(1)

V súlade s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode Komisia prijala oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „Z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (ďalej len „stratégia Z farmy na stôl“), v ktorom oznámila opatrenia zamerané na zdravší a udržateľnejší potravinový systém Únie. Prostredníctvom uvedených opatrení sa Komisia usiluje okrem iného stimulovať zmenu zloženia výrobkov v prípade potravín s vysokým obsahom cukrov a uľahčiť prechod na zdravé a udržateľné stravovanie. Ďalej Komisia s cieľom posilniť spotrebiteľov, aby si na základe spoľahlivých informácií mohli vyberať zdravé a udržateľné potraviny, oznámila možné rozšírenie povinnosti uvádzať označenie pôvodu alebo proveniencie na určité výrobky, pričom v plnej miere zohľadní dosahy na vnútorný trh.

(2)

V smernici Rady 2001/110/ES (3) sa stanovujú vymedzenia pojmov, názvy, spoločné pravidlá týkajúce sa zloženia a požiadavky na kvalitu a označovanie medu.

(3)

Vzhľadom na úzku väzbu medzi kvalitou medu a jeho pôvodom, ako aj na potrebu zabrániť uvádzaniu spotrebiteľov do omylu, pokiaľ ide o kvalitu produktu, sa v smernici 2001/110/ES stanovujú pravidlá týkajúce sa označovania pôvodu na účely uvádzania, kde bol med získaný. V článku 2 bode 4 uvedenej smernice sa konkrétne vyžaduje, aby bola na etikete uvedená krajina alebo krajiny pôvodu, kde bol med získaný, a stanovuje sa v ňom, že ak má med pôvod vo viac ako jednom členskom štáte alebo v tretej krajine, možno povinné označenie krajín pôvodu podľa potreby nahradiť jedným z týchto označení: „zmes medov z EÚ“, „zmes medov mimo EÚ“, „zmes medov z EÚ a mimo EÚ“. Rôzne pravidlá prijaté na uvedenom základe členskými štátmi mohli mať za následok uvádzanie spotrebiteľov do omylu a obmedzenie fungovania vnútorného trhu.

(4)

Vzhľadom na osobitný záujem spotrebiteľov o zemepisný pôvod medu a vzhľadom na cieľ stratégie „Z farmy na stôl“, ktorý spočíva v posilnení spotrebiteľov tak, aby robili informované rozhodnutia, a to aj s ohľadom na pôvod potravín, ktoré konzumujú, ako aj v záujme zachovania efektívneho fungovania vnútorného trhu v celej Únii harmonizáciou pravidiel označovania je vhodné vykonať revíziu pravidiel označovania pôvodu medu. Táto smernica by mala ako základné pravidlo vyžadovať, aby sa na etikete uvádzala krajina alebo krajiny pôvodu v zostupnom poradí spolu s percentuálnym vyjadrením podielu každej krajiny pôvodu, ak ide o zmesi, pričom jednotlivé podiely v zmesi sa vypočítajú na základe dokumentácie prevádzkovateľa o vysledovateľnosti a pre jeden podiel je povolená 5 % odchýlka.

(5)

S cieľom zabezpečiť určitý stupeň flexibility by však členské štáty mali mať možnosť stanoviť, že v prípade zmesí medu s viac ako štyrmi rôznymi krajinami pôvodu je povolené uvádzať percentuálne vyjadrenia len pre štyri najväčšie podiely v zmesi, ak spolu predstavujú viac ako 50 % celej zmesi. Všetky zostávajúce krajiny pôvodu by sa mali uvádzať v zostupnom poradí, ako v prípade uplatnenia základného pravidla. Takáto flexibilita nezasahuje do voľného pohybu medu označeného v súlade so základným pravidlom, keďže základné pravidlo umožňuje poskytnúť spotrebiteľom úplnejšie informácie. Zo vzťahu medzi základným pravidlom a touto flexibilitou vyplýva, že v prípade viac ako štyroch krajín pôvodu, keď sa podiely piatej alebo ďalších krajín pôvodu v zmesi rovnajú podielu štvrtej krajiny, nie je možné uviesť len štyri najväčšie podiely, a preto by sa malo uplatňovať základné pravidlo.

