(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 16. februára 2023 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu elektrolytických oxidov manganičitých s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“, „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 3. januára 2023 podala spoločnosť Autlan EMD SL (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „Autlan“). Podnet podporila spoločnosť Tosoh Hellas Single Member S.A. Podnet podalo výrobné odvetvie Únie vyrábajúce elektrolytické oxidy manganičité v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia by Komisia mala počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií registrovať dovoz podliehajúci antidumpingovému prešetrovaniu, pokiaľ nemá dostatočné dôkazy v zmysle článku 5 o tom, že požiadavky uvedené v článku 10 ods. 4 písm. c) alebo d) uvedeného nariadenia nie sú splnené. Jedna z týchto požiadaviek uvedená v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia spočíva v tom, že existuje ďalšie podstatné zvýšenie dovozu popri úrovni dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania. Ako vyplýva z tabuľky 1, dovoz elektrolytických oxidov manganičitých s pôvodom v ČĽR vykazoval počas šiestich mesiacov po začatí konania pokles priemerného mesačného objemu dovozu o 66 % v porovnaní s priemerným mesačným dovozom počas obdobia prešetrovania. Komisia navyše porovnala priemerný mesačný objem dovozu počas šiestich mesiacov po začatí konania s tými istými šiestimi mesiacmi v období prešetrovania, aby zohľadnila akúkoľvek potenciálnu sezónnosť dovozu. Táto analýza ukázala pokles priemerného mesačného objemu dovozu o 68 %.

Tabuľka 1

Dovoz z Číny v období prešetrovania a po začatí prešetrovania (v kg)

(4)

Keďže z dôkazov v spise vyplýva, že nebola splnená požiadavka v článku 10 ods. 4 písm. d), Komisia nepodmienila dovoz dotknutého výrobku registráciou podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia.

(5)

Navrhovateľ 7. septembra 2023 v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia požiadal o zahrnutie preskúmania údajných narušení v súvislosti so surovinami (ďalej ako „deformácie trhu so surovinami“) v dotknutej krajine, pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok, aby sa posúdilo, či by na odstránenie ujmy prípadne stačilo clo nižšie ako dumpingové rozpätie. Navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy o tom, že v dotknutej krajine neexistuje vrátenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) pri vývoze mangánovej rudy. Zníženie alebo zrušenie vrátenia DPH je uvedené v článku 7 ods. 2a druhom pododseku základného nariadenia ako jedno z relevantných deformácií trhu so surovinami. Z dôkazov v spise takisto vyplýva, že mangánová ruda výrazne presahuje prahovú hodnotu 17 % výrobných nákladov prešetrovaného výrobku v dotknutej krajine vyžadovanú v článku 7 ods. 2a piatom pododseku základného nariadenia. Z porovnania ceny mangánovej rudy v ČĽR s nedeformovanou cenou mangánovej rudy predávanej na reprezentatívnych medzinárodných trhoch uverejneného agentúrou Fast Markets (3) vyplýva, že čínske ceny sú nižšie ako ceny na reprezentatívnych medzinárodných trhoch (4) v zmysle článku 7 ods. 2a druhého pododseku základného nariadenia. Komisia s cieľom preskúmať deformácie trhu so surovinami a posúdiť, či by na odstránenie ujmy v konečnej fáze stačilo clo nižšie ako dumpingové rozpätie, zmenila oznámenie o začatí konania zo 16. februára 2023 na základe článku 7 ods. 2a a článku 7 ods. 2b základného nariadenia. Zmenené oznámenie o začatí konania bolo uverejnené 13. septembra 2023 (5) (ďalej len „zmenené oznámenie o začatí konania“). Komisia v nadväznosti na túto zmenu vyzvala zainteresované strany, aby poskytli informácie o voľných kapacitách v dotknutej krajine, hospodárskej súťaži v oblasti surovín a vplyve na dodávateľské reťazce spoločností v Únii v ľubovoľnom formáte alebo vyplnením príslušných častí dotazníkov o deformáciách trhu so surovinami. Komisia zaslala čínskej vláde aj dotazník týkajúci sa deformácií trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a a 2b základného nariadenia. O deformáciách trhu so surovinami sa rozhodne v konečnej fáze. Predbežnými zisteniami uvedenými v tomto nariadení preto nie sú dotknuté závery prešetrovania deformácií trhu so surovinami, ktoré sa zohľadnia v konečnej fáze konania.

(6)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a orgány Čínskej ľudovej republiky, známych dovozcov, obchodníkov a používateľov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich dotkne začatie prešetrovania, a vyzvala ich na účasť.

(7)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Uskutočnili sa vypočutia dvoch používateľov a jedného výrobcu z Únie.

(8)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(9)

Vzhľadom na obmedzený počet výrobcov elektrolytických oxidov manganičitých z Únie Komisia v oznámení o začatí konania oznámila, že dotazníky zašle jediným dvom známym výrobcom z Únie. Títo dvaja výrobcovia z Únie poskytli vyplnený dotazník a po uverejnení oznámenia o začatí konania sa neprihlásili žiadni ďalší výrobcovia z Únie. Komisia teda nemusela pristúpiť k výberu vzorky.

(10)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(11)

Požadované informácie neposkytli žiadni neprepojení dovozcovia.

(12)

Aby mohla Komisia rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, všetci známi vyvážajúci výrobcovia v Číne boli vyzvaní, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(13)

Sedem vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine, ktorí počas obdobia prešetrovania vyvážali elektrolytické oxidy manganičité do Únie, poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala vzorku dvoch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý by mohol byť primerane prešetrený v stanovenej lehote. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny.

(14)

V nadväznosti na pripomienky navrhovateľa, ktorý tvrdil, že vzorka nie je dostatočne reprezentatívna, pokiaľ ide o Nemecko, Belgicko a Poľsko, kde sa prešetrovaný výrobok predával v najväčšej miere, Komisia zmenila navrhovanú vzorku tak, že do nej zahrnula tretieho vyvážajúceho výrobcu. Pokiaľ ide o zmenenú vzorku, neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky.

(15)

Do vzorky vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov boli zaradené tieto spoločnosti:

(16)

Jeden vyvážajúci výrobca z Číny požiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. V tejto fáze prešetrovania Komisia neprijala žiadne rozhodnutie v súvislosti so žiadosťou o individuálne preskúmanie. Komisia rozhodne o tom, či umožní individuálne preskúmanie, v konečnej fáze prešetrovania.

(17)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(18)

Prešetrovanie sa týkalo aj deformácií trhu so surovinami, ako bolo uvedené v zmenenom oznámení o začatí konania, aby bolo možné určiť, či treba vo vzťahu k Číne uplatniť ustanovenia článku 7 ods. 2a a 2b základného nariadenia. Preto Komisia v nadväznosti na túto zmenu vyzvala zainteresované strany, aby poskytli informácie o voľných kapacitách v dotknutej krajine, hospodárskej súťaži v oblasti surovín a vplyve na dodávateľské reťazce spoločností v Únii v ľubovoľnom formáte alebo vyplnením príslušných častí dotazníkov o deformáciách trhu so surovinami. Komisia zaslala čínskej vláde aj dotazník týkajúci sa deformácií trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a a 2b základného nariadenia.

(19)

Komisia zaslala dotazníky výrobcom z Únie, vyvážajúcim výrobcom v Číne zaradeným do vzorky, obchodníkom a používateľom. Tie isté dotazníky boli v deň začatia konania sprístupnené aj online (6).

(20)

Komisii boli doručené vyplnené dotazníky od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a jedného neprepojeného obchodníka v Číne a len čiastočne vyplnený dotazník od dvoch ďalších neprepojených obchodníkov v Číne. Vyplnené dotazníky zaslali takisto dvaja výrobcovia z Únie a dvaja používatelia.

(21)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(22)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2019 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(23)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, sú elektrolytické oxidy manganičité vyrábané pomocou elektrolytického procesu, ktoré neboli po elektrolytickom procese tepelne upravené (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(24)

Prešetrovaný výrobok zahŕňa dva hlavné druhy: elektrolytické oxidy manganičité triedy uhlík-zinok a elektrolytické oxidy manganičité alkalickej triedy. Obidva druhy sa vyrábajú pomocou elektrolytického procesu, pričom sa upravujú určité parametre v procese tak, aby sa získali buď elektrolytické oxidy manganičité triedy uhlík-zinok alebo elektrolytické oxidy manganičité alkalickej triedy. Obidva druhy majú obyčajne vysokú čistotu mangánu a všeobecne sa používajú ako medziprodukty pri výrobe spotrebných batérií so suchými článkami. Prešetrovaný výrobok sa v obmedzených množstvách môže používať aj v iných priemyselných odvetviach, napríklad v chemickom, vo farmaceutickom či keramickom odvetví (7).

(25)

Prešetrovaním sa zistilo, že napriek niekoľkým rozdielom, pokiaľ ide o určité konkrétne fyzické a chemické vlastnosti, ako napríklad hustota, stredná veľkosť častíc, povrchová plocha Brunauer-Emmet-Teller (ďalej len „BET“) a alkalický potenciál, obidva druhy prešetrovaného výrobku majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. Preto sa na účely tohto konania považujú za jeden výrobok.

(26)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Číne, v súčasnosti patriaci pod číselný znak KN ex 2820 10 00 (kód TARIC 2820100010) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(27)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(28)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(29)

Vývozca – skupina Guizhou Manganese Mineral Group (ďalej len „GMMG“) – tvrdil, že druhy výrobkov elektrolytických oxidov manganičitých, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie, majú širokú škálu použití vo viacerých výrobných odvetviach, a nepoužívajú sa len na výrobu spotrebných batérií so suchými článkami. Uloženie antidumpingových opatrení na tepelne neupravený elektrolytický oxid manganičitý bude mať pravdepodobne ďalekosiahly vplyv na viaceré odvetvia, pretože by zablokovalo rôznorodý a na kvalitu zameraný dopyt po elektrolytických oxidoch manganičitých v odvetviach Únie v oblasti jednorazových batérií a batérií využívajúcich nové zdroje energie, ako aj v iných odvetviach, napríklad v chemickom, vo farmaceutickom či v keramickom odvetví. Skupina GMMG tvrdila, že výrobcovia z Únie nemusia byť z hľadiska kvantity a kvality schopní splniť požiadavky iných odvetví (napr. chemického, farmaceutického a keramického priemyslu).

(30)

Iní používatelia elektrolytických oxidov manganičitých (8) sa v rámci tohto prešetrovania neprihlásili a takéto obavy nevyjadrili. Navyše sa prešetrovaním zistilo, že výrobcovia z Únie zásobujú aj týchto iných používateľov. Tvrdenie skupiny GMMG sa preto zamietlo.

(31)

Skupina GMMG takisto tvrdila, že výrobcovia z Únie nie sú schopní dodávať elektrolytické oxidy manganičité, ktoré sa používajú pri niekoľkých špecifických technológiách na výrobu batérií (napr. batérie pre elektrické vozidlá) (9). Tieto technológie sa však v súčasnosti nevyužívajú vo výrobe vo veľkom a v Únii sa nepoužívajú v odvetví výroby batérií pre elektrické vozidlá. Preto nič nenasvedčuje tomu, že by výrobcovia z Únie v prípade dopytu nedodávali týmto odvetviam využívajúcim uvedené technológie. Tvrdenie tejto strany sa preto zamietlo.

(32)

Skupina GMMG takisto tvrdila, že špeciálny elektrolytický oxid manganičitý požadovaný výrobcami gombíkových batérií sa musí spracovať osobitnými procesmi zahŕňajúcimi fyzikálnu a chemickú úpravu, zatiaľ čo výrobca z Únie v Španielsku údajne nemôže vyrábať takýto výrobok prostredníctvom súčasnej výrobnej technológie.

(33)

Prešetrovaním sa zistilo, že spoločnosť Autlan (výrobca z Únie v Španielsku) ešte nedostala žiadnu žiadosť o dodanie elektrolytických oxidov manganičitých na výrobu gombíkových batérií. Bez akýchkoľvek osobitných technických špecifikácií preto nemožno posúdiť, či je alebo nie je schopná dodávať elektrolytické oxidy manganičité pre takýto konečný výrobok. Naopak výrobca z Únie v Grécku dodával počas posudzovaného obdobia elektrolytické oxidy manganičité výrobcom gombíkových batérií. Tvrdenie tejto strany sa preto zamietlo.

(34)

Päť mesiacov po začatí prešetrovania spoločnosť Autlan požiadala o uplatnenie prípadných antidumpingových opatrení uložených na elektrolytické oxidy manganičité s pôvodom v Číne na elektrolytické oxidy manganičité čínskeho pôvodu obsiahnuté v alkalických a nealkalických batériách na báze oxidu manganičitého so suchými článkami dovážaných do Únie z Číny. Uvedené batérie so suchými článkami patria pod číselné znaky KN 8506 10 11, 8506 10 18, 8506 10 91 a 8506 10 98. Spoločnosť Autlan poskytla odhadovaný vývoj dovozu elektrolytických oxidov manganičitých obsiahnutých v (10) alkalických batériách na báze oxidu manganičitého so suchými článkami, ktorý preukazoval, že dovoz takýchto batérií, ako aj ich obsah elektrolytických oxidov manganičitých sa od roku 2019 prudko zvýšil. Strana tvrdila, že elektrolytické oxidy manganičité obsiahnuté v alkalických a nealkalických batériách na báze oxidu manganičitého so suchými článkami sú súčasťou prešetrovaného výrobku v podnete uvedenom v odôvodnení 2.

(35)

Komisia túto žiadosť zamietla. V podnete bol výrobok, ktorý je údajne predmetom dumpingu, vymedzený ako „elektrolytické oxidy manganičité (t. j. oxidy manganičité vyrábané pomocou elektrolytického procesu), ktoré neboli po elektrolytickom procese tepelne upravené, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, zvyčajne deklarované na dovoz do Európskej únie pod číselným znakom kombinovanej nomenklatúry (KN) ex 2820 10 00“. Alkalické a nealkalické batérie na báze oxidu manganičitého so suchými článkami sú výrobky v ďalšom článku reťazca prešetrovaného výrobku. Dovoz batérií so suchými článkami sa síce v podnete uvádzal, no vo vymedzení výrobku sa uvedené batérie neuvádzali ani sa v ňom nepožadovalo, aby sa vymedzenie výrobku vzťahovalo na elektrolytické oxidy manganičité obsiahnuté v batériách. Všetky dôkazy uvedené v podnete sa totiž vzťahujú len na elektrolytické oxidy manganičité, a nie na elektrolytické oxidy manganičité obsiahnuté v batériách (11). Okrem toho sa v podnete výrobcovia batérií so suchými článkami jasne identifikujú ako odvetvie používateľov. V podnete preto neboli poskytnuté žiadne dôkazy o tom, že elektrolytické oxidy manganičité obsiahnuté v alkalických a nealkalických batériách na báze oxidu manganičitého so suchými článkami, ktoré patria pod číselné znaky KN 8506 10 11, 8506 10 18, 8506 10 91 a 8506 10 98, boli predmetom dumpingu alebo že spôsobili ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(36)

V oznámení o začatí konania sa preto vymedzilo „výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, sú elektrolytické oxidy manganičité (t. j. oxidy manganičité vyrábané pomocou elektrolytického procesu), ktoré neboli po elektrolytickom procese tepelne upravené“ a „údajným dumpingovým výrobkom je prešetrovaný výrobok, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, v súčasnosti zatriedený pod číselný znak KN ex 2820 10 00 (kód TARIC 2820100010). Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu a bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek následná zmena nomenklatúrneho zatriedenia. Rozsah tohto prešetrovania je určený na základe definície prešetrovaného výrobku“. Z toho vyplýva, že postup stanovenia dumpingu a ujmy ani posudzovanie záujmu Únie nezahŕňali zber a analýzu informácií o elektrolytických oxidoch manganičitých obsiahnutých v alkalických a nealkalických batériách na báze oxidu manganičitého so suchými článkami.

