51997XC0123(01)

Oznámenie Komisie

o interných pravidlách spracovania žiadostí o prístup k spisu v prípadoch podľa článkov 85 a 86 Zmluvy o ES, článkov 65 a 66 Zmluvy o ESUO a nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89

(97/C 23/03)

(Text s významom pre EHP)

ÚVOD

Prístup k spisu je dôležitá procedurálna etapa vo všetkých sporných prípadoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže (zákazy s pokutou alebo bez pokuty, zákazy fúzií, zamietnutie žiadostí atď.). Úlohou Komisie v tejto oblasti je zosúladiť dva protikladné záväzky, a to zaistenie práv na obhajobu a ochrana dôverných informácií týkajúcich sa spoločností.

Účelom tohto oznámenia je zabezpečiť zlučiteľnosť medzi súčasným správnym postupom týkajúcich sa prístupu k spisu a prípadovým právom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu prvého stupňa, najmä prípady "kalcinovanej vody" [1]. Takto ustanovený smer správania sa týka prípadov riešených na základe pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky: články 85 a 86 Zmluvy o ES, nariadenie (EHS) č. 4064/89 [2] (ďalej len "nariadenie o fúzii") a články 65 a 66 Zmluvy o ESUO.

Prístup k spisu, ktorý je jednou z procedurálnych ochrán určených na zaistenie účinného vykonania práva na vypočutie [3] podľa článku 19 ods. 1 a 2 nariadenia Rady č. 17 [4] a článku 2 nariadenia Komisie č. 99/63/EHS, [5] ako aj v zodpovedajúcich ustanoveniach nariadení upravujúcich uplatňovanie článkov 85 a 86 v oblasti dopravy, sa musí zariadiť vo všetkých prípadoch zahŕňajúcich rozhodnutia o porušeniach, rozhodnutia zamietajúce sťažnosti, rozhodnutia ukladajúce predbežné opatrenia a rozhodnutia prijaté na základe článku 15 ods. 6 nariadenia č. 17.

Pokyny vysvetlené nižšie sa však v podstate týkajú práv podnikov, ktoré sú predmetom vyšetrovaní týkajúcich sa údajných porušovaní; netýkajú sa práv tretích strán a najmä sťažností.

V prípadoch fúzie je prístup k spisu pre priamo zainteresované strany výslovne stanovený v článku 18 ods. 3 nariadenia o fúzii a v článku 13 ods. 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 3384/94 [6] ("vykonávacie nariadenie").

I. ROZSAH A LIMITY PRÍSTUPU K SPISU

Pretože účelom poskytnutia prístupu k spisu je umožniť subjektom, ktorým sú adresované námietky, vyjadriť svoje stanoviská k záverom, ku ktorým dospela Komisia, dané spoločnosti musia mať prístup ku všetkým dokladom, ktoré tvoria "spis" Komisie (DG IV), okrem kategórií dokladov identifikovaných v rozsudku Hercules [7], a to obchodné tajomstvá iných podnikov, interné dokumenty Komisie [8] a iné dôverné informácie.

Preto nie všetky dokumenty zozbierané v priebehu vyšetrovania sú oznamovateľné a musí sa robiť rozdiel medzi neoznamovateľnými a oznamovateľnými dokumentmi.

A. Neoznamovateľné dokumenty

1. Obchodné tajomstvá

Obchodné tajomstvá znamenajú informácie (dokumenty alebo časti dokumentov), pre ktoré podnik požadoval ochranu ako "obchodné tajomstvá" a ktoré sú uznané ako také Komisiou.

Neoznamovateľnosť takýchto informácií je určená na ochranu legitímneho záujmu spoločností zabrániť tretím stranám, aby získali strategické informácie o ich podstatných záujmoch a o fungovaní alebo vývoji ich obchodnej činnosti [9].

Ešte neboli celkom definované kritériá na určovanie, čo predstavuje obchodné tajomstvo. Môže sa však uviesť odkaz na prípadové právo, najmä rozsudky Akzo a BAT a Reynolds [10], na kritériá použité pri antidumpingových konaniach [11] a na rozhodnutia daného predmetu vyšetrovacím úradníkom. Výraz "obchodné tajomstvo" sa musí vysvetľovať v širšom zmysle: podľa Akzo, nariadenie č. 17 vyžaduje, aby Komisia zohľadnila legitímny záujem spoločností o zachovanie ich obchodných tajomstiev.

