. Vo vsetkých ostatných prípadoch treba vymedziť témy, pre ktoré je podpora na európskej úrovni najviac ziadúca: ide o aktivity na základe výziev na predkladanie návrhov v spojitosti s vedeckou komunitou a priemyslom, technické iniciatívy podľa článku 171 v prepojení s technologickými platformami, aktivity účelovo zamerané na koordináciu programov, hlavne na základe článku 169 v dialógu o spoločnom postupe s členskými státmi.

4.2. Podporiť politické ciele Únie

37. Osobitnú pozornosť treba venovať tým témam, ktoré predovsetkým v oblasti výskumu zalozenom na spolupráci súvisia s politikami Únie. Tieto aktivity budú naďalej stimulovať rozsirovanie vedomostí v oblastiach ako zdravotníctvo [21], ochrana spotrebiteľov, energia, zivotné prostredie, podpora rozvoja, poľnohospodárstvo a rybolov, biotechnológie, informačné a komunikačné technológie, doprava, skolstvo a vzdelávanie, zamestnanosť, sociálne veci a hospodárska kohézia, spravodlivosť a vnútorné veci [22].

[21] Ako súčasné vzory môzu slúziť siete excelencie pre prevenciu a kontrolu chorôb zvierat, zalozené v rámci 6RP a integrované projekty s dopadom na globálne zmeny x sladkovodných ekosystémov v Európe.

[22] Tieto súčasti podpory výskumu a vývoja priamo poskytované JRC v definovaní, implmentácie a monitorovaní EU politík.

4.3. Dve nové oblasti pre Úniu: priestor a bezpečnosť

38. Dve nové oblasti pre Úniu, kde výskum zohráva vedúcu úlohu, by sa mali stať subjektom specifických aktivít a to: priestor a bezpečnosť [23].

[23] Tieto akcie budú v podstatnej miere fungovať na základe vyuzitia 6 hlavných kategórií prostriedkov intervencií, opísaných v Sekcii 2, berúc vsak do úvahy niektoré charakteristiky týchto dvoch oblastí.

4.3.1. Napomáhať implementácii európskej vesmírnej politiky

39. Európska vesmírna politika sa uplatňuje v kontexte zmien na svetovej scéne [24]. Jej aktuálnym nástrojom je rámcová dohoda o spolupráci medzi Európskou komisiou a Európskou agentúrou pre vesmír (ESA). Prinása so sebou rozvoj silnej vedeckej, technickej a priemyselnej základne.

[24] COM (2003)17 of 21.1.2003 a COM (2003) 673 of 11.11 2003.

40. V budúcnosti bude táto politika spočívať na ,Európskom vesmírnom programe", v ktorom výskum bude hrať kľúčovú úlohu, pričom výskumné úsilie bude klásť dôraz na:

- technológie vyuzívania priestoru v oblastiach ako navigácia (projekt GALILEO) pri pozorovaní zeme za účelom výskumu zivotného prostredia a bezpečnosti (systém GMES [25]) a telekomunikácie cez satelity,

[25] GMES: Globálny monitoring zivotného prostredia a bezpečnosti.

- technológia vesmírnej prepravy, ktorá je nevyhnutná na zaistenie nezávislého vstupu Európy do priestoru,

- vedecké činnosti vo vesmírnom priestore napríklad v rámci vyuzívania medzinárodnej vesmírnej stanice a činnosti spojené s vyuzívaním vesmírneho priestoru.

4.3.2. Viesť výskum v záujme bezpečnosti

41. Hlavným cieľom v Európe je bezpečnosť - bezpečnosť osôb a bezpečnosť státu, dopravy a telekomunikačných sietí voči organizovanému zločinu a medzinárodnému terorizmu, hlavne bioterorizmu. Zvýsenie bezpečnosti si vyzaduje rozvoj vedomostí v oblasti detekcie, prieskumnej činnosti, identifikácie a kontroly, ako aj analýzy príčin konfliktov.

42. Začiatkom roka 2004 sa začala ,prípravná akcia" na túto tému. V nadväznosti na správu európskej skupiny vysokospecializovaných odborníkov (High-level group) by malo dôjsť k realizácii jasne formulovaného ,Programu európskeho výskumu pre bezpečnosť". Program, na ktorý by sa vynalozilo značné mnozstvo prostriedkov, by sa zameriaval na:

- zvýsenie bezpečnosti obyvateľstva na území Európy, napríklad v oblasti civilnej ochrany alebo boja proti bioterorizmu,

- pomoc Únii pri výkone misie na zachovanie mieru, prevenciu konfliktov a zvýsenie medzinárodnej bezpečnosti v duchu zásad Charty Spojených národov.

5. ROBIŤ LEPŠIE, ABY SA DALO UROBIŤ VIAC

5.1. Vyuzívať najúčinnejsie spôsoby realizácie

43. V súlade so zásadami sformulovanými v Oznámení Komisie z 10. februára [26] na tému realizácie výskumnej politiky, by sa mali pouzívať tie najúčinnejsie spôsoby jej realizácie. Cieľom je zabezpečiť jednoznačné presmerovanie od zvysovania rozpočtu a počtu pracovníkov Komisie na upevňovanie previazanosti s národnými struktúrami.