(37)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o Čínu, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(38)

Komisia v dôsledku toho v záujme získania údajov potrebných na možné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu elektrolytických oxidov manganičitých. Príslušné informácie predložili siedmi vyvážajúci výrobcovia.

(39)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Od čínskej vlády nebola doručená žiadna odpoveď. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia. Komisia vyzvala čínsku vládu, aby predložila svoje pripomienky k uplatneniu článku 18. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(40)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt sa vzhľadom na dostupné dôkazy za možnú vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia považovala Kolumbia. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(41)

Komisia 12. júna 2023 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca, energia a voda, ktoré sa používajú pri výrobe elektrolytických oxidov manganičitých. Okrem toho Komisia na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala Kolumbiu ako možnú vhodnú reprezentatívnu krajinu, keďže je jedinou krajinou vyrábajúcou elektrolytické oxidy manganičité s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína. Komisia identifikovala aj verejne dostupné finančné údaje jediného výrobcu elektrolytických oxidov manganičitých v krajine, spoločnosti Quimica International Quintal S.A (ďalej len „Quintal“), a inej spoločnosti používajúcej podobný výrobný proces (spoločnosti, ktoré používajú elektrolytické procesy vo svojom výrobnom procese), spoločnosti Quimpac de Colombia S.A (ďalej len „Quimpac“). Komisii boli doručené pripomienky k prvému záznamu od všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, spoločností Autlan, VARTA a Čínskej obchodnej komory dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemických látok (ďalej len „CCCMC“) a Združenia mangánového priemyslu Guanxi (ďalej len „GMIA“).

(42)

Komisia 4. júla a po analýze všetkých pripomienok a informácií prijatých v súvislosti s prvým záznamom vydala druhý záznam (ďalej len „druhý záznam“) o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty. V druhom zázname Komisia aktualizovala zoznam výrobných faktorov a príslušných zdrojov a informovala zainteresované strany, že má v úmysle použiť Kolumbiu ako reprezentatívnu krajinu.

(43)

Keďže spoločnosť Quintal vykázala v roku 2022 nízku úroveň zisku a vysoké predajné, všeobecné a administratívne náklady, Komisia nepovažovala jej finančné údaje za primerané v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a). Komisia preto informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných finančných údajov z roku 2022 spoločnosti Quimpac. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Všetky doručené pripomienky sa podrobne rozoberajú v oddiele 3.2.

(44)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(45)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(46)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(47)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa stanovuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(48)

Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je kumulatívny, pri zisťovaní výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(49)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(50)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa ČĽR (ďalej len „správa“) (12), v ktorej sa nachádza dôkaz o značnom zasahovaní vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v prípade mnohých kľúčových faktorov výroby (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. oceliarsky a chemický priemysel). Zainteresované strany boli v čase začatia prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu.

(51)

Podnet obsahoval informácie týkajúce sa výrobného odvetvia vyrábajúceho dotknutý výrobok a odkazovalo sa v ňom na správu týkajúcu sa štrukturálnych deformácií na čínskom trhu. Podnet takisto obsahoval určité relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú. V podnete sa zistilo, že dotknutý výrobok patrí pod číselný znak KN 28, ktorý sa vzťahuje na chemické výrobky, čo je odvetvie charakterizované značným zasahovaním vlády v ČĽR, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami.

(52)

Okrem toho sa v podnete vysvetlilo, že výrobné odvetvie vyrábajúce dotknutý výrobok je náročné na kapitál a zdroje a že energetické výrobky predstavujú za normálnych podmienok významnú časť výrobných nákladov. Konkrétne deformácie uvedené v správe týkajúce sa kľúčových výrobných faktorov (ako je energia a práca) sú preto z hľadiska prešetrovania veľmi relevantné.

(53)

Ako sa uvádza v odôvodnení 39, čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(54)

Pripomienky v tejto súvislosti predložila komora CCCMC spoločne so združením GMIA. Pripomienky predložili aj spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, spoločnosti Xiangtan Electrochemical Scientific Ltd (ďalej len „Xiangtan“) a Guangxi Daxin Huiyuan New Energy Technology Co., Ltd (ďalej len „Daxin“).

(55)

Po prvé, komora CCMC a združenie GMIA tvrdili, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia nie je v súlade s právom WTO, a konkrétne tvrdili, že článok 2.2 antidumpingovej dohody WTO nepozná pojem výrazné deformácie.

(56)

Po druhé, komora CCMC a združenie GMIA tvrdili, že v čínskom odvetví elektrolytických oxidov manganičitých neexistujú žiadne výrazné deformácie a že neexistujú dostatočné dôkazy na vyvodenie záveru, že v odvetví elektrolytických oxidov manganičitých v Číne existujú výrazné deformácie. Tvrdili, že hlavné dôkazy, ktoré navrhovateľ poskytol, vyplývajú zo správy Komisie o Číne, ktorá bola uverejnená v decembri 2017. Komora CCMC a združenie GMIA sa domnievali, že správa je neaktuálna a že európske aj čínske hospodárstvo medzitým zaznamenalo významné politické a štrukturálne zmeny.

(57)

Ďalší problém, ktorý nastolili komora CCCMC a združenie GMIA, sa týka použitia údajov z tretích krajín pri určovaní normálnej hodnoty. Podľa antidumpingovej dohody WTO, ak má prešetrujúci orgán krajiny v úmysle použiť údaje z tretej krajiny, musí vysvetliť a preukázať, ako boli tieto údaje upravené tak, aby presne odrážali ceny alebo úrovne nákladov vo vyvážajúcej krajine pôvodu. Komora CCMC a združenie GMIA sa domnievajú, že absencia takéhoto vysvetlenia vyvoláva obavy, pokiaľ ide o spoľahlivosť a platnosť použitia neprepojených údajov pri posudzovaní spravodlivých trhových podmienok v čínskom odvetví elektrolytických oxidov manganičitých.

(58)

Spoločnosť Daxin predložila podobné pripomienky ako komora CCMC a združenie GMIA. Konkrétne tvrdila aj to, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia nie je v súlade s právom WTO. Na podporu svojho tvrdenia vyvážajúci výrobca predložil rovnaké argumenty ako komora CCMC a združenie GMIA, najmä to, že článok 2.2 antidumpingovej dohody WTO nepozná pojem výrazné deformácie a že v antidumpingovej dohode WTO sa nenachádza ustanovenie, ktoré by na určenie normálnej hodnoty umožňovalo použiť údaje z tretej krajiny, ktoré nemôžu odrážať ceny alebo úroveň nákladov vyvážajúcej krajiny.

(59)

Spoločnosť Daxin takisto spochybnila existenciu výrazných deformácií v čínskom odvetví elektrolytických oxidov manganičitých a poznamenala, že na preukázanie týchto deformácií neexistujú dostatočné dôkazy, keďže hlavnými dôkazmi, ktoré poskytol navrhovateľ, je správa Komisie o Číne, ktorá je neaktuálna.

(60)

Druhý spolupracujúci vyvážajúci výrobca – spoločnosť Xiangtan – vo svojich pripomienkach vysvetlil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že náklady čínskeho odvetvia elektrolytických oxidov manganičitých sú vo všeobecnosti, a najmä v prípade spoločnosti Xiangtan, deformované. Spoločnosť Xiangtan tvrdila, že správa Komisie neobsahuje žiadnu konkrétnu ani podrobnú diskusiu o odvetví elektrolytických oxidov manganičitých. Spoločnosť Xiangtan sa domnievala, že navrhovateľ pri posudzovaní prípadnej existencie výrazných deformácií vychádza z podporných dôkazov, ktoré sú buď irelevantné, alebo vecne nesprávne. Spoločnosť Xiangtan okrem toho poznamenala, že v podnete sa tvrdí, že cena elektrickej energie v Číne je deformovaná, avšak keďže si spoločnosť Xiangtan veľkú časť elektriny, ktorú spotrebúva, vyrába sama, nemohol ju údajný „deformovaný“ trh s elektrickou energiou v Číne podstatne ovplyvniť.

(61)

Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenia, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie sú v súlade so záväzkami Únie v rámci WTO a s použitím údajov z tretích krajín pri určovaní normálnej hodnoty, Komisia konštatovala, že ustanovenia základného nariadenia sú plne v súlade so záväzkami WTO. Ako výslovne objasnil Odvolací orgán WTO v spore DS473, v práve WTO sa povoľuje použitie údajov z tretej krajiny, ktoré sú náležite upravené, ak je takáto úprava potrebná a podložená. Komisia okrem toho konštatovala, že keď po preukázaní existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny na domácom trhu a náklady vo vyvážajúcej krajine, normálna hodnota sa v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorí s odvolaním na nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre každého vyvážajúceho výrobcu.

(62)

Komisia navyše preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je alebo nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR vrátane vývoja po zverejnení uvedenej správy. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(63)

Pokiaľ ide o tvrdenie o zastaranosti dôkazov uvedených v správe, Komisia poznamenala, že správa je komplexným dokumentom, ktorý je založený na obsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, iných predpisov a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejňujú čínske orgány, správ tretej strany od medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých odborníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojov. Keďže správa bola verejne prístupná už v decembri 2017, všetky zainteresované strany mali dostatok príležitostí vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená, a žiadne strany nepredložili argumenty ani dôkazy na vyvrátenie zdrojov zahrnutých v správe. Pokiaľ ide o údajné podobnosti medzi súčasnými priemyselnými politikami EÚ s politikami v Číne, Komisia nevidí význam tohto bodu pre posúdenie existencie výrazných deformácií v Číne v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia. Tieto tvrdenia sa preto zamietajú.

(64)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že žiadateľ neposkytol dostatočné dôkazy na podloženie svojich tvrdení týkajúcich sa výrazných deformácií v ČĽR, ako sa uvádza v bode 3 oznámenia o začatí konania, Komisia usúdila, že v podnete sa uviedli dostatočné dôkazy o výrazných deformáciách, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia na to, aby sa na ich základe začalo prešetrovania. V článku 2 ods. 6a základného nariadenia neexistujú žiadne ďalšie požiadavky na dôkazy, o ktorých sa zmieňuje táto strana. Zatiaľ čo k určeniu skutočnej existencie výrazných deformácií a následnému použitiu metodiky stanovenej v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia dochádza až v čase poskytnutia informácií, v článku 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia sa stanovuje povinnosť zbierať údaje potrebné na uplatňovanie tejto metodiky, keď sa prešetrovanie začalo na tomto základe. V tomto prípade Komisia považovala dôkazy uvedené v žiadosti za dostatočné na začatie prešetrovania na tomto základe. Komisia preto podnikla kroky potrebné na to, aby v prípade, že sa počas prešetrovania potvrdí existencia výrazných deformácií, mohla uplatniť metodiku podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia navyše tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR. Komisia toto tvrdenie zamietla.

(65)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Xiangtan, že v správe nie je uvedená žiadna konkrétna ani podrobná diskusia o odvetví elektrolytických oxidov manganičitých a že pokiaľ ide o elektrinu, väčšinu elektrickej energie, ktorú spoločnosť Xiangtan spotrebúva, si spoločnosť vyrába sama, a preto nemohla byť podstatne ovplyvnená údajným deformovaným trhom s elektrickou energiou, Komisia poznamenala, že existencia výrazných deformácií, ktoré vedú k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, sa stanovuje na úrovni celej krajiny. Ak sa preukáže existencia výrazných deformácií, potom sa ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia uplatňujú na všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a týkajú sa všetkých nákladov súvisiacich s ich výrobnými faktormi. V každom prípade platí, že v tom istom ustanovení základného nariadenia sa stanovuje, že je možné použiť domáce náklady, ak sa s určitosťou preukáže, že nie sú ovplyvnené výraznými deformáciami. Na základe presných a primeraných dôkazov sa však nezistili žiadne domáce náklady, ktoré by boli nedeformované. Konkrétne vyvážajúci výrobcovia nepredložili presné a primerané dôkazy o nedeformovaných cenách a nákladoch. Skutočnosť, že výrobca má kapacitu na výrobu elektrickej energie a nemusí takúto elektrinu získavať z iných zdrojov, s určitosťou nepreukazuje, že tento výrobný faktor nie je ovplyvnený deformáciami ovplyvňujúcimi krajinu ako celok. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(66)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (13). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom sú čínske zákony o vlastníctve: odkazujú na prvotné štádium socializmu a štát poverujú podporovaním základného ekonomického systému, v ktorom verejné vlastníctvo zohráva dominantnú úlohu. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (14).

(67)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „Vedúca úloha Komunistickej strany Číny je určujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu“ (15) . Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(68)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (16). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(69)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, čo bol zvyčajný prvok v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.2.1.5 ďalej) (17).

(70)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.2.1.8 ďalej). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto ostatné súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (18).

(71)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú niekoľko foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (19). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (20).

(72)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (21).

(73)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(74)

Čínska vláda a Komunistická strana Číny si udržiavajú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neustály vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne stanovuje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale prisvojuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie manažmentu medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch (pozri aj oddiel 3.2.1.4), ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v sektore štátom vlastnených podnikov (22). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (23). Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví elektrolytických oxidov manganičitých, sa podrobnejšie rozoberajú v oddiele 3.2.1.4.

(75)

Veľký počet podnikov vlastnených čínskou vládou existuje najmä v odvetví výroby elektrolytických oxidov manganičitých. Okrem toho z analýzy hlavných čínskych vyvážajúcich výrobcov elektrolytických oxidov manganičitých do Únie vyplýva značné zasahovanie štátu.

(76)

Spoločnosť Xiangtan Electrochemical Technology Co., Ltd. je holdingová spoločnosť patriaca pod Komisiu mesta Xiangtan (Siang-tchan) pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (24). Dvaja najväčší akcionári sú vo vlastníctve štátu, čo znamená, že celkový podiel vo vlastníctve štátu predstavuje 40 %. Predseda spoločnosti je členom Komunistickej strany Číny a tajomníkom straníckeho výboru spoločnosti (25). Zástupca generálneho riaditeľa a tajomník predstavenstva je členom Komunistickej strany Číny a členom straníckeho výboru spoločnosti (26).

(77)

Guangxi Guiliu Chemical Co., Ltd., je súkromná spoločnosť, ktorú vlastnia fyzické osoby. Predseda a generálny riaditeľ je však aj členom Komunistickej strany Číny a tajomníkom výboru Komunistickej strany Číny (27). Ďalší člen predstavenstva spoločnosti je takisto členom Komunistickej strany Číny a zástupcom tajomníka výboru Komunistickej strany Číny.

(78)

Spoločnosť South Manganese Group Ltd je v 100 % vlastníctve investičnej skupiny South Manganese (28). Skupina sa v minulosti nazývala CITIC Dameng Holdings (29). Pokiaľ ide o akcionárov investičnej skupiny South Manganese, 22 % vlastní mesto Nanning a 4,9 % vlastní štátny finančný konglomerát CITIC Group (30). Predseda predstavenstva skupiny South Manganese Group je tajomníkom straníckeho výboru (31).