Obchodné tajomstvá sa už naďalej nemusia ochraňovať, ak sú známe mimo spoločnosti (alebo skupiny alebo združenia spoločností), ktorých sa týkajú. Skutočnosti nemôžu zostať obchodnými tajomstvami, ak kvôli uplynutiu času alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, nie sú už viac komerčne významné.

Ak obchodné tajomstvá poskytujú dôkaz o porušovaní alebo majú tendenciu očistiť spoločnosť, Komisia musí zlúčiť záujem o ochranu citlivých informácií, verejný záujem o ukončenie porušovania pravidiel hospodárskej súťaže a práva na obhajobu. To vyžaduje posúdenie:

i) závažnosti informácií na určenie, či bolo alebo nebolo spáchané porušenie;

ii) jeho dôkazovej hodnoty;

iii) či je nevyhnutné;

iv) miery príslušnej citlivosti (do akej miery by prezradenie informácií poškodilo záujmy spoločnosti?);

v) vážnosti porušenia.

Každý dokument sa musí posúdiť jednotlivo s cieľom určenia, či je potreba prezradenia väčšia ako škoda, ktorá by mohla vyplynúť z prezradenia.

2. Dôverné dokumenty

Tiež je potrebné chrániť informácie, pre ktoré sa požadovala dôvernosť.

Táto kategória zahŕňa informácie, ktoré umožňujú identifikovať poskytovateľov informácií, ktorí chcú zostať anonymní pre druhé strany a určité typy informácií oznámených Komisii pod podmienkou, že sa zachová dôvernosť, ako sú dokumenty získané počas vyšetrovania, ktoré tvoria súčasť majetku spoločnosti a podliehajú požiadavke neprezradenia (také ako štúdia trhu zadaná spoločnosťou a predstavujúca súčasť jej majetku). Ako v predchádzajúcom prípade (obchodné tajomstvá), Komisia musí zlúčiť legitímny záujem spoločnosti o ochranu jej majetku, verejný záujem o ukončenie porušovaní pravidiel hospodárskej súťaže a práva na obhajobu. Vojenské tajomstvá patria tiež do kategórie "ostatných dôverných informácií".

Spravidla dôverná povaha dokumentov nie je prekážkou pre ich odhalenie [12], ak dané informácie sú potrebné na preukázanie údajného porušovania ("inkriminujúce dokumenty") alebo ak tieto doklady zbavujú platnosti alebo vyvracajú dôkazy zdôvodnenia Komisie uvedeného v jej vyhlásení námietok ("inkriminujúce dokumenty").

3. Interné dokumenty

Interné dokumenty nie sú svojou povahou druhom dôkazu, o ktorý sa môže opierať Komisia pri svojom posudzovaní prípadu. Z prevažnej časti pozostávajú z návrhov, stanovísk alebo záznamov z príslušných oddelení a týkajúcich sa prebiehajúcich konaní.

Oddelenia Komisie musia byť schopné slobodne sa vyjadriť v rámci svojej inštitúcie, pokiaľ ide o prebiehajúce prípady. Odhalenie takýchto dokumentov by mohlo tiež ohroziť diskrétnosť rokovaní Komisie.

Okrem toho je potrebné poznamenať, že diskrétnosť konaní je tiež chránená pravidlami správania sa pre verejný prístup k dokumentom Komisie a Rady, ako je uvedené v rozhodnutí Komisie 94/90/ESUO, ES, Euratom [13], naposledy zmenenom a doplnenom rozhodnutím 96/567/ESUO, ES, Euratom [14], ako sú interné dokumenty týkajúce sa kontrol a vyšetrovaní a tie, ktorých odhalenie by mohlo ohroziť ochranu individuálneho súkromia, obchodných a priemyselných tajomstiev alebo dôvernosť požadovanú právnickou alebo fyzickou osobou.

