(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/1795 (3) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila antidumpingové clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Brazílskej federatívnej republike (ďalej len „Brazília“), Iránskej islamskej republike (ďalej len „Irán“), Ruskej federácii (ďalej len „Rusko“) a na Ukrajine (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Dňa 18. januára 2021 v nadväznosti na žiadosť, ktorú podalo Európske združenie oceliarskeho priemyslu (ďalej len „EUROFER“ alebo „žiadateľ“), Komisia začala čiastočné priebežné revízne prešetrovanie rozsahom obmedzené na preskúmanie dumpingu, pokiaľ ide o jedného ruského výrobcu, PAO Severstal. Združenie EUROFER však 18. marca 2022 svoju žiadosť vzalo späť a revízne prešetrovanie bolo následne ukončené vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2022/624 (4).

(3)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (5) dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti týkajúce sa pôvodných opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(4)

Žiadosť o revízne prešetrovanie predložilo 4. júla 2022 v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia združenie EUROFER v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho určité ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu a pokračovaniu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(5)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 5. októbra 2022 začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Brazílii, Iráne, Rusku a na Ukrajine do Únie na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (6) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(6)

Žiadateľ 23. novembra 2022 vzal späť svoju žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti týkajúce sa pôvodných opatrení, pokiaľ ide o Ukrajinu. Komisia následne 16. februára 2023 rozhodla o ukončení revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz z Ukrajiny, v súlade s článkom 9 ods. 1 základného nariadenia a o pokračovaní revízneho prešetrovania v súvislosti s dovozom z Brazílie, Iránu a Ruska (7).

(7)

Vzhľadom na ukončenie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti vo vzťahu k Ukrajine pôvodné opatrenia voči dovozu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom na Ukrajine automaticky uplynuli päť rokov po uložení pôvodných opatrení.

(8)

Antidumpingové opatrenia, ktoré v súčasnosti platia a na ktoré sa vzťahuje toto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, sú preto opatrenia, ktoré sa uplatňujú na dovoz z Brazílie, Iránu a Ruska (ďalej len „dotknuté krajiny“). Uložené opatrenia majú formu pevne stanoveného cla na jednu tonu a colné sadzby sú v rozsahu 54,50 EUR/t až 63,00 EUR/t v prípade Brazílie, 57,50 EUR/t v prípade Iránu a 17,60 EUR/t až 96,50 EUR/t v prípade Ruska.

(9)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2021 do 30. júna 2022 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2019 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(10)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala žiadateľa, známych výrobcov z Únie, známych výrobcov a orgány v dotknutých krajinách, známych dovozcov, používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich na účasť.

(11)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(12)

Komisii boli doručené pripomienky týkajúce sa začatia prešetrovania od Ministerstva pre hospodársky rozvoj Ruskej federácie a Ministerstva priemyslu a obchodu Ruskej federácie (ďalej len „ruská vláda“), od federálnej vlády Brazílie (ďalej len „brazílska vláda“) prostredníctvom zastúpenia Brazílie pri Európskej únii a od brazílskych výrobcov Usinas Siderúrgicas de Minas Gerais S.A (ďalej len „USIMINAS“) a Companhia Siderúrgica Nacional (ďalej len „CSN“).

(13)

Ruská vláda pripomenula, že sankcie Únie vyplývajúce z nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine ovplyvnili dovoz dotknutého výrobku. Dodala, že 26. marca 2022 Únia uložila zákaz dovozu ruských výrobkov zo železa a ocele, a uviedla, že od druhého štvrťroka 2022 sa zastavil dovoz takmer všetkých druhov plochých výrobkov valcovaných za tepla z Ruska. Podľa ruskej vlády majú tieto sankcie dlhodobý charakter a v čase prešetrovania neexistovali známky toho, že by sa mali zmierniť. Ruská vláda preto uviedla, že Komisia by mala zohľadniť, že sankcie majú vplyv na posúdenie pravdepodobnosti pokračovania dumpingu – najmä na posúdenie atraktívnosti trhu Únie a tvrdenia žiadateľa v žiadosti o tom, že trhy tretích krajín by nemohli absorbovať oceliarsku kapacitu Ruska (8). Vo vzťahu k atraktívnosti trhu Únie ruská vláda tvrdila, že narušením obchodných tokov a dodávateľských reťazcov v dôsledku sankcií sa znížila atraktívnosť trhu Únie pre ruských dodávateľov v dôsledku vnímaného rizika obchodných obmedzení. Podľa ruskej vlády si obnovenie obchodných väzieb medzi Úniou a Ruskom bude navyše vyžadovať veľa času a úsilia. A napokon, ruská vláda takisto tvrdila, že v dôsledku uloženia sankcií Únie nemožno preukázať pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy.

(14)

Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie ruskej vlády, že v druhom štvrťroku 2022 sa zastavil dovoz takmer všetkých druhov plochých výrobkov valcovaných za tepla z Ruska, Komisia uviedla, že štvrtým balíkom sankcií, na ktorý sa ruská vláda odvolávala, sa uložil zákaz dovozu vzťahujúci sa len na 21 z 24 číselných znakov KN uvedených v odôvodnení 42 (9). Je však dôležité, že podľa článku 3g ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 833/2014 zmeneného nariadením (EÚ) 2022/428 sa tento zákaz dovozu nevzťahoval na plnenie do 17. júna 2022 v prípade zmlúv uzavretých pred 16. marcom 2022 alebo doplnkových zmlúv potrebných na plnenie takýchto zmlúv. S výnimkou posledných 13 dní obdobia revízneho prešetrovania tak sankcie nemali žiadny vplyv na dovoz dotknutého výrobku z Ruska. Okrem toho bol zákaz dovozu vzťahujúci sa na zvyšné tri číselné znaky KN uložený až po období revízneho prešetrovania, a to prostredníctvom ôsmeho balíka sankcií (10). Tento druhý zákaz dovozu sa nevzťahoval na plnenie do 8. januára 2023 v prípade zmlúv uzavretých pred 7. októbrom 2022. Dovoz dotknutého výrobku z Ruska preto mohol pokračovať aj v druhom štvrťroku 2022. Po druhé, pokiaľ ide o potenciálny vplyv sankcií na dotknutý výrobok z Ruska, Komisia pripomenula, že uvedené sankcie súvisia s nevyprovokovanou vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine a so súvisiacou geopolitickou situáciou. Ich rozsah, modulácia a/alebo trvanie sú preto nepredvídateľné. Antidumpingové opatrenia okrem toho majú trvanie päť rokov. Vzhľadom na uvedenú neistotu a skutočnosť, že Rada môže kedykoľvek ďalej zmeniť presný rozsah a trvanie sankcií, Komisia konštatovala, že sankcie nebránia začatiu revízneho prešetrovania a nemôžu mať vplyv na jej závery o pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, a to ani v súvislosti s atraktívnosťou trhu Únie, ani v súvislosti s presmerovaním exportných tokov do Únie vzhľadom na situáciu na trhoch tretích krajín, ani na závery o pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy. Ruská vláda najmä nepredložila žiadne dôkazy na podporu stanoviska, že konkrétne obnovenie dumpingového dovozu dotknutého výrobku z Ruska si bude vyžadovať mnoho času a úsilia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(15)

Ruská vláda ďalej tvrdila, že informácie uvedené v žiadosti, pokiaľ ide o plánované rozšírenie kapacity, na základe správy OECD o najnovšom vývoji kapacity výroby ocele na rok 2021 (11) neboli presné. Ruská vláda najmä uviedla, že sa neuskutočnil žiaden z projektov v oblasti výroby ocele uvedených v žiadosti a že spoločnosť Don-Metal je obchodníkom so železným šrotom, nie výrobcom. Podľa ruskej vlády okrem toho spoločnosť Novolipetsk Steel (NLMK) nerozširovala svoju kapacitu, ako sa uvádza v žiadosti na základe tlačovej správy agentúry Steel Business Briefing (ďalej len „SBB“), ale uskutočňovala environmentálnu modernizáciu existujúcej výroby ocele.

(16)

Komisia poznamenala, že aj bez ohľadu na dôkazy, ktoré ruská vláda napadla, zostáva dôkaz o nadmernej kapacite predložený združením EUROFER (12) v žiadosti nesporný. Hoci je pravda, že revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa uskutočňuje s výhľadom na budúcnosť a plánované rozšírenie kapacity môže skutočne zohrávať úlohu pri posudzovaní, či je pravdepodobné pokračovanie dumpingu alebo jeho opätovný výskyt, existujúca nadmerná kapacita je – na rozdiel od budúcej nadmernej kapacity – omnoho silnejším ukazovateľom pravdepodobnosti. Žiadosť preto obsahovala dostatočné dôkazy na odôvodnenie začatia revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(17)

Ruská vláda ďalej tvrdila, že príloha 5 k verzii žiadosti, ktorá nemá dôverný charakter, neobsahuje výpočet dumpingu týkajúci sa Ruska a že súbor príloh s označením „HRFS_ER_Annexes_Part1“ neobsahuje žiadne údaje o vývoznej cene.

(18)

Komisia poznamenala, že hoci súbor v prílohe 5 s označením „Dumping margin calculation 4 countries“ (Výpočet dumpingového rozpätia – štyri krajiny) neúmyselne obsahoval len prvú stranu dokumentu, v žiadosti o revízne prešetrovanie boli poskytnuté všetky potrebné prvky na výpočet dumpingu (13) a uvádzalo sa v ňom výsledné priemerné dumpingové rozpätie za dotknuté krajiny (14). Ako sa uvádza v odôvodnení 19, ruská vláda skutočne uskutočnila výpočet dumpingu v súvislosti s Ruskom na základe údajov v žiadosti o revízne prešetrovanie a uviedla k nemu pripomienky. Najmä, pokiaľ ide o údaje o vývoznej cene, ako bolo zrejmé so žiadosti (15), združenie EUROFER vychádzalo pri svojom výpočte z vývozných cien založených na údajoch o cenách CIF z Eurostatu, ktoré sú verejne dostupné, a alternatívne z cien FOB z údajov spoločnosti Trade Data Monitor (ďalej len „TDM“) o vývoze, pričom v oboch prípadoch boli tieto ceny príslušne upravené na ceny EXW. Ako sa vysvetľuje v žiadosti o revízne prešetrovanie (16), údaje TDM o vývoze boli poskytnuté v prílohe 6. Príloha 6 bola súčasťou súboru príloh, o ktorých sa zmienila ruská vláda, rovnako ako príloha 5. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté. V každom prípade 18. novembra 2022 združenie EUROFER predložilo úplnú prílohu 5, takže všetky zainteresované strany mohli v riadnom čase predložiť pripomienky.

(19)

A napokon, ruská vláda tvrdila, že jediná vývozná cena, ktorú mohla nájsť v žiadosti o revízne prešetrovanie, bola ruská vývozná cena do Únie podľa Eurostatu, ktorá bola za obdobie identifikované v žiadosti stanovená na 823 EUR za tonu (17). Pri porovnaní tejto ceny s normálnou hodnotou za rovnaké obdobie upravenou na základe odhadovanej vnútrozemskej dopravy, čím by zodpovedala cene 650 – 750 EUR za tonu, ruská vláda tvrdila, že ruský dovoz na trhu Únie nebol dumpingový.