(79)

Spoločnosť Guizhou Red Star Development Dalong Manganese Industry Co., Ltd. je z 94 % vlastnená spoločnosťou Guizhou Red Star Development. Skutočnú kontrolu nad spoločnosťou Guizhou Red Star development vykonáva Komisia mesta Qingdao (Čching-tao) pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi, takže ide o štátom vlastnený podnik (32). Ovládajúcim akcionárom spoločnosti je spoločnosť Qingdao Hongxing Chemical Group Co., Ltd. a skutočnú kontrolu vykonáva Komisia ľudovej vlády mesta Qingdao (Čching-tao) pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi. Predseda predstavenstva je zároveň tajomníkom straníckeho výboru (33).

(80)

Vzhľadom na to, že zásahy Komunistickej strany Číny do prevádzkového rozhodovania sa stali normou aj v súkromných spoločnostiach (34), pričom strana si nárokuje vedúcu úlohu v podstate vo všetkých aspektoch hospodárstva krajiny, vplyv štátu prostredníctvom štruktúr komunistickej strany v spoločnostiach prakticky znamená, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády, keďže štátne a stranícke štruktúry v ČĽR sú do veľkej miery prepojené.

(81)

To je zjavné aj na úrovni Čínskej federácie petrochemického a chemického priemyslu (ďalej len „CPCIF“), ktorá združuje dané priemyselné odvetvia. Podľa článku 3 jej stanov federácia CPCIF „prijíma profesionálne vedenie, dohľad a riadenie zo strany subjektov poverených registráciou a riadením, subjektov poverených budovaním strany, ako aj príslušných administratívnych útvarov poverených riadením priemyslu“ (35).

(82)

V dôsledku toho sa aj tým výrobcom v odvetví prešetrovaného výrobku, ktorí sú v súkromnom vlastníctve, bráni v prevádzke za trhových podmienok. Politickému dohľadu a usmerneniu totiž podliehajú tak verejné, ako aj súkromné podniky v odvetví, ako sa uvádza aj ďalej v oddiele 3.2.1.5.

(83)

Popri kontrole, ktorú má čínska vláda nad hospodárstvom prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov, je schopná zasahovať aj do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (36), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (37)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (38). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (39). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov elektrolytických oxidov manganičitých a dodávateľov ich vstupov.

(84)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom „Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru“ (ďalej len „usmernenia“) (40), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch. V oddiele II.4 usmernení sa uvádza: „[m]usíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; v oddiele III.6 sa uvádza: „[m]usíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti v oblasti predvoja a priekopníctva.“ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (41).

(85)

Na trh má takisto dodatočný rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.2.1.8 ďalej), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (42). Prítomnosť štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov v chemickom odvetví a iných odvetviach (napr. finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(86)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú odvetviam, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (43).

(87)

Odvetvie elektrolytických oxidov manganičitých považuje čínska vláda za kľúčové. Potvrdzuje sa to v „14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín“ (44), keďže v oddiele V.3 sa osobitne uvádza elektrolytický mangán: „Zlepšiť úroveň komplexného využívania zdrojov, podporovať vysokoefektívne využívanie zdrojov, neustále zlepšovať riadenie kľúčových techník a postupov, zlepšovať efektívnosť využívania primárnych zdrojov a znižovať spotrebu zdrojov a energie počas celého procesu. Komplexne podporovať využívanie surovín a pevného priemyselného odpadu so zameraním na [....], elektrolytickú mangánovú trosku [.....]. Podporovať vykonávanie v celej krajine“.

(88)

Elektrolytické oxidy manganičité sa osobitne uvádzajú aj vo verzii „Katalógu usmernení pre štrukturálnu úpravu priemyslu“ z roku 2019 (45). V katalógu sa nachádzajú tri kategórie odvetví: „podporované“, „obmedzené“ a „treba odstrániť“. Elektrolytické oxidy manganičité sú uvedené v kategórii „obmedzené.“ Zároveň je v rovnakom katalógu usmernení v kategórii „treba odstrániť“ uvedené špecifické výrobné zariadenie elektrolytických oxidov manganičitých s názvom „reverberačná pec“, ktoré sa používa na redukciu oxidu manganičitého.

(89)

Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia. Čínska vláda ďalej usmerňuje rozvoj odvetvia v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc, ktoré sa okrem iného týkajú: oddielu VIII.1 vykonávacích opatrení 14. päťročného plánu pre rozvoj odvetvia surovín, v ktorom sa stanovuje: „Všetky lokality musia zvýšiť mieru dodržiavania tohto plánu a zaradiť hlavný obsah a hlavné projekty v ňom uvedené medzi svoje kľúčové miestne úlohy. Petrochemický a chemický priemysel, oceliarsky priemysel a ďalšie kľúčové odvetvia sformulujú špecifické stanoviská k vykonávaniu zamerané na ciele a úlohy stanovené v tomto pláne a zohľadnia skutočné podmienky, ktoré v uvedených odvetviach prevládajú.“

(90)

Okrem toho sa v usmerňujúcom stanovisku k podpore špičkového rozvoja petrochemického a chemického priemyslu v rámci 14. päťročného plánu (46) kvantifikujú ďalšie parametre plánovaného rozvoja odvetvia: „Do roku 2025 bude petrochemický a chemický priemysel tvoriť v podstate model špičkového rozvoja so silnou spôsobilosťou domácich inovácií, s primeraným štrukturálnym usporiadaním, ekologickým, bezpečným a nízkouhlíkovým rozvojom. Takisto výrazne zlepší spôsobilosť zabezpečovať špičkové výrobky, podstatne zlepší kľúčovú konkurencieschopnosť a prijme rozhodné kroky smerom k vysokej úrovni sebestačnosti a sebazdokonaľovania“ (47), ako aj niekoľko cieľov pre chemické odvetvie: „[ú]roveň koncentrácie výroby hromadných chemických látok sa ďalej zvýši a miera využitia kapacity presiahne 80 % […] vybuduje sa približne 70 chemických priemyselných parkov s konkurenčnými výhodami“ (48). Okrem toho sa v ňom zdôrazňuje potreba: „zvýšiť koordináciu fiškálnych, finančných, regionálnych, investičných, dovozných a vývozných, energetických, cenových a ostatných politík a politík týkajúcich sa ekologického priestoru s priemyselnými politikami“, ako aj „[v]yužiť plný potenciál úlohy národnej platformy spolupráce medzi priemyslom a finančným sektorom a podporiť prepojenia medzi bankami a podnikmi, ako aj spoluprácu medzi priemyslom a finančným sektorom“ (49).

(91)

Existujú aj politiky na provinčnej úrovni, ktoré podporujú odvetvie mangánu. Provincie Guizhou (Kuej-čou), Guangxi (Kuang-si), Hunan (Chu-nan) a iné miesta sú hlavnými oblasťami výroby elektrolytického oxidu manganičitého v Číne, z ktorých Kuang-si predstavuje takmer 80 % celkovej produkcie krajiny (50).

(92)

Provincia Kuang-si uverejnila v roku 2017 „Druhý vykonávajúci plán pre podnikanie v hutníckom priemysle v provincii Kuang-si (2017 – 2025)“ (51). V oddiele I plánu sa uvádza, že „[d]o roku 2025 bude výrobná kapacita ferozliatiny v provincii Kuang-si regulovaná na úrovni približne 6 miliónov ton; výrobná kapacita elektrolytického kovového mangánu bude regulovaná na úrovni približne 600 000 ton; výrobná kapacita elektrolytického oxidu manganičitého bude 270 000 ton; výrobná kapacita síranu mangánatého bude približne 100 000 ton; v prípade lítiovo-ionových batérií na báze mangánu to bude 400 miliónov ampérhodín“. V oddiele II.4.2 sa uvádza, že jedným z cieľov je „posilniť spoluprácu s hutníctvom železa a ocele, výrobou nehrdzavejúcej ocele a zlievarňou a usilovať sa o zlepšenie schopnosti spracovávať elektrolytický kovový mangán, elektrolytický oxid manganičitý a síran mangánatý a iné výrobky na lokálnej úrovni.“

(93)

Okrem toho v roku 2018 provincia Kuang-si uverejnila „Plán rozvoja klastrov a reťazca v odvetví mangánu“ (52), ktorý bol vypracovaný a vydaný ako orientačný plán na usmernenie budúceho rozvoja odvetvia mangánu v regióne. V tom istom roku uverejnila aj dokument „Politický výklad plánu rozvoja klastrov a reťazca v odvetví mangánu v provincii Kuang-si (53)“.

(94)

Rozvojové ciele plánu sú „optimalizovať štruktúru a usporiadanie odvetvia mangánu, realizovať koordinovaný rozvoj ťažby, úpravy, tavenia a hĺbkového spracovania, vytvoriť priemyselné klastre na ťažbu a spracovanie mangánových rúd, zvýšiť ochranu životného prostredia, venovať pozornosť bezpečnej výrobe a recyklácii zdrojov a dôrazne podporovať úsporu energie a znižovanie emisií. Usilovať sa do roku 2020 regulovať výrobnú kapacitu elektrolytického kovového mangánu v našej provincii na úrovni približne 600 000 ton; výrobnú kapacitu elektrolytického oxidu manganičitého na úrovni 270 000 ton a výrobnú kapacitu síranu mangánatého približne na úrovni 100 000 ton.“

(95)

Vykonávacie opatrenia plánu zahŕňajú šesť aspektov, medzi ktoré patrí „posilnenie organizácie a koordinácie, vytvorenie a zlepšenie systému noriem v odvetví mangánu, podpora výskumu a vývoja, presadzovanie a používanie výrobkov z mangánu a spracovateľských technológií, posilnenie budovania úspešných podnikov a tímov talentov, posilnenie fiškálnej a daňovej finančnej podpory a intenzívne prilákanie investícií“.

(96)

Okrem toho sa v oddiele III.4 uvedeného plánu odporúča „aktívne prilákať silné podniky a budovať spojenectvo silných podnikov, rozvíjať nosné podniky a podnecovať kľúčové podniky v regióne k integrácii a reorganizácii. S poprednými podnikmi, ako sú CITIC Dameng Mining Co., Ltd., Guangxi Ferroalloy Co., Ltd. a Baise Mining Group Co., Ltd, priemyselným parkom s ekologickým cyklom nových materiálov na báze mangánu v meste Qinzhou (Čchin-čou) s kapacitou 1,5 milióna ton ročne, priemyselnou základňou Baikuang Group Jingxi na úpravu a tavenie mangánovej rudy, na hĺbkové spracovanie kovového mangánu, na komplexné využitie manganových trosiek a ďalšími rozsiahlymi projektmi podporiť integráciu výhodných zdrojov, plne kombinovať výhody štátneho a súkromného kapitálu, aby sa zlepšila prevádzková efektivita popredných podnikov, optimalizovať štruktúru odvetví a výrobkov, obmedziť hospodársku súťaž v rámci toho istého odvetvia a vybudovať z popredných podnikov medzinárodne uznávané vysokokvalitné podniky so silnou konkurencieschopnosťou na trhu.“

(97)

V oddiele IV vykonávacích opatrení sa v pláne navyše uvádza „[p]osilniť fiškálnu, daňovú a finančnú podporu. Posilniť komunikáciu medzi vládou, bankami a podnikmi, účinne hrať stimulačnú a usmerňujúcu úlohu, čo sa týka finančných fondov, aktívne prilákať sociálny kapitál a podporovať rozvoj odvetvia mangánu. Plne využívať usmerňujúcu úlohu priemyselných kapitálových investičných fondov, koordinovať a podporovať rozvoj odvetvia mangánu. Všetky správne oddelenia musia využívať dostupné finančné prostriedky na usmerňovanie rozvoja inovačných centier na výrobu mangánu, platforiem na demonštráciu využitia, výskumných a vývojových inštitúcií a projektov na demonštráciu využitia. Ďalej vykonávať sériu politík, ktoré v posledných rokoch podporovali inovácie a rozvoj podnikov a z ktorých podniky profitovali.“

(98)

O zasahovaní verejných orgánov do rozvoja odvetvia elektrolytických oxidov manganičitých v provincii Kuang-si navyše svedčia aj „Odporúčania uverejnené tajomníkom skupiny vedúcich predstaviteľov strany a riaditeľom úradu pre priemysel a informačné technológie v meste Paj-se“ (54). V odporúčaniach sa uvádza, že krajina zaradila mangánovú rudu medzi strategické nerastné suroviny. Okrem toho sa v nich uvádza, že „v posledných rokoch stranícky výbor a vláda autonómneho regiónu pripisovali veľký význam optimalizácii a modernizácii priemyselného reťazca, dôsledne realizovali druhý podnik v odvetví metalurgie, pričom výrobná kapacita mangánovej rudy naďalej rástla. V roku 2020 bude produkcia elektrolytického oxidu manganičitého v regióne vo výške 260 500 ton, čo predstavuje približne 75 % celoštátnej produkcie; produkcia elektrolytického kovového mangánu bude vo výške 270 100 ton, čo predstavuje približne 18 % celoštátnej produkcie a radí sa tak medzi najvyššie v krajine.“

(99)

Provincia Kuang-si nie je jediná, ktorá aktívne podporuje odvetvie mangánu. Provincia Kuej-čou zaviedla aj opatrenia na rozvoj odvetvia mangánu a spracovania mangánu. V 14. päťročný pláne provincie Kuej-čou týkajúcom sa plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (55) je medzi ciele zahrnutá spolupráca s inými provinciami pri podpore odvetvia mangánu: „Posilniť výmenu informácií a spoluprácu spolupráci s provinciami Chu-nan, Chu-pej, Ťiang-si a ďalšími provinciami na strednom toku rieky Jang-c’-ťiang v oblasti energetiky, cestovného ruchu, výroby zariadení, nových materiálov, vzdelávania atď. a spoločne budovať priemyselné základne, ako napríklad nové hĺbkové spracovanie mangánu“.

(100)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže primäť subjekty, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky, ktoré pomáhajú podporovaným priemyselným odvetviam vrátane výroby elektrolytických oxidov manganičitých. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(101)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako ČĽR, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (56).

(102)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v ČĽR (57). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (58). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (59).

(103)

Na výrobcov elektrolytických oxidov manganičitých sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Zdá sa, že tieto úvahy sú v plnej miere uplatniteľné aj v odvetví elektrolytických oxidov manganičitých. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali.

(104)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví elektrolytických oxidov manganičitých, a to aj pokiaľ ide o dotknutý výrobok.

(105)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. ČĽR neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (60). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (61). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (62). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v ČĽR.

(106)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie elektrolytických oxidov manganičitých nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie elektrolytických oxidov manganičitých teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v ČĽR).

(107)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR je poznačený rôznymi deformáciami.

(108)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (63), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (64), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (65). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (66).

(109)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(110)

Napríklad čínska vláda len nedávno objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia spoločností (67). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“ (68).

(111)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (69).

(112)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (70). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(113)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(114)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej miere, resp. pod ňou, predstavoval ku koncu roka 2018 aj naďalej najmenej jednu tretinu zo všetkých poskytnutých úverov (71). Oficiálne médiá v ČĽR nedávno informovali o tom, že Komunistická strana Číny vyzvala na „znižovanie trhovej úrokovej sadzby úverov“. (72) Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(115)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(116)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(117)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by sa uvedené zasahovanie vlády do finančného systému nemalo týkať odvetvia elektrolytických oxidov manganičitých. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(118)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému opísané v oddieloch 3.2.1.2 až 3.2.1.8, ako aj v časti A správy platia pre celú krajinu a pre všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v oddieloch 3.2.1.6 až 3.2.1.8 a v časti B správy.