Tieto činitele opodstatňujú neodhalenie tejto kategórie dokumentov, ktoré sa v budúcnosti zaradia do zbierky interných dokumentov týkajúcich sa prípadov, ktoré sú predmetom vyšetrovania, ktoré sú zásadne neprístupné (pozri oddiel II časť A bod 2).

B. Oznamovateľné dokumenty

Všetky dokumenty nepovažované za "neoznamovateľné" podľa vyššie uvedených kritérií sú prístupné zainteresovaným stranám.

Preto sa prístup k spisu neobmedzuje na dokumenty, ktoré Komisia považuje za "dôležité" pre práva podniku na obhajobu.

Komisia nevykonáva výber prístupných dokumentov s cieľom odstrániť tie, ktoré môžu byť dôležité pre obhajobu podniku. Tento pojem, už načrtnutý v rozsudkoch Súdu prvého stupňa v prípadoch Hercules a Cimenteries CBR [15], bol potvrdený a rozvinutý v prípade kalcinovanej vody, kde súd rozhodol, že "v obhajovaných konaniach, pre ktoré nariadenie č. 17 ustanovuje, že nie je iba vecou samotnej Komisie rozhodnúť, ktoré dokumenty sa majú použiť na obhajobu … Komisia musí poskytnúť poradcom príslušných podnikov možnosť preskúmať dokumenty, ktoré môžu byť dôležité tak, aby sa mohla posúdiť ich dôkazná hodnota pre obhajobu." (prípad T-30/91, odsek 81).

Osobitná poznámka týkajúca sa štúdií

Je potrebné zdôrazniť, že štúdie, ktoré boli zadané v súvislosti s konaniami alebo pre osobitný spis, či už sú použité priamo alebo nepriamo na konaniach, sa musia sprístupniť bez ohľadu na ich skutočnú hodnotu. Musí sa poskytnúť prístup nielen k výsledkom štúdie (správy, štatistiky atď.), ale tiež ku korešpondencii Komisie s dodávateľom, k špecifikáciám súťažnej ponuky a metodológii štúdie [16].

Korešpondencia týkajúca sa finančných stránok štúdie a odkazy týkajúce sa dodávateľa však zostávajú dôverné v jeho záujme.

II. POSTUPY NA ZAISTENIE PRÍSTUPU K SPISU

A. Prípravný postup – Prípady vyšetrované podľa článkov 85 a 86

1. Vyšetrovací spis

1.1. Vrátenie určitých dokumentov po inšpekčných návštevách

V priebehu vyšetrovania podľa článku 14 ods. 2 a 3 nariadenia č. 17 Komisia získa značné množstvo dokumentov, z ktorých niektoré sa môžu po dôkladnom preskúmaní ukázať ako irelevantné pre daný prípad. Takéto dokumenty sa obvykle čo možno najskôr vrátia danej spoločnosti.

1.2. Žiadosť o verziu dokumentu, ktorá nie je tajná

S cieľom uľahčiť prístup k spisu v neskoršej etape konaní sú príslušné podniky systematicky požiadané, aby:

- podrobne opísali informácie (dokumenty alebo časti dokumentov), ktoré považujú za obchodné tajomstvá a dôverné dokumenty, ktorých odhalenie by im poškodilo,

- písomne zdôvodnili svoju požiadavku na utajenie,

- poskytli Komisii svoje dôverné dokumenty vo verzii, ktorá nie je tajná (ak sú dôverné pasáže vymazané).

Pokiaľ ide o dokumenty prijaté počas vyšetrovania (článok 14 ods. 2 a 3), žiadosti sa vykonajú iba potom, ako sa inšpektori vrátia z misie.

Ak podnik, ako odpoveď na žiadosť Komisie, tvrdí, že poskytnuté informácie sú dôverné, prijme sa tento postup:

a) v tejto etape konaní, sa predbežne akceptujú požiadavky na utajenie, ktoré sa zdajú na prvý pohľad opodstatnené. Komisia si však vyhradzuje právo znovu posúdiť záležitosť v neskoršej etape konania;

b) ak je zrejmé, že žiadosť o utajenie je jednoznačne neopodstatnená, napríklad ak sa týka dokumentu, ktorý už bol zverejnený alebo značne distribuovaný, alebo je príliš veľký, ak zahŕňa všetky alebo prakticky všetky dokumenty získané alebo poslané bez akéhokoľvek prijateľného zdôvodnenia, daná spoločnosť je informovaná, že Komisia nesúhlasí s rozsahom utajenia, ktoré sa požaduje. Táto záležitosť sa vyrieši vykonaním posúdenia prístupnosti dokumentov s konečnou platnosťou (pozri nižšie).