(6)

Vzhľadom na menšiu veľkosť balení obsahujúcich iba jednu porciu medu s hmotnosťou 30 g alebo menej a súvisiace technické ťažkosti je vhodné v prípade zmesí medu stanoviť, aby sa namiesto úplného názvu krajín pôvodu mohol používať štandardizovaný a medzinárodne známy kód krajiny, konkrétne medzinárodná norma ISO 3166, v ktorej sa vymedzujú medzinárodne uznávané písmenové kódy na účely označovania krajín. Na riešenie technických ťažkostí v súvislosti s menšou veľkosťou balení je vhodné použiť najmä dvojmiestny kód alfa-2, ktorý odporúča Medzinárodná organizácia pre normalizáciu ako kód na všeobecný účel.

(7)

V koordinovanom pláne kontroly pravosti medu (2015 – 2017) a koordinovanej akcii Komisie s názvom „Z úľov“ (2021 – 2022) sa zdôrazňuje, že vysoké percento medu uvádzaného na trh Únie tvorí pravdepodobne falšovaný med. Je potrebné zabezpečiť, aby boli k dispozícii harmonizované metódy analýzy na odhalenie falšovania medu vyrábaného a predávaného v Únii. Okrem existujúcich vykonávacích právomocí uvedených v článku 4 ods. 1 smernice 2001/110/ES by sa preto Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o vypracovanie takýchto jednotných metód. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4). Je vhodné stanoviť konkrétnu lehotu na výkon uvedených právomocí.

(8)

Určité tepelné spracovania môžu viesť k degradácii zložiek medu, najmä enzýmov. Peľ, ktorý je kľúčovou zložkou medu a poskytuje odkaz na jeho botanický pôvod, môže poskytnúť informácie o zemepisnom pôvode medu. S cieľom zabezpečiť spravodlivé obchodné praktiky a chrániť záujmy spotrebiteľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o kritériá na určenie kvetového, rastlinného alebo zemepisného pôvodu medu a na zabezpečenie toho, aby med, ktorý sa uvádza na trh, bol v súlade so smernicou 2001/110/ES, najmä aby sa zabránilo deaktivácii enzýmov a aby sa zabezpečilo, že peľ nebude do značnej miery odstránený.

(9)

S cieľom chrániť záujmy spotrebiteľov, obmedziť v čo najväčšej možnej miere podvody spojené s falšovanými produktmi, ktoré nezodpovedajú označeniu „med“, umožniť potvrdenie poskytnutých informácií o pôvode a kvalite medu a zabezpečiť maximálnu transparentnosť by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zavedenie požiadaviek na vysledovateľnosť, ktorými sa zabezpečí dostupnosť základných informácií o pôvode medu vrátane krajiny pôvodu v dodávateľskom reťazci Únie, a to od výrobcu, ktorý med získava, alebo od dovozcu až po spotrebiteľa, a tiež sa zabezpečí prístup k týmto informáciám. Harmonizované požiadavky na vysledovateľnosť medov vyrábaných v Únii a dovážaných do nej sú potrebné na to, aby príslušné orgány členských štátov mohli vysledovať celý dodávateľský reťazec minimálne k prvému kroku v rámci hraníc Únie. Uvedené pravidlá by nemali zvýšiť administratívnu záťaž výrobcov, ale mali by spotrebiteľom a dozorným orgánom uľahčiť vysledovanie medu v rámci Únie od jeho získania až po plnenie do pohárov. Preto by sa prostredníctvom nových požiadaviek na vysledovateľnosť medu mali zabezpečiť presné informácie o pôvode medu a jeho pravosti v jeho dodávateľskom reťazci. So zreteľom na systém vysledovateľnosti a s cieľom formulovať najvhodnejšie požiadavky, okrem iného v súvislosti s analýzou dostupných digitálnych riešení alebo metód vrátane prípadného jedinečného identifikačného kódu alebo podobných techník, by Komisia mala vykonať štúdiu uskutočniteľnosti.