(119)

Komisia pripomína, že na výrobu elektrolytických oxidov manganičitých je potrebná široká škála vstupov. Keď výrobcovia elektrolytických oxidov manganičitých nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(120)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja elektrolytických oxidov manganičitých na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(121)

Analýza uvedená v oddieloch 3.2.1.2 až 3.2.1.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia výroby elektrolytických oxidov manganičitých, preukázala, že ceny alebo náklady dotknutého výrobku vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(122)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

(123)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

ak je možných reprezentatívnych krajín viac, v relevantnom prípade sa uprednostnila krajina s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

(124)

V uvedenom prvom a druhom zázname sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a takisto sa v nich rozoberajú pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili. Komisia takisto informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade Kolumbiu za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(125)

V prvom zázname Komisia poznamenala, že Kolumbia je jedinou krajinou s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína podľa Svetovej banky, (t. j. Svetová banka klasifikuje túto krajinu ako krajinu s „vyššími strednými príjmami“ na základe hrubého národného dôchodku), v ktorej sa podľa dostupných informácií vyrába prešetrovaný výrobok.

(126)

V nadväznosti na prvý záznam spoločnosť Guiliu tvrdila, že ako reprezentatívna krajina by sa malo použiť Mexiko, keďže ťaží mangánovú rudu (hlavnú surovinu na výrobu elektrolytických oxidov manganičitých) a okrem údajov o dovoze mangánovej rudy má aj dostatočné množstvá dovozu iných surovín. Spoločnosť Guiliu navrhla použiť Kolumbiu, pokiaľ ide o dovozné ceny mangánovej rudy a spoločnosť Autlan EMD, pokiaľ ide o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

(127)

Výroba prešetrovaného výrobku je jedným z kritérií, ktoré Komisia používa pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Na rozdiel od Kolumbie, ktorá vyrába prešetrovaný výrobok, Mexiko prešetrovaný výrobok nevyrába, a preto ho nemožno považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(128)

Spoločnosť Varta považovala výber Kolumbie za reprezentatívnu krajinu za otázny, a to z dôvodu údajne nesprávneho porovnania s nákladmi na elektrickú energiu v Číne a navrhla, aby sa zohľadnil druh výroby elektrickej energie a náklady na jej distribúciu.

(129)

Spoločnosť Varta nepreukázala, do akej miery by referenčná cena elektrickej energie v Kolumbii nebola reprezentatívna pre cenu v Číne, ani neposkytla žiadne konkrétne alternatívy. Jej tvrdenie sa preto zamietlo.

(130)

Podľa informácií Komisie neexistuje žiadna iná krajina, kde sa vyrábajú elektrolytické oxidy manganičité, ktorá by bola na úrovni hospodárskeho rozvoja podobnej Číne, pričom žiadna zainteresovaná strana v tejto otázke nepredložila nové informácie, a preto sa v druhom zázname Kolumbia potvrdila ako vhodná reprezentatívna krajina podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(131)

V prvom zázname Komisia uviedla, že v prípade krajiny identifikovanej ako krajina, v ktorej sa vyrába prešetrovaný výrobok, konkrétne v prípade Kolumbie, sa dostupnosť verejných údajov ešte musí overiť, a to najmä pokiaľ ide o verejné finančné údaje za obdobie prešetrovania výrobcov prešetrovaného výrobku alebo výrobcov v podobnom segmente výroby.

(132)

Spoločnosť Guiliu vo svojich pripomienkach k prvému záznamu tvrdila, že množstvá dovozu určitých výrobných faktorov do Kolumbie sú nedostatočné a že ceny týchto výrobných faktorov by namiesto toho mali vychádzať z celosvetového dovozu.

(133)

Komisie posúdila celkový objem dovozu nasledujúcich výrobných faktorov, ktoré vyvážajúci výrobcovia uvádzajú, že používajú vo svojich výrobných postupoch: kyselina sírová, lignit, bituminózne uhlie, antracit a pyrit, do Kolumbie. Komisia konštatovala, že dovozné množstvá pre každý z týchto výrobných faktorov boli skutočne veľmi nízke (menej ako 0,02 % dovozu do všetkých krajín na úrovni hospodárskeho rozvoja podobnej Číne) a že zodpovedajúce dovozné ceny boli nezvyčajné, ak by sa porovnali s priemernými dovoznými cenami do tej istej skupiny krajín (rozdiely v rovnakej skupine krajín boli 102 %, 1 115 %, 1 233 % a 2 608 % v prípade štyroch z piatich uvedených výrobkov). V prípade piateho výrobku, bituminózneho uhlia, bol cenový rozdiel nižší (29 %), ale dovozné množstvá v období prešetrovania boli mimoriadne nízke na úrovni 3,8 tisíc ton, čo predstavuje menej ako 0,00006 % dovozu do všetkých krajín na úrovni hospodárskeho rozvoja podobnej Číne.

(134)

Keďže množstvá dovozu uvedených piatich vstupov boli nízke a výsledné ceny boli neprimerané, čo naznačuje, že údaje o dovoze boli ovplyvnené dovozom špecializovaných alebo nekonvenčných druhov výrobkov deklarovaných pod príslušným colným kódom, ktoré sa nepoužívajú vo výrobnom procese elektrolytických oxidov manganičitých.

(135)

Zainteresované strany nepredložili k tomuto prístupu žiadne pripomienky.

(136)

V prípade týchto vstupov preto Komisia hľadala alternatívnu krajinu na zozname krajín s úrovňou hospodárskeho rozvoja podobnou Číne, v ktorej je dovoz všetkých týchto piatich výrobných faktorov reprezentatívny. Zistilo sa, že Turecko má spomedzi všetkých krajín najvyšší súhrnný objem dovozu reprezentatívnych množstiev a cien všetkých piatich výrobných faktorov v porovnaní s ostatnými krajinami, v ktorých bol zaznamenaný dovoz týchto výrobných faktorov. Komisia preto dospela k záveru, že Turecko je vhodným alternatívnym zdrojom dovozných cien pre uvedených päť výrobných faktorov.

(137)

V druhom zázname Komisia takisto konštatovala, že nemala k dispozícii údaje preukazujúce primeranú výšku zisku a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov za obdobie prešetrovania v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia v prípade kolumbijského výrobcu elektrolytických oxidov manganičitých spoločnosti Quintal. To predstavovalo výzvu v procese hľadania zdroja nedeformovaných a primeraných údajov o predajných, všeobecných a administratívnych a administratívnych nákladov a ziskoch. Odvetvie elektrolytických oxidov manganičitých je veľmi osobité s mimoriadne obmedzeným počtom výrobcov a používateľov mimo Číny alebo Únie. Komisia ani žiadna zainteresovaná strana nedokázali identifikovať iného výrobcu elektrolytických oxidov manganičitých v krajinách s úrovňou hospodárskeho rozvoja podobnou Číne. Elektrolytické oxidy manganičité sa okrem toho využívajú prevažne pri výrobe batérií so suchými článkami, a preto úsilie o nájdenie výrobcu výrobkov v rovnakej všeobecnej kategórii výrobkov, ktorý by bol schopný poskytnúť primeranú cenu za predajné, všeobecné a administratívne náklady, neprinieslo žiadne použiteľné výsledky.

(138)

V tejto konkrétnej situácii bola Komisia nútená nájsť použiteľnú alternatívu a keďže výrobný proces je kľúčovým faktorom celkových údajov o finančnej výkonnosti, našla spoločnosť, ktorá vo svojej výrobe používa rovnaký proces elektrolýzy, a to spoločnosť Quimpac de Colombia S.A. Logika tkvie v tom, že štruktúra nákladov zariadenia na elektrolýzu so špecializovanými fixnými aktívami a relatívne vysokou spotrebou elektrickej energie ponúka primeraný zdroj požadovaných údajov. Okrem toho zákaznícka základňa spoločnosti Quimpac, pri ktorej takisto ide o veľkých priemyselných používateľov, primerane odráža predajné, všeobecné a administratívne náklady výrobcu elektrolytických oxidov manganičitých, keďže oba subjekty predávajú obmedzenému počtu zákazníkov vo veľkých objemoch.

(139)

Vzhľadom na to, že úplná a komplexná výročná správa spoločnosti Quimpac de Colombia za rok 2022 je verejne dostupná, Komisia sa rozhodla, že použije informácie, ktoré sú v nej uvedené.

(140)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia v druhom zázname informovala zainteresované strany o tom, že zamýšľa použiť Kolumbiu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a spoločnosť Quimpac de Colombia S.A. v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia na získanie nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt na výpočet normálnej hodnoty.

(141)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Kolumbie ako reprezentatívnej krajiny a k vhodnosti spoločnosti Quimpac de Colombia S.A. ako výrobcu v podobnom výrobnom segmente v reprezentatívnej krajine.

(142)

V nadväznosti na druhý záznam spoločnosť Autlan tvrdila, že Turecko nebolo platným alternatívnym zdrojom dovozných cien pre päť výrobných faktorov uvedených v odôvodnení 133, pretože dovozné ceny uhoľných výrobkov do Turecka boli počas obdobia prešetrovania v porovnaní s priemernými cenami iných krajín s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja nezvyčajné. Podľa spoločnosti Autlan údaje z databázy GTA, ktoré Komisia poskytla v druhom zázname, ukázali, že Rusko bolo najväčším vývozcom dvoch hlavných druhov uhlia používaných pri výrobe elektrolytických oxidov manganičitých do Turecka, pričom jeho ceny boli výrazne nižšie ako priemerné dovozné ceny zodpovedajúcich výrobkov z iných tretích krajín.

(143)

Komisia toto tvrdenie podrobne analyzovala a porovnala dovozné ceny uhlia z Ruska do Turecka s dovoznými cenami z iných krajín a zistila, že dovozné ceny z Ruska boli v porovnaní s priemernými cenami dovozu z iných krajín nezvyčajné. Keďže dovoz z Ruska predstavoval väčšinu celkového dovozu antracitu a bitúminózneho uhlia do Turecka a mohol mať vplyv na ceny dovozu z iných krajín, Komisia sa na stanovenie nedeformovaných nákladov na bitúminózne uhlie a antracit rozhodla použiť Brazíliu, ktorá predstavuje druhý najvyšší súhrnný objem dovozu reprezentatívnych množstiev a cien – bez ruského dovozu.

(144)

Spoločnosť Xiangtan tvrdila, že Komisia nesprávne nezohľadnila návrh iných možných krajín, pričom vychádzala najmä z argumentu, že ostatné navrhované krajiny elektrolytické oxidy manganičité vôbec nevyrábajú. Podľa jej názoru článok 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia neobsahuje podmienku, podľa ktorej sa v reprezentatívnej krajine musí prešetrovaný výrobok vyrábať.

(145)

Okrem toho tvrdila, že metodika, ktorú Komisia použila pri výbere vhodnej reprezentatívnej krajiny, je zjavne rozporuplná. Iné krajiny, ktoré pripadali do úvahy, vylúčila z toho dôvodu, že sa v týchto krajinách elektrolytické oxidy manganičité vôbec nevyrábajú, a keďže považovala finančné údaje jediného identifikovaného výrobcu elektrolytických oxidov manganičitých v danej krajine za nevyhovujúce, rozhodla sa miesto nich použiť údaje inej kolumbijskej spoločnosti z úplne iného hospodárskeho odvetvia, ktoré nesúvisí s odvetvím elektrolytických oxidov manganičitých, a ako alternatívny zdroj dovozných cien pre niektoré výrobné faktory sa rozhodla použiť inú tretiu krajinu a medzinárodnú referenčnú hodnotu.

(146)

Spoločnosť Xiangtan okrem toho tvrdila, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Quimpac nie sú pre výrobcu elektrolytických oxidov manganičitých reprezentatívne, a navrhla použiť údaje japonského výrobcu elektrolytických oxidov manganičitých – spoločnosti Tosoh Corporation Japan.

(147)

Pokiaľ ide o ustanovenie článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, Komisia konštatuje, že výroba dotknutého výrobku v reprezentatívnej krajine je nevyhnutnou požiadavkou na výber reprezentatívnej krajiny. Existencia takejto výroby skutočne zabezpečuje, aby náklady na výrobu a predaj v reprezentatívnej krajine zodpovedali nedeformovaným nákladom a predaju dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou.

(148)

Pokiaľ ide o spoločnosť Quimpac, Komisia konštatovala, že v prípade, že nie sú ľahko dostupné žiadne finančné informácie súvisiace konkrétne a výlučne s dotknutým výrobkom v prešetrovaní (čo sú v tomto prípade elektrolytické oxidy manganičité), Komisia hľadá čo najbližšie ľahko dostupné zástupné údaje. Postup sa podrobne opisuje v odôvodnení 138.

(149)

Pokiaľ ide o návrh použiť s primeranými úpravami údaje spoločnosti Tosoh Corporation Japan, Komisia zdôraznila, že výber reprezentatívnej krajiny by mal byť založený na troch kritériách, z ktorých prvým je úroveň hospodárskeho rozvoja. Spoločnosť Tosoh Corporation Japan sa nachádza v krajine s vyššou úrovňou hospodárskeho rozvoja, a preto ju nemožno považovať za reprezentatívnu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(150)

Komora CCCMC a združenie GMIA a spoločnosť Daxin tvrdili, že náklady na energiu v Kolumbii a náklady práce sú ovplyvnené viacerými faktormi a výrazne sa líšia aj medzi rôznymi krajinami s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína. Tvrdili, že by Komisia mala na stanovenie nákladov na energiu a nákladov práce alternatívne použiť údaje od čínskych vývozcov.

(151)

Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Komisia uviedla, že výber reprezentatívnej krajiny bol založený na troch kritériách: úroveň hospodárskeho rozvoja, výroba dotknutého výrobku a dostupnosť príslušných verejných údajov. Všetky tieto kritériá Komisia považovala za dostatočne reprezentatívne na to, aby dospela k nedeformovaným výrobným nákladom v Číne, a ani komora CCCMC a združenie GMIA, ani spoločnosť Daxin neposkytli dôkazy o tom, že by vybrané referenčné hodnoty pre prácu a energiu neboli primerané.

(152)

Komisia okrem toho konštatovala, že keď sa v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia stanoví existencia výrazných deformácií ovplyvňujúcich prešetrovaný výrobok vo vyvážajúcej krajine, nemožno použiť skutočné náklady jednotlivých vyvážajúcich výrobcov, pokiaľ sa na základe presných a primeraných dôkazov s určitosťou nepreukáže, že nie sú deformované. Nestalo sa tak, a preto sa konštatovalo, že príslušné náklady boli deformované.

(153)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Kolumbia je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(154)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Kolumbia vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(155)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia, voda a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách za každý výrobný faktor uvedený v danom zázname.

(156)

Komisia následne v druhom zázname uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije:

(157)

Komisia okrem toho uviedla, že použije štatistiky MOP, aby stanovila náklady práce v Kolumbii (74), priemyselnú cenu elektrickej energie účtovanú spoločnosťou ENEL S.A (75)., aby stanovila cenu energie a sadzbu za vodu účtovanú spoločnosťou Acueducto de Bogota (76), aby stanovila cenu za vodu.

(158)

V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany aj o tom, že vzhľadom na veľký počet výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí poskytli úplné informácie, a na zanedbateľnú váhu niektorých surovín v celkových výrobných nákladoch boli tieto zanedbateľné položky, ktoré predstavovali menej ako 5 % výroby a ktoré nahlásili vyvážajúci výrobcovia, zoskupené do jednej kategórie ako „spotrebný materiál“. Komisia ďalej informovala, že vypočíta percentuálny podiel spotrebného materiálu na celkových nákladoch na suroviny a tento podiel použije na prepočítanie nákladov na suroviny, keď použije stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(159)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 2

Výrobné faktory

(160)

V nadväznosti na prvý záznam spoločnosť Xiangtan tvrdila, že dovozné ceny mangánovej rudy do Kolumbie by sa nemali používať ako reprezentatívna cena vstupov čínskych vyvážajúcich výrobcov. Mangánové rudy používané v Číne majú oveľa nižšiu koncentráciu mangánu v rude (od 11 % do 20 %) a nemožno ich nahradiť rudou s oveľa vyšším obsahom mangánu dovážaného do Kolumbie z Brazílie, ktorá má priemerný obsah mangánu 37 %.