1.3. Posúdenie prístupnosti dokumentov s konečnou platnosťou

Môže sa ukázať, že je potrebné udeliť iným zainteresovaným podnikom prístup k dokumentu aj tam, kde podnik, ktorý ho vydal, má námietky, ak dokument slúži ako základ pre rozhodnutie [17] alebo ide jednoznačne o dokument, ktorý zbavuje viny.

Ak podnik uvádza, že dokument je dôverný, ale nepredloží verziu, ktorá nie je tajná, uplatňuje sa tento postup:

- podnik požadujúci utajenie sa znova kontaktuje a požiada o primeraný koherentný dokument vo verzii, ktorá nie je tajná,

- ak podnik ďalej nesúhlasí s odhalením informácií, príslušné oddelenie sa obráti na úradníka pre vypočúvanie, ktorý v prípade potreby uskutoční konanie vedúce k rozhodnutiu podľa článku 5 ods. 4 rozhodnutia Komisie 94/810/ESUO, ES z 12. decembra 1994 o súpise podkladov úradníkov pre vypočúvanie na konaniach týkajúcich sa hospodárskej súťaže pred Komisiou [18]. Podnik bude listom informovaný, že úradník pre vypočúvanie vykonáva preskúmanie daného problému.

1.4. Enumeratívny zoznam dokumentov

Enumeratívny zoznam dokumentov by sa mal zostavovať podľa týchto zásad:

a) zoznam by mal obsahovať neprerušené číslovanie všetkých strán vo vyšetrovacom spise a údaj (použijúc klasifikačný kód) o miere prístupnosti dokumentu a strany s oprávneným prístupom;

b) každému dokumentu v zozname je priradený kód prístupu:

- prístupný dokument

- čiastočne prístupný dokument

- neprístupný dokument;

c) kategória úplne neprístupných dokumentov v podstate pozostáva z dokumentov obsahujúcich "obchodné tajomstvá" a iné dôverné dokumenty. Vzhľadom k právnemu prípadu "kalcinovaná voda", zoznam obsahuje súhrn umožňujúci identifikáciu podľa obsahu a predmetu dokumentov tak, aby akákoľvek spoločnosť požadujúca prístup k spisu mohla určiť na základe úplnej znalosti skutočností, či sú dokumenty pravdepodobne dôležité pre jej obhajobu a rozhodnúť sa, či požadovať prístup napriek tejto klasifikácii;

d) prístupné a čiastočne prístupné dokumenty nevyžadujú opis svojho obsahu v zozname, pretože je možné, aby "fyzicky" nahliadli všetky spoločnosti do ich plnej verzie alebo verzie, ktorá nie je tajná. V neskoršie uvedenom prípade sú vymazané iba citlivé pasáže takým spôsobom, aby spoločnosť s prístupom bola schopná určiť povahu vymazaných informácií (napr. obrat).

2. Zbierka interných dokumentov týkajúcich sa prebiehajúcich prípadov

S cieľom zjednodušiť správu a zvýšiť účinnosť sa interné dokumenty v budúcnosti zaradia do zbierky interných dokumentov týkajúceho sa prípadov, ktoré sú predmetom vyšetrovania (neprístupné) obsahujúce všetky interné dokumenty v chronologickom poradí. Klasifikácia v tejto kategórii podlieha kontrole úradníka pre vypočúvanie, ktorý v prípade potreby overí, či dokumenty, ktoré sú tu obsiahnuté, sú "interné dokumenty".