[26] COM (2004) 101 of 10.2.2004.

44. Komisia by voči Rade a Európskemu Parlamentu niesla plnú politickú a rozpočtovú zodpovednosť a zabezpečovala by vedecké monitorovanie aktivít spôsobom modulovaným podľa svojej účasti.

5.1.1. Manazment partnerstva

45. Manazment partnerstva členskými státmi, účastníkmi výskumu a Komisiou by sa pouzil v prípade aktivít realizovaných s cieľom posilniť spojitosť verejných a súkromných snáh v oblasti výskumu, ako aj spojitosť vedných a technických politík členských státov:

- akcie vedené na základe článku 171 Zmluvy: islo by predovsetkým o ,Spoločné technologické iniciatívy". Ich realizácia si nevyhnutne vyzaduje specifickú struktúru riadenia,

- akcie vedené na základe článku 169 Zmluvy: v tomto prípade je vytvorenie specifickej struktúry riadenia mozné, nie vsak záväzné.

- akcie na podporu vytvorenia a rozvoja infrastruktúr v európskom záujme, realizácia podľa vzoru európskych projektov sietí (TENs).

46. Charakteristikou týchto akcií je mobilizovanie kritických mnozstiev prostriedkov v schémach finančného inzinierstva, ktoré zahrnujú finančné prostriedky z Európskej investičnej banky (EIB) a národné verejné aj súkromné prostriedky. Schválením akčných plánov ,i2i" a potom ,Inovácia 2010" zvýsila EIB svoj záväzok v oblasti výskumu. Na účely vyuzitia moznosti uvoľniť pôzičky z EIB by sa v rámci Rámcového programu mohlo uvazovať o vytvorení európskeho záručného mechanizmu pre veľké projekty v oblasti technického výskumu.

5.1.2. Externalizovaný manazment

47. Externalizovaný manazment by mohol byť vyuzitý na podporu samostatných výskumných tímov a výskumníkov. V oboch prípadoch ide o aktivity otvorené celej vedeckej komunite, ktoré zahrňujú vymedzený počet osôb a vyzadujú si veľký počet finančných operácií mensieho objemu.

48. Na skonkretizovaní myslienky ,Európskej Rady pre výskum" by sa mohli podieľať: realizačná agentúra, agentúra Únie klasického typu, specifická institúcia (napríklad nadácia) vytvorená na základe článku 171 Zmluvy. Začatý politický proces umozní určiť spôsob, ako dodrzať čo najlepsie tri základné zásady, ktorými sú kontrola vedeckým spoločenstvom, politická a finančná zodpovednosť Komisie, charakter Spoločenstva na zabránenie rizikám ,kroku späť".

5.1.3. Riadenie Komisiou v stádiu vývoja

49. Riadenie Komisiou by sa pouzívalo na podporu spoločného výskumu z viacerých dôvodov, ktorými sú:

- úloha Komisie pri zostavovaní a pravidelnej aktualizácii ,pracovných programov", ktoré sú ťaziskom týchto iniciatív,

- úloha Komisie napomáhať vytváraniu partnerstiev a jej uznávaná schopnosť zabezpečovať komplexné nadnárodné projekty,

- úzke prepojenie týchto akcií s politikami Únie.

50. Nové ustanovenia 6. Rámcového programu z finančnej oblasti umoznili zredukovať účtovné operácie v prospech úloh dohľadu, kontroly a vedeckého monitorovania. Po vymedzení činností nevyzadujúcich priamy zásah zo strany oddelení Komisie by mali byť pretrvávajúce úlohy samotnej realizácie zverené externej institúcii.

5.2. Zlepsiť fungovanie Rámcového programu

51. Paralelne treba zlepsiť regulačné a administratívne prostredie. Cieľom je zvýsiť transparentnosť procesu vyhodnocovania, skrátiť lehoty a minimalizovať náklady na prípravu projektov [27].

[27] V súlade so závermi Jarného zasadnutia Európskej Rady v marci 2004 (paragraf 26).

52. Finančné a administratívne ustanovenia musia byť zrevidované a zjednodusené vo svetle skúsenosti s aktuálnymi praktikami. V nadväznosti na závery Skupiny na vyhodnotenie nástrojov 6. Rámcového programu sa začne v tomto zmysle proces za účasti uzívateľov programov a národných výskumných institúcií. Finančné pravidlá sa budú prehodnocovať a návrhy sa budú predkladať Rade a Európskemu parlamentu v rámci návrhov na rozhodnutie Komisie pre budúci Rámcový program a pravidlá účasti na tomto programe.

6. K 7. RÁMCOVÉMU PROGRAMU

53. Orientácie, ktoré sú tu prezentované, musia byť predmetom dvojakej diskusie: diskusie o politike v institúciách, a diskusných debát medzi účastníkmi a uzívateľmi výskumu v Európe. Komisia predlozí na začiatku roka 2005 najmä na základe výsledkov týchto dvojakých debát návrh 7. Rámcového programu pre výskum Únie. Okrem presných formulácií týkajúcich sa schém finančnej podpory predlozí svoje návrhy tematických priorít výskumu.