(20)

Komisia poznamenala, že v žiadosti o revízne prešetrovanie združenie EUROFER predložilo v prílohe 5 dva súbory cien na domácom trhu v Rusku: ceny EXW z prehľadu Developing Markets Steel Review, ktorý zverejnila spoločnosť MEPS International Ltd. (ďalej len „MEPS“), a ceny CPT od agentúry SBB (18). Ako sa uvádza v prílohe 5, združenie EUROFER v žiadosti vypočítalo dumpingové rozpätie na základe údajov spoločnosti MEPS o domácom trhu. Údaje od spoločnosti MEPS boli v skutočnosti poskytnuté aj za Brazíliu a Ukrajinu (na rozdiel od údajov od agentúry SBB, ktoré boli k dispozícii len za Rusko) a združenie EUROFER vypočítalo dumpingové rozpätie jednotne za tri dotknuté krajiny na základe údajov z rovnakého zdroja. Následne združenie EUROFER uskutočnilo dva súbežné výpočty dumpingu, pričom porovnávalo ceny na domácom trhu od spoločnosti MEPS s vývoznými cenami od Eurostatu, ako aj s vývoznými cenami od spoločnosti TDM na úrovni EXW. V oboch prípadoch združenie EUROFER zistilo existenciu dumpingu. Namiesto toho sa ruská vláda svojvoľne rozhodla použiť len ceny CPT na domácom trhu od agentúry SBB. Potom upravila ceny CPT na domácom trhu od agentúry SBB na úroveň EXW na základe odhadovanej vnútrozemskej dopravy. Na druhej strane žiadnym spôsobom neupravila vývozné ceny CIF od Eurostatu. Preto nesprávne porovnala ceny EXW na domácom trhu s vývoznými cenami CIF. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(21)

Spoločnosť USIMINAS uviedla, že metodika, ktorú použilo združenie EUROFER na preukázanie prima facie existencie opätovného výskytu dumpingu v prípade dovozu z Brazílie, a najmä na určenie brazílskeho vývozu pomocou údajov z Turecka, Čile a Portugalska, nie je v tomto prípade uplatniteľná a použila sa nesprávne. Podľa spoločnosti USIMINAS možno na základe článku 2 ods. 8 a 9 základného nariadenia vývoznú cenu vytvoriť, len ak neexistuje vývoz do Únie. Vzhľadom na to, že počas vykazovaného obdobia existoval vývoz z Brazílie do Únie, spoločnosť USIMINAS tvrdila, že v žiadosti o revízne prešetrovanie sa mali použiť skutočné vývozné ceny v prípade vývozu z Brazílie do Únie, takže Komisia akceptovaním týchto informácií v žiadosti o revízne prešetrovanie nepostupovala správne.

(22)

Komisia pripomenula, že v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti iniciuje, ak žiadosť o revízne prešetrovanie obsahuje dostatočné dôkazy, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo k opätovnému výskytu dumpingu a ujmy. V žiadosti o revízne prešetrovanie žiadateľ tvrdil, že uplynutie platnosti opatrení by viedlo k opätovnému výskytu dumpingu z Brazílie a že by došlo k zaplaveniu trhu Únie dovozom za dumpingové ceny v súlade s aktuálnymi cenami na trhoch tretích krajín. Na podporu svojho tvrdenia a vzhľadom na malé objemy dovozu z Brazílie do Únie počas vykazovaného obdobia žiadateľ použil vývozné ceny z Brazílie do všetkých tretích krajín a osobitne do Turecka, Čile a Portugalska. Komisia usúdila, že tieto ceny boli relevantným prvkom pre jej posúdenie opodstatnenosti spisu a že spoločne s ďalšími informáciami poskytnutými žiadateľom predstavovali dostatočné dôkazy, čím spĺňajú požiadavky podľa článku 11 ods. 2 na začatie prešetrovania. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(23)

Spoločnosť USIMINAS tvrdila, že Komisia nemala akceptovať kumulatívnu analýzu združenia EUROFER ako dostatočné dôkazy prima facie na začatie prešetrovania. Spoločnosti USIMINAS a CSN a brazílska vláda uviedli, že kumulatívne posúdenie účinkov dovozu z dotknutých krajín nebolo opodstatnené, a to vzhľadom na rôzne podmienky konkurencie v prípade dovozu z Brazílie a dovozu z ostatných prešetrovaných krajín, zanedbateľné objemy dovozu a vývoj cien dovozu z Brazílie.

(24)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. V žiadosti o revízne prešetrovanie sa konštatovala nestabilná situácia vo výrobnom odvetví Únie s pravdepodobnosťou opätovného výskytu ujmy. Žiadateľ tak musel poskytnúť dôkazy o pravdepodobnom vývoji brazílskeho dovozu v prípade neexistencie opatrení. V tejto súvislosti sa v žiadosti zohľadňovali faktory ako nadmerná kapacita v Brazílii, cenová úroveň brazílskeho vývozu do tretích krajín a atraktívnosť trhu Únie (vrátane výpočtu podhodnotenia za Brazíliu). Všetky uvedené faktory sa v prípade Brazílie analyzovali jednotlivo, nie na kumulatívnom základe. Skutočný objem dovozu bol uvedený na kumulatívnom základe, takýto základ však neslúži na stanovenie záveru o opätovnom výskyte ujmy. Preto sa usúdilo, že žiadosť o revízne prešetrovanie obsahovala dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania.

(25)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(26)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe reprezentatívnosti z hľadiska objemu výroby a predaja prešetrovaného výrobku, pričom zohľadnila aj geografické umiestnenie. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 25 % odhadovaného celkového objemu výroby a 26 % predaja podobného výrobku v Únii. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne podstatné pripomienky a predbežná vzorka bola potvrdená.

(27)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(28)

Žiadny neprepojený dovozca sa však neprihlásil a neposkytol požadované informácie.

(29)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, Komisia požiadala všetkých výrobcov v dotknutých krajinách, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenia Brazílie, Iránu a Ruska, aby identifikovali a/alebo kontaktovali ďalších výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(30)

Štyria výrobcovia v Brazílii poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky.

(31)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku dvoch skupín výrobcov zloženú z troch výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane preskúmať a ktorý sa vzťahoval na 98 % celkového objemu vývozu z Brazílie do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými známymi dotknutými výrobcami a orgánmi Brazílie. K výberu vzorky neboli doručené žiadne pripomienky.

(32)

V prípade Iránu jeden výrobca predložil odpoveď v súvislosti s výberom vzorky. Vzhľadom na nízky počet výrobcov, ktorí sa prihlásili, výber vzorky nebol potrebný.

(33)

V prípade Ruska neboli Komisii doručené žiadne odpovede v súvislosti s výberom vzorky od ruských výrobcov.

(34)

Komisia odoslala odkazy na dotazníky jedinému iránskemu výrobcovi, ktorý sa prihlásil, výrobcom z Brazílie a z Únie zaradeným do vzorky. Dotazníky boli v deň začatia revízneho prešetrovania sprístupnené aj online (19).

(35)

Vyplnené dotazníky boli doručené od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, od dvoch brazílskych skupín výrobcov zaradených do vzorky a od iránskeho výrobcu.

(36)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Komisia na diaľku vykonala krížové kontroly informácií, ktoré poskytli prostredníctvom videokonferencie tieto spoločnosti:

(37)

Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(38)

Komisia 25. októbra 2023 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(39)

Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Spoločnosť USIMINAS požiadala o vypočutie útvarmi Komisie a toto vypočutie sa uskutočnilo 10. novembra 2023.

(40)

Výrobok, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, je rovnaký ako výrobok v pôvodnom prešetrovaní, konkrétne ide o určité ploché valcované výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov „rezaných na dĺžku“ a „úzkych pásov“), po valcovaní za tepla už ďalej neupravené, a neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté (ďalej len „plochý výrobok valcovaný za tepla“ alebo „prešetrovaný výrobok“).

(41)

Toto revízne prešetrovanie sa nevzťahuje na tieto výrobky:

(42)

Prešetrovaný výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN 7208 10 00, 7208 25 00, 7208 26 00, 7208 27 00, 7208 36 00, 7208 37 00, 7208 38 00, 7208 39 00, 7208 40 00, 7208 52 10, 7208 52 99, 7208 53 10, 7208 53 90, 7208 54 00, 7211 13 00, 7211 14 00, 7211 19 00, ex 7225 19 10 (kód TARIC 7225191090), 7225 30 90, ex 7225 40 60 (kód TARIC 7225406090), 7225 40 90, ex 7226 19 10 (kódy TARIC 7226191091, 7226191095), 7226 91 91 a 7226 91 99.

(43)

Ploché výrobky z ocele valcované za tepla sa vyrábajú valcovaním za tepla. Ide o proces tvarovania kovov, pri ktorom je teplý kov valcovaný jedným alebo viacerými pármi teplých valcov s cieľom zmenšiť a vyrovnať hrúbku, pričom teplota kovu presahuje jeho rekryštalizačnú teplotu. Môžu sa dodávať v rôznych formách: vo zvitkoch (olejovaných alebo neolejovaných, morených alebo nemorených), v rezaných dĺžkach (plechy) alebo úzkych pásoch.

(44)

Existujú dve hlavné použitia plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Po prvé, ide o prvotný materiál na výrobu rôznych oceľových výrobkov s pridanou hodnotou v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca, počínajúc plochými oceľovými výrobkami a potiahnutými výrobkami z ocele valcovanými za studena. Po druhé, využívajú sa ako priemyselný vstup, ktorý koncoví používatelia nakupujú pre rôznu škálu použití vrátane výstavby (výroba oceľových rúrok), stavby lodí, plynových kontajnerov, áut, tlakových nádob a energetických potrubí.

(45)

Dotknutým výrobkom v tomto prešetrovaní je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Brazílii, Iráne a Rusku.

(46)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, aj v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(47)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(48)

Dovoz prešetrovaného výrobku z Brazílie počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval, aj keď na nižších úrovniach ako počas obdobia prešetrovania v rámci pôvodného prešetrovania (t. j. od 1. júla 2015 do 30. júna 2016). Dovoz plochých výrobkov valcovaných za tepla z Brazílie zodpovedal v období revízneho prešetrovania približne 1,38 % trhu Únie v porovnaní s podielom na trhu 1,79 % počas pôvodného prešetrovania. V absolútnom vyjadrení sa objem dovozu z Brazílie znížil zo 608 541 ton počas pôvodného obdobia prešetrovania na 478 692 ton počas obdobia revízneho prešetrovania.

(49)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu na jedného vyvážajúceho výrobcu predstavoval najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny.

(50)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúcich výrobcov s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(51)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia revízneho prešetrovania predstavuje najmenej 5 % celkového objemu predaja identického alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Komisia zistila, že predaj na domácom trhu bol reprezentatívny v prípade všetkých druhov výrobku vyvážaných na trh Únie jedným z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky s výnimkou jedného druhu výrobku.

(52)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(53)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(54)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(55)

Normálna hodnota je skutočnou cenou jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania, ak:

(56)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že viac než 80 % všetkého predaja na domácom trhu bolo ziskových a že vážený priemer predajných cien bol vyšší ako výrobné náklady. Normálna hodnota sa teda vypočítala ako vážený priemer cien všetkého predaja na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(57)

V prípade druhu výrobku, ktorý sa na domácom trhu vôbec nepredával, sa k výrobným nákladom uvedeného druhu výrobu pripočítal vážený priemer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku všetkých transakcií uskutočnených na domácom trhu, keďže sa neuskutočnil predaj tohto druhu výrobku zo strany iných brazílskych výrobcov.

(58)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie prepojeným spoločnostiam. Prepojené spoločnosti so sídlom v Únii používali ploché výrobky valcované za tepla hlavne na výrobu iných výrobkov. Prešetrovaním sa nepreukázalo, že prepojené spoločnosti, ktoré vyplnili dotazník, nakupovali ploché výrobky valcované za tepla od neprepojených spoločností. Komisia tak nedokázala potvrdiť, či cena v prípade prepojených spoločností bola nezávislou trhovou cenou, na rozdiel od pôvodného prešetrovania, keď Komisia potvrdila, že ceny v prípade prepojených spoločností boli nezávislými trhovými cenami.

(59)

Keďže v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti však nie je potrebné určiť dumpingové rozpätie, ale len pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, Komisia považovala za vhodné použiť takú vývoznú cenu, aká sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(60)

Komisia pre každý druh výrobku porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu stanovených v predchádzajúcom texte.

(61)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy v súvislosti s výdavkami na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšími výdavkami, ako aj úpravy v súvislosti s balením.

(62)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku.