Napríklad za interné dokumenty sa považujú:

a) žiadosti o pokyny vykonané hierarchicky nadriadeným a pokyny získané od nich, pokiaľ ide o prípady týkajúce sa zaobchádzania;

b) porady s inými oddeleniami Komisie o prípade;

[19];

d) návrhy a iné pracovné dokumenty;

e) individuálne Zmluvy o technickej pomoci (jazyky, výpočtová technika atď.) týkajúce sa osobitnej stránky prípadu.

B. Prípravný postup – Prípady vyšetrované v zmysle nariadenia o fúzii

1. Opatrenia spoločné pre prípravný postup v prípadoch vyšetrovaných podľa článkov 85 a 86

a) Vrátenie určitých dokumentov po kontrole

Kontroly na mieste sú osobitne stanovené v článku 13 nariadenia o fúzii: v takýchto prípadoch je uplatniteľný postup stanovený v oddiele II časti A bode 1.1 pre prípady preskúmané na základe článkov 85 a 86.

b) Enumeratívny zoznam dokumentov

Enumeratívny zoznam dokumentov v spise Komisie s kódmi prístupu sa zostaví v súlade s kritériami stanovenými v oddiele II časti A bode 1.4.

c) Žiadosť o verziu dokumentu, ktorá nie je tajná

S cieľom uľahčiť prístup k spisu sú spoločnosti, ktoré sú vyšetrované, systematicky požiadané, aby:

- podrobne opísali informácie (dokumenty alebo časti dokumentov), ktoré považujú za obchodné tajomstvá a dôverné dokumenty, ktorých odhalenie by im poškodilo,

- písomne zdôvodnili svoju požiadavku na utajenie,

- poskytli Komisii svoje dôverné dokumenty v primeranej koherentnej verzii, ktorá nie je tajná (ak sú dôverné pasáže vymazané).

Tento postup sa dodržiava v etape II prípadov (ak Komisia začne konania, pokiaľ ide o oznamujúce strany) a v etape I prípadov (vedúcich k rozhodnutiu Komisie bez začatia konaní).

2. Opatrenia osobitné pre prípravné postupy v prípadoch fúzie

a) Ďalší postup v etape II prípadov

V etape II prípadov je ďalší postup takýto.

Ak spoločnosť uvádza, že všetky alebo časť dokumentov, ktoré poskytla, sú obchodné tajomstvá, mali by sa prijať tieto opatrenia:

- ak sa zdá požiadavka opodstatnená, príslušné dokumenty alebo časti dokumentov sa považujú za neprístupné tretím stranám,

- ak sa nezdá požiadavka opodstatnená, príslušné oddelenie Komisie požiada spoločnosť v priebehu vyšetrovania a najneskôr k dátumu, kedy je poslané oznámenie o námietkach, aby revidovala svoje stanovisko. Spoločnosť musí uviesť písomne, ktoré dokumenty alebo časti dokumentov sa musia považovať za dôverné alebo poslať verziu dokumentov, ktorá nie je tajná.

Ak pretrváva nesúhlas týkajúci sa rozsahu dôvernosti, príslušné oddelenie predloží záležitosť úradníkovi pre vypočúvanie, ktorý môže v prípade potreby prijať rozhodnutie ustanovené v článku 5 ods. 4 rozhodnutia 94/810/ESUO, ES.

b) Osobitné prípady

Článok 9 ods. 1 nariadenia o fúzii ustanovuje, že "Komisia môže prostredníctvom rozhodnutia oznámeného bez meškania príslušným podnikom… predložiť oznámenú koncentráciu príslušným orgánom daného členského štátu". V súvislosti s prístupom k spisu príslušné strany by mali byť spravidla schopné dohliadať na žiadosť o súhlas od národného orgánu, s výnimkou akýchkoľvek obchodných tajomstiev alebo iných dôverných informácií, ktoré môže obsahovať.

Článok 22 ods. 3 nariadenia o fúzii ustanovuje, že "Ak Komisia zistí, na žiadosť členského štátu, že koncentrácia (…), ktorá nemá rozsah spoločenstva (…) znamená alebo posilňuje dominantné postavenie (…) môže (…) prijať rozhodnutia stanovené v druhom pododseku článku 8 ods. 2, 3 a 4". Takéto žiadosti majú účinok splnomocnenia Komisie na riešenie fúzií, ktoré by obvykle spadali mimo jej právomoci kontroly. Preto by sa malo príslušným stranám udeliť právo prístupu k listu od členského štátu požadujúceho súhlas, po vymazaní akýchkoľvek obchodných tajomstiev alebo iných dôverných informácií.