(161)

Komisia tento argument náležite zvážila a hľadala alternatívnu medzinárodnú referenčnú hodnotu, ktorá by lepšie odrážala triedu a kvalitu mangánovej rudy používanej pri výrobe prešetrovaného výrobku. Vzhľadom na to, že neexistuje alternatívna reprezentatívna krajina ani medzinárodná referenčná hodnota pre mangánovú rudu s nižšou koncentráciou mangánu, Komisia usúdila, že najvhodnejšou dostupnou medzinárodnou referenčnou hodnotou sú údaje za rok 2022, ktoré poskytla agentúra Fastmarkets.com pre mangánovú rudu s obsahom mangánu 37 %. S cieľom zohľadniť rozdiel v obsahu mangánu sa cena rudy používanej čínskymi vyvážajúcimi výrobcami vypočítala vynásobením referenčnej ceny koncentráciou mangánovej rudy používanej čínskymi výrobcami. Tento postup sa uplatnil v prípade oxidov manganičitých aj v prípade uhličitanu mangánatého.

(162)

V prípade mangánovej rudy preto Komisia použila verejne dostupné údaje za rok 2022, ktoré poskytla agentúra Fastmarkets.com pre mangánovú rudu dodanú pod indexom MB-MNO-0004 do prístavu Tchien-ťin.

(163)

Aby Komisia stanovila nedeformovanú cenu surovín dodaných do závodu výrobcu z reprezentatívnej krajiny, použila v prípade kyseliny sírovej, lignitu a pyritu ako základ váženú priemernú dovoznú cenu do Turecka vykázanú v databáze GTA, zatiaľ čo v prípade bituminózneho uhlia a antracitu použila váženú priemernú dovoznú cenu do Brazílie vykázanú v databáze GTA. K týmto cenám sa pripočítali dovozné clá a náklady na dopravu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 174. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem Číny a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (79). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z Číny do Brazílie a Turecka, keďže v odôvodnení 122 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 143, dovoz bituminózneho uhlia a antracitu z Ruska bol takisto vyňatý.

(164)

V prípade niekoľkých výrobných faktorov skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, predstavovali zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny v období revízneho prešetrovania. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebného materiálu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 158, a pripočítala ich k nedeformovaným priamym výrobným nákladom.

(165)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri dodávke do závodu spoločnosti.

(166)

Komora CCCMC a združenie GMIA v reakcii na druhý záznam uviedli, že Komisia neobjasnila kritériá na identifikáciu hlavných výrobných faktorov uvedených v odôvodnení 133 a výrobných faktorov, ktoré sa považujú za spotrebný materiál, a že rôzni čínski vyvážajúci výrobcovia používajú rôzne materiály, a preto by sa tieto výrobné faktory mali osobitne prispôsobiť každému čínskemu vývozcovi.

(167)

Toto tvrdenie je nepodložené. Komisia identifikovala hlavné výrobné faktory uvedené v odôvodnení 133 a tie, ktoré sa majú považovať za spotrebný materiál, na základe skutočného zoznamu výrobných faktorov a údajov o množstvách spotreby, ktoré vykázal každý z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(168)

Komora CCCMC a združenie GMIA a spoločnosť Daxin tvrdili, že referenčná hodnota, ktorú pre mangánovú rudu vybrala Komisia, má stále výrazne vyššiu koncentráciu mangánu v porovnaní s mangánovou rudou, ktorú čínski vyvážajúci výrobcovia získavajú z miestnych zdrojov. Podľa ich názoru táto odlišná koncentrácia vedie k odlišnej jednotkovej cene, a preto referenčnú hodnotu vybranú Komisiou nemožno použiť ako náhradu ceny čínskej mangánovej rudy.

(169)

Spoločnosť Xiangtan takisto tvrdila, že Komisia ignorovala koreláciu medzi cenou vyjadrenou cenovým indexom mangánovej rudy a koncentráciou mangánu v rude, na ktorú sa cenový index vzťahuje. Podľa spoločnosti Xiangtan sa cenový index mení v závislosti od koncentrácie mangánu v rude. Preto by bolo nesprávne stanoviť referenčnú cenu mangánovej rudy s obsahom mangánu iným ako 37 % tak, že sa referenčný index priamo vynásobí koncentráciou mangánovej rudy, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 161.

(170)

Spoločnosť Xiangtan ďalej navrhla dve alternatívne metodiky na stanovenie referenčnej hodnoty pre mangánovú rudu, ktoré by podľa jej názoru lepšie zohľadňovali rôzny obsah mangánu. V rámci prvej metodiky spoločnosť Xiangtan navrhla vydeliť referenčný index stanovený Komisiou konverzným faktorom založeným na koncentrácii mangánovej rudy spoločnosti a obsahu mangánu v rude podľa referenčnej hodnoty (37 %). V rámci druhej metodiky spoločnosť Xiangtan navrhla použiť koeficient, ktorý by odrážal presnú trhovú hodnotu zodpovedajúceho obsahu mangánu v rudách používaných čínskymi výrobcami. Tento koeficient vyjadruje hodnotu jednej jednotky mangánu jednotlivých druhov mangánových rúd (na základe koncentrácie mangánu), ktorú uverejnila priemyselná spravodajská agentúra Asian Metal. Referenčná hodnota by sa mala získať tak, že sa vynásobí priemerný koeficient a skutočný obsah mangánovej rudy, ktorú spoločnosť používa.

(171)

Komisia zvážila argument týkajúci sa obsahu mangánu v rude a vypracovala metodiku vysvetlenú v odôvodnení 161 s cieľom prispôsobiť referenčnú cenu skutočnému obsahu mangánu v rude, ktorú používa každý z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Keďže neexistuje žiadna iná dostupná medzinárodná nedeformovaná cena alebo referenčná hodnota pre mangánovú rudu s koncentráciou nižšou ako 37 %, Komisia usúdila, že navrhovaná metodika spravodlivo odráža nedeformované náklady pre rôzne koncentrácie mangánovej rudy. Ak sa táto metodika uplatní, bude takisto v súlade s prvou metodikou, ktorú navrhla spoločnosť Xiangtan. Komisia podrobne nepreskúmala druhú metodiku navrhnutú spoločnosťou Xiangtan, keďže spoločnosť Xiangtan nevysvetlila, prečo by druhá metodika bola primeranejšia ako prvá metodika, ktorá bola zainteresovaným stranám riadne oznámená.

(172)

Tvrdenia o výbere vhodnej referenčnej hodnoty pre mangánovú rudu sa preto zamietli.

(173)

Komora CCCMC a združenie GMIA a spoločnosť Daxin tvrdili, že pre výrobné náklady stanovené tak, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 136, je dovozná cena z databázy GTA na úrovni CIF. Obsahuje preto náklady na námornú dopravu a poplatky za poistenie, zatiaľ čo čínski výrobcovia nakupujú suroviny a iné vstupy na miestnom trhu za ceny, ktoré nezahŕňajú žiadne náklady na námornú dopravu a poplatky za poistenie. Aby sa dosiahlo spravodlivé porovnanie, mali by sa preto od cien uvedených v databáze GTA pre Turecko odpočítať náklady na námornú dopravu a poplatky za poistenie.

(174)

Komisia sa vo svojich prešetrovaniach snaží stanoviť nákupnú cenu vstupov dostupných na domácom trhu reprezentatívnej krajiny. Preto Komisia dôsledne používa cenu CIF dostupnú v obchodných štatistikách. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 163, Komisia pripočíta uplatniteľné dovozné clá a náklady na dopravu s cieľom zabezpečiť, aby ako referenčnú hodnotu použila cenu na dodanie do závodu výrobcu z reprezentatívnej krajiny. Táto cena priamo konkuruje cenám na domácom trhu v reprezentatívnej krajine, a preto sa môže použiť ako referenčná hodnota na účely prešetrovaní. Na základe toho sa toto tvrdenie zamietlo.

(175)

V druhom zázname Komisia uviedla, že na určenie miezd v Kolumbii použije štatistiky MOP (80) o priemerných mesačných mzdách a priemernom počte hodín odpracovaných za týždeň vo výrobnom priemysle v Kolumbii za rok 2022. Oznámila, že má v úmysle zvážiť trinásť mesačných platov a potom pripočítať príspevky do systémov sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Skutočne odpracované hodiny za kalendárny rok by sa vypočítali tak, že by sa vynásobil počet skutočne odpracovaných hodín za týždeň počtom týždňov v roku a následne by sa odpočítali neodpracované dni.

(176)

V nadväznosti na druhý záznam boli Komisii doručené tieto pripomienky:

(177)

Komisia sa snažila zistiť alternatívny zdroj, ktorý by poskytol presnejšie údaje na stanovenie referenčnej hodnoty nákladov práce v Kolumbii. Kolumbijský štatistický úrad (81) uverejnil prieskum o výrobnom priemysle, ktorý obsahoval podrobné informácie o celkových ročných mzdách a súvisiacich nákladoch a počte zamestnancov za rok 2021. Komisia považovala tento zdroj za najvhodnejší zdroj na určenie priemerných nákladov práce na zamestnanca, keďže išlo o primárny zdroj údajov kolumbijského národného štatistického úradu. Hodnoty boli indexované do roku 2022 pomocou indexu reálnych miezd vo výrobnom priemysle (82).

(178)

Keďže prieskum neobsahoval informácie o počte odpracovaných hodín, Komisia použila údaje o počte odpracovaných hodín za týždeň, ktoré poskytla MOP. V nadväznosti na pripomienku spoločnosti Xiangtan Komisia preskúmala vymedzenie odpracovaných hodín, ktoré poskytla MOP, a dospela k záveru, že štátne sviatky a dni pracovného pokoja sa každoročne odpočítavajú. Dni pracovného pokoja preto nebolo potrebné znova odpočítavať.

(179)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Autlan, Komisia objasnila, že náklady práce na zamestnancov v oblasti predaja a administratívy boli zahrnuté do nedeformovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktorých výpočet je vysvetlené ďalej v oddiele 3.2.5. Navrhované rozlíšenie by preto nemalo žiadny hmatateľný vplyv na referenčnú hodnotu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(180)

Komisia v prvom a druhom zázname uviedla, že má v úmysle použiť údaje o cenách elektrickej energie pre priemyselných odberateľov uplatniteľných v Kolumbii, ktoré účtuje jeden z najväčších dodávateľov elektrickej energie v Kolumbii, spoločnosť ENEL S.A. Zainteresované strany uviedli, že:

(181)

Po analýze pripomienok Komisia dospela k záveru, že použije údaje o cenách elektrickej energie pre priemyselných odberateľov uplatniteľných v meste Cali, kde má sídlo spoločnosť „Quimpac“, ktoré uverejnila spoločnosť EMCALI (83). Spoločnosť EMCALI ponúka niekoľko sadzieb elektriny: jednotarifnú, dvojtarifnú (v špičke a mimo špičky) a trojtarifnú. Rozdiely medzi jednotlivými tarifami sú veľmi nízke (približne 1 % cenový rozdiel medzi sadzbou v špičke a mimo špičky, ako aj medzi priemernou sadzbou v špičke/mimo špičky a jednotarifnou sadzbou. Komisia preto použila konzervatívny prístup a vybrala jednotarifnú sadzbu za elektrickú energiu, ktorá bola najnižšia. Komisia takisto zistila, že sadzba za elektrickú energiu je podľa článku 476 ods. 4 kolumbijského daňového zákona oslobodená od DPH (84).

(182)

Spoločnosť Varta vo svojom podaní tvrdila, že aby bolo možné dospieť ku primeraným záverom, treba zohľadniť druh výroby elektrickej energie v príslušnej krajine a náklady na jej distribúciu.

(183)

Komisia konštatuje, že náklady na distribúciu sú zahrnuté do ceny elektrickej energie, a preto sa zohľadnia. Jej tvrdenie sa preto zamieta.

(184)

Komisia v druhom zázname uviedla, že použije sadzbu za vodu na priemyselné použitie, ktorú uverejnila organizácia „Acueducto de Bogota“, ktorá je zodpovedná za zásobovanie vodou, zber a čistenie odpadových vôd v hlavnom meste, keďže pre mesto Cali nie sú k dispozícii žiadne verejne dostupné údaje. Rovnako ako v prípade elektriny je zásobovanie vodou oslobodené od DPH podľa článku 476 ods. 4 kolumbijského daňového zákona.

(185)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(186)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na výrobných nákladoch, ktoré skutočne vznikli vyvážajúcim výrobcom. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(187)

Komisia pri stanovovaní nedeformovanej a primeranej sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku vychádzala z finančných údajov spoločnosti Quimpac za rok 2022, ktoré boli získané z oficiálnej verejne dostupnej databázy kolumbijskej vlády „Sistema Integrado de Informacion Societaria“ (85).

(188)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(189)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia uplatnila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Tieto údaje o miere spotreby poskytnuté vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky boli overené na mieste. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine.

(190)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou, ako sa uvádza v odôvodnení 186.

(191)

Komisia na výrobné náklady stanovené tak, ako je opísané v predchádzajúcom odôvodnení, uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady spoločnosti Quimpac de Colombia S.A vo výške 20,33 % a zisk tejto spoločnosti vo výške 24,72 %, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 187, obe vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar.

(192)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu, v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(193)

Žiadny z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nepredával prostredníctvom prepojených dovozcov v Únii.

(194)

Vývozná cena bola preto v prípade všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(195)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(196)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie, clo, náklady na úver a bankové poplatky.

(197)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(198)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingového rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(199)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(200)

Na tomto základe predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky predstavuje 44,5 %.

(201)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bol stanovený na základe štatistík Eurostatu.

(202)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade nízka, lebo dovoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v období prešetrovania predstavoval približne 65 % celkového vývozu do Únie. Na základe toho Komisia považovala za vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre všetky ostatné spoločnosti na úrovni desiatich transakcií s najvyšším rozpätím vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky vzhľadom na skutočnosť, že tieto spoločnosti predstavovali približne 14 % celkového objemu vyvážaného do Únie danou spoločnosťou, ktorá sa považovala za dostatočne reprezentatívnu. Celoštátne dumpingové rozpätie vzťahujúce sa na všetkých ostatných nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov bolo preto stanovené na úrovni 101,7 %.

(203)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(204)

Podľa informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, podobný výrobok počas obdobia prešetrovania vyrábali dvaja výrobcovia v Únii. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(205)

Vzhľadom na obmedzený počet strán pôsobiacich na trhu Únie Komisia nemohla poskytnúť údaje týkajúce sa dvoch výrobcov z Únie a podielov na trhu, keďže sú citlivé z hľadiska trhu a dôverné podľa článku 19 základného nariadenia. Poskytnutie týchto informácií by mohlo stranám umožniť spätný výpočet dôverných údajov konkrétnych spoločností. Komisia preto poskytla tieto informácie ako rozpätia a vo forme indexov, ktoré poskytli všetkým zainteresovaným stranám dostatok zmysluplných informácií, aby mohli pochopiť analýzu a závery Komisie a predložiť v tejto súvislosti pripomienky. Údaje sa poskytli aj vo forme zmysluplných trendov, aby všetky zainteresované strany mohli brániť svoje záujmy. Komisia nemohla poskytnúť informácie o metóde tvorby rozpätí, pretože by to stranám umožnilo získať z týchto rozpätí presné čísla.