(63)

Na základe toho orientačné vážené priemery dumpingového rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, predstavovali v prípade výrobcov zaradených do vzorky 16,2 %, resp. 18,7 %. Dospelo sa preto k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(64)

Spoločnosť CSN vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že dumpingové rozpätie, ako ho vypočítala Komisia, bolo pravdepodobne nadsadené. Najmä vzhľadom na to, že Komisia nedokázala stanoviť, že predaj spoločnosti CSN na vývoz do svojej prepojenej spoločnosti v EÚ sa uskutočnil za nezávislé trhové ceny, bolo pravdepodobné, že tento predaj sa uskutočnil za ceny, ktoré boli nižšie ako ceny na voľnom trhu. Podľa spoločnosti CSN bolo dôvodom to, že transferové ceny sú vo všeobecnosti nižšie ako ceny na voľnom trhu. Vzhľadom na vysokú infláciu v Brazílii a kolísanie výmenného kurzu by ďalej bolo vhodnejšie vypočítať dumpingové rozpätie pomocou mesačných priemerov normálnej hodnoty a vývoznej ceny, a nie pomocou priemerov za celé obdobie revízneho prešetrovania. Na základe takejto metodiky spoločnosť CSN tvrdila, že dumping by stále existoval, bol by však mierne nižší.

(65)

Komisia poznamenala, že spoločnosť CSN neodôvodnila svoje tvrdenie v súvislosti s transferovou cenou. Okrem toho, aj keby sa akceptovala metodika výpočtu dumpingu, ktorú navrhla spoločnosť CSN, rozdiel v dumpingovom rozpätí by bol malý, a preto by neviedol ku zmene záverov o pokračovaní dumpingu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa pripomienky spoločnosti CSN zamietli.

(66)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa dovoz plochých výrobkov valcovaných za tepla z Iránu prakticky vytratil. Komisia analyzovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ako sa uvádza v ďalšom bode.

(67)

Dovoz prešetrovaného výrobku z Ruska pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania, i keď v nižších objemoch ako v období prešetrovania pôvodného prešetrovania. Podľa Eurostatu dovoz plochých výrobkov valcovaných za tepla z Ruska zodpovedal v období revízneho prešetrovania približne 3,55 % trhu Únie v porovnaní s podielom na trhu 4,29 % počas pôvodného prešetrovania. V absolútnom vyjadrení sa objem dovozu z Ruska znížil z 1 455 436 ton počas pôvodného obdobia prešetrovania na 1 224 699 ton počas obdobia revízneho prešetrovania.

(68)

Ako sa uvádza v odôvodnení 33, v rámci prešetrovania nespolupracoval ani jeden vývozca/výrobca z Ruska. Komisia preto 27. októbra 2022 prostredníctvom záznamu do spisu v súvislosti so vzorkou vyvážajúcich výrobcov informovala všetky zainteresované strany, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia môže pri zisteniach vo vzťahu k Rusku uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisii v tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky.

(69)

V dôsledku toho v súlade s článkom 18 základného nariadenia boli zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu založené na dostupných skutočnostiach, najmä na verejne dostupných informáciách, ako sú oficiálne webové sídla spoločností, informácie v žiadosti o revízne prešetrovanie a informácie získané od spolupracujúcich strán v priebehu revízneho prešetrovania (konkrétne od žiadateľa).

(70)

Z dôvodu nespolupráce ruských výrobcov Komisia na stanovenie normálnej hodnoty pre Rusko použila dostupné skutočnosti. Na tento účel sa použili informácie predložené žiadateľom.

(71)

Komisia nedokázala získať verejne dostupné údaje o cenách plochých výrobkov valcovaných za tepla na domácom trhu v Rusku. Normálna hodnota preto bola založená na cenách na domácom trhu v Rusku určených na základe zoznamov priemerných cien na domácom trhu v prípade zvitkov valcovaných za tepla od spoločnosti MEPS počas obdobia revízneho prešetrovania, ku ktorým sa pripočítali náklady na spracovanie, čím sa získala cena plochých výrobkov valcovaných za tepla. Ceny zo závodu sa získali odčítaním nákladov vnútrozemskej dopravy na základe odhadu žiadateľa v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(72)

Keďže ruskí výrobcovia nespolupracovali, vývozná cena sa určila podľa údajov Eurostatu o dovoznej cene CIF upravených na úroveň ceny zo závodu. Ceny CIF sa znížili odčítaním nákladov na nákladnú vlakovú dopravu a vnútroštátnu dopravu na základe odhadu žiadateľa v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(73)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu na základe ceny zo závodu, ako bola stanovená skôr v texte.

(74)

Na základe tohto bolo orientačné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, približne 5 %. Dospelo sa preto k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(75)

V nadväznosti na zistenie svedčiace o existencii dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Brazílii a atraktívnosť trhu Únie.

(76)

V žiadosti o revízne prešetrovanie žiadateľ poskytol informácie týkajúce sa výrobnej kapacity, výroby, spotreby a voľnej kapacity v Brazílii.

(77)

Pokiaľ ide o voľnú kapacitu v oblasti plochých výrobkov valcovaných za tepla, žiadateľ uviedol, že na základe údajov CRU (20) existovala za rok 2020 voľná kapacita viac ako 6,6 milióna ton v porovnaní s úrovňou výroby plochých výrobkov valcovaných za tepla v Brazílii (21). V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že vo výpočtoch voľnej kapacity predložených žiadateľom sa používala menovitá kapacita, čo je maximálna kapacita, ktorú možno teoreticky dosiahnuť v ideálnych podmienkach, napríklad pri výrobe osobitného sortimentu výrobkov a bez toho, aby sa zohľadnili akékoľvek plánované alebo neplánované prerušenia z dôvodu údržby. Na výpočet voľnej kapacity Komisia v tomto prípade považovala za vhodnejšie použiť takú výrobnú kapacitu, ak je k dispozícii, ktorá vyjadruje maximálnu kapacitu, ktorú možno realisticky dosiahnuť pri zohľadnení takýchto faktorov.

(78)

Prešetrovaním sa zistilo, že počas obdobia revízneho prešetrovania vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky zvýšili využitie kapacity vzhľadom na roky 2019 a 2020 a vyrábali na úrovniach blízkych svojej výrobnej kapacite, pričom miery využitia boli viac ako 90 %. Zistilo sa preto, že voľná kapacita vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bola v období revízneho prešetrovania obmedzená. Je to však potrebné vnímať v súvislosti s tým, že brazílsky dovoz do Únie pokračoval na úrovniach, ktoré boli len mierne znížené v porovnaní s pôvodným obdobím prešetrovania.

(79)

Komisia prešetrovala, či je pravdepodobné, že by v prípade uplynutia platnosti opatrení brazílski vyvážajúci výrobcovia zvýšili svoj predaj na vývoz za dumpingové ceny na trhu Únie. Komisia preto analyzovala cenovú úroveň brazílskych výrobcov na ich domácom trhu, ako aj brazílsky vývoz na trhy tretích krajín a porovnala ich s cenovou úrovňou výrobného odvetvia Únie.

(80)

Prešetrovaním sa zistilo, že ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na domácom trhu v Brazílii boli vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie počas posudzovaného obdobia s výnimkou cien jedného vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky v roku 2020.

(81)

Pokiaľ ide o ceny do tretích krajín, v prípade vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky so značným predajom na vývoz do tretích krajín boli ceny do tretích krajín vo všeobecnosti nižšie (v priemere o 12 %) počas posudzovaného obdobia než ceny výrobcov z Únie na trhu Únie. Je to v súlade s údajmi porovnania cien z databázy GTA, z ktorých vyplýva, že vývozné ceny do tretích krajín všetkých brazílskych vývozcov sú nižšie než ceny na trhu Únie počas celého posudzovaného obdobia.

(82)

S cieľom získať náznak pravdepodobného cenového správania pri vývoze do Únie v prípade neexistencie opatrení Komisia okrem toho porovnala aj brazílsku vývoznú cenu do tretích krajín s brazílskou normálnou hodnotou v prípade vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky, ktorý vyvážal aj do tretích krajín. Uvedené porovnanie sa uskutočnilo na úrovni zo závodu. Na základe toho sa zistilo, že normálna hodnota bola vyššia než vývozná cena do tretích krajín, pričom tento rozdiel vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie bol približne 20 %.

(83)

Komisia takisto poznamenala, že v období revízneho prešetrovania vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky významne zvýšili podiel vývozu do Únie na svojom celkovom predaji z hľadiska objemu. Je potrebné pripomenúť, že tento predaj sa uskutočnil za dumpingové ceny. Je preto pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by pokračoval nárast dumpingového dovozu.

(84)

Brazílska vláda tvrdila, že brazílski výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla sa zameriavajú na dodávky na domáce a regionálne trhy a nemajú motiváciu zvyšovať svoj vývoz do Únie.

(85)

Prešetrovaním sa zistilo, že v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa počas obdobia revízneho prešetrovania viac ako 50 % ich predaja skutočne uskutočnilo na domácom trhu. K uvedenému nárastu ich vývozu do Únie vyjadrenému ako podiel na ich celkovom predaji však došlo, aj keď boli ceny na domácom trhu v Brazílii vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(86)

Brazílska vláda vo svojich pripomienkach po poskytnutí informácií zopakovala tvrdenie, že brazílskym výrobcom plochých výrobkov valcovaných za tepla chýba motivácia zvýšiť vývoz do Únie, a odvolávala sa na údajné zameranie brazílskych výrobcov na domáce a regionálne trhy, obmedzenú voľnú kapacitu v Brazílii, mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) a ochranné clá EÚ na dovoz určitých výrobkov z ocele.

(87)

Pokiaľ ide o cieľové trhy a dostupnú voľnú kapacitu brazílskych výrobcov, ako sa uvádza v odôvodnení 81, trh Únie je atraktívnejší než iné vývozné trhy. Vzhľadom na túto skutočnosť by obmedzená voľná kapacita v Brazílii nebránila ďalšiemu zvýšeniu vývozu do Únie. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté. Pokiaľ ide o argumenty vzťahujúce sa na mechanizmus CBAM a ochranné opatrenia, riešia sa v odôvodnení 211.

(88)

Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na to, že brazílsky dovoz za dumpingové ceny sa v porovnaní s pôvodným prešetrovaním len mierne znížil, ako aj vzhľadom na atraktívnosť trhu Únie z hľadiska cien a skutočnosť, že ceny vývozu z Brazílie do tretích krajín sú nižšie ako ceny na domácom trhu, je pravdepodobné, že brazílski výrobcovia budú v prípade uplynutia platnosti opatrení pokračovať vo vývoze do Únie za dumpingové ceny.

(89)

Vzhľadom na neexistenciu vývozu z Iránu do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Iráne, atraktívnosť trhu Únie a vývozné ceny do tretích krajín.

(90)

V žiadosti o revízne prešetrovanie a v následných podaniach žiadateľ uviedol výpočty oceliarskej kapacity v oblasti plochých výrobkov valcovaných za tepla a voľnej kapacity v Iráne, a to na základe dvoch zdrojov informácií, Plantfacts a CRU. (22) Podľa uvedených výpočtov Irán v období revízneho prešetrovania disponoval značnou voľnou kapacitou. Tak ako v prípade Brazílie, ako je vysvetlené v odôvodnení 77, Komisia usúdila, že pri týchto výpočtoch sa používa menovitá kapacita a že by bolo vhodnejšie na posúdenie použiť výrobnú kapacitu, ak je k dispozícii.

(91)

Prešetrovaním sa zistilo, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca z Iránu vyrábal počas obdobia revízneho prešetrovania na úrovniach blízkych svojej výrobnej kapacite, a preto bola jeho voľná kapacita počas obdobia revízneho prešetrovania obmedzená.

(92)

Prešetrovaním sa však zistilo aj to, že spoločnosť začala výstavbu novej teplej valcovne s cieľom podstatne zvýšiť svoju oceliarsku kapacitu v oblasti plochých výrobkov valcovaných za tepla. Podľa tvrdení z januára 2020, ktoré sa pripisujú výkonnému riaditeľovi spoločnosti (23), by sa projektom rozšírila ročná kapacita v oblasti plochých výrobkov valcovaných za tepla o 4,5 milióna ton a podľa plánu sa mal dokončiť do 900 dní.

(93)

Počas krížovej kontroly na diaľku, ktorá sa uskutočnila prostredníctvom videokonferencie, spoločnosť uviedla, že v projekte dochádza k značným omeškaniam, neposkytla však v tejto súvislosti žiadne riadne dôkazy. Spoločnosť navyše tvrdila, že účelom novej teplej valcovne bolo zabezpečovať dodávky len pre domáci trh vzhľadom na značný rast, ktorý sa na tomto trhu očakáva. V záujme odôvodnenia tohto tvrdenia spoločnosť predložila internú prognózu uvádzajúcu jej odhady vývoja domáceho trhu.