(10)

Pri prijímaní uvedených delegovaných aktov je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (5). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(11)

S cieľom pomôcť Komisii najlepšou dostupnou odbornosťou by sa mala zriadiť platforma. Uvedená platforma by mala okrem iného poskytovať odporúčania pre únijný systém vysledovateľnosti, ktorým sa zabezpečí dostupnosť základných informácií o pôvode medu a prístup k týmto informáciám, medzi ktoré v náležitých prípadoch patrí aj krajina pôvodu, rok výroby a jedinečný identifikátor výrobcu v dodávateľskom reťazci Únie, a to od výrobcu, ktorý med získal, alebo od dovozcu až po spotrebiteľa. Platforma by mala slúžiť aj ako pomoc pri zriadení budúceho referenčného laboratória Únie pre med s cieľom zlepšiť kontroly a odhaľovať falšovanie medu prostredníctvom harmonizovaných metód a systematicky testovať med najnovšími testovacími metódami na preukázanie jeho pravosti a kvality.

(12)

Smernicou Rady 2001/112/ES (6) sa stanovujú základné požiadavky, ktoré treba splniť v súvislosti s výrobou, zložením a označovaním ovocných štiav a niektorých podobných produktov určených na ľudskú spotrebu, aby sa docielila ochrana záujmov spotrebiteľov a zlepšil voľný pohyb týchto produktov.

(13)

V roku 2012 bola smernica 2001/112/ES zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/12/EÚ (7) tak, aby sa v nej zohľadnili nové pravidlá o povolených prísadách, napr. pravidlá týkajúce sa pridávania cukrov, ktoré už v ovocných šťavách nebolo povolené. Vzhľadom na túto zmenu požiadaviek na zloženie ovocných štiav mohol sektor ovocných štiav, hoci len jeden rok, označovať šťavy tvrdením, že žiadne ovocné šťavy neobsahujú pridané cukry, s cieľom informovať spotrebiteľov, aby vedeli okamžite a jasne rozlíšiť ovocné šťavy od niektorých ďalších podobných produktov, pokiaľ ide o pridávanie cukrov do nich. Toto krátke časové obdobie však nestačilo na informovanie spotrebiteľov o tom, že podľa nových pravidiel o povolených prísadách sa pridávanie cukrov do ovocných štiav už nepovoľuje. V súlade s časťou II bodom 2 piatou zarážkou prílohy I k smernici 2001/112/ES môžu byť ovocné nektáre bez pridaných cukrov a bez sladidiel označené výživovým tvrdením „bez pridania cukrov“ alebo iným tvrdením, ktoré má pre spotrebiteľa pravdepodobne rovnaký význam, spolu s označením „obsahuje prirodzene vyskytujúce sa cukry“. V dôsledku toho niektorým spotrebiteľom a zdravotníkom stále nie je jasné, že ovocné šťavy na rozdiel od ovocných nektárov nemôžu obsahovať pridané cukry. Táto situácia mohla spotrebiteľov uviesť do omylu, keďže z výskumov vyplýva, že ak si má spotrebiteľ vybrať z viacerých produktov s rovnakým alebo veľmi podobným nutričným zložením, uprednostní produkty označené výživovým tvrdením.

(14)

Preto je hlavne s ohľadom na to, že si spotrebitelia stále viac uvedomujú zdravotné riziká spojené s konzumáciou cukrov, vhodné zrevidovať pravidlá o používaní tvrdení o cukroch na ovocných šťavách s cieľom umožniť spotrebiteľom robiť informované rozhodnutia. Preto je vhodné zaviesť osobitné pravidlo pre dobrovoľné používanie tvrdenia, že ovocné šťavy obsahujú len prirodzene vyskytujúce sa cukry. Cieľom takéhoto tvrdenia je odkazovať na vlastnosti, ktoré vyplývajú z vymedzenia ovocných štiav stanoveného v smernici 2001/112/ES a z povolených prísad ovocných štiav v nej uvedených. Zavedenie používania takéhoto tvrdenia poskytuje spotrebiteľom pravdivé a presné informácie v súlade s cieľmi informovať ich o nutričných vlastnostiach produktov, uľahčiť rozlišovanie medzi ovocnými šťavami na jednej strane a ovocnými nektármi na strane druhej a umožniť spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia.

(15)

V dôsledku technického pokroku sa v reakcii na rastúci dopyt spotrebiteľov po produktoch s nižším obsahom cukru vyvinuli alebo vyvíjajú nové techniky spracovania, ktorými sa úplne alebo čiastočne odstraňujú prirodzené cukry z ovocných štiav a z ovocných štiav z koncentrátu. Takéto produkty možno uvádzať na trh Únie, ak sú v súlade so všetkými príslušnými právnymi predpismi. Uvedené produkty sa však získavajú spracovaním, ktoré nepatrí medzi povolené spôsoby spracovania uvedené v časti II bode 3 prílohy I k smernici 2001/112/ES, a ich celkový obsah cukru je nižší ako obsah cukru v šťave získanej z ovocia. V dôsledku toho sa tieto produkty nemôžu označovať názvom „ovocná šťava“, „koncentrovaná ovocná šťava“ ani „ovocná šťava z koncentrátu“.

