(1)

Oznámenie z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ predstavuje stratégiu Európy na zabezpečenie klimaticky neutrálneho, čistého a obehového hospodárstva, optimalizácie využívania, opätovného použitia a manažmentu zdrojov, minimalizácie znečistenia pri súčasnom uznaní potreby politík hĺbkovej transformácie, ako aj potreby chrániť zdravie a blaho občanov pred rizikami a vplyvmi súvisiacimi so životným prostredím do roku 2050. Jej cieľom je tiež zabezpečiť, aby bola takáto transformácia spravodlivá a inkluzívna a aby sa pri nej na nikoho nezabudlo. Únia má aj záväzky v súvislosti s Parížskou dohodou (4), Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj a jej cieľmi v oblasti udržateľného rozvoja, ako aj so svojím zapojením do Svetovej zdravotníckej organizácie. V dokumente Únie z októbra 2020 „Chemikálie – stratégia udržateľnosti“ a v akčnom pláne nulového znečistenia prijatom v máji 2021 sa konkrétne riešia aspekty znečistenia, ktoré figurujú v Európskej zelenej dohode. Súbežne s tým sa v Novej priemyselnej stratégii pre Európu ďalej zdôrazňuje potenciálna úloha transformačných technológií. K ďalším obzvlášť dôležitým politikám súvisiacim s revíziou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (5) patrí európsky právny predpis v oblasti klímy (6), balík „Fit for 55“, stratégia EÚ pre metán a glasgowský záväzok pre metán, stratégia pre adaptáciu na zmenu klímy, stratégia v oblasti biodiverzity, stratégia Z farmy na stôl, stratégia v oblasti pôdy a iniciatíva pre udržateľné výrobky. Okrem toho ako súčasť reakcie EÚ na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine sa v rámci oznámenia REPowerEU navrhuje spoločné európske opatrenie na podporu diverzifikácie dodávok energie, urýchlenie prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej efektívnosti.

(2)

Komisia v Európskej zelenej dohode oznámila revíziu opatrení Únie na riešenie znečisťovania z veľkých priemyselných zariadení vrátane preskúmania rozsahu pôsobnosti právnych predpisov v jednotlivých odvetviach a spôsob dosiahnutia plného súladu s politikami v oblasti klímy, energie a obehového hospodárstva. Okrem toho v akčnom pláne nulového znečistenia, akčnom pláne pre obehové hospodárstvo a stratégii Z farmy na stôl sa tiež vyžaduje zlepšenie efektívneho a opätovného využívania zdrojov pri súčasnom znižovaní emisií znečisťujúcich látok pri zdroji vrátane zdrojov, ktoré v súčasnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice 2010/75/EÚ. Riešenie znečistenia z určitých poľnohospodársko-priemyselných činností pri súčasnej podpore udržateľných poľnohospodárskych postupov, ktoré majú početné vedľajšie prínosy k environmentálnym a klimatickým cieľom Európskej zelenej dohody, si vyžaduje ich zahrnutie do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice.

(3)

Pri dosahovaní cieľov Európskej zelenej dohody a priemyselnej stratégie Únie vrátane všetkých aktualizácií tejto stratégie je kľúčovým faktorom ťažobný priemysel Únie. Kovy majú strategický význam pre digitálnu a zelenú transformáciu, transformáciu energie, materiálov a obehového hospodárstva, ako aj pre posilňovanie hospodárskej odolnosti a autonómie Únie. Na dosiahnutie týchto cieľov treba ďalej rozvíjať udržateľné domáce kapacity a dodávky, najmä vzhľadom na rastúci dopyt, zraniteľnosť dodávateľských reťazcov a geopolitické napätie vo svete. Vyžaduje si to účinné, individuálne a harmonizované opatrenia na zabezpečenie zavádzania a využívania najlepších dostupných techník, a teda uplatňovanie postupov, ktoré sú najefektívnejšie a zároveň majú najnižší možný vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie. Udržateľný rast týchto činností v Únii podporia mechanizmy riadenia podľa smernice 2010/75/EÚ, ktorými sa odborníci z priemyslu úzko zapoja do prípravy konsenzuálnych a individualizovaných environmentálnych požiadaviek. Vývojom a dostupnosťou spoločne dohodnutých noriem sa vytvoria rovnaké podmienky v celej Únii a zároveň sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia. Preto je vhodné zahrnúť tieto činnosti do rozsahu pôsobnosti smernice 2010/75/EÚ bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 (7). Smernicou o priemyselných emisiách sa podporí priemysel Únie pri príprave projektov a uľahčí udržateľný a konsenzuálny rast ťažobných činností v Únii v súlade s referenčnými hodnotami do roku 2030 stanovenými v akte o kritických surovinách. Smernicou o priemyselných emisiách sa napomôže dosahovaniu cieľov pre zjednodušený postup vydávania povolení podľa aktu o kritických surovinách podporou členských štátov, pokiaľ ide o stanovenie podmienok prevádzkových povolení a rýchle udeľovanie povolení.

(4)

Týmto pozmeňujúcim aktom by sa malo objasniť, že pri vymedzovaní najlepších dostupných techník (best available techniques - ďalej len „BAT“) a vydávaní alebo prehodnocovaní povolení by sa malo zohľadniť znečistenie zápachom.

(5)

V rámci vydávania a prehodnocovania povolení by sa malo výslovne zohľadniť potenciálne zhoršenie vplyvu vypúšťania priemyselných odpadových vôd na stav vodných útvarov v dôsledku zmien dynamiky toku vody.

(6)

Príčinou uvoľňovania významných emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia a vôd je chov hospodárskych zvierat. Na zníženie takýchto emisií vrátane amoniaku, metánu, dusičnanov a skleníkových plynov, a tým zlepšenie kvality ovzdušia, vody a pôdy, treba znížiť prahovú hodnotu, pri prekročení ktorej sa zariadenia na chov ošípaných a hydiny zahrnú do rozsahu pôsobnosti smernice 2010/75/EÚ. Komisia by preto mala posúdiť potrebu opatrení Únie na komplexné riešenie emisií z chovu hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka, s ohľadom na rad dostupných nástrojov a osobitosti odvetvia a informovať o tom Európsky parlament a Radu. Komisia by na základe dôkazov mala zároveň tiež posúdiť potrebu opatrení Únie na dosiahnutie cieľa globálnej ochrany životného prostredia s ohľadom na výrobky uvádzané na vnútorný trh prostredníctvom prevencie a kontroly emisií z chovu hospodárskych zvierat, a to spôsobom, ktorý je v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie, a informovať o tom Európsky parlament a Radu.

(7)

V príslušných požiadavkách BAT relevantných pre druh zariadení sa zohľadní povaha, veľkosť, hustota chovu a komplexnosť týchto zariadení, ako aj osobitosti systémov chovu a rozsah ich možných vplyvov na životné prostredie. Cieľom požiadaviek na proporcionalitu v rámci BAT je motivovať poľnohospodárov na potrebný prechod na poľnohospodárske postupy stále šetrnejšie k životnému prostrediu.