(94)

Komisia poznamenala, že ak by sa odhady spoločnosti naplnili (na základe najpravdepodobnejšieho scenára vývoja domáceho trhu), pri zohľadnení súčasného podielu spoločnosti na trhu by prevádzka novej teplej valcovne viedla k voľnej kapacite značne presahujúcej 1 milión ton ročne.

(95)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že v nasledujúcich rokoch bude v Iráne k dispozícii značná voľná kapacita, ktorá by sa mohla použiť na účely vývozu vrátane vývozu do Únie.

(96)

Komisia prešetrovala, či je pravdepodobné, že by v prípade uplynutia platnosti opatrení iránski vyvážajúci výrobcovia začali vyvážať prešetrovaný výrobok za dumpingové ceny na trhu Únie. Na uvedený účel Komisia porovnala cenovú úroveň vývozu spolupracujúceho iránskeho výrobcu do tretích krajín s cenovou úrovňou výrobného odvetvia Únie a cenovú úroveň spolupracujúceho iránskeho výrobcu na domácom trhu s cenovou úrovňou jeho vývozu na trhy tretích krajín.

(97)

Komisia porovnala vývozné ceny CIF v prípade vývozu z Iránu do tretích krajín, ako ich vo vyplnenom dotazníku uviedol spolupracujúci výrobca, s cenami výrobného odvetvia Únie. Zistilo sa, že v období revízneho prešetrovania boli vývozné ceny do tretích krajín prinajmenšom o 14 % nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie. Trh Únie je preto atraktívnejší v porovnaní s ďalšími možným cieľovými krajinami vývozu prešetrovaného výrobku a v prípade uplynutia platnosti opatrení majú iránski výrobcovia ekonomickú motiváciu presmerovať vývoz do Únie.

(98)

S cieľom získať náznak pravdepodobného cenového správania voči Únii v prípade neexistencie opatrení Komisia okrem toho porovnala aj iránsku vývoznú cenu do tretích krajín s iránskou normálnou hodnotou pomocou údajov, ktoré za obdobie revízneho prešetrovania poskytol spolupracujú vyvážajúci výrobca. Uvedené porovnanie sa uskutočnilo na základe ceny zo závodu. Na základe toho bol cenový rozdiel medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou do tretích krajín stanovený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie približne 3 %. Počas postupu krížovej kontroly na diaľku však nebolo možné overiť, že bola zaplatená celková hodnota vývozných transakcií. Komisia sa preto domnievala, že skutočné vývozné ceny do tretích krajín mohli byť ešte nižšie a uvedený rozdiel medzi cenami na domácom trhu a vývoznými cenami mohol byť ešte vyšší. To naznačuje, že v prípade zrušenia opatrení a v prípade, že by ceny, za ktoré by iránsky vyvážajúci výrobca vyvážal dotknutý výrobok do Únie, boli v súlade s ďalšími tretími krajinami sledovanými počas revízneho prešetrovania, dumpingové rozpätia by pravdepodobne boli značné.

(99)

Spolupracujúci iránsky výrobca vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií tvrdil, že posúdenie Komisie bolo nesprávne, pretože neexistovalo pokračovanie dumpingu. Vyvážajúci výrobca namietal aj proti záverom vo vzťahu k voľnej kapacite. Keďže pripomienky poskytnuté spoločnosťou vychádzajú z dôverných informácií, Komisia sa k nim vyjadrila v osobitnom dokumente, ktorý sa odoslal len uvedenej spoločnosti.

(100)

Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na očakávanú dostupnosť voľnej kapacity v Iráne, atraktívnosť trhu Únie a skutočnosť, že ceny vývozu z Iránu do tretích krajín sú nižšie ako ceny na domácom trhu, existuje vysoká pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu z Iránu v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(101)

V nadväznosti na zistenie existencie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto dodatočné prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Rusku, atraktívnosť trhu Únie a možná absorpčná kapacita trhov tretích krajín.

(102)

V žiadosti o revízne prešetrovanie žiadateľ poskytol informácie týkajúce sa výrobnej kapacity, výroby, spotreby a voľnej kapacity v Rusku.

(103)

Pokiaľ ide o výrobnú kapacitu v oblasti plochých výrobkov valcovaných za tepla, žiadateľ poskytol dva súbory citlivých údajov CRU, na ktoré sa uplatňuje autorské právo (24). Okrem toho predložil (25) správu OECD o najnovšom vývoji kapacity výroby ocele na rok 2021 (26). Pokiaľ ide o výrobu plochých výrobkov valcovaných za tepla, žiadateľ poskytol tie isté dva súbory citlivých údajov CRU, na ktoré sa uplatňuje autorské právo (27), ako aj alternatívne citlivé údaje od spoločnosti Plantfacts, na ktoré sa uplatňuje autorské právo (28). Okrem toho predložil výňatok zo správy OECD o vývoji na trhu s oceľou za štvrtý štvrťrok 2021 (29). Pokiaľ ide o spotrebu a voľnú kapacitu v oblasti plochých výrobkov valcovaných za tepla, žiadateľ poskytol súbor citlivých údajov CRU, na ktoré sa uplatňuje autorské právo (30).

(104)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu ruských vyvážajúcich výrobcov Komisia pri svojich zisteniach týkajúcich sa výrobnej kapacity v oblasti plochých výrobkov valcovaných za tepla v Rusku v období revízneho prešetrovania vychádzala z kapacity výroby surovej ocele uvádzanej v správe OECD o najnovšom vývoji kapacity výroby ocele, ktorá sa pomerne upravila z hľadiska plochých výrobkov valcovaných za tepla na základe údajov združenia World Steel Association („ďalej len „Worldsteel“). Po prvé bola z poslednej správy OECD o najnovšom vývoji kapacity výroby ocele zrejmá stúpajúca tendencia výrobnej kapacity surovej cele v Rusku (31), ktorá zodpovedala priemernej kapacite výroby surovej ocele na úrovni 90,5 milióna ton v období revízneho prešetrovania. Združenie Worldsteel uviedlo, že ploché výrobky valcované za tepla (vrátane pásových výrobkov valcovaných za tepla) a zvitky valcované za tepla (ktoré, ako uviedol žiadateľ, sú formou, v akej sa ploché výrobky valcované za tepla zvyčajne vyvážajú (32)) predstavovali v priemere 21,7 % svetového objemu vývozu hotových výrobkov z ocele (čím sú vylúčené ingoty a polotovary) v období revízneho prešetrovania (33). Tento percentuálny podiel v prípade plochých výrobkov valcovaných za tepla sa uplatnil na kapacitu výroby surovej ocele v Rusku, z čoho vyplýva výrobná kapacita plochých výrobkov valcovaných za tepla v Rusku na úrovni 19,6 milióna ton počas obdobia revízneho prešetrovania.

(105)

Komisia pri svojich zisteniach týkajúcich sa výroby plochých výrobkov valcovaných za tepla v Rusku v období revízneho prešetrovania vychádzala z pomerne upravených údajov o výrobe surovej ocele od spoločnosti Worldsteel. Spoločnosť Worldsteel skutočne uvádzala priemernú výrobu surovej ocele v Rusku počas obdobia revízneho prešetrovania na úrovni 74,3 milióna ton (34). Uplatnením rovnakého podielu plochých výrobkov valcovaných za tepla, ako bolo uvedené, Komisia zistila ako konzervatívny odhad, že Rusko v období revízneho prešetrovania vyrobilo 16,1 milióna ton plochých výrobkov valcovaných za tepla.

(106)

Komisia pri svojich zisteniach týkajúcich sa spotreby plochých výrobkov valcovaných za tepla v Rusku v období revízneho prešetrovania vychádzala z pomerne upravených údajov o spotrebe surovej ocele od spoločnosti Worldsteel. Spoločnosť Worldsteel v skutočnosti uvádzala priemernú spotrebu surovej ocele v Rusku počas obdobia revízneho prešetrovania na úrovni 42,8 milióna ton (35). Uplatnením rovnakého podielu plochých výrobkov valcovaných za tepla a zvitkov valcovaných za tepla, ako bolo uvedené, Komisia zistila ako konzervatívny odhad, že spotreba Ruska v období revízneho prešetrovania predstavovala 9,3 milióna ton.

(107)

Na základe uvedených údajov Komisia zistila, že Rusko malo počas obdobia revízneho prešetrovania voľnú kapacitu 3,5 milióna ton v porovnaní s výrobou, čo je 10 % spotreby na voľnom trhu EÚ. Pri porovnaní výrobnej kapacity s domácou spotrebou bola navyše spotreba počas obdobia revízneho prešetrovania o 10 miliónov ton nižšia ako kapacita, čo je takmer 30 % spotreby na voľnom trhu EÚ.

(108)

Nadmerné výrobné kapacity sú motiváciou na pokračovanie vo vývoze. Je zrejmé, že ruskí výrobcovia musia využiť všetky existujúce možnosti na zvýšenie výroby, aby mohli v plnej miere využiť nainštalované kapacity. Najlogickejšie je preniknúť na akýkoľvek voľný trh na svete a veľmi pravdepodobne za dumpingové ceny, ako je to aj v prípade súčasného prešetrovania.

(109)

Komisia dospela na základe uvedených skutočností a úvah k záveru, že ruskí výrobcovia majú dostatočné voľné kapacity, ktoré by v prípade uplynutia platnosti opatrení mohli použiť na vývoz plochých výrobkov valcovaných za tepla do Únie za dumpingové ceny.

(110)

Komisia prešetrovala, či je pravdepodobné, že by v prípade uplynutia platnosti opatrení ruskí výrobcovia zvýšili svoj predaj na vývoz za dumpingové ceny na trh Únie. Komisia preto analyzovala cenovú úroveň ruských výrobcov na ich domácom trhu, ako aj cenovú úroveň ruského vývozu na trhy tretích krajín a porovnala ich s cenovou úrovňou výrobného odvetvia Únie.

(111)

Objemy ruského vývozu a jeho vývozné ceny, na základe ktorých sa určila atraktívnosť trhu Únie, sa stanovili na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia a na základe údajov GTA a informácií v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(112)

Komisia porovnala ceny na domácom trhu v Rusku, ktoré sa použili na určenie normálnej hodnoty, s cenami výrobného odvetvia Únie v období revízneho prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že priemerné ceny na domácom trhu v Rusku boli o 17 % nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Ceny v Únii boli preto atraktívnejšie ako ceny v Rusku.

(113)

Komisia navyše porovnala vývozné ceny FOB v prípade vývozu z Ruska do tretích krajín z databázy GTA, upravené o náklady na nákladnú vlakovú dopravu z Ruska do Únie uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie, s cenami výrobného odvetvia Únie. Databáza GTA však neobsahovala údaje za rok 2022, pretože ruské colné orgány po nevyprovokovanej vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine až do odvolania pozastavili zverejňovanie štatistík. Komisia preto použila údaje za rok 2021 a považovala ich za uplatniteľné aj na prvú polovicu roka 2022. Vývozné ceny do tretích krajín v roku 2021 boli približne o 21 % nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie v období revízneho prešetrovania. Trh Únie je preto atraktívnejší v porovnaní s ďalšími možnými cieľovými krajinami vývozu dotknutého výrobku a v prípade zrušenia opatrení majú ruskí výrobcovia ekonomickú motiváciu presmerovať vývoz do Únie.

(114)

S cieľom získať náznak pravdepodobného cenového správania voči Únii v prípade neexistencie opatrení Komisia okrem toho porovnala aj ruské vývozné ceny FOB z databázy GTA, upravené o náklady na dopravu v Rusku uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie, s cenami na domácom trhu v Rusku, ktoré sa použili na určenie normálnej hodnoty. Uvedené porovnanie sa tak uskutočnilo na úrovni zo závodu. Z uvedených dôvodov Komisia použila údaje za rok 2021 a považovala ich za uplatniteľné aj na prvú polovicu roka 2022. Na základe toho cenový rozdiel medzi vývoznými cenami v prípade vývozu z Ruska do tretích krajín v roku 2021, upravené o náklady na dopravu v Rusku, a normálnou hodnotou bol približne 15 % ceny CIF na hranici Únie. Normálna hodnota vyššia o 15 % potvrdzuje, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by sa ruský vývoz do Únie pravdepodobne uskutočňoval za cenu nižšiu ako ceny na domácom trhu v Rusku.