(16)

Takéto produkty sú na trhu Únie čoraz dostupnejšie. S cieľom uľahčiť uvádzanie takýchto produktov na vnútorný trh a umožniť zmenu zloženia produktov a ich inováciu bez toho, aby boli dotknuté uplatniteľné právo Únie, by sa mala vytvoriť pre ovocné šťavy nová kategória produktov, v ktorých je síce znížený obsah prirodzene vyskytujúcich sa cukrov, ale zostávajú zachované ich ostatné základné fyzikálne, chemické, organoleptické a výživové vlastnosti priemerného druhu šťavy vyrobenej z ovocia, z ktorého šťava pochádza. Malo by sa umožniť, aby uvedené produkty mohli byť označené názvom produktu „ovocná šťava so zníženým obsahom cukru“, „ovocná šťava z koncentrátu so zníženým obsahom cukru“ alebo „koncentrovaná ovocná šťava so zníženým obsahom cukru“. Na zabezpečenie súladu s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 (8) by sa mal obsah cukru znížiť aspoň o 30 % v porovnaní s priemerným druhom ovocnej šťavy, ovocnej šťavy z koncentrátu a koncentrovanej ovocnej šťavy, z ktorej pochádza. Preto je vhodné zahrnúť do časti I prílohy I k smernici 2001/112/ES tieto nové kategórie produktov a stanoviť pre ne pravidlá týkajúce sa povolených prísad, ako aj povolených postupov a látok, ktoré sú uvedené v časti II uvedenej prílohy. Podobne ako pri iných druhoch ovocných štiav by sa pre uvedené nové kategórie produktov nemalo povoliť používanie sladidiel ani pridávanie prísad so sladiacimi vlastnosťami.

(17)

V súlade s prílohou I k smernici 2001/112/ES môžu ovocné nektáre obsahovať pridané cukry, med alebo oboje. Na podporu produkcie a predaja ovocia a s ohľadom na potrebu stimulovať zmenu zloženia produktov na účely zníženia obsahu cukrov v ovocných nektároch treba znížiť podiel cukrov alebo medu, ktoré možno pridať do ovocných nektárov, ktoré majú nízku prirodzenú kyslosť a príjemnú chuť.

(18)

Po transpozícii tejto smernice bude na výrobcoch nových kategórií ovocných štiav, konkrétne ovocnej šťavy so zníženým obsahom cukru, koncentrovanej ovocnej šťavy so zníženým obsahom cukru a ovocnej šťavy z koncentrátu so zníženým obsahom cukru, aby používali povolené spôsoby spracovania tak, aby konečný produkt spĺňal vlastnosti požadované smernicou 2001/112/ES. V záujme dosiahnutia cieľov smernice 2001/112/ES zmenenej touto smernicou v uvedenej súvislosti by sa však mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel týkajúcich sa fyzikálnych, chemických, organoleptických a výživových vlastností dotknutých produktov so zníženým obsahom cukru, ako aj používania povolených postupov na zníženie obsahu cukrov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(19)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o metódy analýzy na zabezpečenie súladu s charakteristikami zloženia určitých druhov ovocných štiav predávaných v Únii. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(20)

Vzhľadom na cieľ Európskej zelenej dohody a stratégie „Z farmy na stôl“, ktorým je podpora spotrebiteľov pri prijímaní informovaných rozhodnutí, a vzhľadom na veľký záujem spotrebiteľov o označenie, ktoré uvádza pôvod potravín, by Komisia mala najneskôr 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej sa posúdi uskutočniteľnosť rôznych možností označovania, ktoré uvádza krajinu alebo krajiny pôvodu, kde sa pozbieralo ovocie použité na výrobu ovocnej šťavy a ovocného pretlaku, spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(21)

V časti II bode 3 prílohy I k smernici 2001/112/ES sa upravujú povolené spôsoby spracovania a látky pri ovocných šťavách a niektorých podobných produktoch. Stále častejšie sa na priamu ľudskú spotrebu používa proteín zo slnečnicových semien a ukázalo sa, že je účinným nástrojom na čírenie ovocných štiav. S cieľom zohľadniť uvedený pokrok by sa proteíny zo slnečnicových semien mali doplniť do zoznamu povolených spôsobov spracovania a látok.