(8)

Z rozsahu pôsobnosti smernice 2010/75/EÚ by mal byť vyňatý chov ošípaných v zariadeniach prevádzkovaných v ekologických výrobných režimoch alebo v režimoch s nízkou hustotou chovu, pretože pozitívne prispievajú k zachovaniu krajiny, prevencii lesných požiarov a ochrane biologickej diverzity a biotopov. Výnimka by sa mala vzťahovať na zariadenia s chovom ošípaných na pastvinách s nízkou hustotou chovu, v ktorých sú zvieratá chované vonku podstatnú časť roka, najmä cez deň, a ktorých poveternostné a bezpečnostné podmienky zaručujú dobré životné podmienky zvierat alebo sezónny chov vonku. Plocha použitá na výpočet hustoty chovu by sa mala využívať na pastvu zvierat v zariadení alebo na pestovanie krmiva či krmovín na kŕmenie zvierat v zariadení.

(9)

Únia je povinná zachovať si vedúce postavenie v globálnych opatreniach na boj proti zmene klímy, a to aj dosiahnutím cieľa klimaticky neutrálnej Únie najneskôr do roku 2050 v súlade s Parížskou dohodou. Riešenie emisií metánu z chovu hospodárskych zvierat vo svetovom meradle by prispelo k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Toto znižovanie je naliehavo potrebné, ak má svet udržať nárast priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 oC v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia a pokračovať v úsilí obmedziť nárast teploty na 1,5 oC v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia.

(10)

V stratégii Z farmy na stôl je ako záväzok stanovená podpora globálneho prechodu na udržateľné potravinové systémy v normalizačných orgánoch a vedúca úloha pri prácach na medzinárodných normách udržateľnosti. Únia bude naďalej usilovať o presadzovanie medzinárodných noriem v príslušných medzinárodných orgánoch a podporovať výrobu agropotravinárskych výrobkov, ktoré spĺňajú prísne normy bezpečnosti a udržateľnosti. Navyše, ako sa uvádza v správe Komisie s názvom „Uplatňovanie zdravotných a environmentálnych noriem EÚ na dovážané poľnohospodárske a agropotravinárske výrobky“, ambiciózne zdravotné, environmentálne a iné normy a ciele udržateľnosti prispievajú k dosiahnutiu legitímnych cieľov globálneho záujmu, a to aj v súlade s prístupom „jedno zdravie“. Únia bude na multilaterálnej úrovni pokračovať v úsilí o dosiahnutie globálneho konsenzu o potrebe opatrení a medzinárodne dohodnutých noriem.

(11)

Únia by mala prevziať vedúcu úlohu aj v medzinárodnej spolupráci na tvorbe otvoreného a spravodlivého multilaterálneho systému, v ktorom je udržateľný obchod kľúčovým faktorom umožňujúcim zelenú transformáciu. V súlade s preskúmaním politiky Únie pre obchod a trvalo udržateľný rozvoj a oznámením Komisie s názvom „Sila obchodných partnerstiev: spoločne za zelený a spravodlivý hospodársky rast“ je nevyhnutné zapojiť partnerov do procesu spolupráce na podporu medzinárodnej environmentálnej správy a zachovávania medzinárodných environmentálnych noriem.

(12)

S cieľom zabrániť umelému rozdeľovaniu poľnohospodárskych podnikov, ktoré by mohlo viesť k zníženiu kapacity dobytčích jednotiek poľnohospodárskeho podniku na úroveň nižšiu ako prahové hodnoty stanovené v prílohe Ia pre uplatňovanie tejto smernice, by mali členské štáty prijať opatrenia na zabezpečenie toho, že v prípade dvoch alebo viacerých zariadení umiestnených blízko seba a s tým istým prevádzkovateľom alebo pod kontrolou prevádzkovateľov v hospodárskom alebo právnom vzťahu, príslušný orgán na účely výpočtu kapacity hospodárskych zvierat môže považovať tieto zariadenia za jednu jednotku. Prahová hodnota pre zmiešané poľnohospodárstvo by sa nemala využívať na obchádzanie prahovej hodnoty pre jednotlivé druhy hospodárskych zvierat.

(13)

V Únii do roku 2030 a po ňom pravdepodobne dôjde k výraznému zvýšeniu počtu veľkých zariadení na výrobu batérií pre elektrické vozidlá, čím vzrastie podiel Únie na svetovej výrobe batérií. Viaceré činnosti v rámci hodnotového reťazca batérií sú už upravené smernicou 2010/75/EÚ a batérie ako výrobky upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1542 (8). Ešte je však potrebné zahrnúť do rozsahu pôsobnosti smernice 2010/75/EÚ veľké zariadenia vyrábajúce batérie, aby sa zabezpečilo, že sa na ne budú vzťahovať aj požiadavky stanovené v smernici 2010/75/EÚ. Zaradením veľkých zariadení vyrábajúcich batérie, na rozdiel od zariadení, ktoré vykonávajú len montáž batérií, do rozsahu pôsobnosti smernice 2010/75/EÚ sa komplexne zvýši udržateľnosť batérií a minimalizuje ich vplyv na životné prostredie počas celého životného cyklu. Prispeje to k rastu výroby batérií, ktorý je udržateľnejší.

(14)

Aby sa ďalej posilnil prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí, treba objasniť, že povolenia pre zariadenia vydané podľa smernice 2010/75/EÚ musia byť sprístupnené verejnosti na internete bezplatne a bez obmedzenia prístupu len pre registrovaných používateľov, a zároveň zabezpečiť ochranu dôverných obchodných informácií.

(15)

Členské štáty by mali vyvinúť elektronické systémy vydávania povolení, ktorými sa zníži administratívna záťaž prevádzkovateľov a príslušných orgánov, zlepší sa prístup verejnosti k informáciám a uľahčí sa účasť verejnosti na postupoch vydávania povolení. Komisia by mala podporovať členské štáty pri vývoji elektronických systémov vydávania povolení organizovaním výmeny informácií medzi členskými štátmi a poskytovaním usmernení o najlepších postupoch.

(16)

Vplyv znečistenia vrátane prípadov, keď je spôsobené mimoriadnymi udalosťami alebo haváriami, sa môže rozšíriť aj mimo územia členského štátu. V takých prípadoch bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ (9), si obmedzenie následkov mimoriadnych udalostí alebo havárií na zdravie ľudí a životné prostredie a predchádzanie ďalším možným mimoriadnym udalostiam alebo haváriám vyžaduje rýchlu výmenu informácií a úzku koordináciu medzi príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré sú alebo by mohli byť postihnuté takými udalosťami. Preto by sa v prípade akejkoľvek mimoriadnej udalosti alebo havárie s významným vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí v inom členskom štáte mala podporiť výmena informácií a cezhraničná a multidisciplinárna spolupráca medzi postihnutými členskými štátmi, aby sa obmedzili následky na životné prostredie a zdravie ľudí a aby sa predchádzalo ďalším možným mimoriadnym udalostiam alebo haváriám.

(17)

Členské štáty by mali prijať aj opatrenia na zabezpečenie súladu na podporu, monitorovanie a presadzovanie plnenia povinností uložených fyzickým alebo právnickým osobám podľa smernice 2010/75/EÚ. Členské štáty by ako súčasť opatrení na zabezpečenie súladu mali zaistiť, aby vnútroštátne orgány zodpovedné za vykonávanie a presadzovanie tejto smernice mali dostatok kvalifikovaného personálu a finančných, technických a technologických zdrojov na efektívny výkon svojich úloh súvisiacich s vykonávaním tejto smernice.

(18)

Ako súčasť opatrení na zabezpečenie súladu by v prípade, ak pokračujúce porušovanie podmienok povolenia a neuplatnenie zistení v správe o kontrole predstavuje nebezpečenstvo pre zdravie ľudí alebo riziko, ktoré má výrazný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, mali byť príslušné orgány schopné tiež pozastaviť prevádzku zariadenia s cieľom odstrániť toto nebezpečenstvo.

(19)

V prípade znečistenia, ktoré zasahuje zdroje pitnej vody vrátane cezhraničných zdrojov alebo zasahuje infraštruktúru odpadových vôd, by príslušný orgán mal informovať dotknutých zásobovateľov pitnou vodou a spracovateľov odpadových vôd o opatreniach prijatých na prevenciu alebo nápravu škôd na zdraví ľudí alebo životnom prostredí spôsobených týmto znečistením.

(20)

V hodnotení smernice 2010/75/EÚ sa dospelo k záveru, že na lepšie riešenie rizík spojených s používaním chemických látok v zariadeniach v rozsahu pôsobnosti smernice 2010/75/EÚ treba posilniť väzby medzi uvedenou smernicou a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (10). S cieľom rozvinúť synergie medzi prácou, ktorú vykonáva Európska chemická agentúra v oblasti chemických látok, a prípravou referenčných dokumentov o BAT podľa smernice 2010/75/EÚ, by Európska chemická agentúra mala byť formálne poverená úlohou pri tejto príprave referenčných dokumentov o BAT.

(21)

Komisia by mala podporovať účasť zainteresovaných strán a zástupcov občianskej spoločnosti vrátane mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú podpore ochrany zdravia ľudí alebo životného prostredia, na fóre na výmenu informácií. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa Európska environmentálna agentúra zúčastňovala na výmene informácií, ak by odborné znalosti agentúry boli prospešné pri výmene informácií. Vzhľadom na rozšírenie rozsahu pôsobnosti a nárast pracovnej záťaže fóra pre výmenu informácií a technickej pracovnej skupiny by Komisia mala vyčleniť primerané zdroje a prijať potrebné zmeny, a to aj zmenou vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2012/119/EÚ (11), s cieľom zabezpečiť fungovanie fóra a technickej pracovnej skupiny.

(22)

S cieľom uľahčiť výmenu informácií na podporu určovania úrovní emisií a úrovní environmentálnej výkonnosti súvisiacich s BAT pri zachovaní integrity dôverných obchodných informácií by sa mali špecifikovať postupy zaobchádzania s informáciami označenými ako dôverné obchodné informácie alebo citlivé obchodné informácie vrátane podmienok týkajúcich sa anonymizácie určitých kategórií zainteresovaných strán a s informáciami získanými od odvetvia v kontexte výmeny informácií organizovanej Komisiou na účely vypracovania, prehodnotenia alebo aktualizácie referenčných dokumentov o BAT. Malo by sa zabezpečiť, aby osoby zúčastnené na výmene informácií neposkytli informácie označené ako dôverné obchodné informácie alebo citlivé obchodné informácie žiadnym zástupcom podnikov alebo obchodných združení, ktoré majú ekonomické záujmy v oblasti činnosti daného odvetvia a na súvisiacich trhoch. Takouto výmenou informácií nie je dotknuté právo hospodárskej súťaže Únie, predovšetkým článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(23)

Touto smernicou nevznikajú žiadne povinnosti na zverejňovanie dôverných obchodných informácií okrem tých, ktoré sú už stanovené v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (12) a (EÚ) 2016/943 (13).

(24)

Aby sa zabezpečila ochrana zdravia ľudí a životného prostredia ako celku, je potrebná synergia a koordinácia s ostatnými relevantnými právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia, a to vo všetkých štádiách vykonávania smernice 2010/75/EÚ. Preto by pred vydaním povolenia podľa uvedenej smernice mali prebehnúť náležité konzultácie so všetkými relevantnými príslušnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za súlad s relevantnými právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia.

(25)

S ohľadom na nepretržité zlepšovanie environmentálnej výkonnosti a bezpečnosti zariadení vrátane predchádzania vzniku odpadov, optimalizácie využívania zdrojov a opätovného používania vody, ako aj predchádzania rizikám spojeným s využívaním nebezpečných látok alebo znižovania týchto rizík, by prevádzkovatelia zariadení mali zaviesť a uplatňovať systém environmentálneho manažérstva v súlade s touto smernicou a príslušnými závermi o BAT a príslušné časti by mal sprístupniť verejnosti. Prevádzkovateľ by mal pred sprístupnením príslušných častí svojho systému environmentálneho manažérstva verejnosti mať možnosť upraviť alebo vylúčiť dôverné obchodné informácie. Takáto možnosť by sa mala uplatňovať obmedzene a s ohľadom na verejný záujem, ktorému zverejnenie v konkrétnom prípade slúži. Súčasťou systému environmentálneho manažérstva by malo byť aj riadenie rizík súvisiacich s používaním nebezpečných látok a analýza možnej náhrady nebezpečných látok bezpečnejšími alternatívami.

(26)

S cieľom zabezpečiť súlad systému environmentálneho manažérstva s požiadavkami smernice 2010/75/EÚ by systém environmentálneho manažérstva mal preskúmať prevádzkovateľ a mal by sa podrobiť auditu externého audítora, s ktorým prevádzkovateľ uzavrel zmluvu. Audítorom by mal byť buď orgán posudzovania zhody akreditovaný v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (14) podľa požiadaviek normy ISO 17021 alebo akákoľvek fyzická alebo právnická osoba s licenciou environmentálneho overovateľa v súlade s článkom 2 bodom 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 (15).

(27)

V záujme podpory dekarbonizácie, efektívneho využívania zdrojov a obehového hospodárstva by závery o BAT mali obsahovať záväzné úrovne environmentálnej výkonnosti súvisiace s BAT a orientačné úrovne environmentálnej výkonnosti spojené s novými technikami pre jednotlivé procesy s podobnými vlastnosťami, ako sú nosiče energie, suroviny, výrobné jednotky a konečné produkty, a vysokým stupňom homogénnosti v celej Únii v prípadoch, keď sú údaje sprístupnené pri výmene informácií na podporu stanovenia BAT dostatočne spoľahlivé. Závery o BAT by mali obsahovať aj orientačné referenčné hodnoty pre iné prípady, ktoré majú prevádzkovatelia zahrnúť do svojich systémov environmentálneho manažérstva v prípadoch, keď environmentálna výkonnosť vo veľkej miere závisí od konkrétnych okolností procesov. Úrovne environmentálnej výkonnosti súvisiace s BAT a referenčné hodnoty by mohli zahŕňať úrovne spotreby, úrovne efektívnosti využívania zdrojov a úrovne opätovného použitia, pokiaľ ide o materiály, vodu a zdroje energie, odpady a iné úrovne dosiahnuté za špecifikovaných referenčných podmienok. V úrovniach environmentálnej výkonnosti a referenčných hodnotách by sa mali stanoviť s prihliadnutím na zdroje potrebné na transformáciu zariadení, ktorých zámerom je znížiť emisie skleníkových plynov, ako aj zmeny zdrojov potrebných pre konkrétne výrobky v závislosti od dopytu, napríklad zmeny spotreby vody. Príslušný orgán by mal v povolení stanoviť záväzné rozsahy environmentálnej výkonnosti, ako sa stanovuje v záveroch o BAT, ako aj záväzné limity environmentálnej výkonnosti pre vodu a orientačné úrovne environmentálnej výkonnosti pre odpady a zdroje iné ako voda, ktoré z hľadiska životného prostredia nie sú menej prísne ako záväzné rozsahy, ak je zabezpečená nižšia výkonová hranica povinného rozsahu. Prevádzkovateľ by mal zahrnúť referenčné hodnoty do systému environmentálneho manažérstva.

(28)

Je potrebné bližšie špecifikovať podmienky, za ktorých môže príslušný orgán pri určovaní emisných limitov pre uvoľňovanie znečisťujúcich látok do vody v povolení vydanom podľa smernice 2010/75/EÚ zohľadniť procesy následného čistenia v čistiarni odpadových vôd. Emisné limity by sa mali špecifikovať tak, aby sa zabezpečilo, že takéto vypúšťanie nepovedie k zvýšenej záťaži znečisťujúcimi látkami vo vodných recipientoch ani nezhorší kapacitu alebo nezabráni možnej obnove zdrojov z čistiarne odpadových vôd v porovnaní so situáciou, keď zariadenie uplatňuje BAT a spĺňa úrovne emisií súvisiace s BAT pre priame vypúšťanie.

(29)

Zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia ako celku si okrem iného vyžaduje stanovenie emisných limitov v povoleniach na takej úrovni, ktorou sa zabezpečí dodržiavanie platných úrovní znečisťovania súvisiacich s BAT stanovenými v záveroch o BAT. Na zohľadnenie rozdielov v rámci daného druhu zariadení, ktoré vedú k zmenám v environmentálnej výkonnosti dosahovanej pri uplatňovaní BAT, sa úrovne emisií súvisiace s BAT (ďalej len „BAT-AEL“) zvyčajne uvádzajú ako intervaly a nie ako jednotlivé hodnoty. Napríklad daná technika BAT nebude v rôznych zariadeniach rovnako výkonná, keďže použitie niektorých BAT v určitých zariadeniach nemusí byť vhodné, alebo v prípade niektorých znečisťujúcich látok alebo zložiek životného prostredia by mohla byť kombinácia určitých BAT účinnejšia než iné. Dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia ako celku ohrozuje prax určovania najmenej prísnych emisných limitov v rozsahu úrovní emisií súvisiacich s BAT bez zváženia potenciálu daného zariadenia dosahovať nižšiu úroveň emisií pri použití BAT. Takáto prax odrádza najlepších v tejto oblasti od zavádzania účinnejších techník a prekáža pri dosahovaní rovnakých podmienok, ktoré zabezpečujú vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia. S cieľom znížiť emisie by mal príslušný orgán stanoviť emisné limity na najvyššej dosiahnuteľnej úrovni pre konkrétne zariadenie s ohľadom na celý rozsah úrovní BAT-AEL, ako aj medzizložkové účinky. Emisné limity by mali vychádzať z posúdenia prevádzkovateľa, v ktorom analyzuje reálnosť dosiahnutia najprísnejších hodnôt rozsahu BAT-AEL a zameria sa na dosiahnutie čo najlepšej environmentálnej výkonnosti konkrétnych zariadení, pokiaľ nepreukáže, že uplatnenie BAT, ako sú opísané v záveroch o BAT, umožňuje danému zariadeniu splniť iba menej prísne emisné limity. S cieľom podporiť stanovenie emisných limitov v povoleniach a prijatie všeobecne záväzných pravidiel by závery o BAT mali obsahovať informácie o okolnostiach, ktoré umožňujú dosiahnuť nižšie úrovne znečistenia v rámci rozsahu úrovní BAT-AEL stanovených pre kategórie zariadení s podobnými vlastnosťami. Pri určovaní emisných limitov v rámci rozsahu úrovní BAT-AEL by sa postup udeľovania výnimiek nemal uplatňovať.

(30)

V záveroch o BAT by sa mali uvádzať nové techniky a BAT, ktoré môžu priemyselné subjekty zaviesť na transformáciu zariadení tak, aby boli v súlade s cieľom Únie, ktorým je udržateľné, čisté, obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo. Príslušné orgány by mali mať možnosť poskytnúť priemyselným subjektom dostatok času na vykonanie hĺbkovej priemyselnej transformácie, ktorá si vyžaduje značné investície prostredníctvom BAT alebo nových techník, ktoré zahŕňajú významnú zmenu riešenia alebo technológie, alebo výmenu existujúceho zariadenia ako sa opisuje v záveroch o BAT a stanovuje v pláne transformácie.

(31)

V posledných rokoch zasiahli Úniu a jej členské štáty výnimočné krízové situácie, ako napríklad pandémia ochorenia COVID-19 a útočná vojna Ruska proti Ukrajine. Tieto krízy nečakane a priamo ovplyvnili dodávky energie a zdrojov, materiálov alebo vybavenia kritických pre spoločnosť, čo viedlo k vážnemu nedostatku a narušeniu dodávok, na ktoré je potrebné rýchlo reagovať. Ak si krízy vyžadujú takúto reakciu, mohlo by byť potrebné stanoviť emisné limity a limity environmentálnej výkonnosti, ktoré sú menej prísne ako úrovne uvedené v záveroch o BAT, aby sa zachovala výroba energie alebo výroba iného vybavenia kritického významu alebo aby sa umožnila kontinuita prevádzky kritických zariadení. Potreba stanoviť menej prísne emisné limity alebo limity environmentálnej výkonnosti musí byť v rovnováhe s potrebou chrániť životné prostredie a zdravie ľudí, ako aj zabezpečiť rovnosť podmienok a integritu vnútorného trhu. Preto sa menej prísne limity môžu stanoviť len ako posledná možnosť, keď boli vyčerpané všetky opatrenia vedúce k menšiemu znečisteniu. Príslušný orgán by mal zabezpečiť, aby v dôsledku emisií zo zariadenia nedošlo k závažnému znečisťovaniu. Emisie by sa mali monitorovať s cieľom dohliadať na ich vplyv na životné prostredie a verejné zdravie. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a chrániť vnútorný trh by Komisia mala mať možnosť poskytnúť prísne usmernenia týkajúce sa výnimočných krízových situácií a ich okolností, ktoré by sa mohli zohľadniť. Komisia by mala overiť, či sú takéto výnimky udelené členskými štátmi oprávnené, a vzniesť námietky, ak dospeje k záveru, že výnimka nie je oprávnená, a v takom prípade by členský štát mal túto výnimku bezodkladne prehodnotiť.

(32)

Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, že určité spaľovacie jednotky alebo jednotky vypúšťajúce oxid uhličitý uvedené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu Rady 2003/87/ES (16) oslobodia od požiadaviek na energetickú účinnosť stanovených v podmienkach povolenia.

(33)

S cieľom predchádzať emisiám znečisťujúcich látok zo zariadení v rozsahu pôsobnosti smernice 2010/75/EÚ alebo tieto emisie minimalizovať a vytvoriť rovnaké podmienky v rámci celej Únie, by sa prostredníctvom všeobecných zásad vrátane požiadavky na ich pravidelné prehodnocovanie mali lepšie vymedziť podmienky, za akých môžu byť udelené výnimky z emisných limitov, aby sa zabezpečilo harmonizovanejšie vykonávanie takých výnimiek v celej Únii. Okrem toho by sa výnimky z emisných limitov nemali udeľovať, ak by mohli ohroziť dodržiavanie noriem kvality životného prostredia.

(34)

V hodnotení smernice 2010/75/EÚ sa dospelo k záveru, že je určitý rozdiel v prístupoch k posudzovaniu súladu u zariadení, na ktoré sa vzťahuje kapitola II uvedenej smernice. S cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia ako celku, zabezpečiť dôsledné vykonávanie právnych predpisov Únie a rovnaké podmienky v celej Únii a súčasne minimalizovať administratívnu záťaž podnikov a subjektov verejného sektora, by Komisia mala stanoviť spoločné pravidlá pre posudzovanie dodržiavania emisných limitov a hodnotenie úrovne emisií do ovzdušia aj do vôd na základe BAT. Tieto pravidlá pre posudzovanie súladu by mali mať prednosť pred pravidlami stanovenými v kapitolách III a IV o posudzovaní dodržiavania emisných limitov uvedených v prílohách V a VI k smernici 2010/75/EÚ.

(35)

Normy kvality životného prostredia by sa mali chápať tak, že sa vzťahujú na všetky požiadavky stanovené v práve Únie, napríklad v právnych predpisoch týkajúcich sa ovzdušia a vôd, ktoré musí dané životné prostredie alebo jeho konkrétna časť v danom čase spĺňať. Preto je vhodné objasniť, že pri vydávaní povolenia pre zariadenie by príslušné orgány nemali stanoviť iba podmienky na zabezpečenie súladu prevádzky zariadenia s použitím záverov o BAT, ale ak je to vhodné z hľadiska zníženia konkrétneho podielu zariadenia na znečisťovaní v danej oblasti a s ohľadom na koncentráciu dotknutých znečisťujúcich látok v prijímajúcom prostredí, by do povolenia mali zaradiť osobitné dodatočné podmienky prísnejšie ako podmienky uvedené v príslušných záveroch o BAT, aby sa zabezpečil súlad zariadenia s normami kvality životného prostredia. Takéto podmienky by mohli obsahovať stanovenie prísnejších emisných limitov, limitov zaťaženia emisiami znečisťujúcich látok alebo obmedzenie prevádzky či kapacity zariadenia.

(36)

Na zabezpečenie súladu s relevantnými právnymi predpismi by podmienky povolenia mal pravidelne prehodnocovať a v prípade potreby aktualizovať príslušný orgán. Takéto prehodnotenia alebo aktualizácie by sa mali vykonať aj vtedy, ak je to potrebné na dosiahnutie súladu zariadenia s normou kvality životného prostredia, a to aj v prípade novej alebo revidovanej normy kvality životného prostredia, alebo ak si stav prijímajúceho prostredia vyžaduje revíziu povolenia s cieľom dosiahnuť súlad s plánmi a programami vypracovanými podľa právnych predpisov Únie, ako sú plány manažmentu povodia podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (17).

(37)

Zmluvné strany Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na svojom siedmom zasadnutí schválili zistenia Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru vo veci ACCC/C/2014/121, podľa ktorých zavedenie právneho rámca, v ktorom sa nepočíta so žiadnou možnosťou účasti verejnosti na prehodnocovaniach a aktualizáciách podľa článku 21 ods. 3, 4 a článku 21 ods. 5 písm. b) a c) smernice 2010/75/EÚ znamená, že Únia nedodržiava článok 6 ods. 10 dohovoru. K týmto zisteniam sa pripojila Únia a jej členské štáty a na účely dosiahnutia plného súladu s Aarhuským dohovorom treba uviesť, že členovia dotknutej verejnosti by mali včas dostať účinné príležitosti na účasť vo vydávaní povolení alebo aktualizácii ich podmienok stanovených príslušným orgánom, aj v prípadoch, keď sa podmienky povolenia prehodnocujú po zverejnení rozhodnutí o záveroch o BAT týkajúcich sa hlavnej činnosti zariadenia, keď vývoj BAT umožní výrazné zníženie emisií, keď bezpečnosť prevádzkovania vyžaduje použitie iných techník a keď je to potrebné na dodržanie novej alebo revidovanej normy kvality životného prostredia.

(38)

Ako objasňuje judikatúra Súdneho dvora (18), členské štáty nemôžu obmedziť zákonné právo na námietku voči rozhodnutiu subjektu verejného sektora na tých členov dotknutej verejnosti, ktorí sa zúčastnili na predchádzajúcom správnom konaní pri prijímaní takéhoto rozhodnutia. Judikatúra Súdneho dvora (19) tiež objasňuje, že účinný prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a účinné opravné prostriedky si okrem iného vyžadujú, aby členovia dotknutej verejnosti mali právo požiadať súd alebo príslušný nezávislý a nestranný orgán o nariadenie dočasných opatrení, aby sa predišlo danému prípadu znečisťovania, v prípade potreby aj dočasným zrušením sporného povolenia. Preto by sa malo uviesť, že procesná spôsobilosť by nemala byť podmienená úlohou, ktorú člen dotknutej verejnosti zohrával počas participatívnej fázy rozhodovacieho procesu, najmä s ohľadom na vydávanie povolení a uzatváranie lokalít podľa tejto smernice. Okrem toho by každý postup preskúmania mal byť spravodlivý, nestranný, včas a nie neúnosne nákladný a umožňovať primeranú a účinnú nápravu vrátane prípadných súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania. Pokiaľ ide o chov hospodárskych zvierat, pozastavením prevádzky by v žiadnom prípade nemalo byť dotknuté pokračovanie činností potrebných na zabezpečenie dobrých životných podmienok hospodárskych zvierat.

(39)

Cezhraničná spolupráca by sa mala realizovať pred vydaním povolení v prípade, keď by prevádzka zariadenia mohla ovplyvniť viac ako jeden členský štát, a jej súčasťou by mali byť predbežné informácie a konzultácie členov dotknutej verejnosti a príslušných orgánov v iných členských štátoch, ktoré by mohli byť ovplyvnené.

(40)

Pri hodnotení smernice 2010/75/EÚ sa zistilo, že aj keď jej zámerom je posilňovať transformáciu európskeho priemyslu, nie je dostatočne dynamická a dostatočne nepodporuje zavádzanie inovatívnych procesov a technológií vrátane tých, ktoré sú nevyhnutné pre súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu a dosahovanie cieľov európskeho klimatického predpisu. Bez toho, aby sa predpisovalo používanie akejkoľvek techniky alebo špecifickej technológie, je preto vhodné podporiť testovanie a zavádzanie nových techník so zlepšenou environmentálnou výkonnosťou, podporiť spoluprácu s výskumníkmi a odvetviami v rámci projektov výskumu financovaných z verejných zdrojov podľa podmienok stanovených príslušnými európskymi a vnútroštátnymi nástrojmi financovania, ako aj zriadiť špecializované centrum na podporu inovácií získavaním a analýzou informácií o nových technikách relevantných pre činnosti v rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice vrátane chovu hydiny a ošípaných a charakterizovať úroveň ich vývoja od výskumu po zavedenie s použitím škály úrovní technologickej pripravenosti a posúdiť úroveň environmentálnej výkonnosti týchto techník s ohľadom na všetky potenciálne obmedzenia dostupnosti údajov a ich spoľahlivosti. Pôjde aj o výmenu informácií o vypracovaní, prehodnotení a aktualizácii referenčných dokumentov o BAT. Nové techniky, ktoré má centrum analyzovať, by mali byť prinajmenšom na úrovni technologickej pripravenosti 6 – 7, konkrétne technológia predvedená v príslušnom prostredí (prostredí relevantnom pre dané odvetvie v prípade kľúčových podporných technológií) alebo systémového prototypu predvedeného v prevádzkovom prostredí.

(41)

Dosiahnutie cieľov Únie pre čisté, obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050 si vyžaduje hĺbkovú transformáciu hospodárstva Únie. V súlade s ôsmym environmentálnym akčným programom by sa preto malo vyžadovať od prevádzkovateľov zariadení, na ktoré sa vzťahuje smernica 2010/75/EÚ, aby sa plány transformácie stali súčasťou ich systémov environmentálneho manažérstva. Uvedenými plánmi transformácie sa tiež doplnia požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (20) ako prostriedku pre uplatňovanie týchto požiadaviek na úrovni zariadenia. Hlavnou prioritou by mala byť transformácia energeticky náročných činností uvedených v prílohe I. Preto by prevádzkovatelia energeticky náročných zariadení mali vypracovať plány transformácie do 30. júna 2030. Od prevádzkovateľov zariadení vykonávajúcich ďalšie činnosti uvedené v prílohe I by sa malo vyžadovať, aby vypracovali plány transformácie ako súčasť prehodnotenia a aktualizácie povolenia po zverejnení rozhodnutí o záveroch o BAT po 1. januári 2030. Prevádzkovatelia by mali mať možnosť vypracovať jednotný plán transformácie pre všetky zariadenia pod ich kontrolou v členských štátoch a, ak prvky plánov transformácie už boli vypracované v iných dokumentoch a sú v súlade s požiadavkami smernice 2010/75/EÚ, prevádzkovatelia by mali mať možnosť uviesť v pláne transformácie odkaz na príslušné dokumenty. Zatiaľ čo plány transformácie by mali zostať orientačnými dokumentmi a prevádzkovatelia zodpovední za ich vypracovanie, orgán posudzovania zhody alebo environmentálny overovateľ, s ktorým prevádzkovatelia v rámci svojho systému environmentálneho manažérstva uzavreli zmluvu, by mal skontrolovať, či obsahujú minimálne informácie požadované podľa delegovaného aktu, ktorý má Komisia prijať, a prevádzkovatelia by mali plány transformácie zverejniť.

(42)

Digitálne nástroje, ako sú digitalizované systémy riadenia, by mohli pomôcť kvantitatívne a kvalitatívne posudzovať a riadiť riziká súvisiace so znečistením, a pomáhať prevádzkovateľom pri transformácii ich zariadení.

(43)

Väčšia zrozumiteľnosť je potrebná pre kritériá posudzovania toho, či vyčistené plyny alebo kvapaliny po splyňovaní a pyrolýze odpadu sú dostatočne vyčistené tak, že pred spálením už nebudú odpadom.

(44)

Vzhľadom na vysoký počet chovných zariadení, ktoré by sa mali zahrnúť do rozsahu pôsobnosti smernice 2010/75/EÚ, a na relatívnu jednoduchosť procesov a priebehu emisií v takých zariadeniach, je vhodné stanoviť konkrétne administratívne postupy na vydávanie povolení a na vykonávanie príslušných činností, ktoré sú prispôsobené odvetviu, bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na informovanie a účasť verejnosti, monitorovanie a dodržiavanie predpisov. To by umožnilo prijatie všeobecne záväzných pravidiel na vnútroštátnej úrovni a registráciu poľnohospodárskych podnikov namiesto vydávania individuálnych povolení poľnohospodárskym podnikom. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všeobecne záväzné pravidlá a postupy registrácie zaisťovali vysokú úroveň ochrany životného prostredia rovnocennú s úrovňou, ktorú možno dosiahnuť podmienkami individuálnych povolení.

(45)

Predpokladá sa, že inovatívne techniky prichádzajúce na trh výraznejšie obmedzia emisie znečisťujúcich látok aj skleníkových plynov zo zariadení v rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES a smernice 2010/75/EÚ. To umožní vytváranie ďalších synergií medzi uvedenými smernicami a mohlo by to ovplyvniť ich pôsobenie, napríklad aj na trhu s uhlíkom. Smernica 2003/87/ES obsahuje v tejto súvislosti ustanovenie o preskúmaní účinnosti synergií so smernicou 2010/75/EÚ a požiadavku koordinovať povolenia relevantné pre životné prostredie a klímu, aby sa zabezpečilo efektívne a rýchlejšie vykonávanie opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s klimatickými a energetickými cieľmi Únie. Na zohľadnenie dynamiky inovácií v tomto smere a preskúmanie uvedené v článku 8 smernice 2003/87/ES, by Komisia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o preskúmaní vykonávania smernice 2010/75/EÚ do roku 2028 a potom každých päť rokov.

(46)

V nadväznosti na zjednodušenie podávania správ podľa smernice 2010/75/EÚ by Komisia mala ďalej zefektívňovať spôsob, akým jej členské štáty poskytujú informácie podľa uvedenej smernice, iných príslušných požiadaviek práva Únie, a najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1244 (21). Vykazované informácie by mali umožniť zmysluplné preskúmanie vykonávania a dosiahnutých výsledkov, pokiaľ ide o emisie a ďalšie formy znečistenia, emisné limity, uplatňovanie BAT, udeľovanie výnimiek a stav prevádzky zariadení. Na tento účel by Komisia mala do 5. augusta 2026 aktualizovať vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa stanovuje druh, formát a frekvencia vykazovania informácií členskými štátmi.

(47)

S cieľom zabezpečiť, aby smernica 2010/75/EÚ naďalej plnila svoje ciele predchádzať emisiám znečisťujúcich látok alebo ich znižovať a aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, by sa mali zaviesť prevádzkové pravidlá pre činnosti súvisiace s chovom ošípaných a hydiny s ohľadom na osobitosti jednotlivých oblastí činnosti. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (22). Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov.

(48)

Komisia by mala preskúmať potrebu kontroly emisií z prieskumu a ťažby minerálnych olejov a zemného plynu na pevnine a na mori, pričom by mala zohľadniť existujúci legislatívny rámec Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1787 (23) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ (24), potrebu kontrolovať emisie zo spracovania a ťažby neenergetických priemyselných nerastov používaných v priemysle inom ako stavebníctvo na mieste, ako aj potrebu kontrolovať emisie zo spracovania a ťažby rúd na mieste, ktoré sa nedávno vykonávajú v Únii, a potrebu revidovať prahovú hodnotu činnosti v prílohe I pre výrobu vodíka elektrolýzou vody.

(49)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2010/75/EÚ by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie i) štandardizovanej metodiky na posudzovanie nepomeru nákladov na vykonávanie záverov o BAT a potenciálnych environmentálnych prínosov v súlade s článkom 15 ods. 4 s ohľadom na metódy, ako je „hodnota štatistického života“ (VSL) alebo v náležitých prípadoch metóda „hodnota roku života“ (VOLY), ii) štandardizovanej metodiky posudzovania uvedeného v článku 15 ods. 6, iii) metódy merania na posúdenie dodržiavania emisných limitov stanovených v povolení, pokiaľ ide o emisie do ovzdušia a vôd, iv) podrobných opatrení potrebných na zriadenie a fungovanie inovačného centra pre priemyselnú transformáciu a emisie, v) formátu, ktorý sa má použiť pre plány transformácie, a vi) toho, ktoré informácie sú relevantné pre uverejnenie zo systému environmentálneho manažérstva, ktoré by mali obsahovať aspoň informácie o ukazovateľoch a cieľoch environmentálnej výkonnosti, ako aj o pokroku pri dosahovaní environmentálnych cieľov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(50)

S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie a presadzovanie povinností stanovených v smernici 2010/75/EÚ je potrebné špecifikovať minimálny obsah účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Rozdielne režimy sankcií, skutočnosť, že uložené sankcie sa v mnohých prípadoch považujú za príliš nízke, aby skutočne mali odrádzajúci účinok na nezákonné konanie, ako aj nejednotné vykonávanie v členských štátoch narúšajú rovnaké podmienky pre priemyselné emisie v Únii.

(51)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá pre sankcie uplatniteľné v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Členské štáty môžu stanoviť pravidlá pre správne aj trestné sankcie. Uloženie trestných a správnych sankcií by však v žiadnom prípade nemalo viesť k porušeniu práva nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (zásada ne bis in idem), ako ho vykladá Súdny dvor. V prípade najzávažnejších porušení, ktorých sa dopustila právnická osoba, ako sú porušenia s vysokou závažnosťou z dôvodu ich povahy, rozsahu a opakovania, alebo ak tieto porušenia predstavujú významné riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie, by členské štáty mali zabezpečiť, aby súčasťou ich vnútroštátneho sankčného systému boli pokuty s maximálnou výškou aspoň 3 % ročného obratu prevádzkovateľa v Únii vo finančnom roku predchádzajúcom tomu, v ktorom bola pokuta uložená. Za tieto porušenia a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES (25), môžu členské štáty tiež alebo alternatívne prijať trestné sankcie za predpokladu, že sú účinné, primerané a odrádzajúce.

(52)

Ak dôjde k poškodeniu zdravia ľudí v dôsledku porušenia vnútroštátnych opatrení prijatých podľa smernice 2010/75/EÚ, členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa dotknutí jednotlivci mohli domáhať náhrady danej škody a aby ju mohli získať od príslušných fyzických alebo právnických osôb. Také pravidlá náhrady škody prispievajú k dosahovaniu cieľov udržiavania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia a ochrany zdravia ľudí, ako sa stanovuje v článku 191 ZFEÚ. Takisto podporujú právo na život, právo na nedotknuteľnosť osoby a právo na zdravotnú starostlivosť, ako sa stanovuje v článkoch 2, 3 a 35 Charty základných práv Európskej únie, a zároveň právo na účinný prostriedok nápravy, ako sa stanovuje v článku 47 Charty. Okrem toho smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES (26) nepriznáva súkromným osobám právo na náhradu škody ako následok environmentálnej škody alebo bezprostrednej hrozby vzniku takejto škody.

(53)

Preto je vhodné, aby bolo v smernici 2010/75/EÚ upravené právo na náhradu škôd, ktoré utrpeli jednotlivci, a aby sa zabezpečila ochrana práv jednotlivca v súvislosti s poškodením zdravia spôsobeným porušením smernice 2010/75/EÚ, a tým sa zabezpečilo účinnejšie presadzovanie uvedenej smernice. Pravidlá týkajúce sa nárokov na náhradu škody by mali byť koncipované a uplatňované tak, aby výkon práva na náhradu škody neznemožňovali alebo nadmerne nesťažovali.

(54)

Vplyv smernice 2010/75/EÚ na procesnú autonómiu členských štátov by sa mal obmedziť na to, čo je nevyhnutné na zabezpečenie ňou sledovaných cieľov ochrany zdravia ľudí prostredníctvom bezpečného životného prostredia a nemal by ovplyvňovať iné vnútroštátne procesné pravidlá stanovujúce právo na požadovanie náhrady za porušenie uvedenej smernice. Takéto vnútroštátne pravidlá by však nemali brániť účinnému fungovaniu mechanizmu na získanie náhrady, ako sa vyžaduje v smernici 2010/75/EÚ.

(55)

Smernica 2010/75/EÚ sa v členských štátoch vykonáva rozdielnym spôsobom, pokiaľ ide o zariadenia na výrobu keramických výrobkov vypaľovaním, keďže členské štáty sa na základe znenia vo vymedzení tejto činnosti mohli rozhodnúť, či uplatnia obe kritériá, t. j. kritérium výrobnej kapacity aj kritérium kapacity pece, alebo len jedno z nich. Na zabezpečenie dôslednejšieho vykonávania uvedenej smernice a zaistenie rovnakých podmienok v Únii by mali byť takéto zariadenia zahrnuté do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice, ak je splnené jedno z dvoch uvedených kritérií.

(56)

Príslušný orgán by mal pri určovaní emisných limitov pre znečisťujúce látky zvážiť všetky látky vrátane látok vzbudzujúcich obavy, ktoré môže príslušné zariadenie vypúšťať a ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie alebo zdravie ľudí. Pritom by mal zvážiť nebezpečné vlastnosti, množstvo a povahu vypúšťaných látok a ich potenciál znečistiť niektorú zložku životného prostredia. V prípade potreby sú závery o BAT referenčným bodom pre výber látok, ktorým sa majú stanoviť emisné limity, hoci príslušný orgán môže rozhodnúť o výbere ďalších látok. V súčasnosti sú jednotlivé znečisťujúce látky uvedené v neúplnom zozname v prílohe II k smernici 2010/75/EÚ, ktorá nie je zlučiteľná s komplexnou koncepciou uvedenej smernice a neodráža potrebu, aby príslušné orgány zohľadnili všetky relevantné znečisťujúce látky vrátane látok, ktoré začínajú vzbudzovať obavy. Neúplný zoznam znečisťujúcich látok by sa mal preto vypustiť. Namiesto neho by sa malo odkázať na zoznam znečisťujúcich látok v prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (27).

(57)

Hoci skládky odpadov sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice 2010/75/EÚ, v súvislosti s nimi neexistujú závery o BAT, keďže táto činnosť patrí do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 1999/31/ES (28), pričom požiadavky v nej sa považujú za BAT. V dôsledku technického vývoja a inovácií od prijatia smernice 1999/31/ES sú momentálne dostupné účinnejšie techniky na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia. Prijatím záverov o BAT podľa smernice 2010/75/EÚ by bolo možné riešiť kľúčové problémy v oblasti životného prostredia súvisiace s prevádzkovaním skládok odpadov, ako aj so značnými emisiami metánu. V smernici 1999/31/ES by sa teda malo umožniť prijatie záverov o BAT, pokiaľ ide o skládky odpadov, podľa smernice 2010/75/EÚ.

(58)

Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zvýšiť jeho kvalitu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu cezhraničnej povahy znečistenia spôsobeného priemyselnou činnosťou ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(59)

Podľa zásady proporcionality je na dosiahnutie základného cieľa, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality, nevyhnutné a vhodné stanoviť pravidlá integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania, ktoré má pôvod v priemyselných činnostiach a činnostiach chovu hospodárskych zvierat. V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaných cieľov.

(60)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (29) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie uvedených dokumentov je odôvodnené.

(61)

Spaľovacie zariadenia, ktoré sú súčasťou malých izolovaných sústav, môžu vzhľadom na svoju geografickú polohu a nedostatočné prepojenie so sieťou členských štátov na pevnine alebo so sieťou iného členského štátu čeliť osobitným výzvam, ktoré si vyžadujú viac času na dosiahnutie súladu s emisnými limitmi. Dotknuté členské štáty by mali vypracovať plán na dosiahnutie súladu pre spaľovacie zariadenia, ktoré sú súčasťou malej izolovanej sústavy, v ktorom sa stanovia opatrenia na zabezpečenie dodržiavania emisných limitov najneskôr do 31. decembra 2029. V pláne by sa mali opísať opatrenia na zabezpečenie súladu s touto smernicou a na minimalizáciu množstva a trvania emisií znečisťujúcich látok v období, na ktoré sa plán vzťahuje, a uviesť informácie o opatreniach na riadenie spotreby a možnostiach prechodu na čistejšie palivá alebo čistejšie alternatívy, ako sú zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a prepojenie so sieťami na pevnine alebo so sieťou iného členského štátu. Dotknuté členské štáty by mali oznámiť svoj plán na dosiahnutie súladu Komisii. Ak Komisia vznesie námietky, členské štáty by mali plán aktualizovať. Dotknuté členské štáty by mali každoročne podávať správy o pokroku pri dosahovaní súladu.

(62)

Mali by sa stanoviť prechodné ustanovenia s cieľom poskytnúť členským štátom, príslušným orgánom a zariadeniam čas na dosiahnutie súladu s novými ustanoveniami a tiež poskytnúť Komisii čas na prijatie nových záverov o BAT, v ktorých sa tieto nové ustanovenia zohľadnia. Na zabezpečenie právnej istoty treba mať pevne stanovený dátum, dokedy najneskôr by mali byť ustanovenia splnené. Vzhľadom na sevillský proces a počet referenčných dokumentov o BAT, ktoré treba prehodnotiť, by sa tento dátum mal stanoviť na 12 rokov pre existujúce činnosti a 10 rokov pre nové činnosti. To nebráni, aby sa závery o BAT prijali a vykonávali skôr, čo sa predpokladá v prípade väčšiny činností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Existujúce zariadenia by mali byť v súlade s ustanoveniami smernice 2010/75/EÚ v znení účinnom k 3. augustu 2024 až do prijatia nových záverov o BAT alebo do aktualizácie povolenia.

(63)

Smernice 2010/75/EÚ a 1999/31/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Názov sa nahrádza takto:

„Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o emisiách z priemyslu a chovu hospodárskych zvierat (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)“.

2.

V článku 1 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Stanovujú sa ňou aj pravidlá zamerané na prevenciu, alebo ak to nie je možné, na neustále znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, predchádzanie vzniku odpadov, zlepšovanie efektívneho využívania zdrojov, a podporu obehového hospodárstva a dekarbonizácie, s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia ako celku.“

3.

V článku 2 sa odsek 1 nahrádza takto:

4.

Článok 3 sa mení takto:

5.

V článku 4 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Odchylne od prvého pododseku môžu členské štáty zaviesť postup registrácie zariadení, na ktoré sa vzťahuje len kapitola V alebo VIa.“

6.

V článku 5 sa dopĺňa tento odsek:

7.

Články 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

(*3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56).“ "

8.

V článku 9 sa odsek 2 nahrádza takto:

9.

V článku 11 sa písmeno f) nahrádza takto:

10.

V článku 11 sa vkladajú tieto písmená:

11.

V článku 12 ods. 1 sa písmená b), c) a f) nahrádzajú takto:

12.

Článok 13 sa mení takto:

13.

Článok 14 sa mení takto:

14.

Vkladá sa tento článok:

(*4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1785 z 24. apríla 2024, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) a smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov (Ú. v. EÚ L, 2024/1785, 15.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1785/oj).“ "

15.

Článok 15 sa nahrádza takto:

16.

Vkladá sa tento článok:

17.

V článku 16 sa odsek 2 nahrádza takto:

18.

V článku 16 sa dopĺňa tento odsek:

19.

V článku 16 sa dopĺňa tento odsek:

20.

Článok 18 sa nahrádza takto:

21.

V článku 20 sa odsek 1 nahrádza takto:

22.

V článku 21 ods. 3 prvom pododseku sa písmeno a) nahrádza takto:

23.

V článku 21 ods. 5 sa písmeno c) nahrádza takto:

24.

V článku 21 ods. 5 sa dopĺňa toto písmeno:

25.

V článku 23 ods. 4 sa piaty pododsek nahrádza takto:

„Komisia prijme usmernenia ku kritériám vyhodnocovania rizík pre životné prostredie a v prípade potreby ich pravidelne aktualizuje.“

26.

Článok 24 sa mení takto:

27.

V článku 25 ods. 1 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Spôsobilosť v postupe preskúmania nesmie závisieť od úlohy, ktorú mal člen dotknutej verejnosti vo fáze účasti na rozhodovacích postupoch podľa tejto smernice.

Postup preskúmania musí byť spravodlivý, nestranný a načas, nesmie byť neúnosne nákladný a musí sa ním zabezpečiť primeraná a účinná náprava vrátane prípadných súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania.“

28.

V článku 26 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

29.

Za článok 26 sa vkladá tento nadpis:

„ KAPITOLA IIA

UMOŽNENIE A PODPORA INOVÁCIÍ“.

30.

Článok 27 sa nahrádza takto:

31.

Vkladajú sa tieto články:

32.

V článku 30 sa odsek 5 nahrádza takto:

33.

V článku 30 ods. 6 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty ihneď oznámia Komisii každú výnimku udelenú podľa prvého pododseku vrátane jej dôvodov a uložených podmienok.“

34.

Vkladá sa tento článok:

35.

V článku 42 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Táto kapitola sa nevzťahuje na zariadenia na splyňovanie alebo pyrolýzu, ak sú plyny alebo kvapaliny, ktoré týmto tepelným spracovaním odpadov vznikajú, upravené pred spaľovaním do takej miery, že:

36.

V článku 48 sa odsek 1 nahrádza takto:

37.

V článku 63 sa odsek 2 nahrádza takto:

38.

V článku 70 sa odsek 3 nahrádza takto:

39.

Za článok 70 sa vkladá tento nadpis:

„ KAPITOLA VIA

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE CHOV HYDINY A OŠÍPANÝCH“.

40.

Za nadpis kapitoly VIa sa vkladajú tieto články:

41.

V článku 72 sa odsek 2 nahrádza takto:

42.

V článku 73 ods. 1 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

„Do 30. júna 2028 a potom každých päť rokov predkladá Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o preskúmaní vykonávania tejto smernice. Správa obsahuje informácie o činnostiach, pre ktoré boli alebo neboli prijaté závery o BAT podľa článku 13 ods. 5 tejto smernice, zohľadňuje dynamiku inovácií vrátane nových techník, potrebu ďalších opatrení na prevenciu znečisťovania a preskúmanie uvedené v článku 8 smernice 2003/87/ES.

Súčasťou tejto správy je posúdenie potreby opatrenia Únie formou stanovenia alebo aktualizácie minimálnych požiadaviek pre celú Úniu na emisné limity a na pravidlá pre monitorovanie a dodržiavanie súladu pri činnostiach v rozsahu pôsobnosti záverov o BAT prijatých počas predchádzajúceho päťročného obdobia na základe týchto kritérií:

43.

Článok 73 sa mení takto:

44.

Článok 74 sa nahrádza takto:

45.

Článok 75 sa nahrádza takto:

46.

Článok 76 sa nahrádza takto:

47.

Články 77 a 78 sa vypúšťajú.

48.

Článok 79 sa nahrádza takto:

(*5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28).“ "

49.

Vkladá sa tento článok:

50.

Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tejto smernici.

51.

Vkladá sa príloha Ia uvedená v prílohe II k tejto smernici.

52.

Príloha II sa nahrádza textom uvedeným v prílohe III k tejto smernici.

53.

Príloha III sa mení v súlade s prílohou IV k tejto smernici.

54.

Príloha IV sa mení v súlade s prílohou V k tejto smernici.

55.

Príloha V sa mení v súlade s prílohou VI k tejto smernici.

56.

Príloha VI sa mení v súlade s prílohou VII k tejto smernici.