(1)

Komisia vo svojom oznámení z 24. septembra 2020 s názvom Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán (ďalej len „akčný plán ÚKT“) oznámila svoj zámer predložiť legislatívny návrh na zriadenie nepretržitého elektronického toku aktuálnych údajov, ktorý má zaručiť komplexný prehľad cien a objemu kapitálových finančných nástrojov a finančných nástrojov podobných kapitálovým nástrojom obchodovaných na všetkých obchodných miestach v Únii (ďalej len „konsolidovaný informačný systém“). Rada vo svojich záveroch z 2. decembra 2020 k akčnému plánu ÚKT vyzvala Komisiu k podnecovaniu intenzívnejšej investičnej činnosti v Únii posilnením dostupnosti a transparentnosti údajov podrobnejším posúdením možností riešenia prekážok brániacich zavedeniu konsolidovaného informačného systému v Únii.

(2)

Komisia vo svojom oznámení z 19. januára 2021 s názvom Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti potvrdila svoj zámer zlepšiť, zjednodušiť a ďalej harmonizovať rámec transparentnosti trhov s cennými papiermi ako súčasť preskúmania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (4) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (5). V rámci snáh o posilnenie medzinárodnej úlohy eura Komisia tiež oznámila, že táto reforma bude zahŕňať návrh a zavedenie konsolidovaného informačného systému, a to najmä pre emisie podnikových dlhopisov, s cieľom zvýšiť sekundárne obchodovanie s dlhovými nástrojmi denominovanými v eurách.

(3)

Nariadením (EÚ) č. 600/2014 sa stanovil legislatívny rámec pre poskytovateľov konsolidovaného informačného systému (ďalej len „CTP“) pre kapitálové aj nekapitálové nástroje. Uvedení CTP sú v súčasnosti zodpovední za zber správ o obchodoch týkajúcich sa finančných nástrojov od obchodných miest a zo schválených mechanizmov zverejňovania (ďalej len „APA“) a za ich zjednotenie do nepretržitého elektronického toku aktuálnych údajov poskytujúceho údaje o cene a objeme za každý finančný nástroj. CTP boli zriadení preto, aby sa údaje od obchodných miest a z APA v konsolidovanej podobe sprístupňovali verejnosti vrátane všetkých obchodných trhov v Únii s použitím rovnakých označení údajov, formátov a používateľských rozhraní.

(4)

Do dnešného dňa však žiadny subjekt podliehajúci dohľadu nepožiadal o povolenie pôsobiť ako CTP. Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (6) vo svojej správe z 5. decembra 2019 týkajúcej sa vývoja cien za predobchodné a poobchodné údaje a konsolidovaného informačného systému pre kapitálové nástroje identifikoval tri hlavné prekážky, ktoré bránia subjektom podliehajúcim dohľadu požiadať o povolenie pôsobiť ako CTP: prvou je nedostatočné objasnenie toho, ako má CTP získavať údaje o trhu z rôznych miest výkonu alebo od dotknutých poskytovateľov služieb vykazovania údajov; druhou je nedostatočná kvalita harmonizácie údajov oznamovaných danými miestami výkonu, ktorá neumožňuje ich nákladovo efektívnu konsolidáciu; a treťou sú nedostatočné obchodné stimuly na podanie žiadosti o povolenie pôsobiť ako CTP. Tieto prekážky je preto potrebné odstrániť. Ich odstránenie si vyžaduje, po prvé,, aby všetky obchodné miesta a APA (ďalej len „subjekty prispievajúce údajmi“) zasielali údaje CTP a, po druhé, aby sa zlepšila kvalita údajov harmonizáciou správ o údajoch, ktoré majú subjekty prispievajúce údajmi odosielať do dátových centier CTP.

(5)

V článku 1 ods. 7 smernice 2014/65/EÚ sa vyžaduje, aby systémy a platformy, v rámci ktorých môžu navzájom pôsobiť viaceré záujmy tretích strán o obchodovanie, pokiaľ ide o kúpu a predaj finančných nástrojov (ďalej len „multilaterálne systémy“), vykonávali svoju činnosť v súlade s požiadavkami na regulované trhy, multilaterálne obchodné systémy (ďalej len „MTF“) alebo organizované obchodné systémy (ďalej len „OTF“). Doplnením tejto požiadavky do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/65/EÚ vznikol priestor na rôzne možnosti jej výkladu, čo viedlo k nerovnakým podmienkam medzi multilaterálnymi systémami, ktoré získali povolenie ako regulovaný trh, MTF alebo OTF, a multilaterálnymi systémami, ktoré takéto povolenie nemajú. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie uvedenej požiadavky by sa táto požiadavka mala presunúť zo smernice 2014/65/EÚ do nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

(6)

Netransparentné obchodovanie je obchodovanie bez predobchodnej transparentnosti, pri ktorom sa využíva výnimka stanovená v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (ďalej len „výnimka týkajúca sa referenčnej ceny“) a výnimka stanovená v článku 4 ods. 1 písm. b) bode i) uvedeného nariadenia (ďalej len „výnimka v súvislosti s dohodnutým obchodom“). Použitie oboch výnimiek je obmedzené dvojitým objemovým prahom, čo je mechanizmus, ktorým sa obmedzuje úroveň netransparentného obchodovania na určitú časť z celkového obchodovania s kapitálovým nástrojom. Po prvé, objem netransparentného obchodovania s kapitálovým nástrojom na jednom mieste nemôže presiahnuť 4 % celkového objemu obchodov s uvedeným nástrojom v Únii. Ak sa táto prahová hodnota presiahne, netransparentné obchodovanie s uvedeným nástrojom na danom mieste sa pozastaví. Po druhé, objem netransparentného obchodovania s kapitálovým nástrojom v Únii nemôže presiahnuť 8 % celkového objemu obchodov s uvedeným nástrojom v Únii. Ak sa táto druhá prahová hodnota presiahne, všetko netransparentné obchodovanie v rámci obidvoch výnimiek s uvedeným nástrojom sa pozastaví. Prvá prahová hodnota, t. j. limit špecifický pre každé jednotlivé obchodné miesto, ponecháva priestor na pokračujúce využívanie uvedených výnimiek na iných miestach, na ktorých ešte obchodovanie s uvedeným kapitálovým nástrojom nie je pozastavené, a to až kým sa nepresiahne druhá prahová hodnota, t. j. prahová hodnota pre celú Úniu. Tým sa komplikuje monitorovanie úrovní netransparentného obchodovania a presadzovania pozastavenia. S cieľom zjednodušiť dvojitý objemový prah a zároveň zachovať jeho účinnosť by mal nový jednotný objemový prah vychádzať výlučne z hodnoty pre celú Úniu stanovenej na úrovni 7 %, ktorá by sa mala vzťahovať len na obchodovanie v zmysle výnimky týkajúcej sa referenčnej ceny, a nie na obchodovanie v zmysle výnimky týkajúcej sa dohodnutého obchodu. Orgán ESMA by mal hodnotu objemového prahu pravidelne posudzovať a pritom zohľadniť aspekty finančnej stability, najlepšie medzinárodné postupy, konkurencieschopnosť spoločností z Únie, význam vplyvu na trh a efektívnosť tvorby cien, a Komisii predložiť správu so svojimi návrhmi. Na základe toho by Komisia mala byť oprávnená zmeniť hodnotu objemového prahu prostredníctvom delegovaných aktov. Orgán ESMA by mal posúdiť aj vhodnosť objemového prahu a či je potrebné ho odstrániť alebo rozšíriť na iné obchodné systémy alebo miesta výkonu, ktoré svoje ceny odvodzujú od referenčnej ceny.

(7)

V článku 8 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 sú stanovené požiadavky na predobchodnú transparentnosť týkajúce sa organizátorov trhu a investičných spoločností prevádzkujúcich obchodné miesto, pokiaľ ide o nekapitálové nástroje a bez ohľadu na systém obchodovania. Výhody týchto požiadaviek boli jasné pre tých organizátorov trhu a investičné spoločnosti, ktoré prevádzkujú centrálnu knihu limitovaných pokynov alebo systém obchodovania formou periodických aukcií, kde sú nákupné a predajné ceny anonymné, fixné a skutočne multilaterálne. Iné systémy obchodovania, najmä obchodné systémy založené na hlasovom podávaní príkazov a systémy žiadostí o kotácie, poskytujú žiadateľom individuálne prispôsobené kotácie, ktoré majú pre ostatných účastníkov trhu iba okrajovú informačnú hodnotu. V záujme zníženia regulačnej záťaže takýchto organizátorov trhu a investičných spoločností a zjednodušenia uplatniteľných výnimiek by sa požiadavka na zverejňovanie záväzných alebo orientačných kotácií mala vzťahovať len na centrálne knihy limitovaných pokynov a systémy obchodovania formou periodických aukcií. S cieľom zohľadniť obmedzenie predobchodnej transparentnosti na centrálne knihy limitovaných pokynov a systémy obchodovania formou periodických aukcií by sa požiadavky týkajúce sa výnimiek uvedených v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 mali zmeniť. Výnimka, ktorá je k dispozícii v prípade prekročenia objemu špecifického pre finančný nástroj v prípade systémov žiadostí o kotácie a obchodných systémov založených na hlasovom podávaní príkazov, by sa mala zrušiť.

(8)

Aktuálne spadajú deriváty do režimu nekapitálovej transparentnosti, ktorý kombinuje rôzne druhy finančných nástrojov s väčšinou cenných papierov (dlhopisov) na jednej strane a s väčšinou zmlúv (derivátov) na strane druhej. Transparentnosť nekapitálových, ale aj kapitálových nástrojov je založená na koncepcii „obchodovanie na obchodnom mieste“. Pri niektorých derivátoch sa táto koncepcia ukázala ako problematická z dôvodu ich nedostatočnej zastupiteľnosti a pre nedostatok vhodných identifikačných referenčných údajov. Preto by rozsah transparentnosti derivátov nemal byť založený na koncepcii „obchodovanie na obchodnom mieste“, ale skôr na vopred vymedzených vlastnostiach derivátov. Deriváty by mali podliehať požiadavkám na transparentnosť bez ohľadu na to, či sa s nimi obchoduje na obchodnom mieste alebo mimo neho. Požiadavky na transparentnosť by sa mali vzťahovať na tie deriváty, ktoré sú dostatočne štandardizované na to, aby boli údaje uverejnené v súvislosti s nimi zmysluplné aj pre iných účastníkov trhu, nielen pre zmluvné strany. Preto by požiadavkám na transparentnosť mali aj naďalej podliehať všetky deriváty obchodované na burze. Na ostatné deriváty by sa mali vzťahovať požiadavky na transparentnosť v prípade, že spadajú do rozsahu pôsobnosti zúčtovacej povinnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (7) (ďalej len „zúčtovacia povinnosť“), kde je nevyhnutnou podmienkou určitý stupeň štandardizácie, a ktoré sa zúčtovávajú centrálne. Tým sa zaručí, že na transakcie, ktoré sa z hľadiska zúčtovacej povinnosti považujú za nevhodné, ako sú transakcie v rámci skupiny, sa požiadavky na transparentnosť nebudú vzťahovať. Predovšetkým do rozsahu pôsobnosti požiadaviek na transparentnosť by mali patriť len úrokové deriváty s najštandardizovanejšími a najlikvidnejšími kombináciami meny a splatnosti. Okrem toho nedávne udalosti na trhoch ukázali, že nedostatočná transparentnosť niektorých swapov na kreditné zlyhanie, ktoré odkazujú na globálne systémovo významné banky alebo na niektorý z ich indexov, by mohla vyvolať špekulácie o úverovej bonite týchto bánk. Preto by sa požiadavky na transparentnosť mali vzťahovať aj na takéto swapy na kreditné zlyhanie, pokiaľ sú zúčtovávané centrálne, aj keď nepodliehajú zúčtovacej povinnosti. Ak si to vývoj na trhu vyžiada, Komisia by mala byť oprávnená meniť podmienky určovania derivátov, na ktoré sa požiadavky na transparentnosť majú vzťahovať.

(9)

Článok 10 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 obsahuje požiadavky, aby obchodné miesta zverejňovali informácie o transakciách s nekapitálovými nástrojmi vrátane ceny a objemu. V článku 11 uvedeného nariadenia je špecifikované, kedy môžu príslušné orgány povoliť odklad zverejnenia týchto podrobných údajov. Odklad zverejnenia sa povolí, ak transakcia presahuje prahovú hodnotu veľkého rozsahu, je súčasťou nástroja, pre ktorý neexistuje likvidný trh, alebo ak ide o transakciu, ktorá sa týka poskytovateľov likvidity, presahuje výšku prahovej hodnoty špecifickú pre daný finančný nástroj. Príslušné orgány majú diskrečnú právomoc určiť dĺžku trvania odkladu, ako aj podrobných údajov, ktorých zverejnenie sa má odložiť. Táto diskrečná právomoc vedie k rozdielnym postupom v členských štátoch a k neefektívnosti a zložitosti režimu poobchodnej transparentnosti. V záujme zaručenia transparentnosti voči všetkým druhom investorov je nevyhnutné harmonizovať režim odkladu na úrovni Únie, zrušiť diskrečnú právomoc na vnútroštátnej úrovni a uľahčiť konsolidáciu údajov. Preto je vhodné posilniť požiadavky na poobchodnú transparentnosť zrušením diskrečnej právomoci príslušných orgánov.

(10)

S cieľom zabezpečiť primeranú úroveň transparentnosti by sa cena a objem transakcií vykonaných v súvislosti s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi a emisnými kvótami mali zverejňovať v okamihu, ktorý je na základe technických možností čo najbližší k reálnemu času. Aby poskytovatelia likvidity neboli pri týchto transakciách vystavovaní neúmernému riziku, malo by byť možné odložiť uverejnenie určitých podrobných údajov o transakciách. Kategórie transakcií, pri ktorých je odklad povolený, by sa mali určiť s prihliadnutím na ich veľkosť a likviditu príslušných finančných nástrojov. Presné podrobné údaje režimu odkladu by sa mali určovať regulačnými technickými predpismi, ktoré by sa mali pravidelne preskúmavať, aby sa uplatniteľné trvanie odkladu postupne skracovalo. Na účely väčšej stability režimu transparentnosti treba pri dlhopisoch, štruktúrovaných finančných produktoch a emisných kvótach, alebo ich triedach, použiť statické určenie likvidity. V návrhu regulačných technických predpisov, ktorý vypracuje orgán ESMA, by sa malo špecifikovať, aké objemy emisií zodpovedajú likvidnému alebo nelikvidnému trhu s dlhopismi alebo ich triedam do obdobia ich splatnosti, od akého objemu transakcií s likvidným alebo nelikvidným dlhopisom sa môže povoliť odklad a trvanie takéhoto odkladu v súlade s týmto nariadením. V záujme vhodnej úrovne transparentnosti pri krytých dlhopisoch je vhodné, aby sa veľkosť emisie takýchto dlhopisov určila v súlade s kritériami stanovenými v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/61 (8). V prípade štruktúrovaných finančných produktov a emisných kvót by mal orgán ESMA vypracovať návrh regulačných technických predpisov na určenie nástrojov alebo tried s likvidným či nelikvidným trhom. Orgán ESMA by mal stanoviť uplatniteľné kategórie a dĺžku trvania odkladov. Je vhodné, aby orgán ESMA uplatnil aj určenie likvidných a nelikvidných trhov s dlhopismi, emisnými kvótami a štruktúrovanými finančnými produktmi na výnimku z predobchodnej transparentnosti. Nie je vhodné, aby takéto určovanie muselo vychádzať z častých posúdení. Príslušné orgány by mali mať právomoc predĺžiť obdobie odkladu zverejnenia podrobných údajov o transakciách vykonaných v súvislosti so štátnymi dlhovými nástrojmi vydanými ich členským štátom. Je vhodné, aby sa toto predĺženie uplatňovalo v celej Únii. V prípade transakcií so štátnymi dlhovými nástrojmi, ktoré nevydali členské štáty, rozhodnutia o takýchto predĺženiach by mal prijímať orgán ESMA.