(22)

V Únii sa čoraz častejšie predáva a konzumuje šťava získaná z kokosových orechov. V súlade s článkom 3 bodom 2 smernice 2001/112/ES je právnym názvom tohto produktu „kokosová šťava“. Medzinárodná norma zohľadnená vo všeobecnej zákonnej norme pre ovocné šťavy a nektáre (CXS 247-2005) však uvádza, že názov „kokosová voda“ je synonymom „kokosovej šťavy“, ktorá sa získava priamo z kokosového orecha bez lisovania kokosovej dužiny. Preto je vhodné doplniť do prílohy III k uvedenej smernici osobitné označenie „kokosová voda“. Aby sa zabezpečilo, že všetci spotrebitelia v Únii toto osobitné označenie ľahko pochopia, je vhodné zaviesť možnosť používať v úradných jazykoch Únie výraz „kokosová voda“. Keďže kokosovú šťavu z koncentrátu možno získať opätovným zriedením koncentrovanej kokosovej šťavy pitnou vodou, je navyše vhodné stanoviť minimálnu hodnotu Brix pre uvedený produkt, a to v prílohe V k uvedenej smernici.

(23)

V smernici Rady 2001/113/ES (9) sa stanovujú základné požiadavky na výrobu, zloženie a označovanie ovocných džemov, rôsolov a marmelád a sladeného gaštanového pyré určených na ľudskú spotrebu.

(24)

Článkom 2 bodom 4 smernice 2001/113/ES sa stanovuje povinné uvádzanie obsahu cukru na označení okrem prípadu, ak sa na označení uvádza výživové tvrdenie pre cukry. Táto požiadavka išla nad rámec pravidiel uvedených v smernici Rady 90/496/EHS (10), ktorá stanovila, že uvedenie informácií o výživovej hodnote na balených potravinách je dobrovoľné okrem prípadu, keď sa na balení uvádzalo výživové tvrdenie, a že ak sa uvádzalo výživové tvrdenie pre cukry, bolo potrebné uviesť obsah cukrov. Smernica 90/496/EHS bola zrušená a nahradená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (11). Podľa uvedeného nariadenia je teraz povinné poskytovať na balení informácie o výživovej hodnote. Preto už v smernici 2001/113/ES nie je potrebné špecifické ustanovenie o označovaní týkajúce sa cukrov a je vhodné ho vypustiť.

(25)

Vzhľadom na cieľ Európskej zelenej dohody a stratégie „Z farmy na stôl“, ktorým je podpora spotrebiteľov pri prijímaní informovaných rozhodnutí, a vzhľadom na veľký záujem spotrebiteľov o označenie, ktoré uvádza pôvod potravín, by Komisia mala najneskôr 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej sa posúdi uskutočniteľnosť rôznych možností označovania, ktoré uvádza krajinu alebo krajiny pôvodu, kde sa pozbieralo ovocie použité na výrobu ovocných džemov, rôsolov, citrusových marmelád alebo sladeného gaštanového pyré, spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(26)

V časti I prílohy I k smernici 2001/113/ES sa stanovuje minimálne množstvo ovocia, ktoré sa má použiť pri výrobe džemu, rôsolu, extra džemu alebo extra rôsolu. Používanie výrazov „extra džem“ a „extra rôsol“ sa vyhradzuje pre výrobky, pri výrobe ktorých sa použilo väčšie množstvo ovocia než v prípade „džemu“ a „rôsolu“. V časti II uvedenej prílohy sa stanovuje minimálny obsah rozpustnej sušiny, t. j. cukrov, či už ide o prírodný cukor v ovocí alebo o pridaný cukor v týchto výrobkoch a s ohľadom na existujúce národné tradície prípravy ovocných džemov, rôsolov a marmelád a sladeného gaštanového pyré sa členským štátom umožňuje povoliť nižší minimálny obsah rozpustnej sušiny.

(27)

Ak sa zvýši množstvo ovocia používaného na výrobu džemov a rôsolov, množstvo pridaného cukru potrebné na dosiahnutie minimálneho obsahu rozpustnej sušiny v týchto výrobkoch sa zníži. Na stimulovanie výroby džemov a rôsolov so zvýšeným obsahom ovocia, a teda na podporu trhu s ovocím, pri súčasnom zohľadnení potreby znížiť obsah voľných cukrov by sa malo zvýšiť minimálne množstvo ovocia, ktoré sa má použiť pri výrobe džemov a rôsolov, stanovené v prílohe I k smernici 2001/113/ES. Podobne je s cieľom pomôcť spotrebiteľom, aby robili informované rozhodnutia a vyberali si zdravé potraviny, vhodné povoliť používanie vyhradených názvov definovaných v časti I danej prílohy pre výrobky, ktoré síce majú obsah rozpustnej sušiny nižší než 60 %, ale spĺňajú podmienky týkajúce sa výživového tvrdenia „so zníženým obsahom cukrov“ stanoveného v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1924/2006.

(28)

V prílohe I k smernici 2001/113/ES sa pojem „marmeláda“ obmedzuje na špeciálnu zmes z citrusového ovocia. Hoci vo viacerých úradných jazykoch Únie sa právne názvy stanovené v danej prílohe používajú v obchode na označenie výrobkov uvedených v prílohe, spotrebitelia bežne používajú pre džemy z iného než citrusového ovocia výrazy „marmeláda“ a „džem“ zameniteľne. S cieľom zohľadniť toto bežné používanie spotrebiteľmi, ak takéto použitie existuje, a pri zohľadnení skutočnosti, že harmonizovaný názov je stále „džem“, by členské štáty mali mať možnosť povoliť na svojom území používanie výrazu „marmeláda“ aj pre výrobok s názvom „džem“, ak ide o džemy z iného než citrusového ovocia. Aby sa potom zabránilo uvádzaniu spotrebiteľov do omylu, mal by sa v celej Únii pre výrobok, ktorý bol doteraz vymedzený ako „marmeláda“, používať výraz „citrusová marmeláda“, pričom výraz „citrusová“ by sa mohol nahradiť názvom použitého citrusového ovocia, aby sa tieto dve kategórie výrobkov rozlíšili. Je preto vhodné zodpovedajúcim spôsobom zrevidovať smernicu 2001/113/ES, pokiaľ ide o výrobky s názvami „marmeláda“ a „citrusová marmeláda“.

(29)

V členskom štáte, ktorý nevyužíva možnosť označovať „džem“ ako „marmeláda“ z dôvodu, že spotrebitelia v uvedenom členskom štáte nepoužívajú uvedené výrazy zameniteľne, by však malo byť naďalej možné v prípade citrusovej marmelády, ktorá sa vyrába z troch alebo viacerých druhov ovocia, povoliť na území uvedeného členského štátu používanie označenia „zmiešaná ovocná marmeláda“ alebo „marmeláda z [x] druhov ovocia“, kde x je počet druhov ovocia.

(30)

V prílohe II k smernici 2001/113/ES sa uvádzajú ďalšie prísady, ktoré sa môžu používať pri výrobe výrobkov, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica. Šťava z citrusových plodov sa môže používať ako okysľujúce činidlo v džemoch, extra džemoch, rôsoloch a extra rôsoloch získaných z iných druhov ovocia. Na rozdiel od šťavy, ktorá nepochádza z koncentrátu, má ovocná šťava v koncentrovanej podobe menší objem a nižšiu hmotnosť pri preprave, je stabilnejšia, možno ju uchovávať dlhšie obdobie a na odparenie obsahu vody na výrobu hotového výrobku – džemu alebo rôsolu – sa spotrebuje menej energie. Jej využitie pri výrobe džemu, extra džemu, rôsolu a extra rôsolu je preto udržateľnejšie ako použitie čerstvej ovocnej šťavy. Preto je vhodné v uvedenej prílohe spresniť, že ak sa v rôznych kategóriách džemu, extra džemu, rôsolu a extra rôsolu môžu používať určité šťavy, môžu sa používať v koncentrovanej podobe.

(31)

Používanie prídavných látok v potravinách je v súčasnosti upravené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 (12), ktoré obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa džemu a extra džemu. Je preto vhodné vypustiť z časti B bodu 1 prílohy III k smernici 2001/113/ES štvrtú zarážku a zodpovedajúcim spôsobom zmeniť jej prílohu II.

(32)

Smernicou Rady 2001/114/ES (13) sa stanovujú definície a spoločné pravidlá upravujúce zloženie, výrobné špecifikácie a označovanie určitého konzervovaného mlieka.

(33)

V bode 3 prílohy I k smernici 2001/114/ES sa uvádzajú povolené spôsoby spracovania čiastočne alebo úplne dehydrovaného konzervovaného mlieka. V reakcii na meniace sa potreby spotrebiteľov by sa malo povoliť aj spracovanie týkajúce sa zníženia obsahu laktózy v mliečnych výrobkoch. Okrem toho by sa konkrétne označenie týkajúce sa anglického výrazu „evaporated milk“ (dehydrované mlieko) v prílohe II k danej smernici malo zosúladiť s medzinárodnými normami definovanými v zákonnej norme pre dehydrované mlieko (CXS 281-1971).

(34)

Smernice 2001/110/ES, 2001/112/ES, 2001/113/ES a 2001/114/ES obsahujú odkazy na zrušené akty. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES (14) bola zrušená a nahradená nariadením (EÚ) č. 1169/2011. Smernica Rady 89/107/EHS (15) a smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 95/2/ES (16) boli zrušené a nahradené nariadením (ES) č. 1333/2008. Smernica Rady 98/83/ES (17) bola zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 (18). Uvedené odkazy by sa preto mali nahradiť odkazmi na príslušné ustanovenia nariadení (EÚ) č. 1169/2011 a (ES) č. 1333/2008 a smernice (EÚ) 2020/2184.

(35)

Smernice 2001/110/ES, 2001/112/ES, 2001/113/ES a 2001/114/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(36)

S cieľom umožniť členským štátom, aby prijali vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, by sa mala stanoviť 18 mesačná lehota na transpozíciu. S cieľom poskytnúť prevádzkovateľom dostatok času na to, aby sa prispôsobili novým požiadavkám, by sa vnútroštátne ustanovenia na transpozíciu tejto smernice mali uplatňovať až po 24 mesiacoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(37)

Aby bolo možné vziať do úvahy záujmy hospodárskych subjektov, ktoré uvádzajú výrobky na trh alebo označujú svoje výrobky v súlade s požiadavkami platnými pred nadobudnutím účinnosti vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu, je potrebné stanoviť vhodné prechodné opatrenia. Preto by táto smernica mala umožniť obchodovanie s uvedenými výrobkami počas obmedzeného obdobia po uplynutí lehoty na transpozíciu.

(38)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zmeniť pravidlá Únie týkajúce sa zloženia a označovania medu, ovocných štiav, ovocných džemov, rôsolov a marmelád a určitého čiastočne alebo úplne dehydrovaného konzervovaného mlieka, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov tejto smernice ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

1.

Článok 2 sa mení takto:

2.

Články 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

3.

Vkladajú sa tieto články:

4.

Príloha I sa mení takto:

1.

Článok 3 sa mení takto:

2.

Článok 6 sa nahrádza takto:

3.

Článok 7 sa mení takto:

4.

Článok 7a sa mení takto:

5.

Vkladajú sa tieto články:

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“ "

6.

Prílohy I a III sa menia v súlade s prílohou I k tejto smernici.

7.

V prílohe IV oddiele I sa dvadsiaty štvrtý riadok týkajúci sa ovocia „dule“ nahrádza takto: „duly (Cydonia oblonga L.) 50“.

8.

Do prílohy V sa medzi riadok pre „čierne ríbezle“ a riadok pre „hrozno“ vkladá tento riadok:

1.

Článok 2 sa mení takto:

2.

Článok 4 sa nahrádza takto:

3.

Vkladá sa tento článok:

4.

Príloha I sa mení v súlade s prílohou II k tejto smernici.

5.

Príloha II sa mení takto:

6.

V časti B bode 1 prílohy III sa štvrtá zarážka vypúšťa.

1.

V článku 3 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (*6) sa uplatňuje na výrobky definované v prílohe I k tejto smernici, a to za týchto podmienok:

(*6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18).“ "

2.

Príloha I sa mení takto:

3.

V prílohe II sa písmeno a) nahrádza takto: