(1)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 10/2011 (2) sa stanovujú osobitné pravidlá, pokiaľ ide o plastové materiály a predmety určené na styk s potravinami. Konkrétne sa v jeho kapitole II stanovujú požiadavky týkajúce sa zloženia plastových materiálov a predmetov, ktorými sa má zabezpečiť, aby boli konečné plastové materiály určené na styk s potravinami dostatočne bezpečné, aby spĺňali požiadavky článku 3 nariadenia (ES) č. 1935/2004.

(2)

V jeho kapitole II sa požiadavky týkajúce sa zloženia látok, ktoré je možné použiť na výrobu plastových materiálov a predmetov, osobitne nazývajú „plastové vrstvy“ plastových materiálov a predmetov. V mnohých prípadoch však plastové materiály a predmety nezodpovedajú štruktúre vrstiev, ale pozostávajú z jedného homogénneho materiálu s komplexným tvarom, čo vedie k nejednoznačnosti. Preto by sa malo v kapitole II nariadenia (EÚ) č. 10/2011 odkazovať na plastové materiály a predmety, a nie na plastové vrstvy. Keďže nové znenie môže vyvolať pochybnosti, či sa majú požiadavky týkajúce sa zloženia látok stanovené v nariadení (EÚ) č. 10/2011 uplatňovať na neplastové vrstvy plastových materiálov a predmetov, ako sú napríklad lepidlá, tlačiarenské farby, laky a nátery, malo by sa objasniť, že požiadavky týkajúce sa zloženia sa na tieto vrstvy neuplatňujú. Odkaz na „plastové vrstvy“ v kapitole III nariadenia (EÚ) č. 10/2011 by sa však mal zachovať, keďže v prípade viacvrstvových materiálov a predmetov umožňuje, aby sa niektoré ustanovenia tejto kapitoly uplatňovali len na určité vrstvy. Konkrétne je možné plastovú vrstvu, ktorá je vo viacvrstvových materiáloch oddelená od potraviny funkčnou bariérou, vyrábať s použitím látok, ktoré nie sú uvedené v zozname Únie. Takisto by malo byť naďalej možné overovať dodržiavanie migračných limitov v súlade s nariadením (EÚ) č. 10/2011 v prípade látok a predmetov patriacich do jeho rozsahu, ktoré sú spojené lepidlami alebo sú potlačené a/alebo povrchovo upravené náterom.

(3)

Podľa vymedzenia pojmu „plast“ v nariadení (EÚ) č. 10/2011 „plast“ pozostáva z polymérov, do ktorých mohli byť pridané prísady alebo iné látky, aby sa v plaste dosiahol fyzikálny alebo chemický efekt. V uvedenom nariadení sa prísady a východiskové látky povoľujú ako dve odlišné kategórie. Preto sa prísada nemôže používať ako východisková látka, ak nie je v takomto zmysle povolená, a naopak. Prísady zvyčajne nie sú chemicky viazané na polyméry. Určité častice, vlákna alebo iné pevné materiály používané v plastoch na dosiahnutie fyzikálneho efektu sú však viazané pomocou alebo bez pomoci spojiva s polymérom, aby sa zabezpečila celková celistvosť materiálu. Keďže v nariadení (EÚ) č. 10/2011 sa plast, prísady, polyméry a východiskové látky vymedzujú tak, že touto väzbou je chemická väzba, môžu vzniknúť pochybnosti, či sa má takýto pevný materiál považovať za prísadu alebo východiskovú látku. Preto panuje neistota v tom, či sa má takýto pevný materiál povoliť ako prísada alebo ako východisková látka. Vzhľadom na to je vhodné objasniť vymedzenie prísad. Keďže sú teda východiskové látky pre svoju povahu vhodné na polymerizáciu, čo je proces zahŕňajúci závažnú chemickú zmenu, zatiaľ čo pevné materiály používané ako prísady zostávajú v zásade vo forme, v ktorej boli pridané, malo by sa zohľadniť to, že pevný materiál, ktorý je chemicky viazaný na polymér, do ktorého sa pridá, funguje ako prísada, a nie ako východisková látka, hoci jeho povrch môže reagovať s polymérmi v plaste.

(4)

Určité povolené látky uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 10/2011 sú získané z materiálov prírodného pôvodu vrátane minerálov a živých organizmov, ktoré sa takisto používajú ako prísady v plastoch, ako vlákna alebo ako malé častice. Tieto materiály sa tradične považujú za látky používané pri výrobe plastov, a preto patria do rozsahu uvedeného nariadenia. Zloženie týchto látok je však komplexné a variabilné a nemusí byť úplne známe. Preto je ťažké vymedziť totožnosť týchto látok, čo spôsobuje problémy, keďže jednoznačné vymedzenie týchto látok je dôležité na ich odlíšenie od ostatných látok. Tieto látky sa uvádzajú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (3) ako látky neznámeho alebo variabilného zloženia, produkty komplexných reakcií alebo biologické materiály (ďalej len „UVCB“). Na účely zabezpečenia lepšieho zosúladenia nariadenia (EÚ) č. 10/2011 s nariadením (ES) č. 1907/2006, a najmä uľahčenia budúceho zosúladenia hodnotenia rizík a povoľovania takýchto látok, je preto vhodné uplatňovať koncepciu látok UVCB aj v rámci nariadenia (EÚ) č. 10/2011.

(5)

Podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 10/2011 obsahuje zoznam látok Únie stanovený v prílohe I k uvedenému nariadeniu látky, ktoré je povolené „zámerne“ používať pri výrobe plastových vrstiev plastových materiálov a predmetov. V určitých prípadoch príloha I obsahuje aj špecifikácie nečistôt, ktoré môžu byť v látke prítomné, ak sú dôležité pre hodnotenie rizík a majú potenciál ovplyvniť zdravie ľudí. To isté platí pre akékoľvek reakčné a degradačné produkty v súvislosti s látkou, ktoré môžu vzniknúť pri výrobe plastového materiálu alebo predmetu. Tieto nečistoty a reakčné a degradačné produkty však nie sú v plastovom materiáli alebo predmete prítomné zámerne. Preto je vhodné vymazať slovo „zámerne“ z článku 5 nariadenia (EÚ) č. 10/2011.

(6)

Látky uvedené v tabuľke 1 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 10/2011 sú označené svojím číslom FCM, referenčným číslom a svojím chemickým názvom a v prípade dostupnosti aj registračným číslom databázy chemických látok (CAS). Zo skúseností však vyplýva, že môžu stále existovať pochybnosti týkajúce sa presnej totožnosti povolených látok. Keďže žiadosť o povolenie látky má obsahovať informácie o totožnosti látky, ako napríklad jej chemický názov, chemické zloženie, úroveň čistoty, molekulovú hmotnosť a spektroskopické údaje, a tieto informácie overuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“), označená totožnosť látok uvedených v tabuľke 1 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 10/2011 by sa mala zohľadniť vo vzťahu k totožnosti látky uvedenej v stanovisku úradu. Preto, ak pretrvávajú pochybnosti o označení látky, mali by sa konzultovať s úradom.

(7)

Biocídne výrobky obsahujúce účinné látky môžu byť súčasťou rôznych materiálov vrátane plastov, ktoré sa môžu dostať do styku s potravinami. V nariadení (EÚ) č. 10/2011 sa stanovuje, že ak sa majú látky, ktoré majú byť prítomné v konečných plastových materiáloch alebo predmetoch a majú biocídnu funkciu, použiť pri výrobe plastových materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami, musí ich povoliť Komisia, a kým sa to stane, musia byť uvedené v dočasnom zozname uvedenom v článku 7 uvedeného nariadenia. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 (4) sa stanovujú pravidlá povoľovania typov biocídnych výrobkov uvedených v prílohe V vrátane tých, ktoré sa majú použiť ako súčasť materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami, a uvádzania na trh ošetrených predmetov obsahujúcich takéto výrobky, ako napríklad materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami. V súlade s uvedeným nariadením sa môže biocídny výrobok obsahujúci účinnú látku stať súčasťou materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami za predpokladu, že látka aj výrobok obsahujúci túto látku sú schválené a povolené podľa nariadenia (EÚ) č. 528/2012 na dané použitie. Preto by sa v nariadení (EÚ) č. 10/2011 malo v prípade biocídnych účinných látok a biocídnych výrobkov, ktoré sa môžu používať pri výrobe plastových materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami a môžu v nich byť zámerne prítomné, odkazovať na nariadenie (EÚ) č. 528/2012.

(8)

V nariadení (EÚ) č. 10/2011 sa v súčasnosti stanovuje, že látky používané pri výrobe plastových vrstiev v plastových materiáloch a predmetoch majú mať čistotu vhodnú na zamýšľané a predpokladané použitie materiálov alebo predmetov. Zo skúseností vyplýva, že na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a pomoci prevádzkovateľom podnikov pri posudzovaní súladu materiálov a predmetov s nariadením (EÚ) č. 10/2011 by sa mala vymedziť koncepcia čistoty látok používaných pri výrobe materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami. Na základe súčasných vedeckých informácií a regulačných ustanovení týkajúcich sa povoľovania látok používaných pri výrobe materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami je vhodné vymedziť vysoký stupeň čistoty látok používaných pri výrobe materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami v súvislosti s ich totožnosťou, prípadne špecifikáciami alebo obmedzeniami stanovenými v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 10/2011, s hodnotením rizík v súlade s článkom 19 alebo s príslušným usmernením úradu. V tejto súvislosti úrad vo svojom oznámení o pokynoch na vypracovanie žiadosti o posúdenie bezpečnosti látky, ktorá sa má použiť v plastových materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami (5), zaviedol zásadu, že čím vyššia je expozícia spotrebiteľov v dôsledku migrácie látok z materiálov alebo predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami do potravín, tým viac toxikologických údajov bude potrebných. Konkrétne sa úrad domnieva, že ak má látka používaná pri výrobe materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami úroveň migrácie do potravín nižšiu ako 0,00015 mg látky/kg potraviny (0,15 μg/kg), riziko genotoxicity je nepravdepodobné a nie je potrebné žiadne skúšanie toxicity migrujúcej látky (6), a že ak má úroveň migrácie vyššiu ako 0,15 μg/kg, ale nižšiu ako 0,05 mg/kg, sú potrebné len údaje o skúškach genotoxicity (7). V počiatočných fázach výrobného procesu plastových materiálov a predmetov však nemusia byť dostatočne známe ďalšie kroky výroby a/alebo konečné použitie materiálov a predmetov na to, aby bolo možné vypočítať úrovne migrácie látky do potravín. Preto je na vyhodnotenie toho, či látka použitá pri výrobe materiálu alebo predmetu prichádzajúceho do styku s potravinami vyhovuje týmto prahovým úrovniam, vhodné zohľadniť faktory, ktoré majú vplyv na jej koncentráciu v konečných materiáloch a predmetoch a na jej migráciu do potravín. Ďalej platí, že ak sa vyžaduje posúdenie genotoxicity individuálnej látky, malo by byť možné nahradiť ho posúdením genotoxicity skupiny látok, ale len na základe osobitných požiadaviek (8).

(9)

V nariadení (EÚ) č. 10/2011 sa neukladajú obmedzenia týkajúce sa zdroja látok, ktoré sa môžu používať pri výrobe plastových materiálov a predmetov, preto sa takéto látky môžu vyrábať z odpadu. Látky vyrobené z odpadu však môžu obsahovať súvisiacu kontamináciu. V záujme ochrany zdravia ľudí a vzhľadom na to, že určité výrobné procesy látok dokážu odstrániť prítomnosť súvisiacich kontaminantov alebo ju znížiť tak, aby kontaminácia v konečnom plastovom materiáli nemala za následok riziko pre zdravie ľudí, by sa malo vyžadovať, aby mali látky vyrábané z odpadu aj vysokú úroveň čistoty.

(10)

Pre čistotu látok prírodného pôvodu, takzvaných látok UVCB, je potrebné stanoviť osobitné pravidlá. V niektorých prípadoch má látka pôvod v časti organizmu, z ktorého neboli odstránené žiadne zložky, prípadne v prírodnom materiáli, ktorý bol vyčistený len čiastočne, preto jej úplné zloženie nemusí byť známe alebo môže byť variabilné. V iných prípadoch je však možné, ak prírodnú látku bolo možné extrahovať z prírodného materiálu a ďalej vyčistiť, získať látku so známym chemickým zložením. Pokiaľ teda ide o látky prírodného pôvodu, je vhodné stanoviť, ako sa má určiť ich totožnosť, aby sa mohla uplatniť požiadavka na vyšší stupeň čistoty. Na základe najnovších poznatkov úrad čo najpodrobnejšie opíše totožnosť takýchto látok vrátane ich zloženia, zdroja a postupu použitého na ich získanie a čo najlepšie stanoví ich necharakterizovanú frakciu. Ak sa však takéto podrobné označenie v minulosti neposkytlo, názov látky by mal byť určujúcim faktorom jej identifikácie.

(11)

Pri výrobe plastových materiálov a predmetov nie je možné úplne zabrániť vytváraniu odrezkov, zlomkov a ďalších vedľajších výrobkov. Umožnením opätovného spracovania týchto vedľajších výrobkov na účely výroby plastových materiálov a predmetov sa zníži výskyt materiálov nepoužiteľných na výrobu. Ak je možné vedľajšie výrobky použiť priamo pri výrobe plastov bez akýchkoľvek ďalších operácií okrem bežných priemyselných postupov, ako sú drvenie a opätovné granulovanie, nepovažujú sa za odpad. Keďže nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1616 (9) sa na tieto vedľajšie výrobky neuplatňuje a vyžaduje sa jednoznačné určenie toho, ktoré vedľajšie výrobky je možné považovať za bezpečné na opätovné spracovanie, mali by sa stanoviť pravidlá na zaistenie bezpečnosti ich používania. Vzhľadom na to je vhodné zahrnúť vymedzenie opätovného spracovania, aby existovalo jednoznačné oddelenie výrobkov, na ktoré sa uplatňuje nariadenie (EÚ) č. 10/2011, a tých, na ktoré sa uplatňuje nariadenie (EÚ) 2022/1616, a stanoviť pravidlá bezpečného opätovného spracovania týchto vedľajších výrobkov.

(12)

Keďže v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 (10) sa odrádza od používania jednorazových plastových materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami z dôvodu ich vplyvu na životné prostredie, čoraz častejšie sa plastové materiály a predmety prichádzajúce do styku s potravinami navrhujú na opakované použitie. Opakované použitie však môže viesť k zhoršeniu plastového materiálu alebo predmetu, čo môže mať za následok migráciu zložiek, ktoré môžu ohroziť zdravie ľudí, do potravín. Takéto zhoršenie plastových materiálov a predmetov sa prejavuje rôzne, napríklad povrchovými trhlinami a prasklinami, vypuklinami, oddeľovaním vrstiev, stratou objemu alebo inými deformáciami, ako aj žltnutím alebo iným sfarbením či stratou lesku alebo priehľadnosti. Zmeny v dôsledku používania, akými sú zafarbenie od farbív z potravín vrátane lykopénu a kurkumínu, však v zásade nepredstavujú zhoršenie materiálu alebo predmetu. S cieľom zabrániť používaniu zhoršených plastových predmetov by mal výrobca alebo iný prevádzkovateľ zodpovedný za uvedenie konečného plastového predmetu prichádzajúceho do styku s potravinami na trh poskytnúť používateľom plastových predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami informácie o tom, ako zabrániť zhoršovaniu a zmenám, ktoré naznačujú zhoršenie v dôsledku opakovaného používania, alebo ako ich spomaliť.

(13)

V článku 15 nariadenia (ES) č. 1935/2004 sa stanovuje, že k materiálom a predmetom, ktoré pri uvádzaní na trh zatiaľ neprichádzajú do styku s potravinami, sa majú v prípade potreby priložiť osobitné pokyny, ktoré je potrebné dodržiavať na zaistenie bezpečného a vhodného používania. Je primerané sa domnievať, že keď sa v nariadení (ES) č. 10/2011 stanovujú obmedzenia používania plastových predmetov, je vždy potrebné poskytnúť spotrebiteľom takéto osobitné pokyny.

(14)

V článku 14 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 10/2011 sa stanovuje, že pravidlá týkajúce sa migračných limitov uvedených v článkoch 11 a 12 sa neuplatňujú na plastové vrstvy v hybridných viacvrstvových materiáloch a predmetoch. Keďže však konečné hybridné viacvrstvové materiály alebo predmety, v ktorých je plastová vrstva vrstvou v priamom styku s potravinami, môžu spôsobovať také isté potenciálne riziká pre zdravie ako plastové materiály alebo predmety, táto vrstva by mala byť v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa migrácie stanovenými v nariadení (EÚ) č. 10/2011. Na druhej strane by sa články 11 a 12 nariadenia (EÚ) č. 10/2011 nemali uplatňovať na neplastové vrstvy v hybridných viacvrstvových materiáloch. Môžu sa uplatňovať iné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne pravidlá. Migračné limity stanovené v nariadení (EÚ) č. 10/2011 sa však naďalej uplatňujú na plastové vrstvy v materiáloch a predmetoch, ktoré sú potlačené, natreté alebo spojené lepidlom.

(15)

S cieľom podrobnejšie určiť povinnosti prevádzkovateľov podnikov, pokiaľ ide o informácie, ktoré majú poskytovať príslušným orgánom, by sa malo vyžadovať, aby prevádzkovatelia podnikov sprístupňovali príslušným orgánom informácie o zložení východiskových látok a podporné dokumenty v každej fáze výrobného procesu. V tejto dokumentácii by sa mala preukazovať aj zhoda s pravidlami týkajúcimi sa vysokej úrovne čistoty zavedenými v tomto nariadení.

(16)

V záujme zabezpečenia súladu s nariadením (EÚ) č. 10/2011 majú mať členské štáty zavedené účinné kontrolné opatrenia vrátane odoberania vzoriek z plastových materiálov a predmetov, ako aj produktov z medzistupňov výroby plastových materiálov a predmetov. Zo skúseností však vyplýva, že inšpektori sa môžu pri odoberaní vzoriek v určitých fázach výrobného procesu vo výrobných prevádzkach stretnúť s praktickými problémami. Preto je vhodné vyžadovať, aby výrobcovia uľahčovali inšpekcie tak, že zabezpečia, aby inšpektori mohli odoberať vzorky v príslušných fázach výrobného procesu a odoberať vzorky z látok a (medziproduktov) materiálov používaných pri výrobe, ktoré sa nachádzajú vo výrobnej prevádzke.

(17)

Pravidlá skúšania migrácie stanovené v nariadení (EÚ) č. 10/2011 vychádzajú zo skutočného pomeru plochy a objemu konečného plastového predmetu prichádzajúceho do styku s potravinami. V uvedenom nariadení sa však stanovuje aj to, že v prípade určitých materiálov a predmetov sa má uplatňovať aj pevný pomer plochy a objemu, aby sa uľahčilo určenie úrovne migrácie, najmä pri skúšaní predmetov, ktoré zatiaľ neprichádzajú do styku s potravinami, v prípade ktorých nie je uskutočniteľné určiť povrchovú plochu prichádzajúcu do kontaktu s potravinami alebo kompenzovať očakávanú úroveň nadhodnotenej alebo podcenenej expozície spotrebiteľov zložkám v uvedených materiáloch a predmetoch. V určitých prípadoch však môže uplatnenie pevného pomeru plochy a objemu viesť k podceneniu expozície spotrebiteľov zložkám v uvedených materiáloch a predmetoch, ktoré môžu ohroziť zdravie ľudí. Preto je vhodné, aby mali prevádzkovatelia podnikov namiesto povinnosti použiť pevný pomer plochy a objemu stanovený pre tieto výnimky možnosť zvoliť si skutočný pomer plochy a objemu.

(18)

V bode 07.04 tabuľky 2 prílohy III k nariadeniu (EÚ) č. 10/2011 sa priraďujú potravinové simulátory ku kategóriám syrov. Súčasné pridelenia, najmä v rámci kategórií 07.04.B a 07.04.C, však nezodpovedajú spoločnému výkladu a používaniu výrazov „prírodný syr“ a „spracovaný syr“. Konkrétnejšie sa tavený syr zvyčajne považuje za spracovaný syr, zatiaľ čo syry podobné cottage cheese sa spoločne považujú za nespracované prírodné syry. V súčasných prideleniach sa okrem toho nedodržiava terminológia používaná v „klasifikácii FoodEx2“ zavedenej úradom (11), a to najmä, pokiaľ ide o nevyzretý (čerstvý) a zrejúci syr. Preto je vhodné zmeniť príslušné kategórie, aby bolo možné lepšie klasifikovať prírodné a spracované, ako aj vyzreté a zrejúce, syry, a zároveň stanoviť pridelenia simulátorov vhodné pre tieto nové kategórie syrov na základe existujúcich pridelení.

(19)

S cieľom zaistiť bezpečnosť musia prevádzkovatelia podnikov dostať všetky informácie dôležité na zaistenie bezpečnosti plastových materiálov a predmetov, ktoré vyrábajú alebo používajú. V nariadení (EÚ) č. 10/2011 sa však vyžaduje iba to, aby písomné vyhlásenie o zhode obsahovalo informácie súvisiace s použitými látkami alebo produktmi ich rozkladu, pre ktoré sú stanovené obmedzenia a/alebo špecifikácie v prílohách I a II k uvedenému nariadeniu. V záujme ďalšieho zvýšenia bezpečnosti je vhodné vyžadovať, aby vyhlásenie o zhode obsahovalo aj informácie o neúmyselne pridaných látkach, ako sú nečistoty a medziprodukty reakcie, produkty rozkladu alebo reakcie vytvorené počas výrobného procesu plastového materiálu alebo predmetu, ktoré môžu byť prítomné v konečnom materiáli alebo predmete určenom na styk s potravinami.

(20)

Hoci môžu látky vyrobené z odpadu obsahovať kontaminanty pochádzajúce z odpadu, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí, v súčasných pravidlách pre písomné vyhlásenie o zhode sa nevyžaduje určenie toho, či bol plastový materiál vyrobený s použitím látok vyrobených z odpadu. Preto je potrebné zmeniť ustanovenia týkajúce sa vyhlásenia o zhode, aby mohol výrobca konečného plastového predmetu získať primerané informácie, ktoré by mu umožnili zaistiť súlad s požiadavkou stanovenou v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1935/2004, podľa ktorej plastové materiály a predmety nemajú ohrozovať zdravie ľudí.

(21)

Na dosiahnutie porovnateľných výsledkov musia laboratóriá vykonávať skúšanie zhody podľa štandardizovaných skúšobných podmienok. Okrem toho je potrebné konzistentne vykonávať analýzu výsledkov skúšania. Preto je vhodné podrobnejšie určiť pravidlá týkajúce sa overovania skúšania zhody uvedené v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 10/2011.

(22)

V nariadení (EÚ) 2022/1616 sa vyžaduje, aby boli materiály a predmety z recyklovaného plastu v súlade s kapitolami II a III a kapitolou V nariadenia (EÚ) č. 10/2011. Požiadavka na vysokú čistotu z kapitoly II nariadenia (EÚ) č. 10/2011 stanovená v tomto nariadení sa uplatňuje na látky používané pri výrobe plastových materiálov a predmetov. Nie je však potrebné, aby sa požiadavka na vysokú čistotu uplatňovala aj na látky obsiahnuté vo vstupnom materiáli a zostávajúce vo výstupnom materiáli dekontaminačného procesu plastového odpadu, keďže nariadením (EÚ) 2022/1616 sa zabezpečuje odstránenie súvisiacej kontaminácie z materiálu počas výroby materiálov z recyklovaného plastu určených na styk s potravinami v miere, v akej sú splnené požiadavky článku 3 nariadenia (ES) č. 1935/2004. Pokiaľ ide o výrobu materiálov a predmetov z recyklovaného plastu, požiadavka na vysokú čistotu by sa preto mala uplatňovať iba na všetky látky pridané počas recyklačného procesu a na všetky medziprodukty reakcie, produkty rozkladu alebo reakcie, ktoré sú výsledkom spracovania danej látky. Preto je vhodné v nariadení podrobnejšie určiť, ktoré ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 10/2011 sa majú uplatňovať na materiály a predmety z recyklovaného plastu.

(23)

V nariadení (EÚ) 2022/1616 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa systémov zabezpečovania kvality pre zber, predbežné spracovanie, dekontamináciu a recyklácia plastového odpadového materiálu. Týmto nariadením sa zavádzajú pravidlá opätovného spracovania plastových vedľajších výrobkov pri výrobe plastov. V záujme ďalšieho zlepšenia bezpečnosti potravín by sa mali v nariadení Komisie (ES) č. 2023/2006 (12) stanoviť podrobné pravidlá správnych výrobných postupov v oblasti opätovného spracovania a recyklácie.

(24)

Plastové vedľajšie výrobky určené na opätovné spracovanie sa môžu opätovne spracúvať na inom výrobnom mieste, než je miesto, z ktorého pôvodne pochádzajú. Ak však nie je jasné, na aký účel by boli tieto vedľajšie výrobky vhodné, alebo či boli počas uskladnenia, prípadne prevozu z výrobného zariadenia, v ktorom majú pôvod, kontaminované, ich opätovné spracovanie môže predstavovať riziká. Preto by sa s cieľom predísť akémukoľvek použitiu plastových vedľajších výrobkov na účely, na ktoré nie sú vhodné, a zabrániť kontaminácii plastových vedľajších výrobkov medzi miestom ich výroby a miestom opätovného spracovania mali v nariadení (ES) č. 2023/2006 stanoviť príslušné pravidlá. Okrem toho, keď sa takéto vedľajšie výrobky uvádzajú na trh, vo vyhlásení o zhode uvedenom v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 10/2011 by sa mali poskytnúť informácie potrebné na ich opätovné spracovanie, najmä o ich vhodnosti na konkrétne použitia.

(25)

S cieľom umožniť prevádzkovateľom prispôsobiť sa zmenám stanoveným v tomto nariadení je vhodné stanoviť, aby sa plastové materiály a predmety, ktoré sú v zhode s nariadením (EÚ) č. 10/2011 v znení platnom predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a akýchkoľvek iných relevantných právnych predpisov Únie, mohli prvýkrát uviesť na trh počas obdobia 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a zostať na trhu až do vyčerpania zásob. Výroba konečných plastových materiálov a predmetov však zvyčajne zahŕňa dodávku niekoľkých výrobkov a látok z medzistupňov výroby iných prevádzkovateľov. V záujme bezpečnosti spotrebiteľov by sa mal prechod na úplný súlad s týmto nariadením dosiahnuť čo najefektívnejšie a s minimálnym oneskorením. Preto by sa malo od prevádzkovateľov uvádzajúcich na trh deväť mesiacov pred uplynutím 18-mesačného prechodného obdobia medziprodukty a látky, ktoré ešte nie sú v zhode s týmto nariadením, vyžadovať, aby používateľov týchto výrobkov informovali, že ich nemôžu použiť na výrobu plastových materiálov a predmetov, ktoré sa majú uviesť na trh po uplynutí prechodného obdobia.

(26)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,