C. Praktické dojednania pre prístup k spisu

1. Všeobecné pravidlo: prístup prostredníctvom nahliadnutia v priestoroch Komisie

Spoločnosti sú vyzvané, aby preštudovali príslušné spisy v priestoroch Komisie.

Ak sa spoločnosť domnieva na základe zoznamu dokumentov, ktoré dostala, že potrebuje určité neprístupné dokumenty na svoju obhajobu, môže vykonať zdôvodnenú žiadosť na tento účel úradníkovi pre vypočúvanie [20].

2. Ak je však spis príliš rozsiahly, spoločnosť má možnosť, aby jej boli zaslané všetky prístupné dokumenty okrem tých, ktoré už boli zaslané s oznámením o námietkach alebo listom zamietajúcim sťažnosť, alebo aby v priestoroch Komisie nahliadla do spisov.

Pokiaľ ide o prípady článkov 85 a 86, v rozpore s bežnou predchádzajúcou praxou, oznámenie o námietkach alebo zamietajúci list bude v budúcnosti sprevádzaný uvedeným dôkazom a citovanými dokumentmi, ktoré sú podkladom pre námietky/zamietajúci list.

Akákoľvek žiadosť vykonaná pred predložením oznámenia o námietkach je v podstate neprijateľná.

D. Určité problémy, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti so sťažnosťami a konaniami týkajúcimi sa zneužitia dominantného postavenia (články 85 a 86)

1. Sťažnosti

Aj keď môžu byť žalobcovia riadne zapojení do konaní, nemajú rovnaké práva a záruky ako údajní porušovatelia. Právo žalobcu nahliadnuť do spisov nemá rovnaký základ ako práva obhajoby adresátov oznámení o námietkach a neexistujú žiadne dôvody k tomu, aby sa považovali práva žalobcu za rovnocenné s tými, ktoré majú spoločnosti, proti ktorým sú vznesené námietky.

Predsa však žalobca, ktorý bol informovaný o úmysle zamietnuť jeho žiadosť, môže požadovať prístup k dokumentom, o ktoré sa opiera jeho stanovisko. Žalobcovia však nesmú mať prístup k dôverným informáciám alebo iným obchodným tajomstvám patriacim spoločnostiam, na ktoré je podaná sťažnosť alebo spoločnostiam tretej strany, ktoré Komisia získala v priebehu svojich vyšetrovaní (články 11 a 14 nariadenia č. 17).

Nepochybne, tu ešte je viac potrebné rešpektovať zásadu dôvernosti, pretože neexistuje žiaden predpoklad porušovania. V súlade s rozsudkom v prípade Fedetab, [21] článok 19 ods. 2 nariadenia č. 17 poskytuje žalobcom právo na vypočutie, a nie právo získať dôverné informácie.

2. Postupy v prípadoch zneužitia dominantného postavenia

Otázka postupov v prípade zneužitia dominantného postavenia bola predložená Súdu prvého stupňa a Súdnemu dvoru v prípade BPB Industries and British Gypsum vs. Komisia [22].

Podľa definície spoločnosti s dominantným postavením na trhu sú schopné vyvíjať veľmi značný hospodársky alebo obchodný tlak na svojich konkurentov alebo na svojich obchodných partnerov, zákazníkov alebo dodávateľov.

Preto Súd prvého stupňa a Súdny dvor potvrdili správnosť váhania, ktoré prejavila Komisia pri odhaľovaní určitých listov, ktoré dostala od zákazníkov spoločnosti, ktorá je vyšetrovaná.

Hoci to má pre Komisiu cenu kvôli poskytnutiu lepšieho pochopenia daného trhu, informácie v žiadnom prípade nepredstavujú inkriminujúci dôkaz a ich odhalenie zainteresovanej spoločnosti by mohlo ľahko vystaviť autorov rizika represívnych opatrení.