(206)

Celková výroba v Únii v období prešetrovania bola stanovená na úrovni približne [25,0-27,0] milióna kilogramov. Komisia stanovila tento údaj na základe overených vyplnených dotazníkov od dvoch výrobcov z Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 204, títo dvaja výrobcovia z Únie predstavovali 100 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(207)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, ktorý získala z overených vyplnených dotazníkov uvedených dvoch výrobcov z Únie, a dovozu dotknutého výrobku z tretích krajín do Únie na základe štatistík Eurostatu.

(208)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Spotreba v Únii (v kg)

(209)

Z uvedeného vyplýva, že spotreba v Únii kolísala, keď sa v roku 2020 znížila (–4 % v porovnaní s rokom 2019), potom sa v roku 2021 zvýšila (+ 2 % v porovnaní s rokom 2019) a napokon sa v období prešetrovania opäť znížila (–6 % v porovnaní s rokom 2019). Zvýšenie v roku 2021 bolo spôsobené najmä pandémiou COVID-19 a intenzívnejšou spotrebou batérií so suchými článkami.

(210)

Komisia stanovila objem dovozu na základe štatistík Eurostatu. Keďže však číselný znak KN (86) nezahŕňal iba elektrolytické oxidy manganičité, ale širší sortiment výrobkov, Komisia musela odhadnúť objemy dovozu, ktoré tvorili elektrolytické oxidy manganičité. Urobila to tak, že zahrnula iba dovoz z krajín, v ktorých vyrábali elektrolytické oxidy manganičité, pretože elektrolytické oxidy manganičité sa v minulosti dovážali najmä z týchto krajín (87):

(211)

Odhadovaný objem dovozu bol podľa možnosti krížovo skontrolovaný s predajom vykázaným spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, nákupmi vykázanými spolupracujúcimi používateľmi, výrobcami z Únie a inými štatistikami vývozu poskytnutými žiadateľom a bol s nimi v súlade.

(212)

Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe objemu dovozu a celkovej spotreby v Únii.

(213)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Objem dovozu (v kg) a podiel na trhu

(214)

Objem dovozu elektrolytických oxidov manganičitých z Číny sa od roku 2019 do roku 2020 znížil o 18 % v dôsledku reštriktívnych opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19, v roku 2021 (+ 55 % v porovnaní s rokom 2019) a v období prešetrovania (+ 89 % v porovnaní s rokom 2019) sa však začal výrazne zvyšovať. V absolútnej hodnote bol dovoz elektrolytických oxidov manganičitých z Číny v období prešetrovania značný (12,6 milióna kg). Čínsky dovoz počas posudzovaného obdobia celkovo zvýšil svoj podiel na trhu o [15 – 19] percentuálnych bodov, a to z [12 – 19] % v roku 2019 na [30 – 40] % počas obdobia prešetrovania.

(215)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu vydelením celkových hodnôt čínskeho dovozu celkovým objemom uvedeného dovozu. Podhodnotenie ceny dovozu sa určilo na základe overených vyplnených dotazníkov od vyvážajúcich výrobcov z Číny zaradených do vzorky.

(216)

Vážený priemer ceny dovozu do Únie z dotknutej krajiny sa vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Dovozné ceny (v EUR/kg)

(217)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerné čínske dovozné ceny zvýšili o 47 %, najmä v dôsledku zvýšených nákladov na dopravu.

(218)

Komisia určila cenové podhodnotenie v období prešetrovania tak, že porovnala:

(219)

Porovnanie cien sa vykonalo podľa jednotlivých druhov výrobku pre transakcie na rovnakej úrovni obchodnej činnosti. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu dvoch výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania. Zistilo sa, že dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nepodhodnocovali, pričom ich priemerné ceny na trhu Únie boli vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie, zatiaľ čo v prípade tretieho vyvážajúceho výrobcu sa zistilo podhodnocovanie, aj keď pod úrovňou de minimis.

(220)

Napriek tomu, že sa v prípade dvoch z troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nezistilo na základe jednotlivých transakcií žiadne cenové podhodnotenie, priemerná cena celkového čínskeho dovozu na trh Únie bola približne o [5 % – 9 %] nižšia ako priemerná cena výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia. Tento rozdiel predstavoval približne [8 % – 12 %] v roku 2019, následne [2 % – 6 %] v roku 2021 a potom bol výraznejší v druhej časti tohto obdobia (2021 a v období prešetrovania), a to na úrovni približne [5 % – 7 %], čo sa časovo zhodovalo s obrovským nárastom objemu čínskeho dovozu (o viac ako 50 %) a zvýšením jeho podielov na trhu Únie ([15 – 19] percentuálnych bodov v období prešetrovania).

(221)

Komisia navyše zistila existenciu stlačenia cien. Priemerná dovozná cena celého čínskeho dovozu bola takisto nižšia ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie počas celého posudzovaného obdobia. Cenový tlak na náklady výrobného odvetvia Únie bol takisto najvýraznejší v druhej časti posudzovaného obdobia, keď boli ceny čínskeho dovozu približne o [10 % – 15 %] nižšie ako priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. Ako sa uvádza v tabuľke 8, výrobné odvetvie Únie predávalo počas druhej časti posudzovaného obdobia pod úrovňou výrobných nákladov. V dôsledku značného cenového tlaku spôsobeného dumpingovým dovozom za nízke ceny výrobné odvetvie Únie nemohlo zvýšiť svoje predajné ceny s cieľom dosiahnuť udržateľnú úroveň zisku a pozitívnu finančnú situáciu, čo viedlo v roku 2021 a v období prešetrovania k veľmi nízkym ziskom spolu s výrazne klesajúcim peňažným tokom v roku 2021, ktorý v období prešetrovania prešiel do záporných hodnôt. Odráža sa to v predaji pod cieľovú cenu zistenom u dvoch vyvážajúcich výrobcoch zaradených do vzorky, ako aj v prípade všetkých ostatných spoločností nezaradených do vzorky, ako sa opisuje v odôvodneniach 296 a 297.

(222)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(223)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele na základe údajov v overených vyplnených dotazníkoch dvoch výrobcov z Únie. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie je súbor týchto údajov reprezentatívny.

(224)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(225)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(226)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(227)

Výroba výrobného odvetvia Únie začala v roku 2020 rásť a v roku 2021 stúpla. V období prešetrovania však klesla približne o [3 – 6] miliónov kg za jeden rok v dôsledku strát z predaja (ktoré začali v roku 2021). Celkovo sa počas posudzovaného obdobia výroba znížila o 13 %.

(228)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie bola počas posudzovaného obdobia stabilná, takže využitie výrobnej kapacity sa v období prešetrovania znížilo na [75 – 80] % v súlade s poklesom výroby.

(229)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

(230)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie zostal v rokoch 2019 až 2020 stabilný. V roku 2021 však začal klesať (–9 % od roku 2020 do roku 2021), a to napriek tomu, že spotreba dosiahla v danom roku vrchol. Pokles pokračoval aj v období prešetrovania. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia predaj znížil o 27 %.

(231)

Pokles predaja sa prejavil stratou podielov na trhu, a to poklesom z [75 – 82] % v roku 2019 na [55 – 65] % v období prešetrovania. Celkovo došlo počas posudzovaného obdobia ku strate podielu na trhu vo výške [15 – 19] percentuálnych bodov v prospech čínskeho dovozu.

(232)

Napriek tomu, že sa spotreba v roku 2021 zvýšila, výrobné odvetvie Únie stratilo nielen objem predaja v Únii, ale aj podiel na trhu.

(233)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(234)

Zamestnanosť v posudzovanom období vzrástla o 8 %. Toto zvýšenie bolo spôsobené dočasným prijímaním zamestnancov v dôsledku absencií zamestnancov, prijímaním nových zamestnancov na podporu údržby, výskumných a vývojových funkcií a environmentálnych operácií.

(235)

Produktivita sa vyvíjala v súlade so zmenami vo výrobe a zamestnanosti, čiže počas posudzovaného obdobia klesla o 20 %.

(236)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(237)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(238)

Vážený priemer jednotkových predajných cien dvoch výrobcov z Únie účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny v Únii

(239)

Priemerná cena výrobcov z Únie sa v roku 2020 znížila (na [1,50 – 1,70] EUR/kg) a v roku 2021 zostala na úrovni [1,50 – 1,70] EUR/kg. Po zvýšení výrobných nákladov sa táto priemerná cena počas obdobia prešetrovania zvýšila na [2,40 – 2,60] EUR/kg. Celkovo sa priemerná cena počas posudzovaného obdobia zvýšila o 42 %.

(240)

Priemerné výrobné náklady začali v roku 2021 rásť (+ 9 % v porovnaní s rokom 2019) a v období prešetrovania dosiahli vrchol v dôsledku prudkého nárastu cien energie (89) a určitých surovín (90). Celkovo sa priemerné výrobné náklady počas posudzovaného obdobia zvýšili o 64 %.

(241)

Zvýšenie priemernej ceny bolo počas posudzovaného obdobia menej výrazné ako zvýšenie výrobných nákladov. Neschopnosť výrobcov z Únie zvýšiť svoje ceny v súlade s rastúcimi nákladmi je výsledkom stlačenia cien zo strany čínskych vývozcov, ktoré vrcholilo v posledných dvoch rokoch tohto obdobia. Ako sa uvádza v odôvodnení 220, a na rozdiel od rokov 2019 – 2020, keď bol cenový tlak vyvíjaný dumpingovým dovozom menej výrazný, výrobné odvetvie Únie nebolo od roku 2021 schopné zvyšovať ceny spolu s rastúcimi výrobnými nákladmi kvôli cenovému tlaku, ktorý na trh Únie vyvíjal rastúci objem čínskeho dumpingového dovozu. Vzhľadom na existenciu stlačenia cien predávalo teda výrobné odvetvie Únie od roku 2021 pod úrovňou výrobných nákladov. Značný tlak na ceny vyvolaný dumpingovým dovozom za nízke ceny bránil výrobnému odvetviu Únie vo zvyšovaní predajných cien s cieľom dosiahnuť cieľový zisk, čo viedlo k zníženiu ziskovosti. Táto situácia vážne ovplyvnila finančnú výkonnosť výrobného odvetvia Únie, ako sa analyzuje v časti 4.4.3.4.

(242)

Priemerné náklady práce dvoch výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(243)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 7 %.

(244)

Úroveň zásob dvoch výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(245)

Úroveň zásob klesla v dôsledku rastúcej spotreby na trhu Únie na [6,5 – 7,0] miliónov kg v roku 2020 a na [6,0 – 6,5] milióna kg v roku 2021, avšak v období prešetrovania sa v dôsledku straty predaja zvýšila na [8,5 – 9,0] milióna kg a predstavovala v uvedenom období približne [30 – 35] % objemu výroby.

(246)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií dvoch výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(247)

Komisia stanovila ziskovosť dvoch výrobcov z Únie tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v EÚ ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Nerovnováha medzi rastúcimi nákladmi a stlačenými cenami sa počas posudzovaného obdobia premietla do poklesu ziskovosti, a to z [7 – 8] % v roku 2019 na [1 – 2] % v roku 2021 a [2 – 3] % v období prešetrovania, čiže pod cieľový zisk [7 – 10] %.

(248)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Trend v rámci čistého peňažného toku sa vyvíjal takto: v roku 2020 sa zvýšil z negatívnych hodnôt na pozitívne, a to konkrétne na úrovni približne [5,0–5,5] milióna, potom však v roku 2021 klesol na približne [1,5–2,0] milióny a v období prešetrovania opäť klesol do záporných hodnôt, najmä v dôsledku zhoršeného zisku.

(249)

V dôsledku nepriaznivej situácie v oblasti čistého peňažného toku výrobné odvetvie Únie v rovnakom období takmer o polovicu znížilo úroveň svojich investícií, čo viedlo k poklesu o 45 %.

(250)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie klesla z [6 – 7] % v roku 2019 na [3 – 4] % v období prešetrovania.

(251)

Schopnosť výrobného odvetvia Únie navýšiť kapitál bola vážne ovplyvnená poklesom ziskovosti, ako aj peňažného toku, ku ktorému došlo počas posudzovaného obdobia.

(252)

Dovoz z Číny sa výrazne zvýšil, a to tak v absolútnom vyjadrení, ako aj z hľadiska podielu na trhu. Počas posudzovaného obdobia sa dovoz v absolútnom vyjadrení zvýšil o 89 % a zdvojnásobil sa vo vzťahu k spotrebe v Únii, pričom v období prešetrovania dosiahol podiel na trhu [30 – 40] %.

(253)

Okrem toho boli predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva počas obdobia prešetrovania stlačené cenami dumpingového dovozu dotknutého výrobku. Značný tlak na ceny vyvolaný dumpingovým dovozom za nízke ceny bránil výrobnému odvetviu Únie vo zvyšovaní predajných cien s cieľom dosiahnuť ziskovosť, čo viedlo k stratám v druhej polovici posudzovaného obdobia.

(254)

Konkrétnejšie, zatiaľ čo spotreba v Únii dosiahla v posudzovanom období v roku 2021 vrchol, výrobné odvetvie Únie nedokázalo zo zvýšeného dopytu profitovať: objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 8 % a podiel na trhu sa od roku 2019 znížil o 11 % počas uvedeného roka. K ešte dramatickejšiemu zhoršeniu týchto ukazovateľov došlo v období prešetrovania (27 % pokles objemu predaja a 22 % pokles podielov na trhu). Takýto vývoj bol výsledkom masívneho nárastu čínskeho dovozu za ešte stlačenejšie ceny ako počas prvej polovice posudzovaného obdobia (pozri odôvodnenie 241). Výrobné odvetvie Únie bolo okrem toho ešte menej schopné udržať si objem predaja pri stlačenejších cenách, keďže v tom čase zaznamenalo výrazný nárast svojich výrobných nákladov (ktoré sa v roku 2021 zvýšili o 9 % a v období prešetrovania od roku 2019 o 64 %).

(255)

Už znížený objem predaja pri stlačených cenách tak viedol k narušeniu ziskovosti, návratnosti investícií a peňažného toku. Kvôli zhoršeným ukazovateľom finančnej výkonnosti spolu so zníženou výrobou, zvýšeným konečným stavom zásob (približne na [30 – 40] % výroby Únie) a zaostávajúcimi investíciami na udržanie tejto výroby prestalo byť výrobné odvetvie Únie životaschopné.

(256)

Na základe uvedeného Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(257)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Týmito faktormi sú: dovoz z iných tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobcov z Únie a ďalšie faktory, ako je produktivita, pandémia COVID-19 a vojna Ruska proti Ukrajine.

(258)

Ako sa uvádza v odôvodnení 214, dovoz sa v druhej polovici posudzovaného obdobia výrazne zvýšil, a to o 89 % z hľadiska objemu a jeho podiel na trhu sa zdvojnásobil. Jednotková predajná cena dovozu z Číny bola počas posudzovaného obdobia nižšia ako jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie približne o [5 % – 9 %].

(259)

Na vplyv dumpingového dovozu jasne poukazuje rozhodnutie niekoľkých významných používateľov predstavujúcich [67 % – 73 %] celkovej spotreby v Únii, presmerovať svoje nákupy z výrobného odvetvia Únie na čínsky výrobok. Podiel elektrolytických oxidov manganičitých pochádzajúcich od výrobcov z Únie klesol od roku 2021 do obdobia prešetrovania z približne [65 – 75] % na približne [55 – 65] % v prospech elektrolytických oxidov manganičitých pochádzajúcich z Číny.

(260)

V dôsledku toho, že v druhej polovici posudzovaného obdobia došlo k výraznému nárastu dumpingového dovozu z Číny a stlačeniu cien spôsobenému čínskym dovozom, nebolo výrobné odvetvie Únie schopné zvýšiť svoje predajné ceny dostatočne na to, aby v plnej miere pokryli výrazne zvýšené výrobné náklady. Dovoz z Číny za nízke ceny preto spôsobil stlačenie cien.

(261)

V dôsledku toho sa zhoršili ukazovatele finančnej výkonnosti výrobného odvetvia Únie. Čínsky dovoz získal podiel na trhu na úkor výrobného odvetvia Únie, ktoré v druhej polovici posudzovaného obdobia stratilo objem predaja a podiel na trhu.

(262)

Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že tlak vyvíjaný dumpingovým dovozom, ktorý počas druhej polovice posudzovaného obdobia dramaticky zvýšil svoj objem a podiel na trhu a ktorý sa uskutočňoval za dumpingové ceny a bol neustále pod úrovňou výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie, zohrával rozhodujúcu úlohu pri poklese predaja výrobného odvetvia Únie, zvyšovaní zásob a následne pri zhoršovaní jeho ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií.

(263)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia predbežne zistila, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola zapríčinená dumpingovým dovozom z Číny v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia. Táto ujma mala vplyv na objem aj cenu.

(264)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Dovoz z tretích krajín

(265)

Počas obdobia prešetrovania zostal objem dovozu elektrolytických oxidov manganičitých z iných tretích krajín (Kolumbia, USA, Japonsko a India) na rovnakej úrovni ako na začiatku posudzovaného obdobia, a to na úrovni [1,5 – 2,5] milióna kg, čo predstavuje [4 – 8] % podielu na trhu Únie.

(266)

Treba poznamenať, že z uvedených štyroch krajín bola jedinou ďalšou významnou dovážajúcou krajinou Kolumbia (91). Kolumbia v období prešetrovania znížila svoj objem dovozu a podiel na trhu o [0,3 – 0,9] percentuálneho bodu. Preto aj keď dovážala za nižšie ceny, ako boli ceny čínskeho výrobného odvetvia a výrobného odvetvia Únie, ich klesajúce objemy dovozu a nízky podiel na trhu mali slabnúci vplyv na ceny zostávajúcich aktérov na trhu Únie. Zo straty podielu výrobného odvetvia Únie na trhu teda jednoznačne profitovali len čínski vyvážajúci výrobcovia.

(267)

Objem vývozu dvoch výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 14

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie

(268)

Výrobné odvetvie Únie sa pokúsilo absorbovať časť strateného objemu predaja na trhu Únie zvýšeným vývozom. V roku 2021 sa predaj na vývoz zvýšil na [4,0 – 4,5] milióna kg (čo predstavuje [10 – 15] % výroby v Únii), potom sa v období prešetrovania znížil na [1,0 – 1,5] milióna kg (čo predstavuje [2,5 – 7,5] % výroby v Únii). Ceny predaja na vývoz v roku 2021 a v období prešetrovania však boli nižšie ako ceny v Únii.

(269)

Zainteresované strany tvrdili, že údajnú ujmu čiastočne spôsobila nižšia cena vývozu výrobného odvetvia Únie. Za ukazovateľ ujmy sa však považovala len ziskovosť predaja v Únii, a nie ziskovosť predaja výrobného odvetvia Únie na vývoz. Predaj na vývoz okrem toho predstavoval len malú časť výroby v Únii ([2,5 – 7,5] % v období prešetrovania). Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie teda nemohla spôsobiť značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(270)

Zhoršenie produktivity výrobcov z Únie sa časovo zhodovalo aj s prudkým zvýšením čínskeho dovozu v roku 2021 a v období prešetrovania, zatiaľ čo s úrovňami produktivity v rokoch 2019 – 2020 boli výrobcovia z Únie schopní dosiahnuť uspokojivé zisky.

(271)

Zainteresované strany tvrdili, že aj faktory iné ako dovoz čínskych elektrolytických oxidov manganičitých mali škodlivý vplyv na výrobné odvetvie Únie, napríklad obmedzenia súvisiace s ochorením COVID-19 (od roku 2020 do polovice roka 2022), ktoré ovplyvnili dodávateľské reťazce surovín a úrovne výroby, obrovské zvýšenie cien energie ovplyvňujúce výrobné náklady vyplývajúce z energetickej krízy v celej Únii (2021 až 2022). Takisto tvrdili, že výrobcovia z Únie nedokázali uspokojiť zvýšený dopyt z dôvodu nedostatočnej kapacity a/alebo nedostatočnej kvality výrobku. Dopyt po elektrolytických oxidov manganičitých teda musel byť uspokojený z vonkajších zdrojov.

(272)

Stabilné množstvá predaja výrobného odvetvia Únie v roku 2020 preukazovali, že tieto menované faktory neovplyvnili schopnosť výrobného odvetvia Únie udržať si svoje množstvá predaja a zvýšiť svoj podiel na trhu v danom roku (tvrdenia o kvalite výrobkov sa rozoberajú v časti týkajúcej sa záujmu Únie, bode 7.3). Okrem toho sa množstvá predaja výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania prudko znížili, a to aj napriek ukončeniu obmedzení súvisiacich s ochorením COVID-19, a to v dôsledku zvýšeného objemu dovozu z Číny za ceny spôsobujúce ujmu. Pokiaľ ide o náklady, výrobcovia z Únie mohli predávať za ziskové ceny v roku 2019 pred prudkým nárastom dovozu z Číny. Ako sa však uvádza v odôvodneniach 241, 247 až 251, výrobné odvetvie Únie už nemohlo v dôsledku stlačenia cien dovozom z Číny v druhej polovici posudzovaného obdobia dostatočne zvýšiť svoje ceny, aby pokrylo zvýšené výrobné náklady. Kapitálovo náročné odvetvie elektrolytických oxidov manganičitých s vysokými fixnými nákladmi si v čase, keď v rokoch 2021 – 2022 masívne strácalo svoj objem predaja v prospech čínskeho dovozu, nedokázalo zachovať životaschopnosť. Tvrdenia strán sa preto zamietli.

(273)

Pokiaľ ide o údajnú nedostatočnú kapacitu, ako vyplýva z tabuľky 5, výrobné odvetvie Únie malo stále [5 – 10] % voľnej kapacity v roku 2021 a dokonca [20 – 25] % v roku 2022, pričom v oboch týchto rokoch stratilo objem predaja (pozri tabuľku 6), zatiaľ čo dovoz z Číny získaval v tom istom čase podiel na trhu (pozri tabuľku 3). Komisia preto zamietla tieto tvrdenia ako nepodložené.

(274)

Strany takisto tvrdili, že pokles predaja výrobcu z Únie v Španielsku bol spôsobený akvizíciou jedného používateľa z Únie, ktorého nový vlastník nebol ochotný využívať pôvodných dodávateľov, a radšej využíval dodávateľov z Číny. Prešetrovaním sa však potvrdilo, že uvedený používateľ zostal počas celého posudzovaného obdobia klientom výrobcu z Únie v Španielsku. Tým, že došlo k akvizícii používateľa novým vlastníkom, sa väzby na jeho pôvodného dodávateľa neporušili. Tvrdenie strán sa preto zamietlo.

(275)

Jeden používateľ tvrdil, že obdobie prešetrovania, ktoré sa vzťahovalo na celý rok 2022, bolo neobvyklým rokom, keď sa v dôsledku pandémie COVID-19 a vojny Ruska proti Ukrajine dramaticky zvýšil dopyt po alkalických batériách so suchými článkami. Dopyt po elektrolytických oxidov manganičitých sa teda musel uspokojovať z externých zdrojov. Dopyt by sa mal v roku 2023 vrátiť na bežnú úroveň a podiel dodávok výrobného odvetvia Únie by sa mal obnoviť.

(276)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 209, v roku 2021 došlo k zvýšeniu dopytu a v období prešetrovania k jeho poklesu. Predaj výrobného odvetvia Únie sa však v roku 2021 výrazne znížil napriek tomu, že dopyt vrcholil, pričom objem výrobného odvetvia Únie sa od roku 2020 znížil o [2,5 – 3,5] milióna kg, zatiaľ čo čínsky dovoz sa za rovnaké obdobie zvýšil o 4,8 milióna kg. Používatelia si mohli udržať svoj podiel dodávok od výrobného odvetvia Únie, pretože jeho objem výroby sa v rovnakom období zvýšil. Používatelia však prešli na čínsky dovoz z dôvodu nižšej ceny, ktorá sa v rovnakom období znížila. Čínsky dovoz mohol počas posudzovaného obdobia zvýšiť svoj podiel na trhu o [15 – 19] percentuálnych bodov, a prevziať tak tento podiel od výrobného odvetvia Únie. Tvrdenie strany sa preto zamietlo.

(277)

Z uvedenej analýzy vyplýva, že počas druhej polovice posudzovaného obdobia došlo k dramatickému zvýšeniu objemu dovozu s pôvodom v Číne a jeho podielu na trhu. Pokiaľ ide o ceny, čínsky dovoz neustále stláčal predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a bránil výrobnému odvetviu Únie zvýšiť svoje ceny na udržateľnú úroveň potrebnú na dosiahnutie primeraného ziskového rozpätia.

(278)

Preskúmali sa aj ďalšie možné faktory, ale žiadny z nich nedokázal oslabiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu.

(279)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory, či už posudzované jednotlivo alebo spoločne, neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou. Ujma je zrejmá najmä z hľadiska vývoja výroby, využitia kapacity, objemu predaja na trhu Únie, podielu na trhu, úrovne zásob, produktivity, ziskovosti, peňažného toku, investícií a návratnosti investícií.

(280)

Ako sa uvádza v odôvodnení 5, Komisia zmenila oznámenie o začatí konania zo 16. februára 2023 s cieľom preskúmať údajné deformácie trhu so surovinami. Komisia ukončí svoju analýzu deformácií trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a a 2b základného nariadenia v konečnej fáze tohto konania.

(281)

Na stanovenie úrovne predbežných opatrení Komisia v tejto fáze preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy, ktorú dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie. Touto analýzou a predbežnými závermi nie je dotknuté posúdenie a zistenia o existencii deformácií trhu so surovinami a následný vplyv na úroveň opatrení, ktoré sa vykonajú v konečnej fáze prešetrovania.

(282)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(283)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z dotknutej krajiny, úroveň ziskovosti potrebnú na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(284)

Ako prvý krok Komisia stanovila základný zisk pokrývajúci všetky náklady za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Komisia vychádzala zo ziskov, ktoré dosiahli dvaja výrobcovia z Únie, pred tým, ako sa počas posudzovaného obdobia zvýšil dovoz z Číny, konkrétne zo skutočného zisku dosiahnutého v roku 2020, keď mal dumpingový dovoz najnižší vplyv. V roku 2020 mal čínsky dovoz počas posudzovaného obdobia najmenší podiel na trhu ([10 – 20] %), zatiaľ čo ostatné finančné ukazovatele výrobného odvetvia Únie boli v danom roku najpozitívnejšie (najvyšší peňažný tok a najvyššia dosiahnutá návratnosť investícií). Takéto ziskové rozpätie bolo stanovené na [6 – 8] %.

(285)

Jeden z výrobcov z Únie uviedol, že ak by neexistoval dumpingový dovoz, bolo by možné dosiahnuť 15 % zisk. Tento odhad bol založený na ziskovosti, ktorú táto spoločnosť dosiahla v rokoch 1997 – 2001 (pred uložením antidumpingových ciel na dovoz elektrolytických oxidov manganičitých z Južnej Afriky (92)) a priemernej ziskovosti chemického priemyslu v rokoch 2017 – 2022 (údaje o nej poskytla spoločnosť CSI Market (93)).

(286)

Komisia usúdila, že priemerná ziskovosť chemického priemyslu nie je vhodná, keďže údaje spoločnosti CSI Market týkajúce sa chemického priemyslu boli na súhrnnej úrovni, t. j. priemyselný sektor, ktorý má oveľa širší záber než len prešetrovaný výrobok, zatiaľ čo do výrobného procesu elektrolytických oxidov manganičitých bol zapojený len obmedzený počet výrobcov chemických látok na svete. V tejto fáze takisto usúdila, že ani zisky, ktoré výrobca elektrolytických oxidov manganičitých dosiahol v Únii v rokoch 1997 – 2001, neboli primerané, pretože spoločnosť nepreukázala, že by tieto zisky boli pre odvetvie Únie reprezentatívne aj po viac ako 20 rokoch. V každom prípade predmetné zisky nepredstavovali priemerný zisk výrobného odvetvia Únie ako celku.

(287)

Druhý výrobca z Únie poskytol údaje o svojom zisku, ktorý dosiahol v rokoch 2016 – 2018, teda pred posudzovaným obdobím; pri spočítaní ziskov dvoch výrobcov z Únie boli úrovne dosiahnuté v rokoch 2016 – 2018 nižšie ako počas posudzovaného obdobia.

(288)

Komisia preto zostala pri svojom pôvodnom odhade základného zisku na úrovni [6 – 8] %.

(289)

Obaja výrobcovia z Únie poskytli dôkazy o tom, že ich úroveň investícií, výskumu a vývoja a inovácií počas posudzovaného obdobia by bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia. Komisia overila tieto informácie, ako sú investičné plány, zamietnuté a odložené projekty, nákupné objednávky, ktoré sa nakoniec nevykonali, čo dokazuje, že tieto investície boli skutočne naplánované. Tvrdenia oboch výrobcov z Únie sa skutočne ukázali opodstatnené. Komisia s cieľom zohľadniť to v cieľovom zisku vypočítala rozdiel medzi výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, ako ich uviedlo výrobné odvetvie Únie a overila Komisia, a skutočnými výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie v posudzovanom období. Tento rozdiel, vyjadrený ako percentuálny podiel obratu, bol [1 – 2] %.

(290)

Tento percentuálny podiel obratu sa pripočítal k základnému zisku [6 – 8] % uvedenému v odôvodnení 284, čo viedlo k cieľovému zisku [7 – 10] %.

(291)

Na základe toho sa usúdilo, že cena nespôsobujúca ujmu je [2,60 – 2,80] EUR/kg, čo je výsledkom uplatnenia uvedeného ziskového rozpätia [7 – 10] % na výrobné náklady dvoch výrobcov z Únie v období prešetrovania.

(292)

Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2 Na základe dostupných dôkazov Komisia stanovila dodatočné náklady na [0,02 – 0,09] EUR/kg. Tieto náklady sa pripočítali k cene nespôsobujúcej ujmu uvedenej v odôvodnení 291.

(293)

Komisia na tomto základe vypočítala pre výrobné odvetvie Únie cenu podobného výrobku nespôsobujúcu ujmu vo výške [2,70 – 2,90] EUR/kg tak, že na výrobné náklady dvoch výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené ziskové rozpätie (pozri odôvodnenie 290) a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov.

(294)

Komisia potom určila úroveň rozpätia predaja pod cieľovú cenu na základe porovnania:

(295)

Výsledok tohto porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel váženého priemeru hodnoty CIF dovozu. Vyplynulo z neho, že vážené priemerné rozpätie predaja pod cieľovú cenu sa pohybuje od 0 % do 15,8 %.

(296)

Objem dovozu skupiny Guiliu, ktorý nepredstavuje predaj pod cieľovú cenu, predstavoval približne [10 – 15] % dovozu z Číny, približne [17 – 25] % dovozu zaradeného do vzorky a približne [3 – 7] % podielu Únie na trhu v období prešetrovania. S cieľom zistiť, či zistenia týkajúce sa tejto skupiny možno rozšíriť na všetkých dovozcov nezaradených do vzorky, Komisia porovnala ceny skupiny Guiliu s cenami dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky a priemernou cenou celého čínskeho dovozu (s výnimkou skupiny Guiliu) z Eurostatu. Priemerná vývozná cena skupiny Guiliu bola o [19 – 25] % vyššia ako priemerná vývozná cena ostatných čínskych vývozcov, ktorí predložili odpovede na účely výberu vzorky. Celkový objem vývozu týchto spoločností predstavoval 51 % celkového dovozu z Číny do Únie. Vývozná cena CIF tejto skupiny bola o [11 – 17 %] vyššia než priemerná cena CIF celého dovozu z Číny a o [6 – 10 %] vyššia než cena ostatných dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komisia preto usúdila, že zistenia o neexistencii predaja pod cieľovú cenu vo vzťahu k skupine Guiliu nemôže rozšíriť na vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky.

(297)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkých ostatných spoločností“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti.

(298)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by predbežné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(299)

Keďže sa Komisia rozhodla, že v tejto fáze uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia, preskúmala, či môže dospieť k záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať predbežné opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(300)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 5 a ako sa uvádza v zmenenom oznámení o začatí konania, v prešetrovaní sa skúma aj záujem Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia. Predbežnými zisteniami uvedenými v tomto nariadení vrátane tých, ktoré sa týkajú záujmu Únie, preto nie sú dotknuté závery prešetrovania týkajúce sa deformácií trhu so surovinami ani záujmu Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia, ktoré sa zohľadnia v konečnej fáze konania.

(301)

Pripomína sa, že výrobné odvetvie Únie pozostáva z dvoch výrobcov elektrolytických oxidov manganičitých, ktorých predaj a ziskovosť sa počas druhej polovice posudzovaného obdobia výrazne zhoršili, čo malo následne negatívny vplyv na ich podiel na trhu, úroveň zásob, investície, návratnosť investícií a peňažný tok.

(302)

Ak sa neuložia opatrenia, je pravdepodobné, že v dôsledku cenového tlaku dumpingového dovozu budú slabá ziskovosť a iné finančné ukazovatele nútiť výrobné odvetvie Únie ukončiť výrobu elektrolytických oxidov manganičitých. Po uložení antidumpingových opatrení sa však očakáva, že objemy predaja a ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa zvýšia, čím sa zlepší ziskovosť a iné finančné ukazovatele tohto výrobného odvetvia a zabráni sa jeho zatvoreniu.

(303)

Z toho jasne vyplýva, že antidumpingové opatrenia by boli v záujme výrobného odvetvia Únie.

(304)

Ako sa uvádza v odôvodnení 11, požadované informácie neposkytli žiadni neprepojení dovozcovia. Komisia preto dospela k záveru, že je nepravdepodobné, že by opatrenia týchto dovozcov ovplyvnili.

(305)

Na základe uvedeného sa predbežne dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení pravdepodobne nebude mať negatívny vplyv na situáciu dovozcov v Únii.

(306)

Elektrolytické oxidy manganičité sa používajú hlavne na výrobu zinkovo-uhlíkových batérií a alkalických batérií so suchými článkami, ktoré predstavujú viac ako 90 % ich použitia, pričom výroba je rozdelená medzi troch hlavných (ale nie jediných) výrobcov batérií v Únii. Ako už bolo uvedené, dotazníky boli zaslané všetkým známym používateľom v Únii. Vyplnené dotazníky zaslali dvaja výrobcovia alkalických batérií so suchými článkami – spoločnosti Varta a Duracell, ktorí predstavujú [67 – 73] % spotreby elektrolytických oxidov manganičitých v Únii. Tieto dva vyplnené dotazníky boli overené v priestoroch používateľov.

(307)

Obaja spolupracujúci používatelia tvrdili, že uloženie antidumpingových opatrení na dovoz z Číny by zvýšilo ich náklady, ktoré by nemuseli byť prenesené na ich zákazníkov, keďže hospodárska súťaž v oblasti alkalických batérií so suchými článkami sa riadi hlavne cenou. Aj keď sú ich značkové výrobky spojené so silným povedomím o značke, zvýšenie cien ich výrobkov často predstavuje riziko, že zákazníci začnú nakupovať lacnejšie výrobky. Dodali, že používatelia z Únie už teraz pociťujú zvýšenú konkurenciu na trhu Únie, ktorá je spôsobená rastúcim dovozom hotových batérií porovnateľnej kvality od konkurentov mimo Únie (väčšinou z Číny) a rastúcimi nákladmi na suroviny a energiu. Opatrenia by tak znížili už aj tak klesajúcu ziskovosť používateľov z Únie.

(308)

Antidumpingové opatrenia na dovoz z Číny by takisto obmedzili hospodársku súťaž v oblasti elektrolytických oxidov manganičitých na trhu Únie (ako aj na vývozných trhoch tretích krajín), keďže dostupnosť elektrolytických oxidov manganičitých bude obmedzená na dvoch výrobcov z Únie (opatrenia by upevnili duopol s následným rizikom zvýšenia cien), pričom výrobcovia elektrolytických oxidov manganičitých z Únie nemôžu uspokojiť dopyt týchto používateľov v dostatočnom objeme, najmä pokiaľ ide o vysokokvalitné elektrolytické oxidy manganičité (94). Výrobné odvetvie Únie okrem toho v posledných rokoch neuskutočnilo dostatočné investície na zvýšenie svojej kapacity. Dodali, že dodávky elektrolytických oxidov manganičitých z iných tretích krajín sú obmedzené a slúžia na zásobovanie ich vlastných alebo blízkych trhov a nemôžu tak nahradiť potenciálnu stratu alebo zníženie dodávok z Číny.

(309)

Prešetrovaním sa zistilo, že obaja používatelia boli v období prešetrovania ziskoví, od roku 2021 do obdobia prešetrovania si udržali rovnakú úroveň svojho celkového objemu predaja spotrebných batérií so suchými článkami a v Únii ju dokonca o [1 % – 4 %] zvýšili, pravdepodobne vďaka kladnému vnímaniu ich značky verejnosťou. Podiel elektrolytických oxidov manganičitých získavaných od výrobcov z Únie sa však od roku 2021 do obdobia prešetrovania znížil z približne [65 – 75] % na [55 – 65] % v prospech elektrolytických oxidov manganičitých získavaných z Číny.

(310)

Na základe získaných informácií predstavovali náklady na elektrolytické oxidy manganičité pri výrobe spotrebných batérií so suchými článkami približne [15 – 19] % výrobných nákladov v období prešetrovania. Náklady na elektrolytické oxidy manganičité sa týmto používateľom od roku 2021 do obdobia prešetrovania zvýšili o [45 – 55] %, pričom časť tohto zvýšenia mohli preniesť na spotrebiteľov, keďže predajné ceny batérií v Únii sa od roku 2021 do obdobia prešetrovania zvýšili viac ako o 3 % a mimo Únie viac ako o 10 %.

(311)

Odhaduje sa, že uložením predbežných opatrení na navrhovanej úrovni by sa týmto používateľom zvýšili výrobné náklady na batériu maximálne o 1 %. Vzhľadom na úroveň zvýšenia priamych výrobných nákladov v predchádzajúcich rokoch a možnosť preniesť časť tohto zvýšenia nákladov na spotrebiteľov by bol účinok navrhovaného antidumpingového cla pre týchto používateľov obmedzený, pretože by zostali ziskoví aj pri zohľadnení predbežných antidumpingových ciel.

(312)

Pokiaľ ide o dodávky vysokokvalitných elektrolytických oxidov manganičitých od výrobcov z Únie, treba poznamenať, že požiadavky na kvalitu elektrolytických oxidov manganičitých pre výrobu batérií so suchými článkami stanovujú výrobcovia batérií. Celkovo majú obaja spolupracujúci používatelia len obmedzený počet dodávateľov elektrolytických oxidov manganičitých (v Únii a Číne), ktorí spĺňajú ich požiadavky na kvalitu akejkoľvek triedy elektrolytických oxidov manganičitých. Prešetrovaním sa potvrdilo, že vysokokvalitné elektrolytické oxidy manganičité dodáva jeden z výrobcov z Únie jednému zo spolupracujúcich používateľov a od roku 2022 prebieha proces testovania kvality s druhým spolupracujúcim používateľom. Druhý výrobca z Únie opätovne začal proces testovania kvality s oboma spolupracujúcimi používateľmi v rokoch 2022 – 2023. Na základe týchto skutočností možno dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie je ochotné a schopné dodávať vysokokvalitné elektrolytické oxidy manganičité na trh Únie v závislosti od dopytu a požiadaviek používateľov.

(313)

Vzhľadom na celkový obmedzený počet dodávateľov elektrolytických oxidov manganičitých treba navyše poznamenať, že zánik výrobného odvetvia Únie elektrolytických oxidov manganičitých by mal pravdepodobne negatívny vplyv na situáciu oboch spolupracujúcich používateľov a hospodársku súťaž na trhu Únie, keďže používatelia z Únie by boli úplne závislí od výrobcov z tretích krajín, zatiaľ čo podiel elektrolytických oxidov manganičitých získavaných od výrobcov z Únie v období prešetrovania stále predstavoval významný podiel, t. j. približne [55 – 65] % (vrátane vysokokvalitných elektrolytických oxidov manganičitých s podielom približne [25 – 35] %).

(314)

Obnovenie rovnakých podmienok na trhu Únie v odvetví elektrolytických oxidov manganičitých je navyše v súlade s cieľmi iniciatívy Únie v oblasti kritických surovín (95), ktorej cieľom je zabezpečiť udržateľné dodávky kritických surovín. Mangán je uvedený medzi týmito kritickými surovinami, zatiaľ čo elektrolytické oxidy manganičité a výrobcovia batérií so suchými článkami majú svoju rolu v nadväzujúcom hodnotovom reťazci mangánu.

(315)

Pri prešetrovaní nespolupracovali ani nevyjadrili obavy žiadni iní používatelia. Skupina Guizhou Manganese Mineral Group však takisto tvrdila, že výrobcovia z Únie nie sú schopní zabezpečiť dodávky na použitie pri nových technológiách na výrobu batérií (napr. batérie pre elektrické vozidlá), pri ktorých sa požívajú elektrolytické oxidy manganičité (96). Tieto technológie však ešte nie sú vyvinuté do takej miery, že by sa elektrolytické oxidy manganičité používali vo výrobe vo veľkom. Ani odvetvie batérií v Únii, ktoré dodáva elektrické vozidlá, ich ešte nepoužíva. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(316)

Okrem toho skupina Guizhou Manganese Mineral Group takisto tvrdila, že dvaja výrobcovia z Únie dodávajú najmä elektrolytické oxidy manganičité triedy uhlík-zinok a elektrolytické oxidy manganičité alkalickej triedy a že je pre nich ťažké konkurovať a zabezpečiť dodávky rôznych kvalitatívnych a kvantitatívnych požiadaviek používateľov v odvetviach iných, než je výroba batérií so suchými článkami. Prešetrovaním sa potvrdilo, že elektrolytické oxidy manganičité všetkých tried majú rovnaký výrobný proces (97). Takisto sa potvrdilo, že počas posudzovaného obdobia (98) sa v Únii vyrábali rôzne triedy elektrolytických oxidov manganičitých (iné ako trieda uhlík-zinok a alkalická trieda) aj pre iné odvetvia, než je výroba alkalických batérií so suchými článkami. Tieto iné výrobné odvetvia nemali pre elektrolytické oxidy manganičité žiadne špecifikácie kvality, čo znamená, že disponovali širokou škálou prijateľnej kvality, ktorú výrobné odvetvie Únie mohlo dodať na požiadanie.

(317)

Spoločnosť Autlan tvrdila, že výroba, predaj a ziskovosť výrobcov z Únie okrem iných faktorov závisia nielen od tlaku vyvíjaného dovozom elektrolytických oxidov manganičitých z Číny, ale aj od situácie používateľov v Únii ovplyvnených dovozom alkalických a nealkalických batérií na báze oxidu manganičitého so suchými článkami z Číny.

(318)

Komisia poznamenala, že strana neposkytla informácie o vplyve zvýšeného dovozu takýchto batérií na následných používateľov počas posudzovaného obdobia, ako je skutočná strata ich predaja, výroby, ziskovosti a iné ukazovatele, ktoré by mohli súvisieť so zvýšením tohto čínskeho dovozu alkalických a nealkalických batérií na báze oxidu manganičitého so suchými článkami, iba domnienku o strate predaja následných používateľov v období od októbra 2022 do apríla 2023 (obdobie nesúvisiace s obdobím prešetrovania) v prospech čínskeho dovozu a poklese cien týchto batérií. Naopak, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 309, spolupracujúci výrobcovia batérií so suchými článkami v Únii si od roku 2021 do obdobia prešetrovania zachovali rovnakú úroveň svojho celkového objemu predaja v Únii a dokonca ju zvýšili o [1 % – 4 %]. Zdá sa, že zvýšenie čínskeho dovozu alkalických a nealkalických batérií na báze oxidu manganičitého so suchými článkami nemalo vplyv na nadväzujúcich výrobcov batérií z Únie počas obdobia prešetrovania, a preto výrobcovia elektrolytických oxidov manganičitých z Únie nemohli byť v tomto období ovplyvnení situáciou používateľov. Tvrdenie strany sa preto zamietlo.

(319)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k predbežnému záveru, že je nepravdepodobné, že by uloženie akýchkoľvek antidumpingových opatrení ohrozilo situáciu vo výrobnom odvetví používateľov.

(320)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k predbežnému záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie predbežných opatrení na dovoz elektrolytických oxidov manganičitých s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v tejto fáze prešetrovania jednoznačne nie je v záujme Únie.

(321)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 300, týmto predbežným záverom nie sú dotknuté závery prešetrovania deformácií trhu so surovinami, najmä prešetrovanie týkajúce sa záujmu Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia.

(322)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti, úrovni opatrení a záujmu Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(323)

Predbežné antidumpingové opatrenia by sa mali uložiť na dovoz elektrolytických oxidov manganičitých s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v súlade s pravidlom nižšieho cla stanoveným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výška ciel bola stanovená na úrovni nižšieho z uvedených rozpätí.

(324)

Komisia ukončí svoju analýzu týkajúcu sa deformácie trhu so surovinami v súlade s článkom 7 ods. 2a a 2b základného nariadenia v konečnej fáze, ako sa uvádza v odôvodnení 280.

(325)

Na základe uvedeného by mali byť sadzby predbežného antidumpingového cla vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(326)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaného vymenovanými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(327)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(328)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(329)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(330)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(331)

Spoločnosť Daxin predložila pripomienku týkajúcu sa zaobchádzania s čínskou vývoznou DPH. Spoločnosť Tosoh nastolila otázku týkajúcu sa výpočtu cieľového zisku. Spoločnosť Autlan požiadala o preskúmanie a potvrdenie presnosti výpočtu dumpingového rozpätia spoločnosti Daxin a požiadala aj o poskytnutie údajov vývozcu, ktoré boli pri poskytnutí informácií označené ako citlivé. Keďže žiadna z pripomienok nevyvolala žiadne obavy týkajúce sa presnosti oznámených výpočtov, Komisia sa týmito pripomienkami bude zaoberať v konečnej fáze.

(332)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(333)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a v konečnej fáze prešetrovania ich možno zmeniť,