(115)

Okrem uvedeného Komisia zistila, že opatrenia na ochranu obchodu v súvislosti s vývozom dotknutého výrobku z Ruska sa uplatňujú v Indonézii, Mexiku, Thajsku, Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch amerických (36). V dôsledku toho sú tieto trhy tretích krajín, ktoré sú významnými spotrebiteľmi výrobkov z ocele, pre ruských vyvážajúcich výrobcov menej atraktívne. Toto je dodatočný prvok, ktorým sa podporuje zistenie, že súčasná výrobná kapacita Ruska by v prípade zrušenia opatrení s najväčšou pravdepodobnosťou skončila na trhu Únie.

(116)

Vzhľadom na značnú voľnú kapacitu v Rusku a s prihliadnutím na dôkazy o atraktívnosti trhu Únie dospela Komisia k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by ruskí vyvážajúci výrobcovia pravdepodobne aktivovali voľnú kapacitu a zrejme dokonca presmerovali vývoz z tretích krajín na trh Únie za dumpingové ceny a vo významných objemoch.

(117)

Komisia so zreteľom na svoje zistenia v súvislosti s pokračovaním dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania a v súvislosti s pravdepodobným vývojom vývozu v prípade uplynutia platnosti opatrení dospela k záveru, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení na dovoz z Ruska by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu dumpingu.

(118)

Podľa žiadateľa vyrábalo podobný výrobok v Únii počas posudzovaného obdobia dvadsaťjeden výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(119)

Celková výroba prešetrovaného výrobku v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 70 miliónov ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, overené vyplnené dotazníky a vyplnený makrodotazník predložený združením EUROFER. Ako sa uvádza v odôvodnení 26, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 25 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania.

(120)

Prešetrovaný výrobok sa považuje za prvotný materiál na výrobu rôznych výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca s pridanou hodnotou, počínajúc výrobkami valcovanými za studena. Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie je prevažne vertikálne integrované a vyrába prešetrovaný výrobok aj výrobky v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca, trh vlastnej spotreby aj voľný trh boli podľa potreby analyzované samostatne.

(121)

Rozlišovanie medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom je pre analýzu ujmy dôležité, lebo výrobky určené na trh vlastnej spotreby nie sú vystavené priamej konkurencii zo strany dovozu a transferové ceny sú stanovené v rámci skupín podľa rôznych cenových politík. Výroba určená na voľný trh je naopak v priamej konkurencii s dovozom dotknutého výrobku a ceny sú nastavené podľa trhových podmienok. Celkový voľný trh zahŕňa predaj zo strany výrobcov z Únie neprepojeným zákazníkom a predaj prepojeným podnikom na inú ako vlastnú spotrebu.

(122)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz o výrobnom odvetví Únie Komisia získala údaje o celkovej činnosti výrobného odvetvia Únie vo vzťahu k podobnému výrobku a určila, či bola výroba určená na trh vlastnej spotreby alebo voľný trh. Komisia zistila, že viac ako 50 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii bolo počas obdobia revízneho prešetrovania určených na trh vlastnej spotreby.

(123)

Komisia stanovila spotrebu na voľnom trhu v Únii na základe a) predaja všetkých známych výrobcov v Únii na trhu Únie, ako sa uvádza vo vyplnenom makrodotazníku od združenia EUROFER, a b) dovozu do Únie zo všetkých tretích krajín podľa údajov Eurostatu. Spotreba na trhu vlastnej spotreby Únie sa stanovila na základe použitia na vlastnú spotrebu a predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie všetkých známych výrobcov v Únii, ako sa uvádza vo vyplnenom makrodotazníku od združenia EUROFER.

(124)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(125)

Celková spotreba v Únii v roku 2020 prudko klesla o 13 % v dôsledku poklesu dopytu spôsobeného pandémiou COVID-19. Po tomto poklese však nasledovalo oživenie spôsobené nárastom dopytu po oceli, ku ktorému došlo v roku 2021 a ktoré pokračovalo počas obdobia revízneho prešetrovania. Vo všeobecnosti počas obdobia revízneho prešetrovania dokázala celková spotreba v Únii vzrásť späť na úrovne z roku 2019.

(126)

Vývoj spotreby na trhu vlastnej spotreby bol takmer totožný s vývojom celkovej spotreby v Únii, keď v roku 2020 došlo k prudkému poklesu o 12 %, po ktorom nasledovalo oživenie v období po pandémii COVID-19. Spotreba na trhu vlastnej spotreby však dosiahla len 95 % úrovne z roku 2019.

(127)

Spotreba na voľnom trhu sa vyvíjala podobne ako celková spotreba v Únii. V roku 2020 prudko klesla o 14 % a počas obdobia revízneho prešetrovania sa výrazne zotavila, pričom sa v porovnaní s rokom 2019 zvýšila o 7 %.

(128)

Ako sa uvádza v odôvodnení 35, žiaden výrobca z Ruska nespolupracoval, spolupracoval však jeden iránsky výrobca a štyria brazílski výrobcovia, z ktorých Komisia do vzorky zaradila dvoch výrobcov.

(129)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu sa stanovil na základe porovnania medzi objemom dovozu a spotrebou na voľnom trhu Únie, ako sa uvádza v tabuľke 1.

(130)

Dovoz z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(131)

Dovoz z Brazílie počas posudzovaného obdobia kolísal. V roku 2020 sa úroveň dovozu do Únie zvýšila, pričom počas obdobia revízneho prešetrovania nasledovalo jej mierne a následne prudké zvýšenie. Dovoz z Iránu do Únie sa po roku 2019 úplne zastavil. Dovoz z Ruska počas posudzovaného obdobia kolísal. V porovnaní s rokom 2019 sa ruský dovoz v rokoch 2020 a 2021 prudko zvýšil. Za tým nasledoval mierny pokles počas obdobia revízneho prešetrovania.

(132)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu a prepočtu uskutočneného v prípade Brazílie, ako sa vysvetľuje v poznámke pod čiarou č. 38.

(133)

Vzhľadom na neexistenciu spoľahlivých cien v Brazílii, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 58, a neexistenciu dovozu z Iránu Komisia nemohla vykonať výpočet cenového podhodnotenia v prípade uvedených dvoch krajín. Pokiaľ ide o Rusko, na stanovenie rozpätia podhodnotenia ceny sa použili štatistické údaje Eurostatu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 138.

(134)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (v EUR/t)

(135)

S výnimkou Iránu, ktorý po roku 2019 prestal vyvážať, sa priemerné ceny dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia vyvíjali rovnako. Po poklese cien v roku 2020 sa pozorovalo prudké zvýšenie priemerných cien od roku 2021 do obdobia revízneho prešetrovania s výnimkou Brazílie, kde ceny od roku 2021 do obdobia revízneho prešetrovania klesli. V prípade Ruska a Brazílie sa počas posudzovaného obdobia priemerné ceny dovozu viac ako zdvojnásobili, a to zo 443 EUR/t v roku 2019 na 897 EUR/t v období revízneho prešetrovania v prípade Ruska a zo 467 EUR/t na 939 EUR/t v prípade Brazílie.

(136)

Po poskytnutí informácií brazílska vláda a spoločnosť USIMINAS tvrdili, že metodika, ktorú Komisia použila na prepočet brazílskych údajov, bola nejasná a zainteresované strany ju nemohli overiť. Požadovali, aby Komisia vo svojej analýze vychádzala výlučne z oficiálnych štatistík dovozu. Spoločnosť USIMINAS dodala, že údajmi o dovoze vypočítanými Komisiou sa skreslili ukazovatele ako dovozné ceny a celkové objemy dovozu. Brazílska vláda aj spoločnosť USIMINAS ďalej konštatovali, že podiel brazílskeho dovozu na trhu bol nadsadený a že brazílsky podiel na trhu by sa mal vyjadriť ako percentuálny podiel celkovej spotreby. Rovnaké tvrdenie predložila spoločnosť CSN, ktorá dodala, že pri pohľade na všetok brazílsky predaj a pri jeho porovnaní len so spotrebou na voľnom trhu sa v posúdení Komisie v súvislosti s podielom na trhu vytvára asymetria, keďže sa tým nielen umelo zväčšuje trh brazílskeho dovozu v EÚ, ale vedie to aj k neodôvodnenému súhrnnému vyhodnoteniu brazílskeho dovozu spoločne s ruským dovozom. V otázke porovnania s voľným trhom sa brazílska vláda odvolávala najmä na body 7.272 a 7.273 správy poroty z 31. októbra 2018 v súvislosti so sporom „Maroko – Antidumpingové opatrenia v súvislosti s určitými výrobkami z ocele valcovanými za tepla (WT/DS513/R) z Turecka“, v ktorých sa prešetrujúci orgán vyzval, aby analyzoval všetky časti stavu domáceho výrobného odvetvia s cieľom zaistiť, aby sa orgán nezameriaval len na časti domáceho výrobného odvetvia so slabou výkonnosťou, pričom by vylúčil časti s dobrou výkonnosťou, a naopak.

(137)

Ako sa už vysvetlilo v poznámke pod čiarou č. 38, Komisia poukázala na nesúlad medzi údajmi Eurostatu a overenými údajmi o predaji spoločností zaradených do vzorky do Európskej únie. Najmä overené objemy predaja dvoch spoločností zaradených do vzorky do EÚ boli vyššie ako celkové objemy brazílskeho dovozu uvádzané Eurostatom a v systéme Surveillance. Pri určení objemu dovozu z Brazílie preto nebolo možné vziať do úvahy výlučne tieto štatistické údaje. Namiesto toho Komisia vychádzala zo štatistík dovozu z databázy Surveillance upravených na základe overených objemov predaja dvoch spoločností zaradených do vzorky s cieľom určiť celkové objemy dovozu. Uvedená úprava sa uskutočnila na základe doplnkového kódu TARIC príslušnej spoločnosti zaradenej do vzorky v databáze Surveillance, ktorá obsahovala informácie o jednotlivých spoločnostiach. Komisia nemohla zverejniť podrobné údaje o uvedenej metodike výpočtu, pretože by to znamenalo porušenie dôvernosti informácií voči spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom podľa článku 19 ods. 1 základného nariadenia. Komisia okrem toho príslušne upravila dovozné ceny, celkové objemy dovozu a spotrebu na voľnom trhu Únie, ako už bolo vysvetlené v poznámke pod čiarou č. 38. Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa výpočtu podielu na trhu, Komisia stanovila podiel dovozu na trhu na základe porovnania objemov dovozu a spotreby na voľnom trhu Únie v súlade s metodikou použitou v pôvodnom prešetrovaní (39), ako sa vyžaduje podľa článku 11 ods. 9 základného nariadenia. Komisia navyše pripomenula, že predaj na vlastnú spotrebu a predaj prepojeným stranám sú dve odlišné koncepcie. Na to, aby sa predaj považoval za predaj na vlastnú spotrebu, nemôže mať (prepojený) kupujúci voľný výber dodávateľa, ako už bolo pripomenuté v odôvodnení 58. V súčasnom prípade neexistuje náznak ani dôkaz, že uvedený predaj bol výlučný. V skutočnosti sa zdá, že v pôvodnom prešetrovaní uvedené spoločnosti boli schopné odoberať a aj skutočne odoberali od tretích strán. Pokiaľ ide o tvrdenia, že takáto metodika vedie k neodôvodnenému súhrnnému vyhodnoteniu brazílskeho dovozu spoločne s ruským dovozom, Komisia pripomenula, že brazílsky a ruský podiel na trhu sa vypočítali osobitne a že analýza pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy sa najskôr uskutočnila podľa jednotlivých krajín. Komisia ďalej pripomenula, že v analýze stavu výrobného odvetvia Únie preskúmala tak výkonnosť výrobného odvetvia Únie ako celku, ako aj trh vlastnej spotreby a voľný trh osobitne (napríklad odôvodnenie 157). Bolo to najmä potvrdené v bode 7.6.2.1.2.1 správy WT/DS513/R, v ktorom odvolací orgán konštatoval, že „v prípadoch, keď prešetrujúce orgány preskúmavajú jednu časť domáceho výrobného odvetvia, mali by v zásade podobným spôsobom preskúmať všetky ostatné časti tvoriace výrobné odvetvie a tiež preskúmať výrobné odvetvie ako celok“. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(138)

Vzhľadom na to, že sa použili štatistické údaje, keďže Rusko nespolupracovalo, bolo možné stanoviť len priemernú cenu za tonu pre veľké množstvo rôznych druhov výrobkov. A keďže Komisia nemala dostatok informácií na úrovni druhu výrobku, nemohla vykonať presný výpočet podhodnotenia ceny, ale musela sa obmedziť na porovnanie priemerných cien za tonu.