[1] Rozsudky Súdu prvého stupňa v prípadoch T-30/91, Solvay vs. Komisia, T-36/91, ICI vs. Komisia a T-37/91, ICI vs. Komisia (1995) Zb. súd. rozh. ESD, s. II – 1775, II – 1847 a II – 1901.

[2] Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 1, opravené v Ú. v. ES L 257, 21.9.1990, s. 13.

[3] Rozsudok Súdu prvého stupňa v spojených prípadoch T-10, 11, 12 a 15/92, CBR a iní (1992) Zb. súd. rozh. ESD, s. II – 2667 v odseku 38.

[4] Ú. v. ES 13, 21.2.1962, s. 204/62.

[5] Ú. v. ES 127, 20.8.1963, s. 2268/63.

[6] Ú. v. ES L 377, 31.12.1994, s. 1.

[7] Rozsudok Súdu prvého stupňa v prípade T-7/89, Hercules Chemicals vs. Komisia (1991) Zb. súd. rozh. ESD, s. II – 1711, odsek 54.

[8] Interné dokumenty Komisie netvoria súčasť vyšetrovacieho spisu a sú zaradené do spisu interných dokumentov týkajúcich sa prípadu, ktorý sa vyšetruje (pozri oddiel I časť A bod 3 a oddiel II časť A bod 2).

[9] Napríklad metódy určovania výrobných a distribučných nákladov, výrobné tajomstvá a postupy, zdroje dodávok, vyrábané a predané množstvá, trhové podiely, zoznamy zákazníkov a distribútorov, marketingové plány, štruktúra výrobných nákladov, odbytová politika a informácie o internej organizácii spoločnosti.

[10] Prípad 53/85, Akzo (1986) Zb. súd. rozh. ESD, s. 1965, odseky 24 až 28 a odsek 28 najmä na stranách 1991 – 1992. Prípady 142 a 156/84, BAT and Reynolds vs. Komisia (1987) Zb. súd. rozh. ESD, s. 4487, odsek 21.

[11] Príkaz súdu z 30.3.1982 v prípade 236/81, Celanese vs. Komisia a Rada (1982) Zb. súd. rozh. ESD, s. 1183.

[12] Tu by sa mal dodržiavať postup opísaný v oddiele II časti A bode 1.3.

[13] Ú. v. ES L 46, 18.2.1994, s. 58.

[14] Ú. v. ES L 247, 28.9.1996, s. 45.

[15] V odseku 54 prípadu Hercules, ktorý je uvedený v odseku 41 rozsudku Cimenteries, Súd prvého stupňa rozhodol, že Komisia má povinnosť sprístupniť všetky dokumenty, bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú v ich prospech, ktoré získala v priebehu vyšetrovania s výnimkou toho, ak ide o obchodné tajomstvá iných podnikov, interné dokumenty Komisie alebo iné dôverné informácie.

[16] V dôsledku tohto ustanovenia je potrebné pri zostavovaní Zmluvy o štúdii zahrnúť osobitnú doložku stanovujúcu, že štúdia a príslušné dokumenty (metodológia, korešpondencia s Komisiou) môžu byť Komisiou odhalené tretím stranám.

[17] Napríklad dokumenty, ktoré pomôžu definovať rozsah, obdobie trvania a povahu porušenia, identitu účastníkov, narušenie hospodárskej súťaže, hospodársku súvislosť atď.

[18] Ú. v. ES L 330, 21.12.1994, s. 67.

[19] Ak neexistuje takáto dohoda, mala by sa dodržiavať rovnaká zásada zaručenej dôvernosti.

[20] Osobitný postup ustanovený v rozhodnutí 94/810/ESUO, ES.

[21] Prípady 209-215 a 218/78, Fedetab (1980) Zb. súd. rozh. ESD, s. 3125, odsek 46.

[22] Rozsudok Súdu prvého stupňa v prípade T-65/89, BPB Industries and British Gypsum (1993) Zb. súd. rozh. ESD, s. II – 389 a rozsudok Súdneho dvora v prípade C-310/93 P v BPB Industries and British Gypsum (1995) Zb. súd. rozh. ESD, s. I – 865.

--------------------------------------------------