(11)

Rôznorodosť derivátov by mala viesť k režimu odkladu, ktorý je oddelený od režimov ostatných nekapitálových nástrojov. Kým dĺžka trvania odkladov by sa mala určovať regulačnými technickými predpismi podľa veľkosti transakcie a likvidity triedy derivátov, orgán ESMA by mal určiť, ktoré nástroje alebo triedy sú likvidné, ktoré nelikvidné, ako aj to, od akej veľkosti transakcie je možné odložiť zverejnenie podrobných údajov o transakcii. Je vhodné, aby orgán ESMA uplatnil aj určenie likvidných a nelikvidných trhov na výnimku z predobchodnej transparentnosti.

(12)

V článku 13 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 sa vyžaduje, aby organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto sprístupňovali verejnosti predobchodné a poobchodné informácie o transakciách s finančnými nástrojmi za primeraných obchodných podmienok a zabezpečovali nediskriminačný prístup k informáciám. Uvedený článok však neplní svoje ciele. Informácie, ktoré poskytujú obchodné miesta, APA a systematickí internalizátori za primeraných obchodných podmienok, neumožňujú používateľom pochopiť politiky týkajúce sa údajov ani spôsob stanovovania ich ceny. Orgán ESMA vydal 18. augusta 2021 usmernenia, v ktorých sa vysvetľuje, ako by sa mala uplatňovať koncepcia primeraných obchodných podmienok. Tieto usmernenia by sa mali zmeniť na právne povinnosti a sprísniť, aby sa zabezpečilo, že obchodné miesta, APA, CTP a systematickí internalizátori nebudú môcť účtovať poplatky za údaje podľa hodnoty, ktorú predstavujú pre jednotlivých používateľov. Vzhľadom na vysokú úroveň podrobných údajov, ktorá sa vyžaduje na vymedzenie koncepcie „primerané obchodné podmienky“, ako aj na požadovanú flexibilitu pri zmene uplatniteľných pravidiel na základe rýchlo sa meniaceho profilu údajov by mal mať orgán ESMA právomoc vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví spôsob uplatňovania koncepcie „primeraných obchodných podmienok“, čím sa ešte viac posilní harmonizované a konzistentné uplatňovanie článku 13 nariadenia (EÚ) č. 600/2014. Okrem toho by mal orgán ESMA monitorovať a posudzovať trendy v oblasti dátových politík a stanovovania cien na trhu. Orgán ESMA by mal návrh regulačných technických predpisov aktualizovať na základe posúdenia, ktoré vykoná.

(13)

S cieľom posilniť proces tvorby cien a zachovať rovnaké podmienky medzi obchodnými miestami a systematickými internalizátormi sa v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 vyžaduje, aby systematickí internalizátori zverejňovali všetky kotácie kapitálových nástrojov, ak obchodujú s objemami, ktoré sú nižšie ako štandardný trhový objem. Systematickí internalizátori sa môžu slobodne rozhodnúť, ktoré objemy budú kótovať, ak minimálny objem, ktorí kótujú, zodpovedá 10 % štandardného trhového objemu. Táto možnosť však vedie k veľmi nízkym úrovniam predobchodnej transparentnosti zabezpečovanej systematickými internalizátormi v prípade kapitálových nástrojov a bráni dosahovaniu rovnakých podmienok. Preto je potrebné od systematických internalizátorov vyžadovať, aby zverejňovali záväzné kotácie na základe minimálneho kótovaného objemu, ktorý sa určí regulačnými technickými predpismi. Orgán ESMA by mal pri príprave týchto regulačných technických predpisov zohľadniť tieto ciele: zvýšenie predobchodnej transparentnosti kapitálových nástrojov v prospech konečných investorov; zachovanie rovnakých podmienok pre obchodné miesta a systematických internalizátorov; poskytnutie primeraného výberu možností obchodovania konečným investorom; a zabezpečenie toho, aby obchodné prostredie v Únii zostalo atraktívne a konkurencieschopné na domácej i medzinárodnej úrovni. V záujme zvýšenia konkurencieschopnosti systematických internalizátorov by títo mali mať možnosť párovať pokyny ľubovoľných objemov v strednom bode.

(14)

V článkoch 18 a 19 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 sa stanovujú požiadavky na predobchodnú transparentnosť v súvislosti s nekapitálovými nástrojmi, ktorými sa majú systematickí internalizátori riadiť pri poskytovaní záväzných alebo orientačných kotácií svojim klientom. Tieto kotácie sú prispôsobené individuálnym klientom a pre iných klientov majú okrajovú informačnú hodnotu. Tieto požiadavky by sa preto mali vypustiť. Systematickí internalizátori sa však môžu riadiť požiadavkami na predobchodnú transparentnosť dobrovoľne, napríklad ak chcú riešiť potreby svojich retailových klientov.

(15)

V súčasnom právnom rámci platí, že ak je jedna strana transakcie systematickým internalizátorom, musí ako systematický internalizátor obchod oznámiť APA, kým protistrana tak urobiť nemusí. To viedlo mnohé investičné spoločnosti rozhodnúť sa pre status systematického internalizátora, najmä preto, aby mohli oznamovať obchody svojim klientom bez systematického obchodovania na vlastný účet, čo na tieto investičné spoločnosti kládlo neúmerné požiadavky. Preto je vhodné zaviesť status subjektu určeného na zverejňovanie, ktorý investičnej spoločnosti umožní niesť zodpovednosť za zverejnenie transakcie prostredníctvom APA bez toho, aby si musela zvoliť status systematického internalizátora. Okrem toho by príslušné orgány mali investičným spoločnostiam udeliť status subjektu určeného na zverejňovanie na určité triedy finančných nástrojov vyplývajúce zo žiadostí týchto investičných firiem, ktoré by mali oznámiť orgánu ESMA. Orgán ESMA by mal viesť verejný register týchto subjektov určených na zverejňovanie podľa triedy daného finančného nástroja tak, aby ich účastníci trhu mohli identifikovať.