(139)

Takto stanovená ruská vývozná cena sa porovnala s váženým priemerom predajných cien počas revízneho prešetrovania, ktoré výrobcovia z Únie zaradení do vzorky účtovali zákazníkom na trhu Únie, upraveným na úroveň cien zo závodu.

(140)

Porovnanie cien sa uskutočnilo na rovnakej úrovni obchodu a výsledok porovnania sa rovnako ako v prípade presnej metodiky výpočtu podhodnotenia ceny vyjadril ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania. Ukázalo sa, že ruské vývozné ceny do Únie by v priemere boli nižšie než priemerné ceny výrobného odvetvia Únie približne o 5 %.

(141)

Prešetrovaný výrobok sa z tretích krajín iných ako Brazília, Irán a Rusko dovážal najmä z Turecka a Indie.

(142)

(Agregovaný) objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

(143)

Celkový dovoz prešetrovaného výrobku z tretích krajín iných ako dotknuté krajiny sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 42 % (z 5,75 na 8,18 milióna ton). Zvýšenie objem dovozu sa prejavilo aj zvýšením podielu tretích krajín na trhu v priebehu posudzovaného obdobia o šesť percentuálnych bodov. Únia celkovo dovážala ploché výrobky valcované za tepla z viac ako 40 krajín, pričom žiadna z týchto ďalších tretích krajín nemala podiel na trhu Únie viac ako 4 % (40).

(144)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(145)

Ako sa uvádza v odôvodnení 26, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(146)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov poskytnutých žiadateľom, ktoré sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(147)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(148)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(149)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 122 – 123, s cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz o výrobnom odvetví Únie Komisia získala údaje o celkovej výrobe dotknutého výrobku a určila, či bola výroba určená na trh vlastnej spotreby alebo voľný trh. Ak to bolo relevantné a možné, Komisia osobitne analyzovala ukazovatele ujmy týkajúce sa voľného trhu a trhu vlastnej spotreby.

(150)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(151)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia celkovo znížil približne o 4 %, pričom v roku 2020 došlo k výraznému poklesu, po ktorom nasledovalo v roku 2021 oživenie v dôsledku nárastu dopytu po oceli. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa objem výroby v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne znížil.

(152)

Zatiaľ čo výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšila o 1 %, využitie kapacity vykazovalo rovnaký negatívny trend ako objem výroby a od roku 2019 do obdobia revízneho prešetrovania sa znížilo o 4 %.

(153)

Objem predaja a podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na voľnom trhu

(154)

Vývoj objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie mal v posudzovanom období podobný priebeh ako trend v oblasti spotreby v Únii. V roku 2020 sa znížil z dôvodov uvedených v odôvodnení 125, po čom nasledoval nárast v roku 2021. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa objem predaja znížil v porovnaní s rokom 2019 o 2 %.

(155)

Počas posudzovaného obdobia sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu z hľadiska spotreby v Únii od roku 2019 do roku 2020 mierne zvýšil zo 77,7 % na 78,7 %. Od roku 2020 do roku 2021 klesol o šesť percentuálnych bodov. Počas obdobia revízneho prešetrovania výrobné odvetvie Únie ďalej strácalo podiel na trhu, ktorý klesol zo 72,3 % na 71,6 %. Ako sa uvádza v tabuľke 1 a 4, tento pokles sa vysvetľuje tým, že podiel dovozu z tretích krajín na trhu sa od roku 2020 do obdobia revízneho prešetrovania neustále zvyšoval, čo vysvetľuje stratu podielu výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu.

(156)

Objem vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie ako podiel celkovej výroby sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 7

Objem vlastnej spotreby na trhu Únie (v tonách)

(157)

Objem vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (pozostávajúci z použitia na vlastnú spotrebu a predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie) sa od roku 2019 do roku 2020 znížil o 12 % a v porovnaní s rokom 2020 sa v období revízneho prešetrovania zotavil o sedem percentuálnych bodov, čo viedlo k celkovému poklesu o 5 % počas posudzovaného obdobia z približne 42 miliónov ton na takmer 40 miliónov ton od začiatku do konca posudzovaného obdobia. Celkovo sa na trhu vlastnej spotreby a voľnom trhu prejavil rovnaký trend. Komisia preto dospela k záveru, že vývoj trhu vlastnej spotreby nemal žiadny významný vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu.

(158)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu vlastnej spotreby (vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej výroby) zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný na úrovni medzi 58,13 % a 60,54 %.

(159)

V dôsledku stabilnej spotreby a znižujúcej sa výroby výrobné odvetvie Únie stratilo objem predaja a podiel na voľnom trhu. Celkovo počas posudzovaného obdobia v prípade výrobného odvetvia Únie nedošlo k žiadnemu rastu.

(160)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(161)

Počet zamestnancov zapojených do výroby prešetrovaného výrobku sa prudko znížil od roku 2019 do roku 2020 a odvtedy až do konca obdobia revízneho prešetrovania sa zvyšoval. Celkovo došlo počas posudzovaného obdobia k miernemu nárastu o 2 %.

(162)

Produktivita pracovnej sily vo výrobnom odvetví Únie, ktorá sa meria ako objem výroby (v tonách) na zamestnanca, sa v posudzovanom období znížila o 6 %.

(163)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 128, vyvážajúci výrobcovia z Ruska neprejavili ochotu spolupracovať. Počas tohto konania v plnej miere spolupracoval len iránsky vyvážajúci výrobca a dvaja brazílski vyvážajúci výrobcovia.

(164)

Ako bolo uvedené, existovali náznaky, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval, pokiaľ ide o dovoz z Brazílie (pozri odôvodnenie 63) a Ruska (pozri odôvodnenie 74). Všetky orientačné dumpingové rozpätia presahovali hranicu de minimis.

(165)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 66, v prípade Iránu nebolo možné konštatovať pozitívne stanovenie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania. Prešetrovanie bolo preto zamerané na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia antidumpingových opatrení.

(166)

Napriek skutočnosti, že dumping v prípade Brazílie a Ruska stále pretrvával, hoci v malých objemoch, analýzou ukazovateľov ujmy sa preukázalo, že zavedené opatrenia mali pozitívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. Antidumpingové opatrenia uložené po pôvodnom prešetrovaní v skutočnosti umožnili výrobnému odvetviu Únie zotaviť sa z minulého dumpingu. Potvrdili to aj zistenia Komisie v antidumpingovom prešetrovaní týkajúcom sa plochých výrobkov valcovaných za tepla z Turecka (41). Výrobné odvetvie Únie sa dokázalo zotaviť zo škodlivých vplyvov dumpingového dovozu z Ruska, Brazílie a Iránu do konca roka 2018. Oživenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa však náhle zastavilo a zvrátilo v roku 2019, keď výrobné odvetvie Únie muselo čeliť značnému objemu dumpingového dovozu z Turecka za nízke ceny, čo ho nútilo stanoviť ceny pod úrovňou nákladov, aby si udržalo svoj podiel na trhu, čím utrpelo značnú ujmu. Po uložení opatrení týkajúcich sa dovozu z Turecka v roku 2021 a po oživení po pandémii COVID-19 sa situácia výrobného odvetvia Únie zlepšila a do konca obdobia revízneho prešetrovania došlo k jeho zotaveniu. Preto sa usúdilo, že počas obdobia revízneho prešetrovania výrobné odvetvie Únie už netrpelo ujmou.

(167)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/t)

(168)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa v rokoch 2019 až 2020 znížili o 12 % a od roku 2020 do konca obdobia revízneho prešetrovania sa prudko zvýšili, čo viedlo k celkovému zvýšeniu o 81 % počas posudzovaného obdobia. Vývoj jednotkových predajných cien v posudzovanom období ovplyvnili vážne narušenia spôsobené pandémiou COVID-19 a obnovenie dopytu po pandémii. Od roku 2021 boli vysoký dopyt po oceli, obmedzená ponuka a zvýšené výrobné náklady faktormi, ktoré ovplyvnili náhly a výrazný nárast jednotkovej predajnej ceny.

(169)

Jednotkové výrobné náklady sa za posudzované obdobie zvýšili o 44 %. V rokoch 2019 aj 2020 jednotkové výrobné náklady presahovali jednotkovú predajnú cenu. Neschopnosť výrobného odvetvia Únie premietnuť počas tohto obdobia zvýšené výrobné náklady do svojich predajných cien bola spôsobená veľkým objemom dumpingového dovozu z Turecka, ktorý tlačil ceny nadol (42). V roku 2020 klesli tak výrobné náklady, ako aj predajné ceny, ale výrobné náklady poklesli v menšej miere. Spôsobil to prepad trhu počas pandémie COVID-19, ktorý výrazne stlačil ceny nadol, zatiaľ čo výrobné náklady boli ovplyvnené menej. Jednotkové výrobné náklady v roku 2021 prudko vzrástli v dôsledku vysokého nárastu cien energií a komodít. Tento vývoj pokračoval počas celého obdobia revízneho prešetrovania, pričom nevyprovokovaná vojenská agresia Ruska voči Ukrajine viedla k zhoršeniu energetickej krízy, ktorá prebiehala už od roku 2021. V dôsledku oživenia po pandémii COVID-19 však prudko vzrástol aj dopyt a následne sa výrazne zvýšili aj ceny (medzi rokom 2020 a obdobím revízneho prešetrovania sa takmer zdvojnásobili), dokonca viac ako výrobné náklady v tom istom období.

(170)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(171)

Počas posudzovaného obdobia zostali priemerné náklady práce od roku 2019 do roku 2020 stabilné a odvtedy sa zvyšovali, čo viedlo k celkovému zvýšeniu o 17 % na konci obdobia prešetrovania. Počas uvedeného obdobia sa zvýšil aj počet zamestnancov.

(172)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(173)

Počas posudzovaného obdobia sa zásoby plochých výrobkov valcovaných za tepla výrobného odvetvia Únie znižovali, pričom v roku 2020 došlo k prudkému poklesu, čo sa vysvetľovalo vplyvom pandémie COVID-19, a v roku 2021 bol zaznamenaný opätovný nárast takmer na pôvodné úrovne, za ktorým nasledoval pokles v období revízneho prešetrovania. Pre odvetvie plochých výrobkov valcovaných za tepla v Únii boli charakteristické rámcové zmluvy (mesačné, štvrťročné, ročné) medzi výrobcami a zákazníkmi, v ktorých sa stanovujú množstvá a ceny. Tieto rámcové zmluvy sa vykonávali prostredníctvom objednávok podľa potrieb zákazníkov. V dôsledku toho mohlo výrobné odvetvie Únie plánovať výrobu a zásoby. Na základe uvedeného a ako sa zistilo aj v pôvodnom prešetrovaní, zásoby sa nepovažovali za dôležitý ukazovateľ ujmy pre toto výrobné odvetvie, keďže väčšinu druhov podobného výrobku vyrábalo výrobné odvetvie Únie na základe konkrétnych objednávok používateľov.

(174)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(175)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku na voľnom trhu Únie ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(176)

Vývoj ziskovosti zodpovedal obrátenej zvonovej krivke a ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia celkovo zvýšila o 26,4 percentuálneho bodu. V roku 2019 došlo k stratám a v roku 2020 uprostred pandémie sa zaznamenala najnižšia úroveň, konkrétne –18 %. V roku 2021 sa zisk výrazne zvýšil na 13,9 % a ďalej rástol, pričom v období revízneho prešetrovania dosiahol 18,3 %.

(177)

Dumpingový dovoz za nízke ceny z Turecka sa prudko zvýšil v rokoch 2017 a 2018 (43), čo vysvetľuje nízku ziskovosť v roku 2019. Tento stav potom ešte zhoršili náhle zmeny spôsobené globálnou pandémiou v roku 2020, ako napríklad narušenia dodávateľských reťazcov a pokles spotreby ocele. Prudký nárast dopytu po oceli spolu so zvýšenými predajnými cenami viedol v roku 2021 k vysokým ziskom, čo pre výrobné odvetvie Únie znamenalo výnimočný rok. Tento vývoj pokračoval počas celého obdobia revízneho prešetrovania, čo znamenalo ešte vyššiu ziskovosť pre výrobné odvetvie Únie.

(178)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok sa vyvíjal podobne ako ziskovosť: záporná hodnota v roku 2019, po ktorej nasledoval ďalší prudký pokles v roku 2020 a výrazný nárast v roku 2021, ktorý sa ešte zintenzívnil v období revízneho prešetrovania.

(179)

Od roku 2019 do obdobia revízneho prešetrovania sa investície znížili o 19 %. Celkovo investičné toky počas posudzovaného obdobia vykazovali rozdelenie zodpovedajúce obrátenej zvonovej krivke: investície sa v roku 2020 výrazne znížili, po čom nasledoval vrchol v roku 2021. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa investície v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne znížili. Vo všeobecnosti boli investície zamerané na zlepšenie kvality a ekologizáciu výroby.

(180)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. V porovnaní s rokom 2019 sa v roku 2020 návratnosť investícií zhoršila a v roku 2021 sa zvýšila. Celkovo sa návratnosť investícií počas obdobia revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2019 výrazne zlepšila. V skutočnosti sa počas posudzovaného obdobia návratnosť investícií zvýšila približne o 20 percentuálneho bodu.

(181)

Schopnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky získavať kapitál nebola počas obdobia revízneho prešetrovania, v ktorom došlo k rýchlemu zotaveniu z pandémie, ovplyvnená.

(182)

Po uložení antidumpingových opatrení na dovoz plochých výrobkov valcovaných za tepla z Brazílie, Iránu a Ruska v roku 2017 sa dovoz z Brazílie znížil, zatiaľ čo dovoz z Ruska zostal celkovo na podobných úrovniach v porovnaní s pôvodným prešetrovaním. V prípade Iránu sa dovoz plochých výrobkov valcovaných za tepla v roku 2020 úplne zastavil, čo výrobnému odvetviu Únie umožnilo začať sa zotavovať zo škodlivého vplyvu dumpingového dovozu z dotknutých krajín, a ako Komisia potvrdila vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/1100 týkajúcom sa dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku (44), do konca roka 2018 sa výrobné odvetvie Únie zotavilo. Oživenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa však náhle zastavilo a zvrátilo v roku 2019, keď výrobné odvetvie Únie muselo čeliť značnému objemu dumpingového dovozu z Turecka za nízke ceny, čo ho nútilo stanoviť ceny pod úrovňou nákladov, aby si udržalo svoj podiel na trhu, a to spôsobilo výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu (45). V júli 2021 Komisia uložila konečné opatrenia voči Turecku a vďaka rôznym pôsobiacim faktorom, ako je vysvetlené v odôvodnení 177, sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie do konca roka 2021 zlepšila. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 177, výrobné odvetvie Únie dokázalo využívať tieto zlepšujúce sa podmienky počas obdobia revízneho prešetrovania, čo viedlo k ďalšiemu zvýšeniu jeho ziskovosti.

(183)

Konkrétne väčšina ukazovateľov ujmy, najmä výroba, využitie kapacity, objem predaja, zamestnanosť a produktivita, vykazovali počas posudzovaného obdobia podobný trend. Tento trend bol charakterizovaný prudkým poklesom v roku 2020 a opätovným nárastom v roku 2021, ktorý pokračoval počas celého obdobia revízneho prešetrovania na úrovne podobné alebo mierne vyššie ako na začiatku posudzovaného obdobia v roku 2019. Príčinou tohto nepravidelného vývoja je najmä značný prílev dumpingového dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla za nízke ceny z Turecka súbežne s jedinečnou dynamikou spôsobenou pandémiou COVID-19. Obmedzenia pohybu a prerušenia priemyselnej činnosti viedli v roku 2020 k mimoriadne nízkej úrovni spotreby ocele a nízkemu dopytu po oceli, zatiaľ čo v roku 2021 počas oživenia po pandémii COVID-19 dopyt po oceli a jej ceny prudko vzrástli, čo okrem iného viedlo k vysokým ziskom oceliarskeho priemyslu v roku 2021 a počas obdobia revízneho prešetrovania.

(184)

Predajné ceny, zisk, peňažný tok a návratnosť investícií vykazovali podobný trend, ktorý takisto charakterizoval prudký pokles v roku 2020 a opätovný nárast v roku 2021. Tieto ukazovatele sa však prudko zvýšili počas obdobia revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2019, ktorý sa považuje za rok, v ktorom dovoz z Turecka spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(185)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(186)

Ukazovatele však nemožno analyzovať bez zohľadnenia mimoriadne priaznivých podmienok na trhu s oceľou v roku 2021 a v prvej polovici roka 2022. V roku 2020 pandémiou vyvolané spomalenie priemyselnej činnosti a z neho vyplývajúce zníženie dopytu po oceli viedli k výraznému poklesu výkonnosti oceliarskeho priemyslu a svetového hospodárstva vo všeobecnosti. V roku 2021 vďaka oživeniu dopytu po oceli jej spotreba pri zvýšených cenách výrazne vzrástla. Tieto priaznivé trhové podmienky sa preniesli aj do prvej polovice roka 2022. Pozitívny vývoj po pandémii COVID-19 zaznamenaný počas celého roka 2021 sa však skončil na konci druhého štvrťroka 2022 v dôsledku výrazného zvýšenia cien energií a vysokej inflácie. Znamená to, že nie je pravdepodobné, že by pretrvávali priaznivé okolnosti zaznamenané počas roka 2021 a v období revízneho prešetrovania. Ako bolo uvedené v predchádzajúcich prípadoch, ploché výrobky valcované za tepla sú komoditou, ktorá je veľmi citlivá na cenu, a hospodárska súťaž je založená hlavne na cene (46). Znamená to, že veľké objemy dumpingového dovozu môžu viesť k tomu, že výrobcovia z Únie nemajú inú možnosť ako znížiť ceny, aby si udržali podiel na trhu, čo vedie ku vzniku ujmy.

(187)

Komisia v odôvodnení 185 dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Na druhej strane, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 88 a 117, Komisia dospela k záveru, že v prípade neexistencie antidumpingových opatrení by pravdepodobne došlo k pokračovaniu dumpingu a, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 100, v prípade Iránu by pravdepodobne došlo k opätovnému výskytu dumpingu. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by bol v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobný opätovný výskyt ujmy pôvodne spôsobenej dumpingovým dovozom z dotknutých krajín.

(188)

V tejto súvislosti Komisia analyzovala tieto prvky: 1. výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v dotknutých krajinách a atraktívnosť trhu Únie a 2. pravdepodobnú cenovú úroveň dovozu z dotknutých krajín a jeho vplyv na výrobné odvetvie Únie.

(189)

Ako už bolo opísané v odôvodnení 78, obaja výrobcovia z Brazílie zaradení do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania fungovali takmer na plnú kapacitu. Obaja výrobcovia počas obdobia revízneho prešetrovania zvýšili svoj predaj do Únie zvýšením využitia kapacity v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, ako sa uvádza v odôvodnení 78. Výrazný nárast predaja na vývoz v rámci revízneho prešetrovania bol ukazovateľom toho, že trh Únie je napriek súčasným opatreniam pre vyvážajúcich výrobcov z Brazílie stále atraktívny.

(190)

Podobne, jediný spolupracujúci výrobca z Iránu fungoval počas obdobia revízneho prešetrovania takmer na plnú kapacitu (odôvodnenie 91). Jeho voľná kapacita tak bola obmedzená. Ďalším prešetrovaním však Komisia zistila, že spoločnosť aktívne plánovala zvýšiť svoju oceliarsku kapacitu v oblasti plochých výrobkov valcovaných za tepla, čo by viedlo k voľnej kapacite približne 1 milión ton ročne, ktorá by sa mohla použiť na vývoz vrátane vývozu do Únie (odôvodnenie 95). Z uvedených dôvodov Komisia dospela k záveru, že v niekoľkých nasledujúcich rokoch bude v Iráne značná voľná kapacita, ktorá by sa mohla použiť na vývoz do Únie. Navyše sa zistilo, že počas obdobia revízneho prešetrovania boli vývozné ceny do tretích krajín prinajmenšom o 14 % nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie, čím sa trh Únie stal atraktívnejším z hľadiska ceny v porovnaní s ďalšími možnými cieľovými krajinami vývozu.

(191)

Ako sa uvádza v odôvodnení 107, Komisia zistila, že Rusko malo v období revízneho prešetrovania voľnú kapacitu 3,5 milióna ton, čo je 10 % spotreby na voľnom trhu EÚ. Dospelo sa tak k záveru, že ruskí výrobcovia majú dostatočné voľné kapacity, ktoré by mohli použiť na vývoz plochých výrobkov valcovaných za tepla do Únie za dumpingové ceny. Z porovnania cien na domácom trhu v Rusku a cien výrobného odvetvia Únie (odôvodnenie 112) navyše vyplynulo, že ceny na domácom trhu v Rusku boli v priemere o 17 % nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, čím sa potvrdila atraktívnosť trhu Únie pre ruských vyvážajúcich výrobcov.

(192)

Trh Únie patrí medzi najväčšie trhy s určitými plochými výrobkami z ocele valcovanými za tepla na celom svete. Okrem toho sú cenové úrovne v Únii (priemerná cena účtovaná výrobným odvetvím Únie bola počas obdobia revízneho prešetrovania 954 EUR/t) vyššie než priemerná cena účtovaná brazílskymi a iránskymi vyvážajúcimi výrobcami voči zvyšku sveta a ruskými výrobcami voči Únii. Keďže ploché výrobky valcované za tepla sú komoditou veľmi citlivou na cenu, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 186, brazílski, iránski a ruskí vývozcovia by mali v prípade uplynutia platnosti opatrení silnú motiváciu smerovať svoj vývoz do Únie.

(193)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je pravdepodobné, že vyvážajúci výrobcovia z dotknutých krajín by v prípade uplynutia platnosti opatrení zvýšili svoj predaj na vývoz do Únie.

(194)

Ako sa uvádza v odôvodnení 133, Komisia nemohla v prípade Brazílie vykonať výpočet cenového podhodnotenia. Na základe údajov Eurostatu boli počas posudzovaného obdobia dovozné ceny z Brazílie nižšie ako predajné ceny v Únii s výnimkou roku 2021. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predstavovali viac ako 90 % vývozu z Brazílie do Európskej únie (odôvodnenie 31), ale vzhľadom na to, že obaja vyvážajúci výrobcovia z Brazílie zaradení do vzorky predávali prepojeným stranám v Únii, a vzhľadom na neexistenciu predaja neprepojeným zákazníkom v Únii nemohla Komisia pozitívne dospieť k záveru, že predajné ceny voči prepojeným stranám boli dostatočne spoľahlivé, aby sa dali použiť na určenie pravdepodobnej ceny bez antidumpingových opatrení. Komisia preto analyzovala súčasné cenové správanie brazílskych vyvážajúcich výrobcov na ich vývozných trhoch v tretích krajinách s cieľom posúdiť pravdepodobné cenové správanie na trhu Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(195)

Vývozné ceny v prípade vývozu z Brazílie na trhy iných tretích krajín sa použili ako zástupné údaje na určenie pravdepodobného cenového správania bez opatrení. Porovnanie sa uskutočnilo pomocou údajov GTA pre predaj na vývoz z Brazílie do zvyšku sveta, pričom sa uplatnilo filtrovanie podľa prvých desiatich krajín z hľadiska množstva, ktoré predstavujú 90 % predaja z Brazílie do tretích krajín. Z porovnania vyplynulo, že úroveň vývozných cien do tretích krajín (výpočtom stanovená na úrovni približne 820 EUR/t ako frankocena na hranici Únie po preclení a prepustení do voľného obehu) bola približne o 13 – 14 % nižšia ako súčasná priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu a takisto bola nižšia ako cena nespôsobujúca ujmu stanovená približne na úrovni 920 EUR/t.

(196)

Keďže sa uvedenou analýzou preukázalo, že brazílski vyvážajúci výrobcovia boli počas obdobia revízneho prešetrovania schopní predávať na tretích trhoch za ceny nižšie ako cena v Únii, Komisia dospela k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by brazílski vývozcovia boli schopní znížiť svoje ceny do EÚ a vyvinúť značný cenový tlak.

(197)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z Iránu do Únie prakticky vytratil. Za uvedených okolností Komisia preskúmala súčasné cenové správanie jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Iráne na jeho vývozných trhoch v tretích krajinách s cieľom posúdiť pravdepodobnú cenu dovozu do Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(198)

Porovnanie sa uskutočnilo pomocou iránskych vývozných cien v prípade vývozu do zvyšku sveta a vyplynulo z neho, že v prípade iránskeho vývozu by pravdepodobná frankocena na hranici Únie po preclení a prepustení do voľného obehu v Únii nebola bez opatrení vyššia ako 830 EUR/t – 840 EUR/t.

(199)

Z porovnania takto určenej iránskej vývoznej ceny a váženého priemeru predajných cien výrobcov z Únie počas obdobia revízneho prešetrovania upravených na úroveň cien zo závodu vyplynulo, že iránske vývozné ceny do Únie by boli v priemere nižšie ako priemerné ceny výrobného odvetvia Únie približne o 10 – 13 %. Ceny z Iránu by boli nižšie aj ako cena nespôsobujúca ujmu stanovená v odôvodnení 195.

(200)

Dovoz z Ruska sa počas obdobia revízneho prešetrovania uskutočňoval za ceny nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie, a to za cenu 897 EUR/t. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 140, z porovnania cien ruského vývozu do Únie a priemerných cien výrobného odvetvia Únie vyplynul cenový rozdiel približne 5 %. Ceny z Ruska boli takisto stanovené nižšie ako cena nespôsobujúca ujmu, ktorá je 920 EUR/t.

(201)

Ploché výrobky valcované za tepla sú komoditou, ktorá je veľmi citlivá na cenu, a ako sa zistilo v prešetrovaní týkajúcom sa dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla z Číny a aj v prešetrovaní rovnakého výrobku z Turecka, pomerne nízke úrovne podhodnotenia ceny v kombinácii s veľkými objemami môžu mať značný a okamžitý vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie (47). V oboch týchto prešetrovaniach rozpätie podhodnotenia ceny pod 5 % prinútilo výrobné odvetvie Únie znížiť predajné ceny (alebo stratiť podiel na trhu) do takej miery, že mu v krátkodobom horizonte vznikla značná ujma.

(202)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie sa počas obdobia revízneho prešetrovania práve spamätávalo z turbulentného a hospodársky náročného obdobia vrátane pandémie COVID-19 s nahromadenými stratami, sa stále nachádza v nestabilnej situácii. Je preto veľmi pravdepodobné, že pokračovanie dumpingového dovozu z Brazílie a Ruska a opätovný výskyt dumpingu z Iránu v značných objemoch a za ceny nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie by mali značný nepriaznivý vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie, najmä pokiaľ ide o výrobu, objemy predaja a ceny, ziskovosť a investičné potreby, čo by viedlo k opätovnému výskytu značnej ujmy.

(203)

Po poskytnutí informácií spoločnosť USIMINAS tvrdila, že domáce výrobné odvetvie Únie nebolo nestabilné vzhľadom na to, že ukazovatele ako zisk a návratnosť investícií sa počas obdobia revízneho prešetrovania výrazne zvýšili. Okrem toho spoločnosti USIMINAS aj CSN tvrdili, že nemôže existovať pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, keďže ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa zvýšila napriek zvýšeniu dovozu z dotknutých krajín. Súviselo to aj s nízkym objemom dovozu z Brazílie za vysoké ceny a obmedzenou voľnou kapacitou v Brazílii.

(204)

Komisia pripomenula, že sa usúdilo, ako sa uvádza v odôvodnení 166, že výrobnému odvetviu Únie nebola v období revízneho prešetrovania spôsobovaná značná ujma. Komisia takisto uznala, že obdobie revízneho prešetrovania charakterizovali mimoriadne priaznivé trhové podmienky (odôvodnenie 186) a že vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie sa práve spamätávalo z turbulentného a hospodársky náročného obdobia, ktoré charakterizovali nahromadené straty, bolo naďalej v nestabilnej situácii z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 201 a 202. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v bode 6.2.1, Komisia musela analyzovať súčasné cenové správanie brazílskych vyvážajúcich výrobcov na ich vývozných trhoch v tretích krajinách, z čoho vyplynulo, že Brazília by bez opatrení dokázala vyvinúť značný cenový tlak na výrobné odvetvie Únie. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(205)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(206)

Výrobné odvetvie Únie sa nachádza v 15 členských štátoch (Belgicko, Česko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko). V súvislosti s prešetrovaným výrobkom zamestnáva takmer 40 000 zamestnancov.

(207)

V prípade neexistencie opatrení výrobné odvetvie Únie už nebude chránené proti pravdepodobnému nárastu dumpingového dovozu z Brazílie, Iránu a Ruska, čím vznikne značná ujma. Účinok antidumpingových opatrení bude pre výrobcov z Únie pozitívny, keďže opatrenia pomôžu výrobnému odvetviu Únie pokračovať v zotavovaní sa z minulého dumpingu. Je preto v jednoznačnom záujme výrobného odvetvia Únie zachovať opatrenia.

(208)

Komisia sa obrátila na všetkých známych používateľov a neprepojených dovozcov. Neprihlásili sa žiadni používatelia ani neprepojení dovozcovia, ktorí by na tomto prešetrovaní spolupracovali a predložili vyplnený dotazník. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu používateľov a neprepojených dovozcov, a keďže nič nesvedčí o opaku, pokračovanie opatrení neodporuje záujmom používateľov a dovozcov.

(209)

Komisia okrem toho analyzovala, či by opatrenia voči Brazílii, Iránu a Rusku mali negatívny vplyv na bezpečnosť dodávok, keďže v súvislosti s plochými výrobkami valcovanými za tepla sú zavedené aj opatrenia voči Turecku a Číne. Podľa údajov z makrodotazníka združenia EUROFER bola úroveň využitia kapacity výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania 73 % a celková výrobná kapacita prekročila celkovú spotrebu v Únii o 18 miliónov ton. Okrem toho napriek opatreniam voči niektorým hlavným vývozcom plochých výrobkov valcovaných za tepla takmer 40 krajín vyvážalo počas obdobia revízneho prešetrovania prešetrovaný výrobok do Únie, čo dokazuje, že uloženie opatrení by nemalo vplyv na diverzifikáciu dodávok. Z týchto dôvodov a vzhľadom na to, že používatelia a dovozcovia nespolupracovali, Komisia dospela k záveru, že na úrovni dodávok pre používateľov v odberateľských odvetviach neexistujú žiadne potenciálne riziká.

(210)

Po začatí prešetrovania spoločnosť USIMINAS tvrdila, že zavedenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) by nepriaznivo ovplyvnilo prístup na trh Únie vzhľadom na zaťažujúce ohlasovacie povinnosti a príplatky spojené s mechanizmom CBAM. Toto tvrdenie bolo zopakované po poskytnutí informácií. Brazílska vláda aj spoločnosť USIMINAS ďalej tvrdili, že výrobné odvetvie Únie je už dostatočne chránené ochrannými opatreniami. Spoločnosť CSN dodala, že z dôvodu ochranných opatrení týkajúcich sa ocele by sa objem dovozu brazílskych plochých výrobkov valcovaných za tepla nezvýšil a dovoz z Brazílie by nemohol spôsobiť ujmu, keďže reziduálne clo, ktoré sa vzťahovalo na Brazíliu, bolo vyššie než súčasné valorické antidumpingové clo, ktorému podlieha spoločnosť CSN. Spoločnosť CSN tak tvrdila, že je neprimerané domnievať sa, že je pravdepodobný opätovný výskyt ujmy z dôvodu dovozu z Brazílie.

(211)

Komisia pripomenula, že mechanizmus CBAM nadobudol účinnosť až v októbri 2023 a že počas prechodného obdobia do roku 2026 budú musieť dovozcovia ohlasovať len emisie viazané vo svojom tovare bez akýchkoľvek finančných poplatkov. Stanoveným dôvodom tohto prechodného obdobia je poskytnúť stranám čas na prispôsobenie sa pred zavedením konečného systému a znížiť riziko narušenia obchodu. Komisia preto usúdila, že akékoľvek posúdenie potenciálneho vplyvu mechanizmu CBAM na budúce obchodné toky plochých výrobkov valcovaných za tepla je predčasné. Okrem toho Komisia pripomenula, že ochranné opatrenia nemožno považovať za opatrenia trvalého charakteru a že aktuálne platné opatrenie (48) nemá žiadny vplyv na posúdenie pravdepodobnosti zvýšenia dovozu v prípade neexistencie antidumpingových ciel. Vzhľadom na dočasný charakter ochranných opatrení týkajúcich sa ocele preto Komisia konštatovala, že nemohli mať vplyv na jej závery v tomto prešetrovaní. Komisia preto obe tvrdenia zamietla.

(212)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by hovorili v neprospech pokračovania existujúcich opatrení na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Brazílskej federatívnej republike, Iránskej islamskej republike a Ruskej federácii.

(213)

Na základe záverov Komisie o pokračovaní a opätovnom výskyte dumpingu, opätovnom výskyte ujmy a záujme Únie by sa antidumpingové opatrenia na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Brazílskej federatívnej republike, Iránskej islamskej republike a Ruskej federácii mali zachovať.

(214)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 4 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(215)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 4 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(216)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(217)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sú uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(218)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (49). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(219)

Vývozca alebo výrobca, ktorý nevyvážal dotknutý výrobok do Únie v období, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla aktuálne uplatniteľného na jeho vývoz, môže Komisiu požiadať, aby sa naňho vzťahovala sadzba antidumpingového cla platná pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Komisia by mala takejto žiadosti vyhovieť za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca by musel preukázať, že: i) nevyvážal dotknutý výrobok do Únie počas obdobia, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla uplatniteľného na jeho vývoz; ii) nie je prepojený so žiadnym vyvážajúcim výrobcom, na ktorého sa vzťahujú antidumpingové clá, a iii) následne vyvážal dotknutý výrobok alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo.

(220)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (50), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(221)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/159 (51) Komisia uložila ochranné opatrenie týkajúce sa určitých výrobkov z ocele na obdobie troch rokov. Vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/1029 sa platnosť ochranného opatrenia predĺžila do 30. júna 2024. Prešetrovaný výrobok je jednou z kategórií výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie. Ak sa teda prekročia colné kvóty stanovené v rámci ochranného opatrenia, bude z toho istého dovozu splatné clo pri prekročení kvóty, ako aj antidumpingové clo. Keďže takáto kumulácia antidumpingových opatrení a ochranných opatrení môže ovplyvniť obchod viac než je žiaduce, Komisia sa rozhodla zabrániť súbežnému uplatňovaniu antidumpingového cla a cla pri prekročení kvóty na prešetrovaný výrobok, kým je uložené ochranné clo.

(222)

To znamená, že keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 stane uplatniteľným na prešetrovaný výrobok a prekročí ekvivalentnú valorickú úroveň antidumpingových ciel podľa tohto nariadenia, vyberie sa iba clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159. Počas obdobia súbežného uplatňovania ochranných a antidumpingových ciel sa pozastaví výber ciel uložených podľa tohto nariadenia. Keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 začne uplatňovať na prešetrovaný výrobok a je pritom stanovené na nižšej úrovni než je ekvivalentná valorická úroveň antidumpingových ciel v tomto nariadení, clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 sa vyberie spolu s rozdielom medzi týmto clom a vyššími antidumpingovými clami uloženými podľa tohto nariadenia. Tá časť sumy antidumpingových ciel, ktorá sa nevyberá, sa pozastaví.

(223)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,