(16)

Účastníci trhu potrebujú hlavné údaje o trhu na prijímanie informovaných investičných rozhodnutí. V súčasnosti si získavanie údajov o niektorých finančných nástrojoch priamo od subjektov prispievajúcich údajmi vyžaduje, aby CTP uzavreli licenčnú zmluvu s každým z takýchto subjektov prispievajúcich údajmi. Tento proces je zaťažujúci, nákladný a časovo náročný. Je to jedna z prekážok, ktorá bráni vzniku CTP v každej kategórii aktív. Túto prekážku treba odstrániť, aby mohli CTP získavať údaje a zbaviť sa problémov s udeľovaním licencií. Od subjektov prispievajúcich údajmi by sa malo vyžadovať, aby svoje údaje predkladali CTP a používali harmonizovaný vzor, ktorý spĺňa štandardy na údaje vysokej kvality. Subjekty prispievajúce údajmi by mali poskytovať aj regulačné údaje s cieľom informovať investorov o stave systému párovania pokynov, napríklad v prípade výpadku trhu, a stave finančného nástroja, napríklad v prípade pozastavení alebo zastavení obchodovania. Len CTP, ktorých vybral orgán ESMA a udelil im povolenie by mali mať možnosť zbierať údaje od subjektov prispievajúcich údajmi na základe pravidla povinného prispievania. Aby boli údaje pre investorov užitočné, od subjektov prispievajúcich údajmi by sa malo vyžadovať poskytovanie údajov o trhu CTP v okamihu, ktorý je na základe technických možností čo najbližší k reálnemu času.

(17)

V hlavách II a III nariadenia (EÚ) č. 600/2014 sa od obchodných miest, APA, investičných spoločností a systematických internalizátorov vyžaduje, aby zverejňovali predobchodné údaje o finančných nástrojoch vrátane nákupnej a predajnej ceny, ako aj poobchodné údaje o transakciách vrátane ceny a objemu, pri ktorých bola transakcia s konkrétnym nástrojom realizovaná. Účastníci trhu nie sú povinní využívať hlavné údaje o trhu, ktoré poskytol CTP. Požiadavka, aby obchodné miesta, APA, investičné spoločnosti a systematickí internalizátori zverejňovali predobchodné a poobchodné údaje by preto mala zostať v platnosti, aby mohli mať účastníci trhu prístup k takýmto údajom. S cieľom zmierniť neprimerané zaťaženie subjektov prispievajúcich údajmi je však vhodné v čo najväčšej možnej miere zosúladiť požiadavku na zverejňovanie údajov subjektmi prispievajúcimi údajmi s požiadavkou na poskytovanie údajov CTP.

(18)

Malé regulované trhy a rastové trhy MSP sú obchodnými miestami, ktoré prijímajú akcie emitentov, pre ktorých je obchodovanie na sekundárnom trhu menej likvidné ako obchodovanie s akciami prijatými na obchodovanie na väčších regulovaných trhoch. S cieľom zabrániť negatívnemu vplyvu, ktorý by konsolidovaný informačný systém mohol mať na malé obchodné miesta, mal by sa zaviesť mechanizmus dobrovoľného zapojenia (mechanizmus opt-in), a to napriek tomu, že ich zahrnutie do konsolidovaného informačného systému by mohlo pozitívne ovplyvniť ich životaschopnosť a likviditu cenných papierov obchodovaných na týchto miestach. Tento mechanizmus dobrovoľného zapojenia by sa mal uplatňovať na investičné spoločnosti prevádzkujúce rastové trhy MSP a na organizátorov trhu, ktorých ročný objem obchodovania s akciami predstavuje 1 % alebo menej z ročného objemu obchodovania s akciami v Únii. Prahovú hodnotu 1 % by mali doplniť dve alternatívne podmienky: buď investičná spoločnosť alebo organizátor trhu nie sú súčasťou skupiny, ktorá pozostáva alebo má úzke prepojenie na investičnú spoločnosť alebo organizátora trhu, ktorý presahuje prahovú hodnotu 1 %, alebo je koncentrácia obchodovania na mieste prevádzkovanom touto investičnou spoločnosťou alebo organizátorom trhu veľmi vysoká, t. j. 85 % celkového ročného objemu obchodovania s akciami sa obchoduje na obchodnom mieste, na ktorom boli pôvodne prijaté na obchodovanie. Keďže tieto kritériá spĺňa len niekoľko obchodných miest, iba malé percento obchodov v Únii by bolo oslobodené od povinnosti zasielať údaje CTP. Investičné spoločnosti a organizátori trhu, ktorí spĺňajú uvedené kritériá, by však mali mať možnosť zapojiť sa (mechanizmus dobrovoľného zapojenia) a mali by informovať CTP a orgán ESMA o každom takomto rozhodnutí. Toto rozhodnutie by bolo neodvolateľné a všetky údaje – tak v prípade akcií, ako aj fondov obchodovaných na burze (ďalej len „ETF“) – by sa následne stali súčasťou konsolidovaného informačného systému.

(19)

V dôsledku nesúrodej kvality údajov je pre účastníkov trhu náročné tieto údaje porovnať, čím konsolidácia údajov stráca väčšinu svojej pridanej hodnoty. V záujme správneho fungovania režimu transparentnosti stanoveného v hlavách II a III nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a konsolidácie údajov CTP je mimoriadne dôležité, aby údaje zasielané CTP mali vysokú kvalitu. Preto je vhodné vyžadovať, aby tieto údaje svojim obsahom a formátom spĺňali vysoké štandardy, ktorými sa zaručí ich vysoká kvalita. Obsah a formát údajov by malo byť možné zmeniť v krátkom čase, aby sa zohľadnila zmena trhových postupov a poznatkov o trhu. Požiadavky na kvalitu a obsah údajov by preto v prípade potreby mali byť špecifikované v regulačných technických predpisoch a mali by zohľadňovať normy a postupy prevládajúce v tomto odvetví, medzinárodný vývoj a normy dohodnuté na úrovni Únie alebo na medzinárodnej úrovni, ako aj rady skupiny expertov zainteresovaných strán zriadenej Komisiou a poverenej poskytovaním rád ku kvalite a obsahu údajov a tiež ku kvalite prenosového protokolu. Orgán ESMA by mal byť úzko zapojený do práce skupiny expertov zainteresovaných strán.

(20)

S cieľom lepšie monitorovať udalosti, ktoré podliehajú vykazovaniu, sa v smernici 2014/65/EÚ harmonizuje synchronizácia obchodných hodín pre obchodné miesta a ich členov. Na zabezpečenie zmysluplného porovnania časových pečiatok vykazovaných rôznymi subjektmi je v súvislosti s konsolidáciou údajov o trhu vhodné rozšíriť požiadavky na harmonizáciu synchronizácie obchodných hodín na subjekty určené na zverejňovanie, systematických internalizátorov, APA a CTP. Vzhľadom na úroveň technických znalostí potrebných na stanovenie požiadaviek na používanie synchronizovaných obchodných hodín by mal mať orgán ESMA právomoc vypracovať návrh regulačných technických predpisov na stanovenie úrovne presnosti synchronizácie obchodných hodín.

(21)

V článku 23 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 sa vyžaduje, aby sa väčšina obchodovania s akciami vykonávala na obchodných miestach alebo prostredníctvom systematických internalizátorov (ďalej len „obchodovacia povinnosť pre akcie“). Táto požiadavka sa neuplatňuje na obchody s akciami, ktoré sú nesystematické, ad hoc, nepravidelné a občasné. V súčasnosti nie je celkom jasné, kedy sa táto výnimka uplatňuje. Orgán ESMA preto rozsah výnimky objasnil na základe rozlíšenia akcií podľa medzinárodného identifikačného čísla cenných papierov (ďalej len „ISIN“). Vyplýva z neho, že obchodovacia povinnosť pre akcie sa vzťahuje iba na akcie s ISIN Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“), s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste. Tento prístup zabezpečuje objasnenie pre účastníkov trhu obchodujúcich s akciami. Preto by sa mali súčasné postupy orgánu ESMA začleniť do nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a zároveň zrušiť výnimku pre obchody s akciami, ktoré sú nesystematické, ad hoc, nepravidelné a občasné.

(22)

Vykazovanie údajov na finančných trhoch, najmä oznamovanie transakcií, je už do veľkej miery automatizované a údaje sú pomerne štandardizované. Niektoré nezrovnalosti medzi rámcami pre podávanie správ sa už vyriešili v nariadení (EÚ) č. 648/2012, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 (9) a v programe regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) Komisie. Právomoci orgánu ESMA by sa mali zosúladiť tak, aby obsahovali povinnosť orgánu EMSA vypracovať návrh regulačných technických predpisov a zaručovali väčší súlad medzi rámcami uvedených nariadení a rámcom nariadenia (EÚ) č. 600/2014 pri oznamovaní transakcií. Zlepší sa tým kvalita údajov o transakciách a predíde sa zbytočným dodatočným nákladom pre tento sektor. Okrem toho by sa oznamovaním transakcií mala umožniť široká výmena údajov o transakciách medzi príslušnými orgánmi s cieľom primerane zohľadniť ich meniace sa potreby dohľadu, pokiaľ ide o monitorovanie najnovších trendov na trhu a potenciálnych súvisiacich rizík.

(23)

V súčasnosti majú investičné spoločnosti povinnosť oznamovať svojmu príslušnému orgánu transakcie s akýmkoľvek finančným nástrojom obchodovaným na obchodnom mieste alebo ak sa s podkladovým aktívom obchoduje na obchodnom mieste, alebo ak ide o index či kôš finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste, bez ohľadu na to, či sa transakcia vykonáva na obchodnom mieste alebo mimo neho. Koncepcia „obchodovanie na obchodnom mieste“ sa ukázala ako problematická v prípade mimoburzových derivátov na účely oznamovania transakcií a z rovnakého dôvodu sa ako problematická ukázala na účely požiadaviek transparentnosti. Preto je v novom rozsahu oznamovania transakcií s derivátmi jasne vysvetlené, že oznamovať sa majú transakcie s mimoburzovými derivátmi vykonané na obchodnom mieste a transakcie s mimoburzovými derivátmi vykonané mimo obchodného miesta sa majú ohlasovať len vtedy, ak podliehajú požiadavkám na transparentnosť, alebo ak sa s podkladovým aktívom obchoduje na obchodnom mieste, alebo ak ide o index či kôš finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste.

(24)

Obchodné miesta by mali povinne poskytovať orgánu ESMA identifikačné referenčné údaje na účely transparentnosti vrátane identifikátorov mimoburzových derivátov. V súčasnosti používaný identifikátor derivátov, konkrétne ISIN, sa ukázal ako ťažkopádny a neúčinný z hľadiska verejnej transparentnosti a preto by sa mal tento stav napraviť použitím identifikačných referenčných údajov na základe globálne dohodnutého jedinečného identifikátora produktu (ďalej len „UPI“), ako je UPI podľa normy ISO 4914. UPI bol vyvinutý ako nástroj na identifikáciu mimoburzových derivátových produktov s cieľom zvýšiť transparentnosť a zoskupovanie údajov na globálnych trhoch s mimoburzovými derivátmi. Je však možné, že tento jedinečný identifikátor nie je dostatočný a že ho treba doplniť o ďalšie identifikačné údaje. Komisia by preto mala prostredníctvom delegovaných aktov špecifikovať identifikačné referenčné údaje, ktoré sa majú použiť v súvislosti s mimoburzovými derivátmi, vrátane jedinečného identifikátora a akýchkoľvek iných relevantných identifikačných referenčných údajov. Pokiaľ ide o identifikátor, ktorý sa má používať na účely oznamovania transakcií podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014, Komisia by mala špecifikovať najvhodnejšie identifikátory mimoburzových derivátov, ktoré môžu byť iné ako identifikátor na účely požiadaviek transparentnosti, a zároveň zohľadniť rôzne účely takýchto požiadaviek, najmä pokiaľ ide o dohľad príslušných orgánov nad zneužívaním trhu.

(25)

Hospodárskou súťažou medzi CTP sa zabezpečuje poskytovanie konsolidovaného informačného systému čo najúčinnejším spôsobom a za najlepších podmienok pre používateľov. Do dnešného dňa však žiadny subjekt nepožiadal o povolenie pôsobiť ako CTP. Preto je vhodné, aby sa orgánu ESMA udelila právomoc pravidelne organizovať súťažné výberové konania na výber jedného subjektu, ktorý bude schopný istý obmedzený čas poskytovať konsolidovaný informačný systém pre každú určenú triedu aktív. Orgán ESMA by mal v prvom rade iniciovať výberové konanie týkajúce sa konsolidovaného informačného systému pre dlhopisy. Do šiestich mesiacov od spustenia takého výberového konania by mal orgán ESMA iniciovať výberové konanie týkajúce sa CTP v prípade akcií a ETF. Napokon by mal orgán ESMA iniciovať výberové konanie týkajúce sa CTP v prípade mimoburzových derivátov, a to do troch mesiacov odo dňa uplatňovania delegovaného aktu, ktorým sa stanoví vhodný identifikátor mimoburzových derivátov na účely transparentnosti, a nie skôr ako šesť mesiacov od spustenia výberového konania týkajúceho sa CTP v prípade akcií a ETF.

(26)

Účelom výberového konania je udeliť právo prevádzkovať konsolidovaný informačný systém na obdobie piatich rokov. Výberové konanie sa riadi pravidlami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (10). Orgán ESMA by mal pre všetky triedy vybrať kandidáta na základe jeho technickej spôsobilosti prevádzkovať konsolidovaný informačný systém vrátane jeho schopnosti zaručiť kontinuitu a stabilitu činností, ale aj na základe jeho schopnosti využívať technológie moderných rozhraní, úrovne organizácie jeho riadiacich a rozhodovacích procesov, jeho metód zabezpečovania kvality údajov, nákladov potrebných na vývoj a prevádzku konsolidovaného informačného systému, jednoduchosti licencií, ktoré musia používatelia získať, aby mohli dostávať hlavné údaje o trhu a regulačné údaje vrátane počtu druhov licencií na rôzne prípady použitia alebo používateľov, výšky poplatkov účtovaných používateľom, ako aj jeho procesov na znižovanie spotreby energie. Zvlášť v prípade dlhopisov by mal orgán ESMA pri výbere CTP zohľadniť existenciu spravodlivých a rovných podmienok prerozdeľovania príjmov. Je vhodné, aby sa v týchto podmienkach uznala úloha, ktorú zohrávajú malé obchodné miesta pri poskytovaní možnosti podnikom emitovať dlh na financovanie svojich činností. V prípade akcií a ETF by CTP mali zobraziť európsku najlepšiu kúpnu a predajnú cenu bez uvedenia identifikačného kódu trhu daného miesta. Komisia by mala do 30. júna 2026 posúdiť túto úroveň predobchodných informácií v záujme fungovania a konkurencieschopnosti trhov Únie a v náležitých prípadoch by k tomuto posúdeniu mala pripojiť aj legislatívny návrh týkajúci sa návrhu konsolidovaného informačného systému.

(27)

Vybraný žiadateľ by mal bez zbytočného odkladu požiadať orgán ESMA o povolenie. Orgán ESMA by mal do 20 pracovných dní od podania žiadosti posúdiť, či je žiadosť úplná, a informovať o tom žiadateľa. Orgán ESMA by mal do troch mesiacov od prijatia úplnej žiadosti prijať odôvodnené rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí povolenia. Svoje odôvodnené rozhodnutie by mal orgán ESMA založiť na posúdení toho, či je žiadateľ schopný v primeranej lehote prevádzkovať konsolidovaný informačný systém v súlade so všetkými požiadavkami. V odôvodnenom rozhodnutí orgánu ESMA by sa mali špecifikovať podmienky uplatniteľné na prevádzku konsolidovaného informačného systému žiadateľom, najmä výška poplatkov účtovaných používateľom. S cieľom zabezpečiť riadne spustenie prevádzky by mal byť orgán ESMA po udelení povolenia schopný poskytnúť žiadateľovi primeranú lehotu na dokončenie vývoja konsolidovaného informačného systému.

(28)

Podľa údajov predložených v posúdení vplyvu priloženom k návrhu tohto nariadenia sa očakávaná tvorba príjmov v rámci konsolidovaného informačného systému môže líšiť v závislosti od presných funkcií konsolidovaného informačného systému. CTP by sa nemalo brániť v stanovení primeranej marže na udržanie životaschopnosti obchodného modelu. Akademici a organizácie občianskej spoločnosti využívajúce údaje na výskumné účely, príslušné orgány, ktoré využívajú údaje na vykonávanie regulačných právomocí a právomocí v oblasti dohľadu, a retailoví investori by mali mať bezplatný prístup k hlavným údajom o trhu a k regulačným údajom. CTP by mal zabezpečiť, aby boli informácie poskytované retailovým investorom ľahko dostupné a zobrazené v ľahko použiteľnom a ľudským okom čitateľnom formáte.

(29)

Obchodné miesta napomáhajúce obchodovaniu s akciami prostredníctvom transparentnej predobchodnej knihy pokynov zohrávajú kľúčovú úlohu v procese tvorby cien. Platí to najmä v prípade malých regulovaných trhov a rastových trhov MSP, konkrétne tých, ktorých ročný objem obchodovania s akciami tvorí 1 % alebo menej z ročného objemu obchodovania s akciami v Únii (ďalej len „malé obchodné miesta“), a ktoré sú vo všeobecnosti hlavným centrom likvidity pre cenné papiere, ktoré ponúkajú na obchodovanie. Údaje, ktoré malé obchodné miesta poskytujú do konsolidovaného informačného systému, preto zohrávajú významnejšiu úlohu pri tvorbe cien akcií, ktoré tieto malé obchodné miesta prijímajú na obchodovanie. Bez ohľadu na to, že niektoré subjekty prispievajúce údajmi nemusia prispievať do konsolidovaného informačného systému, je vhodné poskytnúť tým z nich, ktorí sa rozhodnú zapojiť do konsolidovaného informačného systému, preferenčné zaobchádzanie pri prerozdeľovaní príjmov z konsolidovaného informačného systému v prípade akcií a ETF, aby sa pomohlo malým obchodným miestam aj naďalej pokračovať v prijímaní svojich lokálnych nástrojov k obchodovaniu a zabezpečovať bohatý a čulý ekosystém v súlade s cieľmi únie kapitálových trhov.

(30)

CTP v prípade akcií a ETF by mal prerozdeliť časť svojich príjmov z konsolidovaného informačného systému určitým obchodným miestam v súlade so systémom prerozdeľovania založeným na troch kritériách. Váha týchto kritérií by sa mala špecifikovať regulačnými technickými predpismi. S cieľom motivovať malé obchodné miesta k tomu, aby sa rozhodli zapojiť sa do povinného prispievania údajov do CTP v prípade akcií a ETF, by mal mať najvyššiu váhu celkový ročný objem obchodovania malých obchodných miest. Podľa druhej najvyššej váhy by sa mali odmeňovať subjekty prispievajúce údajmi, ktoré poskytli prvotné prijatie akcií alebo ETF na obchodovanie do 27. marca 2019 alebo neskôr. Vzhľadom na obmedzený počet kotácií na malých obchodných miestach by mal CTP príslušnú váhu uplatniť na celkový ročný objem obchodovania na takýchto miestach, kým v prípade iných obchodných miest by ju mal CTP uplatniť na objem obchodovania v prípade akcií a ETF, ktoré boli prvotne prijaté na obchodovanie do 27. marca 2019 alebo neskôr. Podľa najnižšej váhy týchto troch kritérií by sa mali odmeňovať obchody, ktoré boli uzavreté v systéme obchodovania poskytujúcom predobchodnú transparentnosť a vychádzajú z pokynov, na ktoré sa nevzťahovala výnimka z predobchodnej transparentnosti.

(31)

Efektívnosť konsolidovaného informačného systému závisí od kvality prenosu údajov prispievajúcimi subjektmi. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň kvality údajov by mal orgán ESMA stanoviť podmienky, za ktorých môže CTP dočasne pozastaviť prerozdeľovanie príjmov, ak CTP preukáže, že subjekt prispievajúci údajmi vážne a opakovane porušil požiadavky na údaje stanovené v tomto nariadení. Ak sa zistí, že tento subjekt tieto požiadavky na údaje splnil, mal by dostať podiel z príjmov, na ktoré mal nárok, spolu s úrokmi.

(32)

S cieľom zabezpečiť udržanie dôvery účastníkov trhu v konsolidovaný informačný systém by CTP mali pravidelne uverejňovať súbor správ o plnení si povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia, a to štatistiky výkonu a správy o incidentoch súvisiace s kvalitou údajov a systémami údajov. Vzhľadom k vysokej technickej povahe týchto správ by sa mal obsah, načasovanie, formát a terminológia oznamovacej povinnosti špecifikovať v regulačných technických predpisoch.

(33)

Požiadavka, aby sa správy o obchodoch bezplatne sprístupňovali po 15 minútach, sa v súčasnosti uplatňuje na všetky obchodné miesta, APA a CTP. V prípade CTP táto požiadavka obmedzuje obchodnú životaschopnosť potenciálneho CTP, keďže niektorí potenciálni klienti môžu radšej počkať na bezplatné hlavné údaje o trhu, ako by sa mali stať používateľmi konsolidovaného informačného systému. To je najmä prípad dlhopisov a mimoburzových derivátov, s ktorými sa vo všeobecnosti neobchoduje často a v prípade ktorých si údaje často zachovávajú väčšinu ich hodnoty aj po 15 minútach. Preto, kým v prípade obchodných miest a APA by mala byť požiadavka na bezplatné poskytovanie údajov po 15 minútach zachovaná, v prípade CTP by sa mala v záujme zachovania ich obchodnej životaschopnosti zrušiť.

(34)

V článku 28 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 sa vyžaduje, aby sa s mimoburzovými derivátmi, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti, obchodovalo na obchodných miestach (ďalej len „obchodovacia povinnosť pre deriváty“). Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/834 (11) sa zmenilo nariadenie (EÚ) č. 648/2012 tak, že sa znížil rozsah subjektov, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti. Vzhľadom na úzku súvislosť medzi zúčtovacou povinnosťou a obchodovacou povinnosťou pre deriváty je v záujme zaručenia väčšej právnej súdržnosti a zjednodušenia právneho rámca nevyhnutné a vhodné znovu zosúladiť obchodovaciu povinnosť pre deriváty so zúčtovacou povinnosťou pre deriváty. Bez uvedeného zosúladenia sa na niektoré menšie finančné protistrany a nefinančné protistrany už nebude vzťahovať zúčtovacia povinnosť, ale naďalej budú musieť plniť obchodovaciu povinnosť pre deriváty.

(35)

Služby súvisiace so znižovaním poobchodných rizík sú základným nástrojom riadenia rizík v oblasti mimoburzových derivátov. Služby súvisiace so znižovaním poobchodných rizík sú založené na vopred dohodnutých technických transakciách, ktoré netvoria cenu, z hľadiska trhového rizika sú neutrálne a dokážu znížiť riziko v každom portfóliu. Služby súvisiace s kompresiou portfólia v súčasnosti oslobodené od povinnosti vykonávať pokyny za podmienok, ktoré sú pre klienta najvýhodnejšie, tak ako sa stanovuje v článku 27 smernice 2014/65/EÚ (ďalej len „vykonanie pokynu za najvýhodnejších podmienok“), tvoria spolu s požiadavkami na transparentnosť podmnožinu služieb súvisiacich so znižovaním poobchodných rizík. Na transakcie s mimoburzovými derivátmi, ktoré sa vytvoria a zavedú službami súvisiacimi so znižovaním poobchodných rizík, by sa vzhľadom na ich technickú a necenovú povahu nemala vzťahovať obchodovacia povinnosť pre deriváty. Keďže poskytovatelia služieb súvisiacich so znižovaním poobchodných rizík neumožňujú vzájomné pôsobenie viacerých záujmov tretích strán o obchodovanie, pokiaľ ide o kúpu a predaj finančných nástrojov, nemali by sa považovať za prevádzkovateľov multilaterálneho systému. Podobne by mali byť oslobodení od požiadaviek na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť a na overovanie vykonania pokynu za najvýhodnejších podmienok. Komisia by mala byť oprávnená prostredníctvom delegovaných aktov stanoviť, čo sa považuje za služby súvisiace so znižovaním poobchodných rizík na účely nariadenia (EÚ) č. 600/2014, ako aj podrobné údaje o tom, ktoré údaje sa majú zaznamenať.

(36)

V článku 6a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa stanovuje mechanizmus dočasného pozastavenia uplatňovania zúčtovacej povinnosti, ak už nie sú splnené kritériá, na základe ktorých sa na osobitné triedy mimoburzových derivátov začala vzťahovať zúčtovacia povinnosť, alebo ak sa takéto pozastavenie uplatňovania považuje za nevyhnutné na zabránenie závažnému ohrozeniu finančnej stability v Únii. Takéto pozastavenie však môže protistranám brániť v dodržiavaní ich obchodovacej povinnosti pre deriváty, keďže zúčtovacia povinnosť je jej predpokladom obchodovacej povinnosti pre deriváty. Preto je nevyhnutné stanoviť, že ak by pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti viedlo k podstatnej zmene kritérií pre obchodovaciu povinnosť pre deriváty, malo by byť možné súčasne pozastaviť uplatňovanie obchodovacej povinnosti pre deriváty pre tie isté triedy mimoburzových derivátov, na ktoré sa vzťahuje pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti. Orgán ESMA by mal mať zároveň možnosť požiadať Komisiu, aby pozastavila obchodovaciu povinnosť pre deriváty, ak je jej pozastavenie potrebné na vyhnutie sa nepriaznivým účinkom na likviditu alebo vážnemu ohrozeniu finančnej stability alebo ich riešenie a na zabezpečenie riadneho fungovania finančných trhov v Únii.

(37)

Mechanizmus pozastavenia ad hoc je nevyhnutný na zabezpečenie rýchlej reakcie Komisie na závažné zmeny podmienok na trhu, ktoré môžu mať podstatný vplyv na obchodovanie s derivátmi a na protistrany zapojené do takéhoto obchodovania. Komisia by v prípade, že k takýmto zmenám na trhu dôjde a na žiadosť príslušného orgánu členského štátu mala byť schopná pozastaviť uplatňovanie obchodovacej povinnosti pre deriváty bez ohľadu na pozastavenie zúčtovacej povinnosti. Takéto pozastavenie uplatňovania obchodovacej povinnosti pre deriváty by malo byť možné vtedy, keď sú činnosti investičnej spoločnosti z EHP s protistranou mimo EHP neprimerane ovplyvnené rozsahom obchodovacej povinnosti pre deriváty a keď daná investičná spoločnosť funguje ako tvorca trhu v kategórii derivátov podliehajúcich obchodovacej povinnosti. Problém prekrývania sa obchodovacích povinností pre deriváty je akútny najmä pri obchodovaní s protistranami v rámci jurisdikcií tretej krajiny, ktorá uplatňuje svoje vlastné obchodovacie povinnosti pre deriváty. Toto pozastavenie by takisto pomohlo finančným protistranám z EHP zachovať si konkurencieschopnosť na globálnych trhoch. Pri rozhodovaní o tom, či pozastaviť uplatňovanie obchodovacej povinnosti pre deriváty by mala Komisia zohľadňovať vplyv takéhoto pozastavenia na zúčtovaciu povinnosť.

(38)

Ustanovenia o nediskriminačnom prístupe týkajúce sa derivátov obchodovaných na burze by mohli znížiť atraktívnosť investovania do nových produktov, keďže konkurenti by k nim mohli získať prístup bez počiatočnej investície. Uplatňovanie režimu nediskriminačného prístupu týkajúceho sa derivátov obchodovaných na burze a stanoveného v článkoch 35 a 36 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 by preto mohlo obmedziť investície do týchto produktov, pretože regulované trhy strácajú motiváciu vytvárať nové deriváty obchodované na burze. Preto by sa malo stanoviť, že uvedený režim sa nemá v prípade derivátov obchodovaných na burze uplatňovať na dotknutú centrálnu protistranu ani na dotknuté obchodné miesto, čím sa podporí inovácia a rozvoj derivátov obchodovaných na burze v Únii.

(39)

Finanční sprostredkovatelia by sa mali usilovať o dosiahnutie čo najlepšej ceny a čo najvyššej pravdepodobnosti vykonania obchodov, ktoré realizujú v mene svojich klientov. Na tento účel by si mali finanční sprostredkovatelia vybrať obchodné miesto alebo protistranu na vykonanie obchodov pre klientov výlučne tak, aby im poskytli vykonanie pokynu za najvýhodnejších podmienok. Malo by byť nezlučiteľné so zásadou vykonania pokynu za najvýhodnejších podmienok, aby finančný sprostredkovateľ, ak koná v mene svojich retailových klientov alebo klientov, ktorí sa rozhodli prihlásiť k režimu profesionálneho klienta v zmysle smernice 2014/65/EÚ, dostával od akejkoľvek tretej strany poplatok, províziu alebo nepeňažné výhody za vykonanie pokynov od týchto klientov na určitom mieste výkonu alebo za postúpenie pokynov týchto klientov akejkoľvek tretej strane na ich vykonanie na určitom mieste výkonu. Investičné spoločnosti by preto mali mať zakázané prijímať takéto platby. Tento zákaz je potrebný vzhľadom na rozdielne postupy príslušných orgánov v celej Únii pri uplatňovaní požiadavky vykonania pokynu za najvýhodnejších podmienok a pri dohľade nad jej plnením, tak ako sa stanovuje v článku 27 smernice 2014/65/EÚ. Členský štát, v ktorom investičné spoločnosti takúto činnosť vykonávali pred 28. marcom 2024 by mal mať možnosť oslobodiť investičné spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje jeho jurisdikcia, od tohto zákazu do 30. júna 2026, ak tieto investičné spoločnosti poskytujú takéto služby klientom, ktorí majú bydlisko alebo sú usadení v danom členskom štáte.

(40)

S cieľom zaručiť flexibilitu potrebnú na prispôsobenie sa vývoju na finančných trhoch a špecifikovať určité technické prvky nariadenia (EÚ) č. 600/2014 by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o úpravu hodnoty objemového prahu; zmeny podmienok určovania mimoburzových derivátov, na ktoré sa majú vzťahovať požiadavky na transparentnosť; špecifikáciu identifikačných referenčných údajov, ktoré sa majú používať pri mimoburzových derivátoch; špecifikáciu toho, čo sa považuje za služby súvisiace so znižovaním poobchodných rizík na účely nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a podrobné údaje o transakciách, ktoré majú investičné spoločnosti a organizátori trhu, ktorí sú poskytovateľmi služieb súvisiacich so znižovaním poobchodných rizík zaznamenávať; a rozšírenie povinnosti oznamovať transakcie na správcov AIF a správcovské spoločnosti, ktoré ponúkajú investičné služby a činnosti a ktoré vykonávajú transakcie s finančnými nástrojmi. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (12). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti členských štátov majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(41)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (EÚ) č. 600/2014, pokiaľ ide o pozastavenie obchodovacej povinnosti pre deriváty v prípade mimoburzových derivátov, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (13).

(42)

Komisia by mala byť oprávnená prijať regulačné technické predpisy, ktoré vypracuje orgán ESMA, pokiaľ ide o: vlastnosti centrálnych kníh limitovaných pokynov a systémov obchodovania formou periodických aukcií; presné vlastnosti režimu odkladu v prípade nekapitálových transakcií; poskytovanie informácií za primeraných obchodných podmienok; prahovú hodnotu pre uplatňovanie povinností týkajúcich sa predobchodnej transparentnosti systematickými internalizátormi a pre minimálny kótovaný objem v prípade systematických internalizátorov; kvalitu prenosového protokolu, opatrenia na riešenie chybného podávania správ o obchode a normy presadzovania práva vo vzťahu ku kvalite údajov vrátane podmienok spolupráce medzi subjektmi prispievajúcimi údajmi a CTP a v prípade potreby aj o kvalitu a obsah údajov potrebných na prevádzku konsolidovaných informačných systémov; úroveň presnosti synchronizácie obchodných hodín s obchodnými miestami, so systematickými internalizátormi, subjektmi určenými na zverejňovanie, mechanizmami APA a CTP; podmienky prepojenia konkrétnych transakcií a spôsoby identifikácie súhrnných pokynov, ktorých výsledkom je realizácia transakcie; dátum, do ktorého sa majú transakcie a referenčné údaje oznámiť; informácie, ktoré majú poskytnúť žiadatelia, ak chcú získať povolenie pôsobiť ako CTP; váhu priradenú kritériám uplatňovania systému prerozdeľovania príjmov, metódu výpočtu výšky príjmov, ktoré sa majú v rámci tohto systému prerozdeliť medzi subjekty prispievajúce údajmi, ako aj kritériá, na základe ktorých môže CTP dočasne pozastaviť zapojenie subjektov prispievajúcich údajmi do tohto systému; a obsah, načasovanie, formát a terminológiu oznamovacej povinnosti CTP. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(43)

Komisia by mala byť oprávnená prijímať vykonávacie technické predpisy vypracované orgánom ESMA, pokiaľ ide o obsah a formát oznámenia, ktoré majú príslušným orgánom predkladať spoločnosti spĺňajúce vymedzenie systematického internalizátora; a štandardné formuláre, vzory a postupy poskytovania informácií a oznámení, pokiaľ ide o žiadateľov, ktorí chcú získať povolenie pôsobiť ako CTP. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(44)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to uľahčenie vzniku konsolidovaného informačného systému pre každú triedu aktív a zmena niektorých aspektov nariadenia (EÚ) č. 600/2014 s cieľom zvýšiť transparentnosť na trhoch s finančnými nástrojmi a ďalej posilniť rovnaké podmienky medzi regulovanými trhmi a systematickými internalizátormi, a tiež zvýšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť kapitálových trhov Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(45)

V tomto nariadení sú dodržané základné práva a zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä sloboda podnikania a právo na ochranu spotrebiteľa.

(46)

Nariadenie (EÚ) č. 600/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 1 sa mení takto:

2.

V článku 2 sa odsek 1 mení takto:

3.

Článok 4 sa mení takto:

4.

Článok 5 sa mení takto:

5.

Článok 8 sa mení takto:

6.

Vkladajú sa tieto články:

7.

Článok 9 sa mení takto:

8.

Článok 10 sa nahrádza takto:

9.

Článok 11 sa mení takto:

10.

Vkladá sa tento článok:

11.

V článku 12 sa odsek 1 nahrádza takto:

12.

Článok 13 sa nahrádza takto:

13.

Článok 14 sa mení takto:

14.

Článok 15 sa mení takto:

15.

Článok 16 sa nahrádza takto:

16.

Článok 17a sa nahrádza takto:

17.

Články 18 a 19 sa vypúšťajú.

18.

Článok 20 sa mení takto:

19.

Článok 21 sa mení takto:

20.

Vkladá sa tento článok:

21.

V článku 22 ods. 1 sa úvodná časť nahrádza takto:

„Na vykonanie výpočtov s cieľom určiť požiadavky na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť a režimy obchodovacej povinnosti uvedené v článkoch 3 až 11a, 14 až 21 a 32, ktoré sa vzťahujú na finančné nástroje, a s cieľom vypracovať správy pre Komisiu v súlade s článkom 4 ods. 4, článkom 7 ods. 1, článkom 9 ods. 2, článkom 11 ods. 3 a článkom 11a ods. 1, môžu orgán ESMA a príslušné orgány požadovať informácie od:“.

22.

Vkladajú sa tieto články:

23.

V článku 23 sa odsek 1 nahrádza takto:

24.

Článok 25 sa mení takto:

25.

Článok 26 sa mení takto:

26.

Článok 27 sa mení takto:

27.

Článok 27d sa mení takto:

28.

Vkladajú sa tieto články:

29.

V článku 27e sa dopĺňa tento odsek:

30.

V článku 27f sa odsek 4 nahrádza takto:

31.

Článok 27g sa mení takto:

32.

Článok 27h sa nahrádza takto:

33.

Vkladá sa tento článok:

34.

V článku 27i sa vkladajú tieto odseky:

35.

Článok 28 sa mení takto:

36.

Článok 31 sa mení takto:

37.

Článok 32 sa mení takto:

38.

Vkladá sa tento článok:

39.

Článok 35 sa mení takto:

40.

Článok 36 sa mení takto:

41.

V článku 38 sa odsek 1 nahrádza takto:

42.

V článku 38g ods. 1 sa úvodná časť nahrádza takto:

„Ak orgán ESMA zistí, že osoba uvedená v článku 38b ods. 1 písm. a) nesplnila ktorúkoľvek z požiadaviek stanovených v článkoch 20 až 22c alebo v hlave IVa, prijme jedno alebo viaceré z týchto opatrení:“

43.

V článku 38h ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Ak orgán ESMA v súlade s článkom 38k ods. 5 zistí, že osoba uvedená v článku 38b ods. 1 písm. a) zámerne alebo z nedbalosti nesplnila ktorúkoľvek z požiadaviek stanovených v článkoch 22 až 22c alebo v hlave IVa, prijme rozhodnutie, ktorým uloží pokutu v súlade s odsekom 2 tohto článku.“

44.

Vkladá sa tento článok:

45.

Článok 50 sa mení takto:

46.

Článok 52 sa mení takto:

47.

Článok 54 sa mení takto: